Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/33/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018200247 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jeannette Hajdinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1018200247.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: Mesto Holíč, IČO: 00309541, so sídlom v Holíči, Bratislavská 5, zastúpeného advokátom JUDr. Václavom Sosnom, IČO: 34048529, so sídlom v Skalici, Námestie slobody 2, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, IČO: 31797903, so sídlom v Bratislave, Ružová dolina 10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 17318-P/2017 zo dňa 30.11.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Žalobca zverejnil výzvu na prekladanie ponúk vo Vestníku verejného obstarávania č. 61/2014 zo dňa 27.3.2014 pod značkou 4300-WYP v rámci procesu zadávania podlimitnej zákazky na uskutočnenie stavebných prác s predmetom zákazky „Úprava a výsadba bastiónov“ (úprava a výsadba severozápadného a severovýchodného bastiónu v areáli zámku Holíč, úprava a odobratie pôvodného terénu, vyhotovenie násypu po obvode, mlatové chodníky, výsadba stromov, centrálna mlatová plocha) bez využitia elektronického trhoviska podľa § 10 až § 102 zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 28.2.2015 (ďalej len zákon č. 25/2006 Z.z.). Predpokladaná cena zákazky bola 60.000,- € bez DPH, pričom kritériom vyhodnotenia ponúk bola najnižšia ponúknutá cena. Výzvu a súťažné podklady podpísal primátor žalobcu PhDr. Zdenko Čambal, zúčastnil sa aj na príprave a vyhotovení súťažných podkladov v danom verejnom obstarávaní a okrem neho tiež Ing. Vladimír Ovečka a Ing. Jana Jurkovičová. Žalobca dňa 27.3.2014 vyzval troch vybraných záujemcov na predloženie ponuky v súlade s § 100 ods. 5 zákona č. 25/2006 Z.z., a to spoločnosti Agrostav a.s., J&V group, s.r.o., a VPP servis, s.r.o. Výzvy podpísal primátor žalobcu PhDr. Zdenko Čambal, ktorý neskôr vymenoval komisiu na vyhodnotenie ponúk v zložení L. Caletka, R.. V. O. a R.. V. V.. Ponuky žalobcovi doručili štyri spoločnosti: VPP servis s.r.o. (suma 58.556,06 € bez DPH), skupina dodávateľov J&V group, s.r.o. a JAKOstav s.r.o. (suma XX.XXX,- € bez DPH), Agrostav a.s. (suma XX.XXX,- € bez DPH) a Unistav spol s r.o. (suma XX.XXX,XX € bez DPH). Ponuka spoločnosti VPP servis s.r.o. bola vyhodnotená ako úspešná. Žalobca zastúpený primátorom PhDr. Zdenkom Čambalom a úspešný uchádzač VPP servis s.r.o. zastúpený konateľom Karolom Čambalom uzatvorili dňa 26.5.2014 zmluvu o dielo, ktorá bola výsledkom verejného obstarávania, s cenou diela XX.XXX,XX € s DPH (XX.XXX,XX € bez DPH). 2. Žalovaný na podnet Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR vykonal kontrolu postupu zadávania zákazky po uzavretí zmluvy podľa § 146 ods. 4 a ods. 5 zákona č. 25/2006 Z.z. a o jej výsledku spísal protokol č. 8675-7000/2015-OK/5 zo dňa 29.9.2015, so žalobcom ho prerokoval a následne mu oznámil začatie konania vo veci uloženia pokuty podľa § 149 ods. 2 písm. i/ zákona č. 25/2006 Z.z. 3. Žalovaný ako prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. 778-3000/2017 zo dňa 4.7.2017 uložil žalobcovi pokutu v sume X.XXX,- € podľa § 149 ods. 2 písm. i/ zákona č. 25/2006 Z.z. za to, že v rámci postupu zadávania podlimitnej zákazky na uskutočnenie stavebných prác s predmetom zákazky „Úprava a výsadba bastiónov“, pri ktorej bola výzva na predkladanie ponúk zverejnená vo Vestníku verejného obstarávania č. 61/2014 dňa 27.3.2014 pod značkou 4300-WYP, žalobca nevyhodnotil ako konflikt záujmov: (i) vzťah blízkej osoby podľa § 116 Občianskeho zákonníka, (ii) majetkové prepojenie a vzájomný hospodársky prospech v podobe podielového spoluvlastníctva viacerých nehnuteľností, podielu na základnom imaní obchodnej spoločnosti CNC Slovakia, s.r.o., a v podobe užívania motorového vozidla MERCEDES-CLS 63 AMG-, medzi štatutárnym orgánom žalobcu - primátorom PhDr. Zdenkom Čambalom a konateľom a zároveň spoločníkom úspešného uchádzača VPP servis, s.r.o., Karolom Čambalom, čím žalobca porušil princíp transparentnosti a medzi uvedeným porušením a vyhodnotením ponúk je priama príčinná súvislosť, keďže spoločnosť VPP servis s.r.o., bola následne v danom verejnom obstarávaní vyhodnotená ako úspešný uchádzač, s ktorým žalobca uzatvoril dňa 26.5.2014 zmluvu o dielo. Žalobca sa na výzvu žalovaného vyjadril dňa 25.7.2016 a uviedol, že problematika prípadného konfliktu záujmov bola upravená v § 40 zákona č. 25/2006 Z.z. a ten bol dodržaný, keďže na vyhodnotenie ponúk bola zriadená komisia, ktorej členovia neboli v konflikte záujmov. Pri zadávaní zákazky uplatnil princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie, princíp transparentnosti a princíp hospodárnosti a efektívnosti. Žalovaný citoval z článku uverejneného v denníku Nový čas zo dňa 19.12.2015 s názvom „Iní by to tajili, primátor Holíča ho bez problémov ukázal: Fáro, ktoré na Slovensku nikto iný nemá!“, že primátor žalobcu vlastní luxusné motorové vozidlo Mercedes CLS s výkonom 600 koní (410 kW), a preto požiadal Krajské riaditeľstvo Policajného zboru o informáciu o vlastníkovi tohto vozidla. Z odpovede vyplýva, že od 10.12.2014 bola jediným držiteľom vozidla s EČV: SI XXX BN spoločnosť TS-VPP s.r.o., ktorá je spoločníkom (má 33,33% podiel na základnom imaní) úspešného uchádzača verejného obstarávania spoločnosti VPP servis s.r.o., vlastníkom motorového vozidla je od 10.12.2014 spoločnosť Bercedes-Benz Financial Services Slovakia s.r.o. Z úverovej zmluvy č. XXXXXX-U zo dňa 9.12.2014 uzatvorenej medzi Mercedes-Benz Financial Services Slovakia s.r.o. ako veriteľom a TS-VPP, s.r.o., ako dlžníkom vyplýva, že v tomto zmluvnom vzťahu konal za TS-VPP, s.r.o., primátor žalobcu PhDr. Zdenko Čambal, podpísal zmluvu o zabezpečovacom prevode práva aj preberací protokol k motorovému vozidlu s EČV: SI XXX BN. Vydavateľ denníka Nový čas spoločnosť Ringier Axel Springer poskytol žalovanému fotografie k vyššie uvedenému článku. Na fotografii je primátor žalobcu PhDr. Zdenko Čambal s motorovým vozidlom Mercedes-CLS XX AMG s EČV: SI XXX BN. Ide teda o motorové vozidlo, ktorého držiteľom je spoločnosť TS-VPP s.r.o. (ktorá je spoločníkom VPP servis, s.r.o.). Povinnosť dodržiavať pri zadávaní zákaziek vo verejnom obstarávaní základné princípy je pre verejného obstarávateľa (žalobcu) upravená v § 9 ods. 3 zákona č. 25/2006 Z.z. Základné princípy verejného obstarávania sa subsidiárne vzťahujú aj na zadávanie podlimitných zákaziek, tak ako to vyplýva z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-59/00. Zásada rovnosti zaobchádzania s uchádzačmi má za cieľ podporovať rozvoj zdravej a účinnej hospodárskej súťaže a prikazuje, aby všetci uchádzači mali rovnaké príležitosti pri formulovaní svojich ponúk za rovnakých podmienok. Princíp transparentnosti zabezpečuje pre každého potenciálneho uchádzača adekvátny stupeň zverejnenia umožňujúci sprístupnenie trhu pre hospodársku súťaž a kontrolu nestrannosti postupov (C-324/98, C-458/03). Transparentnosťou sa má vylúčiť riziko uprednostňovania a svojvôle zo strany verejného obstarávateľa vo vzťahu k niektorým uchádzačom alebo niektorým ponukám (C-495/99 P, C-42/13). Napriek tomu, že zákon č. 25/2006 Z.z. v čase vyhlásenia verejného obstarávania neobsahoval výslovnú úpravu konfliktu záujmov, z povinnosti zabezpečenia princípu transparentnosti vo verejnom obstarávaní vyplýva, že konflikt záujmov zahŕňa prinajmenšom každú situáciu, keď osoby na strane verejného obstarávateľa zapojené do postupu verejného obstarávania ovplyvnia alebo môžu ovplyvniť jeho výsledok, majú priamo alebo nepriamo finančný, ekonomický alebo iný osobný záujem, ktorý možno pokladať za ohrozenie ich nestrannosti a nezávislosti v súvislosti so zvoleným postupom verejného obstarávania. Konflikt záujmov má objektívny charakter a pri jeho vymedzení nemožno zohľadniť úmysel dotknutých osôb, najmä ich dobrú vieru (C-315/99 P, T-415/10). Primátor žalobcu PhDr. Zdenko Čambal sa priamo zúčastnil na príprave a vyhotovení súťažných podkladov a podpísal aj vyhlásenie o mlčanlivosti k obsahu verejného obstarávania (14.3.2014). Primátor určoval podmienky účasti, ktoré museli uchádzači splniť v danom verejnom obstarávaní. Zároveň schvaľoval určenie predpokladanej hodnoty zákazky a podpísal list „zaslanie výzvy na predkladanie ponúk“ dňa 27.3.2017, ktorý doručoval trom vybraným uchádzačom a jedným z nich bola aj spoločnosť VPP servis s.r.o., ktorá list prevzala dňa 28.3.2014. Žalovaný zároveň konštatoval, že primátor žalobcu dňa 3.4.2014 vymenoval trojčlennú komisiu na vyhodnotenie ponúk pri zadávaní zákazky a jej členmi boli L. (zástupca primátora žalobcu), Ing. V. V. (prednostka mestského úradu žalobcu) a Ing. V. O. (predseda Komisie stavebnej činnosti a životného prostredia, členom tejto komisie bol aj Karol Čambal). Do komisie teda nominoval minimálne dve osoby, ktoré sú priamo závislé od jeho rozhodnutí, a to L. H. a R.. V. V.. Primátor žalobcu mohol Rastislava H. kedykoľvek odvolať z postu zástupcu primátora podľa § 13b ods. 1 a § 24 ods. 2 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 369/1990 Zb.), Ing. V. V. ako prednostka mestského úradu žalobcu zodpovedala za svoju činnosť priamo primátorovi podľa § 17 ods. X zákona č. 369/1990 Zb. a primátor ju mohol odvolať podľa § 17 ods. 1 citovaného zákona. Primátor žalobcu mal teda všetky vedomosti o verejnom obstarávaní už pred jeho vyhlásením, priamo riadil verejné obstarávanie, podieľal sa na vypracovaní súťažných podkladov, na špecifikácii predmetu zákazky, úprave zmluvných podmienok týkajúcich sa realizácie zákazky, odoslal výzvu na účasť vo verejnom obstarávaní spoločnosti VPP servis s.r.o., a menoval komisiu na vyhodnotenie ponúk. Z uvedeného dôvodu je nepravdivé čestné vyhlásenie primátora žalobcu, že nevedel a ani nemohol vedieť, že okrem iných uchádzačov prejaví záujem o zákazku aj spoločnosť VPP servis, s.r.o., v ktorej je konateľom a spoločníkom jeho brat Karol Čambal, a že nezasahoval do prípravy