Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/145/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018201272 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1018201272.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: Priemyselný park Štúrovo, a.s., IČO: 31 410 146, Továrenská 1, Štúrovo, právne zastúpený: Advokátska kancelária SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., IČO: 36 862 711, Šoltésovej 14, Bratislava, proti žalovanému: Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, IČO: 36 069 841, Bajkalská 27, P.O.Box 12, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 011/17200/2018/PR/SD zo dňa 13.08.2018, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie pred správny orgánom 1. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, odbor kontroly (žalovaný správny orgán konajúci v prvom stupni) vydal 24. apríla 2018 rozhodnutie č. 0011 /2018/K, ktorým rozhodol tak, že spoločnosti žalobcovi uložil úhrnnú pokutu podľa § 36 ods. 3 písm. b) zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon č. 250/2012 Z.z.“) vo výške 25 000,- eur. Dôvodom uloženia pokuty bolo, že žalobca sa dopustil správnych deliktov tým, že 1. porušil povinnosť podľa § 29 ods. 1 psím. b) zákona č. 250/2012 Z. z., pretože v období od 27.2.2015 do 31.12.2015 odberateľom elektriny kategórie malý podnik, ktorých zoznam je uvedený v prílohe č. 4 protokolu č. 147/2017 o výsledku vykonanej kontroly, vyfakturoval cenu za dodávku elektriny v zložke ceny za elektrinu vo výške 55,7015 eur/MWh v rozpore s rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 0267/2015/E z 24.2.2015, ktorým Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len “úrad“) s účinnosťou od 27.2.2015 do 31.12.2016 zmenil rozhodnutie úradu č. 0136/2014/E z 19.12.2013, ktorým úrad schválil maximálne ceny za dodávku elektriny zraniteľným odberateľom, ktorými sú malé podniky a podmienky ich uplatnenia pre Priemyselný park Štúrovo cenu za dodávku elektriny v zložke ceny za elektrinu na výšku 52,6957 eur/MWh, čím sa dopustil správneho deliktu podľa § 36 ods. 1 písm. p) zákona č. 250/2012 Z.z.. 2. porušil povinnosť podľa § 29 ods. 1 písm. b) zákona č. 250/2012 Z.z., pretože v období od 12.2.2015 do 28.2.2015 nepostupoval pri fakturácii distribúcie elektriny užívateľom distribučnej sústavy, uvedeným v prílohe č. 8 a 12 protokolu č. 147/2017 o výsledku vykonanej kontroly, v súlade s rozhodnutím úradu č. 0152/2015/E z 30.1.2015, ktorým úrad zmenil s účinnosťou od 12.2.2015 do 31.12.2016 rozhodnutie úradu č. 0193/2014/E z 31.12.2013, ktorým úrad schválil tarifu za prístup do miestnej distribučnej sústavy a distribúciu elektriny a podmienky ich uplatnenia, tarifu za straty pri distribúcii elektriny pre jednotlivé skupiny odberateľov elektriny pre spoločnosť Priemyselný park Štúrovo, ale uplatnil tarify schválené rozhodnutím úradu č. 0193/2014/E, ktoré boli platné pre obdobie od 1.1.2014 do 11.2.2015, čím sa dopustil správneho deliktu podľa § 36 ods. 1 písm. p) zákona č. 250/2012 Z.z. 3. porušil povinnosť podľa § 29 ods. 1 písm. b) zákona č. 250/2012 Z.z.. pretože v období od 20.8.2014 do 31.8.2014 fakturoval odberateľom elektriny pripojeným do miestnej distribučnej sústavy, ktorej je prevádzkovateľom, uvedeným v tabuľke na strane č. 7 a 8, bod 2.1.1.3 protokolu č. 147/2017 o výsledku vykonanej kontroly na koncovú spotrebu elektriny tarifu za prevádzkovanie systému vo výške 19,8200 eur/MWh namiesto 21,8200 eur/MWh stanovenú rozhodnutím úradu č. 0329/2014/E z 19.8.2014, ktorým úrad s účinnosťou od 20.8.2014 do 31.12.2014 zmenil svoje rozhodnutie č. 0105/2014/E z 20.12.2013, ktorým úrad určil pre regulovaný subjekt OKTE, a.s. Mlynské nivy 48, 821 09 Bratislava ceny za poskytovanie systémových služieb v elektroenergetike a za prevádzkovanie systému, čím sa dopustil správneho deliktu podľa § 36 ods. 1 písm. p) zákona č. 250/2012 Z.z.. 4. porušil povinnosť podľa § 13 ods. 4 zákona č. 250/2012 Z.z., pretože na svojom webovom sídle www.ppsturovo.sk <http://www.ppsturovo.sk/>nezverejnil obchodné podmienky pripojenia do distribučnej sústavy v súlade s ustanovením časti 2.1 bod 12 Prevádzkového poriadku prevádzkovateľa distribučnej sústavy, ktorej je prevádzkovateľom, schváleného rozhodnutím úradu č. 0018/2013/P-PP z 5.8.2013, čím sa dopustil správneho deliktu podľa § 36 ods. 1 písm. ah) zákona č. 250/2012 Z.z.. 5. porušil povinnosť podľa § 13 ods. 4 zákona č. 250/2012 Z.z., pretože na svojom webovom sídle www.ppsturovo.sk <http://www.ppsturovo.sk/>nezverejnil vzor protokolu o funkčných skúškach v súlade s ustanovením Prílohy č. 2 Protokoly o vykonaní funkčnej skúšky, časť A. bod 3. Prevádzkového poriadku prevádzkovateľa distribučnej sústavy Priemyselný park Štúrovo, schváleného rozhodnutí úradu č. 0018/2013/P-PP z 5.8.2013, čím sa dopustil správneho deliktu podľa § 36 ods. 1 písm. ah) zákona č. 250/2012 Z.z.. 6. porušil povinnosť podľa § 29 ods. 1 písm. o) zákona č. 250/2012 Z.z., pretože vo vyúčtovaní distribúcie elektriny odberateľom elektriny v období rokov 2014 až 2016 neuviedol informáciu, kde je uverejnené vyhodnotenie štandardov kvality podľa druhej vety § 7 ods. 18 vyhlášky úradu č. 24/2013 Z.z., ktorou sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s elektrinou a pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s plynom v znení vyhlášky č. 423/2013 Z.z. (ďalej len „vyhláška č. 24/2013 Z.z.“), čím sa dopustil správneho deliktu podľa § 36 ods. 1 písm. f) zákona č. 250/2012 Z.z.. 7. porušil povinnosť podľa § 29 ods. 1 písm. o) zákona č. 250/2012 Z.z., pretože vo vyúčtovaní dodávky plynu odberateľom plynu v období rokov 2014 až 2016 neuviedol informáciu, kde je zverejnené vyhodnotenie štandardov kvality podľa druhej vety § 56 ods. 7 vyhlášky č. 24/2013 /.z., čím sa dopustila správneho deliktu podľa § 36 ods. 1 písm. af) zákona č. 250/2012 Z.z., 8. porušil povinnosť podľa § 29 ods. 1 písm. b) zákona č. 250/2012 Z.z., pretože pripojil do Miestnej distribučnej sústavy Priemyselný park Štúrovo, a.s., Továrenská 1, 943 03 Štúrovo, IČO: 31 410 146 (ďalej len „MDS Štúrovo“) zariadenie výrobcu elektriny GPWE-A s.r.o., Mickiewiczova 2, 811 07 Bratislava, pričom neuzatvoril s prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, spoločnosťou Západoslovenská distribučná, a.s., Čulenova 6, 816 47 Bratislava novú zmluvu o pripojení do regionálnej distribučnej sústavy s maximálnou rezervovanou kapacitou vo výške celkového inštalovaného výkonu zariadenia na výrobu elektriny výrobcu elektriny GPWE-A s.r.o., maximálne však do výšky rezervovanej kapacity, ktorú je možné technicky dodať do regionálnej distribučnej sústavy podľa § 43 ods. 3 vyhlášky č. 221/2013 Z.z., ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v elektroenergetike v znení neskorších predpisov, nedodržal cenovú reguláciu podľa všeobecne záväzného právneho predpisu vydaného úradom, čím sa dopustil správneho deliktu podľa § 36 ods. 1 písm. p) zákona č. 250/2012 Z.z. 2. Proti rozhodnutiu č. 0011/2018/K podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 011/17200/2018/PR/SD zo dňa 13.08.2018, odvolanie žalobcu zamietol a svoje prvostupňové rozhodnutie potvrdil. 3. V odôvodnení rozhodnutia o odvolaní žalovaný uviedol, že vykonanou kontrolou bolo zistené, že žalobca uplatnil vo fakturácii dodávky elektriny za obdobie od 27.02.2015 do 31.12.2015 odberateľom elektriny kategórie malý podnik cenu 55,7015 eur/MWh, pričom maximálna cena schválená rozhodnutím žalovaného č. 0267/2015/E bola vo výške 52,6957 eur/MWh, čím porušil povinnosť vykonávať regulovanú činnosť v súlade s právoplatným rozhodnutím úradu podľa § 29 ods. 1 písm. b) zákona č. 250/2012 Z. z.. Týmto konaním žalobca naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 36 ods. 1 písm. p) zákona č. 250/2012 Z.z. Túto skutočnosť žalobca ani nespochybnil. 4. Vykonanou kontrolou bolo zistené, že Priemyselný park Štúrovo nepostupoval pri fakturácii distribúcie elektriny užívateľom distribučnej sústavy v období od 12.2.2015 do 28.2.2015 v súlade s rozhodnutím úradu č. 0152/2015/E, ale uplatnil jednotlivé tarify schválené úradom rozhodnutím č. 0193/2014/E, ktoré boli platné do 11.2.2015, čím porušil povinnosť vykonávať regulovanú činnosť v súlade s právoplatným rozhodnutím úradu podľa § 29 ods. 1 písm. b) zákona č. 250/2012 Z. z. Týmto konaním Priemyselný park Štúrovo naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 36 ods. 1 písm. p) zákona č. 250/2012 Z.z. Túto skutočnosť žalobca ani nespochybnil. 5. Žalovaný podľa § 40 ods. 1 zákona č. 250/2012 Z. z. vydal vyhlášku č. 221/2013 Z. z., ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v elektroenergetike (ďalej len „vyhláška č. 221/2013 Z. z.“) s účinnosťou od 30.7.2013. Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 250/2012 Z. z. vydal vyhlášku č. 189/2014 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška úradu č. 221/2013 Z. z., s účinnosťou od 01.7.2014 (ďalej len „vyhláška č. 221/2013 Z. z. v znení vyhlášky č. 189/2014 Z. z.“). 6. Podľa § 12 ods. 12 vyhlášky č. 221/2013 Z. z. v znení vyhlášky č. 189/2014 Z. z. pre odberateľa elektriny pripojeného do miestnej distribučnej sústavy sa uplatňuje tarifa za prevádzkovanie systému TPS za všetku elektrinu odobratú z nadradenej sústavy a distribuovanú odberateľom elektriny pripojeným do tejto miestnej distribučnej sústavy vrátane elektriny vyrobenej vo vlastnom zariadení na výrobu elektriny alebo v inom zariadení na výrobu elektriny pripojených do tejto miestnej distribučnej sústavy a spotrebovanej na vlastnú spotrebu elektriny alebo dodanej odberateľom elektriny bez použitia nadradenej sústavy okrem vlastnej spotreby elektriny pri výrobe elektriny, ktorá nie je odobratá z nadradenej distribučnej sústavy. 7. Žalovaný podľa § 40 ods. 4 zákona č. 250/2012 Z. z. vydal vyhlášku č. 24/2013 Z. z., ktorou sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s elektrinou a pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s plynom (ďalej len „vyhláška č. 24/2013 Z. z.“) s účinnosťou od 01. 02. 2013. Podľa § 40 ods. 4 zákona č. 250/2012 Z. z. vydal vyhlášku č. 423/2013 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška úradu č. 24/2013 Z. z., s účinnosťou od 1.1.2014 (ďalej len „vyhláška č. 24/2013 Z. z. v znení vyhlášky č. 423/2013 Z. z.“). 8. Podľa § 11 ods. 7 vyhlášky č. 24/2013 Z. z. v znení vyhlášky č. 423/2013 Z. z. účastník trhu s elektrinou, ktorý si pre svoje odberné alebo odovzdávacie miesto zvolil režim prenesenej zodpovednosti za odchýlku, uhradí platbu za systémové služby a platbu za prevádzkovanie systému účastníkovi trhu s elektrinou, ktorý za jeho odberné alebo odovzdávacie miesto prevzal zodpovednosť za odchýlku, a to v rozsahu koncovej spotreby elektriny na danom odbernom alebo odovzdávacom mieste. 9. Podľa § 11 ods. 10 vyhlášky č. 24/2013 Z. z. v znení vyhlášky č. 423/2013 Z. z. do koncovej spotreby na odbernom alebo odovzdávacom mieste sa započíta koncová spotreba elektriny odberateľov elektriny pripojených do sústavy, koncová spotreba elektriny odberateľov elektriny pripojených priamym vedením, ostatná vlastná spotreba elektriny výrobcu elektriny a vlastná spotreba elektriny pri výrobe elektriny, ktorá bola odobratá zo sústavy. 10. Tarifu za prevádzkovanie systému na rok 2014 určil žalovaný pre organizátora krátkodobého trhu s elektrinou OKTE, a.s., rozhodnutím č. 0105/2014/E z 20.12.2013 (ďalej len „rozhodnutie č. 0105/2014/ E“) vo výške 19,8200 eur/MWh. Rozhodnutím č. 0329/2014/E z 19.08.2014 (ďalej len „rozhodnutie č. 0329/2014/E“) zmenil číselnú hodnotu 19,8200 eur/MWh v rozhodnutí č. 0105/2014/E na číselnú hodnotu 21,8200 eur/MWh s účinnosťou od 20.8.2014 do 31.12.2014. 11. Podľa § 2 písm. h) zákona č. 250/2012 Z. z. na účely tohto zákona sa pevnou cenou rozumie cena, ktorú nie je možné meniť; za pevnú cenu sa považuje aj tarifa, ktorá sa viaže na technickú jednotku. 