Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/48/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018200418 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Dzurdzík PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1018200418.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD. a členov senátu JUDr. Jeanette Hajdinovej a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: MAC TV s.r.o., IČO: 00 618 322, Brečtanova 1, Bratislava, právne zastúpený: Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o., IČO: 36 731 544, Miletičova 5/B, Bratislava, proti žalovanému: Rada pre vysielanie a retransmisiu, Palisády č. 36, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. RP/4/2018 zo dňa 07.02.2018, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Rozhodnutie správneho orgánu 1. Žalovaný rozhodnutím č. RP/4/2018 zo dňa 07.02.2018 postupom podľa ustanovenia § 71 zákona č. 308/2000 Z. z. rozhodol, že účastník správnych konaní č. 1302/SKO/2017 a 1259/SKO/2017, MAC TV s.r.o. (žalobca) porušil povinnosť ustanovenú v § 20 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z. tým, že - 1.) dňa 28.07.2017 v čase cca o 7:22 hod odvysielal na televíznej programovej službe JOJ program Aféry, ktorý označil ako nevhodný pre maloletých divákov do 12 rokov, a ktorý obsahoval scény, ktoré naplnili hodnotiace kritériá podľa - ustanovenia § 1 ods. 1 písm. b) vulgárne vyjadrovanie, - ustanovenia § 1 ods. 1 písm. f) sexuálne scény alebo sexuálne správanie vrátane promiskuitného správania, ktoré sú prezentované ako forma zábavy, scény spojené s prejavmi sexuálneho násilia alebo sexuálnymi deviáciami, - ustanovenia § 1 ods. 2 písm. f) slovnú agresivitu alebo expresívne vyjadrovanie, ktoré s prihliadnutím na § 1 ods. 5 Jednotného systému označovania podmieňujú jeho klasifikáciu ako nevhodného pre maloletých divákov do 15 rokov, čím účastník konania jeho klasifikovaním ako nevhodného pre vekovú skupinu maloletých do 12 rokov nesprávne uplatnil Jednotný systém označovania, - 2) dňa 3. 8. 2017 v čase o cca 7:35 hod. odvysielal v rámci televíznej programovej služby JOJ program Aféry, ktorý označil ako nevhodný pre maloletých divákov do 12 rokov, a ktorý obsahoval scény, ktoré naplnili hodnotiace kritériá podľa - ustanovenia § 1 ods. 1 písm. b) vulgárne vyjadrovanie, - ustanovenia § 1 ods. 1 písm. f) sexuálne scény alebo sexuálne správanie vrátane promiskuitného správania, ktoré sú prezentované ako forma zábavy, scény spojené s prejavmi sexuálneho násilia alebo sexuálnymi deviáciami, - ustanovenia § 1 ods. 2 písm. g) vulgárne vyjadrovanie, vulgárne gestá, obscénne vyjadrovanie alebo obscénne gestá, ktoré vzhľadom na kontextuálny výskyt, frekvenciu výskytu, spôsob a formu spracovania alebo zobrazenia a vzhľadom na charakter, druh, umelecké a morálne posolstvo diela alebo programu možno považovať za primerané vekovej skupine maloletých od 15 rokov, ktoré s prihliadnutím na § 1 ods. 5 Jednotného systému označovania podmieňujú jeho klasifikáciu ako nevhodného pre maloletých divákov do 15 rokov, čím účastník konania jeho klasifikovaním ako nevhodného pre vekovú skupinu maloletých do 12 rokov nesprávne uplatnil Jednotný systém označovania. Za čo bola žalobcovi podľa ustanovenia § 64 ods. 1 písm. d) zákona č. 308/2000 Z. z. uložená pokuta vo výške XX.XXX €. 2. Žalovaný predmetné rozhodnutie odôvodnil predovšetkým tým, že správne konanie bolo začaté z dôvodu, že účastník konania odvysielal dňa 28.07. 2017 v čase o cca 7:22 hod. program Aféry, ktorý označil ako nevhodný pre maloletých divákov do 12 rokov, čím mohlo dôjsť k nesprávnemu uplatneniu Jednotného systému označovania. S prihliadnutím na § 1 ods. 5 JSO je Rada povinná posudzovať obsah programu v súvislosti s prítomnosťou hodnotiacich kritérií nevhodnosti alebo neprístupnosti v posudzovanom programe aj z hľadiska ich kontextuálneho výskytu, spôsobu a formy spracovania alebo zobrazenia jednotlivých hodnotiacich kritérií vzhľadom na charakter a druh programu, umeleckého a morálneho posolstva programu a tiež z hľadiska intenzity a frekvencie výskytu hodnotiacich kritérií nevhodnosti alebo neprístupnosti v diele. Na základe uvedeného posúdenia tak Rada dospeje k záveru o vekovej vhodnosti, resp. nevhodnosti programu pre určitú skupinu maloletých. V rámci zhodnotenia kontextuálneho výskytu žalovaný uviedol, že program Aféry je seriálom ucelených príbehov, ktoré spája spoločný menovateľ - príbehy rodín a manželských párov, ktoré sa ocitli v kríze a rozvod je jediným riešením ich problému. Ústrednou postavou programu je excentrický a ironický rozvodový právnik JUDr. Bálo. Námetmi pre príbehy Afér sú skutočné osudy reálnych ľudí, ktorí si prešli rozvodovým konaním. Aféry sú hraným seriálom, každá epizóda tvorí jeden uzavretý príbeh. Spojovacím prvkom medzi jednotlivými obrazmi je kancelária ústrednej postavy, (zdroj: www.joj.sk/afery/o-seriali <http://www.joj.sk/ afery/o-seriali>). V predmetnej časti ide o príbeh rodiny, v ktorom manželka podozrieva manžela z nevery. Program je koncipovaný ako rozprávanie právnika Bala, špecialistu na rodinné právo. Jeho rozprávanie je podložené chronologicky usporiadanými spomienkami na priebeh stretnutí s jeho klientmi. V rámci jednotlivých stretnutí s právnikom jeho klienti referujú o udalostiach, ktoré súvisia s konkrétnym prípadom. V tejto časti manžel svoju neveru zapiera a zo ženy robí paranoickú, zbytočne podozrievavú osobu. Žena chce podať žiadosť o rozvod, s čím príde za JUDr. Balom. Muž sa rozvádzať nechce a ženu ubezpečuje, že išlo iba o jednorazové zlyhanie a sľúbi, že sa nevera z jeho strany už nikdy nezopakuje. Manželka mu uverí, avšak náhodné stretnutie jednej z jeho mileniek, ktorú manželka nájde plačúcu na schodisku v ich paneláku, jej otvorí oči. Keď zistí, že manžel je jej stále neverný, podá definitívne návrh na rozvod. Manželstvo je nakoniec rozvedené. Mladšia dcéra ostane bývať s matkou, kým starší syn s otcom. Avšak len dovtedy, kým nezistí, že otcova milenka je jeho vlastná priateľka. Predmetný program bol označený symbolom nevhodnosti pre maloletých do 12 rokov. Z JSO vyplýva, že pri posudzovaní vhodnosti, resp. nevhodnosti programu pre maloletých je potrebné najskôr posúdiť jednotlivé scény a vyjadrenia a zaradiť ich pod konkrétne hodnotiace kritérium nevhodnosti. Rada teda analyzuje jednotlivé sporné scény a vyjadrenia a zaraďuje ich pod hodnotiace kritériá nevhodnosti, ktoré najlepšie zodpovedajú týmto scénam a vyjadreniam. Predmetný program obsahoval sporné scény, pri ktorých bolo potrebné určiť, pod ktoré kritérium v súvislosti s násilím v rámci JSO spadajú. 