Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/110/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018200981 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Fulcová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1018200981.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Mestská časť Bratislava-Karlová Ves, IČO: 00 603 520, so sídlom Námestie sv. Františka 8, 842 62 Bratislava, proti žalovanému v 1. rade: Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, so sídlom: Námestie slobody 6, 810 05 Bratislava, IČO: 30 416 094, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo 79/2017, Číslo: 21121/2017/SL/55603-M zo dňa 24.11.2017, žalovanému v 2. rade: Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky, IČO: 00 151 866, so sídlom Tomášikova 46, 832 05 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OVBP2-2016/41554/KVJ zo dňa 18.05.2016 takto r o z h o d o l : Správny súd žalobu o d m i e t a. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh doterajšieho administratívneho konania 1. Stavebný úrad-mestská časť Bratislava-Karlova Ves (ďalej len „stavebný úrad“) podal dňa 06.12.2016 na Krajskú prokuratúru Bratislava podnet, ktorým sa domáhal podania protestu prokurátora proti rozhodnutiu nadriadeného správneho orgánu Okresného úradu Bratislava odboru výstavby a bytovej politiky (ďalej len „okresný úrad“) č. OU-BA-OVBP2-2016/41554/KVJ zo dňa 18.05.2016. 2. Podnetom napadnutým rozhodnutím okresný úrad na základe odvolania účastníkov konania zrušil rozhodnutie stavebného úradu-mestská časť Bratislava-Karlova Ves č. KV/SU/3512/2015/19408/TP zo dňa 16.12.2015 o stavebnej uzávere vo vymedzenom území v zóne „Karloveská zátoka“. 3. Zrušujúce rozhodnutie okresný úrad odôvodnil tým, že odvolaním napadnuté rozhodnutie stavebného úradu vychádzalo z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a tiež stavebný úrad nepreukázal, a to vo väzbe na dodržanie zákonných podmienok odôvodnenosť konania a rozhodnutia o stavebnej uzávere. 4. Proti zrušujúcemu rozhodnutiu okresného úradu podala Krajská prokuratúra Bratislava (ďalej len „krajská prokuratúra“) pod č. Kd 468/16/1100-12 dňa 20.03.2017 protest, v ktorom namietala, že protestom napadnuté rozhodnutie je nezákonné, pretože ním bolo porušené ust. § 3 ods. 1; ust. § 3 ods. 5; ust. § 46 a ust. § 47 ods. 3 zák č.71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „správny poriadok“). Krajská prokuratúra poukázala na to, že nedostatky vytýkané okresným úradom v zrušujúcom rozhodnutí stavebnému úradu, a to nedostatočne zistený skutkový stav vôbec nie sú dané, rovnako, ako nedostatočné preukázanie a zdôvodnenie potreby vyhlásenia stavebnej uzávery týkajúcej sa vymedzeného územia v rámci zóny „Karloveská zátoka“. Podľa názoru krajskej prokuratúry tým, že na základe uznesenia miestneho zastupiteľstva mestskej časti-Bratislava-Karlova Ves č. 104/2011 zo dňa 14.06.2011, začala mestská časť dňa 03.01.2012 obstarávanie územného plánu zóny „Karloveská zátoka“, stavebný úrad dostatočne preukázal dodržanie zákonných podmienok odôvodňujúcich konanie a rozhodnutie o stavebnej uzávere. Krajská prokuratúra tak dospela k záveru, že rozhodnutie okresného úradu o zrušení rozhodnutia stavebného úradu o stavebnej uzávere je nezákonné a je potrebné ho zrušiť. 5. Okresný úrad podanému protestu krajskej prokuratúry nevyhovel a predložil ho dňa 19.04.2017 spolu so spisovým materiálom Ministerstvu dopravy a výstavby Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“), ktoré rozhodnutím č. 17137/2017/SV/36843 zo dňa 30.05.2017 protestu krajskej prokuratúry nevyhovelo a protestom napadnuté rozhodnutie okresného úradu nezrušilo. 