KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava28. 7. 2020plný textcitované 1×

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2S/155/2018 z 28. 7. 2020

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 28. júla 2020, sp. zn. 2S/155/2018, ECLI:SK:KSBA:2020:1018201344.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/155/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018201344
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1018201344.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a
členov senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu:
Vladimír Mosný, SHR, IČO: 31 118 631, Priepasné 151, právne zastúpený: Advokátska kancelária
JUDr. Eckmann, s.r.o., IČO: 47 241 110, Mierové námestie 14, Trenčín, proti žalovanému: Ministerstvo
pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, Dobrovičova 12, Bratislava, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2029/2018-420 zo dňa 16.07.2018, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.

Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Konanie pred správnymi orgánmi

1. Poľnohospodárska platobná agentúra rozhodnutím č. 500/1056/18361/2014 zo dňa 10.06.2015
rozhodla o neschválení poskytnutia podpôr formou jednotnej platby na plochu podľa čl. 58 nariadenia
Komisie (ES) č. 1122/2009 zo dňa 30.11.2009, ktorým sa ustanovujú potrebné pravidlá vykonávania
nariadenia Rady (ES) č. 73/2009, pokiaľ ide o krížové plnenie, moduláciu a integrovaný správny
a kontrolný systém v rámci schém priamej podpory pre poľnohospodárov ustanovených uvedeným
nariadením, ako aj potrebné pravidlá vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 1234/2007, pokiaľ ide o
krížové plnenie v rámci schémy podpory ustanovenej pre odvetvie vinohradníctva a vinárstva, formou
vyrovnávacieho príspevku v znevýhodnených oblastiach podľa čl. 16 nariadenia Komisie (ES) č. 65/2011
zo dňa 27.01.2011, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č.
1698/2005, pokiaľ ide o realizáciu kontrolných postupov a krížového plnenia pri opatreniach na podporu
rozvoja vidieka, formou doplnkovej platby na plochu podľa § 7 ods. 1 písm. b/ Nariadenia Vlády SR
č. 152/2013 Z.z. o podmienkach poskytovania podpory v poľnohospodárstve formou prechodných
vnútroštátnych platieb v znení neskorších predpisov a súčasne rozhodla o vylúčení žiadateľa z
poskytovania podpory v sume X.XXX,XX eur.

2. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č.
2723/2015-640 zo dňa 27.08.2014, tak že odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie
Poľnohospodárskej platobnej agentúry potvrdil.

3. Žalobca dňa 18.12.2017 doručil prvostupňovému správnemu orgánu (Poľnohospodárskej platobnej
agentúre) návrh na povolenie obnovy konania, ktoré bolo právoplatne ukončené rozhodnutím
žalovaného opísaným v predchádzajúcom odseku. Návrh na obnovu konania odôvodnil existenciou



nových dôkazov a existencií, z ktorých vyplýva, že dôvody, na základe ktorých bolo vydané rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu a žalovaného nezodpovedali skutočnému stavu veci a mali za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

4. Prvostupňový správny orgán návrh na povolenie obnovy konania spolu s administratívnym spisom
žalobcu týkajúcim sa jednotnej žiadosti na rok 2014 postúpil žalovanému na vybavenie. Žalovaný listom
6322/2018 zo dňa 13.03.2018 zaslal žalobcovi (žiadateľovi) výzvu na uplatnenie práva podľa § 33 ods.
2 Správneho poriadku, pričom žalobca na túto výzvu nereagoval.

5. Žalovaný ako orgán príslušný podľa § 63 ods. 1 Správneho poriadku v nadväznosti na § 3 ods.
2 písm. m/ zákona č. 543/2007 Z.z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v
pôdohospodárstve a rozvoji vidieka v znení neskorších predpisov vo veci návrhu na povolenie obnovy
konania rozhodol, že návrhu žalobcu nevyhovuje a obnovu konania nepovoľuje.

6. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca rozklad, o ktorom rozhodol žalovaný (minister žalovaného )
rozhodnutím č. 2029/2018-420 zo dňa 16.07.2018 tak, že rozklad žalobcu zamietol a svoje prvostupňové
rozhodnutie č. 1417/2018-640 zo dňa 28.03.2018 o nevyhovení návrhu žalobcu o obnovu konania
potvrdil.

7. V odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia sa uvádza, že správny orgán skúmal splnenie
podmienok na obnovu konania v zmysle § 62 a 63 Správneho poriadku a s poukazom na § 63 ods.
3 Správneho poriadku konštatoval, že návrh na obnovu konania bolo potrebné podať do 3 mesiacov
odo dňa, keď sa účastník konania dozvedel o dôvodoch obnovy (subjektívna lehota), najneskôr však do
troch rokov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia (objektívna lehota). Konanie o jednotnej žiadosti
na rok 2014 žalobcu bolo ukončené rozhodnutím žalovaného o zamietnutí odvolania, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 04.09.2015. Žalobca svoj návrh na obnovu konania odôvodnil existenciou nových
skutočností, ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutia a nemohli sa v konaní uplatniť bez jeho
zavinenia. Za tieto nové skutočnosti označil vyjadrenie k žiadosti o informáciu zo dňa 23.11.2017 a
dohodu o urovnaní zo dňa 09.01.2017 uzavretú so subjektom, ktorý si za totožné obdobie zhodne uplatnil
nárok na priznanie podpory formou jednotnej platby. Pokiaľ ide o splnenie subjektívnej a objektívnej
lehoty na podanie návrhu na obnovu konania, žalovaný konštatoval, že návrh na obnovu konania bol
prvostupňovému správnemu orgánu doručený dňa 18.12.2017 a žalovanému ako orgánu príslušnému
rozhodnúť o návrhu podľa § 63 ods. 1 Správneho poriadku bol návrh odstúpený dňa 01.03.2018.

8. Keďže rozhodnutie žalovaného o zamietnutí odvolania v pôvodnom administratívnom konaní
nadobudlo právoplatnosť dňa 04.12.2015, žalobca ako žiadateľ v zmysle § 63 ods. 3 Správneho poriadku
dodržal trojročnú objektívnu lehotu.

9. Pokiaľ však ide o subjektívnu lehotu, žalovaný konštatoval, že žalobca odôvodňoval návrh na obnovu
konania dokladmi z 23.11.2017 a z 09.01.2017, z čoho žalovaný dospel k záveru, že žalobca ako žiadateľ
sa 09.01.2017 dozvedel o dôvodoch obnovy konania, pričom koniec trojmesačnej lehoty v takomto
prípade pripadol na 09.04.2017. Žalobca podľa žalovaného nedodržal subjektívnu lehotu ustanovenú v
§ 63 ods. 3 Správneho poriadku, keďže návrh nebol predložený ministerstvu do 09.04.2017.

10. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil ďalšie skutočnosti, ktoré neboli medzi účastníkmi
sporné tak, ako boli nimi opísané v ich písomných podaniach. Žalovaný správny orgán v
administratívnom konaní vydal v úvode odôvodnenia rozsudku opísané rozhodnutia, pričom ich
odôvodnenie je obdobné ako vyjadrenie k žalobe. K jednotlivým častiam napadnutých rozhodnutí a k
skutočnostiam medzi účastníkmi sporným sa súd detailnejšie vyjadril nižšie v odôvodnení v časti V. tohto
rozsudku.

II.
Žaloba

11. Žalobou, súdu doručenou dňa 24.09.2018 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 2029/2018-420 zo dňa 16.07.2018, považoval ho za nezákonné, žiadal ho zrušiť a vec
vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.



