Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/50/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018200434 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1018200434.8 Opravné uznesenie Krajský súd v Bratislave ako správny súd, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členov senátu JUDr. Andrey Kriškovej a JUDr. Otílie Belavej v právnej veci žalobcov: v 1. rade Slovenský rybársky zväz, so sídlom Andreja Kmeťa 20, Žilina, IČO: 00 178 209, v 2. rade Slovenský rybársky zväz, Mestská organizácia Sereď, so sídlom Čepenská 2533, Sereď, IČO: 36 087 793, obaja zastúpení: VIA LEGE, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Veterná 1093, Pata, IČO: 36 866 415, v mene ktorej koná JUDr. Monika Čambáliková, konateľka a advokátka, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, so sídlom Nám. Ľ. Štúra 1, Bratislava, IČO: 42 181 810, za účasti ďalších účastníkov: I. Obec Dolná Streda, 925 63 Dolná Streda 650, IČO: 00 611 638, zastúpená Advokátska kancelária Ivan Syrový, s.r.o., so sídlom Kadnárova 83, Bratislava, IČO: 47 232 765, konajúca prostredníctvom JUDr. Ivana Syrového, PhD., konateľ a advokát, II. SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik, so sídlom Radničné námestie 8, Banská Štiavnica, IČO: 36 022 047, III. A.. X. I., Ž. XX, S., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2913/2018-9.2 (1/2018 - rozkl.) zo dňa 15.03.2018, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave o p r a v u j e záhlavie rozsudku, výrok rozsudku v odseku 1, v odseku 3 a odôvodnenie rozsudku v článku I. ods. 2, v článku II. ods. 3 - 18, v článku III. ods. 20 - 32, v článku IV. ods. 33 - 41, v článku V. ods. 42 - 47, 49 - 50, 52 - 53, v článku VI. ods. 54 - 60, v článku VII. ods. 62 - 63, v článku VIII. ods. 64 , 78 - 79, v článku X. ods. 114, 118 -119, 121 - 125, 130 - 131, v článku XI. ods. 133 Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6S/50/2018-584 zo dňa 07. marca 2019 vo vzťahu v žalobe pôvodne označenému žalobcovi 2. Slovenský rybársky zväz, Mestská organizácia Sereď, so sídlom Čepenská 2533, Sereď, IČO: 36 087 793, zastúpený VIA LEGE, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Veterná 1093, Pata, IČO: 36 866 415 tak, že záhlavie, výrok a odôvodnenie v opravených častiach má správne znieť: Krajský súd v Bratislave ako správny súd, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členov senátu JUDr. Andrey Kriškovej a JUDr. Otílie Belavej v právnej veci žalobcov: v 1. rade Slovenský rybársky zväz, so sídlom Andreja Kmeťa 20, Žilina, IČO: 00 178 209, v 2. rade Slovenský rybársky zväz, Mestská organizácia Sereď, so sídlom Čepenská 2533, Sereď, IČO: 36 087 793, obaja zastúpení: VIA LEGE, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Veterná 1093, Pata, IČO: 36 866 415, v mene ktorej koná JUDr. Monika Čambáliková, konateľka a advokátka, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, so sídlom Nám. Ľ. Štúra 1, Bratislava, IČO: 42 181 810, za účasti ďalších účastníkov: I. Obec Dolná Streda, 925 63 Dolná Streda 650, IČO: 00 611 638, zastúpená Advokátska kancelária Ivan Syrový, s.r.o., so sídlom Kadnárova 83, Bratislava, IČO: 47 232 765, konajúca prostredníctvom JUDr. Ivana Syrového, PhD., konateľ a advokát, II. SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik, so sídlom Radničné námestie 8, Banská Štiavnica IČO: 36 022 047, III. A.. X. I., Ž. XX, S., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2913/2018-9.2 (1/2018 - rozkl.) zo dňa 15.03.2018, jednohlasne, takto r o z h o d o l: Krajský súd v Bratislave návrh žalobcov na prerušenie konania a podanie návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov a to § 34 ods. 1 - 3 a § 39 ods. 1 písm. e) zákona č. 139/2002 Z.z. s Ústavou Slovenskej republiky z a m i e t a . Krajský súd v Bratislave priznáva žalobcom voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. O d ô v o d n e n i e I. Rozhodnutia správnych orgánov. 2. Proti predmetnému rozhodnutiu podali žalobcovia rozklad, o ktorom rozhodol odvolací orgán Minister životného prostredia SR pod č. 2913/2018-9.2 (1/2018- rozkl.) zo dňa 15.03.2018 tak, že zamietol podaný rozklad a rozhodnutie Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, odboru štátnej vodnej správy a rybárstva č. 8490/2017-4.1 zo dňa 23.11.2017 potvrdil. II. Žaloba. 3. Žalobou podanou na Krajskom súde v Bratislave dňa 29.03.2018 sa žalobcovia domáhali zrušenia oboch rozhodnutí s poukazom na § 191 ods. 1 písm. c) až f) SSP z dôvodu ich nezákonnosti, nakoľko vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, v niektorých bodoch sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a skutkový stav ako základ rozhodnutí nemá oporu v administratívnom spise. Žalobcovia namietali protiústavnosť zákonných ustanovení, na základe ktorých boli rozhodnutia vydané. Podľa žalobcov, neboli splnené zákonné podmienky a predpoklady v zmysle § 34 zákona o rybárstve, aby mohlo dôjsť k vyradeniu OR Dolnostredské z rybárskych revírov, jeho odobratie žalobcom a pridelenie Obci Dolná Streda. Žalovaný nesprávne zistil skutkový stav, nesprávne vyhodnotil rozhodujúce právne otázky, nevyčkal na ukončenie prebiehajúcich súdnych a administratívnych konaní o predbežných otázkach, nevysporiadal sa s ich argumentami a dôkazmi. 4. Žalobca v 1.rade je občianske združenie (v súlade s § 6 ods. 1 zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov), pričom žalobca v 2. rade Mestská organizácia Sereď, so sídlom Čepenská 2533, Sereď, IČO: 36 087 793 je organizačná zložka žalobcu v 1. rade - miestna organizácia, ktorá OR Dolnostredské má v obhospodarovaní od jeho vzniku a to vzdutím vôd v prirodzenom koryte Váhu pri výstavbe Vodnej nádrže Kráľová v rokoch 1980 až 1985, až do právoplatnosti rozhodnutí, ktoré sú predmetom súdneho prieskumu. Výkon rybárskeho práva je spojený nielen s právami na rybolov, ale najmä s povinnosťami na úseku ochrany životného prostredia a zarybňovania, kedy podľa § 6 zákona o rybárstve má žalobca, v súčinnosti s organizačnou zložkou, povinnosť zarybňovať rybársky revír podľa zarybňovacieho plánu, ktorý schvaľuje Ministerstvo životného prostredia SR (ďalej len „MŽP“), čo v súčinnosti s organizačnou zložkou riadne desaťročia vo vzťahu k OR Dolnostredské vykonával. 5. Žalobcovia uviedli, že Obec Dolná Streda je samosprávnou územnou jednotkou, ktorá má 1.475 obyvateľov, ktorej bolo od 11.10.2016 vydané živnostenské oprávnenie na poskytovanie služieb v rybárstve, maloobchod a veľkoobchod. Podnikateľskú činnosť však obec nevykonáva (vyplýva to zo zverejnených správ o hospodárení obce a jej rozpočtu). Dňa 20.10.2016 (9 dní po získaní živnostenského oprávnenia) požiadala Obec Dolná Streda o pridelenie OR Dolnostredské do osobitného režimu podnikania, hoci nepredložila žiaden podnikateľský zámer alebo plán rozvoja, krytý rozpočtovými prostriedkami, personálnymi kapacitami či iným potrebným zázemím, vo vzťahu k OR Dolnostredské a ani neuviedla, ako chce zabezpečovať starostlivosť o revír a ochranu životného prostredia danej lokality, ktorá je súčasťou Chráneného vtáčieho územia Kráľová. 6. Žalobcovia poukázali na zákon o rybárstve, podľa ktorého patrí výkon rybárskeho práva štátu (§ 4 ods. 2), ktorý ho na vodných tokoch prideľuje žalobcom (§ 4 ods. 3 prvá veta). A ak ide o ostatnú vodnú plochu (nie vodný tok), pridelí MŽP výkon rybárskeho práva na základe žiadosti fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá vlastní alebo má v nájme väčšinu pozemkov pod vodnou plochou, avšak len za predpokladu, že okrem iného predloží dohodu o finančnom vyrovnaní s doterajším užívateľom (§ 4 ods. 8 a ods. 9). 7. Žalobcovia poukázali na zákonnú možnosť upravenú v § 34 zákona o rybárstve, ktorá umožňuje, aby MŽP vyradilo rybársky revír a pridelilo ostatnú vodnú plochu podnikateľovi na podnikanie v osobitnom režime, pričom ale ide de facto o vytvorenie súkromného revíru (poskytovanie možnosti iným osobám za odplatu loviť ryby a ulovené ryby si ponechať podľa prevádzkového poriadku podnikateľa), bez náhrady pre doterajšieho užívateľa, kedy sa neuplatňujú ust. § 5 až § 17 a § 21 až § 30 zákona o rybárstve, ktoré upravujú povinnosti na úseku ochrany a štátny dohľad, čím sa toleruje znížená miera ochrany rýb aj životného prostredia. V tejto súvislosti ako paradox žalobcovia uviedli, že podnikateľ usilujúci sa o podnikanie v osobitnom režime, nie je povinný predložiť dohodu o finančnom vyrovnaní s doterajším užívateľom. 8. Vo vzťahu k ust. § 34 zákona o rybárstve, žalobcovia vidia protiústavnosť tohto ustanovenia v tom, že ak chce fyzická alebo právnická osoba - nepodnikateľ vykonávať rybárske právo, spojené so zákonnými povinnosťami na úseku ochrany životného prostredia, musí sa finančne vyrovnať s doterajším užívateľom ostatnej vodnej plochy (§ 4 ods. 9 zákona o rybárstve). Avšak ak chce podnikateľ podnikať v oblasti rybolovu, a to bez toho, aby bol viazaný zákonnými povinnosťami na úseku ochrany životného prostredia, nemusí sa finančne vyrovnať s doterajším užívateľom ostatnej vodnej plochy. Kým ten, kto má povinnosť sa finančne vyrovnať s doterajším užívateľom, musí pokračovať v povinnom zarybňovaní; podnikateľ, ktorý nemá povinnosť sa finančne vyrovnať s doterajším užívateľom, nemusí ani pokračovať v povinnom zarybňovaní. Takže kým žalobcovia ako doterajší užívatelia ostatnej vodnej plochy sa museli starať o ostatnú vodnú plochu, na svoje náklady, vrátane povinných investícií do zarybnenia vodnej plochy (§ 6 zákona o rybárstve), podnikateľ, ktorému má byť táto vodná plocha pridelená, tak robiť nemusí a nikto nie je povinný (ani štát, ani podnikateľ) odškodniť doterajšieho užívateľa, resp. poskytnúť mu náhradu (zo zákona) aspoň za povinné investície. Protiústavnosť žalobcovia vidia v tom, že § 34 zákona o rybárstve umožňuje: - porušenie ústavnej ochrany vlastníckeho práva doterajšieho užívateľa (žalobcov), ktorý bol zo zákona povinný investovať svoj majetok do ostatnej vodnej plochy, ale nemá nárok na vrátenie týchto investícií (resp. nemá nárok na primeranú náhradu) po odňatí tejto vodnej plochy, pričom k odňatiu môže dôjsť aj bez toho, aby doterajší užívateľ porušil akúkoľvek povinnosť, - nerovnaké zaobchádzanie s vlastníkmi (či nájomcami) pozemkov pod ostatnou vodnou plochou, kedy iba podnikatelia nie sú povinní sa finančne vysporiadať s doterajším užívateľom, napriek tomu, že nie sú viazaní povinnosťami na úseku ochrany životného prostredia, - poškodenie životného prostredia, nespravodlivosť a nedodržanie legitímnych očakávaní, kedy podnikateľovi nič nebráni vydrancovať zarybnenie realizované na náklady predchádzajúceho užívateľa, vodnú plochu opustiť, prípadne opäť nechať predchádzajúcemu užívateľovi nech ju zrevitalizuje, zarybní a opäť požiadať MŽP o pridelenie tejto vodnej plochy do osobitného režimu podnikania. Vzhľadom na uvedené, že ust. § 34 ods. 1 až ods. 3 a § 39 ods. 1 písm. e) zákona o rybárstve nie je v súlade s čl. 1 ods. 1, čl. 4, čl. 12 ods. 1, čl. 20 ods. 1, čl. 44 a čl. 55 Ústavy SR, žalobcovia navrhli, aby súd podľa § 100 ods. 1 písm. b) SSP konanie prerušil a podal návrh na začatie konania na Ústavný súd SR podľa osobitného predpisu. 9. V ďalšom žalobcovia namietali nesplnenie zákonných podmienok na vydanie predmetných rozhodnutí, keď Obec Dolná Streda predložila v správnom konaní na preukázanie skutočnosti, že je podnikateľ, len osvedčenie o živnostenskom oprávnení a žalovaný ako správny orgán neskúmal, či obec podniká, čím nemohol správne vyhodnotiť, či je alebo nie je podnikateľom podľa § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení so zákonom č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní. Takýmto konaním správny orgán porušil § 3 ods. 1 a § 32 ods. 1 správneho poriadku. Z verejne dostupných dokumentov je zrejmé, že Obec Dolná Streda získala oprávnenie podnikať dňa 11.10.2016, takže v čase podania žiadosti nepodnikala a ani ku dňu vydania rozhodnutí. Túto námietku žalobcovia uviedli už v rozklade, no žalovaný sa s námietkou nijako nevysporiadal. 