Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/50/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018200434 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1018200434.7 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave ako správny súd, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členov senátu JUDr. Andrey Kriškovej a JUDr. Otílie Belavej v právnej veci žalobcu: Slovenský rybársky zväz, so sídlom Andreja Kmeťa 20, Žilina, IČO: 00 178 209, zastúpený: VIA LEGE, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Veterná 1093, Pata, IČO: 36 866 415, v mene ktorej koná JUDr. Monika Čambáliková, konateľka a advokátka, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, so sídlom Nám. Ľ. Štúra 1, Bratislava, IČO: 42 181 810, za účasti: 1. Slovenský rybársky zväz, Mestská organizácia Sereď, so sídlom Čepenská 2533, Sereď, IČO: 36 087 793, zastúpený: VIA LEGE, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Veterná 1093, Pata, IČO: 36 866 415, 2. Obec Dolná Streda, 925 63 Dolná Streda 650, IČO: 00 611 638, zastúpená Advokátska kancelária Ivan Syrový, s.r.o., so sídlom Kadnárova 83, Bratislava, IČO: 47 232 765, konajúca prostredníctvom JUDr. Ivana Syrového, PhD., konateľ a advokát, 3. Slovenský vodohospodársky podnik, š.p., so sídlom Radničné nám. 8, Banská Štiavnica, IČO: 36 022 047, 4. A.. X. I., Ž. XX, S., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2913/2018-9.2 (1/2018 - rozkl.) zo dňa 15.03.2018, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na prerušenie konania a podanie návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov a to § 34 ods. 1 - 3 a § 39 ods.1 písm. e) zákona č. 139/2002 Z.z. s Ústavou Slovenskej republiky z a m i e t a . Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie Ministra životného prostredia SR č. 2913/2018-9.2 (1/2018 - rozkl.) zo dňa 15.03.2018 ako aj rozhodnutie Ministerstva životného prostredia SR, odbor štátnej vodnej správy a rybárstva č. 8490/2017-4.1 zo dňa 23.11.2017 z r u š u j e a vec vracia Ministerstvu životného prostredia SR, odbor štátnej vodnej správy a rybárstva na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. Krajský súd v Bratislave pribratým účastníkom konania právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Rozhodnutia správnych orgánov. 1. Ministerstvo životného prostredia SR, odbor štátnej vodnej správy a rybárstva, ako príslušný orgán štátnej správy podľa § 2 ods. 1 písm. c) zákona č. 525/2003 Z.z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v spojení s § 34 ods. 1 a § 39 ods. 1 písm. c) zákona č. 139/2002 Z.z. o rybárstve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rybárstve“), na základe žiadosti Obce Dolná Streda, 925 63 Dolná Streda 650, IČO: 00 611 638 (ďalej len „Obec Dolná Streda“) zo dňa 20.10.2016 o pridelenie ostatnej vodnej plochy na účely podnikania v osobitnom režime, svojím rozhodnutím č. 8490/2017-4.1 zo dňa 23.11.017 odobralo podľa § 39 ods. 1 písm. c) zákona o rybárstve Slovenskému rybárskemu zväzu - Rada, Žilina (ďalej len „SRZ“) výkon rybárskeho práva na ostatnej vodnej ploche - rybárskom revíre č. 2-1550- 1-1 OR Dolnostredské, vyradilo podľa § 34 ods. 1 zákona o rybárstve rybársky revír č. 2-1550-1-1 OR Dolnostredské, z evidencie rybárskych revírov vedenej na Ministerstve životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) podľa § 39 písm. f) zákona o rybárstve, pridelilo podľa § 34 ods. 1 zákona o rybárstve Obci Dolná Streda ostatnú vodnú plochu - OR Dolnostredské (16,65 ha), k. ú. B. S., okres M., na účely podnikania v osobitnom režime. Súčasťou výrokovej časti rozhodnutia bola skutočnosť, že toto rozhodnutie po nadobudnutí právoplatnosti je platné do ukončenia nájomných zmlúv, alebo do dátumu predčasného vypovedania nájomných zmlúv, alebo do dátumu platnosti nájomných zmlúv, len v prípade, že Obec Dolná Streda nebude vedieť preukázať nájomný vzťah k väčšinovému podielu pozemkov pod ostatnou vodnou plochou podľa § 4 ods. 8 písm. b) zákona o rybárstve. Rozhodnutie ostáva v platnosti aj zmenou nájmu predmetných nehnuteľností na ich vlastníctvo. Neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia je príloha „Prehľad majetkovoprávneho vysporiadania (NZ) Obce Dolná Streda k pozemkom pod vodnou plochou OR Dolnostredské, k.ú. B. S.. 2. Proti predmetnému rozhodnutiu podal žalobca rozklad, o ktorom rozhodol odvolací orgán Minister životného prostredia SR pod č. 2913/2018-9.2 (1/2018- rozkl.) zo dňa 15.03.2018 tak, že zamietol podaný rozklad a rozhodnutie Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, odboru štátnej vodnej správy a rybárstva č. 8490/2017-4.1 zo dňa 23.11.2017 potvrdil. II. Žaloba. 3. Žalobou podanou na Krajskom súde v Bratislave dňa 29.03.2018 sa žalobca domáhal zrušenia oboch rozhodnutí s poukazom na § 191 ods. 1 písm. c) až f) SSP z dôvodu ich nezákonnosti, nakoľko vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, v niektorých bodoch sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a skutkový stav ako základ rozhodnutí nemá oporu v administratívnom spise. Žalobca namietal protiústavnosť zákonných ustanovení, na základe ktorých boli rozhodnutia vydané. Podľa žalobcu, neboli splnené zákonné podmienky a predpoklady v zmysle § 34 zákona o rybárstve, aby mohlo dôjsť k vyradeniu OR Dolnostredské z rybárskych revírov, jeho odobratie žalobcovi a pridelenie Obci Dolná Streda. Žalovaný nesprávne zistil skutkový stav, nesprávne vyhodnotil rozhodujúce právne otázky, nevyčkal na ukončenie prebiehajúcich súdnych a administratívnych konaní o predbežných otázkach, nevysporiadal sa s jeho argumentmi a dôkazmi. 4. Žalobca je občianske združenie (v súlade s § 6 ods. 1 zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov), pričom Mestská organizácia Sereď, so sídlom Čepenská 2533, Sereď, IČO: 36 087 793 je jeho organizačná zložka - miestna organizácia, ktorá OR Dolnostredské má v obhospodarovaní od jeho vzniku a to vzdutím vôd v prirodzenom koryte Váhu pri výstavbe Vodnej nádrže Kráľová v rokoch 1980 až 1985, až do právoplatnosti rozhodnutí, ktoré sú predmetom súdneho prieskumu. Výkon rybárskeho práva je spojený nielen s právami na rybolov, ale najmä s povinnosťami na úseku ochrany životného prostredia a zarybňovania, kedy podľa § 6 zákona o rybárstve má žalobca, v súčinnosti s organizačnou zložkou, povinnosť zarybňovať rybársky revír podľa zarybňovacieho plánu, ktorý schvaľuje Ministerstvo životného prostredia SR (ďalej len „MŽP“), čo v súčinnosti s organizačnou zložkou riadne desaťročia vo vzťahu k OR Dolnostredské vykonával. 5. Žalobca uviedol, že Obec Dolná Streda je samosprávnou územnou jednotkou, ktorá má 1.475 obyvateľov, ktorej bolo od 11.10.2016 vydané živnostenské oprávnenie na poskytovanie služieb v rybárstve, maloobchod a veľkoobchod. Podnikateľskú činnosť však obec nevykonáva (vyplýva to zo zverejnených správ o hospodárení obce a jej rozpočtu). Dňa 20.10.2016 (9 dní po získaní živnostenského oprávnenia) požiadala Obec Dolná Streda o pridelenie OR Dolnostredské do osobitného režimu podnikania, hoci nepredložila žiaden podnikateľský zámer alebo plán rozvoja, krytý rozpočtovými prostriedkami, personálnymi kapacitami či iným potrebným zázemím, vo vzťahu k OR Dolnostredské a ani neuviedla, ako chce zabezpečovať starostlivosť o revír a ochranu životného prostredia danej lokality, ktorá je súčasťou Chráneného vtáčieho územia Kráľová. 6. Žalobca poukázal na zákon o rybárstve, podľa ktorého patrí výkon rybárskeho práva štátu (§ 4 ods. 2), ktorý ho na vodných tokoch prideľuje žalobcovi (§ 4 ods. 3 prvá veta). A ak ide o ostatnú vodnú plochu (nie vodný tok), pridelí MŽP výkon rybárskeho práva na základe žiadosti fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá vlastní alebo má v nájme väčšinu pozemkov pod vodnou plochou, avšak len za predpokladu, že okrem iného predloží dohodu o finančnom vyrovnaní s doterajším užívateľom (§ 4 ods. 8 a ods. 9). 7. Žalobca poukázal na zákonnú možnosť upravenú v § 34 zákona o rybárstve, ktorá umožňuje, aby MŽP vyradilo rybársky revír a pridelilo ostatnú vodnú plochu podnikateľovi na podnikanie v osobitnom režime, pričom ale ide de facto o vytvorenie súkromného revíru (poskytovanie možnosti iným osobám za odplatu loviť ryby a ulovené ryby si ponechať podľa prevádzkového poriadku podnikateľa), bez náhrady pre doterajšieho užívateľa, kedy sa neuplatňujú ust. § 5 až § 17 a § 21 až § 30 zákona o rybárstve, ktoré upravujú povinnosti na úseku ochrany a štátny dohľad, čím sa toleruje znížená miera ochrany rýb aj životného prostredia. V tejto súvislosti ako paradox žalobca uviedol, že podnikateľ usilujúci sa o podnikanie v osobitnom režime, nie je povinný predložiť dohodu o finančnom vyrovnaní s doterajším užívateľom. 8. Vo vzťahu k ust. § 34 zákona o rybárstve, žalobca videl protiústavnosť tohto ustanovenia v tom, že ak chce fyzická alebo právnická osoba - nepodnikateľ vykonávať rybárske právo, spojené so zákonnými povinnosťami na úseku ochrany životného prostredia, musí sa finančne vyrovnať s doterajším užívateľom ostatnej vodnej plochy (§ 4 ods. 9 zákona o rybárstve). Avšak ak chce podnikateľ podnikať v oblasti rybolovu, a to bez toho, aby bol viazaný zákonnými povinnosťami na úseku ochrany životného prostredia, nemusí sa finančne vyrovnať s doterajším užívateľom ostatnej vodnej plochy. Kým ten, kto má povinnosť sa finančne vyrovnať s doterajším užívateľom, musí pokračovať v povinnom zarybňovaní; podnikateľ, ktorý nemá povinnosť sa finančne vyrovnať s doterajším užívateľom, nemusí ani pokračovať v povinnom zarybňovaní. Takže kým žalobca ako doterajší užívateľ ostatnej vodnej plochy sa musel starať o ostatnú vodnú plochu, na svoje náklady, vrátane povinných investícií do zarybnenia vodnej plochy (§ 6 zákona o rybárstve), podnikateľ, ktorému má byť táto vodná plocha pridelená, tak robiť nemusí a nikto nie je povinný (ani štát, ani podnikateľ) odškodniť doterajšieho užívateľa, resp. poskytnúť mu náhradu (zo zákona) aspoň za povinné investície. Protiústavnosť žalobca vidí v tom, že § 34 zákona o rybárstve umožňuje: - porušenie ústavnej ochrany vlastníckeho práva doterajšieho užívateľa (žalobcu), ktorý bol zo zákona povinný investovať svoj majetok do ostatnej vodnej plochy, ale nemá nárok na vrátenie týchto investícií (resp. nemá nárok na primeranú náhradu) po odňatí tejto vodnej plochy, pričom k odňatiu môže dôjsť aj bez toho, aby doterajší užívateľ porušil akúkoľvek povinnosť, - nerovnaké zaobchádzanie s vlastníkmi (či nájomcami) pozemkov pod ostatnou vodnou plochou, kedy iba podnikatelia nie sú povinní sa finančne vysporiadať s doterajším užívateľom, napriek tomu, že nie sú viazaní povinnosťami na úseku ochrany životného prostredia, - poškodenie životného prostredia, nespravodlivosť a nedodržanie legitímnych očakávaní, kedy podnikateľovi nič nebráni vydrancovať zarybnenie realizované na náklady predchádzajúceho užívateľa, vodnú plochu opustiť, prípadne opäť nechať predchádzajúcemu užívateľovi nech ju zrevitalizuje, zarybní a opäť požiadať MŽP o pridelenie tejto vodnej plochy do osobitného režimu podnikania. Vzhľadom na uvedené, že ust. § 34 ods. 1 až ods. 3 a § 39 ods. 1 písm. e) zákona o rybárstve nie je v súlade s čl. 1 ods. 1, čl. 4, čl. 12 ods. 1, čl. 20 ods. 1, čl. 44 a čl. 55 Ústavy SR, žalobca navrhol, aby súd podľa § 100 ods. 1 písm. b) SSP konanie prerušil a podal návrh na začatie konania na Ústavný súd SR podľa osobitného predpisu. 9. V ďalšom žalobca namieta nesplnenie zákonných podmienok na vydanie predmetných rozhodnutí, keď Obec Dolná Streda predložila v správnom konaní na preukázanie skutočnosti, že je podnikateľ, len osvedčenie o živnostenskom oprávnení a žalovaný ako správny orgán neskúmal, či obec podniká, čím nemohol správne vyhodnotiť, či je alebo nie je podnikateľom podľa § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení so zákonom č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní. Takýmto konaním správny orgán porušil § 3 ods. 1 a § 32 ods. 1 správneho poriadku. Z verejne dostupných dokumentov je zrejmé, že Obec Dolná Streda získala oprávnenie podnikať dňa 11.10.2016, takže v čase podania žiadosti nepodnikala a ani ku dňu vydania rozhodnutí. Túto námietku žalobca uviedol už v rozklade, no žalovaný sa s námietkou nijako nevysporiadal. 10. Žalobca namieta, že Obec Dolná Streda pri podaní žiadosti nepreukázala: - odborné vzdelanie so zameraním na chov rýb obcou poverenej osoby (§ 34 ods. 1 a ods. 3 písm. b) zákona o rybárstve), - potvrdenie o zabezpečení veterinárneho dohľadu (§ 34 ods. 3 písm. e) zákona o rybárstve). Podľa žalobcu, Obec Dolná Streda mala preukázať, že poverila osobu s odborným vzdelaním, aby pre obec a spolu s obcou vykonávala podnikateľskú činnosť v rybolove (dôvodová správa k zákonu o rybárstve „Kvalifikovanými predpokladmi takéhoto podnikania budú ... a osoba hospodára so vzdelaním na chov rýb. Takým môže byť samotný podnikateľ, alebo nim poverená osoba. Vyššia úroveň požadovaného vzdelania takejto osoby od vzdelania rybárskeho hospodára je daná tým, že podnikateľ nemusí mať žiadne odborné vzdelanie, ani potrebné skúsenosti s chovom a lovom rýb, v dôsledku čoho by mohli na rybách i vode vzniknúť závažné škody." ). Požadovanú úroveň vzdelania určuje § 34 ods. 1 odkazom na § 31 ods. 4 zákona o rybárstve. Žalovaný nevyžadoval preukázanie žiadneho právneho vzťahu medzi podnikateľom a ním poverenou odbornou osobou (pracovnú zmluvu, členstvo v štatutárnom orgáne a pod.), dokonca nevyžadoval ani preukázanie takéhoto poverenia, hoci to zákon výslovne predpokladá. Z ust. § 34 ods. 3 zákona o rybárstve je zrejmé, že popri odborníkovi, ktorého poverí podnikateľ a prostredníctvom ktorého má vykonávať svoju podnikateľskú činnosť (§ 34 ods. 3 písm. b)), musí podnikateľ preukázať aj zabezpečenie veterinárneho dohľadu nad jeho podnikaním „zvonka" zo strany štátu (§ 34 ods. 3 písm. e)). Povinnosť zabezpečiť veterinárny dohľad vyplýva podnikateľovi (Obci Dolná Streda) aj z § 8 ods. 3 zákona č. 39/2007 Z.z. o veterinárnej starostlivosti. V zmysle tohto zákonného ustanovenia Regionálna veterinárna a potravinová správa (ďalej len „RVPS“) Galanta, poverila úradného veterinára A.. X. I., dozorom nad prevádzkovaním rybníka rameno Dolná Streda. Uvedenú skutočnosť žalobca uviedol z dôvodu, že Obec Dolná Streda mala pre odborný dozor k dispozícii B. K., ktorý však nemal dostatočné vzdelanie a tak RVPS Galanta bol poverený úradný veterinárny lekár A.. X. I., ktorý je zároveň aj osobou poverenou Obcou Dolná Streda na zabezpečovanie odborných činnosti pri podnikaní na OR Dolnostredské. Týmto žalobca namieta konflikt záujmov, keďže A.. X. I. bude vykonávať štátny dohľad sám nad sebou. Je neakceptovateľné, aby podnikateľ vykonával odbornú činnosť prostredníctvom osoby, ktorá má zároveň vykonávať aj úradný veterinárny dohľad nad jeho činnosťou. Zákon predpokladá dvojstupňovú kontrolu (nezávislý úradný veterinárny lekár kontroluje odborne vzdelanú osobu „hospodára" podnikateľa), z dôvodu chráneného záujmu ochrany zdravia obyvateľstva (konzumácia rýb). 11. Žalobca namieta odňatie OR Dolnostredské, jeho vyradenie z rybárskych revírov a pridelenie Obci Dolná Streda, nakoľko iba ak by OR Dolnostredské bolo ostatnou vodnou plochou, mohlo by byť vyradené z rybárskych revírov, odňaté žalobcovi a pridelené Obci Dolná Streda. Nedodržanie tejto podmienky môže podľa žalobcu spôsobiť obchádzanie čl. 4 Ústavy SR, nakoľko umožňuje skrytú de facto privatizáciu vôd. 12. