Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/121/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018201289 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Mališová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1018201289.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Mališovej a členiek senátu JUDr. Marty Barkovej a JUDr. Renáty Janákovej v právnej veci žalobcu: N. S. C., nar. XX.XX.XXXX, občan M. republiky, zastúpený: JUDr. Martina Gombosová, advokátka, Floriánska 16, Košice, proti žalovanému: Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Krížna 44, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. PPZ-HCP-BA2-2018/029453-003 zo dňa 28.06.2018, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Administratívne konanie 1.Z administratívneho spisu krajský súd zistil, že žalobca dňa 10.08.2017 podal na Veľvyslanectve Slovenskej republiky v Hanoji žiadosť o udelenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky za účelom podnikania. Žalobca k žiadosti priložil ako doklad potvrdzujúci účel pobytu, výpis zo živnostenského registra Okresného úradu Bratislava 20.07.2017 na osobu žalobcu ako podnikateľa s tým, že predmetom podnikania sú: výroba a opracovanie jednoduchých výrobkov z kovu, dokončovacie stavebné práce pri realizácii exteriérov a interiérov, poskytovanie služieb rýchleho občerstvenia v spojení s predajom na priamu konzumáciu, prevádzkovanie výdajne stravy, čistiace a upratovacie služby, služby súvisiace so skrášľovaním tela, kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) alebo iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod) a sprostredkovateľská činnosť v oblasti obchodu, služieb výroby. 2. Zastupiteľský úrad Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Hanoji vykonal so žalobcom pohovor a zistil, že žiadateľ má 24 rokov, trochu ovláda anglický jazyk, slovenský jazyk sa chce naučiť, na Slovensku nikdy nebol, k žiadosti o pobyt ho motivovala skutočnosť, že na území Slovenskej republiky sú dobré podmienky na podnikanie, pričom k podaniu žiadosti ho motivoval N. F. C. za účelom spolupráce pri podnikaní. Na otázku obdobia, kedy a kde bol zamestnaný v domovskej krajine (kontaktnú adresu na zamestnávateľa, kde by bolo možné údaje overiť) žalobca uviedol, že podniká v oblasti stavebných materiálov. Na Slovensku chce podnikať z dôvodu spolupráce s továrňou na opravu železničných vagónov ŽOS Trnava, ďalej plánuje predávať ázijské potraviny, alebo prevádzkovať ázijskú reštauráciu. Na otázku ohľadne skúseností s podnikateľskou činnosťou, ktorú chce vykonávať na území Slovenskej republiky uviedol, že má skúsenosti s predajom tovaru, chce spolupracovať s továrňou ŽOS Trnava a má skúsenosti v obchode s ázijskými vecami. Žalobca predložil splnomocnenie pre splnomocnenú osobu za účelom otvorenia účtu v Slovenskej republike a zároveň potvrdenie Tatra banky o zostatku na účte, pričom bankový účet v Slovenskej republike bol otvorený bez splnomocnenia. Zastupiteľský úrad SR v Hanoji dal na základe vyššie uvedených skutočností neodporúčajúce stanovisko k žiadosti žalobcu na udelenie prechodného pobytu za účelom podnikania v Slovenskej republike a to s poukazom na to, že žalobca pri osobnom pohovore nevedel presne špecifikovať svoj podnikateľský zámer v Slovenskej republike. Uviedol, že plánuje predávať ázijské potraviny a zároveň spolupracovať s firmou ŽOS Trnava, a.s. v oblasti zváračských prác. 3. Správny orgán si vyžiadal stanovisko Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky ku skutočnosti, či pobyt žalobcu bude vo verejnom záujme. Z jeho stanoviska č. 09034/2018-3420-00306 zo dňa 04.01.2018 zistil, že podnikateľská činnosť žalobcu nebude prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky. Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky vo svojom stanovisku vychádzalo najmä z predloženého podnikateľského zámeru žalobcu. 4. Správny orgán vyzval žalobcu, aby sa vyjadril k podkladom rozhodnutia podľa § 33 ods. 2 zákona o správnom konaní do 5 dní od doručenia výzvy. Predmetnú výzvu si žalobca prevzal prostredníctvom splnomocneného zástupcu, ktorý dňa 08.02.2018 sa vyjadril v tom smere, že žiada, aby správny orgán udelil žalobcovi prechodný pobyt na účely podnikania na území Slovenskej republiky, pretože spĺňa všetky zákonom určené podmienky s tým, že považoval za neopodstatnené tvrdenie, že podnikateľská činnosť žalobcu nebude prínosom pre Slovenskú republiku. 5. Rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA6-401-0116/2018-PPC zo dňa 04.03.2018 Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava, ako prvostupňový správny orgán príslušný podľa § 125 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len zákon o pobyte cudzincov) zamietol žiadosť žalobcu o udelenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania zo dňa 07.09.2017 podľa ust. § 33 ods. 6 písm. g) zákona č. 404/2011 Z.z. s poukazom na ust. § 33 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov. 6. