Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/123/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018201310 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Janáková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1018201310.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Janákovej a členov senátu JUDr. Marty Barkovej a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: DDD STAR, s.r.o., A. Hlinku 12, 919 21 Zeleneč, IČO: 36 262 960, právne zastúpený: EQUIDEM - advokátska kancelária, s.r.o., Hornopotočná 1, 917 01 Trnava, IČO: 36 869 031, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Nám. Ľ. Štúra 1, 812 35 Bratislava, za účasti: 1./ Združenie domových samospráv, Námestie SNP 13, 841 01 Bratislava, IČO: 31 820 174, 2./ Slovenská ornitologická spoločnosť/BirdLife Slovensko, Zelinárska 4, 821 08 Bratislava, IČO: 42 236 380, 3./ Občianske združenie Ekotón, P. Jilemnického 23, 059 21 Svit, IČO: 42 236 380, zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 6286/2018-9.2 (15/2018-rozkl.) zo dňa 31.07.2018, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalovanému súd právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Žalobca žiadosťou zo dňa 27.06.2017 požiadal žalovaného o povolenie výnimky zo zákazu stanoveného v § 35 ods. 1 písm. a), b) a c) zákona č. 543/2002 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zák. č. 543/2002 Z.z.) úmyselne odchytávať, zraňovať alebo usmrcovať a rušiť chráneného živočícha v jeho prirodzenom areáli, najmä v období hniezdenia, rozmnožovania, výchovy mláďat, zimného spánku alebo migrácie pre jedince chráneného druhu živočícha: vrabca domového, vrabca poľného, sýkorku belasú, sýkorku čiernohlavú, sýkorku hôrnu, sýkorku chochlatú, sýkorku lazúrovú, sýkorku uhliarku, sýkorku veľkú, drozda čierneho, škorca obyčajného, lastovičku červenochrbtú, lastovičku obyčajnú, červienku obyčajnú, holuba domáceho, holuba hrivnáka, holuba plúžika, hrdličku poľnú a hrdličku záhradnú, v prevádzkach spoločnosti Billa, s.r.o. na celom území Slovenskej republiky počas kalendárneho roka, na obdobie 5. rokov. 2. Žiadosť odôvodnil tým, že v predajniach spoločnosti Billa, s.r.o. dochádza k predaju nebaleného ovocia a zeleniny ako aj k spracovaniu a predaju mäsa a v dôsledku prítomnosti uvedených chránených živočíchov môže dôjsť ku kontaminovaniu surovín exkrementami a následne k prenosu ochorení na človeka. V prípade, že k takémuto výskytu dôjde, Regionálny útvar verejného zdravotníctva, resp. Štátna veterinárna a potravinová správa SR nariadi odchyt týchto živočíchov pod hrozbou uzatvorenia prevádzky. Žalobca je zmluvným partnerom spoločnosti Billa, s.r.o., ktorej poskytuje služby deratizácie, dezinsekcie a dezinfekcie a po povolení požadovanej výnimky bude vykonávať aj odchyt, resp. usmrcovanie uvedených živočíchov. Odchyt sa má vykonávať nárazovými sieťami a sieťami umiestnenými na teleskopickej tyči a v nevyhnutných prípadoch bude vykonané usmrcovanie živočíchov odstrelom. Povolenú výnimku bude vykonávať pracovník žiadateľa JUDr. Ing. C. G., F.. XX.XX.XXXX, T. R. XXX a potvrdenie o absolvovaní odborného školenia so zameraním na odchyt a manipuláciu s chránenými živočíchmi je súčasťou spisu č. 5647/2017-6.3, vedenom žalovaným. 3. Dňa 29.06.2017 žalovaný na svojej internetovej stránke zverejnil informáciu o začatom správnom konaní vo veci predmetnej žiadosti. Do konania sa prihlásilo Združenie domových samospráv, P.O.BOX 218, 850 00 Bratislava (ďalej len „ZDS“), občianske združenie Ekotón, P. Jilemnického 23, 059 21 Svit, IČO: 42 236 380 (ďalej len „OZ Ekotón“) a občianske združenie Slovenská ornitologická spoločnosť/ BirdLife Slovensko, Zelinárska 4, 821 08 Bratislava (ďalej len „OZ SOS/BirdLife“). 4. Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky (ďalej len ŠOP SR) v stanovisku č. ŠOP SR/1169-001/2017 zo 14.07.2017 odporučila orgánu ochrany prírody povoliť výnimku zo zákazu ustanoveného v § 35 ods. 1 písm. a) a c) zákona č. 543/2002 Z.z. úmyselne odchytávať a rušiť chráneného živočícha v jeho prirodzenom areáli a navrhla podrobnejšie podmienky vykonávania činnosti a neodporučila udeliť výnimku zo zákazu podľa § 35 ods. 1 písm. b) zákona č. 543/2002 Z.z. úmyselne zraňovať alebo usmrcovať chráneného živočícha v jeho prirodzenom areáli. 5. OZ SOS/BirdLife vo vyjadrení zo dňa 27.07.2017 s povolením výnimky nesúhlasí, žiadateľ nemá dostatočný prehľad o výskyte vtákov na Slovensku, keďže niektoré z vtákov uvedených v žiadosti sa na Slovensku vyskytujú sporadicky, respektíve v blízkosti ľudských obydlí sa nevyskytujú vôbec a holub domáci nie je chráneným živočíchom, a teda sa na neho nevzťahuje proces povoľovania výnimky zo zákazu stanoveného v zákone č. 543/2002 Z.z. Pochybuje, že žiadateľ má nutné znalosti a skúsenosti s bezpečnou manipuláciou s vtákmi, keďže pravdepodobne neabsolvoval krúžkovateľské skúšky. Podľa OZ SOS/BirdLife žiadateľ nemá teoretické a ani praktické skúsenosti a zručnosti, aby mohol požadovanú výnimku bezpečne vykonávať. 