Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/105/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018201138 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Mališová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1018201138.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Mališovej a členiek senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Marty Barkovej v právnej veci žalobcu: 1. HELI COMPANY s.r.o., Vranovská 72, Prešov, IČO: 36 492 124 2. R.. B. N., M. XXXX/X, B., obaja zastúpení: advokátskou kanceláriou IURISTICO s.r.o., Cimborkova 13, Košice, IČO: 36 588 041 proti žalovanému: Dopravný úrad, Letisko M.R.Štefánika, Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 09678/2018/OLP-0005 zo dňa 04.06.2018, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcom nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Spoločnosť HELI COMPANY s.r.o. (ďalej aj ako žiadateľ) podala dňa 25.10.2017 Dopravnému úradu „Žiadosť o posúdenie za spoľahlivú osobu“- R. (ďalej aj ako účastník konania), podľa § 34a ods. 5 v spojení s § 34a ods. 4 zákona č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, evidovanú pod č. 38241/2017. 2. Dopravný úrad, divízia civilného letectva si na účely posúdenia spoľahlivosti Ing. B. N. vyžiadal vyjadrenia od Prezídia Policajného zboru - odboru riadenia kriminálnych analýz (list č. 20789/2017/ OBOCL-002), Okresného úradu Prešov (list č. 20789/2017/OBOCL - 003), Mestského úradu Prešov (list č. 20789/2017/OBOCL-004), Obvodného banského úradu Košice (list č. 120789/2017/OBOCL-005), Slovenskej informačnej služby (list č. 20789/2017/OBOCL-006), Inšpektorátu práce Prešov (list č. 20789/2017/OBOCL-007) a Ministerstva obrany Slovenskej republiky (list č. 20789/2017/OBOCL-008). 3. Na základe výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, poskytnutého Okresným úradom Prešov, odborom všeobecnej vnútornej správy dňa 16.11.2017 č. D-359/2017/MM bolo zistené, že účastník konania, ktorého spoľahlivosť je posudzovaná Dopravným úradom, bol v posledných piatich rokoch uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 69 ods. 1 písm. d) zákona č. 190/2003 Zb. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov za nedodržanie určenej lehoty na predĺženie zbrojného preukazu. Za priestupok mu bola uložená pokuta 30,00 eur (spisové číslo FO384751-3 s dátumom ukončenia 15.7.2015). Uvedenú skutočnosť potvrdzuje aj vyjadrenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídia Policajného zboru odboru riadenia kriminálnych analýz č. PPZ-RKA-LU-1832-009/2017 zo dňa 4.12.2017, podľa ktorého „...v roku 2015 bola osoba riešená za priestupok na úseku zbraní a streliva za nedodržanie určenej lehoty na predĺženie zbrojného preukazu podľa § 69 ods. 1 písm. d) zák. č. 190/2003 Zb. zákona o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov“. 4. Dopravný úrad listom č. 20789/2017/OBOCL-016 zo dňa 14.12.2017 účastníka konania upovedomil o začatí správneho konania a to dňom podania žiadosti žiadateľa. Zároveň upovedomil o možnosti vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia k jeho podkladom i spôsobu zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie a súčasne ho vyzval, aby sa v lehote 10 pracovných dní odo dňa doručenia výzvy písomne vyjadril k danej veci a zároveň pripojil dôkazy na podporu svojich tvrdení. 5. Účastník konania vo svojom vyjadrení zo dňa 09.01.2018, doručenom Dopravnému úradu dňa 12.01.2018 popísal skutok tak, ako sa stal, s tým, že ...“potvrdzujem, že v roku 2015 som nedodržal určenú lehotu na podanie žiadosti na predĺženie zbrojného preukazu. Zbrojný preukaz som mal v tomto období s platnosťou na 10 rokov a pri pracovnej vyťaženosti som neustriehol termín končenia platnosti zbrojného preukazu. V súvislosti s touto udalosťou som bol riešený na EZP v Prešove. Zaplatil som blokovú pokutu, absolvoval znovu skúšky na vydanie zbrojného preukazu a doložil som všetky potrebné dokumenty súvisiace s vydaním zbrojného preukazu“. 6. Žiadateľ sa k výzve zo dňa 14.12.2017 nevyjadril. 7. Dopravný úrad, divízia civilného letectva ako prvostupňový správny orgán rozhodnutím Č. p.: 03039/2018/OBOCL-018 N zo dňa 16.02.2018 posúdil v súlade s ustanovením § 34a ods. 4 písm. h) leteckého zákona, Ing. B. N., nar. XX.XX.XXXX v Z., trvale bytom M. XXXX/X, XXX XX B. za nespoľahlivú osobu, pretože bol v posledných piatich rokoch uznaný vinným zo spáchania priestupku na úseku zbraní a streliva za nedodržanie určenej lehoty na predĺženie zbrojného preukazu podľa § 69 ods.1 písm. d) zákona č. 190/2003 Zb. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 8. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žiadateľ ako aj účastník konania rozklad, na základe ktorého Predseda Dopravného úradu ako druhostupňový správny orgán vydal žalobou napadnuté rozhodnutie č. 09678/2018/OLP-0005 zo dňa 04.06.2018, ktorým potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu Dopravného úradu Č. p.: 03039/2018/OBOCL-018 N zo dňa 16.02.2018. 9. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplynulo, že v rozklade sa neuvádzajú žiadne nové skutočnosti a ani dôkazy, ktoré by podstatným spôsobom menili skutkový a právny stav veci. Argumentácia právneho zástupcu účastníkov konania v podanom rozklade je vo vzťahu k ustanoveniu § 34a ods. 4 písm. h) Leteckého zákona irelevantná, nakoľko Letecký zákon taxatívne stanovuje, v ktorých prípadoch nemožno považovať osobu za spoľahlivú a správnemu orgánu nepripúšťa možnosť posúdiť spoľahlivosť podľa svojho vlastného uváženia. Podľa ustanovenia § 40 ods. 1 správneho poriadku, ak sa v konaní vyskytne otázka, o ktorej už príslušný orgán právoplatne rozhodol, je správny orgán takým rozhodnutím viazaný; inak si správny orgán môže o takejto otázke urobiť úsudok, alebo dá príslušnému orgánu podnet na začatie konania. Podľa ustanovenia § 40 ods. 2 správneho poriadku si správny orgán nemôže ako o predbežnej otázke urobiť úsudok o tom, či a kto spáchal trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt, alebo o osobnom stave fyzickej osoby, alebo o existencii právnickej osoby, ak patrí o tom rozhodovať súdu. Pre posúdenie spoľahlivosti bol rozhodujúci a nesporný fakt, že posudzovaná osoba bola v posledných piatich rokoch uznaná vinnou z dopustenia sa priestupku na úseku zbraní a streliva za nedodržanie určenej lehoty na predloženie zbrojného preukazu podľa § 69 ods. 1 písm. d) zákona o strelných zbraniach a strelive. II. Žaloba 10. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 10.08.2018 sa domáhali žalobcovia preskúmania zákonnosti rozhodnutia predsedu Dopravného úradu č. 09678/2018/OLP-0005 zo dňa 04.06.2018 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím žalovaného p. 03039/2018/OBOCL-018 N zo dňa 16.02.2018, pretože napadnutými rozhodnutiami boli ukrátení na svojich právach a právom chránených záujmoch, tieto rozhodnutia sú podľa žalobcov v celom rozsahu nezákonné. 11. Uviedli, že žalovaný posúdil žalobcu v 2. rade ako nedôveryhodnú osobu podľa § 34a leteckého zákona, čím mu v podstate zabránil vstupovať na letiská. Pre výkon podnikateľskej činnosti žalobcu v 1. rade je nevyhnutný vstup žalobcu v 2. rade do vyhradených bezpečnostných priestorov na letiskách, pretože žalobca v 1. rade prevádzkuje leteckú školu. 12. Z hľadiska správnych orgánov podstatou pre posúdenie žalobcu v 2. rade, ako nedôveryhodnej osoby podľa § 34a ods. 4 písm. h) / leteckého zákona je skutočnosť, že mu bola v blokovom konaní uložená pokuta za podanie oneskorenej žiadosti o predĺženie zbrojného preukazu. V skutočnosti došlo k tomu, že žalobca v 2. rade pre pracovné zaťaženie v roku 2015 meškal niekoľko dní s podaním žiadosti o predĺženie zbrojného preukazu, ktorého platnosť je 10 rokov, a teda porušil súvisiacu povinnosť vrátiť v stanovenej krátkej lehote zbrojný preukaz po strate jeho platnosti. 13. Žalobca v 2. rade uviedol, že súhlasil s uložením blokovej pokuty za uvedenú oneskorenú žiadosť, vo výške 30,- eur. Argumentoval, že už zo samotnej výšky pokuty je zrejmé, že išlo o drobné administratívne pochybenie a omeškanie s plnením príslušnej povinnosti na úseku podľa zákona č. 190/2003 Z. z., ktoré sa dalo počítať na dni. 14. Namietal, že uvedené okolnosti Dopravný úrad SR v podstate nezisťoval a posúdil uvedené odsúdenie ako prekážku toho, aby bol žalobca v 2. rade vyhodnotený ako dôveryhodná osoba. 15. Pri zohľadnení materiálnej povahy uvedeného pochybenia, t. j. omeškania pri dodržaní termínu pre administratívny úkon, ku ktorému malo dôjsť v roku 2015, je podľa žalobcov zjavné, že toto konanie nevykazovalo znaky materiálnej nebezpečnosti a že žalobca v 2. rade nie je v žiadnom smere nebezpečnou osobou z pohľadu práva ani spoločnosti. 16. Keďže žalobca v 1. rade prevádzkuje súkromnú leteckú školu, a to aj prostredníctvom žalobcu v 2. rade (teda sa nejedná priamo o personál bezpečnostnej ochrany letiska), žalobca v 2. rade má primerane spĺňať požiadavky na personál bezpečnostnej ochrany letiska, medzi ktoré patrí spoľahlivosť (§ 34a ods. 2 písm. c) leteckého zákona) definovaná v § 34a ods. 4 leteckého zákona. Žalobcovia ďalej namietali, že správne orgány nezisťovali, aký konkrétny priestupok žalobca v 1. rade na úseku zbraní a streliva spáchal v roku 2015, a ich právne závery prehliadli potrebu primeranej (nie striktnej aplikácie) § 34a ods. 4 písm. h) leteckého zákona na podmienky žiadosti o osvedčenie spoľahlivosti osoby žalobcu v 2. rade. Konštatovali, že pokiaľ sa pri úprave a aplikácii § 34a leteckého zákona vo svojej podstate jedná o sledovanie účelu bezpečnosti letísk, potom to nemôže znamenať automatické vylúčenie všetkých osôb, ktoré boli uznané v posledných piatich rokoch za vinné z porušenia zberného ustanovenia „akýchkoľvek iných ustanovení zákona o zbraniach a strelive“, ktoré nie sú pokryté § 69 ods. 1 písm. a) - c) zákona o zbraniach a strelive z okruhu spoľahlivých osôb podľa § 34a ods. 9 leteckého zákona. 17. Uvedené ustanovenie pri jeho bezbrehej aplikácii podľa žalobcov vykazuje v prvom rade zásadný potenciál prekážky výkonu podnikateľskej činnosti a výkonu povolania, ktoré sú základnými právami v zmysle čl. 35 a nasl. Ústavy SR. Zároveň toto ustanovenie pri nesprávnom výklade v sebe obsahuje potenciál neprípustného súťažného prvku, pretože vo svojej podstate ide o opatrenie, ktoré má vo svojich dôsledkoch za následok zákaz výkonu činnosti (povolania), čím dochádza k neželaným deformáciám hospodárskej súťaže. 18. Boli presvedčení, že uvedené opatrenie zároveň predstavuje aj ďalšiu sankciu za daný priestupok. Takýto dôsledok by mal byť výslovne upravený ako sankcia a potom aj ako sankcia výrokom priestupkového orgánu ukladaný, pretože inak sa jedná o neprípustnú a nezákonnú sankciu. Uloženie trestu sa musí stať výslovným rozhodnutím orgánu rozhodujúceho o príslušnom delikte, a teda negatívne sankčné dôsledky musia byť uložené v súvislosti s príslušným odsúdením a nie až následne. Podľa žalobcov sa inak zároveň jedná v podstate o dvojitý postih toho istého skutku. 19. Ďalej by malo byť zrejmé, že žalobca v 2. rade sa nestal zrazu v roku 2018 nebezpečný, pretože mu uplynula platnosť dokladu o osvedčení spoľahlivosti vydávaného na 5 rokov, a táto nebezpečnosť by v roku 2018 mala byť založená na zistení porušenia administratívnej povinnosti na úseku zákona o zbraniach a strelive niekedy v polovici roka 2015, teda 2,5 roka spätne. Takýto výklad právnej normy a jej aplikáciu treba podľa žalobcov odmietnuť. 20. Takéto aplikovanie právnej úpravy a dovolávanie sa jej striktnosti považovali žalobcovia za zjavne úplne neproporcionálne, spochybňujúce legitímnosť sledovaných cieľov v rovine zákonnosti ústavného či vyššieho práva a základných princípov materiálnej spravodlivosti. 21. Domáhali sa aj primeranej aplikácie inštitútov trestného práva - ktoré majú byť primerane a analogicky aplikované aj na oblasť administratívneho trestania. Konkrétne sa domáhali primeranej aplikácie inštitútu zahľadenia peňažného trestu v trestnom práve, ktorý je zahľadený jeho zaplatením, aj na vyčítaný priestupok podľa § 69 ods. 1 písm. d) zákona o zbraní a strelive. Pre nedostatočnosť veľmi stručnej, ale ako vidno i z daného prípadu pomerne závažnej úpravy priestupkového zákona je podľa žalobcov nutné aplikovať normy trestného práva, ktoré sú na prospech „delikventa“ analogických v trestnom práve. Poukázali na to, že naozaj symbolická pokuta 30 eur bola zaplatená ešte v roku 2015 a jedná sa o priestupok z roku 2015. Pripomenuli, že dôsledkom administratívneho pochybenia bola aj nutnosť nanovo absolvovať príslušné odborné skúšky na úseku zbraní a streliva a po splnení aj ostatných požiadaviek (psychotesty a prehliadka), ktoré žalobca v 2. rade absolvoval a bol mu v krátkom čase vydaný nový zbrojný preukaz. Preto vyjadrili presvedčenie, že žalobca v 2. rade nie je ani nebezpečnou ani nespoľahlivou osobou. 