Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/53/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018200454 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jeannette Hajdinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1018200454.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: HESIA spol. s r.o., IČO: 35748401, so sídlom v Bratislave, Agátová 22, zastúpeného advokátom JUDr. Petrom Arendackým, so sídlom v Bratislave, Železničiarska 13, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, so sídlom v Bratislave, Tomášikova 46, za účasti ďalšieho účastníka konania: CCS-Cargo Customs Service, s.r.o., IČO: 35746793, so sídlom v Bratislave, Gajova 13, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OVBP2-2018/13251/KIZ zo dňa 25.1.2018, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalovanému a ďalšiemu účastníkovi sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Mestská časť Bratislava - Dúbravka ako prvostupňový správny orgán (stavebný úrad) rozhodnutím č. SU-9198/497/2017/U-3/Hr zo dňa 12.6.2017 umiestnil stavbu s názvom „CCS - Hala 5, dostavba skladového hospodárstva“ na pozemku registra C č. XXXX/XX, k.ú. Dúbravka, pre spoločnosť CCS - Cargo Customs Service s.r.o., a určil podmienky pre umiestnenie a projektovú prípravu stavby (urbanisticko-architektonické riešenie a podmienky vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov); ide o priemyselnú budovu a sklady podľa § 43c ods. 1 písm. c/ zákona č. 500/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 50/1976 Zb.). Námietku žalobcu, že navrhovaná stavba je v rozpore s územným plánom Hlavného mesta SR Bratislavy, zamietol ako nedôvodnú. Stavebný úrad uviedol, že Hlavné mesto SR Bratislava ako dotknutý orgán podľa § 140a ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. posúdil stavbu vo vzťahu k územnému plánu č. 4/2007, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť územného plánu hlavného mesta SR Bratislavy v znení zmien a doplnkov (ďalej len VZN č. 4/2007) pre územie, ktorého súčasťou je pozemok registra C č. XXXX/XX v k.ú. X. a súhlasilo s jej umiestnením. Všeobecne záväzné nariadenie Hlavného mesta SR Bratislavy č. 17/2011 zo dňa 15.12.2011, ktorým sa mení a dopĺňa všeobecne záväzné nariadenie Hlavného mesta SR Bratislavy č. 4/2007, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť územného plánu hlavného mesta SR Bratislavy (ďalej len VZN č. 17/2011) v časti C.2 určilo, že merítkom a limitom pre novú výstavbu v stabilizovanom území je najmä charakteristický obraz a proporcie konkrétneho územia, ktoré je nevyhnutné pri obstarávaní podrobnejších dokumentácií alebo pri hodnotení novej výstavby v stabilizovanom území akceptovať, chrániť a rozvíjať. Posudzovanie dostavieb, prestavieb, nadstavieb a novostavieb v rámci stabilizovaných území sa uskutočňuje na základe ukazovateľov intenzity využitia územia vo funkčnej ploche. Navrhovaná stavba so zastavanou plochou XXX,XX m2 sa umiestňuje na pozemku parc. č. XXXX/XX s výmerou 6058 m2; na tom istom liste vlastníctva č. XXXX v k.