6. ZDS vo vyjadrení zo dňa 24.07.2017 súhlasilo s vydaním rozhodnutia podľa predložených podkladov. 7. Žalovaný následne listom č. 6653/2017-6.3 z 22.08.2017 oboznámil účastníkov konania s potvrdením o absolvovaní školenia žalobcom. 8. OZ Ekotón vo vyjadrení z 31.08.2017 nesúhlasilo s povolením výnimiek v zmysle žiadosti, dĺžku školenia v rozsahu 8 hodín nepovažuje za dostatočnú na nadobudnutie praktických zručností pre bezpečnú manipuláciu s chránenými druhmi živočíchov. JUDr. Ing. C. G. nie je členom OZ SOS/ BirdLife Slovensko, prípadne inej ornitologicky zameranej organizácie a ani sa nezúčastňuje odborných podujatí zameraných na odchyt vtáctva do nárazových sietí a preto nemá s touto činnosťou skúsenosti. Žiadosť je koncipovaná tak, že poukazuje na nedostatočnú odbornosť žiadateľa a problém v orientácii a determinácii avifauny vyskytujúcej sa na území Slovenskej republiky, ktorá sa môže odzrkadliť v nesprávnej determinácii druhu a v následnom zlom postupe odchytu (použitie sietí s nevhodnou veľkosťou ôk, nesprávny spôsob vyslobodzovania odchytených jedincov zo siete), čo vedie k zvýšenému riziku poranenia alebo usmrtenia odchytávaného jedinca. 9. OZ SOS/BirdLife vo vyjadrení zo 04.09.2017 trval na nepovolení výnimky, absolvovanie školenia považuje za nedostatočné na získanie praktických skúseností na bezpečnú manipuláciu s odchytenými vtákmi, žiadateľ nemá teoretické (zoznam druhov vtákov nezodpovedá potrebám žiadateľa) ani praktické skúsenosti a zručnosti (8 hodinové školenie považuje za nedostatočné), aby mohol bezpečne požadovanú výnimku vykonávať. 10. Ministerstvo životného prostredia SR rozhodnutím č. 6653/2017-6.3 z 31.10.2017 zamietlo žiadosť žiadateľa o povolenie výnimky zo zákazu ustanoveného v § 35 ods. 1 písm. a), b) a c) zákona č. 543/2002 Z.z.. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca rozklad o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 175/2018-9.2 zo 06.02.2018 tak, že zrušil prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. 11. Následne žalovaný ako orgán verejnej správy prvej inštancie rozhodnutím č. 945/2018-6.3 zo dňa 23.3.2018 (ďalej len prvostupňové rozhodnutie) nepovolil výnimku zo zákazu stanoveného v § 35 ods. 1 písm. a), b) a c) zákona č. 543/2002 Z.z. úmyselne odchytávať, zraňovať alebo usmrcovať a rušiť chráneného živočícha v jeho prirodzenom areáli, najmä v období hniezdenia, rozmnožovania, výchovy mláďat, zimného spánku alebo migrácie. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žiadateľ absolvoval 8-hodinové školenie vedené profesionálnym ornitológom Mgr. S. D., Ph.D., ktorého obsahom boli technika odchytu vtáctva pre komerčné účely, ochrana vtáctva pri odchyte a príslušná environmentálna legislatíva. Podľa žalovaného rozsah tohto školenia nie je dostatočný na to, aby jeho absolventi získali dostatočné teoretické znalosti a najmä praktické zručnosti na odchyt a bezpečnú manipuláciu s odchytenými vtákmi, školenie poskytuje iba elementárne znalosti a vedomosti ohľadom odchytu vtákov, ktoré nie sú dostatočné na bezpečné zaobchádzanie s chránenými druhmi vtákov. Účastníci školenia netrénovali odchyt a manipuláciu s vtákmi v praxi použitím rôzneho vybavenia a manipulačných techník, a teda nedisponujú praktickými zručnosťami na odchyt a manipuláciu s vtákmi. Podľa žalovaného je pravdepodobné, že povolením výnimiek v zmysle žiadosti by mohlo dôjsť k zraneniu, poškodeniu, prípadne až úhynu chránených druhov vtákov z dôvodu neodborného nakladania a manipulácie s nimi. 12. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca rozklad, ktorý žalovaný rozhodnutím č. 6286/20118-9.2 (l5/2018-rozkl.) zo dňa 03.07.2018 zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil, nakoľko napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom o ochrane prírody. Žalovaný sa stotožnil s právnymi závermi v prvostupňovom rozhodnutí, ktoré bolo vydané v súlade so zákonom o ochrane prírody. II. Žaloba 13. Žalobca včas podanou žalobou doručenou súdu dňa 17.09.2018 žiadal, aby súd preskúmal zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. 6286/20118-9.2 (l5/2018-rozkl.) zo dňa 03.07.2018, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie č. 945/2018-6.3 zo dňa 23.03.2018 o nepovolení výnimky zo zákazu stanoveného v § 35 ods. 1 písm. a), b) a c) zákona č. 543/2002 Z.z. úmyselne odchytávať, zraňovať alebo usmrcovať a rušiť chráneného živočícha v jeho prirodzenom areáli, najmä v období hniezdenia, rozmnožovania, výchovy mláďat, zimného spánku alebo migrácie. 