a vyhodnotenia verejného obstarávania zákazky „Úprava a výsadba bastiónov“. Žalobca sa k súrodeneckému vzťahu primátora a konateľa úspešného uchádzača VPP servis s.r.o. počas celého administratívneho konania jednoznačne nevyjadril, túto skutočnosť nepotvrdil ani nevyvrátil, hoci ho na to žalovaný opakovane vyzýval (29.6.2016, 13.7.2016). O vzťahu blízkych osôb podľa § 116 Občianskeho zákonníka si žalovaný urobil záver až na základe relevantných dôkazov, ktorými boli výpisy z knihy narodení a knihy manželstiev Matričného úradu Skalica a Ministerstva vnútra SR k osobe E. J., N. J., Y. J., B. K. a M. J., rode. K.. N., že primátor žalobcu PhDr. E. J. a konateľ a spoločník úspešného uchádzača z verejného obstarávania VPP servis s.r.o. N. J. sú bratia; na ich vzťah je potrebné v rovine zadávania zákaziek nazerať tak, že medzi nimi prevažuje osobný záujem pred záujmom verejným. Preto primátor žalobcu z pozície zadávateľa zákazky a brat primátora ako konateľ úspešného uchádzača vo verejnom obstarávaní mali priamo alebo nepriamo osobný záujem na tom, aby zákazku získala práve spoločnosť VPP servis s.r.o. Vzťah blízkych osôb podľa § 116 Občianskeho zákonníka možno pokladať za ohrozenie nestrannosti a nezávislosti v súvislosti s daným postupom verejného obstarávania. Okrem toho, manželka primátora žalobcu M. J., rodená K., je sestrou B. K., ktorý je minoritným spoločníkom v spoločnosti TS-VPP, s.r.o., ktorá je spoločníkom úspešného uchádzača verejného obstarávania VPP servis s.r.o. (má 33,33 % podiel na jej základnom imaní). V súvislosti s majetkovým a ekonomickým prepojením medzi primátorom žalobcu PhDr. Zdenkom Čambalom a konateľom a spoločníkom úspešného uchádzača vo verejnom obstarávaní VPP servis s.r.o. Karolom Čambalom žalovaný poukázal na to, že sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností: - zastavané plochy a nádvoria na parcele č. XXX. s výmerou XXX m2, zapísané na LV č. XXXX v k.ú. Holíč, - dom so súpisným č. XXX postavený na parcele č. XXX, zapísaný na LV č. XXXX v k.ú. Holíč, - zastavané plochy a nádvoria na parcele č. XXXX s výmerou XXX m2, zapísané na LV č. XXX v k.ú. Holíč, - záhrady na parcele č. XXXX s výmerou XXX m2, zapísané na LV č. XXX v k.ú. Holíč, - rodinný dom so súpisným č. XXXX na parcele č. XXXX, zapísaný na LV č. XXX v k.ú. Holíč. Z hľadiska podielového spoluvlastníctva majú k nehnuteľnostiam spoločné práva a povinnosti. Preto je podľa názoru žalovaného zrejmé, že primátor žalobcu mal prinajmenšom nepriamy ekonomický záujem na tom, aby zákazku získala práve spoločnosť VPP servis s.r.o., keďže potenciálny zisk z realizácie zákazky mohol následne Karol Čambal investovať do hospodárenia s nehnuteľnosťami v ich podielovom spoluvlastníctve. Navyše, dom so súpisným č. XXX postavený na parcele č. XXX je v centre mesta Holíč využívaný na podnikateľské účely, kde má prevádzku spoločnosť LtcNet s.r.o. Primátor žalobcu PhDr. Zdenko Čambal aktívne koná v súvislosti s touto nehnuteľnosťou aj vo vzťahu ku katastru nehnuteľností, keďže rozhodnutie č. X-10/2014 zo dňa 23.1.2014 prevzal tak za seba ako aj za Karola Čambala. K otázke majetkového a ekonomického prepojenia medzi primátorom žalobcu PhDr. Zdenkom Čambalom a konateľom a spoločníkom úspešného uchádzača vo verejnom obstarávaní VPP servis s.r.o. Karolom J. žalovaný doplnil, že obaja sú od roku 2007 spoločníkmi (každý má 50% podiel na základnom imaní) spoločnosti CNC Slovakia, s.r.o. Aj spoločný majetok v tejto spoločnosti možno považovať pri zadávaní predmetnej zákazky za ohrozenie nestrannosti a nezávislosti osoby, ktorá sa podieľala na príprave a realizácii verejného obstarávania a ktorá mohla ovplyvniť jeho výsledok (primátor žalobcu), a to najmä v súvislosti so skutočnosťou, že v predmete podnikania spoločnosti CNC Slovakia, s.r.o., sú viaceré činnosti využiteľné pri realizácii danej zákazky (napríklad prenájom strojov a zariadení, prenájom motorových vozidiel, prevádzkovanie odstavných plôch, parkovacích plôch a garáží). Ekonomický a hospodársky záujem dotvára aj používanie motorového vozidla MERCEDES- CLS 63 AMG s EČV: SI XXX BN (ohodnoteného na XXX.XXX,XX €) primátorom žalobcu PhDr. Zdenkom Čambalom, ktorý aj aktívne vystupoval pri uzatváraní úverovej zmluvy aj pri preberaní vozidla za užívateľa vozidla za spoločnosť TS-VPP s.r.o., ktorá (ako už bolo uvedené) je spoločníkom úspešného uchádzača verejného obstarávania (má 33,33 % podiel na základnom imaní spoločnosti VPP servis s.r.o.). Na základe uvedeného je podľa žalovaného zrejmé, že primátor žalobcu mal z podnikania úspešného uchádzača verejného obstarávania spoločnosti VPP servis s.r.o. majetkový prospech po zadaní predmetnej zákazky, a to užívaním spomínaného motorového vozidla. K námietke žalobcu, že kritériom vyhodnotenia ponúk bola najnižšia cena, žalovaný uviedol, že v praxi verejného obstarávania existuje množstvo nelegálnych praktík, ktorými dochádza k jeho manipulácii. Ku konfliktu záujmov došlo, a to na základe popísaného vzťahu medzi primátorom žalobcu PhDr. Zdenkom Čambalom a jeho bratom, konateľom úspešného uchádzača verejného obstarávania spoločnosti VPP servis s.r.o. Z princípov verejného obstarávania však vyplýva, že jednotliví uchádzači sa musia s ohľadom na dostupné informácie o zadávaní zákazky nachádzať v rovnako priaznivej situácii, a to tak v čase vypracovania ponuky, ako aj v čase vyhodnotenia ponúk verejným obstarávateľom. Verejný obstarávateľ musí počas celého priebehu verejného obstarávania dbať na to, aby u osôb, ktoré pripravujú a realizujú verejné obstarávanie nedochádzalo k stretu verejného a osobného záujmu a aby boli pri zadávaní zákaziek uplatnené základné princípy verejného obstarávania. Pri ukladaní sankcie žalovaný zohľadnil, že správny delikt je koncipovaný na princípe objektívnej zodpovednosti bez ohľadu na zavinenie a prihliadol na povahu, závažnosť, spôsob a následky porušenia povinnosti. Ako poľahčujúcu okolnosť žalovaný vnímal, že žalobca je sankcionovaný prvýkrát. Išlo o podlimitnú zákazku, kde zmluvná cena bola dohodnutá na XX.XXX,XX. € s DPH. Žalobca sa teda dopustil správneho deliktu v súvislosti so zákazkou relatívne malého významu pre trh v oblasti stavebníctva. Chránený záujem tu bol významne nižší ako keby išlo o nadlimitnú zákazku s potenciálnym významom pre celý vnútorný trh EÚ. Na druhej strane, zákazky s obdobnou cenou sú zaujímavé pre malé a stredne veľké podniky v oblasti stavebníctva; jedným z cieľov verejného obstarávania je podpora týchto podnikateľov pri získavaní zákaziek. Zvýšenie účasti malých a stredných podnikateľov vo verejných obstarávaniach, a tým aj zvýšenie konkurencie a hospodárskej súťaže vo verejnom obstarávaní je možné len za situácie, pokiaľ budú procesy vo verejnom obstarávaní transparentné a hospodárska súťaž čestná. V predmetnej veci došlo k flagrantnému konfliktu záujmov s priamou príčinnou súvislosťou na vyhodnotenie ponúk, čo je treba zohľadniť vo výške uloženej pokuty. Z hľadiska príjmu žalobcu za rok 2016 žalovaný konštatoval, že žalobca mal v tomto roku rozpočtové prostriedky v sume XX.XXX.XXX,- € a nízka pokuta by bola neprimerane mierna alebo zanedbateľná, bez akéhokoľvek motivačného alebo represívneho účinku. Preto žalovaný uložil žalobcovi pokutu v sume X.XXX,- € v dolnej časti zákonnej sadzby (od X.XXX,- € do XX.XXX,- €), ale zároveň pri jej hornej hranici. Žalovaný poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/123/2011, sp. zn. 2S/250/2009, sp. zn. 2S/366/2010, sp. zn. 2S/131/2011, sp. zn. 2S/98/2012, Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžf/110/2012 a Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. 1 Afs 45/2010. 4. Predseda žalovaného ako druhostupňový správny orgán rozhodnutím č. 17318-P/2017 zo dňa 30.11.2017 zamietol rozklad žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie č. 778-3000/2017 zo dňa 4.7.2017 ako vecne správne a zákonné. V konaní bolo nepochybne preukázané, že žalobca naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 149 ods. 2 písm. i/ zákona č. 25/2006 Z.z. účinného v čase vyhlásenia verejného obstarávania. Na naplnenie skutkovej podstaty tohto správneho deliktu je nevyhnutné kumulatívne splnenie nasledovných podmienok: (i) porušenie princípu transparentnosti verejným obstarávateľom, (ii) porušenie princípu transparentnosti sa netýkalo iných správnych deliktov uvedených v § 149 ods. 1 a ods. 2 písm. a/ až písm. h/ zákona č. 25/2006 Z.z., (iii) medzi porušením princípu transparentnosti a vyhodnotením ponúk je priama príčinná súvislosť. V súvislosti s prvou podmienkou pre naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu sa druhostupňový orgán stotožnil s judikatúrou súdov týkajúcou sa princípu transparentnosti, ktorá je podrobne uvedená v prvostupňovom rozhodnutí. Rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-538/13 je aplikovateľné aj v predmetnej právnej veci a týka sa výkladu princípu transparentnosti a smernice 2004/18/ES prijatej 10 rokov pred vyhlásením predmetného verejného obstarávania. Už v roku 2004 bol právny stav v EÚ v oblasti verejného obstarávania taký, že konflikt záujmov osôb zainteresovaných vo verejnom obstarávaní predstavoval porušenie princípu transparentnosti. Poukázal na správu Európskej komisie a Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF) z roku 2013 „Identifikácia konfliktov záujmov pri postupoch verejného obstarávania v rámci štrukturálnych opatrení“, v ktorej sa konštatuje, že: „Konflikty záujmov nie sú to isté ako korupcia. V prípade korupcie sa zvyčajne vyžaduje dohoda aspoň dvoch partnerov a určitý druh úplatku/platby/výhody. Konflikt záujmov vzniká, keď osoba dostane príležitosť uprednostniť svoje súkromné záujmy pred svojimi služobnými povinnosťami. Konflikt záujmov v postupe verejného obstarávania, ktorý sa nerieši primeraným spôsobom, má vplyv na zákonnosť postupov. Vedie k porušeniu zásad transparentnosti, rovnakého zaobchádzania a/alebo nediskriminácie, ktoré musí verejná zákazka dodržiavať v súlade s ustanoveniami článku 102 nariadenia o rozpočtových pravidlách. Rozsudky Súdneho dvora EÚ vec T-277/97 z 15.júna 1999 a vec C-315/99 z 10.júla 2001, Imseri Europa Srl, vec T-160/03 zo 17.marca 2005, AFCon Management Consultants, Mc Mullin, O´Grady. (...) Konfliktom záujmov v oblasti verejného obstarávania je napríklad: (i) manželský partner administratívneho úradníka verejného obstarávateľa zodpovedného za monitorovanie postupu verejného obstarávania pracuje pre jedného z uchádzačov, (ii) osoba vlastní podiely v spoločnosti. Táto spoločnosť sa zúčastňuje na postupe verejného obstarávania, v ktorom je príslušná osoba zvolená za člena komisie pre vyhodnotenie ponúk, (iii) vedúci predstaviteľ verejného obstarávateľa strávil týždňovú dovolenku s výkonným riaditeľom spoločnosti, ktorá je uchádzačom na postupe verejného obstarávania, ktoré vyhlásil príslušný verejný obstarávateľ, (iv) úradník verejného obstarávateľa a výkonný riaditeľ jednej zo spoločností, ktoré predložili ponuku, sú funkcionármi rovnakej politickej strany.