ú. Dúbravka sú zapísané aj iné pozemky s celkovou výmerou 15648 m2, z toho je zastavaná plocha 3804 m2. V pôvodnom areáli Technického skla sú vo vlastníctve stavebníka aj ďalšie pozemky zapísané na listoch vlastníctva č. XXXX, XXXX, XXXX a č. XXXX. Nový návrh rešpektuje charakteristické princípy, ktoré reprezentujú existujúcu zástavbu, nevnáša do zástavby neprijateľný kontrast, resp. neúmerné zaťaženie pozemku, a preto je možné takúto stavbu v stabilizovanom území umiestniť v súlade s územným plánom hlavného mesta. Stavebný úrad porovnal všetky vyjadrenia a stanoviská dotknutých orgánov. Účastníci konania boli oboznamovaní o priebehu konania o využití územia a umiestnení stavby v súlade s § 42 zákona č. 50/1976 Zb. a mali možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia. 2. Žalovaný ako druhostupňový správny orgán rozhodnutím č. OU-BA-OVBP2-2018/13251/KIZ zo dňa 25.1.2018 zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie č. SU-9198/497/2017/U-3/ Hr zo dňa 12.6.2017 ako vecne a právne správne. Žalovaný vykonal miestne šetrenie na tvári miesta dňa 13.10.2017 a dospel k záveru, že nie je dôvod na zmenu ani zrušenie prvostupňového rozhodnutia. Stavebný úrad sa riadne vysporiadal s námietkami účastníkov konania vznesenými v územnom konaní a žalovaný sa so závermi stavebného úradu stotožnil. Vzhľadom na skutočnosť, že obsahovo totožné námietky k VZN č. 4/2007 uvedené v odvolaní žalobca uplatnil aj v prvostupňovom konaní, žalovaný si postupom podľa § 140b ods. 6 zákona č. 50/1976 Zb. vyžiadal stanovisko Hlavného mesta SR Bratislava k odvolaniu žalobcu. Hlavné mesto SR Bratislava vo vyjadrení uviedlo, že účinnosťou územného plánu Hlavného mesta SR Bratislavy, zmeny a doplnky 02 (ZaD 02) došlo k zmene definície stabilizovaného územia a vypusteniu percentuálneho údaju (miera navrhovaných stavebných zásahov neprevýši 15 % z celkovej podlažnej plochy existujúcej zástavby v stabilizovanom území) ako limitujúceho prvku viažuceho sa k intenzite využitia územia. Posudzovanie dostavieb, prestavieb, nadstavieb a novostavieb v rámci stabilizovaných území sa v zmysle územného plánu uskutočňuje na základe ukazovateľov intenzity využitia územia vo funkčnej ploche s rešpektovaním diferencovaného prístupu so zreteľom na existujúcu zástavbu vo funkčnej ploche, ktorej súčasťou je záujmový pozemok, a bez generalizovania stanovenia jednotnej regulácie intenzity využitia územia. Hlavné mesto zohľadnilo bilanciu intenzity využitia územia: plocha pozemku je 6058 m2, zastavaná plocha je 429,6 m2, úžitková plocha je 406,9 m2 a obstavaný priestor je 3500 m2. S prihliadnutím na celkovú výmeru pozemkov vo vlastníctve stavebníka, zastavanú plochu existujúcich stavieb na predmetných pozemkoch, zastavanú plochu navrhovanej stavby a na výraznú intenzitu využitia pozemkov tretích osôb vo funkčnej ploche podľa jeho názoru navrhovaná stavba rešpektuje princípy a charakter stabilizovaného územia a nevnáša doň neprijateľný kontrast. Žalobca sa opieral o neaktuálnu definíciu stabilizovaného územia, čo nemôže byť meradlom pri posudzovaní investičnej činnosti v záujmovom území a vydávaní záväzných stanovísk. Lokalita, v ktorej sa navrhovaná stavba umiestňuje, je charakterizovaná prevažne zástavbou pozemkov areálmi priemyselnej výroby, priemyselných podnikov s doplňujúcimi prevádzkami a skladmi, nachádzajú sa tu objekty výrobných služieb, objekty súvisiaceho vedeckého výskumu, aj administratívne objekty súvisiace s hlavnými funkciami. Navrhovaná stavba zachováva urbanistické poňatie a architektúru okolia. Urbanistický návrh z októbra 2016 spracovaný Ing. arch. Monikou Šutou - autorizovanou architektkou, bol predmetom posúdenia všetkých kompetentných orgánov, ktoré k nemu vyjadrili kladné stanovisko. Žalovaný teda dospel k záveru, že navrhovaná stavba je v súlade s územným plánom, vyhovuje príslušným ustanoveniam zákona č. 50/1976 Zb., spĺňa požiadavky osobitných predpisov, preto nebol daný dôvod, pre ktorý by nebolo možné vydať rozhodnutie o umiestnení stavby. II. Žaloba 3. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU- BA-OVBP2-2018/13251/KIZ zo dňa 25.1.2018, jeho zrušenia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie, uplatnil si právo na náhradu trov konania. Namietal nesprávne právne posúdenie veci. 4. Žalobca poukázal na to, že v zmysle urbanisticko-architektonického riešenia predloženého stavebníkom aj podľa územného rozhodnutia stavebného úradu má byť predmetná stavba dopravne napojená na existujúce spevnené plochy na pozemku registra C č. XXXX/XX . a má byť vnútorne prepojená na existujúcu halu 1, 2 a spojovaciu halu a má využívať ich sociálne zázemie pre pracovníkov. Žalobca trvá na tom, že uvedené napojenia nie sú v praxi možné a realizovateľné, pretože stavby, na ktoré sa má umiestňovaná stavba napájať, nie sú povolené, resp. nemajú platné rozhodnutie o ich umiestnení. Existujúca spevnená plocha na pozemku parc. č. XXXX/XX. bola dodatočne povolená rozhodnutím stavebného úradu Mestská časť Bratislava - Dúbravka č. SU-11512/3502/1/2012/DP/Ma zo dňa 19.7.2012 a druhostupňovým rozhodnutím č. B/2012/11470/OBO zo dňa 25.10.2012 v spojení s opravným rozhodnutím č. B/2012/11470-1/OBO zo dňa 5.11.2012 bolo jeho odvolanie zamietnuté ako oneskorene podané. Krajský súd v Bratislave rozsudkom sp. zn. 6S/2314/2012 zo dňa 15.2.2018 zrušil druhostupňové rozhodnutie a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 5. V dôsledku rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6S/2314/2012 zo dňa 15.2.2018 je potrebné hľadieť na rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby ako na neprávoplatné a dopravné napojenie stavby povoľovanej v predmetnej právnej veci za neexistujúce. Pokiaľ nie je stavba spevnených plôch, ktorá má zabezpečovať dopravné napojenie umiestňovanej stavby, sama povolená, nemožno ju pri posudzovaní návrhu na vydanie územného rozhodnutia zohľadniť. 6. Žalobca uviedol, že ani stavby hál, na ktoré sa má umiestňovaná stavba napájať, nie sú postavené legálne. Krajský súd v Bratislave totiž rozsudkom sp. zn. 2S/147/2012 zo dňa 4.6.2014 zrušil územné rozhodnutie stavebného úradu Mestská časť Bratislava - Dúbravka č. SÚ-8090/121/2011/Ú-7/Ma zo dňa 19.5.2011, v dôsledku čoho stavby ním umiestnené sú postavené bez príslušného územného rozhodnutia. Zrušené územné rozhodnutie sa týka práve stavieb skladov, na ktoré má nadväzovať umiestňovaná stavba. Preto ani jedno z odborných stanovísk dotknutých orgánov nie je použiteľné v územnom konaní. III. Vyjadrenie žalovaného a ďalšieho účastníka 7. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť. V plnom rozsahu odkázal na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a doplnil chronologický priebeh predchádzajúcich konaní súvisiacich s predmetnou vecou. 8. Stavba „Dostavba skladového hospodárstva, areál Technického skla, Dúbravka, Bratislava“ na pozemkoch parc. č. XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX v k.ú. Dúbravka bola umiestnená rozhodnutím Mestskej časti Bratislava - Dúbravka č. SU-8090/121/2011/U-7/Ma zo dňa 19.5.2011 s členením na nasledovné objekty: SO 01 Príprava územia, SO 02 Vlastný objekt, SO 03 Areálové kanalizácie, SO 04 Prípojka NN, SO 05 Spevnené plochy, PS 01 Čerpacia stanica. Krajský stavebný úrad rozhodnutím č. A/2012/916/KIZ zo dňa 9.1.2012 potvrdil prvostupňové rozhodnutie č. SU-8090/121/2011/U-7/Ma zo dňa 19.5.2011. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 2S/147/2012-54 zo dňa 4.6.2014 však rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov zrušil a vec vrátil stavebnému úradu na ďalšie konanie. 9. Na základe právoplatného rozhodnutia o umiestnení stavby stavebník žiadal o vydanie rozhodnutí a stavebných povolení, ktoré boli následne vydané príslušnými orgánmi: a. stavebným povolením Mestskej časti Bratislava - Dúbravka č. SU-11233/3354/2012/G-22/Hr zo dňa 7.8.2012 boli povolené tri stavebné objekty: SO 02 Vlastný objekt (rozčlenený na dve časti: spojovacia hala a skladová hala 2), SO 04 Prípojka NN a PS 01 Čerpacia stanica. Žalobca napadol odvolaním (a neskôr aj žalobou) len časť objektu SO 02 Vlastný objekt - spojovacia hala, zvyšnú časť objektu SO 02 - skladová hala 2, objekt SO 04 a PS 01 nenapadol odvolaním ani žalobou. Krajský stavebný úrad v Bratislave rozhodnutím č. A/2012/2572/KIZ zo dňa 6.12.2012 potvrdil stavebné povolenie č. SU-11233/3354/2012/G-22/Hr zo dňa 7.8.2012 a Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 5S/59/2013-121 zo dňa 20.6.2017 žalobu žalobcu proti rozhodnutiu Krajského stavebného úradu v Bratislave č. A/2012/2572/KIZ zo dňa 6.12.2012 zamietol; stavebník po právoplatnosti rozhodnutia začal s realizáciou povolenej stavby, b. stavebným povolením Mestskej časti Bratislava - Dúbravka č. SU-7941/3503/2014/G-13/Hr zo dňa 14.4.2014 bol dodatočne povolený objekt SO 02 Vlastný objekt - skladová hala 2. Stavebné povolenie nebolo napadnuté odvolaním a nadobudlo právoplatnosť dňa 13.5.2014, preto stavebník stavbu zrealizoval a stavebný úrad povolil jej užívanie rozhodnutím č. SU-16039/4797/2014/H-38/Hr zo dňa 29.9.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 6.10.2014, c. rozhodnutím Obvodného úradu životného prostredia v Bratislave č. ZPS 2012/03880/KC R/IV-3745 zo dňa 29.5.2012 boli povolené stavebné objekty SO 03 Areálové kanalizácie a SO 06 Studňa na úžitkovú vodu, d. dodatočným stavebným povolením č. SU-11512/3502/1/2012/DP/Ma zo dňa 19.7.2012 bol povolený stavebný objekt SO 05 Spevnené plochy, e. kolaudačnými rozhodnutiami č. SU-14050/4580/1/2013/Ma zo dňa 19.9.2013, č. SU-18830/5949/2013/Ma zo dňa 13.12.2013, č. SU-15926/5037/1/2014/Ma zo dňa 25.9.2014 bolo povolené užívanie stavebných objektov SO 05 - Spevnené plochy I., II. a III. etapa, f. so súhlasom Obvodného úradu životného prostredia v Bratislave bola realizovaná stavba stredného zdroja znečistenia - čerpacia stanica pohonných hmôt č. ZPO/2012/04885/SIM/IV zo dňa 28.6.2012. 10. Stavba bola v predmetnej veci právoplatne umiestnená územným rozhodnutím. Spevnené plochy bezprostredne susediace s povolenou stavbou Haly 5 predstavujú vnútroareálovú komunikáciu, nie sú určené na verejné používanie a sú právoplatne skolaudované. Dopravný prístup k povoľovanej hale 5 nie je obmedzený, to sa vzťahuje aj na susediacu stavbu skladu, na ktorú bude povoľovaná stavba nadväzovať. 11. Ďalší účastník konania sa k meritu veci nevyjadril, uviedol len, že sa nevzdáva účastníctva v konaní. IV. Replika žalobcu 12. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného zotrval na argumentoch uvedených v žalobe a uviedol, že nie je podstatné, či nadväzujúce stavby stoja alebo nie, dôležité je, či sú legálne. 13. Žalovaný ani ďalší účastník sa k replike žalobcu písomne nevyjadrili. V. Verejné vyhlásenie rozsudku 14. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10 a § 13 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len SSP) rozhodol rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil podľa § 107 ods. 2 SSP, keďže žalobca aj ďalší účastník súhlasili s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania, žalovaný nežiadal vo veci nariadenie pojednávania. 15. Okrem uvedeného súd poukazuje aj na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj len ESĽP) vo veci Varela Assalino proti Portugalsku zo dňa 25.4.2002, č. sťažnosti 64336/01, v zmysle ktorého ESĽP nedospel k záveru, že článok 6 Dohovoru vždy zahŕňa právo na verejné pojednávanie bez ohľadu na povahu otázky, ktorá má byť vyriešená; je legitímne, keď vnútroštátne orgány berú do úvahy požiadavky efektivity a hospodárnosti konania [rozsudok Jan-Ake Andersson proti Švédsku zo dňa 29.10.1991, séria A č. 212-B, s. 45, § 27; rozsudok Allan Jacobsson proti Švédsku (č. 2) zo dňa 19.2.1998, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I, s. 168, § 46; rozsudok Schuler-Zgraggen proti Švajčiarsku z 24.júna 1993, séria A č. 263, s. 19, § 58]. V konaní, v ktorom sa majú riešiť iba právne otázky, postačuje preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie a pre spor z nich vyplývajúci sa javia byť výhodnejšie skôr písomné vyjadrenia ako ústne prednesy. V predmetnom konaní sa správny súd (ktorý nie je súdom skutkovým, ale preskúmava zákonnosť napadnutého rozhodnutia, teda jeho právnu stránku) na základe predloženého administratívneho spisu zameral na skúmanie právnej otázky a správnosť aplikácie ustanovení zákona č. 50/1976 Zb. a VZN č. 4/2007, preto aj v tomto konaní možno postupovať podľa záverov ESĽP vyjadrených vo vyššie citovaných rozhodnutiach a vo veci rozhodnúť bez nariadenia pojednávania. VI. Relevantné právne predpisy 16. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 17. Podľa § 32 ods. 1 písm. a/ zákona č. 50/1976 Zb. ak odsek 2 neustanovuje inak, umiestňovať stavby, meniť využitie územia a chrániť dôležité záujmy v území možno len na základe územného rozhodnutia, ktorým je rozhodnutie o umiestnení stavby. 18. Podľa § 37 ods. 1 až ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb. podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné plány obcí a zón. Ak pre územie nebol spracovaný územný plán obce alebo zóny, podkladom na vydanie územného rozhodnutia sú spracované územnoplánovacie podklady podľa § 3 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/20160101.html> a ostatné existujúce podklady podľa § 7a <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/20160101.html>; inak stavebný úrad obstará v rozsahu nevyhnutnom na vydanie územného rozhodnutia iné podklady, najmä skutočnosti získané vlastným prieskumom alebo zistené pri miestnom zisťovaní (ods. 1). Stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov; preskúma návrh a jeho súlad s podkladmi podľa odseku 1 a predchádzajúcimi rozhodnutiami o území, posúdi, či vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým požiadavkám na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, prípadne predpisom, ktoré ustanovujú hygienické, protipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických zariadení, dopravné podmienky, podmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu a pod., pokiaľ posúdenie nepatrí iným orgánom (ods. 2). Stavebný úrad v územnom konaní zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov a ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenia účastníkov a ich námietky. Stavebný úrad neprihliadne na námietky a pripomienky, ktoré sú v rozpore so schválenou územnoplánovacou dokumentáciou (ods. 3). 