Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/176/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018201485 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1018201485.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave ako správny súd v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a sudcov JUDr. Andrey Kriškovej a JUDr. Otílie Belavej v právnej veci žalobcu: M.. M. X., V., N. S. XXX, XXX XX H., proti žalovanému: Slovenská advokátska komora, so sídlom Kolárska 4, 813 42 Bratislava, zastúpený: JUDr. Eva Bušová, advokátka, so sídlom Tobrucká 6, 811 02 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Sp. zn.: I.ODS-39/17:840/2008 zo dňa 25.06.2018, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného Slovenská advokátska komora Sp. zn.: I.ODS-39/17:840/2008 zo dňa 25.06.2018 zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : 1. V zákonnej lehote podanou žalobou zo dňa 16.10.2018 na Krajský súd v Bratislave (ďalej len správny súd) sa domáhal žalobca preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného Sp. zn.: I.ODS-39/17:840/2008 vydaného dňa 25.06.2018 (ďalej aj len napadnuté rozhodnutie), ako aj jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia VI. Disciplinárneho senátu SAK (ďalej aj len prvostupňový správny/disciplinárny orgán), Sp. zn. : DS VI. - 56/08:840/2008 zo dňa 23.10.2017 (ďalej aj len prvostupňové rozhodnutie) a vrátenia veci prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ako aj priznania náhrady trov konania. Priebeh administratívneho konania a rozhodnutia správnych orgánov. 2. Pripojený administratívny spis žalovaného okrem iných písomnosti obsahuje: sťažnostný spis číslo sťažnosti 51/840/2008, v ktorom sa nachádza aj sťažnosť sťažovateľa M. U. z 25.02.2008, Plnomocenstvo z 08.08.2006 vo veci ústavnej sťažnosti podpísané žalobcom ako advokátom, písomnosť p. U. adresovaná žalobcovi z 12.02.2008. V administratívnom spise sa tiež nachádza: návrh na začatie disciplinárneho konania zo dňa 23.07.2008, rozhodnutie VI. Disciplinárneho senátu SAK Sp. zn. : DS VI. - 56/08:840/2008 zo dňa 15.05.2012, odvolanie žalobcu voči nemu z 29.06.2012, rozhodnutie 3 odvolacieho disciplinárneho senátu SAK Sp. zn.: 3ODS-6/13:840/2008 zo dňa 06.03.2013, žalobu žalobcu podanú 03.06.2013 na Krajský súd v Bratislave proti vyššie uvedenému rozhodnutiu, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/85/2013-45 z 30.04.2014 - zamietnutá žaloba, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžo/62/2014 zo dňa 01.07.2015 - zmenený vyššie uvedený rozsudok Krajského súdu v Trenčíne a zrušené rozhodnutia správnych orgánov v oboch stupňoch spolu s vrátením veci na ďalšie konanie, nariadené pojednávanie disciplinárnym senátom na 07.03.2016 - neprítomný žalobca bez ospravedlnenia, termín disciplinárneho pojednávania 19.04.2016, žalobca a predvolaný svedok U. neprítomní, termín disciplinárneho pojednávania 22.06.2016, 05.10.2016 žalobca v oboch prípadoch neprítomný, podanie žalobcu z 14.11.2016 - odstránenie prieťahov v konaní a žiadosť o preskúmanie spôsobilosti predsedu Revíznej komisie SAK a členov VI. DS k výkonu ich funkcií, termín disciplinárneho pojednávania 01.03.2017, žiadosť žalobcu o odročenie tohto termínu pojednávania, neprítomný svedok U., termín disciplinárneho pojednávania 30.05.2017, telefonický záznam o ospravedlnení neprítomnosti svedka, termín disciplinárneho pojednávania 25.09.2017 žalobca prítomný, svedok neprítomný, termín disciplinárneho pojednávania 23.10.2017 žalobca neprítomný bez ospravedlnenia, svedok prítomný - vypočutý. 3. Rozhodnutím VI. Disciplinárneho senátu SAK Sp. zn. : DS VI. - 56/08:840/2008 zo dňa 23.10.2017 bol žalobca uznaný za vinného z dôvodu, že napriek tomu, že dňa 08.08.2006 prijal poverenie klienta, M. U.,, ktorý mu v tento deň podpísal plnomocenstvo na podanie ústavnej sťažnosti podľa čl. 127 Ústavy SR pre porušenie základných práv a slobôd, ústavnú sťažnosť nepodal, čím sa dopustil disciplinárneho previnenia podľa § 56 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii v znení neskorších predpisov (ďalej tiež len zákon o advokácii, resp. ZoA), pretože v bode 1/ závažným spôsobom porušil povinnosť advokáta uloženú v ustanovení § 18 ods. 1 a 2 Zákona o advokácii. Zato mu bolo uložené podľa § 56 ods. 2 písm. c) zákona o advokácii disciplinárne opatrenie - peňažná pokuta vo výške 1963,20 € a povinnosť nahradiť trovy disciplinárneho konania. 4. V dôsledku žalobcom podaného odvolania zo dňa 03.08.2016 rozhodol vo veci žalovaný napadnutým rozhodnutím Sp. zn.: I.ODS-39/17:840/2008 zo dňa 25.06.2018, podané odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. 5. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že VI. Disciplinárny senát Slovenskej advokátskej komory v odvolaním napadnutom rozhodnutí uznal disciplinárne obvineného (žalobca) za vinného z disciplinárneho previnenia na tom skutkovom základe, že „napriek tomu, že 08.08.2006 prijal poverenie klienta M. U., ktorý mu v tento deň podpísal plnomocenstvo na podanie ústavnej sťažnosti podľa čl. 127 Ústavy SR pre porušenie základných práv a slobôd, ústavnú sťažnosť nepodal". Tým sa dopustil disciplinárneho previnenia podľa § 56 ods. 1 zákona o advokácii, pretože závažným spôsobom porušil povinnosť advokáta uloženú mu v ustanovení § 18 ods. 1 a 2 ZoA. Za to mu podľa § 56 ods. 2 písm. c) ZoA disciplinárny senát uložil disciplinárne opatrenie - peňažnú pokutu vo výške 1.963,20 € a povinnosť zaplatiť paušálne trovy konania vo výške 435 €. 6. V odôvodnení tohto rozhodnutia disciplinárny senát za podnet na začatie šetrenia zo strany predsedu Revíznej komisie SAK (ďalej aj „navrhovateľ“) označil sťažnosť M. U. (ďalej aj „sťažovateľ“) doručenú SAK dňa 25.02. 2008. Z tejto sťažnosti a jej doplnení vyplynulo, že sťažovateľ bol žalovaným v trestnom konaní vedenom pred Okresným súdom Bánovce nad Bebravou pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona a trestný čin výtržníctva podľa § 202 ods. 1 Trestného zákona. Rozsudkom č. k. 1T/101/02 - 198 z 02.11.2004 bol sťažovateľ uznaný za vinného a bol mu uložený podmienečný trest. Na základe plnej moci z 29.03.2005 jeho obhajobu v odvolacom konaní vedenom na Krajskom súde v Trenčíne (ďalej len „KS Trenčín“) pod sp. zn. 3To/2/2005 prevzal ako advokát žalobca. Na stretnutí pred verejným zasadnutím odvolacieho senátu dňa 11.04.2006 mu však advokát povedal, že on nemôže ísť na toto zasadnutie, je chorý a musí ísť k lekárovi. Ďalej mu žalobca povedal, aby trval na konaní tohto verejného zasadnutia aj v jeho neprítomnosti, že odvolanie nie je také podstatné, v Trenčíne to máme vopred prehrané a že mi sa hlavne sústredíme na dovolanie a na ústavnú sťažnosť. Odvolanie M.. U. bolo zamietnuté rozsudkom KS Trenčín sp. zn. 3To/2/2005 z apríla 2006, právoplatný dňom 11.04.2006. Osobitné písomné plné moci tejto veci na podanie dovolania a na podanie ústavnej sťažnosti podľa čl. 127 Ústavy SR a zastupovanie v konaní pred Ústavným súdom SR sťažovateľ udelil žalobcovi (M.. X.) na stretnutí dňa 08.08.2006. Dovolanie disciplinárne obvinený podal v zákonnej lehote 09.08.2006. Najvyšší súd Slovenskej republiky o ňom rozhodol uznesením č. k. lTdo/23/2006 z 30.05.2007 tak, že ho odmietol podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku, ako nedôvodné. 7. Čo sa týka poverenia na podanie ústavnej sťažnosti M.. U. vytýkal advokátovi (žalobcovi), že ústavná sťažnosť nebola nikdy podaná. Pritom na jeho otázky v období do začiatku r. 2008 o stave riešenia ústavnej sťažnosti disciplinárne obvinený viac ráz odpovedal, že ešte nemá odpoveď o jej vybavení. Na jeho písomnú žiadosť z 30.01.2008 o informáciu vo veci ústavnej sťažnosti reagoval advokát listom zo 06.02.2008 slovami „Vážený pán M. U. záležitosť vo veci podania ústavnej sťažnosti sme vyriešili už v roku 2006.“ V ďalšom texte odpovede odkázal na rozhodnutia odvolaní a dovolaní v tejto veci. Po tom, ako mal sťažovateľ potvrdené, že žalobca vo veci ústavnej sťažnosti neurobil celkom nič, listom zo dňa 12.02.2008 mu „odvolal plnú moc“. 8. M.. X. vo vyjadrení k tejto sťažnosti, doručenom SAK dňa 12.03.2008, ako dôvod nepodania ústavnej sťažnosť uviedol dohodu s klientom, keďže sťažnosť by aj tak nemala nádej na úspech. V rámci šetrenia sťažnosti M.. U. poprel pravdivosť tvrdenia disciplinárne obvineného, že by sa dohodli na tom, že ústavná sťažnosť nebude podaná aj v podaní doručenom SAK dňa 26.05.2008. 9. Okrem vyššie uvedeného skutku bol v sťažnosti M.. U. zahrnutý aj ďalší skutok, ktorého sa mal disciplinárne obvinený dopustiť tým, „že napriek tomu, že ho klient listom z februára 2008 požiadal o zaslanie písomností, vrátane zvukových ako aj elektronických záznamov, jeho žiadosti nevyhovel, hoci mu klient v liste z 12. februára 2008 vypovedal plnú moc“. K tomuto skutku M.. X. uviedol, že tieto podklady po nahliadnutí vrátil sťažovateľovi ešte v r. 2006 s tým, že v tejto veci ho nebude zastupovať. 10. Návrh Revíznej komisie SAK na začatie disciplinárneho konania proti disciplinárne obvinenému za oba skutky bol Disciplinárnej komisii SAK doručený dňa 25.07.2008. Navrhovateľ v odôvodnení návrhu pri kvalifikácii oboch skutkov ako disciplinárneho previnenia podľa ZoA, zdôraznil ,„ že ak advokát na základe poverenia klienta má vykonať úkon, ktorý musí uskutočniť v zákonom predpísanej hmotnoprávnej alebo procesnoprávnej lehote, márne uplynutie ktorej je spojené so zánikom možnosti takýto úkon vykonať, je povinnosťou advokáta postupovať tak, by mohol preukázať, že nevykonanie úkonu sa stalo v dôsledku zmeny pokynu klienta a nie z nečinnosti advokáta. Vzhľadom dôveryhodnosti advokátskeho stavu i samotného advokáta ako podstatnej vlastnosti charakterizujúcej výkon advokácie, z toho vyplýva aj nepísaná povinnosť advokáta zmenu klientovho rozhodnutia zachytiť tiež v písomnej forme, aby bol pokyn klienta a konanie advokáta na jeho podklade nespochybniteľné. To platí aj v prípadoch odovzdávania písomností klientovi po dobu zastupovania i pri jeho ukončení. “ 11. Na prvom disciplinárnom pojednávaní dňa 25.09.2008 po prednese návrhu disciplinárne obvinený oznámil, že proti sťažovateľovi podal žalobu o ochranu osobnosti, ktorou žiadal o ospravedlnenie za nepravdivé tvrdenia uvedené v jeho sťažnosti a písomných podaniach doručených SAK. Preto senát uznesením podľa § 14 ods. 1 Disciplinárneho poriadku SAK (ďalej len „DP SAK“) rozhodol o prerušení disciplinárneho konania. Okresný súd Trenčín na pojednávaní 07.09.2010 rozsudkom č. k. 15C/61/2008 - 114 zo 07.09. 2010 túto žalobu disciplinárne obvineného zamietol. Jeho rozhodnutie KS v Trenčíne potvrdil rozsudkom č. k. 4 Co/396/2010 - 159 z 10.03.2011. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 04.05.2011. Ústavnú sťažnosť disciplinárne obvineného proti rozsudku KS v Trenčíne Ústavný súd Slovenskej republiky, ako zjavne neopodstatnenú odmietol uznesením č. k. IV. ÚS 160/2012 - 16 z 22.03. 2012. V disciplinárnom konaní sa pokračovalo pojednávaniami v dňoch 27.07. 