Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/121/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018201086 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jeannette Hajdinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1018201086.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a členov senátu JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD. a JUDr. Marty Barkovej, v právnej veci žalobcu: ROZHLAS A TELEVÍZIA SLOVENSKA, IČO: 47232480, so sídlom v Bratislave, Mlynská dolina, proti žalovanému: Rada pre vysielanie a retransmisiu, so sídlom v Bratislave, Palisády 36, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. RP/21/2017 zo dňa 5.4.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Žalovaný voči žalobcovi začal správne konanie č. 246/SKO/2018 vo veci možného porušenia § 16 ods. 3 písm. b/ zákona č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z.z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 308/2000 Z.z.) v súvislosti s tým, že dňa 20.10.2017 v čase o cca 19:30 hod. v rámci programovej služby Jednotka odvysielal v programe Správy RTVS príspevok informujúci o T. B. v súvislosti s jeho vlastníctvom a možným vplyvom na médiá v Českej republike, čím mohlo dôjsť k porušeniu povinnosti zabezpečiť objektívnosť a nestrannosť spravodajského programu. 2. Žalovaný rozhodnutím č. RO/1/2018 zo dňa 18.4.2018 uložil žalobcovi sankciu - odvysielanie oznamu o porušení zákona podľa § 64 ods. 1 písm. b/ zákona č. 308/2000 Z.z. za porušenie povinnosti ustanovenej v § 16 ods. 3 písm. b/ tohto zákona tým, že dňa 20.10.2017 v čase o cca 19:30 hod. v rámci programovej služby Jednotka odvysielal v programe Správy RTVS príspevok informujúci o priebehu parlamentných volieb v Českej republike, v ktorom odznela kritika českých médií Lidové noviny a Mladá Fronta DNES, ktoré vlastnil T. B., pričom zástupcovia týchto médií nedostali priestor na vyjadrenie k údajnému ovplyvňovaniu obsahu týchto médií T. B., čím došlo k porušeniu povinnosti zabezpečiť objektívnosť a nestrannosť spravodajského programu. V odvysielanom programe zaznelo: 19:30:40 V. Q., moderátor: „No, ale teraz z hlavného mesta českých susedov I. A. O.. I., veľa sa hovorí o očakávanom úspechu takzvaných antisystémových strán a prepade tradičných subjektov pravice a ľavice. Čomu pripisujú politológovia stabilnú vysokú podporu T. B.?" I. A. O., reportérka (ďalej len reportérka): „V., tak čiastočne to naznačila už A. vo svojej reportáži, a teraz nemyslím tú pravú šťuku, ale skôr to ekonomické, ktoré ... teda tú ekonomickú situáciu Česka, ktorú sa nepodarilo vláde odkomunikovať. Politológovia hovoria, že jedinému z vlády sa to podarilo a bol to práve T. Babiš. On dokázal presvedčiť svojich voličov, že ako minister financií bol dobrý hospodár, podarilo sa mu vybrať viac daní a že ten ... tá ekonomická prosperita je aj vďaka nemu. To je jeden faktor. L. faktorom sú skeptickí českí voliči, ktorí sa teraz odkláňajú od tradičných strán. Tento trend je tu vidno už posledných päť rokov a T. B. napriek tomu, že bol štyri roky vo vláde, považujú ešte stále za netradičného politika. Tento trend si teda udržal, no tým ďalším bodom je, že jeho strana má neobmedzené finančné zdroje, ako iste vedia aj ľudia na Slovensku, T. B. je miliardár, má veľmi veľa financií, ktoré môže dať aj do marketingu. No a v neposlednom rade je tu jedna dôležitá vec, T. B. vlastní viaceré dôležité médiá v Česku. To je práve téma, ktorej sme sa dnes venovali aj s kameramanom po celý deň v Prahe. Pozrite si našu reportáž." (začiatok reportáže) Reportérka: „T. B. už mesiace tvrdí, že novinári vyhlásili hon na jeho osobu. Teda nie všetky, len tie, ktoré pravidelne píšu o jeho kauzách. Líder českých volieb má oproti svojim súperom už štyri roky výhodu, vlastní dva celoštátne denníky a rádio. (v zábere periodikum Lidové noviny, možno prečítať titulok: „... tahu jsou voliči“ a „Poklad Q. B.