12. Vykonanou kontrolou bolo zistené, že žalobca niektorým odberateľom elektriny pripojeným do MDS Štúrovo za obdobie od 20.8.2014 do 31.8.2014 na koncovú spotrebu elektriny tarifu za prevádzkovanie systému vo výške 19,8200 eur/MWh v rozpore s rozhodnutím č. 0329/2014/E, ktorým bola úradom určená tarifa za prevádzkovanie systému pre OKTE, a.s. v období od 20.8.2014 do 31.12.2014 vo výške 21,8200 eur/MWh, čím porušil povinnosť podľa § 29 ods. 1 písm. b) zákona č. 250/2012 Z. z. a naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu podľa ustanovenia § 36 ods. 1 písm. p) zákona č. 250/2012 Z.z. Túto skutočnosť žalobca ani nespochybnil, spochybnil iba správnosť záveru o porušení § 29 ods. 1 písm. b) zákona č. 250/2012 Z.z. 13. Žalovaný vydal žalobcovi prevádzkový poriadok (ďalej ako „PP“) rozhodnutím č. 0018/2013/P-PP dňa 05. 08. 2013. Podľa časti 2.1 bodu 12. PP prevádzkovateľ distribučnej sústavy zverejňuje na svojom webovom sídle obchodné podmienky pripojenia do distribučnej sústavy. Vykonanou kontrolou bolo zistené, že žalobca nemal na svojom webovom sídle www.ppsturovo.sk <http://www.ppsturovo.sk/ >zverejnené obchodné podmienky pripojenia do distribučnej sústavy v súlade s ustanovením časti 2.1 bodu 12. PP schváleného úradom rozhodnutím č. 0018/2013/P-PPĽ čím porušil ustanovenie § 13 ods. 4 zákona č. 250/2012 Z.z. a naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu podľa ustanovenia § 36 ods. 1 písm. ah) zákona č. 250/2012 Z.z. Túto skutočnosť žalobca ani nespochybnil. 14. Podľa prílohy č. 2 Protokoly o vykonaní funkčnej skúšky, časť A. bod 3. PP prevádzkovateľ distribučnej sústavy uverejňuje vzor protokolu o funkčných skúškach na svojom webovom sídle. Vykonanou kontrolou bolo zistené, že žalobca nemá na svojom webovom sídle www.ppsturovo.sk <http://www.ppsturovo.sk> zverejnený vzor protokolu o funkčných skúškach v súlade s ustanovením prílohy č. 2 Protokoly o vykonaní funkčnej skúšky, časť A. bod 3. PP schváleného úradom rozhodnutím č. 0018/2013/P-PP, čím porušil ustanovenie § 13 ods. 4 zákona č. 250/2012 Z.z. a naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu podľa ustanovenia § 36 ods. 1 písm. ah) zákona č. 250/2012 Z.z. Túto skutočnosť žalobca ani nespochybnil. 15. Vykonanou kontrolou bolo zistené, že vyúčtovania distribúcie elektriny vystavené žalobca za roky 2014 - 2016 pre odberateľov elektriny neobsahovali informáciu podľa druhej vety § 7 ods. 18 vyhlášky č. 24/2013 Z. z. v znení vyhlášky č. 423/2013 Z. z., čím žalobca porušil povinnosť podľa § 29 ods. 1 písm. o) zákona č. 250/2012 Z. z. a naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu podľa ustanovenia § 36 ods. 1 písm. a), f) zákona č. 250/2012 Z.z. Túto skutočnosť žalobca ani nespochybňuje. 16. Žalovaný podľa § 40 ods. 4 zákona č. 250/2012 Z. z. vydal vyhlášku č. 24/2013 Z. z. s účinnosťou od 01. 02. 2013. Podľa § 40 ods. 4 zákona č. 250/2012 Z. z. úrad vydal vyhlášku č. 423/2013 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška č. 24/2013 Z. z. s účinnosťou od 01. 01. 2014. 17. Podľa § 56 ods. 7 vyhlášky č. 24/2013 Z. z. v znení vyhlášky č. 423/2013 Z. z. vyúčtovanie združenej dodávky plynu odberateľom plynu obsahuje údaje podľa uzatvorených zmlúv súvisiacich s dodávkou plynu, a to identifikáciu odberného miesta tak, ako je odberné miesto evidované u príslušného prevádzkovateľa distribučnej siete, a samostatne vyčíslený údaj o cene za dodávku plynu, ktorá zahŕňa nákup plynu vrátane obchodnej činnosti dodávateľa plynu, prístup do prepravnej siete a prepravu plynu, prístup do distribučnej siete a distribúciu plynu a prístup do zásobníka a uskladňovanie plynu. Vyúčtovanie dodávky plynu obsahuje informáciu, kde je uverejnené vyhodnotenie štandardov kvality. 18. Vykonanou kontrolou bolo zistené, že vyúčtovania dodávky plynu vystavené žalobcom v rokoch 2014 - 2016 neobsahovali informáciu podľa druhej vety § 56 ods. 7 vyhlášky č. 24/2013 Z. z. v znení vyhlášky č. 423/2013 Z. z., čím žalobca porušil povinnosť podľa § 29 ods. 1 písm. o) zákona č. 250/2012 Z. z. a naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu podľa ustanovenia § 36 ods. 1 písm. a), f) zákona č. 250/2012 Z.z. Túto skutočnosť žalobca ani nespochybnil. 19. Žalovaný vydal s účinnosťou od 30. 07. 2013 vyhlášku č. 221/2013 Z. z. v znení neskorších predpisov. 20. Podľa § 43 ods. 3 vyhlášky č. 221/2013 Z. z. v znení neskorších predpisov, ak sa zariadenie na výrobu elektriny výrobcu elektriny pripája do miestnej distribučnej sústavy, ktorá je pripojená do regionálnej distribučnej sústavy, alebo sa mení maximálna rezervovaná kapacita existujúceho zariadenia na výrobu elektriny výrobcu elektriny pripojeného do miestnej distribučnej sústavy, ktorá je pripojená do regionálnej distribučnej sústavy, prevádzkovateľ miestnej distribučnej sústavy uzatvára s prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, do ktorej je miestna distribučná sústava prevádzkovateľa miestnej distribučnej sústavy pripojená, zmluvu o pripojení do regionálnej distribučnej sústavy s maximálnou rezervovanou kapacitou vo výške celkového inštalovaného výkonu takého zariadenia na výrobu elektriny, maximálne však do výšky rezervovanej kapacity, ktorú je technicky možné dodať do regionálnej distribučnej sústavy. MDS Štúrovo je pripojená do regionálnej distribučnej sústavy spoločnosti Západoslovenská distribučná, a.s., Čulenova 6, Bratislava (ďalej len „ZSD, a.s.“) v odbernom mieste s EIC kódom 24ZZS8704890000T a v odovzdávacom mieste 24ZZSVYR0000649H. Do MDS Štúrovo je na napäťovej úrovni vn pripojený výrobca elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou v spaľovacom motore s palivom z katalytický spracovaného odpadu vyrobenej v zariadení výrobcu elektriny kogeneračná jednotka - A s celkovým inštalovaným výkonom 0,999 MWĽ nachádzajúcom sa na adrese Továrenská 3344, Štúrovo na pozemku parc. č. 1399/278 v k. ú. Štúrovo (ďalej len „zariadenie výrobcu“) - spoločnosť GPWE-A s.r.o., Mickiewiczova 2, Bratislava (ďalej len „GPWE-A s.r.o.“). Zariadenie bolo uvedené do prevádzky 28. 12. 2016 podľa rozhodnutia č. 6/22950-16922/16SÚ Mesta Štúrovo, ktoré nadobudlo právoplatnosť 28. 12. 2016. Do MDS Štúrovo je spoločnosť GPWE-A s.r.o. pripojená na základe „Zmluvy o pripojení zariadenia na výrobu elektriny do miestnej distribučnej sústavy spoločnosti Priemyselný park Štúrovo, a. s.“ zo dňa 18. 08. 2016. 21. Vykonanou kontrolou bolo zistené, že žalobca pripojil do MDS Štúrovo zariadenie výrobcu elektriny GPWE-A s.r.o., pričom neuzatvoril s prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy ZSD, a.s. novú zmluvu o pripojení do regionálnej distribučnej sústavy s maximálnou rezervovanou kapacitou vo výške celkového inštalovaného výkonu takého zariadenia na výrobu elektriny, maximálne však do výšky rezervovanej kapacity, ktorú je technicky možné dodať do regionálnej distribučnej sústavy v zmysle § 43 ods. 3 vyhlášky č. 221/2013 Z. z. v znení neskorších predpisov, čím nedodržal cenovú reguláciu podľa všeobecne záväzného právneho predpisu vydaného úradom, porušil ustanovenie § 29 ods. 1 písm. b) zákona č. 250/2012 Z. z. a naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 36 ods. 1 písm. p) zákona č. 250/2012 Z. z. Túto skutočnosť žalobca spochybnil argumentujúc povinnosťou pripojiť zariadenie na výrobu elektriny do sústavy a nemožnosťou uzavrieť zmluvu o pripojení s prevádzkovateľom nadradenej distribučnej sústavy, spoločnosťou ZSD, a.s. 22. Žalovaný ďalej v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že bez ohľadu na argumentáciu žalobcu, ktorý nespochybňuje porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov a spáchania správnych deliktov podľa bodov 1., 2., 4., 5., 6. a 7. výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia a označuje ich za administratívne pochybenia, je nepochybné a nerozporuje to ani žalobca, že v týchto bodoch objektívne došlo k porušeniu uvedených ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov a naplneniu skutkovej podstaty uvedených správnych deliktov. Možno akceptovať názor žalobcu, že ich spoločenská nebezpečnosť nie je vysoko závažná a vo vzťahu k odberateľom elektriny neboli týmito deliktami spôsobené závažné škody. Nič to však nemení na skutočnosti, že sa jedná o konanie, ktoré je v rozpore s príslušnými všeobecne záväznými právnymi predpismi a vôľou zákonodarcu nepochybne bolo takéto konanie prostredníctvom všeobecne záväzných právnych prepisov označiť za protispoločenské a protizákonné a za predpokladu, že k takémuto konaniu zo strany akéhokoľvek regulovaného subjektu príde, uložiť mu všeobecne záväznými právnymi predpismi stanovenú sankciu. Odvolací orgán nemôže ignorovať skutočnosť, že sa jedná celkom o šesť porušení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorými bola šesťkrát naplnená skutková podstata správnych deliktov stanovených príslušnými všeobecne záväznými právnymi predpismi. 23. Pokiaľ ide o porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov a správne delikty podľa bodov 3. a 8. výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia, žalobca namietal, že pokiaľ ide o správny delikt podľa bodu 3., je právny názor prvostupňového správneho orgánu nesprávny, nespochybnil však skutočnosť, že vyfakturoval niektorým odberateľom elektriny pripojeným do MDS Štúrovo, uvedeným v tabuľke na strane 7 a 8 protokolu, za obdobie od 20.8.2014 do 31.8.2014 na koncovú spotrebu elektriny tarifu za prevádzkovanie systému vo výške 19,8200 eur/MWh v rozpore s rozhodnutím č. 0329/2014/E, ktorým bola úradom určená tarifa za prevádzkovanie systému pre OKTE, a.s. v období od 20.8.2014 do 31.12.2014 vo výške 21,8200 eur/MWh. Týmto rozhodnutím správny orgán určil ceny a tarify za poskytovanie systémových služieb v elektroenergetike a za prevádzkovanie systému na rok 2014 pre regulovaný subjekt OKTE, a.s.. Žalobca mal vedomosť o rozhodnutiach úradu, ktorými sa stanovujú a určujú ceny a tarify za poskytovanie systémových služieb v elektroenergetike a za prevádzkovanie systému, keďže tieto ceny a tarify fakturoval nesprávne, resp. podľa v danom čase už neplatného rozhodnutia. To znamená, že mal vedomosť o rozhodnutí, ktorým úrad určil ceny a tarify za poskytovanie systémových služieb v elektroenergetike a za prevádzkovanie systému do 19.8.2014 a takisto mal vedomosť aj o ďalších rozhodnutiach, ktorými úrad určil ceny a tarify za poskytovanie systémových služieb v elektroenergetike a za prevádzkovanie systému po 1.9.2014. Okrem toho je podstatnou skutočnosťou, že OKTE, a.s. ako špecifický regulovaný subjekt podľa § 37 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike okrem iného zverejňuje všetky rozhodnutia na svojom webovom sídle. Takto na svojom webovom sídle www.okte.sk <http://www.okte.sk/>zverejnil aj predmetné rozhodnutie úradu č. 0329/2014/E. Obdobne svoje rozhodnutia na svojom webom sídle www.urso.gov.sk <http://www.urso.gov.sk/>zverejňuje aj úrad ako regulačný orgán. Žalovaný preto nemohol prisvedčiť argumentácii žalobcu týkajúcej sa porušenia ustanovenia § 29 ods. 1 písm. o) zákona č. 250/2012 Z. z. a naplnenia skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 36 ods. 1 písm. a), f) zákona č. 250/2012 Z. z. a má toto porušenie za preukázané. 24. Pokiaľ ide o porušenie ustanovenia § 29 ods. 1 písm. b) zákona č. 250/2012 Z. z. a naplnenia skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 36 ods. 1 písm. p) zákona č. 250/2012 Z. z., mal ho žalovaný za dostatočne zistený a preukázaný. Žalobca pripojil do sústavy zariadenie výrobcu elektriny aj napriek tomu, že mal vedomosť o tom, že prevádzkovateľ regionálnej distribučnej sústavy pozastavil prijímanie žiadostí o pripojenie zariadenia na výrobu elektriny z dôvodu nevyhnutnej a neodkladnej potreby odbornej analýzy vplyvu už pripojených zariadení na výrobu elektriny a plánovane pripojených zariadení na výrobu elektriny do regionálnej distribučnej sústavy na bezpečnosť a spoľahlivosť prevádzkovania regionálnej distribučnej sústavy a na bezpečnosť a spoľahlivosť prevádzkovania prenosovej sústavy ako nadradenej sústavy a následného nastavenia podmienok pre pripojenie nových zariadení na výrobu elektriny. To bol aj dôvod prečo prevádzkovateľ regionálnej distribučnej sústavy ani v roku 2014 neuzatvoril s žalobcom zmluvu o pripojení a žiadosť odmietol. 