Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/82/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018200780 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jeannette Hajdinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1018200780.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: D.. F. T., narodený X.X.XXXX, bytom v P., I. XXX/XXX, zastúpeného advokátom JUDr. Petrom Bódim, so sídlom v Bánovciach nad Bebravou, M. R. Štefánika 55/2, proti žalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, IČO: 00156621, so sídlom v Bratislave, Dobrovičova 12, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1185/2018-640, 6068/2018 zo dňa 12.3.2018, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 1185/2018-640, 6068/2018 zo dňa 12.3.2018 spolu s rozhodnutím Pôdohospodárskej platobnej agentúry č. 500/2061/23050/2016 zo dňa 22.12.2017 z r u š u j e a vec v r a c i a orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Žalobca dňa 12.5.2016 podal na Pôdohospodárskej platobnej agentúre jednotnú žiadosť na rok 2016 a požiadal o poskytnutie podpory formou jednotnej platby na plochu na užívanú výmeru 12,91 ha . 2. Pôdohospodárska platobná agentúra rozhodnutím č. 500/2061/18376/2016 zo dňa 2.2.2017 žalobcovi neschválila poskytnutie podpory formou jednotnej platby na plochu a formou platby na poľnohospodárske postupy prospešné pre klímu a životné prostredie. 3. Rozhodnutím žalovaného č. 9591/2017, 1583/2017-640 zo dňa 13.4.2017 bolo zrušené prvostupňové rozhodnutie Pôdohospodárskej platobnej agentúry č. 500/2061/18376/2016 zo dňa 2.2.2017 a vec jej bola vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie. 4. Pôdohospodárska platobná agentúra následným rozhodnutím č. 500/2061/21992/2016 zo dňa 8.6.2017 opäť neschválila žalobcovi poskytnutie podpory formou jednotnej platby na plochu, platby na poľnohospodárske postupy prospešné pre klímu a životné prostredie v zmysle čl. 63 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 1306/2013 o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 352/78, (ES) č. 165/94, (ES) č. 2799/98, (ES) č. 814/2000, (ES) č. 1290/2005 a (ES) č. 485/2008 (ďalej len nariadenie EÚ č. 1306/2013). 5. Rozhodnutím žalovaného č. 20430/2017, 2676/2017-640 zo dňa 12.9.2017 bolo zrušené aj rozhodnutie Pôdohospodárskej platobnej agentúry č. 500/2061/21992/2016 zo dňa 8.6.2017 a vec jej bola vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie. Žalovaný považoval prvostupňové rozhodnutie za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, pretože v odôvodnení napadnutého rozhodnutia absentuje chronologický opis celého priebehu správneho konania. Hoci Pôdohospodárska platobná agentúra konštatovala, že žalobca nie je aktívnym poľnohospodárom, neuviedla, ktorú z negatívne vymedzených činností v roku 2016 nevykonával. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia bolo potrebné zdôvodniť posúdenie spriaznenej osoby aj prečo neuznal vyjadrenie žalobcu zo dňa 12.12.2016, ku ktorému žiadateľ priložil potvrdenie daňového poradcu D.. X. F. na rok 2016 s daňovým priznaním spriaznenej osoby REJA pco, s.r.o., v ktorej je žalobca spoločníkom a konateľom. 6. Pôdohospodárska platobná agentúra ďalším rozhodnutím č. 500/2061/23050/2016 zo dňa 22.12.2017 neschválila poskytnutie podpory formou jednotnej platby na plochu podľa čl. 63 ods. 1 nariadenia EÚ č. 1306/2013 a formou platby na poľnohospodárske postupy prospešné pre klímu a životné prostredie podľa čl. 63 ods. 1 nariadenia EÚ č. 1306/2013. Pre splnenie požiadavky na aktívneho poľnohospodára sa vo všeobecnosti overuje činnosť zapísaná v príslušnom registri buď priamo u osoby žiadateľa alebo nepriamo overením činnosti zapísanej v príslušnom registri u subjektu spriazneného s osobou žiadateľa. Subjektom spriazneným s osobou žiadateľa je situácia, keď žiadateľ vykonáva podnikanie na základe viacerých právnych foriem (napr. na základe oprávnenia pre samostatne hospodáriaci roľníka a živnostenského oprávnenia). Subjektom spriazneným s osobou žiadateľa je tiež osoba žiadateľa prepojená s iným subjektom vo vzťahu k účinnej kontrole vo forme rozhodovacej právomoci (oprávnenie konať za právnickú osobu sám alebo spoločne s ďalšími osobami v závislosti od právnej formy právnickej osoby), pripadne majetkových práv z titulu členstva v právnickej osobe (právo na najmenej 50 % ziskov spoločnosti), a ktorá prevádzkuje nepoľnohospodárske činnosti uvedené v tabuľke č. 2. V takom prípade sa osoba žiadateľa považuje za „neaktívneho poľnohospodára" a musí preukázať overiteľný dôkaz ku ktorejkoľvek zo skutočností uvedených v § 3 ods. 3 nariadenia vlády SR č. 342/2014 Z.z., ktorým sa ustanovujú pravidlá poskytovania podpory v poľnohospodárstve v súvislosti so schémami oddelených priamych platieb v znení neskorších predpisov (ďalej len nariadenie č. 342/2014 Z.z.). Pre účely overovania požiadaviek na aktívneho poľnohospodára je relevantný subjekt spriaznený s osobou žiadateľa, ktorý bol zapísaný do príslušného registra alebo v ktorom sa získala rozhodovacia právomoc po 20.12.2013. Ak má subjekt v príslušnom registri zapísané aj „nepoľnohospodárske“ činnosti, ktoré predstavujú predmet podnikania a ktoré vykonáva, nemožno ho považovať za aktívneho poľnohospodára s výnimkou