Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/39/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018200311 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Dzurdzík PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1018200311.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD. a členov senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX F. W., zastúpeného spoločnosťou AS Legal, s.r.o., AK so sídlom Hlučínska č. 1, 831 03 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo zdravotníctva SR, Limbová č. 2, 837 52 Bratislava, za účasti Okresnej prokuratúry Nové Zámky, F. Rákocziho 15, 940 44 Nové Zámky, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: S3261-2017-OP zo dňa 02.12.2017, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. Ďalšiemu účastníkovi sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. administratívne rozhodnutie 1. Žalovaný rozhodnutím č. č.: S3261-2017-OP zo dňa 02.12.2017 podľa § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky č. OLP/808-1/2017 zo dňa 14.06.2017, ktorým orgán verejnej správy prvého stupňa vyhovel protestu prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Zámky proti rozhodnutiu Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Nových Zámkoch č. 1287/2016/2 zo dňa 19.4.2016. 2. Predmetné rozhodnutie bolo okrem priebehu administratívneho konania odôvodnené predovšetkým tým, že žalovaný sa nestotožnil s námietkou odvolateľa na vylúčenie pôsobnosti prokurátora vo veci vydaného rozhodnutia podľa § 13 ods. 4 písm. a) a b) zákona č. 355/2007 Z.z., nakoľko prokurátor nepreskúmaval rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ktorých vydanie závisí výlučne od posúdenia technického stavu veci (podľa § 21 ods. 2 písm. b) zákona o prokuratúre). Podľa § 23 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor je oprávnený podať protest proti správnym aktom orgánov verejnej správy uvedeným v § 21 ods. 1 písm. a), ktorými bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis. Protest proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy môže prokurátor podať do troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia. S poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 8Sžo/383/2009 mal za to, že inštitút protestu prokurátora, ako jeden zo špecifických prostriedkov dozoru prokuratúry, slúži na nápravu nezákonných rozhodnutí orgánov verejnej správy, t.j. na odstránenie právnych pochybení, ktoré vznikli v správnom konaní. Ministerstvo v odôvodnení rozhodnutia č. S03292-OP-2017 zo dňa 19.5.2017 dostatočne a jednoznačne odôvodnilo, na základe akých skutkových a právnych skutočností vyhovelo odvolaniu prokurátora OPNZ voči rozhodnutiu ÚVZ SR č. OLP/808/2017 zo dňa 17.01.2017 tak, aby ÚVZ SR ako odvolací orgán zrušil rozhodnutie RúVZ č. 1287/2016/2 zo dňa 19.04.2016 a zároveň určilo, že tento orgán je povinný ho nahradiť rozhodnutím zodpovedajúcim zákonu. V zmysle judikatúry Najvyššieho súdu SR č. 5Sžp/7/2012 inštitút protestu prokurátora, ako osobitný opravný prostriedok, slúži na nápravu nezákonných rozhodnutí, na odstraňovanie nesúladu medzi ustanoveniami zákona a určitým rozhodnutím. Podaním protestu prokurátora vzniká právny vzťah medzi správnym orgánom a prokurátorom. Obsahom tohto vzťahu je právo prokurátora žiadať vybavenie protestu a povinnosť správneho orgánu rozhodnúť o proteste prokurátora. Od podania protestu až do vydania rozhodnutia o proteste, nevzniká právny vzťah medzi účastníkmi konania a konajúcim správnym orgánom ani medzi účastníkmi konania a prokurátorom - podanie protestu sa uskutočňuje nezávisle od vôle účastníka, a to aj vtedy, ak dal k takému konaniu podnet. 3. Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladom rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. K námietke odvolateľa o tom, že zo strany ÚVZ ide o ústavne neprípustný prílišný formalizmus a dezinterpretáciu, resp. nesprávnu interpretáciu a aplikáciou ustanovenia § 19 ods. 2 Správneho poriadku, ako aj ustanovení § 47 ods. 2, ods. 3 Správneho poriadku, a zároveň výhrada odvolateľa k postupu prokurátora a správneho orgánu pokiaľ ide o dôvod zrušenia rozhodnutia RúVZ , že odvolateľ nemal možnosť vyjadriť sa k uvádzaným dôvodom v konaní ako účastník - žalovaný poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/138/2008, v zmysle ktorého rozhodnutie príslušného orgánu o proteste prokurátora nie je bezprostredným rozhodnutím o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach subjektu, ktorému prokurátor poskytuje ochranu. Ide o rozhodovanie o návrhu prokurátora, ktorý nie je účastníkom správneho konania. Napadnuté rozhodnutie správneho orgánu o proteste prokurátora rešpektuje princípy zákonnosti, preskúmateľnosti, ktorej predpokladom je dostatok dôvodov, ich jasná formulácia a priradenie dôvodov ku konkrétnym okolnostiam posudzovanej veci. Vydaním napadnutého rozhodnutia nebol narušený princíp právnej istoty, ako uvádzal odvolateľ, nakoľko právna istota je stavom, v ktorom môže každý legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stavom, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Štátne orgány, ktoré rozhodujú o právach a povinnostiach osôb, sú povinné postupovať podľa zákona, v jeho medziach, rozsahu a spôsobom, iba tak môžu naplniť povinnosť uloženú článkom 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, konať iba na základe zákona a v jeho medziach. Procesy v oblasti verejnej správy, pod ktoré je možné zahrnúť i konkrétny prípad vzťahujúci sa k vydaniu napadnutého rozhodnutia, upravuje právna norma, ktorou je správny poriadok, v ktorom je obsiahnutá všeobecná úprava pravidiel a postupov pre konania, ktoré vedú štátne orgány. II. Žaloba a námietky 4. Žalobca v žalobe namietal nedostatočné a chybné odôvodnenie rozhodnutia týkajúce sa pôsobnosti prokuratúry SR. Zároveň namietal chybné posúdenie predmetu a účelu konania a z toho vyplývajúceho rozsahu účastníkov konania v zmysle ust. § 14 Správneho poriadku. Žalobca opakovane upozorňoval na nezákonnosť postupu prokurátora pri podávaní protestu proti právoplatnému rozhodnutiu RúVZ so sídlom v Nových Zámkoch č. 1287/2016/2 zo dňa 19.04.2016 a zdôrazňoval zákonné obmedzenie prokurátora pri dozore prokurátora v oblasti verejnej správy. V napádanom rozhodnutí sa s touto podstatnou námietkou žalovaný nevysporiadal, v dôsledku čoho je rozhodnutie nedostatočne odôvodnené. V zmysle § 20 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre, prokurátor vykonáva dozor v rozsahu ustanovenom týmto zákonom. Podľa § 21 ods. 2 písm. b) zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre, „prokurátor nepreskúmava rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ktorých vydanie závisí výlučne od posúdenia technického stavu veci.” Vydanie rozhodnutia podľa § 13 ods. 4 písm. a) a schválenie prevádzkového poriadku § 13 ods. 4 písm. b) zákon č. 355/2007 Z. z. sa zaraďuje do rámca odbornej posudkovej činnosti, ktorú vykonávajú regionálne úrady verejného zdravotníctva a podľa § 13 ods. 1 zák.č. 355/2007 Z. z., „posudková činnosť na účely tohto zákona je proces posudzovania a vyhodnocovania opatrení a návrhov z hľadiska ich možného negatívneho vplyvu na verejné zdravie, ktorého výsledkom je vydanie záväzného stanoviska alebo rozhodnutia." Rozhodnutie RúVZ v danej veci je posudkovou činnosťou - procesom odborného posudzovania a vyhodnocovania, ktoré závisí výlučne od posúdenia technického stavu veci, a to v zmysle zákona č. 355/2007 Z. z. výlučne stavu veci z hľadiska možného negatívneho vplyvu na verejné zdravie. Z daného dôvodu je pôsobnosť prokurátora v tejto veci vylúčená. Na strane 5. napádaného rozhodnutia žalovaný len stroho opiera svoje rozhodnutie o ust. § 21 ods. 1 písm. a) zákona o prokuratúre a tvrdí, že Okresná prokuratúra Nové Zámky bola oprávnená podať protest prokurátora. V ustanovení § 21 ods. I písm. b) zákona o prokuratúre, ktorým argumentuje žalobca je však určená výnimka z ustanovenia § 21 ods. I písm. a) predmetného zákona na ktoré v odôvodnení rozhodnutia poukazuje žalovaný. Právny názor žalovaného uvedený v rozhodnutí absolútne nereflektuje výnimky z pôsobnosti prokuratúry SR uvedené v ust. § 21 ods. 1 písm. b) zákona o prokuratúre. Nie je možné sa argumentačne vysporiadať s obmedzením pôsobnosti prokuratúry SR uvedeným v ustanovení § 21 ods. 1 písm. b) zákona o prokuratúre odkazom na všeobecné ustanovenie § 21 ods. 1 písm. a) zákona o prokuratúre. 