Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/154/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018201332 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jeannette Hajdinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1018201332.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: Lesoochranárske zoskupenie VLK, občianske združenie, IČO: 31303862, so sídlom v Tulčíku 310, zastúpeného advokátkou JUDr. Ivetou Rajtákovou, so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Námestie Ľ. Štúra 1, za účasti ďalšieho účastníka konania: Slovenský poľovnícky zväz, Poľovnícke združenie Richtárovo - Valaská, IČO: 035654651, so sídlom v Podbrezovej, Šupkova 44/4, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 7422/2018-9.2 (20/2018-rozkl.) zo dňa 13.7.2018, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného ministra životného prostredia Slovenskej republiky č. 7422/2018-9.2 (20/2018-rozkl.) zo dňa 13.7.2018 spolu s rozhodnutím Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 4762/2018-6.3 zo dňa 24.4.2018 z r u š u j e a vec v r a c i a orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalobca m á voči žalovanému p r á v o na úplnú náhradu trov konania. Ďalšiemu účastníkovi sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Slovenský poľovnícky zväz, Poľovnícke združenie Richtárovo - Valaská, žiadosťou doručenou žalovanému dňa 8.3.2018 požiadal o povolenie výnimky zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 543/2002 Z.z.) na usmrtenie jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Richtárovo. Žiadosť odôvodnil zvýšeným výskytom medvedej zveri a jej stretov s človekom, a to najmä v rekreačnej oblasti Krpáčovo a Tále. 2. Žalovaný ako prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. 4762/2018-6.3 zo dňa 24.4.2018 povolil výnimku zo zákazov ustanovených § 35 ods. 1 písm. b/, písm. e/ zákona č. 543/2002 Z.z., na základe ktorej mohol žiadateľ (Slovenský poľovnícky zväz, Poľovnícke združenie Richtárovo - Valaská) usmrtiť - odstreliť - jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Richtárovo, držať ho a prepravovať. V rozhodnutí určil aj podmienky podľa § 82 ods. 12 citovaného zákona, a to že (1) odstrel možno zrealizovať od 1.6.2018 do 30.11.2018 postriežkou na lokalitách Paľkov vŕšok - Vydrová a Veľká Riavka (k.ú. Horná Lehota) a posliedkou v časti revíru s častými nebezpečnými stretmi Krpáčovo - Tále, (2) usmrtený bude jeden jedinec, ktorého hmotnosť nepresiahne 100 kg alebo šírka prednej laby je do 12 cm a zároveň dĺžka zadnej laby do 21 cm, (3) odstrelu nebude predchádzať vnadenie, (4) plánovaný čas lovu bude vopred oznámený ministerstvom poverenej osobe - Štátnej ochrane prírody SR - Správe NP Nízke Tatry ako kontaktnej osobe, (5) odstrel medveďa bude neodkladne oznámený kontaktnej osobe s cieľom kontroly dodržiavania podmienok výnimky a vykonania prehliadky usmrteného jedinca, (6) do príchodu zamestnanca kontaktnej osoby bude ulovený medveď ponechaný na mieste odlovu (meranie vykonáva výhradne kontaktná osoba), (7) žiadateľ umožní zamestnancovi kontaktnej osoby odber vzorky (zo srsti, svaloviny, vnútorných orgánov, krvi a pod.) a zubu usmrteného medveďa na účely analýz, (8) formulár „Hlásenie o usmrtení medveďa hnedého“ s údajmi o usmrtenom medveďovi zašle žiadateľ na ministerstvo do dvoch týždňov od realizácie usmrtenia. Podľa ministerstva povolená výnimka neohrozí populáciu medveďa hnedého v danej lokalite; práve naopak, jeho populácia v tomto revíri prosperuje a narastá. Nie je preto dôvod spochybňovať splnenie základnej podmienky pre povolenie výnimky na usmrtenie tohto živočícha, ktorou je skutočnosť, že povolená výnimka neohrozí zachovanie populácie tohto druhu. Žalovaný sa svojimi kritériami na povolenie výnimky (prednostné povoľovanie výnimiek mimo území s 3. až 5. stupňom ochrany, ktoré slúžia ako jadrové zóny kľudu pre medveďa a hlavne na okraji areálu rozšírenia medveďa) snaží dosiahnuť udržanie populácie v priaznivom stave v záujme ochrany zdravia a bezpečnosti obyvateľov. Rozširovanie areálu a postup do oblastí zasiahnutých ľudskou činnosťou, častejšie vyrušovanie medveďom, jednoznačne preukázané hlásenia o zvýšenom počte medveďov aj v pôvodných miestach výskytu, zábery z fotopascí, nesporne nasvedčujú tomu, že v poľovnom revíri Richtárovo je zvýšený stav populácie medveďa hnedého. ŠOP SR priebežne v predchádzajúcich obdobiach evidovala a preverovala škody spôsobované medveďom a strety medveďov s obyvateľstvom; problémy riešili priamo s miestnymi obyvateľmi. Iné alternatívy by nesporne mali mať prednosť pred usmrcovaním chránených druhov živočíchov. Pokiaľ však dochádza k synantropizácii chránených šeliem a s tým spojenému ohrozeniu zdravia a bezpečnosti obyvateľstva, nemožno v reálnom čase situáciu riešiť inak ako povolením výnimky na usmrtenie tohto živočícha. Zmierňujúce opatrenia nič neriešia a nepredstavujú skutočnú alternatívu k povoleniu výnimky. Ministerstvo sa zaoberalo prípadným umiestnením do ZOO v Slovenskej republike, ktoré však majú plné stavy a nemôžu umiestniť ďalšie jedince medveďa hnedého; telefonicky tieto údaje preveruje. Nerealizovateľné