Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/139/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018201410 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Barková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1018201410.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Barkovej a členov senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Vlastimila Pavlikovského v právnej veci žalobcu: FOSSIL Energy s.r.o., Hradská 124, 821 07 Bratislava, IČO: 46 063 889, zastúpený: JUDr. Karol Spišák, advokát, Tuhovská 1, 831 07 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101400515/2018 zo dňa 23.07.2018 r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I . Priebeh administratívneho konania 1. Dňa 25.10.2013 podala Obchodná spoločnosť FOSSIL Energy s.r.o., Hradská 124, 821 07 Bratislava, IČO: 46 063 889 (ďalej aj ako „daňový subjekt” alebo aj ako „žalobca”), na Daňový úrad Bratislava (ďalej aj ako „správca dane alebo aj ako „žalobca”), daňové priznanie s určením daňovej povinnosti X XXX,XX eura. 2. Správca dane zaslal daňovému subjektu oznámenie o začatí daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty (ďalej len ako „DPH“) za zdaňovacie obdobie 1. štvrťrok - 4. štvrťrok 2012, január až december 2013 - č. 9104404/5/829528/2014/FraT zo dňa 04.03.2014 (ďalej aj ako „oznámenie o začatí daňovej kontroly DPH“), a to od 27.03.2014 s tým, že na základe jeho poverenia boli určení zamestnanci poverení jej vykonaním. Správca dane zaslal daňovému subjektu prostredníctvom pošty oznámenie o začatí daňovej kontroly na adresu sídla daňového subjektu - Hradská 124, 821 07 Bratislava, uvedenej vo výpise z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I., oddiel: Sro, vložka č. 71366/B (ďalej len ako „výpis z obchodného registra“). Dňa 01.04.2014 bola správcovi dane predmetná zásielka vrátená poštou s poznámkou ako neprevzatá v odbernej lehote. 3. Dňa 11.04.2014 poverení zamestnanci správcu dane vykonali miestne zisťovanie zamerané na preverenie sídla kontrolovaného daňového subjektu - obchodnej spoločnosti FOSSIL Energy s.r.o. a ktorí zistili, že v mieste sídla spoločnosti na adrese Hradská 124, 821 07 Bratislava, sa nachádza polyfunkčná budova, kde má sídlo viacero spoločností, že daňový subjekt nemá vo vstupnej časti budovy označenie ani poštovú schránku, že vstup do budovy bol zamknutý a že na ich zvonenie nikto nereagoval. Ďalej zistili, že z vedľajšej strany budovy je cukráreň, ktorej pracovník nepoznal preverovanú obchodnú spoločnosť FOSSIL Energy s.r.o.. O tejto skutočnosti správca dane spísal úradný záznam č. 910404/5/1465291/14/FraT zo dňa 11.04.2014. 4. Správca dane zaslal daňovému subjektu výzvu na predloženie dokladov č. 9104404/5/1597815/2014/ FraT zo dňa 24.04.2014 k vykonávanej daňovej kontrole DPH za zdaňovacie obdobie 1. štvrťrok - 4. štvrťrok 2012, január až december 2013 (ďalej aj ako „daňová kontrola DPH“), a to na adresu sídla jeho spoločnosti, ktorá sa mu vrátila dňa 20.05.2014 poštou s poznámkou ako neprevzatá v odbernej lehote. 5. Správca dane zaslal daňovému subjektu výzvu na predloženie dokladov č. 9104404/5/3584030/2014/ FraT zo dňa 23.07.2014, a to na adresu sídla jeho obchodnej spoločnosti jeho obchodnej spoločnosti a ktorá sa mu vrátila dňa 19.08.2014 poštou s poznámkou ako neprevzatá v odbernej lehote. 6. Správca dane dňa 11.11.2014 z dôvodu neumožnenia daňovým subjektom ako platiteľom DPH vykonanie riadnej daňovej kontroly a jeho nesúčinnosti spočívajúcej v nemožnosti doručiť mu akékoľvek zásielky v tejto veci, pristúpil k určeniu dane podľa pomôcok a vydal oznámenie o určovaní dane podľa pomôcok č. 9104404/5/4993868/2014/FraT (ďalej aj ako „určenie dane podľa pomôcok“), ktoré bolo zaslané na adresu sídla daňového subjektu. 7. Dňa 09.12.2014 bola správcovi dane vrátená poštou zásielka - oznámenie o určovaní dane podľa pomôcok č. 9104404/5/4993868/2014/FraT s poznámkou ako neprevzatá v odbernej lehote a týmto dňom sa začalo určenie dane podľa pomôcok. 8. Dňa 16.01.2015 konateľ daňového subjektu - Q. Z. (ďalej aj ako „konateľ daňového subjektu“), kontaktoval správcu dane za účelom predloženia dokladov k určeniu dane podľa pomôcok a dohodnutia termínu stretnutia ohľadom daňovej kontroly DPH. 9. Správca dane zaslal konateľovi daňovému subjektu e-mailom žiadosť o predloženie potrebných dokladov ku kontrolám za vyššie uvedené zdaňovacie obdobia a stanovil termín prejednania veci na deň 21.01.2015 a o tejto skutočnosti spísal úradný záznam č. 9104404/5/135715/2015 HriA zo dňa 20.01.2015. 10. Dňa 21.01.2015 sa dostavil na Daňový úrad Bratislava, konateľ daňového subjektu Q. Z. - za účelom predloženia dokladov správcovi dane k určeniu dane podľa pomôcok u daňového subjektu za zdaňovacie obdobie 1. štvrťrok - 4. štvrťrok 2012, január až december 2013 a ktorý mu poskytol informácie o podnikateľskej činnosti daňového subjektu, a to, že predmetom jeho činnosti je nákup a predaj pohonných hmôt (ďalej len ako „PHM“), ďalej poskytol informácie o zamestnancoch, o vedení účtovníctva a uviedol, že daňový subjekt má prenajaté priestory na I. X B. O. s tým, že na adrese sídla spoločnosti daňového subjektu je iba schránka. Obe strany sa dohodli, že účtovné doklady vzhľadom na ich veľký rozsah, budú preverené správcom dane priamo v prevádzke daňového subjektu na I. X B. O., a to dňa 02.06.2015. O tejto skutočnosti spísal správca dane zápisnicu z ústneho pojednávania č. 9104404/5/147465/2015/FraT zo dňa 21.01.2015. 11. Dňa 02.06.2015 sa poverení zamestnanci správcu dane dostavili do prevádzky daňového subjektu - na I. X B. O., za účelom preverenia účtovných dokladov predložených daňovým subjektom k určeniu DPH podľa pomôcok za zdaňovacie obdobie 1. štvrťrok - 4. štvrťrok 2012, január až december 2013, a to - evidencie DPH za 1. štvrťrok - 4. štvrťrok 2012, evidencie DPH za január - december 2013, knihy došlých faktúr 2012, 2013, knihy vystavených faktúr 2012, 2013, hlavnej knihy 2012, 2013, dodávateľských faktúr - č. 1020120026, č. FV 120035, č. 111103, č. 201205007, č. 5012000820, č. 2012239, č. 20120181, č. 20120617, č. 20130450, č. 13DDP093, č. 20134205, č. 201307014, č. 131251, č. 02392013, č. 201307022 a č.1200081. O tejto skutočnosti spísal správca dane zápisnicu o miestnom zisťovaní č. 20307255/2015/9104404 zo dňa 02.06.2015. 12. Správca dane výzvou č. 101649226/2017, vyzval daňový subjekt na predloženie dokladov, a to lehote do 20 dní odo dňa jej doručenia s upozornením na jeho dôkaznú povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 24 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Daňový poriadok“) a ktorú prevzal dňa 04.08.2017. 13. Dňa 17.08.2017 konateľ daňového subjektu zaslal e-mailom správcovi dane oznámenie, že od 11.08.2017 do 14.08.2017 je hospitalizovaný v nemocnici v dôslední zranení dopravnou nehodou. 14. Správca dane predvolaním č. 102283955/2017 zo dňa 02.11.2017 predvolal daňový subjekt na ústne pojednávanie na termín 04.12.2017 vo veci oboznámenia s výsledkami určovania dane podľa pomôcok za zdaňovacie obdobie 1. štvrťrok - 4. štvrťrok 2012 a január - december 2013. Daňový subjekt sa nedostavil a neúčasť správcovi dane ospravedlnil zo zdravotných dôvodov - opätovnej operácie. 15. Dňa 11.12.2017 správca dane doručil daňovému subjektu protokol č. 102519125/2017 zo dňa 06.12.2017 o určení dane podľa pomôcok (ďalej aj ako „protokol“) za zdaňovacie obdobie 1. - 4. štvrťrok 2012, január - december 2013 spolu s výzvou na vyjadrenie sa k protokolu, a to v lehote do 15 pracovných dní. 16. Daňový subjekt zaslal elektronicky dňa 04.01.2018 správcovi vyjadrenie k protokolu zo dňa v zákonom stanovenej lehote, zaevidované je pod č. 6/00073942/2018 s tým, že namietal zákonnosť určenia dane podľa pomôcok. 17. Daňový subjekt nahliadol u správcu dane do spisového materiálu týkajúceho sa konania č. 102519125/2017 a vyžiadal si vyhotovenie fotokópií dokladov. O tejto skutočnosti spísal správca dane úradný záznam č. 100113521/2018 zo dňa 12.01.2018. 18. Správca dane predvolaním zo dňa 22.01.2018 predvolal daňový subjekt na ústne pojednávanie na termín dňa 15.03.2018 vo veci prerokovania pripomienok k protokolu. 19. Dňa 15.03.2018 sa dostavila na ústne pojednávanie na Daňový úrad Bratislava, pracovisko Dr. VI. Clementisa 10, Bratislava, právna zástupkyňa daňového subjektu za účelom prerokovania pripomienok predložených daňovým subjektom k protokolu o určení dane podľa pomôcok č. 102519125/2017 zo dňa 06.12.2017, za zdaňovacie obdobia 1. štvrťrok - 4. štvrťrok 2012, január - december 2013 a ktorá sa vyjadrila k veci a predložila doklady - splnomocnenie zo dňa 06.03.2018, splnomocnenie zo dňa 14.03.2018, zápisnicu o miestnom zisťovaní č. 9201402/5/351866/2014K11 zo dňa 29.01.2014, zápisnicu z ústneho pojednávania č. 9103401/5/1520998/2014 zo dňa 16.04.2014, zápisnicu z ústneho pojednávania č. 9301401/5/5143787/2014Mert zo dňa 21.11.2014, výzvu na predloženie dôkazov č. 9103401/5/5165483/2014 zo dňa 25.11.2014 a zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 9104403/5/5156719/2014/Návr zo dňa 24.11.2014. Pridržiavala sa vyjadrenia k protokolu, s tým, že neboli splnené zákonné podmienky na určenie dane postupom podľa ustanovenia § 48 Daňového poriadku a preto oznámenie o určení dane postupom podľa ustanovenia § 48 Daňového poriadku v tomto konaní bolo predčasné. O tejto skutočnosti správca dane spísal zápisnicu z ústneho pojednávania č. 100492799/2018 zo dňa 15.03.2018. 