14. V žalobe uviedol, že dňa 28.06.2017 konateľ žalobcu doručil žalovanému žiadosť o povolenie výnimky zo zákazu stanoveného v § 35 ods. 1 písm. a), b) a c) zákona č. 543/2002 Z. z.. Pôvodne žiadal o udelenie výnimky na odchyt chráneného druhu živočícha - vrabca domového a vrabca poľného, sp.zn. 5647/2017-6.3 (prvé konanie, ktoré bolo zastavené). Žalovaný výzvou na doplnenie podania zo dňa 15.5.2017 upozornil žalobcu, že vo svojom podaní žiada o povolenie výnimky len na dva druhy chránených živočíchov: vrabca domového (Passer domesticus) a vrabca poľného (Passer montanus), pričom v interiéroch obchodných domov môže dôjsť k odchyteniu viacerých druhov vtákov, a preto žiadal žalobcu o zváženie vyššie uvedenej skutočnosti a doplnenie žiadosti o ďalšie chránené druhy vtákov. Výlučne na základe tejto výzvy a po telefonickom rozhovore s pracovníkom žalovaného podal druhú žiadosť o povolenie výnimky (28.06.2017) z predmetného zákazu, do ktorej zahrnul aj iné druhy chránených živočíchov, a preto je žalobca názoru, že rozsah žiadosti mu nemôže byť kladený na ťarchu a uvádzaný ako dôvod zamietnutia žiadosti. 15. Žalobca ďalej uviedol, že osobou ktorá absolvovala odborné školenie na odchyt vtáctva je JUDr. Ing. C. G., F.. XX.XX.XXXX, T. R.P. XXX, ktorý je zamestnancom spoločnosti DDD STAR, s.r.o., avšak nie konateľom, ako to je uvádzané opakovane v prvostupňovom a aj v druhostupňovom rozhodnutí. 16. Má za to, že predmetné rozhodnutie je zmätočné, nepreskúmateľné a nemá oporu v zákone, nakoľko prvostupňový a aj druhostupňový orgán rozhodol nie na základe splnenia zákonne vymedzených podmienok, ale na základe svojvôle. Rozsah školenia ako aj nevyhnutnosť praxe s odchytom vtáctva nie je zákonne definovanou podmienkou pre vydanie predmetného povolenia, a preto nemôže byť dôvodom zamietnutia žalobcovej žiadosti. Taktiež v odôvodnení rozhodnutia absentuje odôvodnenie minimálneho časového rozsahu školenia a aj nevyhnutnej dĺžky praxe. Súčasne poukázal, že zo strany Riaditeľstva ŠOP SR došlo k odporučeniu orgánu ochrany prírody udeliť výnimku zo zákazov ustanovených v zmysle § 35 ods. 1 písm. a), c) zákona. 17. S poukazom na vyššie uvedené dôvody žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. 6286/2018-9.2 zo dňa 03.07.2018 ako aj rozhodnutie prvého stupňa Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, odboru štátnej správy ochrany prírody č. 945/2018-6.3 zo dňa 23.03.2018. III. Vyjadrenie žalovaného a ďalších účastníkov k žalobe 18. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v písomnom vyjadrení zo dňa 26.10.2018, s dôvodmi žalobcu uvedenými v žalobe nesúhlasil a žalobu navrhol zamietnuť. V prvostupňovom rozhodnutí ako aj v druhostupňovom rozhodnutí orgán verejnej správy preskúmaval splnenie zákonných podmienok podľa § 40 ods. 2 v nadväznosti na ods. 3 písm. c) zákona o ochrane prírody pre povolenie výnimky zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. a), b), a c) zákona o ochrane prírody. V odôvodneniach rozhodnutí sa nenachádza žiadna zmienka o neodbornosti žiadateľa, ku ktorej by žalovaný dospel vychádzajúc z rozsahu žiadosti žiadateľa. Rozsah žiadosti žiadateľa (žalobca mal zrejme na mysli výpočet jedincov chráneného druhu živočícha, vo vzťahu ku ktorým žiadal o povolenie výnimky) nebol dôvodom, na základe ktorého správny orgán dospel k záveru nesplnenia zákonných podmienok na povolenie výnimky. 19. K námietke žalobcu, že predmetný rozsah žiadosti živočíchov mu bol telefonicky doporučený zamestnancom žalovaného, žalovaný uvádza, že ministerstvo listom č. 5647/2017-6.3 zo dňa 15.05.2017 v inom správnom konaní s týmto nesúvisiacim, ktoré nie je predmetom tohto súdneho prieskumu, vyzvalo žalobcu na doplnenie chýbajúcich náležitostí jeho žiadosti zo dňa 12.05.2017 o povolenie výnimiek z druhovej ochrany podľa § 35 ods. 1 psím. a), b) a c) a zároveň žiadateľa upozornilo, že v žiadosti žiada o povolenie výnimky len na dva druhy chránených živočíchov (vtákov), pričom v interiéroch obchodných domov môže dôjsť k odchytu viacerých druhov vtákov. 20. Podľa žalovaného, nepovolenie výnimky zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. a), b) a c) zákona o ochrane prírody orgán verejnej správy v napadnutých rozhodnutiach dostatočne odôvodnil, a to nesplnením podmienok pre povolenie výnimky stanovených v § 40 ods. 2 zákona o ochrane prírody a krajiny. V predmetnom správnom konaní sa ministerstvo dôkladne zaoberalo všetkými podkladmi pre vydanie rozhodnutia, ktorým bolo aj stanovisko ŠOP SR. Námietky účastníkov konania (SOS/ Birdlife a OZ Ekotón) spočívajúce v nedosta-točných teoretických znalostiach a najmä praktických skúsenostiach žiadateľa na bezpečnú manipuláciu s chránenými druhmi vtákov vyhodnotilo ministerstvo ako aj druhostupňový orgán ako okolnosti, ktoré môžu mať za následok ohrozenie zabezpečenia priaznivého stavu ochrany populácie dotknutých druhov vtákov. 21. Orgán ochrany prírody pri posudzovaní povolenia výnimky z druhovej ochrany s poukazom na § 1 ods. 1, § 2 ods. 1 a § 40 ods. 2 zákona o ochrane prírody prihliada primárne na tie okolnosti, ktoré by mohli ohroziť zabezpečenie priaznivého stavu populácie chránených druhov živočíchov a zabezpečenie priaznivého stavu ochrany ich populácie, pričom medzi takéto okolnosti v danom prípade patrí aj posúdenie teoretických znalosti a praktických skúseností žiadateľa v odchytávaní a v následnej manipulácií s chránenými druhmi vtákov. 