Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/155/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018201333 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Peťovská PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1018201333.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a členiek senátu JUDr. Evy Fulcovej a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobcu: Lesoochranárske zoskupenie VLK, občianske združenie, so sídlom 082 13 Tulčík 310, IČO: 31 303 862, právne zastúpený advokátkou: JUDr. Iveta Rajtáková, so sídlom Štúrova 20, 042 83 Košice, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, so sídlom Námestie Ľ. Štúra 1, 812 35 Bratislava, za účasti: Poľovnícka organizácia KALAMÁRKA, so sídlom Detva 612, 962 12 Detva, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 7231/2018-9.2 (17/2018-rozkl.) zo dňa 13.07.2018, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 7231/2018-9.2 (17/2018-rozkl.) zo dňa 13.07.2018 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi súd p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. Ďalšiemu účastníkovi konania súd náhradu trov konania voči žalovanému n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Žiadosťou zo dňa 31.01.2018 doručenou na Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej aj „ministerstvo“) dňa 01.02.2018 požiadala Poľovnícka organizácia KALAMÁRKA so sídlom Detva 612, IČO: 42 370 442 (ďalej aj len „žiadateľ“) o povolenie výnimky zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o ochrane prírody“ alebo „ZOPK“) spočívajúcej v usmrtení piatich jedincov medveďa hnedého v poľovnom revíri Spoločný poľovný revír č. 10, Kalamárka Detva, v záujme ochrany zdravia a bezpečnosti obyvateľov a z dôvodu prenikania medveďov do blízkosti ľudských sídiel v danom revíri a z dôvodu škôd spôsobených medveďmi, najmä na poľnohospodárskych plodinách a včelstvách. 2. Svoju účasť v predmetnom konaní oznámilo v zákonnej lehote listom zo dňa 26.03.2018 doručeným ministerstvu dňa 29.03.2018 Lesoochranárske zoskupenie VLK, občianske združenie, so sídlom 082 13 Tulčík 310, IČO: 31 303 862 (ďalej aj len „LZ VLK“). 3. Ministerstvo listom č. 3478/2018-6.3 zo dňa 02.02.2018 požiadalo Štátnu ochranu prírody Slovenskej republiky (ďalej aj len „ŠOP SR“) o stanovisko k žiadosti žiadateľa o povolenie výnimky z podmienok ochrany chráneného druhu živočícha - usmrtenie piatich jedincov medveďa hnedého. 4. ŠOP SR listom č. ŠOP SR/243/003/2018 zo dňa 13.03.2018 k žiadosti žiadateľa o povolenie výnimky z podmienok ochrany medveďa hnedého zaslalo ministerstvu formulár vypracovaný Správou Chránenej krajinnej oblasti Poľana (ďalej len „Správa CHKO Poľana“) a vo svojom stanovisku navrhla povoliť výnimku na usmrtenie dvoch jedincov medveďa hnedého s tým, že zhodnotením kumulovaného vplyvu výnimky nedôjde k významnému vplyvu na populáciu medveďa hnedého v území európskeho významu SKUEV 0045 KOPA, v blízkosti ktorého povolenie požadovanej výnimky odporučila. 5. Správa CHKO Poľana (organizačná zložka ŠOP SR) k návrhu na povolenie výnimky uviedla, že Spoločný poľovný revír č. 10, Kalamárka, Detva sa nachádza na území s 1. až 4. stupňom ochrany, zasahuje do území v sústave NATURA 2000 (SKUEV 0045 KOPA, SKUEV 0248 Močidlianska skala, SKUEV 0400 Detviansky potok), pričom v SKUEV 0045 KOPA je predmetom ochrany aj medveď hnedý. V roku 2016 boli v predmetnom poľovnom revíri zaznamenané škody spôsobené medveďom hnedým, a to: poškodenie kurína v časti Lom - Spúšťanka a usmrtenie osem kusov sliepok (dňa 06.06.2016), poškodenie dreveného oplotenia s elektrickým ohradníkom a kočovného voza s včelami v lokalite Podhájno (28. a 29.07.2016), usmrtenie troch kusov oviec v lokalite Nemecká pri rodinnom dome (16.09.2016) a usmrtenie jedného kusa teľaťa v lokalite Skliarovo (01.10.2016). Poukázala ďalej, že v poľovnom revíri dochádza pravidelne ku škodám spôsobovaným medveďom hnedým. Za rok 2016 boli dňa 25.04.2016 šetrené škody na štyroch včelstvách, dňa 29.06.2016 škody na šiestich včelstvách a dňa 28.07.2017 škody na štyroch kusoch oviec. V roku 2017 došlo k poškodeniu dvoch úľov a zničeniu jednej včelej rodiny v časti Korytárky (p. Bobro dňa 19.05.2017), škody na jednom kuse ovce v lokalite Detva, Dolná Chrapková (p. Babic dňa 26.05.2017) a k škode na poľnohospodárskych plodinách - kukurici v k. ú. Dúbravky (PD Očová, dňa 04.09.2017). 