Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/103/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018200949 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jeannette Hajdinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1018200949.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: KAFFEX, spoločnosť s ručením obmedzeným, IČO: 17081181, so sídlom v Štrbe, Štrbské Pleso - Poštová 4021/8, zastúpeného spoločnosťou JUDr. Milan Žoldoš, advokát, s.r.o., IČO: 47251506, so sídlom v Poprade, Karpatská 11, za ktorú koná advokát JUDr. Milan Žoldoš, proti žalovanému: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, IČO: 681156, so sídlom v Bratislave, Špitálska 4, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 11583/2018-M_OMPČ zo dňa 5.3.2018 a o návrhu žalobcu na prerušenie konania, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na prerušenie konania z a m i e t a . Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania Žalobcovi bol na základe zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. Z2711023034201 zo dňa 29.4.2010 schválený nenávratný finančný príspevok v sume 166.047,93 €. Následne dňa 30.7.2010 zverejnil výzvu na predkladanie ponúk v rámci verejného obstarávania s cieľom zabezpečiť aktivity schválenej žiadosti o nenávratný finančný príspevok na projekt „Kvalitný personál - kvalitné hotelové služby“ s cieľom zvýšenia kvality poskytovaných služieb prostredníctvom tvorby nových pracovných miest a rozvoja odborných a sociálnych kompetencií zamestnancov hotela TOLIAR. Úspešným uchádzačom verejného obstarávania bola spoločnosť Vzdelávacie a poradenské centrum, a.s., s ktorou žalobca uzatvoril dňa 9.11.2011 zmluvu o poskytnutí vzdelávacích služieb. Sprostredkovateľský orgán pod Riadiacim orgánom (SORO) schválil zrealizované verejné obstarávanie a postúpil ho v plnej výške na financovanie. Na základe zistení zo správy auditu EK A-Rep 2013-1710 vykonaného v dňoch 9.12.-13.12.2013 a opätovne vykonanej administratívnej kontroly uplatnil riadiaci orgán finančnú opravu vo výške 10%. Úrad pre verejné obstarávanie vykonal kontrolu predmetného verejného obstarávania po uzavretí zmluvy podľa § 146 ods. 6 zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 17.4.2016 (ďalej len zákon č .25/2006 Z.z.) a dospel k záveru o nedostatkoch, ktoré mohli mať vplyv na výsledok verejného obstarávania. V protokole č. 12643-7000/2014-OK/4 zo dňa 8.4.2015 o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní uviedol, že žalobca postupoval v rozpore s § 9 ods. 4 zákona č. 25/2006 Z.z., keď stanovil kratšiu lehotu na vyžiadanie súťažných podkladov (do 5.8.2010 do 12:00 hod.) ako lehotu na predkladanie ponúk (do 3.9.2010 do 10:00 hod.), lehotu teda neprimerane skrátil o 29 dní. Stanovenie kratšej lehoty na vyžiadanie súťažných podkladov ako lehoty na predkladanie ponúk je obmedzujúce, pretože sa tým vylučuje postup k súťažným podkladom všetkých potenciálnych uchádzačov k postupu verejného obstarávania, ktorí môžu mať záujem aj na predložení ponuky v konkrétnom postupe verejného obstarávania. Neprimeraným následkom uvedenej situácie môže byť neúčasť potenciálnych záujemcov, ktorí si súťažné podklady nestihnú prevziať do uplynutia skrátenej lehoty, ale boli by spôsobilí predložiť verejnému obstarávateľovi ponuku na obstarávaný predmet zákazky. Žalobca ako kontrolovaný subjekt nemôže potenciálnym záujemcom vo verejnom obstarávaní vytvárať neprimerané podmienky a obmedzenia k prístupu k súťažným podkladom, pretože jedine na základe súťažných podkladov je možné vypracovať kvalitnú ponuku, a až v súťažných podkladoch sa nachádza podrobný opis predmetu zákazky a ďalšie okolnosti rozhodujúce pre plnenie zmluvy a pre vypracovanie a predloženie ponuky vo verejnom obstarávaní. Úrad pre verejné obstarávanie identifikoval porušenie § 9 ods. 4 zákona č. 25/2006 Z.z. aj z dôvodu, že žalobca spojil do jedného verejného obstarávania vzdelávania s rôznymi, priamo nesúvisiacimi