12. Žalobca nesúhlasil s tvrdením, že pri podaní návrhu na obnovu konania nestihol subjektívnu
prekluzívnu lehotu. Uviedol, že jedným z dôvodov na obnovu konania podľa § 62 ods. 1 písm. a/
Správneho poriadku je skutočnosť, ktorá existovala v dobe predchádzajúceho správneho poriadku,
avšak najavo vyšla až po vydaní právoplatného rozhodnutia. Žalobca argumentoval, že takouto
skutočnosťou bolo, že iný subjekt, ktorý si v rozhodnom období uplatnil nárok na poskytnutie podpory
formou jednotnej platby na rovnaké územie. O tejto skutočnosti, ktorá nepochybne existovala už v
čase vydávania rozhodnutia v pôvodnom administratívnom konaní sa žalobca objektívne dozvedel až z
obsahu vyjadrenia k žiadosti o informáciu zo dňa 23.11.2017. Z tohto vyjadrenia sa dozvedel skutočnosť,
ktorá existovala už v čase vydania pôvodného rozhodnutia pôdohospodárskou platobnou agentúrou,
ktorým žalobcovi nebol priznaný nárok na poskytnutie podpory formou jednotnej platby z dôvodu podania
písomnej žiadosti iného subjektu (Emil Krajčík Agro, s.r.o., resp. Lukáš Krajčík Agro, s.r.o. ), ktoré sa na
základe predloženého vyjadrenia k žiadosti o informáciu zo dňa 23.11.2017 ukázalo ako celkom zjavne
nepravdivé a rozporné so skutočným stavom.

13. Pokiaľ ide o subjektívnu trojmesačnú lehotu na podanie návrhu na obnovu konania, žalobca bol
presvedčený, že táto bola dodržaná, pretože začala plynúť až po doručení vyjadrenia k žiadosti o
informáciu zo dňa 23.11.2017.

14. Pokiaľ ide o dohodu o urovnaní zo dňa 09.01.2017, táto bola k podanému návrhu na podanie obnovy
konania pripojená len ako ďalší podporný argument, avšak sama o sebe predmetná dohoda nemohla
s ohľadom na jej obsah tvoriť základ pre podanie návrhu na povolenie obnovy konania a žalobca ani
predmetnou dohodou svoj návrh na povolenie obnovy konania nezdôvodnil. Z textu dohody je zrejmé,
že táto upravovala vzťahy medzi jej účastníkmi len na konkrétne obdobie roku 2013 a len vo vzťahu
k tomuto obdobiu bol žalobca v zmysle predmetnej dohody oprávnený podať si žiadosť o priznanie
podpory formou jednotnej platby.

15. Až z obsahu vyjadrenia k žiadosti o informáciu zo dňa 23.11.2017 sa žalobca nepochybne dozvedel,
že subjekt, ktorý si za totožné obdobie zhodne uplatnil nárok na priznanie podpory formou jednotnej
platby, nemal na takýto postup žiaden podklad a nárok. Výlučne z tohto vyjadrenia vyplynulo, že
skutočným a reálnym oprávneným žiadateľom o priznanie podpory formou jednotnej platby vo vzťahu
k príslušným výmerám bol práve žalobca.

III.
Vyjadrenie žalovaného

16. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručeným súdu dňa 04.12.2018, zotrval na
svojom doterajšom právnom názore, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť.

17. Žalovaný poukázal na odôvodnenie svojho rozhodnutia a dodal, že oba doklady, ktoré mali mať
vplyv na rozhodnutie správnych orgánov v pôvodnom konaní neexistovali v čase konania o jednotnej
žiadosti na rok 2014 ukončenom rozhodnutím žalovaného č. 20908/2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 04.09.2015. Preto podľa názoru žalovaného žalobcom navrhované nové skutočnosti alebo dôkazy
nespĺňajú podmienky stanovené v § 62 ods. 1 písm. a/ Správneho poriadku.