6. Správa CHKO Poľana ďalej uviedla, že predmetná časť poľovníckeho revíru je v problematickej oblasti v súvislosti s opakovanými výskytmi medveďov v blízkosti ľudských obydlí, resp. v okrajových zastavaných častiach intravilánu obce, pričom ide hlavne o rozptýlené osídlenie okrajovo aj Osada Iviny a pohyb medveďov je častý na poľnohospodárskej pôde. Vzhľadom na čoraz častejšie konflikty a pohyb medveďa v blízkosti rodinných domov, je potrebné túto situáciu riešiť, pričom povolenie odstrelu považuje Správa CHKO Poľana za riešenie, ktoré čiastočne rieši prevenciu - ide o povolenie len posiedky s tým, že táto bude realizovaná v najkonfliktnejších oblastiach s možnosťou operatívne zasiahnuť zo strany užívateľa poľovného revíru v prípade výskytu problematických jedincov v blízkosti intravilánu. Zároveň v stanovisku určila konkrétne podmienky odstrelu. 7. Ministerstvo listom č. 3478/2018-6.3 zo dňa 27.03.2018 účastníkom konania zaslalo „Oboznámenie sa s podkladmi rozhodnutia a k spôsobu ich zistenia pred vydaním rozhodnutia“, na ktoré podalo svoje vyjadrenie LZ VLK listom doručeným ministerstvu dňa 12.04.2018. V liste uviedlo, že nesúhlasí s povolením požadovanej výnimky. Za jedinú možnosť povolenia výnimky z podmienok ochrany chráneného druhu považuje iba usmrcovanie medveďov spôsobujúcich opakované škody, alebo usmrcovanie medveďov synantropných, ohrozujúcich svojim správaním zdravie ľudí v lokalitách, v ktorých uplatňované preventívne opatrenia nie sú účinné. Usmrcovanie by malo byť tak realizované v dotknutom území najviac do vzdialenosti 500 m od zastaveného územia, resp. na miestach, kde medveď spôsobuje škody, pretože len tak je možné zabezpečiť adresnosť lovu jedinca, ktorý škodu spôsobuje alebo ohrozuje zdravie a bezpečnosť ľudí. 8. Nakoľko sa jedná o chránený druh živočícha, LZ VLK navrhlo, aby pred rozhodnutím správny orgán vyhodnotil realizáciu preventívnych opatrení a toto hodnotenie aby bolo súčasťou odôvodnenia rozhodnutia. Zdôraznilo, že usmrcovanie medveďov bez zrealizovania preventívnych opatrení príčiny zdržiavania sa medveďov v blízkosti ľudí, ktorou je nachádzanie ľahko dostupnej potravy, nerieši. Ďalej LZ VLK namietalo, že ŠOP SR sa vo svojom stanovisku nezaoberala vplyvom vnadísk/krmovísk na správanie medveďov v miestach ich pôsobnosti, ani neuviedla ich lokalizáciu, počet či súvislosť s problémovými stretnutiami. 9. Žiadateľ sa k podkladom rozhodnutia vyjadril listom zo dňa 05.04.2018, v ktorom uviedol, že rešpektuje stanovisko ŠOP SR zo dňa 13.03.2018, v ktorom je navrhnuté povoliť žiadateľovi výnimku na usmrtenie dvoch jedincov medveďa hnedého a ňou navrhnuté podmienky a zásady odchytu, resp. usmrtenia. 10. Ministerstvo rozhodnutím č. 3478/2018-6.3 zo dňa 19.04.2018 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) žiadateľovi povolilo výnimku zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. b/ a e/ ZOPK - usmrtiť dvoch jedincov medveďa hnedého v poľovnom revíri Spoločný revír č. 10 Kalamárka, Detva, držať ich a prepravovať a súčasne nepovolilo výnimku zo zákazu ustanoveného v § 35 ods. 1 písm. b/ ZOPK, čiže nepovolilo mu usmrtiť troch jedincov medveďa hnedého. 11. Lesoochranárske zoskupenie VLK podalo proti rozhodnutiu ministerstva v zákonnej lehote rozklad, ktorým sa domáhalo, aby Minister životného prostredia SR napadnuté rozhodnutie zrušil. V rozklade namietalo, že rozhodnutie nebolo vydané v súlade so zákonom a povolené usmrtenie medveďa nemožno považovať za ochranné opatrenie zabraňujúce vzniku škodlivého účinku a za riešenie preventívneho charakteru v záujme ochrany zdravia a bezpečnosti obyvateľov. 