20. Daňový úrad Bratislava, ako správca dane (ďalej aj ako „prvostupňový orgán“), vydal dňa 27.03.2018 rozhodnutie č. 100631701/2018 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa ustanovenia § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil žalobcovi ako daňovému subjektu rozdiel na DPH za zdaňovacie obdobie september 2013, a to v sume vo výške XXX XXX,XX eura, daň vyrubená daňovým priznaním doručeným dňa 25.10.2013, bola X XXX,XX eura a daň zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní bola XXX XXX,XX eura. Správca dane v prvostupňovom rozhodnutí uviedol, že k určeniu dane podľa pomôcok pristúpil v zmysle ustanovenia § 48 ods. 1 písm. d) Daňového poriadku a to z dôvodu, že daňový subjekt si neprevzal zásielky - oznámenie o daňovej kontrole č. 9104404/5/829528/2014/ FraT zo dňa 04.03.2014, výzvy na predloženie dokladov k daňovej kontrole č. 9104404/5/1597815/2014/ FraT zo dňa 24.04.2014 a č. 9104404/5/3584030/2014/FraT zo dňa 23.07.2017, oznámenie o určovaní dane podľa pomôcok č. 9104404/5/4993868/2014/FraT zo dňa 11.11.2014, ktoré sa mu vrátili všetky s označením „neprevzaté v odbernej lehote“ a ako pomôcku použil v zmysle ustanovenia § 48 ods. 3 Daňového poriadku daňové priznanie podané za príslušné zdaňovacie obdobie, predložené účtovné a daňové doklady. Uviedol, že v podanom daňovom priznaní za kontrolované zdaňovacie obdobia, daňový subjekt priznal základ dane a daň z uskutočnených a prijatých zdaniteľných plnení. Vychádzal z ustanovenia § 78 ods. 7 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon o DPH“). 21. Prvostupňovým rozhodnutím správca dane neuznal daňovému subjektu nárok na odpočítanie dane v zmysle ustanovenia § 49 až 51 zákona o DPH v kontrolovanom zdaňovacím období, tak ako ich uviedol kontrolovaný daňový subjekt v podaných daňových priznaniach z faktúr prijatých od obchodných spoločností Madone s.r.o., DAKA Trade s.r.o., a VIBET K+L, s.r.o. (ďalej aj ako „dotknutí dodávatelia“), nakoľko podľa jeho názoru, nedošlo reálne k zdaniteľnému deklarovanému obchodu medzi daňovým subjektom a týmito dodávateľmi, a preto daňovému subjektu nevznikol nárok na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr. Správca dane zároveň uviedol, že na splnenie povinnosti v procese daňovej kontroly nestačí len formálne deklarovať dodanie tovaru faktúrou, ale je potrebné preukázať aj vecné naplnenie deklarovanej obchodnej transakcie, a tiež že vykonané šetrenia ho vedú k záveru, že konaním zúčastnených daňových subjektov bola umelo vytvorená situácia s cieľom získania daňovej výhody. Podľa názoru správcu dane dokazovanie preukázalo, že v kontrolovanom období boli simulované obchodné transakcie, ktorých výsledkom je účelové obchádzané daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol subjekt oprávnený alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti. V preverovanom prípade vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že reálne došlo k obchodným transakciám medzi kontrolo-vaným daňovým subjektom a dotknutými dodávateľmi, nakoľko sa nepotvrdil sa nákup tovaru od dotknutých spoločností a súčasne ani reálne dodanie predmetného tovaru od dotknutých dodávateľov, čím kontrolovaný daňový subjekt porušil ustanovenia § 49 zákona o DPH v nadväznosti na § 51 v nadväznosti na ustanovenia §§ 2, 8, 19, 22. Nebol tak preukázaný vznik daňovej povinnosti na strane dotknutých dodávateľov s následným právom daňového subjektu na uplatnenie odpočítania dane z predmetných faktúr. Uviedol, že dokazovanie preukázalo, že v kontrolovanom období, boli simulované obchodné transakcie, ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti, alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti. Na základe uvedeného, správca dane dospel k záveru, že postupoval v súlade s Daňovým poriadkom a zákonom o DPH, pričom dodržiaval základné zásady daňového konania a po preskúmaní a vyhodnotení dôkazov týkajúcich sa uskutočnenia zdaniteľných obchodov, vyrubil kontrolo-vanému daňovému subjektu z deklarovaných dodávateľských faktúr od dotknutých spoločností - Vibet K+L, s.r.o., Madone s.r.o. a DAKA TRADE s.r.o. za zdaňovacie obdobie september 2013 rozdiel dane v sume XXX XXX,XX eura. 22. Daňový subjekt podal proti prvostupňovému rozhodnutiu včas odvolanie, v ktorom namietal zákonnosť určenia dane podľa pomôcok správcom dane. 23. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky ako odvolací orgán (ďalej aj ako „prvostupňový orgán“), na základe zákona č. 333/2011 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva v znení neskorších predpisov, zákona č. 479/2009 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblastí daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a Daňového poriadku, vydal rozhodnutie č. 101400515/2018 zo dňa 23.07.2018 (ďalej aj ako „druhostupňové rozhodnutie“), podľa ustanovenia § 74 ods. 5 Daňového poriadku, ktorým nevyhovel odvolaniu daňového subjektu a ktorým potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 100631701/2018 zo dňa 27.03.2018, ktorým mu ako správca dane podľa ustanovenia § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil rozdiel dane v sume XXX XXX,XX eura za zdaňovacie obdobie september 2013. Druhostupňový orgán uviedol, že správca dane postupoval v zmysle zásad správy daní uvedených v ustanovení § 3 Daňového poriadku a argumentoval tým, že v procese určenia dane podľa pomôcok sa nevykonáva dokazovanie, preto podľa jeho názoru nie je možné poukazovať na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 3Sžf/l/2011, podľa ktorého, keď daňový subjekt disponuje existenciou materiálneho plnenia, faktúrou a prílohami s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny dodaných tovarov a služieb od určitého dodávateľa, vyčerpal vlastné dôkazné bremeno a znáša dôkazné bremeno a dôkaznú núdzu správca dane. Druhostupňový orgán dospel k záveru, že správca dane k určeniu dane podľa pomôcok pristúpil oprávnene po tom, ako bol daňový subjekt (platiteľ) nesúčinný tým, že na adrese sídla svojej spoločnosti nepreberal zásielky, čím neumožnil vykonanie daňovej kontroly, a tak bol naplnený zákonný dôvod na určenie dane podľa pomôcok. II.Žaloba 24. Včas podanou žalobou zo dňa 24.09.2018 na Krajskom súde v Bratislave (ďalej aj ako „krajský súd“ alebo aj ako „správny súd“), doručenou elektronicky dňa 01.10.2018, sa žalobca - obchodná spoločnosť FOSSIL Energy s.r.o., Hradská 124, 821 07 Bratislava, IČO: 46 063 889 (ďalej len ako „žalobca“), domáhal voči žalovanému - Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica, preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, č. 101400515/2018 zo dňa 23.07.2018 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č.100631701/2018 zo dňa 27.03.2018 na základe ktorého, vyrubil žalobcovi ako daňovému subjektu podľa ustanovenia § 68 ods. 5 a ods. 6 Daňového poriadku rozdiel na DPH za zdaňovacie obdobie september 2013, a to v sume XXX XXX,XX eura. Žalobca navrhoval, aby správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, aby vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 25. Žalobca uviedol, že v zdaňovacom období 1. - 4. štvrťrok 2012, január - december 2013, vykonával činnosť obchodovania s PHM a ktoré nakupoval od rôznych dodávateľov a v závislosti od dohody s dodávateľom bol tovar (PHM) dodávaný priamo zákazníkom daňového subjektu na miesto ich prevádzky s tým, že tento tovar neskladuje, nemá povinnosť viesť skladovú evidenciu a za kúpený tovar zaplatil na účet dodávateľa na základe faktúr a dodacích listov doručených dodávateľom. 26. V žalobe žalobca namietal, že správca dane neoprávnene pristúpil k určeniu dane podľa pomôcok, hoci s ním komunikoval a poskytol mu všetky požadované informácie a doklady, ako aj že nevzal do úvahy účtovné doklady, ktoré mu dodatočne predložil a ďalej, že žalovaný sa nedostatočne vysporiadal s odvolacími dôvodmi. Tvrdil, že v priebehu určovania dane podľa pomôcok poskytol správcovi dane požadované doklady, viedol a uchovával účtovnú dokumentáciu a bol pripravený mu predložiť akúkoľvek ďalšiu účtovnú dokumentáciu a taktiež, že s ním riadne komunikoval. Podľa názoru žalobcu neboli splnené zákonné podmienky na určenie dane postupom podľa ustanovenia § 48 Daňového poriadku a z tohto dôvodu vydanie oznámenia správcom dane o určení dane podľa pomôcok bolo predčasné 27. Argumentoval tým, že mal a stále má na adrese Z. XXX B. O. schránku označenú obchodným menom, kanceláriu označenú logom a obchodným menom a poštu si svedomito preberal a preberá, preto musela pochybiť doručovacia spoločnosť, ktorá mu nezanechala oznámenie o doručovaní zásielok od správcu dane. Poukázal na to, miestnym zisťovaním neboli preukázané tvrdenia poverených zamestnancov v správcu dane o tom, že sa vo vstupnej časti sa nenachádzalo označenie daňového subjektu ani poštová schránka, nakoľko o tejto skutočnosti nebola vyhotovená žiadna fotodokumentácia. 28. Žalobca nesúhlasil s tvrdením správcu dane, že mu neumožnil vykonať daňovú kontrolu, nakoľko nevedel, že predmetná daňová kontrola prebieha s tým, že okamžite po tom, ako sa o prebiehajúcej daňovej kontrole dozvedel (16.01.2015), ho kontaktoval a poskytol mu všetky požadované doklady. Vo vzťahu k neoprávnenosti postupu správcu dane, ktorým uprednostnil určenie dane podľa pomôcok pred určením dane podľa dokladov žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžfk/52/2017 zo dňa 03.07.2018. 