Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Sa/18/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018200299 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Malichová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1018200299.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Blankou Malichovou, v právnej veci žalobcu: W. A. nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXXX, XXX XX A., t.č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody a ústav na výkon väzby, Mierové nám. 1, 019 17 Ilava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa - ústredie, ul. 29. augusta č. 8, 10, Bratislava, o invalidný dôchodok, na odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29. septembra 2017 takto r o z h o d o l : I. Žalobu z a m i e t a . II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : 1. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10.07.2017, právne odôvodneným ust. § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej aj „ZSP“), žalovaná zamietla žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok. V odôvodnení rozhodnutia poukázala na posúdenie jeho dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, ktorému zodpovedá percentuálne vyjadrenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (ďalej aj „MPSVZČ“) 55 %, ktoré je obsahom lekárskej správy zo dňa 29.06.2017 a podkladom na vyhodnotenie posudkového záveru o invalidite žalobcu. Potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia (ďalej aj „ODP“) na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca nad 45 rokov je 15 rokov a zisťuje sa z obdobia pred dňom vzniku invalidity. Pred vznikom invalidity, t.j. pred 18.05.2017, žalobca získal 5 293 dní, čo je v zmysle ust. § 60 ods. 9 ZSP 14 rokov a 183 dní obdobia dôchodkového poistenia, presný rozpis ktorého je v k rozhodnutiu priloženom osobnom liste dôchodkového poistenia (ďalej aj „OLDP“ alebo „osobný list“). Žalovaná konštatovala, že pri posúdení nároku na dôchodok boli žalobcovi zhodnotené všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia (vrátane dôb, ktoré sa za obdobie dôchodkového poistenia podľa ZSP považujú). Získanie ďalšieho obdobia dôchodkového poistenia nebolo preukázané a žalobca tak nesplnil zákonnú podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok podľa ust. § 70 ods. l ZSP. 2. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom nesúhlasil s argumentáciou žalovanej v odôvodnení rozhodnutia, s poukazom na to, že úrad práce vydáva evidenciu o registri zamestnanca, zápočte a odpracovaných rokoch, nie dňoch, ako to je uvedené v jeho osobnom liste poistenca, ktorý považuje za pozmenený a tak v prílohe poslal osobný list prepracovaný. Uviedol, že od roku 1973 bol vo výkone trestu pre mladistvých, kde do 11.07.1974 pracoval, čo je v súlade s osobným listom. Vo výkone trestu v Želiezovciach v roku 1975 pracoval celý čas, teda viac ako v osobnom liste uvedených 105 dní. Dňa 11.10.1975 bol preradený do výkonu trestu v Leopoldove, kde na rôznych pracoviskách pracoval od roku 1976 až do roku 1990 a každý rok odrobil 365 dní a nie ako je uvedené v osobnom liste, ktorý upravil tak, že mu vyšlo spolu 5920 odpracovaných dní, čo je 16 rokov a 80 dní. Poznamenal, že v komunistickom štáte bolo nemysliteľné, aby odsúdený nepracoval a ten, kto nepracoval, bol trestne stíhaný za príživníctvo. 3. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, príslušný na rozhodovanie podľa ust. § 215 ods. 4 zák.č. 461/2003 Z.z., odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietol a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 10.07.2017, ktorým zamietla jeho žiadosť o invalidný dôchodok zo dňa 18.05.2016, z dôvodu nesplnenia podmienky potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok podľa ust. § 72 ods. 1 písm. c/ zák. č. 461/2003 Z.z., v znení zák. č. 449/2008 Z.z., potvrdil. Poukázal na posúdenie zdravotného stavu žalobcu posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne ústredie, so sídlom v Prešove, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 55% a dátumom vzniku invalidity dňa 18.05.2017, kedy bolo vykonané neurologické vyšetrenie a potvrdená radikulopatia S1 na driekovokrížnej chrbtici, ako stav po operácii chrbtice po úraze. Žalobca ku dňu vzniku invalidity, t. j. k 18.05.2017, dovŕšil vek 60 rokov, preto splnenie zákonom stanovenej podmienky získania potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok, je v súlade s ustanoveniami zák.