2011, 06.02.2012, 29.03.2012 a 15.05.2012. Na tieto pojednávania bol, na návrh navrhovateľa i disciplinárne obvineného, opakovane predvolávaný aj sťažovateľ, ktorý predvolania síce preberal, ale nedostavil sa bez vysvetlenia. Na posledné z nich dňa 15.05.2012 sa však nedostavil ani riadne predvolaný disciplinárne obvinený, opäť bez ospravedlnenia a či žiadosti o odročenie. 12. Disciplinárne obvinený na disciplinárnom pojednávaní dňa 06.02.2012 vo výpovedi potvrdil, že sťažovateľ mu dňa 08.08.2006 udelil plnomocenstvo aj na podanie ústavnej sťažnosti podľa čl. 127 Ústavy SR proti rozsudku KS v Trenčíne sp. zn. 3To/2/2005 z 11.04.2006. Ale na rozdiel od vyjadrenia z 10.03.2008, ako dôvod nepodania ústavnej sťažnosti označil skutočnosť, že ešte pred udelením splnomocnenia už 11.06.2006 uplynula dvojmesačná mesačná lehota na jej podanie, čo klientovi aj na stretnutí osobne oznámil. K druhému skutku vyhlásil, že ani s týmto obvinením nesúhlasí. Vo veci trestného stíhania „dopravnej nehody“ spôsobenej sťažovateľom pod vplyvom alkoholu, tomuto ešte v r. 2006 oznámil, že skutok je riadne preukázaný, v tejto veci ho nebude zastupovať a súčasne vrátil aj celú poskytnutú dokumentáciu. Doklad o vrátení spisu nemal, nakoľko zastupovanie neprevzal. Zároveň navrhol, aby k týmto veciam vypovedala jeho asistentka slečna O. C.. Táto svedkyňa na pojednávaní dňa 29.03.2012 uviedla, že v advokátskej kancelárii M.. X. pracuje od októbra 2006, pre odstup času si na sťažovateľa pamätá len matne, raz telefonoval vo veci účasti M.. X. v relácii Reportéri na STV 1 a potom aj raz k ústavnej sťažnosti, ale nič bližšie neuviedol. Prítomnosť na porade advokáta s týmto klientom ohľadne ústavnej sťažnosti nepotvrdila. 13. V rámci dokazovania senát na pojednávaní 15.10.2012 oboznámil aj obsah trestných rozhodnutí a plnomocenstvá uvedené vyššie, ako aj rozhodnutí súdov vyššie označených, vrátane obsahu zápisnice z pojednávania pred Okresným súdom Trenčín, vo veci ochrany osobnosti dňa 07.09. 2010 o výsluchu M.. U., kde tento výslovne uviedol, že všetky jeho tvrdenia v tejto veci uvedené v podaniach na SAK sú pravdivé a stojí si za nimi. Ďalej obsah podania M.. U. z 26.12.2006 doručeného Sociálnej poisťovni, kde oznamuje, že v predmetnej trestnej veci okrem dovolania bola podaná aj ústavná sťažnosť, listu M.. U. z 30.01.2008, kde žiadal disciplinárne obvineného o oznámenie stavu vybavovania ústavnej sťažnosti a odpovede zo strany M.. X. zo 06.02.2008, výpis z registra disciplinárnych previnení a i. 14. Na tomto základe VI. disciplinárny senát SAK vo veci prvý krát rozhodol na pojednávaní dňa 15.05.2012 tak, že ohľadne prvého skutku (nepodanie ústavnej sťažnosti) uznal disciplinárne obvineného za vinného z disciplinárneho previnenia porušením povinností podľa § 18 ods. 1 a 2 ZoA a uložil mu podľa § 56 ods. 2 písm. c) ZoA disciplinárne opatrenie - peňažnú pokutu vo výške 1.963,20 € a povinnosť zaplatiť paušálne trovy konania. Senát konštatoval, že podľa ustálenej praxe dvojmesačná mesačná lehota na podanie ústavnej sťažnosti v čase udelenia plnej moci ešte neuplynula, keďže v tomto prípade začala plynúť až po doručení rozhodnutia KS Trenčín z 30.05.2007 o dovolaní. V konaní nebolo preukázané rozhodnutie sťažovateľa o upustení od podania ústavnej sťažnosti ani údajná dohoda s takýmto obsahom s advokátom M.. X.. Vo vzťahu k druhému skutku - nevyhovenie žiadosti sťažovateľa z 12.02.2008 o zaslanie písomností, vrátane zvukových, ako aj elektronických záznamov senát disciplinárne obvineného podľa § 24 písm. a) DP SAK oslobodil spod návrhu na začatie disciplinárneho konania, pretože nebolo jednoznačne preukázané, že skutok sa stal. Senát tu vychádzal z nemenného stanoviska disciplinárne obvineného i obsahu jeho konfrontácie s M.. U. na pojednávaní dňa 07.09.2010 pred Okresným súdom Trenčín vo veci ochrany osobnosti, kde podľa zápisnice z pojednávania M.. U. uviedol, že tieto veci, resp. časť z nich mu boli odovzdané a mohol ich postúpiť svojmu inému právnemu zástupcovi. 15. Disciplinárne obvinený vo včas podanom odvolaní, žiadal uvedené rozhodnutie sp. zn. DS VI.-56/08:840/2008 z 15.05.2012 zrušiť v odsudzujúcom 1. výroku napadnutého rozhodnutia (nepodanie ústavnej sťažnosti) a vec v tejto časti vrátiť prvostupňovému senátu na nové prejednanie a rozhodnutie, resp. zmeniť vo výroku o vine, treste a povinnosti zaplatiť paušálne trovy konania tak, že odvolací senát ho oslobodí aj spod prvého skutku, teda spod celého návrhu na začatie disciplinárneho konania z 25.07.2008. Ako základný dôvod uviedol, že sa s klientom M.. U. dohodol na tom, že ústavná sťažnosť nebude podaná, keďže lehota na jej podanie už uplynula, klientovi v tejto veci nič neúčtoval a vysvetlil mu, že ústavná sťažnosť by bola aj tak neúspešná. Táto skutočnosť by bola v konaní preukázaná, ak by disciplinárny senát vykonal dôkaz výsluchom M. U., od ktorého, z dôvodov dĺžky konania a jeho hospodárnosti upustil. Výšku pokuty uloženej ako disciplinárne opatrenie označil za „neúmerne vysokú.“ Ako samostatný dôvod uviedol tvrdenie, že uvedený skutok je premlčaný. 16. Odvolanie bolo prerokované 3 Odvolacím senátom SAK na pojednávaní dňa 0ó.03.2013. Tesne pred jeho začatím bol SAK doručený email, v ktorom disciplinárne obvinený ospravedlňoval svoju neúčasť a vyjadril súhlas s vykonaním odvolacieho disciplinárneho pojednávania v jeho neprítomnosti. Po prejednaní veci odvolací senát konštatoval, že aj podľa jeho názoru nepodanie predmetnej ústavnej sťažnosti napriek písomne udelenej plnej moci, ktorá nebola klientom odvolaná, predstavuje disciplinárne obvineným zavinené porušenie povinnosti v ustanoveniach § 18 ods. 1 a 2 ZoA. Odvolací senát sa stotožnil s názorom disciplinárneho senátu, keď odmietol obranu disciplinárne obvineného založenú na údajnej nemožnosti podať ústavnú sťažnosť podľa čl. 127 Ústavy SR pre uplynutie lehoty, s poukazom na ustálenú prax Ústavného súdu SR, podľa ktorej v prípade podania dovolania je lehota na ústavnú sťažnosť zachovaná, ak sa táto podá do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia o dovolaní. Vo vzťahu k uloženému disciplinárnemu opatreniu mal odvolací senát za to, že druh opatrenia a výška peňažnej pokuty pri dolnej hranici výmery podľa § 56 ods. 2 písm. c) ZoA zodpovedá intenzite porušenia uvedenej povinnosti advokátom. Námietku údajného premlčania skutku odvolací senát poukazom na ustanovenie § 58 ods. 2 ZoA v znení do 31.12.2012, ako nedôvodnú odmietol. Na základe výsledkov dokazovania pripomenul, že sťažnosť M.. U. bola navrhovateľovi doručená dňa 25.02.2008 a dňa 25.07.2008 doručením návrhu navrhovateľa Disciplinárnej komisie SAK začalo disciplinárne konanie, teda subjektívna lehota šesť mesiacov bola zachovaná. Rovnako nemohla uplynúť ani dvojročná objektívna lehota vo vzťahu ku skutku, ktorého sa mal disciplinárne obvinený dopustiť po udelení plnej moci dňa 08.08.2006 a disciplinárne konanie začalo dňa 25.07.2008, t. j. ešte pred uplynutím dvojročnej objektívnej lehoty dňom 08.08.2008. Disciplinárne rozhodnutie SAK sp. zn. DS VI.-56/08:840/2008 z 15.05.2012 v prvom výroku ovine v spojení s rozhodnutím sp. zn. 30DS-6/13:840/2008 zo 06.03.2013 nadobudli právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 02.04.2013. 17. V správnej žalobe z 31.05.2013 o preskúmanie zákonnosti uvedených disciplinárnych rozhodnutí M.. X., ako žalobca, podľa § 250j ods. 2 písm. a) až e) OSP žiadal o ich zrušenie a vrátenie veci SAK na ďalšie konanie. Krajský súd v Trenčíne, ako správny súd vo svojom rozhodnutí sp. zn. 13S 85/2013-45 z 30.04.2014 žalobu zamietol. V odôvodnení k obsahu správnej žaloby súd konštatoval, že žalobca namietal obsahovo rovnaké skutočnosti ako v odvolaní proti rozhodnutiu SAK sp. zn. DS VI.-56/08:840/2008 z 15.05.2012 v prvom výroku o vine, potvrdenom rozhodnutím odvolacieho orgánu SAK sp. zn. 3ODS-6/13:840/2008 z 06.03.2013. Preto úlohou správneho súdu bolo preskúmať, či skutok, ktorý sa M.. X. kladie za vinu v bode 1. správnou žalobou napadnutého rozhodnutia prvostupňového disciplinárneho senátu SAK sa stal, či ho spáchal menovaný a či ide o disciplinárne previnenie podľa § 56 ods. 1 zákona o advokácii a dať odpoveď na námietky uvedených správnej žalobe. 18. K námietke žalobcu, že keď disciplinárny senát nevykonal výsluch sťažovateľa M.. U. ako svedka a konfrontáciu na odstránenie rozporov tvrdení medzi ním a sťažovateľom, tak napadnuté rozhodnutie trpí neodstrániteľnými hmotnoprávnymi a procesnými vadami KS Trenčín uviedol, že z administratívneho spisu má za nesporné opakované predvolávanie M.. U. na disciplinárne pojednávania, tento sa však ani raz na predvolanie, ktoré mu bolo riadne doručené, nedostavil. Nakoľko skutkový stav opísaný sťažovateľom v sťažnosti doručenej SAK dňa 25.02.2008 a v podaní doručenom SAK dňa 26.05.2008 bol dostatočne podrobný, KS Trenčín sa stotožnil s názorom uvedeným v napadnutých rozhodnutiach SAK, že vykonanie tohto úkonu (t.j. výsluch sťažovateľa) nebol potrebný pre náležité objasnenie veci. Poukázal tiež na disciplinárnym senátom oboznámený obsah zápisnice z pojednávania OS Trenčín z 07.12.2009, sp. zn. 15C/6112008, vo veci ochrany osobnosti M.. X., v ktorej bola uvedená podrobná výpoveď M.. U. ku všetkým okolnostiam rozhodujúcim pre posúdenie viny žalobcu z disciplinárneho priestupku. Disciplinárne obvinenému nebolo nijakým spôsobom znemožnené oboznámiť sa s tvrdeniami sťažovateľa M.. U., mal dostatok možností vyjadriť sa k nim, či zaujať k nim stanovisko. V disciplinárnom konaní mohol bez akýchkoľvek obmedzení navrhovať a predkladať dôkazy vo svoj prospech. Konanie VI. disciplinárneho senátu SAK „ako správneho orgánu 1. stupňa tak považuje súd za súladné s právnymi predpismi. “ 19. Námietku M.. X. o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia z dôvodu, že bolo vydané na neverejnom konaní, bez jeho prítomnosti, t.j. odobratím mu práva na obhajobu, práva na dôkaz a vyjadrenia ku všetkým vykonávaným dôkazom KS Trenčín odmietol ako právne irelevantnú. K tomuto záveru dospel posúdením tejto námietky na základe listinných dôkazov v disciplinárnom spise osvedčujúcich, že pozvánky na disciplinárne pojednávanie dňa 12.05.2012, na ktorom bolo vyhlásené napadnuté rozhodnutie, ako aj na odvolacie pojednávanie dňa 06.03.2013 mu boli riadne a včas doručené tak, ako je to uvedené v ustanoveniach § 17 ods. 6, 7 a 8 DP SAK v znení do 15.06.2013, resp. § 18 ods. 6, 7 a 8 v platnom znení DP SAK. V prvom prípade 12.05.2012 sa nedostavil bez ospravedlnenia, či žiadosti o odročenie pojednávania. V druhom prípade M.. X. emailom doručeným SAK v deň pojednávania 06.03.2013 o 10:28 hod. ospravedlnil svoju neúčasť a súčasne uviedol, že súhlasí s vykonaním odvolacieho disciplinárneho pojednávania v jeho neprítomnosti. Súd po oboznámení sa s obsahom súdneho, ako i administratívneho spisu dospel k jednoznačnému právnemu názoru, že k žiadnemu porušeniu procesných práv žalobcu v prejednávanej veci nedošlo. 