29. Uviedol, že konateľ daňového subjektu už dňa 16.01.2015 kontaktoval správcu dane, nakoľko sa dozvedel, že sa prostredníctvom iných osôb dozvedel, že daňový subjekt mu neúspešne doručuje nejaké listiny a ktorému dňa 02.06.2015 predložil mu kompletnú účtovnú evidenciu daňového subjektu za kontrolované obdobie a namietal, že napriek všetkým týmto skutočnostiam, správca dane ďalej pokračoval v procese určovania dane podľa pomôcok a daň nakoniec určil podľa pomôcok, čím porušil jeho práva a oprávnené záujmy, keďže nevykonal daňovú kontrolu podľa dokladov. 30. Žalobca nesúhlasil s názorom žalovaného, že zákonodarca ponechal na správnej úvahe správcu dane použitie pomôcok, ktoré má k dispozícii alebo ktoré si zaobstará bez súčinnosti s daňovým subjektom a v tejto súvislosti poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžf/83/2014 zo dňa 30.11.2016 a sp. zn. 3Sžf/l/2011 a zastával názor, že aj pri určovaní dane podľa pomôcok je správca dane povinný prihliadnuť na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňový subjekt, a to aj za predpokladu, že by ním neboli uplatnené. Preto v tejto súvislosti mal správca dane zohľadniť dodávateľské faktúry, ktoré boli súčasťou účtovníctva daňového subjektu, ktorým správca dane disponoval a nebol žiaden dôvod na neuznanie nároku žalobcu na odpočítanie dane z faktúr prijatých od dotknutých obchodných spoločností (Madone s.r.o., DAKA Trade s.r.o. a VIBET K+L, s.r.o.). 31. Ďalej žalobca namietal, že správca dane pri určovaní dane prostredníctvom pomôcok vybral iba tie, ktoré sú v jeho neprospech a to bez dostatočného a logického odôvodnenia, ktoré nemá oporu v zákone a nesúhlasil s názorom žalovaného a to, že pomôckami sa nepotvrdili skutočnosti uvedené na dodávateľských faktúrach a tiež, že je na správcovi dane aké pomôcky pri určení dane použije. 32. Žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/l/201l, týkajúci sa obdobnej veci, aká sa prejednáva v tomto konaní, kedy mu bol vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty s odôvodnením, že odvolávajúcim sa daňovým subjektom nebolo preukázané dodanie fakturovaného tovaru a fakturovaných služieb dodávateľom - platiteľom dane uvedeným na faktúrach a na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/51/2017- 78 zo dňa 13.12.2017. 33. Namietal, že z prvostupňového rozhodnutia nie je zrejmé, či správca dane preveril daňové priznania alebo evidenciu DPH či iné doklady podané dodávateľmi daňového subjektu, a to za účelom preverenia priznania dodávok tovarov daňovému subjektu, tiež či správca dane preveril majiteľa bankového účtu, na ktorý zasielal daňový subjekt platby za dodaný tovar dodávateľom, ani či preveril pohyby na tomto bankovom účte. Doplnenie takéhoto dokazovania, ktorého výsledok by mal podstatný význam na určení výslednej daňovej povinnosti nevykonal ani žalovaný, obmedzil sa iba na konštatovanie, že daňové priznania bez evidencie DPH a ďalších dokladov majú nízku vypovedaciu hodnotu. 34. Vyjadril sa k šetreniu preverovaniu správcom dane dotknutých dodávateľských spoločností a nesúhlasil s tvrdením správcu dane, že mal preukázať existenciu zdaniteľných obchodov, nakoľko ich existenciu o preukázal faktúrami s podrobným súpisom dodaného tovaru ako aj dodacími a stáčacími listmi, kúpnymi zmluvami a potvrdeniami o úhrade ceny tovaru a správcovi dane predložil kompletné účtovníctvo. Namietal, že nesplnenie povinností jeho dodávateľmi, ktorí nepredložili správcovi dane účtovníctvo, sú nekontaktní a pod., nie je dôvodom, aby mu bolo upreté práva na odpočítanie dane, ani aby ako pomôcky nevyužil prijaté (dodávateľské) faktúry, a tým neprihliadol na okolnosti, z ktorých vyplývajú preňho výhody. Zdôraznil, že nie je zodpovedný za konanie a účtovnú evidenciu dodávateľov a ani za to, kto je skutočným majiteľom bankového účtu dodáva-teľov, ktorý prezentujú na faktúrach ako svoj, a to s ohľadom na nemožnosť zistiť túto skutočnosť vzhľadom na bankové tajomstvo. 35. Žalobca namietal, že správca dane nedodržal všetky zásady daňového konania a že nepreukázal žiadnym objektívnym dôkazom, že mu dodávatelia nedodali tovar, a preto považoval svojvoľné vyhodnotenie dôkazov v jeho neprospech je nezákonné a ničím nepodložené, pretože tento záver vyvodil iba zo skutočnosti, že obchodná spoločnosť Madone s.r.o., nepredložila svoje účtovníctvo napriek tomu, že konateľ spoločnosti dodanie tovarov daňovému subjektu potvrdil, že konateľ spoločnosti DAKA Trade s.r.o. odmietol vypovedať a že platby za tovar boli uhrádzané na bankový účet spoločnosti KARANGA s.r.o., a že sa nepodarilo vypočuť konateľa spoločnosti VIBET K+L, s.r.o.. 36. V súvislosti s odopretím práva na odpočet dane poukázal žalobca na ustálenú judikatúru - na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžf/49/2010, sp. zn.: 6Sžf/10/2012, sp. zn. 5SŽF/49/2010 a sp. zn.: 5Sžt749/2010. 37. Žalobca mal za to, že správca dane a žalovaný sa nedostatočne vysporiadali s dôvodmi, prečo ako pomôcky nevyužil správca dane dodávateľské faktúry z ktorých neuznal právo na odpočítanie dane, a preto neboli splnené zákonné podmienky na určenie dane postupom podľa ustanovenia § 48 Daňového poriadku a vydanie oznámenia o určení dane bolo predčasné. III. Vyjadrenie žalovaného 38. Žalovaný sa vyjadril k správnej žalobe písomným vyjadrením zo dňa 17.12.2018, doručeným správnemu súdu dňa 19.12.2018, s tým, že žalobca v žalobe uviedol tie isté dôvody ako v podanom odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu a navrhol žalobu v plnom rozsahu zamietnuť podľa ustanovenia § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku. 39. Žalovaný sa vyjadril doručovaniu písomnosti žalobcovi a uviedol, že tieto mu doručoval správca dane správne, a to do oznámenia korešpondenčnej adresy - na sídlo obchodnej spoločnosti zapísanej v obchodnom registri podľa ustanovenia § 30 ods. 5 Daňového poriadku a ktoré sa vrátili správcovi dane s poznámkou pošty ako neprevzaté v odbernej lehote, a preto sa považujú podľa ustanovenia § 31 ods. 3 Daňového poriadku za doručené 15. deň od ich uloženia na pošte, aj keď sa žalobca o ich uložení nedozvedel. Argumentoval tým, že žalobca bol povinný si zabezpečiť preberanie pošty v sídle zapísanom v obchodnom registri a že správca dane vykonal dňa 11.04.2014 aj miestne zisťovanie v sídle žalobcu na adrese - Z. XXX, O., z ktorého spísal úradný záznam číslo 9104404/5/1465291/14/FraT, podľa ktorého, sa na uvedenej adrese nachádza polyfunkčná budova, vo vstupnej časti sa nenachádzalo označenie žalobcu, ani poštovej schránky. Žalovaný zdôraznil, že pokiaľ by si bol žalobca na svojom sídle poštu svedomito preberal ako je uvedené v žalobe, neboli by sa vrátili štyri písomnosti správcovi dane neprevzaté. Správca dane nebol nečinný, zasielal písomnosti o začatí daňovej kontroly na sídlo žalobcovi a pred vydaním oznámenia o určení dane podľa pomôcok, vykonal aj pokus o osobné stretnutie dostavením sa do jeho sídla, pričom nebolo jeho povinnosťou zisťovať ďalšie kontaktné údaje žalobcu. Pokiaľ by bol žalobca skutočne preberal poštu v sídle svojej spoločnosti, mal by svoje sídlo riadne označené a zdržoval by sa v ňom a dozvedel by sa aj o začatí predmetnej daňovej kontroly. Preto mal za to, že začatie daňovej kontroly o určení podľa pomôcok bolo zákonné. 40. Uviedol, že v danom prípade určenie dane podľa pomôcok začalo dňa 09.12.2014 a konateľ žalobcu - Q. Z., kontaktoval správcu dane až dňa 16.01.2015 za účelom predloženia dokladov a ktorý v zápisnici o ústnom pojednávaní č. 9104404/5/147465/2015/FraT dňa 21.01.2015 uviedol, že predmetom jeho činnosti je nákup a predaj pohonných hmôt (ďalej PHM), že spoločnosť má prenajaté priestory na I. X, O. a že na adrese sídla je iba schránka. 41. Žalovaný poukázal na ustanovenie § 48 ods. 4 Daňového poriadku, podľa ktorého, správca dane môže využiť ako pomôcky doklady predložené kontrolovaným subjektom v priebehu určovania dane podľa pomôcok a uviedol, že dňa 02.06.2015 sa dostavil správca dane na prevádzku žalobcu na I. X, O., kde mu boli daňovým subjektom predložené v zápisnici uvedené doklady, faktúry, evidencie DPH, ktoré boli aj s podanými daňovými priznaniami DPH žalobcu použité ako pomôcky pri určení dane. 42. Ďalej žalovaný poukázal na to, že správca dane vo výzve žalobcovi na predloženie dokladov č. 101649226/2017 v lehote do 20 dní od jej doručenia a ktorú si žalobca prevzal dňa 04.08.2017, bol upozornený na svoju dôkaznú povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 24 Daňového poriadku. Uviedol, že žalobca nedoručil správcovi dane v stanovenej lehote žiadne doklady a až dňa 17.08.2017 zaslal správcovi dane e - mail, v ktorom mu oznámil, že od 11.08.2017 do 14.08.2017 bol hospitalizovaný v nemocnici v dôsledku zranení dopravnej nehody. Vo vzťahu k uvedenému žalovaný uviedol, že táto skutočnosť ale nemôže byť dôvodom na nepredloženie požadovaných dokladov, nakoľko žalobca mohol udeliť plnú moc na zastupovanie inej osobe. Zdôraznil, že žalobca správcu dane od 17.08.2017 vôbec nekontaktoval, a preto jeho tvrdenie, že bol v priebehu vykonávania určenia dane podľa pomôcok pripravený predložiť správcovi dane akúkoľvek účtovnú evidenciu, nie je pravdivé. Uviedol, že žalobca sa nedostavil a ani jeho zástupca ani na predvolanie č. 102283955/2017 na termín dňa 04.12.2017 o 09.00 hod., vo veci oboznámenia s výsledkami určenia dane podľa pomôcok a ktoré mu bolo doručené dňa 08.11.2017 s tým, že až po termíne jeho konania dňa 04.12.2017 o 10.34 hod., zaslal konateľ žalobcu správcovi dane e - mail, v ktorom mu oznámil, že z dôvodu opätovnej operácie sa nemôže dostaviť, avšak doklad o tejto skutočnosti (lekárske potvrdenie) mu nepredložil. 