Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/47/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018200409 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 08. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Dzurdzík PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1018200409.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD. a členov senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Vlastimila Pavlikovského v spore žalobkyne: W.. O. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. O. X/XX, B., zastúpenej JUDr. Jozefom Hurtišom, advokátom, AK so sídlom Ul. Matice slovenskej č. 17, 971 01 Prievidza, proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Župné námestie č. 13, 813 11 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 45324/2017/152/RK zo dňa 19.01.2018, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. administratívne rozhodnutia 1. Ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky podľa § 61 ods. 2 Správneho poriadku rozhodnutím č. 45324/2017/152/RK zo dňa 19.01.2018 zamietla rozklad podaný Mgr. O. K., evidenčné číslo exekútorky XXX (žalobkyňa), proti prvostupňovému rozhodnutiu č. 45324/2017/152 zo dňa 26.10.2017 a potvrdila prvostupňové rozhodnutie, ktorým bola menovaná odvolaná z funkcie súdneho exekútora podľa § 243g ods. 4 v spojení s § 243g ods. 5 Exekučného poriadku. 2. Orgán verejnej správy druhého stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil predovšetkým tým, že kontrola splnenia podmienok výkonu činností exekútorov priamo súvisí s novelou Exekučného poriadku č. 2/2017 Z. z., účinnou odo dňa 01.02.2017. Podľa dôvodovej správy k tejto novele „v záujme zabezpečiť riadny výkon exekúcií v systéme, kedy bude prísne nastavená možnosť zmeny súdneho exekútora, sa ustanovuje ako predpoklad zaradenia súdneho exekútora do systému náhodného výberu čestné vyhlásenie súdneho exekútora, že spĺňa personálne, materiálne a technické podmienky na riadny výkon svojej činnosti a podá vyhlásenie, že voči oprávneným v exekučných konaniach, v ktorých mu bolo udelené poverenie na vykonanie exekúcie pred účinnosťou novej právnej úpravy, má riadne splnené povinnosti poukázať peňažné prostriedky. Ak sa preukáže, že exekútor uvedené podmienky pre výkon funkcie nespĺňa, následkom bude odvolanie súdneho exekútora z výkonu funkcie." V zmysle uvedeného je teda povinnosťou súdneho exekútora spĺňať tak materiálne, ako aj personálne a technické podmienky na to, aby bol zaradený do systému náhodného výberu. Dôkazné bremeno o tom, že uvedené podmienky sú splnené, prenáša zákon na samotného exekútora, ktorý v prvom rade vlastným čestným vyhlásením potvrdzuje splnenie podmienok, pričom následne sám Exekučný poriadok v § 243g ods. 4, ako dôsledok podaného čestného vyhlásenia, predpokladá overenie splnenia týchto podmienok komorou. Na základe uvedeného ustanovenia bola komora povinná vykonať kontrolu, ako predpoklad pre riadne fungovanie novozavedeného systému náhodného výberu, ktorého účelom je najmä umožnenie rýchlejšej a funkčnejšej vymožiteľnosti právom chránených nárokov. Vykonanie kontroly nemožno preto v žiadnom prípade považovať za účelné či diskriminačné voči exekútorke, ale ide o zákonný následok pre všetkých exekútorov, ktorí čestné vyhlásenie podajú. 