uplatnenia výnimiek podľa § 3 ods. 3 nariadenia č. 342/2014 Z.z. Na preukázanie, že nevykonáva nepoľnohospodársku činnosť, ktorá je zapísaná v príslušnom registri, nestačí čestné vyhlásenie, ale potvrdenie audítora alebo osoby, ktorá pre subjekt zabezpečuje výkon účtovníctva, potvrdzujúce, že subjekt skutočne v predmetnom účtovnom období príslušného kalendárneho roka nevykonával nepoľnohospodársku činnosť, t. j. nemal z nej príjmy. Žalobca síce predložil vyjadrenie k daňovému priznaniu za rok 2015, že nemal príjmy z prenájmu nehnuteľností, predmet podnikania však počas konania neuviedol v obchodnom registri do súladu so skutočnosťou. Spriaznená osoba žalobcu - spoločnosť REJA pco s.r.o., IČO: 48041629, má v obchodnom registri zapísaný predmet činnosti: prenájom nehnuteľností spojený s poskytovaním iných než základných služieb spojených s prenájmom, ktorý je v zmysle usmernenia k nariadeniu č. 342/2014 Z.z. považovaný za tzv. negatívnu činnosť. Z vyjadrenia žalobcu nie je jednoznačne preukázané, že by nešlo o činnosť, ktorá nepatrí medzi negatívne činnosti. Napriek skutočnosti, že žalobca bol viackrát počas konania vyzvaný na vyjadrenie a preukázanie svojich tvrdení, nepredložil žiaden relevantný dôkaz, z ktorého by bolo možné jednoznačne skonštatovať, že nejde o negatívnu činnosť, a teda nesplnil požiadavky aktívneho poľnohospodára. Na základe podanej jednotnej žiadosti na rok 2015 bola žalobcovi poskytnutá platba v sume X.XXX,XX €; spoločnosť REJA pco s.r.o., ktorá je spriaznenou osobou žalobcu, mala príjmy v zmysle predloženého daňového priznania v sume XX.XXX,XX €, t.j. 3,43 %. Žalobca zároveň uviedol, že za rok 2015 nepodával daňové priznanie ako fyzická osoba, pretože mal príjem len zo závislej činnosti a ročné zúčtovanie vykonal jeho zamestnávateľ. Pôdohospodárska platobná agentúra dospela k záveru, že žalobca nesplnil podmienky podľa § 3 ods. 3 písm. a/ nariadenia č. 342/2014 Z.z., pretože výška jeho priamych platieb pred uplatnením administratívnych sankcií v roku 2015 bola X.XXX,XX €. Žalobca nesplnil ani podmienku uvedenú v § 3 ods. 3 písm. b/ nariadenia č. 342/2014 Z.z., lebo deklaroval poľnohospodársku pôdu len vo výmere 12,91 ha. Keďže sa žalobca vyjadril, že mal príjem len zo závislej činnosti a nemal príjem z podnikania a teda nepreukázal, že jeho celkové príjmy z poľnohospodárskych činností v predchádzajúcom účtovnom období, za ktoré je takýto doklad k dispozícii, predstavujú najmenej jednu tretinu celkových príjmov získaných v tomto účtovnom období, nesplnil ani podmienku uvedenú v § 3 ods. 3 písm. c/ nariadenia č. 342/2014 Z.z. 7. Žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 1185/2018-640, 6068/2018 zo dňa 12.3.2018 potvrdil prvostupňové rozhodnutie č. 500/2061/23050/2016 zo dňa 22.12.2017 a odvolanie žalobcu zamietol. Jednotná platba na plochu a platba za ekologizáciu sa neposkytnú žiadateľovi, ktorý prevádzkuje letiská, vodárne, trvalé športoviská alebo rekreačné plochy, alebo ktorý poskytuje železničné služby a realitné služby [recitál 10 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1307/2013, ktorým sa ustanovujú pravidlá priamych platieb pre poľnohospodárov na základe režimov podpory v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 637/2008 a nariadenie Rady (ES) č. 73/2009 (ďalej len nariadenie EÚ č. 1307/2013), § 2 ods. 5 písm. a/, § 8 ods. 1 písm. a/ nariadenia č. 342/2014 Z.z.]. Za tzv. negatívne činnosti podľa § 3 ods. 2 nariadenia č. 342/2014 Z. z. a podľa prvej vety čl. 9 ods. 2 nariadenia EÚ č. 1307/2013 možno v prípade poskytovania realitných služieb považovať predovšetkým kúpu a predaj vlastných nehnuteľností, prenájom a prevádzkovanie vlastných alebo prenajatých nehnuteľností, realitné kancelárie a správu nehnuteľností na základe poplatkov alebo zmlúv. Za hlavný predmet činnosti žalobcovi spriaznenej osoby žalovaný považoval kúpu tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) alebo iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod) a podľa § 3 ods. 2 nariadenia č. 342/2014 Z.z. a podľa prvej vety čl. 9 ods. 2 nariadenia EÚ č. 1307/2013 považoval za negatívnu činnosť prenájom nehnuteľností spojený s poskytovaním iných než základných služieb spojených s prenájmom. Na preukázanie skutočnosti, že žalobca - žiadateľ nevykonával tzv. negatívne činnosti nestačí jeho čestné vyhlásenie. Žiadateľ, ktorý uvedie predmet podnikania v príslušnom registri do súladu so skutočnosťou, je povinný na doloženie nevykonávania nepoľnohospodárskych činností predložiť aj potvrdenie audítora, resp. účtovníka alebo osoby, ktorá pre žiadateľa zabezpečuje výkon účtovníctva potvrdzujúce, že žiadateľ skutočne v predmetnom účtovnom období príslušného roka nevykonával negatívne činnosti. Súčasne platí, že požiadavky na aktívneho poľnohospodára je potrebné dodržiavať celoročne, ako aj že dôkazné bremeno na preukázanie nevykonávania tzv. negatívnych činností je v plnom rozsahu na žiadateľovi (žalobcovi). Žiadateľ, ktorý vykonáva tzv. negatívnu činnosť, sa považuje za aktívneho poľnohospodára, ak poskytne overiteľný dôkaz ku ktorejkoľvek zo skutočností uvedených v § 3 ods. 3 a ods. 4 nariadenia č. 342/2014 Z.z. v súvislosti s čl. 9 ods. 2 písm. a/, písm. b/ a písm. c/ nariadenia EÚ č. 1307/2013. Žalobca