6. Rozhodnutie o nevyhovení protestu krajskej prokuratúry ministerstvo odôvodnilo tým, že sa nestotožňuje s názorom krajskej prokuratúry uvedeným v proteste, že okresný úrad nesprávne vyhodnotil, že stavebný úrad v konaní, ako aj vo vydanom rozhodnutí, nepreukázal dostatočne dôvodnosť vyhlásenej stavebnej uzávery v území zóny „Karloveská zátoka“. Ministerstvo sa vo svojom rozhodnutí stotožnilo s názorom okresného úradu uvedeným v jeho zrušujúcom rozhodnutí, že stavebný úrad nepreukázal splnenie zákonných podmienok odôvodňujúcich vyhlásenie stavebnej uzávery v rámci zóny „Karloveská zátoka“. Podľa ministerstva z dikcie ust. § 39d ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len „stavebný zákon“) vyplýva, že len samotný fakt začatia obstarávania príslušnej územnoplánovacej dokumentácie nepostačuje k vyhláseniu stavebnej uzávery, ale stavebný úrad je povinný riadne odôvodniť na základe relevantných podkladov začatie konania o stavebnej uzávere. Z odôvodnenia rozhodnutia stavebného úradu o vyhlásení stavebnej uzávery však podľa názoru ministerstva nevyplývajú žiadne konkrétne stavebné činnosti, ktoré by mohli reálne sťažiť alebo znemožniť budúce využívanie územia podľa pripravovaného územného plánu zóny do tej miery, že by bolo nutné vyhlásiť stavebnú uzáveru a znemožniť tým nakladanie s vlastným majetkom všetkým vlastníkom nehnuteľností v riešenom území. Z uvedených dôvodov nepovažovalo ministerstvo protestom napadnuté rozhodnutie okresného úradu za nezákonné a z tohto dôvodu protestu krajskej prokuratúry nevyhovelo. 7. Proti rozhodnutiu ministerstva o nevyhovení protestu podala krajská prokuratúra rozklad, rovnako rozklad podal aj žalobca, o ktorom rozhodol žalovaný v 1. rade tak, že rozhodnutím č. 79/17, č.k. 21121/2017/SL/55603-M zo dňa 24.11.2017 rozklad podaný krajskou prokuratúrou, ako aj rozklad podaný žalobcom zamietol a rozhodnutie o nevyhovení protestu potvrdil. Rovnako ako ministerstvo aj žalovaný v 1. rade dospel v rozhodnutí k záveru, že stavebný úrad nezabezpečil podklady preukazujúce existenciu takých stavebných činnosti, ktoré by mohli sťažiť alebo znemožniť budúce využívanie územia podľa pripravovaného územného plánu zóny, teda si nezabezpečil dostatočné podklady pre posúdenie vydania rozhodnutia o stavebnej uzávere. Na základe toho okresný úrad správne z tohto dôvodu zrušil rozhodnutie stavebného úradu, pretože viedlo k porušeniu ust. § 39d ods. 1 stavebného zákona, ktorým sa stanovujú podmienky pre začatie územného konania o stavebnej uzávere. Z uvedených dôvodov žalovaný v 1. rade rozklad podaný krajskou prokuratúrou ako aj rozklad podaný žalobcom zamietol a rozhodnutie ministerstva o nevyhovení protestu krajskej prokuratúry potvrdil. II. Právna argumentácia žalobcu 8. Žalobca podanou žalobou napáda rozhodnutie žalovaného v 1. rade, ktorým nevyhovel rozkladu podanému krajskou prokuratúrou ani rozkladu podanému žalobcom proti rozhodnutiu ministerstva o nevyhovení protestu krajskej prokuratúry podaného proti rozhodnutiu okresného úradu, ktorým zrušil rozhodnutie stavebného úradu o stavebnej uzávere v zóne „Karloveská zátoka“. V dôvodoch žaloby poukázal na to, že rozhodnutia žalovaného v 1. rade o zamietnutí rozkladu a potvrdení rozhodnutia o nevyhovení protestu prokurátora, ako aj rozhodnutia žalovaného v 2. rade sú založené na nesprávnom právnom posúdení veci a preto sú nezákonné a navrhuje ich zrušenie správnym súdom. III. Relevantné právne predpisy 9. Podľa § 20 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z.z. v znení zmien a doplnkov (ďalej len „zákon o prokuratúre“), prokurátor vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy pri výkone verejnej správy v rozsahu ustanovenom týmto zákonom. Výkon dozoru funkčne súvisí s uplatnením oprávnení prokurátora v konaní pred správnym súdom podľa osobitného predpisu. 