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že v správnom konaní, ktoré predchádzalo predmetným rozhodnutiam, nebolo preukázané, že OR Dolnostredské je ostatná vodná plocha. Žalovaný nevydal rozhodnutia v zmysle § 39 ods. 1 písm. e) zákona o rybárstve, ani nevyčkal na právoplatné rozhodnutie príslušného orgánu verejnej správy o tom, či OR Dolnostredské je vodný tok, hoci mal vedomosť, že takéto správne konanie prebieha pred Okresným úradom Galanta, odbor životného prostredia, a napriek tomu vydal rozhodnutia, pri ktorých vychádzal z rozhodnutia Obvodného úradu životného prostredia Galanta č. A 2005100216- OÚŽP-629I05-OV zo dňa 20.04.2005 (ďalej len „rozhodnutie z roku 2005"), podľa ktorého OR Dolnostredské nie je vodný tok, a nebral ohľad na okolnosti spochybňujúce prezumpciu správnosti tohto rozhodnutia, ani na možnosť zmeny tohto rozhodnutia v aktuálne prebiehajúcom správnom konaní. Podľa žalobu podstatné je, že rozhodnutie z roku 2005, ktorým žalovaný odôvodňuje splnenie zákonnej podmienky, že OR Dolnostredské je ostatná vodná plocha, takéto určenie nie je obsahom výroku ani odôvodnenia predmetného rozhodnutia. Predmetné rozhodnutie len určuje, že OR Dolnostredské nie je vodný tok. Žalovaný sa v svojom rozhodnutí vôbec nevysporiadal s námietkami žalobcu : - že rozhodnutie vo výroku definuje vodnú plochu pozemkami, ktoré sa pod OR Dolnostredské nikdy nenachádzali, a preto je nulitné, - že rozhodnutie bolo vydané bez preverenia prírodných pomerov a stavu OR Dolnostredské, - že rozhodnutie bolo vydané v rozpore so stanoviskom SVP, š.p. z 20.12.2004, ktorý sa výslovne vyjadril, že OR Dolnostredské tvorí odstavné rameno rieky Váh a je vodným tokom, - že rozhodnutie je viac ako 12 rokov staré a neurčuje, že OR Dolnostredské je ostatnou vodnou plochou. Žalovaný trval na správnosti rozhodnutia z roku 2005 napriek tomu, že žalobca v správnom konaní predložil znalecký posudok Z.. U.. O. W., B.., č. 2/2017 zo dňa 15.05.2017, ktorý je použiteľný podľa znaleckej doložky aj v súdnom konaní, a podľa ktorého OR Dolnostredské je vodným tokom. Napriek zákonnej povinnosti podľa § 2 ods. 5 správneho poriadku, žalovaný neurobil žiadny krok smerujúci k zisteniu skutočného stavu a ani nepočkal na skončenie prebiehajúceho správneho konania pred príslušným správnym orgánom, či OR Dolnostredské je vodným tokom. 13. Žalobca poukázal na zákonnú podmienku pre vydanie rozhodnutí a to, že Obec Dolná Streda musí mať vlastnícke alebo nájomné práva k väčšine pozemkov pod OR Dolnostredské. Obec Dolná Streda veľkú časť nájomných práv preukázala nájomnou zmluvou so Slovenským pozemkovým fondom (ďalej len „SPF“) č. 04877/2015-PNZ P41387/15.00 zo dňa 01.03.2016 (ďalej len „Nájomná zmluva“), pričom ako potvrdil SPF, predmetom nájmu je spoluvlastnícky podiel SPF na predmetnom pozemku v podiele 33789563/55540800, takže predmetnou zmluvou nejde o prenájom celej nehnuteľnosti, ale len spoluvlastníckeho podielu podielového spoluvlastníka (vyjadrenie SPF z 18.10.2017 k žalobe v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Galanta pod. sp. zn. 25Cb/3/2017 o neplatnosť Nájomnej zmluvy, že predmetnom nájmu nemôže byť spoluvlastnícky podiel, ak účelom nájmu má byť využitie na zriadenie oddychovej zóny, keďže predmetom nájmu je len ideálny spoluvlastnícky podiel a nie je možné určiť, kde sa môže oddychová zóna nachádzať a ktorá konkrétna časť pozemku je predmetom nájmu.). Žalovaný sa s námietkou absolútnej neplatnosti Nájomnej zmluvy vôbec nevysporiadal a ani nezohľadnil skutočnosť, že na absolútnu neplatnosť sa musí prihliadať. Je absolútne nedostačujúce vyjadrenie žalovaného v tejto súvislosti, že Nájomná zmluva je „náležitá". 14. Žalobca namieta, že rozhodnutia sú nelogické a nekonzistentné, keď vo vzťahu k 35 nájomným zmluvám žalovaný od Obce Dolná Streda žiadal, aby v nich bol uvedený účel nájmu „podnikanie v osobitnom režime", ale vo vzťahu k 36. nájomnej zmluve so SPF, takéto určenie účelu nájmu nežiadal a považoval za dostatočné určenie „využitie na oddychovú zónu“. Treba mať na zreteli, že oddychová zóna obce a podnikateľská aktivita obce sú zásadne odlišné účely využitia. Obec tu okrem iného zneužíva svoje postavenie, čím protiústavne znevýhodňuje ostatných podnikateľov, lebo chce profitovať z toho, že pod „oddychovú zónu obce“ skryje podnikanie a tak zavádzať SPF vo výške nájomného. 15. V ďalšom žalobca namieta chýbajúce odôvodnenie fakultatívnych rozhodnutí, ktorými odňal OR Dolnostredské žalobcovi a pridelil ho Obci Dolná Streda do podnikania v osobitnom režime, preto sú rozhodnutia arbitrárne, ako také nezákonné a je potrebné ich zrušiť. Žalobca poukázal na s. 51 predposledný a posledný odsek rozhodnutia, kde žalovaný argumentuje povahou OZ Dolnostredan a odkazuje na jeho prevádzkový poriadok, akoby sa rozhodnutia týkali tohto občianskeho združenia. Uvedené vyvoláva obavu, že v skutočnosti rozhodnutiami dochádza k obchádzaniu zákonnej povinnosti OZ Dolnostredan vyrovnať sa finančne s doterajším užívateľom a došlo k „zakrytiu“ aktivít OZ Dolnostredan s Obcou Dolná Streda, ktorá sa mala navonok stať podnikateľom a získať OR Dolnostrtedské do osobitného režimu podnikania (bez povinnosti finančného vyrovnania so žalobcom resp. organizačnou zložkou Sereď), avšak fakticky prenechá prevádzku OR Dolnostredské pre OZ Dolnostredan. 16. Žalobca ďalej poukázal na riziko diskriminácie širokej rybárskej obce, keďže z prevádzkového poriadku Obce Dolná Streda k OZ Dolnostredské vyplýva, že zvýhodňovaní pri rybolove budú členovia OZ Dolnostredan a to napriek tomu, že členstvo v občianskom združení nemôže byť nikomu na ujmu a nik nemôže byť nútený združovať sa s inými, keď chce vykonávať svoje práva v rovnakom rozsahu ako iní v prípade, keď ide o prírodné bohatstvo a zdroje patriace všetkým. 17. Žalobca poukázal aj na hrozbu ujmy na životnom prostredí a zdraví, keďže Obec Dolná Streda nemá žiadne skúsenosti s podnikaním v osobitnom režime ani so starostlivosťou o ryby, nemá žiadneho zamestnanca s odbornosťou v oblasti starostlivosti o ryby, nemá vyčlenené rozpočtové prostriedky na zarybnenie a hrozí, že prírodné zložky na OR Dolnostredské a genofond rýb obohacovaný aj hniezdami a osádkou zubáča organizačnou zložkou žalobcu Sereď, bude zničený. Keďže dvojstupňová úroveň odbornej kontroly a dohľadu nad rybami s ohľadom na zdravie obyvateľstva nebola žalovaným zachovaná, hrozí poškodenie genofondu rýb ako zložky životného prostredia a vtáctva v CHVÚ Kráľová. 18. V závere žalobca uviedol, že na základe infozákona sa od Okresného úradu Trnava, odboru starostlivosti o životné prostredie, oddelenia ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia kraja dozvedel, že po zmene právnych predpisov nie je zrejmé, ktorý orgán má kompetenciu konať v otázkach ochrany Chráneného vtáčieho územia Kráľová pri podnikaní v osobitnom režime. Napriek tomu, Okresný úrad Trnava udelil súhlas obci Dolná Streda s odkazom na § 34 ods. 4 zákona o rybárstve, že je možné ostatnú vodnú plochu v CHVÚ Kráľová využívať na podnikanie. Úrad zároveň priznal, že neposudzoval plán ani projekt Obce Dolná Streda podnikať v osobitnom režime podnikania v oblasti rybolovu v CHVÚ Kráľová, ktoré je súčasťou európskej sústavy chránených území podľa § 28 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny. Žalobca je názoru, že plán podnikať na OR Dolnostredské v CHVÚ Kráľová mal byť posudzovaný v zmysle § 28 ods. 2 a ods. 3 zákona č. 543/2002 Z.z. a bez tohto posúdenia nemal byť vydaný súhlas podľa § 34 ods. 4 zákona o rybárstve. Ani s touto námietkou sa žalovaný nevysporiadal, keď mal za dostatočné pre splnenie podmienky podľa § 34 ods. 4 zákona o rybárstve, predloženie súhlasu Okresného úradu Trnava zo 07.12.2016 ktoré bolo vydané dodatočne, po podaní žiadosti o pridelenie vodnej plochy, vydané do 24 hodín po podaní žiadosti, bez zdôvodnenia a bez posúdenia zamýšľaného plánu Obce Dolná Streda podnikať v osobitnom režime podnikania v CHVÚ Kráľová podľa § 28 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z.. Takže žalovaný neposudzoval konkrétny plán Obce Dolná Streda ani skutočnosť, či obec bude môcť peňažné prostriedky používať na zarybňovanie a ďalšiu starostlivosť o OR Dolnostredské, keďže na jej hospodárenie sa vzťahujú špecifické právne predpisy. III. Vyjadrenie žalovaného. 19. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 15.05.2018 s tým, že považuje žalobu za nedôvodnú a žiadal ju v celom rozsahu zamietnuť. Žalovaný nesúhlasí s tvrdením, že rozhodnutia sú nezákonné, že vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, že v niektorých bodoch sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a že skutkový stav ako základ rozhodnutí nemá oporu v administratívnom spise. Rovnako žalovaný nesúhlasí s tvrdením o protiústavnosti § 34 zákona o rybárstve. 20. K namietanej protiústavnosti § 34 zákona o rybárstve žalovaný poukázal na skutočnosť, že ust. § 34 bol v tejto podobe prijatý do zákona s účinnosťou od 01.04.2002. MŽP na základe tohto ustanovenia vydáva rozhodnutia, ktorými sleduje účel, pre ktorý bolo toto ustanovenie do slovenského právneho poriadku prijaté, predovšetkým ako reakcia na zmenu spoločenských pomerov po roku 1989. S touto spoločenskou zmenou sa zrejme nevie stotožniť žalobca, ktorý tak prišiel o svoj „monopol“ v prospech žiadateľov, ktorí na rozdiel od žalobcu majú vlastnícky alebo nájomný vzťah k väčšinovému podielu pozemkov pod určitou ostatnou vodnou plochou a majú záujem svoje vlastnícke, resp. nájomné práva aj realizovať, čo prichádza do úvahy iba v prípade, ak im bude ostatná vodná plocha pridelená do užívania. Na to musia žiadatelia splniť všetky podmienky podľa § 34 zákona o rybárstve, ktorých preukázanie má zaručiť, že žiadatelia budú využívať pridelenú ostanú vodnú plochu na podnikanie v osobitnom režime odborným spôsobom aj s ohľadom na zdravie rýb a ľudí, ktorí tieto ryby konzumujú, ako aj s ohľadom na ochranu životného prostredia. Predmetné ustanovenie nevyžaduje, aby sa žiadateľ finančne vysporiadal s doterajším užívateľom - žalobcom, preto nie je možné prijať tvrdenie, že by MŽP „protiústavne“ prideľovalo žiadateľovi aj majetok žalobcu v podobe rýb, ktoré do ostatnej vodnej plochy vysadil, keď ešte túto ako rybársky revír užíval, vykonával na nej rybárske právo a neboli ulovené v čase, keď sa ostatná vodná plocha prideľuje žiadateľovi, ktorý splní podmienky podľa § 34 zákona o rybárstve. 21. Žalovaný v ďalšom konštatoval, že žiadatelia (ako aj Obec Dolná Streda) nemajú záujem „drancovať“ majetok žalobcu a väčšinou sa v priebehu správneho konania dohodnú na finančnom vysporiadaní. Žiadatelia sú si vedomí, že MŽP rozhoduje iba o pridelení vody (bez rýb) a v prípade, ak by sa so žalobcom nedohodol dobrovoľne, bude oprávnený uplatniť si svoje právo súdnou cestou. MŽP je z jeho administratívnej činnosti známe, že o niektoré svoje rybárske revíry má žalobca eminentný záujem, a preto sa nechce so žiadateľom dohodnúť na finančnom vysporiadaní a to ani napriek snahe žiadateľa. V iných prípadoch sa dohodnú počas správneho konania, príp. po jeho právoplatnom skončení, čo žalovaný oprel o právoplatné rozhodnutie prvostupňového orgánu č. 2901/2015-6.1 zo dňa 07.05.2015, ktoré bolo rovnako ako v prejednávanej veci vydané na základe žiadosti podanej podľa § 34 zákona o rybárstve, bez dosiahnutia dohody o finančnom vyrovnaní, ktorým prvostupňový orgán rozhodol o odobratí výkonu rybárskeho práva žalobcovi na ostatnej vodnej ploche, jej vyradení z evidencie rybárskych revírov a pridelení na účely podnikania v osobitnom režime žiadateľovi. V uvedenom prípade bol žalobca s takýmto rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu stotožnený (nepodal ani riadny opravný prostriedok - rozklad). V tejto súvislosti žalovaný poukázal na skutočnosť, ktorá je žalobcovi nepochybne známa (sám participuje na legislatívnom procese), že s účinnosťou od 01.01.2019 má byť prijatý nový zákon o rybárstve, ktorý v navrhovanom znení upravuje medzi podmienkami na pridelenie ostatnej vodnej plochy na podnikanie v osobitnom režime aj dohodu o finančnom vysporiadaní s doterajším užívateľom. 22. K námietke nesplnenia podmienok na vydanie napadnutých rozhodnutí žalovaný napriek odkazu žalobcu na § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka a § 34 ods. 1 zákona o rybárstve, poukázal na účel § 34 zákona o rybárstve, ktorým je umožnenie užívania ostatnej vodnej plochy na účely podnikania v osobitnom režime fyzickým alebo právnickým osobám, ktoré majú vlastnícky alebo nájomný vzťah k väčšinovému podielu pozemkov pod ostatnou vodnou plochou. Požiadavka žalobcu, aby tieto osoby aj aktívne podnikali už v čase podania žiadosti o pridelenie ostatnej vodnej plochy, je podľa žalovaného v príkrom rozpore s účelom ust. § 34 zákona o rybárstve. Žalovaný si ťažko dokáže predstaviť, ako by mohli žiadatelia túto požiadavku splniť, keď skutočné vykonávanie podnikateľskej činnosti žiadateľov v tejto oblasti prichádza do úvahy až na základe právoplatného rozhodnutia o pridelení ostatnej vodnej plochy na účely podnikania v osobitnom režime. Žalovaný zastáva názor, že aplikácia striktného gramatického výkladu § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka, by úplne zmarila účel, ktorý sleduje § 34 zákona o rybárstve. Žalovaný podľa svojho vyjadrenia je presvedčený o tom, že postupoval správne, v súlade s § 34 zákona o rybárstve, keď od Obce Dolná Streda vyžadoval iba predloženie živnostenského listu so zodpovedajúcim predmetom živnostenského oprávnenia (poskytovanie služieb v rybárstve) a neskúmal, či Obec Dolná Streda skutočne aj podniká tak, ako to požaduje žalobca. Obec Dolná Streda logicky na OR Dolnostredské v tom čase podnikať ešte nemohla a nemohla podnikať ani na inej ostatnej vodnej ploche, lebo nemala na základe čoho (musela by vlastniť alebo mať prenajatý väčšinový podiel pozemkov pod inou ostatnou vodnou plochou, ktorá by jej bola pridelená na účely podnikania v osobitnom režime). V tejto súvislosti žalovaný poukázal, že pri doslovnej aplikácii § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka na žiadateľa o pridelenie ostatnej vodnej plochy (ako to požaduje žalobca), by v podstate žiaden žiadateľ túto podmienku nesplnil a to by žalobcovi vyhovovalo (všetky rybárske revíry by zostali jemu, a to bez ohľadu na oprávnené záujmy osôb, ktoré na rozdiel od žalobcu majú vlastnícke alebo nájomné práva k väčšinovému podielu pozemkov pod ostatnou vodnou plochou a splnia všetky podmienky podľa § 34 zákona o rybárstve). 23. K námietke splnenia podmienky podľa § 34 ods. 1 a ods. 3 písm. b) zákona o rybárstve (preukázanie odborného vzdelania so zameraním na chov rýb podnikateľa alebo ním poverenej osoby) a podmienky podľa § 34 ods. 3 písm. e) zákona o rybárstve (predloženie potvrdenia o zabezpečení veterinárneho dohľadu) žalovaný uviedol, že Obec Dolná Streda obe tieto podmienky splnila v osobe veterinárneho lekára A.. I., ktorý nepochybne má odborné vzdelanie podľa § 34 ods. 3 písm. b) zákona o rybárstve (v administratívnom spise sa nachádzajú doklady - diplom a osvedčenie vydané Komorou veterinárnych lekárov Slovenskej republiky) a zaviazal sa pre Obec Dolná Streda vykonávať odborný dohľad (čestné prehlásenie A.. X. I. a poverenie pre A.. X. I. od Obce Dolná Streda podľa § 34 ods. 3 písm. b) zákona o rybárstve). Zároveň bol A.. X. I. poverený aj Regionálnou veterinárnou a potravinovou správou Galanta, vykonávaním veterinárneho dohľadu na OR Dolnostredské v zmysle § 34 ods. 3 písm. e) zákona o rybárstve (doklad v administratívnom spise). Na základe uvedeného, tak Obec Dolná Streda preukázala MŽP nad akúkoľvek pochybnosť, splnenie oboch podmienok. Pokiaľ ide o námietku žalobcu v tejto súvislosti, že každá z týchto podmienok musí byť splnená prostredníctvom inej osoby, podľa názoru žalovaného, nemá oporu v zákone o rybárstve. Ak by zákonodarca nesúhlasil s kumuláciou týchto dvoch funkcií, tak priamo v zákone by takúto možnosť vylúčil. Podľa vyjadrenia žalovaného, nemožno hovoriť o strete záujmov napr. z dôvodu, že A.. X. I. bude v rámci veterinárneho dohľadu priebežne kontrolovať zdravotný stav rýb a v rámci odborného dohľadu bude zároveň zostavovať objem a druhovú skladbu rýb, ktoré budú do predmetnej vodnej plochy vysadené. 24. Žalovaný v ďalšom upriamil pozornosť správneho súdu na skutočnosť, že žalobca zavádzajúco poukazuje aj na ďalšie podmienky, ktoré z § 34 ods. 3 písm. b) zákona o rybárstve vôbec nevyplývajú a to povinnosť, aby medzi podnikateľom a ním poverenou osobou existoval napr. pracovný pomer, resp. žalobca požaduje zodpovedného zástupcu, ktorý sa pri voľnej živnosti nevyžaduje. Žalobca zavádza správny súd tvrdením, že žalovaný nevyžadoval ani len predloženie poverenia podľa § 34 ods. 3 písm. b) zákona o rybárstve, pričom takéto poverenie je súčasťou administratívneho spisu. Rovnako v tejto súvislosti žalobca zavádza, keď poukazuje na jediný odsek k tejto problematike v rámci druhostupňového rozhodnutia, pričom tieto otázky sú riešené na viacerých miestach prvostupňového rozhodnutia. Žalovaný dáva do pozornosti jednu zo základných zásad správneho konania, a to že prvostupňové a druhostupňové správne konanie, vrátane rozhodnutí, tvoria jeden celok. 