12. Ďalej LZ VLK vytýkalo napadnutému rozhodnutiu nepreskúmateľnosť, pretože v rozhodnutí správny orgán nevysvetlil, prečo stanovil, že má byť usmrtený jeden jedinec medveďa hmotnosti do 100 kg alebo taký, šírka prednej laby ktorého nepresiahne 12 cm a zadnej laby 21 cm a jeden jedinec medveďa hmotnosti do 150 kg alebo taký, šírka prednej laby ktorého nepresiahne 13 cm a zadnej laby 22 cm, a prečo usmrtenie jedincov spĺňajúcich tieto parametre možno pokladať za preventívne opatrenie, nakoľko z rozhodnutia nevyplýva, že by jedince s týmito parametrami spôsobili škodu a ohrozovali ľudí. Zároveň napadnuté rozhodnutie nerešpektuje Program starostlivosti o medveďa hnedého na Slovensku. Z rozhodnutia nie je ani známe, že by bola žiadosť posúdená postupom uvedeným v Programe starostlivosti o medveďa hnedého na Slovensku a teda komisiou pre ochranu manažment medveďa hnedého. Prvostupňový orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia ani neuviedol, akým spôsobom bol preskúmavaný rozsah dostupnosti potravy atraktívnej pre medvede na krmoviskách a vnadiskách zriadených v poľovnom revíri žiadateľa. Ignorovanie tejto skutočnosti pri rozhodovaní je podľa jeho názoru nepochopiteľné, aj z dôvodu uvedenom v napadnutom rozhodnutí, podľa ktorého na to, aby sa predišlo stretom medveďov s ľuďmi, je podľa názoru ministerstva potrebné udržiavať populáciu medveďa v takom množstve a na takom areáli, aby nedochádzalo k jeho rozširovaniu tam, kde nie je dostatok prirodzenej potravy a kde je omnoho väčšia ponuka potravy medveďa z umelých zdrojov. Prítomnosť krmovísk a vnadísk s potravou atraktívnou pre medvede umelo zvyšuje úživnosť prostredia a tým spôsobuje návyk na umelé antropogénne zdroje potravy. Samotná ŠOP SR vo svojom stanovisku neuviedla, či sa vnadiská a krmoviská s potravou atraktívnou pre medvede nachádzajú v revíri žiadateľa i mimo obdobia núdze a správny orgán to v rámci rozhodovania ani neskúmal. 13. Prvostupňový orgán neskúmal ani súvislosť medzi dokrmovaním medveďov a ich početnosťou a nezaujímal sa ani o preventívne opatrenia zamerané na to, aby škody nevznikli alebo medvede neprenikali do blízkosti ľudských sídiel. Nakoľko sa jedná o chránený druh živočícha, LZ VLK žiadalo, aby pred rozhodnutím správny orgán vyhodnotil realizáciu preventívnych opatrení a toto hodnotenie aby bolo súčasťou odôvodnenia rozhodnutia. Zároveň LZ VLK tvrdí, že v konaní nebolo preukázané, že výnimka neohrozí zabezpečenie priaznivého stavu ochrany populácie dotknutého druhu v jeho prirodzenom areáli. Udeľovanie výnimiek na usmrcovanie v miestach, v ktorých nie sú uplatňované preventívne opatrenia, nemožno považovať za zabezpečovanie priaznivého stavu ochrany populácie. Umelé zdroje potravy predstavujú medzičlánok smerujúci k postupnej synantropizácii medveďov, čo priamo ohrozuje zabezpečenie priaznivého stavu ochrany populácie medveďa hnedého. Návrhom na usmrcovanie konkrétnych medveďov vykazujúcich známky synantropizácie a straty plachosti pred ľuďmi sa správny orgán nezaoberal a nevysporiadal sa s ním. Usmrtenie náhodne vybraných medveďov spĺňajúcich parametre uvedené v podmienkach rozhodnutia, na rozdiel od preventívnych opatrení, nerieši predchádzanie vzniku v konfliktných situáciách a ich opakovanie v budúcnosti. Kritérium pre odstrel je preto splnenie určených parametrov, ktorých výber nie je v odôvodnení rozhodnutia zdôvodnený a ani nebolo preukázané, že medvede s týmito parametrami spôsobujú škody alebo ohrozujú ľudí. 14. Záverom LZ VLK zhrnulo, že rozhodnutie nebolo vydané na základe spoľahlivo zisteného stavu veci a pred vydaním rozhodnutia nebola vyhodnotená účelnosť povolenia výnimky na usmrtenie medveďa v spojitosti s reálnym vplyvom tohto usmrtenia na zníženie rizika vzniku konfliktných situácií. Z uvedeného dôvodu žiadalo LZ VLK napadnuté rozhodnutie zrušiť. 