Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/155/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018201344 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1018201344.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: Vladimír Mosný, SHR, IČO: 31 118 631, Priepasné 151, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Eckmann, s.r.o., IČO: 47 241 110, Mierové námestie 14, Trenčín, proti žalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, Dobrovičova 12, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2029/2018-420 zo dňa 16.07.2018, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie pred správnymi orgánmi 1. Poľnohospodárska platobná agentúra rozhodnutím č. 500/1056/18361/2014 zo dňa 10.06.2015 rozhodla o neschválení poskytnutia podpôr formou jednotnej platby na plochu podľa čl. 58 nariadenia Komisie (ES) č. 1122/2009 zo dňa 30.11.2009, ktorým sa ustanovujú potrebné pravidlá vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 73/2009, pokiaľ ide o krížové plnenie, moduláciu a integrovaný správny a kontrolný systém v rámci schém priamej podpory pre poľnohospodárov ustanovených uvedeným nariadením, ako aj potrebné pravidlá vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 1234/2007, pokiaľ ide o krížové plnenie v rámci schémy podpory ustanovenej pre odvetvie vinohradníctva a vinárstva, formou vyrovnávacieho príspevku v znevýhodnených oblastiach podľa čl. 16 nariadenia Komisie (ES) č. 65/2011 zo dňa 27.01.2011, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005, pokiaľ ide o realizáciu kontrolných postupov a krížového plnenia pri opatreniach na podporu rozvoja vidieka, formou doplnkovej platby na plochu podľa § 7 ods. 1 písm. b/ Nariadenia Vlády SR č. 152/2013 Z.z. o podmienkach poskytovania podpory v poľnohospodárstve formou prechodných vnútroštátnych platieb v znení neskorších predpisov a súčasne rozhodla o vylúčení žiadateľa z poskytovania podpory v sume X.XXX,XX eur. 2. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 2723/2015-640 zo dňa 27.08.2014, tak že odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie Poľnohospodárskej platobnej agentúry potvrdil. 3. Žalobca dňa 18.12.2017 doručil prvostupňovému správnemu orgánu (Poľnohospodárskej platobnej agentúre) návrh na povolenie obnovy konania, ktoré bolo právoplatne ukončené rozhodnutím žalovaného opísaným v predchádzajúcom odseku. Návrh na obnovu konania odôvodnil existenciou nových dôkazov a existencií, z ktorých vyplýva, že dôvody, na základe ktorých bolo vydané rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a žalovaného nezodpovedali skutočnému stavu veci a mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. 4. Prvostupňový správny orgán návrh na povolenie obnovy konania spolu s administratívnym spisom žalobcu týkajúcim sa jednotnej žiadosti na rok 2014 postúpil žalovanému na vybavenie. Žalovaný listom 6322/2018 zo dňa 13.03.2018 zaslal žalobcovi (žiadateľovi) výzvu na uplatnenie práva podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku, pričom žalobca na túto výzvu nereagoval. 5. Žalovaný ako orgán príslušný podľa § 63 ods. 1 Správneho poriadku v nadväznosti na § 3 ods. 2 písm. m/ zákona č. 543/2007 Z.z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka v znení neskorších predpisov vo veci návrhu na povolenie obnovy konania rozhodol, že návrhu žalobcu nevyhovuje a obnovu konania nepovoľuje. 6. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca rozklad, o ktorom rozhodol žalovaný (minister žalovaného ) rozhodnutím č. 2029/2018-420 zo dňa 16.07.2018 tak, že rozklad žalobcu zamietol a svoje prvostupňové rozhodnutie č. 1417/2018-640 zo dňa 28.03.2018 o nevyhovení návrhu žalobcu o obnovu konania potvrdil. 