KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava26. 5. 2020plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2S/87/2018 z 26. 5. 2020

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 26. mája 2020, sp. zn. 2S/87/2018, ECLI:SK:KSBA:2020:1018200822.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/87/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018200822
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Dzurdzík PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1018200822.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD. a členov
senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: J.. P.
D., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. č. XX, U., proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v
Bratislave, Špitálska 14, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-BA-
OPP-170-008/2018 zo dňa 11.04.2018 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave
č. KRPZ-BA-OPP-170-008/2018 zo dňa 11.04.2018 zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I administratívne rozhodnutia
1. Podľa ustanovenia § 243 ods. 1 zákona číslo 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného
zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a
Železničnej polície v znení neskorších predpisov, riaditeľ odboru poriadkovej polície Krajského
riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave ako odvolací orgán preskúmal podľa ustanovenia § 243 ods.
3 zákona č. 73/1998 Z. z. a zamietol odvolanie npráp. J.. P. D. (žalobca) a potvrdil disciplinárny rozkaz
veliteľa PMJ PZ BA č. 6/2018 zo dňa 20.02.2018.
2. Prvostupňovým rozhodnutím bolo menovanému uložené podľa ustanovenia § 53 ods. 1, písm. b/
zákona o štátnej službe príslušníkov PZ disciplinárne opatrenie zníženie služobného platu o 10 % na
dobu jedného mesiaca na tom skutkovom základe, že dňa 11.11.2017 v čase od 13.00 h do 01.00 h
dňa 12.11.2017 ako veliteľ a ppráp. N. X. ako člen hliadky vykonávali plánovanú hliadkovú službu pod
volacím znakom Fatra 112, pričom sa počas uvedenej hliadkovej služby dňa 11.11.2017 v čase o 18.32
h nachádzali na Šancovej ulici v Bratislave (na vjazde na Filiálne nádražie - okres BA III) mimo miesta
im určeného úseku hliadky Šancová - Predstaničné námestie (okres BA I), kde v danom úseku mali v
zmysle inštruktáže vykonávať dohľad nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky - migračné,
a o opustení určeného úseku hliadky, ako i o dôvode jeho opustenia neinformoval operačné stredisko
operačného odboru Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave, čím sa dopustil porušenia
ustanovenia čl. 14 ods. 10 Nariadenia prezidenta Policajného zboru č. 22/2013 o činnosti základných
útvarov služby poriadkovej polície v platnom znení a zároveň bod I. písm. b) 11. Rozkazu riaditeľa KR
PZ v Bratislave č. 27/2015 o úlohách na zabezpečenie skvalitnenia výkonu služby, zvýšenie disciplíny
policajtov služby poriadkovej polície, dopravnej a železničnej polície KR PZ v Bratislave.
3. Žalovaný odôvodnil žalobou napadnuté rozhodnutie tým, že merito veci v tomto prípade spočíva
predovšetkým v povahe protiprávneho konania menovaného, teda v porušení uvedených právnych
noriem a to spôsobom, ktorý bol dostatočne preukázaný. Miera zavinenia menovaného bola vzhľadom
na preskúmané dôkazy dostatočne preukázaná. Pri ukladaní výšky disciplinárneho opatrenia veliteľ



PMJ PZ BA dostatočne zvážil povahu protiprávneho konania, okolnosti za ktorých bolo spáchané, jeho
následky, mieru zavinenia a to aj vzhľadom na doterajší postoj menovaného k plneniu služobných
povinností, čím postupoval v súlade s ustanovením § 56 ods. 2 zákona o štátnej službe príslušníkov PZ.
Pri ukladaní disciplinárneho opatrenia veliteľ PMJ PZ BA prihliadol na opakované porušenie služobnej
disciplíny, pričom menovaný nemal zahladené ešte predchádzajúce disciplinárne opatrenie (DR V PMJ
PZ BA OPP KR PZ v BA č. 11/2016 zo dňa 22.12.2016). Počas zaradenia menovaného na PMJ PZ
BA mu boli uložené nasledovné disciplinárne opatrenia: DR V PMJ PZ BA OPP č. 17/2003 zo dňa
12.10.2003 za porušenie ustanovenia § 12 ods. 2 zákona NR SR č. 315/1996 Z.z. - zníženie služobného
platu o 5 % na dobu 2 mesiacov, - DR V PMJ PZ BA OPP KR PZ v BA č. 14/2008 zo dňa 17.07.2008 za
porušenie ustanovenia § 48 ods. 3 písm. a), b) zákona č. 73/1998 Z.z. - zníženie služobného platu o 10
% na dobu 1 mesiaca, DR V PMJ PZ BA OPP KR PZ v BA č. 15/2010 zo dňa 06.05.2010 za porušenie
ustanovenia § 48 ods. 3 písm. a) zákona č. 73/1998 Z.z. - písomné pokarhanie, DR V PMJ PZ BA OPP
KR PZ v BA č. 44/2011 zo dňa 03.01.2011 za porušenie ustanovenia § 48 ods. 3 písm. a), b) zákona č.
73/1998 Z.z. - zníženie služobného platu o 15 % na dobu 3 mesiacov, DR V PMJ PZ BA OPP KR PZ
v BA č. 24/2011 zo dňa 08.08.2011 za porušenie ustanovenia § 48 ods. 3 písm. a) zákona č, 73/1998
Z.z. - zníženie služobného platu o 10 % na dobu 1 mesiaca, DR V PMJ PZ BA OPP KR PZ v BA č.
34/2011 zo dňa 03.10.2011 za porušenie ustanovenia § 48 ods. 3 písm. a) zákona č. 73/1998 Z.z. -
písomné pokarhanie, DR V PMJ PZ BA OPP KR PZ v BA č. 16/2013 zo dňa 04.07.2013 za porušenie
ustanovenia § 48 ods. 3 písm. a) zákona č. 73/1998 Z.z. - písomné pokarhanie, DR V PMJ PZ BA OPP
KR PZ v BA č. 11/2016 zo dňa 22.12.2016 za porušenie ustanovení § 47 zákona č. 73/1998 Z.z a § 48
ods. 3 písm. a) zákona č. 73/1998 Z.z. - písomné pokarhanie.

