Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/116/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018201044 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Dzurdzík PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1018201044.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD. a členov senátu JUDr. Jeanette Hajdinovej a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v spore žalobcu: S. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. S. XXX, XXX XX N. S., zastúpeného: Mgr. Martin Lieskovský, advokát, AK so sídlom Farská č. 40, 949 01 Nitra, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova č. 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SPOU-PO- PK-8/2018 zo dňa 22.05.2018 v spojení s personálnym rozkazom generálneho tajomníka služobného úradu Ministerstva vnútra SR č. 61 zo dňa 07.11.2017, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : I. Rozhodnutie správneho orgánu 1. Žalovaný rozhodnutím č. SPOU-PO-PK-8/2018 zo dňa 22.05.2018 podľa § 243 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil personálny rozkaz generálneho tajomníka služobného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 61 zo dňa 07.11.2017, na základe ktorého bol žalobca podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona prepustený zo služobného pomeru príslušníka PZ. 2. Rozhodnutie bolo odôvodnené okrem priebehu administratívneho konania predovšetkým tým, že prvostupňovému orgánu nebránila žiadna zákonná prekážka, aby v rámci samostatného personálneho konania, po tom, čo zadovážil dostatok dôkazov, ktoré odvolateľovi preukazovali spáchanie protiprávneho konania, nemohol proti nemu prijať personálne opatrenie vydané v súlade s § 192 ods. 1 písm. e) zákona, a to aj napriek tomu, že v zmysle ustanovenia § 191 ods. 1 zákona bolo rozhodnuté o jeho uvoľnení zo služobného pomeru, a to až ku dňu 30.11.2017. Odvolateľ bol totiž v služobnom pomere príslušníka PZ aj po tom, čo mu bol doručený personálny rozkaz riaditeľa KR PZ v Bratislave č. 1577 zo dňa 13.10.2017 o jeho uvoľnení zo služobného pomeru príslušníka PZ a bol povinný plniť služobné úlohy až do 30.11.2017, kedy by jeho služobný pomer skončil jedným z druhov skončenia služobného pomeru podľa § 189 písm. b) zákona, a to uvoľnením. Odvolateľ bol teda aj po nadobudnutí právoplatnosti personálneho rozkazu riaditeľa KR PZ v Bratislave č. 1577 zo dňa 13.10.2017 viazaný služobnou prísahou a bol povinný dodržiavať všetky služobné povinnosti vymedzené zákonom a pokynmi nadriadených, a to až do skončenia posledného dňa trvania služobného pomeru. Preto pokiaľ bol voči nemu v tomto období uplatnený postup v súvislosti s porušením služobnej prísahy zvlášť hrubým spôsobom, nič nebránilo nadriadenému viesť konanie o jeho prepustení a následne prvostupňovému orgánu skončiť odvolateľov stále trvajúci služobný pomer podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona s účinkami časovo predchádzajúcimi dňu predpokladaného ukončenia služobného pomeru uvedenému v rozhodnutí o uvoľnení odvolateľa zo služobného pomeru. 3. Zo znenia ustanovenia § 242 ods. 6 zákona v spojení s § 194 ods. 3 zákona vyplýva, že podanie odvolania proti napadnutému rozhodnutiu, ktorým bol odvolateľ prepustený zo služobného pomeru príslušníka PZ z dôvodu uvedeného v § 192 ods. 1 písm. e) zákona, nemalo odkladný účinok a po jeho doručení sa stalo vykonateľným. Naproti tomu vykonateľnosť personálneho rozkazu riaditeľa KR PZ v Bratislave č. 1577 zo dňa 13.10.2017 mala podľa výroku tohto rozhodnutia nastať až ku dňu 30.11.2017. Možno tak uzavrieť, že pokiaľ generálny tajomník služobného úradu MV SR využil možnosť skončiť služobný pomer odvolateľa v súlade s ustanovením § 194 ods. 3 zákona, je potrebné považovať služobný pomer za skončený dňom doručenia rozhodnutia o prepustení, teda dňom 08.11.2017. S poukazom na túto skutočnosť je možné hoci aj právoplatné rozhodnutie o uvoľnení odvolateľa zo služobného pomeru považovať za nadbytočné, ktoré nezakladá existenciu prekážky právoplatne rozhodnutej veci (res iudicata). Je možné konštatovať, že ním uplatnené námietky neboli spôsobilé spochybniť zákonnosť a vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia a taktiež v súvislosti s vydaním personálneho rozkazu riaditeľa KR PZ v Bratislave č. 1577 zo dňa 13.10.2017 o uvoľnení odvolateľa zo služobného pomeru príslušníka PZ niet zákonného dôvodu na postup podľa ustanovenia § 239a zákona. Nadriadený totiž pri vydávaní napadnutého rozhodnutia prihliadal na všetky rozhodujúce okolnosti, dostatočne zhodnotil dôkazy, ako aj intenzitu porušenia služobnej prísahy a skutočnosť, že odvolateľovo ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Dôvody prepustenia odvolateľa boli bez pochybností dané. V odvolacom konaní nebol zistený žiadny rozpor napadnutého rozhodnutia so všeobecne záväznými, ani inými právnymi predpismi. Napadnuté rozhodnutie bolo vydané na základe presne a úplne zisteného skutočného stavu veci, pričom jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania, preto niet dôvodu na jeho zrušenie. Nadobudnutie právoplatnosti rozhodnutia o uvoľnení odvolateľa zo služobného pomeru príslušníka PZ rovnako tak netvorilo procesnú prekážku postupu vedúceho k vydaniu napadnutého rozhodnutia v čase, kedy odvolateľov služobný pomer naďalej trval, a teda bol viazaný služobnou prísahou príslušníka PZ. 4. Zodpovednosť príslušníkov PZ je širšieho rozsahu a posudzuje sa prísnejšie, čo zodpovedá aj ich spoločenskému postaveniu. Bolo na zhodnotení a následnom rozhodnutí generálneho tajomníka služobného úradu MV SR, ktorý je podľa čl. 3 ods. 2 písm. m) druhý bod nariadenia ministra vnútra SR č. 174/2010 oprávnený prijať voči odvolateľovi personálne opatrenie v súlade s § 192 ods. 1 písm. e) zákona, či protiprávne konanie, ktorého sa odvolateľ dopustil, napĺňa všetky znaky zvlášť hrubého porušenia služobnej prísahy a či jeho ďalšie ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. V danom prípade vedúci služobného úradu MV SR protiprávne konanie odvolateľa vyhodnotil ako konanie, ktoré napĺňa všetky znaky skutkovej podstaty prepustenia podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona a rozhodol sa voči nemu prijať personálne opatrenie v súlade s uvedeným ustanovením zákona. Keďže v čase vydania napadnutého rozhodnutia bol podľa § 233 zákona presne a úplne zistený a preukázaný skutočný stav veci, nie je dôvod na zrušenie tohto rozhodnutia, ktoré bolo vydané na základe zákona a v jeho medziach. 