25. K námietkam žalobcu k charakteru OR Dolnostredské žalovaný poukázal na citáciu ust. § 40 ods. 1 a ods. 2 správneho poriadku s tým, že otázka, či OR Dolnostredské je alebo nie je vodný tok, bola právoplatne vyriešená rozhodnutím Obvodného úradu životného prostredia Galanta, odboru štátnej vodnej správy a odpadového hospodárstva č. A2005/00216-OÚŽP-629/05-OV z 20.04.2005 tak, že OR Dolnostredské nie je vodný tok. Výrok tohto rozhodnutia, vydanie ktorého iniciovala organizačná zložka Sereď a proti ktorému sa v danom čase žalobca neodvolal, začal žalobcovi účelovo prekážať, až keď o pridelenie OR Dolnostredské na účely podnikania v osobitnom režime požiadala Obec Dolná Streda. Až vtedy sa žalobca prestal stotožňovať s určením, že OR Dolnostredské nie je vodný tok, v snahe vylúčiť možnosť jeho pridelenia Obci Dolná Streda podľa § 34 zákona o rybárstve. 26. MŽP nebolo v zmysle správneho poriadku povinné čakať s vydaním napadnutých rozhodnutí do právoplatného skončenia konania, ktoré pred Okresným úradom Galanta, odborom starostlivosti o životné prostredie účelovo (opätovne) inicioval žalobca vo veci, o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté. V tejto súvislosti žalovaný dal správnemu súdu do pozornosti aktuálne rozhodnutie Okresného úradu Galanta, odboru starostlivosti o životné prostredie č. OU-GA-OSZP-2018/000983/OV/SV, OU-GA- OSZP-2017/005030/OV/SV zo dňa 20.02.2018 (iniciované žalobcom) s tým, že konanie bolo zastavené v súlade s § 30 ods. 1 písm. i) správneho poriadku „Správny orgán konanie zastaví, ak v tej istej veci sa právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil.“. V tomto konaní sa Okresný úrad Galanta, odbor starostlivosti o životné prostredie (ďalej len „OÚ Galanta“) musel vysporiadať aj so znaleckým posudkom, na ktorý sa žalobca odvoláva (znalecký posudok č. 2/2017 vypracovaný Z.. U.. O. W., B..), ktorý žalobca predložil aj OÚ Galanta. V tomto konaní Obec Dolná Streda predložila znalecký posudok č. 2/2017 vypracovaný U.. S. O., z ktorého vyplýva, že OR Dolnostredské je oddelené od rieky Váh nepriepustnou podzemnou tesniacou ílovobetónovou stenou a teda miera hydrologického ovplyvňovania riekou Váh je aj po 20-tich rokoch od úplného uzatvorenia podzemnej steny zanedbateľná. Ďalej sa v záveroch posudku uvádza, že rameno ovplyvňuje predovšetkým jeho prepojenie s podzemnými vodami a kolísanie vodnej hladiny v ňom je prepojené s kolísaním hladiny podzemnej vody v celej predmetnej oblasti. Vzhľadom na tieto skutočnosti znalkyňa konštatuje, že OR Dolnostredské nie je vodným tokom. Slovenský vodohospodársky podnik, š.p. sa (rovnako ako v správnom konaní pred ministerstvom) vyjadril aj v konaní pred OÚ Galanta, že v prípade OR Dolnostredské nejde o vodný tok, OR Dolnostredské nie je ovplyvňované režimom vodného toku Váh, ale režimom podzemných vôd v príbrežnej zóne Váhu. Za účelom úplného a presného zistenia skutkového stavu veci pracovníci OÚ Galanta vykonali dve miestne obhliadky, v rámci ktorých porovnávali pokles i vzostup hladiny rieky Váh oproti hladine OR Dolnostredské a zistili, že pokles ani následný vzostup hladiny rieky Váh sa nijako neprejavil na hladine OR Dolnostredské. Na základe tohto sa OÚ Galanta stotožnil so stanoviskom Slovenského vodohospodárskeho podniku, š.p. ako i znaleckým posudkom vypracovaným U.. S. O. a zastavil konanie podľa § 30 ods. 1 písm. i) správneho poriadku z dôvodu, že sa v tej istej veci už právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil. 27. K námietke žalobcu, že OR Dolnostredské nie je ostatnou vodnou plochou, žalovaný uviedol, že túto námietku žalobca počas celého správneho konania vôbec neuplatnil. Žalobca počas celého správneho konania iba uviedol, že OR Dolnostredské je vodný tok. Žalobca tak prichádza s ďalšou námietkou, s ktorou sa správny orgán nemal možnosť vysporiadať počas celého správneho konania, žalobca túto námietku neuviedol ani v rozklade proti prvostupňovému rozhodnutiu. Predmetom súdneho prieskumu môžu byť len námietky, ktoré boli uplatnené v odvolaní (rozklade) proti prvostupňovému rozhodnutiu, a s ktorými sa muselo ministerstvo (minister) ako odvolací orgán vysporiadať vo svojom rozhodnutí. Inak by preskúmavacie súdne konanie nahrádzalo inštitút odvolacieho konania ako nevyhnutného predpokladu pre podanie žaloby na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného súdom. Uvedené žalovaný oprel o judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 31/2002 ZSP „Predmetom súdneho prieskumu potom už nemôžu byť nové námietky, uplatnené po prvýkrát v žalobe, ktoré mohli byť uplatnené už po doručení prvostupňového rozhodnutia v podanom odvolaní.“). Žalovaný nemal dôvod vydávať rozhodnutie podľa § 39 ods. 1 písm. e) zákona o rybárstve, nakoľko nemal o charaktere OR Dolnostredské ako ostatnej vodnej plochy, žiadnu pochybnosť. 28. K namietanej absolútnej neplatnosti zmluvy medzi SPF a Obcou Dolná Streda žalovaný uviedol, že je mu známe, že predmetná nájomná zmluva sa týka iba spoluvlastníckeho podielu, čo bolo zohľadnené pri výpočte podielu pozemkov pod OR Dolnostredské, ku ktorým má Obec Dolná Streda vlastnícky, resp. nájomný vzťah. Preto sa žalovaný ohradil voči tvrdeniu žalobcu, že žalovaný klame, keď predmetnú zmluvu nazýva platnou. Právo určiť, či predmetná zmluva je platná, patrí do kompetencie súdu a nie žalovaného či žalobcu. Žalovaný si môže o tejto otázke urobiť iba vlastný úsudok, aj to iba za predpokladu, že o tejto otázke ešte právoplatne nerozhodol súd. Keďže o tejto otázke, v čase rozhodovania žalovaného, ešte súd právoplatne nerozhodol, žalovaný posúdil predmetnú nájomnú zmluvu sám tak, že zmluvu považoval za platnú. Preto je pre žalovaného nepochopiteľné, prečo je žalobcom obviňovaný z klamstva. 29. K argumentácii žalobcu ohľadom nemožnosti uzatvoriť nájomnú zmluvu, predmetom ktorej je spoluvlastnícky podiel, žalovaný uviedol, že takéto zmluvy sú v praxi bežné, nakoľko je fakticky nemožné, aby sa viac ako 100 podielových spoluvlastníkov (ako je tomu aj v prípade predmetnej parcely) stretlo a spoločne rozhodovalo o nakladaní s ňou. Z tohto dôvodu subjekt, ktorý má záujem/potrebuje použiť parcelu s takto rozdrobeným vlastníctvom napr. na nejaký investičný účel, uzatvára nájomné zmluvy postupne s jednotlivými podielovými spoluvlastníkmi vždy vo vzťahu k spoluvlastníckemu podielu toho- ktorého spoluvlastníka. Takéto zmluvy sú bežne považované za platné, a to bez ohľadu na znenie § 139 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ktoré je na prípady s obrovským množstvom podielových spoluvlastníkov fakticky neaplikovateľný, pričom k tejto problematike zatiaľ nezaujal názor ani Najvyšší súd Slovenskej republiky, resp. žalovanému nie je takéto stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky známe, a zrejme nie je známe ani žalobcovi, nakoľko argumentuje judikatúrou výlučne Českej republiky, ktorá pre súdy Slovenskej republiky nie je záväzná. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že Obec Dolná Streda pokračuje v majetkovoprávnom vysporiadaní pozemkov pod OR Dolnostredské aj po tom, ako MŽP preukázala svoje práva k väčšinovému podielu pozemkov pod touto ostatnou vodnou plochou. Dňa 23.03.2018 bolo žalovanému doručené podanie Obce Dolná Streda, v ktorom Obec Dolná Streda predložila ďalšie nájomné zmluvy a kúpnu zmluvu, ktorými deklaruje, že má pod OR Dolnostredské vysporiadaný podiel pozemkov vo výške 78,59 %. 30. K námietke chýbajúceho odôvodnenia využitia fakultatívnej možnosti na vydanie rozhodnutia žalovaný uviedol, že zákonodarca v § 34 zákona o rybárstve použil slovné spojenie „môže“, preto by bolo v rozpore s účelom tohto ustanovenia (o ktorom sa žalovaný už zmienil a vyplýva aj z dôvodovej správy k zákonu o rybárstve), ak by žalovaný nepridelil žiadateľovi, ktorý splní všetky podmienky ust. § 34 zákona o rybárstve, ostatnú vodnú plochu na podnikanie v osobitnom režime iba pre to, že sa to žalobcovi nepáči, resp. že žalobca má obavy z budúceho pôsobenia žiadateľa na tejto ostatnej vodnej ploche, ktoré nedokáže podporiť žiadnym racionálnym argumentom, nieto ešte dôkazom. Ku konšpiračným námietkam k finančnému vyrovnaniu žalovaný apeloval na preukázateľnú snahu Obce Dolná Streda sa so žalobcom, resp. organizačnou zložkou Sereď finančne vysporiadať, a to nie len počas správneho konania, ale aj po jeho právoplatnom skončení. 31. K námietke hrozby ujmy na životnom prostredí uvedenej pod bodom 8.1 a 8.2 správnej žaloby sa žalovaný už vyjadril, keďže táto námietka sa opakuje, avšak námietky uvedené pod bodom 8.3 správnej žaloby, tieto žalobca v priebehu správneho konania vôbec neuplatnil. V tejto súvislosti žalovaný opätovne poukázal na stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a podľa názoru žalovaného správny súd by sa nemal týmito námietkami vôbec zaoberať. Napriek uvedenému názoru, žalovaný k námietke, či Okresný úrad Trnava, odbor starostlivosti o životné prostredie (ďalej len „OÚ Trnava“) bol kompetentný dňa 07.12.2016 udeliť Obci Dolná Streda súhlas podľa § 34 ods. 4 zákona o rybárstve, žalovaný uviedol, že OÚ Trnava dňa 07.12.2016 udelil Obci Dolná Streda súhlas v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane prírody“), podľa ktorého „Orgán ochrany prírody ako dotknutý orgán uplatňuje záujmy ochrany prírody a krajiny najmä formou vyjadrenia alebo iného stanoviska k činnosti podľa osobitného predpisu (ďalej len "vyjadrenie")“. Aktuálne platný zákon o ochrane prírody v prvom stupni ochrany ani v chránenom vtáčom území neustanovuje pre orgán ochrany prírody pôsobnosť na vydanie požadovaného súhlasu, preto OÚ Trnava v danom prípade aplikoval vydanie vyjadrenia podľa § 9 ods. 2 zákona o ochrane prírody. 32. K námietke žalobcu, že OÚ Trnava neposudzoval zamýšľaný plán ani projekt Obce Dolná Streda podnikať v osobitnom režime na ostatnej vodnej ploche v CHVÚ Kráľová, lebo o to nikto nepožiadal, žalovaný uviedol, že na danom území platí prvý stupeň ochrany podľa zákona o ochrane prírody. Nakoľko predmetné územie je aj súčasťou CHVÚ Kráľová, vzťahujú sa naň podmienky ochrany ustanovené vo vyhláške Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 21/2008 Z.z., ktorou sa vyhlasuje Chránené vtáčie územie Kráľová, resp. zakázané činnosti ustanovené v § 2 tejto vyhlášky. Z hľadiska posúdenia žiadosti okresným úradom nie je smerodajné, kto na danej lokalite loví ryby, ale dodržiavanie režimu zakázaných činností v CHVÚ Kráľová. V územiach, ktoré sú súčasťou európskej sústavy chránených území (Natura 2000), medzi ktoré sú zaradené aj chránené vtáčie územia, je akýkoľvek plán alebo projekt, ktorý priamo nesúvisí so starostlivosťou o územie patriace do siete Natura 2000 alebo nie je pre starostlivosť oň potrebný, ale ktorý pravdepodobne môže mať samostatne alebo v kombinácii s iným plánom alebo projektom na toto územie významný vplyv, podlieha hodnoteniu jeho vplyvov na takéto územie z hľadiska cieľov ochrany (§ 28 ods. 2 zákona o ochrane prírody). Každý, kto zamýšľa uskutočniť plán alebo projekt podľa § 28 ods. 2, je povinný predložiť návrh plánu alebo projektu na posúdenie orgánu ochrany prírody v sídle kraja, ak nejde o plán, či projekt, ktorý je predmetom posudzovania vplyvov podľa osobitného predpisu (zákon č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Podanie žiadosti o podnikanie v osobitnom režime nenapĺňalo znaky projektu podľa § 28 ods. 2 zákona o ochrane prírody, keďže projektom sa vzhľadom na odkaz na vymedzenie tohto pojmu v § 3 zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov rozumie realizácia stavieb, iných zariadení, realizačný zámer alebo iný zásah do prírodného prostredia alebo do krajiny meniaci fyzické aspekty lokality vrátane ťažby nerastnej suroviny. Na základe uvedeného je nutné konštatovať, že v prípade zámeru využívať ostatnú vodnú plochu nachádzajúcu sa v CHVÚ Kráľová na podnikanie v osobitnom režime sa posúdenie tohto zámeru v intenciách § 28 zákona o ochrane prírody nevyžadovalo, nakoľko nešlo o projekt s možným významným vplyvom na CHVÚ Kráľová z hľadiska cieľov jeho ochrany. IV. Replika žalobcu. 33. Podaním doručeným súdu dňa 30.05.2018 sa žalobca vyjadril k vyjadreniu žalovaného k žalobe. 34. K protiústavnosti § 34 zákona o rybárstve na margo vyjadrenia žalovaného, žalobca uviedol, že tento argument vznáša dlhodobo a nielen pre účely tohto súdneho konania. Žalobca nemá kompetenciu vzniesť túto námietku pred ÚS SR. V tejto súvislosti žalobca poukázal na prax MŽP, ktoré v minulosti vyžadovalo od podnikateľov - žiadateľov o pridelenie vody do osobitného režimu podnikania preukázanie existencie dohody o finančnom vyrovnaní s doterajším užívateľom. Táto prax sanovala dopady protiústavného ust. § 34 zákona o rybárstve, a to s poukazom na ústavnú ochranu vlastníckeho práva a možnosť vyvlastnenia len za náhradu, však MŽP v posledných rokoch od tejto praxe upustilo. Žalovaný aktuálne a ani v predmetnej veci nepodmieňuje odňatie a prikázanie vody podnikateľovi finančnou náhradou pre doterajšieho užívateľa, lebo to nevyžaduje ani zákonodarca v § 34 zákona o rybárstve. Žalovaný túto novú prax odôvodňuje tým, ako aj v tomto konaní uviedol, že MŽP neodníma a neprideľuje podnikateľovi ryby, ale len vodu!, pričom opomína prírodné zákonitosti, ale aj právnu úpravu, keď nie je reálna ani právne dovolená možnosť ryby oddeliť od vody. Žalobca poukázal na pripravovanú novelu právnej úpravy (ktorá neprešla legislatívnym procesom v NR SR), že táto upravuje dohodu o finančnom vyporiadaní s doterajším užívateľom ako ďalšiu podmienku pre odňatie vody doterajšiemu užívateľovi a jej pridelenie novému užívateľovi - podnikateľovi, čo rovnako svedčí o protiústavnosti § 34 zákona o rybárstve. 35. K splneniu podmienky aktívneho podnikania, žalobca opäť zdôraznil účel § 34 zákona o rybárstve, ktorým je rozvoj podnikateľského prostredia, turizmu, cestovného ruchu a preto by malo ísť o osobu - podnikateľa už podnikajúceho v oblastiach súladných s účelom predmetného zákona. Môže ísť len o podnikateľa, ako je definovaný v § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka, pričom Obec Dolná Streda zákonné podmienky podnikateľa nespĺňa a teda podnikateľom nebola. Žalovaný v svojom vyjadrení výslovne uviedol, že neskúmal, či obec podniká, čím priznal porušenie zákona. 36. S názorom žalovaného k otázke odborného vzdelania podnikateľa a veterinárneho dohľadu žalobca nesúhlasí. Opäť zdôraznil, že zákon o rybárstve rozlišuje dve podmienky, ktoré musia byť splnené kumulatívne - odbornosť podnikateľa a úradný veterinárny dohľad nad podnikateľom zvonka. Je zarážajúce, že žalovanému nie je známy princíp právneho štátu, že kontrolór a kontrolovaný nemôže byť tá istá osoba. 37. Žalobca nesúhlasí s argumentáciou MŽP k námietke, že OR Dolnostredské nie je ostatnou vodnou plochou s poukazom na § 2 ods. 2 písm. h) zákona o rybárstve a chýbajúce príslušné rozhodnutie, že táto námietka nemôže byť predmetom súdneho prieskumu, nakoľko nebola namietaná v správnom konaní. Žalobca poukázal, že aby OR Dolnostredské bolo ostatnou vodnou plochou, je zákonnou podmienkou pre vydanie žalobou napadnutých rozhodnutí. MŽP bolo povinné splnenie tejto podmienky skúmať bez námietky a v odôvodnení svojho rozhodnutia uviesť, na základe čoho, akých skutočností má túto zákonnú podmienku za splnenú. Túto povinnosť si žalovaný nesplnil a venoval sa len otázke, či OR Dolnostredské je vodný tok a nie aj otázke či je to ostatná vodná plocha. Nesplnenie tejto zákonnej podmienky žalobca namietal opakovane a to: - rozkladom žalobcu z 18.04.2017 (bod 36 v Prílohe Vyjadrenia: „Originál spisu č. 8117/2016-4.1, 2296/2017-4.1, 578/2018-4.1): „Nebolo dostatočne preukázané, že ide o ostatnú vodnú plochu (nedostatočné preukázanie splnenia obligatórnej podmienky podľa § 34 ods. 1 Zákona)". - vo vyjadrení zo dňa 19.10.2017 a vyjadrení zo dňa 08.11.2017 (body 65 a 71 v Prílohe Vyjadrenia: „Originál spisu č. 8117/2016-4.1, 2296/2017-4.1, 578/2018-4.1): „Napriek tomu, že rozkladová komisia sa nestotožnila s našimi viacerými výhradami, naďalej na nich zotrvávame. “ - rozkladom žalobcu zo dňa 06.12.2017 (bod 74 Prílohy Vyjadrenia: „Originál spisu č. 8117/2016-4.1, 2296/2017-4.1, 578/2018-4.1); „v Rozhodnutí sa správny orgán nedostatočne vysporiadal s tým, či žiadateľ Obec Dolná Streda splnil obligatórne zákonné podmienky pre pridelenie OR Dolnostredské na účely podnikania v osobitnom režime,“ a „žiadateľ nepreukázal bez pochybností, že OR Dolnostredskéje ostatnou vodnou plochou“. Od začiatku správneho konania žalobca sústavne opakuje, že nie sú splnené zákonné podmienky na pridelenie OR Dolnostredské Obci Dolná Streda podľa § 34 zákona o rybárstve, vrátane, že OR Dolnostredské nie je ostatnou vodnou plochou. 