3. Rovnako tak nemožno považovať za nezákonné vykonanie kontroly dňa 02.05.2017, nakoľko plánovaná kontrola dňa 25.04.2017 bola zmarená v dôsledku predloženia späťvzatia čestného vyhlásenia exekútorky zo dňa 25.04.2017. Keďže uvedenú kontrolu nebolo možné vykonať, nebolo možné účastníčke konania doručiť ani požadovanú zápisnicu. Ako vyplýva zo spisového materiálu, v rámci správneho konania si prvostupňový správny orgán vyžiadal od komory všetky podklady, ktorých súčasťou je i späťvzatie čestného prehlásenia o splnení podmienok exekútorky zo dňa 25.04.2017. Z uvedených dôvodov sa dňa 02.05.2017 zástupcovia komory pokúsili vykonať kontrolu splnenia podmienok u exekútorky opätovne, avšak exekútorský úrad im nebol sprístupnený. Podľa zápisu zamestnancov poverených komorou na vykonanie kontroly, sa v deň overovania exekútorka dostavila k exekútorskému úradu, bola prítomná pri overovaní predpokladov a komunikovala s poverenými zamestnancami, avšak napriek výzvam sa odmietla písomne vyjadriť k overovaniu predpokladov do Protokolu a úrad nesprístupnila, čo znemožnilo zástupcom komory vykonať kontrolu splnenia podmienok. Druhostupňový správny orgán sa preto vecne stotožnil s odôvodnením rozhodnutia Ministerky v postavení prvostupňového správneho orgánu, že znemožnenie overenia splnenia podmienok v dôsledku neposkytnutia súčinnosti zo strany exekútorky príslušnému orgánu, resp. jeho povereným zástupcom (v tomto prípade výslovné odmietnutie sprístupnenia exekútorského úradu na uvedené účely - ako sa konštatuje v Protokole), je potom potrebné vyhodnotiť na ťarchu exekútorky, so záverom o nepreukázaní splnenia zákonom stanovených podmienok na riadny výkon činnosti, nakoľko sám Exekučný poriadok predpokladá, že k uvedenej kontrole dôjde a z logiky veci vyplýva, že overenie splnenia predpokladov nemožno dosiahnuť inak, ako poskytnutím súčinnosti exekútorky, resp. strpením vykonania kontroly v priestoroch úradu. 4. K späťvzatiu čestného vyhlásenia exekútorky zo dňa 25.04.2017 treba uviesť, že toto späťvzatie bolo správne vyhodnotené ako nulitné. Z povahy čestného vyhlásenia totiž vyplýva, že ten, kto čestné vyhlásenie podáva potvrdzuje skutočný stav veci, o ktorom niet pochybnosti, čo preukazuje na „svoju česť." Význam čestného vyhlásenia spočíva i v tom, že sa v zmysle správneho poriadku môže použiť namiesto dôkazu; teda môže mať charakter podkladu pre rozhodnutie správneho orgánu. Právny poriadok Slovenskej republiky pozná v osobitných predpisoch možnosť späťvzatia, avšak ide napr. o späťvzatie žaloby (Civilný sporový poriadok), či späťvzatie obžaloby prokurátorom (Trestný poriadok), nie však o späťvzatie čestného vyhlásenia. Naviac, druhostupňový správny orgán má za to, že späťvzatie čestného vyhlásenia nemožno považovať za právny úkon s akýmikoľvek účinkami a to z toho dôvodu, že toto späťvzatie nasvedčuje skutočnosti, že údaje uvedené v čestnom vyhlásení nie sú pravdivé, čo následne zodpovedá skutkovej podstate priestupku podľa § 21 ods. 1 písm. f) zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (priestupky vyskytujúce sa na viacerých úsekoch správy). 5. Ako úkon bez právnych účinkov možno tiež posudzovať podanie exekútorky označené ako „Späťvzatie zobratia čestného prehlásenia o splnení podmienok zo dňa 25.04.2017 späť", ktoré účastníčka konania podľa jej tvrdenia podala pod nátlakom zástupcov komisie, ktorí exekútorke oznámili, že kontrolou neprešla a že má zobrať čestné prehlásenie späť. Uvedené tvrdenie však odporuje skutkovému stavu veci, keďže samotná komora považovala čestné vyhlásenie o splnení predpokladov napriek späťvzatiu exekútorky za účinné a pokúsila sa neúspešnú kontrolu opätovne vykonať. Za zavádzajúce a odporujúce považuje druhostupňový správny orgán aj tvrdenie exekútorky uvedené v rozklade, že zástupcovia komory sa mohli dostať do úradu, pričom dvere boli otvorené a to, že do úradu nevošli bola ich chyba, nakoľko na inom mieste v podanom rozklade účastníčka uvádza že: „dôvod prečo sme nechceli pustiť do priestoru úradu bolo..." alebo: „ a preto nemalo