5. V prípade, ak by žalovaný nepostupoval nezákonne a nerozhodoval na základe nezákonne podaného protestu prokurátora, nedošlo by k zrušeniu právoplatného rozhodnutia RúVZ so sídlom v Nových Zámkoch č. 1287/2016/2 zo dňa 19.04.2016. V napadnutom rozhodnutí žalovaný uvádzal niekoľko s predmetnou vecou nesúvisiacich rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, ktoré sa však žiadnym spôsobom nevyjadrujú k výnimke z pôsobnosti prokuratúry SR podľa ust. § 21 ods. I písm. b) zákona o prokuratúre. Odôvodnenie rozhodnutia tak vôbec nereaguje na argumenty žalobcu, napriek tomu, že sa jedná o rozhodujúce a podstatné tvrdenia. Ďalej sa žalobca odvolal na ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku s tým, že v odôvodnení rozhodnutia správny orgán má uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Žalobca považoval rozhodovanie žalovaného ako aj ÚVZ na základe protestu prokurátora za nezákonné a odôvodnenie rozhodnutia v tejto časti za chybné, nedostatočné a účelové. Jedným z dôvodov zrušenia rozhodnutia RúVZ č. 1287/2016 zo dňa 19.04.2016 a potvrdenia rozhodnutia ÚVZ SR č. OLP/808-I/2017 zo dňa 14.06.2017 napádaným rozhodnutím bolo, že príslušný RÚVZ nekonal v zmysle ust. § 14 ods. 1 Správneho poriadku, pretože RUVZ nekonal s osobou spoluvlastníka nehnuteľnosti, v ktorej sa prevádzkové priestory nachádzajú ako s účastníkom konania. Podľa právneho názoru žalobcu sa jednalo o chybný a účelový výklad zo strany žalovaného, pričom žalovaný ako i ÚVZ SR nesprávne vyhodnotili predmet a účel konania a z toho vyplývajúci okruh účastníkov. 6. Rozhodovanie príslušných regionálnych úradov verejného zdravotníctva sa považuje § 13 ods. 4 písm. a) a schválenie prevádzkového poriadku § 13 ods. 4 písm. b) zákon č. 355/2007 Z. z. za odbornú posudkovú činnosť. Z dôvodovej správy k ust. § 13 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane verejného zdravia vyplýva, že posudková činnosť je ďalšou veľmi významnou úlohou orgánov verejného zdravotníctva na úseku prevencie ochorení a iných porúch zdravia, nakoľko v rámci tejto činnosti je možné významnou mierou zabrániť negatívnemu ovplyvňovaniu životných podmienok. V rámci posudkovej činnosti orgány verejného zdravotníctva posudzujú predložené návrhy, či ich realizáciou nepríde k negatívnemu ovplyvňovaniu verejného zdravia. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že účelom konania a posudkovej činnosti príslušného RúVZ podľa ust. § 13 zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia je posudzovanie prípadných negatívnych vplyvov na verejné zdravie či životné podmienky obyvateľstva vo všeobecnosti a nie riešenie spoluvlastníckych majetkových vzťahov k nehnuteľnosti či prípadne z toho plynúce spory medzi spoluvlastníkmi. Pokiaľ ide o prípadné účastníctvo podľa § 14 ods. 1) druhej vety Správneho poriadku, nevyhnutnou podmienkou takého účastníctva je, aby práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti mohli byť rozhodnutím priamo dotknuté. Znakom účastníka konania podľa § 14 ods. 1 druhej vety Správneho poriadku je hmotnoprávny pomer k veci, ktorá je predmetom konania. Napádané rozhodnutie ako aj rozhodnutie ÚVZ SR č. OLP/808-1/2017 zo dňa 14.6.2017 je v tomto ohľade odôvodnené absolútne nedostatočne, pretože neuvádza z akého ustanovenia, ktorého hmotnoprávneho predpisu vyplýva pomer osôb, ktoré považuje za účastníkov konania k predmetu konania. 7.V rozhodnutí a rozhodnutí ÚVZ SR č. OLP/808-1/2017 zo dňa 14.06.2017 tiež nie je uvedené, ktoré konkrétne práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti týchto osôb by sa mohli zmeniť, zrušiť či založiť rozhodnutím RúVZ, ktorým sa osvedčuje, že návrhy žiadateľa sú z hľadiska ich možného negatívneho vplyvu na verejné zdravie vyhovujúce. Nie je možné v konaní podľa ust. § 13 zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia založiť účastníctvo osoby výlučne na tom. že má spoluvlastnícky alebo podnikateľský vzťah k budove, v ktorej sa nachádza prevádzkáreň. Samotný vzťah k budove však nemá žiadny súvis s predmetom konania a neodôvodňuje záver o tom, že by mali mať postavenie účastníkov konania. Postavenie účastníka konania pri rozhodovaní o uvedení priestorov pohrebnej služby do prevádzky a schválení prevádzkového poriadku z hľadiska ochrany verejného zdravia vyplýva z hmotno-právneho predpisu verejného práva, ktorý m je zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Rozhodovanie o uvedení priestorov pohrebných služieb do prevádzky a schválení prevádzkového poriadku je posudkovou činnosťou RúVZ, ktorá sa začína len na návrh spôsobilého žiadateľa, s ktorým sa spájajú práva a povinnosti podľa § 13 ods. 6 a § 52 ods. I písm. f) zák. č. 355/2007 Z. z.. RúVZ rozhoduje na základe žiadosti, ktorá podľa § 13 ods. 6 zák. č. 355/2007 Z. z. musí obsahovať náležitosti identifikujúce žiadateľa, preukazujúce oprávnenie na podnikanie, osobu zodpovednú vo vzťahu k posudzovanej činnosti, dokumentáciu k predmetu návrhu. 