7. V odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia sa uvádza, že správny orgán skúmal splnenie podmienok na obnovu konania v zmysle § 62 a 63 Správneho poriadku a s poukazom na § 63 ods. 3 Správneho poriadku konštatoval, že návrh na obnovu konania bolo potrebné podať do 3 mesiacov odo dňa, keď sa účastník konania dozvedel o dôvodoch obnovy (subjektívna lehota), najneskôr však do troch rokov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia (objektívna lehota). Konanie o jednotnej žiadosti na rok 2014 žalobcu bolo ukončené rozhodnutím žalovaného o zamietnutí odvolania, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 04.09.2015. Žalobca svoj návrh na obnovu konania odôvodnil existenciou nových skutočností, ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutia a nemohli sa v konaní uplatniť bez jeho zavinenia. Za tieto nové skutočnosti označil vyjadrenie k žiadosti o informáciu zo dňa 23.11.2017 a dohodu o urovnaní zo dňa 09.01.2017 uzavretú so subjektom, ktorý si za totožné obdobie zhodne uplatnil nárok na priznanie podpory formou jednotnej platby. Pokiaľ ide o splnenie subjektívnej a objektívnej lehoty na podanie návrhu na obnovu konania, žalovaný konštatoval, že návrh na obnovu konania bol prvostupňovému správnemu orgánu doručený dňa 18.12.2017 a žalovanému ako orgánu príslušnému rozhodnúť o návrhu podľa § 63 ods. 1 Správneho poriadku bol návrh odstúpený dňa 01.03.2018. 8. Keďže rozhodnutie žalovaného o zamietnutí odvolania v pôvodnom administratívnom konaní nadobudlo právoplatnosť dňa 04.12.2015, žalobca ako žiadateľ v zmysle § 63 ods. 3 Správneho poriadku dodržal trojročnú objektívnu lehotu. 9. Pokiaľ však ide o subjektívnu lehotu, žalovaný konštatoval, že žalobca odôvodňoval návrh na obnovu konania dokladmi z 23.11.2017 a z 09.01.2017, z čoho žalovaný dospel k záveru, že žalobca ako žiadateľ sa 09.01.2017 dozvedel o dôvodoch obnovy konania, pričom koniec trojmesačnej lehoty v takomto prípade pripadol na 09.04.2017. Žalobca podľa žalovaného nedodržal subjektívnu lehotu ustanovenú v § 63 ods. 3 Správneho poriadku, keďže návrh nebol predložený ministerstvu do 09.04.2017. 10. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil ďalšie skutočnosti, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné tak, ako boli nimi opísané v ich písomných podaniach. Žalovaný správny orgán v administratívnom konaní vydal v úvode odôvodnenia rozsudku opísané rozhodnutia, pričom ich odôvodnenie je obdobné ako vyjadrenie k žalobe. K jednotlivým častiam napadnutých rozhodnutí a k skutočnostiam medzi účastníkmi sporným sa súd detailnejšie vyjadril nižšie v odôvodnení v časti V. tohto rozsudku. II. Žaloba 11. Žalobou, súdu doručenou dňa 24.09.2018 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2029/2018-420 zo dňa 16.07.2018, považoval ho za nezákonné, žiadal ho zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. 12. Žalobca nesúhlasil s tvrdením, že pri podaní návrhu na obnovu konania nestihol subjektívnu prekluzívnu lehotu. Uviedol, že jedným z dôvodov na obnovu konania podľa § 62 ods. 1 písm. a/ Správneho poriadku je skutočnosť, ktorá existovala v dobe predchádzajúceho správneho poriadku, avšak najavo vyšla až po vydaní právoplatného rozhodnutia. Žalobca argumentoval, že takouto skutočnosťou bolo, že iný subjekt, ktorý si v rozhodnom období uplatnil nárok na poskytnutie podpory formou jednotnej platby na rovnaké územie. O tejto skutočnosti, ktorá nepochybne existovala už v čase vydávania rozhodnutia v pôvodnom administratívnom konaní sa žalobca objektívne dozvedel až z obsahu vyjadrenia k žiadosti o informáciu zo dňa 23.11.2017. Z tohto vyjadrenia sa dozvedel skutočnosť, ktorá existovala už v čase vydania pôvodného rozhodnutia pôdohospodárskou platobnou agentúrou, ktorým žalobcovi nebol priznaný nárok na poskytnutie podpory formou jednotnej platby z dôvodu podania písomnej žiadosti iného subjektu (Emil Krajčík Agro, s.r.o., resp. Lukáš Krajčík Agro, s.r.o. ), ktoré sa na základe predloženého vyjadrenia k žiadosti o informáciu zo dňa 23.11.2017 ukázalo ako celkom zjavne nepravdivé a rozporné so skutočným stavom. 