uviedol, že za rok 2015 nepodával daňové priznanie, že jeho spriaznená osoba nedosiahla za rok 2015 príjmy z prenájmu nehnuteľností, z poskytovania služieb v poľnohospodárstve a záhradníctve, z poskytovania služieb súvisiacich so starostlivosťou o zvieratá a z poskytovania služieb v lesníctve a v poľovníctve; zároveň predložil potvrdenie daňového poradcu Ing. X. F. zo dňa 12.12.2016 s daňovým priznaním spriaznenej osoby za zdaňovacie obdobie 3.2.2015 až 31.12.2015. Žalovaný prízvukoval, že vyjadrenie žalobcu a potvrdenie daňového poradcu Ing. X. F. zo dňa 12.12.2016 sa vzťahujú výlučne na rok 2015, nepredložil však potvrdenie audítora, resp. účtovníka alebo osoby, ktorá mu zabezpečuje výkon účtovníctva, ktoré by preukázalo, že by v spojitosti so spriaznenou osobou nevykonával v účtovnom období 2016 celoročne tzv. negatívne činnosti - prenájom nehnuteľností spojený s poskytovaním iných než základných služieb spojených s prenájmom. Predmet podnikania - prenájom nehnuteľností spojený s poskytovaním iných než základných služieb spojených s prenájmom je u spriaznenej osoby naďalej zapísaný v obchodnom registri. Žalovaný konštatoval, že žiadateľ v konaní síce uniesol bremeno tvrdenia, že spriaznená osoba nikdy nevykonávala citovaný predmet činnosti, a to ani v roku 2016, ale súčasne neuniesol bremeno dôkazu, nakoľko nevykonávanie citovaného predmetu činnosti jednak nebolo doposiaľ dané v obchodnom registri do súladu s jeho tvrdením. Žalovaný zistil, že žalobca mal prostredníctvom spriaznenej osoby príjmy z nepoľnohospodárskych činností za posledné účtovné obdobie, za ktoré je takýto dôkaz k dispozícii, v celkovej sume XX.XXX,XX €, pričom suma poskytnutých priamych platieb za rok 2015 predstavovala X.XXX,XX €. Žalobcova ročná výška priamych platieb nepredstavuje aspoň 5 % celkových príjmov, ktoré získal z nepoľnohospodárskych činností za posledné účtovné obdobie, za ktoré je takýto dôkaz k dispozícii. Žalovaný zistil, že žalobca na rok 2016 nahlásil pri jednotnej platbe a pri platbe za ekologizáciu výmeru 12,91 ha, nedosahuje výmeru 28 ha, preto žalobca nespĺňa podmienku podľa čl. 9 ods. 2 písm. b/ nariadenia EÚ č. 1307/2013 v spojení s § 3 ods. 3 písm. b/ nariadenia č. 342/2014 Z.z. Žalobca nepreukázal potvrdením audítora, resp. účtovníka alebo osoby, ktorá preňho zabezpečuje výkon účtovníctva, že podľa § 3 ods. 3 písm. c/ nariadenia č. 342/2014 Z.z. jeho celkové príjmy z poľnohospodárskych činností v predchádzajúcom účtovnom období, za ktoré je takýto doklad k dispozícii, predstavujú najmenej jednu tretinu celkových príjmov získaných v tomto účtovnom období, a teda že by podľa čl. 9 ods. 2 písm. c/ nariadenia EÚ č. 1307/2013 bol jeho hlavným podnikateľským cieľom výkon poľnohospodárskej činnosti. Žalovaný ďalej zistil, že u žiadateľa presiahla celková suma priamych platieb v predchádzajúcom roku 2015, sumu X.XXX,- € (X.XXX,XX €) a nespĺňa podmienku na uplatnenie výnimky podľa § 3 ods. 4 nariadenia č. 342/2014 Z.z. II. Žaloba 8. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1185/2018-640, 6068/2018 zo dňa 12.3.2018, jeho zrušenia spolu s prvostupňovým rozhodnutím č. 500/2061/23050/2016 zo dňa 22.12.2017 a vrátenia veci orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci a nedostatočne zistený skutkový stav, arbitrárnosť a nepreskúmateľnosť napadnutých rozhodnutí. 9. Žalobca trvá na tom, že spĺňa všetky požiadavky na aktívneho poľnohospodára v zmysle § 3 nariadenia č. 342/2014 Z.z. a nie je prevádzkovateľom tzv. negatívnych činností uvedených v § 3 ods. 2 citovaného nariadenia (letísk, vodární, trvalých športovísk, rekreačných plôch, a rovnako ani poskytovateľom železničných služieb alebo realitných služieb). Nič na tom nemôže zmeniť ani skutočnosť, že je spoločníkom a konateľom obchodnej spoločnosti REJA pco s.r.o., ktorá nemá v obchodnom registri zapísané tzv. negatívne činnosti. Okrem toho, spoločnosť REJA pco s.r.o. nežiada o poskytnutie podpory v tomto konaní. 10. Žalobca zdôraznil, že poskytovanie realitných služieb je v zmysle platných právnych predpisov viazanou živnosťou [príloha č. 2 k zákonu č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 455/1991 Zb.) - bod 61. „sprostredkovanie predaja, prenájmu a kúpy nehnuteľností (realitná činnosť)“], ktorú však spoločnosť REJA pco s.r.o. nemá a ani nikdy nemala v predmete činnosti. Naopak, v predmete činnosti má zapísanú iba voľnú živnosť: „prenájom nehnuteľností spojený s poskytovaním iných než základných služieb spojených s prenájmom“, ktorá však v žiadnom prípade nepatrí pod rozsah viazanej živnosti „realitná činnosť“, na vykonávanie ktorej sa vyžadujú osobitné zákonné predpoklady. Ak by teda spoločnosť REJA pco s.r.o. chcela viazanú živnosť v podobe prevádzkovania „ realitnej činnosti“ skutočne vykonávať, musela by splniť osobitné podmienky v zmysle zákona č. 455/1991 Z.z. a príslušný okresný úrad požiadať o vydanie živnostenského oprávnenia na jej vykonávanie. Takúto vôľu však preukázateľne nikdy nemala. V prípade „realitných služieb“ v zmysle čl. 9 ods. 2 nariadenia EÚ č. 1307/2013, resp. § 3 ods. 2 nariadenia č. 342/2014 Z.z. ide o vykonávanie takých činností, ktoré spočívajú v sprostredkovaní predaja, prenájmu a kúpy nehnuteľností pre osobu záujemcu. Inak povedané, osoba