8. Napriek vyššie uvedenému predmetu a účelu konania podľa ust. § 13 zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia je účastníctvo S. zo strany ÚVZ SR, ako aj zo strany žalovaného výlučne odôvodňované jeho spoluvlastníckym či podnikateľským pomerom k nehnuteľnosti, v ktorej má zriadené žalobca prevádzku, pričom z napádaného rozhodnutia vôbec nevyplýva, akým spôsobom by mala neúčasť S. v konaní negatívnym spôsobom ovplyvniť verejné zdravie či životné podmienky, čo je zákonom o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia stanovený predmet a účel konania. V napadnutom rozhodnutí a rozhodnutí ÚVZ SR č. OLP/808-1/2017 zo dňa 14.6.2017 nie je náležíte a presvedčivo zdôvodnené (v rozpore s ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku), z akého dôvodu by mal byť S. E. účastníkom konania prihliadnuc na predmet a účel konania. Žalovaný rovnako vyhodnotil nesprávne skutkový stav, nakoľko žalobca je zapísaný v živnostenskom registri č. 404-8702 vedeným Okresným úradom Nové Zámky a v predmetnom registri bolo v čase vydávania napádaného rozhodnutia ako aj rozhodnutia ÚVZ zapísané vykonávanie činnosti v prevádzkarni na adrese: Nové W., Slovenská XX. Nehnuteľnosť na ulici Slovenská XX, F. W. v ktorej má žalobca už zapísanú prevádzkareň je nehnuteľnosť v spoluvlastníctve S. E.. Z vyššie uvedeného vyplýva, že prevádzkareň žalobcu už bola platne zriadená v nehnuteľnosti v spoluvlastníctve S. E. a v konaní pred príslušným živnostenským úradom boli chránené dotknuté práva a chránené záujmy S. E. ako spoluvlastníka nehnuteľnosti. Z uvedeného dôvodu bola účasť S. E. bezpredmetná v konaní o posudzovaní vplyvu prevádzky na verejné zdravie v zmysle príslušného zákona. III. vyjadrenie žalovaného 9. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení nesúhlasil s námietkami žalobcu. Žalobca k žiadosti o vydanie rozhodnutia na uvedenie priestorov určených na poskytovanie pohrebných služieb priložil výpis z listu vlastníctva č. XXXX, Okresného úradu Nové Zámky, katastrálny odbor Nové Zámky, z ktorého vyplýva, že ku dňu 14.03.2016 bol podielovým spoluvlastníkom v podiele 1 v spoločnej nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na Slovenskej ulici č. XX, F. W., súpisné č. XXX - rodinný dom stojaci na parcele č. XXXX, parc. č. XXXX - záhrady a parc. č. - XXXX - zast. plochy a nádvoria. Druhý spoluvlastník predmetných nehnuteľností vedených na LV č. XXXX v podiele 1 pán S. E., bytom C. č. 6, F. W., podal dňa 19.07.2016 podnet na preverenie postupu RúVZ z dôvodu, že je podielovým spoluvlastníkom vyššie uvedených nehnuteľností na Slovenskej ulici č. XX, F. W. v podiele 1 a nebol informovaný o vydaní napadnutého rozhodnutia o súhlase so zriadením prevádzky pohrebných služieb na Slovenskej ulici č. XX, F. W. a nakoľko nebol účastníkom predmetného konania, považoval ho za protizákonné. Právoplatné rozhodnutie RúVZ č. 1287/2016/2 zo dňa 19.04.2016 bolo podľa § 23 ods. 1 zákona o prokuratúre napadnuté protestom prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Zámky č. Pd 172/16/4404-5 zo dňa 02.12.2016, ktorý ho navrhol zrušiť v lehote do 30 dní odo dňa jeho doručenia správnemu orgánu. V odôvodnení protestu prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Zámky sa v súvislosti s protestom proti správnemu aktu orgánu verejnej správy, ktorým bol porušený zákon, uvádza: „Vydaním rozhodnutia sp. zn. 1287/2016/2 zo dňa 19.04.2016 bol porušený zákon, a to ustanovenia § 3 ods. 1, § 14 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov v spojení s ustanovením § 59 ods. 1 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov“. 