3. Predmetný program Rada posudzovala okrem iného z hľadiska kritérií vulgárne gestá, slovná agresivita alebo expresívne vyjadrovanie, ktoré vzhľadom na ich kontextuálny výskyt, frekvenciu výskytu, spôsob a formu ich spracovania alebo zobrazenia a vzhľadom na charakter, druh, umelecké a morálne posolstvo diela alebo programu možno považovať za primerané vekovej skupine maloletých od 15 rokov. Vulgárne vyjadrovanie je jedným z hodnotiacich kritérií pre klasifikovanie a označenie programu ako nevhodného a neprípustného pre maloletých do 18 rokov. Zároveň je však vulgárne vyjadrovanie hodnotiacim kritériom pre klasifikovanie a označenie programu ako nevhodného pre maloletých do 15 rokov, ak ide o vulgárne vyjadrovanie, ktoré vzhľadom na kontextuálny výskyt, frekvenciu výskytu, spôsob a formu spracovania alebo zobrazenia a vzhľadom na charakter, druh, umelecké a morálne posolstvo diela alebo programu možno považovať za primerané vekovej skupine maloletých od 15 rokov. Expresívne vyjadrovanie je hodnotiacim kritériom nevhodnosti pre maloletých do 15 rokov veku a je aj kritériom nevhodnosti pre maloletých do 12 rokov veku podľa § 1 ods. 3 písm. k) JSO expresívne vyjadrovanie, ktoré vzhľadom na kontextuálny výskyt, frekvenciu výskytu, spôsob a formu spracovania alebo zobrazenia a vzhľadom na charakter, druh, umelecké a morálne posolstvo diela alebo programu možno považovať za primerané vekovej skupine maloletých od 12 rokov. Obscénne vyjadrovanie a obscénne gestá Rada v programe nezaznamenala. Je teda zrejmé, že každý (hoci aj opakujúci sa) výraz, je nutné posudzovať s prihliadnutím na jeho konkrétne použitie v danom programe ako aj s prihliadnutím na charakter samotného programu. Z uvedeného tiež vyplýva, že stanoviť jasnú, všeobecne aplikovateľnú hranicu medzi vulgárnym vyjadrovaním odôvodňujúcu označenie programu ako nevhodného pre maloletých do 15 alebo 18 rokov nie je možné. Je tiež potrebné v rámci posudzovania sporných scén v danom prípade rozlišovať medzi vulgárnym výrazom a expresívnym výrazom. 4. Nakoľko sa v programe vyskytoval obsah nevhodný pre maloletých do 18 rokov a obsah nevhodný pre maloletých do 15 rokov veku a v kontexte zodpovedajúcemu obsahu, žalovaný vyhodnotil za opodstatnené aj z hľadiska spôsobu a formy spracovania označenie programu ako nevhodného pre vekovú skupinu maloletých do 15 rokov. Program obsahoval vulgárny výraz vysokej intenzity, ktorý spadá pod klasifikačné kritérium nevhodnosti programu pre maloletých do 18 rokov. Ďalej program obsahoval nad rámec označenia programu vulgárne výrazy nevhodné pre maloletých do 15 rokov veku, expresívne výrazy, nevhodné pre tú istú vekovú skupinu maloletých. Ďalej program obsahoval scénu spadajúcu pod kritérium sexuálne scény alebo sexuálne správanie vrátane promiskuitného správania, ktoré sú prezentované ako forma zábavy, scény spojené s prejavmi sexuálneho násilia alebo sexuálnymi deviáciami nevhodnú pre celú vekovú skupinu maloletých. Intenzita, jednotlivých kritérií (z pohľadu ich vekovej vhodnosti pre maloletých), bola natoľko vysoká, aby odôvodňovala označenie programu ako nevhodného pre maloletých do 15 rokov. V prípade posudzovaného diela nie je možné hovoriť o určitom morálnom posolstve diela. Manželstvo sa nakoniec rozpadlo a otec mal pomer s priateľkou svojho syna, čím sa rozbil aj tento vzťah. Uvedený stav je preto vymykajúci sa bežnej spoločenskej norme, či morálke, preto nie je možné hovoriť o morálnom posolstve programu. 5. S ohľadom na citované nevhodné scény, ktoré predstavujú obsah predmetného programu, odzneli expresívne vyjadrenia nevhodné pre maloletých do 15 rokov 6x, vulgárne vyjadrenia nevhodné pre maloletých do 18 rokov 1 x, vulgárne vyjadrenia nevhodné pre maloletých do 15 rokov 2 x a bola zobrazená jedna sexuálna scéna nevhodná pre maloletých do 18 rokov. Vzhľadom k celkovej dĺžke programu (cca 40 min) je frekvencia výskytu kritérií nevhodných pre maloletých do 15 rokov v danom programe vysoká a preto odôvodňuje označenie programu ako nevhodného a neprípustného pre maloletých do 15 rokov. S prihliadnutím na kontextuálny výskyt hodnotiacich kritérií nevhodnosti alebo neprístupnosti v diele a na spôsob a formu spracovania vzhľadom na charakter a druh diela, umeleckého a morálneho posolstva diela a intenzity a frekvencie výskytu hodnotiacich kritérií nevhodnosti alebo neprístupnosti v diele, žalovaný považoval označenie predmetného programu ako nevhodného pre maloletých do 12 rokov za neadekvátne. Po posúdení nevhodných obsahov v diele podľa § 1 ods. 5 JSO Rada skonštatovala, že vzhľadom na spôsob spracovania predmetného diela a kontext diela, v rámci ktorého boli odvysielané scény s obsahom kritéria podľa: - ustanovenia § 1 ods. 1 písm. b) vulgárne vyjadrovanie, - ustanovenia § 1 ods. 1 písm. f) sexuálne scény alebo sexuálne správanie vrátane promiskuitného správania, ktoré sú prezentované ako forma zábavy, scény spojené s prejavmi sexuálneho násilia alebo sexuálnymi deviáciami, alebo - ustanovenia § 1 ods. 2 písm. f) slovnú agresivitu alebo expresívne vyjadrovanie, ktoré s prihliadnutím na § 1 ods. 5 Jednotného systému označovania podmieňujú jeho klasifikáciu ako nevhodného pre maloletých divákov do 15 rokov, s prihliadnutím na výskyt hodnotiacich kritérií v diele podľa ustanovenia § 1 ods. 5 JSO, je klasifikácia programu ako nevhodného a neprístupného pre maloletých divákov do 15 rokov v plnej miere adekvátna. Program síce obsahoval scény obsahujúce kritérium nevhodnosti pre maloletých do 18 rokov, avšak aplikácia týchto kritérií JSO na celý program by bola vzhľadom na prihliadnutie na § 1 ods. 5 JSO neadekvátna. 6. Správne konanie bolo začaté aj z dôvodu, že účastník konania dňa 03.08.2017 v čase o cca 7:35 hod. odvysielal v rámci televíznej programovej služby JOJ program Aféry, ktorý označil ako nevhodný pre maloletých divákov do 12 rokov, čím mohlo dôjsť k porušeniu § 20 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z. v dôsledku nesprávneho uplatnenia Jednotného systému označovania. Predmetný program bol označený symbolom nevhodnosti pre maloletých do 12 rokov. Z JSO vyplýva, že pri posudzovaní vhodnosti, resp. nevhodnosti programu pre maloletých je potrebné najskôr posúdiť jednotlivé scény a vyjadrenia a zaradiť ich pod konkrétne hodnotiace kritérium nevhodnosti. Rada teda analyzuje jednotlivé sporné scény a vyjadrenia a zaraďuje ich pod hodnotiace kritériá nevhodnosti, ktoré najlepšie zodpovedajú týmto scénam a vyjadreniam. Predmetný program obsahoval sporné scény, pri ktorých je potrebné určiť, pod ktoré kritérium v rámci JSO spadajú. Predmetný program Rada posudzovala okrem iného z hľadiska kritéria expresívne vyjadrovanie a z pohľadu kritéria obscénne vyjadrovanie a vulgárne vyjadrovanie. Vulgárne vyjadrovanie, vulgárne gestá ako aj obscénne vyjadrovanie, obscénne gestá sú jedným z hodnotiacich kritérií pre klasifikovanie a označenie programu ako nevhodného a neprípustného pre maloletých do 18 rokov. Zároveň sú však vulgárne vyjadrovanie, vulgárne gestá, ako aj obscénne vyjadrovanie, obscénne gestá hodnotiacimi kritériami pre klasifikovanie a označenie programu ako nevhodného pre maloletých do 15 rokov, ak ide o vulgárne vyjadrovanie, vulgárne gestá, obscénne vyjadrovanie, ktoré vzhľadom na ich kontextuálny výskyt, frekvenciu výskytu, spôsob a formu ich spracovania alebo zobrazenia a vzhľadom na charakter, druh, umelecké a morálne posolstvo diela alebo programu možno považovať za primerané vekovej skupine maloletých od 15 rokov. Expresívne vyjadrovanie je hodnotiacim kritériom nevhodnosti pre maloletých do 15 rokov veku a je aj kritériom nevhodnosti pre maloletých do 12 rokov veku podľa § 1 ods. 3písm. k) JSO expresívne vyjadrovanie, ktoré vzhľadom na kontextuálny výskyt, frekvenciu výskytu, spôsob a formu spracovania alebo zobrazenia a vzhľadom na charakter, druh, umelecké a morálne posolstvo diela alebo programu možno považovať za primerané vekovej skupine maloletých od 12 rokov. Kritérium obscénneho vyjadrovania spadá pod kritérium nevhodnosti podľa § 1 ods. 2 písm. g) JSO: „ vulgárne vyjadrovanie, vulgárne gestá, obscénne vyjadrovanie alebo obscénne gestá, ktoré vzhľadom na ich kontextuálny výskyt, frekvenciu výskytu, spôsob a formu ich spracovania alebo zobrazenia a vzhľadom na charakter, druh, umelecké a morálne posolstvo diela alebo programu možno považovať za primerané vekovej skupine maloletých od 15 rokov. “ Aj ustanovenie § 1 ods. 1 písm. b) JSO sa zaoberá výskytom obscénneho vyjadrovania v programe: „vulgárne vyjadrovanie, vulgárne gestá, obscénne vyjadrovanie alebo obscénne gestá, “ pre ktoré je potrebné označiť ho ako nevhodný a neprístupný pre maloletých do 18 rokov. 