č. 461/2003 Z.z., je však podmienené získaním najmenej 15 rokov dôchodkového poistenia pred vznikom invalidity. Generálny riaditeľ vychádzajúc z obsahu spisového materiálu uviedol, že žalobca pred vznikom invalidity (dňa 18.05.2017) získal 5 293 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo je 14 rokov a 183 dní, čím na vznik nároku na invalidný dôchodok nesplnil podmienku potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia. Na základe potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave zo dňa 18.01.2011, bol žalobca vedený v evidencii nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie v období od 14.04.2003 do 29.07.2003 a od 04.07.2010 do 13.09.2010. Obdobie vedenia v evidencii nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie od 14.04.2003 do 29.07.2003, počas ktorého nebola žalobcovi vyplácaná podpora v nezamestnanosti, nebolo na dôchodkové účely zhodnotené, pretože bolo po 31. decembri 2000 a nemožno ho považovať za náhradnú dobu ani za obdobie dôchodkového poistenia. Obdobie vedenia v evidencii nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie od 04.07.2010 do 13.09.2010 nebolo žalobcovi na dôchodkové účely zhodnotené, nakoľko nie je obdobím dôchodkového poistenia podľa § 60 zák.č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. Žalobcovi boli na základe údajov uvedených v žiadosti o dôchodok, priložených dokladov a údajov nachádzajúcich sa v informačnom systéme Sociálnej poisťovne, započítané všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia a vymeriavacie základy a v odvolacom konaní nepredložil žiadne nové dôkazy, ktoré by mali vplyv na rozhodovací proces. 4. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca správnu žalobu, označenú ako sťažnosť vo veci machinácie a porušovania právnych predpisov. V dôvodoch uviedol, že v Českej republike požiadal o invalidný dôchodok, z dôvodu tam uloženého trestu odňatia slobody. Okresná správa sociálneho zabezpečenia z dôvodu neodpracovania požadovaných rokov na sociálne zabezpečenie v Českej republike, postúpila jeho vec na Slovensko, na posúdenie či spĺňa kritériá na poberanie finančných dávok. Dňa 17.01.2017 mu bol doručený list Sociálnej poisťovne, v ktorom ho žiadala o doplnenie neurologického vyšetrenia, ktoré zaslal dňa 18.05.2017. Posudková lekárka jeho stav posúdila na stupeň invalidity 55 %, z čoho vyplýva dlhodobosť jeho nepriaznivého stavu, ktorý mal aj v ČR, kde ho dňa 26.09.2016 uznali za invalidného od 18.05.2016. Je pre neho nepochopiteľné, že v ČR bol za invalidného uznaný od 18.05.2016 a na Slovensku od 18.05.2017. Na jeho odvolanie mu posudková lekárka uviedla, že nedoložil žiadne nové odborné nálezy, ktoré by pozmenili dátum vzniku invalidity, čo považuje za zavádzajúce a manipuláciu s listinami ohľadne dátumu vzniku jeho invalidity. 5. Na výzvu súdu o opravu a doplnenie tohto podania, doručil žalobca dňa 29.05.2018 podanie označené ako sťažnosť, ktorou podáva opätovne žalobu na Sociálnu poisťovňu ako aj návrh na trestné stíhanie pre trestný čin zneužitia právomoci verejného činiteľa. V odôvodnení uviedol, že dňa 26.09.2016 v Jičíne - ČR, mu bol uznaný invalidný dôchodok, so vznikom od 18.05.2016, nakoľko však v ČR nemal odrobené požadované roky, uznesenie poslali na posúdenie na Slovensko. Zo Slovenskej republiky dostal uznesenie zo dňa 20.01.2017 pod č. BAN-138/2017, v ktorom ho požiadali o doplnenie dokumentácie z neurologického vyšetrenia. Poznamenal, že ako odsúdený nemá prístup k lekárskym záznamom a preto mala Sociálna poisťovňa požiadať zdravotné zariadenie vo väznici Valdice v