20. Osobitnú pozornosť venoval KS Trenčín posúdeniu otázky či skutok „nepodania ústavnej sťažnosti“ uvedený v predmetnom návrhu na začatie disciplinárneho konania napĺňa skutkovú podstatu disciplinárneho previnenia podľa § 56 ods. 1 ZoA a je zavineným porušením povinností advokáta podľa § 18 ods. 1, 2 ZoA. V odôvodnení rozsudku podrobne posúdil obsah dôkazov vykonaných v rámci disciplinárneho konania predchádzajúceho napadnutým rozhodnutiam v zásade v zhode s disciplinárnymi orgánmi SAK. Na tomto základe súd konštatoval, že „v prejednávanom prípade nebolo preukázané odvolanie plnomocenstva klientom M.. U., v konaní nebola preukázaná existencia dohody medzi klientom a žalobcom ako jeho advokátom, podľa ktorej advokát nebol povinný ústavnú sťažnosť podať, a taktiež nebolo preukázané ani odstúpenie žalobcom od zmluvy o poskytovaní právnych služieb, ktoré skutočnosti by odôvodňovali nepodanie ústavnej sťažnosti žalobcu podľa článku 127 Ústavy Slovenskej republiky. M.. X. žiadnym spôsobom nepreukázal, že by mu sťažovateľ dal pokyn na nepodanie ústavnej sťažnosti. Ide pritom o taký závažný pokyn, ako uviedol aj žalovaný (SAK) vo vyjadrení k žalobe, pri ktorom advokáti vyžadujú klientom podpísaný písomný záznam. Podľa názoru súdu disciplinárne obvinený tak zavinene porušil povinnosti advokáta pri výkone advokácie vyplývajúce z § 18 ZoA, čím naplnil skutkové znaky disciplinárneho previnenia podľa § 56 ods. 1 tohto zákona. Vzhľadom na túto skutočnosť súd dospel k záveru, že správne orgány uložili M.. X. taký druh disciplinárneho opatrenia, ktorý je vzhľadom na rozsah porušenia jeho povinnosti, povahu porušenej povinnosti, spôsob jeho konania, následok porušenia a mieru jeho zavinenia, primeraný. 21. KS Trenčín rovnako s poukazom na ustanovenie § 58 ods. 2 ZoA potvrdil správnosť záverov v napadnutých disciplinárnych rozhodnutiach o právnej irelevantnosti námietky disciplinárne obvineného o povinnosti zastaviť konanie ex offo, z dôvodu premlčania predmetného skutku. K námietke premlčania disciplinárneho previnenia (priestupku) uplatnenej aj v správnej žalobe však M.. X. už odkazuje na dôvody premlčania priestupku uvedené v Náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 392/2010, resp. preklúzie pokuty v zmysle Rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Sžo 147/2008 z 12.03.2009. KS Trenčín, v zhode s vyjadrením SAK k správnej žalobe konštatoval, že uvedený nález ÚS SR pojednáva o aplikácii zásady „zákazu reformatio in peius“ v rámci disciplinárneho konania podľa zák. č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich, teda nie otázky premlčania priestupku. Rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR sp.zn. 8 Sžo 147/2008 z 12.03.2009 pojednáva o prípade uloženia pokuty za priestupok podľa § 35 ods. 1 zákona č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave, keď právnická osoba H.H. s.r.o., bez platnej dopravnej licencie na vykonávanie pravidelnej autobusovej dopravy vykonávala na linke T. - K. a C. - K. pravidelnú autobusovú dopravu. Pokiaľ ide o aplikáciu ustanovení týkajúcich sa plynutia „premlčacej doby na uloženie pokuty" z ustanovenia § 35 ods. 4 veta prvá zákona o cestnej doprave vyplýva, že pokutu možno uložiť do jedného roku odo dňa, v ktorom sa správny orgán dozvedel o tomto priestupku, ale najneskôr do troch rokov odo dňa, keď k takémuto konaniu došlo. Na základe uvedeného krajský súd konštatoval, že subjektívna jednoročná prekluzívna doba na možnosť uloženia pokuty v rámci analógie, aplikácie ktorej sa žalobca domáhal, nie je aplikovateľná na ukladanie disciplinárnych opatrení podľa ZoA, a to ani analogicky. Podľa súdu je analógia jedným z interpretačných postupov v tých prípadoch, keď zákonná úprava neposkytuje návod na riešenie daného právneho problému. V danom prípade je však inštitút premlčania práva na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania podľa ustanovení ZoA výslovne upravený v ustanovení § 58 ods. 2 cit. zákona. Preto aj takto uplatnená námietka premlčania je právne irelevantná. 22. K námietke arbitrárnosti, nezrozumiteľnosti nepreskúmateľnosti KS Trenčín uviedol “...po preskúmaní rozhodnutia a postupu žalovaného v rozsahu žalobných dôvodov dospel k záveru, že skutok uvedený v bode 1. prvostupňového rozhodnutia, ktorý sa kladie žalobcovi za vinu a v dôsledku ktorého bolo žalobcovi uložené disciplinárne opatrenie, sa nepochybne stal, spáchal ho disciplinárne obvinený žalobca, pričom správne orgány uvedený skutok vo svojich rozhodnutiach dostatočne podrobne opísali. Správne orgány taktiež vyčerpávajúco uviedli, akými právnymi úvahami sa pri rozhodovaní riadili, podľa akých zákonných ustanovení postupovali a z akých vykonaných dôkazov vychádzali. Žalovaný sa taktiež dostatočne a vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadal s námietkami, ktoré uplatnil žalobca vo svojom odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu 1. stupňa a uviedol, z akých dôvodov ich považoval za nedôvodné, resp. právne irelevantné.“ 23. Na základe odvolania disciplinárne obvineného vec prejednal aj Najvyšší súd SR, ktorý dospel k záveru, že v rámci zisťovania skutkového stavu, ako podkladu pre záver ohľadne rozporu v tvrdeniach disciplinárne obvineného a sťažovateľa o podstatných a rozhodujúcich skutočnostiach ešte neboli využité všetky dostupné dôkazné prostriedky, keďže disciplinárne orgány SAK v konaní sťažovateľa M.. U. nevypočuli. Ako dôkaz použili len jeho výpoveď zo súdneho konania vedeného na Okresnom súde Trenčín, vo veci žalobcu M.. X. proti sťažovateľovi M.. U., o ochranu osobnosti. Podľa Najvyššieho súdu SR takto získaný dôkaz bol a je síce zákonným, avšak vzhľadom na to, že nejde o svedeckú výpoveď sťažovateľa, pred ktorou je svedok zároveň poučený aj o následkoch krivej výpovede, a teda aj o trestnoprávnej zodpovednosti v prípade krivej výpovede, je použitie výpovede sťažovateľa ako účastníka konania v inej civilnej veci nepostačujúci na preukázanie tvrdených skutočností uvedených v sťažnosti. Preto je potrebné vypočuť sťažovateľa aj v disciplinárnom konaní SAK. Na podporu tohto záveru správny senát NS SR ešte doplnil predpoklad, že vzhľadom na oslobodenie disciplinárne obvineného spod druhého skutku uvedeného v návrhu, že nevyhovel žiadosti sťažovateľa ako svojho klienta, o zaslanie písomností, vrátane zvukových aj elektronických záznamov, hoci v liste zo dňa 12.02.2008 mu klient vypovedal plnú moc, bolo možné dedukovať, že disciplinárne obvinený vrátil svojmu klientovi - sťažovateľovi dokumentáciu práve z dôvodu, že medzi nimi došlo k dohode o ukončení právneho zastupovania, a teda aj k dohode o nepodaní predmetnej ústavnej sťažnosti. 24. Z uvedených dôvodov Najvyšší súd SR v rozsudkom z 01.07.2015 sp. zn. 4Sžo/62/2014 zmenil rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, č. k. 13S/85/2013-45 zo dňa 30.04.2014 tak, že zrušil rozhodnutie odvolacieho disciplinárneho senátu SAK sp. zn. 3ODS- 6/13:840/2008 zo dňa 06.03.2013 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím VI. disciplinárneho senátu pri Slovenskej advokátskej komore, sp. zn. DS VI. - 56/08:840/2008 zo dňa 15.05.2012 a vec vrátil SAK na ďalšie konanie stým, že až po zrealizovaní výsluchu sťažovateľa M. U., ako svedka, bude možné opakovane rozhodnúť o prípadnom disciplinárnom previnení disciplinárne obvineného. Zároveň bude potrebné, aby disciplinárne orgány zaujali stanovisko i k žalobcom namietanej otázke, ktorou je premlčanie predmetného skutku aj v prípade opätovného uloženia peňažnej pokuty, toto rozhodnutie riadne odôvodnili s prihliadnutím na všetky hľadiská, ktoré zákon pre určenie výšky peňažnej pokuty stanovuje. 25. Po vrátení veci VI. disciplinárny senát v roku 2016 nariadil štyri termíny pojednávaní, ktoré však musel odročiť bez prejednania veci, najmä vzhľadom na absencie disciplinárne obvineného. Na pojednávanie v dňoch 07.03.2016 a 22.06.2016 sa disciplinárne obvinený bez ospravedlnenia, či žiadosti o odročenie nezúčastnil, hoci predvolanie mu bolo podľa § 25 ods. 2 a § 39 Advokátskeho poriadku SAK (ďalej len „AP SAK“) riadne doručené. Zásielky s predvolaním na pojednávania v dňoch 19.04.2016 a 05.10.2016 sa vrátili SAK s poznámkou doručovacieho poštového úradu „adresát neznámy“. Na ďalšom pojednávaní dňa 01.03.2017 disciplinárne obvinený vopred ospravedlnil svoju neúčasť zo zdravotných dôvodov. Na tieto pojednávania sa však nepodarilo zabezpečiť ani účasť svedka M.. U., keď konajúci senát musel zisťovať jeho aktuálnu adresu, resp. aj jeho prítomnosť na území Slovenska. Z týchto dôvodov bol ďalší termín pojednávania stanovený až na 25.09.2017. Tesne pred začatím tohto pojednávania sa telefonicky ospravedlnil predvolaný svedok M.. U. s tým, že ešte je v zahraničí, ale počnúc dňom 23.10.2017 už bude na Slovensku a dostaví sa na nový termín pojednávania. Preto senát toto disciplinárne pojednávanie na účel výsluchu sťažovateľa M.. U. odročil na deň 23.10.2017 o 9:30 hod. v sídle SAK. Disciplinárne obvinený, osobne prítomný na tomto pojednávaní vzal na vedomie dôvod odročenia i nový termín pojednávania s tým, že na toto pojednávanie už nebude písomne predvolávaný. 26. Disciplinárne konanie dňa 23.10.2017 začalo o 9:30 hod. vyhlásením uznesenia podľa ustanovenia § 18 ods. 7 DP SAK, že pojednávať sa bude v neprítomnosti disciplinárne obvineného, ktorý sa bez ospravedlnenia či žiadosti o odročenie nedostavil, hoci o termíne a účele konania bol na pojednávaní dňa na 25.09.2017 riadne upovedomený. Poverený zástupca navrhovateľa predniesol návrh na začatie disciplinárneho konania zhodne s obsahom jeho písomného podania dňa 23.06. 2008. Po poučení svedka podľa § 19 ods. 6 DP SAK, teda aj o trestnoprávnych dôsledkoch nerešpektovania poučenia, vypovedal sťažovateľ M. U., ktorý po vyhlásení, že poučeniu porozumel vo svojom vyjadrení i odpovediach na otázky senátu a navrhovateľa potvrdil obsah ním podanej sťažnosti a s ňou súvisiacich vyjadrení. Zopakoval, že s disciplinárne obvineným sa dohodli aj na podaní ústavnej sťažnosti, na čo mu udelil aj plnomocenstvo a bol presvedčený, že táto sťažnosť bola aj podaná. Inak by takúto informáciu neuviedol v liste pre Sociálnu poisťovňu. Až neskôr, keď sa mu M.. X. zatajoval a nemal aktuálnu informáciu o vybavovaní tejto sťažnosti, stratil v neho dôveru. Plnú moc mu odvolal, až keď definitívne pochopil, že disciplinárne obvinený ústavnú sťažnosť nepodal, pričom v danom čase už vedel, že uplynula lehota na podanie ústavnej sťažnosti a že tú zaňho môže podať len advokát. Presné datovanie odvolania plnomocenstva svedok uviesť nevedel. 