sprostredkovateľa podnikajúca ako tzv. realitná kancelária, sa zaväzuje vyvíjať činnosť, ktorá vedie k tomu, aby druhá strana (záujemca) mala príležitosť uzavrieť zmluvu s treťou osobou ohľadne predaja, kúpy, prípadne prenájmu nehnuteľnosti. Namietal nepreskúmateľnosť právneho záveru žalovaného, že vykonával negatívnu činnosť, nie je mu známe, na základe akých konkrétnych skutočností a úvah k tomuto žalovaný dospel a prečo žalovaným vymenované činnosti údajne spadajú pod tzv. „negatívnu činnosť - realitné služby“. Na jeho argumentáciu žalovaný v rozhodnutí vôbec nereagoval. Pokiaľ ide o žalovaným formálne vymenované činnosti, tieto tvoria Štatistickú klasifikáciu ekonomických činností vydanú Štatistickým úradom SR. Zo sekcie L - činnosti v oblasti nehnuteľností - explicitne vyplýva, že realitné služby majú v rámci danej sekcie samostatnú triedu ako „Realitné kancelárie“. Žalovaný sa v rozhodnutí vôbec nezmieňuje o tom, že takáto samostatná trieda - realitné kancelárie vôbec existuje. Žalobca zdôraznil, že predmet činnosti, resp. voľná živnosť „prenájom nehnuteľností spojený s poskytovaním iných než základných služieb spojených s prenájmom”, ktorý má v obchodnom registri zapísaný spoločnosť REJA pco s.r.o. nielenže nespadá do triedy - „realitné kancelárie“, ale dokonca ani do zložením činností širšej „Skupiny 68.3“, v ktorej sa „trieda - realitné kancelárie“ nachádza. Žalobca v tejto súvislosti namieta nepreskúmateľnosť aj nezákonnosť rozhodnutia žalovaného, pretože žalovaný nevysvetlil, na základe akých konkrétnych zákonných ustanovení (nariadenia č. 342/2014 Z.z., či nariadenia EÚ č. 1307/2013) aplikoval zjavne nesprávny a extenzívny výklad pojmu „realitná činnosť“ aj z pohľadu spriaznenej osoby s osobou žiadateľa. III. Vyjadrenie žalovaného 11. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť. V podrobnostiach sa odvolal na odôvodnenie žalobou napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia; podľa jeho názoru bol skutkový stav riadne zistený a vec správne právne posúdená. 12. Žalovaný zohľadnil námietky žalobcu (v dvoch rozhodnutiach, ktorými zrušil rozhodnutia Pôdohospodárskej platobnej agentúry), no nebolo možné vyhovieť každej jeho námietke. Všetky usmernenia k nariadeniu č. 342/2014 Z.z. boli od začiatku jednoznačné, pretože už v prvých verziách boli tabuľky, v ktorých do poskytovania realitných služieb bolo zaradené napríklad kúpa a predaj vlastných nehnuteľností, prenájom a prevádzkovanie vlastných alebo prenajatých nehnuteľností, realitné kancelárie, správa nehnuteľností na základe poplatkov alebo zmlúv, t.j. medzi poskytovanie realitných služieb podľa § 3 ods. 2 nariadenia č. 342/2014 Z.z. a prvej vety čl. 9 ods. 2 nariadenia EÚ č. 1307/2013 neboli nikdy zaradené iba viazané živnosti. 13. Poukázal na to, že zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len SP alebo Správny poriadok) je voči ustanoveniam nariadenia č. 342/2014 Z.z. alebo nariadenia EÚ len v pozícii všeobecného zákona, a teda platí lex specialis derogat legi generali, t.j. že konkrétnejší zákon deroguje zákon všeobecnejší. Okrem toho, Správny poriadok nie je voči nariadeniam EU právnym predpisom vyššej právnej sily. IV. Replika žalobcu 14. Žalobca v replike zopakoval dôvody uvedené v žalobe. Zdôraznil, že v konaní pred správnym orgánom došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Pôdohospodárska platobná agentúra mu dňa 25.11.2016 oznámila, že na jeho jednotnej žiadosti na rok 2016 boli zistené závažné nedostatky, a poskytla mu lehotu piatich dní na ich odstránenie. Keďže podľa žalovaného nedošlo k odstráneniu nedostatkov podania, nemohla potom Pôdohospodárska platobná agentúra vydať rozhodnutie v merite veci, ale mala zastaviť konanie, čím sa žalovaný v odvolacom konaní vôbec nezaoberal. 15. Žalovaný sa k replike žalobcu písomne nevyjadril. V. Verejné vyhlásenie rozsudku 16. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10 a § 13 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len SSP) rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 20.5.2020, keďže žalobca aj žalovaný súhlasili s rozhodnutím správneho súdu bez nariadenia pojednávania. 17. Okrem uvedeného správny súd poukazuje aj na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj len ESĽP) vo veci Varela Assalino proti Portugalsku zo dňa 25.4.2002, č. sťažnosti 64336/01, v zmysle ktorého ESĽP nedospel k záveru, že článok 6 Dohovoru vždy zahŕňa právo na verejné pojednávanie bez ohľadu na povahu otázky, ktorá má byť vyriešená; je legitímne, keď vnútroštátne orgány berú do úvahy požiadavky efektivity a hospodárnosti konania [rozsudok Jan-Ake Andersson proti Švédsku zo dňa 29.10.1991, séria A č. 212-B, s. 45, § 27; rozsudok Allan Jacobsson proti Švédsku (č. 2) zo dňa 19.2.1998, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I, s. 168, § 46; rozsudok Schuler-Zgraggen proti Švajčiarsku z 24.júna 1993, séria A č. 263, s. 19, § 58]. V konaní, v ktorom sa majú riešiť iba právne otázky, postačuje preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie a pre spor z nich vyplývajúci sa javia byť výhodnejšie skôr písomné vyjadrenia ako ústne prednesy. V predmetnom konaní sa správny súd (ktorý nie je súdom skutkovým, ale preskúmava zákonnosť napadnutého rozhodnutia, teda jeho právnu stránku) na základe predloženého administratívneho spisu zameral na skúmanie právnej otázky a správnosť aplikácie ustanovení zákona č. 543/2007 Z.z., č. 455/1991 Zb., nariadenia č. 342/2014 Z.z., nariadení EÚ č. 1306/2013 a č. 1307/2013 a Správneho poriadku, preto aj v tomto konaní možno postupovať podľa záverov ESĽP vyjadrených vo vyššie citovaných rozhodnutiach a vo veci rozhodnúť bez nariadenia pojednávania. VI. Relevantné právne predpisy 18. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 19. Podľa § 7 ods. 1 písm. a/ zákona č. 543/2007 Z.z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka v znení účinnom do 31.12.2017 (ďalej len zákon č. 543/2007 Z.z.) platobná agentúra o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka. 20. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 543/2007 Z.z. na konanie podľa § 7 ods. 1 písm. a) a aa), § 15 a 16 sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon v § 16a až 16d neustanovuje inak. 21. Podľa § 2 ods. 2 nariadenia č. 342/2014 Z.z. priame platby sa poskytnú na základe žiadosti žiadateľovi, ak poľnohospodárska plocha dosahuje výmeru najmenej 1 ha, pričom táto výmera môže predstavovať viaceré súvislé časti dielov pôdnych blokov príslušného druhu poľnohospodárskej plochy s výmerou najmenej 0,3 ha obhospodarovanej jedným žiadateľom (písm. a/), je mu k dispozícii k 31. máju príslušného roka (písm. b/), má viditeľne označené a vymedzené hranice, ak nie je prirodzene ohraničená (písm. c/), využívaná na pestovanie rýchlorastúcich drevín druhov stromov je vysadená druhmi stromov, ktoré sú uvedené v prílohe č. 1, vrátane dodržania maximálneho cyklu zberu (písm. d/), využívaná na pestovanie konope je osiata osivom odrôd podľa osobitného predpisu (písm. e/). 22. Podľa § 2 ods. 3 nariadenia č. 342/2014 Z.z. priame platby sa poskytnú na výmeru poľnohospodárskej plochy, ktorú žiadateľ obhospodaruje a na ktorú možno poskytnúť podporu9a) vedenú v evidencii dielov pôdnych blokov a ktorá sa využíva na poľnohospodársku činnosť alebo sa prevažne využíva na poľnohospodársku činnosť podľa odseku 4. 23. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 2 nariadenia č. 342/2014 Z.z. priame platby sa neposkytnú, ak poľnohospodárska plocha podľa § 2 ods. 8 predstavuje viac ako 50% celej poľnohospodárskej plochy nahlásenej podľa osobitného predpisu a ak sa na tejto poľnohospodárskej ploche nevykonáva minimálna činnosť podľa § 6 (ods. 1). Priame platby sa neposkytnú prevádzkovateľom letísk, vodární, trvalých športovísk alebo rekreačných plôch alebo poskytovateľom železničných služieb alebo realitných služieb (ods. 2). 24. Podľa § 3 ods. 3 nariadenia č. 342/2014 Z.z. neposkytnutie priamych platieb podľa odseku 2 sa neuplatňuje, ak sa preukáže skutočnosť podľa osobitného predpisu (písm. a/), že celá poľnohospodárska plocha určená podľa osobitného predpisu predstavuje aspoň 28 ha (písm. b/), alebo že celkové príjmy z poľnohospodárskych činností v predchádzajúcom účtovnom období, za ktoré je takýto doklad k dispozícii, predstavujú najmenej jednu tretinu celkových príjmov získaných v tomto účtovnom období (písm. c/). 25. Podľa § 3 ods. 4 nariadenia č. 342/2014 Z.z. neposkytnutie priamych platieb podľa odseku 2 sa neuplatňuje, ak celková výška priamych platieb podľa osobitného predpisu nepresahuje 2 000 eur. 26. Podľa § 7 nariadenia č. 342/2014 Z.z. jednotná platba na plochu sa poskytne žiadateľovi, ktorý spĺňa minimálne požiadavky na poskytnutie priamych platieb podľa § 2. 27. Podľa § 19 zákona č. 455/1991 Zb. živnosti sú: remeselné, ak je podmienkou prevádzkovania živnosti odborná spôsobilosť získaná vyučením v odbore (písm. a/), viazané, ak je podmienkou prevádzkovania živnosti odborná spôsobilosť získaná inak (písm. b/), voľné, ak nie je ako podmienka prevádzkovania živnosti odborná spôsobilosť ustanovená (písm. c/). 28. Podľa § 23 zákona č. 455/1991 Zb. viazané živnosti sú živnosti uvedené v prílohe č. 2 zákona. 29. Podľa § 24 zákona č. 455/1991 Zb. odborná spôsobilosť pre viazané živnosti je upravená osobitnými predpismi uvedenými v prílohe č. 2 zákona alebo ustanovená touto prílohou. 30. Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 455/1991 Zb. voľné živnosti sú živnosti, ktoré nie sú uvedené v prílohách č. 1 a 2 a ich označenie nezodpovedá obsahu živností uvedených v týchto prílohách. 31. Podľa bodu 61 prílohy č. 2 k zákonu č. 455/1991 Zb. (viazané živnosti) sprostredkovanie predaja, prenájmu a kúpy nehnuteľností (realitná činnosť) - vysokoškolské vzdelanie ekonomického alebo právnického alebo stavebného alebo architektonického smeru alebo úplné stredné vzdelanie s maturitnou skúškou a 5 rokov praxe v odbore. 32. Podľa čl. 63 ods. 1 nariadenia EÚ č. 1306/2013 ak sa zistí, že prijímateľ nespĺňa kritériá oprávnenosti, záväzky alebo iné povinnosti týkajúce sa podmienok pre poskytovanie pomoci alebo podpory, ako sa stanovuje v právnych predpisoch v oblasti poľnohospodárstva, pomoc sa nevyplatí alebo odníma v plnej miere alebo čiastočne a v prípade potreby sa príslušné platobné nároky uvedené v článku 21 nariadenia (EÚ) č. 1307/2013 nepridelia alebo sa odnímu. 