ČR, aby jej potrebné informácie poskytli. V ďalšom zopakoval argumentáciu zo žaloby zo dňa 19.02.2017 a doplnil, že Sociálna poisťovňa jeho odvolanie zamietla s tým, že v ČR bol uznaný a hodnotený invaliditou prvého stupňa, ktorá podľa zákona SR neexistuje. Podľa jeho mienky generálny riaditeľ vie čo je prvý stupeň invalidity, t.j. ako keby na Slovensku dostal 45 % invalidity. S poukazom na rozhodnutie pod číslom BAN-500-11-129868/2017, podľa ktorého nedoložil žiadne nové odborné nálezy, ktoré by ovplyvnili pôvodný dátum vzniku invalidity uviedol, že on sa odvolal k vzniku invalidity, ktorú dostal v ČR a nie na percentá práceneschopnosti a preto nechápe, aké nové odborné nálezy od neho k vzniku invalidity zo dňa 18.05.2016 chceli a vyslovil domnienku, že nové odborné nálezy sú na to, aby jeho zdravotný stav bol hodnotený vyšším percentom a nie na vznik invalidity. 6. V ďalšom podaní, doručenom tunajšiemu súdu dňa 07.08.2019, uvádzal rovnaké dôvody ako v predchádzajúcich podaniach. 7. Vo vyjadrení zo dňa 26.02.2020 žalovaná k podanému opravnému prostriedku uviedla, že podkladom pre vydanie rozhodnutia generálneho riaditeľa č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29.09.2017 bol odborný posudok posudkového lekára sociálneho poistenia ústredia žalovanej so sídlom v Prešove zo dňa 06.09.2017, podľa ktorého je žalobca invalidný podľa ust. § 71 ods. 1 zák.č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a miera poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola posudkovým lekárom určená na 55 %, od 18.05.2017. Z obsahu administratívneho spisu, ktorého súčasťou je aj rozhodnutie Českej správy sociálneho zabezpečenia R-428/561 110 0880 zo dňa 21.11.2016 vyplýva, že žalobcova žiadosť o invalidný dôchodok bola zamietnutá pre nesplnenie podmienok v ustanovení § 38 zák.č. 155/1995 Sb. o dúchodovém pojištění v znení neskorších predpisov, s prihliadnutím na čl. 57 ods. 1 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 (ďalej aj „Nariadenie“). V súlade s čl. 46 ods. 3 Nariadenia, rozhodnutie inštitúcie členského štátu o stupni invalidity žiadateľa je záväzné pre inštitúciu všetkých dotknutých členských štátov, ak je v prílohe VII uvedená zhoda právnych predpisov týchto členských štátov týkajúca sa podmienok vzťahujúcich sa na stupeň invalidity. Pretože Slovenská a Česká republika v tejto prílohe nie sú uvedené , medzi právnymi predpismi týchto členských štátov nie je uvedená zhoda na určenie invalidity podľa právnych predpisov Slovenskej republiky, pre ktorú nie je potom invalidita určená podľa právnych predpisov Českej republiky záväzná. Postup žalovanej bol preto správny a dôvody napadnutého rozhodnutia majú podklad v zákonných ustanoveniach, na základe ktorých bolo rozhodnuté o zamietnutí žiadosti o invalidný dôchodok žalobcu. 8. Správny súd preskúmal odvolanie žalobcu, rozhodnutie žalovanej ako aj prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, vrátane postupu orgánu verejnej správy a to v celom rozsahu (§ 203 ods. 2 S.s.p.), ale aj nad rozsah žalobných dôvodov, keďže sa jedná o správnu žalobu fyzickej osoby v sociálnych veciach, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle ust. § 203 ods. 2 S.s.p. a § 134 ods. 2 písm. d/ S.s.p., pričom dospel k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne. V rámci súdneho prieskumu sa správny súd oboznámil s podaniami účastníkov konania, obsahom pripojeného administratívneho spisu a dospel k záveru, že rozhodnutie žalovanej je v súlade s platnými právnymi predpismi v preskúmavanej veci. V rámci súdneho prieskumu sa správny súd oboznámil s podaniami účastníkov konania, s obsahom pripojeného administratívneho a dávkového spisu, najmä napadnutými rozhodnutiami, žiadosťou žalobcu o invalidný dôchodok zo dňa 18.05.2016, lekárskymi správami zo dňa 29.06.2017 a 06.09.2017, evidenčnými listami o dobe zamestnania a zárobku, posudkom OSSZ Jičín o invalidite žalobcu, predchádzajúcimi žiadosťami o invalidný dôchodok, podanými žalobcom v Českej republike i na Slovensku, lekárskymi správami ako i ďalšími rozhodnutiami vydanými v konaní o invalidnom ale i starobnom dôchodku žalobcu a celým obsahom administratívneho a dávkového spisu a dospel k záveru, že žalobné námietky žalobcu uvádzané v správnej žalobe nie sú dôvodné ani spochybňujúce vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, pretože rozhodnutie žalovanej je v súlade s platnými právnymi predpismi viažucimi sa k preskúmavanej veci a správny súd preto žalobu v zmysle ust. § 190 S.s.p. zamietol. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 107 ods. 2 S.s.p. nakoľko nezistil žiadny z dôvodov v zmysle ust. § 107 ods. 1 písm. a/ až e/ S.s.p., pre ktoré by bolo nutné pojednávanie nariadiť. V súlade s ust. § 137 ods. 4 S.s.p. oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu. Nakoľko sa verejného vyhlásenia rozsudku dňa 27.05.2020 nezúčastnili účastníci konania ani žiadna verejnosť, správny súd vyhlásil rozsudok v súlade s ust. § 137 ods. 3 druhá veta S.s.p., vyvesením skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia, na úradnej tabuli súdu. 9. Podľa § 2 ods. 1, 2 zák.č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 10. Podľa § 6 ods. 1 S.s.p. správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 11. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ S.s.p. správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 12. Podľa § 209 ods. 1, 2 zák. č. 461/2003 Z.z., rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu. 13. Podľa ods. 3 cit. ust., výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Ak sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, organizačná zložka Sociálnej poisťovne určí pre ňu lehotu. 14. Podľa ods. 4 cit. ust., v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. 15. Podľa § 70 ods. 1, 2 zák. č. 461/2003 Z.z., poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.. Fyzická osoba má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Nárok na invalidný dôchodok tejto fyzickej osobe vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov veku. Nárok na invalidný dôchodok má aj fyzická osoba, ktorá sa stala invalidnou počas doktorandského štúdia v dennej forme, nedovŕšila 26 rokov veku a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. 16. Podľa § 72 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z., počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku a/ do 20 rokov je menej ako jeden rok, b/ nad 20 rokov do 24 rokov je najmenej jeden rok, c/ nad 24 rokov do 28 rokov je najmenej dva roky, d/ nad 28 rokov do 34 rokov je najmenej päť rokov, e/ nad 34 rokov do 40 rokov je najmenej osem rokov, f/ nad 40 rokov do 45 rokov je najmenej 10 rokov, g/ nad 45 rokov je najmenej 15 rokov. Podľa ods. 2 cit. ust., počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity. 17. Z ust. § 71 ods. 1 a 2 ZSP vyplýva, že poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako o 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Pokles pracovnej schopnosti poistenca sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie, zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov. Prihliada sa na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 4). Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú, ale pokles pracovnej schopnosti priznaný pre rozhodujúce zdravotné postihnutie možno zvýšiť, najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, prípadne je tento dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí, podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa druhu zdravotného postihnutia orgánov a systémov je uvedená v percentách v prílohe č. 4 cit. zákona (§ 71 ods. 5, 6, 7 a 8 ZSP). 18. Podľa § 39 ods. 1 zák.č. 155/1995 Sb. O dúchodovém pojištení, poištěnec je invalidní, jestliže z důvodu dlouhodobě nepříznivého zdravotního stavu nastal pokles jeho pracovní schopnosti nejméně o 35 %. Podľa ods. 2 cit. ust., jestliže pracovní schopnost pojištěnce poklesla a/ nejméně o 35 %, avšak nejvíce o 49 %, jedná se o invaliditu prvního stupně, b/ nejméně o 50 %, avšak nejvíce o 69 %, jedná se o invaliditu druhého stupně, c/ nejméně o 70 %, jedná se o invaliditu třetího stupně. 