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal v zákonnej lehote žalobca odvolanie. Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, ako odvolací orgán podľa § 58 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o správnom konaní) rozhodnutím č. PPZ-HCP- BA2-2018/029453-003 zo dňa 28.06.2018 odvolanie žalobcu zamietlo a rozhodnutie č.p. PPZ-HCP- BA6-401-016/2018-PPC zo dňa 04.03.2018 potvrdilo. 7. Žalovaný rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca nepreukázal skutočnosti (nepredložil žiadne dôkazy), aby bolo možné v jeho prípade správnym orgánom konštatovať, že jeho podnikanie bude predstavovať prínos pre hospodárstvo Slovenskej republiky. Odvolací orgán zdôraznil, že pokiaľ účastník konania žiada udelenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania a k žiadosti priloží podnikateľský zámer, správne orgány sú povinné pri rozhodovaní o jeho žiadosti prihliadať na verejný záujem, osobitne na bezpečnostné hľadisko, hospodárske záujmy Slovenskej republiky, najmä na prínos podnikateľskej činnosti štátneho príslušníka tretej krajiny pre hospodárstvo Slovenskej republiky (negatívne stanovisko Ministerstva hospodárstva SR) a na ochranu verejného zdravia. Takisto musia prihliadať na záujmy osobné, rodinné pomery štátneho príslušníka tretej krajiny a jeho finančnú situáciu. Ďalej uviedol, že právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života nie je právom absolútnym, ale právom podmieneným a to jeho reálnym výkonom na území Slovenskej republiky. Konštatoval, že v prípade žalobcu k reálnemu výkonu uvedeného práva podnikať na území Slovenskej republiky neprišlo a v súčasnej dobe ani neprichádza. 8. Vyjadril názor, že je dôvodné uprednostniť verejný záujem Slovenskej republiky na regulovaní počtu štátnych príslušníkov tretích krajín pred záujmom účastníka konania na uplatňovanie práva na podnikanie ako aj skutočnosti, že žalobca nemá riadne a reálne podnikateľské aktivity na území Slovenskej republiky. II. Žaloba 9. Žalobou doručenou v zákonnej lehote dňa 12.09.2018 krajskému súdu sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BA2-2018/029453-003 zo dňa 28.06.2018 v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa č. PPZ-HCP-BA6-401-016/2018-PPC zo dňa 04.03.2018. Žalobca s rozhodnutím žalovaného nesúhlasil, pretože podľa názoru žalobcu napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánov verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a z dôvodu, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi, alebo v nich nemá oporu. 10. Žalobca namietal, že v stanovisku Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky absentuje akékoľvek odôvodnenie, prečo dospelo Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky k takémuto záveru, a preto žalobca má za to, že sa jedná o nedostatočný podklad pre rozhodnutie správneho orgánu a toto rozhodnutie považuje žalobca nielen za predčasne vydané rozhodnutie, ale taktiež za rozhodnutie nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Z uvedeného dôvodu žalobca nemohol v konaní ani účinne obhajovať svoje práva, pretože nevedel určiť, v čom podľa Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky zamýšľaná podnikateľská činnosť je nevyhovujúca. 11. Ďalej žalobca tvrdil, že je potrebné, aby v konaní bolo zohľadnené nielen hľadisko verejného záujmu ale aj súkromné hľadisko tak, aby v prípade, že správny orgán uprednostní záujem verejný pred záujmom súkromným, bolo zrejmé, akými úvahami sa pri vyhodnotení týchto dvoch hľadísk spravoval a ako vyhodnotil ostatné kritériá posudzovanej žiadosti žalobcu v zmysle ustanovení zákona o pobyte cudzincov. 12. Žalobca bol presvedčený, že žalovaný ako i prvostupňový správny orgán zaujal nesprávne stanovisko vo vzťahu k vyjadreniu Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky k podnikateľskej činnosti cudzinca a nestotožnil sa s jeho tvrdením, že toto vyjadrenie je dostatočným podkladom pre rozhodnutie správneho orgánu o žiadosti cudzinca o udelenie povolenia na prechodný pobyt na území Slovenskej republiky za účelom podnikania a nespĺňa atribúty požadovaného kritéria hodnotenia verejného záujmu, vyhodnotenie ktorého zákonodarca zveril do pôsobnosti správneho orgánu, ktorý o udelení povolenia k pobytu cudzinca rozhoduje. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sža/2/2009, ktorý dospel k nasledovnému stanovisku: „Ak správny orgán dospeje k záveru, že došlo k stretu záujmu súkromného so záujmom verejným, musí v prípade, že uprednostní záujem verejný, v rozhodnutí náležite odôvodniť, prečo došlo k jeho uprednostneniu“. 