13. Pokiaľ ide o subjektívnu trojmesačnú lehotu na podanie návrhu na obnovu konania, žalobca bol presvedčený, že táto bola dodržaná, pretože začala plynúť až po doručení vyjadrenia k žiadosti o informáciu zo dňa 23.11.2017. 14. Pokiaľ ide o dohodu o urovnaní zo dňa 09.01.2017, táto bola k podanému návrhu na podanie obnovy konania pripojená len ako ďalší podporný argument, avšak sama o sebe predmetná dohoda nemohla s ohľadom na jej obsah tvoriť základ pre podanie návrhu na povolenie obnovy konania a žalobca ani predmetnou dohodou svoj návrh na povolenie obnovy konania nezdôvodnil. Z textu dohody je zrejmé, že táto upravovala vzťahy medzi jej účastníkmi len na konkrétne obdobie roku 2013 a len vo vzťahu k tomuto obdobiu bol žalobca v zmysle predmetnej dohody oprávnený podať si žiadosť o priznanie podpory formou jednotnej platby. 15. Až z obsahu vyjadrenia k žiadosti o informáciu zo dňa 23.11.2017 sa žalobca nepochybne dozvedel, že subjekt, ktorý si za totožné obdobie zhodne uplatnil nárok na priznanie podpory formou jednotnej platby, nemal na takýto postup žiaden podklad a nárok. Výlučne z tohto vyjadrenia vyplynulo, že skutočným a reálnym oprávneným žiadateľom o priznanie podpory formou jednotnej platby vo vzťahu k príslušným výmerám bol práve žalobca. III. Vyjadrenie žalovaného 16. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručeným súdu dňa 04.12.2018, zotrval na svojom doterajšom právnom názore, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. 17. Žalovaný poukázal na odôvodnenie svojho rozhodnutia a dodal, že oba doklady, ktoré mali mať vplyv na rozhodnutie správnych orgánov v pôvodnom konaní neexistovali v čase konania o jednotnej žiadosti na rok 2014 ukončenom rozhodnutím žalovaného č. 20908/2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 04.09.2015. Preto podľa názoru žalovaného žalobcom navrhované nové skutočnosti alebo dôkazy nespĺňajú podmienky stanovené v § 62 ods. 1 písm. a/ Správneho poriadku. 18. V súvislosti s plynutím subjektívnej lehoty žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobca odôvodnil návrh na obnovu konania podkladmi - vyjadrenie k žiadosti o informáciu zo dňa 23.11.2017 a dohodu o urovnaní zo dňa 09.01.2017. Žalovaný konštatoval, že žalobca v návrhu tvrdil, že existencia dohody o urovnaní zo dňa 09.01.2017, ako aj ďalší z dokladov je novou skutočnosťou, ktorú nemohol žalobca v konaní o jednotnej žiadosti na rok 2014 uplatniť bez svojho zavinenia, pričom by mala preň priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Žalovaný na základe uvedeného tvrdenia usúdil, že sa žalobca dozvedel o dôvodoch obnovy konania už dňa 09.01.2017 na základe dohody o urovnaní. 19. Žalovaný dodal, že dohoda o urovnaní z 09.01.2017 zakladá na základe návrh začiatok plynutia subjektívnej lehoty, keďže v zmysle uvedeného dokladu bol žalobca podľa svojho tvrdenia skutočným a reálnym žiadateľom o príslušné platby. Žalovaný mal preto zato, že v zmysle § 63 ods. 3 Správneho poriadku sa žalobca dozvedel o dôvodoch obnovy konania dňa 09.01.2017. Koniec trojmesačnej subjektívnej lehoty v takomto prípade pripadol na 09.04.2017, pričom žalobca v tejto lehote návrh na obnovu konania nepodal. IV. Relevantné právne predpisy 20. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi právnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 21. Podľa § 62 ods. 1 Správneho poriadku, konanie pred správnym orgánom ukončené rozhodnutím, ktoré je právoplatné, sa na návrh účastníka konania obnoví, ak a) vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania; b) rozhodnutie záviselo od posúdenia predbežnej otázky, o ktorej príslušný orgán rozhodol inak; c) nesprávnym postupom správneho orgánu sa účastníkovi konania odňala možnosť zúčastniť sa na konaní, ak to mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutie a ak sa náprava nemohla urobiť v odvolacom konaní; d) rozhodnutie vydal vylúčený orgán (§ 9 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/1967/71/20171101> a 13 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/20171101>), ak to mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutie a ak sa náprava nemohla urobiť v odvolacom konaní; e) rozhodnutie sa opiera o dôkazy, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, alebo rozhodnutie sa dosiahlo trestným činom. 22. Podľa § 63 ods. 1 Správneho poriadku, obnovu konania povolí na návrh účastníka konania alebo nariadi správny orgán, ktorý vo veci rozhodol v poslednom stupni. 23. Podľa § 63 ods. 3 Správneho poriadku návrh sa podáva na správnom orgáne uvedenom v odseku 1 v lehote 3 mesiacov odo dňa, keď sa účastník dozvedel o dôvodoch obnovy, najneskôr však do 3 rokov od právoplatnosti rozhodnutia; v rovnakej lehote môže správny orgán obnovu konania nariadiť. Zmeškanie lehoty (§ 28 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/20171101>) nemožno odpustiť. V. Posúdenie veci správnym súdom 24. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je v medziach žalobných dôvodov posúdiť, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. Po preskúmaní veci súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného obsahuje všetky zákonom stanovené formálne i obsahové náležitosti a že ho vydal orgán na to príslušný, pričom postupoval v medziach zákonom stanoveného postupu. Právomoc a príslušnosť súdov v správnom súdnictve je primárne daná základným zákonom štátu - Ústavou <http:// www.epi.sk/form/goto.ashx?t=26&p=1015819&f=2>, ktorá v článku 142 ods. 1 <http://www.epi.sk/form/ goto.ashx?t=27&p=2109246&f=2> ustanovuje kompetenciu súdov preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon. Rovnako tak čl. 46 ods. 2 Ústavy SR <http://www.epi.sk/form/ goto.ashx?t=27&p=2108584&f=3> zakotvuje právo každého, kto tvrdí, že bol ukrátený na svojich právach rozhodnutím orgánu verejnej správy, obrátiť sa na súd s cieľom preskúmania zákonnosti takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Ústava však zároveň splnomocňuje zákon na úpravu preskúmavacej kompetencie v rámci správneho súdnictva. Takýmto zákonom je Správny súdny poriadok. 25. Jednou zo záruk právnej stability vzťahov založených správnym rozhodnutím je záväznosť a nezmeniteľnosť právoplatného rozhodnutia. Aj v správnom práve zásadne platí princíp „rei iudicatae“, ktorý znamená, že o právoplatne rozhodnutej veci nemožno znova rozhodovať. Má sa tu na zreteli nielen tzv. formálna právoplatnosť (nie je možné rozhodnutia napadnúť riadnymi opravnými prostriedkami), ale aj materiálna právoplatnosť (rozhodnutie záväzne upravuje právne pomery účastníkov konania). 26. Výnimku tvoria prípady označované ako mimoriadne opravné prostriedky (obnova konania a preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania), ktorými sa dosahuje náprava právoplatných správnych rozhodnutí. Dôvodom pre takýto postup je existencia závažných skutočností, ktoré spochybňujú správnosť a spravodlivosť rozhodnutia. Spravidla pôjde o nedostatočné zistenie skutkového stavu alebo porušenie takých procesných podmienok, ktoré vyvolávajú pochybnosti o objektivite správneho konania. 