zameraniami, pričom z dokumentácie nevyplýva nutnosť ich spojenia do jedného verejného obstarávania ani že spolu súvisia. Žalobca takto mohol obmedziť hospodársku súťaž a záujem o účasť vo verejnom obstarávaní mohlo prejaviť menej potenciálnych záujemcov než v prípade umožnenia predkladať ponuky na jednotlivé časti zákazky osobitne. Podľa Úradu pre verejné obstarávanie mohlo mať uvedeného konanie žalobcu vplyv na výsledok verejného obstarávania. Žalovaný vypracoval záznam z opätovnej kontroly verejného obstarávania - Aktualizácia č. 1 zo dňa 20.6.2016, ktorým zrušil a v plnom rozsahu nahradil predchádzajúci záznam z opätovnej kontroly verejného obstarávania zo dňa 15.8.2014. V súvislosti s počtom a závažnosťou nedostatkov stanovil SORO finančnú opravu vo výške 10% z hodnoty výdavkov v súlade s Metodickým pokynom centrálneho koordinačného orgánu č. 11 k určovaniu výšky vrátenia poskytnutého príspevku alebo jeho časti pri porušení pravidiel a postupov verejného obstarávania a usmernením Európskej komisie o určení finančných opráv, ktoré je potrebné uplatňovať na výdavky financované Úniou v rámci zdieľaného hospodárenia pri nedodržaní pravidiel o verejnom obstarávaní zo dňa 19.12.2013 [príloha rozhodnutia Komisie C(2013) 9527]. SORO zaslal žalobcovi oznámenie o vzniku nezrovnalosti, súčasťou ktorého bola aj správa o zistenej nezrovnalosti č. N21500369/S05 zo dňa 17.1.2017 a žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov s kódom 27110230342/Z03 zo dňa 17.1.2017 v sume 11.804,19 €. Žalobca uvedenú sumu neuhradil. Žalovaný prvostupňovým rozhodnutím č. 12628/2017-M ODMASK, 30544/2017 zo dňa 10.7.2017 uložilo žalobcovi povinnosť vrátiť finančné prostriedky v sume 17.706,29 € Riadiacemu orgánu pre Operačný program Zamestnanosť a sociálna inklúzia. Riadiaci orgán na základe Nariadenia ES č. 1083/2006 kontrolnou činnosťou v zmysle čl. 60 písm. b/ overil, že výdavky na operácie vykázané žalobcom za zrealizované verejné obstarávanie nie sú v súlade s predpismi Spoločenstva a v nadväznosti na Usmernenie COCOF 07/0037/02 zo dňa 29.11.2007 vykonal finančnú opravu; citované Usmernenie je vykonávaním predpisom nariadenia ES č. 1083/2006. Porušenie práva ES spočíva v tom, že výdavky na operácie vykázané žalobcom neboli vykázané v súlade s čl. 9 ods. 5 Nariadenia ES č. 1083/2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1260/1999 (ďalej len nariadenie ES č. 1083/2006) vo väzbe na zmluvu o poskytnutí NFP, na ktorú tento článok odkazuje. Činnosti financované z fondov alebo tie, ktoré dostanú pomoc od EIB alebo iného finančného nástroja musia byť v súlade so zmluvou, s nástrojmi, ktoré boli v jej rámci prijaté, a s politikami a činnosťami Spoločenstva, vrátane pravidiel hospodárskej súťaže, o zadávaní verejných zákaziek, o ochrane a zlepšovaní životného prostredia a o odstraňovaní nerovností a podpore rovnoprávnosti medzi mužmi a ženami (čl. 9 ods. 2 a ods. 5 Nariadenia ES č. 1083/2006, Usmernenie COCOF 07/0037/02 zo dňa 29.11.2007, čl. 12 nariadenia ES č. 1260/1999). Následne, porušenie právnych predpisov SR vo väzbe na čl. 60 písm. b/ Nariadenia č. 1083/2006 spočíva v nedodržaní ustanovení zákona č. 25/2006 Z.z. Konanie žalobcu teda naplnilo charakteristické znaky pojmu „nezrovnalosť“ podľa čl. 2 ods. 7 Nariadenia ES č. 1083/2006 a čl. 1a bod 1 Nariadenia Komisie (ES) č. 2035/2005, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1681/94 o nezrovnalostiach a získavaní neoprávnene vyplatených čiastok späť v súvislosti s financovaním štrukturálnych politík a o organizácii informačného systému v tejto oblasti. Prostriedky EÚ predstavujú príjem štátneho rozpočtu SR podľa § 7 ods. 2 zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 523/2004 Z.z.), vedú sa na osobitných účtoch Ministerstva financií SR v Štátnej pokladnici a ich použitie je limitované § 8 ods. 3 citovaného zákona. Prostriedky EÚ, ktorých použitie je účelovo určené na spolufinancovanie operačného programu, sú