13. Taktiež poukázal na to, že žalovaný bol povinný riadne preskúmať vec a žiadosť o udelenie prechodného pobytu zamietnuť iba v zákonom stanovených prípadoch a takéto rozhodnutie aj náležite odôvodniť, čo v tomto prípade zo strany správneho orgánu nebolo dodržané. Tvrdil, že v napadnutom rozhodnutí o zamietnutí žiadosti o udelenie prechodného pobytu absentuje vecné vyjadrenie žalovaného správneho orgánu k doterajším pracovným skúsenostiam žiadateľa, k jeho podnikateľskému plánu a takisto ani bližšie správny orgán nešpecifikoval, aké dôvody na zamietnutie žiadosti boli správnym orgánom zistené. 14. Namietal, že žalovaný sa riadne nevysporiadal vzhľadom na uplatnenú námietku žalobcu s otázkou, či došlo k stretu dvoch základných práv a slobôd na jednej strane, práva žalobcu na slobodnú voľbu povolania a právo podnikať na území Slovenskej republiky, ktoré je však podmienené povolením k pobytu na území Slovenskej republiky, ktorého sa žalobca domáha a na druhej strane práva štátu na zásah do tohto práva, resp. jeho oprávnenie regulovať vstup (pobyt) cudzincov na území Slovenskej republiky z dôvodu ochrany verejného záujmu. Pokiaľ teda žalovaný ako správny orgán dospel k záveru, že došlo k stretu záujmu súkromného so záujmom verejným, mal podľa žalobcu vo svojom rozhodnutí v prípade, že uprednostní záujem verejný náležite odôvodniť, prečo došlo k jeho uprednostneniu tak, aby bolo možné jednoznačne z obsahu rozhodnutia správneho orgánu posúdiť, či odmietnutím udelenia povolenia k jeho pobytu na území SR pre účely podnikania nebolo neprimerane obmedzené resp. odňaté právo žalobcu ako cudzinca podnikať na území SR a to v kontexte s čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, ktorého pôsobnosť sa na žalobcu vzťahuje. 15. Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby krajský súd rozhodnutie žalovaného zrušil alternatívne aj v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správneho orgánu. III. Vyjadrenie žalovaného 16. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 15.02.2019 po opísaní skutkového stavu a priebehu správneho konania zotrval na svojom právnom názore prezentovanom v žalobou napadnutom rozhodnutí. 17. Vo vzťahu k žalobným námietkam žalovaný uviedol, že pri posudzovaní žiadosti žalobcu vychádzal zo skutočností zistených z administratívneho spisu, preverovaním správneho orgánu a z dokladov doložených k žiadosti žalobcu. Uviedol, že požiadal o stanovisko Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, či podnikateľská činnosť žalobcu bude prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky, ktorý v stanovisku, uviedol, že podnikateľská činnosť nebude prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky. Žalovaný poukázal na to, že nemá oprávnenie spochybňovať, ani voľne hodnotiť vydané stanovisko Ministerstva hospodárstva SR. Považuje ho za rozhodujúci podklad pre vydanie rozhodnutia, nakoľko Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky je najkompetentnejším orgánom v danom prípade. Ďalej uviedol, že prvostupňový správny orgán zároveň prihliadal aj na vyjadrenie Zastupiteľského úradu Slovenskej republiky v Hanoji. 18. Žalovaný pre doplnenie uviedol, že právo na podnikanie je zakotvené v čl. 35 ods. 1 Ústavy SR, ktorý uvádza, že každý má právo na slobodnú voľbu povolania a prípravu naň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť. Následne však odsek 4 čl. 35 Ústavy SR uvádza, že zákon môže ustanoviť odchylnú úpravu práv uvedených v odseku 1 až 3 pre cudzincov. V danom prípade je to zákon č. 404/2011 Z.z., ktorého cieľom jednotlivých ustanovení je v rámci regulácie cudzincov upraviť a modifikovať podmienky pobytu na území SR tak, aby v konečnom dôsledku boli skutočne prínosom pre rozvoj hospodárstva SR a nie iba fiktívnymi preukazovateľmi hospodárskych výsledkov na hranici finančných zdrojov potrebných pre obnovenie pobytu. Žalovaný ďalej dôvodil, že je v záujme každého suverénneho štátu, aby si formou prijatia nástrojov migračnej politiky stanovil podmienky, za ktorých sa cudzinci môžu zdržiavať na jeho území. Jedným z takýchto nástrojov je aj zákon č. 404/2011 Z.z., ktorý jasne stanovuje podmienky pobytu cudzincov, ktorí na území SR podnikajú, kedy jednou z nich je aj prihliadanie na verejný záujem. 