Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/61/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018200530 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jeannette Hajdinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1018200530.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: Lesoochranárske zoskupenie VLK, občianske združenie, IČO: 31303862, so sídlom v Tulčíku 310, zastúpeného advokátkou JUDr. Ivetou Rajtákovou, so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Námestie Ľ. Štúra 1, za účasti ďalších účastníkov konania: 1) Tatry mountain resorts, a.s., IČO: 31560636, so sídlom v Liptovskom Mikuláši, Demänovská dolina 72, zastúpeného advokátkou JUDr. Barborou Miškovou Kubošiovou, so sídlom v Poprade, Košická 2624/32, 2) Inštitút pre ochranu prírody Banská Bystrica, IČO: 42305853, so sídlom v Banskej Bystrici, Sásovská cesta 86, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 463/2018-9.2 (51/2017-rozkl.) zo dňa 5.2.2018, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného ministra životného prostredia Slovenskej republiky č. 463/2018-9.2 (51/2017-rozkl.) zo dňa 5.2.2018 spolu s rozhodnutím Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 1750/2017-2.3 zo dňa 23.8.2017 z r u š u j e a vec v r a c i a orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalobca m á voči žalovanému p r á v o na úplnú náhradu trov konania. Ďalším účastníkom sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Spoločnosť Tatry mountain resorts, a.s., dňa 28.4.2016 požiadala žalovaného o povolenie výnimiek a vydanie súhlasov podľa zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 543/2002 Z.z.) v súvislosti s prieskumom a výskumom výskytu chránených druhov fauny a flóry národného a európskeho významu a inžinierskogeologickým prieskumom územia navrhovaných nadrží na zasnežovanie v súvislosti so zabezpečovaním podkladov pre spracovanie dokumentácie podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 24/2006 Z.z.) - správy o hodnotení navrhovanej činnosti „Lyžiarske stredisko Vysoké Tatry - Starý Smokovec“ v súlade s rozsahom hodnotenia, ktorý bol stanovený v rámci procesu posudzovania uvedenej navrhovanej činnosti listom žalovaného č. 6778/2014-3.4/pl zo dňa 25.9.2014. Listom zo dňa 2.5.2016 vzala spoločnosť Tatry mountain resorts, a.s., späť časť žiadosti vzťahujúcej sa k povoleniu uskutočniť inžinierskogeologický prieskum územia navrhovaných nádrží na zasnežovanie a listom doručeným žalovanému dňa 12.5.2016 a spresneným listom zo dňa 8.7.2016 doplnila žiadosť o zoznam osôb, ktoré budú v prípade vydania povolenia zabezpečovať prieskum. 2. Žalovaný ako prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. 5125/2016-2.3 zo dňa 15.7.2016 povolil výnimku zo zákazov ustanovených v § 14 ods. 1 písm. c/, § 15 ods. 1 písm. a/ v znení § 14 ods. 1 písm. c/, § 16 ods. 1 písm. a/ v znení § 14 ods. 1 písm. c/, § 16 ods. 1 písm. f/ a písm. g/ a § 34 ods. 1 písm. a/, § 35 ods. 1 písm. a/ a písm. c/ zákona č. 543/2002 Z.z. pri vykonávaní výskumu podľa bodu B. uvedeného rozhodnutia a vydalo súhlas v zmysle § 56 ods. 2 citovaného zákona na výskum výskytu chránených druhov živočíchov a rastlín ako aj výskum v Tatranskom národnom parku na častiach území národnej prírodnej rezervácie Slavkovská dolina, národnej prírodnej rezervácie Studené doliny a národnej prírodnej rezervácie Skalnatá dolina, ktoré sú súčasťou územia európskeho významu SKUEV0307 Tatry vyznačených v mapovej prílohe rozhodnutia v súvislosti so spracovávaním dokumentácie podľa zákona č. 24/2006 Z.z. - správy o hodnotení navrhovanej činnosti „Lyžiarske stredisko Vysoké Tatry - Starý Smokovec“. 3. Minister životného prostredia SR ako druhostupňový orgán rozhodnutím č. 7656/2016-9.2 (30/2016- rozkl.) zo dňa 15.10.2016 zrušil rozhodnutie ministerstva č. 5125/2016-2.3 zo dňa 15.7.2016 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Minister uviedol, že ministerstvo nedostatočne zohľadnilo, že zámerom sú dotknuté územia troch národných prírodných rezervácií: Slavkovská dolina, Studené doliny a Skalnatá dolina, čiže chránených území s najvyšším stupňom ochrany na území národného parku, kde je činnosť spojená s výskumom zakázaná ustanoveniami § 14 ods. 1 písm. c/, § 15 ods. 1 písm. a/ v znení § 14 ods. 1 písm. c/ , § 16 ods. 1 písm. a/ v znení § 14 ods. 1 písm. c/ a § 16 ods. 1 písm. f/ a písm. g/ zákona č. 543/2002 Z.z. Zákaz činnosti je jedným z najsilnejších nástrojov prevencie nedovolených zmien chránených častí prírody, ustanovenia zákona č. 543/2002 Z.z. týkajúce sa zakázaných činností majú v praxi orgánov ochrany prírody a krajiny zjednocovať a zjednodušovať hodnotenie navrhovaných činností, ktorými môžu byť poškodené alebo zničené časti prírody chránené zákonom, podľa názoru rozkladovej komisie ministerstvo nemalo dôvod sa od rešpektovania zákazov platných v chránených územiach s najvyšším stupňom ochrany odkloniť. Osobitná komisia nepovažovala povolenie výnimky zo zákazov ustanovených zákonom č. 543/2002 Z.z. na účely vykonávania výskumu chránených druhov v dotknutom území z dôvodu prípravy investičného zámeru žiadateľa (Tatry mountain resorts, a.s.) za odôvodnený prípad, pretože činnosť navrhovaná v žiadosti o výnimku a súhlas je lokalizovaná do časti prírody s najvyšším stupňom ochrany, ktoré sú zároveň jadrovým územím medzinárodného významu podľa § 17 ods. 11 zákona č. 543/2002 Z.z. (Biosférická rezervácia Tatry), územím patriacim do európskej sústavy chránených území podľa § 28 ods. 1 tohto zákona (územie európskeho významu SKUEV0307) a územím národného parku (Tatranský národný park). Ministerstvo malo pri preskúmavaní odôvodnenosti prípadu pre povolenie výnimky zobrať do úvahy, že účelom požadovaných povolení je investičný zámer žiadateľa (Tatry mountain resorts, a.s.), ktorý je a priori nezlučiteľný s podmienkami ochrany prírody ustanovenými zákonom č. 543/2002 Z.z. na ochranu predmetu ochrany národných prírodných rezervácií. Výskum výskytu chránených druhov v chránených územiach s piatym stupňom ochrany na účely posudzovania zámeru „Lyžiarske stredisko Vysoké Tatry - Starý Smokovec“ vyžadujúci povolenie výnimky z územnej a druhovej ochrany je podľa názoru osobitnej komisie nenáležitý, spôsobujúci zbytočné poškodzovanie a zaťaženie chránených území. Podľa § 56 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z. na účely zabezpečenia priaznivého stavu osobitne chránených častí prírody a krajiny sa podporuje výskum a vedecká činnosť zameraná najmä na zisťovanie výskytu stavu biotopov európskeho významu a biotopov národného významu, významných geologických a geomorfologických lokalít a chránených druhov a ich biotopov a možných vplyvov na ne. Ministerstvom udelený súhlas na výskum aj v územiach s piatym stupňom ochrany nie je v súlade s účelom výskumu, pretože z povahy navrhovanej činnosti žiadateľa je zrejmé, že jej realizácia môže len zhoršiť ich priaznivý stav. Tvrdenie, že požadovaný výskum nespĺňa podmienku zákona č. 543/2002 Z.z., podľa ktorej sa podporuje výskum na účely zabezpečenia priaznivého stavu osobitne chránených častí prírody a krajiny, má oporu v údajoch uvedených v administratívnom spise, ktoré konštatujú rozpor zámeru s platnou územnoplánovacou dokumentáciou. Minister uviedol právny názor, v zmysle ktorého má prvostupňový orgán preskúmať opodstatnenosť udelenia súhlasu na výskum chránených druhov len v tých častiach dotknutého územia, ktoré nevyžaduje povolenie výnimky z územnej a druhovej ochrany. V častiach, v ktorých je činnosť spojená s výskumom zakázaná podľa ustanovení § 14 ods. 1 písm. c/, § 15 ods. 1 písm. a/ v znení § 14 ods. 1 písm. c/, § 16 ods. 1 písm. a/ v znení § 14 ods. 1 písm. c/ a § 16 ods. 1 písm. f/ a písm. g/ zákona č. 543/2002 Z.z., výnimku nepovolí. 4. V ďalšom konaní žiadateľ (Tatry mountain resorts, a.s.) listom doručeným dňa 29.11.2016 doplnil žiadosť o vydanie súhlasu na výskum podľa § 56 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z. v súvislosti s ďalšou povinnosťou vyplývajúcou z rozsahu hodnotenia o vykonanie podrobného geologického prieskumu spočívajúceho v uskutočnení jedného geologického vrtu do hĺbky 10m, ktorým sa potvrdí alebo nepotvrdí predpoklad, že v danej lokalite je hladina podzemnej vody hlbšie ako 8m, a vykopanie dvoch vsakovacích sond do hĺbky 2-3m. 5. Správa TANAP v stanovisku č. TANAP/1929/2016 zo dňa 2.1.2017 skonštatovala, že plánovaný vrt a vykopanie dvoch vsakovacích sond je plánované v území s tretím stupňom ochrany. S vydaním príslušných povolení súhlasila za predpokladu dodržania ňou stanovených podmienok. Požadovaná činnosť (vrt a dve sondy) nepredstavuje činnosť vykonávanú banským spôsobom. 6. Žalovaný ako prvostupňový orgán následným rozhodnutím č. 1750/2017-2.3 zo dňa 23.8.2017 - ad A: vydal súhlas v zmysle § 14 ods. 2 písm. f/ zákona č. 543/2002 Z.z. na uskutočnenie technických geologických prác (jedného vrtu a dvoch sond) v k.ú. Starý Smokovec na parcele KNC parc. č. 133/1 a v zmysle § 56 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z. na prieskum a výskum výskytu chránených druhov živočíchov a rastlín, ako aj výskum v Tatranskom národnom parku na častiach území národnej prírodnej rezervácie Slavkovská dolina, národnej prírodnej rezervácie Studené doliny a národnej prírodnej rezervácie Skalnatá dolina, ktoré sú súčasťou územia európskeho významu SKÚEV0307 Tatry vyznačených v mapovej prílohe tohto rozhodnutia v súvislosti so spracovávaním dokumentácie podľa zákona č. 24/2006 Z.z. - správy o hodnotení navrhovanej činnosti „Lyžiarske stredisko Vysoké Tatry - Starý Smokovec“, - ad B: povolil výnimku zo zákazov ustanovených § 14 ods. 1 písm. a/ v znení § 13 ods. 1 písm. a/, § 14 ods. 1 písm. c/, § 15 ods. 1 písm. a/ v znení § 14 ods. 1 písm. c/, § 16 ods. 1 písm. a/ v znení § 14 ods. 1 písm. c/, § 16 ods. 1 písm. f/ a písm. g/, § 34 ods. 1 písm. a/, § 35 ods. 1 písm. a/ a písm. c/ zákona č. 543/2002 Z.z. pri vykonávaní výskumu podľa bodu A. tohto rozhodnutia. Výnimkou sa povoľuje žiadateľovi (Tatry mountain resorts, a.s.) vjazd a státie s motorovým vozidlom v súvislosti s prepravou vrtného zariadenia za hranicou zastavaného územia obce v treťom stupni ochrany, pohyb mimo vyznačeného turistického chodníka alebo náučného chodníka za hranicami zastavaného územia obce v treťom, štvrtom a piatom stupni ochrany, rušiť pokoj a ticho, chytať, usmrcovať alebo loviť živočícha, trhať chránené druhy machorastov, lišajníkov a húb a úmyselne rušiť a odchytávať chránené druhy chrobákov, rýb, obojživelníkov a netopierov v Tatranskom národnom parku na častiach území národnej prírodnej rezervácie Slavkovská dolina, národnej prírodnej rezervácie Studené doliny a národnej prírodnej rezervácie Skalnatá dolina, ktoré sú súčasťou územia európskeho významu SKUEV0307 Tatry vyznačených v mapovej prílohe tohto rozhodnutia, - a určil nasledovné podmienky vydania súhlasu a povolenia výnimky v zmysle § 82 ods. 12 zákona č. 543/2002 Z.z.: 1. Výskum budú realizovať: RNDr. Anton Auxt, Mgr. Kristián Ingár, Mgr. Linda Fekete - geológia a geomorfológia, doc. Ing. Peter Jančura, PhD. - krajina, Ing. Ivana Mášová Gregová, Ing. Andrea Saxová, Ing. Daniel Danko - botanika, doc. Ing. Michal Wiezik, PhD. - chrobáky, RNDr. Peter Bačkor, PhD. - obojživelníky, RNDr. Vladimír Mužík - ryby, Mgr. Peter Kaňuch. PhD. - netopiere, (ďalej len „oprávnené osoby“), 2. Žiadateľ alebo ním poverená osoba oznámi každú návštevu územia spolu so zoznamom lokalít prieskumu Štátnej ochrane prírody SR, Správe Tatranského národného parku na určené telefónne číslo alebo e-mail minimálne tri pracovné dni pred jej realizáciou. 3. Oprávnené osoby sú povinné rešpektovať prípadné obmedzenia. resp. usmernenia zo strany zamestnancov Správy TANAP spojené so vstupom do územia, či už v súvislosti s lokalitou alebo časovým termínom, ak by tieto kolidovali s inými záujmami ochrany prírody. V prípade, že Správa TANAP bude požadovať účasť svojho zamestnanca pri výskume, oprávnené osoby musia akceptovať jeho prítomnosť. 4. Pri vykonávaní výskumu budú mať oprávnené osoby pri sebe kópiu tohto rozhodnutia. 5. Pri inštalácii nárazových sietí za účelom odchytu netopierov (Chiroptera) bude zabezpečená pravidelná kontrola minimálne každé dve hodiny a odchytené jedince budú po determinácii najneskôr do dvoch hodín od ich chytenia vypustené na mieste odchytu. 6. Výskum chrobákov (Coleoptera) bude vykonávaný nedeštrukčnými metódami len pomocou živolovných pascí (zemné bez tekutého média), po determinácii druhu budú odchytené jedince bezodkladne vypustené v mieste odchytu, pričom kontrola živolovných pascí sa bude vykonávať do 24 hodín. 7. Pri ichtyologickom výskume odchytené jedince budú po determinácií a nevyhnutných biometrických meraniach bezodkladne vypustené na mieste odchytu. 