vedené na mimorozpočtovom účte Ministerstva financií SR a ten je súčasťou štátneho rozpočtu, z ktorého sú prevedené na príslušný príjmový účet až po schválení súhrnnej žiadosti o platbu na základe čiastkového výkazu výdavkov. Následne sú prostriedky EÚ a štátneho rozpočtu SR preúčtované na účet prijímateľa (žalobcu). Nenávratný finančný príspevok bol teda žalobcovi poskytnutý zo zdrojov EÚ aj zo štátneho rozpočtu SR. Preto vyhodnotil námietku žalobcu, že mu boli poskytnuté len prostriedky zo štátneho rozpočtu SR, za neopodstatnenú. Minister napadnutým rozhodnutím č. 11583/2018-M_OMPČ zo dňa 5.3.2018 potvrdil prvostupňové rozhodnutie č. 12628/2017-M ODMASK, 30544/2017 zo dňa 10.7.2017 a rozklad žalobcu zamietol. Prvostupňové rozhodnutie považoval za vecne a právne správne. Minister poukázal na to, že žalobca postupoval pri zadávaní zákazky na vzdelávanie v rozpore s § 9 ods. 4 zákona č. 25/2006 Z.z., keď stanovil kratšiu lehotu na prijímanie žiadostí o súťažné podklady ako lehotu na predkladanie ponúk, a najmä v rozpore s princípom hospodárnosti a nediskriminácie uchádzačov, a keď spojil do jedného verejného obstarávania viaceré školiace aktivity, hoci z dokumentácie nevyplýva nevyhnutnosť ich spojenia do jedinej zákazky, čím žalobca obmedzil hospodársku súťaž. V prípade rozdelenia zákazky na jednotlivé časti totiž mohlo prejaviť záujem o účasť v tomto verejnom obstarávaní viac potenciálnych záujemcov. Konanie žalobcu je v priamom rozpore s § 9 ods. 4 zákona č. 25/2006 Z.z. Prvostupňový správny orgán dostatočne podrobne odôvodnil svoje stanovisko k pojmu „nezrovnalosť“, preukázal naplnenie pojmových znakov nezrovnalosti a dostatočne presne vymedzil ustanovenie práva ES, ktoré žalobca porušil. Zdôraznil, že výstupy Úradu pre verejné obstarávanie sú pre žalovaného záväzné. Poukázal na § 27a ods. 4 zákona č. 528/2008 Z.z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva (ďalej len zákon č. 528/2008 Z.z.). II. Žaloba Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia ministra č. 11583/2018-M_OMPČ zo dňa 5.3.2018, jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie; uplatnil si nárok na náhradu trov konania. Namietal nesprávne právne posúdenie veci. Žalobca navrhol prerušenie konania a podanie návrhu na Ústavný súd SR podľa čl. 125 ods. 1 Ústavy SR na konanie o súlade § 14 ods. 18 a § 27a ods. 5 zákona č. 528/2008 Z.z. s Ústavou SR. Žalobca sa domnieva, že § 14 ods. 18 zákona č. 528/2008 Z.z. nemožno aplikovať na konania podľa § 27a ods. 5 tohto zákona a vzťahujú sa len na schvaľovanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok, t.j. rozhodnutia o schválení alebo neschválení projektov. Uvedomuje si, že v zmysle § 14 ods. 18 zákona č. 528/2008 Z.z. by sa rozhodnutia vydané podľa § 27a ods. 5 súdom nemali preskúmavať, toto ustanovenie však považuje za protiústavné. Protokol Úradu pre verejné obstarávanie je jedinou podmienkou pre vydanie rozhodnutia podľa § 27a ods. 5 zákona č. 528/2008 Z.z., ktorá nie je samostatne preskúmateľná súdom. Ak by bol striktne aplikovaný § 14 ods. 18 zákona č. 528/2008 Z.z., bol by zbavený akejkoľvek možnosti domáhať sa ochrany svojich práv a preskúmania rozhodnutia žalovaného vydaného podľa § 27a ods. 5 citovaného zákona. K meritu veci žalobca uviedol, že žalovaný schválil verejné obstarávanie ešte pred realizáciou projektu, a preto v dobrej viere pristúpil k uzatvoreniu zmluvy s víťazným uchádzačom a začal realizovať projekt; zdôraznil, že zmluvu uzatvoril podľa predpisov súkromného práva, nie verejného práva. Žalovaný počas realizácie projektu vykonal kontrolu dodržiavania predpisov verejného obstarávania minimálne trikrát a vždy s explicitným alebo implicitným záverom, že žalobca neporušil predpisy verejného obstarávania. Na základe kontroly vykonanej Úradom pre verejnej obstarávanie aj žalovaný zopakoval kontrolu, zaznamenal ju v Aktualizácii č. 1 záznamu z administratívnej kontroly verejného obstarávania zo dňa 20.6.2016 a konštatoval