“) Vyplatilo sa mu to už viackrát, naposledy pri kauze Čapí hnízdo, v ktorej B. stíha polícia za dotačný podvod“. M. K., šéfredaktor týždenníka Rešpekt: „Zpočátku o tom nepsali téměř vůbec, největší zlomový okamžik byl ve chvíli, kdy vlastně v obou těch nejvlivnějších listech, to znamená v Lidových novinách a Mladé frontě DNES, vyšli komentáře šéfredaktorů obou těch listů, v kterých říkali, že de facto Andrej Babiš je ten, který jako bojuje za dobro té společnosti.“ Reportérka: „Na internete sa v lete objavili aj nahrávky T. B. s vtedajším novinárom Mladej fronty DNES F. X.. Novinár s ministrom financií konzultoval, kedy a aké články majú v novinách vyjsť o jeho politických súperoch. Nahrávky zverejnil anonym pod menom V..“ (zobrazená webová stránka, na nej vidno úvodný záber videa s podobizňou A. B. s prelepenými ústami, nad tým možno prečítať: „B. se na nové nahrávce s novinářem baví o nejcitlivějším případu současnosti“; zobrazená webová stránka, možno prečítať: „Skandální nahrávka“; „B. řídí svá média, aby likvidovala jeho odpůrce“; „ECHO24, PF“; „VIDEO UVNITŘ“; „3. KVĚTNA 2017“; „Témata: T. B., ČSSD, MAFRA, Mladá fronta DNES“; „K provozování webu Echo24.cz využíváme cookies + soubory sloužící k přizpůsobení obsahu webu, k měření (...) spokojenosti. Používáním tohoto webu souhlasíte se způsobem, jakým s cookies nakládáme“; záber pohybujúci sa zľava doprava zobrazujúci webovú stránku, možno prečítať: „Novinky.cz“; „Hlavní stránka“; „Domácí“; „B. na nahrávce řeší s novinářem články o politických protivnících“, pod tým text článku, ktorý pre pohyb nemožno prečítať, táto webová stránka je následne zobrazená z väčšej vzdialenosti a pod textom je vidieť fotografiu T. B. a reklamný banner). - záznam nahrávky: T. B.: „Já bych to teďka nedal...“ F. X.: „Nedával by jste to vůbec...“ T. B.: „...(nezrozumiteľné) nechal až na ...” F. X.: „Dobře, dobře.“ T. B.: „...na příští rok, jako.“ F. X.: „Tak si to necháme na příští rok, jak jste říkal, že chcete trošičku pomoci, todle udělám velice rád." (zobrazená webová stránka, na nej vidno úvodný záber videa s podobizňou A. B. s prelepenými ústami, švenk hore - možno prečítať: „B. se na nové nahrávce s novinářem baví o nejcitlivějším případu současnosti“). T. I., KOMPOT, šéf kampane ODS: „Po jednej z tých káuz z tej série V. pána B. na druhý deň v hlavných denníkoch nevyšli komentáre.“ Reportérka: „T. B. napriek nahrávke odmieta, že by svojim médiám diktoval, o čom majú písať. Tvrdil, že išlo evidentne o nastrčeného agenta, ktorý ho mal vyprovokovať. Aj pred voľbami odmietal dať rozhovory kritickým médiám, napríklad týždenníku Respekt alebo Seznamu.cz.“ M. K., šéfredaktor týždenníka Respekt: „On je alergický vlastně na všechna nebo na... na média buďto, které nevlastní, anebo jsou k němu nějakým způsobem kritické.“ P. V., komentátor Seznam.cz: „Ono se mu proste podařilo jaksi umlčet významnou část médií deníků, které měli jaksi velký vliv dovnitř té společnosti a já myslím, že se mu to vyplatilo.“ T. B., predseda strany ANO: „Určitě ty média, které já jsem vlastnil, jsou objektivní. Takže doporučuju, abyste si to objednala a četla je, a potom nebudete klást takovýdle otázky.“ Reportérka: „Obavy novinárov v Česku sa teraz obracajú k Českej televízii a k Českému rozhlasu. Najmä verejnoprávnu televíziu kritizuje nádejný premiér za to, že je neobjektívna a robí proti nemu systematickú kampaň.“ L. B., šéfredaktor Echo24: „Myslím, že pokud se výrazně po volbách změní poměry, tak jeho pozornost bude primárně soustředěná na veřejnoprávní média.“ T. B.: „Máme nezávislé veřejnoprávní média a otázka je samozřejmě, jak fungují, ale to už tak nechci řešit.“ Reportérka: „Chcete to meniť potom?“ T. B.: „Ne, my určitě nechceme nic měnit.“ Reportérka: „Ako veľmi pomohla T. B. jeho mediálna stratégia v kampani, bude jasné z výsledkov volieb už zajtra podvečer. Víťazom bude takmer s istotou, otázne je, či zostaví aj vládu. Tak či onak výrazný vplyv v českých médiách bude mať aj naďalej, či bude novým premiérom alebo nie.“ Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že napriek tomu, že hlavnou spravodajskou informáciou boli voľby v Českej republike, v príspevku odznievajú kritické informácie o možnej zaujatosti denníkov Mladá fronta DNES a Lidové noviny, ktoré sa v dôsledku negatívneho vykreslenia ich objektivity stali dotknutou stranou. V rámci príspevku bol poskytnutý priestor na vyjadrenie redaktorom konkurenčných médií (týždenník Respekt, portál Seznam.cz) a šéfovi volebnej kampane konkurenčnej politickej strany, ktorí kritickým spôsobom poukázali na neinformovanie týchto denníkov o kauzách T. B.. Pri odvysielaní kritiky je vysielateľ povinný zabezpečiť, aby v jej dôsledku nebolo prezentovanie spravodajskej informácie jednostranné a aby bolo so stranami zainteresovanými v konflikte zaobchádzané spravodlivo, t. j. aby spravodajský príspevok reflektoval v kontroverzných prípadoch všetky relevantné názory. Žalobca namietal, že vyvažujúcim názorom k otázke objektivity predmetných médií malo byť priamo odvysielané stanovisko Andreja B., s čím sa žalovaný nestotožnil, keďže jeho stanovisko nemožno vnímať ako relevantnú reakciu prezentovanú kompetentným zástupcom za obe dotknuté strany. V súvislosti s podozrením z ovplyvňovania denníkov reportérka síce sprostredkovala odmietajúce stanovisko T. B. k charakteru nahrávky, ako i jeho priame stanovisko k objektivite predmetných denníkov, avšak stanovisko dotknutých denníkov, resp. ich redaktorov nebolo v príspevku odvysielané ani priamo ani sprostredkovane. T. B. nezodpovedá za redakčný obsah predmetných denníkov a len skutočnosť, že disponoval majetkovým vplyvom na vydavateľstvo ho nerobí kompetentným vyjadrovať sa k obsahovej stránke jednotlivých redakcií v ňom vychádzajúcich denníkov. Rada mala za to, že dotknutými subjektmi kritiky boli priamo denníky, ich redakcia, resp. šéfredaktori, ktorí jediní zodpovedajú za zverejnený obsah. Žalobcom namietané vyjadrenie T. B. nie je dostatočnou alternatívou k odvysielanej kritike, keďže, okrem toho, že nie je osobou redakčne zodpovednou za jej obsah, spoločnosť MAFRA, a.s., vo februári 2017 previedol do fondov a oficiálne už nemá na médiá spoločnosti finančný vplyv. O aktuálnom majetkovom prepojení na predmetné médiá vysielateľ divákov nepresne informoval, cit.: Reportérka: „...No a v neposlednom rade je tu jedna dôležitá vec, T. B. vlastní viaceré dôležité médiá v Česku. ....Líder českých volieb má oproti svojim súperom už štyri roky výhodu, vlastní dva celoštátne denníky a rádio“, i túto nepresnosť žalovaný vnímal ako skutočnosť zvýrazňujúcu kritický charakter informácie. Vysielateľ (žalobca) disponuje plnou redakčnou nezávislosťou v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. zároveň je však povinný poskytnúť divákom v spravodajských programoch objektívne a nestranné informácie. V prípade, ak ide o informáciu, ktorá je predmetom diskusie a existuje na ňu viacero názorov, vysielateľ je v záujme splnenia si povinnosti podľa § 16 ods. 3 písm. b/ zákona č. 308/2000 Z.z. povinný poskytnúť divákom čo najrozmanitejšie informácie tak, aby si z nich diváci mohli vybrať a vytvoriť si na danú kauzu vlastný, ničím nezaujatý názor. V prípade posudzovania odvysielaného obsahu v súvislosti s možným porušením ustanovenia § 16 ods. 3 písm. b/ nie je úlohou žalovaného a priori skúmať pravdivosť informácií ani pravdivosť kontradiktórnych tvrdení a opodstatnenosť odvysielanej kritiky, ale posúdiť, či vysielateľ vytvoril podmienky na prezentovanie rozmanitých názorov na kontroverznú tému. V zmysle uvedeného tak pre posúdenie skutkového stavu nie je potrebné overiť pravdivosť odznených komentárov o neinformovaní denníkov o kauzách Andreja B., či charakter odvysielanej nahrávky, úlohou žalovaného je posúdiť, či boli informácie prezentované divákom objektívnym a nestranným spôsobom, reflektujúc všetky relevantné názory na kauzu. Napriek primárnej téme, ktorou mali byť voľby v Českej republike a predvolebný úspech T. B., bola divákom sprostredkovaná informácia o možnej zaujatosti konkrétnych denníkov. Žalobca v rámci príspevku priniesol na adresu denníkov Mladá fronta DNES a Lidové noviny výhradne kritické názory mediálnej verejnosti, t.j. šéfredaktora týždenníka, komentátora portálu Seznam.cz a šéfa volebnej kampane strany ODS, pričom tieto osoby prezentujú konkurenčné médiá, resp. konkurenciu v politickom boji. Žalobca ani priamo a ani sprostredkovane nereflektoval stanovisko šéfredaktorov, či