Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/184/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018201530 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Filová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1018201530.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dáši Filovej a členiek senátu JUDr. Evy Fulcovej a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobcu: PSEnergia s. r. o., Na bielenisku 4, 902 01 Pezinok, zastúpený: advokátska kancelária agner & partners, s. r. o., Špitálska 10, 811 08 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 101616681/2018 zo dňa 20.08.2018, č. 101617187/2018 zo dňa 20.08.2018, č. 101619449/2018 zo dňa 20.08.2018, 101617495/2018 zo dňa 20.08.2018, č. 101619156/2018 zo dňa 20.08.2018, č. 1016618171/2018 zo dňa 20.08.2018, č. 101620674 zo dňa 20.08.2018, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie pred orgánmi verejnej správy 1. Daňový úrad Bratislava vykonal u platiteľa daní PSEnergia s. r. o. daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2015 až december 2015. Kontrola bola začatá na základe podnetu Ministerstva vnútra SR, Okresného riaditeľstva policajného zboru v Pezinku č. ORPZ-PK-OKP4-132-001/2017 zo dňa 07.06.2017 dňom uvedeným v oznámení o daňovej kontrole č. 9104408/101380824/2017/Szab zo dňa 20.06.2017, t.j. dňa 18.07.2017. 2. Dňa 18.07.2017 sa k správcovi dane dostavil pán S. Š., konateľ žalobcu a P.. Z.. Q. Z., konateľ spoločnosti Insignia Tax s. r. o., ktorá bola splnomocnená na zastupovanie daňového subjektu, s ktorým správca dane spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 9104408/101576015/2017/Szab. 3. Správca dane neuznal daňovému subjektu odpočet dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia jún až december 2015 z faktúr za spotrebu elektrickej energie, za dodanie zemného plynu, za dodanie vinylovej podlahy, za prijatú platbu, za dodanie dvier a doplnkov, za stavebný materiál, za stavebné práce a rekonštrukciu bytu, za montáž terasy bytu, za nákup kuchynskej linky, za cement, štrk a dvere, za sklo na kuchynskú linku, dvere sprchového kúta, montáž a vŕtanie dier a za doplnky do kúpeľne v byte na K. v S.. Ďalej správca dane zistil rozdiel v riadkoch 21 a 23 daňového priznania v celkovej sume XXX,XX,- €, ktorý vznikol neoprávneným odpočítaním dane z pridanej hodnoty z výdavkových dokladov za nákup tovarov na úpravu bytu od rôznych spoločností. 4. Na základe zistení správcu dane pri daňovej kontrole za zdaňovacie obdobie jún až december 2015 vyhotovil správca dane protokol z daňovej kontroly č. 9104408/100565224/2018/Uhlj zo dňa 16.03.2018, ktorý spolu s výzvou zo dňa 19.03.2018 na vyjadrenie k zisteniam uvedených v protokole prevzala dňa 03.04.2018 spoločnosť Insignia Tax s. r. o. Dňa 23.04.2018 bolo správcovi dane doručené vyjadrenie daňového subjektu k zisteniam uvedených v protokole. Dňa 21.05.2018 správca dane prerokoval pripomienky k protokolu z daňovej kontroly s P.. Q. Z.. 5. Dňa 29.05.2018 a 30.05.2018 vydal správca dane rozhodnutia č. 101060086/2018, č. 101060248/2018, č. 101060352/2018, č. 101060551/2018, č. 101060897/2018, č. 101061700/2018, č. 101061742/2018, proti ktorým podal žalobca odvolanie. O odvolaní rozhodlo Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky rozhodnutiami č. 101616681/2018, č. 101617187/2018 č. 101619449/2018, 101617495/2018, č. 101619156/2018, č. 1016618171/2018, č. 101620674/2018 všetky zo dňa 20.08.2018 potvrdil ako vecne správne. 