43. Uviedol, že žalobca síce podal k zisteniam uvedeným v protokole žalobca v určenej lehote námietky, ale neuviedol a nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by potvrdzovali vecne deklarované zdaniteľné obchody s PHM s dodávateľmi, od ktorých mu nebola priznaná uplatnená DPH. 44. Žalovaný sa podrobne vyjadril k vykonaným dôkazom vrátene výsluchom svedkov a k vyhodnoteniu týchto dôkazov zhodne ako v napadnutom rozhodnutí v spojení s prvostupňovým rozhodnutím s tým, že poukázal na to, že vypočutí svedkovia nepotvrdili reálne vykonanie zdaniteľných obchodov. 45. Zdôraznil, že z dôvodu neumožnenia preverenia ekonomickej činnosti vyššie dotknutých dodávateľských spoločností bolo povinnosťou žalobcu preukázať, ako deklarované zdaniteľné obchody s PHM s týmito dodávateľmi realizoval. Žalobca však nepreukázal správcovi dane uskutočnenie deklarovaných zdaniteľných obchodov a tak neurobil ani po oboznámení so zisteniami uvedenými v protokole a ani nepredložil žiadne dôkazy na svoje tvrdenia. 46. Vyjadril sa k námietke žalobcu, že správca dane ako pomôcky vybral tie, ktoré sú v neprospech žalobcu, že táto nie je relevantná., nakoľko správca dane aj pri riadnych daňových kontrolách preveruje dodávateľov kontrolovaných subjektov a aj pokiaľ by preveroval všetkých dodávateľov žalobcu, minimálne by vyrubil daň v takej výške ako je vyrubená v súčasnosti. Zdôraznil, že nie z dôvodu nespolupráce vyššie uvedených spoločností bola žalobcovi vyrubená DPH, ale z dôvodu, že nepreukázal deklarované zdaniteľné obchody s PHM, pretože doklady, úhrady, zmluvy atď. nie sú vecným preukázaním zdaniteľných obchodov. Uviedol, že podľa zistených informácií práve žalobca konal svojvoľne a nezákonne, keď si uplatňoval daň zo zdaniteľných obchodov s PHM s dodávateľmi, ktoré nevie obsahovo preukázať a že dôkazom o tom je množstvo vykonávaných daňových kontrol žalobcovi s vysokým vyrubením dane, keď si žalobca ani v iných zdaňovacích obdobiach neplnil svoju zákonnú dôkaznú povinnosť, a to preukázať skutočnosti uvedené na dokladoch, z ktorých si uplatňuje právo na odpočítanie dane. 47. Podľa názoru žalovaného žalobca nesprávne poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžfk/52/2017 zo dňa 03.07.2018, pretože ako z neho vyplýva, správca dane svojim postupom neumožnil kontrolovanému daňovému subjektu poskytnúť súčinnosť pri zisťovaní skutočností rozhodujúcich pre určenie dane. V danom prípade žalobcu nejde o totožnú vec. Žalovaný zdôraznil, že k námietkam podaným k zisteniam uvedeným v protokole žalobca neuviedol a nepredložil žiadne dôkazy k svojim tvrdeniam a aj keď bol žalobca upovedomený o výpovedi svedkov, nezúčastnil sa ich bez ospravedlnenia a že správca dane mu umožnil poskytnúť súčinnosť pri zisťovaní skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, ale tento bol pasívny a svoje právo nevyužil. 48. Vyjadril sa k rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžf/83/2014 zo dňa 30.11.2016 a uviedol, že sa s uvedeným názorom súdu stotožňuje s tým, že v rozhodnutí uviedol, že doklady, faktúry a evidencie DPH predložené žalobcom boli aj s podanými daňovými priznaniami DPH žalobcu použité ako pomôcky pri určení dane, a preto tvrdenie žalobcu, že správca dane sa nevysporiadal s tým, že nevyužil ako pomôcky doklady, z ktorých neuznal právo na odpočítanie dane, považoval za nepravdivé. Uviedol, že správca dane nemal iné pomôcky k dispozícii, žalobca mu ani na výzvu nepredložil požadované doklady, pritom v žalobe právny zástupca tvrdí, že so správcom dane komunikoval. Všetky zistenia vykonal správca dane z vlastnej iniciatívy a to, že žalobca sa nezúčastnil výsluchov svedkov, nepredložil požadované doklady a nepreukázal dôkazmi deklarované skutočnosti, nie je vinou správcu dane, ale pasivitou a nespoluprácou žalobcu, správca dane žiadnym spôsobom neselektoval doklady, toto tvrdenie nebolo žalobcom odôvodnené. Poukázanie na uvedený rozsudok je preto nedôvodné. V prospech žalobcu podľa ustanovenia § 48 ods. 5 Daňového poriadku, správca dane ako pomôcky využil zistenia z vykonaných dožiadaní, zápisnice a vyjadrenia zástupcov daňových subjektov, ktoré boli dodávateľmi platiteľa, pričom bolo potvrdené, že tieto subjekty dodali predmet dane žalobcovi. V danom období to boli doklady od dodávateľa VianoS s.r.o. a Solar, a.s.. Výhody neuplatnené žalobcom správca dane nezistil a žalobca žiadne neuviedol. 49. Mal za to, že zisteniami správcu dane nebolo potvrdené a preukázané dodanie PHM dodávateľom uvedeným na dokladoch, z ktorých si žalobca uplatnil právo na odpočítanie dane. Žalovaný súhlasil s názorom právneho zástupcu v žalobe, že nie je povinnosťou žalobcu dokazovať od akého dodávateľa nadobudol jeho dodávateľ tovar a právo na odpočítanie dane žalobcu nezávisí na preukázaní nadobudnutia tovaru jeho dodávateľmi, avšak tieto skutočnosti správca dane od žalobcu ani nežiadal preukázať. Žalobcovou povinnosťou bolo riadne preukázať fakturovaný predmet dane a jeho nadobudnutie od deklarovaných dodávateľov, pôvod PHM, nakontaktovanie na dodávateľov, jednanie, preukázať prepravu PHM odkiaľ a kam a všetky skutočnosti súvisiace s deklarovanými zdaniteľnými obchodmi. Žalobca nepreukázal obsahovo vykonávanie zdaniteľných obchodov s dodávateľmi, s ktorými deklaroval zdaniteľné obchody, preto neoprávnene chce preniesť dôkazné bremeno na daňové orgány. Žalobca mal povinnosť preukázať ako vykonával obchody, ktoré deklaroval so svojimi dodávateľmi. Vzhľadom na všetky zistenia a nesplnenie dôkaznej povinnosti zo strany žalobcu nebolo preukázané, že zdaniteľné obchody, ktoré deklaroval od svojich dodávateľov, sa uskutočnili tak, ako je uvedené na dokladoch a jediným zámerom žalobcu bolo neoprávnene si uplatniť z dokladov právo na odpočítanie dane. Žalobca nepreukázal splnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a v ustanovení § 51 zákona o DPH nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti u dodávateľov podľa ustanovenia § 19 ods. 1 zákona o DPH. Vzhľadom na vyššie uvedené nesplnenie dôkaznej povinnosti žalobcu, že predmet dane nadobudol od deklarovaných dodávateľov, žalovaný zastával názor, že je bezpredmetné poukazovať na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3SžfZl/2011, sp. zn. 5Sžf/49/2010, sp. zn. 6Sžf/l0/2012 a sp. zn. 5Sžf/49/2010. 50. Taktiež sa vyjadril k rozsudku sp. zn. 13S/51/2017 Krajského súdu v Trenčíne (týka sa žalobcu za júl 2014), ktorý zrušil rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, a uviedol, že žalobca nepreukázal nadobudnutie predmetu dane od dodávateľov uvedených na dokladoch, z ktorých si uplatnil právo na odpočítanie dane, preto neoprávnene poukazuje na rozsudok ESD v spojených veciach C-80/2011 a C-142/2011. Podľa rozsudkov musia byť pri uplatnení práva splnené formálne aj vecné podmienky. Žalobca nepreukázal splnenie vecných podmienok. 51. Žalovaný na základe uvedeného, zotrvával v celom rozsahu na svojom stanovisku uvedenom v napadnutom rozhodnutí v spojní s prvostupňovým rozhodnutím, a zastával názor, že obidve rozhodnutia orgánov verejnej správy boli vydané v súlade s platnou a účinnou legislatívou v danom čase, skutkový stav bol riadne zistený. V. Replika 52. Žalobca v replike zo dňa 14.01.2019 uviedol, že v celom rozsahu zotrváva na skutočnostiach uvedených v žalobe a nesúhlasil s argumentáciou žalovaného. 53. Zdôraznil, že správca dane nevyhodnotil pomôcky zákonným spôsobom, ale len na ťarchu žalobcu a pri určovaní dane prostredníctvom pomôcok vybral iba tie, ktoré sú v jeho neprospech, a to bez dostatočného a logického odôvodnenia, pričom tento nezákonný postup žalovaný v napadnutom rozhodnutí potvrdil, čo považoval za bezbrehé uplatňovanie svojvôle pri vydávaní správnych aktov, ktoré nemá oporu v zákone 54. Nesúhlasil s názorom žalovaného, že nepreukázal obsahovo vykonanie zdaniteľných obchodov s dodávateľmi a trval na tom, že uniesol dôkazné bremeno keďže správcovi dane predložil doklady deklarujúce uskutočnenie zdaniteľných obchodov, avšak správca dane ich vyhodnotil v rozpore s danou skutočnosťou. 55. Taktiež žalobca nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že jeho jediným zámerom bolo neoprávnene si uplatniť právo na odpočítanie dane, nakoľko uvedené mu nebolo preukázané správcom dane. 56. Poukázal aj na rozsudok ESD v spojených veciach C-80/2011 a C-142/2011, v zmysle ktorých musia byť pri uplatnení práva naplnené vecné aj formálne podmienky a nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že žalobca naplnenie vecných podmienok nepreukázal s tým, že daný rozsudok vychádza z totožného skutkového stavu a dokonca daňový subjekt predložil správcovi dane len faktúry, teda ešte menej dokladov ako to bolo v jeho prípade. Zdôraznil, že v zmysle tohto rozsudku ESD na základe predloženia faktúr ako jediných dôkazov uskutočnenia zdaniteľných obchodov, vecné a formálne podmienky vzniku a výkonu práva na odpočet dane boli splnené, a to najmä podmienka požadujúca, aby zdaniteľná osoba disponovala faktúrou, ktorá preukazuje skutočné vykonanie dodania tovaru a ktorá spĺňa požiadavky uvedenej smernice. 