19. Z administratívneho spisu súd zistil, že žiadosťou spísanou dňa 18.05.2016 si žalobca prostredníctvom príslušnej inštitúcie sociálneho poistenia Českej republiky uplatnil nárok na priznanie starobného dôchodku od 18.05.2016. Rozhodnutím č.j. R-21.11.2016-428/561 110 0880 zo dňa 21.11.2016, Česká správa sociálneho zabezpečenia žiadosť žalobcu zamietla, pre nesplnenie podmienok kladených ust. § 38 zák.č. 155/1995 Sb., s prihliadnutím na čl. 57 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 V odôvodnení rozhodnutia poukázala na čl. 20 ods. 1, 2 Prílohy č. II. Zmluvy medzi Českou a Slovenskou republikou č. 228/1993 Zb. o sociálnom zabezpečení, v zmysle ktorého sa doby zabezpečenia získané predo dňom rozdelenia Českej a Slovenskej federatívnej republiky považujú za doby zabezpečenia toho zmluvného štátu, na území ktorého mal zamestnávateľ občana sídlo ku dňu rozdelenia ČSFR, alebo naposledy pred týmto dňom. Pokiaľ naposledy ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej federatívnej republiky, t.j. ku dňu 31.12.1992 alebo naposledy pred týmto dňom nemal občan zamestnávateľa so sídlom na území ČSFR, považujú sa doby zabezpečenia získané za doby štátu, na území ktorého mal občan trvalé bydlisko. Nakoľko v tomto období bol žalobca zamestnaný v spoločnosti Ferona, a.s., odštepný závod Bratislava, so sídlom v Slovenskej republike, obdobie dôchodkového poistenia sa považuje za obdobie získané v SR. Žalobca ani po 31.12.1992 nezískal v Českej republike žiadne obdobie dôchodkového poistenia, čím nesplnil podmienky na získanie nároku na invalidný dôchodok v ČR v zmysle čl. 57 ods. 1 Nariadenia č. 883/2004 a ust. § 38 zák.č. 155/1995 Sb. (tzn., že nedosiahol vek 65 rokov, stal sa invalidný a získal potrebnou dobu poistenia...). 20. Východiskovou preukaznou listinou k vydaniu tohto rozhodnutia bol lekársky posudok zo dňa 26.09.2016, ktorou OSSZ Jičín, žalobcovi podľa ust. § 39 ods. 1, 2 písm. a/ zák.č. 155/1995 Sb. priznala od 18.05.2016 s dobou platnosti posudku do 30.09.2017, invaliditu prvého stupňa v rozsahu 35 %. 21. Žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok bola dňa 28.03.2017 z dôvodov vyššie uvedených odstúpená do Ústavu na výkon väzby a ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Bratislave. Pre absenciu správy z neurologického vyšetrenia, a jej nedoručenia Väznicou Valdice ani po opakovanej žiadosti Sociálnej poisťovne, dňa 18.05.2017 žalobca absolvoval neurologické vyšetrenie, s potvrdenou radikulopatiou S1 na driekovokrížnej chrbtici, ako stav po operácii chrbtice po úraze a tento dátum zakladá aj vznik invalidity žalobcu, s percentuálnym vyjadrením miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 55 %. Z toho hlavné zdravotné postihnutie podľa kapitoly XV - choroby podporného a pohybového aparátu, oddiel E - dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, položka 4 - stavy po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek, stavy po úraze chrbtice, písm. b/ bolo zaradené na hornej hranici zákonom predpísaného rozpätia MPSVZČ 45% a na iné zdravotné postihnutie podľa kapitoly V - endokrinné choroby, poruchy výživy a premeny látok, pod položkou 1 - cukrovka, bolo určené zvýšenie o plnú hodnotu 10 %. Uvedené obsahuje lekársky posudok zo dňa 29.06.2017 v spojení s posudkom zo dňa 06.09.2017, ktoré tvorí prílohu napadnutého rozhodnutia zo dňa 29.09.2017. 22. Toto rozhodnutie bolo vydané v odvolacom konaní, a bolo ním potvrdené rozhodnutie zo dňa 10.07.2017, ktorým bola žalobcovi zamietnutá žiadosť o priznanie invalidného dôchodku pre nesplnenie podmienky získania potrebného počtu 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia, ako poistenca vo veku nad 45 rokov, podľa ust. § 72 ods. 1 zák.č. 461/2003 Z.z. na splnenie kumulatívne vyžadovanej podmienky na priznanie invalidného dôchodku (stal sa invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 ZSP a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok). Splnenie medicínskej podmienky kladenej týmto ustanovením sporné nebolo a sporným nebol ani ku dňu vzniku invalidity dosiahnutý vek 60 rokov. 