KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava21. 4. 2020plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2S/154/2018 z 21. 4. 2020

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 21. apríla 2020, sp. zn. 2S/154/2018, ECLI:SK:KSBA:2020:1018201332.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/154/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018201332
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jeannette Hajdinová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1018201332.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a
členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu:
Lesoochranárske zoskupenie VLK, občianske združenie, IČO: 31303862, so sídlom v Tulčíku 310,
zastúpeného advokátkou JUDr. Ivetou Rajtákovou, so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, proti žalovanému:
Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Námestie Ľ. Štúra 1,
za účasti ďalšieho účastníka konania: Slovenský poľovnícky zväz, Poľovnícke združenie Richtárovo
- Valaská, IČO: 035654651, so sídlom v Podbrezovej, Šupkova 44/4, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 7422/2018-9.2 (20/2018-rozkl.) zo dňa 13.7.2018, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného ministra životného prostredia Slovenskej republiky č.
7422/2018-9.2 (20/2018-rozkl.) zo dňa 13.7.2018 spolu s rozhodnutím Ministerstva životného prostredia
Slovenskej republiky č. 4762/2018-6.3 zo dňa 24.4.2018 z r u š u j e a vec v r a c i a orgánu
verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalobca m á voči žalovanému p r á v o na úplnú náhradu trov konania.

Ďalšiemu účastníkovi sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Slovenský poľovnícky zväz, Poľovnícke združenie Richtárovo - Valaská, žiadosťou doručenou
žalovanému dňa 8.3.2018 požiadal o povolenie výnimky zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 zákona
č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 543/2002
Z.z.) na usmrtenie jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Richtárovo. Žiadosť odôvodnil
zvýšeným výskytom medvedej zveri a jej stretov s človekom, a to najmä v rekreačnej oblasti Krpáčovo
a Tále.

2. Žalovaný ako prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. 4762/2018-6.3 zo dňa 24.4.2018 povolil
výnimku zo zákazov ustanovených § 35 ods. 1 písm. b/, písm. e/ zákona č. 543/2002 Z.z., na základe
ktorej mohol žiadateľ (Slovenský poľovnícky zväz, Poľovnícke združenie Richtárovo - Valaská) usmrtiť
- odstreliť - jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Richtárovo, držať ho a prepravovať.
V rozhodnutí určil aj podmienky podľa § 82 ods. 12 citovaného zákona, a to že (1) odstrel
možno zrealizovať od 1.6.2018 do 30.11.2018 postriežkou na lokalitách Paľkov vŕšok - Vydrová a Veľká
Riavka (k.ú. Horná Lehota) a posliedkou v časti revíru s častými nebezpečnými stretmi Krpáčovo - Tále,
(2) usmrtený bude jeden jedinec, ktorého hmotnosť nepresiahne 100 kg alebo šírka prednej laby je do
12 cm a zároveň dĺžka zadnej laby do 21 cm, (3) odstrelu nebude predchádzať vnadenie, (4)



plánovaný čas lovu bude vopred oznámený ministerstvom poverenej osobe - Štátnej ochrane prírody
SR - Správe NP Nízke Tatry ako kontaktnej osobe, (5) odstrel medveďa bude neodkladne oznámený
kontaktnej osobe s cieľom kontroly dodržiavania podmienok výnimky a vykonania prehliadky usmrteného
jedinca, (6) do príchodu zamestnanca kontaktnej osoby bude ulovený medveď ponechaný na mieste
odlovu (meranie vykonáva výhradne kontaktná osoba), (7) žiadateľ umožní zamestnancovi kontaktnej
osoby odber vzorky (zo srsti, svaloviny, vnútorných orgánov, krvi a pod.) a zubu usmrteného medveďa
na účely analýz, (8) formulár „Hlásenie o usmrtení medveďa hnedého“ s údajmi o usmrtenom medveďovi
zašle žiadateľ na ministerstvo do dvoch týždňov od realizácie usmrtenia.

Podľa ministerstva povolená výnimka neohrozí populáciu medveďa hnedého v danej lokalite; práve
naopak, jeho populácia v tomto revíri prosperuje a narastá. Nie je preto dôvod spochybňovať splnenie
základnej podmienky pre povolenie výnimky na usmrtenie tohto živočícha, ktorou je skutočnosť, že
povolená výnimka neohrozí zachovanie populácie tohto druhu. Žalovaný sa svojimi kritériami na
povolenie výnimky (prednostné povoľovanie výnimiek mimo území s 3. až 5. stupňom ochrany, ktoré
slúžia ako jadrové zóny kľudu pre medveďa a hlavne na okraji areálu rozšírenia medveďa) snaží
dosiahnuť udržanie populácie v priaznivom stave v záujme ochrany zdravia a bezpečnosti obyvateľov.
Rozširovanie areálu a postup do oblastí zasiahnutých ľudskou činnosťou, častejšie vyrušovanie
medveďom, jednoznačne preukázané hlásenia o zvýšenom počte medveďov aj v pôvodných miestach
výskytu, zábery z fotopascí, nesporne nasvedčujú tomu, že v poľovnom revíri Richtárovo je zvýšený
stav populácie medveďa hnedého. ŠOP SR priebežne v predchádzajúcich obdobiach evidovala a
preverovala škody spôsobované medveďom a strety medveďov s obyvateľstvom; problémy riešili priamo
s miestnymi obyvateľmi.