25. Ustanovenie § 27 ods. 1 písm. a) zákona č. 251/2012 Z.z. umožňuje výrobcovi elektriny pripojiť zariadenie na výrobu elektriny do sústavyĽ ak spĺňa technické podmienky a obchodné podmienky pripojenia do sústavy. Podobne písm. b) dáva možnosť výrobcovi elektriny právo uzatvoriť zmluvu o prístupe do sústavyĽ ak spĺňa technické podmienky a obchodné podmienky prístupu do sústavy. 26. Podľa ustanovenia § 31 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z.z. je prevádzkovateľ distribučnej sústavy povinný, okrem iného zabezpečiť spoľahlivé, bezpečné a účinné prevádzkovanie sústavy za hospodárnych podmienok pri dodržaní podmienok ochrany životného prostredia a energetickú účinnosť, zabezpečiť prístup do sústavy na transparentnom a nediskriminačnom princípe, prideľovať transparentným a nediskriminačným spôsobom distribučnú kapacitu, dodržiavať kvalitu dodávok elektriny a poskytovaných služieb. 27. Podľa ustanovenia § 2 písm. a) bod 15 Vyhlášky č. 24/2013 Z.z. ktorou sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s elektrinou a pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s plynom sa v elektroenergetike na účely tejto vyhlášky maximálnou rezervovanou kapacitou maximálna hodnota výkonu, ktorý je technicky možné odoberať z distribučnej sústavy; na napäťovej úrovni vvn a vn je maximálnou rezervovanou kapacitou hodnota štvrťhodinového výkonu dohodnutá v zmluve o pripojení do distribučnej sústavy a určená v pripojovacích podmienkach a na napäťovej úrovni nn sa hodnota maximálnej rezervovanej kapacity rovná hodnote rezervovanej kapacity určenej menovitou hodnotou hlavného ističa v ampéroch a pre odberné miesta na napäťovej úrovni nízkeho napätia vybavené určeným meradlom s meraním štvrťhodinového činného výkonu s mesačným odpočtom môže byť rezervovaná kapacita zmluvne dojednaná a môže byť nižšia, ako je hodnota kapacity zodpovedajúca amperickej hodnote hlavného ističa; maximálnou rezervovanou kapacitou pri výrobe kapacita, ktorú prevádzkovateľ sústavy rezervuje výrobcovi elektriny v sústave pre zariadenie na výrobu elektriny vo výške, ktorá zodpovedá celkovému inštalovanému elektrickému výkonu zariadenia na výrobu elektriny a ktorú prevádzkovateľ sústavy rezervuje výrobcovi elektriny a ktorý je zároveň technicky možné dodať do sústavy. 28. Z vyššie uvedených ustanovení je zrejmé, že ZDS, a.s. ako prevádzkovateľ regionálnej distribučnej sústavy je povinná zabezpečiť spoľahlivé, bezpečné a účinné prevádzkovanie sústavy za hospodárnych podmienok pri dodržaní podmienok ochrany životného prostredia a energetickú účinnosť, zabezpečiť prístup do sústavy na transparentnom a nediskriminačnom princípe, prideľovať transparentným a nediskriminačným spôsobom distribučnú kapacitu, dodržiavať kvalitu dodávok elektriny a poskytovaných služieb. Súčasne je zrejmé, že ZDS, a.s. ako prevádzkovateľ regionálnej distribučnej sústavy je povinná výrobcom elektriny zabezpečiť v sústave maximálnu rezervovanú kapacitu pre ich zariadenia na výrobu elektriny vo výške, ktorá zodpovedá celkovému inštalovanému elektrickému výkonu týchto zariadení na výrobu elektriny tak, aby bolo technicky možné vyrobenú elektrinu dodať do sústavy. 29. Žalovaný ako prvostupňový správny orgán postupoval správne, keď pri rozhodovaní použil analogiu legix a aplikoval absorbčnú zásadu. Absorbčná zásada sa týka absorbcie sadzieb v tých konaniach, v ktorých sa postihujú správne delikty, ktoré sú v súbehu, čiže správny orgán po vyhodnotení závažnosti správnych deliktov uloží sankciu podľa sadzby za najzávažnejší z týchto deliktov, teda za najprísnejšie postihnuteľný. V tomto prípade sa jedná o správne delikty, za ktorých porušenie je zákonom stanovené uloženie pokuty podľa § 36 ods. 3 písm. b) zákona č. 250/2012 Z. z. Aj keď niektoré z porušení nemajú vysokú spoločenskú nebezpečnosť a neboli nimi spôsobené zásadné škody, jedná sa o celkom osem porušení všeobecne záväzných právnych predpisov zakladajúce osem skutkových podstát správnych deliktov. Z pohľadu právnej kvalifikácie je všetkých osem porušení všeobecne záväzných právnych predpisov rovnako závažných. Z hľadiska skutkového a technického môže porušenie podľa bodu 8. prvostupňového rozhodnutia spôsobiť technické problémy prevádzkovateľom distribučných sústav. Pokuta vo výške 25 000,- eur uložená prvostupňovým orgánom rozhodnutím č. 0011/2018/K je zodpovedajúca počtu a závažnosti zistených porušení uvedených všeobecne záväzných právnych predpisov. Ďalej odvolací orgán konštatuje, že rovnako ako aj prvostupňový orgán, prihliadol na všetky predložené podklady, na dobu trvania porušenia, ako aj na ďalšie skutočnosti, ako napríklad neúmyselné porušenie a podobne. 30. Žalobcom navrhované zníženie pokuty na dolnú hranicu sadzby podľa § 36 ods. 3 písm. b) zákona č. 250/2012 Z.z. považoval žalovaný za neprimerané a neakceptovateľné. Vzhľadom na ustanovením § 36 ods. 3 písm. b) zákona č. 250/2012 Z.z. stanovené rozpätie od 500,- eur do 100 000,- eur považoval pokutu určenú prvostupňovým rozhodnutím v dolnej štvrtine sadzby za primeranú počtu a nebezpečnosti zistených porušení všeobecne záväzných právnych prepisov. 31. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil skutočnosti, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné tak, ako boli nimi opísané v ich písomných podaniach. Žalovaný ako správny orgán konajúci v oboch stupňoch v administratívnom konaní vydal v úvode odôvodnenia rozsudku opísané rozhodnutia, pričom ich odôvodnenia sú obdobné ako vyjadrenie k žalobe. K jednotlivým častiam týchto rozhodnutí a k skutočnostiam medzi účastníkmi sporným sa súd detailnejšie vyjadril nižšie v odôvodnení v časti V. tohto rozsudku. II. Žaloba 32. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného o opravnom prostriedku ako aj rozhodnutie žalovaného vydané v prvom stupni o uložení pokuty, obe tieto rozhodnutia považoval žalobca za nezákonné, žiadal ich zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Alternatívne žalobca žiadal, aby súd na základe ním vykonaného dokazovania v súlade s § 198 ods. 1 písm. a/ SSP zmenil výšku sankcie, ktorá bola podľa žalobcu uložená neprimerane povahe spáchaných skutkov a tiež by mala pre niektoré činnosti žalobcu likvidačný charakter. 33. Žalobca mal porušiť povinnosť podľa § 29 ods. 1 písm. b) zákona č. 250/2012 Z. z. tým, že odberateľom elektriny kategórie malý podnik v období od 27.02.2015 do vyfakturoval cenu za dodávku elektriny v zložke ceny za elektrinu vo výške 55,7015 €/MWh v rozpore s rozhodnutím žalovaného č. 0267/2015/E zo dňa 24.02.2015, ktorým žalovaný zmenil s účinnosťou od 27.02.2015 do 31.12.2016 rozhodnutie žalovaného č. 0136/2014/E zo dňa 19.12.2013, ktorým schválil maximálne ceny za dodávku elektriny zraniteľným odberateľom, ktorými sú malé podniky a podmienky ich uplatnenia pre žalobcu a v zmysle ktorých bola maximálna cena za dodávku elektriny v zložke ceny za elektrinu na výšku 52,6957 C/MWh, čím sa žalobca dopustil správneho deliktu podľa § 36 ods. 1 písm. p) zákona č. 250/2012 Z. z. (str. 1 bod 1 napadnutého rozhodnutia). Žalobca uznal svoje pochybenie pri fakturácii dodávky elektriny odberateľom elektriny kategórie malý podnik za predmetné obdobie. Následok nesprávnej fakturácie dodávky elektriny odberateľom elektriny kategórie malý podnik za obdobie od 27.02.2015 do 31.12.2015 nemožno hodnotiť ako závažný. Skutočnosť, že išlo o ojedinelé a náhodné pochybenie žalobcu preukazuje aj obsah protokolu o výsledku kontroly, keď bolo vykonanou kontrolou zistené, že žalobca uplatnil vo fakturácii dodávky elektriny odberateľom elektriny kategórie malý podnik za obdobie od 01.01.2014 do 26.02.2015 a v období od 01.01.2016 do 31.12.2016 maximálne ceny za dodávku elektriny v súlade s rozhodnutiami žalovaného č. 0136/2014/E zo dňa 19.12.2013, č. 0267/2015/E zo dňa 24.02.2015 a č. 0080/2016/E a nebolo zistené porušenie § 29 ods. 1 písm. b) zákona č. 250/2012 Z. z.. Žalobca na základe kontrolných zistení žalovaného, ihneď po oboznámení sa s okolnosťami nesprávnej fakturácie, uskutočnil kroky smerujúce k náprave a vysporiadaniu bezdôvodného obohatenia na strane žalobcu na úkor odberateľov elektriny kategórie malý podnik, vzniknutého v dôsledku nesprávnej fakturácie v zmysle rozhodnutia č. 0136/2014/E za obdobie od 27.02.2015 do 31.12.2015. 34. Žalobca mal tiež porušiť povinnosť podľa § 29 ods. 1 písm, b) zákona č. 250/2012 Z. z. tým, že v období od 12.02.2015 do 28.02.2015 nepostupoval pri fakturácii distribúcie elektriny užívateľom distribučnej sústavy v súlade s rozhodnutím žalovaného č. 0152/2015/E zo dna 30.01.2015, ktorým žalovaný zmenil s účinnosťou od 12,02.2015 do 31.12.2016 rozhodnutie č. 0193/2014/E zo dňa 31.12.2013, ktorým žalovaný schválil tarifu za prístup do miestnej distribučnej sústavy a distribúciu elektriny a podmienky ich uplatnenia, tarifu za straty pri distribúcii elektriny pre jednotlivé skupiny odberateľov elektriny pre žalobcu, ale uplatnil tarify schválené rozhodnutím žalovaného č. 0193/2014/ E zo dňa 31.12.2013, ktoré boli platné od 01.01.2014 do 11.02.2015, čím sa dopustil správneho deliktu podľa § 36 ods. 1 písm. p) zákona č. 250/2012 Z. z. (str. 2 bod 2 napadnutého rozhodnutia). Skutočnosť, že išlo o ojedinelé a náhodné pochybenie žalobcu preukazuje aj obsah protokolu o výsledku kontroly, keď bolo vykonanou kontrolou zistené, že žalobca uplatnil vo fakturácii distribúcie elektriny za obdobie od 01.01.2014 do 11.02.2015 a od 01.03.2015 do 31.12.2016 užívateľom distribučnej sústavy v jednotlivých sadzbách tarify za prístup do distribučnej sústavy a distribúciu elektriny a tarify za straty pri distribúcii elektriny v súlade s rozhodnutiami žalovaného č. 0193/2014/E zo dňa 31.12.2013, č. 0152/2015/E zo dňa 30,01.2015 a č. 0162/2016/E zo dňa 28.12.2015, a nebolo zistené porušenie § 29 ods. 1 písm. b) zákona č. 250/2012 Z. z. 35. Žalobca mal tiež porušiť povinnosť podľa § 13 ods. 4 zákona č, 250/2012 Z. z. tým, že nezverejnil na svojom webovom sídle www.ppsturovo.sk <http://www.ppsturovo.sk> obchodné podmienky pripojenia do distribučnej sústavy v súlade s ustanovením časti 2.1 bodu 12 Prevádzkového poriadku prevádzkovateľa distribučnej sústavy Priemyselný park Štúrovo, a. s., schváleného rozhodnutím žalovaného č. 0018/2013/P-PP zo dňa 05.08.2013, čím sa dopustil správneho deliktu podľa § 36 ods. 1 písm. ah) zákona č. 250/2012 Z. z. (str. 2 bod 4 napadnutého rozhodnutia). Obchodné podmienky pripojenia do distribučnej sústavy boli po ich vyhotovení zverejnené na webovom sídle žalobcu www.ppsturovo.sk <http://www.ppsturovo.sk>, avšak ako vyplynulo zo zistení žalobcu, v čase zisťovania žalovaného už na webovom sídle žalobcu zverejnené neboli, Správu webového sídla žalobcu vykonával v čase zverejnenia obchodných podmienok pripojenia na webovom sídle www.ppsturovo.sk <http://www.ppsturovo.sk>, na základe zmluvného vzťahu so žalobcom dodávateľ Miroslav Salgó - G.BIZ, so sídlom Školská 23, 946 03 Kolárovo. Žalobca po zistení tohto nedostatku oslovil zmluvného dodávateľa so žiadosťou o analýzu vzniknutého stavu, zistenie príčiny a zjednanie nápravy zistených nedostatkov. 36. Žalobca mal tiež porušiť povinnosť podľa § 13 ods. 4 zákona č. 250/2012 Z. z. tým, že nezverejnil na svojom webovom sídle www.ppsturovo.sk <http://www.ppsturovo.sk> vzor protokolu o funkčných skúškach v súlade s ustanovením prílohy č. 2 Protokoly o vykonaní funkčnej skúšky, časť A. bod 3, Prevádzkového poriadku prevádzkovateľa distribučnej sústavy Priemyselný park Štúrovo, a. s., schváleného rozhodnutím žalovaného č. 0018/2013/P-PP zo dňa 05.08.2013, Čím sa dopustil správneho deliktu podľa § 36 ods. 1 písm. ah) zákona č. 250/2012 Z. z. (str. 2 bod 5 napadnutého rozhodnutia). Vzor protokolu o funkčných skúškach bol obdobne ako obchodné podmienky pripojenia do distribučnej sústavy po jeho vyhotovení zverejnený na webovom sídle žalobcu www.ppsturovo.sk <http://www.ppsturovo.sk>, avšak ako vyplynulo zo zistení žalobcu, v čase zisťovania žalovaného už na webovom sídle žalobcu zverejnený nebol. Správu webového sídla žalobcu vykonával v čase zverejnenia vzoru protokolu o funkčných skúškach na webovom sídle www.ppsturovo.sk <http://www.ppsturovo.sk>, na základe zmluvného vzťahu so žalobcom zmluvný dodávateľ. Žalobca po zistení tohto nedostatku oslovil zmluvného dodávateľa so žiadosťou o analýzu vzniknutého stavu, zistenie príčiny a zjednanie nápravy zistených nedostatkov. 