zmysel ich pustiť do úradu", čo značí, že účastníčka konania zástupcom komory vo vykonanej kontrole úmyselne bránila. Podklady predložené komorou, ktorá je zo zákona jedinou príslušnou na overenie splnenia predpokladov v zmysle § 243g ods. 4 Exekučného poriadkom, majú dostatočne preukaznú hodnotu vo vzťahu k posúdeniu dôvodnosti odvolania exekútorky. V napadnutom rozhodnutí bola exekútorka celkom jednoznačne a nezameniteľné označená - okrem mena, priezviska a adresy sídla exekútorského úradu i jedinečnými identifikátormi v podobe evidenčného čísla exekútorky (tzv. EČ) prideľovanému každému novovymenovanému exekútorovi komorou, ako aj jej identifikačného čísla prideleného Štatistickým úradom Slovenskej republiky, pričom tieto identifikátory sa po celú dobu výkonu funkcie exekútora nemenia. Uvedený rozkladový dôvodov je preto neopodstatnený a bez akejkoľvek relevancie. II. žaloba a námietky 6. Žalobkyňa predovšetkým uviedla, že Exekučný poriadok je zaradený do oblasti správneho práva, kde musí byť jasne formulované ustanovenie o ktoré sa správny orgán opiera. Zákon je členený na časti a odvolanie súdneho exekútora je ustanovené v § 16 ods. 2, kde ako dôvod nie je vôbec uvedený nesplnenie podmienok - personálne, materiálne a technické podmienky na riadny výkon činnosti podľa tohto zákona a teda nie je možné odvolať súdneho exekútora podľa paragrafu 9 ods. 1 písm. c) v nadväznosti na § 16 ods. 1 - výkon funkcie súdneho exekútora zaniká odvolaním a toto ustanovenie nadväzuje na par. 16 ods. 2 kde sú vymenované dôvody, kedy komora navrhne odvolanie súdneho exekútora. Jedine toto ustanovenie jasne formuluje všetky dôvody na odvolanie súdneho exekútora. Ale uvedené ustanovenie vôbec neobsahuje ako dôvod na odvolanie súdneho exekútora pre nesplnenie podmienok. Ustanovenie § 243 EP nie je ustanovením o odvolaní súdneho exekútora, ale je prechodným ustanovením, ktoré hovorí o spolupôsobení doterajšieho právneho predpisu a nového právneho predpisu. Novela exekučného poriadku je v rozpore s ústavou SR vo viacerých bodoch. Ďalej podľa žalobkyne z rozhodnutia nie je jasné, o ktorý úrad sa jedná, nakoľko v súčasnom období mám dva vymenovacie dekréty a to v roku 2002 a vymenovací dekrét z roku 2013, takže rozhodnutie nie je dostatočne zrozumiteľné. Výrok musí byť formulovaný jasne, stručne a pritom musí byť určitý, aby účastník bezpečne a bez pochybnosti poznal výsledok konania. Odôvodnenie rozhodnutia má poskytovať skutkovú a právnu oporu výroku rozhodnutia, čo uvedené rozhodnutie určite nemá. III. vyjadrenie žalovaného 7. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že dňa 15.05.2017 mu bol doručený návrh Slovenskej komory exekútorov na odvolanie žalobkyne ako súdnej exekútorky, so sídlom Exekútorského úradu v Prievidzi, Priemyselná 9, a to podľa § 243g ods. 5 Exekučného poriadku, nakoľko žalobkyňa ako súdna exekútorka nespĺňala zákonom stanovené predpoklady na riadny výkon funkcie exekútorky. Výsledky vykonanej kontroly, ktoré boli podkladom pre podanie návrhu na odvolanie súdnej exekútorky boli riadne zaznamenané v Protokole o overení splnenia predpokladov podľa § 12 ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku zo dňa 02.05.2017. Na základe návrhu Slovenskej komory exekútorov bolo dňa 04.07.2017 pod č. 45324/2017/152 vydané upovedomenie o začatí správneho konania vo veci odvolania žalobkyne z funkcie súdnej exekútorky podľa § 243g ods. 5 Exekučného poriadku, ktoré bolo žalobkyni spolu s výzvou na vyjadrenie sa k predmetnej veci v lehote 10 dní, doručené dňa 06.07.2017. Žalobkyňa na upovedomenie o začatí správneho konania, ani na výzvu na vyjadrenie sa v určenej lehote nereagovala. Dňa 