27. V nasledujúcej časti pojednávania senát v súlade s ustanoveniami §19 ods.2, druhá veta, ods. 3 a ods. 7 DP SAK, na základe obsahu sťažnostného spisu (podania a dôkazy predložené účastníkmi v rámci šetrenia sťažnosti) a disciplinárneho spisu (konanie po podaní návrhu) v tejto veci, oboznámil výsledky dovtedy vykonaného dokazovania, vrátane čítania zápisníc z disciplinárnych pojednávaní dňa 06.02.2016, o výpovedi disciplinárne obvineného zo dňa 29.03.2012 o výpovedi jeho asistentky slečny O. C., obsah zápisnice z pojednávania dňa 07.09.2010 pred Okresným súdom Trenčín, vo veci ochrany osobnosti o výsluchu M.. U., rozhodnutia VI. disciplinárneho senátu SAK zo dňa 15.05.2012, rozhodnutia 3ODS-6/13 zo dňa 06.03.2013 rozsudku Najvyššieho súdu SR č. 4Sžo/62/2014 zo dňa 01.07.2015, ale aj rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Sžo 147/2008 z 12.03.2009. Keďže účastníci nenavrhli vykonať ďalšie dokazovanie, senát uznesením podľa § 20 ods. 1 DP SAK vyhlásil dokazovanie za skončené. Zástupca navrhovateľa v záverečnom návrhu uviedol, že po doplnení dokazovania sú splnené podmienky na rozhodnutie v súlade s pôvodným rozhodnutím z 15.05.2012. Po porade senát vyhlásil napadnuté rozhodnutie, ktoré bolo v písomnej forme doručené disciplinárne obvinenému dňa 04.12.2017. 28. Disciplinárne obvinený doručoval svoje odvolanie na adresu Disciplinárnej komisie SAK najskôr prostredníctvom e-mailu v dňoch 15. až 17.12.2017, a následne v listinnej forme poštou, v lehote stanovenej v § 62 ods. 1 Trestného poriadku v spojení s § 57 ods. 7 zákona o advokácii. V prvej časti odvolania, doručenej SAK dňa 15.12.2017, sa disciplinárne obvinený zameral na odvolaním napadnuté rozhodnutie o vine a pokute, ktoré považuje za nespravodlivé, neústavné a nezákonné. K tomuto podaniu pripojil ako dôkaz Dl - počet strán 23- Rozsudok OS Bánovce nad Bebravou sp. zn. 2T/8112012 v spojení s Uznesením KS v Trenčíne sp.zn. 3To/9112015 spolu s výpismi pojednávaní U. a verejného zasadnutia, D2 -počet strán- 57- Rozsudky krajského súdu (v jeho disciplinárnych veciach) a upovedomenia o začatí exekúcií (pokút uložených ako disciplinárne opatrenia) a D3 -počet strán 5- zápisnica z pojednávania č. k. 15C/6112008 Okresného súdu Trenčín zo dňa 07.09.2010 s tým, že žiadal, aby tieto listiny boli oboznámené čítaním na odvolacom konaní. 29. Disciplinárne obvinený v úvode vecnej časti odvolania - ako primárny návrh žiadal, aby odvolací orgán na odvolacom pojednávaní preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie vo všetkých jeho výrokoch, ako aj celý postup od začiatku konania a svojim rozhodnutím zmenil rozhodnutie sp. zn. DS VI.-47/17:163/2017 z 23.10.2017 v odvolaním napadnutej časti vo výroku o vine, vo výroku o treste a vo výroku o povinnosti zaplatiť paušálnu náhradu trov konania tak, aby ho oslobodil spod návrhu Revíznej komisie SAK na začatie disciplinárneho konania aj v prvej skutkovej a právnej vete v celom rozsahu, - v sekundárnom odvolacom návrhu žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na nové prejednanie a rozhodnutie s tým, že odvolací senát prikáže túto vec prejednať inému prvostupňovému disciplinárnemu senátu SAK. 30. Nasledovala prezentácia argumentov disciplinárne obvineného, prečo odvolaním napadnuté „rozhodnutie o vine a pokute“ považuje za a) nepreskúmateľné odvolacím orgánom SAK, ako aj správnym súdom, neurčité, nelogické, nezrozumiteľné, s nedostatkom rozumných a právnych argumentov, b) nemajúce oporu v skutkových zisteniach, pretože bol vykonaný len jediný dôkaz výsluchom M.. U. a nebol vykonaný žiadny z dôkazov predložených advokátom, c) neboli rešpektované záväzné právne názory a pokyny uvedené v rozsudku Najvyššieho súdu SR č. 4Sžo/62/2014 zo dňa 01.07.2015 (pozri ods. 8.1. vyššie), d) obsahuje subjektívne dedukcie senátu nemajúce oporu vo vykonaných dôkazoch a z nich vyplývajúcich skutkových zisteniach členov VI. DS SAK, pretože údajné nevrátenie spisu, zvukových ako aj elektronických záznamov sa týkalo dopravnej nehody v opitosti sťažovateľa ako príslušníka PZ, jeho úteku z miesta dopravnej nehody, následne jeho prepustenia zo služobného pomeru, a nie právneho zastupovania vo veci o určenie, že byt patrí do BSM, nie právneho zastupovania vo veci BSM, nie obhajoby v trestnej veci a nie právneho zastupovania v dovolacom konaní pred Najvyšším súdom SR, e) nebolo odstránené nedostatočné zistenie všetkých okolností k výške uloženej pokuty, najmä osobné a majetkové pomery advokáta, na ktoré malo byť prihliadané pri ukladaní druhu trestu a jeho výšky tak, aby nebolo ekonomicky likvidačné, f) odôvodnenie predstavuje len akýsi chronologický obsah konania od roku 2008, počnúc sťažnosťou, resp. podrobnejší súpis „zažurnalizovaných" listín, najmä rozhodnutí SAK, rozhodnutí súdov, úkonov a zápisníc z pojednávaní do ktorého „zažurnalizovaného“ obsahu sú po jednotlivých bodoch zapracované subjektívne úvahy členov VI. DS SAK. V celom rozhodnutí sa nedočítal o dôkazoch, ktoré mali byť vykonané v disciplinárnom konaní pred a po zrušení rozhodnutí SAK Rozsudkom Najvyššieho súdu SR na pojednávaní (okrem výsluchu U.) a v celom rozhodnutí sa nedočítal o skutkových zisteniach, ktoré z vykonaných dôkazov mali vyplynúť. Rozhodnutie je vo zvyšnej časti obsahom nejakých subjektívnych dedukcií členov VI. DS SAK, ktoré sa neopierajú o dôkazy a skutkové zistenia z nich vyplývajúce, a ktoré dedukcie si niekde navzájom odporujú, resp. sa navzájom vylučujú. 31. Druhá časť odvolania je označená ako „Predloženie listinných dôkazov a návrhy na vykonanie dokazovania buď na odvolacom pojednávaní alebo po zrušení na pojednávaní pred iným prvostupňovým disciplinárnym senátom SAK“, s podnadpisom: na účel zistenia skutkového stavu veci pri právnom zastupovaní M.. U. vo veciach pred KS Trenčín č. k. 4 Co 225/03 o určenie, že byt patrí do BSM, pred OS Trenčín č. k. 15C/84/2005 o vysporiadanie BSM, obhajoba v trestnej veci KS Trenčín sp. zn. 3To/2/2005 v spojení s 1T101/02 a dovolacie konanie pred NS SR sp. zn. lTdo/23/2006. Ide o celkovo 64 strán v súboroch D4 až D8 rôznych podaní, súdnych zápisníc, rozhodnutí, predvolaní, písomných poznámok samotného advokáta, najmä zo stretnutí s M.. U. v uvedených veciach a výpisy z jeho pracovného diára a i., ktorými M.. X. mieni preukazovať nezrovnalosti, nepresnosti v tvrdeniach sťažovateľa M.. U., ako aj jeho negatívne vlastnosti, účelovosť konania a pod., teda jeho nedôvery hodnosť ako sťažovateľa. V tomto podaní súčasne navrhol znovu vykonať výsluch sťažovateľa a svedkyne O.. C., t. č. jeho koncipientky O.. O. X. - C. a v postavení svedka aj seba s tým, že pri jednotlivých svedkoch uviedol aj otázky, ktoré má disciplinárny senát týmto svedkom položiť. V tretej časti odvolania doplnil kritiku postupu VI. disciplinárneho senátu a údajné pochybenia na disciplinárnom pojednávaní dňa 25.09.2017 a polemizoval s názormi a závermi 3 Odvolacieho senátu SAK uvedenými v jeho rozhodnutí sp. zn. 3ODS-6/13:840/2008 z 06.03.2013 a žiadal, aby sa k týmto záverom písomne vyjadrili členovia I. odvolacieho senátu SAK v rámci tohto odvolacieho konania. 32. Navrhovateľ vo vyjadrení z 28.12.2017 k odvolaniu zhrnul základné námietky disciplinárne obvineného s tým, že podľa jeho názoru v odvolaní neboli uvedené dôvody, pre ktoré by bol dôvod odvolaniu vyhovieť. Poukázal na postup VI. disciplinárneho senátu pri pokračujúcom prejednaní veci, v zmysle pokynov vyjadrených v rozsudku Najvyššieho súdu SR z 01.07.2015 sp. zn. 4Sžo/62/2014, v kontraste s pasivitou disciplinárne obvineného, ktorý sa bez ospravedlnenia, z vlastnej vôle a s následkami s tým spojenými nezúčastnil ani pojednávania dňa 23.10.2017, teda ani výsluchu sťažovateľa M.. U.. Podľa navrhovateľa disciplinárny senát svoje rozhodnutie riadne zdôvodnil, uviedol, ktoré skutočnosti mal za preukázané, o aké dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa riadil pri hodnotení vykonaných dôkazov. V otázke viny sa stotožnil s názorom senátu, že v tomto prípade disciplinárne obvinený, advokát s dlhoročnou praxou, pri poskytnutí právnej služby klientovi- sťažovateľovi nepostupoval s potrebnou odbornou starostlivosťou. Pokiaľ ide o druh uloženého disciplinárneho opatrenia a výšku pokuty navrhovateľka súhlasil s názorom senátu, že iné, menej prísne disciplinárne opatrenie (písomné či verejné napomenutie), by v tomto prípade nepôsobilo dostatočne preventívne, pričom toto rozhodnutie senát tiež dostatočne zdôvodnil. Z týchto dôvodov navrhuje, aby odvolací orgán napadnuté rozhodnutie VI. DS SAK ako vecne správne potvrdil. 33. Na základe oznámenia o personálnom zložení I. Odvolacieho disciplinárneho senátu SAK (ďalej „odvolací senát“) bola SAK dňa 17.01.2018 doručená M.. X. vznesená námietka zaujatosti proti jeho predsedovi JUDr. Petrovi Zelenayovi a členovi JUDr. Petrovi Baricovi, a to „... z dôvodu zaujatosti voči jeho osobe, z dôvodu absencie nestrannosti a objektívnosti (odbornosti a poctivosti) pri výkone disciplinárnej právomoci a najmä z dôvodu straty/ legitimity a legality pri výkone v disciplinárnej jurisdikcie a rozhodovaní o mojich odvolaniach v minulosti a spôsobenia samej neústavnosti a nezákonnosti. “ Konkrétne kritizoval postup a rozhodnutia tohto odvolacieho senátu vo veci sp. zn. I. ODS-17/15:2183/2009, kde tiež vystupoval ako disciplinárne obvinený. M.. X. v tejto súvislosti žiadal aj vysvetlenie od predsedu Odvolacej disciplinárnej komisie SAK, prečo sú jeho disciplinárne veci prideľované práve tomuto senátu a prečo sa v tomto senáte jeden člen mení, ale aj obaja vyššie uvedený advokáti zostávajú. 34. JUDr. Ľubomír Hrežďovič, predseda Odvolacej disciplinárnej komisie SAK (ďalej „ ODK SAK“) vo svojom rozhodnutí z 22.01.2018 rozhodol tak, že uvedení členovia tohto odvolacieho senátu nie sú vylúčení z prerokovania a rozhodovania v disciplinárnej veci ODK SAK disciplinárne obvineného M.. X. vedenej pod sp. zn. I.ODS-39/17:840/2008-r.Hr/Fá. V odôvodnení predseda ODK SAK na účel odstránenia podozrení a pochybností zo strany disciplinárne obvineného pripomenul, že legitimita a legalita účasti JUDr. Zelenaya a JUDr. Baricu je založená na ich členstve v disciplinárnom orgáne SAK, do ktorého boli legálne a legitímne zvolení Konferenciou SAK, ako jej najvyššieho orgánu. Ďalej uviedol, že v rámci Kancelárie SAK (§ 14 a nasl. Organizačného poriadku SAK) je vytvorené aj disciplinárne oddelenie, ktoré postupuje podľa „Rozvrhu práce“, ktorý zabezpečuje rovnomernosť prideľovania disciplinárnych vecí do jednotlivých senátov. Ubezpečil disciplinárne obvineného, že ani v posudzovanom prípade sa nejedná o účelovosť alebo zámer v tom smere, aby veci M.. X. boli prideľované do odvolacieho senátu zloženého z menovaných advokátov. Aj na základe vyjadrení JUDr. Zelenaya a JUDr. Baricu k vznesenej námietke JUDr. Hrežďovič dodal, že niet žiadnych subjektívnych ani objektívnych skutočností na strane menovaných, ktoré by mohli ovplyvniť ich nezaujatosť, objektívnosť, a nestrannosť. Ide o dlhoročných advokátov, ale aj členov disciplinárnych a iných orgánov SAK. Ich pôsobenie v týchto funkciách nebolo poznačené žiadnym momentom subjektivizmu alebo porušenia stavovských, či všeobecne záväzných noriem, či vybočenia z etického rámca výkonu týchto funkcií. 