22. Žalobcovia ďalej upriamili pozornosť na aktuálne účinnú právnu úpravu spoľahlivosti osoby v režime leteckého zákona v Českej republike, ktorá reálne rieši materiálnu nebezpečnosť/nespoľahlivosť osoby a ktorá mimo režimu bezúhonnosti v oblasti úmyselných trestných činov musí byť konkrétne preukázane a presvedčivo doložená a in concreto materiálne skúmaná. 23. Ďalej namietali aj to, že blokovú pokutu uložil na to neprávomocný orgán. 24. Žalobcovia tvrdili, že správny orgán náležite nezistil skutkový stav a tento neposúdil, čo sa týka konkrétneho zistenia, či bol žalobca v 2. rade uznaný zo spáchania priestupku na úseku zbraní a streliva, v akom rozsahu a kedy a aký význam a vplyv má toto konkrétne zistenie na posúdenie dôveryhodnosti žalobcu v 2. rade z hľadísk leteckého zákona vykladaného vo svetle Ústavy Slovenskej republiky a komunitárneho práva. Považovali za potrebné odmietnuť formalistický prístup k aplikácii práva, pretože tento nemusí a ani neplní tvrdený verejný účel zabezpečenia bezpečnosti letiska. 25. Žalobcovia sa ohradili voči tvrdeniu, že členské štáty majú právo prijať a stanoviť prísnejšiu právnu úpravu, než je súvisiaca komunitárna úprava. Samotné komunitárne právo pre prípadné príslušnejšie zakotvenie podmienok stanovuje určité mantinely, ktoré musia členské štáty byť schopné preukázať a takáto prísnejšia úprava musí byť potrebná, nevyhnutná a primeraná. V opačnom prípade je podľa žalobcov narušením hospodárskej súťaže a porušením voľného pohybu osôb a služieb, ako i v tomto prípade. 26. Boli presvedčení, že posúdenie veci nebolo právne správne, žalovaný realizoval v dôsledku toho i nepostačujúce a neadekvátne súvisiace skutkové zistenia a jeho rozhodnutie je pre nedostatok dôvodov i nepreskúmateľné a taktiež došlo k podstatnému porušeniu ustanovení pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. 27. Žalobcovia vzhľadom na vyššie uvedené žiadali, aby krajský súd žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správneho orgánu zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie. III. Vyjadrenie žalovaného k žalobe 28. Žalovaný sa písomne vyjadril k žalobe vo vyjadrení doručenom súdu dňa 11.12.2018, v ktorom sa s dôvodmi podania správnej žaloby nestotožnil. 29. Žalovaný bol presvedčený, že nemá zákonnú možnosť v rámci posudzovania spoľahlivosti osoby skúmať okolnosti skutku, za spáchanie ktorého bola posudzovaná osoba (žalobca v 2. rade) uznaná vinnou, ani posudzovať znaky materiálnej nebezpečnosti tohto skutku. Dopravný úrad nie je príslušný konať a rozhodovať o priestupkoch na úseku zbraní a streliva. Zastával názor, že letecký zákon mu nepriznáva ani kompetenciu urobiť si úsudok o tom, či sa niekto dopustil, alebo nedopustil takéhoto priestupku. Mal za to, že nekonal nezákonne, keď si nerobil úsudok o spáchanom priestupku a ani ho neposudzoval, nakoľko ide o právoplatne rozhodnutú vec iným príslušným správnym orgánom. Žalovaný uviedol, že letecký zákon taxatívne stanovuje, v ktorých prípadoch nemožno považovať osobu za spoľahlivú a správnemu orgánu nepripúšťa možnosť posúdiť spoľahlivosť podľa svojho vlastného uváženia. Pre posúdenie spoľahlivosti bol rozhodujúci a nesporný fakt, že žalobca v 2.rade, ako posudzovaná osoba bola v posledných piatich rokoch uznaná vinnou z dopustenia sa priestupku na úseku zbraní a streliva. 30. Zastával názor, že zákonodarca v ustanovení § 34a ods. 4 leteckého zákona nedáva žalovanému na výber z možností, neponecháva mu priestor na úvahy o tom, či osoba je, alebo nie je spoľahlivá. Predmetné ustanovenie jednoznačne stanovuje osoby, ktoré spoľahlivými nie sú. V prípade, že osobu podľa § 34a ods. 4 leteckého zákona nemožno považovať za spoľahlivú, musí žalovaný vo veci posúdenia spoľahlivosti osoby rozhodnúť, že je nespoľahlivá. Ďalej uviedol, že letecký zákon presne zadefinoval osoby, ktoré sa nepovažujú za spoľahlivé a nepripúšťa žalovanému možnosť správnej úvahy. Konštatoval, že v prípade ustanovení zákona, ktoré hovoria o primeranej aplikácii iných ustanovení zákona platí zásada, že ak právny predpis nestanovuje inak, aplikujú sa ustanovenia, na ktoré predpis odkazuje, na základe čoho podľa žalovaného nemožno primeranosť vykladať ako možnosť zmäkčenia ustanovení leteckého zákona, podľa ktorých sa má postupovať. 31. Slovenská republika využila svoju možnosť stanovenú priamo v legislatíve Európskej únie, aplikovať pri previerke osoby aj iné kritériá, ako je minimálny rozsah upravený v ust. § 11.1.3. prílohy vykonávacieho nariadenia č. 2015/1998 v platnom znení. Žalovanému ako výkonnému orgánu štátnej správy neprináleží posudzovať prísnosť prijatých vnútroštátnych predpisov, nemá ani oprávnenie ich zmäkčovať. Podotkol, že v minulosti sa už dopravný úrad pokúsil aplikovať postup navrhovaný žalobcom (skúmať konanie predchádzajúce pokute, jej závažnosť a v nadväznosti na uvedené zmäkčiť ustanovenia leteckého zákona a posúdiť osobu za spoľahlivú), avšak takýto postup bol napadnutý protestmi krajskej prokuratúry ako nezákonný, pričom krajská prokuratúra uviedla, že žalovaný sa má riadiť § 34 ods. 4 písm. h) leteckého zákona a osobu, ktorá sa dopustila v tomto ustanovení uvedeného priestupku, nemôže posúdiť za spoľahlivú. Predseda dopravného úradu týmto protestom vyhovel, na základe čoho by ani v tomto prípade nemohol nerešpektovať zásadu materiálnej rovnosti a konať tak, ako požaduje žalobca. Dopravný úrad v tomto konaní plne rešpektoval zásadu materiálnej rovnosti, pričom predseda dopravného úradu uvádza, že v prípade ukončeného konania o priestupku účastníka konania nie je oprávnený skúmať a posudzovať konanie, ako aj aplikáciu základných zásad konania. 