Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/112/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018201215 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Janáková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1018201215.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Obec Rovinka, Hlavná 350, Rovinka, zastúpený: Advokátska kancelária LUKAJKA & PARTNERS s.r.o., so sídlom Jesenského 6431, Trenčín, IČO: 52 471 420, proti žalovanému: Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, Celoslovenská komisia na posudzovanie chorôb z povolania, Limbová 2, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. 3 zo dňa 07.06.2018, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave konanie zastavuje. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : I. žaloba 1.Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 28.8.2018 žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie Celoslovenskej komisie na posudzovanie chorôb z povolania č. 3 zo dňa 7.6.2018, ktorým bola A. N. schválená choroba z povolania na základe predloženia jej zdravotnej dokumentácie. 2. Podľa žalobcu uznesenie Celoslovenskej komisie na posudzovanie chorôb z povolania je rozhodnutím, ktoré možno spolu s postupom žalovaného preskúmať súdom podľa zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP), nakoľko je spôsobilé zasiahnuť do práv žalobcu a na týchto právach ho ukrátiť, vychádzajúc z ustanovenia § 31a ods. 2 v nadväznosti na § 31a ods. 4 zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane zdravia“), keďže na jeho základe bola uznaná choroba z povolania. Uznesenie Celoslovenskej komisie na posudzovanie chorôb z povolania uznáva chorobu z povolania, následkom uznania choroby z povolania sú povinnosti žalobcu, ktoré mu z toho vyplývajú. Príčinná súvislosť medzi uznesením Celoslovenskej komisie na posudzovanie chorôb z povolania a ukrátením práva žalobcu je teda daná. 3. Na základe tohto uznesenia je žalobca povinný vyplatiť zamestnankyni odstupné v sume najmenej desaťnásobku jej priemerného mesačného zárobku. Žalobcovi z tohto uznesenia vyplývajú i ďalšie povinnosti, ktoré významným spôsobom zasiahnu do jeho práv, napríklad: náhrada škody za stratu na zárobku v dôsledku choroby z povolania, náhrada škody v dôsledku choroby z povolania po skončení pracovného pomeru, náhrada škody za stratu na zárobku po dobu pracovnej neschopnosti. 4. Žalobca poukázal i na skutočnosť, že Celoslovenská komisia na posudzovanie chorôb z povolania v uznesení mala uviesť, z akých dôvodov bola A. N. uznaná choroba z povolania a taktiež sa mala zaoberať žiadosťou o opätovné posúdenie uznania choroby z povolania, nakoľko išlo o posledný možný opravný prostriedok žalobcu. Žalovaný v rozhodnutí len stroho konštatoval, že A. N. je priznaná choroba z povolania. 5. Podľa žalobcu zistenie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, zistenie skutkového stavu žalovaným bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. 6. Poukázal, že žalovaný zriadený podľa § 31d zákona o ochrane zdravia, spolu s Uznesením vypracoval Stanovisko k uznaniu choroby z povolania podľa § 31c zákona. Žalovaný na svojom rokovaní dňa 07.06.2018 zaujal stanovisko, že pani A. N. má mať uznanú chorobu z povolania. Stanovisko, ktoré vydal žalovaný je pre špecializované pracovisko záväzné podľa § 3lc ods. 5 zákona o ochrane zdravia. 7. Žalobca vo svojej žiadosti uviedol, že vykonáva všetky potrebné opatrenia a usmerňuje zamestnancov za účelom zabezpečenia riadnej ochrany ich zdravia pri nimi vykonávanej práci na pracovisku. Chorobu z povolania uznanú zamestnancovi nepovažuje za ochorenie vzniknuté v príčinnej súvislosti s podmienkami na pracovisku či vykonávaným druhom manuálnych prác pri výkone pracovnej činnosti zo strany žalobcu. Takáto príčinná súvislosť ani v priebehu procesu uznania choroby z povolania nebola preukázaná, pričom šetrenie, na ktorom je záver o uznaní choroby z povolania založený, nebolo komplexné. 