19.09.2017 bolo žalovanému doručené podanie žalobkyne označené ako „Späťvzatie zobratia čestného prehlásenia o splnení podmienok zo dňa 25.04.2017 späť" ktoré bolo podľa obsahu vyhodnotené ako vyjadrenie k predmetnému správnemu konaniu, a v ktorom žalobkyňa o. i. uviedla, že pod nátlakom členky prezídia komory vzala späť pôvodne podané čestné vyhlásenie o splnení podmienok, a že postup komory považuje za šikanu s cieľom zrušenia jej úradu. Žalobkyňa v podaní deklarovala, že spĺňa všetky podmienky na riadny výkon exekučnej činnosti a že zápisnica o vykonanej kontrole so stanoviskom o nesplnení podmienok jej nebola doručená. Z uvedených dôvodov vzala späť svoje späťvzatie čestného vyhlásenia a žiadala o zastavenie predmetného správneho konania. 8. Prechodné ustanovenia sú platnou a účinnou súčasťou toho-ktorého právneho predpisu, vyjadrujúce vplyv nového zákona na právne vzťahy upravené doterajším zákonom. Skutočnosť, že zákonodarca upravil v prechodných ustanoveniach, konkrétne v § 243g Exekučného poriadku dôsledky spojené s ne/ preukázaním splnenia podmienok podľa § 12 ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku (a to s prihliadnutím na systematické členenie právnej úpravy, ako aj a s prihliadnutím na vytvorenie právneho základu pre plynulý prechod existujúcich právny vzťahov v dôsledku prijatia novely exekučného poriadku) automaticky nepredstavuje neplatnosť takéhoto ustanovenia a nemožnosť postupovať v jeho intenciách len preto, že sa zo systematického hľadiska nachádza v časti prechodné a záverečné ustanovenia. V tejto súvislosti žalovaný dal do pozornosti odôvodnenie rozhodnutia druhostupňového právneho orgánu zo dňa 19.01.2018, ktorý na str. 5 o. i. citoval aj dôvodovú správu k novele Exekučného poriadku č. 2/2017 a z ktorej vyplýva, že „v záujme zabezpečiť riadny výkon exekúcií v systéme, kedy bude prísne nastavená možnosť zmeny súdneho exekútora, predkladateľ ustanovuje ako predpoklad zaradenia súdneho exekútora do systému náhodného výberu čestné vyhlásenie súdneho exekútora, že spĺňa personálne, materiálne a technické podmienky na riadny výkon svojej činnosti a podá vyhlásenie, že voči oprávneným v exekučných konaniach, v ktorých mu bolo udelené poverenie na vykonanie exekúcie pred účinnosťou novej právnej úpravy, má riadne splnené povinnosti poukázať peňažné prostriedky. Ak sa preukáže, že exekútor uvedené podmienky pre výkon funkcie nespĺňa, následkom bude odvolanie súdneho exekútora z výkonu funkcie." Z uvedeného vyplýva, že postup tak prvostupňového, ako aj druhostupňového správneho orgánu pri posudzovaní splnenia podmienok výkonu činnosti žalobkyne ako súdnej exekútorky podľa § 12 ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku a vyvodenie dôsledkov v podobe jej odvolania z funkcie súdnej exekútorky pre ich nesplnenie bol v súlade s platným a účinným ustanovením § 243g ods. 5 Exekučného poriadku. 9. Z obsahu rozhodnutia tak prvostupňového, ako aj druhostupňového správneho orgánu jednoznačne vyplýva nezameniteľná identifikácia žalobkyne ako súdnej exekútorky, a to nielen menom, priezviskom, resp. adresou sídla exekútorského úradu (ktorý v dôsledku času môže podliehať zmene), ale predovšetkým evidenčným číslom exekútorky, ako aj identifikačným číslom prideleným Štatistickým úradom SR (bližšie aj str. 6 odôvodnenia druhostupňového správneho orgánu). Z uvedeného dôvodu považuje žalovaný argumentáciu žalobkyne za účelovú a zavádzajúcu. Rovnako za nedostatok žaloby súdna prax považuje len jednoduchý odkaz na námietky, ktoré žalobca vzniesol v administratívnom konaní, napr. v rámci kontroly, dozoru alebo v administratívnom odvolaní. Žalovaný len okrajovo poukazoval