18. V súvislosti s plynutím subjektívnej lehoty žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobca odôvodnil
návrh na obnovu konania podkladmi - vyjadrenie k žiadosti o informáciu zo dňa 23.11.2017 a dohodu o
urovnaní zo dňa 09.01.2017. Žalovaný konštatoval, že žalobca v návrhu tvrdil, že existencia dohody o
urovnaní zo dňa 09.01.2017, ako aj ďalší z dokladov je novou skutočnosťou, ktorú nemohol žalobca v
konaní o jednotnej žiadosti na rok 2014 uplatniť bez svojho zavinenia, pričom by mala preň priaznivejšie
rozhodnutie vo veci. Žalovaný na základe uvedeného tvrdenia usúdil, že sa žalobca dozvedel o
dôvodoch obnovy konania už dňa 09.01.2017 na základe dohody o urovnaní.

19. Žalovaný dodal, že dohoda o urovnaní z 09.01.2017 zakladá na základe návrh začiatok plynutia
subjektívnej lehoty, keďže v zmysle uvedeného dokladu bol žalobca podľa svojho tvrdenia skutočným
a reálnym žiadateľom o príslušné platby. Žalovaný mal preto zato, že v zmysle § 63 ods. 3 Správneho
poriadku sa žalobca dozvedel o dôvodoch obnovy konania dňa 09.01.2017. Koniec trojmesačnej
subjektívnej lehoty v takomto prípade pripadol na 09.04.2017, pričom žalobca v tejto lehote návrh na
obnovu konania nepodal.



IV.
Relevantné právne predpisy

20. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy
a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy
a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je
v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi právnymi
predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle
§ 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v
oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov.
V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v
priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané
náležitosti.

21. Podľa § 62 ods. 1 Správneho poriadku, konanie pred správnym orgánom ukončené rozhodnutím,
ktoré je právoplatné, sa na návrh účastníka konania obnoví, ak a) vyšli najavo nové skutočnosti alebo
dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia
účastníka konania; b) rozhodnutie záviselo od posúdenia predbežnej otázky, o ktorej príslušný orgán
rozhodol inak; c) nesprávnym postupom správneho orgánu sa účastníkovi konania odňala možnosť
zúčastniť sa na konaní, ak to mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutie a ak sa náprava nemohla urobiť
v odvolacom konaní; d) rozhodnutie vydal vylúčený orgán (§ 9 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/
SK/ZZ/1967/71/20171101> a 13 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/20171101>),
ak to mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutie a ak sa náprava nemohla urobiť v odvolacom konaní; e)
rozhodnutie sa opiera o dôkazy, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, alebo rozhodnutie sa dosiahlo trestným
činom.

22. Podľa § 63 ods. 1 Správneho poriadku, obnovu konania povolí na návrh účastníka konania alebo
nariadi správny orgán, ktorý vo veci rozhodol v poslednom stupni.

23. Podľa § 63 ods. 3 Správneho poriadku návrh sa podáva na správnom orgáne uvedenom v odseku 1 v
lehote 3 mesiacov odo dňa, keď sa účastník dozvedel o dôvodoch obnovy, najneskôr však do 3 rokov od
právoplatnosti rozhodnutia; v rovnakej lehote môže správny orgán obnovu konania nariadiť. Zmeškanie
lehoty (§ 28 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/20171101>) nemožno odpustiť.

V.
Posúdenie veci správnym súdom

24. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je
v medziach žalobných dôvodov posúdiť, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil
dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v
súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi
predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo
vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia
správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu
napadnutého rozhodnutia. Po preskúmaní veci súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie
žalovaného obsahuje všetky zákonom stanovené formálne i obsahové náležitosti a že ho vydal
orgán na to príslušný, pričom postupoval v medziach zákonom stanoveného postupu. Právomoc a
príslušnosť súdov v správnom súdnictve je primárne daná základným zákonom štátu - Ústavou <http://
www.epi.sk/form/goto.ashx?t=26&p=1015819&f=2>, ktorá v článku 142 ods. 1 <http://www.epi.sk/form/
goto.ashx?t=27&p=2109246&f=2> ustanovuje kompetenciu súdov preskúmavať zákonnosť rozhodnutí
orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej
moci, ak tak ustanoví zákon. Rovnako tak čl. 46 ods. 2 Ústavy SR <http://www.epi.sk/form/
goto.ashx?t=27&p=2108584&f=3> zakotvuje právo každého, kto tvrdí, že bol ukrátený na svojich
právach rozhodnutím orgánu verejnej správy, obrátiť sa na súd s cieľom preskúmania zákonnosti
takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Ústava však zároveň splnomocňuje zákon na úpravu



preskúmavacej kompetencie v rámci správneho súdnictva. Takýmto zákonom je Správny súdny
poriadok.

