Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/35/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018200362 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Mališová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1018200362.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Mališovej a členiek senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Marty Barkovej, v právnej veci žalobcu: JUDr. K. S., F. XX, XXX XX D., proti žalovanému: Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, Limbová 2, 837 52 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. S03419-2018- ONAPP zo dňa 07.02.2018, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. S03419-2018-ONAPP zo dňa 07.02.2018 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi súd p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : I. Administratívne konanie 1. Žalobca žiadosťou zo dňa 18.11.2017 požiadal podľa § 2 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o slobode informácií) Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a.s., ako povinnú osobu o sprístupnenie informácií a to: Registratúrny poriadok Všeobecnej zdravotnej poisťovne, ktorý bol schválený Národným archívom v Bratislave dňa 16.12.2016 pod č. SNAB3-2016/002308-003/XP22. 2. Všeobecná zdravotná poisťovňa listom zo dňa 20.11.2017 v súlade s § 18 ods. 4 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobode informácií zaslala žalovanému podnet na vydanie rozhodnutia o nesprístupnení informácie. 3. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, ako vecne príslušný správny orgán podľa § 18 ods. 4 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobode informácií žiadosti o poskytnutie informácií žiadateľovi podľa § 18 ods. 2 v spojení s § 3 ods. 2 zákona o slobode informácií rozhodnutím č. S02582-2017-KO-3 zo dňa 28.11.2017 nevyhovelo. Rozhodnutie odôvodnilo tým, že požadovaný registratúrny poriadok sa netýka nakladania s verejnými prostriedkami, s majetkom štátu resp. neupravuje plnenia a činnosti vykonávané na základe uzatvorených zmlúv a taktiež sa netýka ani práv a povinností fyzických a právnických osôb pri rozhodovacej činnosti povinnej osoby. Registratúrny poriadok upravuje činnosti a postupy povinnej osoby pri vzniku určitých právnych skutočností. Proti tomuto rozhodnutiu žalobca podal rozklad. 4. Minister zdravotníctva Slovenskej republiky ako vecne príslušný správny orgán podľa § 19 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z. v súlade s § 59 ods. 2 zákona o správnom konaní rozhodnutím č. S03419-2018- ONAPP zo dňa 07.02.2018 rozklad žalobcu zamietol a rozhodnutie ministerstva č. S02582-2017-KO-3 zo dňa 28.11.2017 potvrdil. Odvolací orgán v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že podľa § 2 ods. 1 zákona o slobode informácií povinná osoba sprístupňuje informácie o právach a povinnostiach fyzických alebo právnických osôb iba v rozsahu svojej rozhodovacej činnosti t.j. vo veci schvaľovania plánovanej ústavnej zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte podľa § 9f zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a vo veci výkazu nedoplatkov podľa § 17a predmetného zákona. Ďalej poukázal na to, že podľa § 3 ods. 2 zákona o slobode informácií povinná osoba podľa § 2 ods. 3 sprístupní iba informácie o hospodárení s verejnými prostriedkami, nakladaní s majetkom štátu, majetkom vyššieho územného celku alebo majetkom obce, o životnom prostredí, o úlohách, alebo odborných službách týkajúcich sa životného prostredia a o obsahu, plnení a činnostiach vykonávaných na základe uzatvorenej zmluvy. Požadované informácie nespadajú pod informačnú povinnosť povinnej osoby, ktorá je uvedená v § 2 ods. 1 zákona o slobode informácií ani pod informačnú povinnosť, ktorá je uvedená v § 3 ods. 2 zákona o slobode informácií. II. Žaloba 5. Žalobou doručenou krajskému súdu dňa 15.03.2018 sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. S03419-2018-ONAPP zo dňa 07.02.2018, ktorým rozklad žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie ministerstva č. S02582-2017-KO-3 zo dňa 28.11.2017, ktorým podľa § 18 ods. 2 v spojení s § 3 ods. 2 zákona o slobode informácií nevyhovel žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácie zo dňa 18.11.2017, Registratúrneho poriadku VšZP, ktorý bol schválený Národným archívom Bratislava dňa 16.12.2016 pod č. SNAB3-2016/002308-003/XP22. 