37. Žalobca mal tiež porušiť povinnosť podľa § 29 ods. 1 písm. o) zákona č. 250/2012 Z, z, tým, že vo vyúčtovaní distribúcie elektriny odberateľom elektriny v období rokov 2014 až 2016 neuviedol informáciu, kde je uverejnené vyhodnotenie štandardov kvality v zmysle druhej vety § 7 ods. 18 vyhlášky č. 24/2013 Z. z., čím sa dopustil správneho deliktu podľa § 36 ods. 1 písm. af) zákona č. 250/2012 Z. z., pričom v napadnutom rozhodnutí je chybne uvedený odkaz na ustanovenie § 36 ods. 1 písm. f) zákona č. 250/2012 Z. z. (str. 2 bod 6 napadnutého rozhodnutia). Žalobca uverejňuje vyhodnotenie štandardov kvality na svojom webovom sídle www.ppsturovo.sk <http://www.ppsturovo.sk>, a dodržiava všetky povinnosti, ktoré mu ako regulovanému subjektu vyplývajú z ustanovení zákona č. 250/2012 Z. z. upravujúcich reguláciu kvality (najmä § 22 zákona č. 250/2012 Z. z.). Skutočnosť, že niektoré faktúry žalobcu neobsahujú informáciu, že vyhodnotenie štandardov kvality je uverejnené na webovom sídle žalobcu www.ppsturovo.sk <http://www.ppsturovo.sk>, predstavuje síce formálny nedostatok, avšak žalobca vyhodnotenie štandardov kvality uverejňuje v súlade s jeho zákonnými povinnosťami. Rovnako je všetkým odberateľom elektriny zrejmé, kde je vyhodnotenie štandardov kvality uverejnené, keďže povinnosť zverejniť údaje o štandardoch kvality vyplýva priamo z ustanovenia § 22 ods. 4 písm. b) zákona č. 250/2012 Z. z. Žalobca samostatne vyúčtováva distribúciu elektriny len trom subjektom, pričom len v jednom prípade ide o odberateľa elektriny a k neuvedeniu informácie podľa druhej vety § 7 ods. 18 vyhlášky č. 24/2013 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2016 vo vyúčtovaní distribúcie elektriny, došlo len v časti kontrolovaného obdobia, konkrétne vo fakturačných obdobiach marec až december 2016. Zvyšné dva subjekty sú dodávateľmi elektriny (majú so žalobcom ako prevádzkovateľom miestnej distribučnej sústavy uzatvorenú rámcovú distribučnú zmluvu), nemožno ich považovať za odberateľov elektriny a na vyúčtovanie distribúcie elektriny nemožno aplikovať ustanovenie § 7 ods. 18 vyhlášky č. 24/2013 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2016. V dôsledku chýbajúcej informácie na niektorých faktúrach nebola spôsobená ujma žiadnemu odberateľovi elektriny. Zároveň podľa názoru žalobcu nemožno súhlasiť so stanoviskom žalovaného, podľa ktorého je žalobca povinný dodržiavať ustanovenie druhej vety § 7 ods. 18 vyhlášky č, 24/2013 Z. z. aj v prípade vyúčtovania distribúcie elektriny tým užívateľom jeho distribučnej sústavy, ktorým vykonáva vyúčtovanie dodávky elektriny a postupuje v zmysle ustanovenia § 23 ods. 3 vyhlášky č. 24/2013 Z. z. Ak by totiž zámer zákonodarcu bol, aby informácia podľa druhej vety § 7 ods. 18 vyhlášky č, 24/2013 Z. z. bola aj súčasťou vyúčtovania v zmysle ustanovenia § 23 ods. 3 vyhlášky č. 24/2013 Z. z. (súčasťou ktorého je aj distribúcia elektriny vrátane prenosu elektriny a straty pri prenose elektriny), uviedol by to výslovne v tomto ustanovení. Žalovaný sa s týmito námietkami v napadnutom rozhodnutí žiadnym spôsobom nevysporiadal. 38. Žalobca mal tiež porušiť povinnosť podľa § 29 ods. 1 písm. o) zákona č. 250/2012 Z. z. tým, že vo vyúčtovaní dodávky plynu odberateľom plynu v období rokov 2014 až 2016 neuviedol informáciu, kde je uverejnené vyhodnotenie štandardov kvality v zmysle druhej vety § 56 ods. 7 vyhlášky č. 24/2013 Z. z., Čím sa dopustil správneho deliktu podľa § 36 ods. 1 písm. af) zákona č, 250/2012 Z. z, (str. 2 bod 7 napadnutého rozhodnutia). Žalobca uverejňuje vyhodnotenie štandardov kvality na svojom webovom sídle www.ppsturovo.sk <http://www.ppsturovo.sk>, a dodržiava všetky povinnosti, ktoré mu ako regulovanému subjektu vyplývajú z ustanovení zákona č. 250/2012 Z. z. upravujúcich reguláciu kvality (najmä § 22 zákona č. 250/2012 Z. z.). Skutočnosť, že faktúry žalobcu vystavené v rokoch 2014 - 2016 neobsahujú informáciu, že vyhodnotenie štandardov kvality je uverejnené na webovom sídle žalobcu www.ppsturovo.sk <http://www.ppsturovo.sk>, predstavuje síce formálny nedostatok, avšak žalobca vyhodnotenie štandardov kvality uverejňuje v súlade s jeho zákonnými povinnosťami. Rovnako je všetkým odberateľom plynu zrejmé, kde je vyhodnotenie štandardov kvality uverejnené, keďže povinnosť zverejniť údaje o štandardoch kvality vyplýva priamo z ustanovenia § 22 ods, 4 písm, b) zákona č. 250/2012 Z. z.. V dôsledku chýbajúcej informácie na faktúrach žalobcu v rokoch 2014 - 2016 nebola spôsobená ujma žiadnemu odberateľovi plynu. 39. Závery žalovaného uvedené v napadnutom rozhodnutí (ako aj prvostupňovom rozhodnutí) týkajúce sa porušenia povinnosti podľa § 29 ods. 1 písm. b) zákona č. 250/2012 Z. z., ktorej sa mal žalobca dopustiť tým, že v období od 20.08.2014 do 31.08.2014 vyfakturoval odberateľom elektriny pripojeným do miestnej distribučnej sústavy regulovaného subjektu na koncovú spotrebu elektriny, tarifu za prevádzkovanie systému vo výške 19,8200 eur/MWh namiesto 21,8200 eur/MWh podľa rozhodnutia žalovaného č. 0329/2014/E zo dna 19.08.2014, ktorým žalovaný zmenil s účinnosťou od 20.08.2014 do 31.12.2014 rozhodnutie žalovaného č. 0105/2014/E zo dňa 20.12.2013, ktorým žalovaný určil pre regulovaný subjekt OKTE, a. s. ceny za poskytovanie systémových služieb v elektroenergetike a za prevádzkovanie systému, sú nesprávne a v rozpore so zákonom, a napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci. 40. Zároveň podľa žalobcu nemožno súhlasiť s úvahou žalovaného uvedenou v prvostupňovom rozhodnutí, podľa ktorej by pri vystavení opravných faktúr za predchádzajúci kalendárny mesiac v nasledujúcom kalendárnom mesiaci nedošlo k porušeniu ustanovenia § 29 ods. 1 písm. b) zákona č. 250/2012 Z. z. a fakturácii tarify za prevádzkovanie systému v rozpore s rozhodnutím vydaným žalovaným. Ak má totiž žalovaný za to, že fakturácia inej výšky tarify za prevádzkovanie systému ako ukladá aktuálne platné rozhodnutie adresované OKTE, a. s. je porušením povinnosti, potom na porušenie tejto povinnosti nemôže mať vplyv vystavenie opravnej faktúry, keďže účelom vystavenia opravnej faktúry je oprava stavu, ktorý už nastal. 41. Žalovaný v súvislosti s údajným porušením cenovej regulácie podľa všeobecne záväzného právneho predpisu vydaného žalovaným v napadnutom rozhodnutí poukazuje na ustanovenie § 11 ods. 7 vyhlášky č. 24/2013 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2016, ktorým žalovaný odôvodňuje povinnosť žalobcu fakturovať odberateľom elektriny pripojeným do miestnej distribučnej sústavy prevádzkovanej žalobcom na koncovú spotrebu elektriny tarifu za prevádzkovanie systému určenú pre iného účastníka trhu s elektrinou, konkrétne OKTE, a. s. podľa aktuálne platného cenového rozhodnutia adresovaného OKTE, a. s., o vydaní ktorého žalobca nemal a nemusel mať vedomosť. 42. V zmysle § 11 ods. 7 vyhlášky č. 24/2013 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2016 účastník trhu s elektrinou, ktorý si pre svoje odberné alebo odovzdávacie miesto zvolil režim prenesenej zodpovednosti za odchýlku, uhradí platbu za systémové služby a platbu za prevádzkovanie systému účastníkovi trhu s elektrinou, ktorý za jeho odberné alebo odovzdávacie miesto prevzal zodpovednosť za odchýlku, a to v rozsahu koncovej spotreby elektriny na danom odbernom alebo odovzdávacom mieste. Z § 11 ods. 7 vyhlášky č. 24/2013 Z, z. v znení účinnom do 31.12.2016 však nevyplýva, že by bol žalobca povinný sledovať webové sídlo OKTE, a. s., prípadne webové sídlo žalovaného, ako na to v napadnutom rozhodnutí poukazuje žalovaný, ani z citovaného znenia nevyplýva, že cenové rozhodnutie žalovaného adresované inému účastníkovi trhu s elektrinou (OKTE, a. s.) by zaväzovalo žalobcu dňom jeho vydania, resp. zverejnenia na webovom sídle OKTE, a. s. alebo žalovaného. V tejto súvislosti žalobca opätovne poukazuje na skutočnosť, že na rozhodnutia žalovaného o cenovej regulácii nie je možné aplikovať ustanovenie § 13 ods. 4 zákona č. 250/2012 Z. z., podľa ktorého sú pre všetkých účastníkov trhu s elektrinou záväzné len rozhodnutia vydané žalovaným v rámci vecnej regulácie. Obdobné ustanovenie však zákon č. 250/2012 Z. z. v súvislosti s rozhodnutiami žalovaného vydaných v rámci cenovej regulácie neobsahuje. 43. Logickou nie je ani úvaha žalovaného uvedená v napadnutom rozhodnutí (str. 11), podľa ktorej mal žalovaný vedomosť o rozhodnutiach žalovaného, ktorými sa stanovujú a určujú ceny a tarify za poskytovanie systémových služieb, keďže tieto ceny a tarify fakturoval nesprávne, resp. podľa v danom čase už neplatného rozhodnutia. Žalobca totiž fakturoval odberateľom elektriny pripojeným do miestnej distribučnej sústavy prevádzkovanej žalobcom na koncovú spotrebu elektriny tarifu za prevádzkovanie systému určenú pre OKTE, a. s. podľa zmenového cenového rozhodnutia adresovaného OKTE, a. s. od okamihu, keď sa o tomto rozhodnutí dozvedel. Zo žiadneho ustanovenia zákona č. 250/2012 Z. z. totiž nevyplýva, že rozhodnutie žalovaného vydané v rámci cenovej regulácie pre iného účastníka trhu s elektrinou by zaväzovalo žalobcu okamihom jeho vydania pre iného účastníka trhu s elektrinou bez toho, aby o ňom žalobca nadobudol vedomosť. Keďže táto povinnosť žalobcu aplikovať cenové rozhodnutie žalovaného adresované inému účastníkovi trhu s elektrinou podľa žalobcu nevyplýva z ustanovenia § 29 ods. 1 písm. b) zákona č. 250/2012 Z. z. ani ďalších súvisiacich ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, možno argumentáciu žalovaného uvedenú v napadnutom rozhodnutí a prvostupňovom rozhodnutí považovať za rozpornú s ustanovením Článku 13 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého možno povinnosti ukladať zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd. 44. Žalobca mal tiež podľa zistení žalovaného porušiť povinnosť podľa § 29 ods. 1 písm. b) zákona č. 250/2012 Z. z. tým, že pripojil do miestnej distribučnej sústavy Priemyselný park Štúrovo, a. s. zariadenie výrobcu elektriny GPWE-A s.r.o., so sídlom Mickiewiczova 2, 811 07 Bratislava, IČO: 50 476 971 (ďalej len „GPWE-A s.r.o."), pričom neuzatvoril s prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy spoločnosťou Západoslovenská distribučná, a.s. novú zmluvu o pripojení do regionálnej distribučnej sústavy s maximálnou rezervovanou kapacitou vo výške celkového inštalovaného výkonu takého zariadenia na výrobu elektriny výrobcu elektriny GPWE-A s.r.o., maximálne však do výšky rezervovanej kapacity, ktorú je technicky možné dodať do regionálnej distribučnej sústavy v zmysle § 43 ods. 3 vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 221/2013 Z. z., ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v elektroenergetike v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška č. 221/2013 Z. z."), nedodržal cenovú reguláciu podľa všeobecne záväzného právneho predpisu vydaného žalovaným, čím sa mal dopustiť správneho deliktu podľa § 36 ods. 1 písm. p) zákona č. 250/2012 Z. z. 45. Ako vyplýva z obsahu prvostupňového rozhodnutia, ako aj protokolu o výsledku kontroly, kontrola žalovaného bola u žalobcu vykonaná práve na základe podnetu spoločnosti Západoslovenská distribučná, a.s. Spoločnosť Západoslovenská distribučná, a.s. doručila dňa 06.09.2017 žalobcovi výzvu na upustenie od protiprávneho konania a odpojenie zariadenia na výrobu elektriny zo dňa 31.08.2017, a to na základe skutočností, že spoločnosť GPWE-A s.r.o, si u spoločnosti Západoslovenská distribučná, a.s. vo vzťahu k zariadeniu na výrobu elektriny - kogeneračnej jednotke A, s celkovým inštalovaným výkonom 0,999 MW, nachádzajúcej sa na adrese Továrenská 3344, 934 03 Štúrovo, uplatnila právo na podporu doplatkom v zmysle zákona č. 309/2009 Z, z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení njektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 309/2009 Z. z."). Žalovaný vydal pre spoločnosť GPWE-A s.r.o. v súvislosti s vyššie uvedeným zariadením na výrobu elektriny cenové rozhodnutie č. 0095/2017/E-KV zo dňa 07.03.2017. 