10. Podľa § 23 ods. 4 zákona o prokuratúre, konanie o proteste prokurátora je osobitné konanie, v ktorom sa rozhoduje, či správnym aktom orgánu verejnej správy uvedeným v § 21 ods. 1 písm. a) bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis. 11. Podľa § 24 ods. 14 zákona o prokuratúre, ak orgán verejnej správy nevyhovie protestu prokurátora a nezruší ním napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie, je prokurátor oprávnený podať proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy správnu žalobu na správny súd podľa osobitného predpisu. 12. Podľa § 2 ods. 2 zákona č.162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 13. Podľa § 61 písm. b) SSP, žaloba je procesný úkon, ktorým prokurátor uplatňuje svoje oprávnenie chrániť zákonnosť, ak jeho opatreniam podľa osobitného predpisu nebolo vyhovené, alebo generálny prokurátor uplatňuje svoje oprávnenie podľa osobitného predpisu. 14. Podľa § 98 ods. 1 písm. d) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná oneskorene. 15. Podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná zjavne neoprávnenou osobou. 16. Podľa § 177 ods. 2 SSP, ochrany iných ako subjektívnych práv sa môže domáhať len prokurátor alebo subjekt výslovne na to oprávnený zákonom. 17. Podľa § 178 ods. 2 SSP, prokurátor môže podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak orgán verejnej správy nevyhovel jeho protestu a nezrušil ním napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie. 18. Podľa § 181 ods. 1 SSP, fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 19. Podľa § 181 ods. 4 SSP, zmeškanie lehoty podľa odsekov 1 až 3 nemožno odpustiť. IV. Právne posúdenie veci 20. Podanou žalobou žalobca napáda rozhodnutie žalovaného v 1. rade ako orgánu verejnej správy, ktorým žalovaný v 1. rade zamietol rozklad podaný krajskou prokuratúrou proti rozhodnutiu ministerstva, ktorým nevyhovelo protestu prokurátora a protestom napadnuté rozhodnutie okresného úradu nezrušilo a toto jeho rozhodnutie potvrdil. Rovnako žalobca žalobou napáda aj rozhodnutie žalovaného v 2. rade, ktorým zrušil rozhodnutie stavebného úradu o stavebnej uzávere. 21. Protest prokurátora je právnym prostriedkom dozoru prokurátora nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy, ktorým prokurátor, ako univerzálny orgán ochrany zákonnosti, vždy primárne sleduje verejný záujem na ochrane zákonnosti, čím primárne chráni objektívne právo (zákonnosť). 22. V prípade ak orgán verejnej správy v konaní o proteste prokurátora protestu nevyhovie a protestom napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy nezruší, zákon (ust. § 24 ods. 14 zákona o prokuratúre a ust. § 177 ods. 2 SSP) poskytuje prokurátorovi možnosť podať proti takémuto rozhodnutiu alebo opatreniu orgánu verejnej správy správnu žalobu, čo je prejavom princípu funkčnej súvislosti netrestného dozoru prokuratúry a správneho súdnictva. Účel tohto princípu spočíva v tom, že ak v dôsledku protestom napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy dôjde k „sporu o zákonnosť“ medzi prokurátorom a orgánom verejnej správy rozhodujúcim o proteste, môže prokurátor tento „spor o zákonnosť“ preniesť z roviny administratívneho konania, kde mu nebolo vyhovené, pred správny súd, ktorý o ňom rozhodne s konečnou platnosťou. 23. Ust. § 177 ods. 2 SSP umožňuje domáhať sa všeobecnou správnou žalobou ochrany zákonnosti prokurátorovi a iným subjektom ustanovených zákonom. S týmto vymedzením oprávnenia prokurátora na podanie všeobecnej správnej žaloby v súvislosti s ochrannou zákonnosti, potom úzko súvisí aj výlučná aktívna žalobná legitimácia prokurátora, ktorú upravuje ust. § 178 ods. 2 SSP. Výlučná aktívna žalobná legitimácia prokurátora spočíva v tom, že správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy, ktorým protestu prokurátora nevyhovel a protestom napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy nezrušil je oprávnený podať len prokurátor (ust. § 178 ods. 2 SSP). 