4. Žalovaný mal za to, že povaha protiprávneho konania menovaného spočívala v porušení ustanovenia
§ 48 ods. 3 písm. a) a ustanovenia § 48 ods. 3 písm. h) zákona o štátnej službe príslušníkov PZ,
podľa ktorých je policajt povinný plniť svedomité úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými
zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a dodržiavať služobnú disciplínu.
Okolnosti, za ktorých bolo protiprávne konanie spáchané, boli dostatočne uvedené vo výroku i v
odôvodnení vydaného rozhodnutia. Menovaný svojím konaním, kedy spolu s ppráp. N. X. svojvoľne
opustili im určený úsek hliadky a o dôvode jeho opustenia neinformovali ani OS OO KR PZ v Bratislave,
preukázateľné ohrozili, resp, sťažili výkon štátnej služby. Hoci menovaný svojím vyjadrením v odvolaní
voči disciplinárnemu rozkazu uviedol, že sa nachádzali na Šancovej ulici a vykonávali dohľad nad
bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky - migračné, kde aj v čase kontroly veliteľom 4. čaty
skutočne boli, avšak bolo dostatočne preukázané, že sa nachádzali mimo miesta im inštruktážnym
záznamom určeného úseku hliadky Šancová - Predstaničné námestie (územná pôsobnosť OR PZ BA I).
V čase kontroly sa menovaný spolu s ppráp. N. X. nachádzali na Šancovej ulici v Bratislave pri vjazde na
Filiálne nádražie, ktoré patrí do územnej pôsobnosti OR PZ BA III, kde podľa svojich vyjadrení vykonávali
dohľad nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky - migračné.
5. Vzhľadom k uvedenej skutočnosti odvolací orgán považoval uloženie disciplinárneho opatrenia voči
menovanému v takom rozsahu ako bolo uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia za
odôvodnené a primerané. V odvolacom konaní boli tvrdenia menovaného dostatočne vyvrátené. Čo
sa týka tvrdenia menovaného v súvislosti s disciplinárnym opatrením a výškou trestu pre veliteľa 4.
čaty npor. N. F., odvolací orgán týmto tvrdením nezaoberal a ani na to neprihliadal, nakoľko toto
tvrdenie nebolo predmetom v odvolacom konaní. Zároveň odvolací orgán konštatoval, že v odvolacom
konaní boli dodržané všetky zákonné postupy na zistenie skutkového stavu veci. Na základe všetkých
uvedených skutočností zistených v odvolacom konaní, je dostatočne odôvodnený záver, že rozhodnutie
- disciplinárny rozkaz veliteľa PMJ PZ BA č. 6/2018 zo dňa 20.02.2018, ktorým bolo podľa ustanovenia §
53 ods. 1 písm. b) zákona o štátnej službe príslušníkov PZ menovanému uložené disciplinárne opatrenie,
zníženie služobného platu o 10 % na dobu jedného mesiaca, bol vydaný v súlade so zákonom o štátnej
službe príslušníkov PZ a ostatnými právnymi predpismi. Predmetný disciplinárny rozkaz obsahoval
formálne a obsahové náležitosti dané v ustanovení § 241 zákona o Štátnej službe príslušníkov PZ s
poukazom na usmernenie sekcie personálnych asociálnych činností a osobného úradu personálneho
odboru Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vydaného dňa 09.12.2013 pod č. SPOU-PO-986/2013
vo veci „Usmernenie k ukladaniu disciplinárnych opatrení podľa zákona č. 73/1998 Z. z. v znení
neskorších predpisov, nové vzory disciplinárnych rozkazov“.
II. žaloba a námietky

6. Žalobca v žalobe namietal, že Oznámenie bolo vypracované civilným zamestnancom a nie
príslušníkom Policajného zboru. Disciplinárne konanie je konaním vo veciach služobného pomeru. V



zmysle § 231 je účastníkom konania policajt. Iné osoby môžu byť v konaní iba ak tak ustanovujú osobitné
predpisy. Neexistuje osobitný predpis, ktorý ukladá právo civilnému zamestnancovi, aby spracovával
Oznámenie. V ustanovení § 235 ods. 1 zák. 73/1998 Z. z. sa uvádza: „Konanie sa začína na návrh
účastníka konania, alebo služobného úradu.“ V Oznámení bolo uvedené, že dňa 12.11.2017 bol
spísaný Úradný záznam veliteľom 4. Čaty Pohotovostnej motorizovanej jednotky PZ Bratislava odboru
poriadkovej polície Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave npor. N. F. ( veliteľ 4. čaty) a zástupcom veliteľa
4. čaty Pohotovostnej motorizovanej jednotky PZ Bratislava odboru poriadkovej polície Krajského
riaditeľstva PZ v Bratislave npor. J. A. (zástupca veliteľa 4. čaty). Teda nebol podaný návrh na začatie
disciplinárneho konania, ale iba Úradný záznam. V Oznámení bolo uvedené jeho meno a priezvisko,
ktoré bolo poskytnuté tretej osoby, ktorá uvedené Oznámenie spracovala, čím bol porušený zákon č.
18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V ustanovení §
238 ods. 1 zák. 73/1998 Z. z. sa uvádza: „Za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky), ktorými možno
zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. “ V prevzatom Oznámení
mu nebol predložený žiadny dôkaz, ku ktorému by som sa mohol vyjadriť, prípadne navrhnúť dôkazy
preukazujúce moju nevinu. Za dôkaz nemožno považovať parafrázovanie Úradného záznamu veliteľa a
zástupcu veliteľa 4. Čaty. Taktiež mu nebolo umožnené prehratie spomínaného obrazového záznamu,
teda nebol predložený žiadny dôkaz, ktorý by ma usvedčoval z porušenia, ktoré mi bolo kladené za vinu.
Uvedeným konaním bol žalobca ukrátený na právach zaručených Ústavou SR v prvej vete článku 48
ods. 2 a to: „Každý V má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v
jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom." Nepredložení dôkazov
vznikol prieťah už v začiatku konania. V Oznámení je uvedené, že som porušil Článok 14 ods. 3
Nariadenia 22/2013 v ktorom sa uvádza, že: „Hliadková služba je vykonávaná v určenom úseku hliadky.
Na Pohotovostnej motorizovanej jednotke je úsekom hliadky presne určená časť územného obvodu
pohotovostnej motorizovanej jednotky. “

7. V Oznámení nebol spomenutý Článok 37 ods. 4 písmeno a) Nariadenia 22/2013 v ktorom sa
uvádza: „Veliteľ pohotovostnej motorizovanej jednotky pre potreby organizovania, riadenia, kontroly
a vyhodnocovania služobnej činnosti vedie a zabezpečuje vedenie najmä týchto pomôcok - mapu
územného obvodu mesta, v ktorom je pohotovostná motorizovaná jednotka dislokovaná s vyznačením
cestnej infraštruktúry s dôrazom na nehodové miesta, nehodové úseky, problémové miesta a úseky s
cieľom predchádzať dopravným nehodám so smrteľným následkom, resp. ublížením na zdraví, ktorú
aktualizuje najmenej jedenkrát za mesiac využíva ich v plánovaní hliadok do výkonu služby. " Táto mapa
územného obvodu mu nebola nikdy predložená, teda nemal vedomosť o tom kde presne sa začína
jeho obvod a kde končí. Riadil sa iba informáciami, ktoré mu boli predané staršími kolegami, v čase
keď nastúpil do Policajného zboru v roku 2001. Nakoľko nebol inštruovaný, kde má úsek, nemohlo
dôjsť k jeho opusteniu. V Inštruktážnom zázname mal vyznačené miesto, kde sa má nachádzať a to na
Šancovej ulici, kde sa počas kontroly veliteľom a zástupcom 4. Čaty zdržiaval. Teda neporušil Článok
14 ods. 3 Nariadenia 22/2013. Následne som neporušil ani Článok 14 ods. 10 Nariadenia 22/2013 o tom,
že nemôžem opustiť určený úsek a prípadne opustenie musím hlásiť operačnému stredisku. Uvedené
tvrdenie dokazuje, že bolo porušené ustanovenie § 56 ods. 1 zák. 73/1998 Z. z. a to: „Pred uložením
disciplinárneho opatrenia musí byť vždy objektívne zistený skutočný stav. " V Oznámení bol poučený o §
56 ods. 1 zák. 73/1998 Z. z. o možnosti vyjadriť sa k uvedeným skutočnostiam. V uvedenom Oznámení
absentuje poučenie o § 50, § 52 až § 62 a § 231 až § 250 a § 252, ktoré súvisia s disciplinárnym konaním.

