Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/145/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018201262 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Peťovská PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1018201262.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a členiek senátu JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Evy Fulcovej, v právnej veci žalobcu: M- P COM, s.r.o., so sídlom Klincová 37, 821 08 Bratislava, IČO: 36 496 472, právne zastúpený: Advokátska kancelária Hudzík & Partners s. r. o., so sídlom Mnoheľova 830/15, 058 01 Poprad, IČO: 47 251 654, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101254497/2018 zo dňa 02.07.2018, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Žalovanému súd nepriznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Daňový úrad Prešov, pobočka Poprad (ďalej len „DÚP“) vykonal u daňového subjektu M - P COM, s.r.o., IČO: 36 496 472 ako správca dane príslušný v danom čase podľa sídla daňového subjektu v obvode DÚP, kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2013. O výsledku daňovej kontroly vyhotovil dňa 22.01.2015 Protokol č. 9712405/5/167314/2015/Val (ďalej aj len „Protokol“), ktorý bol daňovému subjektu doručený dňa 23.01.2015 zároveň s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole. 2. Dňa 11.05.2016 DÚP vydal rozhodnutie č. 103120197/2016. Na odvolanie daňového subjektu žalovaný rozhodnutím č. 104319415/2016 zo dňa 06.09.2016 rozhodnutie správcu dane zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. 3. Z dôvodu zmeny sídla daňového subjektu na Klincovú 37, Bratislava, nové rozhodnutie vo veci č. 101830599/2017 dňa 23.08.2017 vydal Daňový úrad Bratislava (ďalej aj len „správca dane“ alebo „DÚ“). Na základe odvolania daňového subjektu žalovaný rozhodnutím č. 100419335/2018 zo dňa 20.02.2018 rozhodnutie správcu dane zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie z dôvodu porušenia § 63 ods. 3 písm. a/ zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ( ďalej aj len „daňový poriadok“ alebo „zákon č.563/2009 Z. z.). Pochybenie spočívalo v tom, že v rozhodnutí bolo uvedené, že v danej veci rozhodoval Daňový úrad Poprad. 4. Dňa 06.04.2018 správca dane vydal nové rozhodnutie č. 100678547/2018 (ďalej aj len „rozhodnutie správcu dane“), ktorým podľa § 68 ods. 6 daňového poriadku určil daňovému subjektu M-P COM, s. r. o., IČO: 36496472 rozdiel v sume nadmerného odpočtu X XXX,XX eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2013 zo sumy X XXX,XX eur na sumu XXX,XX eur. Správca dane svoj záver založil na výsledkoch zistení, že daňový subjekt nepreukázal, že práce fakturované faktúrou č. 2013110011 zo dňa 30.11.2013 v cene spolu XX XXX,- eur, v tom DPH X XXX,- eur, podľa objednávky zo dňa 01.11.2013 na stavbe St. George - 12 RD a podľa súpisu vykonaných prác odovzdaných dňa 30.11.2013, boli dodané osobou uvedenou na faktúre, t. j. spoločnosťou STAV-POPRAD s.r.o., Hraničná 13, 058 01 Poprad, IČO: 36495786. Teda preverovaním zdaniteľných plnení deklarovaných v predloženej faktúre bolo zistené, že kontrolovaný daňový subjekt podmienky uvedené v § 49 až 51 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o DPH“ alebo „zákon č. 222/2004 Z. z.“) nenaplnil a preto mu nevznikol nárok na odpočet dane. 5. Rozhodnutie správcu dane daňový subjekt napadol odvolaním. Žalovaný sa so záverom správcu dane stotožnil a po preskúmaní odvolania daňového subjektu dospel k záveru, že správca dane podrobne a dostatočne preveril oprávnenosť nároku daňového subjektu na odpočítanie dane z faktúry č. 2013110011 od spoločnosti STAV-POPRAD s.r.o. Pri daňovej kontrole a vo vyrubovacom konaní postupoval v zmysle právnych predpisov, dôsledne posudzoval dôkazy a zistené skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, pričom pri hodnotení dôkazov postupoval podľa zásady voľného hodnotenia dôkazov, t.j. zhodnotil všetky dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo (§ 3 ods. 2 a 3 daňového poriadku). Svoje zistenia podrobne a zrozumiteľne uviedol v protokole a v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. 