57. Žalobca opätovne namietal tvrdenia žalovaného, že nepreukazoval v danej veci súčinnosť nakoľko je nepochybné a preukázané, že kontaktoval správcu dane a komunikoval s ním, dostavil sa k správcovi dane, umožnil vykonať kontrolu vo svojich priestoroch, poskytol doklady preukazujúce uskutočnenie zdaniteľných obchodov, a to faktúry, zmluvy, dodacie a stáčacie listy atď. a že výsluchy svedkov taktiež potvrdili skutočnosť, že zdaniteľné obchody prebehli, a preto bol oprávnený odpočítať si daň zo zdaniteľných obchodov a teda na určenie dane správcom dane na základe pomôcok nebol splnený zákonný predpoklad. Uviedol, že žalovaný sa nedostatočne vysporiadal s tým, že prečo ako pomôcky správca dane nevyužil dodávateľské faktúry, z ktorých neuznal právo na odpočet dane, a preto neboli splnené zákonné podmienky na určenie dane postupom podľa ustanovenia § 48 Daňového poriadku. 58. V ostatnom zotrvával na skutočnostiach uvedených v podanej žalobe. VI. Právne posúdenie veci 59. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z.. Správneho súdneho poriadku (ďalej len ako „SSP“), po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia, v rozsahu dôvodov správnej žaloby dospel k záveru, že žalobe nie je možné priznať úspech. 60. Vo veci bol vyhlásený rozsudok bez nariadenia pojednávania postupom podľa ustanovenia § 137 ods. 4 SSP dňa 03.12.2020, nakoľko žalobca a ani žalovaný nežiadali nariadiť pojednávanie (§ 107 ods. 2 SSP). 61. Predmetom súdneho prieskumu je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 101400515/2018 zo dňa 23.07.2018 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Daňového úradu Bratislava č. 100631701/218 zo dňa 27.03.2018. 62. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky). V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy, sa postupuje podľa ustanovení tretej časti SSP o správnych žalobách. 63. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, najmä s hmotnými a procesnými administra-tívnymi predpismi. V intenciách ustanovenia § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je orgán verejnej správy oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 64. Zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy je podmienená zákonnosťou postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu. V rámci správneho súdnictva súd teda skúma aj procesné pochybenia orgánu verejnej správy namietané v žalobe, najmä z toho pohľadu, či toto procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania pred orgánom verejnej správy, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. 65. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 66. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 67. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 68. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Daňový poriadok“) , správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 69. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov (písm. a/), skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania (písm. b/), vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť (písm. c/). 70. Podľa § 30 ods. 1 a ods. 5 Daňového poriadku, správca dane doručuje písomnosť elektronickými prostriedkami. Ak je to účelné a možné, písomnosti doručujú zamestnanci správcu dane (ods. 1). Ak nejde o doručovanie elektronickými prostriedkami, doručuje sa písomnosť na adresu na území členského štátu, ktorú daňový subjekt oznámil správcovi dane; inak sa doručuje písomnosť fyzickej osobe na adresu trvalého pobytu a právnickej osobe na adresu sídla (ďalej len „miesto doručenia“); ustanovenie § 9 ods. 11 tým nie je dotknuté (ods. 5). 71. Podľa § 31 ods. 1 Daňového poriadku, do vlastných rúk sa doručujú písomnosti, a) o ktorých tak výslovne ustanovuje tento zákon, b) ak je deň doručenia rozhodujúci pre začiatok plynutia lehoty, ktorej nesplnenie by pre adresáta mohlo byť spojené s právnou ujmou, c) ak tak určí správca dane. 72. Podľa § 31 ods. 3 Daňového poriadku, písomnosti, ktoré sú určené do vlastných rúk právnickej osobe, je oprávnená prijímať osoba, ktorá je oprávnená konať v mene právnickej osoby, alebo osoba, ktorá je ňou poverená na prijímanie takýchto písomností. Ak nebola v mieste doručenia osoba oprávnená prijímať písomnosti zastihnutá, upovedomí ju doručovateľ vhodným spôsobom, že písomnosť príde doručiť znovu v určený deň a hodinu. Ak bude nový pokus o doručenie bezvýsledný, uloží doručovateľ písomnosť na pošte a právnickú osobu o tom vhodným spôsobom vyrozumie. Ak si nevyzdvihne právnická osoba písomnosť do 15 dní od jej uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, i keď sa právnická osoba o uložení nedozvedela. 73. Podľa § 45 ods. 2 písm. d) Daňového poriadku, kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis, a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia. 74. Podľa § 46 ods. 1 Daňového poriadku, daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Ak z dôvodu na strane daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole, je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich dní od doručenia oznámenia a dohodnúť s ním nový termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia o daňovej kontrole. 75. Podľa § 46 ods. 2 Daňového poriadku, ak sa vykonáva daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti, daňová kontrola je začatá v deň spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly alebo v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, kontrolované zdaňovacie obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. 76. Podľa § 46 ods. 9 písm. b) Daňového poriadku, daňová kontrola je ukončená dňom doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok podľa § 48 ods. 2. 77. Podľa § 48 ods. 1 Daňového poriadku, správca dane zistí základ dane a určí daň podľa pomôcok, ak daňový subjekt a) nepodá daňové priznanie ani na výzvu správcu dane, b) nesplní pri preukazovaní ním uvádzaných skutočností niektorú zo svojich zákonných povinností, v dôsledku čoho nemožno daň správne zistiť alebo c) neumožní vykonať daňovú kontrolu; to neplatí, ak ide o daňovú kontrolu podľa § 46 ods. 2. 78. Podľa § 48 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane oznámi daňovému subjektu určovanie dane podľa pomôcok, ak nastanú skutočnosti uvedené v odseku 1, pričom dňom začatia určovania dane podľa pomôcok je deň uvedený v oznámení. Určovanie dane podľa pomôcok vykoná správca dane, ktorý doručil daňovému subjektu oznámenie podľa prvej vety. 79. Podľa § 48 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane je pri určení dane oprávnený použiť pomôcky, ktoré má k dispozícii alebo ktoré si zaobstará bez súčinnosti s daňovým subjektom. Pomôckami môžu byť najmä listiny, daňové priznania, výpisy z verejných zoznamov, daňové spisy iných daňových subjektov, znalecké posudky, výpovede objasňujúce skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, správy a vyjadrenia iných správcov dane, štátnych orgánov a obcí, záujmových združení, výpisy z účtov vedených u poskytovateľov platobných služieb a vlastné poznatky správcu dane zo zdaňovania dotknutého daňového subjektu, alebo podobných daňových subjektov. 80. Podľa § 48 ods. 4 Daňového poriadku, ak daňový subjekt v priebehu určenia dane správcom dane podľa pomôcok predloží účtovné doklady a iné doklady, správca dane ich môže využiť ako pomôcky. Na prevzatie a vrátenie zapožičaných dokladov sa primerane vzťahuje § 46 ods. 6 a 7. 81. Podľa § 48 ods. 5 Daňového poriadku, pri určení dane podľa pomôcok je správca dane povinný prihliadnuť tiež na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňový subjekt, aj keď ním neboli uplatnené. 82. Podľa § 49 ods. 1 Daňového poriadku, o určení dane podľa pomôcok správca dane vyhotoví protokol o určení dane podľa pomôcok, ktorý doručí daňovému subjektu spolu s výzvou na vyjadrenie. Na obsah tohto protokolu sa primerane vzťahuje § 47. Súčasťou protokolu o určení dane podľa pomôcok je aj súpis pomôcok, na základe ktorých správca dane určil daň. 83. Podľa § 49 ods. 2 Daňového poriadku, daňový subjekt je oprávnený písomne sa vyjadriť len k dodržaniu zákonných podmienok na použitie tohto spôsobu určenia dane a k dodržaniu postupu podľa § 48 ods. 5 najneskôr do 15 pracovných dní odo dňa doručenia výzvy správcu dane na vyjadrenie sa k protokolu o určení dane podľa pomôcok. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. 84. Podľa § 49 ods. 3 Daňového poriadku, určenie dane podľa pomôcok je ukončené dňom doručenia protokolu o určení dane podľa pomôcok podľa odseku 1. 85. Podľa § 69 ods. 3 písm. b) Daňového poriadku, za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane alebo uplatnenie nároku na sumu podľa osobitných predpisov sa považuje doručenie protokolu o určení dane podľa pomôcok. 86. Podľa § 74 ods. 5 Daňového poriadku, ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu o dani určenej podľa pomôcok, skúma odvolací orgán dodržanie zákonných podmienok na použite. Ak odvolací orgán zistí, že tieto zákonné podmienky boli dodržané, odvolaniu nevyhovie a napadnuté rozhodnutie potvrdí. 87. Podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, dodaním tovaru je dodanie hmotného majetku, pri ktorom dochádza k zmene vlastníckeho práva, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na slovenskú menu podľa kurzu vyhlasovaného Národnou bankou Slovenska. 88. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. 89. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Daňová povinnosť v zmysle § 19 zákona citovaného zákona o DPH vzniká dňom dodania tovaru, ktorým je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. 90. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, si platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. 91. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. 92. Podľa § 71 ods. 1 písm. a), písm. c) zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, na účely tohto zákona faktúrou je každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej forme podľa tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie faktúry (písm. a/), vierohodnosťou pôvodu faktúry sa rozumie potvrdenie totožnosti dodávateľa tovaru alebo služby alebo osoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru (písm. c/). 93. Primárnou úlohou správneho súdu bolo preskúmať napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a v kontexte námietok žalobcu, posúdiť vecnú správnosť napad-nutých rozhodnutí. 94. Základnou spornou otázkou medzi účastníkmi konania bola zákonnosť určenia DPH za zdaňovacie obdobie september 2013 podľa pomôcok. 95. V konaní bolo sporné, či správca dane pristúpil k určeniu dane podľa pomôcok oprávnene - t. j., či boli splnené zákonné podmienky na určenie dane podľa pomôcok podľa ustanovenia § 48 Daňového poriadku a či vydanie oznámenia o určení dane podľa pomôcok nebolo predčasné, ďalej či bola žalobcovi správcom dane zákonne vyrubená DPH za zdaňovacie obdobie september 2013 vo vzťahu k zdaniteľným obchodom, ktoré žalobca deklaroval od svojich dodávateľov - t. j. či sa reálne uskutočnili tak, ako je uvedené v účtovných dokladoch, ako aj to, či žalobca poskytol správcovi dane v priebehu určovania dane podľa pomôcok potrebnú súčinnosť. 96. V konaní nebolo sporné, že správca dane vo veci vykonania daňovej kontroly DPH doručoval žalobcovi písomnosti do jeho oznámenia korešpondenčnej adresy, na adresu sídla obchodnej spoločnosti zapísanej v obchodnom registri podľa ustanovenia § 30 ods. 5 Daňového poriadku a že tieto sa mu vrátili s poznámkou pošty ako neprevzaté v odbernej lehote. 97. Správny súd pri preskúmaní zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia a postupu orgánov verejnej správy, posudzoval, či prvostupňový orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či obidve rozhodnutia orgánov verejnej správy boli vydané v súlade s hmotno-právnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil skutočnosti, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné a ktoré boli opísané v ich písomných podaniach. 98. Žalobca v žalobe namietal, že splnil všetky hmotnoprávne podmienky vyplývajúce z ustanovení § 19, § 49 a § 51 zákona o DPH na uplatnenie práva na odpočet DPH za zdaňovacie obdobie september 2013 a splnenie podmienok aj riadne preukázal. Namietal, že boli porušené jeho práva a právom chránené záujmy rozhodnutiami orgánov verejnej správy, a preto žiadal, aby súd preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím. Uviedol totožné dôvody ako v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu. Mal za to, že správca dane neoprávnene pristúpil k určeniu dane podľa pomôcok, pretože s ním komunikoval a poskytol mu všetky požadované informácie a doklady. Ďalej namietal, že správca dane sa nedostatočne vysporiadal s dôvodmi, že prečo ako pomôcky nevyužil dodávateľské faktúry, z ktorých neuznal právo na odpočítanie dane, ktoré mu dodatočne doložil v súlade s ustanovením § 48 ods. 4 Daňového poriadku. Zastával názor, že neboli splnené zákonné podmienky na určenie dane postupom podľa ustanovenia § 48 Daňového poriadku a vydanie oznámenia o určení dane podľa pomôcok bolo predčasné. Žalobca žiadal, aby správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušil a aby vec vrátil žalovanému na nové konanie a rozhodnutie. 99. Žalovaný sa vyjadril k správnej žalobe, zhodne s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a uviedol, že žalobcovi doručoval písomnosti správne, a to na adresu zapísanú v obchodnom registri do doby, dokiaľ mu žalobca neoznámil korešpondenčnú adresu. Ďalej uviedol, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca počas rozhodného obdobia výkonu daňovej kontroly správcom dane, nebol riadne súčinný, zastával názor, že zdaniteľné obchody, ktoré deklaroval od svojich dodávateľov, sa neuskutočnili tak, ako je uvedené v účtovných dokladoch. Zároveň sa vyjadril sa, že správca dane sa v prvostupňovom rozhodnutí dostatočne vysporiadal s odvolacími dôvodmi uvedenými v podanom odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. 100. K námietke žalobcu ohľadom doručovania písomností, správny súd uvádza, že v konaní bolo preukázané, že správca dane tieto doručoval na adresu sídla obchodnej spoločnosti žalobcu, zapísanej v obchodnom registri v súlade s ustanoveniami § 30 ods. 5 Daňového poriadku a § 2 ods. 3 a 4 Obchodného zákonníka. Správny súd mal v konaní preukázané, že konateľ žalobcu - Q. Z. kontaktoval správcu dane až dňa 16.01.2015 (t.j. až v začatom procese určovania dane podľa pomôcok), a to za účelom predloženia dokladov s tým, že uvedené uviedol do zápisnice o ústnom pojednávaní č. 9104404/5/147465/2015/FraT dňa 21.01.2015 ako aj to, že predmetom žalobcu činnosti je nákup a predaj pohonných hmôt, žalobca má prenajaté priestory na I. X B. O. a že na adrese jeho sídla je iba schránka. Správny súd poznamenáva, že žalobca bol povinný si zabezpečiť preberanie pošty v sídle obchodnej spoločnosti zapísanom v obchodnom registri, resp. oznámiť správcovi dane svoju korešpondenčnú adresu. V konaní bolo preukázané, že správca dane pri zisťovaní dôvodu vracania sa zasielaných poštových zásielok žalobcovi, (doručoval mu oznámenie o začatí daňovej kontroly, ktoré sa mu vrátilo ako neprevzaté dňa 01.04.2014, výzvy na predloženie dokladov, ktoré sa mu vrátili ako neprevzaté dňa 20.05.2014 a dňa 19.08.2014, oznámenie o určovaní dane podľa pomôcok, ktoré sa mu vrátilo ako neprevzaté dňa 09.12.2014), vo vzťahu k žalobcovi nebol nečinný, naopak, dňa 11.04.2014 vykonal v sídle žalobcu Hradská 124, Bratislava miestne zisťovanie a to osobným dostavením sa poverených jeho zamestnancov na adresu sídla žalobcu, čo preukazuje úradný záznam číslo 9104404/5/1465291/14/FraT dňa 11.04.2014 z ktorého, vyplýva, že na uvedenej adrese sa nachádza polyfunkčná budova, kde má sídlo viacero spoločností a že vo vstupnej časti sa nenachádzalo označenie žalobcu, ani poštová schránka, vstup do budovy bol zamknutý a na zvonenie nikto nereagoval. Súd poznamenáva, že nebolo povinnosťou správcu dane zisťovať ďalšie kontaktné údaje žalobcu, naopak, bolo povinnosťou žalobcu oznámiť správcovi dane adresu na doručovanie písomností, ak sa v sídle svojej obchodnej spoločnosti nezdržiaval. Správny súd konštatuje, že zo skutkových zistení v konaní nesporne vyplýva, že dôvodom určenia dane podľa pomôcok bola skutočnosť, že žalobca neumožnil správcovi dane vykonať daňovú kontrolu (pričom nejde o výnimku stanovenú v ustanovení § 46 ods. 2 Daňového poriadku tým, že nepreberal písomnosti na adrese uvedenej v obchodnom registri a správcovi dane nepredložil doklady potrebné na vykonanie dokladovej daňovej kontroly. Preto túto námietku žalobcu považoval za nedôvodnú. 101. Správny súd k tvrdeniu žalobcu, že v priebehu určovania dane podľa pomôcok poskytol správcovi dane požadované doklady, viedol a uchovával účtovnú dokumentáciu a bol pripravený mu predložiť akúkoľvek ďalšiu účtovnú dokumentáciu, uvádza že v konaní bolo preukázané, že žalobca správcovi dane ani dodatočne nedoložil požadované doklady a že mu predložil iba faktúry, evidencie DPH (viď bod 11. tohto rozsudku) a to dňa 02.06.2015, keď sa správca dane dostavil na jeho prevádzku na I.Ú. X B. O.. Správny súd mal preukázané z administratívneho spisu, že tieto doklady boli aj s podanými daňovými priznaniami DPH žalobcu použité správcom dane ako pomôcky pri určení dane. Ďalej mal preukázané z administratívneho spisu, že žalobca od 17.08.2017 vôbec nekontaktoval správcu dane, preto jeho tvrdenie, že v priebehu vykonávania určenia dane podľa pomôcok bol pripravený predložiť správcovi dane akúkoľvek účtovnú evidenciu, neobstojí. Správny súd má za to, že žalobca v konaní neprejavoval potrebnú súčinnosť vo vzťahu k správcovi dane, nakoľko sa nedostavil ani na predvolanie správcu dane dňa 04.12.2017 a to vo veci oboznámenia s výsledkami určenia dane podľa pomôcok č. 102283955/2017 aj keď mu bolo riadne doručené dňa 08.11.2017 a ospravedlnil sa až dodatočne s tým, že správcovi dane e - mailom oznámil, že sa nemôže dostaviť zo zdravotných dôvodov (operácie). Správny súd poznamenáva, že žalobca bol činný až k zisteniam uvedených v protokole, ku ktorému podal v určenej lehote námietky, ktoré však nepodložil žiadnymi vierohodnými dôkazmi. 