8. Výskum obojživelníkov bude bez priamej manipulácie s jedincami, s jedincami sa bude manipulovať iba v nevyhnutných prípadoch a tieto budú okamžite po determinácii vypustené na mieste odchytu. Po založení piatich monitorovacích plôch pre obojživelníky, oprávnená osoba zašle Správe TANAP zemepisné súradnice, nadmorskú výšku, GIS vrstvu uvedených plôch. 9. Pri výskume flóry budú dodržané výskumné metódy uvedené v žiadosti žiadateľa a zbery nechránených rastlín, vrátane ich plodov, sa budú vykonávať šetrným spôsobom a len v nevyhnutnom rozsahu. Zozbierané rastliny budú vylisované, usušené a v podobe herbárových položiek ponúknuté Štátnym lesom TANAP Tatranská Lomnica do zbierok Múzea Tatranského národného parku. 10. Vzorky stielok machorastov a lišajníkov budú maximálne vo veľkosti 5x5 cm, resp. bude odobratá len jedna plodnica huby za každý druh. 11. Geologicky vrt bude realizovaný bez výplachu, v prípade nutnosti bude použitá čistá voda. Po ukončení vrtu a výkope dvoch sond bude terén uvedený do pôvodného stavu, ukončenie prác žiadateľ ohlási na [email protected] <mailto:[email protected]>. Osobitné predpisy, ako aj ostatné ustanovenia zákona, ostávajú vydaním tohto rozhodnutia nedotknuté. Vydaný súhlas a povolená výnimka platia do 31.12.2018. Podľa právneho názoru uvedeného v rozhodnutí ministra, má ministerstvo ako prvostupňový orgán „preskúmať opodstatnenosť udelenia súhlasu na výskum chránených druhov len v tých častiach dotknutého územia, ktoré nevyžaduje povolenie výnimky z územnej a druhovej ochrany. V častiach, v ktorých je činnosť spojená s výskumom zakázaná ustanoveniami § 14 ods. 1 písm. c), § 15 ods. 1 písm. a) v znení § 14 ods. 1 písm. c), § 16 ods. 1 písm. a) zákona v znení § 14 ods. 1 písm. c), a § 16 ods. 1 písm. j) a g) zákona výnimku nepovolí.“ Výnimka na výskum chránených druhov je potrebná na celom území SR. V území, kde žiadateľ (Tatry mountain resorts, a.s.) žiada o udelenie výnimky, sa nenachádza žiadna časť, kde by uskutočňovanie výskumu nebolo spojené s činnosťou, ktorá je zákonom zakázaná. V dotknutom území platí tretí, štvrtý a piaty stupeň ochrany, v treťom stupni je už napríklad zakázaný pohyb mimo turistického chodníka, ktorý v súvislosti s výskumom žiadateľ (Tatry mountain resorts, a.s.) žiada. Vzhľadom na to, že žiadateľ výrazne znížil rozsah územia, kde požaduje uskutočnenie výskumu, časť výskumu potrebného pre vypracovanie správy o hodnotení bola už povolená rozhodnutím Okresného úradu Prešov, odboru starostlivosti o životné prostredie č. OU-PO-OSZP1-2016/023597-012/ SJ zo dňa 10.10.2016 v znení rozhodnutia ministerstva č. 3751/2017-6.3 zo dňa 3.7.2017 a zrealizovaná (rozhodnutie Okresného úradu Prešov, odboru starostlivosti o životné prostredie č. OU- PO-OSZP1-2016/024221-008/SJ zo dňa 20.7.2016), časť výskumu uskutočňujú pre žiadateľa (Tatry mountain resorts, a.s.) na objednávku oprávnené osoby majúce povolenie na výskum v uvedenom území (napríklad Štátne lesy TANAPu), výskum je v danom prípade plnením požiadavky iného orgánu štátnej správy (príslušného orgánu podľa zákona č. 24/2006 Z.z.), ako aj na základe toho, že žiadateľ svoju žiadosť doplnil o rozhodnutia prvostupňových orgánov štátnej správy, v ktorých boli povolené výnimky a vydané súhlasy v obdobných veciach, za obdobných podmienok, rozhodlo ministerstvo tak, že vydalo súhlas a povolilo výnimku. Uskutočnenie výskumu pre spracovanie správy o hodnotení neznamená, že všetky posudzované činnosti budú automaticky v území zrealizované. Proces posudzovania podľa zákona č. 24/2006 Z.z. na úrovni individuálnych projektov a jeho výsledky by mali prispieť k zlepšeniu úrovne poznatkov potrebných pre rozhodovanie o činnosti, ktorá bola predmetom posudzovania. Žalovaný žiadateľa upozornil, že vydaním rozhodnutia zostávajú nedotknuté osobitné predpisy (napr. zákon č. 139/2002 Z.z. o rybárstve v znení neskorších predpisov, povolením výnimky nie sú dotknuté vlastnícke vzťahy a pod.) ako aj ostatné ustanovenia zákona č. 543/2002 Z.z. (napríklad že žiadateľ je povinný pred začatím výskumu uzavrieť s vlastníkom / správcom / nájomcom pozemku, na ktorom sa má výskum vykonať, dohodu, vopred oznámiť miestne príslušnému okresnému úradu začatie a ukončenie výskumu). Žiadateľ po ukončení výskumu do šiestich mesiacov zašle na Riaditeľstvo Štátnej ochrany prírody SR súhrnnú záverečnú správu vo forme ISTB, ktorá bude obsahovať názov lokality, dátum záznamu, súradnice výskytu a ďalšie náležitosti podľa vyhlášky č. 24/2006 Z.z. a správu o jeho výsledku podľa § 56 ods. 4 zákona č. 543/2002 Z.z. 7. Minister životného prostredia rozhodnutím č. 463/2018-9.2 (51/2017-rozkl.) zo dňa 5.2.2018 zamietol rozklad žalobcu a ďalšieho účastníka v druhom rade Inštitútu pre ochranu prírody Banská Bystrica a potvrdil prvostupňové rozhodnutie č. 1750/2017-2.3 zo dňa 23.8.2017. V odôvodnení druhostupňového rozhodnutia sa uvádza, že osobitná rozkladová komisia dospela k záveru o dostatočne zistenom skutkovom stave veci a zaujala nasledovné stanovisko k podaným rozkladom. K rozkladu predloženému Inštitútom ochrany prírody Banská Bystrica: „Odvolací orgán“ sa nestotožnil s námietkami Inštitútu, že zákonodarca v § 40 ods. 3 písm. d/ zákona č. 543/2002 Z.z. nemal na mysli povolenie výnimky na výskum chránených druhov, ktorého výstupy by v konečnom dôsledku viedli k povoleniu činnosti poškodzujúcej chránené druhy a ich biotopy a že už teraz v tomto konaní sa spolurozhoduje o tom, či sa na území uvedených troch národných prírodných rezervácií budú alebo nebudú realizovať žiadateľom navrhované činnosti: výstavba nových lanoviek a zjazdoviek. Osobitná komisia považovala odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu za náležité, tak ako to požadoval odvolací orgán v rozhodnutí č. 7656/2016-9.2 (30/2016-rozkl.) zo dňa 15.10.2016, ktorým zrušil prvostupňové správne rozhodnutie č. 5125/2016-2.3 zo dňa 15.07.2016, pričom sa prvostupňový správny orgán v rámci nového rozhodnutia náležite vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v rozhodnutí č. 7656/2016-9.2 (30/2016-rozkl.) zo dňa 15.10.2016. Odvolací orgán upozornil, že ministerstvo pri vydávaní rozhodnutia vychádzalo zo skutočnosti, že ide o zabezpečovanie výskumu a prieskumu v súvislosti s plnením povinností stanovených na základe zákona č. 24/2006 Z. z. a konalo v súlade s § 40 ods. 2 a ods. 3 písm. d/ zákona č. 543/2002 Z.z. Uvedené ustanovenia umožňujú povolenie výnimky z podmienok ochrany chránených druhov, vybraných druhov rastlín a vybraných druhov živočíchov za stanovenia presne špecifikovaných podmienok, ktorými sú neexistencia realizovateľnej alternatívy a vylúčenie ohrozenia priaznivého stavu ochrany populácie dotknutého druhu v jeho prirodzenom areáli, pričom stanovujú, že podmienku je možné povoliť aj za účelom výskumu. Postup ministerstva bol v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami, nakoľko k vykonaniu výskumu v súvislosti s plnením povinností stanovených na základe zákona č. 24/2006 Z. z. neexistuje iná ekonomicky a technicky realizovateľná alternatíva, pričom stanoviská ŠOP SR a Správy TANAP potvrdili, že realizáciou výskumu nedôjde k ohrozeniu zabezpečenia priaznivého stavu ochrany populácie dotknutých druhov v ich prirodzenom areáli. Samotné znenie ustanovení § 40 ods. 2 a ods. 3 písm. d/ zákona č. 543/2002 Z.z. ponecháva správnemu orgánu voľnosť posúdenia, či je v konkrétnom prípade povolenie výnimky odôvodnené na čo najširší počet situácií a prípadov. Žiadateľ žiadal o vydanie uvedených povolení zo zákona č. 543/2002 Z.z. v súvislosti s postupom podľa zákona č. 24/2006 Z.z. z dôvodu potreby naplnenia požiadaviek rozsahu hodnotenia vydaného v konaní podľa zákona č. 24/2006 Z.z. Vydanie povolenia na uskutočnenie prieskumu výskytu chránených druhov a uskutočňovanie s prieskumom súvisiacich zakázaných činnosti, nie je povolením výstavby. Povoľovací proces výstavby môže nastať až po ukončení procesu posudzovania podľa zákona č. 24/2006 Z.z. Výsledky výskumu budú použité na vypracovanie správy o hodnotení vplyvu navrhovanej činnosti na životné prostredie vrátane chránených území a chránených druhov a v konečnom dôsledku môže viesť k získaniu argumentov aj pre jej nepovolenie. S uvedeným tvrdením sa odvolací orgán plne stotožnil a uviedol, že je v súlade s platným právom. V zmysle § 40 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z. môže ministerstvo povoliť výnimku z podmienok ochrany chránených druhov, vybraných druhov rastlín a vybraných druhov živočíchov, len ak neexistuje iná ekonomicky a technicky realizovateľná alternatíva a výnimka neohrozí zabezpečenie priaznivého stavu ochrany populácie dotknutého druhu v jeho prirodzenom areáli. V tejto súvislosti prvostupňový správny orgán podrobne uviedol, aké činnosti sú v súvislosti s výskumom povolené, odôvodnil ich s tým, že povolil výnimku na trhanie a zber iba v prípade machorastov, lišajníkov a húb, a aj to v obmedzenom množstve vzhľadom na to, že determinácia in situ nie je možná. Ostatné druhy budú determinované na mieste. V prípade chránených druhov živočíchov v súlade s metodikou, ktorá bola prílohou žiadosti žiadateľa, je povolený len lov rýb a s tým súvisiace odchytávanie za pomoci elektrického prúdu, pri ktorom môže dôjsť k usmrteniu niektorých jedincov. Väčší predpoklad je, že ryby budú identifikované po zásahu elektrickým prúdom ešte vo vodnom prostredí a následne po odmeraní vrátené do toku. Chrobáky budú odchytávané metódou živolovných pascí, netopiere budú odchytávané neselektívnou metódou do veľmi jemných nárazových nylonových sietí a všetky jedince budú po determinácii vypustené. Determinácia netopierov bude uskutočňovaná aj nahrávaním ultrazvukových signálov tzv. detektoring. V prípade obojživelníkov pôjde o determináciu bez manipulácie, resp. s jedincami sa bude manipulovať iba v nevyhnutných prípadoch a po determinácii na mieste budú vypustené. Ide o nedeštruktívne metódy výskumu s minimálnym, resp. žiadnym dopadom na priaznivý stav populácie uvedených druhov. Podľa odborného stanoviska ŠOP SR uvedený výskum nie je činnosťou, ktorá môže spôsobiť podstatné zmeny v ekosystémoch. Prvostupňový správny orgán bol toho názoru, že povolenie výnimky z podmienok ochrany chránených druhov je v súlade s § 40 ods. 2 a ods. 3 písm. d/ zákona č. 543/2002 Z.z. a za predpokladu dodržania stanovených podmienok je v súlade so záujmami ochrany prírody a krajiny chránenými zákonom. Zároveň napadnutým rozhodnutím ministerstva boli povolené len tie činnosti, ktorých vykonávanie bezprostredne súvisí s výskumom, a to pohyb mimo vyznačeného turistického alebo náučného chodníka, prípadne rušenie pokoja a ticha, ktoré môže byť spôsobené pohybom mimo chodníka, prípadne manipuláciou s pomôckami pre výskum. Povolenie výnimky zo zákazu ustanoveného § 16 ods. 1 písm. f/ zákona č. 543/2002 Z.z. má skôr preventívny charakter, keďže výskum bude uskutočňovať 12 osôb a je predpoklad, že osoby zodpovedné za jednotlivé skupiny sa nebudú v teréne pohybovať spoločne. Zákon č. 543/2002 Z.z. bližšie nešpecifikuje odôvodnený prípad pre povolenie výnimky a ponecháva rozhodnutie na voľnej úvahe správneho orgánu. Zo zhromaždených podkladov vyplýva, že z hľadiska ochrany prírody a krajiny povolené činnosti svojím rozsahom a spôsobom vykonávania nemôžu ohroziť predmet ochrany v daných chránených územiach, keďže ich vplyvy počas výskumu budú z hľadiska ich pôsobenia dočasné a vzhľadom k počtu osôb, ktoré ich budú vykonávať minimálne. Z uvedeného dôvodu, pohyb mimo turistického chodníka, rušenie pokoja a ticha a chytanie a usmrcovanie alebo lovenie živočícha v súvislosti s uskutočňovaním prieskumu a výskumu považuje ministerstvo za odôvodnený prípad pre povolenie predmetných výnimiek zo zákazov. Osobitná komisia zdôraznila, že vydanie povolenia na uskutočnenie prieskumu výskytu chránených druhov a uskutočňovanie s prieskumom súvisiacich zakázaných činností, neznamená automaticky povolenie výstavby na dotknutých územiach. Povoľovací proces výstavby môže nastať až po ukončení procesu posudzovania podľa zákona č. 24/2006 Z.z. Výsledky výskumu budú použité na vypracovanie správy o hodnotení vplyvu navrhovanej činnosti na životné prostredie vrátane chránených území a chránených druhov a v konečnom dôsledku môžu viesť k získaniu argumentov pre jej nepovolenie. Povolením požadovanej výnimky a udelením súhlasu teda ministerstvo neporušilo zásady ochrany prírody a krajiny ani v priebehu správneho konania, ani v rámci vydania napadnutého rozhodnutia. K námietke, že podľa Ing. Pavla Majka, riaditeľa Správy TANAP, Správa TANAP nesúhlasí s realizáciou časti zámerov žiadateľa, ktoré sú predmetom konania (prepojenie lokalít Hrebienok a Skalnaté pleso, Hrebienok a Lomnické sedlo) a k tomu súvisiacej žiadosti Inštitútu OP, aby si odvolací orgán vyžiadal oficiálne stanovisko priamo od Správy TANAP, nie od ŠOP SR, odvolací orgán uviedol, že Správa TANAP je organizačnou zložkou ŠOP SR, ministerstvo sa pri vyžiadaní stanoviska od tejto organizácie