10. Žalobcovia namietali, že Obec Dolná Streda pri podaní žiadosti nepreukázala: - odborné vzdelanie so zameraním na chov rýb obcou poverenej osoby (§ 34 ods. 1 a ods. 3 písm. b) zákona o rybárstve), - potvrdenie o zabezpečení veterinárneho dohľadu (§ 34 ods. 3 písm. e) zákona o rybárstve). Podľa žalobcov, Obec Dolná Streda mala preukázať, že poverila osobu s odborným vzdelaním, aby pre obec a spolu s obcou vykonávala podnikateľskú činnosť v rybolove (dôvodová správa k zákonu o rybárstve „Kvalifikovanými predpokladmi takéhoto podnikania budú ... a osoba hospodára so vzdelaním na chov rýb. Takým môže byť samotný podnikateľ, alebo nim poverená osoba. Vyššia úroveň požadovaného vzdelania takejto osoby od vzdelania rybárskeho hospodára je daná tým, že podnikateľ nemusí mať žiadne odborné vzdelanie, ani potrebné skúsenosti s chovom a lovom rýb, v dôsledku čoho by mohli na rybách i vode vzniknúť závažné škody." ). Požadovanú úroveň vzdelania určuje § 34 ods. 1 odkazom na § 31 ods. 4 zákona o rybárstve. Žalovaný nevyžadoval preukázanie žiadneho právneho vzťahu medzi podnikateľom a ním poverenou odbornou osobou (pracovnú zmluvu, členstvo v štatutárnom orgáne a pod.), dokonca nevyžadoval ani preukázanie takéhoto poverenia, hoci to zákon výslovne predpokladá. Z ust. § 34 ods. 3 zákona o rybárstve je zrejmé, že popri odborníkovi, ktorého poverí podnikateľ a prostredníctvom ktorého má vykonávať svoju podnikateľskú činnosť (§ 34 ods. 3 písm. b)), musí podnikateľ preukázať aj zabezpečenie veterinárneho dohľadu nad jeho podnikaním „zvonka" zo strany štátu (§ 34 ods. 3 písm. e)). Povinnosť zabezpečiť veterinárny dohľad vyplýva podnikateľovi (Obci Dolná Streda) aj z § 8 ods. 3 zákona č. 39/2007 Z.z. o veterinárnej starostlivosti. V zmysle tohto zákonného ustanovenia Regionálna veterinárna a potravinová správa (ďalej len „RVPS“) Galanta, poverila úradného veterinára A.. X. I., dozorom nad prevádzkovaním rybníka rameno Dolná Streda. Uvedenú skutočnosť žalobcovia uviedli z dôvodu, že Obec Dolná Streda mala pre odborný dozor k dispozícii B. K., ktorý však nemal dostatočné vzdelanie a tak RVPS Galanta bol poverený úradný veterinárny lekár A.. X. I., ktorý je zároveň aj osobou poverenou Obcou Dolná Streda na zabezpečovanie odborných činnosti pri podnikaní na OR Dolnostredské. Týmto žalobcovia namietali konflikt záujmov, keďže A.. X. I. bude vykonávať štátny dohľad sám nad sebou. Je neakceptovateľné, aby podnikateľ vykonával odbornú činnosť prostredníctvom osoby, ktorá má zároveň vykonávať aj úradný veterinárny dohľad nad jeho činnosťou. Zákon predpokladá dvojstupňovú kontrolu (nezávislý úradný veterinárny lekár kontroluje odborne vzdelanú osobu „hospodára" podnikateľa), z dôvodu chráneného záujmu ochrany zdravia obyvateľstva (konzumácia rýb). 11. Žalobcovia namietali odňatie OR Dolnostredské, jeho vyradenie z rybárskych revírov a pridelenie Obci Dolná Streda, nakoľko iba ak by OR Dolnostredské bolo ostatnou vodnou plochou, mohlo by byť vyradené z rybárskych revírov, odňaté žalobcom a pridelené Obci Dolná Streda. Nedodržanie tejto podmienky môže podľa žalobcov spôsobiť obchádzanie čl. 4 Ústavy SR, nakoľko umožňuje skrytú de facto privatizáciu vôd. 12. V tejto súvislosti žalobcovia uviedli, že v správnom konaní, ktoré predchádzalo predmetným rozhodnutiam, nebolo preukázané, že OR Dolnostredské je ostatná vodná plocha. Žalovaný nevydal rozhodnutia v zmysle § 39 ods. 1 písm. e) zákona o rybárstve, ani nevyčkal na právoplatné rozhodnutie príslušného orgánu verejnej správy o tom, či OR Dolnostredské je vodný tok, hoci mal vedomosť, že takéto správne konanie prebieha pred Okresným úradom Galanta, odbor životného prostredia, a napriek tomu vydal rozhodnutia, pri ktorých vychádzal z rozhodnutia Obvodného úradu životného prostredia Galanta č. A 2005100216- OÚŽP-629I05-OV zo dňa 20.04.2005 (ďalej len „rozhodnutie z roku 2005"), podľa ktorého OR Dolnostredské nie je vodný tok, a nebral ohľad na okolnosti spochybňujúce prezumpciu správnosti tohto rozhodnutia, ani na možnosť zmeny tohto rozhodnutia v aktuálne prebiehajúcom správnom konaní. Podľa žalobcov podstatné je, že rozhodnutie z roku 2005, ktorým žalovaný odôvodňuje splnenie zákonnej podmienky, že OR Dolnostredské je ostatná vodná plocha, takéto určenie nie je obsahom výroku ani odôvodnenia predmetného rozhodnutia. Predmetné rozhodnutie len určuje, že OR Dolnostredské nie je vodný tok. Žalovaný sa v svojom rozhodnutí vôbec nevysporiadal s námietkami žalobcov : - že rozhodnutie vo výroku definuje vodnú plochu pozemkami, ktoré sa pod OR Dolnostredské nikdy nenachádzali, a preto je nulitné, - že rozhodnutie bolo vydané bez preverenia prírodných pomerov a stavu OR Dolnostredské, - že rozhodnutie bolo vydané v rozpore so stanoviskom SVP, š.p. z 20.12.2004, ktorý sa výslovne vyjadril, že OR Dolnostredské tvorí odstavné rameno rieky Váh a je vodným tokom, - že rozhodnutie je viac ako 12 rokov staré a neurčuje, že OR Dolnostredské je ostatnou vodnou plochou. Žalovaný trval na správnosti rozhodnutia z roku 2005 napriek tomu, že žalobcovia v správnom konaní predložili znalecký posudok Z.. U.. O. W., B.., č. 2/2017 zo dňa 15.05.2017, ktorý je použiteľný podľa znaleckej doložky aj v súdnom konaní, a podľa ktorého OR Dolnostredské je vodným tokom. Napriek zákonnej povinnosti podľa § 2 ods. 5 správneho poriadku, žalovaný neurobil žiadny krok smerujúci k zisteniu skutočného stavu a ani nepočkal na skončenie prebiehajúceho správneho konania pred príslušným správnym orgánom, či OR Dolnostredské je vodným tokom. 13. Žalobcovia poukázali na zákonnú podmienku pre vydanie rozhodnutí a to, že Obec Dolná Streda musí mať vlastnícke alebo nájomné práva k väčšine pozemkov pod OR Dolnostredské. Obec Dolná Streda veľkú časť nájomných práv preukázala nájomnou zmluvou so Slovenským pozemkovým fondom (ďalej len „SPF“) č. 04877/2015-PNZ P41387/15.00 zo dňa 01.03.2016 (ďalej len „Nájomná zmluva“), pričom ako potvrdil SPF, predmetom nájmu je spoluvlastnícky podiel SPF na predmetnom pozemku v podiele 33789563/55540800, takže predmetnou zmluvou nejde o prenájom celej nehnuteľnosti, ale len spoluvlastníckeho podielu podielového spoluvlastníka (vyjadrenie SPF z 18.10.2017 k žalobe v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Galanta pod. sp. zn. 25Cb/3/2017 o neplatnosť Nájomnej zmluvy, že predmetnom nájmu nemôže byť spoluvlastnícky podiel, ak účelom nájmu má byť využitie na zriadenie oddychovej zóny, keďže predmetom nájmu je len ideálny spoluvlastnícky podiel a nie je možné určiť, kde sa môže oddychová zóna nachádzať a ktorá konkrétna časť pozemku je predmetom nájmu.). Žalovaný sa s námietkou absolútnej neplatnosti Nájomnej zmluvy vôbec nevysporiadal a ani nezohľadnil skutočnosť, že na absolútnu neplatnosť sa musí prihliadať. Je absolútne nedostačujúce vyjadrenie žalovaného v tejto súvislosti, že Nájomná zmluva je „náležitá". 14. Žalobcovia namietali, že rozhodnutia sú nelogické a nekonzistentné, keď vo vzťahu k 35 nájomným zmluvám žalovaný od Obce Dolná Streda žiadal, aby v nich bol uvedený účel nájmu „podnikanie v osobitnom režime", ale vo vzťahu k 36. nájomnej zmluve so SPF, takéto určenie účelu nájmu nežiadal a považoval za dostatočné určenie „využitie na oddychovú zónu“. Treba mať na zreteli, že oddychová zóna obce a podnikateľská aktivita obce sú zásadne odlišné účely využitia. Obec tu okrem iného zneužíva svoje postavenie, čím protiústavne znevýhodňuje ostatných podnikateľov, lebo chce profitovať z toho, že pod „oddychovú zónu obce“ skryje podnikanie a tak zavádzať SPF vo výške nájomného. 15. V ďalšom žalobcovia namietali chýbajúce odôvodnenie fakultatívnych rozhodnutí, ktorými odňal OR Dolnostredské žalobcom a pridelil ho Obci Dolná Streda do podnikania v osobitnom režime, preto sú rozhodnutia arbitrárne, ako také nezákonné a je potrebné ich zrušiť. Žalobcovia poukázali na s. 51 predposledný a posledný odsek rozhodnutia, kde žalovaný argumentuje povahou OZ Dolnostredan a odkazuje na jeho prevádzkový poriadok, akoby sa rozhodnutia týkali tohto občianskeho združenia. Uvedené vyvoláva obavu, že v skutočnosti rozhodnutiami dochádza k obchádzaniu zákonnej povinnosti OZ Dolnostredan vyrovnať sa finančne s doterajším užívateľom a došlo k „zakrytiu“ aktivít OZ Dolnostredan s Obcou Dolná Streda, ktorá sa mala navonok stať podnikateľom a získať OR Dolnostrtedské do osobitného režimu podnikania (bez povinnosti finančného vyrovnania so žalobcom resp. organizačnou zložkou Sereď), avšak fakticky prenechá prevádzku OR Dolnostredské pre OZ Dolnostredan. 16. Žalobcovia ďalej poukázali na riziko diskriminácie širokej rybárskej obce, keďže z prevádzkového poriadku Obce Dolná Streda k OZ Dolnostredské vyplýva, že zvýhodňovaní pri rybolove budú členovia OZ Dolnostredan a to napriek tomu, že členstvo v občianskom združení nemôže byť nikomu na ujmu a nik nemôže byť nútený združovať sa s inými, keď chce vykonávať svoje práva v rovnakom rozsahu ako iní v prípade, keď ide o prírodné bohatstvo a zdroje patriace všetkým. 17. Žalobcovia poukázali aj na hrozbu ujmy na životnom prostredí a zdraví, keďže Obec Dolná Streda nemá žiadne skúsenosti s podnikaním v osobitnom režime ani so starostlivosťou o ryby, nemá žiadneho zamestnanca s odbornosťou v oblasti starostlivosti o ryby, nemá vyčlenené rozpočtové prostriedky na zarybnenie a hrozí, že prírodné zložky na OR Dolnostredské a genofond rýb obohacovaný aj hniezdami a osádkou zubáča organizačnou zložkou žalobcu Sereď, bude zničený. Keďže dvojstupňová úroveň odbornej kontroly a dohľadu nad rybami s ohľadom na zdravie obyvateľstva nebola žalovaným zachovaná, hrozí poškodenie genofondu rýb ako zložky životného prostredia a vtáctva v CHVÚ Kráľová. 18. V závere žalobcovia uviedli, že na základe infozákona sa od Okresného úradu Trnava, odboru starostlivosti o životné prostredie, oddelenia ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia kraja dozvedeli, že po zmene právnych predpisov nie je zrejmé, ktorý orgán má kompetenciu konať v otázkach ochrany Chráneného vtáčieho územia Kráľová pri podnikaní v osobitnom režime. Napriek tomu, Okresný úrad Trnava udelil súhlas obci Dolná Streda s odkazom na § 34 ods. 4 zákona o rybárstve, že je možné ostatnú vodnú plochu v CHVÚ Kráľová využívať na podnikanie. Úrad zároveň priznal, že neposudzoval plán ani projekt Obce Dolná Streda podnikať v osobitnom režime podnikania v oblasti rybolovu v CHVÚ Kráľová, ktoré je súčasťou európskej sústavy chránených území podľa § 28 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny. Žalobcovia sú názoru, že plán podnikať na OR Dolnostredské v CHVÚ Kráľová mal byť posudzovaný v zmysle § 28 ods. 2 a ods. 3 zákona č. 543/2002 Z.z. a bez tohto posúdenia nemal byť vydaný súhlas podľa § 34 ods. 4 zákona o rybárstve. Ani s touto námietkou sa žalovaný nevysporiadal, keď mal za dostatočné pre splnenie podmienky podľa § 34 ods. 4 zákona o rybárstve, predloženie súhlasu Okresného úradu Trnava zo 07.12.2016 ktoré bolo vydané dodatočne, po podaní žiadosti o pridelenie vodnej plochy, vydané do 24 hodín po podaní žiadosti, bez zdôvodnenia a bez posúdenia zamýšľaného plánu Obce Dolná Streda podnikať v osobitnom režime podnikania v CHVÚ Kráľová podľa § 28 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z. takže žalovaný neposudzoval konkrétny plán Obce Dolná Streda ani skutočnosť, či obec bude môcť peňažné prostriedky používať na zarybňovanie a ďalšiu starostlivosť o OR Dolnostredské, keďže na jej hospodárenie sa vzťahujú špecifické právne predpisy. III. Vyjadrenie žalovaného. 20. K namietanej protiústavnosti § 34 zákona o rybárstve žalovaný poukázal na skutočnosť, že ust. § 34 bol v tejto podobe prijatý do zákona s účinnosťou od 01.04.2002. MŽP na základe tohto ustanovenia vydáva rozhodnutia, ktorými sleduje účel, pre ktorý bolo toto ustanovenie do slovenského právneho poriadku prijaté, predovšetkým ako reakcia na zmenu spoločenských pomerov po roku 1989. S touto spoločenskou zmenou sa zrejme nevedia stotožniť žalobcovia, ktorí tak prišli o svoj „monopol“ v prospech žiadateľov, ktorí na rozdiel od žalobcov majú vlastnícky alebo nájomný vzťah k väčšinovému podielu pozemkov pod určitou ostatnou vodnou plochou a majú záujem svoje vlastnícke, resp. nájomné práva aj realizovať, čo prichádza do úvahy iba v prípade, ak im bude ostatná vodná plocha pridelená do užívania. Na to musia žiadatelia splniť všetky podmienky podľa § 34 zákona o rybárstve, ktorých preukázanie má zaručiť, že žiadatelia budú využívať pridelenú ostanú vodnú plochu na podnikanie v osobitnom režime odborným spôsobom aj s ohľadom na zdravie rýb a ľudí, ktorí tieto ryby konzumujú, ako aj s ohľadom na ochranu životného prostredia. Predmetné ustanovenie nevyžaduje, aby sa žiadateľ finančne vysporiadal s doterajším užívateľom - žalobcami, preto nie je možné prijať tvrdenie, že by MŽP „protiústavne“ prideľovalo žiadateľovi aj majetok žalobcov v podobe rýb, ktoré do ostatnej vodnej plochy vysadil, keď ešte túto ako rybársky revír užíval, vykonával na nej rybárske právo a neboli ulovené v čase, keď sa ostatná vodná plocha prideľuje žiadateľovi, ktorý splní podmienky podľa § 34 zákona o rybárstve. 