5. Podľa žalovaného zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy spočíva v tom, že odvolateľ nebol čestným a disciplinovaným príslušníkom PZ, keď v čase mimo výkonu štátnej služby po tom, čo požil alkoholické nápoje, viedol osobné motorové vozidlo a zavinil dopravnú nehodu, pri ktorej spôsobil materiálnu škodu. Konal tak v rozpore s ustanoveniami § 4 ods. 2 písm. d), § 17 ods. 1 a § 137 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorých vodič nesmie viesť vozidlo v takom čase po požití alkoholu alebo inej návykovej látky, keď sa alkohol alebo iná návyková látka ešte môžu nachádzať v jeho organizme, je povinný za vozidlom idúcim pred ním dodržiavať takú vzdialenosť, aby mohol včas znížiť rýchlosť jazdy, prípadne zastaviť vozidlo, ak vodič vozidla jazdiaceho pred ním zníži rýchlosť jazdy alebo zastaví, pričom za porušenie pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom sa považuje jazda pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky. Odvolateľ taktiež svojím konaním porušil aj ustanovenia § 48 ods. 3 písm. g) a h) zákona, pretože sa mimo štátnej služby nezdržal konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť PZ alebo ohroziť dôveru v tento zbor a taktiež nedodržal služobnú disciplínu, a to napriek tomu, že v zmysle prvej časti tretieho bodu rozkazu ministra vnútra SR č. 2/2002 v znení rozkazu ministra vnútra SR č. 63/2003 bol oboznámený s tým, že za porušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom sa bude považovať, ak policajt riadi v čase služby alebo mimo času služby motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu alebo iných návykových látok. Splnená mala byť aj ďalšia zákonná podmienka na prepustenie odvolateľa zo služobného pomeru príslušníka PZ, ktorá spočíva v tom, že jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, predovšetkým záujmu na svedomitom plnení základných povinností a dôslednom dodržiavaní služobnej disciplíny všetkými príslušníkmi PZ. Je nezlučiteľné s dôležitými záujmami štátnej služby, aby v služobnom pomere príslušníka PZ zotrval policajt, ktorý aj napriek tomu, že bol oboznámený s opatreniami na zvýšenie disciplíny príslušníkov PZ, sa dopustil konania spočívajúceho vo vedení motorového vozidla po tom, čo preukázateľne požil alkoholické nápoje, spôsobil dopravnú nehodu majúcu za následok materiálnu škodu na svojom majetku, ako aj na majetku iného. 6. Na činnosť príslušníkov PZ sú kladené vyššie nároky, tak počas priameho výkonu štátnej služby, ako aj mimo nej. Každý príslušník PZ má väčšiu zodpovednosť za svoje konanie a pri svojom povolaní a profesii má byť svojím správaním vzorom vo vzťahu k ostatným občanom. prípadným akceptovaním vyššie uvedeného hrubého protiprávneho konania, ktoré bolo odvolateľovi riadne preukázané, by vznikla oprávnená obava, že by mohlo dôjsť k zníženiu úrovne disciplíny aj u ostatných policajtov. Inak povedané, prípadné pripustenie čo i len jedného porušenia služobnej prísahy v intenzite, v ktorej sa ho dopustil odvolateľ, môže do budúcnosti predstavovať taký faktor, v dôsledku ktorého sa zvýši riziko poklesu disciplinovanosti príslušníkov PZ v širšom rozsahu, ako len v odvolateľovom individuálnom prípade, čo by nepochybne malo vplyv na znižovanie profesijných a morálnych nárokov pre výkon štátnej služby príslušníkov PZ, a tým nepopierateľné aj na záujem štátnej služby na svedomitom plnení základných povinností a dôslednom dodržiavaní služobnej disciplíny všetkými príslušníkmi PZ. Už samotné nebezpečenstvo opakovania sa takéhoto počínania si odvolateľa v budúcnosti nedáva záruku toho, že by sa tieto negatívne vplyvy na čestnosť a disciplinovanosť nepreniesli aj do správania sa ostatných príslušníkov PZ, a teda že by v prípade jeho ponechania v služobnom pomere opätovne nedošlo k ohrozeniu vyššie konkretizovaných záujmov štátnej služby. V konečnom dôsledku by akákoľvek tolerancia pri posudzovaní tak nebezpečných negatívnych javov, akým vedenie motorového vozidla pod vplyvom alkoholu, nesporne je, mohla do budúcna spôsobiť, že služobná prísaha, ktorú v zmysle § 17 zákona skladá každý občan pri vzniku služobného pomeru, by zostala iba v rovine prázdnej proklamácie bez jej hlbšieho obsahového naplnenia a bez nutností rešpektovania prevzatého záväzku voči štátu, ku ktorému sa každý služobný pomer príslušníka PZ zakladá (§ 2 ods. 4 zákona). Uvedené podporuje aj obsah prehľadu o disciplinárnych odmenách a disciplinárnych opatreniach odvolateľa, z ktorého vyplýva, že odvolateľ počas trvania jeho služobného pomeru dvakrát zavinene porušil povinnosti policajta v súvislosti s požívaním alkoholických nápojov, resp. s nesplnením povinnosti podrobiť sa dychovej skúške na zistenie alkoholu. 7. Podľa zhodnotenia služobnej činností má odvolateľ dostatočnú znalosť právnych predpisov potrebných pre výkon funkcie a tieto aj vhodným spôsobom uplatňuje. Vykazuje požadovanú úroveň znalostí interných predpisov, ktoré primerane aplikuje pri výkone štátnej služby. Z pohľadu správnosti možno odvolateľov výkon štátnej služby hodnotiť na primeranej úrovni a taktiež prístup k plneniu úloh súvisiacich s výkonom služby je dostatočný, uložené úlohy plní včas v požadovanej kvantite a kvalite s občasnými nedostatkami. Je spoľahlivý, samostatný a iniciatívny, pri riešení úloh hľadá väčšinou optimálne riešenie, pričom sa riadi aj radami skúsenejších kolegov. Pokyny nadriadeného a zverené úlohy sa odvolateľ snaží plniť bez vážnejších nedostatkov, pričom k dodržiavaniu služobnej disciplíny neboli doposiaľ zo strany nadriadených vznesené žiadne námietky. Plnenie si uložených služobných úloh je základnou služobnou povinnosťou každého policajta, a to počas celej doby príslušnosti k PZ, čo priamo vyplýva z ustanovenia § 48 ods. 3 zákona. Nadriadený v tomto konaní posudzoval aj doterajšie služobné výsledky odvolateľa. Vyhodnotením dôkazov dospel k záveru, že tento svojím konaním naplnil znaky prepustenia podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona, a preto generálnemu tajomníkovi služobného úradu MV SR predložil návrh na jeho prepustenie. Zhodnotenie doterajších výsledkov služby patrí do pôsobnosti služobných orgánov v rámci ich práva na voľnú úvahu. Je potrebné uviesť, že plnenie si uložených úloh nie je a ani nemôže byť ospravedlnením pre protiprávne konanie, ktorého sa odvolateľ dopustil. Zákon v ustanovení § 192 ods. 1 písm. e) neobsahuje poľahčujúce hľadiská pre miernejšie posúdenie zvlášť hrubého porušenia služobnej prísahy a služobnej povinnosti, a preto nie je rozhodujúcou ani skutočnosť, že si odvolateľ v rámci svojho služobného zaradenia