102. Ďalej k tvrdeniu žalobcu, že v konaní bolo preukázané reálne vykonanie zdaniteľných obchodov s jeho dodávateľmi tovaru (PHM) uvedenými na dokladoch - (Madone s.r.o., DAKA TRADE s.r.o. a VIBET K+L, s.r.o.) a z ktorých si uplatnil právo na odpočítanie dane, správny súd uvádza, že uvedené nebolo v konaní preukázané relevantnými dokladmi a táto skutoč-nosť nevyplýva ani zo svedeckej výpovede G. X. - konateľky obchodnej spoločnosti Madone s.r.o., ktorá uviedla, že nemala žiadne vedomosti o obchodovaní s PHM a taktiež z vyjadrenia VÚB banky a.s. bolo zistené, že disponentom s účtom obchodnej spoločnosti Madone s.r.o. na základe splnomocnenia, bol od mája 2013 do decembra 2013 aj Q. X.. Správny súd sa stotožňuje s názorom žalovaného, že podľa pohybov na účte obchodnej spoločnosti Madone s.r.o., sú žalobcom deklarované obchody nereálne, čo podporuje aj informačný systém finančnej správy, keď podľa podaného daňového priznania DPH za september 2013 obchodná spoločnosť Madone s.r.o. uviedla vysoké obraty a výsledkom bola vlastná daňová povinnosť nepresahujúca X XXX eur. Zároveň správny súd poukazuje na to, že uvedená obchodná spoločnosť bola dňa 01.10.2015 vymazaná z obchodného registra a právnym nástupcom je obchodná spoločnosť s ktorou sa správcovi dane nepodarilo skontaktovať. 103. Správny súd vo vzťahu k vyššie uvedenému uvádza, že vykonanie zdaniteľných obchodov s PHM medzi žalobcom a dotknutými dodávateľmi, v konaní nebolo preukázané ani svedeckou výpoveďou P. S. - spoločníka a konateľa obchodnej spoločnosti DAKA TRADE s.r.o. a ktorý využil právo nevypovedať a taktiež zo zistenia z VÚB banky a.s. vyplynulo, že majiteľom účtu, ktorý obchodná spoločnosť DAKA TRADE s.r.o. uvádzala na faktúrach a na ktorý žalobca deklaroval úhrady za PHM, bola obchodná spoločnosť KARANGA s.r.o. a disponentom s účtom bol Ing. V. S., spoločník a konateľ Bussiness & economy partners, s.r.o., od ktorej žalobca deklaroval nadobudnutie PHM napr. za 4. kvartál/2012, a ktorý vo svojej výpovedi dňa 09.08.2013 neuviedol do zápisnice žiadne skutočnosti o obchodovaní s PHM a ich dodaní žalobcovi. Správny súd mal z obchodného registra preukázané, že obchodná spoločnosť KARANGA s.r.o. bola ex offo vymazaná z obchodného registra dňa 12.09.2013, hoci faktúry boli vystavené aj po tomto dátume. 104. Vykonávanie zdaniteľných obchodov z PHM v konaní taktiež nebolo preukázané ani svedeckou výpoveďou Ing. Q. J., ktorý uviedol, že žalobcu nepozná a neobchodoval s ním a ani s PHM. V konaní bolo preukázané, že dňa 13.08.2015 bola obchodná spoločnosť VIBET K+L, s.r.o. dobrovoľne vymazaná z obchodného registra. 105. Správny súd dodáva, že o výsluchoch svedkov - konateľov jeho dodávateľov, bol žalobca upovedomený, no nezúčastnil sa na nich z jeho strany nikto. Je pravdou, že ide o právo žalobcu byť prítomný na výsluchu svedkov, a nie o jeho povinnosť, no ak mu správca dane poskytne priestor na kladenie otázok svedkom, prípadnú konfrontáciu a účastník konania túto možnosť nevyužije, následky musí znášať sám. Preto sa správny súd nestotožnil s námietkou žalobcu o nedostatočne zistenom skutkovom stave veci, pretože obsah administratívneho spisu svedčí o opaku. 106. Na základe vyššie uvedeného, správny súd dospel k záveru, že žalobca nesplnil podmienky na uplatnenie práva na odpočítanie DPH uvedené v ustanovení § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona o DPH a v ustanovení § 51 zákona o DPH a nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti u dodávateľov podľa ustanovenia § 19 ods. 1 zákona o DPH. 107. Zároveň v súvislosti s vyššie uvedeným, správny súd poukazuje na to, že dodanie tovaru, na základe ktorého vznikla daňová povinnosť, je základnou podmienkou uplatnenia odpočtu DPH. Z dôvodu akceptovania odpočítania dane je platiteľ zaťažený dôkazným bremenom preukázateľ-nosti, že pri tomto tovare vznikla daňová povinnosť, nielen po formálnej stránke (vystavenými dokladmi), ale aj obsahovej. Súd zdôrazňuje, že na splnenie povinnosti daňového subjektu v procese daňovej kontroly nestačí len formálne deklarovať dodanie tovaru faktúrou, ale je potrebné preukázať aj vecné naplnenie deklarovanej obchodnej transakcie a len samotné predloženie faktúry nie je dostatočným dôkazom o tom, že sa zdaniteľné plnenia uskutočnili, tak ako sú deklarované v predmetnej faktúre (administratívne je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad), že zúčastnené subjekty nadobudli právo nakladať s tovarom ako vlastníci za následného vzniku daňovej povinnosti, ktorá je podmienkou uplatnenia odpočítania dane. Poukazuje na to, že protokol o určení dane podľa pomôcok aj rozhodnutia daňových orgánov oboch stupňov obsahujú zdokumentovanie prechodu z procesu dokladovej daňovej kontroly do procesu určovania dane podľa pomôcok. Dokladová daňová kontrola bola ukončená doručením oznámenia o určení dane podľa pomôcok v zmysle ustanovenia § 46 ods. 9 písm. b) Daňového poriadku, preto nasledovalo štádium určovania dane podľa pomôcok, v rámci ktorého, už správca dane rozhoduje bez spolupráce s daňovým subjektom a ním prípadne predložené doklady a dôkazy vyhodnocuje len ako pomôcky (§ 48 ods. 4 Daňový poriadok). Správca dane v predmetnej veci postupoval v súlade s ustanovením § 48 ods. 4 Daňového poriadku a žalobcom predložené doklady použil ako pomôcky pri určení dane, z uvedeného dôvodu nebolo porušené právo žalobcu. 108. Správny súd konštatuje, že správca dane oprávnene preveroval reálne dodanie tovaru, tak ako to vyžaduje zákon o DPH a Daňový poriadok, judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Súdneho dvora EÚ majúc na zreteli, že označenie dodávateľa a predmetu dodania je základnou náležitosťou faktúr podľa ustanovenia § 71 zákona o DPH predložených žalobcom za účelom preukázania svojich tvrdení o oprávnenosti nároku na nadmerný odpočet DPH, a preto podliehajú kontrole a overovaniu správcom dane. Okrem toho preverovanie dodávateľov a subdodávateľov daňového subjektu vyplýva aj z rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-18/13 (Maks Pen EOOD) zaoberajúcim sa výkladom práva EÚ. Správny súd zdôrazňuje, že rozsudky Súdneho dvora EÚ týkajúce sa prejudiciálnych otázok sú spolu s výkladom alebo posúdením platnosti práva Únie, ktoré sa v ňom nachádzajú, záväzné pre vnútroštátny súd, ktorý podal prejudiciálnu otázku (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci Benedetti, 52/76, 03.02.1977, Zb. s. 163, bod 26), ako aj pre súdy, ktoré budú rozhodovať v tej istej veci (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci Milch, Fett a Eierkontor, 29/68, 24.06.1969, Zb. s. 165, bod 2). Súdny dvor výkladom úniového ustanovenia objasňuje zmysel a pôsobnosť vykladaného ustanovenia už od okamihu, kedy toto ustanovenie nadobudlo účinnosť. Súdnym dvorom interpretované ustanovenie musia vnútroštátne súdy aplikovať aj na právne vzťahy, ktoré vznikli alebo boli založené pred vynesením prejudiciálneho rozsudku. Prejudiciálny rozsudok teda nemá konštitutívny, ale deklaratórny charakter a pôsobí ex tunc (rozsudky Súdneho dvora EÚ vo veciach Kempter, C-2/06, 12.02.2008, Zb. s. I-411, bod 35; Kühne a Heitz, C-453/00, 13.01.2004, Zb. s. I-837, bod 21; Blaizot, 24/86, 02.02.1988, Zb. s. 379, bod 27). 109. Ďalej správny súd poukazuje na to, že v zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Súdneho dvora EÚ je totiž nevyhnutné preveriť aj materiálne dodanie tovaru, t.j. aby reálne dodanie tovaru zodpovedalo fakturačnému toku, čo sa však v predmetnej právnej veci nestalo. Nestačí len predloženie faktúr, pretože „ide o písomnosti, ktoré je možné pomerne ľahko vyhotoviť na počítači s tlačiarňou, ich vierohodnosť je potom podporená osobou ich vystaviteľa, ktorý ich spravidla podpisuje, ale aj podnikateľským zázemím a minulosťou dodávateľa. V prípade, že zistené okolnosti nasvedčujú tomu, že takéto písomnosti naozaj odrážajú (a teda dokladujú) uskutočnené zdaniteľné plnenie, je možné v nich obsiahnuté informácie považovať za relevantný či rozhodujúci dôkaz. (...) správca dane svojimi zisteniami dôvodne spochybnil, že zdaniteľné plnenia boli realizované tak, ako je to uvedené v predložených faktúrach“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžfk/18/2019 zo dňa 04.02.2020). 110. Správny súd poznamenáva, že preto v skutkovej situácii v predmetnej právnej veci, na úspešné uplatnenie práva na nadmerný odpočet DPH nestačí len predloženie formálnych dokladov, keďže materiálne dodanie tovaru žalobcovi bolo správcom dane spochybnené. Nie je pritom povinnosťou správcu dane presne označiť subjekt od ktorého žalobca alebo jeho dodávateľ tovar v skutočnosti nadobudol. Pre prípad preukázania vzniku práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty pri dodaní tovaru je žalobca zaťažený dôkazným bremenom, že v zdaniteľnom obchode došlo od dodávateľa tovaru na žalobcu k prevodu práva reálne nakladať s hmotným majetkom ako vlastník. Pri určení toho, či bolo uskutočnené dodanie tovaru, nie je rozhodujúce nadobudnutie právneho vlastníctva v zmysle Obchodného zákonníka k tovaru žalobcom ako kupujúcim, napríklad tvrdením o odovzdaní a prevzatí tovaru podloženým príslušnými protokolmi, ale pre uskutočnenie zdaniteľného obchodu dodaním tovaru je rozhodujúce, aby kupujúci získal právo disponovať s tovarom ako vlastník (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžf/72/2015 zo dňa 11.04.2017 publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a súdov Slovenskej republiky pod č. R 4/2018). Obchod, o ktorom svedčí len existencia formálnych dokladov, nevystihuje reálnu podstatu a ekonomický účel podnikania, naopak, dá sa hovoriť o podieľaní sa na zneužití práva vyplývajúceho zo zásady neutrality dane z pridanej hodnoty všetkými zúčastnenými článkami v obchodnom reťazci. Správca dane je oprávnený v prípade spochybnenia reálneho obchodu v rámci obchodného reťazca žiadať od daňového subjektu, aby preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti za dosiahnutie účelu jeho hospodárskej činnosti. Správca dane má právo preveriť pôvod tovaru ako aj doplneným dokazovaním odstrániť vzniknuté pochybnosti, ak vierohodnosť vo vzťahu k ich obsahu bola vyhodnotením výsledkov dokazovania spochybnená, preukázať pravdivosť tvrdení daňového subjektu, že so sporným tovarom skutočne obchodoval. Dôkazné bremeno spočíva na daňovom subjekte, aby predložil dôkazy potvrdzujúce, že predmet obchodu skutočne existoval (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžfk/30/2017 zo dňa 31.01.2018 publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a súdov Slovenskej republiky pod č. R 39/2018). 