“ Druhostupňový orgán pripomenul, že je preukázané, že primátor žalobcu PhDr. Zdenko Čambal je bratom Karola Čambala, spoločníka a konateľa úspešného uchádzača verejného obstarávania VPP servis, s.r.o. Primátor a jeho brat vlastnia spolu viaceré nehnuteľnosti v meste Holíč, pričom komerčný prenájom jednej z týchto nehnuteľností zabezpečovala práve spoločnosť VPP servis, s.r.o. Primátor a jeho brat sú aj spoločníkmi spoločnosti CNC Slovakia, s.r.o., s obdobným predmetom činnosti ako je predmet zákazky vo verejnom obstarávaní vyhlásenom žalobcom. Primátor žalobcu preukázateľne a dlhodobo užíva luxusné motorové vozidlo MERCEDES-CLS 63 AMG v hodnote cca XXX.XXX,- €, ktorého nákup je na základe úverovej zmluvy financovaný spoločnosťou TS-VPP, s.r.o., ktorej konateľom a spoločníkom je tiež Karol Čambal, a spoločnosť TS-VPP, s.r.o., je zároveň spoločníkom úspešného uchádzača verejného obstarávania spoločnosti VPP servis, s.r.o. Za spoločnosť TS-VPP, s.r.o., konal vo vzťahu k spoločnosti Mercedes-Benz Financial Services Slovakia, s.r.o., primátor žalobcu PhDr. Zdenko Čambal, ktorý podpísal úverovú zmluvu, preberací protokol k motorovému vozidlu aj zmluvu o zabezpečovacom prevode práva. Okrem toho, manželka primátora žalobcu M. je sestrou ďalšieho spoločníka spoločnosti TS-VPP, s.r.o., Petra K.. Preukázateľne teda došlo ku konfliktu záujmov, ktorým bol porušený princíp transparentnosti v danom verejnom obstarávaní. Je splnená aj druhá podmienka pre naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu, a to že sa správny delikt netýkal ostatných správnych deliktov podľa § 149 ods. 1 alebo ods. 2 písm. a/ až písm. h/ zákona č. 25/2006 Z.z. Aj posledná podmienka na naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu, spočívajúca v priamej príčinnej súvislosti medzi porušením princípu transparentnosti a vyhodnotením ponúk, bola splnená. V dokumentácii k verejnému obstarávaniu sa nachádza aj vyhlásenie o nestrannosti a dôvernosti zo dňa 14.3.2014, v ktorom sa uvádza: „Ja, PhDr. Zdenko Čambal v zmysle § 34 ods. 12 zákona o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov čestne vyhlasujem, že nakoľko som sa zúčastnil na príprave a vyhotovovaní súťažných podkladov na predmet zákazky Úprava a výsadba bastiónov budem zachovávať mlčanlivosť a dôvernosť až do dňa, keď sa poskytnú uchádzačom alebo záujemcom.“ Aj súťažné podklady a určenie predpokladanej hodnoty zákazky zo dňa 24.3.2014 podpísal primátor žalobcu PhDr. Zdenko Čambal. Druhostupňový orgán osobitne zdôraznil, že primátor žalobcu osobne podpísal list „zaslanie výzvy na predkladanie ponúk“, ktorý bol spoločnosti VPP servis, s.r.o., doručený dňa 28.3.2014 a v ktorom priamo túto spoločnosť vyzýva na predloženie ponuky do predmetného verejného obstarávania. Primátor žalobcu PhDr. Zdenko Čambal vymenoval hodnotiacu komisiu a podpísal aj oznámenie o výsledku vyhodnotenia ponúk doručované úspešnému uchádzačovi spoločnosti VPP servis, s.r.o. Rovnako uzatvoril so spoločnosťou VPP servis, s.r.o., zmluvu o dielo, ktorá bola výsledkom verejného obstarávania, a to so zmluvnou cenou XX.XXX,XX € s DPH. Druhostupňový orgán dospel k záveru, že PhDr. Zdenko Čambal mal plnú vedomosť o danom verejnom obstarávaní už pred jeho vyhlásením, priamo riadil verejné obstarávanie aj jeho jednotlivé procesné úkony. Listom priamo vyzval spoločnosť svojho brata na účasť vo verejnom obstarávaní. Primátor žalobcu v každej fáze daného verejného obstarávania konal netransparentne a v konflikte záujmov, a to aj vo fáze vyhodnotenia ponúk. Konflikt záujmov nemožno izolovať len na určitú fázu verejného obstarávania, pretože bol imanentnou súčasťou verejného obstarávania ako celku, od jeho príprav až po vyhodnotenie ponúk. Druhostupňový správny orgán neakceptoval ako dôkaz čestné vyhlásenie PhDr. Zdenka Čambala zo dňa 29.6.2017, že nezasahoval do prípravy a vyhodnotenia verejného obstarávania, keďže toto jeho čestné vyhlásenie je v priamom rozpore s jeho skorším čestným vyhlásením zo dňa 14.3.2014 v rámci dokumentácie verejného obstarávania, kde uvádza, že sa zúčastnil na príprave a vyhotovovaní súťažných podkladov a z toho dôvodu bude zachovávať mlčanlivosť a dôvernosť. Čestné vyhlásenie zo dňa 29.6.2017 je v rozpore aj s ďalšou dokumentáciou z verejného obstarávania, z ktorej vyplýva, že PhDr. Zdenko Čambal konal za žalobcu. Z uvedeného dôvodu druhostupňový správny orgán neprijal ani ďalšie čestné vyhlásenia fyzických osôb zúčastnených na verejnom obstarávaní - členov komisie na vyhodnotenie ponúk a štatutárnych zástupcov ostatných uchádzačov vo verejnom obstarávaní. Zákon č. 25/2006 Z.z. v žiadnom svojom ustanovení neobsahuje čestné vyhlásenie verejného obstarávateľa, jeho štatutárneho orgánu alebo osôb zúčastnených na verejnom obstarávaní ako dôkaz o skutočnosti, že určité verejné obstarávanie prebehlo v súlade so zákonom. Dôkazom o zákonnej realizácii procesu verejného obstarávania je samotná dokumentácia verejného obstarávateľa z určitého verejného obstarávania (súťažné podklady, výzva na predkladanie ponúk, ponuky jednotlivých uchádzačov alebo samotná zmluva ako výsledok verejného obstarávania). Čestné vyhlásenie nie je dôkazom, ale môže nahradiť dôkaz za splnenia zákonných podmienok. Nejde o priame nahradenie dôkazu s účinkami ex lege, ale až na základe správnej úvahy správneho orgánu, ktorý môže čestné vyhlásenie pripustiť podľa § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len SP alebo Správny poriadok). Keďže predložené čestné vyhlásenia sú v rozpore s listinnými podkladmi z verejného obstarávania, nemožno ich akceptovať ako dôkaz. Žalobca argumentoval, že jeho primátor PhDr. Zdenko Čambal podpisoval dokumenty v rámci verejného obstarávania v rámci rutinných úkonov, ktoré nič nevypovedajú o jeho skutočnej účasti na príprave predmetnej zákazky. Podľa druhostupňového správneho orgánu sa žalobca týmto tvrdením nemôže vyhnúť zodpovednosti za spáchanie správneho deliktu. Právny poriadok nerozlišuje medzi právnymi úkonmi štatutárneho zástupcu verejného obstarávateľa vykonávanými rutinne a nerutinne. Ak je niekto primátorom mesta, nesie zodpovednosť podľa § 13 ods. 5 a § 24 ods. 2 zákona č. 369/1990 Zb. Preto nie je dôvod spochybňovať vážnosť vôle primátora žalobcu PhDr. Zdenka Čambala pri vykonávaní jednotlivých právnych úkonov v danom verejnom obstarávaní. Na zmenu rozhodnutia nemá vplyv ani to, že PhDr. Zdenko Čambal bol v čase predkladania ponúk na dovolenke na Kube (doklad cestovnej kancelárie SATUR TRAVEL, a.s.), ani reportáž TV Markíza z roku 2007, ktorej súčasťou mal byť rozhovor primátora žalobcu o jeho vzťahu k spoločnosti VPP Holíč, spol. s r.o. Druhostupňový orgán považuje výšku sankcie za primeranú, uloženú v zákonnom rozpätí a riadne odôvodnenú. II. Žaloba 5. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 17318-P/2017 zo dňa 30.11.2017, jeho zrušenia spolu s prvostupňovým rozhodnutím č. 778-3000/2017 zo dňa 4.7.2017 a vrátenia veci orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a v dôsledku toho dospel k nesprávnym skutkovým a právnym záverom. Namietal aj nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, v konaní došlo k podstatnému porušeniu procesných ustanovení Správneho poriadku, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej, v konaní neboli dodržané základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku a Trestného zákona použiteľné v správnom trestaní. 6. Nesprávne právne posúdenie veci podľa jeho názoru tkvie v nezohľadnení niektorých podstatných skutkových okolností posudzovaného verejného obstarávania. Proces vyhodnocovania verejného obstarávania organizovali a zabezpečovali iba osoby, ktoré neboli v žiadnom konflikte záujmov so žiadnym uchádzačom, na vyhodnocovaní sa nepodieľal primátor žalobcu a ani sa ho nezúčastnil, pretože v tom čase bol na Kube, objektivita a transparentnosť verejného obstarávania bola zabezpečená tým, že jediným hodnotiacim kritériom bola najnižšia cena. Bol vybratý uchádzať, ktorý predložil najvýhodnejšiu ponuku s najnižšou cenou, pričom postup verejného obstarávania nespochybnil žiaden účastník verejného obstarávania. Podľa právnej úpravy platnej v čase verejného obstarávania platilo, že sa o predmetnú zákazku mohol uchádzať uchádzač, ktorý bol v príbuzenskom vzťahu k štatutárnemu orgánu verejného obstarávateľa a nešlo o konflikt záujmov. Napriek tomu žalovaný považoval za porušenie princípu transparentnosti a konflikt záujmov už len skutočnosť, že primátor žalobcu je v rodinnom vzťahu s konateľom a spoločníkom víťazného uchádzača. Nebol daný žiaden dôvod na vylúčenie konkrétneho uchádzača zo súťaže. 