21. Žalovaný v ďalšom konštatoval, že žiadatelia (ako aj Obec Dolná Streda) nemajú záujem „drancovať“ majetok žalobcov a väčšinou sa v priebehu správneho konania dohodnú na finančnom vysporiadaní. Žiadatelia sú si vedomí, že MŽP rozhoduje iba o pridelení vody (bez rýb) a v prípade, ak by sa so žalobcami nedohodol dobrovoľne, bude oprávnený uplatniť si svoje právo súdnou cestou. MŽP je z jeho administratívnej činnosti známe, že o niektoré svoje rybárske revíry má žalobca v 1.rade eminentný záujem, a preto sa nechce so žiadateľom dohodnúť na finančnom vysporiadaní a to ani napriek snahe žiadateľa. V iných prípadoch sa dohodnú počas správneho konania, príp. po jeho právoplatnom skončení, čo žalovaný oprel o právoplatné rozhodnutie prvostupňového orgánu č. 2901/2015-6.1 zo dňa 07.05.2015, ktoré bolo rovnako ako v prejednávanej veci vydané na základe žiadosti podanej podľa § 34 zákona o rybárstve, bez dosiahnutia dohody o finančnom vyrovnaní, ktorým prvostupňový orgán rozhodol o odobratí výkonu rybárskeho práva žalobcom na ostatnej vodnej ploche, jej vyradení z evidencie rybárskych revírov a pridelení na účely podnikania v osobitnom režime žiadateľovi. V uvedenom prípade bol žalobca v 1.rade s takýmto rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu stotožnený (nepodal ani riadny opravný prostriedok - rozklad). V tejto súvislosti žalovaný poukázal na skutočnosť, ktorá je žalobcovi v 1.rade nepochybne známa (sám participuje na legislatívnom procese), že s účinnosťou od 01.01.2019 má byť prijatý nový zákon o rybárstve, ktorý v navrhovanom znení upravuje medzi podmienkami na pridelenie ostatnej vodnej plochy na podnikanie v osobitnom režime aj dohodu o finančnom vysporiadaní s doterajším užívateľom. 22. K námietke nesplnenia podmienok na vydanie napadnutých rozhodnutí žalovaný napriek odkazu žalobcov na § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka a § 34 ods. 1 zákona o rybárstve, poukázal na účel § 34 zákona o rybárstve, ktorým je umožnenie užívania ostatnej vodnej plochy na účely podnikania v osobitnom režime fyzickým alebo právnickým osobám, ktoré majú vlastnícky alebo nájomný vzťah k väčšinovému podielu pozemkov pod ostatnou vodnou plochou. Požiadavka žalobcov, aby tieto osoby aj aktívne podnikali už v čase podania žiadosti o pridelenie ostatnej vodnej plochy, je podľa žalovaného v príkrom rozpore s účelom ust. § 34 zákona o rybárstve. Žalovaný si ťažko dokáže predstaviť, ako by mohli žiadatelia túto požiadavku splniť, keď skutočné vykonávanie podnikateľskej činnosti žiadateľov v tejto oblasti prichádza do úvahy až na základe právoplatného rozhodnutia o pridelení ostatnej vodnej plochy na účely podnikania v osobitnom režime. Žalovaný zastáva názor, že aplikácia striktného gramatického výkladu § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka, by úplne zmarila účel, ktorý sleduje § 34 zákona o rybárstve. Žalovaný podľa svojho vyjadrenia je presvedčený o tom, že postupoval správne, v súlade s § 34 zákona o rybárstve, keď od Obce Dolná Streda vyžadoval iba predloženie živnostenského listu so zodpovedajúcim predmetom živnostenského oprávnenia (poskytovanie služieb v rybárstve) a neskúmal, či Obec Dolná Streda skutočne aj podniká tak, ako to požadujú žalobcovia. Obec Dolná Streda logicky na OR Dolnostredské v tom čase podnikať ešte nemohla a nemohla podnikať ani na inej ostatnej vodnej ploche, lebo nemala na základe čoho (musela by vlastniť alebo mať prenajatý väčšinový podiel pozemkov pod inou ostatnou vodnou plochou, ktorá by jej bola pridelená na účely podnikania v osobitnom režime). V tejto súvislosti žalovaný poukázal, že pri doslovnej aplikácii § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka na žiadateľa o pridelenie ostatnej vodnej plochy (ako to požaduje žalobca), by v podstate žiaden žiadateľ túto podmienku nesplnil a to by žalobcovi v 1.rade vyhovovalo (všetky rybárske revíry by zostali jemu, a to bez ohľadu na oprávnené záujmy osôb, ktoré na rozdiel od žalobcu majú vlastnícke alebo nájomné práva k väčšinovému podielu pozemkov pod ostatnou vodnou plochou a splnia všetky podmienky podľa § 34 zákona o rybárstve). 23. K námietke splnenia podmienky podľa § 34 ods. 1 a ods. 3 písm. b) zákona o rybárstve (preukázanie odborného vzdelania so zameraním na chov rýb podnikateľa alebo ním poverenej osoby) a podmienky podľa § 34 ods. 3 písm. e) zákona o rybárstve (predloženie potvrdenia o zabezpečení veterinárneho dohľadu) žalovaný uviedol, že Obec Dolná Streda obe tieto podmienky splnila v osobe veterinárneho lekára A.. I., ktorý nepochybne má odborné vzdelanie podľa § 34 ods. 3 písm. b) zákona o rybárstve (v administratívnom spise sa nachádzajú doklady - diplom a osvedčenie vydané Komorou veterinárnych lekárov Slovenskej republiky) a zaviazal sa pre Obec Dolná Streda vykonávať odborný dohľad (čestné prehlásenie A.. X. I. a poverenie pre A.. X. I. od Obce Dolná Streda podľa § 34 ods. 3 písm. b) zákona o rybárstve). Zároveň bol A.. X. I. poverený aj Regionálnou veterinárnou a potravinovou správou Galanta, vykonávaním veterinárneho dohľadu na OR Dolnostredské v zmysle § 34 ods. 3 písm. e) zákona o rybárstve (doklad v administratívnom spise). Na základe uvedeného, tak Obec Dolná Streda preukázala MŽP nad akúkoľvek pochybnosť, splnenie oboch podmienok. Pokiaľ ide o námietku žalobcov v tejto súvislosti, že každá z týchto podmienok musí byť splnená prostredníctvom inej osoby, podľa názoru žalovaného, nemá oporu v zákone o rybárstve. Ak by zákonodarca nesúhlasil s kumuláciou týchto dvoch funkcií, tak priamo v zákone by takúto možnosť vylúčil. Podľa vyjadrenia žalovaného, nemožno hovoriť o strete záujmov napr. z dôvodu, že A.. X. I. bude v rámci veterinárneho dohľadu priebežne kontrolovať zdravotný stav rýb a v rámci odborného dohľadu bude zároveň zostavovať objem a druhovú skladbu rýb, ktoré budú do predmetnej vodnej plochy vysadené. 24. Žalovaný v ďalšom upriamil pozornosť správneho súdu na skutočnosť, že žalobcovia zavádzajúco poukazujú aj na ďalšie podmienky, ktoré z § 34 ods. 3 písm. b) zákona o rybárstve vôbec nevyplývajú a to povinnosť, aby medzi podnikateľom a ním poverenou osobou existoval napr. pracovný pomer, resp. žalobcovia požadujú zodpovedného zástupcu, ktorý sa pri voľnej živnosti nevyžaduje. Žalobcovia zavádzajú správny súd tvrdením, že žalovaný nevyžadoval ani len predloženie poverenia podľa § 34 ods. 3 písm. b) zákona o rybárstve, pričom takéto poverenie je súčasťou administratívneho spisu. Rovnako v tejto súvislosti žalobcovia zavádzajú, keď poukazujú na jediný odsek k tejto problematike v rámci druhostupňového rozhodnutia, pričom tieto otázky sú riešené na viacerých miestach prvostupňového rozhodnutia. Žalovaný dáva do pozornosti jednu zo základných zásad správneho konania, a to že prvostupňové a druhostupňové správne konanie, vrátane rozhodnutí, tvoria jeden celok. 25. K námietkam žalobcov k charakteru OR Dolnostredské žalovaný poukázal na citáciu ust. § 40 ods. 1 a ods. 2 správneho poriadku s tým, že otázka, či OR Dolnostredské je alebo nie je vodný tok, bola právoplatne vyriešená rozhodnutím Obvodného úradu životného prostredia Galanta, odboru štátnej vodnej správy a odpadového hospodárstva č. A2005/00216-OÚŽP-629/05-OV z 20.04.2005 tak, že OR Dolnostredské nie je vodný tok. Výrok tohto rozhodnutia, vydanie ktorého iniciovala organizačná zložka Sereď a proti ktorému sa v danom čase žalobcovia neodvolali, začal žalobcom účelovo prekážať, až keď o pridelenie OR Dolnostredské na účely podnikania v osobitnom režime požiadala Obec Dolná Streda. Až vtedy sa žalobcovia prestali stotožňovať s určením, že OR Dolnostredské nie je vodný tok, v snahe vylúčiť možnosť jeho pridelenia Obci Dolná Streda podľa § 34 zákona o rybárstve. 26. MŽP nebolo v zmysle správneho poriadku povinné čakať s vydaním napadnutých rozhodnutí do právoplatného skončenia konania, ktoré pred Okresným úradom Galanta, odborom starostlivosti o životné prostredie účelovo (opätovne) iniciovali žalobcovia vo veci, o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté. V tejto súvislosti žalovaný dal správnemu súdu do pozornosti aktuálne rozhodnutie Okresného úradu Galanta, odboru starostlivosti o životné prostredie č. OU-GA-OSZP-2018/000983/OV/ SV, OU-GA-OSZP-2017/005030/OV/SV zo dňa 20.02.2018 (iniciované žalobcami) s tým, že konanie bolo zastavené v súlade s § 30 ods. 1 písm. i) správneho poriadku „Správny orgán konanie zastaví, ak v tej istej veci sa právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil.“. V tomto konaní sa Okresný úrad Galanta, odbor starostlivosti o životné prostredie (ďalej len „OÚ Galanta“) musel vysporiadať aj so znaleckým posudkom, na ktorý sa žalobcovia odvolávali (znalecký posudok č. 2/2017 vypracovaný Z.. U.. O. W., B..), ktorý žalobcovia predložili aj OÚ Galanta. V tomto konaní Obec Dolná Streda predložila znalecký posudok č. 2/2017 vypracovaný U.. S. O., z ktorého vyplýva, že OR Dolnostredské je oddelené od rieky Váh nepriepustnou podzemnou tesniacou ílovobetónovou stenou a teda miera hydrologického ovplyvňovania riekou Váh je aj po 20-tich rokoch od úplného uzatvorenia podzemnej steny zanedbateľná. Ďalej sa v záveroch posudku uvádza, že rameno ovplyvňuje predovšetkým jeho prepojenie s podzemnými vodami a kolísanie vodnej hladiny v ňom je prepojené s kolísaním hladiny podzemnej vody v celej predmetnej oblasti. Vzhľadom na tieto skutočnosti znalkyňa konštatuje, že OR Dolnostredské nie je vodným tokom. Slovenský vodohospodársky podnik, š.p. sa (rovnako ako v správnom konaní pred ministerstvom) vyjadril aj v konaní pred OÚ Galanta, že v prípade OR Dolnostredské nejde o vodný tok, OR Dolnostredské nie je ovplyvňované režimom vodného toku Váh, ale režimom podzemných vôd v príbrežnej zóne Váhu. Za účelom úplného a presného zistenia skutkového stavu veci pracovníci OÚ Galanta vykonali dve miestne obhliadky, v rámci ktorých porovnávali pokles i vzostup hladiny rieky Váh oproti hladine OR Dolnostredské a zistili, že pokles ani následný vzostup hladiny rieky Váh sa nijako neprejavil na hladine OR Dolnostredské. Na základe tohto sa OÚ Galanta stotožnil so stanoviskom Slovenského vodohospodárskeho podniku, š.p. ako i znaleckým posudkom vypracovaným U.. S. O. a zastavil konanie podľa § 30 ods. 1 písm. i) správneho poriadku z dôvodu, že sa v tej istej veci už právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil. 27. K námietke žalobcov, že OR Dolnostredské nie je ostatnou vodnou plochou, žalovaný uviedol, že túto námietku žalobcovia počas celého správneho konania vôbec neuplatnili. Žalobcovia počas celého správneho konania iba uviedli, že OR Dolnostredské je vodný tok. Žalobcovia tak prichádzajú s ďalšou námietkou, s ktorou sa správny orgán nemal možnosť vysporiadať počas celého správneho konania, žalobcovia túto námietku neuviedli ani v rozklade proti prvostupňovému rozhodnutiu. Predmetom súdneho prieskumu môžu byť len námietky, ktoré boli uplatnené v odvolaní (rozklade) proti prvostupňovému rozhodnutiu, a s ktorými sa muselo ministerstvo (minister) ako odvolací orgán vysporiadať vo svojom rozhodnutí. Inak by preskúmavacie súdne konanie nahrádzalo inštitút odvolacieho konania ako nevyhnutného predpokladu pre podanie žaloby na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného súdom. Uvedené žalovaný oprel o judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 31/2002 ZSP „Predmetom súdneho prieskumu potom už nemôžu byť nové námietky, uplatnené po prvýkrát v žalobe, ktoré mohli byť uplatnené už po doručení prvostupňového rozhodnutia v podanom odvolaní.