porušenie predpisov verejného obstarávania. Žalobca namietal, že nemal možnosť sa vyjadriť k podkladom pred vydaním aktualizácie č. 1 s tým, že žalovaný porušil svoju povinnosť vykonať administratívnu kontrolu verejného obstarávania riadne a s odbornou starostlivosťou. Namietal, že žalovaný sa nevysporiadal s jeho námietkami uvedenými v rozklade - nezrovnalosť identifikovaná žalovaným nenapĺňa pojmové znaky nezrovnalosti podľa čl. 2 ods. 7 nariadenia ES č. 1083/2006; žalobcovi neboli poskytnuté prostriedky ES, ale prostriedky štátneho rozpočtu SR. Prípadné porušenie práva SR nemožno považovať za porušenie práva ES, keďže ide o odlišné právne poriadky, čo žalobca preukázal aj znaleckým posudkom. Zákon č. 528/2008 Z.z. neobsahuje definíciu nezrovnalosti, len čl. 2 ods. 7 nariadenia ES č. 1083/2006 a žalovaný neoznačil žiadne konanie žalobcu, ktorým by porušil citované ustanovenie nariadenia. Ak neexistuje nezrovnalosť, nemožno vykonať finančnú opravu a konať podľa § 27a ods. 5 zákona č. 528/2008 Z.z. III. Vyjadrenie žalovaného Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu žalobcu zamietnuť. V podrobnostiach sa pridržiaval odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a doplnil námietku nedostatku kompetencie správneho súdu preskúmať napadnuté rozhodnutie s poukazom na § 14 ods. 18 zákona č. 528/2008 Z.z. Na poskytnutie pomoci a podpory nie je právny nárok. Zmluva o poskytnutí NFP bola uzatvorená podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka a § 15 ods. 1 zákona č. 528/2008 Z.z. SORO eviduje dokumentáciu týkajúcu sa realizovaného projektu a táto má charakter úkonov vykonávaných v rámci plnenia záväzkov a výkonu práv zo zmluvy o NFP. Túto dokumentáciu nemožno stotožňovať s administratívnym spisom k správnemu konaniu, v ktorom bolo vydané žalobou napadnuté rozhodnutie, a nemožno ju preskúmať v správnom súdnictve. Až následný právny vzťah po začatí správneho konania je verejnoprávnym vzťahom, ktorého predmetom je vyvodenie administratívnej zodpovednosti za porušenie zákona v oblasti verejného obstarávania. Skutkový stav považuje za riadne zistený a napadnuté rozhodnutia za zákonné. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného písomne nevyjadril. IV. Pojednávanie 16. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10 a § 13 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len SSP) rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP, keďže žalobca aj žalovaný súhlasili s rozhodnutím bez nariadenia pojednávania. 17. Okrem uvedeného správny súd poukazuje aj na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj len ESĽP) vo veci Varela Assalino proti Portugalsku zo dňa 25.4.2002, č. sťažnosti 64336/01, v zmysle ktorého ESĽP nedospel k záveru, že článok 6 Dohovoru vždy zahŕňa právo na verejné pojednávanie bez ohľadu na povahu otázky, ktorá má byť vyriešená; je legitímne, keď vnútroštátne orgány berú do úvahy požiadavky efektivity a hospodárnosti konania [rozsudok Jan-Ake Andersson proti Švédsku zo dňa 29.10.1991, séria A č. 212-B, s. 45, § 27; rozsudok Allan Jacobsson proti Švédsku (č. 2) zo dňa 19.2.1998, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I, s. 168, § 46; rozsudok Schuler-Zgraggen proti Švajčiarsku z 24.júna 1993, séria A č. 263, s. 19, § 58]. V konaní, v ktorom sa majú riešiť iba právne otázky, postačuje preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie a pre spor z nich vyplývajúci sa javia byť výhodnejšie skôr písomné vyjadrenia ako ústne prednesy. V predmetnom konaní sa správny súd (ktorý nie je súdom skutkovým, ale preskúmava zákonnosť napadnutého rozhodnutia, teda jeho právnu stránku) na základe predloženého administratívneho spisu zameral na skúmanie právnej otázky a správnosť aplikácie ustanovení zákona č. 528/2008 Z.z. a Nariadenia ES č. 1083/2006, preto aj v tomto konaní možno postupovať podľa záverov ESĽP vyjadrených vo vyššie citovaných rozhodnutiach a vo veci rozhodnúť bez nariadenia pojednávania. V. Relevantné právne predpisy 18. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 19. Podľa § 14 ods. 18 zákona č. 528/2008 Z.z. rozhodnutia vydané v konaní podľa tejto časti zákona nie sú preskúmateľné správnym súdom. 20. Podľa § 27a ods. 1 zákona č. 528/2008 Z.z. ak riadiaci orgán na základe vlastného podnetu alebo podnetu iného orgánu zistí porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, prostredníctvom žiadosti o vrátenie vyzve prijímateľa na vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho časti vzťahujúceho sa na predmet zákazky; ak iný orgán ako riadiaci orgán zistí porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, a riadiaci orgán s týmto zistením nesúhlasí, riadiaci orgán podá podnet orgánu podľa osobitného predpisu. 21. Podľa § 27a ods. 3 písm. b/ zákona č. 528/2008 Z.z. ak bolo na základe podnetu podľa odseku 2 zistené porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, riadiaci orgán podá podnet správnemu orgánu na konanie podľa odseku 5, ak bolo zistené porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania uvedené v protokole, ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, a za ktoré sa neukladá pokuta podľa písmena a). 22. Podľa § 27a ods. 5 zákona č. 528/2008 Z.z. správny orgán na základe podnetu podľa odseku 3 alebo odseku 4 rozhodne o vrátení jeden a pol násobku sumy uvedenej v žiadosti o vrátenie podľa odseku 1 alebo odseku 4, najviac však do výšky 100% poskytnutého príspevku alebo jeho časti vzťahujúcich sa na predmet zákazky. 23. Podľa § 27a ods. 9 zákona č. 528/2008 Z.z. na konanie podľa odseku 5 sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Prostriedky Európskej únie schválené certifikačným orgánom vráti prijímateľ, ak ide o porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, na osobitný účet ministerstva financií vedený v Štátnej pokladnici. Prostriedky Európskej únie neschválené certifikačným orgánom a prostriedky štátneho rozpočtu vráti prijímateľ do rozpočtu príslušnej platobnej jednotky podľa osobitného predpisu. Zvýšenie sumy uvedenej v žiadosti o vrátenie podľa odseku 1 alebo odseku 4, o ktorom rozhodol správny orgán podľa odseku 5, vráti prijímateľ na príjmový účet platobnej jednotky podľa osobitného predpisu. 24. Podľa čl. 2 ods. 7 nariadenia ES č. 1083/2006 na účely tohto nariadenia majú nasledujúce pojmy tento význam: „nezrovnalosť“: akékoľvek porušenie ustanovení práva Spoločenstva, ktoré vyplýva z konania alebo opomenutia hospodárskeho subjektu, dôsledkom čoho je alebo by bolo poškodenie všeobecného rozpočtu Európskej únie zaťažením všeobecného rozpočtu neoprávnenou výdavkovou položkou. 25. Podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy SR kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd. 26. Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy SR výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou. 27. Podľa § 25 SSP ak tento zákon neustanovuje inak, použijú sa na konanie pred správnym súdom primerane ustanovenia prvej a druhej časti Civilného sporového poriadku okrem ustanovení o intervencii. Ak niektorá otázka nie je riešená ani v Civilnom sporovom poriadku, správny súd postupuje primerane podľa základných princípov konania tak, aby sa naplnil účel správneho súdnictva. 28. Podľa § 162 ods. 3 zákona č. 1600/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len CSP) o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej. VI. Posúdenie veci správnym súdom 29. Predmetom konania pred správnym súdom je rozhodnutie ministra o zamietnutí rozkladu a o potvrdení prvostupňového rozhodnutia, ktorým bola žalobcovi uložená povinnosť vrátiť finančné prostriedky v sume 17.706,29 € Riadiacemu orgánu pre Operačný program Zamestnanosť a sociálna inklúzia z dôvodu zistenej nezrovnalosti v procese verejného obstarávania. Medzi účastníkmi bolo sporné, či konanie žalobcu naplnilo definičné znaky nezrovnalosti uvedené v čl. 2 ods. 7 Nariadenia ES č. 1083/2006 a