Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/106/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018201149 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 07. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Mališová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1018201149.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Mališovej a členiek senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Marty Barkovej v právnej veci žalobcu: JUDr. F. L., V. XX, Z. B., proti žalovanému: Centrum právnej pomoci, Račianska 1523/71, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KR/19407/2018, ČRZ: 84331/2018 zo dňa 21.06.2018, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného Centra právnej pomoci č. KR/19407/2018, ČRZ: 84331/2018 zo dňa 21.06.2018 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím žalovaného Centra právnej pomoci č. PO 4590/2018, ČRZ: 56414/2018 zo dňa 26.04.2018 zrušuje a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi súd priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1.Rozhodnutím Centra právnej pomoci (ďalej „Centrum“), kancelária Hlohovec sp. zn. 9961/2014 (133/2015) č.k.: KaHC/9961/2014-1457/2015 zo dňa 12.01.2015 bol žalobca určený na zastupovanie T. B., rod. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XX/XX, XXX XX V. (ďalej len oprávnená osoba) v právnej veci o invalidný dôchodok vedenej na Krajskom súde Trnava, sp. zn. XXSd/XXX/XXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 15.01.2015. 2. Oprávnená osoba dňa 31.03.2015 žalobcovi prostredníctvom opatrovníka J. L. ustanoveného uznesením Krajského súdu v Trnave č. XXSd/XXX/XXXX-XX zo dňa 06.03.2015 žalobcovi udelila plnomocenstvo na jej zastupovanie v konaní pred súdom prvého stupňa ako aj pred odvolacím súdom. 3. Krajský súd v Trnave rozsudkom č. k. XXSd/XXX/XXXX-XX zo dňa 16.05.2016 v spojení s opravným uznesením č. k. XXSd/XXX/XXXX-XXX zo dňa 25.10.2016 potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne - ústredie, Bratislava, ktorým Sociálna poisťovňa zamietla žiadosť oprávnenej osoby o invalidný dôchodok zo dňa 11.09.2013. Oprávnenej osobe nárok na náhradu trov konania krajský súd nepriznal. 4. Dňa 31.05.2016 právny zástupca oprávnenej osoby podal proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č.k. XXSd/XXX/XXXX-XX zo dňa 16.05.2016, odvolanie zo dňa 30.05.2016. 5. Centrum právnej pomoci, kancelária Nitra rozhodnutím sp.zn. 2439/2017-KaNR (9961/2014-KaNR) zo dňa 18.01.2017 oprávnenej osobe odňalo nárok na právnu pomoc, uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.01.2017. 6. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. XXSo/XX/XXXX zo dňa 29.11.2017 rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. XXSd/XXX/XXXX-XX zo dňa 16.05.2016 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. XXSd/XXX/XXXX-XXX zo dňa 25.10.2016 potvrdil a účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. 7. Žalobca podaním zo dňa 12.01.2018 vyúčtoval Centru právnej pomoci výšku náhrady trov právnej pomoci v celkovej výške 482,27 eura. Uplatnil si paušálnu odmenu vo výške 130,- eur za zastupovanie v konaní pred krajským súdom a 130,- eur za zastupovanie v konaní pred najvyšším súdom, režijný paušál za vykonané úkony právnej služby v roku 2015 vo výške 4x8,39 eura, v roku 2016 vo výške 3 x 8,58 eura, náhradu za stratu času vo výške 114,40 eura a cestovné výdavky vo výške 48,57 eura. 8. Centrum právnej pomoci rozhodnutím č.: PO 4590/2018, ČRZ: 56414/2018 zo dňa 26.04.2018 priznalo náhradu trov právneho zastúpenia žalobcovi vo výške 417,27 eura za zastupovanie T. B. v právnej veci o invalidný dôchodok, t. č. vedenej na Krajskom súde v Trnave, sp. zn. XXSd/XXX/XXXX a vo zvyšku náhradu trov právneho zastúpenia nepriznalo. 