27. Obnova konania je insˇtitu´t, ktory´m sa odstranˇuju´ skutkove´ omyly, nedostatky v skutkovom stave pre nevykonanie do^kazov. Jej u´cˇelom je okrem uvedene´ho odstra´nenia skutkovy´ch nedostatkov aj vydanie nove´ho merito´rneho rozhodnutia. V konani´ o povolenie obnovy sa nepresku´mava za´konnostˇ pra´voplatne´ho rozhodnutia. Insˇtitu´tom na presku´manie za´konnosti rozhodnutia su´ riadne opravne´ prostriedky a po nadobudnuti´ pra´voplatnosti rozhodnutia, jeho za´konnostˇ mot¸no presku´matˇ len na za´klade presku´mania mimo odvolacieho konania ako mimoriadneho opravne´ho prostriedku. 28. Zo zákonnej úpravy inštitútu obnovy konania vyplýva, že po podaní návrhu na obnovu konania sa v prvom rade koná o povolení alebo nariadení obnovy, kedy sa rozhoduje iba o prípustnosti obnovy; príslušný orgán nepreskúmava meritórne výrok rozhodnutia, ale iba zisťuje, či sú splnené podmienky obnovy konania. Až v prípade, že obnovu konania správny orgán povolí, začne sa nové konanie, v ktorom sa znovu prejedná a rozhodne vec, o ktorej sa rozhodlo v pôvodnom konaní. 29. Rozoznávajú sa dve štádiá konania: 1.: Konanie o povolení alebo nariadení obnovy, v ktorom sa rozhoduje iba o prípustnosti obnovy; príslušný orgán nepreskúmava meritórne výrok rozhodnutia, ale iba zisťuje, či sú splnené podmienky obnovy konania a 2.: Nové konanie, v ktorom sa znovu prejedná a rozhodne vec, o ktorej sa už v pôvodnom konaní rozhodlo. 30. V predmetnej právnej veci išlo o prvé štádium obnovy konania, teda rozhodovanie o existencii alebo neexistencii dôvodov obnovy konania, nešlo teda o priame vyhodnotenie reálneho vplyvu predložených dôkazov na meritum veci (inak by išlo o prejudikovanie rozhodovania v obnovenom konaní, ku ktorému ako takému ešte neprišlo). 31. Správny orgán v prvom štádiu konania o obnove nevykonáva dokazovanie smerujúce k zisťovaniu, či napríklad novo predložený dôkaz reálne má alebo nemá vplyv na meritum veci. Správny orgán v tomto štádiu zisťuje len to, či ide o novosť dôkazu a možnosť, teda pravdepodobnosť jeho vplyvu na výsledok konania. 32. Z vyššie citovanej pra´vnej úpravy vyply´va vo^lˇa za´konodarcu upravitˇ podmienky pri´pustnosti obnovy konania tak, že u´cˇastník konania ty´mto mimoriadnym opravny´m prostriedkom mo^že napadnu´tˇ pra´voplatné rozhodnutie len v taxati´vne vymedzeny´ch pri´padoch. Predpokladom vyhovenia na´vrhu na obnovu konania povoleni´m obnovy po^vodne´ho konania su´ predovsˇetky´m nove´ skutocˇnosti a do^kazy, ktore´ u´cˇastni´k bez svojej viny nemohol predložiťˇ v pôvodnom konaní ´ a ktore´ by mu mohli privoditˇ priaznivejsˇie rozhodnutie v jeho veci. 33. Podstatnou na´ležitostˇou na´vrhu na obnovu konania je uvedenie do^vodov obnovy konania a skutocˇnosti svedcˇiace o tom, že na´vrh je podany´ vcˇas. 34. Na tomto mieste správny súd považuje za potrebné poukázať na v časti V. Odôvodnenia tohto rozsudku citované ustanovenie § 63 ods. 1 a ods. 3 Správneho poriadku, z ktorých vyplýva, že navrhovateľ (účastník) podanie - návrh na obnovu konania, podáva na správny orgán, ktorý vo veci rozhodol v poslednom stupni. 35. V posudzovanej veci v poslednom stupni v pôvodnom (právoplatne skončenom) konaní o žiadosti žalobcu o poskytnutie podpory formou jednotnej platby na plochu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 2723/2015-640 zo dňa 27.08.2014, tak že odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie č. 500/1056/18361/2014 zo dňa 10.06.2015 vydané Poľnohospodárskou platobnou agentúrou potvrdil. 36. Pokiaľ teda žalobca svoj návrh na obnovu konania adresoval, ako vyplýva z administratívneho spisu, prvostupňovému orgánu, konal tak v rozpore s § 63 ods. 3 Správneho poriadku. 