38. K nájomným zmluvám medzi Obcou Dolná Streda a SPF, ktoré žalovaný vyhodnotil za platné, žalobca svoj právny názor vyjadrený v žalobe doplnil o aktuálne rozhodnutie NS SR zo dňa 15.11.2017 v konaní sp. zn. 2Sžo/52/2015, podľa ktorého „Zo samotnej povahy práva užívania nehnuteľnosti vyplýva, že sa jedná o právo, ktoré sa viaže k nehnuteľnosti ako celku. Vzhľadom na to, že spoluvlastnícky podiel sa neviaže k reálne oddelenej časti spoločnej veci, ale ide o podiel ideálny, nie je vzhľadom na pojmový obsah práva spočívajúceho v užívaní nehnuteľnosti podľa názoru najvyššieho súdu možné, aby bolo zriadené vecné bremeno zodpovedajúce právu užívať spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti. Keďže nehnuteľnosť nie je reálne rozdelená na podiely prislúchajúce jednotlivým spoluvlastníkom, reálne nemožno výkon práva užívania realizovať k spoluvlastníckemu podielu, ale len k nehnuteľnosti ako celku." Rovnakú právnu výhradu možno aplikovať aj vo vzťahu k nájomnej zmluve na spoluvlastnícky podiel na pozemku, a to zvlášť, ak má byť podľa tejto nájomnej zmluvy zriadená oddychová zóna (predpokladajúca vymedzenie v teréne), ako je to v prípade uvedenej, podľa názoru žalobcu, neplatnej nájomnej zmluvy medzi Obcou Dolná Streda a SPF, ktorou obec nemôže preukazovať nájomné práva k pozemkom pod OR Dolnostredské. Fakt, že Obec Dolná Streda doložila po vydaní a právoplatnosti žalobou napadnutých rozhodnutí ďalšie nájomné zmluvy a kúpnu zmluvu, je irelevantný, lebo tieto mali byť predložené pri podaní žiadosti, pričom v čase vydania napadnutých rozhodnutí, tieto zmluvy neexistovali. 39. Žalobca opäť zdôraznil fakultatívnosť odňatia a pridelenia vody s tým, že ak by aj Obec Dolná Streda ako žiadateľ splnila všetky zákonné podmienky (čo nesplnila), stále nemusí MŽP vodu žalobcovi odňať a prideliť ju obci. A ak tak MŽP urobilo, malo v svojom rozhodnutí uviesť dôvody, pre ktoré túto zákonnú možnosť využilo, a to zvlášť, keď rozhodnutím dochádza k odňatiu práva žalobcovi, ktoré v dobrej viere vykonával desiatky rokov. Keďže žalovaný v svojich rozhodnutiach žiaden dôvod neuviedol, takéto rozhodnutia sú arbitrárne a treba ich zrušiť. Žalobca poukázal na vyjadrenie žalovaného na str. 6, kde konštatuje, „že preukázanie splnenia podmienok zo strany žiadateľov - podnikateľov má zaručiť, že „žiadatelia budú využívať pridelenú ostatnú vodnú plochu na podnikanie v osobitnom režime odborným spôsobom aj s ohľadom na zdravie rýb a ľudí, ktorí tieto ryby konzumujú, ako aj s ohľadom na ochranu životného prostredia“. V dôsledku takéhoto vyjadrenia žalovaný by mal ozrejmiť, ako preukázala splnenie týchto podmienok a cieľov Obec Dolná Streda a na základe čoho žalovaný dospel k tomu, že predmetná voda bude takto využívaná. 40. K vyjadreniu CHVÚ Kráľová a jeho ochrany žalobca poukázal opakovane, že tieto námietky uplatňoval opakovane a žalovaný túto skutočnosť účelovo popiera. Žalobca námietky uviedol : - vo vyjadrení z 28.02.2017 (bod 18 v Prílohe Vyjadrenia: „Originál spisu č. 8117/2016-4.1, 2296/2017-4.1,578/2018-4.1“), - v bode 5 rozkladu žalobcu z 18.04.2017 (bod 36 v Prílohe Vyjadrenia: „Originál spisu č. 8117/2016-4.1,2296/2017-4.1,578/2018-4.1“), - na str. 4 a 5 vo vyjadrení zo dňa 19.10.2017 (bod 65 v Prílohe Vyjadrenia: „Originál spisu č. 8117/2016-4.1,2296/2017-4.1, 578/2018-4.1“), - samostatným podaním na MŽP SR, sekciu ochrany prírody, biodiverzity a krajiny zo dňa 28.03.2017, na ktoré podanie nám odpovedalo MŽP SR prostredníctvom e-mailu pána A. D. zo dňa 28.04.2017 so záverom, že: „Ministerstvo ďalej nedisponuje bližšími informáciami k hodnoteniu vplyvov a preto sa k tejto skutočnosti nevieme relevantne vyjadriť. Až na základe týchto informácie bude možné vyhodnotiť, či ide v zmysle § 28 ods. 2 zákona o ochrane prírody o plán alebo projekt, ktorý podlieha hodnoteniu jeho vplyvov na takéto územie z hľadiska cieľov jeho ochrany.". 41. V závere žalobca vyvrátil žalovaným tvrdené porušenie zákona vo vzťahu k OR Dolnostredské s tým, že nie je pravdou tvrdenie žalovaného, že vykonal ťažbu bahna a štrkopieskov ako aj že by poškodil akúkoľvek zložku životného prostredia. Ryby v časti OR Dolnostredské ostali v dôsledku dlhodobého sucha na plytčine a pre ich záchranu bolo potrebné prekopať úsek pod plytčinou, resp. medzi plytčinou a ostatnou vodou, aby sa opätovne naplnila vodou aj daná príbrežná časť a tým boli ryby zachránené. Vďaka promptnej záchrannej akcii žalobcu nedošlo k úhynu rýb a s tým súvisiaceho rizika poškodenia životného prostredia a zabránilo sa vyschnutiu časti OR Dolnostredské. Fakt, že žalobcovi nebolo uložené žiadne nápravné opatrenie či povinnosť na navrátenie do pôvodného stavu, svedčí o tom, že jeho konanie životnému prostrediu danej lokality neuškodilo (skôr pomohlo). Pravdou ale je, že žalobca nezískal vopred písomný súhlas okresného úradu, lebo ho vzhľadom na naliehavosť situácie nemal kedy žiadať a čakať na jeho vydanie a preto uhradil uloženú pokutu 700,- Eur, ktorej výška tiež svedčí o tom, že nedošlo k porušeniu žiadnej materiálne významnej povinnosti. V. Duplika žalovaného. 42. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu z 30.05.2018 vyjadril podaním doručeným súdu dňa 25.02.2019 s tým, že zásadne nesúhlasí s tvrdením žalobcu o tom, že žalovaný neposkytol ani jediný právny či odôvodnený vecný argument, ktorým by vyvrátil namietané porušenie zákona a preukázal splnenie zákonných podmienok na vydanie žalobou napádaných rozhodnutí. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na svoje vyjadrenie z 15.05.2018 k správnej žalobe, v ktorom sa podrobne vyjadril ku každej námietke žalobcu obsiahnutej v správnej žalobe. Podľa názoru žalovaného, práve argumentácia žalobcu je nepresvedčivá, založená na rozširovaní zákonných podmienok, resp. vyžadovaní plnenia podmienok nad rámec § 34 zákona o rybárstve. 43. Žalovaný opäť poukázal na skutočnosť, že žalobca v priebehu celého správneho konania nenamietal, že OR Dolnostredské nespĺňa definíciu uvedenú v § 2 ods. 2 písm. h) zákona o rybárstve ale tvrdil iba to, že OR Dolnostredské je vodný tok. V tejto súvislosti žalovaný zdôraznil, že predmetom súdneho prieskumu môžu byť len námietky, ktoré už boli uplatnené v odvolaní (rozklade) proti prvostupňovému rozhodnutiu, a s ktorými sa muselo ministerstvo (minister) ako odvolací orgán vysporiadať v svojom rozhodnutí. Uvedený názor žalovaný oprel o judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 31/2002 ZSP v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol „Predmetom súdneho prieskumu potom už nemôžu byť nové námietky, uplatnené po prvýkrát v žalobe, ktoré mohli byť uplatnené už po doručení prvostupňového rozhodnutia v podanom odvolaní.“). 44. Žalovaný nesúhlasí s tvrdením žalobcu vo vyjadrení z 15.05.2018 v ktorom uviedol, cit. „Ministerstvo nemalo dôvod vydávať rozhodnutie podľa § 39 ods. 1 písm. e) zákona o rybárstve, nakoľko ministerstvo nemalo o charaktere OR Dolnostredské ako ostatnej vodnej plochy žiadnu pochybnosť a so žiadnou námietkou v tomto duchu neprišiel počas celého správneho konania ani žiaden z účastníkov konania (vrátane žalobcu či Slovenského vodohospodárskeho podniku, š.p.).“ K uvedenému žalovaný uviedol, že existencia rozhodnutia podľa § 39 ods. 1 písm. e) zákona o rybárstve nie je podmienkou na vydanie rozhodnutia podľa § 34 zákona o rybárstve. Takéto rozhodnutie t.j. že vodná plocha spĺňa definíciu podľa § 2 ods. 2 písm. h) zákona o rybárstve sa vydáva iba vtedy, ak sú v tomto smere pochybnosti, pričom ministerstvo ani účastníci konania takéto pochybnosti nemali, resp. ich v priebehu správneho konania nevzniesli. Žalobca v priebehu správneho konania tvrdil len to, že OR Dolnostredské nemôže byť ostatná vodná plocha, pretože je vodný tok. K uvedenému žalovaný uviedol, že otázka, či OR Dolnostredské je alebo nie je vodný tok, bola právoplatne vyriešená rozhodnutím Obvodného úradu životného prostredia Galanta, odboru štátnej vodnej správy a odpadového hospodárstva č. A2005/00216-OÚŽP-629/05- OV zo dňa 20.04.2005 tak, že OR Dolnostredské nie je vodný tok. Výrok tohto rozhodnutia, vydanie ktorého inicioval žalobca a proti ktorému sa v danom čase neodvolal, začal žalobcovi prekážať až v čase, keď o pridelenie OR Dolnostredské na účely podnikania v osobitnom režime požiadala Obec Dolná Streda. Ministerstvo nebolo v zmysle správneho poriadku povinné čakať s vydaním napadnutých rozhodnutí do právoplatného skončenia konania, ktoré pred Okresným úradom Galanta, odborom starostlivosti o životné prostredie, opätovne inicioval žalobca. V predmetnom správnom konaní sa znaleckým dokazovaním preukázalo (znalecký posudok č. 2/2017 vypracovaný U.. S. O., znalecký posudok č. 3/2018 vypracovaný B.. U.. Z. G., T..), že OR Dolnostredské nie je vodný tok a konanie bolo z tohto dôvodu podľa § 30 ods. 1 písm. i) správneho poriadku zastavené. 45. Napriek tomu, že námietka žalobcu, že OR Dolnostredské nespĺňa definíciu ostatnej vodnej plochy podľa § 2 ods. 2 písm. h) zákona o rybárstve a teda nemôže byť predmetom súdneho prieskumu, žalovaný za citácie ust. § 2 ods. 2 zákona o rybárstve uviedol, že napriek tomu, že predmetné ustanovenie zdanlivo obsahuje taxatívny výpočet vodných útvarov, ktoré sa považujú za ostatnú vodnú plochu, z dôvodovej správy k § 2 zákona o rybárstve vyplýva, že ostatnými vodnými plochami sú všetky vodné plochy, ktoré nie sú vodným tokom, rybníkom, rybochovným zariadením ani vodárenskou nádržou, o čom svedčí aj samotné označenie týchto vodných plôch „ostatné“. Preto žalovaný má za nepochybné, že OR Dolnostredské nie je vodný tok, nie je rybník, rybochovné zariadenie ani vodárenská nádrž, vzniklo prepojením bývalého odstaveného ramena rieky Váh (ktoré nie je ovplyvňované hydrologickým režimom rieky Váh, nakoľko je oddelené od rieky Váh nepriepustnou podzemnou tesniacou ílovobetónovou stenou) a ťažobnej jamy - štrkoviska, ktoré vzniklo po ťažbe štrku na výstavbu rýchlostnej cesty R1 a teda musí byť ostatnou vodnou plochou (každý vodný útvar musí patriť do niektorej z kategórií podľa § 2 ods. 2 zákona o rybárstve), pričom OR Dolnostredské evidentne nemožno zaradiť do žiadnej z predchádzajúcich kategórií a zároveň je OR Dolnostredské z prevažnej časti tvorené práve štrkoviskom, ktoré je v definícii ostatnej vodnej plochy podľa § 2 ods. 2 písm. h) zákona o rybárstve aj výslovne uvedené. V tejto súvislosti žalovaný dal do pozornosti nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 72/2010 zo dňa 04.05.2010, v ktorom je uvedené „ V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že ústavný súd už v rámci svojej rozhodovacej činnosti konštatoval, že nevyhnutnou súčasťou rozhodovacej činnosti súdov zahŕňajúcej aplikáciu abstraktných právnych noriem na konkrétne okolnosti individuálnych prípadov je zisťovanie obsahu a zmyslu právnej normy uplatňovaním jednotlivých metód právneho výkladu. Ide vždy o metodologický postup, v rámci ktorého nemá žiadna z výkladových metód absolútnu prednosť, pričom jednotlivé uplatnené metódy by sa mali navzájom dopĺňať a viesť k zrozumiteľnému a racionálne zdôvodnenému vysvetleniu textu právneho predpisu. Pri výklade a aplikácii ustanovení právnych predpisov je nepochybne potrebné vychádzať prvotne z ich doslovného znenia. Súd však nie je doslovným znením zákonného ustanovenia viazaný absolútne. Môže, ba dokonca sa musí od neho (od doslovného znenia právneho textu) odchýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov (čl. 152 ods. 4 ústavy). Samozrejme, že sa v takýchto prípadoch musí zároveň vyvarovať svojvôle (arbitrárnosti) a svoju interpretáciu právnej normy musí založiť na racionálnej argumentácii. V prípadoch nejasnosti alebo nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia právneho predpisu (umožňujúceho napr. viac verzií interpretácie) alebo v prípade rozporu tohto znenia so zmyslom a účelom príslušného ustanovenia, o ktorého jednoznačnosti niet pochybnosti, možno uprednostniť výklad e ratione legis pred doslovným gramatickým (jazykovým) výkladom. Viazanosť štátnych orgánov zákonom v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy totiž neznamená výlučnú a bezpodmienečnú nevyhnutnosť doslovného gramatického výkladu aplikovaných zákonných ustanovení. Ustanovenie čl. 2 ods. 2 ústavy nepredstavuje iba viazanosť štátnych orgánov textom, ale aj zmyslom a účelom zákona (III. ÚS 341/07).“ S odkazom na uvedené, napriek tomu, že by sa touto námietkou súd nemal zaoberať, podľa názoru žalovaného prísnym gramatickým výkladom § 2 ods. 2 písm. h) zákona o rybárstve, ak by súd „spravil“ z OR Dolnostredské vodný útvar, ktorý nepatrí do žiadnej kategórie vodných útvarov podľa § 2 ods. 2 zákona o rybárstve, bolo by to v rozpore s účelom § 2 ods. 2 zákona o rybárstve a bola by tým spochybnená aj legitimita užívania OR Dolnostredské žalobcom po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia Obvodného úradu životného prostredia Galanta, odboru štátnej vodnej správy a odpadového hospodárstva č. A2005/00216-OÚŽP-629/05-OV zo dňa 20.04.2005, ktorým bolo určené, že OR Dolnostredské nie je vodný tok. 46. K námietke žalobcu vo vzťahu k § 44 ods. 2 zákona o rybárstve, z ktorého žalobca vyvodzuje nesprávny záver, že toto prechodné ustanovenie vylučuje možnosť pridelenia ostatnej vodnej plochy, na ktorej bol pridelený výkon rybárskeho práva podľa doterajších predpisov žiadateľovi podľa § 34 zákona o rybárstve, žalovaný opätovne namieta skutočnosť, že žalobca týmto prechodným ustanovením nedôvodil v priebehu správneho konania, ale až v svojich vyjadreniach zo dňa 22.11.2018 a zo 07.02.2019, preto na túto námietku by správny súd nemal prihliadať. Napriek tomu žalovaný, ako už uviedol na pojednávaní dňa 06.12.2018 opäť konštatoval, že výkladu žalobcu odporuje samotné ust.§ 34 ods. 1 zákona o rybárstve, podľa ktorého „Z rybárskych revírov na ostatných vodných plochách môže ministerstvo na základe žiadosti vyradiť ostatnú vodnú plochu a prideliť ju do užívania podnikateľovi na účely podnikania v osobitnom režime; tento podnikateľ musí preukázať odborné vzdelanie podľa § 31 ods. 4; také pridelenie nie je možné, ak je ostatná vodná plocha vyhlásená za chránenú rybársku oblasť.“ Žalovaný poukázal aj na dôvodovú správu k § 34 zákona o rybárstve „Týmto ustanovením umožňuje podnikateľské aktivity na ostatných vodných plochách (nie vodných tokoch) chovom a lovom rýb podľa prevádzkového poriadku podnikateľa. Pôjde o tzv. komerčný rybolov v rámci agroturistiky, ale aj iných aktivít, pri ktorom umožní podnikateľ záujemcom lov rýb v ním užívanej vode. Takéto vody vyradí ministerstvo z oficiálnej evidencie rybárskych revírov a pridelí ju do užívania podnikateľovi.“ Z uvedeného má žalovaný za nepochybné, že zákonodarca mal na mysli práve ostatné vodné plochy, ktoré už boli vyhlásené za rybárske revíry podľa doterajších predpisov a na ktorých už nejaký subjekt (väčšinou žalobca resp. jeho príslušná mestská organizácia) vykonáva rybárske právo. Zákonodarca tak reagoval na prelomové politické a spoločenské zmeny v roku 1989 (prechod na podmienky trhového hospodárstva), ktoré si vyžiadali revíziu aj v oblasti rybárstva. Účelom tohto ustanovenia bolo potvrdenie doterajšieho právneho stavu až do času, kedy ostatné vodné plochy budú pridelené oprávneným subjektom podľa novej právnej úpravy zákona o rybárstve, pričom takýmto oprávneným subjektom (aj keď sa to v § 44 ods. 2 zákona o rybárstve vyslovene neuvádza) je nepochybne aj žiadateľ, ktorý spĺňa podmienky podľa § 34 zákona o rybárstve. 47. Žalovaný uviedol, že ministerstvo vydalo desiatky rozhodnutí podľa § 34 zákona o rybárstve, kde žalobca bol účastníkom konania (išlo tiež o rybárske revíry, na ktorých mal pridelený výkon rybárskeho práva podľa doterajších predpisov), pričom žalobca väčšinou rešpektoval práva vlastníkov, resp. nájomcov pozemkov (resp. väčšinových podielov pozemkov) pod ostatnými vodnými plochami a títo zas rešpektovali vlastnícke právo žalobcu k rybám, ktoré sa v týchto ostatných vodných plochách v tom čase nachádzali a žalobca sa väčšinou ešte v priebehu správneho konania dohodol so žiadateľmi na finančnom vyrovnaní. 