iných kompetentných zástupcov predmetných denníkov, práve naopak, kritický charakter príspevku bol podporený i odvysielaním nahrávky rozhovoru medzi Andrejom B. a bývalým redaktorom denníka Mladá fronta DNES. Žalovaný nepovažoval stanovisko T. B., bývalého majiteľa vydavateľstva, vo veci kritiky predmetných denníkov za relevantné. V zmysle prezentovaných informácií bol miere a spôsobu informovania predmetných denníkov o kauzách T. B. pripísaný možný vplyv na jeho predvolebný úspech. Skutočnosť, že vysielateľ sa rozhodol vymedziť priestor na zaujatie stanoviska len T. B. a nie aj šéfredaktorom denníkov, resp. iným osobám zodpovedným za obsah, opäť len navodzuje dojem o ich zaujatosti a priamom vplyve T. B. na ich redaktorov. Vytvorením priestoru na zaujatie stanoviska výhradne Andrejovi B. neprišlo k rešpektovaniu zásady oslovenia druhej strany aj vo vzťahu ku kritizovaným denníkom. Otázka nezávislosti médií je v kontexte aktuálneho spoločenského diania nesporne informáciou vo verejnom záujme. Žalovaný dospel k záveru, že v kontexte odznených informácií absencia stanoviska zástupcov príspevkom dotknutých denníkov, t.j. Mladá fronta DNES a Lidové noviny spôsobila, že príspevok pôsobil nevyvážené a tendenčne. Kontroverzná téma bola prezentované neproporčne. Práve v prípade informovania o kontroverzných témach prostredníctvom spravodajských programov je v záujme verejnosti, aby boli poskytnuté pluralitné informácie reflektujúce všetky relevantné názory na danú tému, spomedzi ktorých si môžu diváci vybrať a utvoriť na predmetnú kauzu vlastný, vysielateľom neovplyvnený názor. Z hľadiska zachovania objektivity a nestrannosti bolo potrebné, aby účastník konania k predmetnej téme poskytol priestor aj dotknutým denníkom. Nepodložená kritika nebola v kontexte aktuálnych spravodajských informácií nevyhnutná a spôsob spracovania príspevku, výber respondentov ako i rozsah odznených informácií a stránenie sa názorov kritizovanej strany spôsobili, že príspevok vyznel nevyvážené. Žalovaný uviedol, že rešpektuje právo na slobodu prejavu vysielateľa a uznáva, že spoločenský záujem na slobode a nezávislosti médií je mimoriadne vysoký, nakoľko úroveň ich slobody a slobody prejavu ako takej odzrkadľuje úroveň demokracie v štáte. Ani právo na slobodu prejavu však nie je absolútne a pri jeho uplatňovaní jedným subjektom nemôže dochádzať k zásahom do práv a slobôd iných. Posudzovaným príspevkom boli kritizované konkrétne denníky, pričom v zmysle odvysielaných informácií bol spochybnený ich nezaujatý a nezávislý výkon novinárskej praxe. V dôsledku informačnej podstaty príspevku a v kontexte slobody prejavu a práva verejnosti na informácie považoval žalovaný za potrebné, aby sa verejnosť dozvedela, že žalobca porušil zásady objektívneho a nestranného informovania práve v súvislosti s informovaním o redakčnej nezávislosti iných médií, subjektoch rovnako uplatňujúcich slobodu prejavu a plniacich nezastupiteľnú úlohu pri informovaní verejnosti. Zohľadnil pritom objektívnu zodpovednosť žalobcu za spáchanie správneho deliktu. II. Žaloba 3. Žalobou zo dňa 1.8.2018, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 2.8.2018, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. RO/1/2018 zo dňa 18.4.2018, jeho zrušenia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca v petite žaloby namietal, že žalovaný nebol oprávnený vo veci rozhodnúť, no bližšie túto námietku nekonkretizoval. Namietal tiež nesprávne právne posúdenie veci v kľúčovej otázke, kto bol dotknutým subjektom kritiky prezentovanej v príspevku. Žalovaný nesprávne vyhodnotil médiá Mladá fronta DNES a Lidové noviny ako priamo kritizované subjekty, ktorých stanovisko mali v príspevku zaznieť. Skutočnosť, že v príspevku bola rozoberaná aj určitá časť redakčného obsahu týchto médií, ešte neznamená, že bolo kritizované fungovanie týchto médií na základe dôvodov, za ktoré zodpovedajú výhradne tieto médiá. Kritika sa v žiadnom ohľade netýkala interných mechanizmov v jednotlivých redakciách, mechanizmov znižujúcich pravdepodobnosť výskytu tzv. autocenzúry, odborných alebo morálnych kvalít zamestnancov redakcií alebo manažérskych prípadne osobnostných kvalít vedúcich pracovníkov redakcií. Redakčný obsah uvedených médií bol kritizovaný výlučne z pohľadu úmyselného ovplyvňovania ich obsahu priamo prostredníctvom T. B., resp. ktorejkoľvek inej osoby konajúcej priamo v jeho mene a na základe jeho pokynov. V príspevku boli totiž odvysielané úryvky zverejnených nahrávok, na ktorých T. B. osobne a priamo “úkoluje“ novinára z jedného z týchto médií. Pravosť nahrávky nie je relevantná. 