či mu boli poskytnuté prostriedky výlučne zo štátneho rozpočtu SR alebo aj z rozpočtu EÚ. 30. Správny súd sa primárne zaoberal návrhom žalobcu na prerušenie konania a podanie návrhu na začatie konania pred Ústavným súdom SR o súlade právnych predpisov, konkrétne § 14 ods. 18 zákona č. 528/2008 Z.z. s Ústavou SR. 31. Žalobcom namietané ustanovenie § 14 ods. 18 zákona č. 528/2008 Z.z. vylučuje možnosť súdneho prieskumu rozhodnutí vydaných podľa § 27a ods. 5 zákona č. 528/2008 Z.z., teda aj rozhodnutia v predmetnej právnej veci. 32. V prvom rade správny súd uvádza, že v správnom súdnictve je právo na prístup k súdu vymedzené princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia orgánov verejnej správy okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje v § 7 SSP. Vylúčiť však nemožno preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd podľa Listiny základných práv a slobôd. Tento princíp, ktorý je v súlade s požiadavkami kladenými na právny štát, korešponduje s Listinou základných práv a slobôd (čl. 36 ods. 2), ktorá bola vydaná ako ústavný zákon č. 23/1991 Zb., aj s čl. 46 ods. 2 Ústavy SR. 33. Podľa názoru správneho súdu je nepochybné, že preskúmavané rozhodnutie o povinnosti žalobcu vrátiť finančné prostriedky sa jednoznačne dotýka jeho základného práva vlastniť majetok vyjadreného v čl. 20 Ústavy SR, preto ho nemožno vylúčiť zo súdneho prieskumu, tak ako by to predpokladal § 7 písm. h/ SSP, a je potrebné v predmetnej právnej veci aplikovať generálnu klauzulu vyjadrenú v čl. 46 ods. 2 Ústavy SR, zmysel zákona č. 528/2008 Z.z. a SSP interpretovať ústavne konformne (čl. 152 ods. 4 Ústavy SR) a zákonnosť rozhodnutia žalovaného meritórne preskúmať v zmysle ustanovení Správneho súdneho poriadku. 34. Ústavný súd SR už v súvislosti s posudzovaním interpretácie zákonov, hoci v inom kontexte, vyslovil, že všeobecný súd nie je absolútne viazaný doslovným znením zákona, ale môže a musí sa od neho odchýliť, pokiaľ to vyžaduje účel zákona, história jeho vzniku, systematická súvislosť alebo niektorý z ústavnoprávnych princípov (I. ÚS 306/2010, II. ÚS 142/2015). Interpretácia zákona však nemôže popierať účel a zmysel právnej úpravy a vo svojich dôsledkoch reštriktívne zasahovať do základných práv a slobôd, ktorých rešpektovanie je súčasťou základných princípov právneho štátu. 35. Správny súd preto dospel k záveru, že nie je daný dôvod na prerušenie konania, keďže v zmysle 46 ods. 2 Ústavy SR je rozhodnutie vydané podľa § 27a ods. 5 zákona č. 528/2008 Z.z. preskúmateľné správnym súdom, lebo sa dotýka základného práva žalobcu vlastniť majetok. Správny súd z uvedeného dôvodu návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol v rozhodnutí vo veci samej postupom podľa § 25 SSP v spojení s § 162 ods. 3 CSP. 36. V merite veci žalobca namietal tri skutočnosti: (i) nenávratný finančný príspevok mu bol poskytnutý výlučne zo štátneho rozpočtu SR, nie z rozpočtu EÚ, preto (ii) nebolo možné aplikovať čl. 2 ods. 7 Nariadenia ES č. 1083/2006 a označiť jeho konanie vo verejnom obstarávaní ako nezrovnalosť, (iii) žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal s jeho námietkami uvedenými v rozklade. 37. Je nepochybné, že v zmysle § 15 ods. 1 zák. č. 528/2008 Z.z. sa úspešnému predkladateľovi žiadosti pomoc, resp. podpora poskytuje na základe súkromnoprávneho vzťahu, ktorý vychádza zo zmluvy uzavretej podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Ďalej však už žalovaný vystupuje v pozícii orgánu verejnej správy, t.j. ako riadiaci orgán, ktorý zverené finančné zdroje spravuje s dohľadovým vrchnostenským oprávnením, ktoré mu vyplývajú najmä z ustanovení § 24b a nasl. zákona č. 528/2008 Z.z., resp. § 26 zákona č. 528/2008 Z.z. (výkon ochrany finančných záujmov vrátane zistenia nezrovnalostí). Pokiaľ v rámci výkonu svojich oprávnení žalovaný z pozície riadiaceho orgánu zistí existenciu nezrovnalosti, je povinný túto skutočnosť oznámiť žalobcovi ako prijímateľovi (§ 26 