6. V odôvodneniach uvedených rozhodnutiach odvolací orgán okrem iného uviedol, že vo všetkých zdaňovacích obdobiach je dôvodom neuznania nároku daňovému subjektu na odpočítanie dane zistenie správcu dane, že nadobudnuté tovary a služby súviseli s úpravou a užívaním bytu na K. XX v S., ktorý bol prenajatý nezdaniteľnej osobe, čím neboli splnené podmienky na uplatnenie nároku na odpočet dane upravené v § 49 ods. 2, ods. 3 zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. 7. Daňový subjekt nadobudol do vlastníctva v roku 2015 byt na K. ulici č. XX/XX v S., ktorý na základe zmluvy o nájme bytu prenajal spoločnosti PSE Global a. s. a tá ho prenajala na základe zmluvy o podnájme pánovi S. Š. ako nezdaniteľnej osobe. Pán Š. je predsedom predstavenstva spoločnosti PSE Global a. s. a zároveň konateľ daňového subjektu. Uvedený byt bol v obidvoch prípadoch prenajatý výlučne za účelom bývania ako sa uvádza v zmluvách o nájme a podnájme. Keďže daňový subjekt uvedenými prvostupňovými ani druhostupňovými rozhodnutiami nesúhlasil, podal na správnom súde správnu žalobu. II. Žalobné dôvody 8. Včas podanou žalobou na tunajšom súde dňa 25.10.2018 sa žalobca domáhal, aby súd zrušil rozhodnutia žalovaného č. 101618171/2018, č. 101619156/2018, č. 101619449/2018, č. 101620674/2018, č. 101616681/2018, č. 101617187/2018, č. 101617495/2018 všetky zo dňa 20.08.2018, ktorým boli potvrdené rozhodnutia Daňového úradu Bratislava č. 101060086/2018, č. 101060248/2018, č. 101060352/2018, č. 101060551/2018, č. 101060897/2018 všetky zo dňa 29.05.2018, č. 101061700/2018, č. 101061742/2018 obe zo dňa 30.05.2018, ktorými daňový úrad určil žalobcovi za zdaňovacie obdobia jún až september 2015 rozdiel v celkovej sume XX.XXX,XX,- €. 9. Žalobca uviedol, že napadnuté rozhodnutia boli vydané tým istým orgánom verejnej správy, na základe jedného a toho istého odvolania podaného žalobcom. Všetky napadnuté rozhodnutia obsahujú totožné odôvodnenie a sú založené na tých istých argumentoch žalovaného. 10. Všetky prvostupňové rozhodnutia Daňového úradu Bratislava, ktoré boli potvrdené napadnutými rozhodnutiami, boli vydané na základe jednej a tej istej kontroly vykonávanej správcom dane u žalobcu, všetkým predchádzal jeden a ten istý proces pred správcom dane, všetky sa týkajú rovnakých skutkových okolností, ibaže každé z prvostupňových rozhodnutí postihuje daň z pridanej hodnoty za iné zdaňovacie obdobie a preto žalobca správnou žalobou napáda súčasne všetkých 7 napadnutých rozhodnutí a má za to, že z dôvodu hospodárnosti konania je potrebné zaoberať sa vecou naraz v jednom konaní. 11. Žalobca má za to, že napadnuté rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutých rozhodnutí je v rozpore s administratívnymi spismi, resp. nemá v nich oporu, došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. 12. Žalovaný poukázal na ustanovenia zákona o dane z pridanej hodnoty a uviedol, že zo strany žalobcu boli splnené všetky podmienky pre vznik a uplatnenie práva na odpočítanie DPH a to, že daňová povinnosť vznikla jednotlivým dodávateľom tovarov a služieb ich dodaním žalobcovi. Žalobca obstaral byt, ako aj tovary a služby spojené s dokončením, zariadením a užívaním bytu, pričom v čase ich obstarania v roku 2015 dôvodne predpokladal využitie bytu na účely zdaniteľného podnikania a neskôr byt na dodanie zdaniteľných plnení aj využil. Žalobca disponoval faktúrami riadne vyhotovenými podľa § 71 zákona o DPH. 13. Žalobca nadobudol do vlastníctva v roku 2015 byt na K. v S., ktorý na základe zmluvy o nájme bytu prenajal spoločnosti PSE Global a. s. zmluvou o nájme zo dňa 31.12.2016. Zámerom žalobcu a PSE Global a. s. bolo využiť byt na zabezpečenie ubytovávania subjektov, ktoré sa zaoberajú tropikalizáciou priemyselných zariadení dodávaných žalobcom na Venezuelský trh. Spoločnosť PSE Global mal zabezpečovať financovanie veľkých projektov a dodávok, financovanie projektov žalobcu na území Venezuely a Latinskej Ameriky, ďalej mal pre žalobcu zabezpečovať marketingovú činnosť inginiering a diagnostiku. Čiže spoločnosť PSE Global mala v úmysle používať byt na podnikanie. 