46. Žalobca je držiteľom povolenia na distribúciu elektriny a dodávku elektriny na časti vymedzeného územia č. 2006E 0187 zo dňa 15.03.2006 v znení jeho následných zmien, na základe ktorého ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy v zmysle § 3 písm. b) bod 3 zákona č. 251/2012 Z. z. zabezpečuje a je oprávneným prevádzkovateľom miestnej distribučnej sústavy. V tejto súvislosti považuje žalobca za potrebné poukázať na vybrané ustanovenia zákona č. 251/2012 Z. z., ktoré sa vzťahujú na činnosť vykonávanú žalobcom v rámci distribúcie elektriny a prevádzkovania miestnej distribučnej sústavy. 47. Vyššie citovaným povinnostiam zodpovedá právo výrobcu elektriny ustanovené v § 27 ods. 1 písm. a) zákona č. 251/2012 Z. z., v zmysle ktorého má výrobca elektriny právo pripojiť zariadenie na výrobu elektriny do sústavy, ak spĺňa technické podmienky a obchodné podmienky pripojenia do sústavy. 48. Ako vyplýva z vyššie citovaných ustanovení zákona č. 251/2012 Z. z., vzhľadom na skutočnosť, že boli splnené technické podmienky a obchodné podmienky pripojenia do miestnej distribučnej sústavy, žalobcovi ako prevádzkovateľovi miestnej distribučnej sústavy po podaní žiadosti spoločnosti GPWE- A s.r.o. o pripojenie zariadenia na výrobu elektriny do miestnej distribučnej sústavy, vznikla v zmysle § 31 ods. 2 písm. h) a o) zákona č. 251/2012 Z. z. povinnosť uzatvoriť so spoločnosťou GPWE-A s.r.o. ako výrobcom elektriny a vlastníkom elektroenergetického zariadenia zmluvu o pripojení a pripojiť do miestnej distribučnej sústavy zariadenie spoločnosti GPWE-A s.r.o. na výrobu elektriny. Keďže zariadenie spoločnosti GPWE-A s.r.o. vyrába elektrinu technológiou uvedenou v § 31 ods. 8 zákona č. 251/2012 Z. z., spoločnosť Priemyselný park Štúrovo, a. s. bola povinná zariadenie spoločnosti GPWE- A s.r.o. na výrobu elektriny pripojiť do miestnej distribučnej sústavy prednostne. 49. Žalobca je teda v zmysle zákonnej fikcie uvedenej v § 96 ods. 10 zákona č. 251/2012 Z. z. pripojený do regionálnej distribučnej sústavy, a to bez potreby uzatvorenia zmluvy o pripojení so spoločnosťou Západoslovenská distribučná, a.s. ako prevádzkovateľom nadradenej distribučnej sústavy. Uvedené je zrejmé aj zo skutočnosti, že samotná spoločnosť Západoslovenská distribučná, a.s. ako prevádzkovateľ nadradenej distribučnej sústavy uvádza (či už vo výzve na upustenie od protiprávneho konania a odpojenie zariadenia na výrobu elektriny zo dňa 31.08.2017 adresovanej žalobcovi alebo v podaní doručenom žalovanému dňa 06.09.2017), a rovnako aj žalovaný v napadnutom rozhodnutí, že miestna distribučná sústava je pripojená do regionálnej distribučnej sústavy prevádzkovanej spoločnosťou Západoslovenská distribučná, a.s. v odbernom mieste s EIC kódom24ZZS8704890000T a v odovzdávacom mieste s EIC kódom 24ZZSVYR0000649H. 50. Napriek uvedenému právnemu stavu však žalobca už mal v minulosti viackrát záujem uzatvoriť so spoločnosťou Západoslovenská distribučná, a.s. ako prevádzkovateľom nadradenej distribučnej sústavy zmluvu o pripojení do regionálnej distribučnej sústavy. K uzatvoreniu tejto zmluvy nedošlo výlučne z dôvodov na strane spoločnosti Západoslovenská distribučná, a.s., a to napriek tomu, že žalobcovi už bola v elektronickej podobe zaslaná aj zmluva o pripojení, ktorá mala byť zaslaná aj vo fyzickej podobe za účelom jej podpísania zo strany žalobcu (č. zmluvy o pripojení 14/11100/049- ZoPz). Žalobcovi však bola následne vrátená žiadosť o pripojenie spolu so všetkými prílohami s poukazom na pozastavenie prijímania žiadostí o pripojenie do regionálnej distribučnej sústavy zo strany spoločnosti Západoslovenská distribučná, a.s. ako prevádzkovateľa nadradenej distribučnej sústavy. Na pozastavenie prijímania žiadostí o pripojenie sa spoločnosť Západoslovenská distribučná, a.s. odvoláva aj vo svojej výzve na upustenie od protiprávneho konania a odpojenie zariadenia na výrobu elektriny zo dňa 31.08.2017, v ktorom namieta, že nedošlo k uzatvoreniu zmluvy o pripojení medzi žalobcom a spoločnosťou Západoslovenská distribučná, a.s. a žalobca by mala podať žiadosť o pripojenie, avšak zároveň žalobcovi oznamuje, že takáto žiadosť o pripojenie bude posúdená so zreteľom na pretrvávajúce pozastavenie prijímania žiadostí o pripojenie zo strany spoločnosti Západoslovenská distribučná, a.s. 51. Podľa žalobcu žalovaný nemal náležite a dostatočne objasnený skutkový stav veci pre jej riadne posúdenie, keď sám uvádza, že je otázne, či zariadenie na výrobu elektriny spoločnosti GPWE-A, s.r.o. pripojené do miestnej distribučnej sústavy žalobcu za daných okolností spĺňalo technické a obchodné podmienky pripojenia do sústavy. Žalovaný teda nemá za preukázané, že by tomu tak nebolo a zároveň v napadnutom rozhodnutí neuvádza žiadnu argumentáciu, z ktorej by vyplývalo, že zariadenie na výrobu elektriny spoločnosti GPWE-A, s.r.o. nespĺňalo obchodné a technické podmienky pripojenia do miestnej distribučnej sústavy prevádzkovanej žalobcom. Žalobca však v tejto súvislosti zdôrazňuje, že pri pripájaní výrobcov elektriny do miestnej distribučnej sústavy, ktorú prevádzkuje, je povinný dodržiavať ustanovenia zákona č. 251/2012 Z. z. [najmä vyššie uvedené ustanovenia § 31 ods. 2 písm. h) a o) a § 31 ods. 8 zákona č, 251/2012 Z. z.], Čo je právny predpis vyššej právnej sily ako vyhláška č. 221/2013 Z. z. Naviac, v tejto súvislosti je potrebné uviesť aj to, že elektrina vyrobená výrobcom - spoločnosťou GPWE-A s.r.o. žiadnym spôsobom neovplyvňuje nadradenú sústavu, či už regionálnu distribučnú sústavu prevádzkovanú spoločnosťou Západoslovenská distribučná, a.s. alebo prenosovú sústavu, keďže aj pri maximálnom výkone výroby sa všetka vyrobená elektrina spotrebuje v miestnej distribučnej sústave prevádzkovanej žalobcom. 52. Ani z ustanovenia § 43 ods. 3 vyhlášky č. 221/2013 Z. z., na ktoré žalovaný poukazuje v napadnutom rozhodnutí nevyplýva, že by uzatvorenie zmluvy o pripojení medzi prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy a prevádzkovateľom miestnej distribučnej sústavy malo byť podmienkou pripojenia zariadenia na výrobu elektriny výrobcu elektriny do miestnej distribučnej sústavy. Uvedené ustanovenie v tejto súvislosti používa formuláciu „Ak sa zariadenie na výrobu elektriny výrobcu elektriny pripája do miestnej distribučnej sústavy ... prevádzkovateľ miestnej distribučnej sústavy uzatvára s prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, do ktorej je miestna distribučná sústava prevádzkovateľa miestnej distribučnej sústavy pripojená, zmluvu o pripojení do regionálnej distribučnej sústavy". Uvedená právna norma je teda adresovaná rovnako prevádzkovateľovi miestnej distribučnej sústavy ako aj prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy, pričom žalobca má za to, že z formulácie právnej normy vyplýva, že uzatvorenie zmluvy o pripojení medzi prevádzkovateľmi distribučných sústav má byť následok pripojenia zariadenia na výrobu elektriny výrobcu elektriny pripája do miestnej distribučnej sústavy. Len pri takomto právnom výklade by totiž táto podzákonná právna norma dopĺňala povinnosti uložené prevádzkovateľom distribučných sústav zákonom č. 251/2012 Z. z., resp. zákonom č, 309/2009 Z. z. a nebola by s nimi v rozpore. Ako je však zrejmé aj z vyššie uvedeného, žalobca napriek svojej snahe uzatvoriť so spoločnosťou Západoslovenská distribučná, a.s. ako prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy formálnu zmluvu o pripojení (keďže na základe ustanovenia § 96 ods. 10 zákona č. 251/2012 Z, z. platí, že je do regionálnej distribučnej sústavy pripojený na základe zmluvy o pripojení a vzťahujú sa na neho primerane práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o pripojení podľa zákona č. 251/2012 Z. z.), uvedenú zmluvu uzatvoriť nemohol z dôvodov na strane spoločnosti Západoslovenská distribučná, a.s. 53. Žalobca namietal, že závery žalovaného uvedené v napadnutom rozhodnutí (ako aj prvostupňovom rozhodnutí) týkajúce sa porušenia povinností podľa § 29 ods. 1 písm. b) zákona Č. 250/2012 Z. z., ktorej sa mal žalobca dopustiť tým, že do miestnej distribučnej sústavy pripojil zariadenie výrobcu elektriny GPWE-A s.r.o. bez uzatvorenia novej zmluvy o pripojení do regionálnej distribučnej sústavy s prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy spoločnosťou Západoslovenská distribučná, a.s., sú nesprávne a v rozpore so zákonom, a napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci. 54. Vzhľadom na široké rozpätie možnej výšky pokuty, ktorú je možné uložiť za správny delikt v zmysle § 36 ods. 3 písm. b) zákona č. 250/2012 Z. z., určite nebolo úmyslom zákonodarcu ukladať pokutu vo výške, v akej bola uložená žalobcovi prvostupňovým rozhodnutím a následne potvrdená napadnutým rozhodnutím, za administratívne pochybenia, ktorých okolnosti spáchania a dôsledky uvedené v § 36 ods. 7 zákona č. 250/2012 Z. z. sú minimálne. Podľa žalobcu je zrejmé, že za porušenie povinností uvedených v napadnutých rozhodnutiach ide o pokutu v neprimeranej výške. Uvedené podľa názoru žalobcu vyplýva aj zo samotného obsahu napadnutého rozhodnutia, v ktorom (str. 10) samotný žalovaný uvádza: „Odvolací orgán má za to, že bez ohľadu na argumentáciu Priemyselného parku Štúrovo, ktorá nespochybňuje porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov a spáchania správnych deliktov podľa bodov 1., 2., 4,, 5., 6. a 7. Výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia a označuje ich za administratívne pochybenia, je nepochybné a nerozporuje to ani Priemyselný park Štúrovo, že v týchto bodoch objektívne došlo k porušeniu uvedených ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov a naplneniu skutkovej podstaty uvedených správnych deliktov. Možno akceptovať názor Priemyselného parku Štúrovo, že ich spoločenská nebezpečnosť nie je vvsoko závažná a vo vzťahu k odberateľom elektriny neboli týmito deliktami spôsobené závažné škody." 55. Správna úvaha, resp. voľná úvaha správneho orgánu vyjadruje určitý stupeň voľnosti rozhodovania správneho orgánu, ktoré mu umožňuje v medziach zákona prijať také rozhodnutie, aké uzná za najvhodnejšie, a to s prihliadnutím na konkrétne okolnosti veci, avšak výška pokuty, ktorú žalovaný uložil žalobcovi za administratívne pochybenia zistené kontrolou a uvedené v napadnutom rozhodnutí nemá pre žalobcu preventívny charakter, ale predstavuje výlučne prostriedok represie a môže mať pre žalobcu a niektoré jeho činnosti likvidačné následky. 56. Žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžp/16/2011 zo dňa 30.05.2012: „Určenie výšky pokuty v rámci určeného rozpätia je síce vecou voľného uváženia, to však neznamená, že môže byť uložená v ľubovoľnej výške. Voľná úvaha aj pri takomto rozhodovaní je myšlienkový proces, v rámci ktorého má príslušný orgán zvažovať závažnosť porušenia predpisov vo vzťahu ku každému zisteniu, jeho následky, dobu protiprávnosti, aby uložená pokuta spĺňala nielen požiadavku represie, ale aj preventívny účel s prognózou budúceho pozitívneho správania sa dotknutej osoby. Pri uložení pokuty správny orgán prihliadne na závažnosť, spôsob i čas trvania následkov protiprávneho konania. Riadny chod spravodlivosti v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len Dohovor), ako aj čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, zaväzuje súdy a orgány verejnej správy na odôvodňovanie rozhodnutí, Nepreskúmateľné rozhodnutia zakladajú protiústavný stav a tento postup je nezlučiteľný so zásadou spravodlivosti konania." 