Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/74/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018200715 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jeannette Hajdinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1018200715.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: W.. L.Z. Č., Y., I. XX.XX.XXXX, Z. O. Z., W.. L.. Š. XX/XX, proti žalovanému: Slovenská advokátska komora, so sídlom v Bratislave, Kolárska 4, zastúpenému advokátkou JUDr. Evou Bušovou, so sídlom v Bratislave, Tobrucká 6, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 62/2/2018 zo dňa 05.02.2018, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : I. Skutkový stav 1. Žalovaný dňa 01.10.2007 zapísal žalobcu do zoznamu advokátov a s účinnosťou od 26.07.2015 mu pozastavil výkon advokácie. 2. Z odpisu z registra trestov Generálnej prokuratúry SR zo dňa 27.11.2017 vyplýva, že žalobca bol trestným rozkazom Okresného súdu Prievidza č.k. 1T/103/2016-73 zo dňa 25.07.2016 uznaný za vinného pre pokračovací prečin ohrozovania pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a bol odsúdený na spoločný trest odňatia slobody v trvaní päť mesiacov, ktorého výkon bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 20 mesiacov; súd mu zároveň uložil spoločný trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá všetkého druhu v trvaní 26 mesiacov. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 13.8.2016. 3. Žalovaný opakovane vyzýval žalobcu na vyjadrenie k stavu jeho trestného stíhania, k trestnému rozkazu a na predloženie trestného rozkazu: dňa 24.11.2017 (žalobca výzvu prevzal dňa 05.12.2017 a nereagoval na ňu) a 01.12.2017 (žalobca výzvu prevzal dňa 11.12.2017 a nereagoval na ňu). Žalovaný dňa 10.01.2018 pozval žalobcu na zasadnutie predsedníctva komory určené na 05.02.2018 o 14:00 hod., na ktorom malo predsedníctvom rozhodovať o prípadnom vyčiarknutí žalobcu zo zoznamu advokátov. Žalobca neprevzal pozvánku v odbernej lehote. 4. Žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 62/2/2018 zo dňa 5.2.2018 vyčiarkol žalobcu zo zoznamu advokátov vedeného Slovenskou advokátskou komorou podľa § 7 ods. 1 písm. d/ zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 586/2003 Z.z.). Dôvodom rozhodnutia bola skutočnosť, že žalobcu nie je možné považovať za bezúhonného v zmysle § 3 ods. 1 písm. f/ k § 3 ods. 5 zákona č. 586/2003 Z.z., keďže bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin. Bezúhonnosť je jednou z obligatórnych podmienok trvania zápisu v zozname advokátov. Vzhľadom na obligatórny charakter ustanovenia § 7 ods. 1 písm. d/ zákona č. 586/2003 Z.z. boli dané dôvody na vyčiarknutie žalobcu zo zoznamu advokátov. II. Žaloba 5. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 62/2/2018 zo dňa 5.2.2018, jeho zrušenia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci, pretože podľa jeho názoru žalovaný rozhodol na základe nezákonných listinných dôkazov a v celom konaní rozhodoval contra legem. 6. Uviedol, že zasadnutia komory sa nemohol zúčastniť zo zdravotných dôvodov, od roku 2014 sa lieči na posttraumatickú stresovú poruchu, čo žalovaný vie. V roku 2014 bolo jemu a jeho klientovi prestrieľané motorové vozidlo 27 projektilmi a liečil sa do konca roku 2016, do dňa podania žaloby je stále pod lekárskym dohľadom, je pod vplyvom silných liekov a má poškodené zdravie. V období konania predsedníctva sa riadne ospravedlnil prostredníctvom advokáta V.. B. Č.. 7. Namietal, že nemohol akýmkoľvek spôsobom prevziať, podávať návrhy a realizovať úkony dokazovania v konaní. Žalovaný síce zobral na vedomie výpis z registra trestov Generálnej prokuratúry SR, no žalobca osobne neprevzal žiadny trestný rozkaz a nemá vedomosť, že bol právoplatne odsúdený. Z uvedeného dôvodu realizuje úkony smerujúce k obnove konania a preskúmania spôsobu a formy doručovania súdu. 8. Ako účastník administratívneho konania má zo zákona právo vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, a to v primeranej lehote určenej správnym orgánom. Žalovaný mu však toto právo nepriznal, vôbec ho nevyzval na vyjadrenie k podkladom rozhodnutia a vôbec nemá vedomosť, kam mu doručoval písomnosti. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Szd/7/2009 zo dňa 23.03.2010 a na všeobecné informácie o zásadách administratívneho konania, o doručovaní písomností, vyjadrenia účastníka konania k podkladom rozhodnutia a princíp generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou. III. Vyjadrenie žalovaného 9. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť; pridržiaval sa odôvodnenia svojho rozhodnutia. Doplnil, že žalobca poukazuje na informáciu doručenú žalovanému e-mailom dňa 20.12.2017 - v konaní však nebolo preukázané, že žalobca bol zastúpený splnomocneným zástupcom, ani nepredložil rozhodnutie Mestského súdu v Brne o čiastočnom pozbavení práv žalobcu a o ustanovení V.. L. za jeho opatrovníka. Žalobca nepripojil žiadne lekárske potvrdenie, nebolo teda možné preveriť, či informácie o zdravotnom stave žalobcu sú hodnoverné. 10. Postup podľa § 7 ods. 1 písm. d/ zákona č. 586/2003 Z.z. je obligatórnou povinnosťou predsedníctva a zákonné podmienky na prijatie napadnutého rozhodnutia boli splnené. 11. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného písomne nevyjadril. IV. Pojednávanie 12. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10, § 13 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len SSP) vo veci rozhodol na pojednávaní rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 5.2.2020 v prítomnosti právnej zástupkyne žalovaného a v neprítomnosti žalobcu. Správny súd predvolával žalobcu na pojednávanie riadne a včas na dve adresy, ktoré vyplývajú z obsahu súdneho spisu aj administratívneho spisu: W.. L. Č., Y., F. O. XXX/XX, Z. a W.. L. Č., Y., W.. L.. Š. XX/XX, Z.. Z oboch adries sa vrátili zásielky nedoručené s poznámkou pošty „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“, a to v oboch prípadoch nariadených pojednávaní na 27.11.2019 a 5.2.2020. Predvolania na pojednávanie sa teda považujú za doručené žalobcovi podľa § 72 SSP v spojení s § 111 CSP. 13. Správny súd preveroval informáciu V.. B. Č. uvedenú v administratívnom spise, že žalobca bol rozhodnutím Mestského súdu v Brne čiastočne pozbavený spôsobilosti na právne úkony a bol mu ustanovený opatrovník. Mestský súd v Brne listom sp. zn. 0 Spr 9725/2019 zo dňa 27.11.2019 správnemu súdu oznámil, že na Mestskom súde v Brne nebolo a nie je vedené žiadne konanie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony W.. L. Č., Y..W.., narodeného XX.X.XXXX. Správny súd preto vychádzal z predpokladu, že žalobca môže v konaní pred správnym súdom sám konať. V. Relevantné právne predpisy 14. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 15. Podľa § 3 ods. 1 písm. f/ zákona č. 586/2003 Z.z. komora zapíše do zoznamu advokátov na písomnú žiadosť do dvoch mesiacov odo dňa jej doručenia toho, kto je bezúhonný a spoľahlivý. 16. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 586/2003 Z.z. za bezúhonného sa na účely tohto zákona nepovažuje ten, kto bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, a ak ide o obzvlášť závažný zločin, trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa, trestný čin prijímania úplatku, trestný čin podplácania a trestný čin nepriamej korupcie, ani ten, komu bolo odsúdenie za taký trestný čin zahladené alebo na ktorého sa hľadí, ako keby nebol za taký trestný čin odsúdený podľa osobitného predpisu. 17. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 586/2003 Z.z. bezúhonnosť sa preukazuje odpisom registra trestov; na tento účel je občan povinný poskytnúť údaje potrebné na vyžiadanie odpisu registra trestov. Údaje podľa prvej vety komora bezodkladne zašle v elektronickej podobe prostredníctvom elektronickej komunikácie Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky na vydanie odpisu registra trestov. 18. Podľa § 7 ods. 1 písm. d/ zákona č. 586/2003 Z.z. komora vyčiarkne zo zoznamu advokátov toho, kto bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin. 19. Podľa § 28 ods. 3 zákona č. 586/2003 Z.z. advokát je povinný bezodkladne oznámiť komore všetky skutočnosti, ktoré môžu byť dôvodom na pozastavenie výkonu advokácie alebo na vyčiarknutie zo zoznamu advokátov. 