vždy obracia na ústredie ŠOP SR ako na orgán zastrešujúci všetky správy národných parkov a chránených krajinných oblastí v Slovenskej republike. Ústredie ŠOP SR následne komunikuje žiadosť ministerstva o stanovisko v konkrétnej veci s príslušnou správou národného parku alebo chránenej krajinnej oblasti. V závere zasiela na ministerstvo svoje stanovisko k uvedenej veci spoločne so stanoviskom príslušnej správy. Odvolací orgán považuje uvedený postup za korektný a takto vytvorené stanovisko podľa jeho názoru reprezentuje odborný názor ŠOP SR ako celku na konkrétny odborný problém ochrany prírody a krajiny. K doplnenej žiadosti vo vzťahu k uskutočneniu dvoch sond a geologického vrtu si ŠOP SR opätovne vyžiadala stanovisko Správy TANAP, ktoré zaslala ministerstvu. Tvrdenie Inštitútu, že Ing. Pavol Majko, riaditeľ Správy TANAP, mu potvrdil, že Správa TANAP nesúhlasí s realizáciou časti zámerov žiadateľa, odvolací orgán vyhodnotil ako nedôvodné a nepodložené, nakoľko v konaní nebol zo strany účastníkov predložený žiadny doklad alebo stanovisko Správy TANAP, ktorý by uvedené tvrdenie potvrdil; naopak, predložené stanoviská Správy TANAP k uvedenej veci neobsahovali zásadné výhrady k navrhovanej činnosti a odporúčali povolenie požadovanej výnimky. K rozkladu predloženému Lessochranárskym zoskupením VLK: LZ VLK namietal nerešpektovanie právneho názoru vyjadreného v rozhodnutí ministra životného prostredia SR č. 7656/2016-9.2 (30/2016-rozkl.) zo dňa 15.10.2016 zo strany prvostupňového správneho orgánu. Odvolací orgán poukázal na záver osobitnej komisie, že v zmysle § 59 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len SP alebo Správny poriadok) je správny orgán viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu. Osobitná komisia uviedla, že prvostupňový správny orgán sa môže odkloniť od právneho názoru odvolacieho orgánu v prípade zmien okolností alebo faktov, ktoré prvostupňový správny orgán v rámci nového prejednania zistil, prípadne preveril, čo viedlo k novému posúdeniu veci samej, na základe čoho prvostupňový správny orgán vydal prvostupňové rozhodnutie. Osobitná komisia poukázala na rozhodnutie č. 7656/2016-9.2 (30/2016-rozkl.) zo dňa 15.10.2016, v ktorom boli formulované závery (právny názor) adresované prvostupňovému orgánu najmä s ohľadom na absenciu náležitého odôvodnenia predmetného povolenia výnimky a udelenia súhlasu s výskumom a prieskumom v dotknutom území. V rámci nového prejednania a rozhodnutia prvostupňový správny orgán náležite odôvodnil povolenie výnimky a udelenie súhlasu, a to najmä v súvislosti so spracovaním dokumentácie podľa zákona č. 24/2006 Z.z. - správy o hodnotení navrhovanej činnosti „Lyžiarske stredisko Vysoké Tatry - Starý Smokovec“. Proces posudzovania podľa zákona č. 24/2006 Z.z. na úrovni individuálnych projektov a jeho výsledky by mali prispieť k zlepšeniu úrovne poznatkov potrebných pre rozhodovanie o činnosti, ktorá je predmetom procesu posudzovania a ktorá v konečnom dôsledku môže viesť aj k nesúhlasu s navrhovanou činnosťou v rozsahu požadovanom žiadateľom. Stupeň poznania, tak ako je to uvedené v prvostupňovom rozhodnutí, je nepochybne dôležitý z hľadiska poznania dotknutého územia a poskytnutia náležitej ochrany prírody v konaniach podľa zákona č. 24/2006 Z.z. a v následných povoľovacích konaniach. Vo vzťahu k povoleniu výnimky zo zákazov ustanovených zákonom pre chránené územia, v ktorých sa bude výskum uskutočňovať, opätovne zdôraznil, že rozhodnutím boli povolené len tie činnosti, ktorých vykonávanie bezprostredne súvisí s výskumom, a to pohyb mimo vyznačeného turistického alebo náučného chodníka, prípadne rušenie pokoja a ticha, ktoré môže byť spôsobené pohybom mimo chodníka, prípadne manipuláciou s pomôckami pre výskum. Povolenie výnimky zo zákazu ustanoveného § 16 ods. 1 písm. f/ zákona č. 543/2002 Z.z. má skôr preventívny charakter, keďže výskum bude uskutočňovať 12 osôb a je predpoklad, že osoby zodpovedné za jednotlivé skupiny sa nebudú v teréne pohybovať spoločne. Zákon bližšie nešpecifikuje odôvodnený prípad pre povolenie výnimky a ponecháva rozhodnutie na voľnej úvahe správneho orgánu. Zo zhromaždených podkladov vyplýva, že z hľadiska ochrany prírody a krajiny povolené činnosti svojím rozsahom a spôsobom vykonania nemôžu ohroziť predmety ochrany v daných chránených územiach, keďže ich vplyvy počas výskumu budú z hľadiska ich pôsobenia dočasné a vzhľadom k počtu osôb, ktoré ich budú vykonávať minimálne. Naviac, zmenou žiadosti žiadateľa sa výrazne zúžilo územie vo štvrtom a piatom stupni ochrany, v ktorom sa navrhuje uskutočniť výskum a prieskum, tak ako to vyplýva z mapovej prílohy. Z uvedeného dôvodu pohyb mimo turistického chodníka, rušenie pokoja a ticha a chytanie a usmrcovanie alebo lovenie živočícha v súvislosti s uskutočňovaním prieskumu a výskumu považuje ministerstvo za odôvodnený prípad pre povolenie predmetných výnimiek zo zákazov. Prvostupňový správny orgán teda náležite vo svojom rozhodnutí objasnil rozsah a spôsob realizácie povolenej výnimky a zdôraznil, že s ohľadom na dočasnosť a minimálny počet osôb (12), ktoré budú výskum vykonávať, nemôže dôjsť k ohrozeniu predmetu ochrany prírody v dotknutých chránených územiach. Osobitná komisia sa stotožnila s tvrdením prvostupňového správneho orgánu, že výnimka na výskum chránených druhov je potrebná na celom území Slovenskej republiky. V území, kde žiadateľ (Tatry mountain resorts, a.s.) žiada o udelenie výnimky, sa nenachádza žiadna časť, kde by uskutočňovanie výskumu nebolo spojené s činnosťou, ktorá je zákonom zakázaná. V dotknutom území platí tretí, štvrtý a piaty stupeň ochrany, v treťom stupni je už napríklad zakázaný pohyb mimo turistického chodníka. Z týchto zákazov však zákon č. 543/2002 Z.z. umožňuje v odôvodnených prípadoch povoliť výnimky. Prvostupňový správny orgán náležite odôvodnil povolenie výnimiek a udelenie súhlasu na výskum a prieskum v dotknutom území v rámci vydaného opätovného rozhodnutia a postupoval v súlade s § 40 ods. 2 a ods. 3 zákona č. 543/2002 Z.z. Zákon č. 543/2002 Z.z. bližšie nestanovuje podmienky, za ktorých je možné povoliť výskum a prieskum chránených území. Podľa § 56 ods. 2 tohto zákona prieskum a výskum prírody a krajiny, jej zložiek alebo prvkov je oprávnená vykonávať len právnická alebo fyzická osoba, ktorá má na jeho vykonávanie kvalifikačné predpoklady, ktoré zákon bližšie nešpecifikuje. Osoby, ktoré budú výskum uskutočňovať, majú potrebné kvalifikačné predpoklady na jeho vykonávanie. Ide o absolventov vysokých škôl s prírodovedným alebo lesníckym vzdelaním, s praxou v danom odbore, vysokoškolských učiteľov. K poukazu LZ VLK na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžo/76/2015 zo dňa 20.6.2017 druhostupňový orgán uviedol, že v správnych konaniach vedených na ministerstve každú podanú žiadosť účastníka konania v postavení žiadateľa ministerstvo posudzuje z podkladov pripravených ŠOP SR na základe zisťovania podmienok a stavu ochrany záujmov ochrany prírody a krajiny v konkrétnej lokalite, pričom v každom jednom prípade sa posudzujú konkrétne podmienky súvisiace s prípadným ohrozením či negatívnym ovplyvnením záujmov ochrany prírody a krajiny a oprávnenosť povolenia požadovanej výnimky v zmysle § 40 ods. 2 a 3 zákona č. 543/2002 Z.z. Osobitná komisia vo vzťahu k citovanému rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžo/76/2015 uviedla, že predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie, ktorým sa nerozhodovalo o tom, či sa v území podliehajúcom ochrane podľa zákona č. 543/2002 Z.z. povolí výskum a prieskum, ale ktorým sa povolilo umiestnenie stavby v piatom stupni územnej ochrany v národnej prírodnej rezervácii a s tým spojené ďalšie činnosti ako aj udelené súhlasy, pričom povolenie umiestnenia stavby a povolenie na výskum a prieskum sú z pohľadu záujmov ochrany prírody a krajiny diametrálne odlišnými činnosťami. Ide len o argumentáciu vytrhnutú z kontextu a na daný prípad nepoužiteľnú, pretože v uvedenom rozhodnutí Najvyšší súd SR nevyslovil žiadny právne záväzný názor vo vzťahu k povoľovaniu či nepovoľovaniu výnimiek, ale len výslovne uložil správnym orgánom vo veci znovu konať a rozhodnúť pri strete dvoch práv, ktoré sa dostali do konfliktu a svoje rozhodnutia náležíte odôvodniť. Odvolací orgán uviedol, že problematika súladu územnoplánovacej dokumentácie s činnosťou, ktorá je predmetom posudzovania podľa zákona č. 24/2006 Z.z., t.j. „Lyžiarske stredisko Vysoké Tatry - Starý Smokovec“, je predmetom zisťovania a vyhodnotenia v rámci procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie a následných povoľovacích konaní. Požiadavka súladu územnoplánovacej dokumentácie a navrhovanej výstavby „Lyžiarskeho strediska Vysoké Tatry - Starý Smokovec“ by bola v tomto štádiu nad rozsah zákona č. 543/2002 Z.z., keďže predmetom konania je povolenie na výskum a prieskum v dotknutom území. Odvolacia komisia zásadne odmietla tvrdenie LZ VLK, že prvostupňový správny orgán nevystupoval voči žiadateľovi (Tatry mountain resorts, a.s.) vrchnostensky, teda využívajúc jemu zverenú právomoc rozhodnúť o žiadosti žiadateľa v súlade s hmotným a procesným právom, ale ako obhajca žiadosti žiadateľa. Toto tvrdenie je v rozpore s administratívnym spisom aj s odôvodnením prvostupňového rozhodnutia č. 1750/2017-2.3 zo dňa 23.8.2017, nakoľko prvostupňový správny orgán rozhodol v súlade s požiadavkami zákona č. 543/2002 Z.z. a v záujme ochrany prírody a krajiny. Takéto tvrdenie považuje osobitná komisia za zavádzajúce, tendenčné a ničím nepodložené. Na základe vyššie uvedeného, po preskúmaní rozkladmi napadnutého rozhodnutia a príslušnej spisovej dokumentácie a s prihliadnutím na stanovisko osobitnej komisie minister konštatoval, že v uvedenej veci bolo potrebné rozhodnúť tak, ako sa uvádza vo výroku tohto rozhodnutia. II. Žaloba 8. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 463/2018-9.2 (51/2017-rozkl.) zo dňa 5.2.2018, jeho zrušenia spolu s prvostupňovým rozhodnutím č. 1750/2017-2.3 zo dňa 23.8.2017 a vrátenia veci správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci a podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. 9. Žalobca poukázal na to, že minister životného prostredia SR v skoršom rozhodnutí č. 7656/2016-9.2 (30/2016-rozkl.) zo dňa 15.10.2016 vyjadril jednoznačný, zrozumiteľný a nespochybniteľný právny názor, že pri posudzovaní udelenia výnimky podľa zákona č. 543/2002 Z.z. je dôležitou okolnosťou, že predmetný výskum sa má realizovať v priamej súvislosti s investičným zámerom žiadateľa, ktorý je a priori nezlučiteľný s podmienkami ochrany prírody podľa citovaného zákona. Ministerstvo malo v ďalšom konaní skúmať opodstatnenosť udelenia súhlasu na výskum chránených druhov len v tých častiach dotknutého územia, ktoré nevyžadujú povolenie výnimky z územia a druhovej ochrany, a v tej časti, v ktorej je činnosť spojená s výskumom zakázaná, výnimku nepovolí. Z rozhodnutia č. 7656/2016-9.2 (30/2016-rozkl.) zo dňa 15.10.2016 citoval: „Osobitná komisia sa s týmto právnym názorom ministerstva nestotožnila. Správna úvaha ministerstva sa opiera predovšetkým o zadanie zo zisťovacieho konania zámeru podľa zákona o posudzovaní, podľa ktorého treba vykonať výskum výskytu chránených druhov na dotknutom území pre potreby ďalšieho posudzovania navrhovanej činnosti žiadateľa. Podľa názoru osobitnej komisie ministerstvo v rozhodnutí nedostatočne zohľadnilo, že zámerom žiadateľa sú dotknuté územia troch národných prírodných rezervácií: Slavkovská dolina, Studené doliny a Skalnatá dolina, čiže chránených území s najvyšším stupňom ochrany na území národného parku, kde je činnosť spojená s výskumom zakázaná ustanoveniami § 14 ods. 1 písm. c), § 15 ods. 1 písm. a) v znení § 14 ods. 1 písm. c), § 16 ods. 1 písm. a) v znení § 14 ods. 1 písm. c) a § 16 ods. 1 písm. f) a g) zákona o ochrane prírody. Zákon o ochrane prírody pripúšťa výnimku z ochranných podmienok iba v odôvodnených prípadoch (§ 65 ods. 1 písm. h) zákona o ochrane prírody). Na povolenie výnimky podľa zákona o ochrane prírody nie je právny nárok. Rozhodnutie o povolení výnimky je vecou správneho uváženia príslušného správneho orgánu. Osobitná komisia nepovažuje povolenie výnimky zo zákazov ustanovených zákonom o ochrane prírody na účely vykonania výskumu chránených druhov v dotknutom území z dôvodu prípravy investičného zámeru žiadateľa za odôvodnený prípad. Túto správnu úvahu opiera o skutkové dôvody, že činnosť navrhovaná žiadateľom je lokalizovaná do častí prírody s najvyšším stupňom ochrany podľa zákona o ochrane prírody, ktoré sú zároveň jadrovým územím medzinárodného významu podľa § 17 ods. 11 zákona o ochrane prírody (Biosférická rezervácia Tatry), územím patriacim do európskej sústavy chránených území podľa § 28 ods. 1 zákona o ochrane prírody (územie európskeho významu SKUEV0307 Tatry) a územím národného parku (Tatranský národný park). Pri preskúmaní odôvodnenosti prípadu pre povolenie výnimky malo ministerstvo brať do úvahy právne relevantnú skutočnosť, že účelom požadovaných povolení je investičný zámer žiadateľa, ktorý je a priori nezlučiteľný s podmienkami ochrany prírody podľa zákona o ochrane prírody, ustanovenými na ochranu predmetu ochrany národných prírodných rezervácií. Tieto chránené územia, účelom ochrany ktorých je zachovanie krajinársky cenného a morfologicky významného územia Tatier s ohľadom na vzácne zložky biotické, faunu, flóru a ich biocenózy, zaberajú takmer polovicu výmery zámerom dotknutého územia. Výskum výskytu chránených druhov v chránených územiach s piatym stupňom ochrany na účely posudzovania zámeru žiadateľa „Lyžiarske stredisko Vysoké Tatry - Starý Smokovec“, vyžadujúci povolenie výnimky z územnej a druhovej ochrany je podľa názoru osobitnej komisie nenáležitý, spôsobujúci zbytočné poškodzovanie a zaťaženie chránených území. Osobitná komisia sa preto stotožnila s argumentačnými námietkami Inštitútu OP a LZ VLK vznesenými k tejto otázke.