37. Žalobca síce podal svoj návrh na obnovu konania dňa 18.12.2017, adresoval ho však, ako už bolo konštatované, vecne nepríslušnému orgánu. Do dispozičnej moci vecne príslušnému orgánu (žalovanému) sa žalobcov návrh na obnovu konania dostal až dňa 01.03.2020, a to na základe listu Poľnohospodárskej platobnej agentúry č. 500/2420/2017 zo dňa 28.02.2017 označeného ako „Postúpenie administratívneho spisu - Vladimír Mosný - SAPS 2014“. K uvedenému listu Poľnohospodárskej platobnej agentúry správny súd na okraj poznamenáva, že v ňom prvostupňový správny orgán zavádzajúco a nepochopiteľne konštatuje, že predkladá podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, hoci žalobca svoj návrh nazval „Návrh na povolenie obnovy konania...“ a aj z obsahu jeho podania je zrejmé, že ním mienil podanie v zmysle § 62 a nasl. Správneho poriadku. 38. Pokiaľ teda žalobca vo svojom podaní za dôvod podania návrhu na obnovu konania v zmysle § 62 ods. 1 písm. a) Správneho poriadku považoval listinné dôkazy, o ktorých sa podľa jeho tvrdení dozvedel buď dňa 09.01.2017 (zmluva o urovnaní) alebo dňa 23.11.2017 (vyjadrenie k žiadosti o informáciu), je s ohľadom na skutočnosť vysvetlenú v predchádzajúcom odseku nevyhnutné konštatovať, že dňa 01.03.2020, kedy bol návrh doručený žalovanému ako vecne príslušnému orgánu v zmysle § 63 ods. 1 Správneho poriadku, už subjektívna lehota podľa § 63 ods. 3 Správneho poriadku márne uplynula a žalobcovo právo na obnovu konania z tohto dôsledku prekludovalo. 39. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že procesný právny predpis, ktorým sa riadi aj predmetné konanie pred žalovaným, resp. pred Poľnohospodárskou platobnou agentúrou (Správny poriadok), nepozná možnosť považovať podanie vo veci za včas podané za situácie, kedy ho adresuje účastník vecne nepríslušnému orgánu. Podanie účastníka konania sa podáva na vecne a miestne príslušnom orgáne (§ 19 ods. 4 Správneho poriadku) a lehota na podanie je zachovaná len vtedy, pokiaľ sa najneskôr v posledný deň lehoty podanie podá na vecne a miestne príslušnom správnom orgáne alebo ak sa podanie odovzdá na poštovú prepravu. Ako vyplýva z administratívneho spisu a ako už správny súd vysvetlil, ani jedna z uvedených podmienok nebola v predmetnej posudzovanej veci splnená, preto za deň podania návrhu na obnovu konania možno považovať výlučne deň 01.03.2020. 40. Hoci je pravdou, že pokiaľ účastník adresuje svoje podanie správnemu orgánu, ktorý nie je príslušný na rozhodnutie, je tento správny orgán povinný podanie bez meškania postúpiť príslušnému správnemu orgánu a upovedomiť o tom účastníka konania (§ 20 Správneho poriadku) a z administratívneho spisu zároveň vyplýva, že Poľnohospodárska platobná agentúra podanie žalobcu postúpila príslušnému správnemu orgánu až po vyše dvoch mesiacoch (teda nie bez meškania), nemožno na základe uvedeného konvalidovať zmeškanie lehoty primárne spôsobenej konaním žalobcu rozporným so zákonom - konkrétne s § 63 ods. 3 Správneho poriadku, ktorý svoj návrh na obnovu konania adresoval na rozhodnutie nepríslušnému správnemu orgánu. Preto hoci správny súd postup Poľnohospodárskej platobnej agentúry nepovažoval za súladný so zákonom (nezákonnosť zo strany žalobcu nebola namietaná), neovplyvnilo to záver o tom, že subjektívna lehota podľa § 63 ods. 3 Správneho poriadku, ktorej zmeškanie nemožno odpustiť, bola v čase podania návrhu žalobcu na obnovu konania márne uplynutá, z čoho vyplynul nad pochybnosti správny záver žalovaného správneho orgánu vyjadrený v žalobe napadnutom rozhodnutí, že obnovu konania pre prekludované právo na podanie návrhu nemožno povoliť. 