33. Podľa čl. 21 ods. 1 nariadenia EÚ č. 1307/2013 podpora v rámci režimu základných platieb je dostupná pre poľnohospodárov, ktorí: získajú platobné nároky podľa tohto nariadenia prostredníctvom pridelenia podľa článku 20 ods. 4, prostredníctvom prvého pridelenia podľa článku 24 alebo článku 39, prostredníctvom pridelenia z národnej rezervy alebo z regionálnych rezerv podľa článku 30 alebo prostredníctvom prevodu podľa článku 34 (písm. a/); alebo spĺňajú podmienky článku 9 a sú prostredníctvom vlastníctva alebo prenájmu držiteľmi platobných nárokov v členskom štáte, ktorý sa v súlade s odsekom 3 rozhodol ponechať si svoje existujúce platobné nároky (písm. b/). 34. Podľa čl. 9 ods. 2 nariadenia EÚ č. 1307/2013 priame platby sa neposkytnú fyzickým ani právnickým osobám, ani skupinám fyzických alebo právnických osôb, ktoré prevádzkujú letiská, železničné služby, vodárne, realitné služby, trvalé športoviská a rekreačné plochy. Členské štáty môžu podľa potreby na základe objektívnych a nediskriminačných kritérií rozhodnúť, že doplnia zoznam uvedený v prvom pododseku o ďalšie podobné nepoľnohospodárske typy podnikania alebo činnosti, a následne sa môžu rozhodnúť ktorékoľvek z takýchto doplnení vypustiť. Osoba alebo skupina osôb, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti prvého alebo druhého pododseku, sa však považuje za aktívneho poľnohospodára, ak vo forme požadovanej členskými štátmi poskytne overiteľný dôkaz, ktorým preukáže ktorúkoľvek z týchto skutočností: že ročná výška priamych platieb je aspoň 5 % celkových príjmov, ktoré získala z nepoľnohospodárskych činností za posledné účtovné obdobie, za ktoré je takýto dôkaz k dispozícii (písm. a/); že jej poľnohospodárske činnosti nie sú nepodstatné (písm. b/); že jej hlavným obchodným alebo podnikateľským cieľom je výkon poľnohospodárskej činnosti (písm. c/). 35. Podľa čl. 9 ods. 3 nariadenia EÚ č. 1307/2013 členské štáty sa okrem odsekov 1 a 2 môžu na základe objektívnych a nediskriminačných kritérií rozhodnúť, že priame platby sa neposkytnú fyzickým alebo právnickým osobám, alebo skupinám fyzických alebo právnických osôb: ktorých poľnohospodárska činnosť tvorí len nepodstatnú časť ich celkovej hospodárskej činnosti (písm. a/); a/alebo ktorých hlavnou činnosťou alebo podnikateľským cieľom nie je výkon poľnohospodárskej činnosti (písm. b/). 36. Podľa čl. 9 ods. 4 nariadenia EÚ č. 1307/2013 odseky 2 a 3 sa neuplatňujú na poľnohospodárov, ktorí v predchádzajúcom roku dostali priame platby nepresahujúce určitú sumu. O tejto sume rozhodujú členské štáty na základe objektívnych kritérií, ako napr. ich národné alebo regionálne charakteristiky, a jej výška nesmie byť vyššia než 5 000 EUR. 37. Podľa § 32 ods. 1, ods. 2 SP správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania (ods. 1). Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán (ods. 2). 38. Podľa § 47 ods. 1, ods. 3 SP rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu (ods. 1). V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia (ods. 3). VII. Posúdenie veci krajským súdom 39. Úlohou správneho súdu je v rozsahu žalobných dôvodov posúdiť, či si správny orgán zadovážil dostatok podkladov pre vydanie rozhodnutia (§ 32 ods. 1 SP), či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti (§ 3 ods. 2, ods. 5, § 46 SP). V predmetnej právnej veci správny súd preskúmaval zákonnosť rozhodnutia žalovaného, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie Pôdohospodárskej platobnej agentúry o neposkytnutí podpory žalobcovi formou jednotnej platby na plochu podľa čl. 63 ods. 1 nariadenia EÚ č. 1306/2013 a formou platby na poľnohospodárske postupy prospešné pre klímu a životné prostredie podľa čl. 63 ods. 1 nariadenia EÚ č. 1306/2013. 40. Medzi účastníkmi je sporné, či žalobca, resp. jeho spriaznená osoba, vykonával tzv. negatívnu činnosť, ktorú Pôdohospodárska platobná agentúra a žalovaný identifikovali ako poskytovanie realitných služieb. Od vyhodnotenia charakteru tejto činnosti následne závisí posúdenie splnenia alebo nesplnenia podmienok na poskytnutie podpory podľa § 3 ods. 3 nariadenia č. 342/2014 Z.z. a čl. 9 ods. 2 nariadenia EÚ č. 1307/2013. Inými slovami, ak spriaznená osoba žalobcu vykonáva realitnú činnosť ako negatívnu činnosť, na poskytnutie podpory musí splniť podmienky ustanovené v § 3 ods. 3 nariadenia č. 342/2014 Z.z.; ak spriaznená osoba žalobcu nevykonáva negatívnu činnosť (realitnú činnosť), potom nie je daný dôvod na posudzovanie podmienok vyplývajúcich z § 3 ods. 3 nariadenia č. 342/2014 Z.z. a poskytnutie podpory podlieha posúdeniu podľa § 2 nariadenia č. 342/2014 Z.z. 41. Zákon č. 543/2007 Z.z. ani nariadenie č. 342/2014 Z.z. priamo nedefinujú pojem spriaznená osoba, no zákon č. 543/2007 Z.z. odkazuje na § 9 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého je spriaznenou osobou fyzickej osoby jej blízka osoba ako aj právnická osoba, v ktorej má fyzická osoba alebo blízka osoba fyzickej osoby kvalifikovanú účasť. 42. V konaní bolo nepochybne preukázané, že žalobca ako žiadateľ o poskytnutie podpory formou jednotnej platby na plochu a formou platby na poľnohospodárske postupy prospešné pre klímu a životné prostredie, je spoločníkom a konateľom spoločnosti REJA pco s.r.o., IČO: 48041629. Do predmetu činnosti uvedenej obchodnej spoločnosti okrem iného patrí prenájom nehnuteľností spojený s poskytovaním iných než základných služieb spojených s prenájmom (výpis z obchodného registra Okresného súdu Trenčín, Oddiel: Sro, Vložka č. 31239/R), ktorú oba správne orgány vyhodnotili ako negatívnu činnosť (realitnú činnosť), ktorá bráni priznaniu podpory žalobcovi na základe jeho jednotnej žiadosti na rok 2016. 