48. K námietke protiústavnosti § 34 zákona o rybárstve okrem iného žalovaný uviedol, že ministerstvo vyžadovalo (pod hrozbou zastavenia konania) predloženie dohody o finančnom vyrovnaní s doterajším užívateľom od žiadateľov podľa § 34 ods. 1 zákona o rybárstve iba v prípadoch, keď títo podali žiadosť kumulovane aj podľa § 4 ods. 8 zákona o rybárstve (v zmysle § 4 ods. 9 zákona o rybárstve je dohoda o finančnom vyrovnaní s doterajším užívateľom jednou z náležitostí žiadosti o pridelenie výkonu rybárskeho práva na ostatných vodných plochách). Ak žiadosť bola podaná výlučne podľa § 34 zákona o rybárstve (ako je tomu aj v prípade, ktorý je predmetom súdneho prieskumu), ministerstvo sa síce pokúšalo viesť účastníkov konania k dosiahnutiu dohody o finančnom vyrovnaní, avšak ak k takejto dohode medzi účastníkmi konania nedošlo, nemohlo nad rámec podmienok uvedených v § 34 zákona o rybárstve od žiadateľa takúto dohodu vyžadovať a nevyhovieť žiadosti s poukazom na nedosiahnutie takejto dohody. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. 49. K námietke, že Obci Dolná Streda nemohla byť pridelená ostatná vodná plocha na účely podnikania v osobitnom režime, nakoľko nespĺňa definíciu podnikateľa podľa § 2 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“). Požiadavka žalobcu, aby osoby aktívne podnikali už v čase podania žiadosti o pridelenie ostatnej vodnej plochy, je v príkrom rozpore s účelom ust. § 34 zákona o rybárstve, keďže skutočné vykonávanie podnikateľskej činnosti žiadateľov v tejto oblasti prichádza do úvahy až na základe právoplatného rozhodnutia o pridelení ostatnej vodnej plochy na účely podnikania v osobitnom režime. Žalovaný je presvedčený, že postupoval správne, v súlade s § 34 zákona o rybárstve, keď od Obce Dolná Streda vyžadoval iba predloženie živnostenského listu so zodpovedajúcim predmetom živnostenského oprávnenia (poskytovanie služieb v rybárstve) a neskúmal, či Obec Dolná Streda skutočne aj podniká. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 07.02.2019 poukázal na nález ÚS SR sp. zn. III. ÚS 1/2000 zo dňa 25.05.2000, z ktorého však podľa názoru žalovaného nevyplýva, že by sa v určitej oblasti nemohlo prelínať postavenie obce ako subjektu verejnej moci a zároveň podnikateľa, ale skutočnosť, že obec nemôže určovať podmienky svojho podnikania prostredníctvom normatívneho správneho aktu (všeobecne záväzného nariadenia). Obec Dolná Streda podmienky svojho podnikania na OR Dolnostredské neupravila normatívnym správnym aktom (VZN č. 1/2016 v znení VZN č. 1/2017, na ktoré poukazuje žalobca), ale podmienky svojho podnikania na OR Dolnostredské upravila v súlade s § 34 ods. 3 písm. f) zákona o rybárstve, v prevádzkovom poriadku. 50. K námietkam splnenia podmienky odborného vzdelania žiadateľa alebo ním poverenej osoby so zameraním na chov rýb a potvrdenia o zabezpečení veterinárneho dohľadu žalovaný uviedol, že žalobca bez opory v zákone o rybárstve spochybňuje splnenie podmienky podľa § 34 ods. 1 a ods. 3 písm. b) zákona o rybárstve. Obec Dolná Streda obe podmienky splnila v osobe veterinárneho lekára A.. X. I., ktorý nepochybne má odborné vzdelanie podľa § 34 ods. 3 písm. b) zákona o rybárstve (o čom sa v administratívnom spise nachádzajú doklady) a zaviazal sa pre Obec Dolná Streda vykonávať odborný dohľad (čestné prehlásenie a poverenie udelené A.. X. I. od Obce Dolná Streda podľa § 34 ods. 3 písm. b) zákona o rybárstve), ktorý bol poverený aj Regionálnou veterinárnou a potravinovou správou Galanta vykonávaním veterinárneho dohľadu na OR Dolnostredské v zmysle § 34 ods. 3 písm. e) zákona o rybárstve. Námietka žalobcu, že každá z týchto podmienok musí byť splnená prostredníctvom inej osoby, nemá oporu v zákone o rybárstve. Ak by zákonodarca nesúhlasil s kumuláciou týchto dvoch funkcií, priamo v zákone by takúto možnosť vylúčil. Konflikt záujmov na strane A.. X. I. nevidí ani Veterinárna a potravinová správa Galanta, ktorá A.. I. poverila vykonávaním veterinárneho dohľadu na OR Dolnostredské v zmysle § 34 ods. 3 písm. e) zákona o rybárstve a v tejto súvislosti žalovaný predložil súdu i jej stanovisko. 51. K námietke splnenia podmienky preukázania vlastníckeho alebo nájomného vzťahu k väčšinovému podielu pozemkov pod ostatnou vodnou plochou žalovaný k posúdeniu platnosti nájomnej zmluvy medzi Obcou Dolná Streda a Slovenským pozemkovým fondom na účely preukázania splnenia podmienky podľa § 34 ods. 3 písm. d) v spojení s § 4 ods. 8 písm. b) zákona o rybárstve, žalovaný odkázal na svoje podrobné vyjadrenie z 15.05.2018 a na pojednávaní dňa 06.12.2018 a na svojej argumentácii v plnom rozsahu trvá. V tejto súvislosti žalovaný dal správnemu súdu do pozornosti, že Obec Dolná Streda pokračovala v majetkovoprávnom vysporiadaní pozemkov pod OR Dolnostredské a dňa 23.03.2018 žalovanému doručila podanie, v ktorom predložila ďalšie nájomné zmluvy a kúpnu zmluvu, čím má pod OR Dolnostredské vysporiadaný podiel pozemkov vo výške 78,59 %. Keďže na základe nájomnej zmluvy so Slovenským pozemkovým fondom, Obec Dolná Streda disponuje podielom na predmetných pozemkoch vo výške 27,92 %, z uvedeného vyplýva, že bez nájomnej zmluvy so Slovenským pozemkovým fondom, by Obec Dolná Streda v čase vydania druhostupňového rozhodnutia disponovala podielom na predmetných pozemkoch vo výške 50,67 %. Žalovaný poukázal na § 135 ods. 1 SSP, podľa ktorého, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy. 52. K námietke k splneniu podmienky doloženia súhlasu príslušného orgánu ochrany prírody, či je možné ostatnú vodnú plochu využívať na podnikanie alebo iba ako rybársky revír žalovaný uviedol, že Obec Dolná Streda predložila ministerstvu stanovisko Okresného úradu Trnava, odboru starostlivosti o životné prostredie, oddelenia ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia kraja č. OU- TT-OSZPl-2016/036852/Vk zo dňa 07.12.2016, ktorým bol daný súhlas na výkon rybárskeho práva ako aj na využívanie predmetnej vodnej plochy na účely podnikania v osobitnom režime pre obec Dolná Streda za predpokladu rešpektovania zakázaných činností ustanovených vo vyhláške (v súlade s § 34 ods. 4 zákona o rybárstve) a zároveň uviedol, že predmetnú námietku uvedenú v bode 8.3 správnej žaloby, žalobca v priebehu správneho konania neuplatnil. V tejto súvislosti žalovaný opätovne uviedol, že predmetom súdneho prieskumu môžu byť len námietky, ktoré boli uplatnené v odvolaní (rozklade) proti prvostupňovému rozhodnutiu, a s ktorými sa muselo ministerstvo (minister) ako odvolací orgán vysporiadať v svojom rozhodnutí. 53. K porušeniu zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny žalobcom, žalovaný poukázal na klasifikáciu porušenia tohto zákona orgánom, ktorý v tejto veci rozhodoval - Obvodný úrad životného prostredia Galanta, odbor kvality životného prostredia v svojom právoplatnom rozhodnutí č. A2012/00412 zo dňa 16.10.2012 konštatoval, že žalobca resp. jeho organizačná zložka Sereď vykonal v CHVÚ Kráľová ťažbu bahna a štrkopieskov bez povolenia orgánu ochrany prírody a krajiny, čím poškodil biotopy národného a európskeho významu a zmenil stav mokrade. VI. Vyjadrenie pribratého účastníka v II. rade Obec Dolná Streda. 54. Obec Dolná Streda, ako pribratý účastník správneho konania sa k žalobe vyjadrila podaním doručeným súdu dňa 04.07.2018 s tým, že žalobu žiada zamietnuť v celom rozsahu a zaviazať žalobcu k náhrade trov konania. 55. Obec Dolná Streda poukázala na skutočnosť, že odobratie revíru žalobcovi bolo vykonané v súlade zo zákonom o rybárstve, nie je to nič mimoriadne, na čo poukázal žalovaný s odvolaním sa na súdne konanie na Krajskom súde v Bratislave pod sp.zn. 5S/9/2015. Odkedy nadobudol v roku 2002 účinnosť zákon o rybárstve, žalovaný odobral žalobcovi už vyše stotridsať revírov. 56. Žalobca odmieta rešpektovať vlastnícke práva a nájomné práva Obce Dolná Streda k pozemkom pod vodnou plochou, čo potvrdil nezákonným zapísaním vecného bremena na pozemky vo vlastníctve Obce Dolná Streda a SVP.š.p. Banská Štiavnica, ktoré bolo na základe protestu prokurátora rozhodnutím sp. zn. UP 1/2018 Okresného úradu, katastrálnym odborom vymazané. 57. Obec Dolná Streda od začiatku svojej aktivity o pridelenie OR Dolnostredské do užívania v osobitnom režime, deklarovala záujem o rokovanie vo veci vysporiadania, rešpektujúc fakt, že ryby, ktoré žalobca do OR Dolnostredské na základe zákonnej povinnosti nasadil, sú jeho majetkom a preto navrhol žalobcovi rokovanie o vysporiadaní. Žalobca návrh obce odmietol. I v priebehu správneho konania pred MŽP SR, obec o záujme sa zo žalobcom vysporiadať, doložila čestným prehlásením. Po vydaní rozhodnutia MŽP SR, ktorým bol žalobcovi revír odobratý a ostatná vodná plocha bola pridelená do užívania v osobitnom režime Obci Dolná Streda, sa mal žalobca pokúsiť o rokovanie vo veci vysporiadania. Žalobca týmto smerom neprejavil žiadnu snahu a bola to opäť obec, ktorá navrhla rokovanie. Žalobca nielenže s rokovaním nesúhlasil, ale v odpovedi obec upozornil, aby sa o vyrovnanie nesnažila. Napriek uvedenému, Obec Dolná Streda aj v priebehu tohto súdneho konania je ochotná rokovať a majetkovo sa za ryby vysporiadať. 58. K vyjadreniu žalobcu, že mu hrozí nevyčísliteľná ujma z dôvodu ušlého zisku obec konštatovala, že žalobca nemá pridelené revíry od štátu za účelom podnikania v osobitnom režime a vytvárania zisku, preto nemôže dôvodiť stratou obhospodarovaného a užívacieho práva na OR Dolnostredské ako nevyčísliteľnou škodou a ušlým ziskom, zvlášť, keď žalobca od samého začiatku neprejavil záujem o rokovanie o vysporiadaní. Nevyčísliteľná strata hrozí práve Obci Dolná Streda, ktorá je vlastníkom a nájomcom pozemkov pod vodnou plochou a ktorá investovala do možnosti podnikania v osobitnom režime nemalé finančné prostriedky, ostatnú vodnú plochu zarybnila a nemôže ju užívať. Obec vyčíslila reálnu ujmu keď zaplatila za ryby 10.560,-€, za prenájom pozemkov 6.791,80 €, za kúpu pozemkov 24.800,- €, za Geometrické plány, znalecké posudky, úprava účelovej komunikácie atď. v celkovej sume 24.719,98 €. Obec predložila súdu tabuľky z ktorých podľa ďalšieho účastníka jednoznačne vyplýva, že žalobca z OR Dolnostredského si ryby takmer všetky vylovil, preto nemal záujem o rokovanie o vysporiadaní, lebo vie, že jeho vlastná evidencia dokazuje opak a to, že v OR Dolnostredskom sa nachádza už iba minimálne množstvo rýb. Taktiež obec poukázala na skutočnosť, že samotní rybári sa kúpou povolenia skladajú na zarybnenie vôd, ktoré má žalobca pridelené na výkon rybárskeho práva a nie na podnikanie v osobitnom režime a preto sa nedá hovoriť o tom, že žalobca investoval do vody svoje peniaze za účelom zisku. Žalobca, ako občianske združenie nemá žiadny nárok na vytváranie zisku z predaja povolení na lov rýb tak, ako upravujú Stanovy v § 26 bod 14. „ Členské príspevky, získané z predaja povolení na lov rýb, musia byť použité výlučne na zarybňovanie a ochranu rybárskych revírov. V prípade splnenia minimálnej zarybňovacej povinnosti je možné časť členských príspevkov použiť na označenie, údržbu alebo nájom revíru a na nadobudnutie rybárskych revírov do vlastníctva ZO SRZ, alebo Rady SRZ.“. 59. Obec Dolná Streda poukázala na skutočnosť, že v roku 2017 bol na OR Dolnostredské veľký úhyn rýb v množstve 4.230 kg, ktorý bol šetrení SIŽP, pričom úhyn bol uznaný dodávateľom týchto uhynutých rýb, ktoré v rovnakom množstve opätovne dodal ako náhradu vzniknutej škody, tieto však už neboli nasadené do OR Dolnostredské, ale do iných revírov žalobcu tak, ako je uvedené v prehľade zarybnenia za rok 2017. V ďalšej časti vyjadrenia sa obec zaoberá zarybneniu OR Dolnostredské žalobcom v rokoch 2016 a 2017, čo však nie je predmetom tohto súdneho prieskumu a preto tieto skutočnosti súd v odôvodnení svojho rozhodnutia neuvádza. 60. K ochrane životného prostredia Obec Dolná Streda uviedla, že za krátky čas čo mala v užívaní na podnikanie v osobitnom režime OR Dolnostredské, uskutočnila kontrolný lov zameraný na početnosť rybej osádky, jej zdravotný stav a kontrolu kvality vody v rybníku aby neprišlo k ohrozeniu životného prostredia a zdravia obyvateľov. Obec vyčistila okolie OR Dolnostredské od odpadkov, osadila odpadkové koše, aby návštevníci časti Chráneného obecného územia ktoré sa nachádza v CHVÚ Králová, neznečisťovali životné prostredie, čím obec prispela k ochrane životného prostredia a zdravia obyvateľstva. Obec Dolná Streda prijala, ako jediná na Slovensku, v roku 2016 všeobecné záväzné nariadenie obce o Obecnom chránenom území, ktoré žalobca napadol na Okresnej prokuratúre v Galante, kde hlavne namietal tú skutočnosť, že obec vytvorením oddychovej zóny (úsek dlhy cca 200 m), v časti chráneného obecného územia nepovolila vjazd motorovým vozidlám, čo prekážalo žalobcovi z dôvodu, že jeho členovia sa nemôžu dostať autom až k vode, čo neprispieva k ochrane životného prostredia. V ďalšom obec poukázala na skutočnosť, že voči MsO SRZ Sereď bolo v roku 2012 Obvodným úradom životného prostredia vedené konanie za spáchanie správneho deliktu na úseku ochrany prírody a krajiny. Rozhodnutím o správnom delikte č. A2012/00412 zo dňa 16.10.2012, za porušenie § 6 ods.4 zákona o OPaK bola Mestskej organizácií SRZ Sereď uložená pokuta vo výške 733,19 €. 61. V ďalšom sa Obec Dolná Streda podaním z 21.12.2018, doručeným súdu dňa 28.12.2018, vyjadrila k poverenej osobe A.. X. I. ako odborný dozor a veterinárny dohľad, k otázke, že OR Dolnostredské je vodný tok a k otázke podnikania Obce Dolná Streda. VII. Návrh na prerušenie konania. 62. Žalobca spolu so správnou žalobou podal návrh na prerušenie konania podľa § 100 ods.1 písm. b) SSP s tým, aby správny súd predložil Ústavnému súdu SR návrh na začatie konania o súlade § 34 ods. 1 až ods. 3 a § 39 ods. 1 písm. e) zákona o rybárstve s čl. 1 ods. 1, čl. 4, s čl. 12 ods. 1, s čl. 20 ods. 1, s čl. 44 a s čl. 55 Ústavy SR. Svoj návrh odôvodnil názorom, podľa ktorého, ak chce fyzická alebo právnická osoba - nepodnikateľ vykonávať rybárske právo, spojené so zákonnými povinnosťami na úseku ochrany životného prostredia, musí sa finančne vyrovnať s doterajším užívateľom ostatnej vodnej plochy (§ 4 ods. 9 zákona o rybárstve). Ale ak chce podnikateľ podnikať v oblasti rybolovu, bez toho, aby bol viazaný zákonnými povinnosťami na úseku ochrany životného prostredia, nemusí sa finančne vyrovnať s doterajším užívateľom vody (§ 34 zákona o rybárstve). Kým doterajší užívateľ ostatnej vodnej plochy sa musel starať o ostatnú vodnú plochu, na svoje náklady, vrátane povinných investícií do zarybnenia vodnej plochy (napr. § 6 zákona o rybárstve), podnikateľ, ktorému má byť vodná plocha pridelená, tak robiť nemusí a nikto nie je povinný (ani štát, ani podnikateľ) odškodniť doterajšieho užívateľa. 63. Protiústavnosť žalobca vidí v tom, že § 34 zákona o rybárstve umožňuje: - porušenie ústavnej ochrany vlastníckeho práva doterajšieho užívateľa (žalobcu), ktorý bol zo zákona povinný investovať svoj majetok do ostatnej vodnej plochy, ale nemá nárok na vrátenie jeho investícií, - nerovnaké zaobchádzanie s vlastníkmi (či nájomcami) pozemkov pod ostatnou vodnou plochou, kedy iba podnikatelia nie sú povinní sa finančne vysporiadať s doterajším užívateľom a paradoxne nie sú viazaní povinnosťami na úseku ochrany životného prostredia, - poškodenie životného prostredia, nedodržanie legitímnych očakávaní, keď podnikateľovi nič nebráni vydrancovať zarybnenie realizované na náklady predchádzajúceho užívateľa. VIII. Administratívne konanie. 64. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že dňa 29.10.2016 bola žalovanému doručená žiadosť Obce Dolná Streda zo dňa 20.10.2016, podľa § 34 ods. 1 zákona o rybárstve, o pridelenie ostatnej vodnej plochy „Dolnostredské rameno“, nachádzajúce sa v kat. území B. S., okres M., na účely podnikania v osobitnom režime. Žalovaný listom č. 8117/2016-4.1 z 08.11.2016 aj elektronicky upovedomil účastníkov konania a dotknuté orgány, o začatí konania s možnosťou podania námietok. V stanovenom termíne podal námietky žalobca a Slovenský vodohospodársky podnik, š. p. Banská Štiavnica (ďalej len „SVP, š. p.“). 65. Súčasťou žiadosti mimo iných listín bol : - geometrický plán na určenie vlastníckych práv k p.č. XXXX/XX až XXXX/XX, p.č. XXXX/XX, p.č. XXXX/XX, p.č. XXXX/X overený Okresným úradom Galanta, katastrálny odbor pod č. 1139/2015 z 26.11.2015; geometrický plán na oddelenie pozemkov a určenie vlastníckych práv k p.č. XXXX/XX, XX, p.č. XXXX/X,X overený Okresným úradom Galanta, katastrálny odbor pod č. XXXX/XXXX z 12.10.2016; geometrický plán na oddelenie pozemkov a určenie vlastníckych práv k p.č. XXXX/XX,XX - XX overený Okresným úradom Galanta, katastrálny odbor pod č. 1120/2016 z 03.10.2016; geometrický plán na určenie vlastníckych práv k p.