9. V odôvodnení správny orgán uviedol, že advokátovi patrí za zastupovanie oprávnenej osoby v dotknutej právnej veci odmena v zmysle § 14a ods. 1 vyhlášky MS SR vo výške 130,- eur. Oprávnenej osobe bol na základe rozhodnutia o odňatí zo dňa 18.01.2017, právoplatného dňa 20.01.2017 odňatý nárok na poskytovanie právnej pomoci. Z uvedeného je zrejmé, že advokát nezastupoval oprávnenú osobu do právoplatného skončenia veci, keďže dotknutá právna vec bola právoplatne skončená až dňa 10.01.2018. S ohľadom na skutočnosť, že k zániku zastupovania došlo v odvolacom konaní, Centrum advokátovi v zmysle § 14a ods. 1 v spojení s § 14b ods. 6 vyhlášky MS SR priznalo odmenu vo výške 130,- eur za zastupovanie oprávnenej osoby v konaní pred Krajským súdom v Trnave a odmenu vo výške 65 eur za zastupovanie oprávnenej osoby v konaní pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky. Proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu žalobca podal odvolanie. 10. Rozhodnutím č. KR/19407/2018, ČRZ: 84331/2018 zo dňa 21.06.2018 riaditeľka Centra právnej pomoci, ako odvolací orgán odvolanie žalobcu zamietla a rozhodnutie Centra právnej pomoci č. spisu: PO 4590/2018, ČRZ: 56414/2018 zo dňa 26.04.2018 potvrdila. 11. Žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaný odôvodnil tým, že argumentácia žalobcu spočívajúca v tvrdení, že právne zastupovanie nekončí právoplatným rozhodnutím centra, je správna, čo do vzťahu medzi advokátom a jeho klientkou. Nie je však správna ani podložená zákonom vo vzťahu k povinnosti Centra uhradiť advokátovi odmenu za zastupovanie. Poukázal na § 12 ods. 4 zákona č. 327/2005 Z. z., v zmysle ktorého advokátovi určenému centrom podľa odseku 1 patrí odmena podľa osobitného predpisu; pri úhrade trov právneho zastúpenia sa postupuje podľa § 15. 12. Uviedol, že ak Centrum vyhovie žiadosti o priznanie nároku na právnu pomoc, rozhoduje podľa § 10 v spojení s § 5b ods. 1 a 2 zákona č. 327/2005 Z. z. a rozhodnutím prizná nárok na poskytnutie právnej pomoci a zároveň určí advokáta na zastupovanie oprávnenej osoby v konaní pred súdom. Ak nastane niektorá skutočnosť podľa § 14 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z., Centrum rozhodne o odňatí poskytovania právnej pomoci oprávnenej osobe, to znamená, že Centrum ďalej nezabezpečuje poskytnutie právnej pomoci a teda podmienky poskytovania akejkoľvek ďalšej právnej pomoci, ktorú advokát poskytuje klientovi (pôvodne oprávnenej osobe) sú upravené vzťahom uzavretým výlučne medzi advokátom a jeho klientom. Všetky finančné nároky advokáta na zastupovanie klienta v čase po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o odňatí nároku tak znáša klient, a nie štát prostredníctvom Centra. 13. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca bol riadne upovedomený o rozhodnutí Centra právnej pomoci, kancelárie Nitra o odňatí nároku na právnu pomoc oprávnenej osobe a bol uzrozumený s tým, že oprávnená osoba už nemá nárok na bezplatnú právnu pomoc od Centra. Dôvodil, že dňom nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia zanikla povinnosť Centra hradiť trovy právneho zastúpenia odvolateľa. II. Žaloba 14. Žalobou doručenou krajskému súdu dňa 15.08.2018 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KR/19407/2018, ČRZ: 84331/2018 zo dňa 21.06.2018, v spojení s prvostupňovým rozhodnutím žalovaného správneho orgánu č. PO 4590/2018, ČRZ: 56414/2018 zo dňa 26.04.2018, s ktorými nesúhlasil a považoval ich za nezákonné z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. 15. Po opísaní skutkového stavu žalobca uviedol, že prvostupňový orgán prezentoval vo svojom rozhodnutí právny názor, v zmysle ktorého rozhodnutím o odňatí nároku na poskytovanie právnej pomoci dochádza k zániku zastupovania oprávnenej osoby, s ktorým názorom žalobca nesúhlasil. 