57. Žalobca má za to, že pokuta uložená žalobcovi prvostupňovým rozhodnutím a následne potvrdená napadnutým rozhodnutím je pri zvážení okolností uvedených v § 36 ods. 7 zákona č. 250/2012 Z. z. neprimeraná a nenapĺňa preventívny účel sankcie, ako základný motív ukladania sankcií pre zabezpečenie budúceho pozitívneho správania sa sankcionovaného, a môže mať pre žalobcu a niektoré jeho činnosti likvidačný charakter. III. Vyjadrenie žalovaného 58. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručeným súdu dňa 14.05.2019, zotrval na svojom pôvodnom právnom názore, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Uviedol, že u žalobcu vykonal kontrolu na základe podania spoločnosti Západoslovenská distribučná, a.s., predmetom kontroly bolo overenie dodržiavania vybraných ustanovení zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 24/2013 Z. z. a vydaných rozhodnutí úradu v oblasti regulácie elektroenergetiky a plynárenstva. Výsledky kontroly žalovaný uviedol v protokole č. 147/2017 o výsledku vykonanej kontroly u žalobcu. Na základe výsledkov uvedenej kontroly začal žalovaný konanie vo veci uloženia pokuty za porušenie zákona žalovaný vydal prvostupňové rozhodnutie, ktorým žalobcovi uložil podľa § 36 ods. 3 písm. b) zákona č. 250/2012 Z. z. úhrnnú pokutu vo výške 25.000,- eur za porušenie viacerých povinností vyplývajúcich zo zákona č. 250/2012 Z. z., nakoľko sa žalobca dopustil viacerých správnych deliktov. Odvolanie žalobcu stupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný v odvolacom konaní preskúmal v súlade so zásadami zákonnosti a materiálnej pravdy a § 59 ods. 1 správneho poriadku prvostupňové rozhodnutie v celom rozsahu. Rovnako preskúmal predložený spisový materiál ako aj všetky dôkazy a dôvody uvádzané v podanom odvolaní, a to v prospech aj neprospech žalobcu. 59. Žalobca uznal svoje pochybenie pri fakturácii dodávky elektriny odberateľom elektriny kategórie malý podnik za predmetné obdobie. A taktiež uviedol, že si je vedomý, že nesprávnou fakturáciou došlo v predmetnom období k poškodeniu odberateľov elektriny kategórie malý podnik. 60. Vykonanou kontrolou bolo zistené že žalobca uplatnil vo fakturácii dodávky elektriny za obdobie od 27.2.2015 do 31.12.2015 odberateľom elektriny kategórie malý podnik, ktorých zoznam bol uvedený v prílohe č. 4 k protokolu o výsledku kontroly, cenu 55,7015 eur/MWh, pričom maximálna cena schválená rozhodnutím č. 0267/2015/E bola vo výške 52Ľ6957 eur/MWh čím porušil povinnosť vykonávať regulovanú činnosť v súlade s právoplatným rozhodnutím úradu podľa § 29 ods. 1 písm. b) zákona č. 250/2012 Z. z. Žalovaný v tejto súvislosti zastáva názor, obsiahnutý aj v napádaných rozhodnutiach, že týmto konaním žalobca naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 36 ods. 1 písm. p) zákona č. 250/2012 Z.z. Túto skutočnosť žalobca ani nespochybňuje, práve naopak, uznáva svoje pochybenie spočívajúce v nesprávnej fakturácii dodávky elektriny odberateľom elektriny kategórie malý podnik v období od 27.2.2015 do 31.12.2015. Opakovane žalobca priznáva, že v dôsledku tejto nesprávnej fakturácie boli poškodení odberatelia elektriny kategórie malý podnik a toto poškodenie svojvoľne vyčíslil sumou 308,77 eur. 61. Aj keď týmto konaním nebola spôsobená závažná škoda, dopustil sa žalobca konania, ktoré je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi a bolo povinnosťou žalovaného, uložiť mu za opakované porušovanie všeobecne záväzných právnych predpisov stanovenú sankciu. Žalobca sám uvádza, že si je vedomý, že nesprávnou fakturáciou došlo v predmetnom období k poškodeniu odberateľov elektriny kategórie malý podnik. 62. Pokiaľ žalobca uvádzal, že uznal svoje pochybenie pri fakturácii distribúcie elektriny užívateľom distribučnej sústavy, keď pri fakturácii distribúcie elektriny užívateľom distribučnej sústavy v období od 12.02.2015 do 28.02.2015 postupoval v súlade s rozhodnutím žalovaného č. 0193/2014/E zo dňa 31.12.2013 a nie v súlade so zmenovým rozhodnutím žalovaného č. 0152/2015/E zo dňa 30.01.2015, pričom k tomuto pochybeniu došlo len v dôsledku chybného výkladu, dopustil sa správneho deliktu podľa § 36 ods. 1 písm. p) zákona č. 250/2012 Z.z.. 63. Pokiaľ žalobca priznal, že v čase výkonu kontroly neboli obchodné podmienky na webovom sídle žalobcu zverejnené, za nesplnenie povinnosti musí niesť následky sám žalobca, nie snažiť sa vyvinúť z danej situácie tým, že argumentuje technickými zlyhaniami svojho dodávateľa. 64. Podľa prevádzkového poriadku prevádzkovateľ distribučnej sústavy zverejňuje na svojom webovom sídle obchodné podmienky pripojenia do distribučnej sústavy. Žalobca porušil povinnosť podľa § 13 ods. 4 zákona č. 250/2012 Z.z., pretože na svojom webovom sídle www.ppsturovo.sk <http:// www.ppsturovo.sk> nezverejnil obchodné podmienky pripojenia do distribučnej sústavy v súlade s ustanovením časti 2.1 bod 12 Prevádzkového poriadku prevádzkovateľa distribučnej sústavy, ktorej je prevádzkovateľom, schváleného rozhodnutím úradu č. 0018/2013/P-PP z 5.8.2013, čím sa dopustil správneho deliktu podľa § 36 ods. 1 písm. ah) zákona č. 250/2012 Z.z. 65. Pokiaľ žalobca uvádza, že vzor protokolu o funkčných skúškach bol obdobne ako obchodné podmienky pripojenia do distribučnej sústavy po jeho vyhotovení zverejnený na webovom sídle žalobcu www.ppsturovo.sk <http://www.ppsturovo.sk>, avšak ako vyplynulo zo zistení žalobcu, v čase zisťovania žalovaného už na webovom sídle žalobcu zverejnený nebol, žalobca opomenul svoje povinnosti vyplývajúce z Prevádzkového poriadku prevádzkovateľa distribučnej sústavy, schváleného rozhodnutím žalovaného č. 0018/2013/P-PP zo dňa 05.08.2013 a v súlade s jeho ustanovením prílohy č. 2 Protokoly o vykonaní funkčnej skúšky, časť A. bod 3. nezverejnil na svojom webovom sídle vzor protokolu o funkčných skúškach. 66. Žalobca porušil povinnosť podľa § 29 ods. 1 písm. o) zákona č. 250/2012 Z.z., pretože vo vyúčtovaní distribúcie elektriny odberateľom elektriny v období rokov 2014 až 2016 neuviedol informáciu, kde je uverejnené vyhodnotenie štandardov kvality podľa druhej vety § 7 ods. 18 vyhlášky úradu č. 24/2013 Z.z., čím sa dopustil správneho deliktu podľa § 36 ods. 1 písm. af) zákona č. 250/2012 Z.z. Pokiaľ žalobca v žalobe tvrdil, že sa jedná iba o formálny nedostatok, podľa názoru žalovaného v žiadnom prípade neobstojí argument žalobcu ktorým len zľahčuje situáciu. 67. Podľa žalovaného tiež bolo kontrolou zistené, že žalobca vyfakturoval niektorým odberateľom elektriny pripojeným do MDS Štúrovo za obdobie od 20.8.2014 do 31.8.2014 na koncovú spotrebu elektriny tarifu za prevádzkovanie systému vo výške 19,8200 eur/MWh v rozpore s rozhodnutím č. 0329/2014/E, ktorým bola žalovaným určená tarifa za prevádzkovanie systému pre OKTE a.s. v období od 20.8.2014 do 31.12.2014 vo výške 21,8200 eur/MWh, čím porušil povinnosť podľa § 29 ods. 1 písm. b) zákona č. 250/2012 Z. z. a naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu podľa ustanovenia § 36 ods. 1 písm. p) zákona č. 250/2012 Z.z. Túto skutočnosť žalobca nespochybnil, spochybnil však správnosť záveru prvostupňového správneho orgánu o porušení § 29 ods. 1 písm. b) zákona č. 250/2012 Z. z. v znení vyhlášky č. 423/2013 Z. z.. Žalovaný k tomu uviedol, že žalobca v administratívnom konaní ako aj v samotnej žalobe nikdy nespochybnil skutočnosť, že vyfakturoval niektorým odberateľom elektriny pripojeným do MDS Štúrovo za obdobie od 20.8.2014 do 31.8.2014 na koncovú spotrebu elektriny tarifu za prevádzkovanie systému vo výške 19,8200 eur/MWh v rozpore s rozhodnutím č. 0329/2014/E, ktorým bola úradom určená tarifa za prevádzkovanie systému pre OKTE, a.s. v období od 20.8.2014 do 31.12.2014 vo výške 21,8200 eur/MWh. Týmto rozhodnutím žalovaný určil ceny a tarify za poskytovanie systémových služieb v elektroenergetike a za prevádzkovanie systému na rok 2014 pre regulovaný subjekt OKTE, a.s. Žalobca vedomosť o rozhodnutiach úradu ktorými sa stanovujú a určujú ceny a tarify za poskytovanie systémových služieb v elektroenergetike a za prevádzkovanie systému mal keďže tieto ceny a tarify fakturoval nesprávne resp. podľa v danom čase už neplatného rozhodnutia. To znamená že mal vedomosť o rozhodnutí, ktorým žalovaný určil ceny a tarify za poskytovanie systémových služieb v elektroenergetike a za prevádzkovanie systému do 19.8.2014 a takisto mal vedomosť aj o ďalších rozhodnutiach ktorými žalovaný určil ceny a tarify za poskytovanie systémových služieb v elektroenergetike a za prevádzkovanie systému po 1.9.2014. MDS Štúrovo je pripojená do regionálnej distribučnej sústavy spoločnosti Západoslovenská distribučná a.s. v odbernom mieste s EIC kódom 24ZZS8704890000T a v odovzdávacom mieste 24ZZSVYR0000649H. Do MDS Štúrovo je na napäťovej úrovni pripojený výrobca elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou v spaľovacom motore s palivom z katalyticky spracovaného odpadu vyrobenej v zariadení výrobcu elektriny kogeneračná jednotka - A s celkovým inštalovaným výkonom 0,999 MWĽ nachádzajúcom sa na adrese Továrenská 3344, Štúrovo na pozemku parc. č. 1399/278 v k. ú. Štúrovo (ďalej len „zariadenie výrobcu“) - spoločnosť GPWE-A s.r.o., Mickiewiczova 2, Bratislava (ďalej len „GPWE-A s.r.o.“). Zariadenie bolo uvedené do prevádzky 28. 12. 2016 podľa rozhodnutia č. 6/22950-16922/16SÚ Mesta Štúrovo ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28. 12. 2016. Do MDS Štúrovo je spoločnosť GPWE- A s.r.o. pripojená na základe „Zmluvy o pripojení zariadenia na výrobu elektriny do miestnej distribučnej sústavy spoločnosti Priemyselný park Štúrovo a. s.“ zo dňa 18. 08. 2016. 68. Vykonanou kontrolou bolo zistené že žalobca pripojil do MDS Štúrovo zariadenie výrobcu elektriny GPWE-A s.r.o. pričom neuzatvoril s prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy Západoslovenská distribučná a.s. novú zmluvu o pripojení do regionálnej distribučnej sústavy s maximálnou rezervovanou kapacitou vo výške celkového inštalovaného výkonu takého zariadenia na výrobu elektriny, maximálne však do výšky rezervovanej kapacity ktorú je technicky možné dodať do regionálnej distribučnej sústavy v zmysle § 43 ods. 3 vyhlášky č. 221/2013 Z. z., čím nedodržal cenovú reguláciu podľa všeobecne záväzného právneho predpisu vydaného úradom porušil ustanovenie § 29 ods. 1 písm. b) zákona č. 250/2012 Z. z. a naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 36 ods. 1 pís 69. Pokiaľ ide o uloženú sankciu, žalovaný pri rozhodovaní o jej výške aplikoval absorbčnú zásadu. Ide o správne delikty, za ktorých porušenie je zákonom stanovené uloženie pokuty podľa § 36 ods. 3 písm. b) zákona č. 250/2012 Z. z. Aj keď niektoré z porušení nemajú vysokú spoločenskú nebezpečnosť a neboli nimi spôsobené zásadné škody, jedná sa o celkom osem porušení všeobecne záväzných právnych predpisov zakladajúce osem skutkových podstát správnych deliktov. Z pohľadu právnej kvalifikácie sú všetky porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov rovnako závažné. Z hľadiska skutkového a technického môže porušenia spôsobiť technické problémy prevádzkovateľom distribučných sústav. Žalovaný mal na základe vyššie uvedených skutočností za preukázané, že pokuta vo výške 25.000,- eur zodpovedajúca počtu a závažnosti zistených porušení uvedených všeobecne záväzných právnych predpisov. Žalovaný pri svojom rozhodovaní okrem vyššie uvedeného prihliadal i na charakter sankcie ako takej, ktorou je jej preventívna a represívna funkcia, pričom ak ide o finančný postih, nemôže byť neprimerane mierny vo vzťahu k závažnosti protiprávneho konania a jeho následkom, nevyhnutne teda musí v sebe obsahovať aj represívnu zložku. Na to, aby sankcia plnila svoju preventívnu funkciu, jej výška musí byť určená tak, aby sa sankcionovaná osoba vyvarovala do budúcnosti porušení zákona. Žalovaný zdôraznil, že postih za správny delikt musí mať silu odradiť od nezákonného postupu nielen porušiteľa (individuálna prevencia), ale aj iné právnické osoby či fyzické osoby, ktoré sú nositeľmi rovnakých zákonných povinností ( generálna prevencia ). Pri určení výšky pokuty postupoval v súlade s § 3 ods. 5 správneho poriadku, podľa ktorého správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely, a teda sú povinné objektívne podobné prípady rozhodovať zhodne. IV. Relevantné právne predpisy 70. Podľa § 2 písm. g) zákona č. 250/2012 Z. z. na účely tohto zákona sa maximálnou cenou rozumie cena, ktorú nie je možné prekročiť. 