Iné alternatívy by nesporne mali mať prednosť pred usmrcovaním chránených druhov živočíchov.
Pokiaľ však dochádza k synantropizácii chránených šeliem a s tým spojenému ohrozeniu zdravia a
bezpečnosti obyvateľstva, nemožno v reálnom čase situáciu riešiť inak ako povolením výnimky na
usmrtenie tohto živočícha. Zmierňujúce opatrenia nič neriešia a nepredstavujú skutočnú alternatívu k
povoleniu výnimky. Ministerstvo sa zaoberalo prípadným umiestnením do ZOO v Slovenskej republike,
ktoré však majú plné stavy a nemôžu umiestniť ďalšie jedince medveďa hnedého; telefonicky tieto
údaje preveruje. Nerealizovateľné je tiež premiestňovanie medveďov do iných lokalít z dôvodu, že
odchytené synantropné medvede sú navyknuté hľadať potravu pri ľudských obydliach, a tým sa problém
len preniesol na iné miesto. Ministerstvo odôvodňuje povolenie výnimky podľa § 40 ods. 3 písm. b/,
písm. c/ zákona č. 543/2002 Z.z. Je právne irelevantný vznik škody, pretože keď následok na zdraví
alebo živote vznikne, uvedené ustanovenia strácajú význam. Na to, aby sa predišlo stretom medveďov
s ľuďmi, je potrebné udržiavať populáciu medveďa v takom počte a na takom areáli, aby nedochádzalo
k jeho rozširovaniu tam, kde nie je dostatok prirodzenej potravy, kde je však omnoho väčšia ponuka
potravy pre medveďa z umelých zdrojov (včelíny, odpadky, hospodársky chov dobytka). V prípade, ak by
k tomu dochádzalo, výraznou mierou by sa zvyšovala hrozba, že si medveď bude zabezpečovať potravu
práve z takýchto zdrojov, čím by sa zvýšila hrozba napadnutia ľudí a aj obava o zdravie a bezpečnosť
obyvateľov.

Poľovný revír, v ktorom je povolená výnimka na odstrel medveďa hnedého, sa nachádza mimo územia
NATURA 2000, jeho celková výmera je 3834 ha. Zvýšený výskyt medveďov je pozorovaný najmä v
letnom a jesennom období. Vzhľadom na to, že časť revíru tvoria veľké rekreačné oblasti Krpáčovo a
Tále, kde sa počas turistickej a lyžiarskej sezóny pohybuje množstvo turistov, dochádza pomerne často
k stretu medveďov s človekom. Vďaka charakteru poľovného revíru aj miesta možného ohrozovania
občanov žalovaný určil pre postriežku lokalitu Paľkov vŕšok - Vydrová a Veľká Riavka. Povolenie výnimky
na usmrtenie medveďa v tejto lokalite možno považovať za riešenie preventívneho charakteru, ktoré je
v záujme ochrany a bezpečnosti obyvateľov v zmysle § 40 ods. 3 písm. c/ zákona č. 543/2002 Z.z.

3. Minister životného prostredia rozhodnutím č. 7422/2018-9.2 (20/2018-rozkl.) zo dňa 13.7.2018
zamietol rozklad žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie č. 4762/2018-6.3 zo dňa 24.4.2018. V
odôvodnení druhostupňového rozhodnutia sa uvádza, že osobitná rozkladová komisia dospela k záveru
o dostatočne zistenom skutkovom stave veci na základe podkladov predložených ŠOP SR, Správou
NAPANT. Nezaradenie zoznamu preventívnych opatrení a zoznamu krmovísk do podkladov rozhodnutia
nie je pochybením, ktoré by malo viesť k zrušeniu alebo k zmene prvostupňového rozhodnutia.



Podľa právneho názoru osobitnej rozkladovej komisie výskyt aj väčšieho počtu jedincov medveďa
hnedého v poľovnom revíri nie je odôvodneným prípadom pre povolenie výnimky na jeho odstrel, pokiaľ
nie sú splnení podmienky § 40 ods. 2 a ods. 3 zákona č. 543/2002 Z.z. Podľa názoru osobitnej
rozkladovej komisie ministerstvo dostatočne zistilo skutkový stav veci na základe správ ŠOP SR
a Správy NAPANT o neobyčajne vysokej úrovni prienikov medveďa hnedého do ľuďmi intenzívne
využívanej rekreačnej oblasti Krpáčovo a Tále, najmä v chatovej oblasti a na golfovom ihrisku, o
riešení početných kolízií medzi ľuďmi a medveďmi a z toho vyplývajúcim ohrozením obyvateľov a
návštevníkov danej rekreačnej oblasti medveďmi. V roku 2016 bolo šetrené prenikanie jedného až
dvoch jedincov medveďa hnedého do chatových oblastí Krpáčovo a Tále a škody na ovocných stromoch
v lokalitách Krpáčovo a Valaská; v roku 2017 bolo šetrených 14 prípadov nebezpečných prienikov a
stretov návštevníkov s medveďmi v areáli golfového ihriska a chatovej oblasti Tále a Krpáčovo. Po
ôsmich kolíznych situáciách bol dňa 22.8.2017 v oblasti ulovený jeden jedinec medveďa hnedého.
V septembri až novembri 2017 bolo zistených šesť nových prienikov do chatovej oblasti a golfového
ihriska a tri nebezpečné situácie spôsobené minimálne dvoma mladými jedincami. V danom území
pretrváva riziko ohrozenia zdravia a bezpečnosti ľudí zo strany niekoľkých synantropných jedincov
medveďa hnedého. ŠOP SR a Správa NAPANT jednoznačne odporučili povolenie výnimky s cieleným
zásahom v problémových lokalitách. ŠOP SR aj žiadateľ presne popísali použitie preventívnych opatrení
a konštatovali ich neúčinnosť.

Problematické jedince medveďa hnedého nie sú na území dotknutého poľovného revíru lákané do
blízkosti ľudských sídel vnadiskami a krmoviskami zriaďovanými pre zver, ale do blízkosti ľudských sídel
chodí za účelom získania potravy v chatovej oblasti a na golfovom ihrisku intenzívne využívanom ľuďmi.
Zlikvidovanie všetkých potenciálnych antropických zdrojov potravy na danom území nie je reálne.

Osobitná rozkladová komisia považovala za neopodstatnenú námietku žalobcu poukazujúcu na
stanovisko Správy TANAP č. TANAP 1062/2015 zo dňa 21.7.2015, pretože ministerstvo posudzuje
všetky žiadosti o povolenie výnimky na základe podkladov vypracovaných ŠOP SR o populácii medveďa
hnedého na celom území SR, vyhodnocovania vzniknutých škôd spôsobených týmto živočíchom na
poľnohospodárskych kultúrach, hospodárskych zvieratách a včelstvách. Nie je relevantný citát z listu
ŠOP SR týkajúci sa inej lokality, pretože podmienky na jednotlivých lokalitách, výskyt škôd spôsobených
medveďmi a ohrozenie obyvateľov nie je všade rovnaký.