25. Jednou zo záruk právnej stability vzťahov založených správnym rozhodnutím je záväznosť a
nezmeniteľnosť právoplatného rozhodnutia. Aj v správnom práve zásadne platí princíp „rei iudicatae“,
ktorý znamená, že o právoplatne rozhodnutej veci nemožno znova rozhodovať. Má sa tu na zreteli nielen
tzv. formálna právoplatnosť (nie je možné rozhodnutia napadnúť riadnymi opravnými prostriedkami), ale
aj materiálna právoplatnosť (rozhodnutie záväzne upravuje právne pomery účastníkov konania).

26. Výnimku tvoria prípady označované ako mimoriadne opravné prostriedky (obnova konania a
preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania), ktorými sa dosahuje náprava právoplatných
správnych rozhodnutí. Dôvodom pre takýto postup je existencia závažných skutočností, ktoré
spochybňujú správnosť a spravodlivosť rozhodnutia. Spravidla pôjde o nedostatočné zistenie
skutkového stavu alebo porušenie takých procesných podmienok, ktoré vyvolávajú pochybnosti o
objektivite správneho konania.

27. Obnova konania je insˇtitu´t, ktory´m sa odstranˇuju´ skutkove´ omyly, nedostatky v skutkovom stave
pre nevykonanie do^kazov. Jej u´cˇelom je okrem uvedene´ho odstra´nenia skutkovy´ch nedostatkov
aj vydanie nove´ho merito´rneho rozhodnutia. V konani´ o povolenie obnovy sa nepresku´mava
za´konnostˇ pra´voplatne´ho rozhodnutia. Insˇtitu´tom na presku´manie za´konnosti rozhodnutia su´
riadne opravne´ prostriedky a po nadobudnuti´ pra´voplatnosti rozhodnutia, jeho za´konnostˇ mot¸no
presku´matˇ len na za´klade presku´mania mimo odvolacieho konania ako mimoriadneho opravne´ho
prostriedku.

28. Zo zákonnej úpravy inštitútu obnovy konania vyplýva, že po podaní návrhu na obnovu konania sa
v prvom rade koná o povolení alebo nariadení obnovy, kedy sa rozhoduje iba o prípustnosti obnovy;
príslušný orgán nepreskúmava meritórne výrok rozhodnutia, ale iba zisťuje, či sú splnené podmienky
obnovy konania. Až v prípade, že obnovu konania správny orgán povolí, začne sa nové konanie, v
ktorom sa znovu prejedná a rozhodne vec, o ktorej sa rozhodlo v pôvodnom konaní.

29. Rozoznávajú sa dve štádiá konania: 1.: Konanie o povolení alebo nariadení obnovy, v ktorom sa
rozhoduje iba o prípustnosti obnovy; príslušný orgán nepreskúmava meritórne výrok rozhodnutia, ale
iba zisťuje, či sú splnené podmienky obnovy konania a 2.: Nové konanie, v ktorom sa znovu prejedná
a rozhodne vec, o ktorej sa už v pôvodnom konaní rozhodlo.

30. V predmetnej právnej veci išlo o prvé štádium obnovy konania, teda rozhodovanie o existencii alebo
neexistencii dôvodov obnovy konania, nešlo teda o priame vyhodnotenie reálneho vplyvu predložených
dôkazov na meritum veci (inak by išlo o prejudikovanie rozhodovania v obnovenom konaní, ku ktorému
ako takému ešte neprišlo).