6. Žalovaný sa stotožnil aj so záverom správcu dane, že vo veci bolo preukázané reálne dodanie stavby, avšak nebolo preukázané, že stavebné práce boli dodané dodávateľom, resp. jeho subdodávateľom tak ako bolo deklarované na faktúre č. 2013110011. Preto rozhodnutím č. 101254497/2018 zo dňa 02.07.2018 rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 100678547/2018 zo dňa 06.04.2018 potvrdil. II. Žaloba 7. Žalobou včas doručenou Krajskému súdu v Bratislave ako súdu správnemu (ďalej len „správny súd“) elektronicky dňa 10.09.2018 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101254497/2018 zo dňa 02.07.2018 s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie. 8. Žalobca body žaloby vymedzil nesprávnym právnym posúdením veci a vadou v procese dokazovania. Tvrdí, že žalovaný a predtým správca dane preniesol na žalobcu dôkazné bremeno aj na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľov a bez materiálneho podkladu vyslovil, že žalobca nevykonal všetky opatrenia na to, aby sa nestal súčasťou protizákonného konania. 9. V tejto súvislosti žalobca tvrdí, že správca dane nesprávne vychádzal iba z vnútroštátnych predpisov a vec neposúdil z hľadiska práva Európskej únie. Skutkové okolnosti vo veci samej nastali po 01.01.2007, teda po nadobudnutí platnosti smernice č. 2006/112/ES, ktorá zrušila a nahradila šiestu smernicu a za týchto podmienok bolo potrebné vychádzať z ustanovení smernice č. 2006/112/ES. Poukázal v tejto súvislosti na rozsudok Súdneho dvora vo veci C-324/11 - M. J. a na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 5Sžt/6/2012. 10. V súvislosti s dôkaznou povinnosťou žalobca tvrdí, že zo žiadneho právneho predpisu mu nevyplývajú právne prostriedky, ktorými by mohol sledovať činnosť svojich dodávateľov. Skutočnosť, že žalobca vedel alebo mohol vedieť, že sa prijatím plnenia môže podieľať na plnení, ktoré je spojené s nesplnením daňovej povinnosti alebo s daňovým únikom, je preto dôkazným bremenom správcu dane, a nie daňového subjektu. Opačný názor, a teda názor správcu dane a žalovaného, je vecne nesprávny. Na tomto založené rozhodnutie žalovaného napokon porušuje právo žalobcu na slobodné podnikanie a vytváranie zisku, a tým zásahuje do hospodárskej podstaty žalobcu, ktorý v dotknutom časovom období konal a aj v prítomnosti koná s odbornou starostlivosťou. Preto navrhol, aby správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania, vrátane trov právneho zastúpenia v rozsahu 100%. III. Vyjadrenie žalovaného k žalobe 11. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 10.06.2019, v ktorom najprv oboznámil s priebehom daňovej kontroly a následne sa s poukazom na vykonané dôkazy a závery z nich vyplývajúce vyjadril k obsahu žaloby. 12. K námietke spochybnenia záveru správcu dane, že správca dane a sám žalovaný nespochybnil plnenia spočívajúce so stavbou St. George - 12 RD žalovaný uviedol, že vo veci nie je sporné, že stavba existuje. Podstatné vo veci je, že stavebné práce neboli pre žalobcu vykonané deklarovaným dodávateľom, t. j. spoločnosťou STAV-POPRAD s.r.o., či subdodávateľskými spoločnosťami I K P SLOVAKIA s.r.o. a SVT SLOVMAT, a.s. Správca dane zistil, že stavebné práce, ktoré mala pre žalobcu vykonať spoločnosť STAV-POPRAD s.r.o., táto spoločnosť nevykonala a preto žalobcovi nárok na odpočet dane z faktúry č. 2013110011 zo dňa 30.11.2013 za dodané stavebné práce, ktoré fakturujúcou spoločnosťou neboli vykonané, nevznikol. 