19. Vyslovil názor, že udelený, resp. obnovený prechodný pobyt na účely podnikania by mal byť len cudzincovi, ktorého podnikateľská činnosť bude prínosom pre hospodárstvo Slovenskej republiky a jeho prítomnosť je nevyhnutná na dosiahnutie podnikateľských zámerov. Získané podklady v administratívnom spise jednoznačne preukázali, že charakter podnikateľskej činnosti žalobcu si nevyžaduje jeho nevyhnutnú prítomnosť na území Slovenskej republiky, resp. udelenie prechodného pobytu. Žalovaný ďalej uviedol, že preskúmaním osobných údajov žalobcu bolo zistené, že žalobca je slobodný, má stredoškolské vzdelanie a so svojou rodinou žije vo Vietname. V súčasnej dobe má malý obchod so stavebným materiálom. Z vykonaného pohovoru bolo ďalej zistené, že žalobca sa o možnosti podnikať na území Slovenskej republiky dozvedel od osoby menom C. Na území Slovenskej republiky plánuje vykonávať svoju podnikateľskú činnosť v spolupráci so ŽOS Trnava, pretože má zváračský preukaz. Z predloženého podnikateľského plánu žiadateľa vyplýva, že hlavnou činnosťou je výroba a opracovanie jednoduchých výrobkov z kovu a vykonávanie zváracích prác. Žalovaný dal do pozornosti tiež tú skutočnosť, že štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, keď splní formálne podmienky na udelenie pobytu, t.j. priloží všetky stanovené doklady, prechodný pobyt mu nemusí byť automaticky povolený. Bol presvedčený, že žalovaný posudzoval aj stret súkromného záujmu s verejným záujmom, pričom v tomto prípade uprednostnil záujem verejný. Konštatoval, že otázka posúdenia, či pobyt účastníka konania bude vo verejnom záujme je vecou voľnej úvahy správneho orgánu. Automatickým udeľovaním akéhokoľvek pobytu cudzincom po predložení všetkých požadovaných dokumentov by štát stratil možnosť regulovať počty cudzincov na svojom území. Ďalej uviedol, že opatrenia regulujúce a podmieňujúce pobyt cudzincov na území Slovenskej republiky, musia nevyhnutne vychádzať a nadväzovať nielen na právne, ale aj na také podmienky v Slovenskej republike, akými sú verejný záujem, osobitne bezpečnostné hľadisko, hospodárske záujmy Slovenskej republiky, na prínos podnikateľskej činnosti štátneho príslušníka tretej krajiny pre hospodárstvo Slovenskej republiky. 20. Žalovaný zastával názor, že obidva správne orgány rozhodli správne a žalobou napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, bolo vydané v súlade so zákonom č. 404/2011 Z.z. ako aj so správnym poriadkom. 21. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. IV. Právna úprava 22. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci, (§ 10, 13 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, ďalej SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutia a konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Vec rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 107 ods. 2 SSP. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia bol oznámený na úradnej tabuli a na webovej stránke krajského súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 137 ods. 4 SSP). 23. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. 24. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 25. Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, prechodný pobyt na účel podnikania udelí policajný útvar, ak nie sú dôvody na zamietnutie žiadosti podľa § 33 ods. 6, štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý : a) podniká alebo bude podnikať na území Slovenskej republiky ako fyzická osoba, alebo b) koná alebo bude konať v mene obchodnej spoločnosti alebo družstva a nie je v pracovnoprávnom vzťahu. 26. Podľa § 32 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov, štátny príslušník tretej krajiny priloží k žiadosti o udelenie prechodného pobytu dve fotografie s rozmermi 3 x 3,5 cm zobrazujúce jeho aktuálnu podobu a doklady nie staršie ako 90 dní, ktoré potvrdzujú: a) účel pobytu, b) bezúhonnosť, ak v odseku 3 nie je ustanovené inak, c) finančné zabezpečenie pobytu; to neplatí, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 28 a 29, d) finančné zabezpečenie podnikateľskej činnosti, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 22; to neplatí, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý koná alebo bude konať v mene významného zahraničného investora, e) zabezpečenie ubytovania; to neplatí, ak ide o 1. štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý pravidelne dochádza do zamestnania alebo do školy cez štátnu hranicu zo susedného štátu, 2. štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý žiada o udelenie prechodného pobytu podľa § 24, § 25 ods. 1 písm. e), f) alebo § 30 a bude študovať na vysokej škole alebo vykonávať pedagogickú alebo výskumnú činnosť, alebo 3. štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý žiada o udelenie prechodného pobytu podľa § 26 alebo § 29, f) súhlas podľa § 27 ods. 4, g) skutočnosť, že ide o vnútropodnikový presun, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý žiada o udelenie prechodného pobytu podľa § 23 ods. 5. 27. Podľa § 32 ods. 5 písm. a/ zákona o pobyte cudzincov, účel pobytu podľa odseku 2 písm. a) štátny príslušník tretej krajiny preukáže predložením podnikateľského zámeru vo forme podľa osobitného predpisu, podnikateľského zámeru na realizáciu inovatívneho projektu, osvedčenia o živnostenskom oprávnení alebo dokladu potvrdzujúceho oprávnenie na podnikanie, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 22. 