10. Ministerstvo rozhodnutím č. S03292-OP-2017 zo dňa 19.05.2017 vyhovelo odvolaniu prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Zámky č. Pd 172/16/4404-15 zo dňa 01.02.2017 a rozhodnutie ÚVZ SR č. OLP/808/2017 zo dňa 17.01.2017 o proteste prokurátora zrušil a vec vrátil UVZ SR na nové prejednanie a rozhodnutie. Žalovaný poukázal na ust. § 59 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 355/2007 Z. z., ktorým sa rozhodovacia činnosť orgánov verejného zdravotníctva v konaniach o právach, právom chránených záujmov alebo povinnostiach fyzických a právnických osôb, vrátane rozhodovania podľa § 13 ods. 4 písm. a) a b) zákona č. 355/2007 Z. z. spravuje ust. Správneho poriadku. Ust. § 13 zákona č. 355/2007 Z. z. neobsahuje žiadnu výnimku z uplatnenia ustanovení Správneho poriadku, poukazujúc na § 14, ktorý vymedzuje účastníka konania široko, keďže sa priamo dotýka práv a právom chránených záujmov individuálne určených fyzických alebo právnických osôb. Účastníkom konania je aj ten, koho práva, právom chránené záujmy a povinnosti môžu byť správnym konaním priamo dotknuté. Tieto osoby sú účastníkom konania nie titulom, že podali návrh na začatie správneho konania, ale z dôvodu, že návrh podaný niekým iným, môže mať priamy vplyv aj na ich záujmy. Uvedeným osobám sa status účastníka konania nemôže odňať. Ak sa totiž preukáže, že ich záujmy môžu byť priamo dotknuté, tieto osoby sú účastníkmi konania. V tomto konkrétnom prípade mal byť účastníkom konania na RúVZ v konaní na uvedenie priestorov určených na poskytovanie pohrebných služieb na Slovenskej ulici č. 26, Nové Zámky do prevádzky aj druhý spoluvlastník S. E., bytom C. č. 6, F. W. ako podielový spoluvlastník predmetných nehnuteľností nachádzajúcich sa na LV č. XXXX. 11. Pre stanovenie okruhu účastníkov konania nie je pre správny orgán určujúce výlučne hľadisko posudzovania budúcej prevádzky. Napadnuté rozhodnutie sa nesporne dotýkalo práv a právom chránených záujmov aj druhého spoluvlastníka predmetnej nehnuteľnosti pána Róberta Molnára, preto i jemu patrilo postavenie účastníka konania a odopretie účasti v správnom konaní RúVZ predstavuje zásah do jeho práv. Podľa názoru Ústavného súdu SR podstata základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR spočíva v tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde, pričom tomuto oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať, aby bola právu, ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktorú tento článok Ústavy SR o základnom práve na súdnu ochranu vykonáva. Žalobca zároveň účelovo opomínal konštatovanie Ústavného súdu SR, v ktorom sa uvádza: „Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva nevyžaduje, aby v odôvodnení rozhodnutia bola daná odpoveď na každý argument strany“. Napadnuté rozhodnutie je v súlade s § 47 ods. 3 Správneho poriadku, nakoľko v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 12. Vzhľadom na žalovaným uvedené dôvody v napadnutom rozhodnutí a následne vysvetlené v tomto vyjadrení je zrejmé, že žalobca mal vedomosť, že postup žalovaného bol pri vydávaní napadnutého rozhodnutia v súlade so zákonom a z vyššie uvedených dôvodov za dodržania princípov spravodlivosti. Pretože práve v opačnom prípade, kedy by žalovaný vyhovel napadnutému rozhodnutiu žiadosti žalobcu, došlo by zo strany žalovaného k porušeniu princípov zákonnosti, o ktorej skutočnosti žalobca má vedomosť. Z obsahu žalobného návrhu je zrejmé, že interpretácia ustanovení právnych predpisov použitá žalobcom je účelová, s cieľom spochybniť postup žalovaného v procese rozhodovania o odvolaní účastníka konania. Z obsahu žalobného návrhu žalobcu je zrejmé, že jediným zámerom a dôvodom podania žaloby je navodiť dojem protiprávnosti postupov žalovaného, ku ktorým podľa žalobcu malo dôjsť nezákonným postupom zo strany žalovaného. Vzhľadom na povinnosť žalovaného konať len v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon nie je možné, aby pri vydávaní rozhodnutí postupoval žalovaný v intenciách právneho názoru žalobcu nakoľko práve taký postup žalobcu by bol nezákonným. IV. verejné vyhlásenie rozsudku 13. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 491 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) v spojení s § 9 ods. 1 SSP a § 246 ods. 1, rozhodol vo veci rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 24.06.2020, postupujúc podľa § 107 ods. 2 a § 137 ods. 4 SSP. Žalobca ani žalovaný nežiadali o nariadenie pojednávania vo veci. V. Relevantné právne predpisy 14. Podľa § 6 ods. 1 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a/ SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 15. Podľa § 21 ods. 2 písm. b) zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre, prokurátor nepreskúmava rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ktorých vydanie závisí výlučne od posúdenia technického stavu veci. 16. Podľa § 24 ods. 1 zákona o prokuratúre, protest proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy môže prokurátor podať do troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia alebo od vydania opatrenia. 17. Podľa § 24 ods. 7 a ods. 13 zákona o prokuratúre, ak nadriadený orgán zistí dôvodnosť protestu, rozhodnutím vyhovie protestu a zruší napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie. Na konanie o proteste prokurátora proti rozhodnutiu alebo opatreniu a na konanie o odvolaní a rozklade sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. 18. Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, posudková činnosť na účely tohto zákona je proces posudzovania a vyhodnocovania opatrení a návrhov z hľadiska ich možného negatívneho vplyvu na verejné zdravie, ktorého výsledkom je vydanie záväzného stanoviska alebo rozhodnutia. 19. Podľa § 13 ods. 4 písm. a) a b) zákona č. 355/2007 Z. z., ak v tomto zákone nie je ustanovené inak, úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva rozhoduje o návrhoch na uvedenie priestorov do prevádzky vrátane návrhov na zmenu v ich prevádzkovaní a ak si to vyžaduje objektivizáciu faktorov životného prostredia alebo pracovného prostredia, o návrhoch na uvedenie priestorov do skúšobnej prevádzky, schvaľuje prevádzkové poriadky a návrhy na ich zmenu. 20. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. 21. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 22. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať prepísané náležitosti. 23. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. VI. Posúdenie veci správnym súdom 24. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je v medziach žalobných dôvodov posúdiť, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. Právomoc a príslušnosť súdov v správnom súdnictve je primárne daná základným zákonom štátu - Ústavou <http://www.epi.sk/ form/goto.ashx?t=26&p=1015819&f=2>, ktorá v článku 142 ods. 1 <http://www.epi.sk/form/goto.ashx? t=27&p=2109246&f=2> ustanovuje kompetenciu súdov preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon. Rovnako tak čl. 46 ods. 2 Ústavy SR <http://www.epi.sk/form/goto.ashx? t=27&p=2108584&f=3> zakotvuje právo každého, kto tvrdí, že bol ukrátený na svojich právach rozhodnutím orgánu verejnej správy, obrátiť sa na súd s cieľom preskúmania zákonnosti takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Ústava však zároveň splnomocňuje zákon na úpravu preskúmavacej kompetencie v rámci správneho súdnictva. Takýmto zákonom je Správny súdny poriadok. Správne súdnictvo predstavuje oblasť so samostatnou súdnou právomocou pre spory vyplývajúce z tzv. vertikálnych administratívnych právnych vzťahov. 25. Z administratívneho spisu súd zistil, že Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Nových Zámkoch vydal dňa 19.04.2016 podľa § 13 ods. 4 písm. a) a b) zákona č. 355/2007 Z. z. rozhodnutie č. 1287/2016, ktorým vyhovel žiadosti žalobcu na súhlas so zriadením prevádzky pohrebných služieb na Slovenskej ulici č. XX, F. W.. W. k žiadosti o vydanie rozhodnutia na uvedenie priestorov určených na poskytovanie pohrebných služieb priložil výpis z listu vlastníctva č. XXXX,. Okresného úradu Nové Zámky, katastrálny odbor Nové Zámky, z ktorého vyplýva, že ku dňu 14.03.2016 bol podielovým spoluvlastníkom v podiele 1 v spoločnej nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na Slovenskej ulici č. 26, F. W., súpisné č. XXX - rodinný dom stojaci na parcele č. XXXX, parc. č. XXXX - záhrady a parc. č. - XXXX - zast. plochy a nádvoria. Druhý spoluvlastník predmetných nehnuteľností vedených na LV č. XXXX v podiele 1 pán S. E., bytom C. č. 6, F. W., ktorý podal dňa 19.07.2016 podnet na preverenie postupu RúVZ z dôvodu, že je podielovým spoluvlastníkom vyššie uvedených nehnuteľností na Slovenskej ulici č. XX, F. W. v podiele 1 a nebol