22. Pri povoľovaní výnimiek zo zákazov stanovených zákonom o ochrane prírody je žalovaný povinný prihliadať nielen na podmienky, za ktorých je možné žiadateľovi výnimku povoliť (§ 40 zákona o ochrane prírody), ale predovšetkým na účel a cieľ zákona o ochrane prírody (§ 1 ods. 1 zákona o ochrane prírody), ktorým je zabezpečenie zachovania prírodnej rovnováhy a ochrana rozmanitosti podmienok a foriem života, prírodných hodnôt a krás a ktorý je dosahovaný najmä obmedzovaním a usmerňovaním zásahov do prírody a krajiny. 23. Vo vzťahu k námietke týkajúcej sa nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaný uvádza, že zákon o ochrane prírody nestanovuje ako jednu z podmienok povolenia požadovanej výnimky žiadne požiadavky na vzdelanie a prax žiadateľa v činnosti, na ktorú žiadateľ žiada povolenie. Dôvodom nepovolenia výnimky ale bolo nesplnenie zákonnej podmienky podľa § 40 ods. 2 zákona o ochrane prírody, t. j. nesplnenie podmienky zabezpečenia priaznivého stavu populácie chránených druhov vtáctva najmä s ohľadom na posúdenie teoretických znalosti a praktických skúseností žiadateľa v odchytávaní a v následnej manipulácií s chránenými druhmi vtákov. V rámci povoľovania výnimiek zo zákazov stanovených zákonom o ochrane prírody žalovaný musí prihliadať aj na skutočnosť, že okrem práva každého na priaznivé životné prostredie v zmysle čl. 44 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je tu aj povinnosť každého chrániť a zveľaďovať životné prostredie (čl. 44 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky) a povinnosť štátu (v danom prípade orgánov ochrany prírody) chrániť životné prostredie v podobe starostlivosti o voľne rastúce rastliny, voľne žijúce živočíchy a ich spoločenstvá, prírodné biotopy, ekosystémy na základe platnej legislatívy v oblasti ochrany životného prostredia. Podľa žalovaného orgány verejnej správy postupovali v zmysle ustanovení zákona o ochrane prírody, a teda nedošlo k porušeniu ust. čl. 2 bod 2 Ústavy Slovenskej republiky. 24. K námietke žalobcu týkajúcej sa súhlasného stanoviska ŠOP SR žalovaný uviedol, že túto námietku žalobca v podanom rozklade neuviedol. V tejto súvislosti poukázal na stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 31/2002 ZSP a dodal, že predmetom súdneho prieskumu môžu byť len námietky vznesené v žalobe, ktoré už boli uplatnené v odvolaní (rozklade) proti prvostupňovému rozhodnutiu, a s ktorými sa musel odvolací orgán vysporiadať vo svojom druhostupňovom rozhodnutí napadnutom žalobou. Inak by potom preskúmavacie súdne konanie nahrádzalo inštitút odvolacieho konania ako nevyhnutného predpokladu pre podanie žaloby na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného súdom. Predmetom posúdenia žiadosti ŠOP SR nebolo dodržanie zákonom stanovených podmienok pre povolenie výnimky, ale iba povolenie výnimky vo vzťahu k celkovej populácii chránených druhov vtáctva a k potrebe predchádzania prenosu ochorení na človeka. 25. Združenie domových samospráv vo vyjadrení z 23.07.2020 žiadalo žalobu zamietnuť, nakoľko z dispozitívneho charakteru príslušného ustanovenia zákona o ochrane prírody vyplýva, že orgán ochrany prírody nemá povinnosť vydať výnimku ani v prípade splnenia zákonom stanovených podmienok, ak posúdi, že záujem na ochrane prírody je dôležitejší ako ciele a záujem žiadateľa. 26. SOS/BirdLife Slovensko vo vyjadrení zo dňa 04.08.2020 naďalej trvá na svojom stanovisku k predmetnej veci. Podľa jeho názoru žalovaný oprávnene neudelil predmetnú výnimku, nakoľko neboli splnené podmienky podľa § 40 ods. 2 zákona o ochrane prírody na povolenie výnimky zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. a), b) a c) zákona o ochrane prírody. Absolvované školenia žalobcu považuje za nedostatočné na získanie praktických skúsenosti na bezpečnú manipuláciu s odchytenými vtákmi. VI. Právne posúdenie 27. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 28. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 29. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z., tento zákon upravuje pôsobnosť orgánov štátnej správy a obcí, ako aj práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb pri ochrane prírody a krajiny s cieľom dlhodobo zabezpečiť zachovanie prírodnej rovnováhy a ochranu rozmanitosti podmienok a foriem života, prírodných hodnôt a krás a utvárať podmienky na trvalo udržateľné využívanie prírodných zdrojov a na poskytovanie ekosystémových služieb, berúc do úvahy hospodárske, sociálne a kultúrne potreby, ako aj regionálne a miestne pomery. 30. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z., ochranou prírody a krajiny sa podľa tohto zákona rozumie starostlivosť štátu, právnických osôb a fyzických osôb o voľne rastúce rastliny, voľne žijúce živočíchy a ich spoločenstvá, prírodné biotopy, ekosystémy, nerasty, skameneliny, geologické a geomorfologické útvary, ako aj starostlivosť o vzhľad a využívanie krajiny. Ochrana prírody a krajiny sa realizuje najmä obmedzovaním a usmerňovaním zásahov do prírody a krajiny, podporou a spoluprácou s vlastníkmi a užívateľmi pozemkov, ako aj spoluprácou s orgánmi verejnej správy. 