7. Je teda zrejmé, že každý (hoci aj opakujúci sa) výraz či gesto je nutné posudzovať s prihliadnutím na jeho konkrétne použitie v danom programe, ako aj s prihliadnutím na charakter samotného programu. Z uvedeného tiež vyplýva, že stanoviť jasnú, všeobecne aplikovateľnú hranicu medzi vulgárnym vyjadrovaním odôvodňujúcu označenie programu ako nevhodného pre maloletých do 15 alebo 18 rokov nie je možné. To isté platí pre obscénne vyjadrovanie. Je tiež potrebné v rámci posudzovania sporných scén v danom prípade rozlišovať medzi vulgárnym výrazom, obscénnym výrazom a expresívnym výrazom. Vulgárny výraz je taký, ktorý je nevhodný z hľadiska celospoločenskej morálky, hrubý, neslušný či neprístojný, kým expresívny výraz vyjadruje citové podfarbenie prežívania nejakej situácie prostredníctvom tohto výrazu. Pojem obscénne vyjadrovanie nie je pojem s legálnou alebo s inou ustálenou, všeobecne akceptovanou definíciou. Pre neurčité pojmy platí zásada, že je vo výlučnej kompetencii správneho orgánu v procese aplikácie práva, aby vymedzil ich obsah. Z povahy týchto pojmov je však zrejmé, že tieto pojmy nie je možné explicitne definovať pre otvorený okruh situácií, nakoľko jednotlivé vyjadrenia je nutné vnímať v kontexte ich použitia. Niektoré vyjadrenia môžu mať v určitom kontexte neutrálny charakter, pričom tie isté vyjadrenia môžu mať v kontexte inom obscénny charakter. V zmysle rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 6SŽ/14/2011 obscénnosť ako taká vo všeobecnosti predstavuje, cit.: „vlastnosť niečoho necudného, oplzlého, urážajúceho stud, nemravného a pod. 8. Program obsahoval vulgárny výraz vysokej intenzity, ktorý spadá pod klasifikačné kritérium nevhodnosti programu pre maloletých do 18 rokov. Pod totožné klasifikačné kritérium spadá aj odvysielanie scény so zobrazením Denisovho promiskuitného sexuálneho správania. Ďalej program obsahoval nad rámec označenia programu vulgárne výrazy nevhodné pre maloletých do 15 rokov veku a obscénny výraz. Intenzita jednotlivých kritérií (z pohľadu ich vekovej vhodnosti pre maloletých) bola natoľko vysoká, aby odôvodňovala označenie programu ako nevhodného pre maloletých do 15 rokov. Z obsahu programu ako aj z prepisu/popisu skutkového stavu jednoznačne vyplýva, že vyššie cit. scény a vyjadrenia v použitom kontexte nadobudli nemorálny, oplzlý charakter a plne zodpovedali kritériám nevhodnosti pre maloletých do 15 rokov. V prípade posudzovaného programu nie je možné hovoriť o určitom morálnom posolstve diela. V rámci predmetného deja sa recipienti postupne dozvedeli pozadie prípadu manželského vzťahu, v ktorom manželka a obe dcéry naraz udržiavali pomer s rodinným priateľom Denisom. V závere Peter preukázal Zuzaninu neveru, rovnako ako dokázal, že okrem jeho manželky udržiavali súčasne s tým istým milencom pomer aj ich dve dcéry Martina a Kika. Peter sa so Zuzanou rozvádza. V konaní jednotlivých postáv sa podľa názoru Rady neobjavujú žiadne kladné atribúty, manželka a obe dcéry udržujú pomer s milencom, následkom čoho sa rodina rozpadá a podvádzaný a oklamaný manžel, ktorý bol po celý čas prezentovaný ako strhaná a psychicky vyčerpaná obeť, nachádza víťazstvo v rozvode. Na základe uvedeného Rada vyhodnotila, že predmetný program nemá pre maloletých edukatívny charakter, ani záver, či vzor správania sa, z ktorého by bolo možné vziať si ponaučenie, či príklad. 9. V programe sa vyskytuje obsah nevhodný pre maloletých do 18 rokov a obsah nevhodný pre maloletých do 15 rokov veku. V kontexte zodpovedajúcemu obsahu a z hľadiska spôsobu a formy spracovania žalovaný vyhodnotil za opodstatnené označenie programu ako nevhodného pre vekovú skupinu maloletých do 15 rokov. Ako je uvedené vyššie, program obsahoval aj scény spadajúce pod kritériá nevhodnosti pre maloletých do 18 rokov. Žalovaný však v tejto súvislosti skonštatoval, že aplikácia týchto kritérií JSO na celý program by bola vzhľadom na prihliadnutie na § 1 ods. 5 JSO neadekvátna. S ohľadom na citované nevhodné scény, ktoré predstavujú obsah predmetného programu, odzneli vulgárne vyjadrenia nevhodné pre maloletých do 15 rokov 6x, vulgárne vyjadrenia nevhodné pre maloletých do 18 rokov 2x, obscénne vyjadrenia nevhodné pre maloletých do 15 rokov 2x. Ďalej program obsahoval scénu so sexuálnym správaním v podobe promiskuitného správania, ktoré bolo prezentované ako forma zábavy. Vzhľadom k celkovej dĺžke programu (cca 40 min) je frekvencia výskytu kritérií nevhodných pre maloletých do 15 rokov v danom programe vysoká a preto odôvodňuje označenie programu ako nevhodného a neprípustného pre maloletých do 15 rokov. 10. S prihliadnutím na kontextuálny výskyt hodnotiacich kritérií nevhodnosti alebo neprístupnosti v diele a na spôsob a formu spracovania vzhľadom na charakter a druh diela, umeleckého a morálneho posolstva diela a intenzity a frekvencie výskytu hodnotiacich kritérií nevhodnosti alebo neprístupnosti v diele, žalovaný považoval označenie predmetného programu ako nevhodného pre maloletých do 12 rokov za neadekvátne. Po posúdení nevhodných obsahov v diele podľa § 1 ods. 5 JSO Rada skonštatovala, že vzhľadom na spôsob spracovania predmetného diela a kontext diela, v rámci ktorého boli odvysielané scény s obsahom kritéria podľa: - ustanovenia § 1 ods. 1 písm. b) vulgárne vyjadrovanie, - ustanovenia § 1 ods. 1 písm. f) sexuálne scény alebo sexuálne správanie vrátane promiskuitného správania, ktoré sú prezentované ako forma zábavy, scény spojené s prejavmi sexuálneho násilia alebo sexuálnymi deviáciami, - ustanovenia § 1 ods. 2 písm. g) vulgárne vyjadrovanie, vulgárne gestá, obscénne vyjadrovanie alebo obscénne gestá, ktoré vzhľadom na kontextuálny výskyt, frekvenciu výskytu, spôsob a formu spracovania alebo zobrazenia a vzhľadom na charakter, druh, umelecké a morálne posolstvo diela alebo programu možno považovať za primerané vekovej skupine maloletých od 15 rokov; s prihliadnutím na výskyt hodnotiacich kritérií v diele podľa ustanovenia § 1 ods. 5 JSO, je klasifikácia programu ako nevhodného a neprístupného pre maloletých divákov do 15 rokov v plnej miere adekvátna. Program síce obsahoval scény obsahujúce kritérium nevhodnosti pre maloletých do 18 rokov, avšak aplikácia týchto kritérií JSO na celý program by bola vzhľadom na prihliadnutie na § 1 ods. 5 JSO neadekvátna. 11. Žalovaný tiež sumarizoval uložené sankcie vo veci porušenia § 20 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z. Z § 64 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z. z. vyplýva, že Rada pri opakovanom porušení povinnosti ustanovenej v § 20 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z. uloží pokutu. Ide o kogentné ustanovenie zákona, ktoré nepripúšťa voľnosť uváženia pri rozhodovaní o druhu sankcie za porušenie tejto povinnosti. Pri určovaní výšky pokuty za porušenie povinnosti ustanovenej v § 20 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z. vzala Rada do úvahy: závažnosť správneho deliktu - závažnosť správneho deliktu v súvislosti s porušením povinnosti ustanovenej v § 20 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z. spočíva vtom, že v dôsledku nesprávneho uplatnenia JSO nebol naplnený jeho účel, ktorým je v tomto prípade informovať rodičov o tom, pre ktoré vekové skupiny ten ktorý program nie je vhodný (resp. pre ktoré vekové skupiny je určený). Žalovaný dospel k záveru, že účastník konania predmetné programy neoznačil adekvátnym grafickým symbolom JSO, teda poskytol osobám zodpovedným za výchovu maloletých nesprávnu informáciu