31. Správny orgán v prvom štádiu konania o obnove nevykonáva dokazovanie smerujúce k zisťovaniu,
či napríklad novo predložený dôkaz reálne má alebo nemá vplyv na meritum veci. Správny orgán v
tomto štádiu zisťuje len to, či ide o novosť dôkazu a možnosť, teda pravdepodobnosť jeho vplyvu na
výsledok konania.

32. Z vyššie citovanej pra´vnej úpravy vyply´va vo^lˇa za´konodarcu upravitˇ podmienky pri´pustnosti
obnovy konania tak, že u´cˇastník konania ty´mto mimoriadnym opravny´m prostriedkom mo^že
napadnu´tˇ pra´voplatné rozhodnutie len v taxati´vne vymedzeny´ch pri´padoch. Predpokladom
vyhovenia na´vrhu na obnovu konania povoleni´m obnovy po^vodne´ho konania su´ predovsˇetky´m
nove´ skutocˇnosti a do^kazy, ktore´ u´cˇastni´k bez svojej viny nemohol predložiťˇ v pôvodnom konaní
´ a ktore´ by mu mohli privoditˇ priaznivejsˇie rozhodnutie v jeho veci.

33. Podstatnou na´ležitostˇou na´vrhu na obnovu konania je uvedenie do^vodov obnovy konania a
skutocˇnosti svedcˇiace o tom, že na´vrh je podany´ vcˇas.

34. Na tomto mieste správny súd považuje za potrebné poukázať na v časti V. Odôvodnenia tohto
rozsudku citované ustanovenie § 63 ods. 1 a ods. 3 Správneho poriadku, z ktorých vyplýva, že



navrhovateľ (účastník) podanie - návrh na obnovu konania, podáva na správny orgán, ktorý vo veci
rozhodol v poslednom stupni.

35. V posudzovanej veci v poslednom stupni v pôvodnom (právoplatne skončenom) konaní o žiadosti
žalobcu o poskytnutie podpory formou jednotnej platby na plochu rozhodol žalovaný rozhodnutím č.
2723/2015-640 zo dňa 27.08.2014, tak že odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie č.
500/1056/18361/2014 zo dňa 10.06.2015 vydané Poľnohospodárskou platobnou agentúrou potvrdil.

36. Pokiaľ teda žalobca svoj návrh na obnovu konania adresoval, ako vyplýva z administratívneho spisu,
prvostupňovému orgánu, konal tak v rozpore s § 63 ods. 3 Správneho poriadku.

37. Žalobca síce podal svoj návrh na obnovu konania dňa 18.12.2017, adresoval ho však,
ako už bolo konštatované, vecne nepríslušnému orgánu. Do dispozičnej moci vecne príslušnému
orgánu (žalovanému) sa žalobcov návrh na obnovu konania dostal až dňa 01.03.2020, a to na
základe listu Poľnohospodárskej platobnej agentúry č. 500/2420/2017 zo dňa 28.02.2017 označeného
ako „Postúpenie administratívneho spisu - Vladimír Mosný - SAPS 2014“. K uvedenému listu
Poľnohospodárskej platobnej agentúry správny súd na okraj poznamenáva, že v ňom prvostupňový
správny orgán zavádzajúco a nepochopiteľne konštatuje, že predkladá podnet na preskúmanie
rozhodnutia mimo odvolacieho konania, hoci žalobca svoj návrh nazval „Návrh na povolenie obnovy
konania...“ a aj z obsahu jeho podania je zrejmé, že ním mienil podanie v zmysle § 62 a nasl. Správneho
poriadku.

38. Pokiaľ teda žalobca vo svojom podaní za dôvod podania návrhu na obnovu konania v zmysle § 62
ods. 1 písm. a) Správneho poriadku považoval listinné dôkazy, o ktorých sa podľa jeho tvrdení dozvedel
buď dňa 09.01.2017 (zmluva o urovnaní) alebo dňa 23.11.2017 (vyjadrenie k žiadosti o informáciu),
je s ohľadom na skutočnosť vysvetlenú v predchádzajúcom odseku nevyhnutné konštatovať, že dňa
01.03.2020, kedy bol návrh doručený žalovanému ako vecne príslušnému orgánu v zmysle § 63 ods.
1 Správneho poriadku, už subjektívna lehota podľa § 63 ods. 3 Správneho poriadku márne uplynula a
žalobcovo právo na obnovu konania z tohto dôsledku prekludovalo.

39. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že procesný právny predpis, ktorým sa riadi aj predmetné
konanie pred žalovaným, resp. pred Poľnohospodárskou platobnou agentúrou (Správny poriadok),
nepozná možnosť považovať podanie vo veci za včas podané za situácie, kedy ho adresuje účastník
vecne nepríslušnému orgánu. Podanie účastníka konania sa podáva na vecne a miestne príslušnom
orgáne (§ 19 ods. 4 Správneho poriadku) a lehota na podanie je zachovaná len vtedy, pokiaľ sa najneskôr
v posledný deň lehoty podanie podá na vecne a miestne príslušnom správnom orgáne alebo ak sa
podanie odovzdá na poštovú prepravu. Ako vyplýva z administratívneho spisu a ako už správny súd
vysvetlil, ani jedna z uvedených podmienok nebola v predmetnej posudzovanej veci splnená, preto za
deň podania návrhu na obnovu konania možno považovať výlučne deň 01.03.2020.

40. Hoci je pravdou, že pokiaľ účastník adresuje svoje podanie správnemu orgánu, ktorý nie je príslušný
na rozhodnutie, je tento správny orgán povinný podanie bez meškania postúpiť príslušnému správnemu
orgánu a upovedomiť o tom účastníka konania (§ 20 Správneho poriadku) a z administratívneho
spisu zároveň vyplýva, že Poľnohospodárska platobná agentúra podanie žalobcu postúpila príslušnému
správnemu orgánu až po vyše dvoch mesiacoch (teda nie bez meškania), nemožno na základe
uvedeného konvalidovať zmeškanie lehoty primárne spôsobenej konaním žalobcu rozporným so
zákonom - konkrétne s § 63 ods. 3 Správneho poriadku, ktorý svoj návrh na obnovu konania adresoval
na rozhodnutie nepríslušnému správnemu orgánu. Preto hoci správny súd postup Poľnohospodárskej
platobnej agentúry nepovažoval za súladný so zákonom (nezákonnosť zo strany žalobcu nebola
namietaná), neovplyvnilo to záver o tom, že subjektívna lehota podľa § 63 ods. 3 Správneho poriadku,
ktorej zmeškanie nemožno odpustiť, bola v čase podania návrhu žalobcu na obnovu konania márne
uplynutá, z čoho vyplynul nad pochybnosti správny záver žalovaného správneho orgánu vyjadrený v
žalobe napadnutom rozhodnutí, že obnovu konania pre prekludované právo na podanie návrhu nemožno
povoliť.

41. Súd v predchádzajúcich odsekoch odôvodnenia svojho rozhodnutia odpovedal na žalobcom
vznesené námietky, pričom vysvetlil, prečo nepovažoval žalobu v intenciách týchto žalobných námietok
za dôvodnú. Súd považuje pre úplnosť a to aj nad rámec nevyhnutne potrebný na odôvodnenie svojho



rozhodnutia poukázať na konkrétne hmotnoprávne aspekty, prečo je potrebné návrh žalobcu na obnovu
konania považovať za nedostatočný, resp. nedôvodný.

42. Vychádzajúc z dikcie § 62 ods. 1 písm. a) Správneho poriadku súd poukazuje na to, že na obnovu
konania nestacˇi´, aby účastníkom tvrdené skutocˇnosti a do^kazy boli len nove´. Musia bytˇ zároveň
takej kvality, že keby sa uplatnili v po^vodnom konani´, mohli by zmenitˇ na´zor spra´vneho orga´nu na
rozhodnutie vo veci. Posúdenie uvedenej otázky je na spra´vnom orga´ne a závisí od okolnosti´ konkre
´tnej veci.