14. Žalobca v žalobe uviedol, že činnosť spoločnosti PSE Global sa nachádza zatiaľ v stále rozbehovej fáze, keďže z dôvodu krízi vo Venezuele neboli rozvojové plány naplnené, resp. neboli realizované v takom rozsahu ako sa pri založení spoločnosti PSE Global očakávalo. Vzhľadom na uvedené spoločnosť PSE Global preto byt od 01.01.2017 prenajala na prechodné obdobie pánovi S. Š. na základe platnej uzatvorenej zmluvy o podnájme. 15. Žalobca má za to, že zúčastnené subjekty pri nastavení obchodných vzťahov postupovali v súlade s právnym poriadkom a zároveň právna forma transakcie reflektuje ich ekonomickú podstatu. Správca dane nemá preto právo do ich vzťahov zasahovať a spochybňovať spôsob ich nastavenia. 16. Zákon o DPH neumožňuje správcovi dane svojvoľne neuznať odpočítanie DPH pri nadobudnutí hmotného majetku s poukazom na to, že sa nejaké skutkové okolnosti v neskoršom období zmenili. Podstatný je stav v čase nadobudnutia majetku a splnenie podmienok pre odpočítanie DPH v čase, keď tak daňový subjekt urobil. Čas uskutočnenia daňovej kontroly nemôže mať vplyv na zmenu okolnosti, ktoré tu boli v čase uplatnenia práva na odpočítanie dane. Výsledok daňovej kontroly je teda závislý od toho, či boli naplnené objektívne skutočnosti predvídané zákonom v čase uplatnenia práva na odpočítanie dane DPH. Neskoršie zmeny nemôžu výsledok kontroly za predchádzajúce obdobie ovplyvniť ako to nesprávne nastalo v predmetnej veci. 17. Daňový úrad vo svojom liste zo dňa 25.01.2018 tvrdí, že účelom transakcie bolo získanie daňovej výhody vo forme uplatnenia odpočítania dane umelo vytvoreným reťazcom vzájomne prepojených platiteľov a uvedené má vyplývať z obsahu celej transakcie. Ide však len o všeobecné konštatovanie daňového úradu odkazujúce sa vo všeobecnej rovine na šetrenie správcu dane. Daňový úrad neuvádza žiadne konkrétne dôkazy a už vôbec nie skutkové zistenia, ktoré by boli pre posúdenie danej otázky podstatné. 18. Daňový úrad v rozpore so zásadou uvedenou v § 3 ods. 3 Daňového poriadku neprihliadol na všetky skutočnosti, ktoré počas daňovej kontroly vyšli najavo. Podľa obsahu zápisníc z ústnych pojednávaní pán S. Š. ako predseda predstavenstva PSE Global a zároveň konateľ a spoločník žalobcu počas svojich svedeckých výpovedí zodpovedal všetky otázky položené správcom dane a objasnil okolnosti usporiadania obchodných vzťahov medzi zúčastnenými subjektmi. Žalobca má za to, že daňový úrad nesprávne vyhodnotil existujúce dôkazy a presvedčivo neodôvodnil na základe akých dôkazov dospel k záverom uvedených v prvostupňových rozhodnutiach. 19. Žalobca má za to, že daňový úrad sa v rozhodnutiach vôbec nevysporiadal s námietkami žalobcu ako daňového subjektu, ktoré žalobca uvádzal prostredníctvom svojho zástupcu vo svojich vyjadreniach počas vykonávania daňovej kontroly. Vyjadrenie žalobcu zo dňa 12.02.2018 obsahuje dôkazy a tvrdenia k oznámeniu správcu dane uvedené celkovo v 47. bodoch a správca dane žalobcom predložené dôkazy a tvrdenia nijako nevyhodnotil a ani neodôvodnil. 