35. Keďže disciplinárne obvinený proti vyššie uvedenému rozhodnutiu predsedu ODK SAK z 22.01.2018 nepodal opravný prostriedok, odvolací senát po jeho právoplatnosti stanovil termín odvolacieho pojednávania na deň 17.04.2018. Disciplinárne obvinený emailom z 17.04.2018, doručeným pred začatím pojednávania oznámil, že zo zdravotných dôvodov sa nebude môcť zúčastniť tohto pojednávania a požiadal o jeho odročenie na neskorší termín, keďže sa tohto pojednávania chce zúčastniť. K podaniu pripojil kópiu potvrdenia všeobecnej lekárky. Odvolací senát podľa §18 ods. 7, druhá veta žiadosti M.. X. vyhovel a nový termín pojednávania stanovil na deň 25.06.2018 10:00 hod. Členovia odvolacieho senátu sa v rámci prípravy na pojednávanie podrobne oboznámili s celým disciplinárnym spisom, vrátane spisu sťažnostného. Po otvorení pojednávaní dňa 25.06.2018 v sídle SAK o 10:00 hod. predseda senátu konštatoval, že na termín sa riadne dostavil poverený zástupca navrhovateľa. Disciplinárne obvinený, ktorý predvolanie na toto pojednávanie prevzal dňa 15.06.2018, sa nedostavil ani do 10:15 hod. bez toho, aby požiadal o jeho odročenie, resp. ospravedlnil svoju neúčasť. Na základe týchto zistení odvolací senát v zmysle ustanovenia § 18 ods. 7 DP SAK uzniesol, že toto odvolacie pojednávanie sa uskutoční v neprítomnosti disciplinárne obvineného. 36. Po otvorení konania vo veci samej poverený člen senátu podal správu o stave veci. Potom, so zameraním na posúdenie okruhov námietok uvedených v odvolaní, oboznamoval podstatný obsah relevantných listín z oboch spisov. Zo sťažnostného spisu to bola sťažnosť M. U. z 22.02.2007 s prílohami (plnomocenstvo z 08.08.2006 na podanie ústavnej sťažnosti, dovolanie M.. U.. a uznesenie NS SR sp. zn. lTdo23/2006 o jeho odmietnutí, žiadosť M..U.. z 30.01.2008, o informáciu o stave ústavnej sťažnosti, odpoveď M.. X. z 06.02.2008, list M..U.. z 12.02.2008 odvolanie poverenia vo veci ústavnej sťažnosti a vrátenie poskytnutých materiálov, odpoveď M.. X. z 15.02.2008), výzva predsedu RK SAK z 03.03.2008 adresovaná M.. X. na vyjadrenie k sťažnosti, vyjadrenie M.. X. z 12.03.2008 s prílohami a tiež jeho doplňujúce vyjadrenie z 02.04.2008, výzva predsedu RK SAK z 06.05.2008 sťažovateľovi aj M.. X., vyjadrenie M.. X. z 12.05.2008 s prílohami, vyjadrenie sťažovateľa s prílohami doručené SAK 26.05.2008, doplňujúce vyjadrenie M.. X. z 02.06.2008. 37. Z disciplinárneho spisu to boli návrh na začatie disciplinárneho konania z 23.06.2008, zápisnica z prvého disciplinárneho pojednávania 25.09.2008 s uznesením o prerušení disciplinárneho konania, z dôvodu žaloby na ochranu osobnosti podanej M.. X. dňa 02.06.2008 proti sťažovateľovi M.. U.. na OS Trenčín, vedená pod sp. zn. 15C/61/2008, zápisnica z pojednávania v tejto veci dňa 07.09.2010 a písomné vyhotovenie rozsudku OS Trenčín sp. zn. 15C/61/2008-114 zo 07.09. o zamietnutí žaloby, odvolanie disciplinárne obvineného z 05.11.2010 proti uvedenému rozsudku a potvrdzujúci rozsudok KS Trenčín sp. zn. 4Co/ 396/2010 z 10.03.2011. V tejto súvislosti aj obsah kópie ústavnej sťažnosti zo dňa 29.08.2011 podanej právnym zástupcom disciplinárne obvineného na ÚS SR a rozhodnutie US sp. zn. IV. US 160/2012- 16 z 22.03.2012 o odmietnutí sťažnosti. Ďalej boli čítané zápisnice z disciplinárnych pojednávaní VI. DS SAK v dňoch 06. februára, 29. marca a 15. mája 2012 a písomné vyhotovenie rozhodnutia vo veci z 15.05.2012, obsah odvolania disciplinárne obvineného z 30.06.2012, zápisnice z odvolacieho pojednávania dňa 06.03.2013 a rozhodnutie 3.ODS SAK zo 06.03.2013 sp. zn. 3 ODS-6/13:840/2008, ktorým bolo prvostupňové rozhodnutie VI. DS SAK z 15.05.2015 sp. zn. DS VI.-56/08:840/2008, ako vecne správne potvrdené. Oboznámený bol aj obsah žaloby disciplinárne obvineného z 31.05.2013, o preskúmanie zákonnosti uvedených disciplinárnych rozhodnutí (právoplatné 02.04.2013) podanej 03.06.2013 na KS Trenčín, rozsudok tohto súdu z 30.04.2014 sp. zn.: 13S 85/2013- 45 o zamietnutí žaloby, odvolanie disciplinárne obvineného zo dňa 23.06.2014 a rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 4Sžo/62/2014 z 01.07.2015, ktorým tento súd mení rozsudok KS Trenčín z 30.04.2014 sp. zn.: 13S 85/2013-45 tak, že zrušuje rozhodnutie žalovaného sp. zn. 3ODS-6/13:840/2008 zo 06.03. 2013 v spojení s rozhodnutím VI. DS SAK z 15.05.2015 sp. zn. DS VI. -56/08:840/2008 a vec vracia SAK na ďalšie konanie. 38. Z pokračujúceho disciplinárneho konania bol oboznámený obsah zápisníc z pojednávaní VI. DS SAK v dňoch 7. marca, 19. apríla, 22. júna a 5. októbra 2016, písomností zaslané disciplinárne obvineným mailom zo 14.11.2016, zápisnica z odročeného disciplinárneho pojednávania z 01.03.2017, menovanie členov DS VI. SAK po konferencii advokátov júni 2017, zápisnica z odročeného disciplinárneho pojednávania z 25.09.2017, zápisnica z disciplinárneho pojednávania z 23.10.2017, písomného vyhotovenia rozhodnutia VI. DS SAK z 23.10.2017 sp. zn. DS VI.-56/08:840/2008, odvolania disciplinárne obvineného zasielaného e-mailom 1. časť zo dňa 15.12.2017, 2. časť a 3. časť odvolania zo dňa v 17.12. 2017, vrátane príloh, vyjadrenie navrhovateľa z 28.12.2017 k odvolaniu disciplinárne obvineného, námietka zaujatosti proti JUDr. Petrovi Zelenayovi a JUDr. Petrovi Baricovi, vznesená disciplinárne obvineným advokátom z 14.01.2018 a rozhodnutie predsedu ODK SAK z 22.01. 2018 o ich nevylúčení z prejednania a rozhodovania veci. K posudzovaniu primeranosti uloženého disciplinárneho opatrenia bol z podnetu odvolacieho senátu oboznámený aj obsah účtovných závierok zostavených k 31.12.2017, a to obchodnej spoločnosti CHARGE DAVOUE UJJ, s.r.o., IČO:36 865 222 a obchodnej spoločnosti CHARGE DAVOUE Uj s.r.o. IČO: 47 253 894, v ktorých jediným predmetom činnosti je poskytovanie právnych služieb, ich jediným konateľom je M.. M. X.. Uvedené účtovné závierky boli získané z verejne dostupnej webovej stránky Ministerstva financií SR „J..F..sk“. Prameňom údajov o týchto spoločnostiach bol obsah internetových výpisov z obchodného registra vedeného Okresným súdom Trenčín, stav k 25.06.2018. Zástupca navrhovateľa prítomný na pojednávaní po udelení slova k záverečnému návrhu uviedol, že zotrváva na stanovisku uvedenom v písomne podanom vyjadrení z 28.12. 2017 k odvolaniu disciplinárne obvineného a žiada napadnuté rozhodnutie potvrdiť. 39. Na tomto základe odvolací senát zistil, že VI. disciplinárny senát SAK v časti I. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia na 12 stranách v odsekoch č. 1 až č. 42 dokumentoval jednotlivé etapy disciplinárneho konania od jeho začatia dňom 25.07.2008 až po ostané pojednávanie dňa 23.10.2017, na ktorom toto rozhodnutie bolo vyhlásené. V druhej časti odôvodnenia na 6 stranách, v odsekoch 43 až 59 bolo uvedené, aké jednotlivé dôkazy vykonal na pojednávaní 23.10.2017 a aké boli výsledky tohto dokazovania, teda ním zistený skutkový stav ku dňu rozhodnutia. V poslednej časti III. odôvodnenia na 9 stranách, v odsekoch 60. až 94. senát prezentuje svoje hodnotenia, úvahy a závery ohľadne zavinenia predmetného skutku, uloženia disciplinárneho opatrenia a rozhodnutia o nákladoch disciplinárneho konania. Podľa M.. X. išlo len o nič nehovoriaci chronologický zoznam „zažurnalizovaných listín“ doplnený o bezduché úvahy senátu. Podľa názoru odvolacieho senátu práve tento prístup umožnil aj v písomnom vyhotovení rozhodnutia zachovať kontinuitu disciplinárneho konania a takto uviesť obsah podaní účastníkov, nimi predkladaných listinných dôkazov, sledu procesných úkonov, výsledkov vykonávania dôkazov, ako aj obsah a význam rozhodnutí disciplinárnych orgánov SAK a správnych súdov, ktoré predchádzali vyhláseniu odvolaním napadnutého rozhodnutia v časovej i vecnej súvislosti. 40. Odvolací senát vyjadril presvedčenie, že odôvodnenie odvolaním žalobcu napadnutého prvostupňového správneho rozhodnutia dostatočne prehľadne a zrozumiteľne preukazuje, že za jeho výrokom nestojí konanie, v ktorom bol vykonaný iba jeden jediný dôkaz (výsluch M.. U.), ako to bezdôvodne tvrdil disciplinárne obvinený vo svojom odvolaní. V tejto súvislosti zároveň pripomenul, že Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 4Sžo/62/2014 zo dňa 01.06.2015 neodmietol ani jeden z dôkazov dovtedy vykonaných v tomto disciplinárnom konaní. Práve na ich základe konštatoval, že mal za preukázané, že sťažovateľ M.. U. udelil disciplinárne obvinenému dňa 08.08.2006 plnú moc na podanie ústavnej sťažnosti podľa čl. 127 Ústavy SR, pričom disciplinárne obvinený ústavnú sťažnosť nepodal, čo aj sám potvrdil, avšak s dodatkom, že sa na tom so sťažovateľom ústne dohodli. Najvyšší súd SR nespochybnil ani využitie obsahu zápisnice z pojednávania zo dňa 07.09.2010 pred Okresným súdom Trenčín, vo veci ochrany osobnosti o výsluchu M.. U., ako dôkazného prostriedku. Naopak, tento súd uložil disciplinárnemu senátu SAK, aby už vykonané dokazovanie v ďalšom (nie novom) konaní, doplnil aj o výsluch sťažovateľa k otázke, či medzi nimi došlo k dodatočnej dohode o tom, že ústavná sťažnosť nebude podaná. Teda konal aj tak, aby sa tento okruh dôkazov uzavrel a bolo možné o vine, či oslobodení rozhodnúť s vyššou mierou vierohodnosti. 41. Postup konajúceho senátu pri zabezpečovaní vykonania tohto dôkazného prostriedku je uvedený vyššie. Prístup disciplinárne obvineného k tomuto dôkaznému prostriedku senát zhodnotil v svojom rozhodnutí síce stručne, ale výstižne: „Disciplinárne obvinený v rámci svojich podaní namietal nemožnosť konfrontovať sťažovateľa ako svedka v rámci disciplinárneho konania. Disciplinárny senát v súvislosti s touto vytýkanou vadou zo strany disciplinárne obvineného uvádza, že disciplinárne obvinený preukázateľne mal možnosť konfrontovať sťažovateľa aj v rámci disciplinárneho konania, a to na disciplinárnom pojednávam dna 23.10.2017, pričom túto svoju možnosť sám dobrovoľne nevyužil a ani svoju účasť na tomto pojednávaní, ktorého termín vzal osobne na vedomie na pojednávaní dna 25.09.2017, pričom mu bol známy aj program daného pojednávania, neospravedlnil a SAK, resp. disciplinárnemu senátu neadresoval ani písomné otázky na svedka. Odhliadnuc od uvedeného, disciplinárny senát v súvislosti s možnosťou konfrontácie disciplinárne obvineného a sťažovateľa uvádza, že k tejto konfrontácii už raz došlo v konaní o žalobe o ochranu osobnosti na Okresnom súde Trenčín, sp. zn. 15C/61/2008, pričom zo zápisnice o pojednávaní, ktoré sa na danom súde konalo dňa 07.09.2010 nevyplýva, že by zo vzájomnej konfrontácie medzi disciplinárne obvineným a sťažovateľom vyplynula akákoľvek zmena stanoviska sťažovateľa ohľadom povinnosti podať za sťažovateľa ústavnú sťažnosť zo strany disciplinárne obvineného. “ 42. V ďalšom odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ako nadväzujúcej časti senát vyjadril názor, že nemožno súhlasiť s dedukciou Najvyššieho súdu SR obsiahnutou v rámci odôvodnenia rozsudku, sp. zn. 4Sžo/62/2014 zo dňa 01.07. 