71. Podľa § 13 ods. 2 písm. a) zákona č. 250/2012 Z. z. vecnou reguláciou je aj rozhodovanie o schválení prevádzkového poriadku prevádzkovateľa sústavy, organizátora krátkodobého trhu s elektrinou, prevádzkovateľa siete alebo prevádzkovateľa zásobníka. 72. Podľa § 13 ods. 4 zákona č. 250/2012 Z. z. úradom vydané rozhodnutia podľa odseku 2 písm. a) až c), e) a m) sú záväzné pre všetkých účastníkov trhu s elektrinou a účastníkov trhu s plynom. 73. Podľa § 29 ods. 1 písm. b) zákona č. 250/2012 Z. z. je regulovaný subjekt okrem ďalších povinností ustanovených v tomto zákone povinný vykonávať regulovanú činnosť v súlade s právoplatným rozhodnutím alebo potvrdením úradu a dodržiavať cenovú reguláciu podľa všeobecne záväzného právneho predpisu vydaného úradom. 74. Podľa § 29 ods. 1 písm. o) zákona č. 250/2012 Z. z. je regulovaný subjekt okrem ďalších povinností ustanovených v tomto zákone povinný dodržiavať pravidlá trhu. 75. Podľa § 36 ods. 1 písm. ah) zákona č. 250/2012 Z.z. správneho deliktu podľa tohto zákona sa regulovaný subjekt dopustí, ak nedodrží úradom schválený prevádzkový poriadok § 36 ods. 1 písm. f) zákona č. 250/2012 Z.z. správneho deliktu podľa tohto zákona sa regulovaný subjekt dopustí, ak neeviduje, nevyhodnocuje alebo nezverejňuje údaje o štandardoch kvality alebo ich na požiadanie nepredloží úradu. 76. Podľa § 36 ods. 1 písm. p) zákona č. 250/2012 Z.z. správneho deliktu podľa tohto zákona sa regulovaný subjekt dopustí, ak nevykonáva regulovanú činnosť v súlade s právoplatným rozhodnutím alebo potvrdením úradu podľa § 14 až 17 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2012/250/20170628.html> a § 29 ods. 1 písm. a) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2012/250/20170628.html> alebo nedodrží cenovú reguláciu podľa všeobecne záväzného právneho predpisu vydaného úradom. 77. Podľa § 36 ods. 3 písm. b) zákona č. 250/2012 Z. z. úrad uloží regulovanému subjektu pokutu od 500 eur do 100 000 eur za správny delikt podľa odseku 1 písm. a), b), c), e), f) až m), p), q), s) až x), y), aa), ac), ae) až ai). 78. Úrad podľa § 40 ods. 4 zákona č. 250/2012 Z. z. vydal vyhlášku č. 24/2013 Z. z. s účinnosťou od 01. 02. 2013. Podľa § 40 ods. 4 zákona č. 250/2012 Z. z. úrad vydal vyhlášku č. 423/2013 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška č. 24/2013 Z. z., s účinnosťou od 01. 01. 2014. 79. Podľa § 7 ods. 18 vyhlášky č. 24/2013 Z. z. v znení vyhlášky č. 423/2013 Z. z. vyúčtovanie distribúcie elektriny odberateľovi elektriny obsahuje údaje podľa uzatvorených zmlúv súvisiacich s distribúciou elektriny spolu s prenosom elektriny. Vyúčtovanie distribúcie elektriny obsahuje informáciu, kde je uverejnené vyhodnotenie štandardov kvality. 80. Podľa § 27 ods. 1 písm. a) zákona č. 251/2012 z.z. výrobca elektriny má právo pripojiť zariadenie na výrobu elektriny do sústavy, ak spĺňa technické podmienky a obchodné podmienky pripojenia do sústavy; tým nie je dotknuté ustanovenie § 28 ods. 1 písm. h) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2012/251/20210101>, 81. Podľa § 31 ods. 2 písm. h) a o) zákona č. 251/2012 z.z. prevádzkovateľ distribučnej sústavy je povinný uzatvoriť zmluvu o pripojení do sústavy s vlastníkom odberného elektrického zariadenia alebo elektroenergetického zariadenia, ak sú splnené technické podmienky a obchodné podmienky pripojenia do sústavy, pripojiť do distribučnej sústavy elektroenergetické zariadenie alebo odberné elektrické zariadenie do piatich pracovných dní, ak sú splnené technické podmienky a obchodné podmienky pripojenia do sústavy. 82. Podľa § 31 ods. 8 zákona č. 251/2012 z.z. prevádzkovateľ distribučnej sústavy je povinný prednostne pripojiť zariadenia výrobcu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a kombinovanou výrobou do svojej sústavy po úhrade ceny za pripojenie, ak výrobca spĺňa obchodné podmienky a technické podmienky pripojenia do sústavy tak, aby bola zachovaná bezpečnosť, spoľahlivosť a stabilita prevádzky sústavy. V. Posúdenie veci správnym súdom 83. Krajský súd v Bratislave preskúmal napadnuté rozhodnutia v rámci žalobných dôvodov (§ 182 SSP) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia vydané žalovaným v oboch stupňoch ako aj postup správneho orgánu je v súlade so zákonom, a preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol. 84. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 85. Podľa § 6 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 86. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobu sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 87. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutkový stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. 88. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou jeho postupu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré mal zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. 89. Na tomto mieste je vhodné uviesť, že súd musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musia smerovať k spravodlivému výsledku. Súdu prislúcha, aby sa zaoberal otázkou, či mechanická a formalistická aplikácia zákona bez ohľadu na zmysel a účel záujmu chráneného právnou normou, nemôže priniesť absurdné následky a v prípade, že tomu tak je, aby takúto interpretáciu zákona odmietol a zvolil výklad v duchu zákona. 90. Pri výklade právnej normy treba vychádzať z toho, že podstatná je aplikácia materiálneho hľadiska, nakoľko právny formalizmus v podmienkach demokratického právneho štátu nemôže celkom prevládnuť (napr. nález ÚS ČR z 04.02.1997, sp. zn. Pl. ÚS 21/96). Úlohou sudcu v podmienkach materiálneho právneho štátu je nájsť riešenie, ktoré by bolo v súlade so všeobecnou ideou spravodlivosti, resp. v súlade s prirodzeno-právnymi princípmi (napr. nález ÚS ČR z 02.11.2009, sp. zn. II. ÚS 2048/2009). Podľa konštantnej judikatúry nemožno orgánom verejnej moci a predovšetkým všeobecným súdom tolerovať formalistický prístup, pričom je nutné zdôrazniť, že povinnosť súdu nachádzať právo neznamená len vyhľadávať priame a výslovné pokyny v zákonnom texte, ale tiež formulovať, čo je zmyslom a účelom právnych predpisov (napr. nález ÚS ČR z 07.09.2010, sp. zn. Pl. ÚS 34/09). 91. Na účely zákona č. 250/2012 Z.z. sa rozumie sieťovým odvetvím aj elektroenergetika, teda obchodná činnosť, ktorou sa zaoberá aj žalobca. Výroba, prenos, distribúcia a dodávka elektriny a s nimi súvisiace služby sú regulovanými činnosťami podľa tohto zákona. Zákon upravuje reguláciu v sieťových odvetviach, postavenie a pôsobnosť žalovaného, povinnosti osôb, ktoré vykonávajú regulovanú činnosť na základe povolenia, potvrdenia o splnení oznamovacej povinnosti alebo potvrdenia o registrácii (ďalej len „regulovaný subjekt“), pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s elektrinou a pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s plynom (ďalej len „pravidlá trhu“) a administratívneho konanie vo veciach podľa tohto zákona vrátane sankčných (deliktuálnych) postihov v prípade porušenia zákona. 92. Účelom deliktuálneho konania vo všeobecnosti je objektívne zistiť, či došlo k spáchaniu deliktu (v danom prípade správneho deliktu), kto ho spáchal a akú sankciu je potrebné páchateľovi uložiť. Orgány prejednávajúce správne delikty sú povinné čo najúplnejšie zistiť podklady pre rozhodnutie tak, aby neboli žiadne dôvodné pochybnosti o prejednávanej veci, pričom pochybnosti o spáchanom skutku sa v deliktuálnom konaní vykladajú v prospech obvineného. Objasniť správny delikt znamená okrem iného spoľahlivo zistiť a ustáliť všetky jeho typové znaky, teda znaky skutkovej podstaty správneho deliktu. 93. Ak bol zistený skutkový stav v priebehu objasňovania správneho deliktu a dokazovania vykonaného správnym orgánom, úlohou správnych orgánov je vyhodnotiť dôkazy v prospech i v neprospech obvineného a vyhodnotením vykonaných dôkazov na základe voľného hodnotenia dôkazov rozhodnúť, či vykonané dôkazy sú dostatočné pre preukázanie zodpovednosti za správny delikt. Pre preukázanie spáchania správneho deliktu nezáleží na tom, či je preukázaný jediným alebo skupinou dôkazov, či vo forme výpovede alebo listiny, ak taký dôkaz alebo dôkazy nepochybne preukazujú vinu. 94. Z pripojeného administratívneho spisu, z dôkazov, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu i žalovaného vyplynulo, že skutok (skutky) vyplynuvší z vykonaných dôkazov bol totožný so skutkami, ako boli opísané v napadnutých rozhodnutiach. Zároveň je nutné konštatovať, že správny súd nemal žiaden relevantný dôvod spochybňovať skutkové ani právne závery správneho orgánu. Žalovaný vo svojich rozhodnutiach zhrnul pochybenia žalobcu, vysvetlil, na základe akých skutočností k svojmu záveru dospel a prezentoval aj svoje úvahy ohľadom výšky uloženej sankcie. 95. Pokiaľ ide o skutky označené v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu ako body 1, 2, 4, 5, 6 a 7, v administratívnom konaní ani v správnej žalobe nespochybnil žalobca, že sa dopustil pochybenia a konal v rozpore so zákonom. Opisom jednotlivých skutkov a dôkazov preukazujúcich ich spáchanie zabezpečených správnym orgánom v administratívnom konaní vedenom proti žalobcovi sa súd detailne zaoberal v úvodnej časti tohto rozsudku, preto by bolo nad rámec potrebného písomného odôvodnenia, keby ich opakoval a podrobne opisoval. Z tohto dôvodu súd len poukazuje na úvodnú časť odôvodnenia tohto rozsudku, pričom závery žalovaného v tejto časti a kontexte neboli medzi účastníkmi sporné. Pri uvedených skutkoch žalobca spochybnil iba ich spoločenskú nebezpečnosť, pričom podľa jeho názoru táto bola bagateľná a odberateľom elektriny neboli týmito deliktami spôsobené závažné škody. 96. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že z dikcie dotknutých ustanovení zákona č. 250/2012 Z.z nevyplýva podmienka dosiahnutia určitej úrovne spoločenskej nebezpečnosti pre konštatovanie spáchania správneho deliktu, ale zákonodarca priamo výslovne zakazuje konanie, ktorého sa preukázateľne žalobca dopustil bez ohľadu na škodu alebo iný škodlivý následok spôsobený týmto so zákonom č. 250/2012 Z.z. rozporným konaním. Preto je argumentácia ohľadom spoločenskej nebezpečnosti pre posúdenie správnosti právneho záveru žalovaného právne bez významu. 97. Pokiaľ ide o skutok označený v prvostupňovom rozhodnutí žalovaného ako bod 3, žalobca mal porušiť povinnosť podľa § 29 ods. 1 písm. b) zákona č. 250/2012 Z.z., pretože v období od 20.8.2014 do 31.8.2014 fakturoval niektorým odberateľom elektriny pripojeným do miestnej distribučnej sústavy na koncovú spotrebu elektriny tarifu za prevádzkovanie systému vo výške 19,8200 eur/MWh namiesto 21,8200 eur/MWh stanovenú rozhodnutím úradu č. 0329/2014/E z 19.8.2014, ktorým úrad s účinnosťou od 20.8.2014 do 31.12.2014 zmenil svoje rozhodnutie č. 0105/2014/E z 20.12.2013, ktorým úrad určil pre regulovaný subjekt OKTE, a.s. Mlynské nivy 48, 821 09 Bratislava ceny za poskytovanie systémových služieb v elektroenergetike a za prevádzkovanie systému. 