15. Ministerstvo o podanom rozklade účastníkov konania upovedomilo listom č. 3478/2018-6.3 zo dňa 14.05.2018. 16. Žiadateľ sa k predloženému rozkladu vyjadril listom zo dňa 20.05.2018 doručeným ministerstvu dňa 23.05.2018, v ktorom uviedol, že podanému rozkladu navrhuje nevyhovieť z dôvodov, ktoré bližšie argumentoval. 17. Ministerstvo rozklad a napadnuté rozhodnutie spolu so spisovým materiálom predložilo druhostupňovému orgánu dňa 23.05.2018. Po preskúmaní prvostupňového rozhodnutia Osobitná komisia ministra životného prostredia SR pre konanie vo veciach rozkladov (ďalej len „osobitná komisia“) zaujala svoje stanovisko k námietkam a rozklad navrhla zamietnuť. Minister životného prostredia stotožňujúc sa s návrhom osobitnej komisie rozhodnutím č. 7231/2018-9.2 (17/2018-rozkl.) dňa 13.07.2018 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie žalovaného“) rozklad zamietol a rozhodnutie ministerstva č. 3478/2018-6.3 zo dňa 19.04.2018 potvrdil. 18. V odôvodnení rozhodnutia odkázal v celom rozsahu na stanovisko osobitnej komisie, ktoré zároveň aj uviedol v rozhodnutí vo vzťahu k jednotlivým námietkam tvoriacim obsah rozkladu uviedol. Sám skonštatoval, že v správnom konaní bolo jednoznačne preukázané splnenie podmienok na povolenie výnimky podľa § 40 ods. 3 písm. b/ a c/ ZOPK a že napadnuté rozhodnutie jasne a zrozumiteľne zdôvodnilo všetky právne a skutkové relevantné otázky súvisiace s predmetom konania a v zmysle platnej právnej úpravy stanovilo podmienky výkonu povolenej výnimky, napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky zákonom vyžadované náležitosti a vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci a postupom ministerstva v danom konaní nedošlo k porušeniu práv žiadneho účastníka konania. II. Žaloba 19. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu s návrhom na ich zrušenie a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie. Nezákonnosť napadnutých rozhodnutí žalobca dôvodí nesprávnym právnym posúdením veci, zistením skutkového stavu orgánom verejnej správy nedostačujúcim na riadne posúdenie veci a že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnym spisom alebo v ňom nemá oporu. Z obsahu žaloby tiež vyplýva, že žalovaný dôvody svojho zamietajúceho rozhodnutia dostatočne neodôvodnil. 20. Za primárnu žalobca považuje námietku nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, ktorú uplatnil už v priebehu správneho konania. Tvrdí, že správnymi orgánmi nebolo zistené, či realizácia rozhodnutia o udelení výnimky, ktoré umožňuje usmrtenie dvoch jedincov medveďa hnedého, povedie k naplneniu cieľa, pre ktorý sa výnimka udeľuje. Žalobca v priebehu konania uvádzal, že nezistenie početnosti a lokalizácie existujúcich vnadísk v predmetnom poľovnom revíri je zásadným nedostatkom zisťovania skutočného stavu veci, keďže existencia vnadísk zásadne ovplyvňuje synantropizáciu medveďa hnedého a jeho závislosť na antropických zdrojoch potravy. Zdôrazňuje, že žiadateľovi bola udelená výnimka na usmrtenie medveďa hnedého v rámci regulačného lovu, pričom prvostupňovým rozhodnutím nebol identifikovaný konkrétny jedinec, ktorého usmrtením by sa naplnil cieľ udelenia výnimky, ale môže byť usmrtený náhodný jedinec, pričom k vylúčeniu synantropného medveďa z populácie nedôjde. 21. Žalobca poukazuje na konkrétne stanovisko odbornej organizácie ochrany prírody vyhodnocujúce efekt vnadenia na migráciu medveďov ako veľmi významný. Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí zaoberal aj touto námietkou, pričom sa s ňou vyrovnal tak, že uvedené stanovisko ŠOP SR sa týkalo inej lokality, pričom výskyt škôd spôsobený medveďmi a ohrozenie obyvateľov medveďmi nie sú na oboch lokalitách totožné. Žalovaný naviac na námietku žalobcu, spočívajúcu v tom, že prvostupňový orgán medzi podklady rozhodnutia nezahrnul zoznam preventívnych opatrení a zoznam krmovísk len skonštatoval, že správny poriadok nevyžaduje, aby správny orgán v priebehu správneho konania sám vytváral rozsiahle podklady rozhodnutia a dospel k záveru, že nebolo preukázané, žeby prenikanie medveďov malo súvislosť s prítomnosťou krmovísk/vnadísk. Takýto postup žalovaného nie je v súlade s jeho povinnosťou zistiť úplne a spoľahlivo skutočný stav veci. 22. Žalobca ďalej argumentuje, že správne orgány v konaní nespochybnili, že k prenikaniu medveďov do oblasti ľudských sídiel za ľahko dostupnou potravou dochádza. Žalovaný aj prvostupňový správny orgán, ale odmietali vykonať akékoľvek ďalšie dokazovanie týkajúce sa ďalších možných príčin zdržovania sa medveďov v predmetnom poľovnom revíri, konali tak v rozpore so svojou povinnosťou skutočný stav zistiť úplne a spoľahlivo. 23. Žalobca pripomenul, že žiadateľovi boli v priebehu troch rokov udelené opakované výnimky a bolo na ich základe usmrtených sedem medveďov. Ako je zrejmé z tvrdenia žiadateľa, situácia je prakticky rovnaká i napriek zrealizovaným výnimkám. Je teda zrejmé, že usmrcovanie medveďa hnedého bez realizácie účinných preventívnych opatrení, nie je spôsobilé naplniť cieľ predpokladaný zákonom. V tejto súvislosti poukázal na žalovanému známy Program starostlivosti o medveďa hnedého na Slovensku, s osobitným dôrazom na body 3.2.1.2, 3.2.1.3 a manažmentové opatrenia, ktoré z tohto dokumentu vyplývajú. Žalobca zastáva názor, že z Programu starostlivosti o medveďa hnedého na Slovensku vyplýva, že účinným opatrením na predchádzanie vzniku opakovaných škôd je odstránenie problémového jedinca z populácie. V predmetnej veci však nie je možné zistiť žiaden vzťah medzi usmrtením náhodne vybraného jedinca z populácie a prevenciou akýchkoľvek škôd, či zvýšením bezpečnosti obyvateľov. 24. Záverom žalobca poukázal na to, že poľovný revír sa nachádza v Území Európskeho významu KOPA, kde jedným z predmetov ochrany je aj medveď biely. Napriek tomu, že ŠOP SR konštatuje, že povolením výnimky nebude predmet ochrany ohrozený, takéto konštatovanie bez vyhodnotenia vplyvu doposiaľ zrealizovaných výnimiek (sedem usmrtených medveďov za tri roky) nie je dostatočné, zvlášť za situácie, kedy zo stanoviska ŠOP SR nevyplýva početnosť a štruktúra medvedej populácie v dotknutom území. III. Vyjadrenie žalovaného 25. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 17.04.2019 doručeným súdu dňa 23.04.2019 a po zhrnutí priebehu správneho konania a dôvodoch prvostupňového rozhodnutia k žalobe a žalobným námietkam uviedol, že tieto nepovažuje za dôvodné a žalobu navrhol podľa § 190 SSP v plnom rozsahu zamietnuť. 26. Žalovaný má za to, že napadnuté rozhodnutia vychádzajú zo spoľahlivo zisteného stavu veci, pričom správne orgány v konaní správne aplikovali príslušné ustanovenia ZOPK upravujúce podmienky pre povolenie výnimky z podmienok ochrany chránených druhov. Rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu ako aj rozhodnutie o rozklade zároveň obsahujú všetky náležitosti ustanovené v § 47 Správneho poriadku. Prvostupňový orgán náležite zistil skutkový stav veci, zaobstaral si všetky potrebné podklady pre vydanie rozhodnutia a preto žalovaný nepovažuje postup ministerstva za nesprávny a odôvodňujúci zrušenie alebo zmenu napadnutého rozhodnutia. 