19. Podľa § 39a ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia. 20. Podľa § 32 SP správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania (ods. 1). Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán (ods. 2). Na žiadosť správneho orgánu sú štátne orgány, orgány územnej samosprávy, fyzické osoby a právnické osoby povinné oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie (ods. 3). 21. Podľa čl. C.2 bo d 2 VZN č. 4/2007 v znení účinnom do 31.1.2012 stabilizované územie je územie mesta, v ktorom územný plán ponecháva súčasné funkčné využitie, predpokladá mieru stavebných zásahov prevažne do 15% celkovej podlažnej plochy existujúcej zástavby v území. Jedná sa v zásade o nadstavby, dostavby a prístavby domov, využitie podkroví, úpravy a dovybavenie vnútroblokových priestorov, výstavbu v prielukách a pod. 22. Podľa čl. C.2 bo d 2 VZN č. 4/2007 v znení účinnom od 1.2.2012 (na základe zmeny vykonanej VZN č. 17/2011) stabilizované územie je územie mesta, v ktorom územný plán ponecháva súčasné funkčné využitie, predpokladá mieru stavebných zásahov prevažne formou dostavieb, prístavieb, nadstavieb, prestavieb a novostavieb, pričom sa zásadne nemení charakter stabilizovaného územia. Dostavba: zmena už dokončenej stavby, ktorou sa zväčšuje jej objem prístavbou, nadstavbou; v prípade areálových stavieb doplnením komplexu objektov o stavby, ktoré svojou veľkosťou a funkčnou náplňou zásadne nemenia charakter areálu; Prístavba: prístavbami sa stavby pôdorysne rozširujú a sú navzájom prevádzkovo spojené s doterajšou stavbou; Nadstavba: zmena už dokončenej stavby, ktorou sa zväčšuje objem stavby vytvorením ďalších podlaží alebo podkrovia; Prestavba: obnova jestvujúcej stavby formou renovácie, rekonštrukcie alebo iných stavebných úprav, ktorými sa zásadne nemení jej objem; Novostavba: nová stavba so samostatnou prevádzkou, rešpektujúca regulačné prvky funkčnej plochy. Základným princípom pri stanovení regulácie stabilizovaných území v meste je uplatniť požiadavky a regulatívy funkčného dotvárania územia na zvýšenie kvality prostredia (nielen zvýšenie kvality zástavby, ale aj zvýšenie prevádzkovej kvality územia). VII. Posúdenie veci krajským súdom 23. Predmetom prieskumu správnym súdom je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené prvostupňové územné rozhodnutie o umiestnení stavby „CCS - Hala 5, dostavba skladového hospodárstva“ pre navrhovateľa (stavebníka) spoločnosť CCS - Cargo Customs Service s.r.o. Medzi účastníkmi bola spornou otázka zákonnosti rozhodnutia o umiestnení stavby, keďže podľa názoru žalobcu stavby, na ktoré má umiestňovaná stavba nadväzovať, nemožno považovať za existujúce. Správny súd preskúmaval rozhodnutie žalovaného aj stavebného úradu v medziach žalobných bodov uvedených v žalobe v zmysle § 134 ods. 1 SSP, pričom nejde o výnimku, kedy by správny súd nebol viazaný rozsahom žaloby (§ 134 ods. 2 SSP). 24. Z charakteristiky rozhodnutia o umiestnení stavby vyplýva, že ide o rozhodnutie, ktorým sa stavba priamo nerealizuje (k jej realizácii dochádza na základe stavebného povolenia - rozhodnutia vydaného v stavebnom konaní, resp. na základe ohlásenia stavebnému úradu v určitých zákonom ustanovených prípadoch). Rozhodnutím o umiestnení stavby sa vytvára právny základ pre rozhodnutie o realizácii stavby, ku ktorej môže, ale nemusí v budúcnosti dôjsť. 