32. Vo vzťahu k súladu vnútroštátnej legislatívy s legislatívou Európskej únie, žalovaný považoval za potrebné uviesť, že v rozmedzí 3-4 rokov, vykonáva priamo Európska únia (Európska komisia) kontrolu štátu vo vzťahu k zabezpečeniu bezpečnostnej ochrany civilného letectva. Posledná kontrola bola v marci 2015, v rámci ktorej žiadali kontrolóri Európskej komisie aj predloženie vnútroštátnej legislatívy, pričom v rámci doterajších kontrol nebol nikdy vo vzťahu k vnútroštátnej legislatíve konštatovaný zo strany Európskej komisie nesúlad s právom Európskej únie. 33. Žalovaný v súvislosti s námietkou žalobcov spočívajúcou v tvrdení, že pokiaľ sa pri úprave a aplikácii § 34a leteckého zákona jedná o sledovanie účelu bezpečnosti letísk, nemôže to znamenať automatické vylúčenie všetkých osôb, ktoré boli v posledných piatich rokoch uznané za vinné z porušenia zákona o zbraniach a strelive, žalovaný uviedol, že nie je v jeho kompetencii posudzovať podmienky stanovené Slovenskou republikou, jej zákonodarným orgánom pre účely zabezpečenia bezpečnostnej ochrany civilného letectva, ale nie je ani jeho možnosťou nekonať v súlade s týmito podmienkami. 34. K námietke žalobcov, že ide o opatrenie, ktoré má vo svojich dôsledkoch za následok zákaz výkonu činnosti (povolania), čím dochádza k neželaným deformáciám hospodárskej súťaže, žalovaný uviedol, že v jeho kompetencii je posúdenie spoľahlivosti osoby za účelom jej vstupu do vyhradených bezpečnostných priestorov na letisku a to na základe podmienok zadefinovaných legislatívou Európskej únie a vnútroštátnou legislatívou. Tieto dve kompetencie nie je možné si zamieňať. Uviedol, že každá osoba musí rešpektovať podmienky bezpečnostnej ochrany civilného letectva, zadefinované štátom a nemá právny nárok na vstup do vyhradených bezpečnostných priestorov, ak tieto podmienky nesplní, čo však neovplyvní výkon jej podnikateľskej činnosti, resp. súťaženia mimo týchto priestorov. Vzhľadom na to žalovaný konštatoval, že nemožno hovoriť ani o rozpore s komunitárnym právom, a ani obmedzení práv osôb na výkon podnikania, resp. obmedzení hospodárskej súťaže. 35. K aplikovaniu primeranej aplikácii inštitútu trestného práva, žalovaný uviedol, že oblasť štátnej správy na úseku zbraní a streliva je odlišná od oblasti štátnej správy v civilnom letectve. Každá z nich má svoju vlastnú právnu úpravu vyplývajúcu z reálnej potreby prípadne požiadaviek legislatívy Európskej únie. Konštatoval, že skutočnosť, že na jednom úseku štátnej správy sa určitá osoba považuje v zmysle platnej legislatívy za spoľahlivú, neznamená, že je automaticky považovaná za takúto aj na ostatných úsekoch štátnej správy. Právna úprava posudzovania spoľahlivosti, resp. bezúhonnosti je odlišná dokonca aj v právnej úprave jednotlivých dopravných módov. 36. Žalovaný vzhľadom na skutočnosť, že Európska únia stanovuje len minimálne podmienky previerky osoby, ktorá vstupuje do vyhradených priestorov letiska a ponecháva možnosť stanovenia ďalších podmienok k previerke osoby, ktorá vstupuje do vyhradených priestorov letiska na jednotlivé členské štáty, konštatoval, že námietka žalobcov poukazujúca na zákonnú úpravu v režime leteckého zákona ohľadne spoľahlivosti v Českej republike je irelevantná. 37. Ďalej uviedol, že bezúhonnosť a spoľahlivosť sa v súlade s § 34a ods. 6 leteckého zákona overuje raz za 5 rokov. V kompetencii žalovaného je posúdenie spoľahlivosti osoby za účelom jej vstupu do vyhradených bezpečnostných priestorov na letisku a to na základe podmienok zadefinovaných legislatívou Európskej únie a vnútroštátnou legislatívou. Každá osoba, ako aj štátny orgán musí rešpektovať podmienky bezpečnostnej ochrany civilného letectva zadefinované štátom a nemá právny nárok na vstup do vyhradených bezpečnostných priestorov. Žalovaný hodnotí plnenie požiadaviek a dostatočnosť zaistenia bezpečnostnej ochrany. Kategorizácia nespôsobilých osôb je stanovená zákonodarným orgánom Slovenskej republiky v zákone, na základe čoho sa ňou ako orgán štátnej správy musí žalovaný riadiť. Právna úprava, ust. § 34a ods. 4 písm. h) leteckého zákona hovorí o osobách, ktoré nemožno považovať za spoľahlivé a to úplne presne, striktne a prísne. Od okamihu právoplatnosti rozhodnutia o predmetnom priestupku sa posudzovaná osoba stala v zmysle ustanovení leteckého zákona nespoľahlivou, avšak s tým, že žalovaný úrad o tejto skutočnosti nemal vedomosť v medziobdobí sa na posudzovanú osobu síce prihliada ako na spoľahlivú, to však v žiadnom prípade neznamená na rozdiel od názoru žalobcu, že by bola naďalej spoľahlivou osobu viac ako 2,5 roka po sankcionovaní predmetného priestupku. 38. Žalovaný vzhľadom na vyššie uvedené žiadal žalobu v plnom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť. IV. Replika žalobcu 39. Žalobcovia sa k vyjadreniu žalovaného k žalobe písomne vyjadrili v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 02.01.2019, v ktorom zotrvali na dôvodoch žaloby. 40. Zároveň vo vzťahu k vyjadreniu žalovaného, s ktorým nesúhlasili, zdôraznili, že zákon a jeho príslušné normy musia byť vždy vykladané v súlade s jeho primárnym účelom a účelovým určením a tomuto účelu primerané. V opačnom prípade sa nejedná o uplatňovanie práva, ale o svojvôľu, ktorá postráda svoj základný deklarovaný zmysel. V danom prípade je rámec pre použitie správnej úvahy poskytnutý osobitne a výslovne i textáciou právnej normy, ktorá vyžaduje aplikovať ustanovenia o výluke spoľahlivosti pre tu posudzované účely „primerane“. 41. V súvislosti s poukazom žalovaného na tú skutočnosť, že jeho rozhodnutia boli napadnuté protestmi krajskej prokuratúry, uviedol, že prokuratúra nie je orgánom, ktorý je oprávnený podávať konečný výklad relevantných ustanovení a o týchto prípadoch s konečnou platnosťou rozhodovať, pretože konečnou autoritou je v danom prípade iba súd. V. Právna úprava 42. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, ďalej SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutia a konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Vec rozhodol bez nariadenia pojednávania dňa 18.06.2020 v zmysle § 107 ods. 2 SSP. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia bol oznámený na úradnej tabuli a na webovej stránke Krajského súdu v Bratislave v lehote najmenej piatich dní pred jeho vyhlásením (§ 137 ods. 4 SSP). 43. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 44. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 45. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 46. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu správneho orgánu, sa postupuje podľa ustanovení tretej časti SSP o správnych žalobách. 47. Podľa § 34a ods. 4 písm. h) zákona č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, za spoľahlivú nemožno považovať osobu, ktorá bola v posledných piatich rokoch uznaná za vinnú zo spáchania niektorého z priestupkov vyskytujúcich sa na viacerých úsekoch správy, na úseku ochrany pred alkoholizmom a inými toxikomániami, na úseku používania výbušnín, na úseku všeobecnej vnútornej správy, proti verejnému poriadku, proti občianskemu spolunažívaniu zo spáchania ublíženia na zdraví z nedbanlivosti inému alebo z úmyselného uvedenia nesprávneho alebo neúplného údaja pred štátnym orgánom, orgánom obce s cieľom získať neoprávnenú výhodu, úmyselného narušenia občianskeho spolunažívania, drobného ublíženia na zdraví, priestupku proti majetku alebo priestupku na úseku zbraní a streliva. 48. Podľa § 34a ods. 5 leteckého zákona, spoľahlivosť posudzuje Dopravný úrad na základe žiadosti zamestnávateľa člena personálu bezpečnostnej ochrany. Dopravný úrad si na posúdenie spoľahlivosti vyžiada vyjadrenie Policajného zboru. Okrem údajov zo svojich evidencií Policajný zbor v prípade potreby vykonáva aj previerky v mieste bydliska o spoľahlivosti člena personálu bezpečnostnej ochrany a previerky prostredia, v ktorom žije. O vyjadrenie môže Dopravný úrad požiadať aj iný štátny orgán alebo obec, v ktorej sa žiadateľ zdržiava alebo sa v posledných piatich rokoch zdržiaval. Policajný zbor, štátny orgán a obec sú povinné žiadosti Dopravného úradu o vyjadrenie vyhovieť v lehote 30 dní od jej doručenia. 49. Podľa § 69 ods. 1 písm. d) zákona č. 190/2003 Zb. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov, priestupku na úseku zbraní a streliva sa dopustí ten, kto poruší inú povinnosť ustanovenú týmto zákonom. 50. Podľa § 55 ods. 1 leteckého zákona, na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní (správny poriadok), ak odseky 2 až 4 neustanovujú inak. 51. Podľa § 3 ods. 1 správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. 52. Podľa § 3 ods. 5 správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. 53. Podľa § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 54. Podľa § 47 ods. 1 správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. 55. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 56. Podľa § 40 ods. 1 správneho poriadku, ak sa v konaní vyskytne otázka, o ktorej už právoplatne rozhodol príslušný orgán, je správny orgán takým rozhodnutím viazaný; inak si správny orgán môže o takejto otázke urobiť úsudok alebo dá príslušnému orgánu podnet na začatie konania. 57. Podľa § 40 ods. 2 správneho poriadku, si správny orgán nemôže ako o predbežnej otázke urobiť úsudok o tom, či a kto spáchal trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt, alebo o osobnom stave fyzickej osoby, alebo o existencii právnickej osoby, ak patrí o tom rozhodovať súdu. VI. Posúdenie veci 58. Krajský súd po preskúmaní žalobou napadnutých rozhodnutí ako aj konania, ktoré vydaniu rozhodnutí predchádzalo v intenciách námietok vznesených zo strany žalobcov dospel k záveru o zákonnosti rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia. 59. Predmetom súdneho prieskumu v prejednávanej veci bolo rozhodnutie žalovaného č.: 09678/2018/ OLP-005 zo dňa 04.06.2018 v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa Č. p.: 03039/2018/OBOCL-018 N zo dňa 16.02.2018, ktorým v súlade s § 34a ods. 4 písm. h) leteckého zákona žalobcu v 2. rade posúdil za nespoľahlivú osobu, pretože bol v posledných piatich rokoch uznaný vinným zo spáchania priestupku na úseku zbraní a streliva za nedodržanie určenej lehoty na predĺženie zbrojného preukazu podľa § 69 ods. 1 písm. d) zákona č. 190/2003 Zb. o strelných zbraniach a strelive. 60. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či náležite zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda, či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe z hľadiska toho, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. Každé rozhodnutie správneho orgánu musí spĺňať všetky zákonom naň kladené formálne náležitosti, t.z. musí byť vydané v písomnej forme, vecne príslušným správnym orgánom. Musí vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať náležitosti určené všeobecnou právnou úpravou správneho konania (§ 46 a § 47 správneho poriadku) ako aj osobitnými právnymi predpismi. Odôvodnenie rozhodnutia musí opisovať a hodnotiť všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok rozhodnutia, primerane sa vysporiadať s návrhmi, námietkami a vyjadreniami účastníkov konania. Medzi výrokom a odôvodnením musí byť logická zhoda. Odôvodnenie musí byť presvedčivé. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti, znamenajúci porušenie ústavou garantovaného základnému práva majúcu za následok nepreskúmateľnosť takéhoto rozhodnutia. V prejednávanej veci krajský súd zastáva názor, že napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky zákonné náležitosti spolu s primeranou správnou úvahou, ktorou sa žalovaný primerane vysporiadal s námietkami žalobcov v podanom rozklade voči prvostupňovému rozhodnutiu, čo umožnilo ho podrobiť súdnemu prieskumu. 61. Zo znenia ustanovenia § 34a ods. 4 písm. h) leteckého zákona vyplýva, že zákonodarca taxatívne stanovil prípady, v ktorých nemožno považovať osobu za spoľahlivú. To znamená, že dopravný úrad na základe presne stanovených podmienok zákona posudzuje, či posudzovaná osoba spĺňa leteckým zákonom stanovené podmienky pre posúdenie spoľahlivosti posudzovanej osoby. Žalovaný posudzuje a overuje spoľahlivosť osôb, ktoré vstupujú do vyhradených bezpečnostných priestorov letiska, v súlade s ustanoveniami zákona č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve, a to na základe vyjadrenia rozhodnutí iných orgánov verejnej správy podľa § 34a ods. 5 a § 34a ods. 4 leteckého zákona. Posúdenie spoľahlivosti je administratívnym konaním žalovaného, v rámci ktorého podľa leteckého zákona dopravný úrad posudzuje, či osoba, ktorá je predmetom posudzovania, spĺňa podmienky stanovené leteckým zákonom. V prípade, že žalovaný na základe vyžiadaných vyjadrení a rozhodnutí orgánov verejnej správy zistí, že posudzovaná osoba na základe vydaného rozhodnutia príslušného orgánu verejnej správy nespĺňa podmienky stanovené leteckým zákonom pre posúdenie spoľahlivosti, nemôže rozhodnúť inak, ako stanovuje zákon, že táto osoba nie je spoľahlivá. Žalovaný v rámci konania o posudzovaní spoľahlivosti osoby neskúma a neposudzuje, či konanie, na základe ktorého bola osoba uznaná vinnou za spáchanie priestupku, vykazuje znaky materiálnej nebezpečnosti. 