27. Bližšie a nad rámec svojho rozhodnutia sa žalovaný vyjadril k námietke týkajúcej sa strany 13 materiálu „Program starostlivosti o medveďa hnedého na Slovensku“, ktorý považuje za podklad pre činnosť a rozhodovanie orgánov ochrany prírody. Žalovaný uviedol, že v uvedenom dokumente je konštatované, že populácia medveďa hnedého je na území Slovenska bez ohrozenia a jej stav je priaznivý. Uvedenými údajmi o populácii medveďa hnedého na Slovensku sa podrobne zaoberal práve spomínaný materiál Program z novembra 2016, ktorý vypracovala ŠOP SR aj za účasti zástupcov LZ VLK ako spoluautorov. Ako je uvedené na str. 13 tohto materiálu, podľa výsledku najnovších genetických výskumov, ktorý je možné považovať za najpresnejší odhad veľkosti medvedej populácie na Slovensku, sa na území Slovenska vyskytuje počet 1020 až 1490 jedincov medveďov hnedých, pričom sa predpokladá, že počet medveďov bude ďalej stúpať. Z celkového odhadového počtu 8100 medveďov, ktoré materiál uvádza ako počet medveďov obývajúcich Karpaty na území Slovenska, Poľska, Rumunska a Ukrajiny, tak Slovensko obýva približne šestina celej karpatskej medvedej populácie, a to pri najmenšom územnom rozsahu Slovenska zo všetkých uvedených štátov (Karpatský oblúk na Slovensko zasahuje len 17,2 % svojej celkovej výmery). Už z tohto je zrejmé, že počet medvedej populácie na Slovensku je v súčasnosti životaschopný a že povolenie odôvodnenej výnimky z podmienok ochrany uvedeného chráneného druhu živočícha nespôsobuje pokles medvedej populácie. 28. Poľovnícka organizácia KALAMÁRKA Detva sa k žalobe vyjadrila podaním zo dňa 17.04.2019 doručeným súdu 24.04.2019 a správnu žalobu navrhla ako nedôvodnú zamietnuť v celom rozsahu. Vo svojom vyjadrení k žalobe bližšie uviedla dôvody, pre ktoré požiadala o vydanie výnimky poukazujúc na škody, ktoré boli jedincami medveďa spôsobované. Zdôraznila, že členovia PO KALAMÁRKA pri výkone práva poľovníctva a starostlivosti o poľovný revír pri kontakte s vlastníkmi a obhospodarovateľmi pozemkov začlenenými do poľovníckeho revíru upozorňujú na predchádzanie vzniku možných škôd a stretov obyvateľstva s medveďom hnedým, hlavne používaním elektrických oplôtkov s dostatočným výkonom (ochrana včelstiev, dobytka a plodín). Poľovný revír sa nachádza v oblasti s lazníckym osídlením, a preto nie je možné mať všetky ovocné stromy v záhradách, sadoch, malé políčka pšenice a ovsa atraktívne pre medvede, oplotené elektrickými ohradníkmi. Medvede na týchto miestach nachádzajú príležitosť potravy. Uvedené políčka sa na Detvianskych a Hriňovských lazoch nachádzajú už niekoľko desaťročí v nezmenenej podobe. V nedávnej minulosti cca 20 až 30 rokov naspäť sa medveď hnedý nepohyboval v lokalitách s terajším výskytom a poľovníci vykonávajúci výkon práva poľovníctva a obyvatelia sa s medveďom hnedým ani nestretávali. V dnešnej situácii sú strety s medveďmi na dennom poriadku (záhumnia, dvory, polia, ovocné sady a včelstvá). Už uvedené skutočnosti nasvedčujú faktu, že populácia medveďa hnedého prosperuje a narastajú jeho početné stavy. Podľa skutočne preukázaných škôd je zrejmé, že škody spôsobujú jedince všetkých vekových kategórií. Návrh „komplexného riešenia“ Lesoochranárskym združením VLK, a to konkrétne „Zákaz prikrmovania a vnadenia zvierat poľovníkmi minimálne 5 km od obývaných sídiel“ by znamenal, že v poľovnom revíri by nemohlo byť žiadne prikrmovacie a vnadiace zariadenie, čo by bolo v rozpore s § 35 vyhl. č. 344/2009 Z.z. LZ VLK nechce pripustiť, že medvedia populácia rastie a neuskutočňovaním lovu minimálne vo výške prírastku dochádza k neúmernému zvyšovaniu početnosti populácie medveďa hnedého. IV. Relevantné právne predpisy 29. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z., Správny súdny poriadok (ďalej aj len „SSP“), správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánu verejnej správy, opatrenie orgánu verejnej správy a iných zásahov orgánu verejnej správy, poskytujú ochranu pri nečinnosti orgánu verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 30. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy, alebo opatrení orgánu verejnej správy. 31. Podľa § 35 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny, chráneného živočícha je zakázané a) úmyselne odchytávať v jeho prirodzenom areáli, b) úmyselne zraňovať alebo usmrcovať v jeho prirodzenom areáli, c) úmyselne rušiť v jeho prirodzenom areáli, najmä v období hniezdenia, rozmnožovania, výchovy mláďat, zimného spánku alebo migrácie, d) medzidruhovo krížiť vrátane krížencov, e) držať, prepravovať, predávať, vymieňať alebo ponúkať na predaj alebo výmenu. 