24. V danom prípade žalobcom podaná žaloba smeruje proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy, ktorým nebolo vyhovené protestu prokurátora a protestom napadnuté rozhodnutie Okresného úradu Bratislava odboru výstavby a bytovej politiky, ktorým zrušil rozhodnutie stavebného úradu-mestská časť Bratislava- Karlova Ves o stavebnej uzávere v zóne „Karloveská zátoka“ nebolo zrušené, a preto je podľa ust. § 178 ods. 2 SSP na podanie všeobecnej správnej žaloby oprávnený výlučne prokurátor, lebo výhradne jemu zákon v takomto prípade zveril aktívnu žalobnú legitimáciu. 25. Podanie správnej žaloby na to oprávnenou osobou je jednou z procesných podmienok konania, na ktoré súd prihliada z úradnej povinnosti a v prípade, že táto podmienka nie je naplnená predstavuje to neodstrániteľnú prekážku konania, ktorá má za následok odmietnutie správnej žaloby. V prejednávanej veci správnu žalobu smerujúcu proti rozhodnutiu žalovaného v 1. rade, ako orgánu verejnej správy, ktorým nebolo vyhovené protestu prokurátora a protestom napadnuté rozhodnutie okresného úradu nebolo zrušené, nepodal prokurátor ale právnická osoba, ktorú však správny súdny poriadok na podanie správnej žaloby proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy o nevyhovení protestu neoprávňuje. Preto krajský súd správnu žalobu proti rozhodnutiu žalovaného v 1. rade podľa ust. § 98 ods. 1 písm. e) SSP odmietol, ako podanú zjavne neoprávnenou osobou. 26. Žalobca podanou žalobou napáda aj rozhodnutie žalovaného v 2. rade, ktorým bolo zrušené rozhodnutie stavebného úradu o stavebnej uzávere v zóne „Karloveská zátoka“. 27. Rozhodnutie žalovaného v 2. rade bolo žalobcovi oznamované verejnou vyhláškou, teda podľa ust. § 26. ods. 2 Správneho poriadku, bolo po dobu 15 dní vyvesené na úradnej tabuli správneho orgánu, v danom prípade stavebného úradu a posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia rozhodnutia t.j. oznámenia. 28. Na rozhodnutí žalovaného v 2. rade žalovaný vyznačil právoplatnosť rozhodnutia, ktorým je deň 01.06.2016. Ust. § 52 ods. 1 Správneho poriadku, pre právoplatnosť rozhodnutia vyžaduje splnenie dvoch podmienok súčasne, a to riadne oznámenie rozhodnutia a nemožnosť toto rozhodnutie napadnúť riadnym opravným prostriedkom. Rozhodnutie žalovaného v 2. rade, ako rozhodnutie druhostupňového orgánu, nie je možné napadnúť riadnym opravným prostriedkom, preto pre určenie právoplatnosti rozhodnutia je rozhodujúci deň jeho oznámenia. Rozhodnutie žalovaného v 2. rade nadobudlo právoplatnosť dňom 01.06.2016, teda účastníkom konania a tým aj žalobcovi, bolo verejnou vyhláškou doručené, t.j. oznámené dňa 31.05.2016, čo je posledný deň lehoty vyvesenia rozhodnutia žalovaného v 2. rade na úradnej tabuli, teda deň doručenia t.j. oznámenia rozhodnutia žalovaného v 2. rade žalobcovi a preto rozhodnutie žalovaného v 2. rade nadobudlo právoplatnosť dňom 01.06.2016. 29. Ust. § 181 ods. 1 SSP určuje na podanie správnej žaloby v danom prípade lehotu 2 mesiace, ktorá začína plynúť od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy. Vzhľadom na to, že rozhodnutie žalovaného v 1. rade bolo žalobcovi oznámené najneskôr dňa 31.05.2016, bol žalobca oprávnený podať správnu žalobu v zmysle ust. § 181 ods.1 SSP v lehote 2 mesiacov, teda najneskôr do 31.07.2016. Žaloba však bola podaná dňa 30.01.2018, teda po uplynutí zákonom stanovenej lehoty a toto zmeškanie lehoty nemožno v zmysle ust. § 181 ods. 4 SSP odpustiť. 30. Podanie správnej žaloby v zákonom stanovenej lehote je procesnou podmienkou konania, ktorú súd skúma z úradnej povinnosti. V prípade jej nesplnenia ide o neodstrániteľnú prekážku konania, ktorá má za následok odmietnutie správnej žaloby. Preto krajský súd správnu žalobu smerujúcu proti rozhodnutiu žalovaného v 2. rade podľa ust. § 98 ods. 1 písm. d) SSP odmietol ako podanú oneskorene. 31. Podľa § 170 písm. a) SSP, žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá. 32. O trovách konania súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania nepriznal. 33. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.