7. Žalobca počas celého verejného obstarávania plnil svoje povinnosti verejného obstarávateľa, verejné obstarávanie prebiehalo štandardne a všetky úkony boli prehľadné a predvídateľné. Zákazku riadne zverejnil vo Vestníku verejného obstarávania, do zverejnenej súťaže sa mohol prihlásiť každý, kto mal o zákazku záujem, a zo súťaže nebol nikto vylúčený. Zriadil nestrannú trojčlennú komisiu na vyhodnotenie ponúk v súlade s § 40 ods. 4 a ods. 5 zákona č. 25/2006 Z.z., kedy jediným hodnotiacim kritériom bola najnižšia cena. Podklady k súťaži doručil všetkým záujemcom, ktorí o ne požiadali; počas realizácie zákazky ani po jej skončení nikto nepodal námietku, podnet ani sťažnosť a nikomu v súvislosti s verejným obstarávaním nevznikla škoda. Zmluva s úspešným uchádzačom bola verejne prístupná a zverejnená. Preto žalobca trvá na tom, že nedošlo k porušeniu princípu transparentnosti, nebola preukázaná príčinná súvislosť a nebol preukázaný žiadny nepriaznivý následok, a teda neboli naplnené znaky skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 149 ods. 2 písm. i/ zákona č. 25/2006 Z.z. Trvá na tom, že verejné obstarávanie bolo transparentné, predvídateľné, čitateľné a kontrolovateľné. 8. V roku 2014, kedy sa uskutočnilo predmetné verejné obstarávanie, platná právna úprava nedefinovala konflikt záujmov tak, žeby vylučovala zo súťaže úspešného uchádzača iba pre jeho príbuzenský vzťah k štatutárnemu orgánu verejného obstarávateľa alebo ktorý by mohol mať akýkoľvek iný vplyv na postup a výsledok verejného obstarávania. Explicitná úprava konfliktu záujmov je obsiahnutá až v zákone č. 343/2015 Z.z. a v tej súvislosti poukázal na článok zamestnanca žalovaného W. publikovaný UVO revue č. 1/2017 pod názvom „Konflikt záujmov vo verejnom obstarávaní a eurofondy“. V prípade konfliktu záujmov teda nestačí identifikácia možného konfliktu záujmov, ale je potrebné preukázať existenciu skutočnej a konkrétnej výhody pre uchádzača a s tým spojené deformovanie čestnej hospodárskej súťaže. Zmierňujúcim faktorom je kritérium najnižšej ceny. 9. Žalobca namietal, že osobitná komisia žalovaného neodporučila potvrdiť prvostupňové rozhodnutie, pretože hlasovala v pomere 3:3 (zápisnica zo dňa 7.11.2017). V.. K., W.. Z. a W.. T. navrhli prvostupňové rozhodnutie zrušiť pre absenciu priamej príčinnej súvislosti, použitie princípu in dubio pro reo vzhľadom na vtedy účinnú právnu úpravu konfliktu záujmov (na ktorú poukazuje aj žalobca v žalobe). Podľa názoru žalobcu osobitná komisia v konečnom dôsledku po hlasovaní 3:3 nenavrhla napadnuté prvostupňové rozhodnutie potvrdiť. 10. Žalovaný žiadnym spôsobom nevymedzil reálny obsah princípu transparentnosti a nepreukázal, aký dôsledok mal mať údajný skutok alebo opomenutie. Žalovaný rovnako neuviedol, aká je príčinná súvislosť medzi doposiaľ nikde neuvedeným skutkom a doposiaľ nikde neuvedeným dôsledkom takého skutku. 11. Podľa názoru žalobcu nemožno na vec aplikovať rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-538/13 z dôvodu diametrálne odlišného skutkového stavu. Rozdielnosť spočíva najmä v tom, že pri použití neurčitého kritéria „ekonomicky najvýhodnejšej ponuky“ je priestor pre subjektívne hodnotenie zo strany komisie pre vyhodnocovanie ponúk, no pri kritériu „najnižšej ceny“ je striktne dané, ako sa majú ponuky vyhodnocovať a je úplne eliminovaná subjektivita komisie aj pochybnosti o transparentnosti verejného obstarávania. Správa Európskej komisie a OLAF nemôže byť podkladom na trestanie dobromyseľného verejného obstarávateľa; ani jedna zo situácií sa nepodobá posudzovanému verejnému obstarávaniu. 12. Žalobca namietal, že žalovaný svoje rozhodnutie riadne neodôvodnil, jeho rozhodnutie je arbitrárne, a teda nepreskúmateľné. Žalovaný neuviedol, ako sa mal prejaviť súrodenecký vzťah medzi primátorom žalobcu a konateľom úspešného uchádzača na predmetnom verejnom obstarávaní. Ich podielové spoluvlastníctvo nehnuteľností je z hľadiska verejného obstarávania absolútne irelevantné, rovnako tak ich spoločníctvo v obchodných spoločnostiach. Skutočnosť, že primátor žalobcu užíva motorové vozidlo Mercedes Benz s EČV: SI XXX BN, nebola nikdy utajovanou ani skrývanou skutočnosťou. Primátor žalobcu bol v minulosti úspešným podnikateľom, vždy používal vozidlá značky Mercedes, a to dlho pred zvolením do funkcie primátora žalobcu. Nepopieral, že financovanie nákupu predmetného vozidla zabezpečovala spoločnosť Mercedes-Benz Financial Services Slovakia, s.r.o. Predmetné vozidlo si primátor zo svojho riadne a transparentne zaplatil a od nikoho v tejto súvislosti nezískal žiadnu nepatričnú výhodu ani žiaden priamy či nepriamy prospech. Žalobca kategoricky popiera krivé obvinenie žalovaného, že súrodenecký vzťah primátora a konateľa úspešného uchádzača mali mať vplyv na obstaranie zákazky. 13. Poukázal na to, že primátor žalobcu sa osobne nijako nepodieľal na vyhodnocovaní predmetného verejného obstarávania, aj na vyhlásenie členov komisie, ktorí potvrdzujú tvrdenie primátora, že sa na príprave a hodnotení súťaže nepodieľal. III. Vyjadrenie žalovaného 14. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť. V podrobnostiach odkázal na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a zdôraznil, že žalovaný na základe dôkazov preukázal nielen potenciálny, ale skutočný až kriminálny konflikt záujmov štatutárneho orgánu žalobcu v danom verejnom obstarávaní. Zadávania zákaziek vlastným členom rodiny pri preukázanom profite primátora žalobcu je potrebné vyhodnotiť ako protiprávny stav. 15. K hlasovaniu osobitnej komisie poukázal na § 61 ods. 2 SP, v zmysle ktorého patrí rozhodovanie o rozklade proti prvostupňovému rozhodnutiu predsedovi Úradu pre verejné obstarávanie ako vedúci ústredného orgánu štátnej správy. Návrh osobitnej komisie je len poradný a má odporúčací charakter a predseda ústredného orgánu štátnej správy ním nie je viazaný. V tomto kontexte poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/31/2011. 16. Článok Mgr. K., na ktorý odkazuje žalobca, nie je článkom zamestnanca žalovaného. Mgr. K. nie je a ani v čase publikovania článku nebol jeho zamestnancom; názory vyjadrení v článku sú osobným názorom jeho autora a žiadnym spôsobom nezaväzuje žalovaného v jeho rozhodovacej činnosti. Okrem toho, článok nie je v rozpore so závermi uvedenými v žalobou napadnutom rozhodnutí. 17. Žalovaný dal do pozornosti aj ďalšie svoje rozhodnutie č. 7702-3000/2017 zo dňa 20.9.2017, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím predsedu žalovaného č. 17307-P/2017 zo dňa 30.11.2017, ktorým žalobcovi uložil pokutu v sume XX.XXX,XX € podľa § 182 ods. 1 písm. a/ zákona č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31.5.2017, za to, že žalobca v čase od 28.3.2014 do 27.3.2017 zadával zákazky spoločnosti VPP servis s.r.o. (tá istá spoločnosť brata primátora žalobcu ako v predmetnej právnej veci), ktorých hodnota bola v celkovej výške X.XXX.XXX,XX . €. Vzťah medzi primátorom žalobcu a obchodnou spoločnosťou jeho brata VPP servis s.r.o. nie je v žiadnom prípade náhodný alebo jednorazový, týkajúci sa len jedného zadávania zákazky. Ide o dlhodobý vzájomne prospešný vzťah, kde otvorená hospodárska súťaž a transparentné verejné obstarávanie boli dané do úzadia v prospech súkromných (rodinných) vzťahov. IV. Replika žalobcu 18. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného zotrval na argumentoch uvedených v žalobe. Podľa jeho názoru žalovaný dezinterpretuje skutočný stav veci a neuvádza žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé vyvrátiť skutkové tvrdenia žalobcu. 19. Žalovaný sa k replike žalobcu písomne nevyjadril. V. Pojednávanie 20. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10 a § 13 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len SSP) rozhodol vo veci na pojednávaní dňa 11.3.2020 rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil v prítomnosti právneho zástupcu žalobcu a povereného zástupcu žalovaného. 21. Správny súd nevykonal dokazovanie navrhované žalobcom (výsluch primátora žalobcu PhDr. Zdenka Čambala, členov komisie R.. V. O., Ing. V. V. a L. H. a štatutárnych zástupcov neúspešných uchádzačov Ing. J. Z. za spoločnosť Agrostav a.s., Ing. V. O. za J&V group, s.r.o., a Ing. Emila E. za spoločnosť Unistav spol. s r.o.), pretože to vzhľadom na zistený skutkový stav nebolo dôvodné a hospodárne. Správny súd v tomto kontexte zohľadnil okrem zisteného skutkového stavu aj to, že žalobca predložil čestné prehlásenia primátora žalobcu, všetkých členov komisie na vyhodnotenie ponúk aj štatutárnych zástupcov neúspešných uchádzačov vo verejnom obstarávaní, v ktorých vyjadrili svoj názor k zákonnosti postupu verejného osbtarávania, preto by bol v uvedenej situácii ich výsluch správnym súdom nadbytočný. Správny súd okrem toho prízvukuje aj zásadu koncentrácie konania zakotvenú v § 62 a § 183 v spojení s § 194 ods. 2 SSP a na nové skutočnosti prednesené po uplynutí zákonnej prekluzívnej lehoty na podanie správnej žaloby už neprihliada. Uvedenú skutočnosť správny súd dáva do pozornosti za súčasného splnenia podmienok vyplývajúcich z § 196 SSP (a contrario), keďže nezistil existenciu vád podľa § 195 SSP. Okrem toho, správny súd primárne nie je súdom skutkovým, ale preskúmava zákonnosť napadnutých rozhodnutí a je preň rozhodujúci skutkový a právny stav v čase nadobudnutia právoplatnosti napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy (§ 197 SSP). Doplnenie dokazovania v sankčných veciach vykonáva len výnimočne a prípadným návrhom účastníka na doplnenie dokazovania nie je viazaný, preto správny súd nezistil zákonom predpokladaný dôvod na doplnenie dokazovania. VI. Relevantné právne predpisy 22. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 23. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 25/2006 Z.z. tento zákon upravuje zadávanie zákaziek na dodanie tovaru, zákaziek na uskutočnenie stavebných prác, zákaziek na poskytnutie služieb, súťaž návrhov a správu vo verejnom obstarávaní. 24. Podľa § 2 zákona č. 25/2006 Z.z. verejným obstarávaním sú pravidlá a postupy podľa tohto zákona, ktorými sa zadávajú zákazky na dodanie tovaru, zákazky na uskutočnenie stavebných prác, zákazky na poskytnutie služieb a súťaž návrhov. 