Osobitná rozkladová komisia odmietla námietku žalobcu, že podklady rozhodnutia spracované ŠOP
SR nie sú v súlade s Programom starostlivosti o medveďa hnedého na Slovensku. ŠOP SR sa vo
formulároch zaoberá aj hodnotením realizovaných preventívnych opatrení v lokalitách konkrétnych
poľovných revírov.

Osobitná rozkladová komisia sa nestotožnila s názorom žalobcu, že usmrcovanie jedincov medveďa
hnedého v spojení s ničením ich prirodzeného biotopu môže viesť k ohrozeniu životaschopnosti zdravej
populácie medveďa, nakoľko správnemu orgánu nie sú známe dáta o populácii medveďa na Slovensku.
ŠOP SR vypracovala materiál „Program starostlivosti o medveďa hnedého (ursus arctos) na Slovensku“
z novembra 2016, podľa ktorého sa na území Slovenska nachádza asi 1020-1490 medveďov hnedých a
predpokladá sa nárast ich počtu. Ministerstvo správne povolilo výnimku, rozhodnutie náležite odôvodnilo
a v zmysle platnej právnej úpravy určilo podmienky na odstrel medveďa hnedého.

V závere odôvodnenia druhostupňového rozhodnutia sa uvádza: „na základe vyššie uvedeného, po
preskúmaní rozkladom napadnutého rozhodnutia a príslušnej spisovej dokumentácie a s prihliadnutím
na stanovisko osobitnej komisie konštatujem, že v uvedenej veci bolo potrebné rozhodnúť tak, ako sa
uvádza vo výroku tohto rozhodnutia.“

II. Žaloba

4. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 7422/2018-9.2
(20/2018-rozkl.) zo dňa 13.7.2018, jeho zrušenia spolu s prvostupňovým rozhodnutím č. 4762/2018-6.3
zo dňa 24.4.2018 a vrátenia veci správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal
nedostatočné zistenie skutkového stavu, nesprávne právne posúdenie veci, nesúlad skutkového stavu
s administratívnym spisom a porušenie ustanovení § 40 ods. 2, ods. 3 zákona č. 543/2002 Z.z., § 3 ods.



5, § 32 ods. 1 a § 45 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších
predpisov (ďalej len SP alebo Správny poriadok).

5. Žalobca už v rozklade namietal, že povolenie výnimky nezodpovedá postupu, ktorý stanovuje Program
starostlivosti o medveďa hnedého na Slovensku. Z tohto dokumentu vyplýva, že manažmentové
opatrenia zabezpečujúce zásah do populácie medveďa hnedého sú realizované na dvoch základných
úrovniach a to odchyt alebo usmrtenie v zmysle rozhodnutia zásahového tímu a lov, ktorý je naplánovaný
Komisiami pre ochranu a manažment veľkých šeliem. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí síce
zaoberá námietkou o nedostatku formulára vypracovaného ŠOP SR, ale na zásadnú námietku o tom, že
povolenie výnimky a postup, ktorý mu predchádzal, nie je v súlade s Programom starostlivosti o medveďa
hnedého, vôbec nereagoval. Žalovanému je nesporne známe, že postup pri vydaní rozhodnutia o
povolení výnimky nezodpovedá dokumentácii ochrany prírody. Z predmetného dokumentu vyplývajú
manažmentové opatrenia, medzi ktorými sú, okrem iného: preventívnymi opatreniami zamedziť vzniku
návykov na neprirodzené zdroje potravy a vzniku pozmeneného až synantropného správania medveďa
hnedého, zabezpečiť elimináciu vnadísk a krmovísk pre raticovú zver, ktoré sú v rozpore s platnou
legislatívou na úseku poľovníctva a predstavujú neprirodzený zdroj ľahko dostupnej a atraktívnej potravy
pre medveďa hnedého.

6. Namietal tiež, že v podkladoch rozhodnutia ani v rozhodnutí prvostupňového a druhostupňového
správneho orgánu nie je zmienka o tom, akým spôsobom je zabezpečené v predmetnej oblasti
nakladanie s komunálnym odpadom. Za stavu, kedy ochranný odstrel v roku 2017 preukázal, že
usmrtená medvedica konzumovala kuchynský odpad (chlieb a odpadky z kuchyne), nie je možné
odobriť postup správnych orgánov, ktoré odmietli zistiť, ako je zabezpečený komunálny odpad, ktorý
medvede na predmetné územie láka. Navyše, všetky obce v katastrálnych územiach ktorých sa
poľovný revír Richtárovo nachádza, s výnimkou Podbrezovej, boli zaradené do prílohy č. 19 vyhlášky
Ministerstva životného prostredia SR č. 371/2015 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia
zákona o odpadoch v znení neskorších predpisov (ďalej len vyhláška č. 371/2015 Z.z.). Na obce a
ich časti uvedené v tejto prílohe sa vzťahuje povinnosť zabezpečiť odpad pred prístupom medveďa
hnedého, upravená ustanovením § 14 ods. 1 písm. j/ zákona č. 79/2015 Z.z. o odpadoch a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 79/2015 Z.z.). Z § 18
vyhlášky č. 371/2015 Z.z. vyplýva, že povinnosť zabezpečiť odpad pred prístupom medveďa hnedého
prakticky znamená použiť na zber odpadu nádobu, ktorá znemožňuje prístup medveďovi k odpadu,
alebo umiestnenie takej nádoby do uzatvoreného priestoru, ktorý nie je voľne prístupný. Zaradenie
dotknutých obcí medzi takéto územia, jednoznačne definuje územie ako také, kde nesprávne nakladanie
s odpadom (jeho nezabezpečenie) je príčinou (alebo jednou z príčin) prenikania medveďa hnedého
do blízkosti ľudských sídel. Inými slovami, nezabezpečenie odpadu v konkrétnych obciach má za
následok synantropizáciu medveďa hnedého v tejto oblasti. Správne orgány oboch stupňov sa uvedenou
skutočnosťou vôbec nezaoberali a nezistili úplne a spoľahlivo skutočný stav veci. Nezaoberali sa ani
realizáciou skutočne efektívnych preventívnych opatrení.

III. Vyjadrenie žalovaného

7. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť. V podrobnostiach sa v plnom rozsahu
pridržiaval odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a doplnil, že rozhodnutie bolo vydané v záujme
verejného zdravia, verejnej bezpečnosti ľudí a v záujme predchádzania škôd na majetku. Výnimka bola
povolená aj v súlade s § 40 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z. pri neexistencii inej alternatívy.