20. Na výzvu žalobcu daňový úrad odmietol vykonať dokazovanie v zmysle § 68 ods. 3 tretia veta Daňového poriadku, odmietol uskutočniť vyhodnotenie dôkazov a tvrdenie žalobcu ako daňového subjektu. Orgán prvého stupňa iba stroho a bez ďalšieho rozhodol, že nie je potrebné ďalšie dokazovanie a považuje vec za došetrenú. Preto žalobca zaslal vo veci ďalšie písomné vyjadrenie správcovi dane a to v lehote stanovenej správcom dane. Krátko po odoslaní vyjadrenia však už boli žalobcovi doručené rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa vydané ešte pred uplynutím stanovenej lehoty na podanie vyjadrenia. Orgán verejnej správy prvého stupňa teda rozhodol bez toho, aby umožnil žalobcovi uplatniť jeho procesné práva, hoci predtým sám poskytol lehotu na vyjadrenie. 21. Na základe uvedených skutočností žalobca žiada, aby súd zrušil rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia Daňového úradu Bratislava a uplatnil si náhradu trov konania. III. Vyjadrenie žalovaného 22. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené dňa 15.04.2019 uviedol, že námietky žalobcu rovnako ako v odvolaní vychádzajú iba z predpokladov o budúcej možnej spolupráci so spoločnosťou so sídlom vo Venezuele, resp. z predpokladu, že bude zabezpečovať financovanie veľkých projektov a dodávok na území Venezuely a Latinskej Ameriky a vykonávania marketingovej činnosti pre žalobcu. Zo spisového materiálu však vyplýva, že ani v čase ukončenia daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie jún až december 2015, resp. v čase vydania rozhodnutí, t.j. v máji 2018, nebola realizovaná žiadna činnosť, resp. obchodná transakcia, ktorá by preukazovala vykonávanie zdaniteľných plnení žalobcom pre akúkoľvek spoločnosť so sídlom vo Venezuele, resp. v niektorom štáte Latinskej Ameriky a nebolo preukázané ani využitie nadobudnutého bytu na podnikateľské účely. 23. K námietkam žalobcu, že u neho správca dane vykonal daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie február 2015, kedy mu vznikol nadmerný odpočet z dôvodu kúpy predmetného bytu a nezistil žiadne porušenia právnych predpisov, či pochybenia, žalovaný uvádza, že správca dane posúdil nárok na odpočet dane v súlade so zákonom o DPH. V tom čase totiž žalobca deklaroval úmysel využiť tento byt na podnikateľské účely s tým, že byt budú v budúcnosti využívať budúci akcionári z Venezuely na prechodné ubytovanie. Ako však bolo zistené, na tieto účely tento byt nebol doposiaľ využívaný. 24. Žalovaný podotýka, že nárok na odpočet dane nemôže byť založený na predpokladoch, resp. na tom, že v nešpecifikovanom a neohraničenom časovom rozsahu bude využitý na podnikateľské účely. Byt je od roku 2016 využívaný výlučne na bývanie konateľa spoločnosti pána Š. s jeho rodinou, čo sa absolútne vylučuje s využívaním bytu na podnikateľské účely. 25. Námietky žalobcu, že zákon o DPH neumožňuje správcovi dane svojvoľne neuznať odpočítanie DPH pri nadobudnutí hmotného majetku s poukazom na to, že sa nejaké skutkové okolnosti v neskoršom období zmenili, žalovaný nemôže akceptovať. Správca cdane si nemôže dovoliť svojvoľne neuznať odpočítanie dane, pokiaľ jeho postup nie je podložený platným právnym predpisom. 26. Ak žalobca nadobudol byt s úmyslom ho prenajímať, ale zákonom určené podmienky na odpočítanie dane neboli dodržané, resp. žalobcom preukázané, nemôže žalobca požadovať, aby správca dane uplatnený nárok akceptoval. 27. Sám žalobca tvrdí, že činnosť spoločnosti PSE Global a. s. je v rozbehovej fáze z dôvodu krízi vo Venezuele, do spoločnosti nevstúpil v tejto fáze zahraničný akcionár a nenastalo zatiaľ očakávané zapojenie subjektov z Venezuely v prospech tropikalizácie priemyselných zariadení v Slovenskej republike. Žalobca priznáva, že byt nebol využívaný na pôvodné zamýšľané účely, čím vlastne aj potvrdzuje, že nebol využívaný na vykonávanie ekonomickej činnosti (podnikanie). Ekonomickú činnosť na účely aplikácie zákona o DPH upravuje článok 9 Smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme daň z pridanej hodnoty, ktorý bol implementovaný do § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o DPH, kde je pojem ekonomická činnosť definované. 