6. Žalobca bol presvedčený, že napadnuté rozhodnutie je v rozpore s ust. čl. 26 a čl. 34 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 17 a 35 listiny základných práv a slobôd a § 2 ods. 1, 2 a 3 a § 5 ods. 1 písm. e) zákona č. 211/2000 Z.z. o slobode informácií. Po opísaní skutkového stavu s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sži 1/2011 zo dňa 15.12.2011, v ktorom najvyšší súd popísal význam zákona o slobode informácií a práva na informácie žalobca uviedol, že zmyslom informovanosti občanov o verejnej moci je pre túto moc samu esenciálnou spätnou väzbou, kvalitatívnym faktorom a zároveň aj poistkou proti jej zneužitiu. Ďalším nepopierateľným významom subjektívneho a tým aj vynútiteľného práva na informácie je jeho funkcia kontrolná vo vzťahu k fungovaniu verejnej moci. Dostatočne rozsiahly, jednoduchý a rýchly prístup k informáciám má tiež priaznivý vplyv na dôveru občanov v demokratické inštitúcie a na ich ochotu podieľať sa na verejnom živote. Situácie, kedy samotné získavanie podkladových informácií robí občanom problémy, sú pre nich demotivujúce, pretože tým nadobúdajú pocit nemožnosti účinne ovplyvniť správu vecí verejných. Právo na informácie, spolu so slobodou prejavu, sú ústavnými právami každého subjektu garantovanými Ústavou Slovenskej republiky, Listinou základných práv a slobôd a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť len zákonom, ak ide o opatrenie v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosti štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. Žalobca ďalej citoval z nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 236/06, v ktorom ústavný súd doposiaľ najpodrobnejšie rozobral obsah a rozsah ústavného práva na prístup k informáciám. 7. Žalobca konštatoval, že všetky povinné osoby vyplývajúce z § 2 ods. 1, 2 a 3 zákona o slobode informácií majú v zásade ratione materiae plnú informačnú povinnosť v rozsahu svojej činnosti. 8. S poukazom na § 5 ods. 1 písm. e) zákona o slobode informácií, podľa ktorého každá povinná osoba podľa § 2 ods. 1 a 2 je povinná zverejniť prehľad predpisov, pokynov, inštrukcií, výkladových stanovísk, podľa ktorých povinná osoba koná a rozhoduje, alebo ktoré upravujú práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb vo vzťahu k povinnej osobe. Podľa názoru žalobcu v danom prípade teda vznikol právny nárok žalobcu na prístup ku všetkým informáciám, ktoré má k dispozícii zdravotná poisťovňa, okrem tých, ktoré boli osobitným zákonom taxatívne z nevyhnutných dôvodov vylúčené (napr. osobné údaje o pacientoch a zdravotnom stave), preto by mali byť pre občana prístupné. 9. Vzhľadom na uvedené dôvody žalobca navrhol zrušenie rozhodnutia ministra zdravotníctva a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie. III. Vyjadrenie žalovaného k žalobe 10. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe doručenom krajskému súdu dňa 19.09.2018 po opísaní skutkového stavu zotrval na svojom právnom názore uvedenom v žalobou napadnutom rozhodnutí. 11. K dôvodom žaloby uviedol, že zákon o slobode informácií v § 2 ods. 1, 2 a 3 taxatívne určuje okruh povinných osôb. Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., je povinnou osobou v zmysle § 2 ods. 3 zákona o slobode informácií. Táto povinná osoba má informačnú povinnosť podľa § 2 ods. 1 zákona o slobode informácií v rozsahu sprístupňovania informácií o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb iba v rozsahu svojej rozhodovacej činnosti, t.j. vo veci schvaľovania plánovanej ústavnej zdravotnej starostlivosti, v inom členskom štáte podľa § 9f zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a vo veci výkazu nedoplatkov podľa § 17a predmetného zákona. 