je tiež premiestňovanie medveďov do iných lokalít z dôvodu, že odchytené synantropné medvede sú navyknuté hľadať potravu pri ľudských obydliach, a tým sa problém len preniesol na iné miesto. Ministerstvo odôvodňuje povolenie výnimky podľa § 40 ods. 3 písm. b/, písm. c/ zákona č. 543/2002 Z.z. Je právne irelevantný vznik škody, pretože keď následok na zdraví alebo živote vznikne, uvedené ustanovenia strácajú význam. Na to, aby sa predišlo stretom medveďov s ľuďmi, je potrebné udržiavať populáciu medveďa v takom počte a na takom areáli, aby nedochádzalo k jeho rozširovaniu tam, kde nie je dostatok prirodzenej potravy, kde je však omnoho väčšia ponuka potravy pre medveďa z umelých zdrojov (včelíny, odpadky, hospodársky chov dobytka). V prípade, ak by k tomu dochádzalo, výraznou mierou by sa zvyšovala hrozba, že si medveď bude zabezpečovať potravu práve z takýchto zdrojov, čím by sa zvýšila hrozba napadnutia ľudí a aj obava o zdravie a bezpečnosť obyvateľov. Poľovný revír, v ktorom je povolená výnimka na odstrel medveďa hnedého, sa nachádza mimo územia NATURA 2000, jeho celková výmera je 3834 ha. Zvýšený výskyt medveďov je pozorovaný najmä v letnom a jesennom období. Vzhľadom na to, že časť revíru tvoria veľké rekreačné oblasti Krpáčovo a Tále, kde sa počas turistickej a lyžiarskej sezóny pohybuje množstvo turistov, dochádza pomerne často k stretu medveďov s človekom. Vďaka charakteru poľovného revíru aj miesta možného ohrozovania občanov žalovaný určil pre postriežku lokalitu Paľkov vŕšok - Vydrová a Veľká Riavka. Povolenie výnimky na usmrtenie medveďa v tejto lokalite možno považovať za riešenie preventívneho charakteru, ktoré je v záujme ochrany a bezpečnosti obyvateľov v zmysle § 40 ods. 3 písm. c/ zákona č. 543/2002 Z.z. 3. Minister životného prostredia rozhodnutím č. 7422/2018-9.2 (20/2018-rozkl.) zo dňa 13.7.2018 zamietol rozklad žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie č. 4762/2018-6.3 zo dňa 24.4.2018. V odôvodnení druhostupňového rozhodnutia sa uvádza, že osobitná rozkladová komisia dospela k záveru o dostatočne zistenom skutkovom stave veci na základe podkladov predložených ŠOP SR, Správou NAPANT. Nezaradenie zoznamu preventívnych opatrení a zoznamu krmovísk do podkladov rozhodnutia nie je pochybením, ktoré by malo viesť k zrušeniu alebo k zmene prvostupňového rozhodnutia. Podľa právneho názoru osobitnej rozkladovej komisie výskyt aj väčšieho počtu jedincov medveďa hnedého v poľovnom revíri nie je odôvodneným prípadom pre povolenie výnimky na jeho odstrel, pokiaľ nie sú splnení podmienky § 40 ods. 2 a ods. 3 zákona č. 543/2002 Z.z. Podľa názoru osobitnej rozkladovej komisie ministerstvo dostatočne zistilo skutkový stav veci na základe správ ŠOP SR a Správy NAPANT o neobyčajne vysokej úrovni prienikov medveďa hnedého do ľuďmi intenzívne využívanej rekreačnej oblasti Krpáčovo a Tále, najmä v chatovej oblasti a na golfovom ihrisku, o riešení početných kolízií medzi ľuďmi a medveďmi a z toho vyplývajúcim ohrozením obyvateľov a návštevníkov danej rekreačnej oblasti medveďmi. V roku 2016 bolo šetrené prenikanie jedného až dvoch jedincov medveďa hnedého do chatových oblastí Krpáčovo a Tále a škody na ovocných stromoch v lokalitách Krpáčovo a Valaská; v roku 2017 bolo šetrených 14 prípadov nebezpečných prienikov a stretov návštevníkov s medveďmi v areáli golfového ihriska a chatovej oblasti Tále a Krpáčovo. Po ôsmich kolíznych situáciách bol dňa 22.8.2017 v oblasti ulovený jeden jedinec medveďa hnedého. V septembri až novembri 2017 bolo zistených šesť nových prienikov do chatovej oblasti a golfového ihriska a tri nebezpečné situácie spôsobené minimálne dvoma mladými jedincami. V danom území pretrváva riziko ohrozenia zdravia a bezpečnosti ľudí zo strany niekoľkých synantropných jedincov medveďa hnedého. ŠOP SR a Správa NAPANT jednoznačne odporučili povolenie výnimky s cieleným zásahom v problémových lokalitách. ŠOP SR aj žiadateľ presne popísali použitie preventívnych opatrení a konštatovali ich neúčinnosť. Problematické jedince medveďa hnedého nie sú na území dotknutého poľovného revíru lákané do blízkosti ľudských sídel vnadiskami a krmoviskami zriaďovanými pre zver, ale do blízkosti ľudských sídel chodí za účelom získania potravy v chatovej oblasti a na golfovom ihrisku intenzívne využívanom ľuďmi. Zlikvidovanie všetkých potenciálnych antropických zdrojov potravy na danom území nie je reálne. Osobitná rozkladová komisia považovala za neopodstatnenú námietku žalobcu poukazujúcu na stanovisko Správy TANAP č. TANAP 1062/2015 zo dňa 21.7.2015, pretože ministerstvo posudzuje všetky žiadosti o povolenie výnimky na základe podkladov vypracovaných ŠOP SR o populácii medveďa hnedého na celom území SR, vyhodnocovania vzniknutých škôd spôsobených týmto živočíchom na poľnohospodárskych kultúrach, hospodárskych zvieratách a včelstvách. Nie je relevantný citát z listu ŠOP SR týkajúci sa inej lokality, pretože podmienky na jednotlivých lokalitách, výskyt škôd spôsobených medveďmi a ohrozenie obyvateľov nie je všade rovnaký. Osobitná rozkladová komisia odmietla námietku žalobcu, že podklady rozhodnutia spracované ŠOP SR nie sú v súlade