16. Bol presvedčený, že právne zastupovanie klientky nebolo rozhodnutím o odňatí právnej pomoci ukončené, a to trvalo až do právoplatného skončenia veci rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. XXSo/XX/XXXX zo dňa 29.11.2017. Mal za to, že obzvlášť v situácii, aká nastala vo veci samej, kedy rozhodnutie o odňatí právnej pomoci bolo vydané až potom, čo už boli zo strany žalobcu uskutočnené všetky úkony právnej pomoci a zároveň plnomocenstvo na zastupovanie nebolo do právoplatného skončenia konania ani odvolané, ani vypovedané, je nesprávnym ten právny výklad ustanovenia § 14b ods. 6 vyhlášky, ktorý prezentoval prvostupňový orgán v rozhodnutí a síce, že „rozhodnutie o odňatí právnej pomoci spôsobuje na účely ustanovenia § 14b ods. 6 vyhlášky zánik právneho zastupovania“. Tento výklad žalovaného správneho orgánu považoval žalobca za príliš formalistický a zároveň za nespravodlivý. Obzvlášť sa tak prejavuje v situácii, keď žalobca v dobrej viere prijal právne zastupovanie klientky potom, čo dva predchádzajúce pokusy o ustanovenie právneho zástupcu (pred žalobcom) skončili neúspešne, následne žalobca sa klientke snažil poskytnúť potrebnú právnu pomoc, pričom všetku právnu pomoc jej žalobca poskytol ešte predtým, ako bolo vydané rozhodnutie o odňatí právnej pomoci. Žalobca zastával názor, že vo veci samej nedošlo k ukončeniu právneho zastupovania v zmysle § 14b ods. 6 vyhlášky a že mu tak patrí nekrátená odmena za právne zastupovanie klientky v odvolacom konaní v zmysle § 14a ods. 1 a 3 vyhlášky vo výške 130,- eur. 17. Žalobca vyslovil názor, že argumentácia prvostupňového orgánu nie je podložená zákonom, pretože aj druhostupňovým orgánom citované ustanovenie § 12 ods. 4 zákona č. 327/2005 Z. z. odkazuje cez poznámku pod čiarou č. 5a/ na § 14a a tiež na § 14b vyhlášky, kde relevantným je práve ustanovenie § 14b ods. 6 vyhlášky, ktoré hovorí o obligatórnom krátení odmeny advokáta, v prípade „ak advokát nezastupoval oprávnenú osobu do právoplatného skončenia veci,...“. Dôvodil, že ten zákonný podklad argumentácie, na ktorý poukazuje druhostupňový správny orgán, spočíva v ustanovení, ktoré žalobca a druhostupňový správny orgán si vykladajú odlišne. Žalobca uviedol, že nakoľko klientku zastupoval až do právoplatného skončenia veci, a v čase, kedy uskutočnil posledný úkon právneho zastúpenia (príprava a podanie odvolania) mala klientka riadne priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci, zastáva preto názor, že klientku „zastupoval až do právoplatného skončenia veci“ v zmysle § 14b ods. 6 vyhlášky, a preto nemalo dôjsť zo strany prvostupňového správneho orgánu ku kráteniu odmeny za právne zastupovanie v odvolacom konaní. 18. V súvislosti s argumentáciou druhostupňového správneho orgánu, ktorý uviedol, že Centrum právnej pomoci po odňatí nároku na právnu pomoc ďalej nezabezpečuje poskytnutie právnej pomoci a podmienky poskytovania akejkoľvek ďalšej právnej pomoci sú upravené medzi advokátom a klientom a všetky finančné nároky advokáta s tým spojené znáša klient, žalobca poukázal na to, že druhostupňový ako aj prvostupňový správny orgán nezohľadnili špecifikum tohto prípadu spočívajúce v tom, že žiadne ďalšie právne služby poskytnuté byť už nemuseli, nakoľko sa už predtým stihli poskytnúť všetky. Žalobca k tvrdeniu druhostupňového správneho orgánu v rozhodnutí, že rozhodnutie Centra právnej pomoci, kancelárie Nitra, sp. zn. 2439/2017-KaNR (9961/2014-KaNR) zo dňa 18.01.2017 o odňatí nároku na právnu pomoc oprávnenej osobe bolo ako účastníkovi konania doručované aj žalobcovi uviedol, že hoci bol riadne upovedomený a uzrozumený s tým, že oprávnená osoba už nemá nárok na bezplatnú právnu pomoc, voči tomuto sa nijako žalobca nemohol brániť, pretože nebol účastníkom konania o odňatí nároku na právnu pomoc a nemohol ani ovplyvniť (ne)splnenie podmienok klientkou pre odňatie nároku na právnu pomoc. Žalobca v tomto prísne formalistickom poňatí, ktoré podľa jeho názoru nemá oporu ani v ust. § 14b ods. 6 vyhlášky, videl zjavnú nespravodlivosť, ktorú prináša výklad žalovaného a zároveň zvýšenie potenciálu odrádzať advokátov od poskytovania právnych služieb vo veciach z Centra právnej pomoci. 