2015 na str. 12, posledný odsek a str. 13 prvý odsek, ktorou nie je disciplinárny senát v rámci opätovného rozhodovania viazaný, najmä, ak pravdivosť takejto dedukcie nebola v rámci disciplinárneho konania preukázaná. Senát tu vychádzal z dikcie listu sťažovateľa M.. U. z 12.02.2008, v ktorom v prvom odseku textu vypovedal plnomocenstvo udelené advokátovi M.. M.. X. na podanie ústavnej sťažnosti podľa čl. 127 Ústavy SR proti rozsudku KS Trenčín sp. zn. 3To/2/2005 z 11.04.2006 a zastupovanie v tomto konaní. V ďalšom samostatnom odseku sa uvádza: “ Ďalej Vás žiadam, aby ste mi okamžite zaslali všetky písomnosti, včetne zvukových ako aj elektronických záznamov na vyššie uvedenú adresu“, t.j. bez naznačenia akejkoľvek súvislosti s výpoveďou plnej moci v prvom odseku. Súčasne senát posudzoval aj obsah písomných reakcií disciplinárne obvineného adresovaných sťažovateľovi zo dňa 06.02.2008 a 15.02.2008, z ktorých znenia tiež nie je zrejmé akékoľvek prepojenie odovzdania dokumentácie s pokynom na podanie/nepodanie ústavnej sťažnosti. Disciplinárne obvinený v časti 1 odvolania tento postup a názor senátu považuje za nesplnenie pokynu Najvyššieho súdu SR a neriadenie sa jeho pokynmi a právnymi názormi vyjadrenými v uvedenom rozsudku z 01.07.2015 a za výsledok „...vytvárania vlastných úvah v hlavách členov VI. DS SAK odtrhnutých od reality nazývaných DEDUDKCIAMI “. 43. Disciplinárne obvinený zároveň v 1. časti odvolania, zhodne so svojou výpoveďou na disciplinárnom pojednávaní dňa 06.02.2012 zdôrazňuje „Údajne mnou nevrátený spis "Dopravná nehoda" o výške cca 35-40 cm (hrubý spis) za čo som bol pôvodne disciplinárne obvinený Advokát v bode 2. obvinenia právoplatne oslobodený spod obvinenia sa netýkal poskytovania právnych služieb teda môjho právneho zastupovania pána U.“ s tým, že táto skutočnosť nebola riadne uvedená v disciplinárnom rozhodnutí sp. zn. DS VI. - 56/08:840/2008 z 15.05. 2012 v súvislosti s oslobodzujúcim výrokom o 2. skutku v návrhu na začatie konania, čo tiež poukazuje na nedostatočne zistení skutkový stav a chyby v postupe senátu. K tomu odvolací senát poukazuje na fakt, že oslobodzujúci výrok v disciplinárnom rozhodnutí sp. zn.: DS VI.- 56/08:840/2008 zo dňa 15.05.2012 nebol napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť dňa 02.04.2013. Teda nebol predmetom odvolacieho konania v roku 2013 ani následného súdneho prieskumu, či ďalšieho disciplinárneho konania v r. 2016 a 2017. Napriek tomu senát pri aplikovaní právnych záverov rozsudku NS SR p. zn. 4Sžo/62/2014 zo dňa 01.07.2015 nesporne musel verifikovať aj predpokladať, na ktorom bola založená vyššie uvedená dedukcia Najvyššieho súdu SR. A v tejto súvislosti možno konštatovať, že M.. X. aj dodatočne, v odvolaní potvrdil, že jednostranný úkon M.. U. - vypovedanie plnomocenstva na podanie ústavnej sťažnosti a žiadosť o vrátenie „písomností, vrátane zvukových ako aj elektronických záznamov“ uvedené v liste sťažovateľa z 12.02.2008 sa týkajú dvoch samostatných, odlišných právnych vecí. 44. Podľa odvolacieho senátu v neprospech predpokladu že M.. X. vrátil sťažovateľovi M.. U. spisovú dokumentáciu práve z dôvodu, že medzi nimi došlo k dodatočnej dohode o ukončení právneho zastupovania, a teda aj k dohode o nepodaní predmetnej ústavnej sťažnosti, okrem vyššie uvedených záverov, hovorí aj časový aspekt. Najvyšší súd SR o dovolaní M.. U. podanom M.. X. rozhodol uznesením č. k. lTdo/23/2006 z 30.05.2007 tak, že toto odmietol podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku, ako nedôvodné. Podľa § 53 ods. 3 zák. č. 38/1993 Zb. ústavnú sťažnosť v tomto prípade bolo možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o dovolaní, t.j. aj s rezervou do konca októbra 2007. Teda akákoľvek neskoršia dohoda o nepodaní tejto sťažnosti by bola už bezpredmetná. Výsledky ďalšieho dokazovania (napr. výpoveď svedkyne O.. C., obsah korešpondencie medzi klientom a advokátom, list M.. U. Soc. poisťovni), tiež zmena dôvodov, resp. nereálnosť údajných dôvodov nepodania ústavnej sťažnosti uvádzaných disciplinárne obvineným hovoria v prospech už v sťažnosti z 25. 02.2008 uvedeného stanoviska M.. U., že žiadna dohoda o nepodaní predmetnej ústavnej sťažnosti medzi ním a disciplinárne obvineným nebola dojednaná. 45. Záver senátu, premietnutý aj do výroku napadnutého rozhodnutia, že nepodanie ústavnej sťažnosti disciplinárne obvineným napriek písomne udelenému plnomocenstvu, ktoré nebolo odvolané, je zavineným porušením základnej povinnosti advokáta vyplývajúcej z § 18 ods. 1 a 2 zákona o advokácii ", pretože ide o neospravedlniteľné opomenutie v rozpore s povinnosťou advokáta pri výkone advokácie chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta, riadiť sa jeho pokynmi a postupovať s odbornou starostlivosťou, ktorou sa rozumie, že koná čestne, svedomito, primeraným spôsobom a dôsledne využíva všetky právne prostriedky a uplatňuje v záujme klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia považuje za prospešné, považuje aj odvolací senát za dostatočne preukázaný a riadne odôvodnený v napadnutom rozhodnutí. Tiež súvisiace konštatovanie senátu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, že M.. X. v rámci disciplinárneho konania nijakým spôsobom nepreukázal, že by od klienta dostal pokyn nepodávať ústavnú sťažnosť, nevypracovať ústavnú sťažnosť a nepredložil ani žiaden dokument, ktorý by preukazoval ukončenie právneho zastúpenia medzi ním a sťažovateľom pred uplynutím lehoty podľa § 53 ods. 3 zák. č. 38/1993 Zb., ktoré by odôvodňovalo to, že ústavnú sťažnosť v mene klienta nepodal. 46. Základnú odvolaciu námietku predstavuje tvrdenie disciplinárne obvineného, že spornosť vzájomných tvrdení sťažovateľa a disciplinárne obvineného nebola senátom odstránená, pretože nie výsluch, ale len (opakovaná) konfrontácia medzi ním a svedkom U., by priniesla zistenie skutkového stavu na účel odstránenia rozporov v ich vzájomných tvrdeniach. Zároveň však M.. X. aj naďalej zachováva mlčanie k faktu jeho absencie na tomto pojednávaní a tým aj znemožnení prípadnej konfrontácie, nevyužití možnosti vopred navrhnúť senátu otázky pre svedka, či poukázať na konkrétne predložené dôkazy vyvracajúce svedkove tvrdenia. Času mal na to dosť, keďže senát výsluch M.. U. zabezpečoval už na pojednávanie dňa 07.03.2016. Disciplinárne obvinený ale ani v odvolaní neuviedol, ktoré ním predložených dôkazov mali relevanciu vyvrátiť opakované tvrdenie sťažovateľa a teda mohli/ mali byť pri výsluchu M.. U. uplatnené. Z tohto aspektu potom musel odvolací senát pristúpiť aj k posudzovaniu dôvodnosti a relevantnosti návrhov disciplinárne obvineného na doplnenie dokazovania uvedeného v odvolaní, keď došiel k záveru, že nič nebránilo realizácii týchto návrhov dôkazných prostriedkov ani v čase od začatia tohto disciplinárneho konania dňa 25.07.2008, až do záverečného prvostupňového pojednávania dňa 23.10.2017. Teda procesné práva tohto účastníka disciplinárneho konania neboli nijak obmedzené. 47. Odvolací senát nemal v úmysle akokoľvek spochybňovať výsostné právo disciplinárne obvineného zvoliť si spôsob obrany/obhajoby v disciplinárnom konaní. Disciplinárne obvinený musel si však vyhodnotiť akú efektívnosť aj v tomto disciplinárnom konaní malo predkladanie rôznych súborov listín bez bližšej identifikácie ich konkrétneho významu, resp. účelu. Ako príklad tohto postupu bol „dôkaz D2“ predložený aj v konaní obsahujúci rozsudky KS Trenčín v jeho disciplinárnych veciach M.. X. a upovedomenia o začatí exekúcií (pokút uložených ako disciplinárne opatrenia) v rozsahu 57 strán, ale s minimálnou výpovednou hodnotou pre rozhodnutie, či medzi M.. U. a M.. X. došlo k dodatočnej dohode o tom, že ústavná sťažnosť nebude podaná. Čo sa týka „dôkazu D 1“ a „dôkazu D 3“ obsah týchto listín uvádza tak prehľad predchádzajúcej časti disciplinárneho konania, tak aj časť ohľadne ďalšieho disciplinárneho konania. Preto odvolacia námietka, že v prvostupňovom disciplinárnom konaní neboli vykonané žiadne dôkazy predložené disciplinárne obvineným vecne neobstojí. 48. Tak ako disciplinárne orgány SAK v rozhodnutiach sp. zn. DS VI.- 56/08:840/2008 z 15.05.2012 a sp. zn. 3ODS-6/13:840/2008 z 06.03. 2013, resp. KS Trenčín v rozsudku č. k. 13S/85/2013-45 z 30.04.2014 v tejto veci aj Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 4Sžo/62/2014 zo dňa 01.06.2015 dospel k záveru, že s poukazom na ustanovenie § 58 ods. 2 ZoA námietke disciplinárne obvineného o zmeškaní lehôt na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania nemožno priznať úspech, nakoľko pri návrhu na začatie disciplinárneho konania bola dodržaná objektívna lehota dva roky, ako aj subjektívna lehota. Zároveň, ale Najvyšší súd SR uviedol, že „Zároveň bude potrebné aby disciplinárne orgány SAK zaujali stanovisko i k žalobcom namietanej otázke, ktorou je premlčanie skutku.“ Keďže tento pokyn Najvyšší súd SR nešpecifikoval, resp. neuviedol v žiadnom kontexte senát, v ďalšom konaní námietku premlčania opakovane uvedenú disciplinárne obvineným zamietol tiež len s poukazom na ustanovenie § 58 ods. 2 ZoA. Neposudzoval túto námietku aj podľa dôvodov a argumentácie uplatnenej disciplinárne obvineným v časti III. jeho žaloby o preskúmanie zákonnosti právoplatných disciplinárnych rozhodnutí orgánov SAK sp. zn. DS VI.- 56/08:840/2008 z 15.05.2012 a sp. zn. 3ODS-6/13:840/2008 z 06.03.2013 podanej na KS Trenčín dňa 03.06.2013. S touto námietkou sa vysporiadal KS Trenčín v jeho rozsudku č. k. 13S/85/2013-45 z 30.04.2014. Odvolací senát sa plne stotožňuje s týmto posúdením a záverom súd o neprípustnosti M.. X. uplatneného postupu „analógie“. Na doplnenie možno pripomenúť, že analógia v práve, ako myšlienkový postup umožňuje, aby sa skutková podstata právnej normy (hypotéza), ktorá je až veľmi rámcová, nejednoznačná alebo nedostatočná, resp. neucelená bola na základe „argumentu a pári“ alebo „argumentu a simili“ podriadená (subsumovaná) pod hypotézu inej normy upravujúcu výslovne skutkovú podstatu obsahom podobnú a pri tom pojmovo konzistentnú. Spornosť splnenia týchto podmienok použitia analógie v tejto veci netreba bližšie dokazovať”. V tomto prípade je analógia vylúčená už tým, že právna norma uvedená v § 58 ods. 2 ZoA predstavuje úpravu ucelenú, významovo jednoznačnú s jasnou a zrozumiteľnou dikciou. Podľa odvolacieho senátu disciplinárne obvinenému v skutočnosti ani nešlo o analógiu, ale o zmenu časti platnej právnej normy. Subjektívnu lehotu na začatie disciplinárneho konania, premeniť na subjektívnu lehotu na právoplatné rozhodnutie o pokute podľa § 35 ods. 4 veta prvá zákona č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave, účinného do 28.02.2012. 