s Programom starostlivosti o medveďa hnedého na Slovensku. ŠOP SR sa vo formulároch zaoberá aj hodnotením realizovaných preventívnych opatrení v lokalitách konkrétnych poľovných revírov. Osobitná rozkladová komisia sa nestotožnila s názorom žalobcu, že usmrcovanie jedincov medveďa hnedého v spojení s ničením ich prirodzeného biotopu môže viesť k ohrozeniu životaschopnosti zdravej populácie medveďa, nakoľko správnemu orgánu nie sú známe dáta o populácii medveďa na Slovensku. ŠOP SR vypracovala materiál „Program starostlivosti o medveďa hnedého (ursus arctos) na Slovensku“ z novembra 2016, podľa ktorého sa na území Slovenska nachádza asi 1020-1490 medveďov hnedých a predpokladá sa nárast ich počtu. Ministerstvo správne povolilo výnimku, rozhodnutie náležite odôvodnilo a v zmysle platnej právnej úpravy určilo podmienky na odstrel medveďa hnedého. V závere odôvodnenia druhostupňového rozhodnutia sa uvádza: „na základe vyššie uvedeného, po preskúmaní rozkladom napadnutého rozhodnutia a príslušnej spisovej dokumentácie a s prihliadnutím na stanovisko osobitnej komisie konštatujem, že v uvedenej veci bolo potrebné rozhodnúť tak, ako sa uvádza vo výroku tohto rozhodnutia.“ II. Žaloba 4. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 7422/2018-9.2 (20/2018-rozkl.) zo dňa 13.7.2018, jeho zrušenia spolu s prvostupňovým rozhodnutím č. 4762/2018-6.3 zo dňa 24.4.2018 a vrátenia veci správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu, nesprávne právne posúdenie veci, nesúlad skutkového stavu s administratívnym spisom a porušenie ustanovení § 40 ods. 2, ods. 3 zákona č. 543/2002 Z.z., § 3 ods. 5, § 32 ods. 1 a § 45 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len SP alebo Správny poriadok). 5. Žalobca už v rozklade namietal, že povolenie výnimky nezodpovedá postupu, ktorý stanovuje Program starostlivosti o medveďa hnedého na Slovensku. Z tohto dokumentu vyplýva, že manažmentové opatrenia zabezpečujúce zásah do populácie medveďa hnedého sú realizované na dvoch základných úrovniach a to odchyt alebo usmrtenie v zmysle rozhodnutia zásahového tímu a lov, ktorý je naplánovaný Komisiami pre ochranu a manažment veľkých šeliem. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí síce zaoberá námietkou o nedostatku formulára vypracovaného ŠOP SR, ale na zásadnú námietku o tom, že povolenie výnimky a postup, ktorý mu predchádzal, nie je v súlade s Programom starostlivosti o medveďa hnedého, vôbec nereagoval. Žalovanému je nesporne známe, že postup pri vydaní rozhodnutia o povolení výnimky nezodpovedá dokumentácii ochrany prírody. Z predmetného dokumentu vyplývajú manažmentové opatrenia, medzi ktorými sú, okrem iného: preventívnymi opatreniami zamedziť vzniku návykov na neprirodzené zdroje potravy a vzniku pozmeneného až synantropného správania medveďa hnedého, zabezpečiť elimináciu vnadísk a krmovísk pre raticovú zver, ktoré sú v rozpore s platnou legislatívou na úseku poľovníctva a predstavujú neprirodzený zdroj ľahko dostupnej a atraktívnej potravy pre medveďa hnedého. 6. Namietal tiež, že v podkladoch rozhodnutia ani v rozhodnutí prvostupňového a druhostupňového správneho orgánu nie je zmienka o tom, akým spôsobom je zabezpečené v predmetnej oblasti nakladanie s komunálnym odpadom. Za stavu, kedy ochranný odstrel v roku 2017 preukázal, že usmrtená medvedica konzumovala kuchynský odpad (chlieb a odpadky z kuchyne), nie je možné odobriť postup správnych orgánov, ktoré odmietli zistiť, ako je zabezpečený komunálny odpad, ktorý medvede na predmetné územie láka. Navyše, všetky obce v katastrálnych územiach ktorých sa poľovný revír Richtárovo nachádza, s výnimkou Podbrezovej, boli zaradené do prílohy č. 19 vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 371/2015 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o odpadoch v znení neskorších predpisov (ďalej len vyhláška č. 371/2015 Z.z.). Na obce a ich časti uvedené v tejto prílohe sa vzťahuje povinnosť zabezpečiť odpad pred prístupom medveďa hnedého, upravená ustanovením § 14 ods. 1 písm. j/ zákona č. 79/2015 Z.z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 79/2015 Z.z.). Z § 18 vyhlášky č. 371/2015 Z.z. vyplýva, že povinnosť zabezpečiť odpad pred prístupom medveďa hnedého prakticky znamená použiť na zber odpadu nádobu, ktorá znemožňuje prístup medveďovi k odpadu, alebo umiestnenie takej nádoby do uzatvoreného priestoru, ktorý nie je voľne prístupný. Zaradenie dotknutých obcí medzi takéto územia, jednoznačne definuje územie ako také, kde nesprávne nakladanie s odpadom (jeho nezabezpečenie) je príčinou (alebo jednou z príčin) prenikania medveďa hnedého do blízkosti ľudských sídel. Inými slovami, nezabezpečenie odpadu v konkrétnych obciach má za následok synantropizáciu medveďa hnedého v tejto oblasti. Správne orgány oboch stupňov sa uvedenou skutočnosťou vôbec nezaoberali a nezistili úplne a spoľahlivo skutočný stav veci. Nezaoberali sa ani realizáciou skutočne efektívnych preventívnych opatrení. III. Vyjadrenie žalovaného 7. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť. V podrobnostiach sa v plnom rozsahu pridržiaval odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a doplnil, že rozhodnutie bolo vydané v záujme verejného zdravia, verejnej bezpečnosti ľudí a v záujme predchádzania škôd na majetku. Výnimka bola povolená aj v súlade s § 40 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z. pri neexistencii inej alternatívy. 8. Žalovaný považuje námietku žalobcu o zaradení obcí poľovného revíru Richtárovo do prílohy č. 19 vyhlášky č. 371/2015 Z.z., za absurdnú. S poukazom na § 14 ods. 1 písm. j/ zákona č. 79/2015 Z.z. uviedol, že do prílohy č. 19 vyhlášky č. 371/2015 Z.z. sú zaradené obce, v ktorých je zvýšený výskyt jedincov medveďa hnedého a účelom tejto právnej úpravy je predchádzať prenikaniu jedincov medveďa hnedého v obciach uvedených v zozname do blízkosti ľudských sídel za účelom získania neprirodzenej stravy. 9. Žalovaný považuje napadnuté rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov za súladné s § 40 ods. 2 aj ods. 3 zákona č. 543/2002 Z.z., majúce náležitosti v zmysle § 47 SP a skutkový stav za spoľahlivo zistený. 10. Žalobca ani ďalší účastník sa k vyjadreniu žalovaného písomne nevyjadrili. Ďalší účastník konania sa nevyjadril ani k žalobe. IV. Verejné vyhlásenie rozsudku 11. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10 a § 13 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len SSP) rozhodol vo veci rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 22.4.2020 podľa § 107 ods. 2 SSP, keďže žalobca aj žalovaný súhlasili s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania a ďalší účastník konania nepožiadal o nariadenie pojednávania. 12. Okrem uvedeného správny súd poukazuje aj na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj len ESĽP) vo veci Varela Assalino proti Portugalsku zo dňa 25.4.2002, č. sťažnosti 64336/01, v zmysle ktorého ESĽP nedospel k záveru, že článok 6 Dohovoru vždy zahŕňa právo na verejné pojednávanie bez ohľadu na povahu otázky, ktorá má byť vyriešená; je legitímne, keď vnútroštátne orgány berú do úvahy požiadavky efektivity a hospodárnosti konania [rozsudok Jan-Ake Andersson proti Švédsku zo dňa 29.10.1991, séria A č. 212-B, s. 45, § 27; rozsudok Allan Jacobsson proti Švédsku (č. 2) zo dňa 19.2.1998, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I, s. 168, § 46; rozsudok Schuler-Zgraggen proti Švajčiarsku z 24.júna 1993, séria A č. 263, s. 19, § 58]. V konaní, v ktorom sa majú riešiť iba právne otázky, postačuje preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie a pre spor z nich vyplývajúci sa javia byť výhodnejšie skôr písomné vyjadrenia ako ústne prednesy. V predmetnom konaní sa správny súd (ktorý nie je súdom skutkovým, ale preskúmava zákonnosť napadnutého rozhodnutia, teda jeho právnu stránku) na základe predloženého administratívneho spisu zameral na skúmanie právnej otázky a správnosť aplikácie ustanovení zákona č. 543/2002 Z.z., Správneho poriadku a vyhlášky č. 371/2015 Z.z., preto aj v tomto konaní možno postupovať podľa záverov ESĽP vyjadrených vo vyššie citovaných rozhodnutiach a vo veci rozhodnúť bez nariadenia pojednávania. V. Relevantné právne predpisy 13. Podľa § 35 ods. 1 písm. b/, písm. e/ zákona č. 543/2002 Z.z. chráneného živočícha je zakázané úmyselne zraňovať alebo usmrcovať v jeho prirodzenom areáli (písm. b/), držať, prepravovať, predávať, vymieňať alebo ponúkať na predaj alebo výmenu (písm. e/). 14. Podľa § 40 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z. orgán ochrany prírody môže povoliť výnimku z podmienok ochrany chránených druhov, vybraných druhov rastlín a vybraných druhov živočíchov, len ak neexistuje iná ekonomicky a technicky zrealizovateľná alternatíva a výnimka neohrozí zabezpečenie priaznivého stavu ochrany populácie dotknutého druhu v jeho prirodzenom areáli. 15. Podľa § 40 ods. 3 písm. b/, písm. c/ zákona č. 543/2002 Z.z. výnimku podľa odseku 2 možno povoliť pri predchádzaní závažných škôd na úrode, hospodárskych zvieratách, lesoch, chove rýb, vodnom hospodárstve a ak sa výnimka nevzťahuje na druhy voľne žijúcich vtákov, aj pri predchádzaní závažných škôd na inom type majetku (písm. b/), v záujme verejného zdravia alebo verejnej bezpečnosti ľudí a ak sa výnimka nevzťahuje na druhy voľne žijúcich vtákov, aj v záujme iných nevyhnutných dôvodov vyššieho verejného záujmu vrátane tých, ktoré majú sociálny alebo hospodársky charakter a tých ktoré majú priaznivé dôsledky zásadného významu na životné prostredie (písm. c/). 16. Podľa § 3 ods. 1, ods. 4 SP správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností (ods. 1). Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb (ods. 4). 17. Podľa § 32 ods. 1, ods. 2 SP správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania (ods. 1). Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán (ods. 2). 18. Podľa § 14 ods. 1 písm. j/ zákona č. 79/2015 Z.z. držiteľ odpadu je povinný zabezpečiť odpad pred prístupom medveďa hnedého (Ursus arctos) v ustanovených oblastiach [§ 105 ods. 3 písm. q)]. 19. Podľa § 105 ods. 3 písm. q/ zákona č. 79/2015 Z.z. všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo, ustanoví vymedzenie lokalít výskytu medveďa hnedého, na ktoré sa vzťahuje povinnosť zabezpečiť odpad osobitným spôsobom a podrobnosti o spôsobe zabezpečenia odpadu. 