19. Žalobca pri tomto výkladovom prístupe žalovaného, za účelom ilustrácie právneho princípu uviedol, že tak potom v prípade, ak by v právne náročnom odvolacom konaní, ktoré by si dokonca vyžiadalo niekoľko pojednávaní a viacero písomných vyjadrení, došlo k vydaniu rozhodnutia o odňatí právnej pomoci klientovi advokáta, ktoré by nadobudlo právoplatnosť len napr. 2 dni pred vydaním rozhodnutia odvolacieho súdu, potom by v zmysle prezentovaného názoru druhostupňového orgánu muselo rovnako dôjsť ku kráteniu odmeny za právne zastupovanie, princíp by bol ten istý, ako v jeho prípade. 20. Ďalej žalobca uviedol, že v jeho prípade vidí porušenie princípu právnej istoty, a síce v tom, že postupom žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu bolo zasiahnuté do jeho práva legitímne očakávať nastúpenie právnych účinkov predvídaných právnou normou (§ 14a ods. 1 vyhlášky) za predpokladu, že nebude okrem iného splnená podmienka uvedená v § 14b ods. 6 vyhlášky (ukončenie zastupovania pred právoplatným skončením veci). Vyjadril presvedčenie, že napadnutým rozhodnutím žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, ktoré vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, došlo k nezákonnému zásahu do práva žalobcu legitímneho očakávania vychádzajúceho z objektívneho hľadiska (všetky úkony právnej služby boli do odňatia právnej pomoci poskytnuté) ako aj zo subjektívneho hľadiska (v čase, kedy žalobca uskutočnil posledný úkon právnej služby nemal dôvod domnievať sa, že takéto rozhodnutie bude/by mohlo byť voči klientke prijaté). 21. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca žiadal, aby krajský súd rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu, ako nezákonné zrušil. III. Vyjadrenie žalovaného 22. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril vo vyjadrení doručenom súdu dňa 22.02.2019 tak, že v plnom rozsahu sa pridržiava svojich vyjadrení uvedených v žalobou napadnutom rozhodnutí v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správneho orgánu. 23. Žalobu navrhol zamietnuť. IV. Právna úprava 24. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, ďalej SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Vec rozhodol bez nariadenia pojednávania dňa 16.07.2020 v zmysle § 107 ods. 2 SSP. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia bol oznámený na úradnej tabuli a na webovej stránke Krajského súdu v Bratislave v lehote najmenej piatich dní pred jeho vyhlásením (§ 137 ods. 4 SSP). 25. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 26. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. 27. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu. V rámci správneho súdnictva súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, najmä z toho pohľadu, či toto procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. 28. Podľa § 12 ods. 4 zák. č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z., advokátovi určenému centrom podľa odseku 1 patrí odmena podľa osobitného predpisu; pri úhrade trov právneho zastúpenia sa postupuje podľa § 15. 29. Podľa § 15 ods. 2 zák. č. 327/2005 Z. z., ak oprávnenej osobe nebola priznaná náhrada trov právneho zastúpenia, advokátovi prizná centrum odmenu za právne zastupovanie podľa ustanovení osobitného predpisu. To neplatí, ak advokát právo na náhradu trov konania neuplatnil riadne a včas v konaní pred súdom; v takom prípade advokátovi právo na priznanie odmeny centrom nevznikne. 30. Podľa § 14a ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, ak ďalej nie je uvedené inak, odmena je 130 eur. 31. Podľa § 14b ods. 6 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., ak advokát nezastupoval oprávnenú osobu do právoplatného skončenia veci, patrí mu 50% odmeny. Ak došlo k zániku zastupovania v odvolacom konaní alebo dovolacom konaní, odmena za zastupovanie pred súdom nižšieho stupňa sa neznižuje. V. Posúdenie veci 32. Krajský súd po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím v intenciách námietok vznesených žalobcom dospel k záveru o potrebe zrušenia žalobou napadnutého rozhodnutia spolu s prvostupňovým rozhodnutím správneho orgánu. 