12. S poukazom na § 3 ods. 2 zákona o slobode informácií konštatoval, že povinná osoba má obmedzenú informačnú povinnosť v rozsahu sprístupňovania informácií o hospodárení s verejnými prostriedkami, nakladaní s majetkom štátu, majetkom vyššieho územného celku, alebo majetkom obce, o životnom prostredí, o úlohách alebo odborných službách týkajúcich sa životného prostredia a o obsahu, plnení a činnostiach vykonávaných na základe uzatvorenej zmluvy. 13. Žalovaný s tvrdením žalobcu, že povinná osoba podľa § 2 ods. 3 zákona o slobode informácií má plnú informačnú povinnosť ako povinné osoby podľa § 2 ods. 1, 2 zákona o slobode informácií, nesúhlasil. V súvislosti s uvedeným zastával názor, že ak by povinná osoba podľa § 2 ods. 3 mala plnú informačnú povinnosť ako povinné osoby podľa § 2 ods. 1, 2 zákona o slobode informácií, potom by taxatívne vymedzenie povinných osôb uvedené v jednotlivých odsekoch § 2 zákona o slobode informácií stratilo význam, rovnako aj ustanovenie § 3 ods. 2 zákona o slobode informácií, ktoré ustanovuje obmedzenú informačnú povinnosť povinnej osoby podľa § 2 ods. 3 zákona o slobode informácií. 14. Ďalej uviedol, že požadovaný registratúrny poriadok sa netýka nakladania s verejnými prostriedkami, s majetkom štátu, resp. neupravuje plnenia a činnosti vykonávané na základe uzatvorených zmlúv a taktiež sa netýka ani práv a povinností fyzických a právnických osôb pri rozhodovacej činnosti povinnej osoby. Registratúrny poriadok upravuje činnosti a postupy povinnej osoby pri vzniku určitých právnych skutočností. Tento registratúrny poriadok je interným dokumentom povinnej osoby, ktorý nie je záväzný voči tretím osobám. 15. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žiadal žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť. IV. Replika žalobcu 16. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného k žalobe doručenom súdu dňa 22.09.2018 pripomenul, že ústavný súd vo svojich rozhodnutiach potvrdil, že z čl. 26 ústavy vyplýva každému právo na prístup k informáciám v držbe štátnych orgánov a orgánov verejnej moci. Ak si niekto uplatní svoje právo na informácie, orgán verejnej moci je povinný strpieť prístup ku konkrétnym informáciám, teda informáciu musí sprístupniť. Poukázal na nález ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 10/99. Zastával názor, že v danom prípade ide o informácie, ktoré štátne orgány ani iné orgány verejnej moci nemusia predložiť oprávneným osobám, ale musia strpieť prístup k nim, ak oprávnené osoby uplatnia svoje právo na informácie, pričom požadovaná informácia nepodlieha obmedzeniu v zmysle čl. 26 ods. 4 ústavy. Žalobca na žalobe zotrval v celom rozsahu. V. Právna úprava 17. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, ďalej len SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Vec rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 107 ods. 2 SSP, miesto a čas verejného vyhlásenia bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke krajského súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 137 ods. 4 SSP). 18. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (čl. 46 ods. 2 Ústavy SR). 19. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu správneho orgánu, sa postupuje podľa ustanovení tretej časti SSP o správnych žalobách. 20. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 21. Podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. 22. Podľa čl. 26 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonania ustanoví zákon. 23. Podľa ústavného zákona č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd, ako ústavný zákon Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky čl. 17 ods. 1, sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. 24. Podľa čl. 17 ods. 5 ústavného zákona č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd, ako ústavný zákon Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, štátne orgány a orgány územnej samosprávy sú povinné primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti. Podmienky a vykonanie ustanoví zákon. 25. Podľa § 1 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám, tento zákon upravuje podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám. 26. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z., osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len "povinné osoby") sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti. 27. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z., povinnými osobami sú ďalej právnické osoby zriadené zákonom a právnické osoby zriadené štátnym orgánom, vyšším územným celkom alebo obcou podľa osobitného zákona. 28. Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z., povinnými osobami sú ďalej aj právnické osoby založené povinnými osobami podľa odseku 1 a 2. 29. Podľa § 2 ods. 4 zákona č. 211/2000 Z. z., osobitný zákon môže ustanoviť povinnosť sprístupňovať informácie aj inej právnickej osobe alebo fyzickej osobe. 30. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z., každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. 31. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z., povinná osoba podľa § 2 ods. 3 sprístupní iba informácie o hospodárení s verejnými prostriedkami, nakladaní s majetkom štátu majetkom vyššieho územného celku alebo majetkom obce, o životnom prostredí, o úlohách alebo odborných službách týkajúcich sa životného prostredia a o obsahu, plnení a činnostiach vykonávaných na základe uzatvorenej zmluvy. 32. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z., informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje. VI. Právne posúdenie veci 33. Krajský súd po preskúmaní rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správneho orgánu v intenciách žalobných námietok dospel k záveru o potrebe zrušenia žalobou napadnutého rozhodnutia. 34. Predmetnom súdneho prieskumu bolo posúdiť zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. S03419-2018- ONAPP zo dňa 07.02.2018 o zamietnutí rozkladu žalobcu a potvrdení rozhodnutia Ministerstva zdravotníctva SR č. S02582-2017-KO-3 zo dňa 28.11.2017, ktorým podľa § 18 ods. 2 v spojení s § 3 ods. 2 zákona o slobode informácií nevyhovel žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácie zo dňa 18.11.2017, Registratúrneho poriadku VšZP, ktorý bol schválený Národným archívom Bratislava dňa 16.12.2016 pod č. SNAB3-2016/002308-003/XP22. 35. V danom prípade ide o právo na informácie, ktoré spolu so slobodou prejavu patria medzi politické práva vyplývajúce z Ústavy Slovenskej republiky (čl. 26). Právo na informácie je v modernom demokratickom právnom štáte jednou zo záruk zákonnosti. Len prostredníctvom informácií je možné účinne vykonávať kontrolu, keďže len informovaný občan sa môže efektívne podieľať na verejnom živote. 36. Žalovaný založil svoje rozhodnutie na závere, že požadované informácie nespadajú pod informačnú povinnosť povinnej osoby, ktorá je uvedená v § 2 ods. 1 zákona o slobode informácií ani pod informačnú povinnosť, ktorá je uvedená v § 3 ods. 2 zákona o slobode informácií. Požadovaný registratúrny poriadok sa netýka nakladania s verejnými prostriedkami, s majetkom štátu, resp. neupravuje plnenia a činnosti vykonávané na základe uzatvorených zmlúv a taktiež sa netýka ani práv a povinností fyzických a právnických osôb pri rozhodovacej činnosti povinnej osoby. Registratúrny poriadok upravuje činnosti a postupy povinnej osoby pri vzniku určitých právnych skutočností. 37. V prvom rade treba uviesť, že povinnou osobou v preskúmavanej veci je Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., ktorá bola založená zakladateľskou listinou zo dňa 22.03.2005 spísanou vo forme notárskej zápisnice č. N 76/2005, NZ 12289/2005, NCRIs 12160/2005 v zmysle ust. § 68 a nasl. zák. č. 581/2004 Z. z. a § 154 a nasl. zák. č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov transformáciou Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Zriaďovateľom spoločnosti je Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, podiel štátu ako vlastníka akcií na základnom imaní spoločnosti je 100%. Predmetom činnosti spoločnosti je výkon verejného zdravotného poistenia v zmysle zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach. Je nepochybné, že žalovaný je povinnou osobou v zmysle § 2 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z. 38. Súd s právnym názorom žalovaného spočívajúcom v tvrdení, že požadované informácie nespadajú pod informačnú povinnosť povinnej osoby, ktorá je uvedená v § 2 ods. 1 zákona o slobode informácií ani pod informačnú povinnosť, ktorá je uvedená v § 3 ods. 2 zákona o slobode informácií, keďže požadovaný registratúrny poriadok sa netýka nakladania s verejnými prostriedkami, s majetkom štátu, resp. neupravuje plnenia a činnosti vykonávané na základe uzatvorených zmlúv a taktiež sa netýka ani práva a povinností fyzických a právnických osôb pri rozhodovacej činnosti povinnej osoby, nemohol súhlasiť. 