Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/43/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018200355 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Peťovská PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1018200355.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a členiek senátu JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Evy Fulcovej, v právnej veci žalobcu: MAC TV, s.r.o., so sídlom Brečtanová 1, 831 01 Bratislava, IČO: 00 618 322, právne zastúpený: Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o., so sídlom Miletičova 5B, 821 08 Bratislava, IČO: 36 731 544, proti žalovanej: Rada pre vysielanie a retransmisiu, so sídlom Palisády 36, 811 06 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. RP/2/2018 zo dňa 24.01.2018, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Žalovanej súd voči žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Dňa 11.10.2017 Rada pre vysielanie a retransmisiu (ďalej len „Rada“) prijala uznesenie o začatí správneho konania voči spoločnosti MAC TV, s.r.o. (ďalej len „účastník konania“, „MAC TV, s.r.o.“ alebo „vysielateľ“) vo veci možného porušenia § 16 ods. 3 písm. l/ zákona č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z.z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 308/2000 Z.z.“ alebo „zákon o vysielaní“) v súvislosti s tým, že účastník konania nedodal Rade na jej vyžiadanie súvislý záznam vysielania programu X Factor odvysielaného na programovej službe JOJ dňa 05.08.2017 v čase o cca 08:10 hod. 2. Oznámenie o začatí správneho konania bolo účastníkovi konania doručené dňa 02.11.2017, čím začalo vo veci správne konanie č. 1417/SKO/2017. Účastník konania bol zároveň vyzvaný, aby v lehote najneskôr do 10 dní od doručenia oznámenia v súlade s § 33 ods. 1 a § 34 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „správny poriadok“) zaslal svoje stanovisko, príp. navrhol dôkazy a vyjadril sa k podkladom rozhodnutia pod následkom, že pokiaľ svoje práva v stanovenej lehote nevyužije, Rada môže rozhodnúť vo veci aj bez jeho stanoviska. Prílohou oznámenia o začatí správneho konania bola kópia záznamu vysielania programu X Factor odvysielaného na programovej službe JOJ dňa 05.08.2017 v čase o cca 08:10 hod., ktorý bol vyhotovený na nahrávacom zariadení Rady. 3. Dňa 11.12.2017 Rada doručila účastníkovi konania opätovnú výzvu na vyjadrenie k podkladom pre rozhodnutie, v ktorej mu poskytla lehotu na vyjadrenie 5 dní od jej doručenia. Vyjadrenie účastníka konania nebolo Rade ani na opätovnú výzvu doručené. 4. Dňa 24.01.2018 Rada vydala rozhodnutie č. RP/2/2018, ktorým rozhodla tak, že spoločnosť MAC TV s.r.o. porušila povinnosť ustanovenú v § 16 ods. 3 písm. l/ zákona č. 308/2000 Z.z., a to tým, že nedodala Rade na jej vyžiadanie súvislý záznam vysielania programu X Factor zo dňa 05.08.2017 odvysielaného v čase o cca 08:10 hod. v rámci programovej služby JOJ, za čo mu uložila podľa § 64 ods. 1 písm. d/ zákona č. 308/2000 Z.z. sankciu - pokutu určenú podľa § 67 ods. 2 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. vo výške X.XXX,-eur. 5. Rada svoje rozhodnutie založila na závere, že účastník konania ako vysielateľ si nesplnil povinnosť, ktorá mu vyplýva z ust. § 16 ods. 3 písm. l/ zákona č. 308/2000 Z.z., a to povinnosť poskytnúť Rade na jej vyžiadanie v lehote 15 dní súvislý záznam vysielania. 6. Rada svoje rozhodnutie zdôvodnila tým, že vysielateľ Rade v zákonom stanovenej lehote doručil DVD nosič označený ako záznam predmetného vysielania, ktorý však nebolo možné v dôsledku absencie časového úseku od cca 09:33:14 hod. do cca 10:00:10 hod. náležite zmonitorovať. Takto doručený záznam preto nie je možné považovať za súvislý záznam vysielania v takej podobe, v akej bol účastníkom konania. Účastník konania si doručením nosiča v predmetnej podobe teda nesplnil povinnosť ustanovenú v § 16 ods. 3 písm. l/ zákona č. 308/2000 Z.z., a preto bolo povinnosťou Rady, aby voči účastníkovi konania vyvodila administratívnu zodpovednosť. 