ods. 3 zákona č. 528/2008 Z.z.) prostredníctvom správy o zistenej nezrovnalosti. Zákon oprávňuje žalovaného v prípade tvrdeného porušenia pravidiel a postupov verejného obstarávania, aby v tomto štádiu výkonu dohľadových oprávnení žalobcu popri oznámení o zistenej nezrovnalosti vyzval na vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho časti na predmet zákazky (§ 27a ods. 1 zákona č. 528/2008 Z.z.). Zákonodarcom použité oprávnenie „možnosť vyzvať“ je nutné vykladať s prihliadnutím na absenciu vykonať autoritatívny výklad ustanovení zákona č. 25/2006 Z.z. žalovaným v tom zmysle, že ide o uplatnenie notifikačného (oznamovacieho) oprávnenia orgánu verejnej správy v rámci výkonu dohľadových oprávnení. Podľa správneho súdu v žiadnom prípade takto nejde o výkon vrchnostenskej rozhodovacej právomoci ako sa domnieval žalobca. Podľa § 26 ods. 3 zákona č. 528/2008 Z.z. platí, že ak riadiaci orgán zistí nezrovnalosť z vlastného podnetu alebo iného podnetu, je povinný vypracovať a predložiť správu o zistenej nezrovnalosti certifikačnému orgánu, platobnej jednotke a prijímateľovi. Celé štádium výkonu dohľadových oprávnení žalovaného ako riadiaceho orgánu sa ukončuje v okamihu, kedy žalovanému ako riadiacemu orgánu je potvrdené porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania konštatovaného v protokole vypracovanom Úradom pre verejné obstarávanie. Až na uvedenom základe vzniká žalovanému rozhodovacia právomoc rozhodnúť. Pri vydávaní Správ a úradných listov vo forme výzvy na vrátenie finančných prostriedkov poskytnutých podľa zákona č. 528/2008 Z.z. absentuje donucovacia zložka výkonu verejnej moci, t.j. ide o výzvu na „dobrovoľné“ plnenie oznámenej (nie uloženej) povinnosti na základe zistených (t.j. iba tvrdených) skutočností. Z rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR (napríklad R 57/2018, rozhodnutia sp. zn. 5Sžf/26/2012 zo dňa 29.11.2012 a sp. zn. 4Sžf/56/2015 zo dňa 8.6.2016) vyplýva, že Správa o zistenej nezrovnalosti ako taká nepodlieha súdnemu prieskumu v správnom súdnictve, pretože sama o sebe nepredstavuje zásah do práva a právom chráneného záujmu kontrolovaného subjektu (žalobcu). 38. Napadnuté rozhodnutie žalovaného o uložení povinnosti žalobcovi vrátiť konkrétnu sumu už predstavuje spôsobilý predmet súdneho prieskumu (ako aj nemu predchádzajúci proces spolu s podkladovými rozhodnutiami), pretože ide o rozhodnutie vydané v rámci výkonu pôsobnosti žalovaného ako správneho orgánu a v oblasti verejnej správy. 39. Správny súd zistil, že žalobcovi bol na základe zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. Z2711023034201 zo dňa 29.4.2010 schválený nenávratný finančný príspevok v sume 166.047,93 €. Následne žalobca dňa 30.7.2010 zverejnil výzvu na predkladanie ponúk v rámci verejného obstarávania s cieľom zabezpečiť aktivity schválenej žiadosti o nenávratný finančný príspevok na projekt „Kvalitný personál - kvalitné hotelové služby“ s cieľom zvýšenia kvality poskytovaných služieb prostredníctvom tvorby nových pracovných miest a rozvoja odborných a sociálnych kompetencií zamestnancov hotela TOLIAR. Po uzavretí zmluvy s úspešným uchádzačom z verejného obstarávania Úrad pre verejné obstarávanie vykonal u žalobcu kontrolu súladu postupu so zákonom č. 25/2006 Z.z., ktorej výsledkom bol Protokol o výsledku dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní č. 12643-7000/2014-OK/4 zo dňa 8.4.2015 s konštatovanými porušeniami. Žalovaný následne vykonal opätovne kontrolu verejného obstarávania v rámci administratívnej kontroly a vypracoval Aktualizáciu č. 1 Záznamu z administratívnej kontroly verejného obstarávania zo dňa 20.6.2016. 