25. Podľa § 4 ods. 3 písm. b/ bod 2 zákona č. 25/2006 Z.z. podlimitnou zákazkou je zákazka zadávaná verejným obstarávateľom, ktorej predpokladaná hodnota je v priebehu kalendárneho roka alebo počas platnosti zmluvy, ak sa zmluva uzatvára na dlhšie obdobie ako jeden kalendárny rok nižšia ako finančný limit podľa odseku 2 a ide o zákazku ktorá nie je zákazkou podľa písmena a) a jej predpokladaná hodnota je rovnaká alebo vyššia ako 30 000 eur, ak ide o zákazku na uskutočnenie stavebných prác. 26. Podľa § 9 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 25/2006 Z.z. verejný obstarávateľ a obstarávateľ sú povinní pri zadávaní zákaziek postupovať podľa tohto zákona (ods. 1). Pri zadávaní zákaziek sa musí uplatňovať princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie uchádzačov alebo záujemcov, princíp transparentnosti a princíp hospodárnosti a efektívnosti (ods. 3). 27. Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 25/2006 Z.z. verejný obstarávateľ a obstarávateľ je povinný na vyhodnotenie ponúk zriadiť najmenej trojčlennú komisiu a ak ide o nadlimitnú zákazku, ktorej hodnota je najmenej 10 miliónov eur, najmenej päťčlennú komisiu. Členovia komisie musia mať odborné vzdelanie alebo odbornú prax zodpovedajúcu predmetu zákazky. Komisia je spôsobilá vyhodnocovať predložené ponuky, ak je súčasne prítomná väčšina jej členov, najmenej však traja. 28. Podľa § 149 ods. 2 písm. i/ zákona č. 25/2006 Z.z. úrad uloží verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi pokutu od 1 000 eur do 30 000 eur, ak porušil princíp transparentnosti, princíp rovnakého zaobchádzania alebo princíp nediskriminácie okrem správnych deliktov podľa odseku 1 a písmen a) až h) a medzi týmto porušením a vyhodnotením ponúk alebo výberom záujemcov alebo uchádzačov je priama príčinná súvislosť. 29. Podľa prílohy č. 7 bodu 2 k zákonu č. 25/2006 Z.z. do zoznamu preberaných právne záväzných aktov Európskej únie patrí Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES <http:// eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=CELEX:32004L0018:SK:HTML> z 31.marca 2004 o koordinácii postupov pri zadávaní verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby (Ú. v. EÚ L 134, 30. 4. 2004, s. 114) v znení nariadenia Komisie (ES) č. 1874/2004 z 28.októbra 2004, ktorým sa menia a dopĺňajú smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/17/ES a 2004/18/ES, pokiaľ ide o ich prahy uplatňovania v oblasti postupov uzatvárania zmlúv (Ú. v. EÚ L 326, 29. 10. 2004, s. 17). 30. Podľa čl. 46 preambuly smernice č. 2014/18/ES zákazky by sa mali zadávať na základe objektívnych kritérií, ktoré zabezpečia súlad so zásadami transparentnosti, nediskriminácie a rovnakého zaobchádzania a ktoré zaručia, aby sa ponuky posudzovali v podmienkach efektívnej hospodárskej súťaže. Z toho dôvodu by bolo vhodné umožniť, aby sa pri zadávaní zákazky použili iba dve kritériá: "najnižšia cena" a "ekonomicky najvýhodnejšia ponuka". 31. Podľa čl. 2 smernice č. 2014/18/ES verejní obstarávatelia zaobchádzajú s hospodárskymi subjektmi rovnako a nediskriminačne a konajú transparentne. 32. Podľa čl. 44 ods. 1 smernice č. 2014/18/ES zákazky sa zadávajú na základe kritérií stanovených v článkoch 53 a 55, berúc do úvahy článok 24 po tom, keď verejní obstarávatelia overia spôsobilosť hospodárskych subjektov nevylúčených podľa článkov 45 a 46 v súlade s kritériami ich ekonomickej a finančnej situácie, odborných a technických vedomostí alebo ich spôsobilosti, ktoré sú uvedené v článkoch 47 až 52, prípadne v súlade s pravidlami a kritériami nediskriminácie uvedenými v odseku 3 33. Podľa čl. 53 ods. 1 smernice č. 2014/18/ES bez toho, aby boli dotknuté vnútroštátne zákony, iné právne predpisy alebo správne opatrenia o odmeňovaní za určité služby, sú kritériami, na základe ktorých verejní obstarávatelia zadávajú verejné zákazky, buď: (a) pri zadávaní zákazky na základe ekonomicky najvýhodnejšej ponuky z pohľadu verejného obstarávateľa, rozličné kritériá súvisiace s predmetom príslušnej verejnej zákazky, napríklad kvalita, cena, technické prevedenie, estetické a funkčné charakteristiky, environmentálne charakteristiky, prevádzkové náklady, efektívnosť nákladov, pozáručný servis a technická pomoc, dátum dodania tovaru alebo termín dokončenia, alebo (b) len najnižšia cena. 34. Podľa § 153 ods. 1 zákona č. 25/2006 Z.z. všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje na konania podľa tohto zákona, okrem konania podľa § 130 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/25/20140227.html>, § 132 ods. 3 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/25/20140227.html>, § 134 ods. 2 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/25/20140227.html>, § 146d <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2006/25/20140227.html> a § 149 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2006/25/20140227.html>. 35. Podľa § 32 SP správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania (ods. 1). Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán (ods. 2). Na žiadosť správneho orgánu sú štátne orgány, orgány územnej samosprávy, fyzické osoby a právnické osoby povinné oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie (ods. 3). 36. Podľa § 39 ods. 1 a ods. 2 SP správny orgán môže namiesto dôkazu pripustiť čestné vyhlásenie účastníka konania, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak (ods. 1). Čestné vyhlásenie správny orgán nepripustí, ak tomu bráni všeobecný záujem alebo ak by tým bola porušená rovnosť medzi účastníkmi konania. Čestným vyhlásením nemožno nahradiť znalecký posudok (ods. 2). 37. Podľa § 46 SP rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 38. Podľa § 61 SP proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy, vydanému v prvom stupni, možno podať na tomto orgáne v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia rozklad; včas podaný rozklad má odkladný účinok (ods. 1). O rozklade rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie. Proti tomuto rozhodnutiu sa nemožno odvolať (ods. 2). Ustanovenia o odvolacom konaní sa primerane vzťahujú aj na konanie o rozklade (ods. 3). 39. Podľa § 116 Občianskeho zákonníka blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. 40. Podľa § 13 ods. 1, ods. 2 a ods. 5 prvá veta zákona č. 369/1990 Zb. predstaviteľom obce a najvyšším výkonným orgánom obce je starosta. Funkcia starostu je verejná funkcia. Funkčné obdobie starostu sa skončí zložením sľubu novozvoleného starostu. Spôsob voľby starostu upravuje osobitný zákon (ods. 1). Starosta skladá sľub, ktorý znie: „Sľubujem na svoju česť a svedomie, že budem riadne plniť svoje povinnosti, ochraňovať záujmy obce a Slovenskej republiky, Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy budem pri výkone svojej funkcie starostu uplatňovať podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia (ods. 2). Starosta je štatutárnym orgánom obce (ods. 5 prvá veta). 41. Podľa § 13b ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. starostu zastupuje zástupca starostu, ktorého spravidla na celé funkčné obdobie poverí zastupovaním starosta do 60 dní od zloženia sľubu starostu; ak tak neurobí, zástupcu starostu zvolí obecné zastupiteľstvo. Zástupca starostu môže byť len poslanec. Ak obec má viac ako 20 000 obyvateľov, starosta môže poveriť zastupovaním dvoch zástupcov starostu, pričom určí ich poradie. Starosta môže zástupcu starostu kedykoľvek odvolať. Ak starosta odvolá zástupcu starostu, poverí zastupovaním ďalšieho poslanca do 60 dní od odvolania zástupcu starostu. 42. Podľa § 17 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 369/1990 Zb. ak je v obci zriadená funkcia prednostu obecného úradu, obecný úrad vedie a jeho prácu organizuje prednosta. Prednostu vymenúva a odvoláva starosta (ods. 1). Prednosta obecného úradu je zamestnancom obce, ktorý zodpovedá za svoju činnosť starostovi. Spolu s ním podpisuje zápisnice zo zasadnutí obecného zastupiteľstva (ods. 2). 43. Podľa § 29a zákona č. 369/1990 Zb. ak sa v tomto zákone alebo osobitnom predpise používa slovo „obec“, rozumie sa tým aj mesto, ak z tohto zákona alebo z osobitného predpisu nevyplýva, že ich ustanovenia sa vzťahujú len na obec alebo len na mesto. 44. Podľa čl. 7 ods. 2 Ústavy SR Slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo na základe takej zmluvy preniesť výkon časti svojich práv na Európske spoločenstvá a Európsku úniu. Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Prevzatie právne záväzných aktov, ktoré vyžadujú implementáciu, sa vykoná zákonom alebo nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2. VII. Posúdenie veci krajským súdom 45. Predmetom prieskumu správnym súdom je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie o uložení pokuty žalobcovi za správny delikt spočívajúci v porušení princípu transparentnosti a rovnakého zaobchádzania vo verejnom obstarávaní na predmet zákazky „Úprava a výsadba bastiónov“ v areáli zámku Holíč. Medzi účastníkmi bola spornou otázka, či právna úprava v čase vyhlásenia verejného obstarávania obsahovala aj úpravu konfliktu záujmov, ktorý by bránil spoločnosti VPP servis s.r.o., v ktorej je konateľom brat primátora žalobcu, zúčastniť sa verejného obstarávania a byť aj úspešným uchádzačom, s ktorým bola v závere procesu verejného obstarávania uzatvorená zmluva o dielo. Od vyriešenia tejto otázky potom závisí aj ďalšie posúdenie veci, teda či žalobca spáchal správny delikt podľa § 149 ods. 2 písm. i/ zákona č. 25/2006 Z.z. 46. V prvom rade je potrebné uviesť, že z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napríklad rozsudok vo veci Lauko proti Slovenskej republike z 2.9.1998, č. sťažnosti 26138/95; vo veci Öztürk proti SRN z 21.2.1984, číslo sťažnosti 8544/79; vo veci Čandy proti Slovenskej republike zo 16.11.2004, č. sťažnosti 53371/99, atď.) vyplýva, že priestupky a správne delikty sú vecami trestného charakteru. Pre posúdenie otázky, či sa na účely Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách (publikovaný pod č. 209/1992 Zb.) protiprávne konanie kvalifikuje ako trestné, sú dôležité nasledovné kritériá: a/ či text právnej normy definujúci protiprávne konanie patrí alebo nepatrí v právnom systéme príslušného štátu do trestného práva, b/ či povaha protiprávneho konania, c/ povaha a stupeň prísnosti sankcie, ktorej uloženie hrozí príslušnej osobe. Význam vnútroštátnej kvalifikácie protiprávneho konania na trestné a správne delikty je iba relatívny. Faktormi väčšieho významu sú povaha protiprávneho konania a povaha a stupeň prísnosti sankcie, ktorá hrozí príslušnej osobe. Povaha protiprávneho konania a povaha a stupeň prísnosti sankcie, ktorej uloženie hrozí, sú alternatívne a nie kumulatívne: na to, aby sa článok 6 Dohovoru aplikoval z dôvodu slov „trestné obvinenie“ stačí, aby predmetné protiprávne konanie bolo vo svojej podstate „trestné“ z pohľadu Dohovoru alebo aby zodpovednej osobe mohla byť uložená sankcia, ktorá pre svoju povahu a stupeň prísnosti patrí vo všeobecnosti do „trestnej“ sféry. Na základe toho konanie o správnom delikte zahŕňa rozhodovanie o „trestnom obvinení“, a preto sa naň vzťahuje článok 6 Dohovoru. 