o vhodnosti predmetného programu, čím ohrozil mravný vývin maloletých divákov. Skutočnosť, že zo strany účastníka konania ide o opakované porušenie predmetného ustanovenia zákona č. 308/2000 Z. z., mala vplyv na posúdenie závažnosti správneho deliktu v prejednávanej veci. 12. Žalovaný pri určovaní závažnosti správneho deliktu preto vzal do úvahy: skutočnosť, že v dôsledku nesprávneho uplatnenia JSO poskytol účastník konania osobám zodpovedným za výchovu maloletých nesprávnu informáciu o vhodnosti predmetných programov, čím ohrozil mravný vývin maloletých divákov, skutočnosť, že zo strany účastníka konania ide o opakovanú recidívu v rámci porušenia predmetných ustanovení zákona č. 308/2000 Z. z., skutočnosť, že k porušeniu došlo v rámci dvoch programov, vyššie rozoberané kritériá, doposiaľ uložené sankcie a posúdila závažnosť tohto správneho deliktu za natoľko vysokú, že považuje uloženie úhrnnej sankcie XX.XXX € za plne odôvodnené a zodpovedajúce závažnosti prejednávanej veci; miera zavinenia - účastník konania je za porušenie predmetného ustanovenia zodpovedný bez ohľadu na zavinenie (objektívna zodpovednosť za správny delikt), podstatné je len to, či k porušeniu zákona objektívne došlo alebo nie. Je tiež potrebné upozorniť na skutočnosť, ako to vyplýva z vyššie uvedeného, že účastník konania bol za porušenie § 20 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z. sankcionovaný už v minulosti. Účastník konania mal a mohol teda vedieť, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom č. 308/2000 Z. z. Účastník konania bol v čase spáchania uvedeného správneho deliktu oboznámený s výkladom Rady ohľadne aplikácie citovaných ustanovení zákona a JSO vo vysielaní a mal teda možnosť prispôsobiť svoje vysielanie zákonným požiadavkám; rozsah a dosah vysielania - účastník konania je na základe licencie č. T/39 a TD/15 celoplošným vysielateľom podľa zákona č. 220/2007 Z. z. o digitálnom vysielaní. Táto skutočnosť vyjadruje podľa § 24 ods. 3 písm. a) zákona č. 220/2007 Z. z. právo držiteľa licencie vysielať televíznu programovú službu niektorým zo štandardov digitálneho televízneho príjmu najviac na celom území Slovenskej republiky okrem vysielania v paralelných frekvenčných vyhradeniach; trvanie a následky porušenia povinnosti - v prípade porušenia povinnosti ustanovenej v § 20 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z. nejde o trváci správny delikt, nakoľko k jeho spáchaniu došlo vo vyššie uvedenom dni a čase. Následkom nesprávneho uplatnenia JSO je zmarenie jeho účelu a síce v danom prípade informovať rodičov o nevhodnosti a neprístupnosti daných programov pre maloletých. 13. Ďalšie kritérium pre určenie výšky pokuty v zmysle § 64 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z., ktorým je spôsob porušenia povinnosti účastníkom konania, je predmetom výroku tohto rozhodnutia, ako aj jeho samotného odôvodnenia. Spôsob, akým účastník konania porušil povinnosť ustanovenú v § 20 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z., spočíva v tom, že 1.) dňa 28.7.2017 v čase cca o 7:22 hod odvysielal na televíznej programovej službe JOJ program Aféry, ktorý označil ako nevhodný pre maloletých divákov do 12 rokov, a ktorý obsahoval scény, ktoré naplnili hodnotiace kritériá podľa ustanovenia § 1 ods. 1 písm. b) vulgárne vyjadrovanie, ustanovenia § 1 ods. 1 písm. f) sexuálne scény alebo sexuálne správanie vrátane promiskuitného správania, ktoré sú prezentované ako forma zábavy, scény spojené s prejavmi sexuálneho násilia alebo sexuálnymi deviáciami, - ustanovenia § 1 ods. 2 písm. f) slovnú agresivitu alebo expresívne vyjadrovanie, ktoré s prihliadnutím na § 1 ods. 5 Jednotného systému označovania podmieňujú jeho klasifikáciu ako nevhodného pre maloletých divákov do 15 rokov, čím účastník konania jeho klasifikovaním ako 5 nevhodného pre vekovú skupinu maloletých do 12 rokov nesprávne uplatnil Jednotný systém označovania, 2 ) dňa 3. 8. 2017 v čase o cca 7:35 hod. odvysielal v rámci televíznej programovej služby JOJ program Aféry, ktorý označil ako nevhodný pre maloletých divákov do 12 rokov, a ktorý obsahoval scény, ktoré naplnili hodnotiace kritériá podľa ustanovenia § 1 ods. 1 písm. b) vulgárne vyjadrovanie, ustanovenia § 1 ods. 1 písm. f) sexuálne scény alebo sexuálne správanie vrátane promiskuitného správania, ktoré sú prezentované ako forma zábavy, scény spojené s prejavmi sexuálneho násilia alebo sexuálnymi deviáciami, ustanovenia § 1 ods. 2 písm. g) vulgárne vyjadrovanie, vulgárne gestá, obscénne vyjadrovanie alebo obscénne gestá, ktoré vzhľadom na kontextuálny výskyt, frekvenciu výskytu, spôsob a formu spracovania alebo zobrazenia a vzhľadom na charakter, druh, umelecké a morálne posolstvo diela alebo programu možno považovať za primerané vekovej skupine maloletých od 15 rokov, ktoré s prihliadnutím na § 1 ods. 5 Jednotného systému označovania podmieňujú jeho klasifikáciu ako nevhodného pre maloletých divákov do 15 rokov, čím účastník konania jeho klasifikovaním ako nevhodného pre vekovú skupinu maloletých do 12 rokov nesprávne uplatnil Jednotný systém označovania. II. žaloba a námietky 14. V žalobe žalobca uviedol, že žalovaný počnúc stranou 21 napadnutého rozhodnutia uviedol predchádzajúce rozhodnutia, ktorými sankcionoval žalobcu za porušenie obdobných povinností a následne už len všeobecne zhodnotil ostatné kritéria, na ktoré prihliadal pri uložení sankcie. Napriek skutočnosti, že zhodnotenie kritérií v prejednávanej veci je možné považovať za absolútne identické ako v ostatných obdobných veciach, tak vo vzťahu k likvidačnej výške udelenej pokuty (20.000 €) napadnuté rozhodnutie neobsahuje žiadne relevantné dôvody, ktorými by správny orgán odlíšil predchádzajúce obdobné konania, v ktorých boli udelené nepomerne nižšie sankcie a ani dôvody pre ktoré bolo potrebné v prejednávanej veci pristúpiť k udeleniu niekoľko násobne vyššej sankcii oproti obdobným veciam. Výška udelenej sankcie tak nie je len neprimeraná, ale jej udelenie nie je ani dostatočne zdôvodnené s ohľadom na rozhodovaciu prax v obdobných veciach. Bez ohľadu na skutočnosť, že sankcia bola uložená v zákonom stanovených hraniciach možnej výšky udelenej pokuty, rozhodovacia činnosť žalovaného v obdobných veciach jednoznačne poukazuje na skutočnosť, že hoci sa kritériá pre určenie výšky pokuty v prejednávanej veci nelíšia od kritérií uplatnených a odôvodnených v obdobných veciach, tak výška uloženej pokuty sa extrémne odlišuje od sankcií uložených v obdobných veciach, avšak bez akéhokoľvek relevantného odôvodnenia vo vzťahu k dôvodom, ktoré viedli žalovanú k uloženiu niekoľkonásobne vyššej sankcie v prejednávanej veci. 15. Hoci napadnuté rozhodnutie obsahuje identifikáciu predchádzajúcich rozhodnutí žalovaného uložených žalobcovi, tak žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nijakým spôsobom nezohľadnil výšku v nich ukladaných sankcií, hoci s ohľadom na identickosť správnych deliktov tak mal urobiť pre riadne odôvodnenie primeranosti uloženej sankcie. Zo žalovaným identifikovaných predchádzajúcich rozhodnutí je zrejmé, že v nich (rovnako ako v prejednávanej veci) ukladal úhrnnú sankciu (pokutu) za porušenie ustanovenia § 20 ods. 3 Zákona o vysielaní. Z predmetných rozhodnutí je tiež zrejmé, že v týchto rozhodnutiach žalovaný udelil najvyššiu úhrnnú sankciu 14.000 € (RP/18/2017), pričom v ostatných veciach udelil úhrnné sankcie v niekoľkonásobne nižšej výške. V prejednávanej veci žalovaný v (jednom) napadnutom rozhodnutí posudzoval súčasné viacnásobné porušenie ustanovení § 20 ods. 3 Zákona o vysielaní a uložil úhrnnú sankciu - pokutu vo výške 20.000 €. Urobil tak zjavne za situácie, kedy zo skutkového stavu veci vyplýva, že najvyššia predchádzajúca sankcia za obdobný prípad ukladania úhrnnej sankcie za porušenie rovnakých ustanovení Zákona o vysielaní dosiahla výšku 14.000 €. Takmer 2-násobný nárast sankcie je nielenže neprimeraný, ale zo strany žalovaného s ohľadom na skutkový stav veci aj nedostatočne, resp. vôbec neodôvodnený relevantnými skutočnosťami, ktoré by poskytli žalobcovi ako účastníkovi konania a aj správnemu súdu objektívne dôvody, na základe ktorých by bolo možné považovať uloženú sankciu za primeranú a zároveň na základe ktorých by bolo možné považovať prejednávanú vec za natoľko odlišnú od predchádzajúcich obdobných vecí, že by odôvodňovala 8-násobne vyššiu sankciu. 