32. Podľa § 40 ods. 2 cit. zákona, orgán ochrany prírody môže povoliť výnimku z podmienok ochrany chránených druhov, vybraných druhov rastlín a vybraných druhov živočíchov, len ak neexistuje iná ekonomicky a technicky realizovateľná alternatíva a výnimka neohrozí zabezpečenie priaznivého stavu ochrany populácie dotknutého druhu v jeho prirodzenom areáli. 33. Podľa § 40 ods. 3 cit. zákona, výnimku podľa odseku 2 možno povoliť a) v záujme ochrany dotknutých druhov alebo ochrany prírodných biotopov, b) pri predchádzaní závažných škôd na úrode, hospodárskych zvieratách, lesoch, chove rýb, vodnom hospodárstve a ak sa výnimka nevzťahuje na druhy voľne žijúcich vtákov, aj pri predchádzaní závažných škôd na inom type majetku, c) v záujme verejného zdravia alebo verejnej bezpečnosti ľudí a ak sa výnimka nevzťahuje na druhy voľne žijúcich vtákov, aj v záujme iných nevyhnutných dôvodov vyššieho verejného záujmu vrátane tých, ktoré majú sociálny alebo hospodársky charakter a tých ktoré majú priaznivé dôsledky zásadného významu na životné prostredie, d) na účely výskumu a vzdelávania, obnovy populácie dotknutých druhov a ich navrátenia do biotopov alebo na ich pestovanie alebo chov v ľudskej opatere nevyhnutný na tieto účely, e) na odber, odchyt alebo držbu jedincov v malom počte za prísne kontrolovaných podmienok, na selektívnom základe a v obmedzenom rozsahu. 34. Podľa § 47 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. 35. Podľa § 47 ods. 3 cit. zákona, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 36. Podľa § 61 ods. 1 cit. zákona, proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy, vydanému v prvom stupni, možno podať na tomto orgáne v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia rozklad; včas podaný rozklad má odkladný účinok. 37. Podľa § 61 ods. 2 cit. zákona o rozklade rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie. Proti tomuto rozhodnutiu sa nemožno odvolať. 38. Podľa § 61 ods. 3 cit. zákona ustanovenia o odvolacom konaní sa primerane vzťahujú aj na konanie o rozklade. 39. Podľa § 191 ods. 1 písm. d/ zákona č. 162/2015 Z.z., Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, V. Právne posúdenie veci 40. Krajský súd v Bratislave ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie (ďalej len „správny súd“) napadnuté rozhodnutia preskúmal v rozsahu žalobných bodov a po ich preskúmaní a oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu preukazujúceho priebeh administratívneho konania, tak ako je uvedený v časti I. body 1. až 18. tohto rozsudku, dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, pretože rozhodnutie žalovaného trpí závažnou vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov. Ide o taký nedostatok nepreskúmateľnosti rozhodnutia, ktorý zakladá dôvod pre jeho zrušenie, a ktorý zároveň bráni posúdeniu napadnutých rozhodnutí z vecného hľadiska. O žalobe súd rozhodol verejným vyhlásením rozsudku dňa 29.09.2020 za splnenia zákonom predpokladaných podmienok podľa § 137 ods. 4 SSP, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli v zákonnej lehote oznámené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke. 41. Predmetom posúdenia v danej veci bolo rozhodnutie ministra životného prostredia č. 7231/2018-9.2 (17/2018 - rozkl.) zo dňa 13.07.2018 vydané podľa § 61 v spojení s § 59 ods. 1 a 2 zákona č. 71/1967 Zb., ktorým minister o rozklade žalobcu proti rozhodnutiu ministerstva č. 3478/2018-6.3 zo dňa 19.04.2018 rozhodol tak, že rozklad žalobcu zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil. Svoje rozhodnutie založil v celom rozsahu na názoroch osobitnej komisie (strana 11 až 15 rozhodnutia). Vlastné zdôvodnenie uvádza v jednom odseku na