8. Žalovaný považuje námietku žalobcu o zaradení obcí poľovného revíru Richtárovo do prílohy č. 19
vyhlášky č. 371/2015 Z.z., za absurdnú. S poukazom na § 14 ods. 1 písm. j/ zákona č. 79/2015 Z.z.
uviedol, že do prílohy č. 19 vyhlášky č. 371/2015 Z.z. sú zaradené obce, v ktorých je zvýšený výskyt
jedincov medveďa hnedého a účelom tejto právnej úpravy je predchádzať prenikaniu jedincov medveďa
hnedého v obciach uvedených v zozname do blízkosti ľudských sídel za účelom získania neprirodzenej
stravy.



9. Žalovaný považuje napadnuté rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov za súladné s § 40 ods.
2 aj ods. 3 zákona č. 543/2002 Z.z., majúce náležitosti v zmysle § 47 SP a skutkový stav
za spoľahlivo zistený.

10. Žalobca ani ďalší účastník sa k vyjadreniu žalovaného písomne nevyjadrili. Ďalší účastník konania
sa nevyjadril ani k žalobe.

IV. Verejné vyhlásenie rozsudku

11. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10 a § 13 zákona č. 162/2015
Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len SSP) rozhodol vo veci rozsudkom,
ktorý verejne vyhlásil dňa 22.4.2020 podľa § 107 ods. 2 SSP, keďže žalobca aj žalovaný súhlasili s
rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania a ďalší účastník konania nepožiadal o nariadenie
pojednávania.

12. Okrem uvedeného správny súd poukazuje aj na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva
(ďalej aj len ESĽP) vo veci Varela Assalino proti Portugalsku zo dňa 25.4.2002, č. sťažnosti 64336/01,
v zmysle ktorého ESĽP nedospel k záveru, že článok 6 Dohovoru vždy zahŕňa právo na verejné
pojednávanie bez ohľadu na povahu otázky, ktorá má byť vyriešená; je legitímne, keď vnútroštátne
orgány berú do úvahy požiadavky efektivity a hospodárnosti konania [rozsudok Jan-Ake Andersson proti
Švédsku zo dňa 29.10.1991, séria A č. 212-B, s. 45, § 27; rozsudok Allan Jacobsson proti Švédsku (č.
2) zo dňa 19.2.1998, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I, s. 168, § 46; rozsudok Schuler-Zgraggen
proti Švajčiarsku z 24.júna 1993, séria A č. 263, s. 19, § 58]. V konaní, v ktorom sa majú riešiť iba právne
otázky, postačuje preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie a pre spor z nich vyplývajúci sa
javia byť výhodnejšie skôr písomné vyjadrenia ako ústne prednesy. V predmetnom konaní sa správny
súd (ktorý nie je súdom skutkovým, ale preskúmava zákonnosť napadnutého rozhodnutia, teda jeho
právnu stránku) na základe predloženého administratívneho spisu zameral na skúmanie právnej otázky
a správnosť aplikácie ustanovení zákona č. 543/2002 Z.z., Správneho poriadku a vyhlášky č. 371/2015
Z.z., preto aj v tomto konaní možno postupovať podľa záverov ESĽP vyjadrených vo vyššie citovaných
rozhodnutiach a vo veci rozhodnúť bez nariadenia pojednávania.

V. Relevantné právne predpisy

13. Podľa § 35 ods. 1 písm. b/, písm. e/ zákona č. 543/2002 Z.z. chráneného živočícha je zakázané
úmyselne zraňovať alebo usmrcovať v jeho prirodzenom areáli (písm. b/), držať, prepravovať, predávať,
vymieňať alebo ponúkať na predaj alebo výmenu (písm. e/).

14. Podľa § 40 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z. orgán ochrany prírody môže povoliť výnimku z podmienok
ochrany chránených druhov, vybraných druhov rastlín a vybraných druhov živočíchov, len ak neexistuje
iná ekonomicky a technicky zrealizovateľná alternatíva a výnimka neohrozí zabezpečenie priaznivého
stavu ochrany populácie dotknutého druhu v jeho prirodzenom areáli.

15. Podľa § 40 ods. 3 písm. b/, písm. c/ zákona č. 543/2002 Z.z. výnimku podľa odseku 2 možno povoliť
pri predchádzaní závažných škôd na úrode, hospodárskych zvieratách, lesoch, chove rýb, vodnom
hospodárstve a ak sa výnimka nevzťahuje na druhy voľne žijúcich vtákov, aj pri predchádzaní závažných
škôd na inom type majetku (písm. b/), v záujme verejného zdravia alebo verejnej bezpečnosti ľudí a
ak sa výnimka nevzťahuje na druhy voľne žijúcich vtákov, aj v záujme iných nevyhnutných dôvodov
vyššieho verejného záujmu vrátane tých, ktoré majú sociálny alebo hospodársky charakter a tých ktoré
majú priaznivé dôsledky zásadného významu na životné prostredie (písm. c/).

16. Podľa § 3 ods. 1, ods. 4 SP správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi
predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických
osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností (ods. 1). Správne orgány sú povinné svedomite a
zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných
prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci
pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby
konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb (ods. 4).



17. Podľa § 32 ods. 1, ods. 2 SP správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za
tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov
konania (ods. 1). Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania,
dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho
úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán (ods. 2).

18. Podľa § 14 ods. 1 písm. j/ zákona č. 79/2015 Z.z. držiteľ odpadu je povinný zabezpečiť odpad pred
prístupom medveďa hnedého (Ursus arctos) v ustanovených oblastiach [§ 105 ods. 3 písm. q)].

19. Podľa § 105 ods. 3 písm. q/ zákona č. 79/2015 Z.z. všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá
ministerstvo, ustanoví vymedzenie lokalít výskytu medveďa hnedého, na ktoré sa vzťahuje povinnosť
zabezpečiť odpad osobitným spôsobom a podrobnosti o spôsobe zabezpečenia odpadu.