20. Podľa § 18 vyhlášky č. 371/2015 Z.z. povinnosť zabezpečiť odpad pred prístupom medveďa hnedého sa vzťahuje na držiteľov odpadu v územiach ustanovených v prílohe č. 19 (ods. 1). Povinnosť podľa odseku 1 sa vzťahuje na zmesový komunálny odpad a biologicky rozložiteľný kuchynský a reštauračný odpad (ods. 2). Odpad pred prístupom medveďa hnedého sa zabezpečí tak, že (a) zberná nádoba na odpad sa umiestni do uzatvoreného priestoru, ktorý nie je voľne prístupný, (b) na zber odpadu sa použije uzamykateľná zberná nádoba alebo (c) na zber odpadu sa použije zberná nádoba, ktorej spôsob uzatvorenia znemožňuje prístup medveďovi hnedému k odpadu (ods. 3). 21. Podľa prílohy č. 19 k vyhláške č. 371/2015 Z.z. v časti Banskobystrický kraj, okres Brezno, územia a ich časti, v ktorých je držiteľ odpadu povinný zabezpečiť odpad pred prístupom medveďa hnedého, sú Brezno - celé územie obce okrem zastavaného územia obce a zastavené územie obce v časti Halny, Banisko a Breznianska Skalka (bod 29), Bystrá - celé územie obce (bod 30), Dolná Lehota - celé územie obce okrem zastavaného územia obce a zastavané územie obce v časti Krpáčovo (bod 32), Horná Lehota - celé územie obce okrem zastavaného územia obce a zastavané územie obce v časti Krpáčovo (bod 34), Valaská - celé územie obce okrem zastavaného územia obce a zastavané územie obce v časti Stará Valaská a Piesok (bod 48). VI. Posúdenie veci správnym súdom 22. Predmetom preskúmavania je v predmetnej právnej veci rozhodnutie ministra životného prostredia SR č. 7422/2018-9.2 (20/2018-rozkl.) zo dňa 13.7.2018, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Ministerstva životného prostredia SR č. 4862/2018-6.3 zo dňa 24.4.2018 o povolení výnimky usmrtiť jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Richtárovo, držať ho a prepravovať. 23. Pre povolenie výnimky usmrtiť chráneného živočícha musia byť podľa § 40 ods. 2, ods. 3 písm. b/, písm. c/ zákona č. 543/2002 Z.z. kumulatívne splnené nasledovné podmienky: a. musí ísť o odôvodnený prípad povolenia výnimky, b. neexistuje iná ekonomicky a technicky zrealizovateľná alternatíva, c. výnimka neohrozí zabezpečenie priaznivého stavu ochrany populácie chráneného živočícha v jeho prirodzenom areáli. Ak nie je splnená čo len jedna z uvedených podmienok, orgán ochrany prírody nemôže povoliť výnimku na usmrtenie chráneného živočícha. 24. Žalovaný odôvodňoval prvú podmienku na povolenie výnimky podľa § 40 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z. synantropnými jedincami medveďa hnedého hľadajúcimi potravu v blízkosti ľudských sídel a útočiacimi na človeka najmä v rekreačnej oblasti Krpáčovo a Tále a na golfovom ihrisku. Tento dôvod povolenia výnimky podložil stanoviskom ŠOP SR a Správy NAPANT. Prvá podmienka vyplývajúca z § 40 ods. 3 písm. c/ zákona č. 543/2002 Z.z. zameraná na ochranu verejného zdravia a verejnej bezpečnosti ľudí je tak splnená. 25. Inú alternatívu riešenia (§ 40 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z.) žalovaný videl v možnom umiestnení jedincov medveďa hnedého v zoologických záhradách na území SR, ktoré ponúkanú možnosť podľa jeho slov odmietli pre naplnený stav týchto jedincov. V administratívnom spise sa však nenachádza žiadna zmienka o tom, žeby žalovaný žiadal konkrétne zoologické záhrady na Slovensku o vyjadrenie záujmu alebo nezáujmu o umiestnenie jedincov medveďa hnedého, a ani odpovede slovenských zoologických záhrad. Ak žalovaný tvrdí, že zoznam zoologických záhrad vedie priebežne a priebežne sa (telefonicky) informuje, či by v niektorej z nich mohli byť v prípade potreby umiestnené jedince medveďa hnedého, nepreukazuje to žiadnym dôkazom založeným v administratívnom spise (napríklad spracovaním podkladov o stave medveďov hnedých v slovenských zoologických záhradách ku konkrétnemu dňu alebo úradným záznamom zachytávajúcim proces zisťovania záujmu konkrétnych zoologických záhrad o umiestnenie medveďa hnedého a ich odpovede s minimálnym uvedením označenia zoologickej záhrady, jej zodpovedného zamestnanca, ktorý sa k ponuke žalovaného vyjadril, a dátum dopytu). Z rozhodnutí žalovaného nevyplýva, žeby sa reálne zaoberal inou možnosťou riešenia problematických jedincov; podľa jeho slov je jediným riešením v tejto situácii usmrtenie medveďa hnedého. Dôležitým faktorom zdôrazňujúcim nedostatočne zistený skutkový stav žalovaným je aj oblasť, v ktorej malo dochádzať k stretu medveďa a človeka - ide o rekreačnú oblasť Krpáčovo a Tále s tým, že žalovaný povolil výnimku v katastrálnom území Horná Lehota (Paľkov vŕšok - Vydrová a Veľká Riavka). Podľa prílohy č. 19 k vyhláške č. 371/2015 Z.z. a jej bodov 32 a 34 sú práve lokality Horná Lehota aj Krpáčovo (ktoré patrí do oblasti Hornej Lehoty aj Dolnej Lehoty) obcami, ktoré sú povinné zabezpečiť odpad pred prístupom medveďa hnedého spôsobom uvedeným v § 18 vyhlášky č. 371/2015 Z.z. Uvedená povinnosť obcí vyplýva rovnako aj z § 14 ods. 1 písm. j/ zákona č. 79/2015 Z.z. a je potrebné ju považovať za jedno z preventívnych opatrení na zamedzenie prenikania medveďa hnedého do ľudských sídel, kde si hľadajú antropickú potravu. Žalovaný sa skúmaniu dodržiavania povinností vyplývajúcich z § 14 ods. 1 písm. j/ zákona č. 79/2015 Z.z. a § 18 vyhlášky č. 371/2015 Z.z. obcami Horná Lehota a Dolná Lehota, kam patrí aj Krpáčovo a ktoré spolu tvoria poľovný revír Richtárovo (do poľovného revíra patria okrem spomínaných lokalít aj Brezno, Podbrezová, Bystrá a Valaská), absolútne vyhol a svoj postup vôbec neodôvodnil. 