informovaný o vydaní napadnutého rozhodnutia o súhlase so zriadením prevádzky pohrebných služieb na Slovenskej ulici č. XX, F. W.. Nezákonnosť videl v tom, že nebol napriek spoluvlastníckeho podielu účastníkom predmetného konania. Právoplatné rozhodnutie RúVZ č. 1287/2016/2 zo dňa 19.04.2016 bolo podľa § 23 ods. 1 zákona o prokuratúre napadnuté protestom prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Zámky č. Pd 172/16/4404-5 zo dňa 02.12.2016, ktorý ho navrhol zrušiť v lehote do 30 dní odo dňa jeho doručenia správnemu orgánu. V odôvodnení protestu prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Zámky sa v súvislosti s protestom proti správnemu aktu orgánu verejnej správy, ktorým bol porušený zákon uvádzalo porušenie ustanovenia § 3 ods. 1, § 14 ods. 1 Správneho poriadku, v spojení s ustanovením § 59 ods. 1 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov. ÚVZ rozhodnutím č. OLP/808-1/2017 zo dňa 14.06.2017 vyhovel protestu prokurátora a rozhodnutie RúVZ č. 1287/2016/2 zo dňa 19.04.2016 zrušil a vec vrátil RúVZ na ďalšie konanie. Rozhodnutie ÚVZ napadol žalobca odvolaním zo dňa 02.03.2017. Žalovaný rozhodnutím zo dňa 02.12.2017, číslo S3261-2017-OP zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie ÚVZ SR č. OLP/808-1/2017 zo dňa 14.06.2017. 26. Žalobca predovšetkým opakovane namietal nezákonný postup prokurátora pri podávaní protestu proti právoplatnému rozhodnutiu RúVZ č. 1287/2016/2 zo dňa 19.04.2016. Malo ísť pritom o zákonné obmedzenie prokurátora pri jeho dozore v oblasti verejnej správy, kedy prokurátor nemá kompetenciu preskúmavať rozhodnutia a opatrenia orgánov verejnej správy, ktorých vydanie závisí od posúdenia technického stavu veci. S uvedenou námietkou sa správny súd nestotožnil, pretože z hľadiska predmetu preskúmavania úkonov správneho orgánu išlo zo strany prokurátora o zákonný prieskum procesného postupu orgánu verejnej správy a nie prieskum rozhodnutia v jeho merite. Obmedzenie pôsobnosti prokuratúry podľa § 21 ods. 2 písm. b) zákona o prokuratúre sa netýka prieskumu procesného postupu orgánu verejnej správy podľa ustanovení § 14 Správneho poriadku s tým, že napadnuté rozhodnutie (ako výsledok posudkovej činnosti) bolo vydané podľa Správneho poriadku (§ 59 ods. 1, 2 zákona o ochrane zdravia). Uvedenú námietku preto správny súd považoval za nedôvodenú. 27. Za neopodstatnenú považoval správny súd aj námietku žalobu vzťahujúcu sa na aplikáciu ustanovenia § 14 ods. 1 Správneho poriadku. Žalobca tvrdil, že účelom konania a posudkovej činnosti príslušného RúVZ podľa § 13 zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia je posudzovanie prípadných negatívnych vplyvov na verejné zdravie, či životné podmienky obyvateľstva vo všeobecnosti a nie riešenie spoluvlastníckych majetkových vzťahov k nehnuteľnosti, či prípadne z toho plynúce spory medzi spoluvlastníkmi. S uvedenou interpretáciou zákona sa správny súd stotožniť nemohol. Obsahom protestu prokurátora, ktoré bolo rozšírené o vyjadrenie prokurátora Generálnej prokuratúry, bolo porušenie zákona pri postupe orgánu verejnej správy. Porušenie zákona spočívalo v tom, že správny orgán nekonal s druhou osobou spoluvlastníka nehnuteľnosti, v ktorej sa nachádzali prevádzkové priestory. Orgány verejného zdravotníctva v konaní o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb postupujú podľa všeobecných predpisov o správnom konaní. Pojem účastník konania v zmysle § 14 ods. 1 Správneho poriadku patrí ku kľúčovým pojmom, pretože prostredníctvom tohto subjektu dochádza v správnom konaní k individualizácii abstraktných vzťahov upravených v hmotnoprávnych predpisoch. Legálna definícia účastníka konania v správnom poriadku je formulovaná relatívne široko, aby postihla čo najširší okruh subjektov, ktorých sa môže správne konanie dotknúť. Ochrana záujmov fyzických a právnických osôb vyžaduje povinnosť orgánu verejnej správy dôsledne rešpektovať ich práva, vrátane práva vlastníckeho, ktoré mohlo byť rozhodnutím dotknuté. Účastník konania je v Správnom poriadku definovaný kombináciou troch všeobecných kritérií a jedného špeciálneho kritéria. Vo všetkých prípadoch je znakom účastníka konania hmotnoprávny pomer fyzickej osoby alebo právnickej osoby k veci, ktorá je predmetom konania. Inými slovami správny poriadok síce