20. Podľa § 18 vyhlášky č. 371/2015 Z.z. povinnosť zabezpečiť odpad pred prístupom medveďa hnedého
sa vzťahuje na držiteľov odpadu v územiach ustanovených v prílohe č. 19 (ods. 1). Povinnosť podľa
odseku 1 sa vzťahuje na zmesový komunálny odpad a biologicky rozložiteľný kuchynský a reštauračný
odpad (ods. 2). Odpad pred prístupom medveďa hnedého sa zabezpečí tak, že (a) zberná nádoba
na odpad sa umiestni do uzatvoreného priestoru, ktorý nie je voľne prístupný, (b) na zber odpadu sa
použije uzamykateľná zberná nádoba alebo (c) na zber odpadu sa použije zberná nádoba, ktorej spôsob
uzatvorenia znemožňuje prístup medveďovi hnedému k odpadu (ods. 3).

21. Podľa prílohy č. 19 k vyhláške č. 371/2015 Z.z. v časti Banskobystrický kraj, okres Brezno, územia
a ich časti, v ktorých je držiteľ odpadu povinný zabezpečiť odpad pred prístupom medveďa hnedého, sú
Brezno - celé územie obce okrem zastavaného územia obce a zastavené územie obce v časti Halny,
Banisko a Breznianska Skalka (bod 29), Bystrá - celé územie obce (bod 30), Dolná Lehota - celé územie
obce okrem zastavaného územia obce a zastavané územie obce v časti Krpáčovo (bod 32), Horná
Lehota - celé územie obce okrem zastavaného územia obce a zastavané územie obce v časti Krpáčovo
(bod 34), Valaská - celé územie obce okrem zastavaného územia obce a zastavané územie obce v časti
Stará Valaská a Piesok (bod 48).

VI. Posúdenie veci správnym súdom

22. Predmetom preskúmavania je v predmetnej právnej veci rozhodnutie ministra životného prostredia
SR č. 7422/2018-9.2 (20/2018-rozkl.) zo dňa 13.7.2018, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Ministerstva
životného prostredia SR č. 4862/2018-6.3 zo dňa 24.4.2018 o povolení výnimky usmrtiť jedného jedinca
medveďa hnedého v poľovnom revíri Richtárovo, držať ho a prepravovať.

23. Pre povolenie výnimky usmrtiť chráneného živočícha musia byť podľa § 40 ods. 2, ods. 3 písm. b/,
písm. c/ zákona č. 543/2002 Z.z. kumulatívne splnené nasledovné podmienky:
a. musí ísť o odôvodnený prípad povolenia výnimky,
b. neexistuje iná ekonomicky a technicky zrealizovateľná alternatíva,
c. výnimka neohrozí zabezpečenie priaznivého stavu ochrany populácie chráneného živočícha v jeho
prirodzenom areáli.
Ak nie je splnená čo len jedna z uvedených podmienok, orgán ochrany prírody nemôže povoliť výnimku
na usmrtenie chráneného živočícha.

24. Žalovaný odôvodňoval prvú podmienku na povolenie výnimky podľa § 40 ods. 2 zákona č. 543/2002
Z.z. synantropnými jedincami medveďa hnedého hľadajúcimi potravu v blízkosti ľudských sídel a
útočiacimi na človeka najmä v rekreačnej oblasti Krpáčovo a Tále a na golfovom ihrisku. Tento dôvod
povolenia výnimky podložil stanoviskom ŠOP SR a Správy NAPANT. Prvá podmienka vyplývajúca z § 40
ods. 3 písm. c/ zákona č. 543/2002 Z.z. zameraná na ochranu verejného zdravia a verejnej bezpečnosti
ľudí je tak splnená.

25. Inú alternatívu riešenia (§ 40 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z.) žalovaný videl v možnom umiestnení
jedincov medveďa hnedého v zoologických záhradách na území SR, ktoré ponúkanú možnosť podľa
jeho slov odmietli pre naplnený stav týchto jedincov. V administratívnom spise sa však nenachádza
žiadna zmienka o tom, žeby žalovaný žiadal konkrétne zoologické záhrady na Slovensku o vyjadrenie
záujmu alebo nezáujmu o umiestnenie jedincov medveďa hnedého, a ani odpovede slovenských



zoologických záhrad. Ak žalovaný tvrdí, že zoznam zoologických záhrad vedie priebežne a priebežne
sa (telefonicky) informuje, či by v niektorej z nich mohli byť v prípade potreby umiestnené jedince
medveďa hnedého, nepreukazuje to žiadnym dôkazom založeným v administratívnom spise (napríklad
spracovaním podkladov o stave medveďov hnedých v slovenských zoologických záhradách ku
konkrétnemu dňu alebo úradným záznamom zachytávajúcim proces zisťovania záujmu konkrétnych
zoologických záhrad o umiestnenie medveďa hnedého a ich odpovede s minimálnym uvedením
označenia zoologickej záhrady, jej zodpovedného zamestnanca, ktorý sa k ponuke žalovaného vyjadril,
a dátum dopytu). Z rozhodnutí žalovaného nevyplýva, žeby sa reálne zaoberal inou možnosťou riešenia
problematických jedincov; podľa jeho slov je jediným riešením v tejto situácii usmrtenie medveďa
hnedého. Dôležitým faktorom zdôrazňujúcim nedostatočne zistený skutkový stav žalovaným je aj oblasť,
v ktorej malo dochádzať k stretu medveďa a človeka - ide o rekreačnú oblasť Krpáčovo a Tále s tým,
že žalovaný povolil výnimku v katastrálnom území Horná Lehota (Paľkov vŕšok - Vydrová a Veľká
Riavka). Podľa prílohy č. 19 k vyhláške č. 371/2015 Z.z. a jej bodov 32 a 34 sú práve lokality Horná
Lehota aj Krpáčovo (ktoré patrí do oblasti Hornej Lehoty aj Dolnej Lehoty) obcami, ktoré sú povinné
zabezpečiť odpad pred prístupom medveďa hnedého spôsobom uvedeným v § 18 vyhlášky č. 371/2015
Z.z. Uvedená povinnosť obcí vyplýva rovnako aj z § 14 ods. 1 písm. j/ zákona č. 79/2015 Z.z. a je
potrebné ju považovať za jedno z preventívnych opatrení na zamedzenie prenikania medveďa hnedého
do ľudských sídel, kde si hľadajú antropickú potravu. Žalovaný sa skúmaniu dodržiavania povinností
vyplývajúcich z § 14 ods. 1 písm. j/ zákona č. 79/2015 Z.z. a § 18 vyhlášky č. 371/2015 Z.z. obcami
Horná Lehota a Dolná Lehota, kam patrí aj Krpáčovo a ktoré spolu tvoria poľovný revír Richtárovo (do
poľovného revíra patria okrem spomínaných lokalít aj Brezno, Podbrezová, Bystrá a Valaská), absolútne
vyhol a svoj postup vôbec neodôvodnil.