43. Sporným medzi účastníkmi však už je posúdenie predmetu činnosti „prenájom nehnuteľností spojený s poskytovaním iných než základných služieb spojených s prenájmom“. Žalobca tvrdí, že nejde o realitnú činnosť a správne orgány oboch stupňov tvrdia opak. 44. Poskytovateľom realitných služieb sa priame platby neposkytnú (§ 3 ods. 2 nariadenia č. 342/2014 Z.z. a čl. 9 ods. 2 nariadenia EÚ č. 1307/2013). Výnimku z uvedenej zásady je možné použiť len za splnenia podmienok uvedených v § 3 ods. 3 nariadenia č. 342/2014 Z.z., čl. 9 ods. 2 nariadenia EÚ č. 1307/2013, teda za splnenia podmienok uvedených v citovaných ustanoveniach sa bude aj poskytovateľ realitných služieb považovať za aktívneho hospodára oprávneného na poskytnutie podpory. 45. Zákon č. 543/2007 Z.z. ani nariadenie č. 342/2014 Z.z. a nariadenie EÚ č. 1307/2013 nedefinujú pojem realitné služby. Určujúcim je preto výklad upravený v zákone č. 455/1991 Zb., na základe ktorého vzniká samotné živnostenské oprávnenie na poskytovanie realitných služieb. Živnosti sa vo všeobecnosti delia na remeselné, voľné a viazané (pre posúdenie veci je nevyhnutné sa zamerať na voľné a viazané živnosti, preto sa správny súd nebude bližšie zaoberať remeselnými živnosťami). Voľné živnosti nie sú viazané na zákonom určené vzdelanie a odbornú spôsobilosť - medzi voľné živnosti preto nepatria živnosti uvedené v prílohe č. 2 k zákonu č. 455/1991 Zb. Naopak, viazané živnosti môžu vykonávať len subjekty, ktoré získali zákonom požadované vzdelanie a sú expressis verbis špecifikované v prílohe č. 2. Pri sporných druhoch živností potom platí výkladové pravidlo, že ak nie je živnosť uvedená v prílohe č. 2 k zákonu č. 455/1991 Zb., ide o voľnú živnosť, na výkon ktorej netreba mať zákonom určené vzdelanie a odbornú spôsobilosť. 46. V prílohe č. 2 k zákonu č. 455/1991 Zb. je pod bodom 61 ako viazaná živnosť označená realitná činnosť definovaná ako sprostredkovanie predaja, prenájmu a kúpy nehnuteľností. Na jej vykonávanie zákon č. 455/1991 Zb. vyžaduje dosiahnuté vysokoškolské vzdelanie ekonomického alebo právnického alebo stavebného alebo architektonického smeru alebo úplné stredné vzdelanie s maturitnou skúškou a päť rokov praxe v odbore. Žalobca tvrdí, že jeho spriaznená osoba uvedenú viazanú živnosť nevykonáva a nespĺňa na jej výkon ani podmienky uvedené v bode 61 prílohy č. 2 k zákonu č. 455/1991 Zb. Pôdohospodárska platobná agentúra ani žalovaný však túto skutočnosť v administratívnom konaní neoverili, nevykonali v tomto smere dokazovanie ani nepožiadali o súčinnosť príslušný štátny orgán; nezaoberali sa tým, že spriaznená osoba žalobcu nemá predmet činnosti zameraný na sprostredkovanie predaja, prenájmu a kúpy nehnuteľnosti, ale v predmetne činnosti má „prenájom nehnuteľností spojený s poskytovaním iných než základných služieb spojených s prenájmom“. Len stroho konštatovali, že podľa usmernenia k nariadeniu č. 342/2014 Z.z. ide o negatívnu činnosť - realitnú činnosť. 47. K usmerneniu k nariadeniu č. 342/2014 Z.z. správny súd primárne uvádza, že Pôdohospodárska platobná agentúra ani žalovaný ho v napadnutých rozhodnutiach bližšie nešpecifikovali, kto ho vydal, pod akým číslom, od kedy je účinné a kde bolo verejne publikované, čiže ide v tomto štádiu o nejasný predpis, o ktorý oba orgány verejnej správy opreli svoje rozhodnutia. Nie je úlohou správneho súdu, aby vyhľadával (napríklad na internete) za orgány verejnej správy, aké usmernenie k nariadeniu č. 342/2014 Z.z. mali na mysli pri svojom rozhodovaní, ak ho bližšie neoznačili. Odhliadnuc od toho správny súd uvádza, že nariadenie ako také je podzákonným právnym predpisom, hoci aj ide o aproximačné nariadenie vlády vydané podľa čl. 120 ods. 2 Ústavy SR. Cieľom vydávania aproximačných nariadení vlády podľa zákona č. 19/2002 Z.z. bolo urýchlenie prístupového procesu Slovenskej republiky k Európskej únii prebratím právnych aktov Európskej únie do právneho poriadku Slovenskej republiky vzhľadom na dlhšie trvajúci legislatívny proces. Vykonávací predpis k aproximačnému nariadeniu vlády má povahu subsidiárneho predpisu, ktorý nemôže nad rámec zákona, resp. aproximačného nariadenia vlády obmedzovať práva adresátov právnych noriem a ukladať im nové povinnosti, pretože to nepripúšťa čl. 13 ods. 1 Ústavy SR. 48. Zákon č. 543/2007 Z.z., aproximačné nariadenie vlády SR č. 342/2014 Z.z., ani nariadenie EÚ č. 1307/2013 neobsahujú osobitnú legálnu definíciu poskytovateľov „realitných služieb“. Preto je nevyhnutné vychádzať z definičného vymedzenia uvedeného pojmu zakotveného v zákone upravujúcom živnostenské podnikanie č. 455/1991 Zb. Ak zákon č. 455/1991 Zb. definuje realitnú činnosť ako sprostredkovanie predaja, prenájmu a kúpy nehnuteľnosti (viazanú živnosť), nemôže bližšie neoznačené usmernenie k nariadeniu č. 342/2014 Z.z. nad rámec zákona č. 455/1991 Zb., aj nariadenia č. 342/2014 Z.z. a nariadenia EÚ č. 1307/2013 zaviesť novú definíciu poskytovateľov realitných