8. Žalobca má za to, že vzhľadom na to, že stanovisko vydané žalovaným, je záväzné, je potrebné, aby toto stanovisko jasne, presne a zrozumiteľne vyjadrovalo záväznosť a aby neboli pochybnosti o jeho záväznosti, a preto zistenie skutkového stavu žalovaným musí byť dostačujúce na riadne posúdenie veci. 9. Má za to, že nedostatočným odôvodnením uznesenia žalovaným došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Tým, že žalovaný sa nijakým spôsobom nevysporiadal so žiadosťou žalobcu o opätovné posúdenie uznanej choroby z povolania, malo za následok, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy nebolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, a preto ho žiadal, aby súd uznesenie Celoslovenskej komisie na posudzovanie chorôb z povolania č. 3 zo dňa 7.6.2018 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. II. Vyjadrenie žalovaného 10. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 19.12.2018 žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že proces uznania choroby z povolania upravuje v ustanoveniach § 31a až 3lf zákon o ochrane zdravia. Podľa § 31a ods. 2 zákona o ochrane zdravia, chorobu z povolania a ohrozenie chorobou z povolania (ďalej len "choroba z povolania") uznáva na základe posúdenia zdravotného stavu fyzickej osoby a odborného stanoviska príslušného orgánu verejného zdravotníctva podľa odseku 4 špecializované pracovisko, ktorým je poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, ktorý poskytuje zdravotnú starostlivosť, ktorú vykonávajú lekári s odbornou spôsobilosťou na výkon špecializovaných pracovných činností v špecializačnom odbore pracovné lekárstvo, špecializačnom odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia alebo v špecializačnom odbore dermatovenerológia; špecializované pracovisko vypracuje lekársky posudok o uznaní choroby z povolania. 11. V súlade s ustanovením § 31d ods. 2 zákona o ochrane zdravia je Celoslovenská komisia zložená z odborníkov - lekárov s odbornou spôsobilosťou na výkon špecializovaných pracovných činností v špecializačnom odbore pracovné lekárstvo, špecializačnom odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia alebo v špecializačnom odbore preventívne pracovné lekárstvo a toxikológia. 12. Celoslovenská komisia posudzuje zdravotný stav fyzických osôb v súvislosti s podozrením na chorobu z povolania a výsledkom tejto činnosti je stanovisko k uznaniu choroby z povolania alebo neuznaniu choroby z povolania v konkrétnych prejednávaných prípadoch. Celoslovenská komisia svojim výstupom nekonkretizuje subjektívne právo, resp. povinnosť, upravenú v hmotno-právnom predpise. 13. Nemožno preto súhlasiť s názorom žalobcu, že Celoslovenská komisia rozhoduje o právnych pomeroch fyzických osôb a právnických osôb. Realizácia jej zákonom určených úloh sa neuskutočňuje v medziach správneho konania, ktorého výsledkom je aplikácia právneho predpisu vo forme vydania individuálneho správneho aktu zakladajúce práva alebo povinnosti dotknutého subjektu. 14. Žalovaný poukazuje na právnu úpravu zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, z ktorého vyplýva, že o nárokoch vyplývajúcich z choroby z povolania rozhoduje Sociálna poisťovňa, teda žalovaný v predmetnej oblasti nevydáva rozhodnutia a nemá právomoc konať vo veci uplatnenia nároku z choroby z povolania. 