26. Vzhľadom na uvedené okolnosti správny súd nemôže konštatovať, žeby žalovaný dostatočne
preveril existenciu inej ekonomicky a technicky zrealizovateľnej alternatívy riešenia stavu jedincov
medveďa hnedého v poľovnom revíri Richtárovo ako je ich usmrtenie. Usmrtenie chráneného živočícha
môže byť vždy až poslednou možnosťou prichádzajúcou do úvahy, ak všetky predchádzajúce a
miernejšie alternatívy sú nereálne alebo nerealizovateľné; za tým účelom však musí orgán verejnej
správy dostatočne zistiť skutkový stav veci, čo sa v tejto veci nestalo.

27. Tretiu podmienku na udelenie výnimky žalovaný odôvodňoval zvyšujúcim sa stavom populácie
medveďa hnedého. V prvostupňovom ani druhostupňovom rozhodnutí však nie sú uvedené žiadne
konkrétne údaje o stave medveďov hnedých v poľovnom revíri Richtárovo, len odkaz na Program
starostlivosti o medveďa hnedého (ursus arctos) na Slovensku z novembra 2016 vypracovaný ŠOP SR.
Na území Slovenska sa podľa tohto dokumentu vyskytuje 1020-1490 medveďov hnedých a predpokladá
sa vzostupná tendencia ich počtu. Chýba však zmienka o tom, či je možné zistiť stav populácie v
dotknutom poľovnom revíri Richtárovo a ak áno, koľko jedincov sa v tomto poľovnom revíri nachádza,
s akou tendenciou ich výskytu (zostupná, vzostupná), koľko synantropných jedincov sa tu vyskytuje
(odhadom) a následky ich konania. Žalovaný sa dostatočne nevysporiadal ani s argumentom žalobcu
o všeobecných záveroch týkajúcich sa jedincov medveďa hnedého v inej oblasti (TANAP) - podľa
názoru správneho súdu nestačí len všeobecné tvrdenie žalovaného, že ide o inú lokalitu, najmä ak
ide o všeobecné informácie o pohybe medveďa hnedého; ak žalovaný nemieni postupovať podľa
údajov z TANAPu, je potrebné, aby svoj záver aj dostatočne odôvodnil. Z uvedeného dôvodu nemožno
konštatovať ani splnenie tretej kumulatívnej podmienky na povolenie výnimky na usmrtenie jedného
jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Richtárovo.

28. Na margo veci v tejto časti správny súd dopĺňa, že hoci z praktického hľadiska môže ísť o náročnú
činnosť, synantropný jedinec medveďa hnedého sa vyznačuje jeho nebezpečnosťou pre človeka
(napadnutie človeka, ohrozovanie človeka, vyhľadávanie potravy v blízkosti ľudských sídel). Preto je
prísne špecifikovaný jedinec medveďa hnedého, ktorý sa má usmrtiť na základe povolenej výnimky,
nevyhnutnou a logickou podmienkou rozhodnutia o povolení výnimky. Usmrtením náhodného jedinca
medveďa hnedého na základe povolenej výnimky, ktorý nemusí vykazovať znaky nebezpečenstva pre
človeka, sa tak problém so synantropným jedincom nerieši. Za tým účelom je potrebné v maximálnej
možnej miere určiť defektného jedinca medveďa hnedého, ktorý má byť usmrtený, a jeho charakteristiku
pretaviť do rozhodnutia podľa § 40 zákona č. 543/2002 Z.z. Napokon, v napadnutom rozhodnutí žalovaný
tvrdí, že po ôsmich kolíziách bol dňa 22.8.2017 v danej oblasti ulovený jeden jedinec medveďa hnedého.
No v septembri až novembri 2017 bolo zistených šesť nových prienikov do chatovej oblasti a na golfové
ihrisko a tri nebezpečné situácie spôsobené minimálne dvoma mladými jedincami. Žalovaný sa však



nevysporiadal s tým, či išlo o medveďa, ktorý spôsoboval škody a požíval antropickú stravu, alebo či išlo o
náhodného medveďa, ktorý škody nespôsoboval. Žalovaný neuviedol ani spôsob identifikácie uloveného
medveďa v prípadnom predchádzajúcom rozhodnutí a či ulovený jedinec spĺňal tieto charakteristické
znaky. Inými slovami, ani predchádzajúce ulovenie (žalobca tvrdí, že usmrtenie) jedného medveďa
hnedého dňa 22.8.2017 situáciu nevyriešilo. Pri opakovaní rovnakých situácií s medveďom hnedým
na identickej lokalite je o to viac žiaduce zisťovať, či obce Horná Lehota a Dolná Lehota (Krpáčovo)
dôsledne plnia svoju povinnosť vyplývajúcu z § 14 ods. 1 písm. j/ zákona č. 79/2015 Z.z. a § 18
vyhlášky č. 371/2015 Z.z., tak aby predchádzali vnikaniu medveďa hnedého na ich územie zlákanému
ľahko prístupnou antropickou stravou. Označenie tejto námietky žalobcu za absurdnú, tak ako to
urobil žalovaný vo vyjadrení k žalobe, nie je namieste. Práve naopak, jej objasnenie je nevyhnutným
podkladom rozhodnutia v predmetnej právnej veci.