služieb, ktorá je (podľa tvrdení orgánov verejnej správy oboch stupňov) širšia ako legálna definícia vyjadrená v zákone č. 455/1991 Zb. V tejto situácii sa aplikuje zásada lex superior derogat legi inferiori, teda právny predpis vyššej právnej sily ruší právny predpis nižšej právnej sily. Podľa názoru správneho súdu mohli Pôdohospodárska platobná agentúra aj žalovaný už aj v tomto konaní prednostne aplikovať zákon č. 455/1991 Zb. obsahujúci legálnu definíciu realitnej činnosti a nemali aplikovať usmernenie (keď poukazovali na to, že už v prvých verziách usmernenia boli tabuľky, v ktorých do poskytovania realitných služieb bolo zaradené napríklad kúpa a predaj vlastných nehnuteľností, prenájom a prevádzkovanie vlastných alebo prenajatých nehnuteľností, realitné kancelárie, správa nehnuteľností na základe poplatkov alebo zmlúv), pretože ide o podzákonný predpis, ktorý nad rámec zákona rozšíril okruh realitnej činnosti o také činnosti, s ktorými ich zákon č. 455/1991 Zb. nespája. 49. Bez vyriešenia esenciálnej právnej otázky, či predmetná činnosť spriaznenej osoby predstavuje realitnú činnosť, je nadbytočné a bezpredmetné, aby sa Pôdohospodárska platobná agentúra a žalovaný zaoberali podmienkami uvedenými v § 3 ods. 3 nariadenia č. 342/2014 Z.z. a čl. 9 ods. 2 nariadenia EÚ č. 1307/2013. Vstupnou bránou na posudzovanie uvedených kritérií je jednoznačný záver o tom, že žalobca vykonáva realitnú činnosť, čo v tomto štádiu konania nie je preukázané a vedie k predčasnosti rozhodnutia Pôdohospodárskej platobnej agentúry a žalovaného. 50. Správny súd považuje za potrebné doplniť, že orgány verejnej správy oboch stupňov od žalobcu vyžadovali, aby na preukázanie svojho tvrdenia, že jeho spriaznená osoba nevykonávala negatívnu činnosť, predložil vyjadrenie audítora alebo osoby vykonávajúcej preňho účtovníctvo, čestné vyhlásenie žalobcu považovali za nedostatočné. Žalobca preto v konaní predložil potvrdenie daňového poradcu Ing. Petra Michalíka zo dňa 12.12.2016 za rok 2015 s daňovým priznaním spriaznenej osoby za zdaňovacie obdobie 3.2.2015 až 31.12.2015. Jednotná žiadosť sa predkladá na obdobie dopredu - v predmetnej veci žalobca podal jednotnú žiadosť na rok 2016, nie za rok 2016, preto aj z logického úsudku vyplýva, že k žiadosti na rok 2016 mohol predložiť len doklady, ktoré spätne preukazujú skutočnosti odôvodňujúce podanie žiadosti. Na začiatku roka 2016 totiž žiadateľ objektívne nemôže poznať skutočnosti, ktoré vzniknú do 31.12.2016 a tieto preukazovať v administratívnom konaní na začiatku roka 2016. Je pravdou, že administratívne konanie trvalo aj v roku 2017, no Pôdohospodárska platobná agentúra ani žalovaný žalobcu nevyzvali na predloženie dokladov za rok 2016 a nekonali v súčinnosti s ním, tak ako to vyžaduje § 3 ods. 2 SP. 51. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí považoval u spriaznenej osoby žalobcu za negatívnu činnosť aj kúpu tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) alebo iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod). Tento záver však žiadnym spôsobom neodôvodnil, neuviedol, na základe akých vykonaných dôkazov k uvedenému záveru dospel a čoho konkrétneho sa uvedená činnosť týkala, či spriaznená osoba žalobcu mala z uvedenej činnosti príjem a doklad o ňom. Navyše, správny súd konštatuje, že Pôdohospodárska platobná agentúra túto činnosť v prvostupňovom rozhodnutí neidentifikovala ako negatívnu, no žalovaný bez zmeny skutkového stavu a rozšírenia dokazovania už na túto činnosť bez ďalšieho poukázal ako na negatívnu bez uvedenia konkrétnych dôvodov, pre ktoré tak urobil, čo vedie k vade nedostatočne zisteného skutkového stavu a k nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nedostatok dôvodov. 52. Vychádzajúc z uvedených skutočností a citovaných právnych predpisov správny súd dospel k záveru, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav veci a vzhľadom na to aj vec nesprávne právne posúdil, keď predčasne aplikoval § 3 ods. 3 nariadenia č. 342/2014 Z.z., rovnakými vadami trpí aj prvostupňové rozhodnutie Pôdohospodárskej platobnej agentúry, preto správny súd zrušil rozhodnutia orgánov verejnej správy oboch stupňov a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 1 písm. c/, písm. d/, písm. e/, ods. 3 písm. a/ a ods. 4 SSP. 53. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy prvého stupňa v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu (§ 191 ods. 6 SSP). V ďalšom konaní bude orgán verejnej správy prvého stupňa riadne zistí skutkový stav, posúdi, či žalobca vykonáva realitnú činnosť v zmysle legálnej definície upravenej v zákone č. 455/1991 Zb. a na základe tohto záveru vec právne posúdi a rozhodne. Rozhodnutie bude spĺňať podmienky ustanovenia § 46 a § 47 SP v spojení s § 17 ods. 1 zákona č. 543/2007 Z.z. a § 41 ods. 2 zákona č. 280/2017 Z.z. o poskytovaní podpory a dotácie v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka a o zmene zákona č. 292/2014 Z.z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 54. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 SSP a úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). 55. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jeden mesiac od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).