23. Žalobca však, výslovne namietal dátum vzniku invalidity, argumentujúc jej priznaním v ČR presne o 1 rok skôr, t.j. 18.05.2016. V tejto súvislosti súd poukazuje na znenie ods. 3 čl. 46 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia: rozhodnutie inštitúcie členského štátu o stupni invalidity žiadateľa je záväzné pre inštitúciu všetkých dotknutých členských štátov, ak je v prílohe VII uvedená zhoda právnych predpisov týchto členských štátov, týkajúca sa podmienok vzťahujúcich sa na stupeň invalidity. 24. V prílohe VII, ZHODA MEDZI PRÁVNYMI PREDPISMI ČLENSKÝCH ŠTÁTOV O PODMIENKACH VZŤAHUJÚCICH SA NA STUPEŇ INVALIDITY sú uvedené štáty ako Francúzsko, Belgicko a Taliansko, tzn., že Českú a Slovenskú republiku táto príloha nesubsumuje, zhoda medzi právnymi predpismi týchto republík tak nie je, čo v praxi znamená, že rozhodnutia, resp. závery inštitúcie sociálneho poistenia jedného štátu nie sú záväzné pre inštitúciu sociálneho poistenia druhého štátu. Inak povedané, dátum vzniku invalidity v Českej republike, nie je záväzný pre Sociálnu poisťovňu na Slovensku a naopak. 25. Súd dopĺňa, že zákon č. 461/2003 Z.z., priniesol s účinnosťou od 01.01.2004 vlastnú právnu úpravu sociálneho poistenia na Slovensku, s odklonom od Českej resp. predchádzajúcej spoločnej právnej úpravy, danej zákonom č. 100/1988 Zb.. V Českej republike je ňou v súčasnosti úprava podliehajúca zákonu č. 155/1995 Sb., s odlišným posudzovaním jednotlivých situácii, čo sa prejavuje aj tým, že invalidita prvého stupňa v rozsahu 35 %, t.j. na spodnej hranici percentuálneho rozhrania potrebného na priznanie invalidity v ČR nemá svoj ekvivalent v právnej úprave SR, ktorou miera invalidity určená dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako o 40%. Námietka žalobcu v tomto smere, že v ČR mu invalidita vznikla už 18.05.2016, kým v SR až 18.05.2017, je tak irelevantná. 26. Námietku obdobia dôchodkového poistenia pred vznikom invalidity žalobca vo svojom odvolaní nevzniesol, ale vyjadril ju upraveným osobným listom dôchodkového poistenia zo dňa 10.07.2017, ktorý zaslal žalovanej. Nedostatok obdobia dôchodkového poistenia bol nosný dôvod nepriznania invalidného dôchodku ako ďalšej podmienky potrebnej na jeho priznanie. Preskúmaním obsahu dávkového spisu má súd preukázané, že vykázané obdobie dôchodkového poistenia pred vznikom invalidity v rozsahu 5 293 dní, čo je 14 rokov a 183 dní, je preukázané v dávkovom spise sa nachádzajúcimi evidenčnými listami o dobe zamestnania a zárobku od jednotlivých zamestnávateľov, od roku 1973 až do roku 1999 a v nich uvedené obdobia sú zaznamenané do OLDZ zo dňa 10.07.2017. 27. Podľa § 60 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z., v znení zák. č. 310/2006 Z.z., obdobie dôchodkového poistenia je obdobie povinného dôchodkového poistenia, obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia, ak za tieto obdobia okrem období uvedených v § 140 bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie podľa tohto zákona a ak tento zákon neustanovuje inak. 28. Podľa § 255 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z., za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004 podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak tento zákon neustanovuje inak. 29. Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave zo dňa 18.01.2011 vyplýva, že žalobca bol vedený v evidencii nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie v období od 14.04.2003 do 29.07.2003 a od 04.07.2010 do 13.09.2010. Obdobie od 14.04.2003 do 29.07.2003, počas ktorého nebola žalobcovi vyplácaná podpora v nezamestnanosti, nemožno považovať za náhradnú dobu ani za obdobie dôchodkového poistenia, pretože bolo po 01. januári 2001 a obdobie vedenia v evidencii nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie od 04.07.2010 do 13.09.2010 nie je obdobím dôchodkového poistenia, pretože neboli splnené podmienky dané vyššie citovaným ust. § 60 zák.