39. Z ustanovenia § 2 ods. 1 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov vyplýva, že zdravotná poisťovňa je akciová spoločnosť so sídlom na území Slovenskej republiky, založená na účely vykonávania verejného zdravotného poistenia na základe povolenia na vykonávanie verejného zdravotného poistenia. Rovnako aj z § 2 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení vyplýva, že vykonávanie verejného zdravotného poistenia (zdravotná starostlivosť a služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti) je činnosť vo verejnom záujme, pri ktorej sa hospodári s verejnými prostriedkami. 40. V súvislosti s predmetom žiadosti o poskytnutie informácie súd uvádza, že registratúrny poriadok ustanovuje postup útvarov povinnej osoby pri správe registratúry a to najmä pri manipulácii s registratúrnymi záznamami, spismi ako aj pri náležitom a pravidelnom vyraďovaní spisov, pričom súčasťou registratúrneho poriadku je aj registratúrny plán. Povinnosť vypracovať registratúrny poriadok je stanovená priamo zákonom. Registratúrny poriadok je jednou súčasťou komplexu stanovených postupov, procedúr, ktorými sa povinná osoba riadi a postupuje pri samotnej realizácii výkonu verejného zdravotníctva a teda možno povedať, že je neoddeliteľne spojená s činnosťou, ktorá predstavuje hospodárenie s verejnými prostriedkami, a preto tieto informácie, podľa názoru súdu, podliehajú sprístupneniu podľa § 3 ods. 2 zákona o slobodnom prístupe k informáciám. 41. Na tomto mieste krajský súd zdôrazňuje, že Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s. hospodári s verejnými prostriedkami, nakladá s majetkom štátu, ako aj s prostriedkami poistencov. 42. Správny súd pri rozhodovaní v preskúmavanej veci vychádzal aj zo záverov nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 236/06, z ktorého vyplýva, že plná informačná povinnosť voči každému je z hľadiska čl. 26 ods. 4 namieste, buď vtedy, keď ide o subjekt, ktorý hospodári s verejnými financiami, resp. nakladá s majetkom štátu alebo obcí, alebo vtedy, ak ide o subjekt, ktorý bol kreovaný zákonom alebo na základe zákona, ktorý patrí do oblasti verejného práva. V týchto prípadoch je daný verejný záujem na plnej informačnej povinnosti, ktorý potláča do úzadia prípadný záujem týchto subjektov na ochrane ich práv a slobôd. Ochrana práv a slobôd subjektu, ktorý má informačnú povinnosť, by totiž inak mohla byť legitímnym dôvodom na obmedzenie práva každého na informácie podľa čl. 26 ods. 4 ústavy. Hospodárenie s verejnými financiami a štátnym resp. obecným majetkom zakladá verejný záujem na transparentnosti fungovania takéhoto subjektu kvôli možnosti verejnej kontroly zo strany občanov a posilnenia dôvery občanov na zákonné nakladanie s verejnými prostriedkami a majetkom. Napokon je podstatné, že takýto subjekt nebol kreovaný na uplatňovanie súkromných záujmov, ale v prvom rade na realizáciu verejných záujmov. 43. Krajský súd s poukazom na vyššie uvedené dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo potrebné v zmysle § 191 ods. 1 písm. c) SSP zrušiť a to z dôvodu, že vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. 44. V ďalšom konaní žalovaný vec opätovne prejedná a rozhodne v súlade s právnym názorom krajského súdu prezentovaným v odôvodnení tohto rozhodnutia, ktorým je správny orgán podľa § 191 ods. 6 SSP v ďalšom konaní viazaný. 45. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd samostatným uznesením v súlade s § 175 SSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. 46. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.