na OSBS KR PZ v Bratislave riadne plnil svoje povinnosti. Pri hodnotení dôkazov boli teda posudzované a zohľadnené aj predchádzajúce výsledky v jeho služobnej činnosti. II. žaloba a námietky 7. V žalobe žalobca uviedol, že konanie o jeho prepustení bolo začaté na základe tých skutkových okolností, že mal mimo výkonu služby spôsobiť dopravnú nehodu pod vplyvom alkoholu, čim som mal porušiť služobnú prísahu, a to zvlášť hrubým spôsobom. Týmto svojim konaním mal byť nečestným a nedisciplinovaným príslušníkom PZ. Generálny tajomník vo svojom personálnom rozkaze ďalej uviedol, že žalobca sa mal okrem iného dopustiť aj porušenia ustanovenia g 4 ods. 2 písm. d), § 17 ods. 1, § 137 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov. Rovnaký záver je uvedený aj na strane 11 napadnutého rozhodnutia. Je pritom potrebné poukázať na to, že jednak generálny tajomník, ako aj odvolací orgán vychádzali pri vydávaní svojich rozhodnutí aj z vyššie zmieneného spisového materiálu ODI OR OZ Senec, avšak v rozhodnutiach sa neuvádzalo, čí bolo v priestupkovom konaní riadne rozhodnuté, a teda či disponovali už samotným právoplatným rozhodnutím, ktorým by bolo dedukované porušenie vyššie uvádzaných ustanovení zákona o cestnej premávke. Pokiaľ takéto rozhodnutie chýbalo v administratívnom spise týkajúceho sa jeho prepustenia zo služby, tak potom považoval napadnuté rozhodnutie, ako aj personálny rozkaz vydaný generálnym tajomníkom za predčasne vydané rozhodnutia. Je zrejmé, že aj porušenie citovaných ustanovení zákona o cestnej premávke tvorilo podklad, ktorý priviedol generálneho tajomníka a následne aj ministerku vnútra Slovenskej republiky (ako odvolací orgán) k záveru, že žalobca zvlášť hrubým spôsobom porušil služobnú prísahu. Nielen teda tvrdenia generálneho tajomníka, ale ani ministerky vnútra SR nemajú podklad v dôkazoch, ktoré sú podľa znenia odôvodnenia súčasťou administratívneho spisu, keďže je tvrdené, že mal porušiť konkrétne ustanovenia zákona o cestnej premávke, avšak mal za to, že v odôvodnení nie je uvedený žiadny odkaz na rozhodnutie, ktorým by bolo konštatované porušenie vyššie uvedených, konkrétnych ustanovení zákona o cestnej premávke a rovnako, že takéto rozhodnutie ani netvorilo súčasť administratívneho spisu. Takéto konanie považoval preto za konanie, ktorým bolo zasiahnuté do jeho práv. 8.Žalobca sa ďalej odvolával na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.06.2012, spis, zn. 6Sžo/26/2011 s tým, že žalovaný orgán vychádzal zo záverov, ktoré neboli nijakým spôsobom preukázané v čase vydania napadnutého rozhodnutia, a teda logicky ani v čase vydania prvostupňového rozhodnutia. V čase vydania prvostupňového rozhodnutia a následne aj napadnutého rozhodnutia, bolo žalobcovi v rámci trestného konania len vznesené obvinenie, čo však neznamená, že by sa mal dopustil skutku tvoriaceho predmet trestného konania. Nebolo teda v čase vydania ani jedného z uvedených rozhodnutí právoplatne rozhodnuté v trestnom konaní vedenom proti jeho osobe. Tento záver jednoznačne vyplýva zo znenia odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Samotný žalovaný v napadnutom rozhodnutí jednoznačne uvádzal, že pri závere o porušení služobnej prísahy vychádzal zo žalobcovi preukázaného protiprávneho konania. Pokiaľ by túto skutočnosť sám neuvádzal, tak by vznikla úplne iná situácia a bolo by možné nahliadať na prípadné iné dôkazy, ktoré boli objasňované v rámci personálneho konania, avšak žalovaný sa vo svojom rozhodnutí, kde hodnotil aj ..správnosť" prvostupňového rozhodnutia sám privádzal do stavu, kedy vychádzal z údajne preukázaného protiprávneho konania žalobcu a toto považoval za základ pre konštatovanie porušenia služobnej prísahy zvlášť hrubým spôsobom. Takýto postup je neprípustný. Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy SR „Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo." K citovanému článku Ústavy SR, sa Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozsudku zo dňa 12.03.2009, sp. zn. 8 Sžo 147/2008 vyjadril nasledovne: „Základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 je zabezpečenie materiálneho a nie formálneho právneho štátu. Ústavný súd Slovenskej republiky princíp materiálneho právneho štátu prezentoval v právnom názore: „V právnom štáte, v ktorom sú ako neoddeliteľné súčasti okrem iných stelesnené princípy, ako sú právna istota a spravodlivosť (princíp materiálneho právneho štátu) čo možno spoľahlivo vyvodiť z čl. 1 ústavy, sa osobitný dôraz kladie na ochranu tých práv, ktoré sú predmetom jej úpravy. Povinnosťou všetkých štátnych orgánov je zabezpečiť reálnu možnosť ich uplatnenia tými subjektmi, ktorým boli priznané." (l.ÚS 17/1999, Nález z 22.09.1999. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky 1999, s. 365; zhodne l.ÚS 44/1999. Nález z 13.10.1999. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky 1999, s. 382)." 9. Obdobný záver bol prijatý aj v ďalších nálezoch Ústavného súdu Slovenskej republiky, napr. l. ÚS 10/98, l.ÚS 54/02 - Nález z 13.11.2002. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky 2002 II. polrok, s. 750. Ustanovením čl. 1 ods. 2 ústavy sa Slovenská republika zaviazala, že uznáva a dodržiava všeobecne záväzné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná a svoje ďalšie medzinárodné záväzky. intenciách čl. 154c Ústavy Slovenskej republiky Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (publikovaný pod č. 209/1992 Zb.) je súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky a má prednosť pred zákonom, ak zabezpečuje väčší rozsah ústavných práv a slobôd. V zmysle ustálenej judikatúry, ktorá bola premietnutá aj do znenia rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 13.07.2011, spis. zn. 2Sžo/201/2010, je zrejmé, že aj veci správnych deliktov majú v zásade charakter konania o trestnom obvinení a správny orgán musí preto rešpektovať procesné práva obvineného zo správneho deliktu, základné zásady správneho konania a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ktorý zaručuje právo na spravodlivý proces. Podľa Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 24.01.2002, sp, zn. III. ÚS 83/01-85: - „Prezumpcia neviny je jedným zo základov spravodlivého trestného konania, K jej porušeniu dôjde, ak výroky príslušnej úradnej osoby („public officia“), ktoré sa týkajú osoby obvinenej z trestného činu, odrážajú alebo vyjadrujú názor, že je vinná, a to ešte pred tým, ako bola jej vina preukázaná v súlade so zákonom. Postačuje, dokonca aj pri absencii formálneho konštatovania, tiež