na to, že druhostupňový správny orgán sa s rozkladovými námietkami žalobkyne riadnym a dostatočným spôsobom vysporiadal. V napadnutom rozhodnutí sú podrobne uvedené dôvody (vyriešenie otázky späťvzatia čestného vyhlásenia späť; ozrejmenie situácie ohľadom plánovanej kontroly dňa 25.04.2017 a vykonanej kontroly dňa 02.05.2017; nesprístupnenie kancelárie na vykonanie kontroly a znemožnenie overenia splnenia podmienok v dôsledku neposkytnutia súčinnosti zo strany žalobkyne, vyhodnotené na ťarchu žalobkyne; rozporuplnosť jednotlivých vyjadrení žalobkyne, v dôsledku čoho je znížená ich hodnovernosť; neunesenie dôkazného bremena žalobkyne a následne nepreukázanie splnenia podmienok podľa § 12 ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku), pre ktoré správny orgán pristúpil k odvolaniu žalobkyne z funkcie súdnej exekútorky, a to aj s odkazom na ustanovenia príslušných právnych predpisov. Nesúhlas žalobkyne s vydanými rozhodnutiami automaticky neznamená, že predmetné rozhodnutia sú nezákonné, resp. nesprávne. 10. Podľa názoru žalovaného, napadnutý protokol o overení splnenia predpokladov je predovšetkým zhrnutím kontrolných zistení a pre žalobkyňu z neho bezprostredne nevyplývajú žiadne konkrétne práva a povinnosti. Protokol nie je rozhodnutím orgánu verejnej moci (individuálnym správnym aktom), ktorý by zakladal, menil alebo rušil práva a povinnosti žalobkyne alebo sa ich priamo dotýkal, ale ako záznam o výsledkoch vykonanej kontroly slúži predovšetkým ako podklad pre ďalší administratívny postup žalovaného. V súlade s právnym názorom vysloveným napr. v rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6Sžfk 15/2018 zo dňa 25.04.2018 (ako R 53/2018 publikovaný aj v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. 6/2018), ako aj rozhodnutie sp. zn. 6Sžfk/21/2017 zo dňa 23.11.2017 má žalovaný za to, že protokol o overení splnenia predpokladov podľa § 12 ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku nemá povahu rozhodnutia o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach žalobkyne. Kontrola splnenia podmienok podľa § 12 ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku totiž predstavuje jednu z dohľadových kompetencií žalovaného, pričom jej výsledok sa v danom prípade prejavil v následne začatom správnom konaní a vydaných rozhodnutiach žalovaného, ktoré žalobkyňa prostredníctvom žaloby napáda v tomto konaní. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhoval krajskému súdu, aby v časti, v ktorej žalobkyňa žiadala o preskúmanie Protokolu o overení splnenia predpokladov podľa § 12 ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku žalobu ako neprípustnú odmietol, nakoľko smeruje proti aktu orgánu verejnej správy v administratívnom konaní, ktoré nemohlo mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobkyne, v dôsledku čoho súdnemu prieskumu nepodlieha. IV. Konanie pred správnym súdom 11. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil skutočnosti, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné tak, ako boli nimi opísané v ich písomných podaniach. Žalovaný v administratívnom konaní vydal v úvode odôvodnenia rozsudku opísané rozhodnutia, pričom ich odôvodnenia sú obdobné ako vyjadrenie k žalobe. K jednotlivým častiam týchto rozhodnutí a k skutočnostiam medzi účastníkmi sporným sa súd detailnejšie vyjadril nižšie v odôvodnení tohto rozsudku. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 491 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) v spojení s § 9 ods. 1 SSP a § 246 ods. 1, rozhodol vo veci rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 05.08.2020, postupujúc podľa § 107 ods. 2 a § 137 ods. 4 SSP. Žalobca ani žalovaný nežiadali o nariadenie pojednávania vo veci. V. Relevantné právne predpisy 12. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a/ SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 13. Podľa § 9 písm. a) Exekučného poriadku, minister spravodlivosti Slovenskej republiky vymenúva a odvoláva exekútorov. 14. Podľa § 12 ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, exekútor môže vykonávať exekučnú činnosť a ďalšiu činnosť podľa tohto zákona, len ak spĺňa personálne, materiálne a technické podmienky na riadny výkon činnosti podľa tohto zákona. 15. Podľa § 12 ods. 7 Exekučného poriadku, Exekútor spĺňa materiálne a technické podmienky na výkon činnosti podľa tohto zákona, ak a) používa programové prostriedky a technické prostriedky určené ministerstvom po dohode s komorou a pri prijímaní elektronických podaní elektronickú schránku exekútora, b) má zriadený exekútorský úrad, ktorý je 1. označený v súlade s § 15 ods. 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/20170201.html>, 2. verejne prístupný podľa § 15 ods. 4 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/20170201.html>, 3. primerane materiálne a technicky vybavený, c) v sídle exekútorského úradu je zriadená verejne prístupná podateľňa v súlade s § 15 ods. 4 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/20170201.html>, d) má zriadené osobitné bankové účty vedené v banke na účely podľa § 12 ods. 5 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/20170201.html> a § 61h ods. 1 písm. f), e) komunikuje prostriedkami elektronickej komunikácie s tretími osobami, s ktorými komora uzavrela dohodu o elektronickej komunikácii. 16. Podľa § 15 ods. 4 Exekučného poriadku, exekútor je povinný zabezpečiť, aby bol exekútorský úrad verejne prístupný najmenej štyri pracovné dni v týždni v obvyklých úradných hodinách aspoň štyri hodiny denne. Úradné hodiny a ich zmenu exekútor zverejňuje na svojej úradnej tabuli a bezodkladne oznamuje komore, ktorá ich zverejňuje na svojom webovom sídle. Počas úradných hodín je exekútor povinný zabezpečiť, aby v exekútorskom úrade bola prítomná osoba, ktorá je oprávnená spisovať ústne podania a prijímať veci alebo peniaze zložené účastníkom konania do úschovy alebo na účel splnenia záväzku. Exekútor je povinný zriadiť v sídle exekútorského úradu podateľňu; podateľňa musí byť verejne prístupná každý pracovný deň v týždni v obvyklých úradných hodinách. Osobné doručenie písomnosti podateľňa na požiadanie vždy písomne potvrdí. 17. Podľa § 243g ods. 1, ods. 3 a ods. 4 Exekučného poriadku, Exekútor vymenovaný do funkcie pred 1. februárom 2017 je povinný uviesť svoju činnosť do súladu s ustanovením § 12 ods. 1 písm. d) <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/20170201.html> najneskôr do 1. marca 2017. O tejto skutočnosti musí komore do 8. marca 2017 doručiť čestné vyhlásenie, ktorého obsahom je aj vyhlásenie o tom, že v exekučných konaniach, v ktorých mu bolo udelené poverenie na vykonanie exekúcie do 1. marca 2017 splnil voči oprávneným v takýchto konaniach povinnosti podľa § 36 ods. 8 v znení účinnom do 31. marca 2017. Zoznam exekútorov, ktorí podali čestné vyhlásenie po uplynutí lehoty podľa odseku 1, avšak najneskôr do 31. januára 2018, je komora povinná doručiť ministerstvu najneskôr do 15. februára 2018. Komora najneskôr do 28. februára 2018 overí, či exekútori, ktorí podali čestné vyhlásenie podľa odseku 1 alebo odseku 4, spĺňajú predpoklady podľa § 12 ods. 1 písm. d) <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/20170201.html>. 