“). Žalovaný nemal dôvod vydávať rozhodnutie podľa § 39 ods. 1 písm. e) zákona o rybárstve, nakoľko nemal o charaktere OR Dolnostredské ako ostatnej vodnej plochy, žiadnu pochybnosť. 28. K namietanej absolútnej neplatnosti zmluvy medzi SPF a Obcou Dolná Streda žalovaný uviedol, že je mu známe, že predmetná nájomná zmluva sa týka iba spoluvlastníckeho podielu, čo bolo zohľadnené pri výpočte podielu pozemkov pod OR Dolnostredské, ku ktorým má Obec Dolná Streda vlastnícky, resp. nájomný vzťah. Preto sa žalovaný ohradil voči tvrdeniu žalobcov, že žalovaný klame, keď predmetnú zmluvu nazýva platnou. Právo určiť, či predmetná zmluva je platná, patrí do kompetencie súdu a nie žalovaného či žalobcov. Žalovaný si môže o tejto otázke urobiť iba vlastný úsudok, aj to iba za predpokladu, že o tejto otázke ešte právoplatne nerozhodol súd. Keďže o tejto otázke, v čase rozhodovania žalovaného, ešte súd právoplatne nerozhodol, žalovaný posúdil predmetnú nájomnú zmluvu sám tak, že zmluvu považoval za platnú. Preto je pre žalovaného nepochopiteľné, prečo je žalobcami obviňovaný z klamstva. 29. K argumentácii žalobcov ohľadom nemožnosti uzatvoriť nájomnú zmluvu, predmetom ktorej je spoluvlastnícky podiel, žalovaný uviedol, že takéto zmluvy sú v praxi bežné, nakoľko je fakticky nemožné, aby sa viac ako 100 podielových spoluvlastníkov (ako je tomu aj v prípade predmetnej parcely) stretlo a spoločne rozhodovalo o nakladaní s ňou. Z tohto dôvodu subjekt, ktorý má záujem/potrebuje použiť parcelu s takto rozdrobeným vlastníctvom napr. na nejaký investičný účel, uzatvára nájomné zmluvy postupne s jednotlivými podielovými spoluvlastníkmi vždy vo vzťahu k spoluvlastníckemu podielu toho- ktorého spoluvlastníka. Takéto zmluvy sú bežne považované za platné, a to bez ohľadu na znenie § 139 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ktoré je na prípady s obrovským množstvom podielových spoluvlastníkov fakticky neaplikovateľný, pričom k tejto problematike zatiaľ nezaujal názor ani Najvyšší súd Slovenskej republiky, resp. žalovanému nie je takéto stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky známe, a zrejme nie je známe ani žalobcom, nakoľko argumentujú judikatúrou výlučne Českej republiky, ktorá pre súdy Slovenskej republiky nie je záväzná. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že Obec Dolná Streda pokračuje v majetkovoprávnom vysporiadaní pozemkov pod OR Dolnostredské aj po tom, ako MŽP preukázala svoje práva k väčšinovému podielu pozemkov pod touto ostatnou vodnou plochou. Dňa 23.03.2018 bolo žalovanému doručené podanie Obce Dolná Streda, v ktorom Obec Dolná Streda predložila ďalšie nájomné zmluvy a kúpnu zmluvu, ktorými deklaruje, že má pod OR Dolnostredské vysporiadaný podiel pozemkov vo výške 78,59 %. 30. K námietke chýbajúceho odôvodnenia využitia fakultatívnej možnosti na vydanie rozhodnutia žalovaný uviedol, že zákonodarca v § 34 zákona o rybárstve použil slovné spojenie „môže“, preto by bolo v rozpore s účelom tohto ustanovenia (o ktorom sa žalovaný už zmienil a vyplýva aj z dôvodovej správy k zákonu o rybárstve), ak by žalovaný nepridelil žiadateľovi, ktorý splní všetky podmienky ust. § 34 zákona o rybárstve, ostatnú vodnú plochu na podnikanie v osobitnom režime iba pre to, že sa to žalobcom nepáči, resp. že žalobcovia majú obavy z budúceho pôsobenia žiadateľa na tejto ostatnej vodnej ploche, ktoré nedokážu podporiť žiadnym racionálnym argumentom, nieto ešte dôkazom. Ku konšpiračným námietkam k finančnému vyrovnaniu žalovaný apeloval na preukázateľnú snahu Obce Dolná Streda sa so žalobcom, resp. organizačnou zložkou Sereď finančne vysporiadať, a to nie len počas správneho konania, ale aj po jeho právoplatnom skončení. 31. K námietke hrozby ujmy na životnom prostredí uvedenej pod bodom 8.1 a 8.2 správnej žaloby sa žalovaný už vyjadril, keďže táto námietka sa opakuje, avšak námietky uvedené pod bodom 8.3 správnej žaloby, tieto žalobcovia v priebehu správneho konania vôbec neuplatnili. V tejto súvislosti žalovaný opätovne poukázal na stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a podľa názoru žalovaného správny súd by sa nemal týmito námietkami vôbec zaoberať. Napriek uvedenému názoru, žalovaný k námietke, či Okresný úrad Trnava, odbor starostlivosti o životné prostredie (ďalej len „OÚ Trnava“) bol kompetentný dňa 07.12.2016 udeliť Obci Dolná Streda súhlas podľa § 34 ods. 4 zákona o rybárstve, žalovaný uviedol, že OÚ Trnava dňa 07.12.2016 udelil Obci Dolná Streda súhlas v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane prírody“), podľa ktorého „Orgán ochrany prírody ako dotknutý orgán uplatňuje záujmy ochrany prírody a krajiny najmä formou vyjadrenia alebo iného stanoviska k činnosti podľa osobitného predpisu (ďalej len "vyjadrenie")“. Aktuálne platný zákon o ochrane prírody v prvom stupni ochrany ani v chránenom vtáčom území neustanovuje pre orgán ochrany prírody pôsobnosť na vydanie požadovaného súhlasu, preto OÚ Trnava v danom prípade aplikoval vydanie vyjadrenia podľa § 9 ods. 2 zákona o ochrane prírody. 32. K námietke žalobcov, že OÚ Trnava neposudzoval zamýšľaný plán ani projekt Obce Dolná Streda podnikať v osobitnom režime na ostatnej vodnej ploche v CHVÚ Kráľová, lebo o to nikto nepožiadal, žalovaný uviedol, že na danom území platí prvý stupeň ochrany podľa zákona o ochrane prírody. Nakoľko predmetné územie je aj súčasťou CHVÚ Kráľová, vzťahujú sa naň podmienky ochrany ustanovené vo vyhláške Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 21/2008 Z.z., ktorou sa vyhlasuje Chránené vtáčie územie Kráľová, resp. zakázané činnosti ustanovené v § 2 tejto vyhlášky. Z hľadiska posúdenia žiadosti okresným úradom nie je smerodajné, kto na danej lokalite loví ryby, ale dodržiavanie režimu zakázaných činností v CHVÚ Kráľová. V územiach, ktoré sú súčasťou európskej sústavy chránených území (Natura 2000), medzi ktoré sú zaradené aj chránené vtáčie územia, je akýkoľvek plán alebo projekt, ktorý priamo nesúvisí so starostlivosťou o územie patriace do siete Natura 2000 alebo nie je pre starostlivosť oň potrebný, ale ktorý pravdepodobne môže mať samostatne alebo v kombinácii s iným plánom alebo projektom na toto územie významný vplyv, podlieha hodnoteniu jeho vplyvov na takéto územie z hľadiska cieľov ochrany (§ 28 ods. 2 zákona o ochrane prírody). Každý, kto zamýšľa uskutočniť plán alebo projekt podľa § 28 ods. 2, je povinný predložiť návrh plánu alebo projektu na posúdenie orgánu ochrany prírody v sídle kraja, ak nejde o plán, či projekt, ktorý je predmetom posudzovania vplyvov podľa osobitného predpisu (zákon č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Podanie žiadosti o podnikanie v osobitnom režime nenapĺňalo znaky projektu podľa § 28 ods. 2 zákona o ochrane prírody, keďže projektom sa vzhľadom na odkaz na vymedzenie tohto pojmu v § 3 zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov rozumie realizácia stavieb, iných zariadení, realizačný zámer alebo iný zásah do prírodného prostredia alebo do krajiny meniaci fyzické aspekty lokality vrátane ťažby nerastnej suroviny. Na základe uvedeného je nutné konštatovať, že v prípade zámeru využívať ostatnú vodnú plochu nachádzajúcu sa v CHVÚ Kráľová na podnikanie v osobitnom režime sa posúdenie tohto zámeru v intenciách § 28 zákona o ochrane prírody nevyžadovalo, nakoľko nešlo o projekt s možným významným vplyvom na CHVÚ Kráľová z hľadiska cieľov jeho ochrany. IV. Replika žalobcu. 33. Podaním doručeným súdu dňa 30.05.2018 sa žalobcovia vyjadrili k vyjadreniu žalovaného k žalobe. 34. K protiústavnosti § 34 zákona o rybárstve na margo vyjadrenia žalovaného, žalobcovia uviedli, že tento argument vznášajú dlhodobo a nielen pre účely tohto súdneho konania. Žalobcovia nemajú kompetenciu vzniesť túto námietku pred ÚS SR. V tejto súvislosti žalobcovia poukázali na prax MŽP, ktoré v minulosti vyžadovalo od podnikateľov - žiadateľov o pridelenie vody do osobitného režimu podnikania preukázanie existencie dohody o finančnom vyrovnaní s doterajším užívateľom. Táto prax sanovala dopady protiústavného ust. § 34 zákona o rybárstve, a to s poukazom na ústavnú ochranu vlastníckeho práva a možnosť vyvlastnenia len za náhradu, však MŽP v posledných rokoch od tejto praxe upustilo. Žalovaný aktuálne a ani v predmetnej veci nepodmieňuje odňatie a prikázanie vody podnikateľovi finančnou náhradou pre doterajšieho užívateľa, lebo to nevyžaduje ani zákonodarca v § 34 zákona o rybárstve. Žalovaný túto novú prax odôvodňuje tým, ako aj v tomto konaní uviedol, že MŽP neodníma a neprideľuje podnikateľovi ryby, ale len vodu!, pričom opomína prírodné zákonitosti, ale aj právnu úpravu, keď nie je reálna ani právne dovolená možnosť ryby oddeliť od vody. Žalobcovia poukázali na pripravovanú novelu právnej úpravy (ktorá neprešla legislatívnym procesom v NR SR), že táto upravuje dohodu o finančnom vyporiadaní s doterajším užívateľom ako ďalšiu podmienku pre odňatie vody doterajšiemu užívateľovi a jej pridelenie novému užívateľovi - podnikateľovi, čo rovnako svedčí o protiústavnosti § 34 zákona o rybárstve. 35. K splneniu podmienky aktívneho podnikania, žalobcovia opäť zdôraznili účel § 34 zákona o rybárstve, ktorým je rozvoj podnikateľského prostredia, turizmu, cestovného ruchu a preto by malo ísť o osobu - podnikateľa už podnikajúceho v oblastiach súladných s účelom predmetného zákona. Môže ísť len o podnikateľa, ako je definovaný v § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka, pričom Obec Dolná Streda zákonné podmienky podnikateľa nespĺňa a teda podnikateľom nebola. Žalovaný v svojom vyjadrení výslovne uviedol, že neskúmal, či obec podniká, čím priznal porušenie zákona. 36. S názorom žalovaného k otázke odborného vzdelania podnikateľa a veterinárneho dohľadu žalobcovia nesúhlasia. Opäť zdôraznili, že zákon o rybárstve rozlišuje dve podmienky, ktoré musia byť splnené kumulatívne - odbornosť podnikateľa a úradný veterinárny dohľad nad podnikateľom zvonka. Je zarážajúce, že žalovanému nie je známy princíp právneho štátu, že kontrolór a kontrolovaný nemôže byť tá istá osoba. 37. Žalobcovia nesúhlasia s argumentáciou MŽP k námietke, že OR Dolnostredské nie je ostatnou vodnou plochou s poukazom na § 2 ods. 2 písm. h) zákona o rybárstve a chýbajúce príslušné rozhodnutie, že táto námietka nemôže byť predmetom súdneho prieskumu, nakoľko nebola namietaná v správnom konaní. Žalobcovia poukázali, že aby OR Dolnostredské bolo ostatnou vodnou plochou, je zákonnou podmienkou pre vydanie žalobou napadnutých rozhodnutí. MŽP bolo povinné splnenie tejto podmienky skúmať bez námietky a v odôvodnení svojho rozhodnutia uviesť, na základe čoho, akých skutočností má túto zákonnú podmienku za splnenú. Túto povinnosť si žalovaný nesplnil a venoval sa len otázke, či OR Dolnostredské je vodný tok a nie aj otázke či je to ostatná vodná plocha. Nesplnenie tejto zákonnej podmienky žalobcovia namietali opakovane a to: - rozkladom žalobcov z 18.04.2017 (bod 36 v Prílohe Vyjadrenia: „Originál spisu č. 8117/2016-4.1, 2296/2017-4.1, 578/2018-4.1): „Nebolo dostatočne preukázané, že ide o ostatnú vodnú plochu (nedostatočné preukázanie splnenia obligatórnej podmienky podľa § 34 ods. 1 Zákona)". - vo vyjadrení zo dňa 19.10.2017 a vyjadrení zo dňa 08.11.2017 (body 65 a 71 v Prílohe Vyjadrenia: „Originál spisu č. 8117/2016-4.1, 2296/2017-4.1, 578/2018-4.1): „Napriek tomu, že rozkladová komisia sa nestotožnila s našimi viacerými výhradami, naďalej na nich zotrvávame. “ - rozkladom žalobcov zo dňa 06.12.2017 (bod 74 Prílohy Vyjadrenia: „Originál spisu č. 8117/2016-4.1, 2296/2017-4.1, 578/2018-4.1); „v Rozhodnutí sa správny orgán nedostatočne vysporiadal s tým, či žiadateľ Obec Dolná Streda splnil obligatórne zákonné podmienky pre pridelenie OR Dolnostredské na účely podnikania v osobitnom režime,“ a „žiadateľ nepreukázal bez pochybností, že OR Dolnostredskéje ostatnou vodnou plochou“. Od začiatku správneho konania žalobcovia sústavne opakujú, že nie sú splnené zákonné podmienky na pridelenie OR Dolnostredské Obci Dolná Streda podľa § 34 zákona o rybárstve, vrátane, že OR Dolnostredské nie je ostatnou vodnou plochou. 