31. Podľa § 32 zákona č. 543/2002 Z.z., druhovou ochranou chránených rastlín, chránených živočíchov, chránených nerastov a chránených skamenelín (ďalej len "druhová ochrana") podľa tohto zákona sa rozumie osobitná ochrana druhov rastlín, živočíchov, nerastov a skamenelín (ďalej len "chránený druh") a obmedzenie využívania vybraných druhov rastlín a živočíchov. 32. Podľa § 35 ods. 1 písm. a), b) a c) zákona č. 543/2002 Z.z., chráneného živočícha je zakázané a) úmyselne odchytávať v jeho prirodzenom areáli, b) úmyselne zraňovať alebo usmrcovať v jeho prirodzenom areáli, c) úmyselne rušiť v jeho prirodzenom areáli, najmä v období hniezdenia, rozmnožovania, výchovy mláďat, zimného spánku alebo migrácie. 33. Podľa § 40 ods. 1 veta prvá zákona č. 543/2002 Z.z., zákaz činnosti vo vzťahu k chráneným druhom, vybraným druhom rastlín a vybraným druhom živočíchov ( § 34 až 38) neplatí, ak orgán ochrany prírody, ktorý je príslušný na povolenie výnimky, vopred písomne určí, že činnosť je potrebná na zabezpečenie starostlivosti o chránené druhy, vybrané druhy rastlín, vybrané druhy živočíchov alebo ich biotopy; ustanovenia odsekov 2 a 4 sa použijú rovnako. 34. Podľa § 40 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z., orgán ochrany prírody môže povoliť výnimku z podmienok ochrany chránených druhov, vybraných druhov rastlín a vybraných druhov živočíchov, len ak neexistuje iná ekonomicky a technicky realizovateľná alternatíva a výnimka neohrozí zabezpečenie priaznivého stavu ochrany populácie dotknutého druhu v jeho prirodzenom areáli. 35. Podľa § 40 ods. 3 písm. c) zákona č. 543/2002 Z.z., výnimku podľa odseku 2 možno povoliť a) v záujme ochrany dotknutých druhov alebo ochrany prírodných biotopov, b) pri predchádzaní závažných škôd na úrode, hospodárskych zvieratách, lesoch, chove rýb, vodnom hospodárstve a ak sa výnimka nevzťahuje na druhy voľne žijúcich vtákov, aj pri predchádzaní závažných škôd na inom type majetku, c) v záujme verejného zdravia alebo verejnej bezpečnosti ľudí a ak sa výnimka nevzťahuje na druhy voľne žijúcich vtákov, aj v záujme iných nevyhnutných dôvodov vyššieho verejného záujmu vrátane tých, ktoré majú sociálny alebo hospodársky charakter a tých ktoré majú priaznivé dôsledky zásadného významu na životné prostredie, d) na účely výskumu a vzdelávania, obnovy populácie dotknutých druhov a ich navrátenia do biotopov alebo na ich pestovanie alebo chov v ľudskej opatere nevyhnutný na tieto účely, e) na odber, odchyt alebo držbu jedincov v malom počte za prísne kontrolovaných podmienok, na selektívnom základe a v obmedzenom rozsahu. 36. Podľa § 81 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z., na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. 37. Podľa § 47 ods. 6 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, chyby v písaní, v počtoch a iné zrejmé nesprávnosti v písomnom vyhotovení rozhodnutia správny orgán kedykoľvek aj bez návrhu opraví a upovedomí o tom účastníkov konania. 38. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (čl. 46 ods. 2 Ústavy SR). 39. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu správneho orgánu, sa postupuje podľa ustanovení tretej časti SSP o správnych žalobách. 40. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie, si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovo malo zákonom predpísané náležitosti, teda, či rozhodnutie orgánu verejnej správy bolo vydané v súlade s hmotno-právnymi, ako aj procesno-právnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP, súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti, v rámci verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. 41. Správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 119 veta prvá SSP). 42. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. 6286/20118-9.2 (l5/2018-rozkl.) zo dňa 03.07.2018, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie, ktorým nebola žalobcovi povolená výnimka zo zákazu stanoveného v § 35 ods. 1 písm. a), b) a c) zákona č. 543/2002 Z.z. úmyselne odchytávať, zraňovať alebo usmrcovať a rušiť chráneného živočícha v jeho prirodzenom areáli, najmä v období hniezdenia, rozmnožovania, výchovy mláďat, zimného spánku alebo migrácie. 43. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods. 1 SSP) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a konanie ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko boli splnené podmienky podľa ust. § 107 ods. 2 v spojení s ust. § 137 ods. 4 SSP. 44. Pri preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia súd zistil, že žalovaný na základe žiadosti žalobcu zo dňa 27.06.2017 nepovolil výnimku zo zákazu ustanoveného v § 35 ods. 1 písm. a), b) a c) zákona číslo 543/2002 Z.z., a to úmyselne odchytávať, zraňovať alebo usmrcovať a rušiť chráneného živočícha v jeho prirodzenom areáli, najmä v období hniezdenia, rozmnožovania, výchovy mláďat, zimného spánku alebo migrácie. 