7. Pri určovaní výšky pokuty vzala Rada do úvahy mieru zavinenia, rozsah a dosah vysielania, následky porušenia povinnosti, závažnosť právneho deliktu a spôsob porušenia povinnosti. V danom prípade sa jedná o objektívnu zodpovednosť za správny delikt, teda podstatné je, či k porušeniu povinnosti došlo alebo nie. Zároveň Rada pripomenula, že za obdobné porušenie povinnosti bol vysielateľ už v minulosti opakovane sankcionovaný, a mohol vedieť, že svojim konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom č. 308/2000 Z.z. 8. Rozsah a dosah vysielania Rada zdôvodnila tým, že účastník konania je na základe licencie č. T/39 multiregionálnym vysielateľom a táto skutočnosť vyjadruje podľa § 3 písm. q/ zákona č. 308/2000 Z.z. percentuálne pokrytie vysielania účastníka konania. Teda vyjadruje, koľko potenciálnych recipientov je spôsobilých vnímať prípadné porušenie povinností ustanovených v zákona č. 308/2000 Z.z., t.j. v danom prípade viac ako 30% a menej ako 80% obyvateľov. Účastník konania je na základe licencie č. TD/15 celoplošným vysielateľom podľa zákona č. 220/2007 Z.z. o digitálnom vysielaní (ďalej len „zákon č. 220/2007 Z.z.“). Táto skutočnosť vyjadruje podľa § 24 ods. 3 písm. a/ zákona č. 220/2007 Z.z. právo držiteľa licencie vysielať televíznu programovú službu niektorým zo štandardov digitálneho televízneho príjmu najviac na celom území Slovenskej republiky, okrem vysielania v paralelných frekvenčných vyhradeniach. 9. V odôvodnení rozhodnutia ďalej Rada uviedla, že v danom prípade sa nejedná o trváci správny delikt, ale k jeho spáchaniu došlo nedoručením žiadaného súvislého záznamu vysielania. Následkom konania účastníka je vyhýbanie sa zákonným povinnostiam a znemožňovanie výkonu kompetencií Rady. I keď vzhľadom na okolnosti deliktu nie je závažnosť správneho deliktu taká vysoká, aby musela byť pokuta uložená na hornej hranici zákonom stanoveného rozsahu určeného pre porušenie predmetnej povinnosti, Rada pri určovaní výšky pokuty musela prihliadnuť na skutočnosť, že účastník konania sa správneho deliktu dopustil opakovane. 10. Vzhľadom na uvedené okolnosti a zákonom stanovený rozsah pre uloženie sankcie, z ktorého Rada vychádzala (od XXX,- eur do X.XXX,- eur), považovala sankciu - pokutu vo výške X.XXX,- eur za plne odôvodnenú a táto zodpovedá závažnosti prejednávanej veci. II. Žaloba 11. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave ako správnemu súdu (ďalej len „správny súd“) dňa 13.03.2018 sa žalobca domáha zrušenia rozhodnutia žalovanej č. RP/2/2018 zo dňa 24.01.2018 vydanom v správnom konaní č. 1417/SKO/2017. 12. Žalobca má za to, že rozhodnutie je nezákonné, pretože konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, ako aj napadnuté rozhodnutie, je zaťažené vadami podľa § 191 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z., Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). Napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia vo veci samej. 13. Žalobca tvrdí, že k zásahu a porušeniu jeho práva došlo postupom Rady, ktorá napriek skutočnosti, že žalobca doložil Rade záznam z vysielania riadne a včas, až neskorším preskúmaním obsahu zistila, že záznam nie je úplný, čo posúdila tak, že žalobca nezaslal Rade súvislý záznam z vysielania, čím si nesplnil povinnosť podľa § 16 ods. 3 písm. l/ zákona č. 308/2000 Z.z. 14. Žalobca v tejto súvislosti odkázal na ostatné rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, z ktorých je zrejmé, že v prípade, ak zo skutkového stavu veci vyplýva, že vysielateľ dodal vyžiadaný záznam v zákonnej lehote a následným monitorovaním záznamu Radou došlo k zisteniu, že tento nie je v požadovanej kvalite, alebo že neobsahuje úplný záznam reálne požadovaného vysielania, nie je možné uvažovať o naplnení skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 16 ods. 3 písm. l/ zákona č. 308/2000 Z.z. Citoval pritom rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 3Sž/16/2014 zo dňa 24.02.2015, ktorého predmetom preskúmania bolo rozhodnutie v skutkovo takmer identickej veci. Preto žalobca v ďalšom v odôvodnení žalobnej námietky citujúc odkázal na vybranú časť odôvodnenia tohto rozsudku. 