28. Podľa § 33 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov policajný útvar pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie prechodného pobytu prihliada na a) verejný záujem, osobitne na bezpečnostné hľadisko, hospodárske záujmy Slovenskej republiky, najmä na prínos podnikateľskej činnosti štátneho príslušníka tretej krajiny pre hospodárstvo Slovenskej republiky a na ochranu verejného zdravia, b) záujmy maloletého dieťaťa štátneho príslušníka tretej krajiny, osobné a rodinné pomery štátneho príslušníka tretej krajiny, jeho finančnú situáciu a dĺžku doterajšieho pobytu a predpokladaného pobytu, c) stanovisko zastupiteľského úradu k udeleniu prechodného pobytu. 29. Podľa § 33 ods. 2 písm. a) zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar pri posudzovaní podnikateľského zámeru, ktorý štátny príslušník tretej krajiny predložil podľa § 32 ods. 5 písm. a), si vyžiada stanovisko od Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, či podnikateľská činnosť štátneho príslušníka tretej krajiny je prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky. 30. Podľa § 33 ods. 6 písm. g/ zákona o pobyte cudzincov policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie prechodného pobytu, ak udelenie prechodného pobytu nie je vo verejnom záujme. 31. Podľa § 120 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, ak nie je v tomto zákone alebo osobitnom predpise ustanovené inak, vzťahuje sa na konanie podľa tohto zákona všeobecný predpis o správnom konaní. Právne úkony vykonávané orgánom verejnej moci, fyzickou osobou a právnickou osobou v konaní podľa tohto zákona sa vykonávajú výlučne v listinnej podobe, ak v § 33 ods. 9, § 48 ods. 3, § 108 ods. 4, § 113 písm. c), § 115 ods. 1 a 10a § 125 ods. 10 nie je ustanovené inak. V. Právne posúdenie veci 32. Krajský súd po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím ako aj konania, ktoré vydaniu rozhodnutí predchádzalo, v intenciách námietok vznesených žalobcom, dospel k záveru o zákonnosti žalobou napadnutých rozhodnutí. 33. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdiť zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP- BA2-2018/029453-003 zo dňa 28.06.2018, ktorým potvrdil rozhodnutie č. PPZ-HCP-BA6-401-016/2018- PPC zo dňa 04.03.2018 Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava o zamietnutí žiadosti žalobcu o udelenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania. 34. V procese posudzovania zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím vychádzal krajský súd zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu. 35. Krajský súd mal z administratívneho spisu preukázané, že Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Hanoji vydalo dňa 10.08.2017 stanovisko, v ktorom uviedlo, že vykonalo so žalobcom pohovor na zistenie skutočností k jeho osobe a k znalostiam plánovanej podnikateľskej činnosti. Z pohovoru so žalobcom vyplynulo, že nevedel presne špecifikovať svoj podnikateľský zámer v Slovenskej republike a uviedol, že plánuje predávať ázijské potraviny a spolupracovať s firmou ŽOS Trnava a.s. v oblasti zváračských prác. Na základe vyhodnotenia zistených skutočností vydal neodporúčajúce stanovisko k udeleniu prechodného pobytu pre žalobcu. 36. Ďalej správny orgán zaslal na Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky dožiadanie, či podnikateľská činnosť žalobcu bude prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky, na základe čoho bola správnemu orgánu doručená odpoveď dňa 08.01.2018, v ktorej sa Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky k podnikateľskej činnosti žalobcu vyjadrilo tak, že na základe predloženého podnikateľského zámeru, podnikateľská činnosť žalobcu nebude prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky. 37. Žalovaný založil svoje rozhodnutie na závere, že žalobca nepreukázal skutočnosti, aby bolo možné v jeho prípade správnym orgánom prvého stupňa ako aj odvolacím orgánom konštatovať, že jeho podnikanie bude predstavovať prínos pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky. Zdôraznil, že pokiaľ žalobca žiada o udelenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania a k žiadosti priloží podnikateľský zámer, správne orgány sú povinné pri rozhodovaní o jeho žiadosti prihliadať na verejný záujem, osobitne na bezpečnostné hľadisko, ďalej hospodárske záujmy Slovenskej republiky, najmä na prínos podnikateľskej činnosti štátneho príslušníka tretej krajiny pre hospodárstvo Slovenskej republiky. Žalovaný zastával názor, že verejným záujmom sa rozumie taký záujem, ktorý prináša majetkový prospech alebo iný prospech všetkým občanom alebo mnohým občanom. Je dôvodné uprednostniť verejný záujem Slovenskej republiky na regulovaní počtu štátnych príslušníkov tretích krajín pred záujmom účastníka konania na uplatňovanie práva na podnikanie, ako aj skutočnosti, že žalobca nemá riadne a reálne podnikateľské aktivity na území Slovenskej republiky. 