25. Žalobca v prvom rade ešte v územnom konaní namietal, že územné rozhodnutie nerešpektuje územný plán Hlavného mesta SR Bratislavy, pretože umiestňovaná stavba z hľadiska rozsahu zástavby v lokalite Dúbravka presahuje 15% z celkovej podlažnej plochy existujúcej zástavby v tomto území. Správny súd uvedenú námietku žalobcu nepovažuje za relevantnú, pretože vychádza z neúčinného znenia územného plánu hlavného mesta VZN č. 4/2007. Je pravdou, že VZN č. 4/2007 v znení účinnom do 31.1.2012 určovalo percentuálny limit zástavby v stabilizovanom území (15% z celkovej podlažnej plochy existujúcej zástavby) a tomuto zneniu zodpovedal aj rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S/147/2012-54 zo dňa 4.6.2014, na ktorý poukazuje žalobca a v ktorom súd interpretoval práve percentuálny limit v stabilizovanom území. Po zmene právnej úpravy územného plánu Hlavného mesta SR Bratislavy realizovanej VZN č. 17/2011 s účinnosťou od 1.2.2012 už uvedená námietka žalobcu stratila opodstatnenie a rovnako to platí aj pre rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S/147/2012-54 zo dňa 4.6.2014, ktorý je na novú právnu úpravu nepoužiteľný. VZN č. 17/2011 zmenilo s účinnosťou od 1.2.2012 definíciu stabilizovaného územia, tak že ide o územie mesta, v ktorom územný plán ponecháva súčasné funkčné využitie, predpokladá mieru stavebných zásahov prevažne formou dostavieb, prístavieb, nadstavieb, prestavieb a novostavieb, pričom sa zásadne nemení charakter stabilizovaného územia. Od 1.2.2012 sa na posudzovanie výstavby v stabilizovanom území nevyžaduje skúmanie percentuálneho podielu celkovej podlažnej plochy existujúcej zástavby, v tomto kontexte je potrebné mať na pamäti, že o umiestnení predmetnej stavby stavebný úrad rozhodol až dňa 12.6.2017 a žalovaný v druhom stupni dňa 25.1.2018, teda za účinnosti právnej úpravy, ktorá sa nezaoberá kritériom 15% zastavanosti z celkovej podlažnej plochy existujúcej zástavby v danom území. Uvedená námietka žalobcu preto nemá vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného aj stavebného úradu. 26. Žalobca ďalej namietal nezákonnosť územného rozhodnutia, pretože stavby, na ktoré má CCS - Hala 5, dostavba skladového hospodárstva, nadväzovať (predmetná stavba má byť dopravne napojená na existujúce spevnené plochy na pozemku registra C č. 4X48/78, má byť vnútorne prepojená na existujúcu halu 1, 2 a spojovaciu halu a má využívať ich sociálne zázemie pre pracovníkov), nemožno považovať za existujúce. X. neexistencie nadväzujúcich stavieb je podľa žalobcu skutočnosť, že Krajský súd v Bratislave rozsudkami č.k. 2S/147/2012-54 zo dňa 4.6.2014 a č.k. 6S/2314/2012-73 zo dňa 15.2.2018 zrušil druhostupňové rozhodnutie č. B/2012/11470/OBO zo dňa 25.10.2012 v spojení s opravným rozhodnutím č. B/2012/11470-1/OBO zo dňa 5.11.2012 (dostavba skladového hospodárstva, areál Technického skla, Dúbravka, Bratislava, SO 05 Spevnené plochy), a č. SÚ-8090/121/2011/Ú-7/ Ma zo dňa 19.5.2011 v spojení s druhostupňovým rozhodnutím č. A/2012/916/KIZ zo dňa 9.1.2012 (umiestnenie stavby „Dostavba skolaudovaného hospodárstva, areál Technického skla, Dúbravka, Bratislava). 