62. Právnu normu ako všeobecne záväzné a štátnou mocou vynutiteľné pravidlo správania ustanovené oprávneným orgánom vydané vopred stanoveným kvalifikovaným postupom a v kvalifikovanej forme možno aplikovať iba v medziach jeho vecnej, časovej, teritoriálnej a osobnej pôsobnosti. Vecná pôsobnosť predstavuje vymedzenie skutkových a právnych skutočností („skutkovej podstaty“), na ktoré sa právna norma vzťahuje. Časová pôsobnosť vymedzuje uplatnenie právnych účinkov právnej normy v určitom časovom období a teritoriálna pôsobnosť ich uplatnenie na určitom území. Osobná pôsobnosť právnej normy vymedzuje okruh subjektov, na ktoré sa právna norma vzťahuje. 63. Účelom a cieľom leteckého zákona je ochrana verejného záujmu, ktorej predmetom je obmedzenie vstupu do chránených priestorov štátu. Z uvedeného dôvodu samotný zákon vo svojich ustanoveniach ukladá povinnosti dopravnému úradu, ktorý podľa leteckého zákona posudzuje, či osoba, ktorá je predmetom posudzovania poskytuje záruku, že bude v rámci vstupu do vyhradených bezpečnostných priestorov dodržiavať právne predpisy a plniť povinnosti vyplývajúce z rozhodnutia a iných opatrení vydaných podľa leteckého zákona. Za tým účelom sú preto osoby, ktoré vstupujú do vyhradených bezpečnostných priestorov v zmysle leteckého zákona povinné požiadať dopravný úrad o posúdenie spoľahlivosti posudzovanej osoby. 64. Povinnosťou správnych orgánov ako aj súdu v rozsahu ich pôsobnosti je aplikovať platné právo a vykonať jeho výklad vychádzajúc zo znenia právnej normy s prihliadnutím na jej účel a vôľu zákonodarcu, čo mienil touto právnou úpravou ustanoviť. Nie je možné však výkladom právnej normy nahrádzať jej účel a vôľu zákonodarcu, pokiaľ to zo znenia právnej normy nevyplýva. Rovnako musí správny orgán postupovať aj v prípade absencie osobitnej zákonnej úpravy ako v predmetnej veci týkajúcej sa členov posádok lietadiel a osôb, u ktorých si plnenie osobitných pracovných úloh vyžaduje vstup do vyhradených bezpečnostných priestorov na letisku pri posudzovaní ich osoby z pohľadu spoľahlivosti v zmysle leteckého zákona a pristúpiť k aplikácii ustanovenia § 34a ods. 4 písm. h) leteckého zákona v spojení s § 34a ods. 9 leteckého zákona. Žalovaný v preskumávanej veci v súlade so znením § 34a ods. 9 leteckého zákona primerane aplikoval v konaní o posúdení spoľahlivosti žalobcu v 2. rade ustanovenia leteckého zákona, konkrétne ustanovenie § 34a ods. 4, pretože letecký zákon na iné ustanovenia v tomto smere neodkazuje. Potom súd námietku žalobcov ohľadne neprimeranej aplikácii citovanej normy vyhodnotil ako nedôvodnú. 65. Aplikácia práva ako jedna z foriem realizácie práva je procesným právom upravený postup a činnosť štátnych orgánov s príslušnou právomocou, ktorá vyúsťuje vydávaním aktov aplikácie práva - individuálnych právnych aktov. Individuálne právne akty sa vzťahujú na konkrétne prípady a zaväzujú určité (individuálne) právne subjekty. Článok 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky určuje miesto a postavenie štátnej moci predstavovanej štátnymi orgánmi vo vzťahu k právu tak, že stanovuje ich podriadenosť ústave a zákonom. V uvedenom smere čl. 2 ods. 2 ústavy upravuje princíp právneho štátu, t. j. vládu práva. V dôsledku toho možno štátnu moc uplatňovať len pri splnení viacerých podmienok. Prvou z nich je tá, že k uplatneniu štátnej moci dochádza (môže dôjsť) len vtedy, ak to ustanovuje zákon. Každý orgán štátu má buď ústavou alebo zákonom určený rozsah právomoci, ktorý nemôže prekročiť, takže môže konať len to, čo mu ústava, alebo zákon dovoľuje. Ústava ustanovuje, že zákon ustanoví aj spôsob, akým štátne orgány smú štátnu moc uplatňovať, vrátane druhu a obsahu sankcií, ktoré možno použiť v prípade neplnenia rozhodnutí orgánov štátu. V dôsledku „uvedeného preto štátnym orgánom Slovenskej republiky zákony upravujúce ich postavenie a právomoci neumožňujú, aby samostatne rozhodovali o konaní nad rámec zákona, t.j. mimo rozsah zákonom ustanovených právomocí. Zákonom ustanovený rozsah právomoci jednotlivých orgánov štátu je stabilný a k jeho zmene môže dôjsť len v dôsledku neskoršej a obsahovo odlišnej zákonnej úpravy. Ten orgán štátu, ktorého postavenie a právomoci zákon upravuje, nie je preto oprávnený z vlastného rozhodnutia a podľa vlastnej úvahy konať nad rozsah svojich zákonných právomocí, keďže takéto konanie príslušný právny predpis neupravuje“ (z uznesenia Ústavného súdu SR spis. zn. I ÚS/98).Citované ustanovenie čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vytvára právnu istotu tiež v tom, že žiaden orgán štátu (odlišný od zákonodarcu) nie je oprávnený samostatne a podľa vlastnej úvahy rozhodnúť, kedy a za akých podmienok nebude konať v rozsahu zákona a zákonom ustanoveným spôsobom. Právnej istote ako nedielnej súčasti právneho štátu podľa čl. 1 ústavy preto nezodpovedá taký stav (situácia), ktorý by orgánu štátu umožňoval konať podľa vlastnej úvahy a z vlastného rozhodnutia aj nad rámec zákona a tiež iným ako zákonom ustanoveným postupom. 66. Vychádzajúc z uvedeného krajský súd pri preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia nezistil, že by sa príslušné správne orgány pri svojom rozhodovaní odchýlili od relevantných zákonných ustanovení citovaných v rozhodnutí. Z uvedených dôvodov nebolo možné súhlasiť s názorom žalobcov, že správne orgány vykonali výklad predmetnej právnej normy reštriktívne v ich neprospech. Podľa názoru krajského súdu žalovaný vec po právnej stránke správne vyhodnotil a aplikoval príslušné ustanovenia leteckého zákona. 