40. Žalovaný v prvostupňovom rozhodnutí podrobne vysvetlil, že žalobca získal nenávratný finančný príspevok zo štátneho rozpočtu SR aj z rozpočtu EÚ. Prostriedky EÚ predstavujú príjem štátneho rozpočtu SR podľa § 7 ods. 2 zákona č. 523/2004 Z.z., vedú sa na osobitných účtoch Ministerstva financií SR v Štátnej pokladnici a ich použitie je limitované § 8 ods. 3 citovaného zákona. Prostriedky EÚ, ktorých použitie je účelovo určené na spolufinancovanie operačného programu, sú vedené na mimorozpočtovom účte Ministerstva financií SR a ten je súčasťou štátneho rozpočtu, z ktorého sú prevedené na príslušný príjmový účet až po schválení súhrnnej žiadosti o platbu na základe čiastkového výkazu výdavkov. Následne boli prostriedky EÚ a štátneho rozpočtu SR preúčtované na účet prijímateľa (žalobcu). Z uvedeného dôvodu je námietka žalobcu nedôvodná. 41. Následne je možné aplikovať aj európske právo - konkrétne čl. 2 ods. 7 Nariadenia ES č. 1083/2006, ktorý definuje nezrovnalosť ako akékoľvek porušenie ustanovení práva Spoločenstva, ktoré vyplýva z konania alebo opomenutia hospodárskeho subjektu, dôsledkom čoho je alebo by bolo poškodenie všeobecného rozpočtu Európskej únie zaťažením všeobecného rozpočtu neoprávnenou výdavkovou položkou. Je nepochybné, že žalobca sa dopustil nezrovnalosti, keď vo verejnom obstarávaní porušil ustanovenie § 9 ods. 4 zákona č. 25/2006 Z.z., ktoré mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania (určil kratšiu lehotu na vyžiadanie súťažných podkladov ako lehotu na predkladanie ponúk a kumuloval viaceré navzájom nesúvisiace vzdelávacie aktivity do jedného verejného obstarávania, čím sa zúžila hospodárska súťaž a prístup ďalších potenciálnych uchádzačov do predmetného verejného obstarávania). Protokol Úradu pre verejné obstarávanie o zistenom porušení zákona č. 25/2006 Z.z. je pre žalovaného záväzný. Na základe takto vykonanej kontroly procesu verejného obstarávania potom žalovaný správne dospel k záveru o vzniku nezrovnalosti a žalobcovi uložil povinnosť vrátiť časť finančného príspevku vo forme rozhodnutia podľa § 27a ods. 5 zákona č. 528/2008 Z.z. 42. Z administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že žalobca sa dňa 14.12.2016 písomne vyjadril k Záznamu z administratívnej kontroly verejného obstarávania - aktualizácia č. 1 a Implementačnej agentúre žalovaného ho doručil dňa 19.12.2016. Preto nie je pravdivé jeho tvrdenie, že sa k aktualizácii č. 1 nemohol vyjadriť. Jeho právny zástupca aj dňa 22.5.2017 nahliadol do administratívneho spisu a oboznámil sa s ním v celom rozsahu, vrátane aktualizácie č. 1 k záznamu z administratívnej kontroly verejného obstarávania. Následne žalobca predložil písomné vyjadrenie (zo dňa 5.6.2017, doručené žalovanému dňa 9.6.2017). 43. K námietke žalobcu, že sa žalovaný nevysporiadal s jeho námietkami uvedenými v rozklade, správny súd uvádza, že odôvodnenie druhostupňového rozhodnutia je síce stručné, je však zrozumiteľné a dáva otázky na všetky podstatné námietky žalobcu týkajúce sa výkladu pojmu „nezrovnalosť“, výsledku kontroly vykonanej Úradom pre verejné obstarávanie, aplikácie Nariadenia ES č. 1083/2006 a vyčíslenia sumy finančného príspevku, ktorý má žalobca vrátiť. Je potrebné mať na pamäti, že prvostupňové a druhostupňové administratívne konanie a rozhodnutia tvoria jeden celok, preto ak druhostupňový správny orgán odkázal pri výklade pojmu „nezrovnalosť“ na podrobné odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia, postupoval v súlade so Správnym poriadkom (§ 59) a právo žalobcu na riadne odôvodnenie rozhodnutia neporušil. 44. Vychádzajúc z uvedených skutočností a citovaných právnych predpisov správny súd dospel k záveru, že konanie aj rozhodnutie žalovaného sú v súlade so zákonom č. 528/2008 Z.z. a Nariadením ES č. 1083/2006, rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov obsahujú jasné a zrozumiteľné odôvodnenie, ktoré oprávnene vyústilo do ich výrokov, preto žalobu zamietol ako nedôvodnú podľa § 190 SSP. 45. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože nezistil dôvody, na základe ktorých možno od žalobcu spravodlivo požadovať, aby znášal trovy žalovaného. 46. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jeden mesiac od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).