4. V prípade, kde bolo kritizované možné priame a úmyselné zasahovanie do obsahu médií T. B., je podľa názoru žalobcu v súlade s princípmi základnej logiky možný záver, že jediným relevantným dotknutým subjektom kritiky je T. B., ktorý sa v príspevku k tejto otázke aj vyjadril. Z uvedeného dôvodu už nebolo potrebné osloviť spomínané médiá a žiadať ich o stanovisko. V žiadnom prípade nešlo o jednostranné šírenie myšlienok, názorov a ideí, ktoré sú spôsobilé ohroziť práva a slobody iných, bezpečnosť štátu, verejný poriadok, verejné zdravie a mravnosť. 5. Žalobca namietal aj nezrozumiteľnosť napadnutého rozhodnutia, keď žalovaný na jednej strane cituje nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 307/2014 a na druhej strane koná v rozpore s ním. Záver, že pri téme možného ovplyvňovania obsahu vlastných médií T. B., nie je dostatočné stanovisko T. B., predstavuje všetko iné ako je „triezve uplatňovanie § 16 ods. 3 písm. b/, tak aby nedochádzalo k prílišnému odradzujúcemu (chilling) efektu vysielateľov“. Z odôvodnenia rozhodnutie nie je vôbec zrejmé, ako žalovaný dospel k záveru, že jedine a výlučne stanovisko predmetných médií môže byť pre diváka relevantné pri rozoberaní témy, či T. B. ovplyvňuje obsah týchto médií. Rovnako nie je zrejmé, prečo by explicitné vyjadrenie na kameru T. B. priamo k tejto téme malo byť pre diváka nepostačujúce alebo úplne irelevantné. Absentuje akákoľvek úvaha o tom, prečo absencia stanoviska predmetných médií k téme, ku ktorej sa vyjadril T. B., predstavuje šírenie tak intenzívnych a závažných jednostranných myšlienok, ktoré sú spôsobilé ohroziť verejný záujem tak ako je vymedzený v čl. XX ods. 4 Ústavy SR. 6. Ustanovenie § 16 ods. 3 písm. b/ zákona č. 308/2000 Z.z. možno vykladať len striktne v súvislosti s ochranou práv a slobôd iných, bezpečnosti štátu, verejného poriadku, ochranou verejného zdravia a mravnosti. Vzhľadom na osobitné okolnosti každého prípadu je nevyhnutné skúmať charakter nedodržania požiadavky na objektívne a nestranné informovanie, otázku, či nesplnenie požiadavky uloženej vysielateľovi § 16 ods. 3 písm. b/ citovaného zákona sa dostáva do kolízie s verejným záujmom v zmysle čl. 26 ods. 4 Ústavy SR a čl. 10 ods. 2 Dohovoru. 7. Poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžo/36/2016 a sp. zn. 3Sžo/34/2016 a nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 307/2014. III. Vyjadrenie žalovaného 8. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. V podrobnostiach sa pridržiaval odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a zdôraznil, že napriek primárnej téme, ktorou boli voľby v Českej republike a predvolebný úspech Andreja B., bola divákom sprostredkovaná informácia o možnej zaujatosti konkrétnych denníkov prostredníctvom výhradne kritických názorov mediálnej verejnosti - šéfredaktora týždenníka Respekt, komentátora portálu Seznam.cz a šéfa volebnej kampane ODS - ktoré sú konkurenčnými médiami k Mladej fronte DNES a Lidovým novinám. 9. Ako priťažujúcu okolnosť žalovaný vnímal, že žalobca nesprávne informoval, že T. B. bol v tom čase stále vlastníkom denníkov Mladá fronta DNES a Lidové noviny. Keďže žalobca neposkytol recipientom doplňujúce informácie, zostali domnienky o zaujatosti týchto denníkov len v rovine kritiky zo strany iných konkurenčných médií. Vzhľadom na mienkotvorný charakter spravodajských relácií je nevyhnutné predkladať recipientom objektívne informácie, spomedzi ktorých si môžu vybrať a utvoriť vlastný názor. Z uvedeného dôvodu sa nestotožnil s názorom žalobcu, že na objektívne informovanie bolo dostatočné vyjadrenie Andreja B.. Súčasťou práva verejnosti na informácie bolo totiž poznať názor druhej strany. 