26. Vzhľadom na uvedené okolnosti správny súd nemôže konštatovať, žeby žalovaný dostatočne preveril existenciu inej ekonomicky a technicky zrealizovateľnej alternatívy riešenia stavu jedincov medveďa hnedého v poľovnom revíri Richtárovo ako je ich usmrtenie. Usmrtenie chráneného živočícha môže byť vždy až poslednou možnosťou prichádzajúcou do úvahy, ak všetky predchádzajúce a miernejšie alternatívy sú nereálne alebo nerealizovateľné; za tým účelom však musí orgán verejnej správy dostatočne zistiť skutkový stav veci, čo sa v tejto veci nestalo. 27. Tretiu podmienku na udelenie výnimky žalovaný odôvodňoval zvyšujúcim sa stavom populácie medveďa hnedého. V prvostupňovom ani druhostupňovom rozhodnutí však nie sú uvedené žiadne konkrétne údaje o stave medveďov hnedých v poľovnom revíri Richtárovo, len odkaz na Program starostlivosti o medveďa hnedého (ursus arctos) na Slovensku z novembra 2016 vypracovaný ŠOP SR. Na území Slovenska sa podľa tohto dokumentu vyskytuje 1020-1490 medveďov hnedých a predpokladá sa vzostupná tendencia ich počtu. Chýba však zmienka o tom, či je možné zistiť stav populácie v dotknutom poľovnom revíri Richtárovo a ak áno, koľko jedincov sa v tomto poľovnom revíri nachádza, s akou tendenciou ich výskytu (zostupná, vzostupná), koľko synantropných jedincov sa tu vyskytuje (odhadom) a následky ich konania. Žalovaný sa dostatočne nevysporiadal ani s argumentom žalobcu o všeobecných záveroch týkajúcich sa jedincov medveďa hnedého v inej oblasti (TANAP) - podľa názoru správneho súdu nestačí len všeobecné tvrdenie žalovaného, že ide o inú lokalitu, najmä ak ide o všeobecné informácie o pohybe medveďa hnedého; ak žalovaný nemieni postupovať podľa údajov z TANAPu, je potrebné, aby svoj záver aj dostatočne odôvodnil. Z uvedeného dôvodu nemožno konštatovať ani splnenie tretej kumulatívnej podmienky na povolenie výnimky na usmrtenie jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Richtárovo. 28. Na margo veci v tejto časti správny súd dopĺňa, že hoci z praktického hľadiska môže ísť o náročnú činnosť, synantropný jedinec medveďa hnedého sa vyznačuje jeho nebezpečnosťou pre človeka (napadnutie človeka, ohrozovanie človeka, vyhľadávanie potravy v blízkosti ľudských sídel). Preto je prísne špecifikovaný jedinec medveďa hnedého, ktorý sa má usmrtiť na základe povolenej výnimky, nevyhnutnou a logickou podmienkou rozhodnutia o povolení výnimky. Usmrtením náhodného jedinca medveďa hnedého na základe povolenej výnimky, ktorý nemusí vykazovať znaky nebezpečenstva pre človeka, sa tak problém so synantropným jedincom nerieši. Za tým účelom je potrebné v maximálnej možnej miere určiť defektného jedinca medveďa hnedého, ktorý má byť usmrtený, a jeho charakteristiku pretaviť do rozhodnutia podľa § 40 zákona č. 543/2002 Z.z. Napokon, v napadnutom rozhodnutí žalovaný tvrdí, že po ôsmich kolíziách bol dňa 22.8.2017 v danej oblasti ulovený jeden jedinec medveďa hnedého. No v septembri až novembri 2017 bolo zistených šesť nových prienikov do chatovej oblasti a na golfové ihrisko a tri nebezpečné situácie spôsobené minimálne dvoma mladými jedincami. Žalovaný sa však nevysporiadal s tým, či išlo o medveďa, ktorý spôsoboval škody a požíval antropickú stravu, alebo či išlo o náhodného medveďa, ktorý škody nespôsoboval. Žalovaný neuviedol ani spôsob identifikácie uloveného medveďa v prípadnom predchádzajúcom rozhodnutí a či ulovený jedinec spĺňal tieto charakteristické znaky. Inými slovami, ani predchádzajúce ulovenie (žalobca tvrdí, že usmrtenie) jedného medveďa hnedého dňa 22.8.2017 situáciu nevyriešilo. Pri opakovaní rovnakých situácií s medveďom hnedým na identickej lokalite je o to viac žiaduce zisťovať, či obce Horná Lehota a Dolná Lehota (Krpáčovo) dôsledne plnia svoju povinnosť vyplývajúcu z § 14 ods. 1 písm. j/ zákona č. 79/2015 Z.z. a § 18 vyhlášky č. 371/2015 Z.z., tak aby predchádzali vnikaniu medveďa hnedého na ich územie zlákanému ľahko prístupnou antropickou stravou. Označenie tejto námietky žalobcu za absurdnú, tak ako to urobil žalovaný vo vyjadrení k žalobe, nie je namieste. Práve naopak, jej objasnenie je nevyhnutným podkladom rozhodnutia v predmetnej právnej veci. 29. Správny súd sa stotožňuje aj s právnym názorom Najvyššieho súdu SR vysloveným v rozsudku sp.zn. 6Sžk/12/2019 zo dňa 3.9.2019: „problematický jedinec medveďa, ktorý ohrozuje zdravie a život ľudí a spôsobuje závažné škody na úrode a ovocných stromoch, resp. hrozí, že ich bude spôsobovať a ohrozovať zdravie a bezpečnosť ľud,í nebol identifikovaný tak, aby bolo jednoznačne preukázané, že výnimka, povolenie na odstrel, sa udeľuje na odstrel konkrétneho alebo konkrétnych problematických jedincov. Zdôvodnenie rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového správneho rozhodnutia je všeobecné, podľa názoru kasačného súdu aplikovateľné skoro na každý prípad udelenia výnimky, z dôvodu vzniku škôd spôsobených medveďom v predchádzajúcom období (rokoch) a ohrozovaní bezpečnosti a zdravia ľudí pri vizuálnom strete človeka s medveďom. Správne orgány pri rozhodovaní o udelení výnimky nevychádzali zo skutočnosti, že odstrel sa týka jedinca v konkrétnom chránenom území, ktorý ohrozuje bezpečnosť a zdravie ľudí a spôsobuje závažné škody na úrode ako aj ovocných stromoch a je reálny predpoklad, že v tom bude pokračovať, čo je podľa názoru kasačného súdu jediným reálnym východiskom pre aplikáciu § 40 ods. 3 písm. b/, c/ zákona č. 543/2002 Z.z., a to bez ohľadu na rozsah premnoženia medveďov a nutnosť ich regulácie. (...)