argumentácia nasvedčujúca tomu, že úradná osoba považuje obvineného za vinného (napr. Daktaras v. Litva, § 41 a obdobne Allenet de Ribemont v. Francúzsko, § 35)." Preto mal žalobca za to, že vydané rozhodnutia - jednak personálny rozkaz generálneho tajomníka služobného úradu MV SR, ako aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, boli vydané spôsobom, ktorý porušuje jemu zaručené právo na spravodlivé súdne konanie a najmä jeho imanentnú zložku, ktorou je prezumpcia neviny. Tým je naplnený predpoklad existencie žalobnej legitimácie v zmysle ustanovenia § 178 ods. 1 SSP, nakoľko popísaným postupom som bol ukrátený na svojich právach. Z obsahu napadnutého rozhodnutia a ani personálneho rozkazu nie je celkom zrejmé, či som bol preškolený s rozkazom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 2/2002 v znení rozkazu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 63/2003 o úlohách na zamedzenie protiprávneho konania príslušníkov PZ v súvislosti s požívaním alkoholu alebo iných návykových látok, s nariadením Ministerstva vnútra č. 18/2008 o niektorých konaniach, ktoré zakladajú dôvod prepustenia príslušníka PZ. Súčasťou spisu síce majú byť doklady, ktoré preukazujú oboznámenie sa s internými predpismi, čo je však veľmi široký pojem, z ktorého nie je možné vyčítať to, či je tento podstatný listinný dôkaz súčasťou spisu. 10. V rámci svojich práv účastníka konania žalobca využil možnosť nahliadnutia do spisu, po ktorom zistil aj nasledovnú skutočnosť. Svedok menom B. K. sa mal písomne vyjadriť k dopravnej nehode zo dňa 15.09.2017. Písomné podanie je datované ku dňu 02.10.2017. Z obsahu nahrávky telefonického rozhovoru, ktorým mala byť nahlásená predmetná dopravná nehoda však vyplýva, že za menovaného svedka telefonovala nejaká iná, nestotožnená osoba, ktorá volala z dôvodu, že menovaný svedok nemal mať znalosť slovenského jazyka. Preto žalobcovi nebolo zrejmé, ako mohol už dňa 02.10.2017 podávať vysvetlenie v podobe písomného vyjadrenia. On sám navrhoval opakovaný výsluch menovanej osoby spolu s tlmočníkom a to už v priebehu personálneho konania, ako aj vo svojom odvolaní. Jeho návrhu však nebolo vyhovené s odôvodnením, že tlmočník nie je potrebný. Jeho návrh na vykonanie dokazovania, ktorý je oprávnený predkladať v zmysle ustanovenia § 238 ods. 3 zákona o štátnej službe, bol však zamietnutý. Zamietnutie jeho návrhu bolo nezákonné z dôvodu, že on nežiadal len o to, aby bol opakovaný výsluch menovanej osoby za prítomnosti tlmočníka, podstatné bolo najmä to, aby bol opakovane vypočutý B. K., a to aj za jeho prítomnosti, nakoľko mal právo byť prítomný pri jeho výsluchu. Žalobca mal za to, že jeho návrh na výsluch B. K. bol zamietnutý len a výlučne z dôvodu toho, že mal byť vypočutý za prítomnosti tlmočníka, avšak prvostupňový ako ani odvolací orgán sa nijako nezaoberal s tým, že žiadal, aby bol tento svedok v prvom rade vypočutý, a to buď s tlmočníkom alebo aj bez tlmočníka. Keďže táto skutočnosť bola nesprávne vyhodnotená zo strany prvostupňového ako aj odvolacieho orgánu, bolo tým zasiahnuté do práva žalobcu navrhovať dôkazy v zmysle ustanovenia § 238 ods. 3 zákona o štátnej službe. V neposlednom rade považoval za zásah do jeho práv aj to, že pri vydávaní personálneho rozkazu sa vychádzalo len zo záznamov, resp. z podaní vysvetlenia osôb, ktoré sa nachádzali na mieste nehody. Tieto osoby mali byť vypočuté tak, aby mu bolo umožnené byť prítomný pri ich výsluchoch. Byť prítomný pri výsluchu osôb, ktoré sa vyjadrujú ku skutku, ktorý mu bol kvázi kladený za vinu, je predsa takisto jednou zo základných zásad práva na obhajobu, a teda práva na spravodlivé súdne konanie. V rozhodnutí o jeho prepustení zo služobného pomeru je na strane 4 uvedené, že „nadriadený zistil dôvod prepustenia zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru dňa 18.09.2017 doručením hlásenia o vznesení obvinenia menovaného (t.j. žalobcu) CVS: SKIS-64/ OISZ-SV 2017.“ Takto zistený dôvod na začatie konania voči jeho osobe považoval za nezákonný a vykonštruovaný, keďže uznesenie o vznesení obvinenia pod tým istým spisovým číslom bolo vyhotovené až dňa 04.10.2017, III. argumenty žalovaného 11. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním v ktorom uviedol, že žalobca bol prepustený zo služobného pomeru personálnym rozkazom na základe návrhu riaditeľa odboru SBS KR PZ v Bratislave, odporučeného riaditeľom KR PZ v Bratislave a odsúhlaseného prezidentom PZ. Žalobca svojím konaním zvlášť hrubým spôsobom porušil služobnú prísahu a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Konanie o prepustení žalobcu zo služobného pomeru začal nadriadený dňa 22.09.2017, o čom ho toho istého dňa upovedomil a požiadal ho o predloženie vyjadrenia k danej veci. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k veci dňa 27.09.2017 uviedol, že sa jedná o podozrenie zo spáchania trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky a vec je v štádiu šetrenia, pričom nie je právoplatne rozhodnuté. Z uvedeného dôvodu preto žiadal, aby bolo konanie vo veci prepustenia zo služobného pomeru zastavené do doby právoplatného rozhodnutia vo veci. Nadriadený následne vykonal vlastné šetrenie, v rámci ktorého, zistil presne a úplne skutočný stav veci a ako dôkazy v zmysle § 238 zákona č. 73/1998 Z.z. spracoval záznam žalobcu k vyjadreniu sa k začatiu konania o prepustení zo dňa 27.09.2017 ako aj vyjadrenie sa k návrhu na prepustenie zo dňa 12.10.2017; využil úradné záznamy spísané H.. C.. U. L. zo dňa 15.09.2017, H.. N. A.om a H.S.. R. D. zo dňa 22.09.2017, spracoval úradný záznam k vyjadreniu sa k udalosti G. S. zo dňa 27.09.2017 a B. K. zo dňa 02.10.2017, ďalej zabezpečil fotokópiu dokumentačného spisovného materiálu predmetnej dopravnej nehody ODI OR PZ Senec ČVS.: ORP-45/SC- ODI1-DN-2017, a to záznam dopravnej nehody s popísaním jej skutkového deja a okolností, zápisnicu o obhliadke miesta dopravnej nehody, zápisnicu o zadržaní a obmedzení osobnej slobody podozrivej osoby, fotokópiu zápisu z predmetných pozitívnych dychových skúšok žalobcu zo dňa 15.09.2017, Certifikát o overení analyzátora dychu č. 1090/321.08/17, prehľad o odmenách a disciplinárnych opatreniach žalobcu; doklady o jeho oboznámení s internými predpismi; zhodnotenie služobnej činnosti žalobcu; stanovisko ZO OZP - Krajská rada OZP pri KR PZ v Bratislave; ako aj ďalší dokumentačný materiál, ktorý je obsahom na vec sa vzťahujúceho spisovného materiálu. Týmito dôkazmi bolo uvedené protiprávne konanie žalobcu dostatočne preukázané. 