8.V Oznámení nebol náležíte poučený o všetkých svojich právach. Taktiež nebol oboznámený s
Nariadením 22/2013, alebo Nariadením ministra vnútra SR č. 22/2009 o rozsahu disciplinárnej
právomoci nadriadených, alebo usmernením sekcie personálnych a sociálnych činností a osobného
úradu personálneho odboru Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SPOU-PO-986/2013 zo dňa
09.12.2013 a iné. V zmysle Ústavy SR článku 47 ods. 2 má každý právo na právnu pomoc v konaní pred
súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok
ustanovených zákonom. Uvedený článok zahŕňa aj poučenie v zmysle zákona v ktorom sa konanie
vedie, avšak v Oznámení nebol poučený v zmysle uvedených ustanovení paragrafov. V predposlednej
vete v Oznámení sa uvádza: „Vaše písomné vyjadrenie v predmetnej veci očakáva veliteľ PMJ OPP
KR PZ v Bratislave nasledujúci deň po doručení tohto oznámenia“. V deň prevzatia Oznámenia bol v
službe od 06.00 h do 18.00 h. určená lehota bola neadekvátna, vzhľadom k tomu, že na ďalší deň bol v
opäť v službe od 09.00 h. Vzhľadom k tak krátkej dobe určenej na vyjadrenie sa nemohol plnohodnotne
obhajovať, preštudovať si zákon, alebo sa prípadne poradiť s niekým o postupe v konaní a podobne.



Takáto lehota mu prišla účelová a jediný dôvod takejto krátkej lehoty videl v tom, že má odradiť trestaných
k vyjadreniu svojho názoru na vec a k tomu, aby sa nechali potrestať.

9. Žalobca bol opakovane požiadaný služobne mladšími kolegami, aby sa na veliteľa 4. Čaty sťažoval,
na jeho spôsob vykonávania svojej funkcie a z uvedeného dôvodu na neho spracoval niekoľko návrhov
na disciplinárne konania a to približne od novembra 2017 do konca februára 2018. Taktiež celá čata,
ako podriadený spísali sťažnosť na zástupcu 4. Čaty. Pri tomto disciplinárnom konaní boli porušené
jeho práva vyplývajúce mu z ustanovenia § 2a ods. 2) zák. 73/1998 Z. z., v zmysle ktorého „ Výkon
práv a povinností vyplývajúcich zo služobného pomeru musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto
nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého. Policajt nesmie byť v súvislosti s výkonom
štátnej služby prenasledovaný ani inak postihovaný za to, že podá na iného policajta alebo nadriadeného
sťažnosť, žalobu, návrh na začatie trestného stíhania alebo iné oznámenie o kriminalite alebo inej
protispoločenskej činnosti. “ Aby sa predišlo takémuto správaniu má vyšší nadriadený vykonať opatrenia
na zabránenie postihu policajta, ktorý podal sťažnosť, čo sa v jeho prípade nestalo. V Disciplinárnom
rozkaze na druhej strane, v druhom odseku, je uvedené, že veliteľ 4. Čaty vykonal kontrolu hliadky v
ktorej sa žalobca nachádzal, čí dodržiava Dohľad nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky
na ulici Šancová, na ktorej ich aj našiel. Taktiež v Disciplinárnom rozkaze nie je uvedené, kde je
hranica úsekov BA I a BA III. Žalobca predpokladal, že mapa územného obvodu nebola priložená v
disciplinárnom spise, takže nie je isté kde úseky začínajú a kde končia. V prvej vete na 3. strane je
uvedené, že žalobca bol v Oznámení náležíte poučený o svojich právach vyplývajúcich z príslušných
ustanovení zákona 73/1998 Z. z. Táto skutočnosť v Disciplinárnom rozkaze sa nezakladá na pravde.
V Disciplinárnom rozkaze je uvedené, že bola vykonaná previerka v systéme RED AT. Pritom nemal
vedomosť, čo je toto za systém a ako vplýva na disciplinárne konanie. Teda sa nemohol vyjadriť k
takémuto dôkazu. V Disciplinárnom rozkaze na 4. strane je uvedené, že dňa 13.02.2018 bola vykonaná
previerka záznamov v systéme RED AT. Po vykonanej previerke záznamov dňa 13.02.2018 teda skoro
po troch mesiacoch od vyjadrenia bol vykonaný dôkaz ku ktorému sa nemohol vyjadriť a bolo mu
odopreté právo vyjadriť sa k tomuto dôkazu.

10. V Disciplinárnom rozkaze na 5. strane, ktorý bol vydaný 20.02.2018 bolo uvedené, že pri ukladaní
disciplinárneho opatrenia bolo prihliadnuté na jeho služobné hodnotenie známkou „D“ za prvý polrok
2017, pritom v čase vydania Disciplinárneho rozkazu mal ukončené hodnotenie za rok 2018, ktoré
bolo hodnotené známkou „C“, čo nie je zhodné s ustanovením § 56 ods. 2 zák. 73/1998 Z. z., že
pri rozhodovaní sa pozerá na doterajší postoj policajta. V roku 2015 bol hodnotený známkou „A“
a v roku 2016 známkou „B“. Taktiež bolo prihliadnuté pri určovaní výšky trestu na to, že nemal
zahladené predchádzajúce disciplinárne opatrenie. V ustanovení § 61 ods. 1 zák. 73/1998 Z. z. sa
uvádza: „Po uplynutí jedného roka od právoplatne uloženého disciplinárneho opatrenia sa disciplinárne
opatrenie zahladzuje a policajt sa posudzuje, akoby mu disciplinárne opatrenie nebolo uložené, “
Posledné disciplinárne opatrenie mu bolo uložené 22.12.2016. Dňa 22.12.2017 mu bolo disciplinárne
opatrenie zahladené v zmysle zákonnej lehoty uvedenej v ustanovení § 61 zák. 73/1998 Z. z. Od
roku 2015 do konca roka 2017 bol 6x odmenený za kvalitné plnenie úloh a za vykonanie služobných
úloh nad rozsah zverených činností a za dosiahnuté výsledky. Za toto obdobie mu bolo uložené
iba jedno disciplinárne opatrenie a v čase uloženia tohto disciplinárneho opatrenia mu bol uvedený
trest zahladený, preto sa musí hľadieť na jeho osobu, ako netrestanú. V rozhodnutí je na strane 2
uvedené, že veliteľ Pohotovostnej motorizovanej jednotky Policajného zboru v Bratislave vychádzal z
dôkazov a to: úradný záznam spracovaný veliteľom 4. Čaty, Inštruktážny záznam 4. Čaty, Záznam zo
služby, Žiadosť o poskytnutie informácií zo systému REDAT. Teda nevychádzal aj z jeho predložených
vyjadrení a dôkazov. Odvolací senát nepreštudovaním si zákona 73/1998 Z. z. najmä v zmysle, že
opatrenie je zahladené po 12 mesiacoch od jeho vydania teda, uložené opatrenie bolo zahladené v
čase prejednávania a pri ukladaní ďalšieho opatrenia malo byť zohľadnené, že žalobca bol v tom čase
netrestaný. Taktiež odvolacia komisia poukázala, že sa dopustil 8 krát porušenia služobnej disciplíny.
Avšak nezohľadnila, že ide o dobu 17 rokov. Taktiež nezohľadnila, že som bol za roky 2015 až 2017 6x
disciplinárne odmenený. Od roku 2001, kedy slúži v Policajnom zbore bol viac ako 30 krát odmenený
za vzorné plnenie služobných činností. Odvolacia komisia poukázala iba na jeho negatívne stránky a
nezaoberala sa holistickým prístupom jeho osobnosti počas pôsobenia v Policajnom zbore. V oznámení
o zložení odvolacieho senátu bol tiež informovaný o možnosti vyjadriť sa k veci. Počas uvedeného
prerokovania senátom nebol vyhotovený žiadny záznam, ktorý by mu bol predložený na podpis, že sa ho
zúčastnil a teda akékoľvek informácie, ktoré poskytol senátu mohli byť pozmenené, alebo vynechané,
aby sa na neho hľadelo iba z negatívnej stránky.