10. Úlohou žalovaného nie je určovať, akým spôsobom má vysielateľ (žalobca) zabezpečiť objektívnosť a nestrannosť spravodajských programov, ani určovať, ktoré konkrétne argumenty by mali v programoch odznieť. Spôsob, akým vysielateľ dosiahne zákonný stav, je súčasťou jeho práva vysielať slobodne a nezávisle. 11. Nesúhlasil s námietkou žalobcu o nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia a o nepostupovaní podľa nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 307/2014. 12. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného nevyjadril. IV. Pojednávanie 13. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10 a § 13 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len SSP) rozhodol vo veci na pojednávaní dňa 29.1.2020 rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil v prítomnosti poverenej zástupkyne žalobcu a povereného zástupcu žalovaného. V. Relevantné právne predpisy 14. Podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy SR sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. 15. Podľa čl. 26 ods. 4 Ústavy SR slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. 16. Podľa § 16 ods. 3 písm. b/ zákona č. 308/2000 Z.z. vysielateľ je povinný zabezpečiť objektívnosť a nestrannosť spravodajských programov a politickopublicistických programov; názory a hodnotiace komentáre musia byť oddelené od informácií spravodajského charakteru. 17. Podľa § 64 ods. 1 písm. b/ zákona č. 308/2000 Z.z. za porušenie povinnosti uloženej týmto zákonom alebo osobitnými predpismi rada ukladá tieto sankcie: odvysielanie oznamu o porušení zákona. 18. Podľa § 64 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z.z. rada o uložení sankcie rozhodne do šiestich mesiacov odo dňa, keď sa o porušení povinnosti podľa odseku 1 dozvedela, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď bola povinnosť porušená. Za deň, keď sa rada dozvedela o porušení povinnosti podľa odseku 1, sa považuje deň prerokovania správy o kontrole dodržiavania povinností podľa tohto zákona na zasadnutí rady. 19. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem ustanovení § 23 v časti nesprístupnenia zápisníc o hlasovaní a § 49, § 53, § 54, § 56 až § 68 zákona o správnom konaní. VI. Závery správneho súdu 20. Je nepochybné, že právna teória v rámci verejnoprávnej zodpovednosti za protispoločenské konanie rozoznáva trestné činy, priestupky, iné správne delikty, v ďalšej špecifikácii ešte správne disciplinárne delikty a správne delikty poriadkové. Deliktom je len také porušenie povinnosti (konanie alebo opomenutie), ktoré konkrétny zákon takto označuje. Rozlišovacím kritériom medzi jednotlivými druhmi deliktov podľa závažnosti je miera ich typovej spoločenskej nebezpečnosti, vyjadrenej v znakoch skutkovej podstaty, u iných správnych deliktoch a disciplinárnych deliktoch ešte aj okruh subjektov, ktoré sa deliktu môžu dopustiť. Formálne označenie určitého typu protispoločenského konania a tomu zodpovedajúcemu zaradeniu medzi trestné činy, priestupky, iné správne delikty a z toho vyvodené následky v podobe sankcií, vrátane príslušného konania, či už ide o oblasť súdneho alebo správneho trestania, je len vyjadrením reálnej trestnej politiky štátu, teda reflexia názoru spoločnosti na potrebnú mieru ochrany jednotlivých vzťahov a záujmov. Kriminalizácia, či naopak dekriminalizácia určitého konania nachádza výraz v platnej právnej úprave a v ich zmenách, voľbe procesných nástrojov potrebných k odhaleniu a dokázaniu konkrétnych skutkov, ako aj prísnosti postihu delikventa. 21. Slobodu prejavu (ktorá zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo myšlienky) je potrebné považovať za konštitutívny znak demokratickej pluralitnej spoločnosti a za jednu zo základných podmienok na jej chod a individuálnu realizáciu jednotlivca. Sloboda prejavu patrí do vlastnej sféry ľudskej slobody, ktorá je spätá predovšetkým s vnútornou oblasťou vedomia a zahŕňa atribúty tejto ľudskej slobody, ku ktorým patrí sloboda svedomia, sloboda myslenia a sloboda zastávať, šíriť a prijímať názory na všetky otázky spojené so životom spoločnosti. Sloboda prejavu je prakticky neoddeliteľná od slobody myslenia. Nijaká spoločnosť, v ktorej nie sú tieto slobody rešpektované, nie je slobodná, nech už má vláda tejto spoločnosti (štátu) akúkoľvek formu. 