“ Napriek tomuto záväznému právnemu názoru žalovaný ako prvostupňový správny orgán výnimku povolil, a to bezo zmeny právneho prostredia a skutkového stavu nasledujúceho po vydaní zrušujúceho rozhodnutia ministra. Nerešpektoval tým záväzný právny názor (jednoznačný pokyn) funkčne príslušného orgánu. Paradoxne, minister v napadnutom rozhodnutí prakticky zopakoval argumentáciu ministerstva, s ktorou sa vo svojom skoršom rozhodnutí nestotožnil. 10. Vo veci teda nastala situácia, keď žiadateľ žiada udelenie výnimiek zo zákazov podľa zákona č. 543/2002 Z.z., ktorá je stále dôvodom na realizáciu výskumu jeho investičného zámeru a jeho posudzovanie v konaní podľa zákona č. 24/2006 Z.z. Nie je podstatné, či územie, na ktorom žiada povolenie výnimiek, bolo zredukované alebo nie, keďže naďalej je táto činnosť žiadateľa podľa zákona č. 543/2002 Z.z. zakázaná. Žalovaný nevysvetlil, čo sa v priebehu konania stalo, aké podstatné okolnosti sa zmenili od vydania jeho rozhodnutia zo dňa 15.10.2016 a z prípadu, ktorý nebol odôvodneným na udelenie výnimky, sa takýto prípad odôvodneným stal. Žalovaný porušil § 3 ods. 5 SP a v druhovo identických veciach rozhodol odlišne. 11. Je nesporné, že výskum podľa § 56 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z. je činnosť, ktorej účelom je zabezpečenie priaznivého stavu osobitne chránených častí prírody a krajiny. Účelom výskumu, ktorý mieni žiadateľ realizovať, však nie je zabezpečenie priaznivého stavu chránených častí prírody a krajiny, ale zabezpečenie podkladov pre realizáciu činnosti, ktorá je spôsobilá nepriaznivo zasiahnuť do týchto chránených častí prírody a krajiny. Žalobca poukázal na to, že zákonodarca v § 29 zákona č. 543/2002 Z.z. výslovne uviedol, že zákazy činností v územiach s druhým až piatym stupňom ochrany neplatia, ak ide o činnosti súvisiace so zabezpečovaním starostlivosti o chránené územie alebo jeho ochranné pásmo, ktoré sa vykonávajú v súlade s dokumentáciou ochrany prírody a krajiny podľa § 54 ods. 2 písm. b/ tohto zákona. Vykonávanie výskumu, ktorého účelom je vybudovanie lyžiarskeho strediska v národných prírodných rezerváciách a v národnom parku, však v tomto zozname nie je zahrnuté. 12. Žalobca namietal, že správne orgány oboch stupňov neposudzovali žiadosť žiadateľa z hľadiska verejného záujmu, ktorý je v zákone vyjadrený tým, že predmetné územia sú najcennejším prírodným bohatstvom krajiny. Aj keď zákon umožňuje udeliť výnimku zo zákazov, zároveň obmedzuje voľnosť pri jej udeľovaní odôvodnenosťou prípadu. V kontexte ustanovení zákona č. 543/2002 Z.z. môže byť odôvodneným prípadom, len ak záujem na povolení výnimky svojím významom prevyšuje nad verejným záujmom na ochrane prírody v dotknutých územiach. Rozhodnutie o udelení súhlasu a výnimky bolo vydané bez toho, aby záujem, pre ktorý boli udelené výnimky a súhlas, svojím významom prevážil nad záujmom ochrany prírody. 13. Nesúhlasil so žalovaným, že bolo nevýznamné, že povoľovaná činnosť má slúžiť na rozširovanie lyžiarskeho strediska v osobitne chránených a cenných územiach. Práve táto skutočnosť identifikuje povahu a dôležitosť záujmu na udelení výnimky a súhlasu. Vybudovanie lyžiarskeho strediska neslúži ochrane prírody v dotknutých územiach, nesúvisí so zabezpečovaním priaznivého stavu osobitne chránených častí prírody a nie je žiaduce v záujme ochrany prírody. Podstatou tohto súkromného záujmu je rozširovanie územia národného parku slúžiaceho zábave na úkor prírodných hodnôt, ktoré sú vyhlásením územia za národný park, národnú prírodnú rezerváciu a územie európskeho významu chránené. Poukázal tiež na rozpor navrhovanej činnosti s územnoplánovacou dokumentáciou Prešovského samosprávneho kraja týkajúcou sa cieľov ochrany prírody. 14. Podľa žalobcu neobstojí, že realizácia výskumu je predpokladom na vypracovanie Správy o hodnotení v procese EIA. Žiaden orgán verejnej moci nie je povinný vychádzať žiadateľovi v ústrety pri realizovaní jeho súkromného záujmu, aby mohol v procese EIA predložiť podklady umožňujúce v tomto procese pokračovať. Je nesporné, že nesplnením podmienok požadovaných v procese EIA by bol žiadateľ neúspešný, teda jeho plánovaná činnosť by nebola posúdená a nemohol by realizovať svoju súkromnú aktivitu. Žiadateľ však nemá žiadne zákonom určené právo na to, aby mu jednotlivé orgány verejnej moci udeľovali výnimky zo všeobecne platných zákazov len preto, aby mohol svoju činnosť realizovať. 15. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžo/76/2015 zo dňa 20.6.2017. III. Vyjadrenie žalovaného 16. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť. V podrobnostiach sa v plnom rozsahu pridržiaval odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a doplnil, že hoci žalobca poukazuje na § 3 ods. 5 SP, neuvádza, že práve rozhodnutie ministra č. 7656/2016-9.2 (30/2016-rozkl.) zo dňa 15.10.2016 predstavovalo významný odklon od zásady správneho konania uvedenej v tomto ustanovení Správneho poriadku. V právnych veciach druhovo identických s právnou vecou, ktorá je predmetom súdneho prieskumu, boli v minulosti príslušnými orgánmi ochrany prírody vydávané súhlasy a povoľované výnimky, na čo v správnom konaní poukázal žiadateľ (rozhodnutie Ministerstva životného prostredia SR, odboru ochrany prírody a starostlivosti o krajinu č. 8523/2008-2.1 dz/7 zo dňa 18.8.2008 v znení rozhodnutia č. 8523/2008-2.1 dz/10 zo dňa 9.10.2008 a rozhodnutie Krajského úradu životného prostredia v Prešove, odboru ochrany prírody a krajiny č. 1/2006/00869-007/SJ zo dňa 18.7.2006). Prvostupňový správny orgán tak bol uvedený do zložitej právnej situácie pri svojom opätovnom konaní a rozhodovaní o žiadosti žiadateľa, keď na jednej strane bol v zmysle § 3 ods. 5 SP viazaný doterajšou rozhodovacou praxou orgánov ochrany prírody, na druhej strane tu však bol názor odvolacieho orgánu vyjadrený v zmysle § 59 ods. 3 SP. 17. Podľa žalovaného viazanosť právnym názorom odvolacieho orgánu podľa § 59 ods. 3 SP nie je absolútna. Aj podľa odbornej literatúry sa bezvýhradná viazanosť názorom odvolacieho orgánu uplatní iba za predpokladu, že v priebehu nového prejednávania veci nevyšli najavo nové skutočnosti, ktoré vyžadujú použiť inú právnu normu, alebo nové skutočnosti, ktoré potvrdzujú zákonnosť pôvodného rozhodnutia. Dôkazom, že odvolací orgán nebol a priori proti vydaniu súhlasov a povoleniu výnimiek je aj skutočnosť, že po vrátení veci a vydaní nového kladného prvostupňového rozhodnutia, odvolací orgán toto prvostupňové rozhodnutie na základe podaných rozkladov preskúmal a potvrdil. Vzhľadom na to, že žiadateľ výrazne znížil rozsah územia, kde požaduje uskutočnenie výskumu, časť výskumu potrebného pre vypracovanie správy o hodnotení bola už povolená (rozhodnutie Okresného úradu Prešov, odboru starostlivosti o životné prostredie č. OU- PO-OSZP1-2016/023597-012/SJ zo dňa 10.10.2016 v znení rozhodnutia ministerstva č. 3751/2017-6.3 zo dňa 3.7.2017) a zrealizovaná (rozhodnutie Okresného úradu Prešov, odboru starostlivosti o životné prostredie č. OU-PO-OSZP1-2016/024221-008/SJ zo dňa 20.7.2016), časť výskumu uskutočňujú pre žiadateľa na objednávku oprávnené osoby, majúce povolenie na výskum v uvedenom území (napríklad Štátne lesy TANAPu), výskum je v danom prípade plnením požiadavky iného orgánu štátnej správy (príslušného orgánu podľa zákona č. 24/2006 Z.z.), ako aj na základe toho, že žiadateľ svoju žiadosť doplnil o rozhodnutia prvostupňových orgánov štátnej správy, v ktorých boli povolené výnimky a vydané súhlasy v obdobných veciach, za obdobných podmienok, rozhodlo ministerstvo o povolení výnimky. Prvostupňový orgán teda neporušil § 3 ods. 5 SP ani § 59 ods. 3 SP, pretože počas nového prejednania veci vyšli najavo nové skutočnosti. Prvostupňový správny orgán aj odvolací orgán dôsledne vyhodnotili odôvodnenosť vydania súhlasov a povolenia výnimiek. 18. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že ustanovenie § 56 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z. sa týka podpory výskumu na účely zabezpečenia priaznivého stavu osobitne chránených častí prírody a krajiny napríklad prostredníctvom podpory z Environmentálneho fondu (v poznámke pod čiarou je odkaz na zákon č. 587/2004 Z.z. o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Keďže podpora výskumu v zmysle § 56 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z. nebola predmetom konania vo veci žiadosti žiadateľa, nie je zrejmý súvis medzi napadnutými rozhodnutiami a žalobcom uvádzanými skutočnosťami týkajúcimi sa uplatňovania predmetného ustanovenia zákona č. 543/2002 Z.z. Prvostupňový správny orgán rozhodoval podľa § 56 ods. 2 tohto zákona, ktorý uvedené požiadavky žalobcu neobsahuje. Žalovaný preto považuje túto námietku žalobcu za bezpredmetnú. 19. Žiadateľ žiadal o povolenie výnimiek a vydanie súhlasov podľa zákona č. 543/2002 Z.z. v súvislosti so zabezpečovaním podkladov pre spracovanie dokumentácie podľa zákona č. 24/2006 Z.z. - správy o hodnotení navrhovanej činnosti „Lyžiarske stredisko Vysoké Tatry - Starý Smokovec“ v súlade s rozsahom hodnotenia, ktorý určil žalovaný a jeho sekcia environmentálneho hodnotenia a riadenia, odbor environmentálneho posudzovania listom č. 6778/2014-3.4/pl zo dňa 25.9.2014. Účel odsúhlaseného výskumu, ktorým je zabezpečenie podkladov pre spracovanie správy o hodnotení vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie, nemožno zamieňať so samotným zámerom rozširovania lyžiarskeho strediska, ako sa to snaží robiť žalobca. Správa o hodnotení je podkladom pre vydanie záverečného stanoviska podľa zákona č. 24/2006 Z.z., v ktorom príslušný orgán okrem celkového hodnotenia vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny uvedie, či s jej realizáciou súhlasí alebo nesúhlasí, t.j. práve výsledky z odsúhlaseného výskumu v dotknutých lokalitách Tatranského národného parku môžu byť jedným z podkladov, na základe ktorých príslušný orgán podľa zákona č. 24/2006 Z.z. s realizáciou navrhovanej činnosti nebude súhlasiť. Vykonanie výskumu, ktorým sa zabezpečí získanie relevantných údajov o stave chránených druhov v dotknutej lokalite, na základe ktorých možno zodpovedne posúdiť vplyvy navrhovanej činnosti na predmet a ciele ochrany dotknutých chránených území, je nepochybne v súlade s verejným záujmom na ochrane prírody v dotknutých chránených územiach. 20. Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžo/76/2015 zo dňa 20.6.2017 sa podľa žalovaného na vec nevzťahuje, upravuje totiž inú skutkovú situáciu - vybudovanie lyžiarskych tratí. IV. Vyjadrenie ďalších účastníkov IV.A Tatry mountain resorts, a.s. 21. Ďalší účastník v prvom rade - žiadateľ o povolenie výnimky spoločnosť Tatry mountain resorts, a.s. - navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov považuje za zákonné a vecne správne. 22. Skutočnosť, že žalobca subjektívne nesúhlasí s napadnutými rozhodnutiami, nemôže spôsobovať ich nezákonnosť. Hodnotiace úsudky, či subjektívne názory žalobcu týkajúce sa charakteru územia či spôsobu jeho ochrany, ktoré nemajú oporu v skutkovom a právnom stave (hmotnoprávnych normách), a nevychádzajúce z dôkazov vykonaných v správnom konaní, sa v žiadnom ohľade netýkajú zákonnosti postupu a rozhodnutí správnych orgánov. 