15. Žalovaný je toho názoru, že ak vyššie uvedený právny záver možno vyjadriť v spojení so špecializovaným pracoviskom, ktoré vydáva lekársky posudok o uznaní, resp. neuznaní choroby z povolania, o to viac možno prijať tento právny názor v spojení s činnosťou Celoslovenskej komisie, ktorá svoje závery formuluje ako stanoviská odborného charakteru pre vydanie lekárskeho posudku špecializovaným pracoviskom. 16. Žalovaný poukazuje na relevantnú právnu úpravu, podľa ktorej stanovisko o uznaní, resp. neuznaní choroby z povolania nevydáva žalovaný ale Celoslovenská komisia. Žalovaný nemá zákonom priznanú možnosť zasahovať do odbornej činnosti Celoslovenskej komisie, ako ani do procesu komunikácie s dotknutými subjektmi. O svojom stanovisku Celoslovenská komisia informuje v súlade s ustanoveniami § 31a ods. 11, § 31c ods. 3 a ods. 4 zákona o ochrane zdravia týmto zákonom určené subjekty. Na základe príslušnej právnej úpravy, ako aj prezentovaného záveru súdu žalovaný namieta nedostatok pasívnej legitimácie v danom spore, nakoľko nie je v jeho pôsobnosti rozhodovať o právach a povinnostiach vyplývajúcich z hmotnoprávnych predpisov. 17. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 18. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. 19. Podľa § 180 ods. 1 SSP žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie. 20. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) a b) SSP na účely tohto zákona sa rozumie administratívnym konaním postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov a rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka, 21. Podľa § 4 SSP orgánmi verejnej správy sa na účely tohto zákona rozumejú a) orgány štátnej správy, b) orgány územnej samosprávy, ktorými sú obce, mestá, a v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a v meste Košice mestské časti a samosprávne kraje, c) orgány záujmovej samosprávy, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy, d) právnické osoby a fyzické osoby, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy 22. Z obsahu podanej žaloby vyplýva, že žalobca žiadal, aby súd zrušil uznesenie Celoslovenskej komisie na posudzovanie chorôb z povolania č. 3 zo dňa 7.6.2018. Vydaniu tohto uznesenia predchádzalo vydanie Lekárskeho posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia Univerzitou nemocnicou Bratislava, Klinika pracovného lekárstva a toxikológie LFUK zo dňa 3.11.2017 a Lekárskeho posudku č. 78/2017 o uznaní choroby z povolania zo dňa 3.11.2017. 23. Žalobca následne žiadosťou zo dňa 26.4.2018 ako zamestnávateľ požiadal Celoslovenskú komisiu na posudzovanie chorôb z povolania o opätovné posúdenie choroby z povolania, uznanej zamestnancovi A. N. Lekárskym posudkom č. 78/2017 zo dňa 3.11.2017, ktorý mu bol doručený dňa 28.02.2018. 24. Celoslovenská komisia na posudzovanie chorôb z povolania dňa 7.6.2018 vydala Stanovisko k uznaniu choroby z povolania č. 6/2018-3 podľa § 31c zákona o ochrane zdravia, v zmysle ktorého A. N. má mať uznanú chorobu z povolania. Následne Celoslovenská komisia na posudzovanie chorôb z povolania vydala uznesenie č. 3 zo dňa 7.6.2018 k posudku posudzovanej: N. A. tak, že schvaľuje chorobu z povolania na základe predloženej zdravotnej dokumentácie A. N. a potvrdzuje uznanie choroby z povolania. 25. Zriadenie a vymedzenie činnosti Celoslovenskej komisie na posudzovanie chorôb z povolania (ďalej aj „Celoslovenská komisia“) upravuje § 3ld zákona o ochrane zdravia. Odsek 1 uvedeného ustanovenia definuje Celoslovenskú komisiu ako poradný orgán ministra zdravotníctva, ktorého činnosť bližšie upravuje štatút schválený ministrom zdravotníctva. 