15. Na základe uvedených skutočností žalobca navrhol, aby Krajský súd v Bratislave po preskúmaní správnej žaloby rozhodnutie Rady č. RP/2/2018 zo dňa 24.01.2018 zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si žalobca uplatnil úplnú náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia. III. Vyjadrenie žalovanej k žalobe 16. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila dňa 09.07.2018. Žalobu neuznala dôvodnou. Vytýkala žalobcovi, že i keď v úvode správnej žaloby namieta nesprávne právne posúdenie veci a existenciu vady v konaní žalovanej, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, vo vzťahu k predmetným žalobným bodom žalobca v ďalšom texte žaloby neuvádza konkrétne skutočnosti, z ktorých uvedené tvrdenia vyvodzuje, ale iba opisuje spôsob, resp. postup Rady, ktorým malo dôjsť k zásahu a porušeniu jeho práva na spravodlivé súdne konanie, na súdnu a inú právnu ochranu, ktoré sú garantované Ústavou SR a Dohovorom. Žalobca v súvislosti s týmto poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 3Sž/16/2014, ktorého časť v závere aj citoval. Žalovaná sa s právnym názorom Najvyššieho súdu SR v citovanom rozsudku nestotožňuje. Dôvodí, že povinnosť ustanovená v § 16 ods. 3 písm. l/ zákona č. 308/2000 Z.z. je koncipovaná jednoznačne, a to tak, že vysielateľ je povinný súvislý záznam vysielania poskytnúť Rade do 15 dní od doručenia žiadosti Rady o jeho poskytnutie. Záznam o vysielaní je to, čo bolo reálne odvysielané a čo mohli diváci na svojich televíznych prijímačoch sledovať. Toto žalobca v danom prípoade nesplnil. 17. Žalovaná v tejto súvislosti poukázala na iné rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ktoré potvrdzujú vecnú správnosť jej právneho názoru a postupu vo veci, napr. rozsudok vo veci sp. zn. 3Sž/59/2008, či rozsudok sp. zn. 8Sž/15/2001. Žalovanej nie je zrejmé, čo viedlo Najvyšší súd SR k zmene svojej dovtedajšej rozhodovacej praxe. Ale nakoľko najvyšší súd Rade neposkytol jednoznačný návod ako v obdobných prípadoch postupovať, Rada nepovažuje za opodstatnené automaticky prezumovať, že doručením akéhokoľvek nosiča v zákonom stanovenej lehote príde k splneniu povinností podľa § 16 ods. 3 písm. l/ zákona č. 308/2000 Z.z. Uvedené by viedlo k absurdnej situácii, kedy by na splnenie povinností stačilo, aby vysielateľ Rade doručil akýkoľvek dátový nosič, ktorý označí ako záznam vysielania, pričom ak Rada až následne zistí jeho nedostatky, bude bezpredmetné, či sa na ňom vyžiadaný záznam vysielania naozaj nachádza a voči vysielateľovi nebude možné vyvodiť zodpovednosť. Takáto interpretácia zakladá rozpor s účelom právnej povinnosti a v prípade jej aplikovania sa predmetné ustanovenie stane obsolétnym. 18. Záznam vysielania plní nezastupiteľnú funkciu pri výkone zákonných úloh Rady, nakoľko v nezmenenej podobe zachytáva skutkový stav a v prípade začatia správneho konania tvorí jedinečný podklad pre rozhodnutie. Vysielateľ je povinný uchovávať záznam vysielania len v lehote 45 dní odo dňa ich vysielania. V dôsledku časového obmedzenia na reálne oboznámenie sa s obsahom vysielania, je tak nesporne opodstatnená vážnosť a dôležitosť povinnosti doručiť Rade v zákonom stanovenej lehote vyžiadaný záznam vysielania, ktorý zodpovedá stavu, v akom ho reálne mohli vnímať recipienti. Nie je v reálnych možnostiach Rady oboznámiť sa s takýmto nosičom priamo po jeho doručení a informovať vysielateľa o prípadných nedostatkoch, pričom takýto postup nevyplýva ani zo žiadnych právnych predpisov. 