strane 15 v rozsahu deviatich riadkov (predposledný odsek) odôvodnenia, v ktorom len všeobecne konštatuje splnenie podmienok pre povolenie výnimky nasledovne: „ministerstvo výnimku spočívajúcu v odstrele dvoch jedincov medveďa hnedého povolilo na základe skutočnosti, že v správnom konaní bolo jednoznačne preukázané splnenie podmienok na povolenie výnimky podľa § 40 ods. 3 písm. b/ a c/ zákona o ochrane prírody. Napadnuté rozhodnutie pritom jasne a zrozumiteľne zdôvodnilo všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania a v zmysle platnej právnej úpravy stanovilo podmienky výkonu povolenej výnimky. Ako vyplýva z uvedených skutočností, napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky zákonom vyžadované náležitosti a vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci a postupom ministerstva v danom konaní nedošlo k porušeniu práv žiadneho účastníka konania“. 42. Na tomto mieste správny súd považuje za potrebné pripomenúť, že rozklad je riadny opravný prostriedok, ktorý rovnako ako odvolanie slúži účastníkom správneho konania na nápravu neprávoplatných rozhodnutí vydaných ústrednými orgánmi štátnej správy, ak rozhodovali v prvom stupni. V správnom konaní plní rovnakú funkciu ako odvolanie, líši sa názvom a tým, že pre faktickú neexistenciu vyššieho inštančne nadriadeného orgánu verejnej správy nemôže byť prejednávaný dvojinštančne v klasickom zmysle slova, teda neuplatňuje sa tu devolutívny účinok opravného prostriedku v pravom zmysle slova, ale rozhodovanie o ňom patrí nepriamo opäť ústrednému orgánu štátnej správy (napríklad minister, predseda a pod.) na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie. Návrh komisie má len poradný, odporúčajúci charakter, ktorým druhostupňový orgán nie je viazaný. Keďže sa jedná o rozhodnutie nie osobitnej komisie, ale osoby oprávnenej konať za ústredný orgán štátnej správy, i na jeho rozhodnutie sa primerane vzťahujú požiadavky odôvodnenia rozhodnutia (§ 61 ods. 3 v spojení s § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb.). 43. To znamená, že i v odôvodnení rozhodnutia o rozklade je správny orgán povinný uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami sa pri rozhodnutí o rozklade spravoval, ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami rozkladu účastníka konania a prečo rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokovej časti rozhodnutia zároveň uvedie ustanovenia relevantných právnych predpisov. 44. Prenesené na danú posudzovanú vec, správny súd konštatuje, že napadnuté druhostupňové rozhodnutie požiadavkám preskúmateľnosti ako sú vyššie uvedené, nevyhovuje a zdôvodnenie rozhodnutia žalovaného uvedené na strane 15 je treba považovať za absolútne arbitrárne. Ide o takú vadu rozhodnutia, ktorá privodzuje jeho nezákonnosť a je dôvodom pre zrušenie rozhodnutia žalovaného. 45. Vzhľadom na uvedené správny súd žalobe ako dôvodnej vyhovel a napadnuté rozhodnutie zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP. 46. Bude úlohou žalovaného po vrátení veci súdom, riadiac sa právnym názorom, ktorým je žalovaný podľa § 191 ods. 6 SSP viazaný, o rozklade žalobcu opätovne rozhodnúť a v tomto rozhodnutí sa vysporiadať so všetkými námietkami žalobcu uplatnenými žalobcom v administratívnom i súdnom konaní. 47. O náhrade trov konania žalobcu súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a žalobcovi vo veci plne úspešnému priznal voči žalovanému úplnú náhradu trov konania, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozhodnutia. 48. O náhrade trov ďalšieho účastníka konania súd rozhodol podľa § 169 SSP tak, že tomuto náhradu trov nepriznal, keď ďalší účastník o ich náhradu nežiadal a preukázateľne mu žiadne trovy konania nevznikli. 49. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaje, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/; c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.