45. V žalovaný k tomuto záveru dospel na základe vykonaného dokazovania, ktoré spočívalo v oboznámení sa so žiadosťou žalobcu, s potvrdením o absolvovaní školenia ornitológov žalobcom na tému „Technika odchytu vtáctva pre komerčné účely, ochrana vtáctva pri odchyte a príslušná enviromentálna legislatíva“ zo dňa 10.06.2017, ako aj s vyjadreniami ŠOP SR, OZ Ekotón, OZ SOS/ BirdLife a Združením domových samospráv. 46. Podľa prehlásenia o garancii a rozsahu školenia, žalobca absolvoval toto školenie v rozsahu 8 hodín a jeho obsahom bolo: technika odchytu vtáctva pre komerčné účely, ochrana vtáctva pri odchyte, príslušná environmentálna legislatíva. Školiteľ súčasne prehlásil, že pracovníci, ktorí absolvovali uvedené školenie sú odborne spôsobilí pre odchyt vtáctva v potravinových alebo iných skladoch, v predajniach potravín a priestoroch s hrozbou kontaminácie potravín ornitózami, a že po udelenie výnimky z ochrany vtáctva poskytne vyškoleným pracovníkom konzultácie a asistenciu po dobu jedného roka, najmä pri riešení technicky náročných prípadov a pri riešení avisozologických problémov. 47. Súd má za potrebné v prvom rade uviesť, že ochranou prírody a krajiny je v zmysle zákona č. 543/2002 Z.z. starostlivosť štátu, právnických osôb a fyzických osôb o voľne rastúce rastliny, voľne žijúce živočíchy a ich spoločenstvá, prírodné biotopy, ekosystémy, nerasty, skameneliny, geologické a geomorfologické útvary, ako aj starostlivosť o vzhľad a využívanie krajiny. 48. Cieľom ochrany prírody a krajiny je dlhodobo zabezpečiť zachovanie prírodnej rovnováhy a ochranu rozmanitosti podmienok a foriem života, prírodných hodnôt a krás a utvárať podmienky na trvalo udržateľné využívanie prírodných zdrojov a na poskytovanie ekosystémových služieb, berúc do úvahy hospodárske, sociálne a kultúrne potreby, ako aj regionálne a miestne pomery. 49. Ochrana prírody a krajiny sa v zmysle ust. § 1 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z. realizuje najmä obmedzovaním a usmerňovaním zásahov do prírody a krajiny. Takýmto obmedzením vo vzťahu k chránenému živočíchovi je zákaz chráneného živočícha v jeho prirodzenom areáli úmyselne odchytávať, úmyselne zraňovať alebo usmrcovať, úmyselne rušiť, najmä v období hniezdenia, rozmnožovania, výchovy mláďat, zimného spánku alebo migrácie (§ 35 ods. 1 písm. a), b) a c) zák. č. 543/2002 Z.z.). 50. Z uvedeného vyplýva, že účelom zákona č. 543/2002 Z.z. je prioritne ochrana populácie dotknutého druhu živočícha, t. j. zabezpečenie zachovania prírodnej rovnováhy a ochrana rozmanitosti podmienok a foriem života, prírodných hodnôt a krás a ktorý je dosahovaný najmä obmedzovaním a usmerňovaním zásahov do prírody a krajiny. 51. Zákaz činnosti vo vzťahu k chráneným druhom a vybraným druhom živočíchov ( § 35) neplatí v prípade, ak orgán ochrany prírody, ktorý je príslušný na povolenie výnimky, vopred písomne určí, že činnosť je potrebná na zabezpečenie starostlivosti o chránené druhy, vybrané druhy živočíchov alebo ich biotopy (§ 40 ods. 1 zák. č. 543/2002 Z.z.). 52. Ak sa nejedná o takýto prípad, orgán ochrany prírody môže povoliť výnimku z podmienok ochrany chránených druhov a vybraných druhov živočíchov, len ak 1. neexistuje iná ekonomicky a technicky realizovateľná alternatíva a 2. výnimka neohrozí zabezpečenie priaznivého stavu ochrany populácie dotknutého druhu v jeho prirodzenom areáli (§ 40 ods. 2 zák. č. 543/2002 Z.z.). 53. Posúdenie kumulatívneho splnenia týchto dvoch podmienok na povolenie výnimky z podmienok ochrany chránených druhov a vybraných druhov živočíchov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. a), b) a c) zák. č. 543/2002 Z.z. podľa názoru súdu spočíva len na orgáne verejnej správy, ktorý je v zmysle zák. č. 543/2002 Z.z. oprávnený rozhodnúť o povolení výnimky z podmienok ochrany chránených druhov a vybraných druhov živočíchov. 54. Orgán verejnej správy teda môže povoliť výnimku zo zákazov ustanovených v § 35 zákona č. 543/2002 Z.z. iba v prípadoch, ak má na základe dostatočne zisteného skutkového stavu preukázané, že neexistuje iná ekonomicky a technicky realizovateľná alternatíva ochrany záujmov vymedzených § 40 ods. 3 zákona o ochrane prírody a zároveň takéto povolenie výnimky neohrozí zabezpečenie priaznivého stavu ochrany populácie dotknutého druhu živočícha v jeho prirodzenom areáli. 55. Jedným z hlavných prostriedkov ochrany prírody a krajiny, ktoré môže orgán verejnej správy uplatniť, je obmedzovanie a usmerňovanie zásahov do prírody a krajiny. Zákon č. 543/2002 Z.z. síce pripúšťa povolenie výnimiek zo zákazov a vydanie súhlasov na činnosti zasahujúce do prírody a krajiny, avšak tieto môžu byť udelené len po starostlivom zvážení všetkých dopadov na životné prostredie, predovšetkým na voľne žijúce živočíchy, rastliny a prírodné biotopy, čo sa musí premietnuť v podrobnom presvedčivom zdôvodnení takto udelených výnimiek a súhlasov. 