38. Krajský súd sa stotožnil s právnym posúdením danej veci zo strany žalovaného, keď potvrdil prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu, ktorý zamietol žiadosť žalobcu o udelenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania podľa § 33 ods. 6 písm. g) zákona č. 404/2001 Z.z. s poukazom na § 33 ods. 1 písm. a) citovaného zákona. 39. V prvom rade je potrebné uviesť, že z citovaných ustanovení zákona o pobyte cudzincov vyplýva, že prechodný pobyt na účel podnikania môže policajný útvar udeliť aj cudzincovi (štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý konal, alebo bude konať v mene obchodnej spoločnosti alebo družstva a nie je v pracovno-právnom vzťahu, alebo podniká, alebo bude podnikať na území Slovenskej republiky ako fyzická osoba). Podnikanie na území Slovenskej republiky ako účel prechodného pobytu na území Slovenskej republiky štátny príslušník tretej krajiny v konaní preukazuje (okrem iných dokladov) podnikateľským zámerom a dokladom potvrdzujúcim jeho oprávnenie na podnikanie. 40. Policajný útvar pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účely podnikania prihliada aj na hospodárske záujmy Slovenskej republiky, najmä na prínos podnikateľskej činnosti štátneho príslušníka tretej krajiny pre hospodárstvo Slovenskej republiky ako aj na stanovisko zastupiteľského úradu k udeleniu prechodného pobytu. Správnemu orgánu (policajnému útvaru), ktorý rozhoduje o žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účely podnikania, teda prináleží posúdiť, či je udelenie prechodného pobytu žiadateľovi vo verejnom záujme, pričom pri uvážení prínosu podnikateľského zámeru žiadateľa pre hospodárstvo Slovenskej republiky sa správny orgán opiera o stanovisko Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. V uvážení, či je na základe zákonom stanovených hľadísk udelenie prechodného pobytu žiadateľovi vo verejnom záujme, je policajný útvar nezastupiteľný, pričom výsledok tejto správnej úvahy je povinný uviesť v rozhodnutí o žiadosti a náležite ho odôvodniť. 41. Žalovaný pri rozhodovaní aplikoval ust. § 33 ods. 1 písm. a) zákona č. 404/2001 Z.z., v zmysle ktorého je povinnosťou správneho orgánu prihliadať na verejný záujem, osobitne na bezpečnostné hľadisko, hospodárske záujmy Slovenskej republiky, najmä na prínos podnikateľskej činnosti štátneho príslušníka tretej krajiny pre hospodárstvo SR a na ochranu verejného zdravia, preto pokiaľ si správne orgány plnili svoju zákonom ustanovenú povinnosť a na vyššie uvedené skutočnosti prihliadali, nebolo takémuto postupu čo vytýkať. 42. Vo vzťahu k námietke žalobcu, ktorou spochybňoval relevanciu vyjadrenia Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky k jeho žiadosti o udelenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky za účelom podnikania súd uvádza, že podľa ustanovenia § 33 ods. 1 písm. a) v spojení s § 33 ods. 2 zák. č. 404/2011 Z.z. je správny orgán pri rozhodovaní o udelení prechodného pobytu povinný prihliadať (okrem iného) na verejný záujem (záujem, ktorý prináša majetkový prospech alebo iný prospech všetkým občanom alebo mnohým občanom) - osobitne na hospodárske záujmy Slovenskej republiky (či podnikateľská činnosť štátneho príslušníka tretej krajiny bude prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky), ku ktorým je kompetentný vyjadrovať sa ako ústredný orgán štátnej správy práve Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, nakoľko je žiaduce, aby sa regulovala situácia hospodárskeho trhu a trhu práce aj tým spôsobom, že správne orgány dozerajú na imigráciu cudzincov, ktorých podnikateľská činnosť (a s tým súvisiaci pobyt cudzincov na území Slovenskej republiky) má nepochybne vplyv na hospodárstvo Slovenskej republiky. Z uvedeného vyplýva, že ako hospodárny sa javí len prechodný pobyt takého cudzinca, ktorého podnikateľská činnosť bude benefitom pre hospodárstvo Slovenskej republiky (Rozhodnutie NS SR sp. zn. 10Sžak/7/2017 zo dňa 20.06.2017). 43. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky svoje stanovisko dostatočne neodôvodnilo, s týmto správny súd nesúhlasil. K tomuto tvrdeniu žalobcu v rozhodnutí zaujal názor žalovaný, že v predmetnom stanovisku Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky je jednoznačne uvedené, že vychádzal z predloženého podnikateľského zámeru žalobcu, čím je jasne preukázané, že orgán, ktorý je kompetentný vyjadrovať sa k skutočnosti, či podnikateľská činnosť žalobcu bude prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky, mal k dispozícii podklady pre adekvátne vyhodnotenie, či podnikateľská činnosť bude, alebo nebude prínosom, z čoho jasne vyplýva, že Ministerstvo hospodárstva SR preverilo a zhodnotilo všetky skutočnosti uvedené v podnikateľskom zámere a na základe týchto skutočností vydalo uvedené stanovisko, s ktorým názorom sa správny súd stotožňuje. 