28. Žalobca v žalobe tvrdí, že pán Š. má byt prenajatý len dočasne, kým nevstúpi do PSE Global a. s. zahraničný akcionár. Týmto, ale žalobca potvrdzuje, že byt sa na podnikateľské účely nevyužíva, čo zákonite znamená, že žalobcovi nevznikol nárok na odpočítanie dane z vyššie uvedených nákladov, pretože neboli splnené podmienky na jeho uplatnenie v zmysle zákona o DPH. 29. Je fakt, že spoločnosť PSE Global a. s. bola založená koncom roka 2016 a mala byť vytvorená na to, aby zabezpečovala financovanie veľkých projektov a veľkých dodávok žalobcu na území Venezuely a Latinskej Ameriky, ale v roku 2015 ani v roku 2016 k spolupráci medzi Venezuelskou spoločnosťou a žalobcom, resp. k naplneniu plánovaných obchodných transakcií nedošlo a nebolo vôbec jasné, či k ich realizácií dôjde. 30. Zo zmluvy o nájme bytu zo dňa 31.12.2016 uzatvorenej so spoločnosťou PSE Global a. s. ako nájomcom vyplýva, že žalobca ako prenajímateľ prenecháva nájomcovi do užívania byt č. XX na adrese K. XX v S., ktorého je výlučným vlastníkom. Z článku II. uvedenej zmluvy vyplýva, že prenajímateľ prenecháva byt nájomcovi výlučne za účelom bývania. Spoločnosť PSE Global a. s. ako nájomca uzavrela dňa 31.12.2016 zmluvu o podnájme bytu s pánom S. Š., predmetom ktorej je byt č. XX na adrese K. XX v S.. Podľa článku II. uvedenej zmluvy nájomca prenecháva byt podnájomcovi výlučne za účelom bývania. Je nepopierateľným faktom, že ak by žalobca nadobudnutý byt prenajal priamo konateľovi pánovi Š., nárok na odpočítanie dane z tovarov a služieb súvisiacich s nadobudnutým bytom by mu v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach nevznikol. Zapojením personálne prepojenej spoločnosti PSE Global a. s. malo byť žalobcovi umožnené získať odpočítanú daň z pridanej hodnoty za nákup tovarov a služieb súvisiacich s úpravou bytu zaplatenú na vstupe. 31. Žalovaný poukázal na rozsudok Európskeho súdneho dvora vo veci C-255/02 Halifax plc, v ktorom sú skutkové okolnosti takmer rovnaké ako skutkové okolnosti vo veci odpočítania dane žalobcu z nákupu tovarov a služieb za zdaňovacie obdobie jún až december 2015. 32. Ďalej žalovaný poukázal na článok 13 v časti B písmeno d/ Smernice Rady 77/388/EHS zo 17.05.1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu - spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia (6. Smernice) je väčšina dodávok bankovej spoločnosti Halifax oslobodenými finančnými službami. Ďalej žalovaný vo svojom vyjadrení rozobral uvedený rozsudok. 33. K námietkam žalobcu, že správca dane ignoroval predložené pripomienky a dôkazy žalobcu uvedené v jeho vyjadrení k protokolu a nezmyselne postavil svoje závery na skutočnostiach existujúcich až od 01.01.2017, žalovaný uvádza, že žalobca nevysvetľuje aké skutočnosti existujúce až do 01.01.2017 má na mysli. Správca dane posudzoval všetky dôkazy a skutočnosti v nadväznosti na stav existujúci v čase vykonávania daňovej kontroly, teda, či boli naplnené podmienky na uplatnenie odpočítania dane. 34. K námietkam žalobcu týkajúcim sa ústneho pojednávania k pripomienkam k protokolu z daňovej kontroly, ktoré žalobca uviedol aj v odvolaní, žalovaný uviedol, že správca dane spísal dňa 21.05.2018 s pánom P.. Z.. Q. Z., konateľom splnomocneného zástupcu žalobcu spoločnosti Insignia Tax s. r. o. zápisnicu o ústnom pojednávaní za prítomnosti dvoch kontrolórov. Kontrolór bol žalobcovi predstavený a nebol povinný preukázať sa služobným preukazom. Zamestnanec správcu dane je povinný preukázať sa daňovému subjektu iba pri výkone miestneho zisťovania, čo upravuje § 37 Daňového poriadku. Splnomocnený zástupca žalobcu nežiadal zamestnanca správcu dane, aby mu predložil služobný preukaz a ani dokument a žiadnu námietku do uvedenej zápisnice v tejto veci neuviedol. 