18. Podľa § 243g ods. 5 Exekučného poriadku, Komora najneskôr do 1. apríla 2018 doručí ministerstvu návrh na odvolanie exekútora, na ktorého sa ku dňu 1. marca 2018 neuplatňuje ustanovenie § 55 ods. 1 v znení účinnom od 1. apríla 2017 alebo ktorý nespĺňa predpoklady podľa § 12 ods. 1 písm. d) <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/20170201.html>. Ak komora návrh podľa prvej vety do 1. apríla 2018 ministerstvu nedoručí, minister odvolá exekútora aj bez návrhu. 19. Podľa § 3 ods. 1, ods. 4 SP správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností (ods. 1). Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb (ods. 4). 20 .Podľa § 32 ods. 1, ods. 2 SP správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania (ods. 1). Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán (ods. 2). VI. posúdenie sporu správnym súdom 21. Aplikácia práva ako jedna z foriem realizácie práva je procesným právom upravený postup a činnosť štátnych orgánov s príslušnou právomocou, ktorá vyúsťuje vydávaním aktov aplikácie práva - individuálnych právnych aktov. Individuálne právne akty sa vzťahujú na konkrétne prípady a zaväzujú určité (individuálne) právne subjekty. Článok 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky určuje miesto a postavenie štátnej moci predstavovanej štátnymi orgánmi vo vzťahu k právu tak, že stanovuje ich podriadenosť ústave a zákonom. V uvedenom smere čl. 2 ods. 2 ústavy upravuje princíp právneho štátu, t. j. vládu práva. V dôsledku toho možno štátnu moc uplatňovať len pri splnení viacerých podmienok. Prvou z nich je tá, že k uplatneniu štátnej moci dochádza (môže dôjsť) len vtedy, ak to ustanovuje zákon. Každý orgán štátu má buď ústavou alebo zákonom určený rozsah právomoci, ktorý nemôže prekročiť, takže môže konať len to, čo mu ústava alebo zákon dovoľuje. Ústava ustanovuje, že zákon ustanoví aj spôsob, akým štátne orgány smú štátnu moc uplatňovať, vrátane druhu a obsahu sankcií, ktoré možno použiť v prípade neplnenia rozhodnutí orgánov štátu. V dôsledku „uvedeného preto štátnym orgánom Slovenskej republiky zákony upravujúce ich postavenie a právomoci neumožňujú, aby samostatne rozhodovali o konaní nad rámec zákona, t. j. mimo rozsah zákonom ustanovených právomocí. Zákonom ustanovený rozsah právomoci jednotlivých orgánov štátu je stabilný a k jeho zmene môže dôjsť len v dôsledku neskoršej a obsahovo odlišnej zákonnej úpravy. Ten orgán štátu, ktorého postavenie a právomoci zákon upravuje, nie je preto oprávnený z vlastného rozhodnutia a podľa vlastnej úvahy konať nad rozsah svojich zákonných právomocí, keďže takéto konanie príslušný právny predpis neupravuje“ (z uznesenia Ústavného súdu SR spis. zn. I ÚS/98).Citované ustanovenie čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vytvára právnu istotu tiež v tom, že žiaden orgán štátu (odlišný od zákonodarcu) nie je oprávnený samostatne a podľa vlastnej úvahy rozhodnúť, kedy a za akých podmienok nebude konať v rozsahu zákona a zákonom ustanoveným 5 spôsobom. Právnej istote ako nedielnej súčasti právneho štátu podľa čl. 1 ústavy preto nezodpovedá taký stav (situácia), ktorý by orgánu štátu umožňoval konať podľa vlastnej úvahy a z vlastného rozhodnutia aj nad rámec zákona a tiež iným ako zákonom ustanoveným postupom. 