44. Nesprávne právne posúdenie veci môže spočívať v tom, že správny orgán správne použitý právny predpis nesprávne interpretoval, alebo, že na správne zistený skutkový stav veci aplikoval nesprávny právny predpis, teda, že subsumoval skutkový stav pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. V prejednávanej veci v intenciách žalobcových námietok a s poukazom na vyššie uvedenú konštatáciu krajský súd nevzhliadol nesprávne právne posúdenie ako dôvod pre zrušenie napadnutého rozhodnutia. 45. Vo vzťahu k námietke o nepreskúmateľnosti rozhodnutia správny súd uvádza, že rozhodnutie správneho orgánu je nepreskúmateľné, keď jeho výrok je v rozpore s odôvodnením, alebo, ak v odôvodnení chýbajú právne závery, ktoré by vyplývali zo skutkových okolností, alebo sú nejednoznačné. Nepreskúmateľnosť správneho rozhodnutia môže byť spôsobená aj nedostatkom dôvodov, ktorý môže byť buď absolútny, to znamená, že rozhodnutiu chýba odôvodnenie celkom, alebo v odôvodnení chýbajú skutkové dôvody, na ktorých boli založené rozhodovacie dôvody. Je to v prípade, keď sa rozhodnutie zakladá na skutočnostiach, ktoré neboli v konaní zisťované alebo na dôkazoch, ktoré boli získané v rozpore so zákonom, alebo keď z odôvodnenia vôbec nie je zrejmé, aké dôkazy a či vôbec boli vykonané v konaní. Taktiež, keď chýba úvaha, ako boli právne posúdené zistené skutočnosti, ktoré boli rozhodné pre rozhodnutie. Krajský súd zastáva názor, že v preskumávanej veci o také rozhodnutie nejde. 46. Z rozhodnutia žalobou napadnutého rozhodnutia vyplýva, že pobyt žalobcu nie je vo verejnom záujme, a preto bola v prípade účastníka konania potrebná zo strany správneho orgánu prvého stupňa aplikácia ustanovenia § 33 ods. 6 písm. g) zákona č. 404/2011 Z.z. K záveru prvostupňového rozhodnutia, že pobyt žalobcu nie je vo verejnom záujme, žalovaný ešte zdôraznil, že na účel podnikania by mal byť udelený prechodný pobyt len cudzincovi, ktorého podnikateľská činnosť bude prínosom pre hospodárstvo Slovenskej republiky a jeho prítomnosť je nevyhnutná na dosiahnutie podnikateľských zámerov. Mal za to, že verejným záujmom sa rozumie taký záujem, ktorý prináša majetkový prospech alebo iný prospech všetkým občanom alebo mnohým občanom. Argumentoval, že žalobca riadne nepreukázal, že jeho podnikateľská činnosť bude predstavovať prínos pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky, nepreukázal skutočnosti (nepredložil žiadne dôkazy), aby bolo možné v jeho prípade správnym orgánom prvého stupňa, ako aj odvolacím orgánom konštatovať, že jeho podnikanie bude predstavovať prínos pre hospodárstvo Slovenskej republiky. Odvolací orgán ďalej uviedol, že ak prvostupňový správny orgán zistí dôvody na zamietnutie žiadosti o udelenie prechodného pobytu podľa ustanovenia § 33 ods. 6 zákona č. 404/2011 Z.z. nemá inú možnosť iba žiadosť zamietnuť, vzhľadom na skutočnosť, že uvedené ustanovenie je ustanovením kogentným a dôraz v uvedenom ustanovení je kladený na slovíčko „zamietne“. 47. Rovnako, aj tvrdenie žalobcu nemalo charakter spôsobilý učiniť rozsudok nepreskúmateľný z dôvodu nedostatočného vysporiadania sa s námietkou žalobcu vo vzťahu k otázke, či došlo k stretu záujmu súkromného so záujmom verejným, a prečo došlo k uprednostneniu verejného záujmu. Správny súd uvádza, že z rozhodnutia žalovaného nesporne vyplýva, že otázkou rešpektovania Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd sa vo vzťahu k zásahom do práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života žalobcu podľa čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd správny orgán zaoberal a vyjadril názor, že zamietnutím žiadosti žalobcu o udelenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania nemožno považovať za závažný zásah do jeho súkromného a rodinného života, je primeraný k naliehavosti sledovaného legitímneho cieľa, pričom uvedené je podporené skutočnosťou, že k reálnemu výkonu uvedeného práva žalobcu na území Slovenskej republiky neprišlo a ani v súčasnej dobe neprichádza. Konštatoval, že právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života, nie je právom absolútnym, ale právom podmieneným a to jeho reálnym výkonom na území Slovenskej republiky. Ďalej sa žalovaný vyjadril aj k aplikačnej prednosti verejného záujmu, v súvislosti s ktorým uviedol, že rozborom subjektívnych okolností na strane žalobcu a jeho ukrátenia na práve súkromnom, najmä práve na podnikanie, ktorý síce nie je explicitne vyjadrený v čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, ale možno ho pod neho subsumovať, je nutné konštatovať, že žalobca má síce na jednej strane právo na podnikanie, avšak podľa čl. 35 ods. 4 môže byť v prípade cudzincov zákonom ustanovená odchylná úprava tohto práva. Takýmto zákonom je aj zákon o pobyte cudzincov. Žalovaný zároveň uviedol, že je dôvodné uprednostniť verejný záujem Slovenskej republiky na regulovaní počtu štátnych príslušníkov tretích krajín pred záujmom žalobcu na uplatňovanie práva na podnikanie ako aj skutočnosti, že žalobca nemá riadne a reálne podnikateľské aktivity na území Slovenskej republiky. 