22. Slobodu prejavu možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných alebo na ochranu určitého kvalifikovaného verejného záujmu. Limitačná klauzula inkorporovaná v čl. 26 ods. 4 Ústavy SR explicitne uvádza dôvody takéhoto obmedzenia, pričom takéto obmedzenie musí byť stále v súlade s demokratickým charakterom spoločnosti ("nevyhnutné v demokratickej spoločnosti"). V tejto súvislosti je potrebné odkázať aj na čl. 31 Ústavy SR. 23. Tak ako sa vyjadril Ústavný súd SR v náleze sp. zn. II. ÚS 307/2014 aj médiám prináleží sloboda prejavu. Tá sa vzťahuje predovšetkým na sprostredkovávanie informácií, ako aj šírenie správ, myšlienok a názorov, ktoré sú nielen pozitívne či neutrálne, ale aj takých, ktoré nesú negatívnu konotáciu, urážajú, šokujú alebo znepokojujú štát, politické elity alebo časť obyvateľstva, čo je dané požiadavkami pluralizmu, znášanlivosti, otvorenosti a permanentného diškurzu, bez ktorých nemožno hovoriť o demokratickej slobodnej spoločnosti. Sloboda prejavu vo vzťahu k médiám poskytuje ochranu nielen zvoleným témam, ktoré sú médiami komunikované, ale aj druhu a spôsobu ich spracovania a šírenia. 24. Zákonné obmedzenie slobody prejavu médií požiadavkou na objektívne a nestranné informovanie v rámci spravodajských programov a politicko-publicistických programov a s tým spojenou právomocou žalovaného ukladať sankcie za porušenie tohto ustanovenia je potrebné v pluralitnej demokratickej spoločnosti vykladať rigorózne v súvislosti s ochranou práv a slobôd iných, bezpečnosti štátu, verejného poriadku, ochranou verejného zdravia a mravnosti v zmysle čl. 26 ods. 4 Ústavy SR a čl. 10 ods. 2 Dohovoru. 25. Otázku, či nesplnenie požiadavky uloženej § 16 ods. 3 písm. b/ zákona č. 308/2000 Z.z. zo strany vysielateľa sa dostáva do kolízie s verejným záujmom v zmysle čl. 26 ods. 4 Ústavy SR a čl. 10 ods. 2 Dohovoru, je potrebné skúmať vždy jednotlivo vzhľadom na konkrétnosti daného prípadu a charakter nedodržania požiadavky na objektívne a nestranné informovanie. 26. Zákonné obmedzenie slobody prejavu médií požiadavkou na objektívne a nestranné informovanie v rámci spravodajských programov a politicko-publicistických programov nie je možné vyvodiť z ústavného práva jednotlivcov na prijímanie informácií v zmysle čl. 26 ods. 2 Ústavy SR alebo čl. 10 ods. 1 Dohovoru, keďže právo prijímať informácie zahŕňa právo prijímať informácie tak pravdivé, overiteľné a neutrálne, ako aj fiktívne, neoveriteľné, nepravdivé alebo pravdu skresľujúce či prezentujúce určitý svetonázor (II. ÚS 307/2014). 27. Pojmy "objektívnosť" a "nestrannosť" sú vzájomne podmienené, t.j. čím viac rôznorodých názorov (kladných, záporných, opozičných, súhlasných a pod.) na danú tému médium odprezentuje, tým objektívnejší obraz o téme médium recipientom poskytne a zároveň nebude preferovaný niektorý názor na danú tému na úkor iných názorov. Jednostranné názory alebo informácie môžu znamenať ohrozenie práv a slobôd iných, bezpečnosti štátu, verejného poriadku, ohrozenie verejného zdravia a mravnosti. In concreto môže ísť napríklad o šírenie a uvádzanie jednostranných názorov, myšlienok alebo ideí úmyselne popierajúcich ľudské práva a slobody, popierajúce alebo schvaľujúce holokaust, zločiny politických režimov, podporujúcich náboženský extrémizmus a terorizmus, podporujúcich výlučne jednu politickú stranu, hnutie či skupinu s cieľom poškodiť na právach názorových a politických oponentov v rámci demokratického politického súboja v podmienkach reprezentatívnej demokracie, podporujúcich totalitné štátne zriadenie alebo propagandu politických režimov založených na fašistickej, komunistickej alebo obdobnej ideológii, podporujúcich národnú, rasovú alebo etnickú nenávisť a pod. V uvedených intenciách sú povinné orgány verejnej moci interpretovať a aplikovať obmedzenie slobody prejavu vyplývajúce z § 16 ods. 3 písm. b/ zákona š. 308/2000 Z.z. 28. Medzi účastníkmi konania bola spornou otázka objektívnosti a nestrannosti príspevku informujúceho o priebehu parlamentných volieb v Českej republike - konkrétne či na zachovanie objektívnosti a nestrannosti bolo dostatočné vyjadrenie T. ako vlastníka kritizovaných médií Mladá fronta DNES a Lidové noviny alebo bolo nevyhnutné aj vyjadrenie šéfredaktorov uvedených médií. 