38. K nájomným zmluvám medzi Obcou Dolná Streda a SPF, ktoré žalovaný vyhodnotil za platné, žalobcovia svoj právny názor vyjadrený v žalobe doplnili o aktuálne rozhodnutie NS SR zo dňa 15.11.2017 v konaní sp. zn. 2Sžo/52/2015, podľa ktorého „Zo samotnej povahy práva užívania nehnuteľnosti vyplýva, že sa jedná o právo, ktoré sa viaže k nehnuteľnosti ako celku. Vzhľadom na to, že spoluvlastnícky podiel sa neviaže k reálne oddelenej časti spoločnej veci, ale ide o podiel ideálny, nie je vzhľadom na pojmový obsah práva spočívajúceho v užívaní nehnuteľnosti podľa názoru najvyššieho súdu možné, aby bolo zriadené vecné bremeno zodpovedajúce právu užívať spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti. Keďže nehnuteľnosť nie je reálne rozdelená na podiely prislúchajúce jednotlivým spoluvlastníkom, reálne nemožno výkon práva užívania realizovať k spoluvlastníckemu podielu, ale len k nehnuteľnosti ako celku.“ Rovnakú právnu výhradu možno aplikovať aj vo vzťahu k nájomnej zmluve na spoluvlastnícky podiel na pozemku, a to zvlášť, ak má byť podľa tejto nájomnej zmluvy zriadená oddychová zóna (predpokladajúca vymedzenie v teréne), ako je to v prípade uvedenej, podľa názoru žalobcov, neplatnej nájomnej zmluvy medzi Obcou Dolná Streda a SPF, ktorou obec nemôže preukazovať nájomné práva k pozemkom pod OR Dolnostredské. Fakt, že Obec Dolná Streda doložila po vydaní a právoplatnosti žalobou napadnutých rozhodnutí ďalšie nájomné zmluvy a kúpnu zmluvu, je irelevantný, lebo tieto mali byť predložené pri podaní žiadosti, pričom v čase vydania napadnutých rozhodnutí, tieto zmluvy neexistovali. 39. Žalobcovia opäť zdôraznili fakultatívnosť odňatia a pridelenia vody s tým, že ak by aj Obec Dolná Streda ako žiadateľ splnila všetky zákonné podmienky (čo nesplnila), stále nemusí MŽP vodu žalobcom odňať a prideliť ju obci. A ak tak MŽP urobilo, malo v svojom rozhodnutí uviesť dôvody, pre ktoré túto zákonnú možnosť využilo, a to zvlášť, keď rozhodnutím dochádza k odňatiu práva žalobcom, ktoré v dobrej viere vykonávali desiatky rokov. Keďže žalovaný v svojich rozhodnutiach žiaden dôvod neuviedol, takéto rozhodnutia sú arbitrárne a treba ich zrušiť. Žalobcovia poukázali na vyjadrenie žalovaného na str. 6, kde konštatuje, „že preukázanie splnenia podmienok zo strany žiadateľov - podnikateľov má zaručiť, že „žiadatelia budú využívať pridelenú ostatnú vodnú plochu na podnikanie v osobitnom režime odborným spôsobom aj s ohľadom na zdravie rýb a ľudí, ktorí tieto ryby konzumujú, ako aj s ohľadom na ochranu životného prostredia“. V dôsledku takéhoto vyjadrenia žalovaný by mal ozrejmiť, ako preukázala splnenie týchto podmienok a cieľov Obec Dolná Streda a na základe čoho žalovaný dospel k tomu, že predmetná voda bude takto využívaná. 40. K vyjadreniu CHVÚ Kráľová a jeho ochrany žalobcovia poukázali opakovane, že tieto námietky uplatňovali opakovane a žalovaný túto skutočnosť účelovo popiera. Žalobcovia námietky uviedli : - vo vyjadrení z 28.02.2017 (bod 18 v Prílohe Vyjadrenia: „Originál spisu č. 8117/2016-4.1, 2296/2017-4.1,578/2018-4.1“), - v bode 5 rozkladu žalobcu z 18.04.2017 (bod 36 v Prílohe Vyjadrenia: „Originál spisu č. 8117/2016-4.1,2296/2017-4.1,578/2018-4.1“), - na str. 4 a 5 vo vyjadrení zo dňa 19.10.2017 (bod 65 v Prílohe Vyjadrenia: „Originál spisu č. 8117/2016-4.1,2296/2017-4.1, 578/2018-4.1“), - samostatným podaním na MŽP SR, sekciu ochrany prírody, biodiverzity a krajiny zo dňa 28.03.2017, na ktoré podanie nám odpovedalo MŽP SR prostredníctvom e-mailu pána A. D. zo dňa 28.04.2017 so záverom, že: „Ministerstvo ďalej nedisponuje bližšími informáciami k hodnoteniu vplyvov a preto sa k tejto skutočnosti nevieme relevantne vyjadriť. Až na základe týchto informácie bude možné vyhodnotiť, či ide v zmysle § 28 ods. 2 zákona o ochrane prírody o plán alebo projekt, ktorý podlieha hodnoteniu jeho vplyvov na takéto územie z hľadiska cieľov jeho ochrany.“. 41. V závere žalobcovia vyvrátili žalovaným tvrdené porušenie zákona vo vzťahu k OR Dolnostredské s tým, že nie je pravdou tvrdenie žalovaného, že vykonal ťažbu bahna a štrkopieskov ako aj že by poškodil akúkoľvek zložku životného prostredia. Ryby v časti OR Dolnostredské ostali v dôsledku dlhodobého sucha na plytčine a pre ich záchranu bolo potrebné prekopať úsek pod plytčinou, resp. medzi plytčinou a ostatnou vodou, aby sa opätovne naplnila vodou aj daná príbrežná časť a tým boli ryby zachránené. Vďaka promptnej záchrannej akcii žalobcov nedošlo k úhynu rýb a s tým súvisiaceho rizika poškodenia životného prostredia a zabránilo sa vyschnutiu časti OR Dolnostredské. Fakt, že žalobcom nebolo uložené žiadne nápravné opatrenie či povinnosť na navrátenie do pôvodného stavu, svedčí o tom, že jeho konanie životnému prostrediu danej lokality neuškodilo (skôr pomohlo). Pravdou ale je, že žalobcovia nezískali vopred písomný súhlas okresného úradu, lebo ho vzhľadom na naliehavosť situácie nemali kedy žiadať a čakať na jeho vydanie a preto uhradili uloženú pokutu 700,- Eur, ktorej výška tiež svedčí o tom, že nedošlo k porušeniu žiadnej materiálne významnej povinnosti. V. Duplika žalovaného. 42. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcov z 30.05.2018 vyjadril podaním doručeným súdu dňa 25.02.2019 s tým, že zásadne nesúhlasí s tvrdením žalobcov o tom, že žalovaný neposkytol ani jediný právny či odôvodnený vecný argument, ktorým by vyvrátil namietané porušenie zákona a preukázal splnenie zákonných podmienok na vydanie žalobou napádaných rozhodnutí. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na svoje vyjadrenie z 15.05.2018 k správnej žalobe, v ktorom sa podrobne vyjadril ku každej námietke žalobcov obsiahnutej v správnej žalobe. Podľa názoru žalovaného, práve argumentácia žalobcov je nepresvedčivá, založená na rozširovaní zákonných podmienok, resp. vyžadovaní plnenia podmienok nad rámec § 34 zákona o rybárstve. 43. Žalovaný opäť poukázal na skutočnosť, že žalobcovia v priebehu celého správneho konania nenamietali, že OR Dolnostredské nespĺňa definíciu uvedenú v § 2 ods. 2 písm. h) zákona o rybárstve ale tvrdili iba to, že OR Dolnostredské je vodný tok. V tejto súvislosti žalovaný zdôraznil, že predmetom súdneho prieskumu môžu byť len námietky, ktoré už boli uplatnené v odvolaní (rozklade) proti prvostupňovému rozhodnutiu, a s ktorými sa muselo ministerstvo (minister) ako odvolací orgán vysporiadať v svojom rozhodnutí. Uvedený názor žalovaný oprel o judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 31/2002 ZSP v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol „Predmetom súdneho prieskumu potom už nemôžu byť nové námietky, uplatnené po prvýkrát v žalobe, ktoré mohli byť uplatnené už po doručení prvostupňového rozhodnutia v podanom odvolaní.“). 44. Žalovaný nesúhlasí s tvrdením žalobcov vo vyjadrení z 15.05.2018 v ktorom uviedli, cit. „Ministerstvo nemalo dôvod vydávať rozhodnutie podľa § 39 ods. 1 písm. e) zákona o rybárstve, nakoľko ministerstvo nemalo o charaktere OR Dolnostredské ako ostatnej vodnej plochy žiadnu pochybnosť a so žiadnou námietkou v tomto duchu neprišiel počas celého správneho konania ani žiaden z účastníkov konania (vrátane žalobcu či Slovenského vodohospodárskeho podniku, š.p.).“ K uvedenému žalovaný uviedol, že existencia rozhodnutia podľa § 39 ods. 1 písm. e) zákona o rybárstve nie je podmienkou na vydanie rozhodnutia podľa § 34 zákona o rybárstve. Takéto rozhodnutie t.j. že vodná plocha spĺňa definíciu podľa § 2 ods. 2 písm. h) zákona o rybárstve sa vydáva iba vtedy, ak sú v tomto smere pochybnosti, pričom ministerstvo ani účastníci konania takéto pochybnosti nemali, resp. ich v priebehu správneho konania nevzniesli. Žalobcovia v priebehu správneho konania tvrdili len to, že OR Dolnostredské nemôže byť ostatná vodná plocha, pretože je vodný tok. K uvedenému žalovaný uviedol, že otázka, či OR Dolnostredské je alebo nie je vodný tok, bola právoplatne vyriešená rozhodnutím Obvodného úradu životného prostredia Galanta, odboru štátnej vodnej správy a odpadového hospodárstva č. A2005/00216-OÚŽP-629/05-OV zo dňa 20.04.2005 tak, že OR Dolnostredské nie je vodný tok. Výrok tohto rozhodnutia, vydanie ktorého iniciovali žalobcovia a proti ktorému sa v danom čase neodvolali, začal žalobcom prekážať až v čase, keď o pridelenie OR Dolnostredské na účely podnikania v osobitnom režime požiadala Obec Dolná Streda. Ministerstvo nebolo v zmysle správneho poriadku povinné čakať s vydaním napadnutých rozhodnutí do právoplatného skončenia konania, ktoré pred Okresným úradom Galanta, odborom starostlivosti o životné prostredie, opätovne iniciovali žalobcovia. V predmetnom správnom konaní sa znaleckým dokazovaním preukázalo (znalecký posudok č. 2/2017 vypracovaný U.. S. O., znalecký posudok č. 3/2018 vypracovaný B.. U.. Z. G., T..), že OR Dolnostredské nie je vodný tok a konanie bolo z tohto dôvodu podľa § 30 ods. 1 písm. i) správneho poriadku zastavené. 45. Napriek tomu, že námietka žalobcov, že OR Dolnostredské nespĺňa definíciu ostatnej vodnej plochy podľa § 2 ods. 2 písm. h) zákona o rybárstve a teda nemôže byť predmetom súdneho prieskumu, žalovaný za citácie ust. § 2 ods. 2 zákona o rybárstve uviedol, že napriek tomu, že predmetné ustanovenie zdanlivo obsahuje taxatívny výpočet vodných útvarov, ktoré sa považujú za ostatnú vodnú plochu, z dôvodovej správy k § 2 zákona o rybárstve vyplýva, že ostatnými vodnými plochami sú všetky vodné plochy, ktoré nie sú vodným tokom, rybníkom, rybochovným zariadením ani vodárenskou nádržou, o čom svedčí aj samotné označenie týchto vodných plôch „ostatné“. Preto žalovaný má za nepochybné, že OR Dolnostredské nie je vodný tok, nie je rybník, rybochovné zariadenie ani vodárenská nádrž, vzniklo prepojením bývalého odstaveného ramena rieky Váh (ktoré nie je ovplyvňované hydrologickým režimom rieky Váh, nakoľko je oddelené od rieky Váh nepriepustnou podzemnou tesniacou ílovobetónovou stenou) a ťažobnej jamy - štrkoviska, ktoré vzniklo po ťažbe štrku na výstavbu rýchlostnej cesty R1 a teda musí byť ostatnou vodnou plochou (každý vodný útvar musí patriť do niektorej z kategórií podľa § 2 ods. 2 zákona o rybárstve), pričom OR Dolnostredské evidentne nemožno zaradiť do žiadnej z predchádzajúcich kategórií a zároveň je OR Dolnostredské z prevažnej časti tvorené práve štrkoviskom, ktoré je v definícii ostatnej vodnej plochy podľa § 2 ods. 2 písm. h) zákona o rybárstve aj výslovne uvedené. V tejto súvislosti žalovaný dal do pozornosti nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 72/2010 zo dňa 04.05.2010, v ktorom je uvedené „V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že ústavný súd už v rámci svojej rozhodovacej činnosti konštatoval, že nevyhnutnou súčasťou rozhodovacej činnosti súdov zahŕňajúcej aplikáciu abstraktných právnych noriem na konkrétne okolnosti individuálnych prípadov je zisťovanie obsahu a zmyslu právnej normy uplatňovaním jednotlivých metód právneho výkladu. Ide vždy o metodologický postup, v rámci ktorého nemá žiadna z výkladových metód absolútnu prednosť, pričom jednotlivé uplatnené metódy by sa mali navzájom dopĺňať a viesť k zrozumiteľnému a racionálne zdôvodnenému vysvetleniu textu právneho predpisu. Pri výklade a aplikácii ustanovení právnych predpisov je nepochybne potrebné vychádzať prvotne z ich doslovného znenia. Súd však nie je doslovným znením zákonného ustanovenia viazaný absolútne. Môže, ba dokonca sa musí od neho (od doslovného znenia právneho textu) odchýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov (čl. 152 ods. 4 ústavy). Samozrejme, že sa v takýchto prípadoch musí zároveň vyvarovať svojvôle (arbitrárnosti) a svoju interpretáciu právnej normy musí založiť na racionálnej argumentácii. V prípadoch nejasnosti alebo nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia právneho predpisu (umožňujúceho napr. viac verzií interpretácie) alebo v prípade rozporu tohto znenia so zmyslom a účelom príslušného ustanovenia, o ktorého jednoznačnosti niet pochybnosti, možno uprednostniť výklad e ratione legis pred doslovným gramatickým (jazykovým) výkladom. Viazanosť štátnych orgánov zákonom v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy totiž neznamená výlučnú a bezpodmienečnú nevyhnutnosť doslovného gramatického výkladu aplikovaných zákonných ustanovení. Ustanovenie čl. 2 ods. 2 ústavy nepredstavuje iba viazanosť štátnych orgánov textom, ale aj zmyslom a účelom zákona (III. ÚS 341/07).