48. Pre správny súd je rozhodujúce, či rozhodnutie vydané na základe zákonom povolenej úvahy nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Odvolacie námietky žalobcu sú opísané v napadnutom rozhodnutí, žalovaný sa nimi zaoberal a vyhodnotil ich. Taktiež je z rozhodnutia zrejmé, čo považoval správny orgán za právne relevantné podklady pre svoje rozhodnutie a ako ich posúdil. Z odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia je zrejmé, na základe čoho žalovaný dospel k svojmu právnemu záveru. 49. Správny súd nemal pochybnosti o správnosti zistenia správnych orgánov o naplnení dôvodov na zamietnutie žiadosti žalobcu o udelenie prechodného pobytu na účel podnikania. Pri rozhodovaní o žalobcovej žiadosti postupoval správny orgán v súlade so zákonom, s poukazom na vyjadrenie Ministerstva hospodárstva SR, že podnikateľská činnosť žalobcu nebude prínosom pre hospodárstvo SR. V zmysle § 33 ods. 1 písm. c/ zákona o pobyte cudzincov, správny orgán pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie prechodného pobytu prihliadal aj na stanovisko zastupiteľského úradu k udeleniu prechodného pobytu žalobcu, ktoré v preskúmavanom prípade nemalo odporúčajúci charakter. V súvislosti s uvedeným, správny súd uvádza, že zastupiteľský úrad a jeho stanovisko vo veci má pri samotnom rozhodovaní nezastupiteľné miesto, vzhľadom na tú skutočnosť, že Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Hanoji malo priamo osobný kontakt so žalobcom (osobný pohovor) a tak mali pracovníci veľvyslanectva možnosť vytvoriť si predstavu nielen o osobe žalobcu, ale aj o celkovom zámere žiadosti o prechodný pobyt. Zastupiteľský orgán Slovenskej republiky v Hanoji takto zaujal stanovisko po vykonaní podrobného pohovoru so žalobcom, v rámci ktorého žalobca odpovedal na množstvo otázok týkajúcich sa jeho podnikania vo Vietname, podnikateľských plánov na Slovensku, znalosti tunajšieho podnikateľského prostredia, ovládania slovenského a anglického jazyka a ďalších skutočností potrebných pre zaujatie stanoviska zastupiteľského úradu k podanej žiadosti. Podľa názoru krajského súdu mali správne orgány dostatok informácií na posúdenie žiadosti žalobcu, v prípade ktorého ide o slobodného muža vo veku 24 rokov, ktorý nikdy nebol na území Slovenskej republiky, slovenský jazyk neovláda, anglický jazyk ovláda len trochu, v krajine pôvodu podniká v oblasti stavebníctva a na základe podkladov takto zisteného skutkového stavu, tento bol dostatočný na rozhodnutie vo veci. Záver žalovaného o tom, že udelenie prechodného pobytu žalobcovi na území SR na účely podnikania nie je vo verejnom záujme a z toho vyplývajúce zamietnutie jeho žiadosti, sa v žiadnom z namietaných ohľadov neprieči zákonu a nevybočuje z jeho medzí a hľadísk. 50. Správny súd poznamenáva, že hodnotenie vykonaných dôkazov je vecou správnej úvahy správneho orgánu, ktorý posudzuje, či sa určitá skutočnosť má považovať za dokázanú, či vykonané dôkazy postačujú, alebo, či si treba obstarať ešte iné podklady pre rozhodnutie. V rámci dokazovania je to správny orgán, ktorý posudzuje závažnosť jednotlivých dôkazných prostriedkov, tak ako aj v danom prípade podnikateľský zámer žalobcu v Slovenskej republike. 51. Krajský súd v danej veci zastáva názor, že správne orgány postupovali v súlade so zákonnými predpismi, vo veci zistili riadne skutkový stav a zo skutkových okolností vyvodili správny právny názor. Rozhodnutie žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa sú preskúmateľné, vecne správne, názor v nich vyslovený zodpovedá zásadám správneho uváženia a je v súlade aj s citovanými hmotno- právnymi ustanoveniami zákona o pobyte cudzincov. Žalovaný správny orgán sa taktiež logicky a vecne vysporiadal s námietkami žalobcu. 52. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel krajský súd k záveru o zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia, a preto žalobu s poukazom na § 190 SSP zamietol. 53. O nároku na právo na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 SSP, a vo veci úspešnému žalovanému ich nepriznal, pretože mu žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil a navyše ide o orgán štátnej správy. 54. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.