43. Ďalsˇou podmienkou, ktora´ musi´ bytˇ splnena´, je, že skutocˇnosti alebo do^kazy sa nemohli v
konani´ uplatnitˇ bez zavinenia u´cˇastni´ka konania. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti, že žalobca
ako nové dôkazy predložil listiny, ktoré podľa jeho tvrdenia potvrdzujú, že jeho pôvodná žiadosť o
poskytnutie podpory formou jednotnej platby na plochu bola oprávnená, keďže osoby, ktoré na rovnakú
plochu žiadali o podporu, konali contra legem, resp. že ich tvrdenia o obhospodarovaní predmetnej
plochy neboli pravdivé.

44. Ako do^vod na obnovu konania môže byť akceptovaná len situa´cia, kedˇ u´cˇastni´k konania
skutocˇnostˇ alebo do^kaz nepoznal (napr. nevedel o existencii do^kazu), alebo bez jeho viny sa nemohol
vykonatˇ. V danom kontexte však správny súd pripomína, že podlˇa § 34 ods. 3 za´kona cˇ. 71/1967 Zb.
u´cˇastni´k konania je povinny´ na podporu svojich tvrdeni´ navrhnu´tˇ do^kazy, ktore´ su´ mu zna´me.

45. Z administratívneho spisu bez pochybností vyplýva, že už v pôvodnom administratívnom konaní
vedenom pred Poľnohospodárskou platobnou agentúrou a pred žalovaným bol žalobca oboznámený
s tým, že na rovnakú plochu ako on žiada o podporu aj iný subjekt (resp. iné subjekty). Vedel teda o
viacnásobnej deklarácii tej istej plochy žalobcom a ďalšími dvoma spolužiadateľmi, preto mal možnosť
predložiť dôkazy na preukázanie práva užívania k pôde a splnenie podmienok na poskytnutie podpory.
Oba dôkazy predložené žalobcom spolu s návrhom na obnovu konania mohli byť vzhľadom na svoj
charakter žalobcom zabezpečené ešte v priebehu pôvodného konania. Žalobcom oslovený subjekt (PD
Poriadie) existoval aj v čase pôvodného konania a k užívaniu spornej plochy sa mohol z podnetu žalobcu
vyjadriť. Preto podľa názoru súdu dôkazy pripojené žalobcom k návrhu na obnovu konania nespĺňali
kritériá na akceptáciu existencie objekti´vneho do^vodu, ktory´ znemožňoval žalobcovi ako u´cˇastni´kovi
konania uplatnitˇ uvedené skutocˇnosti (do^kazy) v pôvodnom administratívnom konani´.

46. Správny súd vychádzajúc z vyššie uvedených hľadísk a v intenciách žalobných dôvodov dospel k
záveru, že žalovaný ako príslušný správny orgán postupoval pri vydaní napadnutých rozhodnutí v súlade
s príslušnými procesnoprávnymi normami, pričom pri svojom rozhodovaní nevybočil z rámcov správnej
úvahy tak, ako je vymedzená vyššie. Súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že neexistuje
žiaden zo zákonných dôvodov na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného, a preto žalobu podľa
§ 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.

47. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP tak,
že žalovanému ako vo veci úspešnému účastníkovi konania náhradu trov konania nepriznal, pretože
žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli (resp. tieto nie sú preukázané) a
žalovaný si ich náhradu ani neuplatnil, a pretože ide o orgán štátnej správy, ktorému možno náhradu
trov konania priznať iba vtedy, ak to možno spravodlivo požadovať.

48. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§
139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 1 mesiac od jeho doručenia na Krajský
súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi,



opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body
možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho
na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm.
a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným
Centrum právnej pomoci (písm. c/).

Citované v ďalších rozhodnutiach

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 1018201344)

  1. 28. 7. 2020Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2S/155/2018 z 28. 7. 2020 (toto rozhodnutie)
  2. 28. 7. 2020Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2S/155/2018 z 28. 7. 2020