13. Správca dane vo vzťahu k spornej faktúre a k hodnotenému daňovému obdobiu vykonal rozsiahle dokazovanie, vypočul konateľov spoločnosti žalobcu, deklarovanej spoločnosti dodávateľa STAV- POPRAD s.r.o., subdodávateľských spoločností I K P SLOVAKIA s.r.o. a SVT SLOVMAT, a.s., s výpoveďami ktorých podrobne oboznámil. Šetrenie vykonal i cestou dožiadaných správcov dane a overením pre vec podstatných skutočností u Sociálnej poisťovne Bratislava. Zo zistení mu vyplynul nespochybniteľný záver, že deklarovaný dodávateľ a ani subdodávatelia stavebné práce nevykonali. 14. Žalovaný preto zotrval na svojich záveroch totožných so závermi správcu dane, že deklarovaný dodávateľ stavebných prác STAV-POPRAD sám a ani prostredníctvom príkazných zmlúv či subdodávateľsky stavebné práce fakturované žalobcovi na faktúre č. 2013110011 žalobcovi nedodal. Preto mu nárok na odpočet dane nevznikol. 15. K námietke žalobcu týkajúcej sa prenesenia dôkazného bremena správcu dane na žalobcu a že žalobca obchodoval so svojim obchodným partnerom v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku, žalovaný zhodne s argumentáciou uvedenou v rozhodnutí tvrdí, že pokiaľ si žalobca zvolil za dodávateľa stavebných prác spoločnosť STAV-POPRAD s.r.o., mal si od tejto spoločnosti zabezpečiť dostatok dôkazov, aby preukázal, že spoločnosť stavebné práce vykonala a následne týmito svoj nárok na odpočet dane preukazovať. 16. Všeobecne platí, že keď daňový subjekt realizuje takýto rozsiahly projekt akým je výstavba 12 rodinných domov, resp. si objednáva realizáciu stavebných prác u inej spoločnosti, objedná si stavebné práce u takej spoločnosti, ktorá na to má personálne a materiálne vybavenie, má vedomosti napr. o tom, ako je zabezpečená výstavba, kto ju v skutočnosti realizuje, odkiaľ sú pracovníci vykonávajúci stavebné práce, či sú zamestnancami dodávateľskej spoločnosti alebo pracujú na živnosť, kto si ich objednal a iné. Povinnosťou objednávateľa stavebných prác má byť kontrola priebehu výstavby, už aj z dôvodu dodržania termínov na dokončenie stavebných prác, resp. posúdenia kvality vykonávaných prác. 17. Žalobca si zvolil za dodávateľa stavebných prác spoločnosť STAV-POPRAD s.r.o., ktorá, ako to potvrdil konateľ spoločnosti pán Z., nevykonala fakturované stavebné práce, a ani ich vykonať nemohla, lebo nezamestnávala žiadnych pracovníkov a nevlastnila žiadne strojové ani materiálne vybavenie. Šetrenie správcu dane potvrdilo, že takéto vybavenie nemal ani jeho subdodávateľ. Konateľ spoločnosti STAV-POPRAD s.r.o. a ani jeden z daňových subjektov, ktoré sa mali zúčastňovať na výstavbe rodinných domov v požadovanom rozsahu nepreukázali, kto zabezpečoval zamestnancov. Žalobca, jeho dodávateľ ani subdodávateľ nepredložili menný zoznam zamestnancov, ktorí mali vykonávať stavebné práce, nepredložili príkazné zmluvy, na základe ktorých mali zamestnanci stavebné práce vykonávať, nepredložili stavebné denníky a iné doklady preukazujúce vykonanie stavebných prác, nepreukázali nákup dodaného materiálu s montážou a nepreukázali ani financovanie výstavby rodinných domov. O týchto skutočnostiach musel mať žalobca vedomosť. Preto neobstojí argumentácia žalobcu, že z ustanovení § 49 ods. 1, 2 písm. a/ a § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH nemožno vyvodiť dôkazné bremeno daňového subjektu na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľov a daňový subjekt ani nemôže znášať dôkaznú núdzu z týchto skutočností. Z ustanovenia § 24 ods. 1 daňového poriadku vyplýva, že dôkazné bremeno je predovšetkým na daňovom subjekte, ktorý si uplatňuje odpočet dane v zmysle § 49 až 51 zákona o DPH. Pokiaľ ho dostatočne nepreukáže a správca dane zistí nezrovnalosti v dokumentoch predložených žalobcom, nie je možné priznať žalobcovi nárok na odpočet dane. Nesplnenie podmienok na odpočítanie dane nie je možné odpustiť ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu, a ani za dobromyseľnosť platiteľa. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli dodané osobou uvedenou na faktúre. 