Účelom zákona o ochrane prírody č. 543/2002 je chrániť prírodu a chrániť aj jednotlivé živočíšne druhy. Preto v § 35 zákonodarca upravil status chráneného živočícha a v § 40 striktne vymedzil prísne podmienky výnimky z podmienok ochrany chránených živočíchov. Už z gramatického výrazu „výnimka“ treba vo vzťahu k povoleniu odstrelu chráneného živočícha medveďa hnedého - živej bytosti, nie veci, vychádzať ako udelenie niečoho výnimočného z pravidla, a to za prísnej aplikácie zákonných ustanovení, ktoré zákonodarca upravil. Udelenie výnimky na odstrel postupom podľa § 40 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z.z. musí byť adresné, vychádzať z konkrétnych skutkových okolností, ktorými žiadateľ preukazuje podmienky pre udelenie výnimky. Riadne zistenie skutkového stavu a presné nezameniteľné vymedzenie skutkových okolnosti sú premisou pre aplikáciu uvedených zákonných ustanovení upravujúcich povolenie výnimky z podmienok ochrany chránených živočíchov. Len takýmto postupom môžu správne orgány, v súlade so zákonom, posúdiť či sú splnené zákonné predpoklady výnimočnej skutkovej situácie na povolenie výnimky. Vydanie výnimky na odstrel medveďa je bezpochyby výnimočnou situáciou, a to nielen z dôvodu, že medveď je živá bytosť, nie vec, ale je predovšetkým zákonom chráneným živočíchom a bezpochyby predstavuje jednu zo zložiek nášho prírodného bohatstva. Kasačný súd nesúhlasí s názorom žalovaného, že udelenie výnimky na odstrel medveďa („bez adresného označenia jedinca“ pozn. kasačného súdu) je podľa dôvodov rozhodnutia žalovaného, rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu riešením preventívneho charakteru (str. 4 prvý odsek, posledná veta prvostupňového správneho rozhodnutia) čo je v úplnom rozpore s účelom a zmyslom ust. § 40 zákona č. 543/2002 Z.z., keď odstrel medveďa len z dôvodu, že sa medvede množia a premnožujú a ocitajú sa pri ľudských obydliach a poľnohospodárskej pôde a môžu spôsobiť závažné škody na úrode a ovocných stromoch (ktoré spôsobujú nielen medvede, ale aj iná zver a škody spôsobujú aj živelné udalosti, záplavy, sucho a pod.), samo o sebe nemôže napĺňať ust. § 40 ods. 3písm. b/, c/ zákona č. 543/2002 Z.z. naviac keď zákonodarca pri udelení výnimky vyžaduje preukázanie závažných škôd, čo predpokladá konkrétne skutkové okolnosti, kedy jedince/jedinec/živočích spôsobuje závažné škody a reálne hrozí, že bude v spôsobovaní závažných škôd pokračovať a v preukazovaní situácie, keď kontakt človeka s jedincom skutočne vytvára reálnu situáciu, ktorá ohrozuje život a zdravie obyvateľov, resp. je reálny predpoklad tohto ohrozenia. Akékoľvek pozorovanie medveďa obyvateľstvom mimo lesa nie je možné bez ďalšieho (existencie konkrétnych skutkových okolností) považovať za situáciu, ktorá vyžaduje ochranu zdravia, bezpečnosti a udelenie výnimky podľa § 40 ods. 3 b/, c/ zákona č. 543/2002 Z.z. Je všeobecnej znalou skutočnosťou, že každoročne pribúdajú na území Slovenskej republiky „holiny“ v našich lesných porastoch, rozširuje sa priemyselná a iná výstavba v miestach, kde by udeľovanie povolenia na ich výstavbu v minulosti bolo nemysliteľné, zber lesných plodov sa stáva podnikaním a neslúži bežnej osobnej spotrebe, nezabezpečuje sa prirodzené kosenie a iné. Všetky tieto negatívne skutočnosti ako aj iné skutočnosti každoročne pokračujú, ba sa zintenzívňujú, v dôsledku čoho existujúce teritórium pre život medveďov a inej zveri, ktoré tu boli storočia ak nie tisícročia, sa zmenšuje, nehovoriac o zásahoch obyvateľstva výstavbou a prevádzkovaním budov priamo v lesných porastoch, často aj v chránených územiach, obťažovanie zveri hlukom, výstavbou, prevádzkou budov, dopravných prostriedkov, rozmachom turizmu a často aj bezohľadným ľudským správaním. Všetky tieto skutočnosti aj iné sú faktorom, ktorý narúša prirodzený život nielen tohto chráneného živočícha v jeho prirodzenom prostredí, v dôsledku čoho tento chránený živočích každoročne prichádza o rozsah svojho prirodzeného teritória a v tejto súvislosti aj o rozsah jeho potravinových zdrojov, ktoré mu boli v minulosti k dispozícii. Preto je potrebné, aby sa „kompetentní“ podieľali na odstraňovaní príčin výskytu medveďa v blízkosti ľudských obydlí a poľnohospodárskej pôde a svojím prístupom riešili príčiny tohto stavu. Odstrel medveďa je len posledným spôsobom riešenia situácie, keď zlyhávajú všetky ostatné vhodné a dostupné opatrenia, označovanie