16. Ďalej žalobca poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý napr. v rozsudku z 30.11.2016 sp. zn.: 3Sž/5/2015 vo vzťahu k výške sankcie túto primerane znížil na úroveň dovtedy najvyššej uloženej sankcie za obdobný správny delikt, nakoľko uložená sankcia bola 3-násobne vyššia ako dovtedy uložené sankcie. Pri aplikácii záverov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na prejednávanú vec je možné konštatovať, že 2-násobne vyššia pokuta oproti dovtedy udeleným právoplatným pokutám za obdobnú vec (tzn. uloženie úhrnnej sankcie za porušenie ustanovení § 20 ods. 3 Zákona o vysielaní a aj to len v jedinom prípade) je absolútne neprimeraná a jej uloženie neodôvodnené. Pokuta uložená v prejednávanej veci nie je primeraná k povahe skutku a ani k pokutám udeľovaným v zmysle rozhodovacej činnosti žalovanej v obdobných veciach a pre žalobcu má likvidačný charakter. Žalobca navrhoval, aby správny súd alternatívne zmenil výšku uloženej sankcie na primeranú výšku, ktorá v obdobných veciach nepresahuje priemerne sumu vo výške 4.000 €. 17. Podľa žalobcu skutkový stav je v rozpore s administratívnym spisom a nemá v ňom oporu. Žalovaná v napadnutom rozhodnutí uviedol, že podkladom pre vydanie rozhodnutia boli záznamy z vysielania programovej služby a prepis/ popis skutkového stavu. Takto vymedzené podklady určujú podklady pre vydanie rozhodnutia a zároveň aj obsah administratívneho spisu žalovanej v prejednávanej veci. Žalovaný od str. 21 odkázal na svoje predchádzajúce rozhodnutia voči žalobcovi; výšky uložených sankcií; a popis skutkov, ktoré k uloženiu sankcie viedli. Týchto niekoľko strán identifikovaných rozhodnutí tak bez akýchkoľvek pochybností tvorilo podklad pre napadnuté rozhodnutie a z tohto dôvodu mali byť predmetné rozhodnutia ako podklad v napadnutom rozhodnutí identifikované a zároveň priložené k administratívnemu spisu. Nakoľko predmetné rozhodnutia súčasť administratívneho spisu netvoria, skutkový stav nemá oporu v administratívnom spise a preto je potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť. Žalobca konštatáciu oprel o judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky /rozsudok z 30.11.2016, sp. zn.: 3Sž/5/2015/ s tým, že identifikované rozhodnutia neboli v čase vydania rozhodnutia súčasťou administratívneho spisu a preto je potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť. III. argumenty žalovaného 18. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním v ktorom uviedol, že v prípade § 64 ods. 2 prvá veta zákona č. 308/2000 Z. z. ide o kogentné ustanovenie zákona, ktoré nepripúšťa voľnosť uváženia pri rozhodovaní o druhu sankcie za opakované porušenie tej istej povinnosti (obligatórnosť uloženia pokuty ako druhu sankcie). Kritériá pre stanovenie výšky pokuty sú následne určené priamo zákonom č. 308/2000 Z. z. Podľa ustanovenia § 64 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z.; „Pokutu rada určí podľa závažnosti veci, spôsobu, trvania a následkov porušenia povinnosti, miery zavinenia a s prihliadnutím na rozsah a dosah vysielania, poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie a retransmisie, získané bezdôvodné obohatenie a sankciu, ktorú už prípadne uložil samoregulačný orgán pre oblasť upravenú týmto zákonom v rámci vlastného samoregulačného systému. “ Pri určovaní výšky pokuty prihliadol na všetky tieto kritériá a svoje konanie aj obsiahlo zdôvodnil (viď. str. 30 až 31 napadnutého rozhodnutia). Nepovažoval za potrebné naplnenie jednotlivých kritérií opätovne uvádzať. Ako je zrejmé z uvedeného, kritérií pre určenie výšky pokuty je viacero a výsledná pokuta je určená až s prihliadnutím na všetky tieto kritériá spoločne. Žalovaný uložil účastníkovi konania pokutu vo výške XX XXX.,- €, čo matematicky predstavuje približne tretinu hornej hranice zákonom vymedzeného rozsahu pre príslušný správny delikt. 19. Zdôvodnenie uloženia sankcie - pokuty a určenia jej výšky je podrobne uvedené v rozhodnutí. Žalovaný preto nepovažoval za potrebné ich uvádzať duplicitne a s odôvodnením uloženého druhu a výšky sankcie, tak ako sú obsiahnuté v rozhodnutí, sa plne stotožnil. Rozhodnutiami identifikovanými na stranách 21- 29 napadnutého rozhodnutia boli žalobcovi uložené sankcie - upozornenia na porušenie zákona a pokuty v súvislosti s nesprávnym uplatnením Jednotného systému označovania. Napriek skutočnosti, že žalovaný vo všetkých týchto prípadoch konštatoval porušenie len tých ustanovení zákona č. 308/2000 Z.z., ktoré odkazujú na jednotný systém označovania ustanovený Vyhláškou Ministerstva kultúry Slovenskej republiky z 3. decembra 2007 č. 589/2007 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o jednotnom systéme označovania audiovizuálnych diel, zvukových záznamov umeleckých výkonov, multimediálnych diel, programov alebo iných zložiek programovej služby a spôsobe jeho uplatňovania, ani jeden zo správnych deliktov popisovaných v rámci výpočtu predmetných sankčných rozhodnutí žalovaného nie je z hľadiska skutkového stavu identický so správnym deliktom spáchaným v súvislosti s odvysielaním programu Aféry dňa 28. 7. 2017 v čase o cca 7:22 hod. v rámci televíznej programovej služby JOJ a programu Aféry dňa 3. 8. 2017 v čase o cca 7:35 hod. v rámci televíznej programovej služby JOJ. V tejto súvislosti žalovaný predmetnými rozhodnutiami konštatoval len porušenie identickej povinnosti. 20. Žalovaný pri určovaní výšky pokuty pristupuje ku každému prípadu vždy individuálne, skúma všetky okolnosti spáchaného správneho deliktu. Z uvedeného vyplýva, že každé porušenie ustanovenia § 20 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z. vychádza zo skutkových okolností konkrétneho prípadu, a preto nemožno v súvislosti s výškou uloženej sankcie hovoriť o rovnakom porušení zákona. V rámci posudzovania kritéria závažnosti správneho deliktu (ako aj uvádza na str. 30 napadnutého rozhodnutia) pri určovaní výšky uloženej pokuty prihliadla na skutočnosť, že žalobca sa dopustil správneho deliktu opätovne - t.j. ide o opakovanú recidívu. Ako je zjavné z opakovaných porušení § 20 ods. 3 žalobcom, sankcie uložené rozhodnutiami žalovaného, ktoré predchádzali napadnutému rozhodnutiu sa javili ako nedostatočné, nakoľko neviedli k náprave a zo strany žalobcu dochádza k opakovanému porušeniu rovnakej zákonnej povinnosti. Doposiaľ najvyššia uložená úhrnná sankcia - pokuta vo výške XX.XXX € za porušenie ustanovení zákona odkazujúcich na Jednotný systém označovania, na ktorú sa odvoláva i samotný žalobca, sa vzhľadom na recidívu - t.j. konanie žalobcu vo forme opakovaného porušenia povinnosti ustanovenej v § 20 ods. 3 minula svojmu preventívnemu a represívnemu účinku. Skutočnosť, že rozhodnutia žalovaného výchovnú funkciu neplnia, potvrdzuje i výpočet rozhodnutí identifikovaných na str. 21-29 napadnutého rozhodnutia, z ktorého vyplýva, že žalobca bol žalovanou sankcionovaný za porušenie povinností v súvislosti s nesprávnym uplatnením JSO viac než 50 krát. Vzhľadom na uvedené je preto namieste, že pristúpil k zvýšeniu sankcie v rámci zákonom určeného rozpätia. sankcia-pokuta uložená žalobcovi vo výške XX.XXX,- € rozhodnutím žalovaného č. RP/22/2015 bola predmetným rozsudkom Najvyššieho súdu SR moderovaná na výšku XX.XXX €. Pôvodnú výšku pokuty vyhodnotil Najvyšší súd ako neproporčnú a považoval ju za potrebné znížiť, pričom pokutu vo výške XX.XXX,- €, ktorá predstavuje dvojnásobok výšky pokút, ktoré boli žalobcovi uložené do roku 2014 za obdobné porušenie povinností, považoval za primeranú. 