22. V prvom rade sa správny súd nestotožnil s námietkou žalobkyne, že v ust. § 16 ods. 2 Exekučného poriadku nie je ako dôvod na odvolanie súdneho exekútora uvedené nesplnenie podmienok na riadny výkon činnosti tak, ako to definuje § 12 ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Samotný spôsob právnej úpravy, t.j. zaradenia následkov nepreukázania splnenia podmienok podľa § 12 ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku do prechodných ustanovení § 243g cit. zákona neznamená, že táto právna úprava nie je platná a účinná. Uvedené súvisí so systematikou členenia právneho predpisu. Prechodné ustanovenia obsahujú právnu úpravu režimu prechodného spolupôsobenia doterajšieho právneho predpisu a nového právneho predpisu na právne vzťahy upravené doterajším právnym predpisom. Formulácia prechodných ustanovení musí byť úplná a presná, aby ich prepojenie s konkrétnymi zmenami v právnom predpise bolo jednoznačné, a vytvárali tak právny základ pre plynulý prechod existujúcich právnych vzťahov na novú právnu úpravu. V prechodných ustanoveniach sa vyjadruje aj časovo obmedzená účinnosť ustanovení právneho predpisu (§ 5 ods. 4 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky). Účinnosť právnej normy je vlastnosť právnej normy <https://sk.wikipedia.org/wiki/Pr%C3%A1vna_norma>, ktorá spočíva v tom, že sa ňou musia riadiť právne vzťahy, ktoré táto norma vo svojom texte upravuje. Oba orgány verejnej správy postupovali zákonným spôsobom pri aplikácii platného a účinného ust. § 243g ods. 5 v spojení s ust. § 12 ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku pri posudzovaní splnenia podmienok výkonu funkcie súdnej exekútorky a vyvodenia príslušných dôsledkov za ich nesplnenie. Otázka systematického zaradenia tejto časti do prechodných ustanovení právneho predpisu je irelevantná. Ak aj žalobkyňa tvrdila, že tento postup a ust. § 243 Exekučného poriadku sú v rozpore s Ústavou SR, neuviedla k tomu žiadne konkrétne argumenty. Za neopodstatnenú považoval správny súd aj námietku týkajúcu sa nejasnosti ohľadne úradu žalobkyne, pretože v napadnutých rozhodnutiach bola riadne identifikovaná okrem mena/ priezviska aj sídlom, evidenčným číslom 231 a prideleným identifikačným číslom 36128171. 23. Podľa správneho súdu oba orgány verejnej správy dostatočne vysvetlili, z akých dôvodov rozhodli o odvolaní žalobkyne z funkcie súdneho exekútora podľa § 243g ods. 4 v spojení s § 243g ods. 5 Exekučného poriadku. Pri akomkoľvek rozhodnutí možno polemizovať o jeho odbornej úrovni, či správny orgán mohol svoje argumenty vysvetliť podrobnejšie, alebo sa precíznejšie vysporiadať s námietkami účastníka konania, ktoré možno považovať za právne významné. Súd však hodnotí preskúmateľnosť rozhodnutia správneho orgánu len v miere jeho minimálnej argumentačnej kvality a interpretačnej schopnosti, na základe akých logických úsudkov a zvážení všetkých dôkazov správny orgán vydal meritórne rozhodnutie. Skutočnosti, ku ktorým správny orgán dospel na základe voľnej úvahy, treba v rozhodnutí dostatočne odôvodniť, aby bolo zrejmé, čo bolo podkladom rozhodnutia a ako sa vyhodnotili vykonané dôkazy. V tomto smere napadnuté rozhodnutia vymedzené atribúty spĺňajú nad rámec elementárnej dostatočnosti. Oba orgány verejnej správy sa riadne zaoberali dôvodmi svojich rozhodnutí, riadne a zákonným spôsobom vyhodnotili skutkový stav, otázku spätvzatia čestného vyhlásenia, vykonanej kontroly a nespokytnutia súčinnosti. V konečnom dôsledku žalovaný i správny orgán prvého stupňa správne konštatovali nepreukázanie splnenia podmienok podľa § 12 ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Neexistoval žiaden zo zákonných dôvodov na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného, preto súd žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol. 24.O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 v spojení s §175 ods. 1 SSP, avšak vo veci úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil, ide o orgán štátnej správy a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. 25. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 1 mesiaca od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).