47. Dohovor publikovaný v Zbierke zákonov ČSFR pod č. 209/1992 Zb. dňa 15.5.1992 je medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách, ratifikovanou a vyhlásenou spôsobom ustanoveným zákonom pred nadobudnutím účinnosti Ústavy SR, t.j. pred 1.10.1992. Z časového hľadiska jej ratifikácie má táto medzinárodná zmluva prednosť pred zákonmi SR, len ak zabezpečuje väčší rozsah ústavných práv a slobôd. Prednosť pred zákonmi SR znamená ústavný príkaz adresovaný súdu a orgánu verejnej správy aplikujúcemu právo použiť ex offo na konkrétny prípad priamo relevantné ustanovenia medzinárodnej zmluvy za splnenia podmienok uvedených v čl. 154c ods. 1 Ústavy SR. Súčasťou medzinárodne akceptovaného štandardu ľudských práv a základných slobôd nie sú iba práva a slobody v podobe, v ktorej ich výslovne zakotvujú medzinárodné zmluvy, ale aj rozhodnutia príslušných orgánov dotvorených v ich rozhodovacej činnosti (judikatúre), ktoré túto medzinárodnú zmluvu vykladajú a možno ich tiež kvalifikovať ako prameň práva SR s prednosťou pred zákonmi. Inými slovami, nielen Dohovor bude mať prednosť pred zákonmi SR, ak zabezpečuje viac ústavných práv a slobôd ako zákony SR, ale aj rozhodovacia činnosť Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá Dohovor vykladá. Rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva majú deklaratórny charakter, a teda majú účinky, podobne ako rozhodnutia Súdneho dvora EÚ v prejudiciálnych otázkach, ex tunc. 48. Vzhľadom na skutočnosť, že Dohovor v čl. 6 zabezpečuje obvinenému zo správneho deliktu viac práv ako Správny poriadok z hľadiska špecifikácie skutku vo výroku rozhodnutia identifikáciou miesta, času, spôsobu spáchania správneho deliktu a ďalších znakov umožňujúcich odlíšiť ho od iných deliktov, tak aby sa zabránilo porušeniu zásad prezumpcie neviny, ne bis in idem, res iudicata, a podobne, je nevyhnutné jeho aplikáciu uprednostniť pred Správnym poriadkom pri vyššie uvedených aspektoch. 49. Skutková podstata správneho deliktu podľa § 149 ods. 2 písm. i/ zákona č. 25/2006 Z.z. sa skladá zo subjektu, objektu a objektívnej stránky. Subjektívna stránka sa u správnych deliktov právnických osôb neskúma, teda je právne irelevantné, či právnická osoba spáchala delikt vedome alebo nevedome, prípadne s úmyslom alebo nedbanlivosťou; podstatným je samotné porušenie zákona. Inými slovami, na spáchanie správneho deliktu postačuje naplnenie formálnych znakov skutkovej podstaty s prihliadnutím na fakt, že skutková podstata správneho deliktu nezahŕňa materiálny prvok. 50. Subjektom správneho deliktu podľa § 149 ods. 2 písm. i/ zákona č. 25/2006 Z.z. je verejný obstarávateľ. Objektom je záujem chránený zákonom č. 25/2006 Z.z. aj smernicou č. 2004/18/ES, teda dodržanie princípu transparentnosti a rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie vo verejnom obstarávaní. Objektívnou stránkou správneho deliktu je potom v zmysle § 149 ods. 2 písm. i/ zákona č. 25/2006 Z.z. porušenie princípu transparentnosti, princípu rovnakého zaobchádzania alebo princípu nediskriminácie okrem správnych deliktov podľa odseku 1 a písmen a/ až h/ a medzi týmto porušením a vyhodnotením ponúk alebo výberom záujemcov alebo uchádzačov je priama príčinná súvislosť. Všetky znaky skutkovej podstaty správneho deliktu musia byť naplnené kumulatívne, inak nemožno hovoriť o spáchaní správneho deliktu a nemožno ho ani sankcionovať. 51. Kľúčovým slovom, ktoré je podstatné pre posúdenie, či došlo k naplneniu skutkovej podstaty správneho deliktu v predmetnej veci, je slovo „transparentnosť“ ako základný princíp verejného obstarávania (§ 9 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 25/2006 Z.z.). 52. Pojem „princíp transparentnosti“ patrí do kategórie neurčitých právnych pojmov, ich všeobecné definovanie v právnych predpisoch z dôvodu ich povahy nemusí byť vhodné, dokonca ani možné. Platí to o to viac pri právnych zásadách a princípoch, ktorých všeobecnosť a abstraktnosť je už samotným klasifikačným znakom právnych zásad špecifického druhu pravidiel (Holländer, P.: Filosofie práva. Aleš Čeněk, Plzeň 2006, s. 139 a nasl.). Pri interpretácii neurčitého právneho pojmu sa správny orgán musí zaoberať konkrétnou skutkovou podstatou aj ostatnými okolnosťami veci, pričom sám musí aspoň rámcovo objasniť obsah a význam použitého neurčitého pojmu z toho hľadiska, či posudzovanú vec možno zaradiť do rámca vytvoreného rozsahom neurčitého pojmu. 53. Princíp transparentnosti patrí medzi najdôležitejšie princípy, pričom jedným z jeho prínosov je, že ak je zachovaná transparentnosť verejného obstarávania, je možné ľahko skontrolovať, či boli zachované aj ostatné princípy verejného obstarávania. Predmetný princíp má zabezpečiť, aby zadávanie verejných zákaziek prebiehalo priehľadným, právne korektným a predvídateľným spôsobom. Od transparentnosti procesu verejného obstarávania je závislá existencia účinnej konkurencie medzi dodávateľmi a zároveň prostriedkom na zabezpečenie účelného vynakladania verejných prostriedkov. Porušenie zásady transparentnosti nastáva nezávisle na tom, či sa podarí preukázať porušenie niektorej zákonnej povinnosti. Súčasťou princípu transparentnosti je teda aj požiadavka jednoznačnosti, konkrétnosti a presnosti procesu verejného obstarávania. 54. Transparentnosť procesu zadávania verejných zákaziek je nielen podmienkou existencie účinnej konkurencie medzi dodávateľmi, ale aj predpokladom účelného vynakladania verejných prostriedkov. K porušeniu zásady transparentnosti a teda aj zákona č. 25/2006 Z.z. môže dôjsť vtedy, pokiaľ sa v postupe verejného obstarávateľa vyskytujú také prvky, ktoré by obstarávanie urobili nekontrolovateľným, resp. horšie kontrolovateľným, nečitateľným, neprehľadným alebo ktoré by vzbudzovali pochybnosti o pravých dôvodoch jednotlivých krokov verejného obstarávateľa. Tento záver je v plnom súlade s výkladom princípu transparentnosti zo strany Súdneho dvora EÚ. Transparentnosť podľa smerníc obsahuje viac než samotné aspekty spojené s publicitou konkrétnych verejných súťaží. Okrem toho princíp transparentnosti predstavuje hlavnú zásadu pre celé verejné obstarávanie. S ohľadom na práve uvedené možno uzavrieť, že podmienkou dodržania princípu transparentnosti je priebeh verejného obstarávania takým spôsobom, ktorý sa navonok javí ako férový a riadny. Motívy jednotlivých osôb participujúcich na výbere uchádzačov o zákazku (či by išlo o motívy zákonné, no dané neschopnosťou navonok pôsobiť férovo a riadne, prípadne nezákonné alebo dokonca kriminálne) sú v tomto ohľade pre posúdenie porušenia zásady transparentnosti irelevantné. Porušenie zásady transparentnosti nastáva nezávisle na tom, či sa podarí preukázať konkrétne porušenie niektorej zákonnej povinnosti (rozsudky Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/250/2009 zo dňa 8.2.2012, sp. zn. 2S/366/2010 zo dňa 28.9.2011, sp. zn. 2S/131/2011 zo dňa 20.6.2012, sp. zn. 2S/89/2012 zo dňa 29.5.2013, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžf/119/2012 zo dňa 12.12.2012, rozsudky Najvyššieho správneho súdu ČR č.k. 1 Afs 45/2010-159 zo dňa 15.9.2010, č.k. 5 Afs 131/2007-131 zo dňa 12.5.2008, rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-231/03). 55. Ďalším významným princípom verejného obstarávania je princíp rovnakého zaobchádzania, ktorý vyplýva zo všeobecného princípu nediskriminácie. Podstatou predmetného princípu je, že žiadny zo záujemcov alebo uchádzačov nesmie byť priamo alebo nepriamo, vedome alebo nevedome zvýhodnený alebo znevýhodnený oproti iným subjektom v rovnakom postavení. Ustálená judikatúra Súdneho dvora EÚ (napríklad rozsudok vo veci Boussac Saint-Frere, 22/80, Zb. s. 3427, bod 9, a vo veci C-3/88, Komisia/Taliansko, Zb. s. I 4035, bod 8) definovala aj zásadu rovnosti, podľa ktorej je zakázaná nielen očividná (priama) diskriminácia, ale aj skrytá (nepriama) forma diskriminácie. 56. Žalobca namietal, že rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-538/13 nemožno aplikovať na predmetnú právnu vec z dôvodu odlišného skutkového stavu. Podľa žalobcu je predmetné verejné obstarávanie s kritériom najnižšej ceny odlišné od verejného obstarávania s kritériom ekonomicky najvýhodnejšej ponuky (C-538/13). Správny súd považuje túto námietku žalobcu za irelevantnú, pretože citovaný rozsudok Súdneho dvora EÚ vykladá aj všeobecné ustanovenia smernice č. 2004/18/ES o princípoch rovnakého zaobchádzania a transparentnosti, ktoré sú použiteľné tak pri verejných obstarávaniach s kritériom najnižšej ceny ako aj verejných obstarávaniach s kritériom ekonomicky najvýhodnejšej ponuky, teda aj v predmetnej právnej veci. Súdny dvor EÚ v rozsudku vo veci C-538/13 dospel k záveru, že článok 1 ods. 1 tretí pododsek smernice Rady 89/665/EHS z 21. decembra 1989 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa uplatňovania postupov preskúmavania v rámci verejného obstarávania tovarov a prác, zmenenej a doplnenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2007/66/ES z 11. decembra 2007, ako aj články 2 a 44 ods. 1 a článok 53 ods. 1 písm. a/ smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby sa majú vykladať v tom zmysle, že v zásade nebránia tomu, aby bola protiprávnosť vyhodnotenia ponúk uchádzačov konštatovaná iba z dôvodu, že vybraný uchádzač o zákazku mal významné väzby s odborníkmi vymenovanými verejným obstarávateľom, ktorí vyhodnotili ponuky. Verejný obstarávateľ je v každom prípade povinný overiť existenciu prípadných konfliktov záujmov a prijať vhodné opatrenia na to, aby im zabránil, odhalil ich aj ich odstránil. V rámci preskúmania opravného prostriedku smerujúceho k zrušeniu rozhodnutia o zadaní zákazky z dôvodu zaujatosti odborníkov nemožno od odmietnutého uchádzača vyžadovať, aby konkrétne preukázal, že odborníci konali zaujato. V zásade prináleží vnútroštátnemu právu určiť, či a v akom rozsahu musia príslušné správne a súdne orgány prihliadať na okolnosť, že prípadná zaujatosť odborníkov mala alebo nemala vplyv na rozhodnutie o zadaní zákazky. 