21. Aplikujúc závery Najvyššieho súdu o primeranosti uloženej sankcie v predmetnom prípade, považuje žalovaná žalobcove námietky o absolútnej neprimeranosti uloženej sankcie vo výške XX.XXX,- €, ktorá je o tretinu vyššia než dovtedy najvyššia uložená úhrnná sankcia (14.000,- €), za nedôvodné a irelevantné. Žalovaný vždy posudzuje primeranosť uloženej sankcie vo vzťahu k sledovanému legitímnemu cieľu v prípade existencie naliehavého verejného záujmu na obmedzení slobody prejavu v podobe vyvodenia administratívno-právnej zodpovednosti. Sankcia bola uložená ako opätovná sankcia za porušenie jednej a tej istej zákonnej povinnosti a žalobca teda mohol predpokladať, že za jej porušenie mu udelí sankciu vo forme pokuty. Tvrdenie žalobcu o likvidačnom charaktere tejto sankcie považoval vo vzťahu k predmetu správneho konania za bezpredmetné a poukázal na objektívnu zodpovednosť vysielateľa, t.j., že u právnických osôb sa zodpovednosť za správne delikty zakladá zásadne bez ohľadu na zavinenie (objektívna zodpovednosť za správny delikt). Táto zásada platí aj v prípade zákona č. 308/2000 Z. z., ako aj v prípade správneho poriadku, ktoré nevyžadujú pri preukázaní, či došlo k správnemu deliktu, dokazovať zavinenie alebo dokonca úmyselné konanie. Podstatné je iba to, či k porušeniu zákona objektívne došlo, alebo nie. Tomu, že sa v tomto prípade nielenže nedokazuje zavinenie, ale ani sa nerozlišuje medzi zavinením úmyselným alebo nedbanlivostným, svedčí aj skutočnosť, že ani jeden z cit. zákonov neobsahuje tzv. liberačné dôvody, ktoré by umožnili zbaviť sa zodpovednosti za správny delikt. Okolnosti, za ktorých došlo k porušeniu zákona, môžu byť zohľadnené pri ukladaní druhu sankcie, ale nie sú dôvodom na zastavenie správneho konania. 22. V prípade § 64 ods. 2 prvá veta zákona č. 308/2000 Z. z. ide o kogentné ustanovenie zákona, ktoré nepripúšťa voľnosť uváženia pri rozhodovaní o druhu sankcie za opakované porušenie tej istej povinnosti (obligatórnosť uloženia pokuty ako druhu sankcie). Žalovaný uložil účastníkovi konania pokutu vo výške 20 000 €, t.j. na úrovni tretiny zákonom vymedzeného rozsahu pre príslušný správny delikt. Žalobca je celoplošným vysielateľom piatich programových služieb (JOJ, JOJ PLUS, WAU, Rik, Ťuki) a sankčnými rozhodnutiami Rady mu v minulosti boli za porušenie ustanovení zákona č. 308/2000 Z.z. uložené pokuty v obdobnej výške (rozhodnutím č. RP/065/2013 vo výške XX.XXX,- €), a dokonca i vyššej výške než je sankcia uložená napadnutým rozhodnutím (rozhodnutím č. RP/040/2012 vo výške XX.XXX,- €; rozhodnutím č. RP/40/2016 vo výške XX.XXX,- €) a tieto nepôsobili vo vzťahu k žalobcovi likvidačné, resp. nemali vo vzťahu k jeho činnosti likvidačný účinok. Vzhľadom na uvedené nepovažuje žalovaná uloženú pokutu vo výške XX.XXX,.- € za sankciu majúcu výraznejší ekonomický dopad na žalobcu. Vzhľadom na uvedené argumenty žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu o nedostatočnom odôvodnení udelenej sankcie a jej neprimeranosti, resp. likvidačnom charaktere. Sankcia uložená rozhodnutím vychádza z logického uváženia, zodpovedá závažností konkrétneho správneho deliktu, miere zavinenia, spôsobu porušenia povinnosti, je v súlade so zákonom stanoveným rozsahom pre uloženie pokuty za sankcionované konanie a vzhľadom na dané okolnosti je viac ako primeraná, navyše stále sa pohybujúca na hranici jednej tretiny zákonom stanoveného rozsahu. 23. Žalovaný zhodnotil konkrétne okolnosti tohto prípadu, rozhodovala v rámci zákonom zverenej správnej úvahy a pri odôvodnení výšky sankcie sa vyrovnala so všetkými kritériami, ktoré na určenie výšky pokuty stanovuje § 64 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z., pričom svoje závery uviedol v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Podkladmi pre vydanie rozhodnutia č. RP/4/2018 boli záznam vysielania programu Aféry odvysielaného dňa 28. 7. 2017 v čase o cca 7:22 hod. v rámci televíznej programovej služby JOJ a záznam vysielania programu Aféry odvysielaného dňa 3. 8. 2017 v čase o cca 7:35 hod. v rámci televíznej programovej služby JOJ, prepis/popis skutkového stavu k správnemu konaniu č. 1302/SKO/2017 a prepis/popis skutkového stavu k správnemu konaniu č. 1259/SKO/2017, čo je uvedené aj na str. 3-4 napadnutého rozhodnutia. Výpočet predchádzajúcich rozhodnutí právoplatných v čase spáchania predmetného správneho deliktu, ktorými žalovaný sankcionoval žalobcu za porušenie obdobných povinností, je súčasťou odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, a to konkrétne v časti, kde žalovaný prostredníctvom analýzy objektívnej zodpovednosti právnických osôb za správne delikty a odkazujúc na príslušné ustanovenia o sankcionovaní vysielateľa za porušenie povinnosti ustanovenej v § 20 ods. 3 oboznámil žalobcu s odôvodnením druhu jej rozhodnutia (pokuta). Ako už bolo viackrát spomenuté vyššie, žalobca sa dopustil porušenia povinnosti ustanovenej v § 20 ods. 3 opakovane. Zákon č. 308/2000 Z. z. nepripúšťa voľnosť uváženia pri rozhodovaní o druhu sankcie za opakované porušenie tej istej povinnosti (obligatórnosť uloženia pokuty ako druhu sankcie). Predmetný výpočet právoplatných rozhodnutí tvorí súčasť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, a to na účely preukázania existencie opakovanej recidívy zo strany žalobcu a tým pádom aj preukázania zákonnosti druhu uloženej sankcie. Z tvrdení žalobcu nie je dostatočne zrejmé, čo ho viedlo k názoru, že predmetné rozhodnutia tvorili podklad pre napadnuté rozhodnutie žalovanej a z uvedeného dôvodu mali byť súčasťou administratívnych spisov správnych konaní. Predchádzajúce rozhodnutia Rady sa zverejňujú, takto zverejnené rozhodnutia sú právoplatné a zároveň nespochybniteľné a neexistuje dôvod, resp. potreba ich dokazovať. Žalovaný uvedenú námietku žalobcu považoval za irelevantnú, napadnuté rozhodnutie za riadne odôvodnené, vydané na základe správnych skutkových a právnych záverov a výšku pokuty považoval tiež za plne odôvodnenú. IV. Konanie pred správnym orgánom 24. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný § 9 ods. 1 SSP nariadil pojednávanie podľa § 107 ods. 1 SSP a rozhodol vo veci dňa 23.09.2020. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil skutočnosti, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné tak, ako boli nimi opísané v ich písomných podaniach. Žalovaný v administratívnom konaní vydal v úvode odôvodnenia rozsudku opísané rozhodnutie, pričom jeho odôvodnenie bolo obdobné ako vyjadrenie k žalobe. K jednotlivým častiam týchto rozhodnutí a k skutočnostiam medzi účastníkmi sporným sa súd detailnejšie vyjadril nižšie v odôvodnení tohto rozsudku. V. Relevantné právne predpisy 25. Podľa § 20 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z., na základe klasifikácie programov podľa vekovej vhodnosti sú vysielateľ televíznej programovej služby a poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie povinní na ochranu maloletých zaviesť a uplatňovať jednotný systém označovania ustanovený podľa osobitného predpisu 28a) 26. Podľa ustanovenia § 64 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z. z., sankciu podľa odseku 1 písm. d) rada uloží, ak vysielateľ, prevádzkovateľ retransmisie, poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie alebo právnická osoba alebo fyzická osoba podľa § 2 ods. 3 a 4 aj napriek písomnému upozorneniu rady opakovane porušila povinnosť. Rada uloží pokutu bez predchádzajúceho upozornenia, ak bola porušená povinnosť uložená v § 19. Rada môže uložiť pokutu aj bez predchádzajúceho upozornenia, ak bola porušená povinnosť uložená v § 16 ods. 2 písm. a) a c), ods. 3 písm. k), § 20 ods. 1 a 3, §,30, ako aj v prípade vysielania bez oprávnenia [§ 2 ods. 1 písm. b)] alebo prevádzkovania retransmisie bez oprávnenia [§ 2 ods. l písm. e)]. 27. Podľa § 64 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z., pokutu rada určí podľa závažnosti veci, spôsobu, trvania a následkov porušenia povinnosti, miery zavinenia a s prihliadnutím na rozsah a dosah vysielania, poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie a retransmisie, získané bezdôvodné obohatenie a sankciu, ktorú už prípadne uložil samoregulačný orgán pre oblasť upravenú týmto zákonom v rámci vlastného samoregulačného systému. 28. Podľa § 67 ods. 3 písm. c) zákona č. 308/2000 Z. z., Rada uloží pokutu vysielateľovi televíznej programovej služby okrem vysielateľa prostredníctvom internetu od 663 € do 66.387 € a vysielateľovi rozhlasovej programovej služby od 99 eur do 19.916 €, ak nezabezpečil klasifikáciu a označenie programov alebo iných zložiek programovej služby (§ 20 ods. 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2000/308/20160701.html>). 29. Podľa § 1 ods. 1 vyhlášky č. 589/2007 Z.z., audiovizuálne diela, multimediálne diela, programy poskytované prostredníctvom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie a programy alebo iné zložky televíznej programovej služby sa klasifikujú ako nevhodné pre vekovú skupinu maloletých do 18 rokov, ak obsahujú: b) vulgárne vyjadrovanie, obscénne vyjadrovanie, f) sexuálne správanie vrátane promiskuitného správania, ktoré je prezentované ako forma zábavy. 30. Podľa § 1 ods. 2 vyhlášky č. 589/2007 Z.z. audiovizuálne diela, multimediálne diela, programy poskytované prostredníctvom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie a programy alebo iné zložky televíznej programovej služby sa klasifikujú ako nevhodné pre vekovú skupinu maloletých do 15 rokov, ak obsahujú c) sexuálne scény, ktoré sú súčasťou dejovej línie, f) slovnú agresivitu alebo expresívne vyjadrovanie, g) vulgárne vyjadrovanie, obscénne vyjadrovanie, ktoré vzhľadom na ich kontextuálny výskyt, frekvenciu výskytu, spôsob a formu ich spracovania alebo zobrazenia a vzhľadom na charakter, druh, umelecké a morálne posolstvo diela alebo programu možno považovať za primerané vekovej skupine maloletých od 15 rokov. 31. Podľa § 1 ods. 3 vyhlášky č. 589/2007 Z.z., audiovizuálne diela, multimediálne diela, programy poskytované prostredníctvom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie a programy alebo iné zložky televíznej programovej služby sa klasifikujú ako nevhodné pre vekovú skupinu maloletých do 12 rokov, ak obsahujú i) zobrazenie milostných sqén bez zobrazenia nahoty, ktoré sú súčasťou dejovej línie, k) slovnú agresivitu alebo expresívne vyjadrovanie, ktoré vzhľadom na ich kontextuálny výskyt, frekvenciu výskytu, spôsob a formu ich spracovania alebo zobrazenia a vzhľadom na charakter, druh, umelecké a morálne posolstvo diela alebo programu možno považovať za primerané vekovej skupine maloletých od 12 rokov. 32. Podľa § 1 ods. 5 vyhlášky č. 589/2007 Z.z., obsah audiovizuálnych diel, multimediálnych diel, programov poskytovaných prostredníctvom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie a programov alebo iných zložiek televíznej programovej služby sa posudzuje z hľadiska a)kontextuálneho výskytu hodnotiacich kritérií nevhodnosti alebo neprístupnosti v diele, v programe poskytovanom prostredníctvom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie a v programe alebo inej zložke programovej služby, b) spôsobu a formy spracovania alebo zobrazenia jednotlivých hodnotiacich kritérií vzhľadom na charakter a druh diela alebo programu, umeleckého a morálneho posolstva diela alebo programu a c) intenzity a frekvencie výskytu hodnotiacich kritérií nevhodnosti alebo neprístupnosti v diele, v programe poskytovanom prostredníctvom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie a v programe alebo inej zložke televíznej programovej služby. VI. Posúdenie veci správnym súdom 33. „Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je v medziach žalobných dôvodov posúdiť, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.“ (NS SR spis. zn. 2Sžo/32/2014) Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. Po preskúmaní veci súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného obsahuje všetky zákonom stanovené formálne i obsahové náležitosti a že ho vydal orgán na to príslušný, pričom postupoval v medziach zákonom stanoveného postupu. Právomoc a príslušnosť súdov v správnom súdnictve je primárne daná základným zákonom štátu - Ústavou <http://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=26&p=1015819&f=2>, ktorá v článku 142 ods. 1 <http://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=27&p=2109246&f=2> ustanovuje kompetenciu súdov preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon. Rovnako tak čl. 46 ods. 2 Ústavy SR <http://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=27&p=2108584&f=3> zakotvuje právo každého, kto tvrdí, že bol ukrátený na svojich právach rozhodnutím orgánu verejnej správy, obrátiť sa na súd s cieľom preskúmania zákonnosti takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Ústava však zároveň splnomocňuje zákon na úpravu preskúmavacej kompetencie v rámci správneho súdnictva. Takýmto zákonom je Správny súdny poriadok. Je veľmi dôležité uviesť, že v správnom súdnictve sa uplatňuje dispozičná zásada, ktorá v praxi znamená, že súd preskúmava napadnuté rozhodnutie len v medziach a rozsahu určenom žalobcom. Nemôže teda preskúmať rozhodnutie nad rámec žalobcom v žalobe vymedzený. Zo žaloby musí byť zrejmé, v ktorých častiach a z akej stránky má súd napadnuté rozhodnutie skúmať; žalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje tvrdenie o porušení zákona a musí tiež poukázať na konkrétne ustanovenie právnych predpisov hmotného alebo procesného práva, ktoré boli rozhodnutím alebo postupom správneho orgánu porušené. Nakoľko je konanie v správnom súdnictve koncentrované, žalobca môže žalobné dôvody rozširovať len do konca lehoty na podanie žaloby, ktorá je dvojmesačná a plynie od právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni. K žalobným dôvodom, ktoré boli uplatnené neskôr, súd nemôže prihliadať. 