23. Tatranský národný park aj národné prírodné rezervácie Slavkovská dolina, Studené doliny a Skalnatá dolina sú biocentrami nadregionálneho významu. Ďalší účastník v prvom rade, ktorý svojou činnosťou zasahuje do ekosystémov - nadregionálneho biocentra, je povinný na vlastné náklady vykonať opatrenia k predchádzaniu a obmedzovaniu jeho poškodenia alebo ničenia (§ 3 ods. 4 zákona č. 543/2002 Z.z.), ktoré je však povinný (§ 3 ods. 5 citovaného zákona) zahrnúť už do návrhov projektov, programov, plánov a ostatnej dokumentácie vypracovávanej podľa osobitných všeobecne záväzných právnych predpisov. Za takúto dokumentáciu je v súlade s účelom a zmyslom ustanovení zákona č. 543/2002 Z.z. považovať aj dokumentáciu vypracovávanú podľa zákona č. 24/2006 Z.z. Okrem toho je výlučným vlastníkom časti pozemkov a súčasne oprávneným užívateľom časti pozemkov nachádzajúcich sa v území, v ktorej mu bol povolený výskum prvostupňovým i druhostupňovým rozhodnutím. Je prevádzkovateľom strediska v Starom Smokovci a Tatranskej Lomnici od roku 2010 (dovtedy ich prevádzkoval jeho právny predchodca). Už v tomto období sa obe strediská nachádzali v Tatranskom národnom parku na území národných prírodných rezervácií. Všetky aktivity (rekonštrukcia, opravy, modernizácia existujúcich horských dopravných zariadení, úpravy zjazdových tratí, zasnežovacieho systému, organizovanie lyžiarskych podujatí) bolo a je možné uskutočňovať iba v prípade, že prevádzkovateľovi príslušné orgány štátnej správy ochrany prírody vydanú na ich uskutočnenie súhlas a/alebo výnimku podľa príslušných ustanovení zákona č. 543/2002 Z.z. 24. Proces posudzovania EIA podľa zákona č. 24/2006 Z.z. sa začal dňa 7.7.2014, kedy predložil svoj zámer, ku ktorému sa mohla vyjadriť aj zainteresovaná verejnosť. Žalobca však túto možnosť nevyužil. 25. Nesúhlasí s názorom ministra vyjadreným v rozhodnutí č. 7656/2016-9.2 (30/2016-rozkl.) zo dňa 15.10.2016, že nemožno povoliť výnimky. Zákazy ustanovené v § 34 a § 35 zákona č. 543/2002 Z.z. vo vzťahu k chráneným druhom platia na celom území Slovenskej republiky. Ak by mal prvostupňový orgán bezvýhradne a bezbreho rešpektovať právny názor vyslovený v skoršom rozhodnutí o rozklade, vyplynulo by z toho, že výnimku z územnej ochrany ani z druhovej ochrany zo zákazov povoliť nikdy a nikde nemôže, čo je v rozpore s účelom a zmyslom zákona č. 543/2002 Z.z. Takýto právny záver preto podľa jeho názoru nemôže obstáť. Aj keď v danom prípade zákon pripúšťa, aby správny orgán rozhodoval na základe správnej úvahy, pri použití voľnej úvahy musí správny orgán rozhodovať tak, aby bola zachovaná právna istota a predvídateľnosť postupu správneho orgánu v súlade so zákonom stanovenými podmienkami (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžo/27/2011). Tento postup práve pri vydaní rozhodnutia o rozklade zo dňa 15.10.2016 nebol dodržaný. 26. Podľa jeho názoru obsahujú rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov správne právne posúdenie veci. Žalobca nesprávne interpretuje § 56 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z., pretože z neho jednoznačne vyplýva, že na účely zabezpečenia priaznivého stavu osobitne chránených častí prírody a krajiny sa podporujú výskum a vedecká činnosť zamerané na zisťovanie výskytu a stavu biotopov európskeho významu a biotopov národného významu, významných geologických a geomorfologických lokalít a chránených druhov a ich biotopov a možných vplyvov na ne. Predmetom výskumu, na uskutočnenie ktorého žiada o udelenie súhlasu a výnimky, je práve zistenie výskytu a stavu chránených druhov a možných vplyvov navrhovanej činnosti na ne. Ustanovenie § 29 zákona č. 543/2002 Z.z. nemožno na túto vec aplikovať, pretože napadnuté rozhodnutia sú vydané na základe § 67 písm. e/, písm. h/ tohto zákona. Nemožno akceptovať výklad žalobcu, že povolenie výnimky na účely výskumu je možné len v prípade, ak jeho účelom je zabezpečenie priaznivého stavu osobitne chránených častí prírody a krajiny. 27. Posudzovanie odôvodnenosti výnimky je vždy vecou správnej úvahy konajúceho orgánu ochrany prírody. Pri správnej úvahe je možné preskúmať len samotný hodnotiaci proces, nikdy nie však samotný výsledok správnej úvahy, a tak nahrádzať správnu úvahu vlastným uvážením. Podľa jeho názoru pri prvostupňovom ani druhostupňovom rozhodnutí nedošlo k vybočeniu z hľadísk zákona, a nedošlo k porušeniu zásad správneho konania. 28. Príslušné orgány v tomto konaní nepovoľujú výstavbu či realizáciu navrhovaných činností, ktoré majú byť predmetom posudzovania. Udelením výnimky a súhlasu sa umožňuje len uskutočniť výskum v dotknutom území za účelom zodpovedania okruhov otázok uvedených v špecifických podmienkach rozsahu vyššie spomínaného hodnotenia v súlade so zákonom o EIA. Vydanie rozhodnutia o nepovolení výnimky a nevydaní súhlasu na výskum smerujúci k spracovávaniu dokumentácie podľa zákona č. 24/2006 Z.z. by bolo prejudikovaním všetkých následných rozhodnutí orgánov štátnej správy v procese posudzovania navrhovanej činnosti aj v následných povoľovacích konaniach, čím by súčasne došlo k zmareniu akýchkoľvek ďalších nasledujúcich konaní a k zásahu do právomoci iných správnych orgánov. 29. Konštatoval, že aj napriek tomu, že zákon č. 543/2002 Z.z. je zameraný na ochranu prírody a krajiny, zákonodarca v ňom poskytuje priestor na to, aby na území s piatym stupňom ochrany bol v odôvodnených prípadoch udelený súhlas. Pojem ochrana prírody je v danom prípade naplnený tým, že rozhodnutie obsahuje podrobné podmienky vykonávania povolenej činnosti podľa § 82 ods. 12 zákona č. 543/2002 Z.z. špecifikované v prvostupňovom rozhodnutí a tiež tým, že platnosť tejto výnimky je časovo obmedzená. 30. Pripojil rozsah hodnotenia určeného podľa § 30 zákona č. 24/2006 Z.z., ktoré vydal žalovaný pod č. 6778/2014-3.4/pl zo dňa 25.9.2014. IV.B Inštitút pre ochranu prírody Banská Bystrica 31. Ďalší účastník v druhom rade - Inštitút pre ochranu prírody Banská Bystrica - sa stotožnil so žalobou a jej dôvodmi; žalobou napadnuté rozhodnutia navrhol zrušiť a vec vrátiť orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. 32. Podľa jeho názoru nemal zákonodarca v § 40 ods. 3 písm. d/ zákona č. 543/2002 Z.z. na mysli povolenie výnimky na výskum chránených druhov, ktorého výstupy v konečnom dôsledku povedú k povoleniu činnosti (výstavby nových lanoviek a zjazdoviek), ktorou sa budú chránené druhy a ich biotopy poškodzovať a ničiť. Uvedené tvrdil najmä s prihliadnutím na kontext § 40 ods. 2 a 3 citovaného zákona. V. Repliky a dupliky účastníkov konania 33. Ďalší účastník v prvom rade v replike k vyjadreniu žalovaného a ďalšieho účastníka v druhom rade uviedol, že sa stotožnil s vyjadrením žalovaného. Nesúhlasil s tvrdením ďalšieho účastníka v druhom rade, že navrhovanou činnosťou sa budú ničiť chránené druhy a ich biotopy a považoval ho za špekulatívne. 34. Ďalší účastník v druhom rade v replike k vyjadreniu ďalšieho účastníka v prvom rade uviedol, že nepovažuje povolenie výnimky na účely vykonania výskumu na požadovanom území z dôvodu prípravy investičného zámeru za odôvodnený prípad. Povolenie výnimky v troch národných prírodných rezerváciách, kde platí najvyšší stupeň ochrany, len preto, aby sa realizoval výskum, ktorého výstupy v konečnom dôsledku povedú k povoleniu výstavby nových lanoviek a zjazdoviek a poškodeniu samotných národných prírodných rezervácií, nemôže považovať za odôvodený prípad ani podľa zdravého rozumu. Podľa informácií priamo zo Správy TANAP má táto dostatok informácií na to, aby vedela jednoznačne určiť priestor, kde je nevhodná urbanizácia bez potreby ďalšieho zaťažovania územia výskumom. Každá rozsiahlejšia výstavba (lanovky, zjazdovky, prístupové cesty, hotely, atď.) ďalšieho účastníka v prvom rade doteraz realizovaná v národných parkoch je spojená s ničením biotopov národného alebo európskeho významu a ničením či poškodzovaním chránených druhov a ich biotopov. Svedčia o tom viaceré súhlasy a výnimky na ničenie a poškodzovanie biotopov a ničenie / poškodzovanie / vyrušovanie chránených druhov. Ak sa to deje na území s tretím stupňom ochrany, je to na primerané posúdenie; nechápe však, že sa tak môže diať v území s piatym stupňom ochrany. 35. Ďalší účastník v prvom rade v duplike k replike ďalšieho účastníka v druhom rade opäť poukázal na správnu úvahu orgánu verejnej správy udeľujúceho výnimku. Zákonné medze správnej úvahy neboli podľa jeho názoru prekročené. Oznámil, že výskum a prieskum v zmysle žalobou napadnutého rozhodnutia už bol v súlade s podmienkami ustanovenými napadnutými rozhodnutiami uskutočnený. 36. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného, ďalších účastníkov v prvom a druhom rade, ich replikám a duplike písomne nevyjadril. VI. Verejné vyhlásenie rozsudku 37. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10, § 13 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len SSP) rozhodol vo veci rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 22.4.2020 podľa § 107 ods. 2 SSP, keďže žalobca, žalovaný aj ďalší účastník v prvom rade súhlasili s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania, ďalší účastník v druhom rade nepožiadal o nariadenie pojednávania. 38. Okrem uvedeného správny súd poukazuje aj na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj len ESĽP) vo veci Varela Assalino proti Portugalsku zo dňa 25.4.2002, č. sťažnosti 64336/01, v zmysle ktorého ESĽP nedospel k záveru, že článok 6 Dohovoru vždy zahŕňa právo na verejné pojednávanie bez ohľadu na povahu otázky, ktorá má byť vyriešená; je legitímne, keď vnútroštátne orgány berú do úvahy požiadavky efektivity a hospodárnosti konania [rozsudok Jan-Ake Andersson proti Švédsku zo dňa 29.10.1991, séria A č. 212-B, s. 45, § 27; rozsudok Allan Jacobsson proti Švédsku (č. 2) zo dňa 19.2.1998, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I, s. 168, § 46; rozsudok Schuler-Zgraggen proti Švajčiarsku z 24.júna 1993, séria A č. 263, s. 19, § 58]. V konaní, v ktorom sa majú riešiť iba právne otázky, postačuje preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie a pre spor z nich vyplývajúci sa javia byť výhodnejšie skôr písomné vyjadrenia ako ústne prednesy. V predmetnom konaní sa správny súd (ktorý nie je súdom skutkovým, ale preskúmava zákonnosť napadnutého rozhodnutia, teda jeho právnu stránku) na základe predloženého administratívneho spisu zameral na skúmanie právnej otázky a správnosť aplikácie ustanovení zákona č. 543/2002 Z.z. a Správneho poriadku, preto aj v tomto konaní možno postupovať podľa záverov ESĽP vyjadrených vo vyššie citovaných rozhodnutiach a vo veci rozhodnúť bez nariadenia pojednávania. VII. Relevantné právne predpisy 39. Podľa § 14 ods. 2 písm. f/ zákona č. 543/2002 Z.z. na území, na ktorom platí tretí stupeň ochrany, sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody navykonávanie technických geologických prác. 40. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z. na území, na ktorom platí piaty stupeň ochrany, je zakázané (a) vykonávať činnosti uvedené v § 15 ods. 1; § 13 ods. 3 a § 14 ods. 3 a 4 platia rovnako, (b) zasiahnuť do lesného porastu a poškodiť vegetačný a pôdny kryt, (c) stavať lesnú cestu alebo zvážnicu, (d) zriadiť poľovnícke zariadenie alebo rybochovné zariadenie, (e) osvetľovať bežeckú trať, lyžiarsku trať alebo športový areál, (f) rušiť pokoj a ticho, (g) chytať, usmrtiť alebo loviť živočícha, (h) meniť stav mokrade alebo koryto vodného toku, najmä ich úpravou, zasypávaním, odvodňovaním, ťažbou tŕstia, rašeliny, bahna a riečneho materiálu okrem vykonávania týchto činností v koryte vodného toku jeho správcom v súlade s osobitným predpisom, (i) umiestniť stavbu. 41. Podľa § 16 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z. na území, na ktorom platí piaty stupeň ochrany, sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody na vykonávanie činností uvedených v § 13 ods. 2 písm. a), i), j) a l) a o), § 14 ods. 2 písm. d) a f) a § 15 ods. 2 písm. b). 42. Podľa § 17 ods. 11 zákona č. 543/2002 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2018 územím medzinárodného významu sa podľa tohto zákona rozumie lokalita, na ktorú sa vzťahujú záväzky vyplývajúce z medzinárodných programov, dohôd alebo dohovorov, ku ktorým Slovenská republika pristúpila. Územia medzinárodného významu tvoria mokrade medzinárodného významu, lokality svetového prírodného dedičstva, biosférické rezervácie a iné medzinárodne významné územia evidované v zoznamoch, ktoré vedú výbory alebo sekretariáty príslušných medzinárodných programov, dohovorov alebo organizácií. Lokalitu, ktorá je územím medzinárodného významu, možno vyhlásiť za chránené územie. 43. Podľa § 17 ods. 11 zákona č. 543/2002 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2018 zákaz činnosti v územiach s druhým až piatym stupňom ochrany a chránených vtáčích územiach neplatí a súhlas na činnosť v prvom až piatom stupni ochrany sa nevyžaduje, ak sa činnosť vykonáva v súvislosti s výkonom štátneho dozoru alebo inej kontrolnej činnosti (písm. a/), ide o činnosti súvisiace so zabezpečením starostlivosti o chránené územie alebo jeho ochranné pásmo, ktoré sa vykonávajú v súlade s dokumentáciou ochrany prírody a krajiny podľa § 54 ods. 2 písm. b) <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/543/20171101.html> (písm. b/), orgán ochrany prírody, ktorý je príslušný na povolenie výnimky alebo vydanie súhlasu, vopred písomne určí, že činnosť je preukázateľne nevyhnutná na zabezpečenie starostlivosti o chránené územie alebo jeho ochranné pásmo (písm. c/), ide o bezprostredné ohrozenie života alebo zdravia človeka alebo majetku a o vykonávanie úloh Horskou záchrannou službou podľa osobitného predpisu (písm. d/), ide o bezprostredné ohrozenie bezpečnosti Slovenskej republiky cudzou mocou (písm. e/), alebo sa činnosť vykonáva v súvislosti s ochranou štátnej hranice alebo jej správou (písm. e/). 