II. argumenty žalovaného

11. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že oznámenie o začatí disciplinárneho konania
bolo spracované zamestnancom pri výkone práce vo verejnom záujme. Zamestnanec pri výkone práce
vo verejnom záujme ho spracoval v zmysle pracovnej náplne a v rámci svojej funkcie. V konaní
zamestnanec pri výkone práce vo verejnom záujme nevystupoval ako účastník konania (ako sa zrejme
mylne domnieva žalobca), ale splnil iba úlohu, ktorá mu bola uložená priamym nadriadeným, a to
veliteľom pohotovostnej motorizovanej jednotky Policajného zboru Bratislava. Predmetné nariadenie
o disciplinárnej právomoci ustanovuje rozsah disciplinárnej právomoci nadriadených v súlade s
ustanovením § 3 zákona č. 73/1998 o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej
informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení
neskorších predpisov na vykonanie ustanovenia § 50 predmetného zákona. Ani uvedený zákon, ani
Nariadenie č. 22/2009 presne nedefinujú, kto a aké úkony vykonáva, ale presne definujú a upravujú,
kto môže podriadeným policajtom v rozsahu svojej právomoci udeľovať disciplinárne odmeny a ukladať
disciplinárne opatrenia. Disciplinárne opatrenie bolo uložené veliteľom PMJ PZ BA, teda ho uložil v
rozsahu svojej právomoci podľa ustanovenia § 50 zákona č. 73/1998 a v súlade s ustanovením čl. 1
ods. 6 písm. b) bod 2 Nariadenia č. 22/2009. V zmysle ustanovenia § 50 zákona č. 73/1998 „Nadriadení
môžu podriadeným policajtom v rozsahu svojej právomoci udeľovať disciplinárne odmeny a ukladať
disciplinárne opatrenia“. Podľa ustanovenia či. 1 ods. 6 písm. b) bod 2 Nariadenia č. 22/2009 „Šiesty
stupeň disciplinárnej právomoci zahŕňa právo ukladať disciplinárne opatrenia zníženie služobného platu
až o 15 % na dobu najviac troch mesiacov“.

12. Podľa ustanovenia čl. 48 ods. 2 zákona č. 460/1992 Zb.: „Každý má právo, aby sa jeho vec
verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.“ Právo
účastníka konania vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom je spojené s princípom rovnosti v
konaní, a teda znamená nielen právo byť oboznámený so všetkými dôkazmi, ale aj s právom podávať
návrhy na vykonanie dokazovania, resp. predkladať dôkazy v konaní. Z vyššie uvedeného vyplýva, že
žalobca mal nielen právo vyjadrovať sa vykonaným dôkazom, ale aj právo podávať návrhy na vykonanie
dokazovania. Veliteľ PMJ PZ BA dal žalobcovi možnosť vyjadriť sa k veci, navrhovať dôkazy, obhajovať
sa. Podľa ustanovenia § 56 ods. 1 zákona č. 73/1998 „pred uložením disciplinárneho opatrenia musí
byť vždy objektívne zistený skutočný stav. Policajtovi musí byť pred uložením disciplinárneho opatrenia
daná možnosť vyjadriť sa k veci, navrhovať dôkazy a obhajovať sa“. Žalobca doručil žalovanému
iba „Vyjadrenie k oznámeniu o začatí disciplinárneho konania“ zo dňa 29.11.2017, ev. č. KRPZ-BA-
OPP2-51 -028/2017. Žalobca mal možnosť vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom, avšak uvedené
právo nevyužil a ani raz nepredložil relevantné návrhy na vykonanie dokazovania, resp. nepredložil
žiaden dôkaz v konaní. Z týchto dôvodov je žalovaný toho názoru, že ústavné právo uvedené v
čl. 48 ods. 2 zák. 460/1992 Zb. žalobcovi, vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, odopreté
nebolo. To, že žalobca nebol nikým inštruovaný o Mape územného obvodu sa nezakladá na pravde.
O tom, že Mapu územného obvodu dostávajú hliadky pri každom jednom nastúpení do výkonu služby
od svojho veliteľa čaty alebo jeho zástupcu potvrdili vo svojom vyjadrení niektorí bývalí kolegovia z
čaty žalobcu. Vzhľadom na tieto tvrdenia žalobcu žalovaný poukázal na ustanovenie § 4 zákona č.
171/1993, ktorý upravuje organizáciu Policajného zboru, a ktorý v poslednej vete ods. 2 predmetného
paragrafového znenia, s poukazom na zákon č. 371/2004 o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej
republiky v znení neskorších predpisov upravuje, ako sú organizované útvary Policajného zboru, citujem:
„Útvary Policajného zboru sú organizované spravidla podľa organizácie súdov“. Vzhľadom na uvedenú
citáciu predmetného zákona žalovaný poukazuje na všeobecnú zásadu: „ignorantia legis non excusat“,
ktorá znamená, že nikto sa nemôže zbaviť zodpovednosti za svoje konanie alebo určitej povinnosti
tvrdením, že nepoznal zákon resp. o svojich povinnostiach nevedel. Tvrdenie žalobcu, že nikdy nebol
inštruovaný o Mape územného obvodu a ani nikdy sa stokou mapou nestretol, žalobca ani raz neuviedol
vo svojom vyjadrení, resp. odvolaní. Ak žalobca trvá na tom, že nikdy nebol inštruovaný o Mape
územného obvodu a ani nikdy sa s takou mapou nestretol, uvedeným tvrdením porušil jednu zo svojich
povinnosti, a to povinnosť vyplývajúcu z iných všeobecne záväzných právnych predpisov, a to že
neoznámil bezprostredne nadriadenému poruchy a nedostatky, ktoré ohrozujú alebo sťažujú výkon
štátnej služby, a hroziacu škodu. Podľa ustanovenia § 48 ods. 3 písm. c) zákona č. 73/1998, je policajt
„povinný oznámiť bezprostredne nadriadenému poruchy a nedostatky, ktoré ohrozujú alebo sťažujú
výkon štátnej služby, a hroziacu škodu".