33. Predmetom súdneho prieskumu v prejednávanej veci bolo rozhodnutie žalovaného č. KR/19407/2018, ČRZ: 84331/2018 zo dňa 21.06.2018 ako aj prvostupňové rozhodnutie žalovaného č. PO 4590/2018, ČRZ: 56414/2018 zo dňa 26.04.2018, ktorým žalovaný priznal náhradu trov právneho zastúpenia žalobcovi vo výške 417,27 eura za zastupovanie T. B. rod. B., nar. 1X.XX.XXXX, trvale bytom V., XXX 0X V., v právnej veci o invalidný dôchodok t. č. vedenej na Krajskom súde v Trnave, sp. zn. XXSd/XXX/XXXX a vo zvyšku náhradu trov právneho zastúpenia nepriznal. 34. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami, ako ten, o koho v konaní práva ide. 35. Úlohou súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať, či správne orgány vecne príslušné na konanie si zadovážili dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistili vo veci skutočný stav, či konali v súčinnosti s účastníkom konania, či ich rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda, či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia. 36. V danom prípade skutkový stav medzi účastníkmi bol nesporný, spornou bola otázka, či došlo, alebo nedošlo rozhodnutím žalovaného o odňatí nároku na poskytovanie právnej pomoci k ukončeniu právneho zastúpenia oprávnenej osoby. 37. Žalovaný založil svoje rozhodnutie na argumentácii, že oprávnenej osobe bol na základe rozhodnutia o odňatí zo dňa 18.01.2017, právoplatného dňa 20.01.2017 odňatý nárok na poskytovanie právnej pomoci. Z uvedeného mal žalovaný za zrejmé, že advokát nezastupoval oprávnenú osobu do právoplatného skončenia veci, keďže dotknutá právna vec bola právoplatne skončená až dňa 10.01.2018. S ohľadom na skutočnosť, že k zániku zastupovania došlo v odvolacom konaní, centrum advokátovi v zmysle § 14a ods. 1 v spojení s § 14b ods. 6 vyhlášky MS SR priznalo odmenu vo výške 130,- eur za zastupovanie oprávnenej osoby v konaní pred Krajským súdom v Trnave a odmenu vo výške 65 eur za zastupovanie oprávnenej osoby v konaní pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky. 38. Aplikácia práva ako jedna z foriem realizácie práva je procesným právom upravený postup a činnosť štátnych orgánov s príslušnou právomocou, ktorá vyúsťuje vydávaním aktov aplikácie práva - individuálnych právnych aktov. Individuálne právne akty sa vzťahujú na konkrétne prípady a zaväzujú určité (individuálne) právne subjekty. Článok 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky určuje miesto a postavenie štátnej moci predstavovanej štátnymi orgánmi vo vzťahu k právu tak, že stanovuje ich podriadenosť ústave a zákonom. V uvedenom smere čl. 2 ods. 2 ústavy upravuje princíp právneho štátu, t. j. vládu práva. V dôsledku toho možno štátnu moc uplatňovať len pri splnení viacerých podmienok. Prvou z nich je tá, že k uplatneniu štátnej moci dochádza (môže dôjsť) len vtedy, ak to ustanovuje zákon. Každý orgán štátu má buď ústavou alebo zákonom určený rozsah právomoci, ktorý nemôže prekročiť, takže môže konať len to, čo mu ústava alebo zákon dovoľuje. Ústava ustanovuje, že zákon ustanoví aj spôsob, akým štátne orgány smú štátnu moc uplatňovať, vrátane druhu a obsahu sankcií, ktoré možno použiť v prípade neplnenia rozhodnutí orgánov štátu. V dôsledku „uvedeného preto štátnym orgánom Slovenskej republiky zákony upravujúce ich postavenie a právomoci neumožňujú, aby samostatne rozhodovali o konaní nad rámec zákona, t.j. mimo rozsah zákonom ustanovených právomocí. Zákonom ustanovený rozsah právomoci jednotlivých orgánov štátu je stabilný a k jeho zmene môže dôjsť len v dôsledku neskoršej a obsahovo odlišnej zákonnej úpravy. Ten orgán štátu, ktorého postavenie a právomoci zákon upravuje, nie je preto oprávnený z vlastného rozhodnutia a podľa vlastnej úvahy konať nad rozsah svojich zákonných právomocí, keďže takéto konanie príslušný právny predpis neupravuje“ (z uznesenia Ústavného súdu SR spis. zn. I ÚS/98).Citované ustanovenie čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vytvára právnu istotu tiež v tom, že žiaden orgán štátu (odlišný od zákonodarcu) nie je oprávnený samostatne a podľa vlastnej úvahy rozhodnúť, kedy a za akých podmienok nebude konať v rozsahu zákona a zákonom ustanoveným spôsobom. Právnej istote ako nedielnej súčasti právneho štátu podľa čl. 1 ústavy preto nezodpovedá taký stav (situácia), ktorý by orgánu štátu umožňoval konať podľa vlastnej úvahy a z vlastného rozhodnutia aj nad rámec zákona a tiež iným ako zákonom ustanoveným postupom. 