44. Podľa § 22 ods. 2 až ods. 4 zákona č. 543/2002 Z.z. prírodnú rezerváciu, spravidla predstavujúcu nadregionálne biocentrum ako súčasť najvýznamnejšieho prírodného dedičstva štátu, môže vláda nariadením vyhlásiť za národnú prírodnú rezerváciu (ods. 2). Ak sa zistia nové skutočnosti, môže vláda nariadením zrušiť ustanovenie prírodnej rezervácie za národnú prírodnú rezerváciu; urobí tak vždy, ak sa národná prírodná rezervácia stane súčasťou vyhlásených zón chránenej krajinnej oblasti alebo národného parku (§ 30) (ods. 3). Na území prírodnej rezervácie a národnej prírodnej rezervácie platí štvrtý (§ 15) alebo piaty (§ 16) stupeň ochrany (ods. 4). 45. Podľa § 34 ods. 1 písm. a/ zákona č. 543/2002 Z.z. chránenú rastlinu je zakázané úmyselne trhať, zbierať, rezať, vykopávať alebo ničiť v jej prirodzenom areáli vo voľnej prírode. 46. Podľa § 35 ods. 1 písm. a/ a písm. c/ zákona č. 543/2002 Z.z. chráneného živočícha je zakázané úmyselne odchytávať v jeho prirodzenom areáli (písm. a/), úmyselne rušiť v jeho prirodzenom areáli, najmä v období hniezdenia, rozmnožovania, výchovy mláďat, zimného spánku alebo migrácie (písm. c/). 47. Podľa § 40 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z. orgán ochrany prírody môže povoliť výnimku z podmienok ochrany chránených druhov, vybraných druhov rastlín a vybraných druhov živočíchov, len ak neexistuje iná ekonomicky a technicky zrealizovateľná alternatíva a výnimka neohrozí zabezpečenie priaznivého stavu ochrany populácie dotknutého druhu v jeho prirodzenom areáli. 48. Podľa § 40 ods. 3 písm. d/ zákona č. 543/2002 Z.z. výnimku podľa odseku 2 možno povoliť na účely výskumu a vzdelávania, obnovy populácie dotknutých druhov a ich navrátenia do biotopov alebo na ich pestovanie alebo chov v ľudskej opatere nevyhnutný na tieto účely. 49. Podľa § 56 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z. na účely zabezpečenia priaznivého stavu osobitne chránených častí prírody a krajiny sa podporuje ich výskum a vedecká činnosť zamerané najmä na zisťovanie výskytu a stavu biotopov európskeho významu a biotopov národného významu, významných geologických a geomorfologických lokalít a chránených druhov a ich biotopov a možných vplyvov na ne. 50. Podľa § 65 ods. 1 písm. h/ zákona č. 543/2002 Z.z. ministerstvo môže v odôvodnených prípadoch povoliť výnimku zo zakázaných činností, ak ide o druhy podľa § 40. 51. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 569/2007 Z.z. o geologických prácach (geologický zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 569/2007 Z.z.) geologické práce sú geologický výskum a geologický prieskum. 52. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 569/2007 Z.z. geologický výskum sa člení na: základný geologický výskum (písm. a/), regionálny geologický výskum (písm. b/). 53. Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 569/2007 Z.z. geologický prieskum sa člení na: ložiskový geologický prieskum, ktorý sa člení na etapy: 1. vyhľadávací ložiskový geologický prieskum, 2. podrobný ložiskový geologický prieskum, 3. ťažobný ložiskový geologický prieskum (písm. a/), hydrogeologický prieskum, ktorý sa člení na etapy: 1. vyhľadávací hydrogeologický prieskum, 2. podrobný hydrogeologický prieskum, 3. doplnkový hydrogeologický prieskum (písm. b/), inžinierskogeologický prieskum, ktorý sa člení na etapy: 1. orientačný inžinierskogeologický prieskum, 2. podrobný inžinierskogeologický prieskum, 3. doplnkový inžinierskogeologický prieskum (písm. c/), geologický prieskum životného prostredia, ktorý sa člení na etapy: 1. orientačný geologický prieskum životného prostredia, 2. podrobný geologický prieskum životného prostredia, 3. doplnkový geologický prieskum životného prostredia (písm. d/). 54. Podľa § 2 ods. 4 zákona č. 569/2007 Z.z. za geologické práce, ak súvisia s prácami uvedenými v odsekoch 2, 3 a 5, sa podľa tohto zákona považujú tieto práce: geofyzikálne práce a geochemické práce (písm. a/), technologické práce, laboratórne práce, terénne meračské práce a technické práce, najmä vrtné práce, podzemné práce a zemné práce, výstavba a prevádzkovanie dočasných merných objektov, zatláčacích a pozorovacích staníc, skúšobných zariadení, zriaďovanie dočasných pracovísk a prístupových ciest k nim (písm. b/). 55. Podľa § 3 písm. d/ zákona č. 569/2007 Z.z. na účely tohto zákona geologický prieskum životného prostredia je prieskum, ktorým sa zisťujú a overujú 1. geologické činitele ovplyvňujúce toto prostredie vrátane zisťovania znečistenia spôsobeného činnosťou človeka v horninovom prostredí, podzemnej vode a pôde a navrhujú sa sanačné opatrenia alebo 2. pravdepodobné environmentálne záťaže alebo environmentálne záťaže, vyhodnocujú sa súčasné a potenciálne riziká environmentálnej záťaže s ohľadom na súčasné a budúce využitie územia a navrhujú sa sanačné opatrenia, alebo 3. geologické podmienky na zriaďovanie a prevádzku úložísk rádioaktívnych odpadov a iných odpadov v podzemných priestoroch. 56. Podľa § 1 nariadenia vlády SR č. 58/2003 Z.z., ktorým sa vyhlasuje Tatranský národný park (ďalej len nariadenie č. 58/2003 Z.z.) územie Západných Tatier v okresoch Liptovský Mikuláš a Tvrdošín, Východných Tatier v okresoch Poprad a Kežmarok, Podtatranskej kotliny v okresoch Liptovský Mikuláš, Poprad a Kežmarok sa vyhlasuje za Tatranský národný park (ďalej len "národný park"). 57. Podľa § 1 vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 17/2003 Z.z., ktorou sa ustanovujú národné prírodné rezervácie a uverejňuje zoznam prírodných rezervácií (ďalej len vyhláška č. 17/2003 Z.z.) za národné prírodné rezervácie sa ustanovujú prírodné rezervácie uvedené v prílohe č. 1. 58. Podľa prílohy č. 1 bodov 167, 168 a 178 vyhlášky č. 17/2003 Z.z. sú národnými prírodnými rezerváciami Skalnatá dolina, Slavkovská dolina a Studené doliny. 59. Podľa prílohy k vyhláške Slovenskej komisie pre životné prostredie č. 166/1991 Zb. o štátnych prírodných rezerváciách a chránených náleziskách v Tatranskom národnom parku (ďalej len vyhláška č. 166/1991 Zb.), bodov 29 až 31 rezervácia Skalnatá dolina sa nachádza v katastrálnom území Tatranská Lomnica a zahŕňa lesné porasty č. XXXX, XXXXa, b, XXXXa, b, XXXX, XXXX, XXXXa, b, c, XXXX, XXXXa, b, c, XXXX, XXXXa, b, c, XXXXa, b, XXXXa, b, XXXX, XXXXa, b, časť parcely č. XXXX; č. XXXXa, b, XXXXa, b, XXXXa, b, c, časť parcely č. XXXXa; nelesné plochy č. XXX (vodná plocha), časť parcely č. XXX, časť parcely č. XXX, časť parcely č. XXX; XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXXX/X, XXXX/X. Celková výmera rezervácie je X XXX,XX ha (z toho ochranné lesy XXX,XX ha, lesy osobitného určenia XXX,XX ha, nelesné plochy XXX,XX ha) (bod XX.). Rezervácia Slavkovská dolina sa nachádza v katastrálnych územiach Starý Smokovec a Tatranská Lomnica a zahŕňa lesné porasty č. XXXa, b, c, d, e, f, XXXa, b, XXX, XXXa, b, c, XXX, XXX, XXXa, b, c, d, e, XXXa, b, XXX, XXXa, b, XXXa, b, XXXc, d, nelesné plochy č. XXX, XXX, XXX (vodné plochy), XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, časť parcely č. XXX, časť parcely č. XXX; č. XXX, časť parcely č. XXX; č. XXX, XXX a lúka č. XXX. Celková výmera rezervácie je XXX,XX ha (z toho ochranné lesy XXX,XX ha, lesy osobitného určenia XXX,XX ha, nelesné plochy XXX,XX ha a lúka X,XX ha) (bod XX.). Rezervácia Studené doliny sa nachádza v katastrálnych územiach Starý Smokovec, Tatranská Lomnica a Javorina a zahŕňa lesné porasty č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXXc, d, e, XXXa, b, XXX, XXX, XXXa, b, XXXXa, b, XXXXa, b, c, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXXa, b, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXXa, b, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXXa, b, XXXX, XXXX, XXXXa, XXXX, XXXX, XXXXb, nelesné plochy č. XXX, XXX, časť parcely č. XXX (lesné cesty), č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, časť parcely č. XXX; č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX (vodné plochy), XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX. Celková výmera rezervácie je X XXX,XX ha (z toho ochranné lesy 685,00 ha, lesy osobitného určenia XXX,XX . ha a nelesné plochy X XXX,XX ha) (bod 31.). 60. Podľa § 3 ods. 1, ods. 4 a ods. 5 SP správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností (ods. 1). Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb (ods. 4). Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely (ods. 5). 61. Podľa § 47 ods. 1 a ods. 3 SP rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu (ods. 1). V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia (ods. 3). 62. Podľa § 59 ods. 3 SP odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti správnemu orgánu, ktorý ho vydal, na nové prejednanie a rozhodnutie, pokiaľ je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti; správny orgán je právnym názorom odvolacieho orgánu viazaný. VIII. Posúdenie veci správnym súdom 63. Predmetom preskúmavania je v predmetnej právnej veci rozhodnutie ministra životného prostredia SR č. 463/2018-9.2 (51/2017-rozkl.) zo dňa 5.2.2018, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Ministerstva životného prostredia SR č. 1750/2017-2.3 zo dňa 23.8.2017 o vydaní súhlasu na uskutočnenie technických geologických prác (jeden vrt a dve sondy) v k.ú. Starý Smokovec aj na výskum v Tatranskom národnom parku v častiach území národných prírodných rezervácií Slavkovská dolina, Studené doliny a Skalnatá dolina v súvislosti so spracovaním správy podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o hodnotení navrhovanej činnosti „Lyžiarske stredisko Vysoké Tatry - Starý Smokovec“. Týmto rozhodnutím bola zároveň povolená výnimka zo zákazov podľa § 14 ods. 1 písm. a/ v znení § 13 ods. 1 písm. a/, § 14 ods. 1 písm. c/, § 15 ods. 1 písm. a/ v znení § 14 ods. 1 písm. c/, § 16 ods. 1 písm. a/ v znení § 14 ods. 1 písm. c/, § 16 ods. 1 písm. f/ a písm. g/, § 34 ods. 1 písm. a/, § 35 ods. 1 písm. a/ a písm. c/ zákona č. 543/2002 Z.z. pri vykonávaní výskumu a prieskumu. Medzi účastníkmi bola sporná otázka viazanosti žalovaného právnym názorom ministra životného prostredia SR vysloveného v skoršom rozhodnutí č. 7656/2016-9.2 (30/2016-rozkl.) zo dňa 15.10.2016 v ďalšom konaní po zrušení rozhodnutia a vrátení veci na ďalšie konanie; sporným bolo aj právne posúdenie veci. 64. Správny súd sa primárne zaoberal námietkou žalobcu týkajúcou procesného nedostatku v konaní pred žalovaným, ktorý podľa jeho názoru nerešpektoval záväzný právny názor vyslovený funkčne príslušným orgánom na konanie o rozklade v rozhodnutí č. 7656/2016-9.2 (30/2016-rozkl.) zo dňa 15.10.2016, ktorým bolo rozhodnutie žalovaného zrušené a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. 65. Správny súd poukazuje na § 59 ods. 3 SP, v zmysle ktorého odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti správnemu orgánu, ktorý ho vydal, na nové prejednanie a rozhodnutie, pokiaľ je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti; správny orgán je právnym názorom odvolacieho orgánu viazaný. Citované ustanovenie sa aplikuje aj v konaní o rozklade proti prvostupňovému rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy podľa § 61 ods. 3 SP. K zrušeniu rozhodnutí prichádza v prípade ich nezákonnosti alebo ak nemali byť vôbec vydané, pričom odvolací orgán musí v rozhodnutí jednoznačne vyjadriť svoj právny názor, ktorým dáva záväzný pokyn správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie. Viazanosť právnym názorom platí iba za predpokladu, že počas nového prejednania veci nevyjdú najavo nové skutočnosti, ktoré odvolaciemu orgánu neboli známe, smerujúce k použitiu inej právnej normy alebo potvrdzujúce skôr zistený skutkový stav. 66. Žalovaný odôvodnil odklon od záväzného právneho názoru vyjadreného v rozhodnutí č. 7656/2016-9.2 (30/2016-rozkl.) zo dňa 15.10.2016 tým, že žiadateľ (Tatry mountain resorts, a.s.) zmenil svoju pôvodnú žiadosť a zúžil rozsah územia, kde žiada povoliť výnimku. Správny súd zdôrazňuje, že žalovaný v prvostupňovom rozhodnutí č. 1750/2017-2.3 zo dňa 23.8.2017 [ktoré vydal v ďalšom konaní po vydaní rozhodnutia č. 7656/2016-9.2 (30/2016-rozkl.) zo dňa 15.10.2016] žiadnym konkrétnym spôsobom nepomenoval, o aké časti došlo k zúženiu podanej žiadosti o vydanie súhlasu a povolenie výnimky. Ani v následnom druhostupňovom rozhodnutí, napadnutom správnou žalobou, č. 463/2018-9.2 (51/2017-rozkl.) zo dňa 5.2.2018 tento nedostatok nebol odstránený; už aj len z tohto dôvodu je odklon od záväzného právneho názoru (§ 59 ods. 3 SP) nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov. Konkrétny dôvod odklonu od záväzného právneho názoru musí byť expressis verbis špecifikovaný v následnom rozhodnutí prvostupňového orgánu, pretože sa ním prelamuje zákonná povinnosť prvostupňového správneho orgánu rešpektovať právny názor druhostupňového správneho orgánu podľa § 59 ods. 3 SP, v opačnom prípade pri absencii jasne špecifikovaných dôvodov odklonu vznikajú dôvodné pochybnosti o arbitrárnosti rozhodnutia. Nestačí, ak sú dôvody uvedené napríklad vo vyjadrení žalovaného k správnej žalobe (čo sa však nestalo), prípadne ak len implicitne vyplývajú z administratívneho spisu. Nie je úlohou správneho súdu, aby vyhľadával dôvody rozhodnutia za žalovaného, tieto musia byť v zmysle § 47 ods. 3 SP špecifikované v odôvodnení rozhodnutia správneho orgánu. 