57. Konflikt záujmov obsahuje riziko, že sa verejný obstarávateľ nechá viesť úvahami, ktoré nesúvisia s konkrétnou zákazkou a že iba z tohto dôvodu uprednostní uchádzača. Takýto konflikt záujmov môže predstavovať porušenie čl. 2 smernice č. 2004/18/ES (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-538/13). Pojem konflikt záujmov má objektívny charakter a pri jeho vymedzení nemožno zohľadniť úmysel dotknutých osôb, najmä ich dobrú vieru (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-315/99 P, T-415/10). Je samozrejmé, že zákonu č. 25/2006 Z.z. sa prieči aj taký postup verejného obstarávateľa, ktorý síce nie je v priamom rozpore s jeho textom, ale porušuje princípy verejného obstarávania (napríklad rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/123/2011 zo dňa 20.3.2013). 58. Správny súd zdôrazňuje, že rozsudky Súdneho dvora EÚ týkajúce sa prejudiciálnych otázok sú spolu s výkladom alebo posúdením platnosti práva Únie, ktoré sa v ňom nachádzajú, záväzné pre vnútroštátny súd, ktorý podal prejudiciálnu otázku (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci Benedetti, 52/76, 3.2.1977, Zb. s. 163, bod 26), ako aj pre súdy, ktoré budú rozhodovať v tej istej veci (rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Milch, Fett a Eierkontor, 29/68, 24.6.1969, Zb. s. 165, bod 2). Súdny dvor výkladom úniového ustanovenia objasňuje zmysel a pôsobnosť vykladaného ustanovenia už od okamihu, kedy toto ustanovenie nadobudlo účinnosť. Súdnym dvorom interpretované ustanovenie musia vnútroštátne súdy aplikovať aj na právne vzťahy, ktoré vznikli alebo boli založené pred vynesením prejudiciálneho rozsudku. Prejudiciálny rozsudok teda nemá konštitutívny, ale len deklaratórny charakter a pôsobí ex tunc (rozsudky Súdneho dvora Európskej únie vo veciach Kempter, C-2/06, 12.2.2008, Zb. s. I-411, bod 35; Kühne a Heitz, C-453/00, 13.1.2004, Zb. s. I-837, bod 21; Blaizot, 24/86, 2.2.1988, Zb. s. 379, bod 27). Inými slovami, smernicu 2004/18/ES je potrebné vykladať v duchu rozhodnutia Súdneho dvora EÚ C-538/13 už odo dňa jej účinnosti, t.j. odo dňa 30.4.2004 (čl. 83 smernice); pre Slovenskú republiku odo dňa 1.5.2004, kedy sa stala členským štátom Európskej únie, teda aj za účinnosti zákona č. 25/2006 Z.z. 59. Hoci zákon č. 25/2006 Z.z. expressis verbis v čase vyhlásenia predmetného verejného obstarávania nedefinoval konflikt záujmov vo verejnom obstarávaní (urobil tak až zákon č. 343/2015 Z.z. s účinnosťou od 18.4.2016), je potrebné primárne vychádzať z účelu zákona č. 25/2006 Z.z. a smerníc prevzatých do tohto zákona. Správny súd poukazuje na ustálenú rozhodovaciu prax Ústavného súdu SR týkajúcu sa výkladu právnych noriem, najmä v oblasti správneho práva: sp. zn. III. ÚS 274/2007 zo dňa 11.10.2007 a sp. zn. III. ÚS 341/2007 zo dňa 1.7.2008. V zmysle týchto rozhodnutí „pri výklade a aplikácii ustanovení právnych predpisov je potrebné vychádzať prvotne z ich doslovného znenia. Súd však nie je doslovným znením zákonného ustanovenia viazaný absolútne. Môže, ba dokonca musí sa od neho odchýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov (čl. 152 ods. 4 Ústavy SR). V takýchto prípadoch sa musí zároveň vyvarovať svojvôle a svoju interpretáciu právnej normy musí založiť na racionálnej argumentácii. V prípadoch nejasnosti alebo nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia právneho predpisu alebo v prípade rozporu tohto znenia so zmyslom a účelom príslušného ustanovenia, o ktorého jednoznačnosti niet pochybnosti, možno uprednostniť výklad e ratione legis pred doslovným gramatickým (jazykovým) výkladom.“ Ustanovenie § 9 ods. 3 zákona č. 25/2006 Z.z. a princíp transparentnosti je z uvedeného dôvodu treba vykladať v súlade s účelom citovaného zákona (§ 1) aj čl. 2 a čl. 44 ods. 1 smernice č. 2004/18/ES a rovnako tak rozhodnutiami Súdneho dvora EÚ vykladajúce smernicu č. 2004/18/ES (citovanými vyššie). Ide pritom o také princípy, na základe ktorých možno dospieť k účinnému, ekonomicky odôvodnenému, transparentnému a nediskriminačnému zadaniu každej verejnej zákazky. 60. V konaní bolo preukázané, že primátor žalobcu PhDr. Zdenko Čambal je bratom N. spoločníka a konateľa úspešného uchádzača verejného obstarávania VPP servis, s.r.o. Primátor a jeho brat vlastnia spolu viaceré nehnuteľnosti v meste Holíč, pričom komerčný prenájom jednej z týchto nehnuteľností (dom so súpisným č. XXX postavený na parcele č. XXX . v k.ú. Holíč) zabezpečovala práve spoločnosť VPP servis, s.r.o., a primátor z prenájmu profituje. Primátor a jeho brat sú aj spoločníkmi spoločnosti CNC Slovakia, s.r.o., s obdobným predmetom činnosti ako je predmet zákazky vo verejnom obstarávaní vyhlásenom žalobcom. Manželka primátora SA. je sestrou B., ktorý je spoločníkom spoločnosti TS- VPP, s.r.o., ktorá má 33,33% podiel na základnom imaní úspešného uchádzača verejného obstarávania spoločnosti VPP servis, s.r.o. 61. Okrem spomenutého personálneho prepojenia štatutárneho zástupcu verejného obstarávateľa (primátora PhDr. Zdenka Čambala) s konateľom úspešného uchádzača verejného obstarávania (Karol Čambal) a manželky primátora (M. J.) so spoločnosťou TS-VPP, s.r.o. (v osobe jej brata Petra K.) a následne s úspešným uchádzačom spoločnosťou VPP servis, s.r.o. (v podiele spoločnosti TS-VPP, s.r.o. na základnom imaní spoločnosti VPP servis, s.r.o.) bolo v konaní preukázané aj ekonomické prepojenie primátora žalobcu a jeho brata. Primátor žalobcu preukázateľne a dlhodobo užíva luxusné motorové vozidlo MERCEDES-CLS 63 AMG v hodnote cca XXX.XXX,- €, ktorého nákup je na základe úverovej zmluvy financovaný spoločnosťou TS-VPP, s.r.o., ktorej konateľom a spoločníkom je tiež Karol J.; spoločnosť TS-VPP, s.r.o., je zároveň spoločníkom úspešného uchádzača verejného obstarávania spoločnosti VPP servis, s.r.o., keďže má 33,33% podiel na jej základnom imaní. Za spoločnosť TS- VPP, s.r.o., konal vo vzťahu k spoločnosti Mercedes-Benz Financial Services Slovakia, s.r.o., primátor žalobcu PhDr. Zdenko Čambal, podpísal úverovú zmluvu, preberací protokol k motorovému vozidlu aj zmluvu o zabezpečovacom prevode práva; navyše, je pri tomto motorovom vozidle vyfotografovaný aj v denníku Nový čas. Primátor žalobcu teda mal záujem na užívaní predmetného motorového vozidla, hoci jeho oficiálnym užívateľom je spoločnosť TS-VPP s.r.o., za ktorú však aktívne v súvislosti s nadobudnutím a prebratím motorového vozidla konal, a aj ho podľa svojich vlastných tvrdení reálne užíval. Aj z tohto pohľadu majúc na zreteli majetkové účasti jednotlivých obchodných spoločností (TS- VPP s.r.o. a VPP servis s.r.o.) vznikajú pochybnosti o ekonomickej neprepojenosti primátora žalobcu PhDr. Zdenka Čambala a konateľa úspešného uchádzača Karola Čambala. Preukázateľne teda došlo ku konfliktu záujmov, ktorým bol porušený princíp transparentnosti v predmetnom verejnom obstarávaní, pretože verejné obstarávanie sa minimálne navonok nejavilo ako nestranné. Konflikt záujmov nemožno vidieť len vo výslovnej legálnej definícii, tak ako to tvrdí žalobca a poukazuje na úpravu zákona č. 343/2015 Z.z., ak aj zákon č. 25/2006 Z.z. výslovne nedefinoval konflikt záujmov neznamená to, žeby nebol subsumovaný v princípoch transparentnosti a rovnakého zaobchádzania so všetkými uchádzačmi verejného obstarávania. Aj z dôvodovej správy k zákonu č. 343/2015 Z.z. (www.nrsr.sk), konkrétne k § 23, vyplýva, že konflikt záujmov a princíp transparentnosti verejného obstarávania sú spojenými nádobami. Inými slovami, súčasťou princípu transparentnosti je aj postup skúmania konfliktu záujmov, jeho identifikácia a predchádzanie konfliktu záujmov, pričom verejný obstarávateľ (žalobca) sa v predmetnej právnej veci vyhol jeho skúmaniu, identifikácii a vyvarovaniu sa za účinnosti zákona č. 25/2006 Z.z. 62. Nepriamo je personálna prepojenosť daná aj tým, že primátor žalobcu PhDr. Zdenko Čambal vymenoval do komisie na vyhodnotenie ponúk vo verejnom obstarávaní dve osoby, voči ktorým má priamu personálnu právomoc odvolať ich, a to zástupcu primátora žalobcu L. (ktorého môže odvolať podľa § 13b ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb.) a prednostku mestského úradu žalobcu R. (ktorú môže odvolať podľa § 17 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb.), ktorá zodpovedá za svoju činnosť priamo primátorovi žalobcu. Prepojenosť je daná aj u tretieho člena komisie R., ktorý bol priamo s N., bratom primátora a zároveň konateľom úspešného uchádzača, členom v Komisii stavebnej činnosti a životného prostredia žalobcu mesta Holíč. Podľa názoru správneho súdu je veľmi nepravdepodobné, aby sa v tomto personálnom a majetkovom prepojení primátora a jeho brata Karol Čambal vopred, ešte počas prípravy verejného obstarávania, nedozvedel o vyhlasovanom verejnom obstarávaní. Napokon, sám Karol Čambal ako člen Komisie stavebnej činnosti a životného prostredia mesta Holíč, ktorej činnosť sa zhoduje s predmetom zákazky verejného obstarávania (stavebné práce na oprave a úprave bastiónov v areáli zámku Holíč spočívajúce v úprave a výsadbe severozápadného a severovýchodného bastiónu v areáli zámku Holíč, v úprave a odobratí pôvodného terénu, vyhotovení násypu po obvode, mlatových chodníkoch, vo výsadbe stromov, centrálnej mlatovej plochy), reálne mohol mať vopred vedomosť o predmete a podmienkach verejného obstarávania, keďže ako člen komisie podáva stanoviská k stavebnej činnosti žalobcu. Úlohou žalobcu v tejto situácii bolo vyhodnotiť konflikt záujmov aj z pohľadu členstva Karola Čambala v uvedenej komisii a zvážiť, či mu žalobca zašle výzvu na účasť v predmetnom verejnom obstarávaní, čo však žalobca preukázateľne neurobil. Tieto všetky skutočnosti preukazujú nerovnaký prístup verejného obstarávateľa k jednotlivým uchádzačom vo verejnom obstarávaní, a teda porušenie princípu transparentnosti a rovnakého zaobchádzania (§ 9 ods. 3 zákona č. 25/2006 Z.z.). 