20. Podľa § 30 ods. 1 organizačného poriadku ak predsedníctvo komory rozhoduje o vyčiarknutí advokáta podľa § 7 ods. 1 písm. d/, g/ až i/ zákona alebo o pozastavení výkonu advokácie podľa § 8 ods. 1 písm. a/ až c/ zákona, predsedníctvom komory vyzve advokáta, aby sa písomne vyjadril v lehote do 15 dní k dôvodom, pre ktoré rozhoduje o jeho vyčiarknutí zo zoznamu vedeného komorou alebo o pozastavení výkonu advokácie. Ak sa advokát v určenej lehote nevyjadrí, má sa za to, že sú zákonné dôvody zistené komorou splnené. VI. Posúdenie veci správnym súdom 21. Predmetom preskúmania správnym súdom je rozhodnutie žalovaného č. 62/2/2018 zo dňa 5.2.2018, ktorým bol žalobca vyčiarknutý zo zoznamu advokátov podľa § 7 ods. 1 písm. d/ zákona č. 586/2003 Z.z. z dôvodu právoplatného odsúdenia za úmyselný trestný čin. 22. Je nepochybné, že pre úspešné zapísanie konkrétnej fyzickej osoby do zoznamu advokátov vedeného Slovenskou advokátskou komorou je okrem iného nevyhnutné splniť podmienku bezúhonnosti podľa § 3 ods. 1 písm. f/ zákona č. 586/2003 Z.z., ktorá sa preukazuje odpisom z registra trestov. Podmienka bezúhonnosti musí trvať počas celého obdobia zápisu advokáta v zozname advokátov. V opačnom prípade je daný zákonný dôvod na vyčiarknutie advokáta zo zoznamu advokátov podľa § 7 ods. 1 písm. d/ zákona č. 586/2003 Z.z. Zákonodarca je v prípade dôvodu vyčiarknutia advokáta spočívajúceho v právoplatnom odsúdení za spáchaný úmyselný trestný čin striktný a nedáva orgánu verejnej správy priestor na voľnú úvahu, práve naopak - orgán verejnej správy je povinný v tejto situácii advokáta zo zoznamu advokátov vyčiarknuť. 23. V predmetnej veci je nepochybné, že žalobca bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin - pokračovací prečin ohrozovania pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona - trestným rozkazom Okresného súdu Prievidza č.k. 1T/103/2016-73 zo dňa 25.7.2016, právoplatným dňa 13.8.2016, na spoločný trest odňatia slobody v trvaní päť mesiacov, ktorého výkon bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 20 mesiacov; súd mu zároveň uložil spoločný trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá všetkého druhu v trvaní 26 mesiacov. Žalobca nepreukázal, že by trestný rozkaz napadol riadnym alebo mimoriadnym opravným prostriedkom, hoci v žalobe tvrdí, že robí procesné kroky smerujúce k obnove trestného konania. Nepoukázal a nepreukázal však žiadne konkrétne kroky alebo podania, ktoré by smerovali k obnove trestného konania, ani jeho nepriaznivý zdravotný stav, preto jeho tvrdenia zostali len v rovine nepreukázaných vyjadrení. 24. Žalovaný postupoval správne, keď žalobcu vyzval na vyjadrenie sa k jeho trestnému stíhaniu, k trestnému rozkazu aj na predloženie samotného právoplatného trestného rozkazu (čo žalobcovi vyplýva z § 28 ods. 3 zákona č. 586/2003 Z.z.), poskytol mu dostatočný priestor na vyjadrenie, predloženie návrhov na vykonanie dokazovania a napokon aj k podkladu rozhodnutia, ktorým bol právoplatný trestný rozkaz Okresného súdu Prievidza č.k. 1T/103/2016-73 zo dňa 25.7.2016. Ak žalobca nevyužil priestor na realizáciu jeho procesných práv, následky svojho konania znáša sám. Žalovaný rozhodol v súlade so zákonom (§ 7 ods. 1 písm. d/ zákona č. 586/2003 Z.z.), keď žalobcu vyčiarkol zo zoznamu advokátov z dôvodu právoplatného odsúdenia za úmyselný trestný čin. 25. Vychádzajúc z uvedených skutočností a citovaných právnych predpisov dospel správny súd k záveru, že žalovaný správne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil, v jeho konaní sa nevyskytli vady, ktoré by mali negatívny vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Správny súd preto žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú podľa § 190 SSP. 26. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože nezistil podmienky, na základe ktorých to možno spravodlivo požadovať. Okrem toho, žalovanému nevznikli účelne vynaložené trovy právneho zastúpenia, keďže sám disponuje zamestnancami s právnickým vzdelaním (napríklad nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/03 zo dňa 9.9.2004). V tomto kontexte správny súd uvádza, že od náhrady účelne vynaložených trov konania je potrebné odlišovať právo účastníka konania na právnu pomoc, ktoré sa priznáva každému, fyzickej osobe aj právnickej osobe, štátnemu orgánu, ak vystupuje v spore ako žalovaná strana. Hlavný význam práva na právnu pomoc spočíva v tom, že orgány uvedené v čl. 47 ods. 2 ústavy (súdy, iné štátne orgány, orgány verejnej správy) majú zodpovedajúcu povinnosť nebrániť účastníkovi, aby v konaní pred nimi využívali právnu pomoc. Právo na právnu pomoc trvá až do skončenia konania, t. j. do právoplatného rozhodnutia. Správny súd umožnil žalovanému v konaní využívať právnu pomoc advokáta, no vyhodnotenie neúčelnosti vynaložených trov na právne zastúpenie žalovaného ako orgánu, ktorý disponuje zamestnancami s právnickým vzdelaním, sa premietlo do rozhodovania o trovách konania. 27. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jeden mesiac od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).