13. Tvrdenie žalobcu, že sa v čase kontroly nachádzal na Šancovej ulici ako to bolo uvedené v
inštruktážnom zázname sa taktiež nezakladá na pravde. V inštruktážnom zázname je uvedené, že
žalobca sa mal nachádzať na presne stanovenom mieste, a to v určenom úseku hliadky Šancová -
Predstaničné námestie (okres BA I), ale v čase kontroly sa nachádzal na Šancovej ulici (na vjazde
na Filiálne nádražie - okres BA III). Dňa 18.04.2018, na základe viacerých anonymných podaní na
veliteľa 4. čaty, a na základe postúpenia podania žalobcu, z ktorého vyplývalo podozrenie z porušovania
služobnej disciplíny veliteľom 4. čaty z odboru kontroly KR PZ v Bratislave na OPP KR PZ v Bratislave,
bola príkazom riaditeľa KR PZ v Bratislave č. KRPZ-BA-OPP-230/2018 určená kontrolná skupina na
vykonanie kontroly na výkon služby 4. čaty PMJ PZ BA. Z predmetnej kontroly bol spracovaný úradný
záznam o operatívnej kontrole pod č. KRPZ-BA- OPP-230-040/2018, výsledkom ktorého bolo uloženie
povinnosti veliteľovi PMJ PZ BA prijať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a ich príčin.
Predmetná kontrola nie je a nebola predmetom disciplinárneho konania, voči ktorému sa žalobca
odvolal. Žalovaný dňa 29.11.2018 písomne požiadal zástupcu veliteľa PMJ PZ BA, aby sa policajti
zaradení vo 4. čate PMJ PZ BA, formou úradných záznamov vyjadrili akým spôsobom sú preškoľovaní
z právnych predpisov, kto a kedy ich preškoľuje a ako sa oboznamujú s právnymi predpismi. Vyjadrenia
niektorých policajtov k preškoľovaniu na PMJ PZ BA, spolu s vyjadreniami k Mape územného obvodu,
žalovaný zaslal súdu v prílohe. Policajt je povinný plniť svedomité úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou,
ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené
rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený. Žiaden
právny predpis nedefinuje, aký je postup pri preškolení z právnych predpisov resp. oboznámení sa s
právnym predpisom. Nadriadený riadne oboznámil podriadených policajtov z nového právneho predpisu,
čo policajti, rovnako ako aj žalobca potvrdili svojim vlastnoručným podpisom. Zároveň žiadny právny
predpis nikomu nezakazuje oboznámiť sa s právnymi predpismi aj v čase osobného voľna, resp. v čase
ostatnej služobnej činnosti. Policajt je povinný zvyšovať si odborné vedomosti, zručnosti, schopnosti a
návyky potrebné na výkon štátnej služby a prehlbovať si kvalifikáciu. Podľa ustanovenia § 48 ods. 3
písm. a) zákona č. 73/1998, je policajt „povinný plniť svedomité úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou,
ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené
rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený.“ Podľa
ustanovenia § 48 ods. 3 písm. u) zákona Č. 73/1998, je policajt „povinný zvyšovať si odborné vedomosti,
zručnosti, schopnosti a návyky potrebné na výkon štátnej služby a prehlbovať si kvalifikáciu11. Žalobca
ako policajt tvrdením, že „nikdy nebol riadne preškolený z Nariadenia č. 22/2013 porušil jednu zo
svojich povinností, a to povinnosť vyplývajúcu z iných všeobecne záväzných právnych predpisov, tým
že neoznámil bezprostredne nadriadenému poruchy a nedostatky, ktoré ohrozujú alebo sťažujú výkon
štátnej služby a hroziacu škodu.

14. Žalobca neoznámil bezprostrednému nadriadenému poruchy a nedostatky, ktoré ohrozujú alebo
sťažujú výkon štátnej služby, ale zrejme zvláštnej iniciatívy alebo na podnet mladších kolegov
poukazoval na vykonávanie funkcie veliteľa 4. čaty viacerými anonymnými podaniami. Na základe
priložených vyjadrení, ale predovšetkým pri posúdení tohto disciplinárneho konania (od oznámenia o
začatí disciplinárneho konania až po rozhodnutie odvolacieho orgánu) žalobca ani raz nepredložil a
ani neoznámil veliteľovi PMJ PZ BA, ani odvolaciemu orgánu poruchy a nedostatky, ktoré ohrozujú
alebo sťažujú výkon štátnej služby. Všetky tieto jeho tvrdenia a priložené vyjadrenia sa týkali ďalších
disciplinárnych konaní, ktoré mu boli oznámené. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že nebolo predmetom
tohto disciplinárneho konania posúdenie, či veliteľ 4, čaty PMJ PZ BA opakovane porušoval služobnú
disciplínu. Voči veliteľovi 4. čaty PMJ PZ BA boli vykonané operatívne kontroly oprávneným orgánom
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídia Policajného zboru a KR PZ v Bratislave. Všetky
uvedené ustanovenia, ktoré žalobca namietal, patria do disciplinárnej právomoci nadriadeného, a z
tohto dôvodu by o nich mal byť poučený predovšetkým nadriadený, aby vedel aké má povinnosti a
právomoci pri udeľovaní disciplinárnych odmien a pri ukladaní disciplinárnych opatrení, do akej výšky
môže udeliť disciplinárnu odmenu a aké môže udeliť disciplinárne opatrenie, a aby postupoval v zmysle
právnych predpisov. Žalobca v predchádzajúcom vyjadrení napríklad namietal, že nebol poučený o
ustanovení § 52 zákona 73/1998. V ustanovení § 52 ods. 1 zákona 73/1998 je uvedené: „Disciplinárnym
previnením je zavinené porušenie povinností policajta, pokiaľ nie je trestným činom alebo priestupkom “.
Už v oznámení o začatí disciplinárneho konania veliteľ PMJ PZ BA žalobcovi oznámil, že za porušenie
svojich povinnosti začal voči nemu disciplinárne konanie, a zároveň ho poučil o ďalšom postupe v zmysle
ustanovenia § 56 ods. 1 zákona č. 73/1998 o tom, že pred uložením disciplinárneho opatrenia musí byť
vždy objektívne zistený skutočný stav a preto mu bola pred uložením disciplinárneho opatrenia daná



možnosť vyjadriť sa k veci, navrhovať dôkazy a obhajovať sa. Z uvedeného je zrejme, že žalovaný
uviedol, že žalobca sa mal dopustiť disciplinárneho previnenia.