19. Prenesené na danú vec Rada poukázala, že v predmetnej veci tak dňa 10.08.2017 listom č. 1093/ SO/2017-3 vyžiadala od vysielateľa MAC TV s.r.o., okrem iného, súvislý záznam vysielania programu X Factor zo dňa 05.08.2017 odvysielaného v čase o cca 08:10 hod. na programovej službe JOJ. Predmetný záznam vysielania mal byť Rade dodaný do 15 dní odo dňa doručenia predmetného vyžiadania. Vysielateľ list prevzal dňa 14.08.2017. Od tohto dátumu mu začala plynúť zákonom stanovená 15 dňová lehota na doručenie vyžiadaného súvislého záznamu vysielania. Dňa 28.08.2017 v prílohe listu zaevidovaného pod č. 1093/SO/2017-4 vysielateľ doručil Rade záznam vysielania označený ako vyžiadaný záznam vysielania. Počas monitorovania zaslaného záznamu bolo zistené, že v čase od cca 09:33:14 hod. došlo k prestrihu v zázname, ktorý následne pokračoval až od času cca 10:00:10 hod., kedy bol vysielaný program Bud - volejbalista. Časový kód na zázname sa tiež zmenil z 09:33:14 hod. na 10:00:10 hod. Pri porovnaní záznamu dodaného vysielateľom a záznamu vyhotoveného na nahrávacom zariadení Rady sa zistilo, že na vyžiadanom zázname od vysielateľa chýba časový úsek vysielania od 09:33:14 hod. do 10:00:10 hod. 20. Rada pripomenula, že povinnosť doručiť na jej vyžiadanie súvislý záznam vysielania vyplýva vysielateľovi priamo zo zákona. V prípade ak vysielateľ nedodá Rade na jej vyžiadanie súvislý záznam svojho vysielania, týmto svoju zákonnú povinnosť poruší. Následkom je povinnosť Rady uložiť vysielateľovi televíznej programovej služby sankciu. Nakoľko účastník konania neposkytol Rade vyžiadaný súvislý záznam vysielania, Rada ho bola povinná sankcionovať. Takýto názor potvrdzuje aj skoršia rozhodovacia prax Najvyššieho súdu SR (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 5Sž/37/2011), ale vyplýva aj z rozhodnutí Ústavného súdu SR, napr. uznesenie vo veci sp. zn. IIIÚS 564/2012-11. 21. Vzhľadom na uvedené žalovaná považuje napadnuté rozhodnutie za vecne správne, vydané na základe správnych skutkových a právnych záverov, ktoré sú zároveň v rozhodnutí riadne odôvodnené, vrátane výšky uloženej pokuty. Napadnuté rozhodnutie nevykazuje žiadne vady, ktoré by mohli mať vplyv na jeho zákonnosť, rovnako ani postup žalovanej v správnom konaní nevykazuje žiadne vady, ktoré by mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Žalovaná preto záverom navrhla, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu podľa § 190 SSP zamietol. 22. Vyjadrenie žalovanej bolo doručené žalobcovi na vedomie dňa 19.07.2018. Žalobca repliku k vyjadreniu súdu nepodal. IV. Relevantné právne predpisy 23. Podľa § 5 ods. 1 písm. m/ zákona č. 308/2000 Z.z., do pôsobnosti Rady v oblasti výkonu štátnej správy patrí žiadať záznamy vysielania od vysielateľov v prípade potreby. 24. Podľa § 16 ods. 3 písm. l/ citovaného zákona, je vysielateľ povinný uchovávať súvislé záznamy vysielania počas 45 dní odo dňa ich vysielania v zodpovedajúcej kvalite; záznam vysielania je vysielateľ povinný poskytnúť Rade do 15 dní od doručenia žiadosti Rady o poskytnutie tohto záznamu vysielania, na zvyčajnom technickom nosiči, ktorého druh určí Rada v licencii po dohode s vysielateľom. 25. Podľa § 64 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z., za porušenie povinnosti uloženej týmto zákonom alebo osobitnými predpismi, Rada ukladá tieto sankcie : a) upozornenie na porušenie zákona, b) odvysielanie oznamu o porušení zákona, c) pozastavenie vysielania alebo poskytovania programu alebo jeho časti, d) pokutu, e) odňatie licencie za závažné porušenie povinnosti. 26. Podľa § 64 ods. 3 citovaného zákona, pokutu Rada určí podľa závažnosti veci, spôsobu, trvania a následkov porušenia povinností, miery zavinenia a s prihliadnutím na rozsah a dosah vysielania, poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie a retransmisie získané bezdôvodné obohatenie a sankciu, ktorú už prípadne uložil samoregulačný orgán pre oblasť upravenú týmto zákonom v rámci vlastného samoregulačného systému. 27. Podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 28. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. V. Právne posúdenie veci 29. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj s prihliadnutím na ust. § 195 SSP a následne dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť podľa § 190 SSP, pretože rozhodnutie žalovanej je v súlade so zákonom. 30. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Súd v relevantných intenciách posúdi aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. 31. V danej veci predmetom posúdenia správneho súdu bolo rozhodnutie Rady o uložení pokuty vo výške XXXX,- eur za nesplnenie povinnosti v lehote 15 dní na výzvu Rady tejto predložiť vyžiadaný súvislý záznam vysielania. 32. Účelom deliktuálneho konania vo všeobecnosti je objektívne zistiť, či došlo k spáchaniu deliktu - priestupku, či iného správneho deliktu, kto ho spáchal a akú sankciu je potrebné páchateľovi uložiť. Orgány prejedávajúce správne delikty sú povinné čo najúplnejšie zistiť podklady pre rozhodnutie tak, aby neboli žiadne dôvodné pochybnosti o prejednávanej veci, pričom pochybnosti o spáchanom skutku sa v deliktuálnom konaní vykladajú v prospech obvineného. Objasniť správny delikt znamená okrem iného spoľahlivo zistiť a ustáliť všetky jeho typové znaky. 33. V tejto súvislosti úlohou správnych orgánov je vyhodnotiť vykonané dôkazy bez zreteľa, či sú v prospech alebo v neprospech obvineného a vyhodnotením vykonaných dôkazov na základe voľného hodnotenia dôkazov rozhodnúť, či sú dostatočné pre preukázanie zodpovednosti za správny delikt. Pre preukázanie spáchania správneho deliktu nie je rozhodujúce, či je preukázaný jediným alebo skupinou dôkazov, či vo forme výpovede alebo listiny, ak taký dôkaz alebo dôkazy nepochybne preukazujú vinu. 34. Z pripojeného administratívneho spisu, z dôkazov, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie žalovanej, správnemu súdu jednoznačne vyplynulo, že skutok vyplynúci z vykonaných dôkazov, je totožný so skutkom, ako bol Radou v napadnutom rozhodnutí definovaný čo do špecifikácie miesta, času a spôsobu jeho spáchania a súd nemá žiadny relevantný dôvod spochybňovať skutkové ani právne závery žalovanej. 35. Dokazovaním i podľa názoru súdu bolo preukázané, že žalobca, ktorý je vysielateľom mediálnej služby, síce doručil žalovanej záznam jeho vysielania, ale porovnaním vysielania zaznamenaného na žalobcom predloženom zázname so záznamom vyhotoveným žalovanou sa zistilo, že tento bol neúplný, pretože neobsahoval vysielanie celého vyžiadaného programu X Factor odvysielaného na programovej službe JOJ dňa 05.09.2017 v čase o cca 08.10 hod., ale len jeho časť. Bolo zistené, že v čase od cca 09:33:14 hod došlo k prestrihu záznamu a tento následne pokračoval až od času cca 10:00:10 hod. Zmenil sa aj časový kód z 09:33:14 hod na 10:00:10 hod. Uvedené zistenie žalobca napokon ani nerozporoval. 36. Správny súd sa stotožňuje s názorom žalovanej, že neposkytnutie súvislého záznamu vysielania na vyžiadanie žalovanej je správnym deliktom a je priamo sankcionované zákonom č. 308/2000 Z.z. Konkrétne sa jedná o správny delikt pre porušenie povinnosti upravenej v § 16 ods. 3 písm. l/ zákona. Z dikcie tohto zákonného ustanovenia vyplýva, že vysielateľ sa správneho deliktu dopustí, pokiaľ nesplní čo i len jednu z tam uvedených povinnosti, t.j. neuchová súvislé záznamy vysielania počas 45 dní odo dňa ich vysielania, alebo ak tieto nebudú v zodpovedajúcej kvalite alebo neposkytne záznamy do 15 dní od doručenia žiadosti žalovanej. Vychádzajúc z logického výkladu za porušenie § 16 ods. 3 písm. l/ zákona č. 308/2000 Z.z. je nevyhnutné považovať aj predloženie neúplného záznamu alebo predloženie záznamu v nezodpovedajúcej kvalite, čo je právne relevantné aj pre súdom posudzovaný prípad. 