41. Súd v predchádzajúcich odsekoch odôvodnenia svojho rozhodnutia odpovedal na žalobcom vznesené námietky, pričom vysvetlil, prečo nepovažoval žalobu v intenciách týchto žalobných námietok za dôvodnú. Súd považuje pre úplnosť a to aj nad rámec nevyhnutne potrebný na odôvodnenie svojho rozhodnutia poukázať na konkrétne hmotnoprávne aspekty, prečo je potrebné návrh žalobcu na obnovu konania považovať za nedostatočný, resp. nedôvodný. 42. Vychádzajúc z dikcie § 62 ods. 1 písm. a) Správneho poriadku súd poukazuje na to, že na obnovu konania nestacˇi´, aby účastníkom tvrdené skutocˇnosti a do^kazy boli len nove´. Musia bytˇ zároveň takej kvality, že keby sa uplatnili v po^vodnom konani´, mohli by zmenitˇ na´zor spra´vneho orga´nu na rozhodnutie vo veci. Posúdenie uvedenej otázky je na spra´vnom orga´ne a závisí od okolnosti´ konkre ´tnej veci. 43. Ďalsˇou podmienkou, ktora´ musi´ bytˇ splnena´, je, že skutocˇnosti alebo do^kazy sa nemohli v konani´ uplatnitˇ bez zavinenia u´cˇastni´ka konania. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti, že žalobca ako nové dôkazy predložil listiny, ktoré podľa jeho tvrdenia potvrdzujú, že jeho pôvodná žiadosť o poskytnutie podpory formou jednotnej platby na plochu bola oprávnená, keďže osoby, ktoré na rovnakú plochu žiadali o podporu, konali contra legem, resp. že ich tvrdenia o obhospodarovaní predmetnej plochy neboli pravdivé. 44. Ako do^vod na obnovu konania môže byť akceptovaná len situa´cia, kedˇ u´cˇastni´k konania skutocˇnostˇ alebo do^kaz nepoznal (napr. nevedel o existencii do^kazu), alebo bez jeho viny sa nemohol vykonatˇ. V danom kontexte však správny súd pripomína, že podlˇa § 34 ods. 3 za´kona cˇ. 71/1967 Zb. u´cˇastni´k konania je povinny´ na podporu svojich tvrdeni´ navrhnu´tˇ do^kazy, ktore´ su´ mu zna´me. 45. Z administratívneho spisu bez pochybností vyplýva, že už v pôvodnom administratívnom konaní vedenom pred Poľnohospodárskou platobnou agentúrou a pred žalovaným bol žalobca oboznámený s tým, že na rovnakú plochu ako on žiada o podporu aj iný subjekt (resp. iné subjekty). Vedel teda o viacnásobnej deklarácii tej istej plochy žalobcom a ďalšími dvoma spolužiadateľmi, preto mal možnosť predložiť dôkazy na preukázanie práva užívania k pôde a splnenie podmienok na poskytnutie podpory. Oba dôkazy predložené žalobcom spolu s návrhom na obnovu konania mohli byť vzhľadom na svoj charakter žalobcom zabezpečené ešte v priebehu pôvodného konania. Žalobcom oslovený subjekt (PD Poriadie) existoval aj v čase pôvodného konania a k užívaniu spornej plochy sa mohol z podnetu žalobcu vyjadriť. Preto podľa názoru súdu dôkazy pripojené žalobcom k návrhu na obnovu konania nespĺňali kritériá na akceptáciu existencie objekti´vneho do^vodu, ktory´ znemožňoval žalobcovi ako u´cˇastni´kovi konania uplatnitˇ uvedené skutocˇnosti (do^kazy) v pôvodnom administratívnom konani´. 46. Správny súd vychádzajúc z vyššie uvedených hľadísk a v intenciách žalobných dôvodov dospel k záveru, že žalovaný ako príslušný správny orgán postupoval pri vydaní napadnutých rozhodnutí v súlade s príslušnými procesnoprávnymi normami, pričom pri svojom rozhodovaní nevybočil z rámcov správnej úvahy tak, ako je vymedzená vyššie. Súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že neexistuje žiaden zo zákonných dôvodov na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného, a preto žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol. 47. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP tak, že žalovanému ako vo veci úspešnému účastníkovi konania náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli (resp. tieto nie sú preukázané) a žalovaný si ich náhradu ani neuplatnil, a pretože ide o orgán štátnej správy, ktorému možno náhradu trov konania priznať iba vtedy, ak to možno spravodlivo požadovať. 48. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 1 mesiac od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).