15. Žalobca ani raz nepredložil relevantné návrhy na vykonanie dokazovania, resp. nepredložil žiaden
dôkaz v konaní. Žalovaný sa preto nestotožňil s tvrdením žalobcu, že mu bolo odopreté ústavné právo
uvedené v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. Účelom získania predmetného záznamu (v systéme REDAT) bolo
objektívne zistenie, teda preverenie informácie, či žalobca v čase od 17:57:57 h do 19:07:50 h bol
operačným dôstojníkom operačného strediska operačného odboru Krajského riaditeľstva Policajného
zboru v Bratislave vyslaný na Šancovú ulicu (na vjazd na Filiálne nádražie - okres BA III). Z previerky
uvedeného záznamu za uvedený čas vyplynulo, že ani operačný dôstojník operačného strediska OO
KR PZ v Bratislave nevyslal hliadku FATRA 112 na Šancovú ulicu (na vjazd na Filiálne nádražie - okres
BA III), a ani samotná hliadka v rovnakom čase operačnému stredisku nehlásila, že opúšťa určený úsek
hliadky v okrese BA I, resp. sa do uvedeného úseku vracia. V danom čase nebol zaznamenaný žiaden
záznam.

16. Dňa 27.11.2017 veliteľ PMJ PZ BA začal voči žalobcovi disciplinárne konanie za porušenie
povinnosti vyplývajúcich z ustanovenia § 48 ods. 3 písm. a) a h) zákona č. 73/1998. Čiže disciplinárne
konanie sa začalo 27.11.2017, teda v čase, keď žalobca nemal ešte zahladené predchádzajúce
disciplinárne opatrenie, a nie ako tvrdí žalobca, že konanie o rozhodovaní začalo 14.02.2018.
Žalobca prevzal oznámenie o začatí disciplinárneho konania dňa 28.11.2017, čo potvrdil vlastnoručným
podpisom. Disciplinárne opatrenie sa zahladzuje po uplynutí jedného roka od právoplatne uloženého
disciplinárneho opatrenia a policajt sa posudzuje, akoby mu disciplinárne opatrenie nebolo uložené. V
čase začatia disciplinárneho konania žalobca nemal zahladené predchádzajúce disciplinárne opatrenie.
Povinnosťou veliteľa PMJ PZ BA bolo zistiť presný a skutočný stav prejednávanej veci a za tým
účelom si zaobstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Veliteľ na dokazovanie použil všetky zákonné
prostriedky. Veliteľ PMJ PZ BA postupoval pri hodnotení dôkazov podľa svojej úvahy, pričom každý
dôkaz hodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Vykonané dôkazy a ich hodnotenie
odrážali reálny stav vecí, ako aj skutočnosť, že v čase prejednávania veci boli voči žalobcovi vedené
ďalšie disciplinárne konania za porušenie služobných povinnosti. Veliteľ PMJ PZ BA pred vydaním
rozhodnutia zaobstaral dôkazy podľa § 238 ods. 1 až ods. 4 zákona č. 73/1998.

17. Z predmetného ustanovenia „aktualizáciou mapy územného obvodu mesta“ sa rozumie, že veliteľ
PMJ PZ BA jednotky pre potreby organizovania, riadenia, kontroly a vyhodnocovania služobnej činnosti
na mape územného obvodu mesta, v ktorom je PMJ PZ BA dislokovaná, vyznačí cestnú infraštruktúru
s dôrazom na nehodové miesta, nehodové úseky, problémové miesta a úseky s cieľom predchádzať
dopravným nehodám so smrteľným následkom resp. ublížením na zdraví. Úlohou veliteľa PMJ je na
„mape územného obvodu mesta“ vyznačiť problémové miesta a úseky s cieľom predchádzať dopravným
nehodám, resp. trestnej činnosti, a nie meniť územný obvod mesta, názvy a sídla inštitúcii, resp. ich
majiteľov (vlastníkov), ako sa mylne domnieval žalobca. Predmetné úlohy následne veliteľ PMJ prenáša
na jednotlivých veliteľov (ako aj ich zástupcov) čiat, ktorí ich prenášajú na podriadených policajtov a
zároveň sú zapracované do inštruktážnych záznamov. Pred každým nástupom do výkonu hliadkovej
služby sú policajti PMJ PZ BA inštruovaní svojim veliteľom alebo jeho zástupcom o úlohách, ktoré má
daná hliadka plniť. Každá hliadka pred nástupom do výkonu služby má príslušným veliteľom alebo jeho
zástupcom spracovaný inštruktážny záznam. Súčasťou inštruktážneho záznamu je ÚČO/ úsek hliadky,
v ktorom hliadka má plniť jednotlivé formy činnosti. Do jednotlivých inštruktážnych záznamov, v kolónke
„ Ostatné sa zapracúvajú iné úlohy, bezpečnostná situácia, mimoriadne opatrenia, pokyny a usmernenia
súvisiace s bezpečnostnou situáciou v územnom obvode mesta, v ktorom je PMJ dislokovaná. Policajti
po vykonaní inštruktáže a po oboznámení sa s inštruktážnym záznamom ho riadne podpíšu v IS SAP.
Tvrdenie, že žalobca z vyššie uvedených skutočnosti nemohol opustiť úsek, a to predovšetkým z dôvodu,
že mu tieto skutočnosti neboli predložené pred službou, ale aj preto, že uvedené objekty vzťahujúce sa
k mape úseku sú niekoľko rokov neplatné sa nezakladá na pravde. Ak však žalobca trvá na tom, že
mu tieto skutočnosti neboli predložené pred každou jednou službou, ale aj preto, že uvedené objekty
vzťahujúce sa k mape úseku sú niekoľko rokov neplatné, uvedením tvrdením porušil jednu zo svojich
povinnosti, a to povinnosť vyplývajúcu z iných všeobecne záväzných právnych predpisov, že neoznámil
bezprostredne nadriadenému poruchy a nedostatky, ktoré ohrozujú alebo sťažujú výkon štátnej služby, a
hroziacu škodu. Podľa ustanovenia § 48 ods. 3 písm. c) zákona č. 73/1998, je policajt „povinný oznámiť
bezprostredne nadriadenému poruchy a nedostatky, ktoré ohrozujú alebo sťažujú výkon štátnej služby,
a hroziacu škodu“.