vymedzuje, kto je účastníkom konania, no odpoveď na to, na koho sa táto definícia vzťahuje, dávajú predpisy hmotného práva. Až z týchto predpisov vyplýva okruh osôb, ktoré sú alebo ktoré sa môžu stať nositeľmi práv a povinností, o ktorých správny orgán rozhoduje. Správny poriadok priznáva postavenie účastníka každému, kto spĺňa procesné predpoklady, bez ohľadu na to, či v skutočnosti spĺňa aj materiálne predpoklady. Správny súd sa stotožnil s vyjadrením okresnej prokurátorky č. Pc 32/20/4404-2 zo dňa 20.05.2020, kde uviedla, že „Nemožno mať pochybnosti o tom, že vlastnícke práva podielového spoluvlastníka k nehnuteľnosti určenej na bývanie, ktorou je stavba rodinného domu, uvedenie priestorov rodinného domu, ktorého na prevádzkovanie pohrebných služieb bolo protestom napadnutým rozhodnutím schválené, boli dotknuté. Ide o skutočnosť, ktorá v zmysle § 14 Správneho poriadku v spojení s § 59 ods. 1 zákona o ochrane zdravia bez ďalšieho zakladala jeho postavenie účastníka konania pri schvaľovaní uvedenej prevádzky.“ 28. Správny súd nemohol akceptovať ani námietku žalobcu o nedostatku dôvodov napadnutého rozhodnutia. Žalovaný sa v rozhodnutí č.: S3261-2017-OP zo dňa 02.12.2017 odvolával na judikatúru NS SR s konštatáciou, že „inštitút protestu prokurátora, ako jeden zo špecifických prostriedkov dozoru prokuratúry, slúži na nápravu nezákonných rozhodnutí orgánov verejnej správy, t.j. na odstránenie právnych pochybení, ktoré vznikli v správnom konaní“ (rozsudok NS SR spis. zn. 8Sžo/383/2009). Z uvedeného tiež vyplýva možnosť prieskumu procesného postupu orgánu verejnej správy. Žalovaný rovnako poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/138/2008, v zmysle ktorého „rozhodnutie príslušného orgánu o proteste prokurátora nie je bezprostredným rozhodnutím o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach subjektu, ktorému prokurátor poskytuje ochranu. Ide o rozhodovanie o návrhu prokurátora, ktorý nie je účastníkom správneho konania“. V danom prípade správny orgán pri rozhodovaní o proteste nerozhodoval o meritórnej otázke veci, teda nerozhodoval bezprostredne o právach a právom chránených záujmoch účastníka konania. Pri akomkoľvek rozhodnutí možno polemizovať o jeho odbornej úrovni, či správny orgán mohol svoje argumenty vysvetliť podrobnejšie, alebo sa precíznejšie vysporiadať s námietkami účastníka konania, ktoré možno považovať za právne významné. Súd však hodnotí preskúmateľnosť rozhodnutia správneho orgánu len v miere jeho minimálnej argumentačnej kvality a interpretačnej schopnosti, na základe akých logických úsudkov a zvážení všetkých dôkazov správny orgán vydal meritórne rozhodnutie. Skutočnosti, ku ktorým správny orgán dospel na základe voľnej úvahy, treba v rozhodnutí dostatočne odôvodniť, aby bolo zrejmé, čo bolo podkladom rozhodnutia a ako sa vyhodnotili vykonané dôkazy. V tomto smere napadnuté rozhodnutie vymedzené atribúty spĺňa. Okresná prokurátorka doložila do spisu aj kópiu rozhodnutia RúVZ č. 51/2018-7 (K č.j.2974/2017, č. j. 1287/16) zo dňa 16.03.2018 (právoplatné dňa 09.04.2018), ktorým bolo konanie vo veci posúdenia návrhu žalobcu č.j. 1287/2016 zo dňa 31.03.2016 o vydanie rozhodnutia na uvedené priestorov pohrebných služieb na Slovenskej ulicu č. 26 v Nových W. do prevádzky a schválenie prevádzkového poriadku zastavené s tým, že navrhovateľ nedostatky svojho podania v určenej lehote neodstránil. Neexistoval žiaden zo zákonných dôvodov na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného, preto súd žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol. 29. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 SSP v spojení s §175 ods. 1 SSP tak, že žalovanému ako vo veci úspešnému účastníkovi konania náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli (resp. tieto nie sú preukázané) a žalovaný si ich náhradu ani neuplatnil, a pretože ide o orgán štátnej správy, ktorému možno náhradu trov konania priznať iba vtedy, ak to možno spravodlivo požadovať. Ďalšiemu účastníkovi správny súd nepriznal náhradu trov konania, pretože od neho nežiadal splnenie povinnosti, v dôsledku ktorej by im vznikli v konaní pred správnym súdom trovy (§ 169 SSP). 30. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 1 mesiaca od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).