č. 461/2003 Z. z.. Tieto obdobia teda nebolo možné zo zákona žalobcovi na účely priznania invalidného dôchodku zhodnotiť. Žalovanej tak nemožno vytknúť, nesprávne posúdenie potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia podľa listinných dôkazov, ktorými v období vydania napadnutého rozhodnutia disponovala. 30. Nakoľko žalobca v čase vydania napadnutého rozhodnutia nesplnil podmienku potrebného počtu rokov, pretože získal len 14 rokov a 183 dní obdobia dôchodkového poistenia, a nie 15 rokov, ako určuje ust. § 72 ods. 1 písm. g/ ZSP u poistenca vo veku nad 45 rokov, nesplnil jednu z kumulatívne vyžadovaných podmienok (stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia podľa § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok). 31. Okrajovo a mimo rámca dôvodov viažucich sa k správnosti preskúmavaného rozhodnutia súd uvádza, že dňa 08.11.2017 bol pobočke Sociálnej poisťovne v Považskej Bystrici doručený opravný evidenčný list dôchodkového poistenia za obdobie 18.08.1974 do 16.05.1990 s preukázaním ďalších dôb poistenia, čím žalobca získal 5.602 dní, čo je 15 rokov a 127 dní obdobia dôchodkového poistenia. Na základe preukázania ďalšieho obdobia, žalovaná rozhodnutím zo dňa 09.01.2018 zrušila rozhodnutie zo dňa 10.07.2017, ktorým bola zamietnutá žiadosť žalobcu o priznanie invalidného dôchodku a dňa 08.01.2018 vydala rozhodnutie, ktorým žalobcovi od 18.05.2017 priznala invalidný dôchodok v sume 52 Eur mesačne, ktorú mu podľa ust. § 82 a § 293dx zák.č. 461/2003 Z.z. od 01.01.2018 zvýšila na sumu 56,XX Eur mesačne. 32. Na základe žiadosti žalobcu o starobný dôchodok zo dňa 28.05.2019 bol rozhodnutím č. XXX 10 XXXX 0 zo dňa 26.06.2019 žalobcovi od 29.03.2019 priznaný starobný dôchodok v sume 108,40 Eur mesačne. Nakoľko suma priznaného starobného dôchodku (108,40 Eur) je vyššia ako suma invalidného dôchodku 60,30 Eur, tento mu žalovaná od 12.08.2019 odňala. 33. Tieto rozhodnutia však už nie sú predmetom preskúmavania súdu v tomto konaní, súd ich uviedol len na celkové dokreslenie veci. 34. Z listinných dôkazov, ktoré mala žalovaná v čase vydania napadnutého rozhodnutia k dispozícii je zrejmé, že náležite zistila skutkový stav veci, invaliditu žalobcu a ďalšie podmienky, ktoré sú v zmysle platného ZSP potrebné k vzniku nároku na invalidný dôchodok vyhodnotila ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia správne a v napadnutom rozhodnutí to aj dostačujúcim spôsobom odôvodnila. Súd považuje za potrebné ešte zdôrazniť, že pre žalovanú bol rozhodujúci stav v čase, v ktorom posudzovanie vykonávala a rozhodnutie vydala. 35. Záverom súd dopĺňa, že žalobca neuviedol žiadne argumenty svedčiace o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovanej (a prvostupňového orgánu), z ktorých by bolo možné vyvodiť nesprávny postup pri aplikácii príslušných ustanovení zákona a vychádzajúc z uvedeného konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je v súlade so zákonom, a preto žalobu ako nedôvodnú s poukazom na ust. § 190 S.s.p. zamietol. 36. O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 167 ods.1 S.s.p. a neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 S.s.p.). Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1 S.s.p.) Prípadne podaná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu (§ 443 ods. 1 S.s.p.). Podáva sa krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 S.s.p.). V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (z kasačnej sťažnosti musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísaná a datovaná; kasačnú sťažnosť treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) označiť napádané rozhodnutie, údaj, kedy napádané rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností tak, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (§ 445 ods. 1 S.s.p.). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g/ až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. (§ 440 S.s.p.).