26. Celoslovenská komisia je zložená z odborníkov - lekárov s odbornou spôsobilosťou na výkon špecializovaných pracovných činností v špecializačnom odbore pracovné lekárstvo, špecializačnom odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia alebo v špecializačnom odbore preventívne pracovné lekárstvo a toxikológia (§ 31d ods. 2 zákona o ochrane zdravia). 27. Celoslovenská komisia posudzuje choroby z povolania podľa § 3la ods. 9 a 10 a opätovne posudzuje uznanie choroby z povolania alebo neuznanie choroby z povolania podľa § 31c (§ 31d ods. 5 písm. a) a b) zákona o ochrane zdravia). 28. Žalobca v podanej žalobe tvrdil, že žalovaný sa nijakým spôsobom nevysporiadal so žiadosťou žalobcu o opätovné posúdenie uznanej choroby z povolania. K uvedenému súd uvádza, že na základe žalobcovej žiadosti zo dňa 26.4.2018 Celoslovenská komisia na posudzovanie chorôb z povolania vydala Stanovisko č. 6/2018 - 3 zo dňa 7.6.2018 podľa ust. § 31c zákona o ochrane zdravia k uznaniu choroby z povolania, čo je reakciou na opätovnú žiadosť žalobcu a toto Stanovisko je v zmysle ust. § 31c ods. 5 zákona o ochrane zdravia záväzné pre špecializované pracovisko. 29. Proti rozhodnutiu Celoslovenskej komisie na posudzovanie chorôb z povolania nie je prípustný riadny opravný prostriedok, žalovaným je preto v zmysle ustanovenia § 180 ods. 1 SSP, orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky ako orgán verejnej správy však žalobou napadnuté uznesenie o schválení choroby z povolania nevydalo, a teda nemôže mať postavenie žalovaného, tak ako ho označil žalobca. Celoslovenská komisia na posudzovanie chorôb z povolania ako poradný orgán ministra zdravotníctva Slovenskej republiky, určený na posudzovanie chorôb z povolania, a ktorému je v zmysle ust. § 31d ods. 5 písm. a) a písm. b) zákona o ochrane zdravia zverená právomoc posudzovať choroby z povolania podľa § 31a ods. 9 a 10, opätovne posudzovať uznanie choroby z povolania alebo neuznaní choroby z povolania podľa § 31c, nemá postavenie orgánu verejnej správy. Správny súd konštatuje, že zákon o ochrane zdravia neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by Celoslovenskú komisiu zmocňovalo na rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy, preto ju nemožno považovať za pasívne legitimovanú v tomto konaní. Nedostatok pasívnej legitimácie je neodstrániteľnou prekážkou konania. 30. Z postavenia a pôsobnosti Celoslovenskej komisie vymedzenej zákonom o podpore zdravia, z odborného zamerania členov, ako aj zo Štatútu prijatého na základe tohto zákona vyplýva, že ide o odborne zameraný orgán sui generis, ktorý posudzuje zdravotný stav fyzických osôb v súvislosti s podozrením na chorobu z povolania. Výsledkom činnosti tohto orgánu je stanovisko k uznaniu choroby z povolania alebo neuznaniu choroby z povolania v konkrétnych prejednávaných prípadoch. Celoslovenská komisia svojim výstupom nekonkretizuje subjektívne právo, resp. povinnosť, upravenú v hmotno-právnom predpise. 31. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). 32. Podľa § 99 písm. b) SSP správny súd konanie uznesením zastaví, ak zistil taký nedostatok procesnej podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť a nebol dôvod na odmietnutie žaloby podľa § 98 ods. 1. 33. Podľa ustanovenia § 98 ods. 1 SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak: a) tej istej veci už bolo správnym súdom právoplatne rozhodnuté, b) o tej istej veci toho istého žalobcu už prebieha pred správnym súdom skôr začaté iné konanie, c) bola podaná predčasne a lehota na jej podanie v čase rozhodovania správneho súdu ešte nezačala plynúť, d) bola podaná oneskorene, e) bola podaná zjavne neoprávnenou osobou, f) žalobca nebol pri jej podaní zastúpený podľa § 49 ods. 1 alebo § 50, g) je neprípustná, h) tak ustanoví tento zákon. 