12. Hliadka 00 PZ Dunajská Lužná v zložení H.. N. A. a H.. R. D. dňa 22.09.2017 v úradnom zázname uviedla, že dňa 15.09.2017 im bola priradená udalosť na Soitron, že medzi Dunajskou Lužnou a Šamorínom je vozidlo Opel mimo cesty. Následne na to sa hovor prerušil a nedalo sa dovolať. V čase o 21.33 hod. sa hliadka dostavila na miesto, kde sa osobné motorové vozidlo zn. Opel Astra ev. č.: M. XXXFF nachádzalo v poli a na krajnici bolo motorové vozidlo Mercedes Benz. Vodič Mercedesu B. K.Ü. uviedol, že do zadnej časti jeho vozidla narazil vodič Opla, ktorý na mieste tvrdil, že on nebol vodič, ktorý spôsobil dopravnú nehodu, ale vodič z miesta ušiel. Nakoľko sa jednalo o dopravnú nehodu, hliadka v čase o 21.40 hod. prostredníctvom Soitronu požiadala, aby sa na miesto dostavil policajt ODI. Účastníci nehody boli vyzvaní, aby zotrvali na mieste dopravnej nehody do príchodu policajta ODI. Hliadka zabezpečovala miesto do príchodu nehodovkára, ktorý si miesto dopravnej nehody prevzal. Na miesto sa dostavil aj dosahový funkcionár riaditeľ OO PZ Dunajská Lužná. Dňa 15.09.2017 bol H.. C.. U. L. - velený ako jednočlenná hliadka ODI Senec v čase od 18.00 hod. do 06.00 hod., operačným strediskom DRU BA vyslaný na preverenie oznámenia o dopravnej nehode medzi obcami Dunajská Lužná a Šamorínom. Na mieste sa už nachádzala hliadka OO PZ Dunajská Lužná. Žalobca na mieste tvrdil, že jeho auto šoférovala priateľka G. S.Q., ktorá sa na miesto dopravnej nehody po čase dostavila s motorovým vozidlom Audi A3 ev. č.: K. XXXCD a zaparkovala na odstavnom mieste pri pravej krajnici vozovky. Bola dotazovaná k spomínanej dopravnej nehode, avšak na otázky odpovedať nevedela. Na miesto sa dostavil dosahový nadriadený riaditeľ OO PZ Dunajská Lužná a za jeho prítomnosti bol žalobca vyzvaný a následne podrobený dychovej skúške na zistenie alkoholu v dychu. V čase o 22.26 hod. mu bola nameraná pozitívna hodnota s výsledkom 0,84 mg/1 a v čase o 23.04 hod. s výsledkom 0,80 mg/1 alkoholu v dychu. G. S. sa dňa 27.09.2017 dostavila na OO PZ v Dunajskej Lužnej za účelom objasnenia tvrdenia žalobcu, ktorý povedal, že nebol vodičom motorového vozidla, ktoré spôsobilo dopravnú nehodu, a že šoférovala G. S.. Tá nadriadenému uviedla, že žalobca jej volal a zháňal jej synov. Nakoľko neboli doma, ale v robote - poprosil ju, aby prišla za ním lebo potrebuje šoféra. Vo svojom vyjadrení uviedla, že motorové vozidlo Opel Astra e. č.: M. XXXFF dňa 15.09.2017 o 21.20 hod. nešoférovala a v tom čase sa nachádzala doma. B. K. sa dňa 02.10.2017 písomne vyjadril k dopravnej nehode spôsobenej žalobcom, ktorý do jeho vozidla zn. Mercedez Benz dňa 15.09.017 v čase o 21.20 hod. nedodržaním bezpečnej vzdialenosti zozadu narazil. Vodič B. K.Ü. z vozidla ihneď vystúpil a pristúpil k vozidlu žalobcu, ktorý sedel za volantom. Bol vo vozidle sám, pri vedomí a chcel mu pomôcť vyjsť z vozidla, načo žalobca zareagoval tak, že sa rozbehol do poľa. Následne sa vrátil k vozidlu, kde zotrval do príchodu hliadky. Ďalej uviedol, že dopravnú nehodu hlásil telefonicky na tiesňovú linku a asi po 40 min. prišla na miesto nehody žena na striebornom Audi A3. Dôsledným vyhodnotením uvedených dôkazov jednotlivo i v ich vzájomných súvislostiach bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo neprospech žalobcu, dospel nadriadený k záveru, že žalobca svojím konaním porušil služobnú prísahu zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby atak naplnil dôvod prepustenia uvedený v ustanovení § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z.z. 13. Zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy spočíva v tom, že nebol čestným a disciplinovaným príslušníkom Policajného zboru, keď v čase mimo výkonu štátnej služby po tom, ako požil alkoholické nápoje, riadil motorové vozidlo a zavinil dopravnú nehodu, pri ktorej spôsobil materiálnu škodu. O jeho nedisciplinovanosti svedčí ďalej to, že konal v rozpore s ustanovením § 4 ods. 2 písm. d), § 17 ods. 1, § 137 ods. 1 zákona č. 8/2009 o cestnej premávke v znení neskorších predpisov. Zároveň žalobca zvlášť hrubým spôsobom porušil aj základné povinnosti príslušníka PZ uvedené v ustanovení § 48 ods. 3 písm. g) a h) zákona, nakoľko sa v čase mimo štátnej služby nezdržal konania, ktoré mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor a nedodržal služobnú disciplínu a to aj napriek tomu, že v zmysle časti I. bod 3 rozkazu ministra vnútra SR č. 2/2002 v znení rozkazu ministra vnútra SR č. 63/2003 bol oboznámený s tým, že sa za porušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom považuje, ak policajt riadi v čase služby alebo mimo času služby motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu, alebo iných návykových látok. Nadriadený preto pristúpil k spracovaniu návrhu na jeho prepustenie zo služobného pomeru a vopred ho prerokoval s príslušným odborovým orgánom, ktorý s návrhom súhlasí a odporúča ho realizovať. Zákon vyžaduje striktné dodržiavanie svojich ustanovení a predpokladá sa, že príslušník PZ v rámci svojho postavenia bude príkladne rešpektovať zákony a predpisy tak, ako sa k tomu zaviazal v služobnej prísahe. Podľa zhodnotenia služobnej činnosti žalobca plnil služobné povinnosti na požadovanej úrovni a jeho odborné vedomosti potrebné na výkon služby možno hodnotiť na primeranej úrovni z pohľadu praxe na zaradenom útvare. Získané vedomosti plne uplatňoval pri služobnej činnosti. Pokyny nadriadeného a úlohy jemu zverené sa snažil plniť bez vážnejších nedostatkov. Podľa prehľadu o disciplinárnych odmenách a disciplinárnych opatreniach bol doposiaľ 1-krát disciplinárne odmenený, disciplinárne opatrenie mu bolo uložené 2-krát. Svedomité plnenie služobných povinností a dôsledné dodržiavanie služobnej disciplíny je základnou povinnosťou každého príslušníka PZ, a preto ním nemožno ospravedlniť jeho konanie. Žalobca bol s návrhom a dôkazmi riadne oboznámený dňa 10.10.2017 a zároveň poučený o možnosti predložiť svoje písomné pripomienky, námietky, návrhy alebo dôkazy na svoju obhajobu v lehote do 12.10.2017, 12.00 hod., čo potvrdil svojim podpisom. Žalobca v uvedenej lehote nadriadenému predložil vyjadrenie k návrhu na prepustenie, v ktorom opätovne uviedol, že je vec stále v štádiu šetrenia a prepustenie zo služobného pomeru by malo byť zastavené. 