18. Žalovaný poukázal i na personálne prepojenie žalobcu a spoločnosti STAV- POPRAD s.r.o., ktoré spochybňuje argument žalobcu, že ako príjemca spornej faktúry nevedel o tom, že sa zúčastňuje na podvodnom konaní. Účtovníctvo spoločnosti STAV-POPRAD s.r.o. a žalobcu bolo vedené dodávateľským spôsobom jednou spoločnosťou a faktúry vystavovala tá istá osoba (pani L.) na pokyn konateľov spoločností. Konatelia týchto spoločností preto museli vedieť, aké obchodné transakcie uzatvárali. Jednalo sa o prepojenosť cez osobu konateľa spoločnosti STAV-POPRAD s.r.o. Z. K., ktorý v období od 24.07.2004 do 30.11.2011 bol konateľom spoločnosť STAV-POPRAD s.r.o. a podľa výpisu z obchodného registra od 23.11.2009 zároveň aj konateľom žalobcu. 19. Záverom žalovaný uviedol, že správca dane vykonával u žalobcu daňové kontroly za viac zdaňovacích období. Žalobca v každom zdaňovacom období deklaroval ako dodávateľa stavebných prác spoločnosť STAV-POPRAD s.r.o., ktorá preukazovala dodanie týchto prác subdodávateľsky vždy inou spoločnosťou. Ani v jednom kontrolovanom zdaňovacom období sa nepreukázalo, že stavebné práce boli subdodávateľskými spoločnosťami spoločnosti STAV-POPRAD s.r.o. dodané. 20. Vychádzajúc z uvedeného žalovaný sa so žiadnou žalobnou námietkou nestotožnil. Má za to, že správca dane dostatočne a podrobne preskúmal oprávnenosť nároku žalobcu na odpočítanie dane z faktúry č. 2013110011 zo dňa 30.11.2013 za stavebné práce vystavenej spoločnosťou STAV-POPRAD s.r.o., každý dôkaz bol správcom dane posúdený a vyhodnotený v zmysle § 3 ods. 3 daňového poriadku s prihliadnutím na jeho povinnosť dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie. Žalovaný a správca dane dostatočne zistili skutkový stav a po právnej stránke vec posúdili správne. 21. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol, aby súd žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol a nepriznal žalobcovi náhradu trov konania. 22. Vyjadrenie žalovaného k žalobe bolo doručené žalobcovi dňa 18.06.2019. Žalobca repliku na vyjadrenie nepodal. IV. Relevantné právne predpisy 23. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v rozhodnom čase, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. 24. Podľa § 3 ods. 2 cit. zákona, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. 25. Podľa § 24 ods. 1 cit. zákona, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. 26. Podľa § 24 ods. 2 cit. zákona, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy dani boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 27. Podľa § 24 ods. 4 cit. zákona, ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecnými záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 28. Podľa § 44 ods. 1 cit. zákona, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. 29. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. 30. Podľa § 49 ods. 1 cit. zákona, právo odpočítať daň z tovaru a služby vzniká platiteľovi v deň, kedy pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 31. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) cit. zákona, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. 32. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) cit. zákona, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. 33. Podľa § 9 ods. 4 cit. zákona , ak zdaniteľná osoba vo svojom mene pre inú osobu obstará dodanie služby, platí, že táto zdaniteľná osoba službu sama prijala a sama dodala. 34. Podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z., Správny súdny poriadok, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. V. Právne posúdenie veci 35. V danej veci predmetom posúdenia bolo rozhodnutie žalovaného č. 101254497/2018 zo dňa 02.07.2018, ktorým žalovaný na odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu Daňového úradu Bratislava č. 100678547/2018 zo dňa 06.04.2018, ktorým správca dane žalobcovi ako daňovému subjektu určil rozdiel v sume nadmerného odpočtu X.XXX,XX eur za zdaňovacie obdobie november 2013 a teda znížil nadmerný odpočet zo sumy X.XXX,XX eur na sumu XXX,XX eur, prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Daňové orgány svoje rozhodnutie založili na závere, že preverením zdaniteľných plnení deklarovaných žalobcom pri daňovej kontrole a uvedených na faktúre č. 2013110011 zo dňa 30.11.2013 vystavenej pre žalobcu spoločnosťou STAV-POPRAD s.r.o. za prevedenie stavebných prác podľa objednávky zo dňa 01.11.2013 na stavbe St. George - 12 rodinných domov bolo zistené, že podmienky uvedené v § 49 až 51 zákona o DPH neboli naplnené, pretože nebolo preukázané reálne dodanie stavebných prác deklarovaným dodávateľom ani jeho subdodávateľom a ide len o formálnu existenciu faktúry. 36. Platiteľ, ktorý si uplatňuje v zmysle § 49 až 51 zákona o DPH nárok na odpočítanie dane, je povinný preukázať, že spĺňa zákonom stanovené podmienky na odpočítanie dane. Vzhľadom na konštrukciu zákona o DPH je v záujme daňového subjektu, aby si zaobstaral dostupné dôkazy, pretože je jeho povinnosťou preukázať splnenie hmotnoprávnych podmienok pre odpočítanie dane. Daňový subjekt je preto povinný viesť svoju evidenciu, uskutočňovať svoju činnosť a preverovať si svojich obchodných partnerov tak, aby mal dostatočné podklady pre to, aby riadne preukázal existenciu, resp. vznik nárokov v zmysle daňových zákonov. Ak správca dane považuje za potrebné a nevyhnutné preveriť vierohodnosť dokladov predložených daňovým subjektom, ktorými preukazuje uskutočnenie zdaniteľných obchodov, je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a na jeho úvahe, aké dôkazy si zabezpečí, akým spôsobom bude viesť dokazovanie, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré má už správca dane v priebehu konania k dispozícii. Správca dane preveruje splnenie zákonom určených povinností aj u dodávateľov tovarov. V rámci dokazovania správca dane posudzuje závažnosť jednotlivých dôkazných prostriedkov a tiež je v jeho právomoci posúdiť vierohodnosť jednotlivých dôkazných prostriedkov a rozhodnúť o ich preukazovaní. 37. V predmetnej veci kľúčovým bolo posúdiť, či žalobca uniesol dôkazné bremeno a či preukázal, že vo vzťahu k faktúre č. 2013110011 zo dňa 30.11.2013 splnil podmienky uvedené v § 49 až 51 zákona č. 222/2004 Z.z. a tým preukázal nárok na odpočítanie dane. 38. Zo zistení správneho súdu zadokumentovaných v administratívnom spise žalovaného vyplynulo, že správca dane (Daňový úrad Poprad a následne Daňový úrad Bratislava) vo vzťahu k faktúre č. 2013110011 zo dňa 30.11.2013 a k hodnotenému daňovému obdobiu november 2013 vykonal rozsiahle dokazovanie, vypočul konateľa žalobcu ( X. G.), deklarovaného dodávateľa stavebných prác STAV- POPRAD s.r.o. (B. Z.), subdodávateľských spoločností IKP SLOVAKIA s.r.o. (K. J. - zmena na A. P. v obchodnom registri nevykonaná) a predsedu predstavenstva SVT SLOVMAT a. s. ( O. I. ) za využitia i inštitútu dožiadania a súčinnosti Policajného zboru SR a Sociálnej poisťovne Bratislava. Zo zistení daňových orgánov i podľa názoru správneho súdu vyplýva nespochybniteľný záver, že deklarovaný dodávateľ a ani subdodávateľ stavebné práce na stavbe St. George - 12 RD nevykonal. 39. Žalobca rozporuje záver správcu dane a žalovaného a tvrdi, že správca dane v rozpore so zákonom zaťažil žalobcu dôkaznou povinnosťou vo vzťahu k jeho obchodným partnerom a bez materiálneho podkladu vyslovil, že o nepoctivom konaní týchto mal a musel vedieť. 