č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX až XXXX/XX overený Okresným úradom Galanta, katastrálny odbor pod č. 330/2015 z 21.04.2015, - nájomná zmluva uzavretá SPF ako prenajímateľom s Obcou Dolná Streda ako nájomca z 01.03.2016 k pozemku KN-E p.č. XXXX, druh pozemku trvalý trávnatý povrch, o výmere 105 061 m2 v extraviláne Obce Dolná Streda, evidovaný na LV č. XXXX, v podiele 33789563/55540800 s účelom využitia na oddychovú zónu, - stanovisko Slovenského vodohospodárskeho podniku š.p. z 10.05.2016 k vydaniu rozhodnutia o vodnej ploche „Dolnostredské rameno“, s tým, že v stanovisku špecifikované pozemky, sú od vodného toku Váh oddelené hrádzou. Jedná sa o parcely nachádzajúce sa mimo vodného toku Váh zo vzdušnej strany pravostrannej hrádze VS Kráľová. - rozhodnutie Okresného úradu Galanta, odbor starostlivosti o životné prostredie č. OU-GA- OSZP-2016/005620/OV/SV z 12.05.2016, že pozemky KN-C v rozhodnutí špecifikované vedené na LV č. XXXX, ktoré sú v zmysle geometricjého plánu č. 20-4/2015 odčlenené z KN -E p.č. XXX, vedené ako vodná plocha a pozemky KN-E v rozhodnutí špecifikované a pozemok KN-E p.č. XXXX vedený na LV č. XXXX, nie sú vodným tokom, od vodného toku Váh sú oddelené hrádzou. -uznesenie obecného zastupiteľstva č. 223/2016/12 z 10.10.2016 o schválení podania žiadosti o vydanie živnostenského listu na podnikanie pre Obec Dolná Streda, - osvedčenie o živnostenskom oprávnení č. OU-GA-OZP-2016/010965-2 z 11.10.2016 pre Obec Dolná Streda, - čestné prehlásenie Obce Dolná Streda zo 17.10.2016 o ochote rokovať s MO SRZ Sereď o majetkovom vysporiadaní za ryby nachádzajúce sa v revíri 2-155-1-1 „Dolnostredské rameno“. - prevádzkový poriadok Obce Dolná Streda zo 17.10.2016 k pridelenému revíru, - písomná komunikácia vo veci vysporiadania medzi Obcou Dolná Streda a MO SRZ Sereď, - stanovisko Okresného úradu Galanta, odbor starostlivosti o životné prostredie č. OU-GA- OSZP-2016/010755 zo 07.10.2016, ku vzťahu vodnej plochy k Chránenému vtáčiemu územiu Kráľová, podľa § 9 ods.2 zákona č. 543/2002 Z.z., v zmysle ktorého, parcela registra „E“ č. 2018 sa nachádza v katastrálnom území B. S., mimo zastavaného územia, na ktorom platí prvý stupeň územnej ochrany. Predmetná parcela je súčasťou parcely registra „C“ č. XXXX, ktorá je súčasťou parciel Chráneného vtáčieho územia Kráľová a v tejto časti je v zmysle § 2 ods. 3 vyhl. č. 21/2008 Z.z. zakázané vykonávať činnosti zákonom špecifikované. Týmto stanoviskom nie je vylúčený v danej lokalite výkon rybárskeho práva za predpokladu dodržania vyhl.č. 21/2008 Z.z.. V predmetnom stanovisku je výslovne uvedené, že predmetné stanovisko nenahrádza povolenie ani súhlas a nie je rozhodnutím podľa správneho konania. - osvedčenie A.. X. I. o zápise do registra Komory veterinárnych lekárov SR dňa 01.05.2005 pod č.1344, - čestné prehlásenie A.. X. I. zo 17.10.2016, že bude na vodnej ploche „Dolnostredské rameno“ č. revíru 2-1550-1-1, nachádzajúce sa v k.ú. B. S., podľa § 31 ods. 4 a § 34 ods. 3 písm. b) zákona č. 139/2002 Z.z. vykonávať odborný dohľad. 66. V ďalšom súd uvádza priebeh správneho konania s listinami, ktoré pre rozhodnutie žalovaného mali byť podstatné. V rámci správneho konania sa Slovenský vodohospodársky podnik š.p., vo veci pridelenia ostatnej vodnej plochy v k.ú. B. S. na účely podnikania v osobitnom režime pre žiadateľa Obec Dolná Streda, vyjadril listom č. CS SVP PR 195/2016/45 z 21.11.2016 s tým, že nemá námietky ani pripomienky a súhlasí s pridelením ostatnej vodnej plochy na účely podnikania v osobitnom režime podľa § 34 ods. 1 zákona č. 139/2002 Z.z. 67. Slovenský rybársky zväz, MO SRZ Sereď, podal námietky na začaté správne konanie listom z 15.11.2016 a rovnako Slovenský rybársky zväz-Rada Žilina listom zo 16.11.2016, kde namietali nesplnenie podmienok v zmysle § 34 ods. 1, ods. 3 písm. b), písm. e) a § 34 ods.4 zákona o rybárstve a nesplnenie povinnosti v zmysle § 34 ods. 3 písm. f) v spojení s § 34 ods. 2 zákona o rybárstve, § 34 ods. 3 písm. c) a d) zákona o rybárstve, nedostatočné preukázanie, že nejde o vodný tok ale o ostatnú vodnú plochu. 68. Podaním z 05.12.2016 Obec Dolná Streda svoju žiadosť doplnila o podklady ako Hydrologický prieskum pre optimalizáciu podzemnej vody vo Váhovciach, stanovisko správcu vodného toku o umiestnení ílobetónovej tesniacej steny na úrovni „Dolnostredského ramena“, VD Králová-stabilizácia pravostrannej ochrannej hrádze, podzemné tesniace steny, z ktorých podľa názoru Obce Dolná Streda, že ani ťažobné jamy v katastri obce, nie sú hydrologicky ovplyvňované vodným tokom a nie sú vodným tokom. 69. Elektronicky dňa 08.12.2016 Obec Dolná Streda zaslala žalovanému rozhodnutie Obvodného úradu životného prostredia Galanta č. A 2005/00216-OÚŽP-629/05-OV z 20.04.2005, právoplatné dňa 13.05.2005, ktorým správny orgán rozhodol, že vodná plocha na parcelách č. XXX/X, XXX, XXXX/ X v k.ú. B. S., nachádzajúce sa pod rybárskym revírom „Rameno Dolná Streda č. 2-1550-1-1“, ktorý obhospodaruje Slovenský rybársky zväz, MO SRZ Sereď, nie je vodným tokom podľa § 43 ods. 1 vodného zákona. 70. Súčasťou administratívneho spisu je rozhodnutie Okresného úradu Galanta, odbor životného prostredia č. OU-GA-OSZP-2016/005620/OV/SV z 12.05.2016, ktorým správny orgán rozhodol, na žiadosť Obce Dolná Streda, že pozemky KN-C p.č. XXXX/XX, p.č. XXXX/XX, p.č. XXXX/XX, p.č. XXXX/ XX až XXXX/XX vedené na LV č. XXXX a ktoré sú v zmysle geometrického plánu č. 20-4/2015 odčlenené z KN-E p.č. XXX, sú vedené ako „vodná plocha“ a pozemky KN-E p.č. XXXX/X, XXX/X, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,XXXX,XXXX,XXXX/X, XXXX/X,XXXX,XXXX,XXXX/X,XXXX/X,XXXX/X,XXXX/X,XXXX až XXXX,XXXX,XXXX, pozemok KN-E p.č. XXXX vedený na LV č. XXXX, nie sú vodným tokom, od vodného toku Váh sú oddelené hrádzou. 71. Poverenie Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Galanta č. 1171/2016 z 13.10.2016, na žiadosť Obce Dolná Streda v súvislosti s pridelením ostatnej vodnej plochy na účely podnikania v osobitnom režime, pre A.. X. I., ako úradného veterinárneho lekára, veterinárnym dozorom nad prevádzkovaním rybníka Rameno Dolná Streda s tým, že odborný dozor bude vykonávať B. K., ktorý má absolvovaný kurz rybárskych hospodárov. 72. Čestné prehlásenie A.. X. I. zo 17.10.2016, že bude v súlade s § 31 ods. 4 a § 34 ods. 3 písm. b) zákona o rybárstve, vykonávať odborný dohľad na vodnej ploche „Dolnostredské rameno“ č.revíru 2-1550-1-1, nachádzajúce sa v k.ú. B. S., pre F. B. S., podľa vzájomne dohodnutých podmienok. 73. Obec Dolná Streda vydala poverenie č. 810/2016 dňa 07.12.2016 pre A.. X. I., v súlade s § 31 ods. 4 a § 34 ods. 3 písm. b) zákona o rybárstve, pre vykonávanie odborného dohľadu na vodnej ploche „Dolnostredské rameno“ v k.ú. B. S.. 74. Obec Dolná Streda sa vyjadrila k podaným námietkam Slovenského rybárskeho zväzu, podaní doručeným žalovanému dňa 08.12.2016. 75. Žalovaný po preštudovaní všetkých podkladových materiálov vydal rozhodnutie č. 8117/2016-4.1 z 09.12.2016, ktorým konanie podľa § 29 ods. 1 v spojení s § 40 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, z dôvodu začatia konania o predbežnej otázke až do pominutia prekážky prerušil. Dôvodom na prerušenie konania bol podnet žalobcu na Okresnú prokuratúru Galanta, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu štátnej vodnej správy - Okresného úradu Galanta č. OU-GA- OSZP-2016/005620/0V/SV z 12.05.2016, o otázke, či v danom prípade ide o vodný tok. Dňa 23.02.2017 Obec Dolná Streda doručila žalovanému rozhodnutie Okresného úradu Trnava, Odbor opravných prostriedkov č. OU-TT-00P3-2017/002971 z 30.01.2017 (právoplatné dňa 21.02.2017), ktorým bolo zrušené rozhodnutie OÚ Galanta č.j. OÚ-GA-OSZP- 2016/005620/OV/SV zo dňa 12.05.2016. Okresný úrad Trnava svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že preskúmavané rozhodnutie bolo vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, bez zabezpečenia potrebných podkladov pre rozhodnutie a v rozpore s citovanými ustanoveniami zákona o správnom konaní. V ďalšom v svojom odôvodnení uviedol, že v skutkovo totožnej veci už bolo v minulosti právoplatne rozhodnuté a toto právoplatné rozhodnutie nie je možné zmeniť ani cestou mimoriadnych opravných prostriedkov. 76. Slovenský rybársky zväz, MO SRZ Sereď, dňa 01.03.2017 zaslal žalovanému vyjadrenie a podklady pre rozhodnutie a rovnako Slovenský rybársky zväz-Rada Žilina listom z 01.03.2017. 77. Obec Dolná Streda doručila elektronicky dňa 10.03.2017 žalovanému stanovisko, že i napriek doposiaľ vykonaným dôkazom, obec garantuje a má záujem vysporiadať reálne preukázaný majetok s organizáciou MsO SRZ Sereď v OR Dolnostredské. 78. Žalobca doručil elektronicky dňa 17.03.2017 žalovanému rozhodnutie Okresného úradu Galanta, katastrálny odbor č. XI 6/2017 zo dňa 14.03.2017, o výmaze "nájomných práv" Obce Dolná Streda, ako žiadateľa o pridelenie vodnej plochy, k pozemkom vo vlastníctve SVP, š.p. pod vodnou plochou OR Dolnostredské a zároveň poukázal na prebiehajúce konanie pred SPF, odborom vnútornej kontroly a Radou SPF k otázke ne/platnosti Nájomnej zmluvy pod č. k. SPFS/2017/05403. 79. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že žalobca sa žalobu zo dňa 21.03.2017 podanou na Okresný súd Galanta domáhal určenia absolútnej neplatnosti Nájomnej zmluvy č. 04877/2015- PNZ P41387/15.00 zo dňa 01.03.2016 uzavretej medzi Obcou Dolná Streda a SPF z dôvodu, že predmetom nájmu má byť iba ideálny spoluvlastnícky podiel bez jeho ďalšieho vymedzenia a alokovania na konkrétnom pozemku a účelom nájmu má byť využitie na oddychovú zónu, pričom nie je možné určiť, v ktorej časti pozemku p.č. XXXX v k.ú. B. S. sa oddychová zóna môže nachádzať a rovnako nie je možné určiť, ktorá časť pozemku je predmetom nájmu. 80. Žalovaný listom č. 2296/2017-4.1 z 08.03.2017 požiadal Okresný úrad Galanta, odbor starostlivosti o životné prostredie o vyjadrenie k otázkam, na ktoré odpovedal listom č. OU-GA- OSZP-2017/004594 z 22.03.2017: 1. Úrad okrem stanoviska č. OU-GA-OSZP-2016/010755 zo dňa 07.10.2016, nevydal žiadne iné stanovisko v uvedenej veci, ktoré by potvrdzovalo konštatovanie SRZ Rada Žilina, že uvedenú vodnú plochu je možné využívať iba ako rybársky revír, keďže je možné ju využívať na výkon rybárskeho práva. Úrad eviduje podnet na konanie vo veci ochrany CHVÚ Kráľová, podaný SRZ MsO v Seredi v konaní vo veci ochrany výkonu ich rybárskeho práva v rybárskom revíre č. 2-1550-1-1 Odstavné rameno Dolná Streda. 2. Úrad v svojom stanovisku uviedol všetky zakázané činnosti v danej časti CHVÚ Kráľová v zmysle § 2 ods. 3 vyhlášky MŽP SR č.21/2008 Z.z. ktorou bolo chránené vtáčie územie vyhlásené. Za predpokladu dodržiavania týchto ustanovení nie je vylúčené využívať predmetnú vodnú plochu na účely podnikania v osobitnom režime. 3. Voči MsO SRZ v Seredi bolo v roku 2012 Obvodným úradom životného prostredia vedené konanie pre správny delikt na úseku ochrany prírody a krajiny, v ktorom rozhodnutím č. A2012/00412 zo dňa 16.10.2012 za porušenie § 6 ods. 4 zákona o OPaK bola Mestskej organizácií SRZ Sereď udelená pokuta vo výške 700,- EUR. Voči Obci Dolná Streda úrad neeviduje žiadnu kolíziu vo vzťahu k ochrane životného prostredia. 81. Na základe takto zisteného stavu a priebehu administratívneho konania, žalovaný vydal rozhodnutie č. 2296/2017-4.1 zo dňa 31.03.2017, ktorým odobral podľa § 39 ods. 1 písm. c) zákona Slovenskému rybárskemu zväzu - Rada, Žilina (ďalej len „SRZ“) výkon rybárskeho práva na ostatnej vodnej ploche - rybárskom revíre č. 2-1550- 1-1 OR Dolnostredské, vyradil podľa § 34 ods. 1 zákona rybársky revír č. 2-1550-1-1 OR Dolnostredské, z evidencie rybárskych revírov vedenej na Ministerstve životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) podľa § 39 písm. f) zákona, pridelil podľa § 34 ods. 1 zákona Obci Dolná Streda ostatnú vodnú plochu - OR Dolnostredské (16,65 ha), k. ú. B. S., okres M., na účely podnikania v osobitnom režime. 82. Proti predmetnému rozhodnutiu podal Slovenský rybársky zväz, MO SRZ Sereď rozklad, doručený žalovanému dňa 20.04.2017 a Slovenský rybársky zväz-Rada Žilina, doručený žalovanému dňa 25.04.2017. 83. Slovenský vodohospodársky podnik š.p., dňa 26.04.2017 doručil žalovanému svoje stanovisko z 18.04.2017, ktoré zaslal Slovenskému rybárskemu zväzu-Rada Žilina, týkajúce sa „Odstavného ramena Dolnostredské“ s tým, že rozhodnutie Obvodného úradu životného prostredia Galanta č. A 2005/00216- OÚŽP-629/05-OV z 20.04.2005, ktorým správny orgán rozhodol, že predmetná vodná plocha nie je vodným tokom, je právoplatné a nie je možné ho zrušiť. Zároveň uviedol, že v súvislosti s určením dotknutej vodnej plochy, SVP, š.p. Banská Bystrica má zato, že „Odstavné rameno Dolnostredské“ nie je napájané z vlastného povodia alebo z iného vodného útvaru a nie je ovplyvňované hydrologickým režimom vodného toku Váh. 84. Listom z 03.05.2017 žalovaný upovedomil všetkých účastníkov konania ako aj dotknuté subjekty o podanom rozklade a vyzval ich na vyjadrenie. Možnosť vyjadriť sa využili všetci účastníci a dotknuté subjekty s tým, že Slovenský rybársky zväz, MO SRZ Sereď spolu s vyjadrení doručil nový dôkaz, znalecký posudok č. 2/2017 z 15.05.2017 vypracovaný Z.. U.. O. W., B.., najväčšou odbornou kapacitou v danom odbore, ktorý na otázku, či „Odstavné rameno Dolnostredské“ ku dňu objednania znaleckého posudku, je ovplyvňované hydrologickým režimom vodného toku Váh (prípadne iného) a je vodným tokom v zmysle § 43 ods. 1 zákona č. 364/2004 Z.z. a v zmysle § 2 ods. 2 písm. c) zákona č. 139/2002 Z.z. uviedol, že na základe vykonanej analýzy dospel k záveru, že „Odstavné rameno Dolnostredské“, ktoré je ku dňu objednania znaleckého posudku rybársky revír č. 2-1550-1-1, nachádzajúce sa v k.ú. B. S. s rozlohou 16,65 ha, je ovplyvňované hydrologickým režimom vodného toku Váh a teda je vodným tokom v zmysle § 43 ods. 1 zákona č. 364/2004 Z.z. 85. O rozklade rozhodol Minister životného prostredia SR pod č. 6037/2017-9.2 (22/2017- rozkl.) zo dňa 28.08.2017 tak, že prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. V odôvodnení svojho rozhodnutia sa vyjadril osobitne k podaným námietkam a k postupu, ako prvostupňový správny orgán má v konaní pokračovať a aké úkony má vykonať. 86. Prvostupňový správny orgán v zmysle indícií odvolacieho správneho orgánu následne vykonal všetky potrebné úkony, zadovážil potrebné vyjadrenia a podklady pre rozhodnutie. V rámci vyjadrenia Slovenský rybársky zväz-Rada Žilina, predložila rozhodnutie Okresného úradu Galanta, odbor starostlivosti o životné prostredie č. OU-GA-OSZP-2017/005030/OV/SV z 27.04.2017, ktorým zastavila konanie o vydanie rozhodnutia o vodnej ploche na pozemkoch v k.ú. B. S. z dôvodu, že Slovenský rybársky zväz-Rada Žilina, nemá v predmetnom konaní postavenie účastníka konania keďže sa nerozhoduje o rybárskom práve podľa § 4 ods. 8 zákona č. 139/2002 Z.z.. V odvolacom konaní rozhodol Okresný úrad Trnava, odbor opravných prostriedkov pod č. OU-TT-00P3-2017/022193 z 10.07.2017, ktorý prvostupňové rozhodnutie potvrdil. A keďže v predmetnej veci Slovenský rybársky zväz-Rada Žilina podal podnet na protest prokurátora dňa 10.10.2017, o ktorom ešte nebolo rozhodnuté, o otázke, či „Odstavné rameno Dolnostredské“ je vodný tok, sú pochybnosti. 87. Žalovaný listom z 26.10.2017 oznámil všetkým účastníkom konania a zúčastneným subjektom doručenie nových podkladov a možnosť vyjadriť sa. Na túto výzvu reagovali všetci účastníci konania ako aj zúčastnené subjekty a následne žalovaný vydal rozhodnutie č. 8490/2017-4.1 zo dňa 23.11.2017 špecifikované v odseku 1. tohto rozhodnutia. Proti predmetnému rozhodnutiu podali rozklad Slovenský rybársky zväz-Rada Žilina ako aj Slovenský rybársky zväz, MO SRZ Sereď, ktoré boli doručené účastníkom konania a zúčastneným subjektom na vyjadrenie, listom žalovaného z 20.12.2017. Po vyjadrení o rozklade rozhodol Minister životného prostredia SR pod č. 2913/2018-9.2 (1/2018- rozkl.) zo dňa 15.03.2018 tak, že rozklady zamietol a rozhodnutie Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, odboru štátnej vodnej správy a rybárstva č. 8490/2017-4.1 zo dňa 23.11.2017 potvrdil. Uvedené rozhodnutia sú predmetom súdneho prieskumu. IX. Právne posúdenie žaloby. 88. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. 89. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 90. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 91. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 92. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 93. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 139/2002 Z.z. o rybárstve, účinný v čase podania žiadosti, tento zákon upravuje podmienky ochrany, chovu a lovu rýb a ostatných vodných organizmov tak, aby priamo alebo prostredníctvom ekologických väzieb nedochádzalo k narušeniu vodných ekosystémov a k ohrozeniu genofondu rýb. 94. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 139/2002 Z.z. o rybárstve, tento zákon upravuje aj práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb pri využívaní vôd na ochranu, chov a lov rýb, pôsobnosť orgánov štátnej správy na úseku rybárstva, ako aj zodpovednosť za porušenie povinností podľa tohto zákona. 95. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 139/2002 Z.z., rybárske právo je oprávnenie chrániť, chovať a loviť ryby vo vodách určených ako rybárske revíry a ulovené ryby si privlastňovať, ako aj oprávnenie užívať na to v nevyhnutnej miere pobrežné pozemky. 96. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 139/2002 Z.z., rybárske právo patrí štátu. 97. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 139/2002 Z.z., ministerstvo pridelí Slovenskému rybárskemu zväzu výkon rybárskeho práva vo vodných tokoch. Organizácii spravujúcej lesný majetok štátu a organizácii spravujúcej majetok vo vojenských obvodoch pridelí ministerstvo výkon rybárskeho práva vo vodných tokoch nachádzajúcich sa na území, ktoré spravujú. 98. Podľa § 4 ods. 8 zákona č. 139/2002 Z.z., ministerstvo pridelí výkon rybárskeho práva na ostatných vodných plochách na základe písomnej žiadosti a) fyzickej osobe alebo právnickej osobe, ktorá preukáže väčšinový podiel vlastníctva k pozemkom, na ktorých sa nachádza vodná plocha, b) fyzickej osobe alebo právnickej osobe, ktorá preukáže nájomnou zmluvou právo užívania k pozemkom podľa písmena a) počas platnosti tejto zmluvy. 99. Podľa § 4 ods. 9 zákona č. 139/2002 Z.z., žiadosť podľa odseku 8 musí obsahovať a) meno, priezvisko, miesto trvalého pobytu, rodné číslo, ak je žiadateľom fyzická osoba, alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je žiadateľom právnická osoba, b) identifikačné údaje o vodnej ploche, c) výpis z listu vlastníctva podľa odseku 8 písm. a) alebo výpis z listu vlastníctva a nájomnú zmluvu podľa odseku 8 písm. b), d) informáciu, či sa vodná plocha nenachádza v chránenom území alebo či do neho nezasahuje, e) dohodu o finančnom vyrovnaní s doterajším užívateľom. 100. Podľa § 34 ods. 1 zákona č. 139/2002 Z.z., z rybárskych revírov na ostatných vodných plochách môže ministerstvo na základe žiadosti vyradiť ostatnú vodnú plochu a prideliť ju do užívania podnikateľovi na účely podnikania v osobitnom režime; tento podnikateľ musí preukázať odborné vzdelanie podľa § 31 ods. 4; také pridelenie nie je možné, ak je ostatná vodná plocha vyhlásená za chránenú rybársku oblasť. 101. Podľa § 34 ods. 2 zákona č. 139/2002 Z.z., pod užívaním ostatnej vodnej plochy v osobitnom režime sa rozumie poskytovanie možnosti iným osobám za odplatu loviť ryby a ulovené ryby si ponechať podľa prevádzkového poriadku podnikateľa. Na osobitný režim sa nevzťahujú ustanovenia § 5 až 17 a § 21 až 30. 102. Podľa § 34 ods. 3 zákona č. 139/2002 Z.z., žiadosť podľa odseku 1 musí obsahovať a) meno, priezvisko, miesto trvalého pobytu, rodné číslo, ak je žiadateľom fyzická osoba, alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je žiadateľom právnická osoba, b) preukázanie odborného vzdelania žiadateľa so zameraním na chov rýb alebo ním poverenej osoby, c) identifikačné údaje o vodnej ploche, d) výpis z listu vlastníctva podľa § 4 ods. 8 písm. a) alebo výpis z listu vlastníctva a nájomnú zmluvu podľa § 4 ods. 8 písm. b), e) potvrdenie o zabezpečení veterinárneho dohľadu, f) prevádzkový poriadok. 103. Podľa § 34 ods. 4 zákona č. 139/2002 Z.z., ak sa ostatná vodná plocha nachádza v chránenom území alebo v jeho ochrannom pásme, musí žiadateľ k žiadosti doložiť súhlas príslušného orgánu ochrany prírody, či je možné ostatnú vodnú plochu využívať na podnikanie, alebo iba ako rybársky revír. 104. Podľa § 39 ods. 1 písm. c) zákona č. 139/2002 Z.z., ministerstvo ako ústredný orgán štátnej správy na úseku rybárstva, rozhoduje o pridelení a odobratí výkonu rybárskeho práva v ostatných vodných plochách. 105. Podľa § 39 ods. 1 písm. e) zákona č. 139/2002 Z.z., ministerstvo ako ústredný orgán štátnej správy na úseku rybárstva, rozhoduje pri pochybnostiach, či ide o ostatnú vodnú plochu. 106. Podľa § 42 ods. 1 zákona č. 139/2002 Z.z., na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. 107. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 139/2002 Z.z., rybárske revíry vyhlásené podľa doterajších predpisov sa považujú za rybárske revíry podľa tohto zákona. 108. Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 139/2002 Z.z., pridelenie rybárskeho práva na ostatných vodných plochách jednotlivým osobám podľa doterajších predpisov ostáva naďalej v platnosti, ak si vlastník neuplatní právo podľa tohto zákona (§ 4 ods. 8 a 9). 109. Podľa § 29 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, správny orgán konanie preruší, ak sa začalo konanie o predbežnej otázke alebo ak bol účastník konania vyzvaný, aby v určenej lehote odstránil nedostatky podania, alebo ak účastník konania nemá zákonného zástupcu alebo ustanoveného opatrovníka, hoci ho má mať, alebo ak tak ustanovuje osobitný zákon. 110. Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, ak sa v konaní vyskytne otázka, o ktorej už právoplatne rozhodol príslušný orgán, je správny orgán takým rozhodnutím viazaný; inak si správny orgán môže o takejto otázke urobiť úsudok alebo dá príslušnému orgánu podnet na začatie konania. 111. Podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 112. Podľa § 47 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. 113. Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. X. Závery správneho súdu. 114. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného aj prvostupňového správneho orgánu, ktorými nebolo vyhovené námietkam žalobcu pri rozhodovaní o žiadosti Obce Dolná Streda zo dňa 20.10.2016, podľa § 34 ods. 1 zákona o rybárstve, o pridelenie ostatnej vodnej plochy „Dolnostredské rameno“, na účely podnikania v osobitnom režime, keď žalovaný odobral žalobcovi výkon rybárskeho práva na ostatnej vodnej ploche - rybárskom revíre č. 2-1550- 1-1 OR Dolnostredské, vyradil rybársky revír č. 2-1550-1-1 OR Dolnostredské z evidencie rybárskych revírov a pridelil Obci Dolná Streda vodnú plochu - OR Dolnostredské (16,65 ha), k.ú. B. S., okres M., na účely podnikania v osobitnom režime. 115. Návrh na prerušenie konania uvedený a odôvodnený v odseku 62. a 63. tohto rozhodnutia, správny súd zamietol, s odkazom na právny názor vyslovený v rozhodnutí NS SR sp.zn. 3Sžo/259/2015 z 24.05.2017 v ktorom sa riešila otázka prerušenia konania a postúpenia veci na Ústavný súd SR z dôvodu zaujatia stanoviska. Najvyšší súd SR vyslovil názor, že ak súd konanie v zmysle § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. (toho času § 100 ods. 1 písm. b) SSP) nepreruší, neodníme týmto postupom účastníkovi možnosť konať pred súdom (uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 424/2010 zo 06.10.2010, sp. zn. II. ÚS 418/2010 zo 06.10.2010). V prípade, že krajský súd nepredloží návrh Ústavnému súdu SR na zaujatie stanoviska o súlade právnych predpisov, bude jeho povinnosťou vo veci samej vykonať ústavne konformný výklad dotknutej právnej normy v zmysle čl. 152 ods. 4 Ústavy SR. Zároveň Najvyšší súd SR v svojom rozhodnutí poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 47/96 z 22.07.1996, v ktorom je vyslovený názor k ust. § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. v spojení s čl. 144 ods. 2 Ústavy SR, ktorý súdu ukladá prerušiť konanie len v prípade, že sa domnieva, že iný právny predpis odporuje zákonu. Potreba tohto postupu však nie je daná v prípade, ak o ústavnosti zákona má pochybnosti účastník a nie prejednávajúci súd. Súd svoje rozhodnutie o návrhu na prerušenie konania oprel aj o (R 53/1999), podľa ktorého prerušiť konanie a podať návrh na začatie konania pred Ústavným súdom SR podľa čl. 125 ods. 1 Ústavy SR možno len vtedy, ak k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci je v rozpore s Ústavou SR, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou (ktorou je Slovenská republika viazaná) dospel súd a nie účastník konania. S poukazom na uvedenú judikatúru, správny súd má zato, že nie je daný dôvod na postup podľa § 100 ods. 1 písm. b) SSP, nakoľko v merite veci súd podá ústavne konformný výklad ust. § 34 ods. 1 až ods. 3 a § 39 ods. 1 písm. e) zákona o rybárstve. 116. Právnou normou pre súdny prieskum merita veci je zákon o rybárstve, na základe ktorého dňa 29.10.2016 Obec Dolná Streda podľa § 34 ods. 1 zákona o rybárstve, požiadala žalovaného o pridelenie ostatnej vodnej plochy „Dolnostredské rameno“, nachádzajúce sa v kat. území B. S., na účely podnikania v osobitnom režime. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že rybárske právo patrí štátu, ktorý výkon rybárskeho práva vo vodných tokoch - pridelí Slovenskému rybárskemu zväzu (ďalej len „SRZ“) a výkon rybárskeho práva na ostatných vodných plochách - pridelí na základe žiadosti fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá preukáže právo užívania k pozemkom nájomnou zmluvou (právo väčšinového podielu vlastníctva k pozemkom). Pri súdnom prieskume súd vychádzal z účelu zákona o rybárstve a jeho štruktúry. V prvej časti zákona v § 4 zákonodarca upravil výkon rybárskeho práva tak, že dal do kompetencie ministerstva prideliť SRZ vodný tok a prideliť ostatnú vodnú plochu na základe žiadosti. V prípade, ak sa jedná o vodný tok, ten bez ďalšieho pridelí SRZ a v prípade, ak sa jedná o ostatnú vodnú plochu túto v zmysle § 4 ods. 8 písm. a), b) zákona o rybárstve pridelí na základe písomnej žiadosti, ktorá musí obsahovať zákonom stanovené podmienky vymedzené v § 4 ods. 9 zákona o rybárstve. Z pojmu „pridelí“ nepochybne vyplýva, že ak žiadateľ splní podmienky žiadosti zákonom vymedzené, tak žalovaný ostatnú vodnú plochu žiadateľovi má povinnosť prideliť. V tejto časti zákona v § 4 zákonodarca usporiadal výkon rybárskeho práva vo vodných tokoch a výkon rybárskeho práva na ostatných vodných plochách s tým, že v prípade ostatných vodných plôch umožnil „vyreštituovať“ pozemky na ktorých sa nachádza vodná plocha a z toho dôvodu potom logicky vyplýva i zákonná podmienka žiadosti, vymedzená v § 4 ods.9 písm. e) zákona o rybárstve, a to predloženie dohody o finančnom vyrovnaní s doterajším užívateľom. 117. Žiadosť, ktorú si Obec Dolná Streda u žalovaného uplatnila podľa § 34 zákona o rybárstve, zákonodarca začlenil takmer až na koniec zákona, v časti podnikanie, čo sa odrazilo i v zákonných podmienkach. V tomto prípade ministerstvo môže prideliť ostatnú vodnú plochu na účely podnikania za podmienok taxatívne vymedzených v zákone, keď v § 34 ods. 3 zákonodarca taxatívne vymedzil, čo musí žiadosť obsahovať. Keďže zákonodarca k zákonným podmienkam žiadosti o pridelenie ostatnej vodnej plochy na účely podnikania v osobitnom režime nezačlenil predloženie dohody o finančnom vyrovnaní s doterajším užívateľom, úmyslom zákonodarcu bolo upraviť situáciu, keď napr. doterajší užívateľ sa v súlade so zákonom o rybárstve, prípadne iným právnym predpisom, nestará o vodnú plochu a výkon rybárskeho práva riadne nezabezpečuje (zákonodarca umožnil ministerstvu vyradiť ostatnú vodnú plochu z rybárskych revírov a odobrať doterajšiemu užívateľovi) a žiadateľ-podnikateľ o pridelenie ostatnej vodnej plochy na účely podnikania v osobitnom režime, ministerstvu osvedčí, že svojimi podnikateľskými aktivitami bude lepšie a v súlade so zákonom obhospodarovať, využívať v súlade s ochranou životného prostredia, zabezpečovať starostlivosť o ostatnú vodnú plochu a výkon rybárskeho práva, ako doterajší užívateľ. Tu kladie správny súd dôraz na to, že je na ministerstve, aby takúto situáciu, v prípade podania žiadosti podľa § 34 zákona o rybárstve posúdilo, vyhodnotilo a svoje rozhodnutie riadne, logicky, so správnou úvahou (napr. v čom bude užívanie ostatnej vodnej plochy podnikateľom lepšie ako jej užívanie doterajším užívateľom) odôvodnilo. Súd opäť zdôrazňuje, že ministerstvo môže (postupom podľa § 34 zákona o rybárstve) prideliť, a nie ako je upravené v § 4 zákona o rybárstve, pridelí výkon rybárskeho práva na ostatnej vodnej ploche. Práve z dôvodu uvedeného komplexného posúdenia a konečného rozhodnutia v prípade, že ministerstvo žiadosti vyhovie (keďže na pridelenie ostatnej vodnej plochy do užívania podnikateľovi nie je právny nárok), je na ministerstve posúdiť, či finančné vyrovnanie s doterajším užívateľom je dôvodné. Zákonodarca v tejto časti zákona do taxatívnych podmienok žiadosti nezačlenil dohodu o finančnom vyrovnaní s doterajším užívateľom, nakoľko posúdenie tejto otázky bude vždy individuálne od prípadu k prípadu, keď napr. môže nastať i extrémna situácia, že doterajší užívateľ ostatnej vodnej plochy túto zanedbal, nezabezpečoval výkon rybárskeho práva a pod., kedy pravdepodobne ministerstvo žiadosti o pridelenie ostatnej vodnej plochy do užívania podnikateľovi vyhovie, ale na finančné vyrovnanie s doterajším užívateľom nie je dôvod. 118. Námietku žalobcu špecifikovanú v odseku 9. tohto rozhodnutia, že Obec Dolná Streda nesplnila zákonnú podmienku uloženú v § 34 ods. 3 písm. a) zákona o rybárstve, súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Z obsahu administratívneho spisu je nepochybné, že Obec Dolná Streda ako právnická osoba, predložila spolu so žiadosťou osvedčenie o živnostenskom oprávnení č. OU-GA-OZP-2016/010965-2 z 11.10.2016, ktoré v plnej miere osvedčuje obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo tak, ako vyžaduje zákon. V tejto súvislosti súd dodáva, že osvedčenie o živnostenskom oprávnení je verejnou listinou, t.j. listinou vydanou orgánom verejnej správy v medziach jeho právomoci; a tak sa skutočnosti uvedené vo verejnej listine považujú za pravdivé bez ďalšieho zisťovania, ak sa nedokáže opak. Keďže v predmetnom živnostenskom oprávnení, okrem iného, je uvedený predmet živnostenského oprávnenia - poskytovanie služieb v rybárstve, žalovaný v súlade so zákonom č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní, vychádzal z predmetnej listiny. Pokiaľ ide o namietanú skutočnosť, že žalovaný neskúmal, či obec skutočne podniká v zmysle živnostenského oprávnenia, súd dal za pravdu žalovanému, že v medziach logiky nebol dôvod takúto skutočnosť skúmať, keďže obec až v súvislosti so žiadosťou o pridelenie ostatnej vodnej plochy do užívania podnikateľovi na účely podnikania, začne podnikať po tom, ako ministerstvo žiadosti vyhovie. Ak by zákonodarca chcel, aby v prípade žiadateľa išlo o podnikateľa, ktorý už v čase podania žiadosti podniká, tak by takúto požiadavku explicitne v zákone uviedol. V tejto súvislosti súd už len dodáva, že obec má viacero spôsobov, ako sa zapojiť aktívne do podnikateľského života a tak zhodnocovať svoj majetok. Obec hospodári s vlastným majetkom a príjmami, pričom nemožno hovoriť ako o samostatnej rozpočtovej organizácii. Forma podnikania je vždy na rozhodnutí samosprávy, ktoré bude determinovať spôsob ovládania a kontroly podnikateľskej činnosti obce. Majetok obce možno využiť najmä na verejné účely, na podnikateľské účely a na výkon samosprávy. Ak si obec nezaložila na podnikateľskú činnosť samostatný podnikateľský subjekt a túto činnosť vykonáva súčasne so svojou hlavnou činnosťou, mala by si zabezpečiť v evidencii oddelené sledovanie príjmov, ktoré sú predmetom zdanenia dane z príjmov a výdavkov vynaložených na tieto príjmy, od príjmov, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú o dane oslobodené. 