49. Osobitnú pozornosť venoval senát aj odôvodneniu uloženého disciplinárneho opatrenia v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, nie len výberom a rozsahom citácie použitej právnej úpravy, ale aj prezentáciou svojich úvah pri posudzovaní kritérií pre ukladanie disciplinárnych opatrení stanovených v § 56 ods. 4 ZoA, rozvedených v ustanovení § 26 ods. 2 DP SAK „Pri ukladaní disciplinárneho opatrenia prihliadne senát na závažnosť konania disciplinárne obvineného, rozsah a povahu porušenej povinnosti, následok disciplinárneho previnenia, na primeranosť a účelnosť disciplinárneho opatrenia, na okolnosti, za ktorých bolo disciplinárne previnenie spáchané, na osobu disciplinárne obvineného a na jeho osobné a rodinné pomery a vezme do úvahy poľahčujúce a prikazujúce okolnosti. “ 50. Senát v odôvodnení uviedol, že pri ukladaní disciplinárneho opatrenia vychádzal najmä z nasledovných skutočností a poznatkov - v prípade disciplinárne obvineného ide o skúseného advokáta pôsobiaceho v advokácii od r. 1993, ktorý vzhľadom na svoju dlhoročnú prax musel ovládať, aké povinnosti mu vyplývajú z pokynu klienta a prevzatého plnomocenstva na zastupovanie, - napriek tomu závažným spôsobom porušil jednu zo základných povinností advokáta spôsobom, ktorý poprel základné povinnosti advokáta - nevyužil prostriedok nápravy, ktorého využitie mu vyplývalo z udeleného plnomocenstva, čím zmaril preskúmanie odsudzujúceho rozhodnutia jeho klienta Ústavným súdom SR, hoci pri prevzatí zastúpenia klientovi uviedol, že práve dovolanie v predmetnej trestnej veci a ústavná sťažnosť sú prostriedkami dosiahnuť jeho cieľ, - že v prípade osoby disciplinárne obvineného ide o advokáta, ktorý vystupuje ako disciplinárne obvinený vo viacerých disciplinárnych konaniach, a to v konaní, sp. zn. 13/2014:2510/2013, právoplatne skončené dňa 23.03.2015, v rámci ktorého mu bolo uložené disciplinárne opatrenie - peňažná pokuta vo výške 200,- €; v konaní, sp. zn. 83/2014:3574/2013, právoplatne skončené 18.05.2016, v rámci ktorého mu bolo uložené disciplinárne opatrenie - peňažná pokuta vo výške 2 000,- €; v konaní, sp. zn. 186/2009:2183/2009, právoplatne skončené dňa 21.10.2015, v rámci ktorého mu bolo uložené disciplinárne opatrenie - peňažná pokuta vo výške 1 140,- €, pričom okrem uvedených konaní SAK eviduje voči disciplinárne obvinenému ešte tri ďalšie disciplinárne konania, v ktorých bol spod obvinenia oslobodený (v prípade sp. zn. 3/2016:1214/2015 a sp. zn. 47/2017:163/2017 ešte nie právoplatne) a jedno nové disciplinárne konanie, sp. zn. 73/2017:1714/2017 bolo začaté na základe návrhu na začatie disciplinárneho konania podaného dňa 29.09.2017, pričom zatiaľ vo veci rozhodnuté nebolo, - že konanie disciplinárne obvineného, ako aj jeho opakované porušovanie predpisov slovenskej advokácie môže mať negatívny dopad na dôveru verejnosti v advokáciu, aj na základe závažnosti porušenej povinnosti zo strany disciplinárne obvineného senát usúdil, že menej prísne disciplinárne opatrenia ako peňažná pokuta (písomné napomenutie, verejné napomenutie) by nezodpovedalo závažnosti porušenia povinnosti advokáta a tiež by nebolo schopné vyvolať v disciplinárne obvinenom zamyslenie sa nad svojím protiprávnym konaním, a tým mu tiež do budúcna zabrániť v porušovaní predpisov slovenskej advokácie, navyše senát v priebehu konania nezistil žiadne poľahčujúce okolnosti - disciplinárne obvinený v konaní neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že vzhľadom na jeho osobu a na jeho osobné a rodinné pomery nie je možné uložiť disciplinárne opatrenie - peňažnú pokutu. Senát preto nezistil a ani nemohol zistiť žiadne skutočnosti, ktoré by mohli byť v tomto smere pri rozhodovaní o druhu a výške disciplinárneho opatrenia relevantné 51. Pri zohľadnení vyššie uvedených kritérií senát dospel k záveru, že uloženie disciplinárneho opatrenia - peňažnej pokuty vo výške 1. 963,20 € je v tejto veci vo vzťahu k disciplinárne obvinenému primerané a zohľadňuje všetky skutočnosti, ktoré disciplinárny senát bral do úvahy aj pri rozhodovaní o samotnom druhu disciplinárneho opatrenia - peňažnej pokute. Odvolací senát na doplnenie uviedol, že zisťovanie osobných a rodinných pomerov vo veľkej miere závisí na samotnom disciplinárne obvinenom. Vo väčšine prípadov advokát v tomto smere poskytuje údaje vo vyjadrení k návrhu na začatie disciplinárneho konania, v ktorom je i návrh na uloženie disciplinárneho opatrenia, resp. aspoň jeho druhu. Rozsah takto poskytnutých údajov je však rôzny, rovnako ako ich preukazovanie, napr. výpisom z daňového priznanie. Aj v tomto prípade z verejne dostupných zdrojov odvolací senát získal len zlom údajov o majetkových pomeroch disciplinárne obvineného, ktoré nevylučovali uloženie disciplinárneho opatrenia - peňažnej pokuty v danej výške. K námietke disciplinárne obvineného o posúdení časového aspektu pri ukladaní trestu odvolací senát uviedol, že druh uloženého disciplinárneho opatrenia - peňažná pokuta, bol súčasťou disciplinárnych opatrení taxatívne uvedených v ustanovení § 56 ods. ZoA aj v čase predmetného skutku, pričom hornú hranicu, t.j. 100 násobok minimálnej mzdy v roku 2007 predstavovala suma 8.962 €. Pokiaľ mal disciplinárne obvinený na mysli nové znenie ustanovení § 26 až § 36 Disciplinárneho poriadku SAK, o postupe disciplinárnych senátov pri ukladaní disciplinárnych opatrení (schválené konferenciou SAK dňa 10.06.2017) ide vlastne o písomnú podobu zásad overených v predchádzajúcej rozhodovacej praxi disciplinárnych senátov doplnených do predpisu SAK, na účel zjednotenia rozhodovacej praxe pri uplatňovaní stále platných a nezmenených ustanovení o druhu a ukladaní disciplinárnych opatrení v § 56 ods. 2, 3 a 4 ZoA. 52. Odvolací senát po oboznámení sa s vecou konštatoval, že VI. disciplinárny senát SAK v tomto disciplinárnom konaní riadne zistil skutkový stav. Z vykonaného dokazovania bolo presvedčivo preukázané, že disciplinárne obvinený advokát konaním uvedeným v bode 1 návrhu na začatie disciplinárneho konania z 25.07.2007 porušil povinnosti vyplývajúce mu z ustanovení § 18 ods. 1, 2 ZoA. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia bolo dostatočne zrejmé, ktoré skutočnosti považoval disciplinárny senát za preukázané, z ktorých dôkazov vychádzal, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, a nakoniec, ako vec aj právne posúdil podľa ustanovení zákona o advokácii a v jeho rámci aj rozhodol o disciplinárnom opatrení. Komplexný prístup senátu k posudzovaniu primeranosti a vhodnosti disciplinárneho opatrenia a presvedčivé dôvodenie uvedené v rozhodnutí. Žaloba. 53. Žalobca mal za to, že obe preskúmavané rozhodnutia správnych orgánov boli nezákonné a žiadal ich zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. c) - g) SSP, nakoľko vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, pokladal ich za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia bo v rozpore s administratívnym spisom alebo nemal v ňom oporu a v správnom konaní došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci. 54. Žalobca preukazuje nedostačujúce zistenie skutkového stavu neodstráneným rozporom medzi jeho tvrdeniami a tvrdeniami svedka U., čo bolo vyjadrené už v rozsudku Najvyššieho súdu SR a za účelom odstránenia rozporu konajúce orgány nevykonali žiadny dôkaz. Rozpory vyplývali zo zápisnice z pojednávania (23.10.2017) pred Okresným súdom Trenčín v konaní o ochranu osobnosti. Za týmto účelom žalobca navrhol vykonanie konfrontácie medzi ním a svedkom U.I.Y., svoje opätovné vypočutie, vypočutie svedka U.Y. a svedka O.. O. X. C.. 55. Žalobca vyjadril názor, že správny orgán prvého stupňa v priebehu konania a dokazovania nepostupoval v intenciách názorov a pokynov Najvyššieho súdu SR, na pojednávaní dňa 25.09.2017 neoboznámil čítaním rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžo/62/2014 z 01.06.2015 a nevykonal žiadny z dôkazov za účelom odstránenia rozporov medzi jeho tvrdeniami a tvrdeniami svedka U.. Namietal, že mu bolo zmarené jeho právo na vyhotovenie fotokópie administratívneho spisu, o ktorú žiadal a z toho dôvodu sa nemohol riadne pripraviť na pojednávanie a bolo teda zmarené jeho ústavné právo na obhajobu. 56. Žalobca namietal, že žalovaný jeho v zákonnej lehote podané odvolanie pozostávajúce z odvolania 1. časť, 2. časť, 3 časť a predložených listinných dôkazov zamietol a len sa formálne stotožnil s prvostupňovým rozhodnutím. Žalobca považoval obe preskúmavané rozhodnutia za nepreskúmateľné, neurčité, nelogické, s nedostatkom rozumných skutkových a právnych argumentov, nemajúce oporu v skutkových zisteniach - postavené na jedinom dôkaze výsluchu svedka U., nebol vykonaný žiadny z ním navrhnutých dôkazov a obsahujú subjektívne dedukcie nemajúce oporu vo vykonaných dôkazoch. 57. Žalobca následne sformuloval viaceré tvrdenia a poukázal na viaceré dôkazy, z ktorých by mali vyplývať jeho tvrdenia ohľadom jeho zastupovania p. U. v konaní pred Ústavným súdom SR. Odvolávajúc sa na odôvodnenie rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžo/62/2014 žalobca mal za to, že prvoradou úlohou prvostupňového správneho orgánu bolo pripraviť jeho pojednávanie tak, aby mohol vykonať dôkazy za účelom odstránenia rozporov medzi ním a svedkom U.. Členovia prvostupňového disciplinárneho orgánu nechceli stanoviť ani predmet ani rozsah dokazovania za účelom dostatočného zisťovania skutkového stavu veci. 58. Žalobca poukázal na to, že oba disciplinárne orgány v preskúmavaných rozhodnutiach len všeobecne uviedli odôvodnenie výšky pokuty, čo považoval za nedostačujúce a v tejto časti boli podľa neho tieto rozhodnutia nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Prvostupňový disciplinárny orgán sa zároveň neriadil právnym názorom najvyššieho súdu a nesplnil pokyny ohľadom uloženia druhu a výšky disciplinárneho opatrenia a nevykonal v tejto súvislosti žiadne dôkazy. Tiež poukázal na to, že v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu žiadal byť vypočutý v procesnom postavení obvineného ku skutku ako aj k jeho osobným, rodinným a majetkovým pomerom, ktoré skutočnosti sú rozhodujúce pre určenie druhu a výšky disciplinárneho trestu. Vyjadrenie žalovaného. 59. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 26.02.2019 a žiadal ju ako nedôvodnú zamietnuť. 60. Vo vyjadrení stručne opísal priebeh celého disciplinárneho konania od roku 2008, začatom na základe podanej sťažnosti sťažovateľa M. U., rozhodnutia disciplinárnych orgánov SAK z roku 2012 a 2013, rozsudky Krajského súdu v Trenčíne z 30.04.2014 a Najvyššieho súdu SR z 01.07.2015, ktorým boli v konaní vydané disciplinárne rozhodnutia zrušené a vec vrátená prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. 61. Žalovaný mal za to, že po vrátení veci najvyšším súdom a po vykonaní dôkazov sa v konaní preukázalo porušenie ustanovení zákona o advokácii. Žalovaný poukázal na Plnomocenstvo datované dňom 08.08.2006 podpísané sťažovateľom M. U. ako poverenie vo veci: Ústavná sťažnosť podľa čl. 127 Ústavy SR pre porušenie základných práv a slobôd. Na Plnomocenstve pod slovami: Poverenie prijímam bol podpis žalobcu a pečiatka. Podľa žalovaného žalobca v priebehu celého disciplinárneho konania nepreukázal, že sťažovateľ poverenie - pokyn na podanie ústavnej sťažnosti odvolal predo dňom 12.02.2008, pričom poukázal na výpoveď sťažovateľa v disciplinárnom konaní. 62. Záverom uviedol, že skutkový stav bol zistený v dostatočnom rozsahu na riadne posúdenie veci a preskúmavané rozhodnutia obsahujú všetky zákonné náležitosti. Posúdenie skutkových tvrdení a právnej argumentácie. 63. Krajský súd v Bratislave ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 11 ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní konanom v súlade s § 114 SSP konanom v neprítomnosti riadne predvolaného a ospravedlneného žalobcu a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného nebolo vydané v súlade so zákonom a žalobné námietky odôvodňujú jeho zrušenie. 64. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 65. Podľa § 6 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 66. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 67. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. výkon advokácie je zastupovanie klientov v konaní pred súdmi, orgánmi verejnej moci a inými právnymi subjektmi, obhajoba v trestnom konaní, poskytovanie právnych rád, spisovanie listín o právnych úkonoch, spracúvanie právnych rozborov, správa majetku klientov a ďalšie formy právneho poradenstva a právnej pomoci, ak sa vykonáva sústavne a za odmenu. 68. Podľa §18 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z. z. advokát je povinný pri výkone advokácie chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta a riadiť sa jeho pokynmi Ak sú pokyny klienta v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, nie je nimi viazaný. O tom klienta vhodným spôsobom poučí. 69. Podľa §18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. advokát je povinný pri výkone advokácie postupovať s odbornou starostlivosťou, ktorou sa rozumie, že koná čestne, svedomito, primeraným spôsobom a dôsledne využíva všetky právne prostriedky a uplatňuje v záujme klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia považuje za prospešné. Pritom dbá na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných právnych služieb. 70. Podľa 56 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z. z. disciplinárnym previnením advokáta, euroadvokáta, zahraničného advokáta a medzinárodného advokáta, alebo advokátskeho koncipienta je zavinené porušenie povinnosti vyplývajúcej z tohto zákona, alebo z predpisu komory. 71. Podľa § 56 ods. 2 písm. c) zákona č. 586/2003 Z. z. za disciplinárne previnenie možno uložiť ako disciplinárne opatrenie peňažnú pokutu až do výšky stonásobku minimálnej mesačnej mzdy ustanovenej osobitným predpisom (zákon č. 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde). 72. Podľa 56 ods. 3 zákona č. 586/2003 Z. z. disciplinárny senát pri ukladaní disciplinárneho opatrenia prihliada najmä na rozsah a povahu porušenia povinnosti, na spôsob konania a mieru zavinenia. 73. Podľa § 58 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. v znení účinnom v čase podania disciplinárneho návrhu, návrh na začatie disciplinárneho konania možno podať do šiestich mesiacov odo dňa, keď sa navrhovateľ dozvedel o disciplinárnom previnení, najneskôr však do dvoch rokov odo dňa, keď k disciplinárnemu previneniu došlo. 74. Podľa § 18 ods. 6 Disciplinárneho poriadku SAK pojednávanie sa koná v prítomnosti disciplinárne obvineného. Senát môže pojednávať v neprítomnosti disciplinárne obvineného, ak s tým disciplinárne obvinený písomne súhlasí. 75. Podľa § 18 ods. 7 Disciplinárneho poriadku SAK, ak sa disciplinárne obvinený na pojednávanie nedostaví a nepožiadal ani o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu, senát môže pojednávať v jeho neprítomnosti Ak disciplinárne obvinený požiada najneskôr do začatia pojednávania o jeho odročenie a ak sú na odročenie dôvody hodné osobitného zreteľa, predseda senátu môže pojednávanie odročiť. 76. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti postupu ako aj napadnutého rozhodnutia žalovaného v rozsahu žalobných námietok. 77. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správnych orgánov podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci súdneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe z hľadiska toho, či takéto namietané procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré musí mať zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Každé rozhodnutie správneho orgánu musí spĺňať všetky zákonom naň kladené formálne náležitosti, t. j. musí byť vydané v písomnej forme, vecne príslušným správnym orgánom. Musí vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať náležitosti určené právnymi predpismi na prejednávanú vec sa vzťahujúcimi. 78. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti, znamenajúci porušenie ústavou garantovaného základného práva, majúci za následok nepreskúmateľnosť takéhoto rozhodnutia. 79. Správny súd uvádza, že z námietok vyplývajúcich z obsahu podanej žaloby prisvedčil len námietke nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia z dôvodu nedostatku jeho riadneho odôvodnenia z hľadiska uloženej sankcie - výšky pokuty žalobcovi. Čo sa týka ostatných námietok správny súd má za to, že konajúce disciplinárne orgány zistili skutkový stav v dostatočnom rozsahu na riadne posúdenie veci. Namietané nevykonanie konfrontácie medzi žalobcom a sťažovateľom podľa názoru správneho súdu nebolo na riadne ustálenie skutkového stavu potrebné, čo v konečnom dôsledku aj vyplýva z odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžo/62/2014, ktorý označil ako spornú otázku, či došlo medzi žalobcom a jeho klientom (sťažovateľ M. U.) k ústnej dohode o nepodaní ústavnej sťažnosti napriek predtým uzatvorenej plnej moci na jej podanie (08.08.2006). Najvyšší súd vzhľadom na všetky vo veci zistené skutočnosti vyjadril potrebu doplniť dokazovanie o výsluch sťažovateľa k tejto spornej skutočnosti. Disciplinárny senát výsluch svedka - sťažovateľa uskutočnil na pojednávaní konanom dňa 23.10.2017, na ktorom sa žalobca nezúčastnil, napriek tomu, že jeho termín zobral na predchádzajúcom pojednávaní na vedomie a svoju neprítomnosť nijako neospravedlnil. Takýmto svojim postupom v konaní vlastne sám zmaril možnosť, ktorej sa v žalobe domáha - konfrontácie so sťažovateľom pri zodpovedaní spornej skutočnosti - existencii ústnej dohody o nepodaní ústavnej sťažnosti. Žalobca ani počas celého disciplinárneho konania nepredložil konajúcemu disciplinárnemu orgánu svoje otázky na tohto svedka a preto prvostupňový disciplinárny orgán uskutočnil výsluch svedka U. k danej spornej skutočnosti v rozsahu, ktorý považoval za potrebný k zaujatiu svojho relevantného stanoviska k odstráneniu rozporov ohľadom existencie ústnej dohody o nepodaní ústavnej sťažnosti. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na podrobné odôvodnenie v napadnutom rozhodnutí, kde žalovaný presne opísal svoj procesný postup pri zabezpečovaní jednotlivých termínov pojednávaní ako aj obsah výpovede svedka U. na pojednávaní, na ktorom bol vypočutý. Zároveň boli presne v napadnutom rozhodnutí opísané všetky relevantné na vec sa vzťahujúce dôkazy, ktoré boli disciplinárnym orgánom v konaní vykonané a oboznámené. Ostatné žalobcom navrhované dôkazy nebolo potrebné pre riadne zistenie skutkového stavu vykonať (svedkyňa X. C. bola vypočutá už v roku 2012 a vzhľadom na odstup času a obsah jej predchádzajúcej výpovede nie je možné sa domnievať, že by jej výsluch mohol prispieť k objasneniu spornej skutočnosti). 80. Podľa názoru správneho súdu nedošlo v disciplinárnom konaní k žiadnemu porušeniu procesných práv žalobcu, ktorý bol opakovane riadne predvolávaný na všetky vo veci vytýčené pojednávania. Bez ospravedlnenia sa okrem jedného žiadneho nezúčastnil a nepožiadal o ich odročenie. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že po zrušení a vrátení veci najvyšším súdom disciplinárny orgán v intenciách zrušujúceho rozsudku Najvyššieho súdu SR v danej veci opätovne konal, nariadil viacero pojednávaní, na ktoré boli predvolaní žalobca a svedok U.. Prvostupňový disciplinárny orgán vyvinul maximálne možné úsilie, aby odstránil vytýkaný nedostatok pri ustálení skutkového stavu veci - odstránenie rozporov v tvrdeniach svedka U. a žalobcu. 81. Správny súd uvádza, že v napadnutom rozhodnutí žalovaný riadne zodpovedal všetky relevantné námietky v odvolaní žalobcu, podal logické vysvetlenie, prečo mal za preukázané, že M. U. udelil dňa 08.08.2006 plnú moc žalobcovi na podanie ústavnej sťažnosti, pričom žalobcu si túto svoju povinnosť nesplnil až do doby kedy bola plná moc mu zo strany p. U. dňa 12.02.2008 vypovedaná a prečo v čase prevzatia plnomocenstva bola lehota na podanie ústavnej sťažnosti zachovaná. Správny súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že daný skutok (napriek dohode nepodanie ústavnej sťažnosti) je potrebné chápať ako zavinené porušenie povinnosti advokáta (§18 ods. 1, 2 ZoA). Taktiež žalovaný dostatočne a logicky v napadnutom rozhodnutí vysvetlil dodržanie tak subjektívnej ako aj objektívnej lehoty návrhu na začatie disciplinárneho konania. 82. Správny súd uvádza, že napriek tomu, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí pomerne obsiahlo odôvodnil svoju správnu úvahu o druhu a výške uloženej sankcie - pokuty, ani takéto odôvodnenie nie je dostatočné z hľadiska výšky uloženej pokuty a prijatého záveru žalobcu tak, aby spĺňalo kritérium preskúmateľnosti správneho rozhodnutia z hľadiska odôvodnenia výšky uloženej pokuty. Žalobca pritom uviedol, že pri určení výšky pokuty (bola uložená v spodnej hranici zákonného rozpätia) vychádzal zo zistených osobných a rodinných pomerov disciplinárne stíhaného žalobcu. Za týmto účelom vychádzal z údajov z verejne prístupných zdrojov (napr. výpis z daňového priznania) a uviedol, že získal len zlomok údajov o majetkových pomerov žalobcu, ktoré však nevylučovali uloženie disciplinárneho opatrenia - pokuty v danej výške. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí nijako nevysvetlil a ani neuviedol, ktoré verejne prístupné zdroje pri svojej úvahe o výške uloženej pokuty použil, pričom v administratívnom spise sú viaceré výpisy z obchodného registra spoločností (5), v ktorých je žalobca konateľ, resp. spoločník a tiež účtovné závierky dvoch spoločností za rok 2017 (Charge Davoué UJ s. r. o., a Charge Davoué UJJ s. r. o.). Žalovaný nepodal žiadne vysvetlenie ako údaje, ktoré získal ovplyvnili jeho záver o výške pokuty. Prijatý záver v napadnutom rozhodnutí sa javí ako nedostatočne odôvodnený - arbitrárny vzhľadom na uvádzané hľadisko osobných a rodinných pomerov žalobcu, ktoré žalovaný uviedol, že bral pri svojom rozhodovaní o výške pokuty do úvahy. Nie je vôbec uvedené aké má žalobca osobné a rodinné pomery ani to aké sú jeho majetkové pomery a potom, či by uložená pokuta nemala pre neho likvidačný charakter. 83. Na základe zistených skutočností správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie, nakoľko napadnuté rozhodnutie nebolo dostatočne presvedčivo odôvodnené - výška uloženej pokuty. V novom konaní, v ktorom bude žalovaný viazaný vysloveným právnym záverom súdu (§ 191 ods. 6 SSP) bude jeho povinnosťou vo veci ďalej konať a vydať nové rozhodnutie vo veci, ktoré riadne odôvodní s uvedením zodpovedajúcej správnej úvahy ohľadom uloženej pokuty. 84. O práve na nárok na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP a vzhľadom na úspech v konaní bol žalobcovi tento nárok priznaný v plnom rozsahu, pričom podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením. 85. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).