40. Žalobca si stavebné práce na stavbe St. George - 12 RD objednal u dodávateľa - spoločnosti STAV-POPRAD s.r.o. Medzi účastníkmi konania nie je sporné, že stavba stojí a že deklarovaný dodávateľ objednané stavebné práce nevykonal, čo potvrdil i sám konateľ dodávateľa p. Z.. Spoločnosť STAV-POPRAD s.r.o. fakturované stavebné práce ani vykonať nemohla, pretože v rozhodnom čase nezamestnávala žiadnych pracovníkov (potvrdené i Sociálnou poisťovňou Bratislava) a nedisponovala ani materiálno- technickým vybavením. Zo zistení správcu dane vyplynulo, že takéto vybavenie ale nemala ani subdodávateľská spoločnosť IKP SLOVAKIA s.r.o., ktorá bola nekontaktná a posledné daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty podala za zdaňovacie obdobie I. štvrťrok 2013. I v tomto prípade zistenie správcu dane potvrdilo šetrenie sociálnej poisťovne, ktorá správcovi dane (list č. 37 391-2/2014-BA zo dňa 11.06.2014) oznámila, že spoločnosť IKP SLOVAKIA s.r.o. v roku 2013 žiadnych zamestnancov nemala. Tiež bolo zistené, že novou spoločníčkou a zároveň konateľkou spoločnosti sa mala stať A. P.. Uvedená zmena sa do obchodného registra nepreviedla. Napriek tomuto v priebehu vyrubovacieho konania svedok J. v zastúpení menovanej dňa 17.03.2015 na výsluchu pred Daňovým úradom Poprad tvrdil, že stavebné práce spoločnosť IKP SLOVAKIA s.r.o. vykonávala pre spoločnosť STAV-POPRAD s.r.o. na základe príkazných zmlúv, ktoré ale správcovi dane nevedel predložiť. Stavebné práce mala na základe zmluvy o dodávke prác vykonávať aj spoločnosť SVT SLOVMAT, a. s., ktorú mal podpísať Juraj Babko, predseda predstavenstva. Podľa vyjadrenia svedka robotníci pracujúci na stavbe (6) mali mať ubytovanie zabezpečené na Chate Klenov Margecany, ktorej majiteľom je A. K.. Preverovaním výpovede svedka J. na Obci Klenov bolo zistené, že predmetná nehnuteľnosť z dôvodu prebiehajúcich rekonštrukčných prác a riešenia súdneho sporu ubytovanie neposkytuje (odpoveď č. 30/2015 zo dňa 13.04.2015). Výkon rekonštrukčných prác potvrdila obhliadka nehnuteľnosti na mieste samom za prítomnosti p. K.. Tento aj ako svedok dňa 31.08.2015 prebiehajúcu rekonštrukciu potvrdil a uviedol, že sporadické ubytovanie pre robotníkov stavby v roku 2013 poskytoval pre viaceré spoločnosti, ale zároveň uviedol, že robotníci vykonávajúci rekonštrukčné práce prespávali u neho ako fyzickej osoby. Ani v tomto prípade teda výkon stavebných prác na základe zmluvy o dodávke prác spoločnosťou SVT SLOVMAT, a.s. nebol preukázaný. Navyše svedok O. I. sa ani na opakované predvolanie k výsluchu nedostavil, bol nekontaktný a spoločnosť bola dňom 14.10.2014 z obchodného registra vymazaná. V priebehu daňovej kontroly ani vo vyrubovacom konaní nebola správcovi dane predložená žiadna zmluva o dodávke prác touto spoločnosťou, ani príkazné zmluvy, na základe ktorých mali byť stavebné práce vykonané. 41. Za týchto skutkových zistení bolo preto povinnosťou žalobcu, ktorá mu vyplýva z § 24 ods. 1 písm. a/ až c/ daňového poriadku, preukázať skutočnosti, na ktoré bol správcom dane legitímne vyzvaný v priebehu daňovej kontroly. Napriek uvedenému, žalobca, a ani jeho dodávateľ a ani subdodávateľ nepredložili listiny, ktorými by reálne uskutočnenie objednaných deklarovaných prác preukázali. Neboli tak napr. predložené menné zoznamy zamestnancov, ktorí mali stavebné práce na stavbe vykonávať, neboli predložené príkazné zmluvy, na základe ktorých mali byť práce vykonávané, neboli predložené ani stavebné denníky a iné doklady preukazujúce vykonanie stavebných prác, nebol preukázaný nákup dodaného materiálu s montážou a ani preukázané financovanie výstavby rodinných domov. 42. O týchto skutočnostiach musel mať žalobca vedomosť, a nemôže obstáť argumentácia žalobcu, že z ust. § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ a § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH nemožno vyvodiť dôkazné bremeno daňového subjektu na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľov a preto z týchto skutočností nemôže znášať dôkaznú núdzu. Ako už správny súd opakovane vyššie uviedol, dôkazné bremeno zaťažuje predovšetkým daňový subjekt, ktorý si uplatňuje odpočet dane v zmysle § 49 až 51 zákona o DPH. Pokiaľ ho dostatočne a postačujúco nepreukáže a správca dane zistí nezrovnalosti v dokumentoch predložených žalobcom, nie je možné nárok na odpočet dane priznať. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli dodané osobou uvedenou na faktúre. 43. Vykonaným dokazovaním tak i podľa názoru správneho súdu bolo preukázané, že dodanie služieb - stavebných prác deklarované žalobcom ako titul na zdaniteľné plnenia, na ktoré mu vznikol nárok na odpočítanie DPH, neprebehli deklarovaným spôsobom, žalobca nepreukázal ich reálnosť, neuniesol dôkazné bremeno , keď sa mu právne relevantným spôsobom nepodarilo preukázať prijatie zdaniteľných služieb od dodávateľa vystavujúceho spornú faktúru a ani prostredníctvom jeho subdodávateľov, pravdivosť ktorých daňové orgány spochybnili. 44. I z judikatúry Súdneho dvora EÚ zaoberajúcou sa výkladom záväzných dokumentov EÚ v oblasti spoločného systému DPH (napr. rozsudok vo veci C-80/11 z 21.06.2012 - A. a B., rozsudok vo veci C-285/11 z 06.12.2012 - I., rozsudok vo veci C-18/13 z 13.02.2014 - A. Z.) vyplýva, že zdaniteľná osoba si nemôže odpočítať DPH, ktorá je uvedená na faktúrach vystavených dodávateľom v prípade, ak sa ukáže, že hoci bolo dodanie uskutočnené, no v skutočnosti nebolo vykonané ani dodávateľom, ani jeho subdodávateľom (napr. preto, že títo nedisponovali potrebnými zamestnancami, hmotnými prostriedkami a aktívami, že náklady na poskytnutie plnení neboli zaznamenané v ich účtovníctve a totožnosť osôb, ktoré podpísali niektoré dokumenty ako dodávatelia, sa ukázala ako nejasná) za splnenia dvoch podmienok, a to, že táto skutočnosť predstavuje podvodné konanie a ak sa preukáže, že vzhľadom na objektívne skutočnosti predložené daňovými úradmi zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce právo na odpočet dane bolo súčasťou podvodu. 45. Z judikatúry Súdneho dvora EÚ okrem iného vyplýva vnútroštátnym orgánom a súdom zamietnuť priznanie práva na odpočítanie, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom. Tak je to v prípade, ak daňový podvod spácha samotná zdaniteľná osoba, ako aj v prípade, ak zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že sa zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu k DPH. 46. V posudzovanej veci z vykonaného dokazovania vyplynula i ďalšia pre vec podstatná skutočnosť, a to zistené personálne prepojenie žalobcu a dodávateľa STAV-POPRAD s.r.o. Účtovníctvo u oboch bola vedená dodávateľsky jednou spoločnosťou, za ktorú faktúry vystavovala jedná a tá istá osoba (p. L.), a to na základe pokynov konateľov. Jedná sa o personálne prepojenie cez osobu konateľa STAV-POPRAD s.r.o. Z. K. od 24.07.2004 do 30.11.20112, ktorý bol zároveň od 23.11.2009 konateľom žalobcu. 47. Na základe hore uvedeného možno konštatovať, že daňové orgány vo veci zabezpečili dostatočné dokazovanie, ktoré spoľahlivo odôvodňuje záver, že žalobca v spojitosti s faktúrou č. 2013110011 zo dňa 30.11.2013 nesplnil podmienky podľa § 49 až 51 zákona č. 222/2004 Z. z. a preto mu nárok na odpočet dane nevznikol. Správny súd vychádzajúc z vyššie uvedených hľadísk dospel tiež k záveru, že daňové orgány postupovali pri vydaní napadnutých rozhodnutí v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi a procesnoprávnymi predpismi vnútroštátnymi pri rešpektovaní judikatúry Súdneho dvora EÚ v oblasti spoločného systému DPH. 48. Správny súd tak na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že neexistuje žiaden zo zákonných dôvodov na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného, a preto žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. 49. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP tak, že vo veci úspešnému žalovanému voči žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Žalovaný o náhradu trov voči žalobcovi nežiadal a tomuto ani preukázateľne žiadne nevznikli. 50. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.