37. Povinnosť ustanovená v § 16 ods. 3 písm. l/ zákona č. 308/2000 Z. z. je koncipovaná jednoznačne a tak, že vysielateľ je povinný záznam vysielania poskytnúť Rade do 15 dní od doručenia výzvy Rady o poskytnutie súvislého záznamu vysielania. 38. Medzi účastníkmi konania nie je sporné, že žalobca v lehote 15 dní na výzvu žalovanej záznam z vysielania programu X Factor odvysielaného na programovej službe JOJ dňa 05.08.2017 v čase o cca 08.10 hod. dodal. Sporným je, či žalovaná bola povinná potom ako monitorovaním zistila neúplnosť záznamu (prestrih v čase od cca 09:33:14 hod do cca 10:00:10 hod), vyzvať žalobcu na doloženie nového súvislého záznamu vysielania. 39. Správny súd sa stotožňuje s názorom žalovanej, ktorý má oporu v predchádzajúcej rozhodovacej praxi Najvyššieho súdu SR ( napr. 5Sž/19/2011, 5Sž/37/2011, 8Sž/15/2011), ale aj Ústavného súdu SR (napr. uznesenie III. ÚS 564/2012-11 a IV. ÚS 620/2012-9), a to, že povinnosť uchovávať súvislý záznam vysielania a doručiť ho Rade na vyžiadanie vyplýva priamo zo zákona č. 308/2000 Z. z. Ak Rada v prípade potreby od vysielateľa súvislý záznam vysielania vyžiada, jedná sa o jednoduchý neformalizovaný procesný úkon, ktorý sa nevykonáva v rámci správneho konania. Jedná sa o výzvu na splnenie zákonnej povinnosti. V závislosti od správania sa vysielateľa potom závisí, či správne konanie pre možné porušenie zákonnej povinnosti, ktorého výsledkom je uloženie sankcie, začne. 40. V posudzovanej veci správne konanie začalo doručením Oznámenia o začatí správneho konania č. 1417/SKO/2017 zo dňa 11.10.2017 žalobcovi dňa 02.11.2017. Procesná úprava až tohto konania nachádza oporu v zákone č. 71/12967 Zb. Preskúmaním postupu, ktorý predchádzal vydaniu rozhodnutia č. RP/2/2018 zo dňa 24.01.2018, aj so zreteľom na dikciu ust. § 195 SSP, správny súd nezistil žiadnu vadu, ktorá by privodzovala nezákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia. 41. Oznámenie o začatí správneho konania bolo žalobcovi riadne doručené, obsahovalo všetky formálne a obsahové náležitosti, ktoré sa na tento procesný úkon orgánu verejnej správy vyžadujú. Žalobca bol vyzvaný, aby v lehote 10 dní odo dňa doručenia oznámenia zaslal svoje stanovisko k predmetu správneho konania, príp. navrhol dôkazy. Zároveň bol vyzvaný, aby sa vyjadril k podkladom pre rozhodnutie. Žalobca bol podľa § 23 ods. 1 Správneho poriadku poučený aj o práve nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov, dostať informácie zo spisov iným spôsobom a prípadne na požiadanie možnosti vyhotovenia kópie predmetného záznamu vysielania. Žalovaná poučila žalobcu o následku, že pokiaľ svoje procesné práva žalobca nevyužije, žalovaná môže rozhodnúť bez stanoviska žalobcu. 42. Žalobca napriek opakovanej výzve na vyjadrenie sa k podkladom pre rozhodnutie v správnom konaní č. 1417/SKO/2017, doručenej mu dňa 11.12.2017 zostal nečinný a k začatiu konania a ani k podkladom rozhodnutia sa nevyjadril. 43. Plnenie úloh každého štátneho orgánu (teda i žalovanej) by bola nemysliteľná bez zodpovedajúcich kompetencií vyjadrených rozsahom a spôsobom konania ustanoveným zákonom. Monitorovacia činnosť žalovanej vychádza zo zákonného rámca, je teda legitímna. V zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona č. 308/2000 Z.z. má žalovaná právo požadovať od vysielateľa predloženie súvislého záznamu vysielania - úplného, v adekvátnej kvalite a na vopred určenom nosiči. Zároveň sa na výzvu na predloženie záznamu vysielania zákonom nevyžaduje osobitná forma ani proces. 44. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP v celom rozsahu zamietol. 45. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP tak, že vo veci úspešnej žalovanej voči žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Žalovaná o náhradu trov voči žalobcovi nežiadala a tejto ani preukázateľne žiadne nevznikli. 46. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.