35. Správca dane postupoval pri výkone daňovej kontroly v úzkej súčinnosti so žalobcom, umožnil mu vyjadriť sa ku skutočnostiam zisteným v priebehu daňovej kontroly a predložiť relevantné dôkazy, ktoré by vyvrátili pochybnosti správcu dane. Správca dane nekonal svojvoľne, kontrolu vykonával v súlade s platnými právnymi predpismi a žalobca nebol obmedzený v uplatňovaní svojich procesných práv. 36. Žalovaný rovnako ako vo svojom rozhodnutí skonštatoval, že správca dane sa v odôvodnení rozhodnutia vysporiadal so všetkými skutkovými aj právnymi otázkami, ktoré majú význam pre posúdenie rozporných zdaniteľných obchodov a vo vydanom rozhodnutí uviedol zákonné ustanovenia, na základe ktorých dospel k správnemu právnemu záveru. V danom prípade správca dane dodržal zásadu ekonomického dosahu právneho úkonu na daň, t.j. zhodnotil právne úkony podľa skutočného stavu. Na základe uvedených skutočností, žalovaný žiada, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol a nepriznal náhradu trov konania. IV. Právne posúdenie krajským súdom a relevantné právne predpisy 37. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10 SSP) na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutia v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 SSP) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia orgánu verejnej správy boli v súlade so zákonom. 38. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú o ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 39. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. 40. Úlohou súdu v danej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutí žalovaného, č. 101616681/2018, č. 101617187/2018, č. 101619449/2018, č. 101617495/2018, č. 101619156/2018, č. 1016618171/2018, č. 101620674 všetky zo dňa 20.08.2018 a rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa č. 101060086/2018, č. 101060248/2018, č. 101060352/2018, č. 101060551/2018, č. 101060897/2018 všetky zo dňa 29.05.2018, č. 101061700/2018, č. 101061742/2018 obe zo dňa 30.05.2018. 41. Súd po preskúmaní spisového materiálu, administratívneho spisu orgánu verejnej správy, rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa dospel k záveru, že neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie napadnutých rozhodnutí. Žalovaný sa vo svojich rozhodnutiach vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu, ktoré uviedol vo svojich odvolaniach. 42. Súd vyhodnotil žalobné námietky uvedené v žalobe ako nedôvodné. Žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci (§ 191 ods. 1 písm. c/ SSP), skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutých rozhodnutí je v rozpore s administratívnymi spismi, resp. nemá v nich oporu (§ 191 ods. 1 písm. f/ SSP), došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej (§ 191 ods. 1 písm. g/ SSP). 