27. Správny súd poukazuje na to, že súvisiace stavby boli predmetom viacerých právoplatne skončených konaní: a. stavebným povolením Mestskej časti Bratislava - Dúbravka č. SU-11233/3354/2012/G-22/Hr zo dňa 7.8.2012 boli povolené tri stavebné objekty: SO 02 Vlastný objekt (rozčlenený na dve časti: spojovacia hala a skladová hala 2), SO 04 Prípojka NN a PS 01 Čerpacia stanica. Žalobca napadol odvolaním len časť objektu SO 02 Vlastný objekt - spojovacia hala, zvyšnú časť objektu SO 02, objekt SO 04 a PS 01 nenapadol odvolaním ani žalobou. Krajský stavebný úrad v Bratislave rozhodnutím č. A/2012/2572/ KIZ zo dňa 6.12.2012 potvrdil stavebné povolenie č. SU-11233/3354/2012/G-22/Hr zo dňa 7.8.2012 a Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 5S/59/2013-121 zo dňa 20.6.2017 žalobu žalobcu proti rozhodnutiu Krajského stavebného úradu v Bratislave č. A/2012/2572/KIZ zo dňa 6.12.2012 zamietol ako nedôvodnú, b. stavebným povolením Mestskej časti Bratislava - Dúbravka č. SU-7941/3503/2014/G-13/Hr zo dňa 14.4.2014 bol dodatočne povolený objekt SO 02 Vlastný objekt - skladová hala 2. Stavebné povolenie nebolo napadnuté odvolaním a nadobudlo právoplatnosť dňa 13.5.2014, preto stavebník stavbu zrealizoval a stavebný úrad povolil jej užívanie rozhodnutím č. SU-16039/4797/2014/H-38/Hr zo dňa 29.9.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 6.10.2014, c. dodatočným stavebným povolením č. SU-11512/3502/1/2012/DP/Ma zo dňa 19.7.2012 bol povolený stavebný objekt SO 05 Spevnené plochy, d. kolaudačnými rozhodnutiami č. SU-14050/4580/1/2013/Ma zo dňa 19.9.2013, č. SU-18830/5949/2013/Ma zo dňa 13.12.2013, č. SU-15926/5037/1/2014/Ma zo dňa 25.9.2014 bolo povolené užívanie stavebných objektov SO 05 - Spevnené plochy I., II. a III. etapa. 28. Podľa názoru správneho súdu vyššie uvedené právoplatné rozhodnutia preukazujú, že spevnené plochy sú skolaudované a na halu 2 boli vydané právoplatné stavebné povolenia. Nie je teda daná prekážka, s ktorou žalobca spájal nemožnosť umiestnenia stavby CCS - Hala 5, dostavba skladového hospodárstva. Odhliadnuc od uvedeného záveru je podľa názoru správneho súdu možné, aby umiestnenie viacerých súvisiacich objektov, ktoré sú zároveň vzájomne technicky oddeliteľné, bolo predmetom viacerých územných konaní, tak aby bolo možné následne realizovať alebo nerealizovať stavbu viacerých objektov postupne. Viaceré územné konania nevylučujú, aby napríklad v jednom z nich konanie naďalej prebiehalo a v ostatných už bolo právoplatne skončené a bolo podkladom pre následné stavebné konanie. Prípadné obmedzenie vedenia viacerých územných konaní nevyplýva zo zákona č. 50/1976 Zb., preto ho nemožno pripisovať na ťarchu stavebníka. Správny súd preto vyhodnotil uvedenú námietku žalobcu ako nerelevantnú. 29. Na základe uvedeného skutkového stavu a citovaných právnych predpisov správny súd dospel k záveru, že žalobca žalovaný aj stavebný úrad postupovali v územnom konaní v súlade so zákonom č. 50/1976 Zb., riadne zistili skutkový stav veci a vec správne právne posúdili. Správny súd preto žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú podľa § 190 SSP. 30. O náhrade trov konania žalovaného správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal náhradu trov konania, pretože nezistil dôvody, na základe ktorých by bolo možné spravodlivo od žalobcu požadovať ich náhradu. Správny súd nepriznal právo na náhradu trov konania ani ďalšiemu účastníkovi (§ 169 SSP), keďže mu v konaní neuložil takú povinnosť, pre ktorú by mu v konaní vznikli trovy. 31. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jeden mesiac od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).