39. Žalobca predovšetkým namietal, že rozhodnutie trpí vadou nesprávneho právneho posúdenia, keď podľa žalovaného v dôsledku rozhodnutia o odňatí nároku na poskytovanie právnej pomoci dochádza k zániku zastupovania oprávnenej osoby. 40. Správny súd uvádza, že pod právnym posúdením veci správnym orgánom je možné rozumieť činnosť, pri ktorej skutkový stav (zistený aj na základe podkladov predložených účastníkom konania) podriaďuje pod skutkovú podstatu príslušnej právnej normy, na základe čoho dospieva k záveru, či sa právo prizná alebo neprizná. Právne posúdenie veci je vtedy nesprávne, ak sa správny orgán pri tejto činnosti dopustil omylu (buď v tom, že na správne zistený skutkový stav aplikoval iný právny predpis než mal, alebo ak správne aplikovaný právny predpis nesprávne interpretoval). 41. Zo znenia ust. § 15 ods. 2 zák. č. 327/2005 Z. z. vyplýva, že Centrum právnej pomoci rozhodnutím vydaným v správnom konaní (t. j. postupom podľa zák. c. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov), prizná advokátovi náhradu trov konania po skončení zastupovania na základe jeho vyčíslenia podľa osobitného predpisu a odkazuje na ust. § 14a a § 14b vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. To znamená, že centrum právnej pomoci prizná advokátovi odmenu, ak o to advokát požiada a ak právo na náhradu trov konania uplatnil riadne a včas v konaní pred súdom. 42. Správny súd konštatoval, že argumentácia žalovaného, zo žiadneho ustanovenia, na ktoré v rozhodnutí žalovaný odkazuje, nevyplýva a rovnako ani skutkový stav v predmetnej veci uvádzaný v rozhodnutí nepotvrdzuje tvrdenie žalovaného. 43. Z obsahu spisu vyplýva, že rozhodnutie o odňatí právnej pomoci bolo vydané až potom, čo už boli zo strany žalobcu uskutočnené všetky úkony právnej pomoci v odvolacom konaní a taktiež je potrebné zdôrazniť, že z administratívneho spisu vyplýva, že udelené plnomocenstvo na zastupovanie nebolo do právoplatného skončenia konania ani odvolané, ani vypovedané, na základe čoho možno uzavrieť, že žalobca zastupoval oprávnenú osobu do právoplatného skončenia veci. S poukazom na túto skutočnosť, keďže žalobca zastupoval oprávnenú osobu až do právoplatného skončenia odvolacieho konania aplikácia ust. §14b ods. 6 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. bola nesprávna. Podľa názoru krajského súdu bolo v súlade s vyššie uvedeným, povinnosťou žalovaného vykonať aplikáciu právnej normy ustanovenej v § 15 ods. 2 v spojení s § 14a ods. 1 citovanej vyhlášky, vychádzajúc z gramatického znenia právnej normy, a aj s prihliadnutím na všetky okolnosti daného prípadu. 44. Potrebné je ešte uviesť, že v danom prípade po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia žalovaného o odňatí právnej pomoci už nevznikli žiadne trovy právneho zastúpenia, pretože všetky úkony právnej služby zo strany žalobcu už boli uskutočnené. Potom právny názor žalovaného, že všetky finančné nároky advokáta na zastupovanie klienta v čase po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o odňatí nároku tak znáša klient a nie štát prostredníctvom centra, na preskumávanú vec sa nemôže vzťahovať. 45. V tejto časti námietok musel správny súd konštatovať, že žalovaný skutkový stav nesprávne právne posúdil, keď žalobcovi nepriznal odmenu za zastupovanie oprávnenej osoby v plnej výške. Žalovaný pristúpil podľa správneho súdu k reštriktívnemu výkladu, ktorý v danom prípade žalobcu neobstojí, aj keď ním sledoval zrejmý cieľ. 46. Vychádzajúc zo stabilizovanej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky je neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu zaručeného článkom 1 Ústavy Slovenskej republiky princíp právnej istoty a spravodlivosti (princíp materiálneho právneho štátu), ktorý spočíva okrem iného