18. Týmto svojim konaním žalobca spolu s ppráp. Romanom Kertészom ohrozili, resp. sťažili výkon
štátnej služby, nakoľko svojvoľne opustili im určený úsek hliadky a o dôvode jeho opustenia neinformovali
ani OO KR PZ v Bratislave. Podľa ustanovenia § 47 zákona č. 73/1998 služobná disciplína policajtov
spočíva v dôslednom plnení povinností ustanovených ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi, ďalšími
všeobecne záväznými právnymi predpismi, služobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a
pokynmi nadriadených. Táto vyššia miera zodpovednosti sa premietla v ustanovení § 48 ods. 3 zákona č.
73/1998 zakotvením základných povinností policajta, čím porušili základné povinnosti policajta v zmysle
§ 48 ods. 3 písm. a) a písm. h) zákona č. 73/1998 Z. z., ustanovení Nariadenia č. 22/2013, ako aj
ustanovení rozkazu riaditeľa KR PZ v Bratislave č. 27/2015 o úlohách na zabezpečenie skvalitnenia
výkonu služby, zvýšenie disciplíny policajtov služby poriadkovej polície, dopravnej a železničnej polície
KR PZ v Bratislave. Na základe vyššie uvedených skutočnosti veliteľ PMJ ako oprávnený orgán začal
voči žalobcovi disciplinárne konanie na základe disciplinárnej právomoci. Pri ukladaní disciplinárneho
opatrenia veliteľ PMJ PZ BA postupoval v zmysle ustanovenia § 56 ods. 1 zákona č. 73/1998 a objektívne
zisťoval skutočný stav, pričom vychádzal predovšetkým: z úradného záznamu spracovaného veliteľom a
zástupcom 4. čaty, Inštruktážneho záznamu 4. čaty, Záznamu zo služby, Žiadosti o poskytnutie informácií
zo systému RED AT (ide o systém, ktorý automatický zaznamenáva nahrávky hovorov). Účelom získania
predmetného dôkazu - záznamu zo systému RED AT bolo preverenie skutočnosti, či žalobca v čase od
17:57:57 h do 19:07:50 h bol operačným dôstojníkom OO KR PZ v Bratislave vyslaný na Šancovú ulicu
(vjazd na Filiálne nádražie - okres BA III). Z previerky uvedeného záznamu za uvedený čas vyplynulo,
že ani operačný dôstojník OO KR PZ v Bratislave nevyslalo hliadku FATRA 112 na Šancovú ulicu (na
vjazd na Filiálne nádražie - okres BA III), a ani samotná hliadka v rovnakom čase operačnému stredisku
nehlásila, že opúšťa im určený úsek hliadky v okrese BA I, resp. sa doňho vracia. V danom čase nebol
zaznamenaný žiaden záznam.

19. Zároveň bola žalobcovi daná možnosť vyjadriť sa k veci, navrhovať dôkazy a obhajovať, čo žalobca
aj využil a k danej veci sa dňa 29.11.2017 vyjadril. Vo svojom vyjadrení sa nijako neobhájil, iba
popísal, čo sa dialo v čase, kedy sa na kontrolu hliadky dostavil veliteľ a zástupca veliteľa 4. čaty, a
na ich otázku „čo tu robíte?“ odpovedal „že vykonávame dohľad ako máme v inštruktáži“. V zmysle
ustanovenia § 56 ods. 1 zákona č. 73/1998 „pred uložením disciplinárneho opatrenia musí byť vždy
objektívne zistený skutočný stav. Policajtovi musí byť pred uložením disciplinárneho opatrenia daná
možnosť vyjadriť sa k veci, navrhovať dôkazy a obhajovať sa“. Tvrdenia žalobcu, že sa nemohol dopustiť
disciplinárneho previnenia, pretože sa na pokyn Operačného odboru nachádzal mimo úsek v okrese BA
III sú nepravdivé. Skutočnosť ktorú uviedol žalobca, sa týkala hliadky Fatra 111 v zložení ppráp. Mgr. Ivan
Ochaba (veliteľ hliadky) a nstržm. Mgr. Matúš Mlynek (člen hliadky), ktorá bola operačným dôstojníkom
00 KR PZ v Bratislave vyslaná na ulicu Smrečianska 2, okres BA III, kde malo dochádzať k výtržnosti.
Uvedené skutočnosti sú podložené inštruktážnym záznamom a záznamom zo služby hliadky Fatra 111,
ktoré žalovaný predkladá súdu ako dôkaz. Žalobca vo všetkých svojich predchádzajúcich vyjadreniach,
dôkazoch a obhajobe uviedol, že v čase kontroly sa nachádzal na Šancovej ulici (na vjazde na Filiálne
nádražie - okres BA III). Skutočnosť, že sa žalobca spolu s ppráp. Romanom Kertészom v čase kontroly
veliteľom a zástupcom veliteľa 4. čaty PMJ PZ BA nachádzal na vyššie uvedenom mieste, t. j. mimo
určený úsek hliadky, jednoznačne potvrdzuje aj obrazový záznam, ktorý bol súdu doručený.

III. verejné vyhlásenie rozhodnutia

20. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10, § 13 ods. 1 zákona č.
162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení zákona č. 88/2017 Z.z. (ďalej len SSP) rozhodol vo
veci rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 27.05.2020 s tým, že správny súd oznámil miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke v lehote piatich dní pred
jeho vyhlásením podľa § 137 ods. 4 SSP. Žalobca v žalobe nežiadal nariadenie pojednávania podľa
§ 182 ods. 1 písm. g/ SSP a žalovaný sa v prvom úkone urobenom voči správnemu súdu výslovne
nevyjadril, že žiada na prejednanie veci nariadiť pojednávanie.

IV. Relevantné právne predpisy

21. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v



ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či
žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými
administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie,
ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a/ SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu
jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych
správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný
vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má
zákonom predpísané náležitosti.

22. Podľa § 47 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej
informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v
znení neskorších predpisov, Služobná disciplína policajtov spočíva v dôslednom plnení povinností
ustanovených ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi, ďalšími všeobecne záväznými právnymi
predpismi, služobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených.

23. Podľa § 48 ods. 3 písm. a), h) cit. zákona, policajt je povinný plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu
uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi,
ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne
oboznámený; je povinný dodržiavať služobnú disciplínu.
24. Podľa § 61 ods. 1 cit. zákona, po uplynutí jedného roka od právoplatne uloženého disciplinárneho
opatrenia sa disciplinárne opatrenie zahladzuje a policajt sa posudzuje, akoby mu disciplinárne opatrenie
nebolo uložené; to neplatí pre prípad služobného hodnotenia. Ak disciplinárne opatrenie zákazu činnosti
bolo uložené na dobu dlhšiu ako jeden rok, zahladzuje sa jeho vykonaním.

25. Podľa § 233 ods. 1, ods. 2 cit. zákona, oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak, aby
bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie potrebné
podklady. Oprávnený orgán posudzuje rovnako dôkladne všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu na to,
či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.

26. Podľa § 238 ods. 1 cit. zákona, za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a
objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.

27. Podľa § 238 ods. 4 cit. zákona, oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

28. Podľa čl. 14 ods. 1 NP PZ č. 22/2013, „hliadka môže určený úsek opustiť len vtedy, ak si to
vyžaduje úspešné dokončenie služobného zákroku alebo opatrenia, ktoré nemôžu byť zabezpečené
inak (prenasledovania páchateľa trestnej činnosti, poskytovanie pomoci zraneným osobám, náhla
nevoľnosť člena hliadky a pod.), alebo v odôvodnenom prípade na základe príkazu nadriadeného, stálej
služby alebo operačného strediska. Hliadka o opustení určeného úseku hliadky a o návrate do určeného
úseku hliadky vždy ihneď informuje stálu službu alebo operačné stredisko.“

VI. Posúdenie veci správnym súdom

29. Policajný zbor je ozbrojený bezpečnostný zbor, ktorý plní úlohy vo veciach vnútorného poriadku,
bezpečnosti, boja proti zločinnosti vrátane jej organizovaných foriem a medzinárodných foriem a úlohy,
ktoré pre Policajný zbor vyplývajú z medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky. Služobná disciplína
policajtov spočíva v dôslednom plnení povinností ustanovených ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi,
ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, služobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami,
príkazmi a pokynmi nadriadených (§ 47 zákona č. 73/1998 Z. z.). Nadriadený s personálnou
kompetenciou plne zodpovedá za plnenie špecifických úloh, stanovených Policajnému zboru a to na
určenom území a v rozsahu svojej pôsobnosti. Na zmeny v bezpečnostnej situácii preto Policajný
zbor musí reagovať flexibilne a operatívne prispôsobiť svoje vnútorne štruktúry k aktuálnej situácii, aj
vzhľadom na konkrétne miesto výkonu služby.