98. Je nepopierateľným faktom, že žalovaný určil s účinnosťou od 20.8.2014 do 31.12.2014 tarifu za prevádzkovanie systému vo výške 21,8200 eur/MWh. Žalobca v tomto období fakturoval dotknutým subjektom pripojeným do miestnej distribučnej sústavy na koncovú spotrebu elektriny tarifu za prevádzkovanie systému vo výške 19,8200 eur/MWh. 99. Vychádzajúc z nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS 71/2013-36 súd uvádza, že k výkladu právnych predpisov nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona, a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona. Gramatický výklad predstavuje len prvotné priblíženie sa k obsahu právnej normy a na overenie správnosti výkladu, resp. spresnenie slúžia ostatné interpretačné prístupy v danom prípade logický výklad obsahu § 36 ods. 1 písm. p) zákona č. 250/2012 Z.z., podľa ktorého správneho deliktu podľa tohto zákona sa regulovaný subjekt dopustí, ak nevykonáva regulovanú činnosť v súlade s právoplatným rozhodnutím alebo potvrdením úradu podľa § 14 až 17 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2012/250/20170628.html> a § 29 ods. 1 písm. a) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2012/250/20170628.html> alebo nedodrží cenovú reguláciu podľa všeobecne záväzného právneho predpisu vydaného úradom. V súvislosti s výkladom posudzovaného ustanovenia súd poukazuje aj na § 2 písm. h) zákona č. 250/2012 Z.z. na účely tohto zákona sa pevnou cenou rozumie cena, ktorú nie je možné meniť; za pevnú cenu sa považuje aj tarifa, ktorá sa viaže na technickú jednotku. Právny záver žalovaného o porušení § 29 ods. 1 písm. b) zákona č. 250/2012 Z.z. žalobcom považoval súd sú za správny, pretože nad všetky pochybnosti fakturovanie sumy mimo pevnej ceny tarify určenej žalovaným je nedodržaním cenovej regulácie podľa všeobecne záväzného právneho predpisu vydaného žalovaným, teda konaním v rozpore so zákonom č. 250/2012 Z.z., ktoré tento zákon definuje ako správny delikt. V tomto ohľade sa správny súd plne stotožňuje so závermi žalovaného a ich odôvodnením uvedeným v odôvodnení jeho rozhodnutia opísané v úvodnej časti odôvodnenia tohto rozsudku, na ktoré poukazuje. 100. Správny súd dodáva, že tvrdenie žalobcu o nevedomosti o cenovej regulácii resp. jej zmene bolo účelové a nepravdivé, pretože žalobca mal vedomosť o predmetných (vyššie opísaných) rozhodnutiach žalovaného o stanovení cien tarify za poskytovanie systémových služieb v elektroenergetike a za prevádzkovanie systému. Skutočnosť, že žalobca ceny a tarify fakturoval podľa v kritickom čase neplatného rozhodnutia, je dôkazom, že reguláciu konkrétnymi rozhodnutiami žalovaného v tomto zmysle evidoval, mal napr. vedomosť o rozhodnutí, ktorým žalovaný určil ceny a tarify za poskytovanie systémových služieb v elektroenergetike a za prevádzkovanie systému do 19.8.2014. Pokiaľ je povinnosťou prevádzkovateľa v zmysle zákona č. 250/2012 Z.z. dodržiavať cenovú reguláciu podľa všeobecne záväzného právneho predpisu vydaného žalovaným, je jeho objektívnou zodpovednosťou za porušenie, pokiaľ fakturuje v rozpore s jej určenou sumou. Žalovaný umožňuje každému prevádzkovateľovi rovnaký prístup k potrebným informáciám, resp. k ním vydávaným predpisom a rozhodnutiam, preto sa správny súd s tvrdením žalobcu o nevedomosti (možnej nevedomosti) o existencii v čase rozhodnom pre posúdenie veci platného a účinného rozhodnutia žalovaného č. 0329/2014/E zo dňa 19.8.2014 nemohol stotožniť. 101. Pokiaľ ide o skutok označený v prvostupňovom rozhodnutí žalovaného ako bod 8, žalobca mal porušiť povinnosť podľa § 29 ods. 1 písm. b) zákona č. 250/2012 Z.z., pretože pripojil do miestnej distribučnej sústavy zariadenie výrobcu elektriny GPWE-A s.r.o., pričom neuzatvoril s prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy novú zmluvu o pripojení do regionálnej distribučnej sústavy s maximálnou rezervovanou kapacitou vo výške celkového inštalovaného výkonu zariadenia na výrobu elektriny výrobcu elektriny GPWE-A s.r.o., maximálne však do výšky rezervovanej kapacity, ktorú je možné technicky dodať do regionálnej distribučnej sústavy podľa § 43 ods. 3 vyhlášky č. 221/2013 Z.z., nedodržal cenovú reguláciu podľa všeobecne záväzného právneho predpisu vydaného úradom, čím sa dopustil správneho deliktu podľa § 36 ods. 1 písm. p) zákona č. 250/2012 Z.z. 102. Žalobca vykonáva regulovanú činnosť podľa zákona č. 250/2012 Z.z.. ako prevádzkovateľ miestnej distribučnej sústavy (MDS Štúrovo). Správny súd súhlasí s tvrdením žalobcu, že prevádzkovateľ distribučnej sústavy je povinný je v zmysle § 31 ods. 2 písm. h) a o) zákona č. 251/2012 Z.z. uzatvoriť zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy distribúcii elektriny s každým, kto o to požiada a pripojiť do distribučnej sústavy elektroenergetické zariadenie alebo odberné elektrické zariadenie. Podmienkou pripojenia je však aj splnenie technických podmienok a obchodných podmienok prístupu do sústavy a distribúcie elektriny a pripojenia do sústavy. 103. Pokiaľ sa má uzavrieť zmluva o pripojení do miestnej distribučnej sústavy, je podmienkou jej uzavretia existencia zmluvy o pripojení do nadradenej sústavy, ktorou je v danom prípade regionálna distribučná sústava. Bez existencie zmluvy o pripojení do nadradenej distribučnej sústavy nie je v zmysle logického výkladu § 31 ods. 2 a ods. 8 zákona č. 251/2012 Z.z. možné pripojiť a teda ani uzavrieť zmluvu o pripojení zariadenia na výrobu elektriny do podradenej distribučnej sústavy. Rovnako v prípade nových pripojení do miestnej distribučnej sústavy počas existencie zmluvy o pripojenie do nadradenej regionálnej distribučnej sústavy je nevyhnutné, aby bola uzavretá nová zmluva o pripojení do regionálnej distribučnej sústavy. 104. Nemenej z § 31 ods. 2 písm. h) a o) zákona č. 251/2012 Z.z. vyplývajúcim relevantným posudzovaným faktorom pripúšťajúcim alebo naopak vylučujúcim prípadné pripojenie do distribučnej sústavy je bezpečnosť a spoľahlivosť prevádzkovania regionálnej distribučnej sústavy ako aj bezpečnosť a spoľahlivosť prevádzkovania jej nadradenej prenosovej sústavy. Z administratívneho spisu vyplýva a potvrdil to i žalobca, že prevádzkovateľ regionálnej distribučnej sústavy ZSD, a.s. v čase rozhodnom pre posúdenie veci pozastavil prijímanie žiadostí o pripojenie zariadenia na výrobu elektriny z dôvodu potreby vypracovania odbornej analýzy vplyvu už pripojených zariadení na bezpečnosť a spoľahlivosť prevádzkovania regionálnej distribučnej sústavy a tiež na bezpečnosť a spoľahlivosť jej nadradenej prenosovej sústavy a potreby nastavenia podmienok pre pripojenie nových zariadení na výrobu elektriny. 105. Napriek vyššie uvedeným skutočnostiam brániacim pripojeniu nesplnením podmienok ustanovených v § 31 ods. 2 písm. h) a o) zákona č. 251/2012 Z.z. žalobca svojvoľne pripojil do miestnej distribučnej sústavy zariadenie výrobcu elektriny GPWE-A s.r.o., pričom v čase rozhodnom pre posúdenie veci nemal žalobca uzavrel novú zmluvu o pripojení do regionálnej distribučnej sústavy s maximálnou rezervovanou kapacitou vo výške celkového inštalovaného výkonu zariadenia na výrobu elektriny výrobcu elektriny GPWE-A s.r.o., maximálne však do výšky rezervovanej kapacity, ktorú je možné technicky dodať do regionálnej distribučnej sústavy podľa § 43 ods. 3 vyhlášky č. 221/2013 Z.z. a nedodržal cenovú reguláciu podľa všeobecne záväzného právneho predpisu vydaného žalovaným. 106. Zhrnutím vyššie uvedeného správny súd konštatoval, že bol oprávnený a dôvodný záver žalovaného, že žalobca sa konaním v rozpore so zákonom č. 250/2012 Z.z. opísaným v prvostupňovom rozhodnutí dopustil správnych deliktov, za ktorý je podľa § 36 ods. 3 písm. b) zákona č. 250/2012 Z. z. úrad možné účastníkovi uložiť pokutu až od 500 eur do 100 000 eur. 107. Žalobca namietal výšku pokuty, ktorú považoval za neprimeranú povahe správnych deliktov. Alternatívne žiadal, aby správny súd pokiaľ sa stotožní so záverom o spáchaní správnych deliktov žalobcom, aby súd v súlade s § 198 SSP uplatnil svoje oprávnenie sankčnej moderácie a upustil od potrestania alebo pokutu znížil. 108. Podľa žalobcu, ako v správnej žalobe uviedol, pokuta mu bola uložená „za administratívne pochybenia, ktorých okolnosti spáchania a dôsledky uvedené v § 36 ods. 7 zákona č. 250/2012 Z. z. sú minimálne“. Ďalej žalobca svoj názor odôvodnil tým, že výška pokuty nemá pre neho preventívny charakter, ale predstavuje výlučne prostriedok represie a môže mať pre žalobcu a niektoré jeho činnosti likvidačné následky. 109. Správny súd je nepochybne oprávnený zmeniť rozhodnutie orgánu verejnej správy o peňažnej sankcii až na úroveň upustenia od potrestania a tiež i priamo ukladať sankcie, ktoré neboli pôvodne uložené rozhodnutím správneho orgánu, a to v súlade s princípom plnej jurisdikcie, ktorý bol zavedený do správneho súdnictva v Slovenskej republike na základe judikatúry ESĽP najmä k čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. 110. Jednou zo zásad ukladania trestov je zásada primeranosti trestu, v zmysle ktorej platí, že trest by mal byť úmerný škode, ktorú páchateľ činom spôsobil a nemá páchateľovi spôsobiť zbytočné útrapy. Trest nesmie byť ukladaný mechanicky bez zváženia všetkých okolností konkrétneho prípadu. Trest, ktorým štát a spoločnosť reaguje na spáchaný delikt, by mal nespravodlivosť spôsobenú deliktom napraviť, ale nie však viac rozmnožiť. Neprimeraný trest totiž nemožno považovať za spravodlivý, spravodlivým je vždy len primeraný trest. 111. Pokiaľ ide o pokutu uloženú žalobcovi, táto nepochybne predstavuje majetkový zásah, pričom primeraný v čl. 1 ods. 1 a čl. 13 ods. 4 Ústavy SR je len taký zásah do základných práv a slobôd, ktorý je v demokratickom a právnom štáte nevyhnutný na dosiahnutie verejného záujmu (takýto zásah ospravedlňujúceho) a sledovaný cieľ nemožno dosiahnuť miernejšími prostriedkami. Správny orgán žalobcovi uložil pokutu v dolnej štvrtine zákonnej sadzby. Pri posúdení uloženej sankcie, ktorá predstavuje diskrečnú právomoc správneho úradu, v ktorej jej nemôže byť bránené a je limitovaná len zákonom a zásadami zdravej logiky, je pre súd rozhodujúce, či rozhodnutie vydané na základe zákonom povolenej úvahy nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. 112. Je nevyhnutné konštatovať, že žalobca svoj návrh na zníženie pokuty formuloval len všeobecne, nekonkrétne a bez adekvátnej argumentácie osvedčujúcej potrebu zaoberať sa výškou jemu uloženej sankcie. Súd zdôrazňuje, že nie je jeho povinnosťou nahrádzať rolu žalobcu a domýšľať miesto neho dôvody potreby určenia inej (nižšej) pokuty, ako ju uložil správny orgán. 113. Nad rámec potrebného odôvodnenia správny súd uvádza, že z rozhodnutí žalovaného, ktoré sa posudzujú ako jeden celok, je zrejmé, že sa správny orgán zaoberal všetkými námietkami žalobcu, v rozhodnutí sa s nimi zrozumiteľne a preskúmateľne vysporiadal a vysporiadali sa i s tým prečo bolo namieste uložiť sankciu v takej výške. Správne orgány pri rozhodovaní o výške sankcie postupovali v súlade s § 36 ods. 7 zákona č. 250/2012 Z.z., v ktorom sú fakultatívne vymedzené relevantné kritériá posudzované správnym orgánom. 114. Žalovaný zohľadnil, že síce porušenia nemajú vysokú spoločenskú nebezpečnosť a neboli nimi spôsobené zásadné škody, ide však o celkom osem porušení všeobecne záväzných právnych predpisov zakladajúce osem skutkových podstát správnych deliktov a takéto porušenia môžu spôsobiť technické problémy prevádzkovateľom distribučných sústav. Žalovaný pri svojom rozhodovaní zohľadnil aj to, že ak ide o finančný postih, nemôže byť neprimerane mierny vo vzťahu k závažnosti protiprávneho konania a jeho následkom, nevyhnutne teda musí v sebe obsahovať aj represívnu zložku. Preventívna funkcia pokuty bude zabezpečená výškou pokuty, kedy sa sankcionovaná osoba do budúcnosti vyvaruje porušení zákona. Zároveň žalovaný poukázal na to, že pri určení výšky pokuty postupoval v súlade s § 3 ods. 5 správneho poriadku, podľa ktorého správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely, a teda sú povinné objektívne podobné prípady rozhodovať zhodne. 115. S ohľadom na vyššie uvedené a aj s ohľadom na námietky uvedené v žalobe, ktoré sa týkajú uloženej peňažnej pokuty, správny súd konštatoval, že odôvodnenie uloženej sankcie zodpovedá požiadavkám preskúmateľnosti. 116. Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť, nakoľko napadnuté rozhodnutia žalovaného boli vydané v medziach zákona, zákonný postupom a námietky žalobcu neodôvodňovali zrušenie napadnutých rozhodnutí. 117. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 v spojení s §175 ods.1 SSP. Vo veci úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil, ide o ústredný orgán štátnej správy, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. 118. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).