medveďov, umiestnenie do iných lokalít, monitorovanie ich pohybu a eliminovanie ich pohybu v problematických oblastiach pre človeka, chránené odpadky a ich umiestňovanie, neprikrmovanie v blízkosti ľudských obydlí a poľnohospodárskej pôdy, ochrana majú dbať o to, aby prirodzené teritórium pôsobenia medveďov sa každoročne poľnohospodárskej pôdy a úrody elektrickými ohradníkmi a inými opatreniami, plašenie zveri ako aj výchova k zodpovednosti človeka, správanie sa k chránenému živočíchovi a prírode. Všetky tieto opatrenia, aj iné, by mali eliminovať riziko stretu človeka s medveďom a vznik závažných škôd na poľnohospodárskej pôde, úrodách a ovocných stromoch. Migračné územie medveďa je rozsiahle teritórium v rozsahu 40 000 - 50 000 hektárov, presahuje územia dvoch, ale aj viacerých štátov bežne, Slovenska - Poľska, Slovenska - Poľska - Ukrajiny, dokonca Slovenska - Poľska - Ukrajiny - Maďarska. Kontakt človeka s medveďom mimo jeho prirodzeného teritória bol aj v minulosti, aj na území Slovenskej republiky. Vyspelé ekonomiky, napr. Kanada, považujú denný kontakt človeka s medveďom pri svojich obydliach za úplný bežný bez toho, aby túto situáciu pravidelne riešili odstrelom jedincov. Aj v tomto smere je možné získať skúsenosti a aplikovať zaužívané a osvedčené postupy.“ Správny súd opakuje, že žalovaný sa zákonným spôsobom nevysporiadal s prevenciou a ani len nepomenoval príčiny vnikania medveďa hnedého do predmetnej lokality, vôbec nenavrhol riešenie takej príčiny a rozhodol len o usmrtení jedného jedinca medveďa hnedého, ktoré môže byť až poslednou možnosťou, keď všetky ostatné spôsoby riešenia zlyhali. Inými slovami, žalovaný napadnutými rozhodnutiami vyriešil len následok, nie príčinu výskytu medveďa hnedého v rekreačnej oblasti a na golfovom ihrisku, čo je neprípustné. 30. Správny súd považuje za potrebné tiež uviesť, že osobitná (rozkladová) komisia má len poradnú funkciu a nie je kompetentná o rozklade rozhodnúť, môže predkladať len stanoviská k rozkladu, ktoré minister môže, ale aj nemusí akceptovať. V tejto súvislosti nemožno opomenúť ďalší formálny nedostatok žalobou napadnutého rozhodnutia, keď v odôvodňovaní druhostupňového rozhodnutia sa uvádza výlučne právny názor osobitnej (rozkladovej) komisie, ktorá však má len poradnú funkciu, no názor ministra ako kompetentného a funkčné príslušného orgánu podľa § 61 ods. 2 SP prakticky absentuje. Na prvý pohľad sa tento dôvod zrušenia rozhodnutia žalovaného môže javiť ako formalistický, no súvisí s funkčnou príslušnosťou orgánu rozhodujúceho o rozklade a jeho vyhodnotením skutkového a právneho stavu veci, ktorý v predmetnej veci chýba. Nemožno to zhojiť jedinou (poslednou) vetou odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, podľa ktorej minister konštatoval, že bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia. Význam slova „konštatovať“ nevedie k výslovnému súhlasu s predchádzajúcim stanoviskom poradnej osobitnej rozkladovej komisie - Krátky slovník slovenského jazyka definuje pojem „konštatovať“ ako hovoriť, povedať a nie ako jednoznačný súhlas. Uvedenie názoru poradného orgánu ministra je v rozhodnutí relevantný len v prípade, ak by sa minister odklonil od právneho názoru jeho poradného orgánu a poskytol by argumenty, pre ktoré tak urobil. V predmetnej veci však o tento prípad nejde, preto nebol daný dôvod na uvedenie záverov osobitnej komisie, ale mal byť uvedený výlučne názor ministra ako funkčne príslušného orgánu na rozhodnutie o podanom rozklade. Uvedený nedostatok spôsobuje nezrozumiteľnosť rozhodnutia v tom smere, či svoj právny názor prezentuje minister alebo osobitná (rozkladová) komisia ako orgán rozhodujúci o rozklade. 31. Vychádzajúc z uvedených skutočností, citovaných právnych predpisov správny súd dospel k záveru, že žalovaný - druhostupňový orgán verejnej správy - nedostatočne zistil skutkový stav veci, čo bránilo riadnemu posúdeniu veci; ide o dôvod na zrušenie jeho rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. e/ SSP a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 3 písm. a/ SSP. 32. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu § 191 ods. 6 SSP). V ďalšom konaní sa orgán verejnej správy zameria na riadne zistenie skutkového stavu a právne posúdenie veci v intenciách tohto rozsudku, svoje rozhodnutie náležite odôvodní v zmysle ustanovenia § 47 SP a uvedie názor funkčne príslušného orgánu verejnej správy na rozhodnutie o rozklade (ministra) a nie jeho poradného orgánu, pokiaľ sa s ním stotožní. V napadnutom rozhodnutí sa uvedie názor poradného orgánu ministra len v tom prípade, ak sa minister od neho odkloní a tento odklon aj náležite odôvodní. 33. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 SSP a úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči neúspešnému žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). Ďalšiemu účastníkovi správny súd nepriznal náhradu trov konania, pretože od neho nežiadal splnenie povinnosti, v dôsledku ktorej by mu vznikli v konaní pred správnym súdom trovy (§ 169 SSP). 34. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jeden mesiac od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).