29. Správny súd sa stotožňuje aj s právnym názorom Najvyššieho súdu SR vysloveným v rozsudku
sp.zn. 6Sžk/12/2019 zo dňa 3.9.2019: „problematický jedinec medveďa, ktorý ohrozuje zdravie a život
ľudí a spôsobuje závažné škody na úrode a ovocných stromoch, resp. hrozí, že ich bude spôsobovať
a ohrozovať zdravie a bezpečnosť ľud,í nebol identifikovaný tak, aby bolo jednoznačne preukázané, že
výnimka, povolenie na odstrel, sa udeľuje na odstrel konkrétneho alebo konkrétnych problematických
jedincov. Zdôvodnenie rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového správneho rozhodnutia je
všeobecné, podľa názoru kasačného súdu aplikovateľné skoro na každý prípad udelenia výnimky,
z dôvodu vzniku škôd spôsobených medveďom v predchádzajúcom období (rokoch) a ohrozovaní
bezpečnosti a zdravia ľudí pri vizuálnom strete človeka s medveďom. Správne orgány pri rozhodovaní
o udelení výnimky nevychádzali zo skutočnosti, že odstrel sa týka jedinca v konkrétnom chránenom
území, ktorý ohrozuje bezpečnosť a zdravie ľudí a spôsobuje závažné škody na úrode ako aj ovocných
stromoch a je reálny predpoklad, že v tom bude pokračovať, čo je podľa názoru kasačného súdu
jediným reálnym východiskom pre aplikáciu § 40 ods. 3 písm. b/, c/ zákona č. 543/2002 Z.z., a to
bez ohľadu na rozsah premnoženia medveďov a nutnosť ich regulácie. (...)Účelom zákona o ochrane
prírody č. 543/2002 je chrániť prírodu a chrániť aj jednotlivé živočíšne druhy. Preto v § 35 zákonodarca
upravil status chráneného živočícha a v § 40 striktne vymedzil prísne podmienky výnimky z podmienok
ochrany chránených živočíchov. Už z gramatického výrazu „výnimka“ treba vo vzťahu k povoleniu
odstrelu chráneného živočícha medveďa hnedého - živej bytosti, nie veci, vychádzať ako udelenie
niečoho výnimočného z pravidla, a to za prísnej aplikácie zákonných ustanovení, ktoré zákonodarca
upravil. Udelenie výnimky na odstrel postupom podľa § 40 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z.z. musí byť
adresné, vychádzať z konkrétnych skutkových okolností, ktorými žiadateľ preukazuje podmienky pre
udelenie výnimky. Riadne zistenie skutkového stavu a presné nezameniteľné vymedzenie skutkových
okolnosti sú premisou pre aplikáciu uvedených zákonných ustanovení upravujúcich povolenie výnimky
z podmienok ochrany chránených živočíchov. Len takýmto postupom môžu správne orgány, v súlade
so zákonom, posúdiť či sú splnené zákonné predpoklady výnimočnej skutkovej situácie na povolenie
výnimky. Vydanie výnimky na odstrel medveďa je bezpochyby výnimočnou situáciou, a to nielen z
dôvodu, že medveď je živá bytosť, nie vec, ale je predovšetkým zákonom chráneným živočíchom
a bezpochyby predstavuje jednu zo zložiek nášho prírodného bohatstva. Kasačný súd nesúhlasí s
názorom žalovaného, že udelenie výnimky na odstrel medveďa („bez adresného označenia jedinca“
pozn. kasačného súdu) je podľa dôvodov rozhodnutia žalovaného, rozhodnutia prvostupňového
správneho orgánu riešením preventívneho charakteru (str. 4 prvý odsek, posledná veta prvostupňového
správneho rozhodnutia) čo je v úplnom rozpore s účelom a zmyslom ust. § 40 zákona č. 543/2002 Z.z.,
keď odstrel medveďa len z dôvodu, že sa medvede množia a premnožujú a ocitajú sa pri ľudských
obydliach a poľnohospodárskej pôde a môžu spôsobiť závažné škody na úrode a ovocných stromoch
(ktoré spôsobujú nielen medvede, ale aj iná zver a škody spôsobujú aj živelné udalosti, záplavy,
sucho a pod.), samo o sebe nemôže napĺňať ust. § 40 ods. 3písm. b/, c/ zákona č. 543/2002 Z.z.
naviac keď zákonodarca pri udelení výnimky vyžaduje preukázanie závažných škôd, čo predpokladá
konkrétne skutkové okolnosti, kedy jedince/jedinec/živočích spôsobuje závažné škody a reálne hrozí,
že bude v spôsobovaní závažných škôd pokračovať a v preukazovaní situácie, keď kontakt človeka s
jedincom skutočne vytvára reálnu situáciu, ktorá ohrozuje život a zdravie obyvateľov, resp. je reálny
predpoklad tohto ohrozenia. Akékoľvek pozorovanie medveďa obyvateľstvom mimo lesa nie je možné
bez ďalšieho (existencie konkrétnych skutkových okolností) považovať za situáciu, ktorá vyžaduje
ochranu zdravia, bezpečnosti a udelenie výnimky podľa § 40 ods. 3 b/, c/ zákona č. 543/2002
Z.z. Je všeobecnej znalou skutočnosťou, že každoročne pribúdajú na území Slovenskej republiky
„holiny“ v našich lesných porastoch, rozširuje sa priemyselná a iná výstavba v miestach, kde by
udeľovanie povolenia na ich výstavbu v minulosti bolo nemysliteľné, zber lesných plodov sa stáva