“ S odkazom na uvedené, napriek tomu, že by sa touto námietkou súd nemal zaoberať, podľa názoru žalovaného prísnym gramatickým výkladom § 2 ods. 2 písm. h) zákona o rybárstve, ak by súd „spravil“ z OR Dolnostredské vodný útvar, ktorý nepatrí do žiadnej kategórie vodných útvarov podľa § 2 ods. 2 zákona o rybárstve, bolo by to v rozpore s účelom § 2 ods. 2 zákona o rybárstve a bola by tým spochybnená aj legitimita užívania OR Dolnostredské žalobcami po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia Obvodného úradu životného prostredia Galanta, odboru štátnej vodnej správy a odpadového hospodárstva č. A2005/00216-OÚŽP-629/05-OV zo dňa 20.04.2005, ktorým bolo určené, že OR Dolnostredské nie je vodný tok. 46. K námietke žalobcov vo vzťahu k § 44 ods. 2 zákona o rybárstve, z ktorého žalobcovia vyvodzujú nesprávny záver, že toto prechodné ustanovenie vylučuje možnosť pridelenia ostatnej vodnej plochy, na ktorej bol pridelený výkon rybárskeho práva podľa doterajších predpisov žiadateľovi podľa § 34 zákona o rybárstve, žalovaný opätovne namieta skutočnosť, že žalobcovia týmto prechodným ustanovením nedôvodili v priebehu správneho konania, ale až v svojich vyjadreniach zo dňa 22.11.2018 a zo 07.02.2019, preto na túto námietku by správny súd nemal prihliadať. Napriek tomu žalovaný, ako už uviedol na pojednávaní dňa 06.12.2018 opäť konštatoval, že výkladu žalobcov odporuje samotné ust.§ 34 ods. 1 zákona o rybárstve, podľa ktorého „Z rybárskych revírov na ostatných vodných plochách môže ministerstvo na základe žiadosti vyradiť ostatnú vodnú plochu a prideliť ju do užívania podnikateľovi na účely podnikania v osobitnom režime; tento podnikateľ musí preukázať odborné vzdelanie podľa § 31 ods. 4; také pridelenie nie je možné, ak je ostatná vodná plocha vyhlásená za chránenú rybársku oblasť.“ Žalovaný poukázal aj na dôvodovú správu k § 34 zákona o rybárstve „Týmto ustanovením umožňuje podnikateľské aktivity na ostatných vodných plochách (nie vodných tokoch) chovom a lovom rýb podľa prevádzkového poriadku podnikateľa. Pôjde o tzv. komerčný rybolov v rámci agroturistiky, ale aj iných aktivít, pri ktorom umožní podnikateľ záujemcom lov rýb v ním užívanej vode. Takéto vody vyradí ministerstvo z oficiálnej evidencie rybárskych revírov a pridelí ju do užívania podnikateľovi.“ Z uvedeného má žalovaný za nepochybné, že zákonodarca mal na mysli práve ostatné vodné plochy, ktoré už boli vyhlásené za rybárske revíry podľa doterajších predpisov a na ktorých už nejaký subjekt (väčšinou žalobca resp. jeho príslušná mestská organizácia) vykonáva rybárske právo. Zákonodarca tak reagoval na prelomové politické a spoločenské zmeny v roku 1989 (prechod na podmienky trhového hospodárstva), ktoré si vyžiadali revíziu aj v oblasti rybárstva. Účelom tohto ustanovenia bolo potvrdenie doterajšieho právneho stavu až do času, kedy ostatné vodné plochy budú pridelené oprávneným subjektom podľa novej právnej úpravy zákona o rybárstve, pričom takýmto oprávneným subjektom (aj keď sa to v § 44 ods. 2 zákona o rybárstve vyslovene neuvádza) je nepochybne aj žiadateľ, ktorý spĺňa podmienky podľa § 34 zákona o rybárstve. 47. Žalovaný uviedol, že ministerstvo vydalo desiatky rozhodnutí podľa § 34 zákona o rybárstve, kde žalobca v 1.rade bol účastníkom konania (išlo tiež o rybárske revíry, na ktorých mal pridelený výkon rybárskeho práva podľa doterajších predpisov), pričom žalobca väčšinou rešpektoval práva vlastníkov, resp. nájomcov pozemkov (resp. väčšinových podielov pozemkov) pod ostatnými vodnými plochami a títo zas rešpektovali vlastnícke právo žalobcu k rybám, ktoré sa v týchto ostatných vodných plochách v tom čase nachádzali a žalobca sa väčšinou ešte v priebehu správneho konania dohodol so žiadateľmi na finančnom vyrovnaní. 49. K námietke, že Obci Dolná Streda nemohla byť pridelená ostatná vodná plocha na účely podnikania v osobitnom režime, nakoľko nespĺňa definíciu podnikateľa podľa § 2 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“). Požiadavka žalobcov, aby osoby aktívne podnikali už v čase podania žiadosti o pridelenie ostatnej vodnej plochy, je v príkrom rozpore s účelom ust. § 34 zákona o rybárstve, keďže skutočné vykonávanie podnikateľskej činnosti žiadateľov v tejto oblasti prichádza do úvahy až na základe právoplatného rozhodnutia o pridelení ostatnej vodnej plochy na účely podnikania v osobitnom režime. Žalovaný je presvedčený, že postupoval správne, v súlade s § 34 zákona o rybárstve, keď od Obce Dolná Streda vyžadoval iba predloženie živnostenského listu so zodpovedajúcim predmetom živnostenského oprávnenia (poskytovanie služieb v rybárstve) a neskúmal, či Obec Dolná Streda skutočne aj podniká. Žalobcovia vo vyjadrení zo dňa 07.02.2019 poukázali na nález ÚS SR sp. zn. III. ÚS 1/2000 zo dňa 25.05.2000, z ktorého však podľa názoru žalovaného nevyplýva, že by sa v určitej oblasti nemohlo prelínať postavenie obce ako subjektu verejnej moci a zároveň podnikateľa, ale skutočnosť, že obec nemôže určovať podmienky svojho podnikania prostredníctvom normatívneho správneho aktu (všeobecne záväzného nariadenia). Obec Dolná Streda podmienky svojho podnikania na OR Dolnostredské neupravila normatívnym správnym aktom (VZN č. 1/2016 v znení VZN č. 1/2017, na ktoré poukazujú žalobcovia), ale podmienky svojho podnikania na OR Dolnostredské upravila v súlade s § 34 ods. 3 písm. f) zákona o rybárstve, v prevádzkovom poriadku. 50. K námietkam splnenia podmienky odborného vzdelania žiadateľa alebo ním poverenej osoby so zameraním na chov rýb a potvrdenia o zabezpečení veterinárneho dohľadu žalovaný uviedol, že žalobcovia bez opory v zákone o rybárstve spochybňujú splnenie podmienky podľa § 34 ods. 1 a ods. 3 písm. b) zákona o rybárstve. Obec Dolná Streda obe podmienky splnila v osobe veterinárneho lekára A.. X. I., ktorý nepochybne má odborné vzdelanie podľa § 34 ods. 3 písm. b) zákona o rybárstve (o čom sa v administratívnom spise nachádzajú doklady) a zaviazal sa pre Obec Dolná Streda vykonávať odborný dohľad (čestné prehlásenie a poverenie udelené A.. X. I. od Obce Dolná Streda podľa § 34 ods. 3 písm. b) zákona o rybárstve), ktorý bol poverený aj Regionálnou veterinárnou a potravinovou správou Galanta vykonávaním veterinárneho dohľadu na OR Dolnostredské v zmysle § 34 ods. 3 písm. e) zákona o rybárstve. Námietka žalobcov, že každá z týchto podmienok musí byť splnená prostredníctvom inej osoby, nemá oporu v zákone o rybárstve. Ak by zákonodarca nesúhlasil s kumuláciou týchto dvoch funkcií, priamo v zákone by takúto možnosť vylúčil. Konflikt záujmov na strane A.. X. I. nevidí ani Veterinárna a potravinová správa Galanta, ktorá A.. I. poverila vykonávaním veterinárneho dohľadu na OR Dolnostredské v zmysle § 34 ods. 3 písm. e) zákona o rybárstve a v tejto súvislosti žalovaný predložil súdu i jej stanovisko. 52. K námietke k splneniu podmienky doloženia súhlasu príslušného orgánu ochrany prírody, či je možné ostatnú vodnú plochu využívať na podnikanie alebo iba ako rybársky revír žalovaný uviedol, že Obec Dolná Streda predložila ministerstvu stanovisko Okresného úradu Trnava, odboru starostlivosti o životné prostredie, oddelenia ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia kraja č. OU-TT- OSZPl-2016/036852/Vk zo dňa 07.12.2016, ktorým bol daný súhlas na výkon rybárskeho práva ako aj na využívanie predmetnej vodnej plochy na účely podnikania v osobitnom režime pre obec Dolná Streda za predpokladu rešpektovania zakázaných činností ustanovených vo vyhláške (v súlade s § 34 ods. 4 zákona o rybárstve) a zároveň uviedol, že predmetnú námietku uvedenú v bode 8.3 správnej žaloby, žalobcovia v priebehu správneho konania neuplatnili. V tejto súvislosti žalovaný opätovne uviedol, že predmetom súdneho prieskumu môžu byť len námietky, ktoré boli uplatnené v odvolaní (rozklade) proti prvostupňovému rozhodnutiu, a s ktorými sa muselo ministerstvo (minister) ako odvolací orgán vysporiadať v svojom rozhodnutí. 53. K porušeniu zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny žalobcami, žalovaný poukázal na klasifikáciu porušenia tohto zákona orgánom, ktorý v tejto veci rozhodoval - Obvodný úrad životného prostredia Galanta, odbor kvality životného prostredia v svojom právoplatnom rozhodnutí č. A2012/00412 zo dňa 16.10.2012 konštatoval, že žalobca resp. jeho organizačná zložka Sereď vykonal v CHVÚ Kráľová ťažbu bahna a štrkopieskov bez povolenia orgánu ochrany prírody a krajiny, čím poškodil biotopy národného a európskeho významu a zmenil stav mokrade. VI. Vyjadrenie pribratého účastníka v I. rade Obec Dolná Streda. 54. Obec Dolná Streda, ako pribratý účastník správneho konania sa k žalobe vyjadrila podaním doručeným súdu dňa 04.07.2018 s tým, že žalobu žiada zamietnuť v celom rozsahu a zaviazať žalobcov k náhrade trov konania. 55. Obec Dolná Streda poukázala na skutočnosť, že odobratie revíru žalobcom bolo vykonané v súlade zo zákonom o rybárstve, nie je to nič mimoriadne, na čo poukázal žalovaný s odvolaním sa na súdne konanie na Krajskom súde v Bratislave pod sp.zn. 5S/9/2015. Odkedy nadobudol v roku 2002 účinnosť zákon o rybárstve, žalovaný odobral žalobcovi v 1. rade už vyše stotridsať revírov. 56. Žalobcovia odmietajú rešpektovať vlastnícke práva a nájomné práva Obce Dolná Streda k pozemkom pod vodnou plochou, čo potvrdil nezákonným zapísaním vecného bremena na pozemky vo vlastníctve Obce Dolná Streda a SVP.š.p. Banská Štiavnica, ktoré bolo na základe protestu prokurátora rozhodnutím sp. zn. UP 1/2018 Okresného úradu, katastrálnym odborom vymazané. 57. Obec Dolná Streda od začiatku svojej aktivity o pridelenie OR Dolnostredské do užívania v osobitnom režime, deklarovala záujem o rokovanie vo veci vysporiadania, rešpektujúc fakt, že ryby, ktoré žalobcovia do OR Dolnostredské na základe zákonnej povinnosti nasadili, sú ich majetkom a preto navrhol žalobcom rokovanie o vysporiadaní. Žalobcovia návrh obce odmietli. I v priebehu správneho konania pred MŽP SR, obec o záujme sa zo žalobcami vysporiadať, doložila čestným prehlásením. Po vydaní rozhodnutia MŽP SR, ktorým bol žalobcom revír odobratý a ostatná vodná plocha bola pridelená do užívania v osobitnom režime Obci Dolná Streda, sa mali žalobcovia pokúsiť o rokovanie vo veci vysporiadania. Žalobcovia týmto smerom neprejavili žiadnu snahu a bola to opäť obec, ktorá navrhla rokovanie. Žalobcovia nielenže s rokovaním nesúhlasili, ale v odpovedi obec upozornili, aby sa o vyrovnanie nesnažila. Napriek uvedenému, Obec Dolná Streda aj v priebehu tohto súdneho konania je ochotná rokovať a majetkovo sa za ryby vysporiadať. 58. K vyjadreniu žalobcov, že im hrozí nevyčísliteľná ujma z dôvodu ušlého zisku obec konštatovala, že žalobcovia nemajú pridelené revíry od štátu za účelom podnikania v osobitnom režime a vytvárania zisku, preto nemôžu dôvodiť stratou obhospodarovaného a užívacieho práva na OR Dolnostredské ako nevyčísliteľnou škodou a ušlým ziskom, zvlášť, keď žalobcovia od samého začiatku neprejavili záujem o rokovanie o vysporiadaní. Nevyčísliteľná strata hrozí práve Obci Dolná Streda, ktorá je vlastníkom a nájomcom pozemkov pod vodnou plochou a ktorá investovala do možnosti podnikania v osobitnom režime nemalé finančné prostriedky, ostatnú vodnú plochu zarybnila a nemôže ju užívať. Obec vyčíslila reálnu ujmu keď zaplatila za ryby 10.560,-€, za prenájom pozemkov 6.791,80 €, za kúpu pozemkov 24.800,- €, za Geometrické plány, znalecké posudky, úprava účelovej komunikácie atď. v celkovej sume 24.719,98 €. Obec predložila súdu tabuľky z ktorých podľa ďalšieho účastníka jednoznačne vyplýva, že žalobcovia z OR Dolnostredského si ryby takmer všetky vylovili, preto nemali záujem o rokovanie o vysporiadaní, lebo vedia, že ich vlastná evidencia dokazuje opak a to, že v OR Dolnostredskom sa nachádza už iba minimálne množstvo rýb. Taktiež obec poukázala na skutočnosť, že samotní rybári sa kúpou povolenia skladajú na zarybnenie vôd, ktoré majú žalobcovia pridelené na výkon rybárskeho práva a nie na podnikanie v osobitnom režime a preto sa nedá hovoriť o tom, že žalobcovia investovali do vody svoje peniaze za účelom zisku. Žalobcovia, ako občianske združenie nemajú žiadny nárok na vytváranie zisku z predaja povolení na lov rýb tak, ako upravujú Stanovy v § 26 bod 14. „ Členské príspevky, získané z predaja povolení na lov rýb, musia byť použité výlučne na zarybňovanie a ochranu rybárskych revírov. V prípade splnenia minimálnej zarybňovacej povinnosti je možné časť členských príspevkov použiť na označenie, údržbu alebo nájom revíru a na nadobudnutie rybárskych revírov do vlastníctva ZO SRZ, alebo Rady SRZ.