56. Podľa názoru súdu, ak orgán verejnej správy po dôslednom zvážení a vyhodnotení zisteného skutkového stavu dospeje k záveru, že zásahy do prírodného prostredia, ku ktorým by došlo na základe povolenia výnimiek alebo vydania súhlasov, by mali negatívny dopad na záujmy ochrany prírody chránené zákonom o ochrane prírody, prípadne by boli úplne v rozpore so záujmami chránenými týmto zákonom, je povinný takúto výnimku nepovoliť a nevydať požadovaný súhlas. V odôvodnení rozhodnutia o nepovolení požadovanej výnimky však svoje stanovisko ku ktorému dospel na základe správnej úvahy, musí riadne a presvedčivo odôvodniť. 57. Žalobca v žalobe namietal, že rozsah žiadosti o povolenie výnimky mu nemôže byť kladený na ťarchu, nakoľko žiadosť (vo vzťahu aj k iným druhom chránených živočíchov) upravil výlučne na základe výzvy žalovaného a po telefonickom rozhovore s pracovníkom žalovaného. Správny súd k uvedenému uvádza, že žalovaný v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia uviedol, že zoznam (výpočet) chránených druhov vtákov v žiadosti žiadateľa má nedostatky a týmto poukázal na skutočnosť, že žalobca má nedostatočný prehľad o chránených druhoch vtákov a ich výskyte na území Slovenskej republiky, čo vyplynulo i z vyjadrení OZ Ekotón a OZ SOS/BirdLife. Podľa názoru súdu žalovaný tento nedostatok nevyhodnotil ako nesplnenie zákonom ustanovených podmienok, ktoré by mali za následok nepovolenie výnimky ale len za nedostatok vedomostí žalobcu o chránených druhoch vtákov a ich výskyte na území Slovenskej republiky, čo oslabuje jeho teoretické a aj praktické vedomosti v tejto oblasti a čo je jedna zo skutočností, ktorú je potrebné zohľadniť pri posudzovaní podmienok ochrany prírody a krajiny. 58. Súd súhlasí stvrdením žalobcu, že rozsah školenia a nevyhnutnosť praxe s odchytom vtáctva nie je zákonne definovanou podmienkou pre vydanie predmetného povolenia avšak pri povoľovaní výnimiek zo zákazov stanovených zákonom o ochrane prírody je orgán verejnej správy povinný prihliadať nielen na podmienky, za ktorých je možné žiadateľom podmienku povoliť, ale predovšetkým na účel a cieľ zákona o ochrane prírody, ktorým je zabezpečenie zachovania prírodnej rovnováhy a ochrana rozmanitosti podmienok a foriem života, prírodných hodnôt a krás a ktorý je dosahovaný najmä obmedzovaním a usmerňovaním zásahov do prírody a krajiny. K uvedenej námietke žalobcu žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že orgán verejnej správy v rámci povoľovania výnimiek zo zákazov stanovených zákonom o ochrane prírody musí prihliadať aj na skutočnosť, že okrem práva každého na priaznivé životné prostredie v zmysle čl. 44 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je tu aj povinnosť každého chrániť a zveľaďovať životné prostredie (čl. 44 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky) a povinnosť štátu (v danom prípade orgánov ochrany prírody) chrániť životné prostredie v podobe starostlivosti o voľne rastúce rastliny, voľne žijúce živočíchy a ich spoločenstvá, prírodné biotopy, ekosystémy na základe platnej legislatívy v oblasti ochrany životného prostredia. Súd je toho názoru, že jedným z hlavných prostriedkov ochrany prírody a krajiny je obmedzovanie a usmerňovanie zásahov do prírody a krajiny. Zákon č. 543/2002 Z.z. síce pripúšťa povolenie výnimiek zo zákazov a vydanie súhlasov na činnosti zasahujúce do prírody a krajiny, avšak tieto môžu byť udelené len po starostlivom zvážení všetkých dopadov na životné prostredie, predovšetkým na voľne žijúce živočíchy, rastliny a prírodné biotopy. 59. Podľa žalovaného, a súd sa s týmto jeho záverom stotožnil, žalobca nedisponuje dostatočnými teoretickými a praktickými skúsenosťami, z dôvodu ktorých by bolo možné požadovanú výnimku povoliť. Z administratívneho spisu je zrejmé, že žalobca absolvoval 8- hodinové školenie vedené profesionálnym ornitológom Mgr. S. D., PhD., ktorého obsahom boli technika odchytu vtáctvu pre komerčné účely, ochrana vtáctva pri odchyte a príslušná environmentálna legislatíva. Podľa žalovaného rozsah tohto školenia nie je dostatočný na to, aby jeho absolventi získali dostatočné teoretické znalosti a najmä praktické zručnosti na odchyt a bezpečnú manipuláciu s odchytenými vtákmi, nakoľko školenie absolventom poskytuje iba elementárne znalosti a vedomosti ohľadom odchytu vtákov, ktoré nie sú dostatočné na bezpečné zaobchádzanie s chránenými druhmi vtákov. Z potvrdenia nie je zrejmé, že žalobca počas tohto školenia aj prakticky trénoval odchyt a manipuláciu s vtákmi použitím rôzneho vybavenia a manipulačných techník, ktoré v žiadosti uvádzal a teda i podľa názoru súdu jeho praktické zručnosti s odchytom a manipuláciou s vtákmi nie sú úplne dostatočné. Z tohto pramení aj obava žalovaného, že chránené živočíchy dotknuté uvedenou činnosťou môžu byť zasiahnuté výrazným spôsobom, keďže môže dôjsť k ich zraneniu alebo úhynu na základe neodborne vykonávanej manipulácie s týmito živočíchmi pri ich odchyte, nakoľko odchyt nárazovými sieťami a sieťami umiestnenými na teleskopickej tyči v obchodných prevádzkach vyžaduje pokročilé skúsenosti. Odchyt v interiéroch sa v porovnaní s odchytom vo voľnej krajine uskutočňuje v sťažených podmienkach. Spôsob odchytu a vyberania odchyteného jedinca zo siete je pritom nutné prispôsobiť konkrétnemu odchytenému druhu, pričom každý druh ma svoje špecifiká. Ak žalovaný dospel k názoru, že zásahy do prírodného prostredia, ku ktorým by došlo na základe povolenia výnimiek alebo vydania súhlasov, by mali negatívny dopad no záujmy ochrany prírody chránené zákonom o ochrane prírody, prípadne by boli úplne v rozpore so záujmami chránenými týmto zákonom, je povinný takúto výnimku nepovoliť a nevydať požadovaný súhlas. 