67. Správny súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že sa v ňom nachádza podanie ďalšieho účastníka v prvom rade Tatry mountain resorts, a.s., zo dňa 4.5.2017 nazvané ako „Doplnenie a zmena žiadosti o povolenie výnimiek zo zakázaných činností a udelenie súhlasov podľa zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, po oboznámení a s podkladmi rozhodnutia“. Uvádza sa v ňom, že ďalší účastník v prvom rade Tatry mountain resorts, a.s., dňa 29.11.2016 doplnil svoju žiadosť o vydanie súhlasu na výskum podľa § 56 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z. v súvislosti s ďalšou povinnosťou vyplývajúcou z rozsahu hodnotenia - o vykonanie podrobného geologického prieskumu spočívajúceho v uskutočnení jedného geologického vrtu do hĺbky 10m, ktorým sa potvrdí alebo nepotvrdí predpoklad, že v danej lokalite je hladina podzemnej vody hlbšie ako 8m, a vykopanie dvoch vsakovacích sond do hĺbky 2-3m. Zároveň ďalší účastník v prvom rade zmenil a doplnil svoju pôvodnú žiadosť zo dňa 28.4.2016 tak, že zúžil rozsah územia, v ktorom požaduje vydanie povolení zo zákona č. 543/2002 Z.z. v zmysle priloženej situácie záujmového územia, a zobral žiadosť čiastočne späť vo vzťahu k povoleniu ornitologického výskumu a s ním súvisiaceho pohybu mimo vyznačeného turistického alebo náučného chodníka za hranicou zastavaného územia obce, keďže uvedené činnosti sú predmetom konania vedeného Okresným úradom Prešov. Poukázal tiež na už vydané rozhodnutie Okresného úradu Prešov, č. OU-PO-OSZP1-2016/024221-008/SJ zo dňa 20.7.2016, ktorým bol vydaný súhlas na inžiniersko-geologický výskum osobitne chránených častí prírody na území Tatranského národného parku v treťom stupni ochrany pre potreby realizácie zámeru „Lyžiarske stredisko Vysoké Tatry - Starý Smokovec“ podľa § 56 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z., súhlas podľa § 14 ods. 2 písm. f/ zákona č. 543/2002 Z.z. na vykonanie technických geologických prác vo vlastnom území Tatranského národného parku v treťom stupni ochrany, a povolená výnimka z § 14 ods. 1 písm. a/ v znení § 13 ods. 1 písm. a/ a § 14 ods. 1 písm. c/ zákona č. 543/2002 Z.z. na vjazd a státie motorovým vozidlom a pohyb mimo vyznačeného turistického chodníka v súvislosti s uskutočňovaním uvedeného výskumu, ktorý je potrebný pre spracovanie správy o hodnotení a následnú realizáciu zámeru „Lyžiarske stredisko Vysoké Tatry - Starý Smokovec“. Činnosti boli povolené aj zrealizované. Ďalší účastník v prvom rade k podaniu priložil mapovú prílohu, z ktorej vyplýva, že žiada o povolenie výnimky v národnej prírodnej rezervácii Slavkovská dolina, národnej prírodnej rezervácii Studené doliny a národnej prírodnej rezervácii Skalnatá dolina a všetky sa nachádzajú v piatom stupni ochrany; z mapovej prílohy tiež vyplýva, že žiada o povolenie výnimky aj v treťom stupni ochrany na území Tatranského národného parku. V administratívnom spise sa nachádza ďalšie podanie ďalšieho účastníka v prvom rade Tatry mountain resorts, a.s., zo dňa 1.12.2016, ktorým odôvodňuje svoju pôvodnú žiadosť zo dňa 28.4.2016 tým, že ide len o zistenie podkladov pre dôkladné vyhodnotenie navrhovanej činnosti „Lyžiarske stredisko Vysoké Tatry - Starý Smokovec“ na dotknuté chránené územia, ktoré sú aj súčasťou územia európskeho významu Tatry patriaceho do sústavy NATURA 2000 a Biosférickej rezervácie Tatry. Iné orgány štátnej správy mu výnimky povolili (napríklad Krajský úrad životného prostredia v Prešove rozhodnutím č. 1/2006/00869-007/SJ zo dňa 18.7.2006, Ministerstvo životného prostredia SR, odbor ochrany prírody a starostlivosti o krajinu, rozhodnutím č. 8523/2008-2.1, dz/7 zo dňa 18.8.2008 v znení rozhodnutia č. 8523/2008-2.1, dz/10 zo dňa 9.10.2008), preto poukázal na zásadu vyjadrenú v § 3 ods. 5 SP, že v obdobných veciach má správny orgán postupovať obdobne a rozhodnúť o povolení výnimky a udelení súhlasu aj v tomto prípade. V pôvodnej žiadosti zo dňa 28.4.2016 ďalší účastník v prvom rade Tatry mountain resorts, a.s., žiadal o povolenie výnimiek a udelenie súhlasov podľa zákona č. 543/2002 Z.z., pretože má vykonať prieskum výskytu chránených druhov fauny a flóry, vplyv na biotopy chránených druhov živočíchov európskeho a národného významu, vyhotoviť podrobnú mapu výskytu chránených druhov aj zásah do biotopov a prehodnotiť umiestnenie navrhovaných vodných nádrží variantom, v ktorom budú umiestnené bližšie k zastavanému územiu obce, a všetky tieto činnosti sú plánované na území Tatranského národného parku, národných prírodných rezerváciách Slavkovská dolina, Studené doliny a Skalnatá dolina a v území európskeho významu SKUEV03074 Tatry s tretím, štvrtým a piatym stupňom ochrany. V súvislosti s realizáciou prieskumu požiadal o udelenie výnimky z § 14 ods. 1 písm. c/, § 15 ods. 1 písm. a/, § 16 ods. 1 písm. a/, písm. f/ a písm. g/, § 34 ods. 1 písm. a/, § 35 ods. 1 písm. a/ a písm. c/, § 40 ods. 3 písm. d/ zákona č. 543/2002 Z.z. V súvislosti s realizáciou inžiniersko-geologického prieskumu navrhovaných vodných nádrží žiadal o udelenie výnimky z § 14 ods. 1 písm. c/, § 34 ods. 1 písm. a/ a o vydanie súhlasu podľa § 14 ods. 2 písm. f/ a § 6 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z. Podaním zo dňa 2.5.2016 zobral žiadosť späť v časti o vydanie povolenia v súvislosti s realizáciou inžiniersko- geologického prieskumu navrhovaných vodných nádrží. V napadnutom druhostupňovom rozhodnutí (aj v prvostupňovom rozhodnutí) absolútne absentuje porovnanie pôvodnej žiadosti ďalšieho účastníka v prvom rade Tatry mountain resorts, a.s., zo dňa 28.4.2016 v znení čiastočného späťvzatia zo dňa 2.5.2016 so zmenou žiadosti zo dňa 4.5.2017, ktoré má znamenať zmenu skutkového stavu odôvodňujúcu odklon od záväzného právneho názoru ministra vyplývajúceho z rozhodnutia č. 7656/2016-9.2 (30/2016-rozkl.) zo dňa 15.10.2016. Správny súd dodáva, že hoci z porovnania mapovej prílohy k pôvodnej žiadosti zo dňa 28.4.2016 a k zmenenej žiadosti zo dňa 4.5.2017 vyplýva kvantitatívne zúženie rozsahu územia, kde žiada ďalší účastník v prvom rade povoliť výnimku, z kvalitatívneho hľadiska nedošlo k žiadnej zmene žiadosti, pretože navrhovaná činnosť sa stále nachádza v piatom stupni ochrany, konkrétne v národných prírodných rezerváciách Slavkovská dolina, Studené doliny a Skalnatá dolina. Neobstojí preto argument ministerstva ako prvostupňového správneho orgánu a ministra ako druhostupňového správneho orgánu, že došlo k zmene skutkového stavu, a preto nemuseli pri povolení výnimiek postupovať podľa záväzného právneho názoru ministra vyjadreného v skoršom rozhodnutí o rozklade č. 7656/2016-9.2 (30/2016-rozkl.) zo dňa 15.10.2016. Pre posúdenie činnosti a jej vplyvu na životné prostredie je rozhodujúce jej faktické umiestnenie v teréne - preto ak sa navrhovaná činnosť čo i len v minimálnom rozsahu nachádza na území s piatym stupňom ochrany, je potrebné sa jej vplyvom na dotknuté územie z hľadiska jeho zákonnej ochrany zaoberať bez ohľadu na to, či do tohto územia zasahuje rozlohou 1 ha alebo 100 m2 (m.m. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžo/76/2015 zo dňa 20.6.2017). Inými slovami, ochrana územia s najvyšším stupňom ochrany podľa § 16 zákona č. 543/2002 Z.z. sa vzťahuje rovnako na 100 m2, 1 ha alebo celé takéto územie. Územný rozsah navrhovanej činnosti v rámci lokality s najvyšším stupňom ochrany nie je dôvodom na bagatelizovanie jej vplyvu na biotopy nachádzajúce sa v tomto území; práve naopak, je nevyhnutné sa ním zaoberať v zmysle zákonných požiadaviek. Navyše, v konečnom dôsledku došlo k rozšíreniu pôvodnej žiadosti zo dňa 28.4.2016, pretože podaním zo dňa 2.5.2016 ďalší účastník v prvom rade zobral späť časť o vydanie povolenia v súvislosti s realizáciou inžiniersko-geologického prieskumu. Doplnením žiadosti [po vydaní rozhodnutia ministra č. 7656/2016-9.2 (30/2016-rozkl.) zo dňa 15.10.2016] zo dňa 4.5.2017 požiadal aj o vydanie súhlasu na výskum podľa § 56 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z., o ktorom správny orgán rozhodol v bode A. prvostupňového rozhodnutia. Ak žalovaný ako prvostupňový správny orgán v rozhodnutí 1750/2017-2.3 zo dňa 23.8.2017 a minister ako druhostupňový správny orgán v rozhodnutí č. 463/2018-9.2 (51/2017-rozkl.) zo dňa 5.2.2018 nerešpektovali záväzný právny názor ministra vyjadrený v skoršom rozhodnutí o rozklade č. 7656/2016-9.2 (30/2016-rozkl.) zo dňa 15.10.2016, postupovali v rozpore s § 59 ods. 3 SP, pretože ku kvantitatívnej zmene skutkového stavu z hľadiska povolenia výnimiek nedošlo [navrhovaná činnosť sa stále nachádza v piatom stupni ochrany, konkrétne v národných prírodných rezerváciách Slavkovská dolina, Studené doliny a Skalnatá dolina, tak ako tomu bolo aj v čase rozhodovania ministra pod č. 7656/2016-9.2 (30/2016-rozkl.) zo dňa 15.10.2016]. Správne orgány oboch stupňov sa nevysporiadali s odklonom od záväzného právneho názoru vyjadreného vo vyššie uvedenom rozhodnutí ministra č. 7656/2016-9.2 (30/2016-rozkl.) zo dňa 15.10.2016, preto sú ich rozhodnutia zaťažené vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov. Za zmenu skutkového stavu nemožno v žiadnom prípade považovať iné rozhodnutia orgánov verejnej správy, ktorými boli výnimky povolené a súhlasy udelené. Správny súd v tomto kontexte poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 3/98 zo dňa 5.2.1998 k výkladu čl. 2 ods. 2 Ústavy SR: »Článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v časti: „Štátne orgány môžu konať... v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon“ zodpovedá konanie orgánu štátu v rozsahu zákona bez výnimky a súčasne zákonom ustanoveným spôsobom. Tento výklad platí aj vtedy, keď sa orgán štátu domnieva, že iný štátny orgán konal spôsobom, ktorý nebol v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Údajné protiústavné konanie jedného orgánu štátu nie je pre iný štátny orgán dôvodom, aby konal inak ako v rozsahu zákona a zákonom ustanoveným spôsobom. Len taký postup orgánov štátu, ktorý zohľadňuje ústavné princípy citovaného ustanovenia čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky spôsobom a v rozsahu uvedenom vyššie pod bodom 1, je naplnením princípu právnej istoty ako nedielnej súčasti právneho štátu v zmysle čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky.« Z uvedeného dôvodu rozhodovacia činnosť iného orgánu verejnej správy (v inom časovom období a za prípadne iného skutkového stavu) ešte bez ďalšieho neznamená povinnosť žalovaného ako prvostupňového správneho orgánu a ministra ako druhostupňového správneho orgánu povoliť výnimku zo zákazov ustanovených zákonom č. 543/2002 Z.z. a udeliť súhlas podľa citovaného zákona na základe žiadosti žiadateľa. 68. K meritórnej námietke (nesprávne právne posúdenie veci) správny súd považuje za potrebné najskôr ozrejmiť obsah práva na priaznivé životné prostredie upraveného v čl. 44 Ústavy SR. Nositeľom práva na priaznivé životné prostredie a zároveň nositeľom povinnosti chrániť a zveľaďovať životné prostredie je každý. Ústava SR formuláciou čl. 44 ods. 3 rozširuje ochranu životného prostredia aj do sféry prevencie tým, že zakazuje nielen poškodzovať životné prostredie, ale zakazuje životné prostredie aj ohrozovať. Uvedené zákazy sú zároveň komplementárnym vyjadrením povinnosti chrániť a zveľaďovať životné prostredie, ktorá je ustanovená v čl. 44 ods. 2 ústavy (nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL.ÚS 22/06 zo dna 1.10.2008). 69. Hoci platnosť výnimky v predmetnej veci uplynula dňom 31.12.2018, správny súd meritórne preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov ako spôsobilý predmet prieskumu v zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR (napríklad sp. zn. 6Sžk/12/2019) aj Ústavného súdu SR (napríklad sp. zn. III. ÚS 274/2018). 