“. 59. Obec Dolná Streda poukázala na skutočnosť, že v roku 2017 bol na OR Dolnostredské veľký úhyn rýb v množstve 4.230 kg, ktorý bol šetrení SIŽP, pričom úhyn bol uznaný dodávateľom týchto uhynutých rýb, ktoré v rovnakom množstve opätovne dodal ako náhradu vzniknutej škody, tieto však už neboli nasadené do OR Dolnostredské, ale do iných revírov žalobcu v 1.rade tak, ako je uvedené v prehľade zarybnenia za rok 2017. V ďalšej časti vyjadrenia sa obec zaoberá zarybneniu OR Dolnostredské žalobcom v rokoch 2016 a 2017, čo však nie je predmetom tohto súdneho prieskumu a preto tieto skutočnosti súd v odôvodnení svojho rozhodnutia neuvádza. 60. K ochrane životného prostredia Obec Dolná Streda uviedla, že za krátky čas čo mala v užívaní na podnikanie v osobitnom režime OR Dolnostredské, uskutočnila kontrolný lov zameraný na početnosť rybej osádky, jej zdravotný stav a kontrolu kvality vody v rybníku aby neprišlo k ohrozeniu životného prostredia a zdravia obyvateľov. Obec vyčistila okolie OR Dolnostredské od odpadkov, osadila odpadkové koše, aby návštevníci časti Chráneného obecného územia ktoré sa nachádza v CHVÚ Králová, neznečisťovali životné prostredie, čím obec prispela k ochrane životného prostredia a zdravia obyvateľstva. Obec Dolná Streda prijala, ako jediná na Slovensku, v roku 2016 všeobecné záväzné nariadenie obce o Obecnom chránenom území, ktoré žalobcovia napadli na Okresnej prokuratúre v Galante, kde hlavne namietali tú skutočnosť, že obec vytvorením oddychovej zóny (úsek dlhy cca 200 m), v časti chráneného obecného územia nepovolila vjazd motorovým vozidlám, čo prekážalo žalobcom z dôvodu, že jeho členovia sa nemôžu dostať autom až k vode, čo neprispieva k ochrane životného prostredia. V ďalšom obec poukázala na skutočnosť, že voči MsO SRZ Sereď bolo v roku 2012 Obvodným úradom životného prostredia vedené konanie za spáchanie správneho deliktu na úseku ochrany prírody a krajiny. Rozhodnutím o správnom delikte č. A2012/00412 zo dňa 16.10.2012, za porušenie § 6 ods.4 zákona o OPaK bola Mestskej organizácií SRZ Sereď uložená pokuta vo výške 733,19 €. VII. Návrh na prerušenie konania. 62. Žalobcovia spolu so správnou žalobou podali návrh na prerušenie konania podľa § 100 ods. 1 písm. b) SSP s tým, aby správny súd predložil Ústavnému súdu SR návrh na začatie konania o súlade § 34 ods. 1 až ods. 3 a § 39 ods. 1 písm. e) zákona o rybárstve s čl. 1 ods. 1, čl. 4, s čl. 12 ods. 1, s čl. 20 ods. 1, s čl. 44 a s čl. 55 Ústavy SR. Svoj návrh odôvodnili názorom, podľa ktorého, ak chce fyzická alebo právnická osoba - nepodnikateľ vykonávať rybárske právo, spojené so zákonnými povinnosťami na úseku ochrany životného prostredia, musí sa finančne vyrovnať s doterajším užívateľom ostatnej vodnej plochy (§ 4 ods. 9 zákona o rybárstve). Ale ak chce podnikateľ podnikať v oblasti rybolovu, bez toho, aby bol viazaný zákonnými povinnosťami na úseku ochrany životného prostredia, nemusí sa finančne vyrovnať s doterajším užívateľom vody (§ 34 zákona o rybárstve). Kým doterajší užívateľ ostatnej vodnej plochy sa musel starať o ostatnú vodnú plochu, na svoje náklady, vrátane povinných investícií do zarybnenia vodnej plochy (napr. § 6 zákona o rybárstve), podnikateľ, ktorému má byť vodná plocha pridelená, tak robiť nemusí a nikto nie je povinný (ani štát, ani podnikateľ) odškodniť doterajšieho užívateľa. 63. Protiústavnosť žalobcovia vidia v tom, že § 34 zákona o rybárstve umožňuje: - porušenie ústavnej ochrany vlastníckeho práva doterajšieho užívateľa (žalobcov), ktorí boli zo zákona povinní investovať svoj majetok do ostatnej vodnej plochy, ale nemajú nárok na vrátenie ich investícií, - nerovnaké zaobchádzanie s vlastníkmi (či nájomcami) pozemkov pod ostatnou vodnou plochou, kedy iba podnikatelia nie sú povinní sa finančne vysporiadať s doterajším užívateľom a paradoxne nie sú viazaní povinnosťami na úseku ochrany životného prostredia,- poškodenie životného prostredia, nedodržanie legitímnych očakávaní, keď podnikateľovi nič nebráni vydrancovať zarybnenie realizované na náklady predchádzajúceho užívateľa. VIII. Administratívne konanie. 64. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že dňa 29.10.2016 bola žalovanému doručená žiadosť Obce Dolná Streda zo dňa 20.10.2016, podľa § 34 ods. 1 zákona o rybárstve, o pridelenie ostatnej vodnej plochy „Dolnostredské rameno“, nachádzajúce sa v kat. území B. S., okres M., na účely podnikania v osobitnom režime. Žalovaný listom č. 8117/2016-4.1 z 08.11.2016 aj elektronicky upovedomil účastníkov konania a dotknuté orgány, o začatí konania s možnosťou podania námietok. V stanovenom termíne podali námietky žalobcovia a Slovenský vodohospodársky podnik, š. p. Banská Štiavnica (ďalej len „SVP, š. p.“). 78. Žalobcovia doručili elektronicky dňa 17.03.2017 žalovanému rozhodnutie Okresného úradu Galanta, katastrálny odbor č. XI 6/2017 zo dňa 14.03.2017, o výmaze "nájomných práv" Obce Dolná Streda, ako žiadateľa o pridelenie vodnej plochy, k pozemkom vo vlastníctve SVP, š.p. pod vodnou plochou OR Dolnostredské a zároveň poukázali na prebiehajúce konanie pred SPF, odborom vnútornej kontroly a Radou SPF k otázke ne/platnosti Nájomnej zmluvy pod č. k. SPFS/2017/05403. 79. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že žalobcovia sa žalobu zo dňa 21.03.2017 podanou na Okresný súd Galanta domáhali určenia absolútnej neplatnosti Nájomnej zmluvy č. 04877/2015- PNZ P41387/15.00 zo dňa 01.03.2016 uzavretej medzi Obcou Dolná Streda a SPF z dôvodu, že predmetom nájmu má byť iba ideálny spoluvlastnícky podiel bez jeho ďalšieho vymedzenia a alokovania na konkrétnom pozemku a účelom nájmu má byť využitie na oddychovú zónu, pričom nie je možné určiť, v ktorej časti pozemku p.č. XXXX v k.ú. B. S. sa oddychová zóna môže nachádzať a rovnako nie je možné určiť, ktorá časť pozemku je predmetom nájmu. X. Závery správneho súdu. 114. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného aj prvostupňového správneho orgánu, ktorými nebolo vyhovené námietkam žalobcov pri rozhodovaní o žiadosti Obce Dolná Streda zo dňa 20.10.2016, podľa § 34 ods. 1 zákona o rybárstve, o pridelenie ostatnej vodnej plochy „Dolnostredské rameno“, na účely podnikania v osobitnom režime, keď žalovaný odobral žalobcom výkon rybárskeho práva na ostatnej vodnej ploche - rybárskom revíre č. 2-1550- 1-1 OR Dolnostredské, vyradil rybársky revír č. 2-1550-1-1 OR Dolnostredské z evidencie rybárskych revírov a pridelil Obci Dolná Streda vodnú plochu - OR Dolnostredské (16,65 ha), k.ú. B. S., okres M., na účely podnikania v osobitnom režime. 118. Námietku žalobcov špecifikovanú v odseku 9. tohto rozhodnutia, že Obec Dolná Streda nesplnila zákonnú podmienku uloženú v § 34 ods. 3 písm. a) zákona o rybárstve, súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Z obsahu administratívneho spisu je nepochybné, že Obec Dolná Streda ako právnická osoba, predložila spolu so žiadosťou osvedčenie o živnostenskom oprávnení č. OU-GA-OZP-2016/010965-2 z 11.10.2016, ktoré v plnej miere osvedčuje obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo tak, ako vyžaduje zákon. V tejto súvislosti súd dodáva, že osvedčenie o živnostenskom oprávnení je verejnou listinou, t.j. listinou vydanou orgánom verejnej správy v medziach jeho právomoci; a tak sa skutočnosti uvedené vo verejnej listine považujú za pravdivé bez ďalšieho zisťovania, ak sa nedokáže opak. Keďže v predmetnom živnostenskom oprávnení, okrem iného, je uvedený predmet živnostenského oprávnenia - poskytovanie služieb v rybárstve, žalovaný v súlade so zákonom č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní, vychádzal z predmetnej listiny. Pokiaľ ide o namietanú skutočnosť, že žalovaný neskúmal, či obec skutočne podniká v zmysle živnostenského oprávnenia, súd dal za pravdu žalovanému, že v medziach logiky nebol dôvod takúto skutočnosť skúmať, keďže obec až v súvislosti so žiadosťou o pridelenie ostatnej vodnej plochy do užívania podnikateľovi na účely podnikania, začne podnikať po tom, ako ministerstvo žiadosti vyhovie. Ak by zákonodarca chcel, aby v prípade žiadateľa išlo o podnikateľa, ktorý už v čase podania žiadosti podniká, tak by takúto požiadavku explicitne v zákone uviedol. V tejto súvislosti súd už len dodáva, že obec má viacero spôsobov, ako sa zapojiť aktívne do podnikateľského života a tak zhodnocovať svoj majetok. Obec hospodári s vlastným majetkom a príjmami, pričom nemožno hovoriť ako o samostatnej rozpočtovej organizácii. Forma podnikania je vždy na rozhodnutí samosprávy, ktoré bude determinovať spôsob ovládania a kontroly podnikateľskej činnosti obce. Majetok obce možno využiť najmä na verejné účely, na podnikateľské účely a na výkon samosprávy. Ak si obec nezaložila na podnikateľskú činnosť samostatný podnikateľský subjekt a túto činnosť vykonáva súčasne so svojou hlavnou činnosťou, mala by si zabezpečiť v evidencii oddelené sledovanie príjmov, ktoré sú predmetom zdanenia dane z príjmov a výdavkov vynaložených na tieto príjmy, od príjmov, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú o dane oslobodené. 119. Námietku žalobcov špecifikovanú v odseku 10. tohto rozhodnutia, že Obec Dolná Streda pri podaní žiadosti nepreukázala odborné vzdelanie so zameraním na chov rýb obcou poverenej osoby (§ 34 ods. 1 a ods. 3 písm. b) zákona o rybárstve) a potvrdenie o zabezpečení veterinárneho dohľadu (§ 34 ods. 3 písm. e) zákona o rybárstve), keď obidve podmienky zabezpečila v jednej osobe A.. X. I., čo vykazuje konflikt záujmov, súd vyhodnotil ako dôvodnú. Súd dal za pravdu žalobcom, že účelom preukázania odborného vzdelania (§ 34 ods. 3 písm. b) zákona o rybárstve) žiadateľa so zameraním na chov rýb alebo ním poverenej osoby má zabezpečiť, že sám podnikateľ alebo ním poverená osoba musí mať odborné vzdelanie so zameraním na chov rýb, inak povedané, že vedia na základe svojho odborného vzdelania ako ryby chovať s ohľadom na samotný zdravý chov rýb (zdravie rýb) a s tým súvisiacu konzumáciu rýb ľuďmi (zdravie ľudskej populácie). Úmyslom inštitútu veterinárneho dohľadu (§ 34 ods. 3 písm. e) zákona o rybárstve) je zabezpečiť chov rýb pod veterinárnym dohľadom, t.j. zabezpečiť úradnú kontrolu, ktorú vykonáva úradom ustanovený veterinárny lekár, ktorý vykonáva kontroly zdravotného stavu rýb, dodržiavanie podmienok celkovej pohody rýb, kontroluje prípadnú liečbu rýb, dozoruje celý chov rýb a spolupracuje s orgánmi štátnej správy pri zisťovaní príčin úhynu rýb prípadne znečistenia životného prostredia. 121. Námietku žalobcov špecifikovanú v odseku 11. a 12. tohto rozhodnutia, že iba ak by OR Dolnostredské bolo ostatnou vodnou plochou, mohlo by byť vyradené z rybárskych revírov, odňaté žalobcom a pridelené Obci Dolná Streda, súd vyhodnotil ako dôvodnú. V súvislosti s uvedenou námietkou sa treba v prvom rade vysporiadať s otázkou, či OR Dolnostredské je ostatnou vodnou plochou, lebo iba na základe tejto skutočnosti môže žalovaný vyradiť ostatnú vodnú plochu z rybárskych revírov a prideliť ju do užívania podnikateľovi v osobitnom režime. Žalovaný mal predmetnú otázku, v zmysle odôvodnenia svojho rozhodnutia, vyriešenú rozhodnutím Obvodného úradu životného prostredia Galanta č. A 2005/00216-OÚŽP-629/05-OV z 20.04.2005, špecifikované v odseku 69. tohto rozhodnutia, v ktorom bolo konštatované, že vodná plocha na parcelách č. XXX/X, XXX, XXXX/ X v k.