29. Je nepochybné, že vlastníkom médií Mladá fronta DNES a Lidové noviny je česká spoločnosť MAFRA, a.s. (<https://www.lidovky.cz/>; <https://www.idnes.cz/>). 30. Z verejne dostupného úplného výpisu z Obchodného registra vedeného Mestským súdom v Prahe, oddiel B, vložka 1328, k obchodnej spoločnosti MAFRA, a.s., vyplýva, že jediným akcionárom je spoločnosť AGROFERT, a.s., a to od 16.10.2013 do dňa rozhodnutia správneho súdu vo veci. Jediným akcionárom spoločnosti AGROFERT, a.s., bol až do 3.2.2017 Andrej Babiš (úplný výpis z Obchodného registra vedeného Mestským súdom v Prahe, oddiel B, vložka 6626). Odo dňa 3.2.2017 bolo všetkých 628 kmeňových akcií spoločnosti AGROFERT, a.s., s ktorými je spojený 100% podiel na hlasovacích právach a základom imaní spoločnosti, vložených do zvereneckých fondov AB private trust I, zverenecký fond, a AB private trust II, zverenecký fond, a to tak, že 565 akcií spoločnosti je vložených do zvereneckého fondu AB private trust I, zverenecký fond, spravovaného Ing. Zbyňkem Průšou, zvereneckým správcom, a 63 akcií spoločnosti je vložených do zvereneckého fondu AB private trust II, zverenecký fond, spravovaného JUDr. T. B., zvereneckým správcom. Uvedené akcie vložil do zvereneckých fondov Andrej B., dovtedajší jediný akcionár spoločnosti AGROFERT, a.s., dňa 3.2.2017. 31. Podľa názoru správneho súdu je pre posúdenie objektívnosti a nestrannosti odvysielanej relácie, ktorá je v predmetnej právnej veci sporná, za stavu, kedy sa k nestrannosti médií Mladá fronta DNES a Lidové noviny vyjadril len T. B., rozhodujúci dátum odvysielania reportáže a dátum, do kedy Andrej B. pôsobil v spoločnosti AGROFERT, a.s., ako jediný akcionár, ktorá bola a stále je jediným akcionárom spoločnosti MAFRA, a.s. - vlastníka kritizovaných médií. Žalobca odvysielal reportáž o českých parlamentných voľbách dňa 20.10.2017, teda viac ako osem mesiacov po tom, čo už T. B. nefiguroval v spoločnosti AGROFERT, a.s., ako jediný akcionár, a teda ani v spoločnosti MAFRA, a.s. Vzhľadom na uvedené, pomerne dlhé časové obdobie, sa podľa názoru správneho súdu mal k objektívnosti médií Mladá fronta DNES a Lidové noviny vyjadriť ich aktuálny zástupca, či už šéfredaktor alebo zástupca vlastníka. Žalobca však v čase, keď už Andrej B. nemal dosah na tieto médiá, tak ako to vyplýva z výpisov z Obchodného registra vedeného Mestským súdom v Prahe citovaných vyššie, dosah, neposkytol priestor zástupcom médií Mladá fronta DNES a Lidové noviny a ani sám reportáž nevyvážil, neposkytol divákom objektívne a nestranné informácie, čím porušil § 16 ods. 3 písm. b/ zákona č. 308/2000 Z.z. Iná situácia by samozrejme nastala, keby žalobca odvysielal príspevok v čase, keď bol Andrej B. jediným akcionárom spoločnosti AGROFERT, a.s., ktorá bola jediným akcionárom spoločnosti MAFRA, a.s., vlastniacej médiá Mladá fronta DNES a Lidové noviny; o tento prípad však v predmetnej právnej veci nejde. 32. Správny súd považoval uloženú sankciu - odvysielanie oznamu o porušení zákona - za primeranú správnemu deliktu, zabezpečujúcu preventívnu aj výchovnú funkciu s tým, že vysielateľ sa bude v budúcnosti podobného konania vyvarovať. 33. Správny súd na základe uvedeného dospel k záveru, že žalovaný postupoval v sankčnom konaní v súlade so zákonom č. 308/2000 Z.z. a Správnym poriadkom, správne zistil skutkový stav a svoje rozhodnutie riadne odôvodnil (§ 47 SP). Na základe uvedených skutočností, citovaných právnych predpisov a judikatúry správny súd žalobu žalobcu zamietol podľa § 190 SSP ako nedôvodnú. 34. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania, pretože podľa názoru správneho súdu to nemožno spravodlivo požadovať, keďže žalovaný má zamestnancov s právnickým vzdelaním, ktorí ho môžu na súde zastupovať. 35. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).