63. Vychádzajúc z uvedeného boli podľa názoru správneho súdu naplnené všetky znaky skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 149 ods. 2 písm. i/ zákona č. 25/2006 Z.z., teda že ho spáchal verejný obstarávateľ (žalobca), vo verejnom obstarávaní porušil princíp transparentnosti, keď nezohľadnil personálne a majetkové prepojenie medzi primátorom žalobcu PhDr. Zdenkom Čambalom a konateľom a spoločníkom úspešného uchádzača spoločnosti VPP servis, s.r.o., Karolom Čambalom, s ktorým žalobca uzatvoril zmluvu o dielo ako dôsledok procesu verejného obstarávania. Podľa názoru správneho súdu je správny záver žalovaného aj o priamej príčinnej súvislosti medzi porušením princípu transparentnosti a výsledkom verejného obstarávania. Na tomto závere nemôžu nič zmeniť čestné vyhlásenia štatutárnych zástupcov ostatných záujemcov, pretože transparentnosť verejného obstarávania musí vyplývať zo spisového materiálu a jednotlivých krokov verejného obstarávateľa od samotnej prípravy podkladov verejného obstarávania až po vyhlásenie úspešného uchádzača verejného obstarávania. Subjektívny názor ostatných uchádzačov verejného obstarávania o tom, že bol dodržaný zákon, nie je rozhodujúci, pretože títo uchádzači nemajú prístup k celému spisu (minimálne ponuky uchádzačov môžu byť obchodným tajomstvom neprístupným iným uchádzačom), a teda sa nemôžu komplexne vyjadriť k zákonnosti alebo nezákonnosti procesu verejného obstarávania. Navyše, v čestnom vyhlásení nemožno hodnotiť právnu stránku veci. Rovnako tak dodatočné čestné vyhlásenia členov komisie hodnotiacej ponuky predložené v predmetnom verejnom obstarávaní. Ich zákonná činnosť musí vyplývať zo spisu, od začatia ich činnosti až po vyhodnotenie ponúk, musí byť riadne zdokumentovaná v spise a v tomto rozsahu je preskúmateľná. Čestné vyhlásenie primátora žalobcu PhDr. Zdenka Čambala dokonca priamo odporuje spisu verejného obstarávania, keďže dňa 14.3.2014 podpísal vyhlásenie o mlčanlivosti a dôvernosti, pretože sa podieľal na príprave podkladov verejného obstarávania, a podpísal aj výzvu adresovanú spoločnosti VPP servis s.r.o. na predloženie ponuky vo verejnom obstarávaní (výzva zo dňa 27.3.2014 doručená spoločnosti VPP servis s.r.o. dňa 28.3.2014). Naproti tomu v neskoršom čestnom vyhlásení zo dňa 29.6.2017 tvrdí, že sa na príprave podkladov verejného obstarávania nezúčastňoval a nevedel, že sa spoločnosť VPP servis s.r.o. zapojí s ponukou do verejného obstarávania. Žalobca však v konaní logicky nevysvetlil, prečo sa v spise verejného obstarávania nachádzajú protichodné dokumenty podpísané PhDr. Zdenkom Čambalom; nemôže to zhojiť tvrdenie žalobcu o tom, že jeho primátor podpisoval dokumenty rutinným spôsobom. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na § 13 ods. 2 zákona č. 369/1990 Zb. a obsah sľubu primátora mesta, v ktorom sa zaväzuje riadne plniť svoje povinnosti, ochraňovať záujmy mesta a konať v súlade s právnymi predpismi. Ak len rutinne podpisoval dokumenty, potom nekonal náležite starostlivo v prospech mesta Holíč (žalobcu) a dôsledne neskúmal dodržanie princípu transparentnosti a rovnakého zaobchádzania už v ranom štádiu verejného obstarávania. Je právne irelevantné, či bol primátor žalobcu v čase vyhlásenia výsledkov verejného obstarávania na dovolenke na Kube alebo v mieste úradu, pretože v konečnom dôsledku podpísal oznámenie o výsledku verejného obstarávania, ktoré bolo doručované všetkým zúčastneným záujemcom. 64. Čestné vyhlásenie nie je dôkazom, pretože nie je výsledkom dokazovania, ale môže za splnenia zákonných podmienok nahradiť dôkaz podľa § 39 SP ako jeden z podkladov rozhodnutia. Prostredníctvom čestného vyhlásenia sa určitá skutočnosť nezisťuje, ale len osvedčuje, pričom sa môže týkať len skutkových otázok, nie otázok právnych. Čestné vyhlásenie môže urobiť len účastník konania, nie zúčastnená osoba, znalec, svedok, atď., no ani účastník konania nemá právny nárok na pripustenie čestného vyhlásenia ako náhrady dôkazu. Je preto na správnom uvážení správneho orgánu, či čestné vyhlásenie pripustí namiesto dôkazu. Ako už bolo uvedené, žalovaný správne nepripustil čestné vyhlásenie primátora žalobcu PhDr. Zdenka Čambala, pretože nezodpovedá obsahu spisu verejného obstarávania, členov komisie na vyhodnotenie ponúk Ing. Jany Jurkovičovej, Rastislava Caletku a Ing. Jozefa Vlčeja, pretože sa týka právnych otázok. 65. Uvedené závery nepriamo dokresľuje aj nesúčinnosť Miestneho úradu Holíč, ktorý nereagoval na výzvu žalovaného, neposkytol mu súčinnosť a nepredložil mu považované výpisy z knihy manželstiev Zdenka Čambala, Karola Čambala a Sylvie Čambalovej, hoci je to jeho povinnosťou podľa § 32 ods. 3 SP. Stojí za zmienku, že Matričný úrad Skalica aj Ministerstvo vnútra SR, Oddelenie matrík, žalovanému súčinnosť poskytlo. 66. Správny súd sa ďalej zaoberal námietkou žalobcu o porušení zásad trestania podľa Trestného zákona a Trestného poriadku. Žalobca túto námietku nešpecifikoval, no vzhľadom na to, že správny súd nie je v tejto časti viazaný žalobným návrhom, preskúmal výrok rozhodnutia žalovaného, či obsahuje označenie miesta, času a spôsobu spáchania správneho deliktu, tak aby sa predišlo opakovanému sankcionovaniu žalobcu za ten istý skutok, z dôvodu prekážky res iudicatae a litispendencie. V zmysle ustálenej judikatúry citovanej vyššie bolo povinnosťou prvostupňového správneho orgánu vo výroku rozhodnutia, ktorým uložil žalobcovi pokutu, uviesť skutok, ktorým sa správneho deliktu dopustil z hľadiska miesta, času a spôsobu jeho spáchania, čo sa aj stalo. Výrok napadnutého rozhodnutia je podľa názoru správneho súdu dostatočne jasný, zrozumiteľný a určitý, čo umožňuje jeho preskúmanie. Je v ňom uvedené miesto, čas aj spôsob spáchania správneho deliktu: a. miesto spáchania - sídlo mesta Holíč, kde bol realizovaný postup zadávania podlimitnej zákazky na uskutočnenie stavebných prác s predmetom zákazky „Úprava a výsadba bastiónov“ v areáli zámku Holíč, b. spôsob spáchania - žalobca nevyhodnotil ako konflikt záujmov: (i) vzťah blízkej osoby podľa § 116 Občianskeho zákonníka, (ii) majetkové prepojenie a vzájomný hospodársky prospech v podobe podielového spoluvlastníctva viacerých nehnuteľností, podielu na základnom imaní obchodnej spoločnosti CNC Slovakia, s.r.o., a v podobe užívania motorového vozidla MERCEDES-CLS 63 AMG-, medzi štatutárnym orgánom žalobcu - primátorom PhDr. Zdenkom Čambalom a konateľom a zároveň spoločníkom úspešného uchádzača VPP servis, s.r.o., Karolom Čambalom, čím žalobca porušil princíp transparentnosti a medzi uvedeným porušením a vyhodnotením ponúk je priama príčinná súvislosť, keďže spoločnosť VPP servis s.r.o., bola následne v danom verejnom obstarávaní vyhodnotená ako úspešný uchádzač, s ktorým žalobca uzatvoril dňa 26.5.2014 zmluvu o dielo, c. čas spáchania - verejné obstarávanie, pri ktorom bola výzva na predkladanie ponúk zverejnená vo Vestníku verejného obstarávania č. 61/2014 dňa 27.3.2014 pod značkou 4300-WYP. Správny súd nezistil porušenie zásad administratívneho trestania vyplývajúce z Trestného zákona a Trestného poriadku. 67. Článok Mgr. Branislava Hudeca publikovaný v ÚVO revue č. 1/2017 s názvom „Konflikt záujmov vo verejnom obstarávaní a eurofondy“ neobsahuje právne záväzný výklad, ktorým by bol žalovaný alebo správny súd povinný sa riadiť. Nejde ani o ustálený doktrinálny výklad právnej normy. Žalovaný preto neporušil žiadne ustanovenie Správneho poriadku ani zákona č. 25/2006 Z.z., keď závery článku nepoužil vo svojom rozhodnutí. 68. Žalobca namietal, že osobitná komisia žalovaného neodporučila potvrdiť prvostupňové rozhodnutie, pretože hlasovala v pomere 3:3 (zápisnica zo dňa 7.11.2017). JUDr. Holák, Mgr. Brach a Mgr. Oros navrhli prvostupňové rozhodnutie zrušiť pre absenciu priamej príčinnej súvislosti, použitie princípu in dubio pro reo vzhľadom na vtedy účinnú právnu úpravu konfliktu záujmov (na ktorú poukazuje aj žalobca v žalobe). 69. Správny súd uvádza, že osobitná (rozkladová) komisia má len poradnú funkciu a nie je kompetentná o rozklade rozhodnúť, môže predkladať len stanoviská k rozkladu, ktoré vedúci ústredného orgánu štátnej správy môže ale aj nemusí akceptovať. Môže teda rozhodnúť aj opačne, ako znel návrh osobitnej rozkladovej komisie. Prerokovanie rozkladu osobitnou rozkladovou komisiou je vyvolané absenciou devolutívneho účinku rozkladu. Jediným kompetentným a funkčne príslušným orgánom na rozhodnutie o rozklade je vedúci ústredného orgánu štátnej správy - v tomto prípade predseda Úradu pre verejné obstarávanie, a tento postup bol v predmetnej právnej veci aj dodržaný. 70. Vychádzajúc z uvedených skutočností a citovaných právnych predpisov správny súd dospel k záveru, že žalovaný riadne zistil skutkový stav veci, správne právne vec posúdil a vo veci rozhodol v súlade so zákonom č. 25/2006 Z.z., Správnym poriadkom aj smernicou č. 2004/18/ES. Správny súd preto zamietol žalobu žalobcu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP. 71. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal náhradu trov konania, pretože nezistil dôvody, na základe ktorých by bolo možné spravodlivo od žalobcu požadovať ich náhradu. 72. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).