ú. B. S., nachádzajúce sa pod rybárskym revírom „Rameno Dolná Streda č. 2-1550-1-1“, nie je vodným tokom podľa § 43 ods. 1 vodného zákona a to s dôrazom na skutočnosť, že predmetné rozhodnutie nebolo zrušené a to ani rozhodnutiami špecifikovanými v odseku 70. tohto rozhodnutia, keď rozhodnutie Okresného úradu Galanta, odbor životného prostredia č. OU-GA-OSZP-2016/005620/ OV/SV z 12.05.2016, ktorým správny orgán na žiadosť Obce Dolná Streda rozhodol, že pozemky tam špecifikované, nie sú vodným tokom a od vodného toku Váh sú oddelené hrádzou, v spojení s rozhodnutím Okresného úradu Trnava, odbor opravných prostriedkov č. OU-TT-00P3-2017/002971 z 30.01.2017. Správny súd s poukazom na dikciu ust. § 34 ods. 1 zákona o rybárstve je názoru, že žalovaný v súlade s výkonom dobrej verejnej správy, mal explicitne riešiť odbornú otázku ostatnej vodnej plochy, podľa § 43 ods. 7 zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách, a to rozhodnutím príslušného orgánu vodnej správy a nie vychádzať z rozhodnutia Okresného úradu Galanta z roku 2005 o tom, že OR Dolnostredské nie je vodným tokom. A ak aj žalovaný vychádzal z uvedeného rozhodnutia, v spojení s vyjadrením Slovenského vodohospodárskeho podniku š.p., zo dňa 26.04.2017 špecifikované v odseku 83. tohto rozhodnutia, mal v svojom rozhodnutí nepochybne v správnej úvahe uviesť, ako rozhodnutie o tom, že OR Dolnostredské nie je vodným tokom, má dopad na to, že OR Dolnostredské je ostatnou vodnou plochou, ktorú možno na základe žiadosti vyradiť a prideliť ju do užívania Obci Dolná Streda. Minimálne v tejto časti je rozhodnutie žalovaného nepreskúmateľné pre nedostatočné odôvodnenie. Rovnako v tejto súvislosti, keďže v správnom konaní boli predložené dva rozdielne znalecké posudky, žalobca predložil posudok pX.. U.. O. W., B.., špecifikovaný v odseku 84. tohto rozhodnutia, podľa ktorého OR Dolnostredské je vodným tokom a Obec Dolná Streda predložila posudok U.. S. O., podľa ktorého OR Dolnostredské nie je vodným tokom, mal podľa názoru súdu, žalovaný požiadať príslušnú štátnu vodnú správu o zaujatie aktuálneho stanoviska aj k týmto znaleckým posudkom a nie automaticky vychádzať z vyjadrenia Slovenského vodohospodárskeho podniku š.p., zo dňa 26.04.2017 o tom, že OR Dolnostredské nie je vodným tokom. V konečnom dôsledku, práve v dôsledku uvedených pochybností, dal zákonodarca ministerstvu kompetenciu, v zmysle § 39 ods. 1 písm. e) zákona o rybárstve rozhodnúť o tom, či v prípade OR Dolnostredské ide o ostatnú vodnú plochu. Vyriešenie uvedenej otázky je zásadné i pre aplikáciu § 34 ods. 1 zákona o rybárstve a úlohou správneho súdu nie je namiesto správneho orgánu vykonávať dokazovanie za účelom zistenia skutkového stavu, ani meniť či dopĺňať odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia. 122. Obranu žalovaného, že žalobcovia až v žalobe uplatnili námietku, že OR Dolnostredské nie je ostatnou vodnou plochou, pričom súdnemu prieskumu podliehajú len tie námietky, ktoré boli uplatnené v rozklade, súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Z rozkladu žalobcu zo 06.12.2017, proti rozhodnutiu žalovaného č. 8490/2017-4.1 zo dňa 23.11.017 nepochybne vyplýva, že žalobcovia namietali skutočnosť, že Obec Dolná Streda, ako žiadateľ, nepreukázal splnenie všetkých zákonných podmienok ustanovených v § 34 zákona o rybárstve, keď nesplnil obligatórnu podmienku ust. § 34 ods. 1 zákona o rybárstve, že OR Dolnostredské je vodným tokom a nie ostatnou vodnou plochou. To, že žalovaný nesprávne uchopil esenciálny základ posúdenia samotnej žiadosti Obce Dolná Streda, čo sa premietlo i v samotnom správnom konaní, keď neskúmal základnú, adresnú a vecnú otázku, či OR Dolnostredské je ostatnou vodnou plochou tak, ako znie litera zákona, nemôže byť na ujmu žalobcov. Pričom súd je názoru, s poukazom na uvedený rozklad, že žalovaný sa práve s uvedenou námietkou nevyporiadal. Každú námietku treba skúmať z vecného aj obsahového hľadiska. Správny orgán je ten, ktorý v správnom konaní rozhoduje a správne konanie vedie, teda najmä na ňom závisí, akým spôsobom bude konanie prebiehať. Pri vedení konania správny orgán musí postupovať zákonným spôsobom, teda v súlade so správnym poriadkom (a osobitnými právnymi predpismi, v rámci konkrétnej oblasti). 123. Námietku žalobcov špecifikovanú v odseku 13. a 14. tohto rozhodnutia, že Obec Dolná Streda nesplnila zákonnú podmienku § 34 ods. 3 písm. d) zákona o rybárstve, keď musela mať väčšinový podiel vlastníckeho alebo nájomného práva k pozemkom pod OR Dolnostredské, s dôrazom na neplatnosť Nájomnej zmluvy so SPF, súd vyhodnotil ako dôvodnú. Súd dal za pravdu žalobcom v tom, že rozhodnutie v tejto časti je nedostatočne odôvodnené a bez správnej úvahy, keď vo vzťahu k 35 nájomným zmluvám žalovaný od Obce Dolná Streda akceptoval účel nájmu „podnikanie v osobitnom režime" a vo vzťahu k Nájomnej zmluve Obce Dolná Streda so SPF akceptoval účel nájmu „využitie na oddychovú zónu“ a to všetko za premisy, že oddychová zóna obce a podnikateľská aktivita obce sú zásadne odlišné účely využitia. 124. Vo vzťahu k vyhodnoteniu Nájomnej zmluvy Obce Dolná Streda so SPF, ktorej platnosť je predmetom iného súdneho konania, ktoré v čase rozhodovania nebolo právoplatne skončené a žalovaný konanie neprerušil pre riešenie predbežnej otázky a nevyčkal na konečné rozhodnutie, súd dal za pravdu žalobcom. Predmetné správne konanie sa riadi správnym poriadkom, ktorý v § 29 ods. 1 upravuje obligatórne prerušenie konania ak sa začalo konanie o predbežnej otázke upravenej v § 40 správneho poriadku, t.j. predbežnej otázke od posúdenia ktorej závisí rozhodnutie vo veci, ktorá je predmetom správneho konania. Žalovaný sa správnym poriadkom dôsledne neriadil, keď v čase rozhodovania o žiadosti Obce Dolná Streda, ktorá musela preukázať, že má väčšinový podiel vlastníckeho alebo nájomného práva k pozemkom pod OR Dolnostredské (preukazovala 35 nájomnými zmluvami s jednotlivými vlastníkmi - fyzickými osobami a jednou Nájomnou zmluvou so SPF), konanie neprerušil, pričom žalobcovia práve preukázanie tejto podmienky namietali prebiehajúcim súdnym konaním vo vzťahu k Nájomnej zmluve so SPF o určenie absolútnej neplatnosti tejto zmluvy, vedené na Okresnom súde Galanta pod. sp. zn. 25Cb/3/2017. Postup, ktorý zvolil žalovaný, že o predbežnej otázke si urobil úsudok sám (§ 40 správneho poriadku), nie je možné v prípade, ak už konanie, v ktorom sa rieši predbežná otázka potrebná pre správny orgán, pred iným orgánom už začalo. V konečnom dôsledku ust. § 40 správneho orgánu upravuje postup a podmienky pre situáciu, že správny orgán si o predbežnej otázke urobí úsudok sám, čo ale nie je tento prípad. Napriek procesnému pochybeniu žalovaného, správny súd na tomto mieste má potrebu zdôrazniť, že žalovaný svoj úsudok k platnosti predmetnej Nájomnej zmluvy mal dostatočným spôsobom, v logických súvislostiach so správnou úvahou, odôvodniť. Rovnako bolo potrebné osobitne, s odkazom na námietku žalobcov, vyhodnotiť Nájomnú zmluvu Obce Dolná Streda so SPF vo vzťahu k ostatným 35 nájomným zmluvám (pre rozdiel v účele nájmu), preto súd považuje posúdenie všetkých uvedených nájomných zmlúv za neproporcionálne. 125. Námietku žalobcov špecifikovanú v odseku 15. tohto rozhodnutia, spočívajúcu v chýbajúcom odôvodnení rozhodnutí v časti, ktorými odobral OR Dolnostredské žalobcom a pridelil Obci Dolná Streda do podnikania v osobitnom režime, súd vyhodnotil ako dôvodnú. Súd musí konštatovať, že zákonodarca dal v § 39 ods. 1 písm. c) zákona o rybárstve, ministerstvu kompetenciu, rozhodovať o pridelení a odobratí výkonu rybárskeho práva v ostatných vodných plochách, ktorú žalovaný v predmetných rozhodnutiach využil, avšak vôbec neodôvodnil. Žalovaný v odôvodnení svojich rozhodnutí sa žiadnym spôsobom nevysporiadal, neuviedol súvislosti, na základe akej správnej úvahy dospel k záveru pre odobranie žalobcom výkon rybárskeho práva na ostatnej vodnej ploche v rybárskom revíre č. 2-1550-1-1 OR Dolnostredské. Napadnuté rozhodnutie je nespreskúmateľné, pretože dôvody, k tejto časti výroku, úplne absentujú. 130. V rámci odôvodnenia súd sa nezaoberal všetkými námietkami s odkazom na princíp, že súd nemusí dávať odpoveď na všetky otázky nastolené žalobcami v žalobe, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. 131. Vo vzťahu k námietke žalobcov k ust. § 44 ods. 2 zákona o rybárstve, uplatnenej podaním z 22.11.2018, doručeným súdu elektronicky dňa 23.11.2018, súd dal za pravdu žalovanému, keďže v priebehu celého správneho konania túto námietku k prechodným ustanoveniam zákona o rybárstve nepoužili a ani v samotnej žalobe, preto súd na túto námietku neprihliadal. Súd rovnako je názoru, keďže žalobcovia predmetnú námietku v konaní pred správnym orgánom nevzniesli, preto žalovaný ani prvostupňový správny orgán sa s uvedenou námietkou v svojich rozhodnutiach nezaoberali, konajúci správny súd na námietku podanú až v priebehu súdneho konania a po lehote ustanovenej v § 62 ods. 1 SSP, neprihliadal. XI. Trovy konania. 133. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 167 v spojení s § 175 ods. 1 SSP tak, že úspešným žalobcom priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. Pribratí účastníci konania, ktorí boli na strane neúspešného žalovaného si žiadne trovy konania neuplatnili, súd im náhradu trov konania nepriznal. o d ô v o d n e n i e : 1. Krajský súd v Bratislave vo veci pod sp. zn. 6S/50/2018 rozhodol rozsudkom zo dňa 07.03.2019 tak, že zmenil označenie účastníkov konania vo vzťahu k pôvodne označenému žalobcovi 2. Slovenský rybársky zväz, Mestská organizácia Sereď, so sídlom Čepenská 2533, Sereď, IČO: 36 087 793, zastúpený VIA LEGE, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Veterná 1093, Pata, IČO: 36 866 415 a tohto účastníka v záhlaví rozsudku označil ako ďalšieho účastníka, čo sa technicky premietlo vo výroku rozhodnutia ako aj v jeho odôvodnení. 2. Po podaní kasačnej sťažnosti žalovaným a predložení spisu kasačnému súdu, Najvyšší súd SR pod sp.zn. 10Sžk/28/2019 prípisom zo dňa 06.05.2020, doručeným Krajskému súdu v Bratislave dňa 11.05.2020, vrátil spis bez rozhodnutia o kasačnej sťažnosti za účelom vydania opravného rozhodnutia postupom podľa § 143 SSP. Najvyšší súd SR konštatoval, keďže z rozsudku napadnutého kasačnou sťažnosťou ani z predloženého spisu nie je zrejmé, že by v konaní došlo k zmene procesného postavenia účastníkov, keď konanie pred krajským súdom začalo na základe žaloby zo dňa 28.03.2018 podanej dvoma žalobcami v 1.rade Slovenský rybársky zväz, v 2.rade Slovenský rybársky zväz - Mestská organizácia Sereď, že došlo pri vyhotovení rozsudku k inej zrejmej nesprávnosti, ktorú je potrebné opraviť postupom podľa § 143 SSP a to aj v texte rozsudku pokiaľ ide o označenie účastníkov. Až po vydaní opravného uznesenia a jeho doručení účastníkom konania, krajský súd predloží spis na rozhodnutie najvyššiemu súdu o podanej kasačnej sťažnosti. 3. Podľa § 143 Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP), správny súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti. O oprave vydá opravné uznesenie, ktoré doručí osobám uvedeným v § 142 ods. 1. 4. Podľa § 147 ods.2 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku vrátane ustanovenia § 139 ods. 4 a § 141. 5. Správny súd na základe vrátenia spisu najvyšším súdom bez rozhodnutia, v zmysle indícií, že v konaní nedošlo k zmene procesného postavenia účastníka Slovenský rybársky zväz, Mestská organizácia Sereď, so sídlom Čepenská 2533, Sereď, IČO: 36 087 793, zastúpený VIA LEGE, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Veterná 1093, Pata, IČO: 36 866 415, ktorý je v žalobe označený ako žalobca v 2. rade a v záhlaví rozhodnutia je bez ďalšieho označený ako ďalší účastník 1., vydal predmetné opravné uznesenie, nakoľko pri písomnom vyhotovovaní rozsudku došlo k zrejmej nesprávnosti a bolo potrebné opraviť záhlavie, výrok a odôvodnenie rozhodnutia tak, aby korešpondovalo s označením účastníkov konania, ako vyplýva zo žaloby, priebehu konania a z obsahu súdneho spisu. Oprava sa týka výslovne len označenia postavenia účastníka Slovenský rybársky zväz, Mestská organizácia Sereď, so sídlom Čepenská 2533, Sereď, IČO: 36 087 793, zastúpený VIA LEGE, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Veterná 1093, Pata, IČO: 36 866 415, ako žalobcu v 2.rade, čo sa premietlo aj vo formulácii textu (nie však právnej stránky rozhodnutia o merite veci). Pre intenzitu opravy textu odôvodnenia rozhodnutia a nepochybnú zrozumiteľnosť, súd zvolil formu opravy celých odsekov príslušných článkov predmetného rozhodnutia (záhlavie, výrok odôvodnenie). 6. Vzhľadom na uvedené, správny súd v súlade s § 143 SSP rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. 7. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods.2 písm. c) a d) a ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.