30. Základný dôvod zrušenia napadnutého rozhodnutia vyplýval z nesprávnej aplikácie § 61 ods. 1
zákona č. 73/1998 Z. z. Správny súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že zahladenie disciplinárneho
opatrenia je významným inštitútom slúžiacim na to, aby výchovne motivovalo policajta, ktorý bol



potrestaný. Z tohto dôvodu zákonodarca ustanovil lehotu a pravidlo, podľa ktorých má byť disciplinárne
opatrenie zahladené priamo zo zákona (ex lege). V tomto smere považoval správny súd námietku
žalobcu, ktorý namietal tú skutočnosť, že žalovaný v rozpore so zákonom prihliadol na predchádzajúce
disciplinárne opatrenie, za dôvodnú. Ako vyplýva z listín založených v administratívnom spise, posledné
disciplinárne opatrenie - písomné pokarhanie bolo žalobcovi uložené dňa 22.12.2016 a teda dňa
22.12.2017 mu bolo zahľadené po uplynutí jednoročnej zákonnej lehoty. Žalovaný teda postupoval pri
aplikácii predmetného ustanovenia nesprávne, keď v napadnutom rozhodnutí dôvodil, že disciplinárne
opatrenie DR V PMJ PZ BA OPP KR PZ v BA č. 11/2016 nebolo zahladené. Prvostupňové rozhodnutie
(disciplinárny rozkaz veliteľa PMJ PZ BA č. 6/2018) bol pritom vydaný dňa 20.02.2018, teda so značným
časovým odstupom od dátumu zahľadenia. Správny súd nemohol akceptovať argumentáciu žalovaného,
podľa ktorej bol rozhodujúci dátum začatia disciplinárneho konania dňa 27.11.2017 a teda v čase začatie
disciplinárneho konania nemal žalobca zahladené predchádzajúce disciplinárne opatrenie. Na uvedené
nadväzuje aj ďalšia aplikácia ustanovenia § 56 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z., kedy sa pri rozhodovaní
o uložení disciplinárneho opatrenia prihliada na povahu protiprávneho konania, na okolnosti, za ktorých
bolo spáchané, jeho následky, mieru zavinenia a na doterajší postoj policajta k plneniu služobných
povinností. Táto dôvodná námietka žalobcu pritom mala vplyv na uloženú sankciu (zníženie služobného
platu policajta o 10 % na dobu jedného mesiaca) a teda na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
Argumentácia obsiahnutá v odôvodnení rozhodnutia správneho orgánu má byť presvedčivá tak, aby
premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým správny orgán na základe týchto premís
dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne a neposlednej rade aj
spravodlivé a presvedčivé. Odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu ako jedna z náležitostí riadneho
rozhodnutia musí spĺňať zákonom stanovené požiadavky a správny orgán posudzuje rovnako dôkladne
všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka
konania (§ 233 zákona č 73/1998 Z. z.).

31. Na riadne a bezchybné fungovanie Policajného zboru ako celku je nevyhnutné, aby jednotliví policajti
dodržiavali služobnú disciplínu. Zákon č. 73/1998 Z. z. preto vymedzuje pojem „služobná disciplína“,
v rámci ktorej sa ukladajú policajtovi povinnosti, ktoré sa viažu na zákony, ďalšie všeobecne záväzné
právne predpisy, služobnú prísahu, ako aj rozkazy, nariadenia, príkazy a pokyny nadriadených. V
nadväznosti na vymedzenie pojmu služobná disciplína sa zdôrazňuje význam práv a povinností policajta.
Tieto sa delia na práva a povinnosti policajta a povinnosti nadriadeného. Tu ešte je namieste dodať,
že podmienkou plnenia služobných úloh uložených príslušnými predpismi a pokynmi nadriadeného je
ďalej riadne oboznámenie policajta s ich obsahom. Čo je však podstatné - s ďalšími námietkami žalobcu
sa správny súd už nestotožnil. Žalobca tiež namietal, že nebol nikým inštruovaný o „Mape územného
obvodu“ a túto skutočnosť dokazoval vyjadreniami ďalších piatich príslušníkov útvaru PMJ v Bratislave.
Uvedené síce preukazuje, že o presných hraniciach obvodu skutočne nemusel vedieť a mohlo dôjsť
k zanedbaniu povinnosti veliteľa čaty, ale podpísal inštruktážny list v IS SAP a pokiaľ si nebol istý
ohľadne presných hraníc obvodu, mal oznámiť bezprostredne nadriadenému poruchy a nedostatky,
ktoré ohrozovali, resp. sťažovali výkon jeho štátnej služby (§ 48 ods. 3 písm. c) zákona č. 73/1998 Z. z.).
Pritom otázka presných hraníc obvodu, kde vykonáva činnosť hliadka, má svoju relevanciu pre riadny
výkon služby. Nebolo možné ani akceptovať ďalšiu námietku, že žalobca nebol v Oznámení o začatí
disciplinárneho konania náležite poučený o svojich právach. Z listín založených v administratívnom spise
vyplýva, že žalobca bol v Oznámení KRPZ-BA-OPP2-51-028-2017 zo dňa 27.11.2017 inštruovaný podľa
§ 56 ods. 1 zákona o možnosti sa vyjadriť ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kládli za vinu a rovnako
poučený bol o práve navrhovať dôkazy a obhajovať sa. Žalobca aj tieto svoje procesné práva využil. Na
Oznámenie o začatí disciplinárneho konania aj reagoval listom z dňa 29.11.2017. Nebolo možné prijať
taký záver, že by žalobca nemohol vypovedať, navrhovať dôkazy a podávať opravné prostriedky. Súd
sa nestotožnil ani s ostatnými námietkami žalobcu (spracovanie Oznámenia o začatí disciplinárneho
konania zamestnancom pri výkone práce vo verejnom záujme, previerka v systému REDAT), pretože
tieto boli jednak dôsledne vyvrátené argumentáciou žalovaného a neboli ani spôsobilé privodiť taký stav,
aby súd mohol konštatovať nezákonný postup žalovaného.

32. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je v
medziach žalobných dôvodov posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil
dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v
súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi
predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo
vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia



správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu
napadnutého rozhodnutia. Súd sa v právne relevantnej časti stotožnil s námietkou žalobcu, ktorá mala
vplyv na zákonnosť rozhodnutia žalovaného, preto napadnuté rozhodnutie zrušil podľa § 191 ods. 1
písm. c) SSP.

33. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 SSP a úspešnému žalobcovi priznal právo
na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči neúspešnému žalovanému. O výške náhrady trov
konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

34. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§
139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd
v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body
možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho
na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm.
a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum
právnej pomoci (písm. c/).

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 1018200822)