67. Pokiaľ ide o námietku ohľadom prísnejšej právnej úpravy leteckého zákona, ako sú stanovené požiadavky komunitárneho práva na úseku bezpečnosti letísk sa súd stotožnil s argumentáciou žalovaného, ktorý uviedol, že Európska únia umožňuje členským krajinám v rámci bezpečnostnej ochrany civilného letectva uplatňovať prísnejšie bezpečnostné opatrenia, ako upravila vo svojich priamo vykonateľných právne záväzných predpisoch. Potvrdzuje to už samotná preambula nariadenia č. 300/2018 v platnom znení, ktorá hovorí, cit: „Členským štátom by sa tiež malo umožniť, aby na základe posudzovania rizika uplatňovali prísnejšie opatrenia ako tie, ktoré sú ustanovené v tomto nariadení.“. Rovnako ustanovenie článku 6 ods. 1 nariadenia č. 300/2018 v platnom znení hovorí, cit: „Členské štáty môžu uplatniť prísnejšie opatrenia ako spoločné základné normy uvedené v článku 4. Konajú tak na základe posúdenia rizika a v súlade s právom Spoločenstva. Prísnejšie opatrenia sú relevantné, objektívne, nediskriminujúce a úmerné riziku, pre ktoré sú určené.“. V neposlednom rade samo vykonávacie nariadenie č. 2015/1998 v platnom znení, ktoré upravuje podrobné opatrenia na vykonávanie spoločných základných noriem na zabezpečenie civilného letectva pred činmi protiprávneho zasahovania, ktoré ohrozujú bezpečnosť civilného letectva, uvedené v článku 4 ods. 1 nariadenia č. 300/2008 v platnom znení a všeobecné opatrenia dopĺňajúce dané spoločné základné normy uvedené v článku 4 ods. 2 uvedeného nariadenia, vo svojej prílohe, v ustanovení 11.1.3 hovorí, že previerka osoby má byť v súlade s platnými pravidlami únie a vnútroštátnymi predpismi a následne používa pri demonštratívnom výpočte obsahu previerky slovo „prinajmenšom“, z čoho jednoznačne vyplýva, že stanovuje len minimálne podmienky a ponecháva ešte na svoje členské štáty uplatnenie ďalších, aj prísnejších, bezpečnostných opatrení. 68. Žalobcovia sa v žalobe domáhali zrušenia rozhodnutia žalovaného z dôvodu, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a to z hľadiska posúdenia priestupku žalobcu v 2. rade (okolnosti spáchania priestupku, ustálenie skutkového stavu ohľadom priestupku, časové hľadisko od spáchania priestupku a pod.). Vo vzťahu k námietke nepreskúmateľnosti rozhodnutia súd uvádza, že zákon č. 143/1998 Z. z. v ustanovení § 55 ods. 1 stanovuje, že na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní (správny poriadok), ak odseky 2 až 4 neustanovujú inak. 69. Žalovaný založil rozhodnutie na argumentácii, že v predmetnom konaní Dopravný úrad, divízia civilného letectva, nerozhoduje na základe voľnej úvahy, pretože mu zákonodarca znením ustanovenia § 34a ods. 4 leteckého zákona nedáva na výber z možností, neponecháva mu priestor na úvahy o tom, či osoba je, alebo nie je spoľahlivá. Predmetné ustanovenie jednoznačne stanovuje osoby, ktoré spoľahlivými nie sú. V prípade, že osobu podľa ustanovenia § 34a ods. 4 leteckého zákona nemožno považovať za spoľahlivú, musí Dopravný úrad vo veci posúdenia spoľahlivosti osoby rozhodnúť, že je nespoľahlivá. 70. Dopravný úrad sa zaoberal otázkou, prečo spáchaný priestupok neposudzoval a dôvodil, že nie je príslušný konať a rozhodovať o priestupkoch na úseku zbraní a streliva. Argumentoval, že zákon mu nepriznáva ani kompetenciu urobiť si úsudok o tom, či sa niekto dopustil, alebo nedopustil priestupku. Poukázal na ustanovenie § 40 ods. 1 správneho poriadku, podľa ktorého, ak sa vyskytne otázka, o ktorej už právoplatne rozhodol príslušný správny orgán, zakazuje si urobiť o takejto otázke úsudok. Preto žalovaný mal za to, že nekonal nezákonne, keď si nerobil úsudok o spáchanom priestupku a ani ho neposudzoval. Zároveň konštatoval, že Slovenská republika využila svoju možnosť stanovenú priamo v legislatíve Európskej únie, aplikovať pri previerke osoby aj iné kritériá, ako je minimálny rozsah upravený v ustanovení 11.1.3. prílohy vykonávacieho nariadenia č. 2015/1998 v platnom znení. Dopravný úrad ako štátny orgán je povinný sa týmito kritériami riadiť a pokiaľ mu vnútroštátna legislatíva nedáva možnosť správnej úvahy, ale mu presne stanovuje okruh nespôsobilých osôb, nemôže konať v rozpore s ňou a zmäkčovať jej ustanovenia. 71. S poukazom na vyššie uvedené správny súd zastáva názor, že odôvodnenie rozhodnutia žalovaného spĺňa zákonné atribúty definované v § 47 ods. 3 správneho poriadku, podľa ktorého v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia, a preto námietku nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného vyhodnotil ako nedôvodnú. 72. Ohľadne argumentácie žalovaného s poukazom na to, že výklad uvádzaný zo strany žalobcov (skúmať konanie predchádzajúce pokute, jej závažnosť a v nadväznosti na uvedené zmäkčiť ustanovenia leteckého zákona a posúdiť osobu za spoľahlivú), napadla v obdobných prípadoch aj prokuratúra, ktorá označila tento výklad za nesprávny a nezákonnú aplikáciu uvedených ustanovení. Predseda dopravného úradu týmto protestom vyhovel, na základe čoho by ani v tomto prípade nemohol nerešpektovať zásadu materiálnej rovnosti a konať tak, ako požaduje žalobca. 73. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že z hľadiska princípu právnej istoty, podlieha ochrane aj legitímne očakávanie, ktoré je užšou kategóriou ako právna istota (Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. PL. ÚS 16/06 zo dňa 30.4.2008, Nález Ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 12/05 zo dňa 28.11.2007). Účelom legitímneho očakávania je garancia čitateľnosti správania sa orgánov verejnej moci a ochrana súkromných osôb pred nepredvídateľným mocenským zásahom do ich právnej situácie, na vyústenie ktorej do určitého výsledku sa spoliehali (m. m. Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 16/06 zo dňa 24.6.2009, Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 10/04 zo dňa 6.2.2008). S legitímnym očakávaním úzko súvisí zákaz prekvapivých rozhodnutí, keď správne orgány sa nemôžu, bez náležitého odôvodnenia a poskytnutia možnosti účastníkovi konania oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia, odchýliť od doterajšej rozhodovacej praxe. Je potrebné zdôrazniť, že hoci z legitímnych očakávaní v pomere k správnym rozhodnutiam možno správne predpokladať určitú istotu účastníkov, že o ich veci bude rozhodnuté obdobne ako vo veci skutkovo a právne podobnej, legitímne očakávania sa nedajú absolutizovať. Nemožno vždy nemennosť legitímne očakávať tam, kde je určitému orgánu daná diskrečná právomoc (rozsudok Európskeho súdneho dvora /teraz Súdny dvor Európskej únie/ vo veci Crispoltoni, v spojených veciach C-133/93, C-300-93, C-362/93 zo dňa 05.10.1994, bod 56, Správy 1994, str. I-04863) (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 02.06.2011, sp. zn. 8Sžo 163/2010). 74. Ohľadom ďalších námietok žalobcov, z ktorých vyplynulo, že uvedené rozhodnutia predstavujú ďalšiu sankciu za daný priestupok žalobcu v 2. rade a teda žalobcovia vyhodnotili túto skutočnosť ako dvojitý postih toho istého skutku, správny súd uvádza, že žalobou napadnuté rozhodnutie je posúdením spoľahlivosti osoby z dôvodu zachovania bezpečnosti a nie tak, ako uvádzali žalobcovia, že by bolo trestom, sankciou, a preto nemožno ani hovoriť o porušení zásady „ne bis in idem“. Vzhľadom na to, že v danom prípade nešlo o administratívne trestanie, ale o posúdenie spoľahlivosti osoby, je aj argumentácia žalobcov spojená s primeranou aplikáciou inštitútov trestného práva neopodstatnená. 75. Takisto námietka žalobcov, že blokovú pokutu uložil na to neprávomocný orgán, je právne irelevantná. Túto skutočnosť mal žalobca v 2. rade namietať v inom konaní, pretože predmetom súdneho prieskumu v tejto veci nie je posudzovanie zákonnosti rozhodnutia, ktorým žalobcovi v 2. rade bola uložená bloková pokuta, ale rozhodnutie o posudzovaní spoľahlivosti osoby žalobcu v 2. rade v zmysle leteckého zákona. 76. Súd nesúhlasil s tvrdením v žalobe, že žalovaný obmedzil výkon podnikateľskej činnosti žalobcov a následne došlo k neželaným deformáciám hospodárskej súťaže, pretože v kompetencii žalovaného nie je obmedzovanie resp. zakazovanie výkonu podnikateľskej činnosti žalobcov. Zo strany žalovaného neprináleží posudzovanie kritérií stanovených štátom na posúdenie záruk spoľahlivosti osôb. V danom prípade nemožno spájať posúdenie spoľahlivosti s obmedzením výkonu podnikateľskej činnosti, pretože posúdenie spoľahlivosti má za cieľ posúdiť, či osoba poskytuje dostatočné záruky na to, že jej bude umožnený vstup do vyhradených bezpečnostných priestorov. To, že verejný záujem prevýši nad súkromným a neumožní posudzovanej osobe vstup do daných priestorov, ktorý akokoľvek súvisí s podnikateľskou činnosťou dotknutej osoby, je dané prevyšujúcou hodnotou verejného záujmu nad záujmom súkromným dotknutej osoby. V danom prípade verejný záujem spočíva v bezpečnostnej ochrane civilného letectva. 77. Žalobcovia namietali aj to, že žalovaný realizoval nepostačujúce a neadekvátne súvisiace skutkové zistenia, s ktorým tvrdením správny súd nemohol súhlasiť. 78. Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania (§ 32 ods. 1 správneho poriadku). Žalovaný v konaní postupoval podľa citovaného ustanovenia správneho poriadku v spojení s § 34a ods. 5 leteckého zákona, na posúdenie spoľahlivosti posudzovanej osoby žalobcu v 2. rade si vyžiadal vyjadrenie Policajného zboru a aj iných štátnych orgánov, subjektov bližšie špecifikovaných v bode č. 2 tohto rozsudku. Na základe týchto dôkazov zistil skutočný stav veci, mal preukázané, že žalobca v 2. rade v posledných piatich rokoch bol právoplatne uznaný za vinného zo spáchania priestupku na úseku zbraní a streliva za nedodržanie určenej lehoty na predloženie zbrojného preukazu podľa ustanovenia § 69 ods. 1 písm. d) zákona č. 190/2003 Zb. o strelných zbraniach a strelive, pričom žalobca v 2. rade vo vyjadrení zo dňa 09.01.2018 túto skutočnosť potvrdil, získané dôkazy nenamietal a zabezpečenie iných dôkazov v konaní zo strany žalobcov navrhnuté neboli. Možno uzavrieť, že v preskumávanej veci správne orgány riadne a dostatočne zistil skutkový stav. 79. Žalobcovia namietali nezákonnosť rozhodnutí aj z dôvodu, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Dôvodom pre zrušenie rozhodnutia správneho orgánu nie je akékoľvek porušenie procesného predpisu, ale len také, ktoré je podstatné, teda porušenie určitej intenzity, ktoré zároveň mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. Takáto vada spravidla spočíva v porušení práv žalobcu ako účastníka konania, napr. nesprávna alebo nedostatočná realizácia poučovacej povinnosti, pochybenia pri vykonávaní dokazovania, neumožnenie účastníkovi konania vyjadriť sa, nerozhodnutie o námietke zaujatosti pred rozhodnutím vo veci samej a pod. Žalobcovia namietali nezákonnosť rozhodnutí, pretože došlo k podstatnému porušeniu ustanovení pred orgánom verejnej správy, bez toho, aby v žalobe uviedli dôvody, na základe ktorých dospeli k takémuto tvrdeniu, preto sa krajský súd zameral na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia len v tom rozsahu, v akom ho žalobcovia v žalobe namietali a nezistil, že by bolo konanie postihnuté takou vadou, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia. 80. Krajský súd v Bratislave pri preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia, ako bolo už konštatované, nezistil, že by sa príslušné správne orgány pri svojom rozhodovaní odchýlili od relevantných zákonných ustanovení citovaných v rozhodnutí. Žalovaný pri rozhodovaní vo veci vychádzal z dostatočne a zákonným spôsobom zisteného skutkového stavu, vykonané dokazovanie bolo náležite zhodnotené, pričom súd nezistil žiadne právne ani logické pochybenia. Rozhodnutie žalovaného vyhodnotil ako riadne odôvodnené, bolo dostatočne zrejmé, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, vec po právnej stránke správne vyhodnotil, pričom sa dôsledne vysporiadal aj s námietkami žalobcov uvedenými v podanom rozklade, a preto súd žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol. 81. O nároku na právo na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 SSP, a vo veci úspešnému žalovanému ich nepriznal, pretože mu žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil a navyše ide o orgán štátnej správy. 82. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 2 SSP). V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.