v tom, že všetky subjekty práva môžu odôvodnene očakávať, že príslušné štátne orgány budú konať a rozhodovať podľa platných právnych predpisov, že ich budú správne vykladať a aplikovať (napr. II. ÚS10/99, II. ÚS234/03). Rešpektovanie princípu právnej istoty musí byť prítomné v každom rozhodnutí orgánov verejnej moci, a to tak v oblasti normotvornej, ako aj v oblasti aplikácie práva, keďže práve na ňom sa hlavne a predovšetkým zakladá dôvera občanov, ako aj iných fyzických osôb a právnických osôb v orgány verejnej moci. 47. Z hľadiska princípu právnej istoty, podlieha ochrane aj legitímne očakávanie, ktoré je užšou kategóriou ako právna istota (Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. PL. ÚS 16/06 zo dňa 30.4.2008, Nález Ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 12/05 zo dňa 28.11.2007). Účelom legitímneho očakávania je garancia čitateľnosti správania sa orgánov verejnej moci a ochrana súkromných osôb pred nepredvídateľným mocenským zásahom do ich právnej situácie, na vyústenie ktorej do určitého výsledku sa spoliehali (m. m. Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 16/06 zo dňa 24.6.2009, Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 10/04 zo dňa 6.2.2008). 48. Správny súd súhlasil s argumentáciou žalobcu, že v jeho prípade došlo k porušeniu princípu právnej istoty, pretože postupom žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu bolo zasiahnuté do jeho práva legitímne očakávať nastúpenie právnych účinkov predvídaných právnou normou (§ 14a ods. 1 vyhlášky) za predpokladu, že nebude okrem iného splnená podmienka uvedená v § 14b ods. 6 vyhlášky (ukončenie zastupovania pred právoplatným skončením veci), keď žalobca zároveň argumentoval, že: „v čase „kedy som si svoju prácu urobil v súlade s najlepším vedomím a svedomím“, legitímne teda očakával (a mal za to, že aj mohol očakávať), že za ňu dostane zaplatené v prípade neúspechu v spore aspoň odmenu podľa § 14a vyhlášky v plnej výške. Na strane žalobcu v tom čase, kedy uskutočnil posledný úkon právnej služby, nemal dôvod domnievať sa, že takéto rozhodnutie bude/by mohlo byť voči klientke prijaté, ani neexistoval žiadny dôvod domnievať sa, že bude klientke odňatá právna pomoc“. 49. Krajský súd zastáva názor, že žalobcovi prináleží paušálna odmena v plnej výške aj za odvolacie konanie, pretože žalobca bol na zastupovanie určený Centrom právnej pomoci (§ 12 ods. 1) a podľa § 12 ods. 4 cit. zákona patrí žalobcovi odmena podľa osobitného predpisu, konkrétne §14a vyhlášky č. 655/2004 Z. z., pretože žalobca zastupoval oprávnenú osobu až do právoplatného skončenia veci. Z administratívneho spisu nevyplynulo, že by žalobca nezastupoval oprávnenú osobu až do právoplatného skončenia veci, tak ako uviedol v rozhodnutí žalovaný. Na tomto mieste správny súd zdôrazňuje, že posledný úkon právnej služby v odvolacom konaní urobil žalobca v čase, keď oprávnenej osobe odňatá právna pomoc nebola a vzhľadom na túto skutočnosť v prípade žalobcu žiadne finančné nároky za zastupovanie klienta v čase po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o odňatí právnej pomoci ani nevznikli. 50. S poukazom na vyššie uvedenú konštatáciu dospel krajský súd k záveru, že žalovaný nepostupoval súladne so zákonom, a preto rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím žalovaného s poukazom na ustanovenie § 191 ods. 1 písm. c) SSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 51. V ďalšom konaní správny orgán vo veci bude konať v súlade s právnym názorom krajského súdu uvedeným v odôvodnení tohto rozhodnutia, ktorým je správny orgán podľa § 191 ods. 6 SSP v ďalšom konaní viazaný. 52. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že správny súd priznal žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania vzhľadom ku skutočnosti, že žalobca mal vo veci plný úspech. Podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 53. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 2 SSP). V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.