34. V danom prípade, keďže nedostatok pasívnej legitimácie žalovaného je neodstrániteľnou podmienkou konania, súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením konanie zastavil. 35. Na záver súd považuje za potrebné uviesť, že problematika uznania choroby z povolania alebo ohrozenia chorobou z povolania je upravená v § 31a zákona č. 355/2007 Z.z., v zmysle ods. 2, ktorého chorobu z povolania uznáva na základe posúdenia zdravotného stavu fyzickej osoby a odborného stanoviska príslušného orgánu verejného zdravotníctva podľa odseku 4 špecializované pracovisko, ktorým je poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, poskytujúci zdravotnú starostlivosť vykonávanú lekármi s odbornou spôsobilosťou na výkon špecializovaných pracovných činností v špecializačnom odbore pracovné lekárstvo, špecializačnom odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia. Toto pracovisko vypracuje lekársky posudok o uznaní choroby z povolania, pričom odborné stanovisko príslušného orgánu verejného zdravotníctva z prešetrenia pracovných podmienok a spôsobu práce posudzovanej osoby pri podozrení na chorobu z povolania podľa odseku 4 citovaného zákonného ustanovenia je povinným podkladom k uznaniu choroby z povolania a jeho náležitosti sú uvedené v prílohe č. 3d. 36. Po vydaní hlásenia je zamestnávateľ označený hlásením za zodpovedného, oprávnený uskutočniť procesný úkon, ktorým je napríklad podanie určovacej žaloby vo veci určenia zodpovednosti, resp. miery zavinenia zamestnávateľa za vznik choroby z povolania, smerujúci k zbaveniu sa svojej zodpovednosti za chorobu z povolania v rámci konania pred Sociálnou poisťovňou. Znamená to, že vzniká pracovnoprávny spor medzi ním a poškodeným zamestnancom ohľadom posúdenia miery zodpovednosti zamestnávateľa, resp. zamestnanca za vznik choroby z povolania. Na rozhodnutie tohto pracovnoprávneho sporu je príslušný všeobecný súd. Keďže ide o pracovnoprávny spor medzi zamestnávateľom a poškodeným zamestnancom, je na mieste, aby práve zamestnávateľ inicioval uvedené civilné konanie pred všeobecným súdom, ktoré by bolo považované za predbežnú otázku v konaní pred Sociálnou poisťovňou. Avšak aj napriek tomu, že dôkazné bremeno v tomto prípade nesie zamestnávateľ, nie je vylúčené iniciovanie tohto civilného sporového konania aj poškodeným zamestnancom. Sociálna poisťovňa samostatne vo forme rozhodnutia o otázke, či ide o pracovný úraz alebo o otázke rozsahu zodpovednosti za škodu ním vzniknutú nerozhoduje. Priamo prejednať a rozhodnúť takúto vec môže len súd v občianskom súdnom konaní. Takýmto rozhodnutím je Sociálna poisťovňa potom v samotnom konaní o úrazovej dávke viazaná. V zmysle § 7 písm. d) SSP správne súdy súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, v ktorých je daná právomoc súdu v civilnom procese, nepreskúmavajú. 37. Záverom správy súd uvádza, že v predmetnej veci Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava požiadala listom zo dňa 12.3.2019 o priznanie postavenia osoby zúčastnenej na konaní. Súd v predmetnej veci nerozhodol o tomto návrhu, nakoľko skúmajúc podmienky konania podľa § 97 SSP zistil, že tieto nie sú splnené, v dôsledku čoho konanie zastavil. Priznanie postavenia zúčastnenej osobe v konaní Sociálnej poisťovni, pobočka Bratislava, v ktorom od začiatku je zrejmé, že nie sú splnené procesné podmienky na jeho pokračovanie a z tohto dôvodu musí byť konanie zastavené, považoval správny súd za neúčelné a nehospodárne. 38. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa ustanovenia § 170 písm. b) SSP, tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, keďže konanie bolo zastavené. 39. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.