60. Súd taktiež uvádza, že žalobca svoju žiadosť o povolenie výnimky je povinný riadne a presvedčivo odôvodniť. Žalobca okrem potvrdenia o absolvovaní odborného školenia v rozsahu 8 hodín nepredložil žiaden dôkaz o tom, že disponuje dostatočnými teoretickými a praktickými znalosťami, z dôvodu ktorých by orgán verejnej správy jeho žiadosti o povolenie výnimky v zmysle § 35 ods. 1 písm. a), b) a c) zákona číslo 543/2002 Z.z. vyhovel. 61. K námietke žalobcu, že ŠOP SR odporučila orgánu ochrany prírody udeliť výnimku zo zákazov ustanovených v zmysle § 35 ods. 1 písm. a), c) zákona, súd uvádza, že k tejto námietke sa žalovaný v odôvodnení rozhodnutia nevyjadril, nakoľko žalobca túto námietku v rozklade proti prvostupňovému rozhodnutiu neuvádzal. Súd však má za potrebné uviesť, že predmetom posúdenia žiadosti ŠOP SR bolo iba povolenie výnimky vo vzťahu k celkovej populácii chránených druhov vtáctva a k potrebe predchádzania prenosu ochorení na človeka a nie dodržanie zákonom stanovených podmienok pre povolenie výnimky. V stanovisku č. ŠOP SR/1169-001/2017 zo 14.07.2017 odporučila orgánu ochrany prírody povoliť výnimku zo zákazu ustanoveného v § 35 ods. 1 písm. a) a c) zákona č. 543/2002 Z.z. úmyselne odchytávať a rušiť chráneného živočícha v jeho prirodzenom areáli, no neodporučila udeliť výnimku zo zákazu podľa § 35 ods. 1 písm. b) zákona č. 543/2002 Z.z. úmyselne zraňovať alebo usmrcovať chráneného živočícha v jeho prirodzenom areáli. 62. V prejednávanej veci je súd názoru, že odôvodnenie rozhodnutia žalovaného poskytuje dostatočný základ na jeho vecné preskúmanie. Skutočnosti, ku ktorým orgán verejnej správy dospel na základe svojej zákonom povolenej voľnej úvahy, boli v napadnutom rozhodnutí dostatočne odôvodnené a žalovaný sa primeraným spôsobom vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami žalobcu vznesenými v správnom konaní. Pre súd je rozhodujúce posúdiť, či napadnuté rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. V danom prípade, po zohľadnení vyššie uvedeného, súd musí konštatovať, že námietka nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia nie je dôvodná. 63. Žalobca namietal aj, že v prvostupňovom a aj v druhostupňovom rozhodnutí žalovaného je nesprávne uvádzané, že osobou ktorá absolvovala odborné školenie na odchyt vtáctva je konateľom žalobcu JUDr. Ing. C. G., F.. XX.XX.XXXX, T. R. XXX, pričom JUDr. Ing. C. G., F.. XX.XX.XXXX, T. R. XXX je iba zamestnanec žalobcu a nie jeho konateľ. Súd musí prisvedčiť tejto námietke žalobcu. Avšak súčasne uvádza, že jednoznačne ide o zrejmú nesprávnosť v písomnom vyhotovení rozhodnutia (konateľ žalobcu a aj zamestnanec žalobcu majú rovnaké meno C. G.), ktorá nespôsobuje nezákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia a ktorú orgán verejnej správy kedykoľvek aj bez návrhu opraví podľa ust. § 47 ods. 6 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. Zároveň správny súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sž 98-102/02, podľa ktorého dôvodom k zrušeniu rozhodnutia správneho orgánu môže byť len taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka. 64. Správny súd vzhľadom na uvedené dospel k právnemu záveru totožnému so záverom orgánu verejnej správy a konštatoval, že námietky žalobcu uvedené v žalobe neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia. Postup žalovaného, ako aj preskúmavané rozhodnutie bolo v súlade so zákonom, nevybočilo zo zákonného rámca a úsudok orgánu verejnej správy je v súlade s logickým a racionálnym uvažovaním. Súd preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol. 65. O nároku na náhradu trov rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a žalovanému napriek úspechu v konaní nepriznal právo na náhradu trov konania, nakoľko mu žiadne trovy konania v konaní ani nevznikli. 66. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). 67. Záverom správny súd považuje za potrebné uviesť, že v zmysle rozvrhu práce platného pre Krajský súd v Bratislave na rok 2020 s účinnosťou od 15.10.2020 senát 1S rozhoduje v zložení JUDr. Renáta Janáková, predsedníčka senátu a členovia senátu JUDr. JUDr. Marta Barková a v kalendárnych dňoch s číselným označením 1 až 15 - JUDr. Vlastimil Pavlikovský. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.