34. Účelom deliktuálneho konania vo všeobecnosti je objektívne zistiť, či došlo k spáchaniu deliktu ( priestupku, či iného správneho deliktu), kto ho spáchala a akú sankciu je potrebné páchateľovi uložiť. Orgány prejednávajúce správne delikty sú povinné čo najúplnejšie zistiť podklady pre rozhodnutie tak, aby neboli žiadne dôvodné pochybnosti o prejednávanej veci, pričom pochybnosti o spáchanom skutku sa v deliktuálnom konaní vykladajú v prospech obvineného. U právnických osôb sa zodpovednosť za správny delikt posudzuje bez ohľadu na zavinenie t. j. ide o objektívnu zodpovednosť za správny delikt. Táto koncepcia sa vzťahuje aj na zákon č. 308/2000 Z. z., kedy sa pri preukazovaní, či sa stal správny delikt odpadá zavinenie ako prvok zodpovednostného vzťahu. Ak bol zistený skutkový stav v priebehu objasňovania správneho deliktu a dokazovania vykonaného správnym orgánom, úlohou správnych orgánov je vyhodnotiť dôkazy v prospech i v neprospech obvineného a vyhodnotením vykonaných dôkazov na základe voľného hodnotenia dôkazov rozhodnúť, či vykonané dôkazy sú dostatočné pre preukázanie zodpovednosti za správny delikt. Pre preukázanie spáchania správneho deliktu nezáleží na tom, či je preukázaný jediným alebo skupinou dôkazov, či vo forme výpovede alebo listiny, ak taký dôkaz alebo dôkazy nepochybne preukazujú vinu. 35. Z pripojeného administratívneho spisu, z dôkazov, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie vyplynulo, že opis skutkov vyplynuvších z vykonaných dôkazov bol totožný so skutkami, ako boli opísané v napadnutých rozhodnutiach a súd nemal žiaden relevantný dôvod spochybňovať skutkové ani právne závery žalovaného. V prvom rade žalobca namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Táto námietka sa týkala predovšetkým časti uloženia pokuty v sume 20.000 €, ktorú žalobca považoval za neprimeranú. Správny súd uvádza, že ukladanie pokút za správne delikty sa uskutočňuje v rámci voľnej úvahy správneho orgánu (tzv. diskrečná právomoc), v ktorom správny orgán v zákonom stanovenom limite uplatní svoju právomoc a určí výšku sankcie, pričom použitie správnej úvahy musí byť v súlade so zásadami logického uvažovania. Pokuta uložená správnym orgánom pre porušenie zákona má spĺňať represívnu funkciu voči žalobcovi, ako aj funkciu individuálnej a generálnej prevencie. Vo sfére žalobcu má uložená pokuta plniť i úlohu výchovnú. Je žiaduce, aby bola citeľná v jeho majetkovej sfére, avšak s ohľadom na jeho majetkové pomery. Neopomenuteľným kritériom pri určení výšky pokuty má byť závažnosť porušenia zákona a jeho následky, t.j. akým spôsobom bol zákon porušený, treba zohľadniť charakter ohrozeného práva alebo chráneného záujmu, či následok porušenia bol trvalý a v akom bol rozsahu. Kritériá, ktorými sa správne orgány pri určení výšky pokuty riadili (opísané vyššie v texte tohto rozsudku) boli právne relevantné. Pri posúdení vhodnosti a primeranosti uloženej pokuty v danom prípade bola pre súd zásadnou tá okolnosť, že rozhodujúce správne orgány adekvátne aplikovali pri určení výšky pokuty dôsledne kritéria ustanovené § 64 ods. 3 zákona č. 308/2000 z.z.. Podľa tohto ustanovenia zákona pokutu žalovaný určí podľa závažnosti veci, spôsobu, trvania a následkov porušenia povinnosti, miery zavinenia a s prihliadnutím na rozsah a dosah vysielania, poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie a retransmisie, získané bezdôvodné obohatenie a sankciu, ktorú už prípadne uložil samoregulačný orgán pre oblasť upravenú týmto zákonom v rámci vlastného samoregulačného systému. Ako vyplýva z odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia, žalovaný pri určení výšky pokuty prihliadol na všetky právne relevantné skutočnosti i na kritériá vymedzené v § 64 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z. (tieto dôvody sú bližšie špecifikované na str. 30 napadnutého rozhodnutia). Žalovaný podľa názoru správneho súdu zrozumiteľne a presvedčivo vysvetlil výšku uloženej pokuty tak, že bez pochybností zodpovedá charakteru a rozsahu porušenia povinnosti žalobcom, je uložená stále v dolnej tretine zákonnej sadzby (od 663 € do 66.387 €) s tým, že išlo o úhrnnú sankciu za dva správne delikty (týkajúce sa programu Aféry odvysielaného dňa 28.07. 2017 v čase o cca 7:22 hod. v rámci televíznej programovej služby JOJ a programu Aféry odvysielaného dňa 3. 8. 2017 v čase o cca 7:35 hod. v rámci televíznej programovej služby JOJ). Detailnejšie sa žalovaný zaoberal závažnosťou deliktu, objektívnou zodpovednosťou, dosahom vysielania žalobcu, trvaním a jeho následkom. Žalovaný rovnako vymedzil aj spôsob porušenia povinnosti ustanovenej v § 20 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z. a to skutkovými vetami a ich právnym posúdením. Podľa názoru súdu sa žalovaný z takto vymedzeného rámca jeho diskrečnej právomoci neodklonil, výšku pokuty určil v rámci zákonného rozpätia a svoje rozhodnutie dostatočne odôvodnil. Vzhľadom na uvedené dôvody súd považoval rozhodnutie žalovaného o uložení pokuty za žalobcom už mnohokrát opakovaný delikt v sume 20.000 € za adekvátne a zodpovedajúce jeho právu na správne uváženie. Taktiež nebolo možné sa stotožniť s námietkou žalobcu, že išlo až o dvojnásobné navýšenie sankcie, ktorá nebola primeraná k povahe skutku. Námietku ohľadne podkladov, resp. absenciu pôvodne uložených právoplatných rozhodnutí v administratívnom spise nepovažoval správny súd za takú vadu, ktorá by mala za následok nezákonnosť napadnutých rozhodnutí. Treba uviesť, že ide o právoplatné rozhodnutia v administratívnych konaniach, ktoré boli žalobcovi riadne doručované a známe. Tento nedostatok by bolo možné žalovanému vytknúť, ale právnu relevanciu by taká námietka nadobudla podľa správneho súdu až vtedy, ak by žalobca napríklad namietal ich autentickosť, či pravosť v jenom alebo viacerých prípadov. V takom prípade by išlo o relevantnú vadu napadnutého rozhodnutia, ale uvedené sa však nestalo. 36. Ďalej súd uvádza, že správne súdnictvo je v zásade koncipované na kasačnom princípe, t.j. súd preskúmava rozhodnutia správnych orgánov čo do ich zákonnosti a zákonnosti postupu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia a nenahrádza správnu úvahu príslušného správneho orgánu. V prípadoch preskúmavania rozhodnutí o uložení sankcie však rozhoduje v plnej jurisdikcii a ak dospeje k záveru, že pokuta uložená správnym orgánom je síce v rámci zákonných medzí, avšak v konkrétnom prípade zjavne neprimeraná, najmä vzhľadom na mieru závažnosti, dĺžku či následok protiprávneho konania, môže využiť moderačné oprávnenie zakotvené v § 192 SSP a zmeniť správne rozhodnutie v časti výšky sankcie tak, aby bola primeraná okolnostiam prípadu a zároveň bol naplnený účel trestania, t.j. aby bolo učinené zadosť jeho represívnej aj preventívnej (všeobecnej i špeciálnej) funkcii. Správny súd sa oboznámil s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že vzhľadom na nižšie uvedené dôvody využitie oprávnenia peňažnej moderácie nie je dôvodné. Na základe hore uvedeného možno konštatovať, že dôkazy, ktoré zabezpečil správny orgán počas administratívneho konania dostatočne odôvodňovali záver vyvodiť voči žalobcovi deliktuálnu zodpovednosť za porušenie povinnosti ustanovenej v § 20 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z. Správny súd vychádzajúc z vyššie uvedených hľadísk dospel k záveru, že žalovaný ako príslušný správny orgán postupoval pri vydaní napadnutého rozhodnutia v súlade s príslušnými procesnoprávnymi normami, pričom pri svojom rozhodovaní nevybočil z rámcov správnej úvahy tak, ako je vymedzená vyššie. Súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že neexistuje žiaden zo zákonných dôvodov na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného, a preto žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol. 37. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP tak, že žalovanému ako vo veci úspešnému účastníkovi konania náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli (resp. tieto nie sú preukázané) a žalovaný si ich náhradu ani neuplatnil, a pretože ide o orgán štátnej správy, ktorému možno náhradu trov konania priznať iba vtedy, ak to možno spravodlivo požadovať. 38. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).