14. Ďalej žalobca namietal krátkosť lehoty, ktorú mu dal nadriadený na oboznámenie sa s návrhom na prepustenie. Dopočutie B. K. považuje za nezákonný dôkaz, nakoľko sa jednalo o občana Rakúskej republiky a kvôli rečovej bariére mal byť pribratý tlmočník. Žalobca žiadal dopočutie ďalších osôb, ktoré sa nachádzali pri nehode a mohli by mať viac poznatkov z miesta činu. Nadriadený vyhodnotil námietky žalobcu ako nedôvodné, nakoľko personálne konanie o prepustení je samostatným konaním a požiadavku o predĺženie lehoty na preštudovanie si návrhu spolu so spisovým materiálom považuje za účelové. Žalobcovi bola na preštudovanie materiálu daná lehota dostatočná, a to od 10.10.2017 07.30 hod. do 12.10.2017 12.00 hod. K námietke o prizvaní tlmočníka, uviedol, že nebol dôvod, pretože B. K. zrozumiteľne v slovenskom jazyku odpovedal na položené otázky a opísal všetky skutočnosti ohľadne nehody, ku ktorej prišlo dňa 15.09.2017. Nadriadený nevidel súvislosť medzi prítomnosťou ďalších osôb, ktoré sa až s odstupom času dostavili na miesto dopravnej nehody a návrh žalobcu na ich vypočutie považuje za neopodstatnený. Vzhľadom na uvedené skutočnosti nadriadený predložil návrh na žalobcovo prepustenie zo služobného pomeru príslušníka PZ na realizáciu generálnemu tajomníkovi služobného úradu MV SR. Odvolanie žalobcu voči prvostupňovému rozhodnutiu bolo po prerokovaní v poradnej komisii MV SR a na jej odporučenie rozhodnutím ministerky vnútra SR žalobou napadnutým rozhodnutím zamietnuté a personálny rozkaz potvrdený, nakoľko preskúmaním nebolo zistené porušenie právnych predpisov. Toto rozhodnutie je náležíte odôvodnené a preto sa ho v plnej miere žalovaný pridržiava. S námietkou žalobcu, že k rozhodnutiu o prepustení prišlo predčasne, nakoľko v trestnom konaní resp. v priestupkovom konaní ešte nebolo rozhodnuté sa nemožno stotožniť z dôvodu, že konanie vo veci prepustenia policajta zo služobného pomeru je samostatným konaním, nezávislým na prípadnom trestnom konaní. Personálne konanie o prepustení a trestné konanie sú samostatnými konaniami s osobitnou právnou úpravou, pričom v konaní o prepustení nemožno vydanie rozhodnutia viazať a podmieňovať rozhodnutím orgánov činných v trestnom konaní. 15. Kým v konaní o prepustení postačí pre preukázanie porušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom s podmienkou, že ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, v trestnom konaní podmienkou o uznaní viny je preukázanie spáchania skutku, ktorý má povahu trestného činu alebo prečinu. Treba uviesť, že konanie žalobcu bolo dostatočne preukázané predloženými dôkazmi, ktoré nadriadený zhromaždil k uvedenému skutku a v personálnom rozkaze riadne zdôvodnil. Všetky skutočnosti uvedené v personálom rozkaze o prepustení sú podložené dôkazmi zabezpečenými oprávneným orgánom podľa § 238 zákona č. 73/1998 Z.z., ktoré boli hodnotené rovnako dôsledne jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach a bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo neprospech žalobcu. Výsledkom hodnotenia bol záver, že žalobca porušil služobnú prísahu zvlášť hrubým spôsobom, pretože v čase mimo výkonu štátnej služby po tom, ako požil alkoholické nápoje, riadil motorové vozidlo a spôsobil dopravnú nehodu. Námietku žalobcu k uvedenej veci preto možno považovať za nedôvodnú s cieľom vyhnúť sa zodpovednosti za svoje konanie. Tvrdenie žalobcu, že žalovaný orgán uviedol v rozhodnutí, že svojim konaním porušil zákon o cestnej premávke napriek tomu, že vo veci nebolo ešte v priestupkovom konaní vydané právoplatné rozhodnutie možno považovať za neopodstatnené. Administratívne konanie sa od trestného konania odlišuje okrem iného aj väčšou neformálnosťou procesu a podstatne voľnejšou procesnou úpravou dokazovania. V správnom konaní možno použiť ako dôkazy aj dôkazné prostriedky, ktoré nepostačujú svojou formou pre účely trestného konania. Ďalej sa žalobca vo svojich námietkach odvolával na prezumpciu neviny. V konaní o prepustení policajta zo služobného pomeru príslušníka PZ nie je služobný orgán viazaný ustanoveniami zákona č. 301/2005 Z.z. Trestného poriadku v znení neskorších predpisov a navyše v tomto konaní ani neplatí zásada prezumpcie neviny. 16. Účelom konania o preskúmanie zákonností rozhodnutia žalovaného o prepustení žalobcu zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru nie je otázka jeho viny alebo neviny, ale len otázka, čí sú splnené zákonné predpoklady na prepustenie policajta zo služobného pomeru podľa zákona č. 73/1998 Z.z. Preto nemožno vo veci žalobcu v súdnom preskúmavacom konaní podľa druhej hlavy piatej časti OSP skúmať otázku prezumpcie neviny, trestnosť činu v rozsahu, ktorý je v konaní pred trestným súdom. Sankciu za porušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti nie je možné stotožňovať s trestnoprávnou zodpovednosťou. Zákonné predpoklady prepustenia musia byť splnené v čase rozhodovania o prepustení a nie sú závislé od výsledku prípadného trestného konania, keďže porušenie služobnej prísahy, resp. služobnej povinnosti nemusí nutne dosahovať intenzitu trestného činu (z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR napr. 2Sžo/l 56/2008, 2Sžo/l 89/2010, 6Sžo/50/2012, 2Sžo/279/2015, 4Sžo/l/2017-183). Z uvedeného vyplýva, že konanie zakladajúce dôvod aplikácie § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z.z. nemusí automaticky znamenať aj trestný postih osoby v zmysle príslušných ustanovení Trestného zákona a Trestného poriadku. Otázka viny zo spáchania trestného činu nie je predbežnou otázkou, od vyriešenia ktorej závisí rozhodnutie o prepustení policajta z dôvodu uvedeného v ustanovení § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z.z. Súčasne vedené trestné konanie voči policajtovi nemá vplyv na priebeh personálneho konania. Oprávnený orgán nie je ani povinný prerušiť konanie a vyčkať na rozhodnutie o tejto otázke orgánmi na to príslušnými. 17. Námietku ohľadne jeho nejasností s oboznámením sa s internými predpismi možno považovať za bezpredmetnú z dôvodu, že v spisovom materiály sa nachádza prezenčná listina pod č.: KRPZ- BA-B-21-009/2017 s konkrétne vypísanými zneniami zákonom a interných právnych aktov, ktorými boli príslušníci PZ oboznámení. O tom, že bol s uvedenými predpismi oboznámení aj žalobca svedčí jeho podpis na uvedenej prezenčnej listene. K námietke žalobcu ohľadne výpovede B. K. žalovaný uvádza, že ten vypovedal dňa 02.10.2017 po telefonickom dohovore (vedeného pod KRPZ-BA-B-319- 022/2017) ako účastník dopravnej nehody. Na otázky, ktoré mu boli kladené oprávneným orgánom žalobca odpovedal, pričom všetko oprávnený orgán zaznamenal písomne na úradný záznam. Do úradného záznamu sa vyjadril zrozumiteľne v slovenskom jazyku, odpovedal a opísal skutočnosti tak ako ich zažil. To, že uvedenému porozumel vyjadril písomne svojím podpisom. Oprávnený orgán zhodnotil námietku pribratia tlmočníka ako neopodstatnenú, pretože nebol na to objektívny dôvod. Zo strany žalobcu ide čisto o účelové konanie spochybniť vyjadrenie k udalosti B. K.. Na námietku, že žalobca nebol prítomný pri vypočutí svedkov nehody a tým mu bolo zasiahnuté do jeho práva obhajovať sa uvádzame, že oprávnenému orgánu priamo zo zákona č. 73/1998 Z.z. výslovne nevyplýva povinnosť upovedomiť dotknutého účastníka konania o prepustenie príslušníka PZ zo služobného pomeru o konaní výsluchov osôb na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. Nepochybne, ale aj v tomto konaní platí právo na účinnú obhajobu, to však neznamená, že by oprávnený orgán mal povinnosť vopred upovedomiť policajta o vykonávaných všetkých procesných úkonoch, ani ho k týmto úkonom prizývať. IV. Verejné vyhlásenie rozsudku 18. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil skutočnosti, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné tak, ako boli nimi opísané v ich písomných podaniach. Žalovaný v administratívnom konaní vydal v úvode odôvodnenia rozsudku opísané rozhodnutie, pričom jeho odôvodnenie bolo obdobné ako vyjadrenie k žalobe. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 491 ods. 1 SSP v spojení s § 9 ods. 1 SSP a § 246 ods. 1, rozhodol vo veci rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 24.06.2020, postupujúc podľa § 107 ods. 2 a § 137 ods. 4 SSP. V. Relevantné právne predpisy 19. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a/ SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 20. Žalobca bol prepustený zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície, v znení neskorších predpisov. 21. Podľa ustanovenia § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z.z., policajt sa prepustí zo služobného pomeru, ak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. 22. Podľa § 47 zákona č. 73/1998 Z.z. služobná disciplína policajtov spočíva v dôslednom plnení povinností ustanovených ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, služobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených. 23. Podľa § 48 ods. 3 písm. a) až i) zákona č. 73/1998 Z.z. policajt je povinný: a) plniť svedomito úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bolo s nimi riadne oboznámený, b) vykonávať štátnu službu osobne, riadne a včas, c) oznámiť bezprostredne nadriadenému poruchy a nedostatky, ktoré ohrozujú alebo sťažujú výkon štátnej služby, a hroziacu škodu, d) zakročiť, ak hrozí škoda a na jej odvrátenie je potrebný neodkladný zákrok; nemusí tak urobiť, ak mu v tom bráni dôležitá okolnosť alebo ak by tým seba alebo iné osoby vystavil vážnemu ohrozeniu, e) pri výkone štátnej služby dodržiavať pravidlá služobnej zdvorilosti a správať sa slušne k štátnym zamestnancom a v služobnom styku aj k ostatným občanom, f) zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť k stretu dôležitého záujmu štátnej služby s osobnými záujmami, najmä nezneužívať informácie získané v súvislosti s výkonom služby na vlastný prospech alebo na prospech iného, g) v štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor, h) dodržiavať služobnú disciplínu, i) vykonávať štátnu službu nestranne. 24. Podľa § 233 zákona č. 73/1998 Z.z. oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie potrebné podklady. Oprávnený orgán pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania. 25. Podľa § 328 zákona č. 73/1998 Z.z. ako dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane účastníkov konania, odborné posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov a organizácií, listiny, veci a obhliadka. Účastník konania je oprávnený navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy. Oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. VI. Posúdenie veci správnym súdom 26. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je v medziach žalobných dôvodov posúdiť, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. Právomoc a príslušnosť súdov v správnom súdnictve je primárne daná základným zákonom štátu - Ústavou <., ktorá v článku 142 ods. 1 <. ustanovuje kompetenciu súdov preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon. Rovnako tak čl. 46 ods. 2 Ústavy SR <. zakotvuje právo každého, kto tvrdí, že bol ukrátený na svojich právach rozhodnutím orgánu verejnej správy, obrátiť sa na súd s cieľom preskúmania zákonnosti takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Ústava však zároveň splnomocňuje zákon na úpravu preskúmavacej kompetencie v rámci správneho súdnictva. Takýmto zákonom je Správny súdny poriadok. Správne súdnictvo predstavuje oblasť so samostatnou súdnou právomocou pre spory vyplývajúce z tzv. vertikálnych administratívnych právnych vzťahov. 27.V zmysle personálneho rozkazu generálneho tajomníka služobného úradu Ministerstva vnútra SR č. 61 zo dňa 07.11.2017 bol žalobca prepustený zo služobného pomeru príslušníka PZ podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. na tom skutkovom základe, že: „dňa 15.09.2017 v čase okolo 21.20 hod. mimo výkonu služby viedol pod vplyvom alkoholu po štátnej ceste 1/63 medzi obcami Šamorín a Dunajská Lužná svoje osobné motorové vozidlo zn. Opel Astra, ev.č.: M. XXXFF, ktorým na 19. km spôsobil dopravnú nehodu. Žalobca nedodržal bezpečnú vzdialenosť a do vozidla idúceho pred ním zn. Mercedes Benz GLE350D 4Matic narazil prednou časťou svojho vozidla. Následne v rámci šetrenia dopravnej nehody bol žalobca ako účastník nehody podrobený dychovej skúške meracím prístrojom AIcoQant 6020 plus číslo A410172 v čase o 22.26 hod. s výsledkom 0,84 mg/1 a v čase o 23.04 hod. s výsledkom 0,80 mg/1 alkoholu vdychu. Na základe uvedených zistení bola žalobcovi ďalšia jazda zakázaná a hliadkou OO PZ Dunajská Lužná bol podľa § 85 ods. 1 Trestného poriadku zadržaný a eskortovaný na OR PZ Senec.“ Voči predmetnému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie dňa 22.11.2017. Žalovaný rozhodnutím č. SPOU-PO-PK-8/2018 zo dňa 22.05.2018 Odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. 28. V prvom rade správny súd považuje za dôležité zdôrazniť, že porušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti samo o sebe nevyžaduje, aby sa policajt dopustil trestného činu. Otázka trestno-právnej zodpovednosti nemusí byť zhodná so skutočnosťami, ktoré tvoria podklad pre prijatie personálneho rozhodnutia. Porušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom nemožno podmieňovať spáchaním trestného činu. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. rozsudok spis. zn. 2Sžo/156/2008 z 22.04.2009, spis. zn. 2Sžo/189/2010 z 18.05.2011), z ktorej vyplýva, že „V konaní o prepustení policajta zo služobného pomeru nie je služobný orgán viazaný ustanoveniami Trestného poriadku <. a navyše v tomto konaní ani neplatí zásada prezumpcie neviny. Účelom konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného o prepustení žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ nie je otázka jeho viny alebo neviny, ale len otázka, či sú splnené zákonné predpoklady na prepustenie policajta zo služobného pomeru podľa zákona č. 73/1998 Z. z. <.“. Uvedenú judikatúru je potrebné chápať v tom zmysle, že správne orgány rozhodujúce v personálnom konaní o prepustení príslušníka PZ zo štátnej služby neskúmajú trestnoprávnu zodpovednosť a ani otázku viny alebo neviny, ale skúmajú naplnenie pojmových znakov skutkovej podstaty inštitútu prepustenia podľa § 192 zákona č. 73/1998 Z.z. Porušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti nie je možné stotožňovať s trestnoprávnou, resp. priestupkovou zodpovednosťou príslušníka PZ. Skutočnosť, že personálne konanie je nezávislé (oddelené) od konania o priestupku alebo o trestnom čine znamená, že správny orgán nemusí počkať na závery trestného konania, a to ani vtedy, ak je skutok podmieňujúci obe konania totožný. Tieto úvahy však neznamenajú, že správny orgán konajúci v personálnom konaní nie je povinný vykonať dokazovanie, ktoré objektívne preukazuje skutok, ktorý je predmetom personálneho konania a že nie je potrebné náležite zistiť skutkový stav. 29. Pre konštatovanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím považoval správny súd za určujúce, že nezistil takú namietanú vadu v zmysle ust. § 191 ods. 1 SSP, na základe ktorej by bolo možné konštatovať nezákonnosť napadnutých rozhodnutí. Žalovaný správny orgán vydal napadnuté rozhodnutie so správnym právnym posúdením, odvolávajúc sa taktiež na skutočnosti, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie, uviedol akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a aplikovaní právnych predpisov, na ktoré sa odvolával. Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutých rozhodnutí, úsudok žalovaného o tom, že žalobca sa dopustil protiprávneho konania, zakladajúceho dôvod na prepustenie zo služobného pomeru vyplýval jednak z dôkazov (napr. výpoveď svedka B. K., svedkyne G. S., úradné záznamy spísané príslušníkmi PZ, záznamom z dopravnej nehody, zápisu o zadržaní a obmedzení osobnej slobody, fotokópie zápisu z dychových skúšok, certifikát o overení analyzátora dychu č. 1090/321.08/17) s tým, že hodnotenie ich vierohodnosti a pravdivosti dôkazov predstavovalo vlastnú syntetickú časť hodnotenia žalovaného. Išlo o analýzy poznatkov o prameni dôkazov, o závažnosti skutočností vyplývajúcich z dôkazov, o ich súvislosti a nadväznosti na iné skutočnosti a dôkazy, kedy správny orgán získal obraz o skutočnosti, ktorá bola predmetom dokazovania. Zásada voľného hodnotenia dôkazov je tvorená na vnútornom presvedčení príslušného orgánu činného v trestnom konaní a súdu, ktoré však nie je prejavom jeho ľubovôle alebo slobody, ale utvára sa prísne logicky na základe zákonov a iných právnych predpisov, pričom sa opiera o právne vedomosti, o všestranné, hlboké a logické zhodnotenie dôkazov a ich vzájomných súvislostí, s prihliadnutím ku všetkým okolnostiam prípadu. Ako vyplýva z listín založených v administratívnom spise, protiprávne konanie žalobcu bolo zo strany správneho orgánu preukázané. 30. Prepustiť príslušníka PZ zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z. z. <. je možné len v tom prípade, že mu bolo preukázané protiprávne konanie, ktoré je porušením služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom, a ktoré je nezlučiteľné s jeho zotrvaním v služobnom pomere. Skutočnosť, že v priestupkovom konaní nebolo v čase vydania rozhodnutia právoplatne rozhodnuté, resp. že v trestnom konaní nebola právoplatne dokázaná vina žalobcu o spáchaní trestného činu, v nijakom ohľade nenaznačuje automatický záver o neporušení jeho služobných povinností. V trestnom konaní je záver o vine prijatý na základe celkom odlišných zásad zisťovania skutkového stavu a potrebnej miery pravdepodobnosti (zisťovanie skutkového stavu, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, in dubio pre reo, beyond reasonable doubt, atď.), ktoré je potrebné striktne odlíšiť od miery pravdepodobnosti potrebnej pre rozhodovanie v preskúmavanom správnom konaní. Posudzovanie miery pravdepodobnosti preukazovanej skutočnosti je zásadne odlišné v administratívnom ako trestnom procese, kde o vine žalobcu by nesmela byť takmer vôbec žiadna pochybnosť (objektívna pravdepodobnosť hraničiaca s istotou). Správny súd nemohol akceptovať ani ďalšie žalobcove námietky, pretože s návrhom a dôkazmi bol riadne oboznámený dňa 10.10.2017 a bol aj poučený o možnosti predložiť písomné vyjadrenie, návrhy a dôkazy v lehote do 12.10.2017. Svedok B. K. podľa záznamu zo dňa 02.10.2017 ovládal slovenský jazyk. Túto skutočnosť overil svojím podpisom. Z uvedeného dôvodu súd nemohol akceptovať námietku žalobcu, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav a vec nesprávne posúdil a teda že rozhodnutie trpí vadami. Správny súd prijal záver, že získaný dôkazný materiál obsiahnutý v administratívnom spise dostatočne podporil záver žalovaného o protiprávnosti konania žalobcu, ktorý svojím konaním porušil služobnú prísahu zvlášť hrubým spôsobom a teda jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Nebolo možné preto konštatovať, že by žalovaný nevykonal dôsledné prešetrenie veci. Vychádzajúc z vyššie uvedených hľadísk žalovaný ako príslušný správny orgán postupoval pri vydaní napadnutého rozhodnutia v súlade s príslušnými procesnoprávnymi normami, pričom pri svojom rozhodovaní nevybočil z rámcov správnej úvahy tak, ako je vymedzená vyššie. Súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že neexistuje žiaden z namietaných zákonných dôvodov na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného, a preto žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol. 31. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP tak, že žalovanému ako vo veci úspešnému účastníkovi konania náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli (resp. tieto nie sú preukázané) a žalovaný si ich náhradu ani neuplatnil, a pretože ide o orgán štátnej správy, ktorému možno náhradu trov konania priznať iba vtedy, ak to možno spravodlivo požadovať. 32.Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).