70. Tatranský národný park bol vyhlásený zákonom č. 11/1949 Zb. s účinnosťou od 1.1.1949; vláda SR ho vyhlásila aj nariadením č. 58/2003 Z.z. V národných parkoch vo všeobecnosti platí tretí stupeň ochrany, ak nie je v zákone č. 543/2002 Z.z. ustanovené inak (§ 19 ods. 2 citovaného zákona). Organizácia spojených národov pre výchovu, vedu a kultúru (UNESCO) vyhlásila Tatranský národný park v roku 1992 v rámci programu Človek a biosféra za biosférickú rezerváciu, ide teda o územie medzinárodného významu podľa § 17 ods. 11 zákona č. 543/2002 Z.z., v ktorom sa nachádzajú biotopy národného a európskeho významu. Biotop európskeho významu je charakterizovaný ako biotop, ktorý je v Európe ohrozený vymiznutím alebo má malý prirodzený areál, alebo predstavuje typické ukážky jednej alebo viacerých biogeografických oblastí Európy. Národné prírodné rezervácie Slavkovská dolina, Studené doliny a Skalnatá dolina sa nachádzajú na území Tatranského národného parku a platí v nich najvyšší, piaty stupeň ochrany s minimalizáciou zásahov (príloha č. 1 body 167, 168 a 178 vyhlášky č. 17/2003 Z.z., vyhláška č. 166/1991 Zb., § 16 zákona č. 543/2002 Z.z.). 71. Pre povolenie výnimky a udelenie súhlasu na uskutočnenie technických geologických prác musia byť podľa § 14 ods. 2 písm. f/, § 40 ods. 2, ods. 3 písm. d/ a § 56 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z. kumulatívne splnené nasledovné podmienky: - musí ísť o odôvodnený prípad povolenia výnimky, - neexistuje iná ekonomicky a technicky zrealizovateľná alternatíva, - výnimka (vykonávanie technických geologických prác) neohrozí zabezpečenie priaznivého stavu ochrany populácie chránených živočíchov a rastlín v ich prirodzenom areáli, - ide o výskum a vzdelávanie. Ak nie je splnená čo len jedna z uvedených podmienok, orgán ochrany prírody nemôže povoliť výnimku. 72. Podľa rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-127/02 článok 6 ods. 2 Rady č. 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane biotopov, voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín v spojení s článkom 7 tejto smernice ukladá členským štátom prijať vhodné opatrenia na zabránenie zhoršenia životného prostredia a podstatného rušenia živočíšnych druhov v osobitne chránených územiach, pre ktoré sú tieto územia určené. Pre spustenie mechanizmu ochrany prírody podľa článku 6 ods. 3 smernice o biotopoch sa nepredpokladá, ako to vyplýva aj z publikácie Komisie s názvom „Starostlivosť o lokalitu Natura 2000 - Ustanovenia článku 6 smernice 92/43/EHS o biotopoch", istota, že plány alebo projekty predmetnú lokalitu významne ovplyvnia, ale stačí len pravdepodobnosť, že plán alebo projekt má takýto vplyv. 73. Treba zdôrazniť, že článok 16 ods. 1 smernice o biotopoch, ktorý presne a taxatívne definuje podmienky, za ktorých sa členské štáty môžu odchýliť od článkov 12 až 14, ako aj článku 15 písm. a/ a b/ tejto smernice, predstavuje výnimku zo systému ochrany upraveného uvedenou smernicou, ktorá sa má vykladať reštriktívne a ktorá pre každú výnimku nesie dôkazné bremeno týkajúce sa orgánu, ktorý prijíma rozhodnutie. Ciele uvádzané na podporu výnimky musia byť definované jasne, presne a podložene v rozhodnutí o výnimke. Výnimka založená na článku 16 ods. 1 smernice o biotopoch sa totiž môže uplatňovať iba konkrétne a jednotlivo, aby spĺňala presne vymedzené požiadavky a reagovala na osobitné situácie (rozsudky Súdneho dvora EÚ vo veciach C-60/05, C-164/09, C-508/04, C-674/17). 74. Žalovaný odôvodňoval prvú podmienku na povolenie výnimky podľa § 40 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z. tým, že ide o výskum podľa zákona č. 24/2006 Z.z. a že výnimku ďalšiemu účastníkovi v prvom rade už povolili aj iné orgány verejnej správy. Ako už bolo uvedené vyššie, skutočnosť, že orgány verejnej správy rozhodli o povolení výnimky v iných veciach bez ďalšieho neodôvodňuje povolenie výnimky a udelenie súhlasu aj v predmetnej právnej veci. Posudzovanie navrhovaných činností, v tomto prípade Lyžiarskeho strediska Vysoké Tatry - Starý Smokovec (zjazdovky, lanovky, zasnežovanie), podľa § 18 a nasl. zákona č. 24/2006 Z.z. nepochybne predchádza územnému konaniu aj stavebnému konaniu. Ak aj jeden orgán verejnej správy nariadi výskum podľa osobitného zákona, neznamená to bez ďalšieho, že iný príslušný orgán verejnej správy je povinný súhlas na výskum udeliť a výnimku zo zákazov povoliť. Jeho povinnosťou je totiž posúdiť, či takú činnosť možno vôbec podľa zákona č. 543/2020 Z.z. vykonať a za akých podmienok. Ak to zákon č. 543/2002 Z.z. neumožňuje, orgán verejnej správy výnimku zo zákazov nepovolí a súhlas nevydá. Na pozitívne rozhodnutie (povolenie výnimky a udelenie súhlasu) nemá žiadateľ právny nárok. 75. Inú alternatívu riešenia (§ 40 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z.) podľa žalovaného nebolo možné zabezpečiť. Vzhľadom na uvedené správny súd nemôže konštatovať, žeby žalovaný dostatočne preveril existenciu inej ekonomicky a technicky zrealizovateľnej alternatívy riešenia výskumu v národných prírodných rezerváciách Slavkovská dolina, Studené doliny a Skalnatá dolina, kde platí piaty stupeň ochrany, ani v častiach Tatranského národného parku s tretím a štvrtým stupňom ochrany. V zmysle § 40 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z. môže byť realizácia technických geologických prác vždy až poslednou možnosťou prichádzajúcou do úvahy, ak všetky predchádzajúce a miernejšie alternatívy sú nereálne alebo nezrealizovateľné; za tým účelom však musí orgán verejnej správy dostatočne zistiť skutkový stav veci, čo sa v tejto veci nestalo. Žalovaný aj minister v odôvodnení rozhodnutí tvrdili, že výnimka sa vzťahuje na geologický výskum na území s tretím stupňom ochrany - uvedené tvrdenie však nekorešponduje s výrokom rozhodnutia, ktorým sa povolila výnimka na územiach s tretím, štvrtým a piatym stupňom ochrany vrátane troch národných prírodných rezervácií. 76. Správny súd poukazuje v tomto kontexte aj na názor Súdneho dvora EÚ, že výnimku nemožno udeliť na základe článku 16 ods. 1 smernice č. 92/43/EHS o biotopoch (v slovenských podmienkach ide o § 40 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z.z.), ak cieľ, ktorý táto výnimka sleduje, možno dosiahnuť iným uspokojivým riešením v zmysle tohto ustanovenia. Takúto výnimku možno uplatniť len v prípade neexistencie alternatívneho opatrenia, ktoré by umožnilo uspokojivo dosiahnuť sledovaný cieľ pri súčasnom dodržaní zákazov stanovených uvedenou smernicou (C-674/17). Nebola preto splnená ani druhá podmienka na povolenie výnimky zo zákazov. 77. Tretiu podmienku na udelenie výnimky žalovaný odôvodňoval tým, že ide o vykonávanie technických geologických prác na území s tretím stupňom ochrany za účelom vypracovania správy podľa zákona č. 24/2006 Z.z. Ako už bolo uvedené vyššie, povolená výnimka a udelený súhlas sa vzťahuje aj na územie s piatym stupňom ochrany (národné prírodné rezervácie Slavkovská dolina, Skalnatá dolina a Studené doliny), na ktorom jej povolenie nie je riadne odôvodnené. Správne orgány oboch stupňov sa nevysporiadali s tým, či povolená výnimka neohrozí zabezpečenie priaznivého stavu ochrany populácie dotknutých druhov živočíchov a rastlín v ich prirodzenom areáli. Minister v skoršom rozhodnutí č. 7656/2016-9.2 (30/2016-rozkl.) zo dňa 15.10.2016 dokonca uviedol, že na území s piatym stupňom ochrany ministerstvo výnimku nepovolí. Z uvedeného dôvodu nemožno konštatovať ani splnenie tretej kumulatívnej podmienky na povolenie výnimky. 78. Podmienku výskumu a vzdelávania je potrebné vykladať vo svetle jeho definičného vymedzenia v § 56 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z. aj zákone č. 172/2005 Z.z. o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja a o doplnení zákona č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 172/2005 Z.z.). Výskum a vedecká činnosť sa zabezpečuje z hľadiska priaznivého stavu osobitne chránených častí prírody a krajiny, výskytu a stavu biotopov európskeho významu a možných vplyvov na ne. Výskum je systematická tvorivá činnosť uskutočňovaná v oblasti vedy pre potreby spoločnosti a v záujme rozvoja poznania. Výskum sa skladá zo základného výskumu a z aplikovaného výskumu. Základný výskum je systematická tvorivá činnosť, ktorej hlavným cieľom je získavanie nových poznatkov bez ohľadu na možnosti ich priameho praktického využitia. Aplikovaný výskum je systematická tvorivá činnosť zameraná na získavanie nových poznatkov s cieľom priameho využitia získaných výsledkov v hospodárskej praxi a v spoločenskej praxi. 79. Z obsahu žiadosti vyplýva, že ide o súkromný zámer obchodnej spoločnosti vybudovať lyžiarske stredisko Vysoké Tatry - Starý Smokovec, no žalovaný ani minister sa vo svojich rozhodnutiach nevysporiadali s tým, čím je povolený výskum prospešný pre spoločnosť, či a ako celospoločenský záujem na výskume prevýšil súkromný záujem na vybudovaní lyžiarskeho strediska žiadateľa Tatry mountain resorts, a.s. 80. Keďže v tomto štádiu konania neboli splnené kumulatívne podmienky na povolenie výnimky zo zákazov určených zákonom č. 543/2002 Z.z., žalovaný konajúc opačným spôsobom vec nesprávne právne posúdil. 81. Podľa názoru správneho súdu možno na predmetnú právnu vec aplikovať rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10/Sžo/76/2015 zo dňa 20.6.2017. Hoci sa tento rozsudok týka stavebného povolenia, použijúc interpretačnú metódu argumentum a maiori ad minus jeho závery sa vzťahujú aj na konania predchádzajúce stavebnému konaniu, teda aj na územné konanie a na konanie o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a s tým súvisiace povolenia výnimiek a udelenie súhlasov. Konanie o posudzovaní vplyvov na životné prostredie aj územné konanie ako podmienky sine qua non predchádzajú stavebnému konaniu a z hľadiska hospodárnosti konania je nedostatočné, ak by sa skutočnosti vyplývajúce z rozsudku sp. zn. 10/Sžo/76/2015 zo dňa 20.6.2017 skúmali až v stavebnom konaní, hoci sa mali skúmať už v štádiách predchádzajúcich stavebnému konaniu. Argument žalobcu o použiteľnosti citovaného rozsudku najvyššieho súdu aj v predmetnej veci je preto opodstatnená. 82. Nemožno opomenúť, že žalovaný ako prvostupňový orgán verejnej správy v rozhodnutí č. 1750/2017-2.3 zo dňa 23.8.2017 povolil na území národných prírodných rezervácií Slavkovská dolina, Studené doliny a Skalnatá dolina s piatym stupňom ochrany výnimku zo zákazov ustanovených v § 14 ods. 1 písm. a/ v znení § 13 ods. 1 písm. a/, § 14 ods. 1 písm. c/, § 15 ods. 1 písm. a/ v znení § 14 ods. 1 písm. c/, § 16 ods. 1 písm. a/ v znení § 14 ods. 1 písm. c/, § 16 ods. 1 písm. f/ a písm. g/ zákona č. 543/2002 Z.z. Z ustanovenia § 16 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z. však vyplýva, že na území, na ktorom platí piaty stupeň ochrany, sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody na vykonávanie činností uvedených v § 13 ods. 2 písm. a/, písm. i/, písm. j/, písm. l/ a písm. o/, § 14 ods. 2 písm. d/ a písm. f/ a § 15 ods. 2 písm. b/, ostatné činnosti sú teda na tomto území zakázané podľa § 16 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z. Inými slovami, žalovaný povolil na území s piatym stupňom ochrany činnosti, pri ktorých to zákon č. 543/2002 Z.z. neumožňuje. 83. Vychádzajúc z uvedených skutočností, citovaných právnych predpisov a judikatúry správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie ministra životného prostredia SR č. 463/2018-9.2 (51/2017- rozkl.) zo dňa 5.2.2018 aj Ministerstva životného prostredia SR č. 1750/2017-2.3 zo dňa 23.8.2017 trpia vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov aj nesprávneho právneho posúdenia veci, čo predstavuje dôvod na zrušenie rozhodnutí orgánov verejnej správy oboch stupňov podľa § 191 ods. 1 písm. c/ a písm. d/ SSP a vrátenie veci orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 3 písm. a/ SSP. 84. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu § 191 ods. 6 SSP). V ďalšom konaní sa orgán verejnej správy prvého stupňa zameria na riadne zistenie skutkového stavu v intenciách tohto rozsudku, na postup podľa záväzného právneho názoru ministra vysloveného v rozhodnutí č. 7656/2016-9.2 (30/2016-rozkl.) zo dňa 15.10.2016 v zmysle § 59 ods. 3 SP, v prípade, že sa od neho odkloní, svoj odklon podrobne a zákonným spôsobom odôvodní, bude sa zaoberať podmienkami výskumu a vzdelávania podľa § 40 ods. 3 písm. d/ a § 56 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z., uvedie právny názor príslušného orgánu verejnej správy v intenciách tohto rozsudku a jeho konečné rozhodnutie bude v súlade s § 46 a § 47 SP. 85. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 SSP a úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči neúspešnému žalovanému. O náhrade trov ďalších účastníkov správny súd rozhodol podľa § 169 SSP a právo na náhradu trov konania im nepriznal, pretože od nich nežiadal splnenie takej povinnosti, ktorá by im spôsobila vznik trov konania. 86. O výške náhrady trov konania úspešného žalobcu rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). 87. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jeden mesiac od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).