podnikaním a neslúži bežnej osobnej spotrebe, nezabezpečuje sa prirodzené kosenie a iné. Všetky tieto
negatívne skutočnosti ako aj iné skutočnosti každoročne pokračujú, ba sa zintenzívňujú, v dôsledku
čoho existujúce teritórium pre život medveďov a inej zveri, ktoré tu boli storočia ak nie tisícročia, sa
zmenšuje, nehovoriac o zásahoch obyvateľstva výstavbou a prevádzkovaním budov priamo v lesných
porastoch, často aj v chránených územiach, obťažovanie zveri hlukom, výstavbou, prevádzkou budov,
dopravných prostriedkov, rozmachom turizmu a často aj bezohľadným ľudským správaním. Všetky
tieto skutočnosti aj iné sú faktorom, ktorý narúša prirodzený život nielen tohto chráneného živočícha v
jeho prirodzenom prostredí, v dôsledku čoho tento chránený živočích každoročne prichádza o rozsah
svojho prirodzeného teritória a v tejto súvislosti aj o rozsah jeho potravinových zdrojov, ktoré mu boli v
minulosti k dispozícii. Preto je potrebné, aby sa „kompetentní“ podieľali na odstraňovaní príčin výskytu
medveďa v blízkosti ľudských obydlí a poľnohospodárskej pôde a svojím prístupom riešili príčiny tohto
stavu. Odstrel medveďa je len posledným spôsobom riešenia situácie, keď zlyhávajú všetky ostatné
vhodné a dostupné opatrenia, označovanie medveďov, umiestnenie do iných lokalít, monitorovanie
ich pohybu a eliminovanie ich pohybu v problematických oblastiach pre človeka, chránené odpadky
a ich umiestňovanie, neprikrmovanie v blízkosti ľudských obydlí a poľnohospodárskej pôdy, ochrana
majú dbať o to, aby prirodzené teritórium pôsobenia medveďov sa každoročne poľnohospodárskej pôdy
a úrody elektrickými ohradníkmi a inými opatreniami, plašenie zveri ako aj výchova k zodpovednosti
človeka, správanie sa k chránenému živočíchovi a prírode. Všetky tieto opatrenia, aj iné, by mali
eliminovať riziko stretu človeka s medveďom a vznik závažných škôd na poľnohospodárskej pôde,
úrodách a ovocných stromoch. Migračné územie medveďa je rozsiahle teritórium v rozsahu 40 000 - 50
000 hektárov, presahuje územia dvoch, ale aj viacerých štátov bežne, Slovenska - Poľska, Slovenska
- Poľska - Ukrajiny, dokonca Slovenska - Poľska - Ukrajiny - Maďarska. Kontakt človeka s medveďom
mimo jeho prirodzeného teritória bol aj v minulosti, aj na území Slovenskej republiky. Vyspelé ekonomiky,
napr. Kanada, považujú denný kontakt človeka s medveďom pri svojich obydliach za úplný bežný bez
toho, aby túto situáciu pravidelne riešili odstrelom jedincov. Aj v tomto smere je možné získať skúsenosti
a aplikovať zaužívané a osvedčené postupy.“ Správny súd opakuje, že žalovaný sa zákonným spôsobom
nevysporiadal s prevenciou a ani len nepomenoval príčiny vnikania medveďa hnedého do predmetnej
lokality, vôbec nenavrhol riešenie takej príčiny a rozhodol len o usmrtení jedného jedinca medveďa
hnedého, ktoré môže byť až poslednou možnosťou, keď všetky ostatné spôsoby riešenia zlyhali.
Inými slovami, žalovaný napadnutými rozhodnutiami vyriešil len následok, nie príčinu výskytu medveďa
hnedého v rekreačnej oblasti a na golfovom ihrisku, čo je neprípustné.

30. Správny súd považuje za potrebné tiež uviesť, že osobitná (rozkladová) komisia má len poradnú
funkciu a nie je kompetentná o rozklade rozhodnúť, môže predkladať len stanoviská k rozkladu,
ktoré minister môže, ale aj nemusí akceptovať. V tejto súvislosti nemožno opomenúť ďalší formálny
nedostatok žalobou napadnutého rozhodnutia, keď v odôvodňovaní druhostupňového rozhodnutia sa
uvádza výlučne právny názor osobitnej (rozkladovej) komisie, ktorá však má len poradnú funkciu, no
názor ministra ako kompetentného a funkčné príslušného orgánu podľa § 61 ods. 2 SP prakticky
absentuje. Na prvý pohľad sa tento dôvod zrušenia rozhodnutia žalovaného môže javiť ako formalistický,
no súvisí s funkčnou príslušnosťou orgánu rozhodujúceho o rozklade a jeho vyhodnotením skutkového
a právneho stavu veci, ktorý v predmetnej veci chýba. Nemožno to zhojiť jedinou (poslednou) vetou
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, podľa ktorej minister konštatoval, že bolo potrebné rozhodnúť
tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia. Význam slova „konštatovať“ nevedie k výslovnému súhlasu
s predchádzajúcim stanoviskom poradnej osobitnej rozkladovej komisie - Krátky slovník slovenského
jazyka definuje pojem „konštatovať“ ako hovoriť, povedať a nie ako jednoznačný súhlas. Uvedenie
názoru poradného orgánu ministra je v rozhodnutí relevantný len v prípade, ak by sa minister odklonil
od právneho názoru jeho poradného orgánu a poskytol by argumenty, pre ktoré tak urobil. V predmetnej
veci však o tento prípad nejde, preto nebol daný dôvod na uvedenie záverov osobitnej komisie, ale
mal byť uvedený výlučne názor ministra ako funkčne príslušného orgánu na rozhodnutie o podanom
rozklade. Uvedený nedostatok spôsobuje nezrozumiteľnosť rozhodnutia v tom smere, či svoj právny
názor prezentuje minister alebo osobitná (rozkladová) komisia ako orgán rozhodujúci o rozklade.

31. Vychádzajúc z uvedených skutočností, citovaných právnych predpisov správny súd dospel k záveru,
že žalovaný - druhostupňový orgán verejnej správy - nedostatočne zistil skutkový stav veci, čo bránilo
riadnemu posúdeniu veci; ide o dôvod na zrušenie jeho rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. e/ SSP a
vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 3 písm. a/ SSP.



32. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v
ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym
názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo
opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom
rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu § 191 ods. 6 SSP). V ďalšom konaní sa orgán verejnej
správy zameria na riadne zistenie skutkového stavu a právne posúdenie veci v intenciách tohto
rozsudku, svoje rozhodnutie náležite odôvodní v zmysle ustanovenia § 47 SP a uvedie názor funkčne
príslušného orgánu verejnej správy na rozhodnutie o rozklade (ministra) a nie jeho poradného orgánu,
pokiaľ sa s ním stotožní. V napadnutom rozhodnutí sa uvedie názor poradného orgánu ministra len v
tom prípade, ak sa minister od neho odkloní a tento odklon aj náležite odôvodní.

33. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 SSP a úspešnému žalobcovi priznal právo
na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči neúspešnému žalovanému. O výške náhrady trov
konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). Ďalšiemu účastníkovi správny súd nepriznal
náhradu trov konania, pretože od neho nežiadal splnenie povinnosti, v dôsledku ktorej by mu vznikli v
konaní pred správnym súdom trovy (§ 169 SSP).

34. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§
139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jeden mesiac od jeho doručenia
na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body
možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho
na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm.
a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným
Centrum právnej pomoci (písm. c/).

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 1018201332)

  1. 21. 4. 2020Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2S/154/2018 z 21. 4. 2020 (toto rozhodnutie)
  2. 21. 4. 2020Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2S/154/2018 z 21. 4. 2020