111. Podľa názoru súdu, v danom prípade možno žalobcovi vytknúť nedostatok opatrnosti a odbornej starostlivosti (§ 135a Obchodného zákonníka) pri výbere obchodných partnerov (Madone s.r.o., DAKA TRADE s.r.o. a VIBET K+L, s.r.o.) s ktorými obchodne spolupracoval. Zo žiadneho vyjadrenia žalobcu nevyplýva, že by si preveroval svojich obchodných partnerov, či sú dôveryhodní z hľadiska plnenia záväzkov, odvádzania daní, poskytnutí zákonnej súčinnosti, nadobúdania tovaru a preukazovania reálneho nadobudnutia a dodania tovaru. Dodávatelia žalobcu nepreukazovali reálne dodanie tovaru, nepredkladali doklady správcovi dane. Žalobca teda nevynaložil riadnu odbornú starostlivosť na preverenie svojich zmluvných partnerov, ich reputáciu na trhu a preto následky svojho konania spočívajúce v pochybnostiach, kto, kedy a ako tovar dodal a nadobudol, musí znášať sám (viď rozsudky Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-439/04, C-440/04 U. S. a Recolta Recycling, bod 51; vo veci C-384/04, bod 33; rozsudky zo dňa 27.9.2007, Teleos a i., C-409/04 Zb. s. I-7797, body 65 a 68; Netto Supermarkt, bod 24, ako aj zo dňa 21.12.2011, B. R., C-499/10, bod 25). 112. K námietke žalobcu, že správca dane ako pomôcky vybral iba tie, ktoré sú v jeho neprospech a že pri určovaní dane podľa pomôcok nezohľadnil všetky skutočnosti, ktoré mal k dispozícii zo svojej činnosti, správny súd uvádza, že v konaní bolo preukázané, že správca dane zohľadnil účtovné doklady v prospech žalobcu v súlade s ustanovením § 48 ods. 5 Daňového poriadku a ako pomôcky využil zistenia z vykonaných dožiadaní, zápisnice a vyjadrenia zástupcov daňových subjektov, ktoré boli dodávateľmi platiteľa, pričom bolo potvrdené, že tieto subjekty dodali predmet dane žalobcovi a v danom období to boli doklady od dodávateľa VianoS s.r.o. a Solar, a.s. s tým, že výhody neuplatnené žalobcom správca dane nezistil a tento žiadne ani neuviedol. Súd uvádza, že daňový subjekt preukazuje v zmysle ustanovenia § 24 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku skutočnosti, na ktorých preukázanie ktorých bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania. Preto správny súd túto námietku žalobcu považuje za nedôvodnú. 113. Správny súd poukazuje na to, že aj keď žalobca poskytol správcovi dane (aj keď oneskorene) určitú súčinnosť - správcu dane kontaktoval dňa 16.01.2015 a dňa 21.01.2015 sa dostavil na Daňový úrad Bratislava s tým, že dňa 02.06.2015 mu predložil účtovné doklady, Daňový poriadok neumožňuje vrátiť proces určovania dane podľa pomôcok do riadnej (dokladovej) daňovej kontroly po tom, čo daňový subjekt dodatočne v rámci určovania dane podľa pomôcok predloží účtovné doklady na posúdenie správnosti určenia dane. Tak ako bolo uvedené vyššie, účtovné doklady sa v uvedenej situácii považujú za pomôcky. 114. K námietke žalobcu, že z prvostupňového rozhodnutia nie je zrejmé, či správca dane preveril daňové priznania alebo evidenciu DPH či iné doklady podané dodávateľmi daňového subjektu a že doplnenie takéhoto dokazovania, ktorého výsledok by mal podstatný význam na určení výslednej daňovej povinnosti, nevykonal ani žalovaný, správny súd uvádza, že určenie dane podľa pomôcok predstavuje náhradný spôsob určenia daňovej povinnosti a táto forma určenia daňovej povinnosti preto nepredpokladá výkon ďalšieho dokazovania, ale je obmedzená iba na zhodnotenie podkladov, ktoré správca dane má k dispozícii, resp. ktoré si sám zaobstaral a zdôrazňuje, že v daňovom konaní má dôkaznú povinnosť má prioritne daňový subjekt, ktorého úlohou je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, pričom v daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy. 115. Správny súd vo vyššie uvedenom kontexte poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 2Sžf 4/2009 zo dňa 23.06.2010 v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 78/2011-17 zo dňa 23.02.2011, z ktorých vyplýva, že: „dôkazné bremeno je na daňovom subjekte (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona č. 222/2004 Z.z.). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet DPH (je iniciátorom odpočítania DPH) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený“. 116. Ďalej správny súd uvádza, že pri posudzovaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia vychádzal správca dane z ustanovenia § 49 ods. 2 Daňového poriadku, a to, že daňový subjekt má možnosť vyjadriť sa len k dodržaniu zákonných podmienok pre použitie tohto spôsobu určenia dane a k tomu, či správca dane prihliadol na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňový subjekt, aj keď ním neboli uplatnené. Podľa Daňového poriadku správca dane nemá povinnosť zisťovať takéto okolnosti, musí na ne prihliadnuť iba vtedy, ak sú mu v procese určovania dane podľa pomôcok známe. Pri procese určovania dane podľa pomôcok nie je možné vykonávať dokazovanie, ale sa daň určuje. 117. Úlohou orgánov verejnej správy v daňových konaniach je vykonávať dozor, aby si daňové subjekty splnili v súlade s hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Je povinnosťou daňového subjektu preukázať, že skutočnosti, t.j. rozhodné údaje, ktoré majú vplyv na správne určenie dane, to platí aj pre údaje uvedené v daňovom priznaní, sú úplné a správne. Ak daňový subjekt nesplní svoju dôkaznú povinnosť pri určení výšky dane, daň určí správca dane podľa pomôcok a pritom vychádza z dostupných podkladov a ďalej ak daňový subjekt nesplní niektorú zo svojich zákonných povinností, správca dane je oprávnený určiť daň sám, pričom vychádza z dokladov, ktoré má k dispozícii, alebo ktoré si sám zaobstará. Vo vzťahu k vyššie uvedenému správny súd poznamenáva, že v prípade ak daň bola určená podľa pomôcok, ktoré má správca dane k dispozícii, prípadne si ich zaobstará, a to aj bez súčinnosti s daňovým subjektom, daňový subjekt nemôže poukazovať na výšku takto určenej dane, resp. na to, že správca dane dostatočne nezistil skutkový stav. 118. Na doplnenie správny súd uvádza, že pri určovaní dane podľa pomôcok nedochádza k preverovaniu alebo zisťovaniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, ale k samotnému určeniu dane podľa pomôcok. Takýto postup je dôsledkom nesplnenia si povinností daňového subjektu v zákonom určenom rozsahu a zákonom určených lehotách. Správca dane nie je povinný o pomôckach, ktoré má k dispozícii, informovať daňový subjekt, určuje daň podľa pomôcok ako dôsledok nečinnosti a nespolupráce samotného daňového subjektu, t.j. bez súčinnosti daňového subjektu. 119. Správny súd zdôrazňuje, že nie je súdom skutkovým, ale súdom vykonávajúcim prieskum súdnych rozhodnutí z hľadiska hmotného a procesného práva s tým, že úlohou súdov v správnom súdnictve je súdny prieskum rozhodnutí orgánov verejnej moci podľa zákonom stanoveného postupu a nie vyhľadávanie dôkazov, ktoré mal účastník alebo orgán verejnej správy vykonať (uplatniť) v administratívnom konaní. 120. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, správny súd dospel k záveru, že zo strany prvostupňového orgánu pri určení daňovej povinnosti podľa pomôcok daňovému subjektu (žalobcovi), nezistil porušenie zákonných podmienok, nakoľko pri určení dane podľa pomôcok prihliadol tiež na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňový subjekt, aj keď ním neboli uplatnené. Ďalej, že žalovaný sa riadne vysporiadal s námietkami žalobcu v napadnutom rozhodnutí a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na správnom súde a vyhodnotil ich ako nedôvodné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a považoval ich vydané v súlade so zákonom a v celom rozsahu sa stotožnil s ich odôvodnením. 121. Na základe uvedeného, správny súd má za to, že orgány verejnej správy s náležitou zodpovednosťou interpretovali a aplikovali príslušné zákony a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím bolo vydané na základe riadne zisteného skutočného stavu veci, pričom jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania, preto niet dôvodu na jeho zrušenie. 122. Vychádzajúc z uvedených skutočností, citovaných právnych predpisov a rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Súdneho dvora EÚ správny súd dospel k záveru, že konanie aj rozhodnutie žalovaného a správcu dane sú v súlade s Daňovým poriadkom a zákonom O DPH, preto žalobu zamietol ako nedôvodnú podľa ustanovenia § 190 SSP. 123. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 168 SSP, avšak vo veci úspešnému žalovanému žiadne trovy konania nevznikli a žiadne si ani neuplatnil, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. 124. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.