119. Námietku žalobcu špecifikovanú v odseku 10. tohto rozhodnutia, že Obec Dolná Streda pri podaní žiadosti nepreukázala odborné vzdelanie so zameraním na chov rýb obcou poverenej osoby (§ 34 ods. 1 a ods. 3 písm. b) zákona o rybárstve) a potvrdenie o zabezpečení veterinárneho dohľadu (§ 34 ods. 3 písm. e) zákona o rybárstve), keď obidve podmienky zabezpečila v jednej osobe A.. X. I., čo vykazuje konflikt záujmov, súd vyhodnotil ako dôvodnú. Súd dal za pravdu žalobcovi, že účelom preukázania odborného vzdelania (§ 34 ods. 3 písm. b) zákona o rybárstve) žiadateľa so zameraním na chov rýb alebo ním poverenej osoby má zabezpečiť, že sám podnikateľ alebo ním poverená osoba musí mať odborné vzdelanie so zameraním na chov rýb, inak povedané, že vedia na základe svojho odborného vzdelania ako ryby chovať s ohľadom na samotný zdravý chov rýb (zdravie rýb) a s tým súvisiacu konzumáciu rýb ľuďmi (zdravie ľudskej populácie). Úmyslom inštitútu veterinárneho dohľadu (§ 34 ods. 3 písm. e) zákona o rybárstve) je zabezpečiť chov rýb pod veterinárnym dohľadom, t.j. zabezpečiť úradnú kontrolu, ktorú vykonáva úradom ustanovený veterinárny lekár, ktorý vykonáva kontroly zdravotného stavu rýb, dodržiavanie podmienok celkovej pohody rýb, kontroluje prípadnú liečbu rýb, dozoruje celý chov rýb a spolupracuje s orgánmi štátnej správy pri zisťovaní príčin úhynu rýb prípadne znečistenia životného prostredia. 120. Z administratívneho spisu je nepochybné, že Obec Dolná Streda splnenie zákonných podmienok § 34 ods. 3 písm. b) a písm. e) zákona o rybárstve, preukázala jednou osobou A.. X. I., čo s poukazom na zmysel a účel odborného vzdelania a veterinárneho dohľadu uvedený v odseku XXX. tohto rozhodnutia, nepochybne atakuje konflikt záujmov. Jednoducho osoba, ktorá má zabezpečovať odbornosť chovu rýb, nemôže zároveň vykonávať aj dohľad nad týmto chovom rýb. Ak by zákonodarca mal úmysel kumulovať tieto dve podmienky, tak by takúto skutočnosť uviedol v zákone napr. že by tieto dva inštitúty uviedol pod jedným písmenom a nie pod dvomi písm. b) a písm. e) a ešte k tomu ani nie hneď za sebou. Uvedený názor správneho súdu potvrdzuje aj Poverenie Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Galanta špecifikované v odseku 71. tohto rozhodnutia, ktorá veterinárnym dohľadom nad prevádzkovaním rybníka poverila A.. X. I., ako úradného veterinárneho lekára, s tým, že odbornosť chovu bude vykonávať B. K., ktorý má absolvovaný kurz rybárskych hospodárov. Uvedené nemôže zmeniť ani čestné prehlásenie A.. X. I. špecifikované v odseku 72. tohto rozhodnutia, ani poverenie Obce špecifikované v odseku 73. tohto rozhodnutia, že A.. X. I. bude na vodnej ploche podľa § 31 ods. 4 a § 34 ods. 3 písm. b) zákona o rybárstve, vykonávať odborný dohľad. Vzhľadom na uvedené, preukázanie odborného vzdelania (§ 34 ods. 3 písm. b) zákona o rybárstve) žalovaný nesprávne právne posúdil a nesprávne právne vyhodnotil kumulatívne splnenie zákonných podmienok § 34 ods. 3 písm. b) a písm. e) zákona o rybárstve, v jednej osobe A.. X. I.. 121. Námietku žalobcu špecifikovanú v odseku 11. a 12. tohto rozhodnutia, že iba ak by OR Dolnostredské bolo ostatnou vodnou plochou, mohlo by byť vyradené z rybárskych revírov, odňaté žalobcovi a pridelené Obci Dolná Streda, súd vyhodnotil ako dôvodnú. V súvislosti s uvedenou námietkou sa treba v prvom rade vysporiadať s otázkou, či OR Dolnostredské je ostatnou vodnou plochou, lebo iba na základe tejto skutočnosti môže žalovaný vyradiť ostatnú vodnú plochu z rybárskych revírov a prideliť ju do užívania podnikateľovi v osobitnom režime. Žalovaný mal predmetnú otázku, v zmysle odôvodnenia svojho rozhodnutia, vyriešenú rozhodnutím Obvodného úradu životného prostredia Galanta č. A 2005/00216-OÚŽP-629/05-OV z 20.04.2005, špecifikované v odseku 69. tohto rozhodnutia, v ktorom bolo konštatované, že vodná plocha na parcelách č. XXX/X, XXX, XXXX/ X v k.ú. B. S., nachádzajúce sa pod rybárskym revírom „Rameno Dolná Streda č. 2-1550-1-1“, nie je vodným tokom podľa § 43 ods. 1 vodného zákona a to s dôrazom na skutočnosť, že predmetné rozhodnutie nebolo zrušené a to ani rozhodnutiami špecifikovanými v odseku 70. tohto rozhodnutia, keď rozhodnutie Okresného úradu Galanta, odbor životného prostredia č. OU-GA-OSZP-2016/005620/ OV/SV z 12.05.2016, ktorým správny orgán na žiadosť Obce Dolná Streda rozhodol, že pozemky tam špecifikované, nie sú vodným tokom a od vodného toku Váh sú oddelené hrádzou, v spojení s rozhodnutím Okresného úradu Trnava, odbor opravných prostriedkov č. OU-TT-00P3-2017/002971 z 30.01.2017. Správny súd s poukazom na dikciu ust. § 34 ods. 1 zákona o rybárstve je názoru, že žalovaný v súlade s výkonom dobrej verejnej správy, mal explicitne riešiť odbornú otázku ostatnej vodnej plochy, podľa § 43 ods. 7 zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách, a to rozhodnutím príslušného orgánu vodnej správy a nie vychádzať z rozhodnutia Okresného úradu Galanta z roku 2005 o tom, že OR Dolnostredské nie je vodným tokom. A ak aj žalovaný vychádzal z uvedeného rozhodnutia, v spojení s vyjadrením Slovenského vodohospodárskeho podniku š.p., zo dňa 26.04.2017 špecifikované v odseku 83. tohto rozhodnutia, mal v svojom rozhodnutí nepochybne v správnej úvahe uviesť, ako rozhodnutie o tom, že OR Dolnostredské nie je vodným tokom, má dopad na to, že OR Dolnostredské je ostatnou vodnou plochou, ktorú možno na základe žiadosti vyradiť a prideliť ju do užívania Obci Dolná Streda. Minimálne v tejto časti je rozhodnutie žalovaného nepreskúmateľné pre nedostatočné odôvodnenie. Rovnako v tejto súvislosti, keďže v správnom konaní boli predložené dva rozdielne znalecké posudky, žalobca predložil Z. Z.. U.. O. W., B.., špecifikovaný v odseku 84. tohto rozhodnutia, podľa ktorého OR Dolnostredské je vodným tokom a Obec Dolná Streda predložila posudok U.. S. O., podľa ktorého OR Dolnostredské nie je vodným tokom, mal podľa názoru súdu, žalovaný požiadať príslušnú štátnu vodnú správu o zaujatie aktuálneho stanoviska aj k týmto znaleckým posudkom a nie automaticky vychádzať z vyjadrenia Slovenského vodohospodárskeho podniku š.p., zo dňa 26.04.2017 o tom, že OR Dolnostredské nie je vodným tokom. V konečnom dôsledku, práve v dôsledku uvedených pochybností, dal zákonodarca ministerstvu kompetenciu, v zmysle § 39 ods. 1 písm. e) zákona o rybárstve rozhodnúť o tom, či v prípade OR Dolnostredské ide o ostatnú vodnú plochu. Vyriešenie uvedenej otázky je zásadné i pre aplikáciu § 34 ods. 1 zákona o rybárstve a úlohou správneho súdu nie je namiesto správneho orgánu vykonávať dokazovanie za účelom zistenia skutkového stavu, ani meniť či dopĺňať odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia. 122. Obranu žalovaného, že žalobca až v žalobe uplatnil námietku, že OR Dolnostredské nie je ostatnou vodnou plochou, pričom súdnemu prieskumu podliehajú len tie námietky, ktoré boli uplatnené v rozklade, súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Z rozkladu žalobcu zo 06.12.2017, proti rozhodnutiu žalovaného č. 8490/2017-4.1 zo dňa 23.11.017 nepochybne vyplýva, že žalobca namietal skutočnosť, že Obec Dolná Streda, ako žiadateľ, nepreukázal splnenie všetkých zákonných podmienok ustanovených v § 34 zákona o rybárstve, keď nesplnil obligatórnu podmienku ust. § 34 ods. 1 zákona o rybárstve, že OR Dolnostredské je vodným tokom a nie ostatnou vodnou plochou. To, že žalovaný nesprávne uchopil esenciálny základ posúdenia samotnej žiadosti Obce Dolná Streda, čo sa premietlo i v samotnom správnom konaní, keď neskúmal základnú, adresnú a vecnú otázku, či OR Dolnostredské je ostatnou vodnou plochou tak, ako znie litera zákona, nemôže byť na ujmu žalobcu. Pričom súd je názoru, s poukazom na uvedený rozklad, že žalovaný sa práve s uvedenou námietkou nevyporiadal. Každú námietku treba skúmať z vecného aj obsahového hľadiska. Správny orgán je ten, ktorý v správnom konaní rozhoduje a správne konanie vedie, teda najmä na ňom závisí, akým spôsobom bude konanie prebiehať. Pri vedení konania správny orgán musí postupovať zákonným spôsobom, teda v súlade so správnym poriadkom (a osobitnými právnymi predpismi, v rámci konkrétnej oblasti). 123. Námietku žalobcu špecifikovanú v odseku 13. a 14. tohto rozhodnutia, že Obec Dolná Streda nesplnila zákonnú podmienku § 34 ods. 3 písm. d) zákona o rybárstve, keď musela mať väčšinový podiel vlastníckeho alebo nájomného práva k pozemkom pod OR Dolnostredské, s dôrazom na neplatnosť Nájomnej zmluvy so SPF, súd vyhodnotil ako dôvodnú. Súd dal za pravdu žalobcovi v tom, že rozhodnutie v tejto časti je nedostatočne odôvodnené a bez správnej úvahy, keď vo vzťahu k 35 nájomným zmluvám žalovaný od Obce Dolná Streda akceptoval účel nájmu „podnikanie v osobitnom režime" a vo vzťahu k Nájomnej zmluve Obce Dolná Streda so SPF akceptoval účel nájmu „využitie na oddychovú zónu“ a to všetko za premisy, že oddychová zóna obce a podnikateľská aktivita obce sú zásadne odlišné účely využitia. 124. Vo vzťahu k vyhodnoteniu Nájomnej zmluvy Obce Dolná Streda so SPF, ktorej platnosť je predmetom iného súdneho konania, ktoré v čase rozhodovania nebolo právoplatne skončené a žalovaný konanie neprerušil pre riešenie predbežnej otázky a nevyčkal na konečné rozhodnutie, súd dal za pravdu žalobcovi. Predmetné správne konanie sa riadi správnym poriadkom, ktorý v § 29 ods. 1 upravuje obligatórne prerušenie konania ak sa začalo konanie o predbežnej otázke upravenej v § 40 správneho poriadku, t.j. predbežnej otázke od posúdenia ktorej závisí rozhodnutie vo veci, ktorá je predmetom správneho konania. Žalovaný sa správnym poriadkom dôsledne neriadil, keď v čase rozhodovania o žiadosti Obce Dolná Streda, ktorá musela preukázať, že má väčšinový podiel vlastníckeho alebo nájomného práva k pozemkom pod OR Dolnostredské (preukazovala 35 nájomnými zmluvami s jednotlivými vlastníkmi - fyzickými osobami a jednou Nájomnou zmluvou so SPF), konanie neprerušil, pričom žalobca práve preukázanie tejto podmienky namietal prebiehajúcim súdnym konaním vo vzťahu k Nájomnej zmluve so SPF o určenie absolútnej neplatnosti tejto zmluvy, vedené na Okresnom súde Galanta pod. sp. zn. 25Cb/3/2017. Postup, ktorý zvolil žalovaný, že o predbežnej otázke si urobil úsudok sám (§ 40 správneho poriadku), nie je možné v prípade, ak už konanie, v ktorom sa rieši predbežná otázka potrebná pre správny orgán, pred iným orgánom už začalo. V konečnom dôsledku ust. § 40 správneho orgánu upravuje postup a podmienky pre situáciu, že správny orgán si o predbežnej otázke urobí úsudok sám, čo ale nie je tento prípad. Napriek procesnému pochybeniu žalovaného, správny súd na tomto mieste má potrebu zdôrazniť, že žalovaný svoj úsudok k platnosti predmetnej Nájomnej zmluvy mal dostatočným spôsobom, v logických súvislostiach so správnou úvahou, odôvodniť. Rovnako bolo potrebné osobitne, s odkazom na námietku žalobcu, vyhodnotiť Nájomnú zmluvu Obce Dolná Streda so SPF vo vzťahu k ostatným 35 nájomným zmluvám (pre rozdiel v účele nájmu), preto súd považuje posúdenie všetkých uvedených nájomných zmlúv za neproporcionálne. 125. Námietku žalobcu špecifikovanú v odseku 15. tohto rozhodnutia, spočívajúcu v chýbajúcom odôvodnení rozhodnutí v časti, ktorými odobral OR Dolnostredské žalobcovi a pridelil Obci Dolná Streda do podnikania v osobitnom režime, súd vyhodnotil ako dôvodnú. Súd musí konštatovať, že zákonodarca dal v § 39 ods. 1 písm. c) zákona o rybárstve, ministerstvu kompetenciu, rozhodovať o pridelení a odobratí výkonu rybárskeho práva v ostatných vodných plochách, ktorú žalovaný v predmetných rozhodnutiach využil, avšak vôbec neodôvodnil. Žalovaný v odôvodnení svojich rozhodnutí sa žiadnym spôsobom nevysporiadal, neuviedol súvislosti, na základe akej správnej úvahy dospel k záveru pre odobranie žalobcovi výkon rybárskeho práva na ostatnej vodnej ploche v rybárskom revíre č. 2-1550-1-1 OR Dolnostredské. Napadnuté rozhodnutie je nespreskúmateľné, pretože dôvody, k tejto časti výroku, úplne absentujú. 126. Správny súd dodáva, že v odôvodnení rozhodnutia musí správny orgán reagovať na skutkové okolnosti a právne posúdenie. Za skutkové okolnosti treba považovať najmä skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené a ich právny význam. V súvislosti s právnym posúdením nie je dostatočné len citovanie príslušných ustanovení, ale je potrebné, aby sa vyložil aj obsah právnej normy tak, aby účastníci pochopili vzťah medzi skutkovým zistením a právnym posúdením. Uvedené v odôvodnení rozhodnutia správneho orgánu v celom rozsahu odôvodnenia absentuje. Právna teória považuje za nesprávne také odôvodnenie rozhodnutia, v ktorom sa nedajú rozlíšiť skutkové a právne závery. V odôvodnení napadnutých rozhodnutí absentuje uvedenie logickej súvzťažnosti medzi výrokom rozhodnutia a strohým opisom skutkových zistení. Argumentácia obsiahnutá v odôvodnení rozhodnutia má byť presvedčivá tak, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým správny orgán na základe týchto premís dospel, boli prijateľné, racionálne a v neposlednej rade aj spravodlivé a presvedčivé. Odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu, v zmysle § 47 ods. 3 Správneho poriadku, musí spĺňať zákonom stanovené požiadavky. Iba riadne, logické a zrozumiteľné odôvodnenie sa pre účastníka správneho konania stáva presvedčujúcim o jeho zákonnosti (rozsudky Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Sžp/76/2009, sp.zn. 5Sžp/87/2009). Úlohou súdu v správnom súdnictve je kontrola zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, a nie nahrádzať rozhodovaciu činnosť správneho orgánu, k čomu by došlo, pokiaľ by súd dopĺňal vecnú či právnu argumentáciu rozhodnutia správneho orgánu podstatným spôsobom, pretože a priori povinnosťou správneho orgánu je náležite odôvodniť svoje rozhodnutie v súlade s § 47 ods. 3 Správneho poriadku. 127. Podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/1991 Zb.), každý sa môže domáhať stanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v stanovených prípadoch u iného orgánu. 128. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (zákon č. 460/1992 Zb.), každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. 129. Ústavne garantované právo na spravodlivý proces v sebe zahŕňa celú radu samostatných subjektívnych základných práv, okrem iných aj právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, ktorých porušenie spôsobuje vadu zaťažujúcu prebiehajúce konanie, či vydané rozhodnutie. S prihliadnutím na uvedené je potrebné za súčasť pojmu právneho štátu, resp. práva na spravodlivý proces považovať povinnosť štátnych orgánov svoje rozhodnutia náležite odôvodňovať. Dodržiavanie tejto povinnosti má zaručiť transparentnosť a kontrolovateľnosť ich rozhodovania a vylúčiť ľubovôľu. Preskúmavané rozhodnutia síce obsahujú náležitý popis zisteného skutkového stavu, vrátane dôkazov, avšak absentuje v nich vyhodnotenie a správna úvaha. Účastník má právo na také odôvodnenie správneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkové otázky súvisiace s predmetom správneho konania. Správny orgán musí v svojom rozhodnutí uviesť, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval. Nedostatok riadneho odôvodnenia predstavuje porušenie práva na spravodlivé konanie a rozhodovanie vo veci samej. 130. V rámci odôvodnenia súd sa nezaoberal všetkými námietkami s odkazom na princíp, že súd nemusí dávať odpoveď na všetky otázky nastolené žalobcom v žalobe, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. 131. Vo vzťahu k námietke žalobcu k ust. § 44 ods. 2 zákona o rybárstve, uplatnenej podaním z 22.11.2018, doručeným súdu elektronicky dňa 23.11.2018, súd dal za pravdu žalovanému, keďže v priebehu celého správneho konania túto námietku k prechodným ustanoveniam zákona o rybárstve nepoužili a ani v samotnej žalobe, preto súd na túto námietku neprihliadal. Súd rovnako je názoru, keďže žalobca predmetnú námietku v konaní pred správnym orgánom nevzniesol, preto žalovaný ani prvostupňový správny orgán sa s uvedenou námietkou v svojich rozhodnutiach nezaoberali, konajúci správny súd na námietku podanú až v priebehu súdneho konania a po lehote ustanovenej v § 62 ods. 1 SSP, neprihliadal. 132. Krajský súd v Bratislave s poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a rozhodnutia žalovaného prvého aj druhého stupňa sú postihnuté takou vadou (nedostatočné odôvodnenie a nesprávne právne posúdenie) podľa § 191 ods. 1 písm. c) a d) SSP, ktoré ich robí nepreskúmateľnými, je potrebné ich zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Žalovaný je viazaný vysloveným právnym názorom súdu podľa § 191 ods. 6 SSP a bude povinný vo veci konať a na základe indícií súdu vo veci opätovne rozhodnúť. XI. Trovy konania. 133. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 167 v spojení s § 175 ods.1 SSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. Pribratí účastníci konania, ktorí boli na strane neúspešného žalovaného si žiadne trovy konania neuplatnili, súd im náhradu trov konania nepriznal. 134. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).