43. Súd z administratívneho spisu mal za preukázané, že žalobca nadobudol do vlastníctva v roku 2015 byt na K. ulici č. XX/XX v S., ktorý na základe zmluvy o nájme bytu zo dňa 31.12.2016 prenajal spoločnosti PSE Global a. s. Z článku II. uvedenej zmluvy vyplýva, že prenajímateľ prenecháva byt nájomcovi za účelom bývania. Spoločnosť PSE Global a. s. prenajala tento byt na základe zmluvy o podnájme zo dňa 31.12.2016 pánovi S. Š. ako nezdaniteľnej osobe. Podľa článku II. uvedenej zmluvy nájomca prenecháva byt podnájomcovi za účelom bývania. Pán Š. je predsedom predstavenstva spoločnosti PSE Global a. s. a zároveň konateľ žalobcu. Uvedený byt bol v obidvoch prípadoch prenajatý za účelom bývania ako sa uvádza v zmluvách o nájme a podnájme. Žalobca predmetný byt kúpil ako holobyt, ktorý dokončil a zariadil v mesiacoch jún až december 2015 a preto z faktúr vystavených za toto obdobie si žalobca odpočítal daň z pridanej hodnoty. Išlo o faktúry za spotrebu elektrickej energie, za dodanie zemného plynu, za dodanie vinylovej podlahy, za prijatú platbu, za dodanie dvier a doplnkov, za stavebný materiál, za stavebné práce a rekonštrukciu bytu, za montáž terasy bytu, za nákup kuchynskej linky, za cement, za štrk a dvere, za sklo na kuchynskú linku, dvere sprchového kúta, montáž a vŕtanie dier a za doplnky do kúpeľne v byte na K.R. ulici č. XX/XX v S.. Správca dane neuznal žalobcovi odpočet dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún až december 2015 z faktúr za vyššie uvedené tovary a práce, nakoľko neboli splnené podmienky na uplatnenie nároku na odpočet dane upravené v § 49 ods. 2 a ods. 3 zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. 44. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 222/2004 Z.z. alebo zákon o DPH) je zdaniteľná osoba každá osoba, ktorá vykonáva nezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť podľa odseku 2 bez ohľadu na účel alebo výsledky tejto činnosti. 45. Podľa § 38 ods. 3 zákona o DPH je nájom nehnuteľnosti oslobodený od dane s výnimkou nájmu uvedených v § 38 ods. 3 písm. a/ až písm. d/ zákona o DPH. 46. Podľa § 38 ods. 5 zákona o DPH sa platiteľ, ktorý prenajíma nehnuteľnosť alebo jej časť zdaniteľnej osobe môže rozhodnúť, že nájom nebude oslobodený od dane. 47. V zmysle § 49 ods. 2 zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. 48. V zmysle § 49 ods. 3 zákona o DPH platiteľ nemôže odpočítať daň z tovarov a služieb podľa odseku 2, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa § 28 až § 42. 49. V zmysle § 24 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní v znení neskorších predpisov, daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podmienkach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, skutočnosť, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. 50. Správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie jún až december 2015. Podľa ust. § 44 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z.z. daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. V zmysle odseku 2 uvedeného ustanovenia správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy dane boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Podľa odseku 4 uvedeného ustanovenia ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecnými záväznými právnymi predpismi. 51. Účelom daňovej kontroly je zistenie, či daňové subjekty v súlade s príslušnými hmotno-právnymi predpismi plnia svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Daňový poriadok preto zakotvuje oprávnenia daňových orgánov zisťovať a preverovať dodržiavanie zákonných povinností daňových subjektov z hľadiska príslušných hmotno-právnych predpisov. 52. Tak ako uviedol aj správca dane z judikatúry Súdneho dvora ES vyplýva uplatnenie nároku na odpočet dane za podmienky, že nadobudnuté tovary a služby musia mať priame a bezprostredné spojenie s výstupnými plneniami (C-98/98 Midland Bank, bod 20). Existencia priameho a bezprostredného spojenia medzi konkrétnym plnením na vstupe ako konkrétnym plnením na výstupe alebo plneniami, ktoré sú dôvodom pre vznik nároku na odpočet je nevyhnutná ešte predtým ako je zdaniteľná osoba oprávnená na odpočet DPH. 53. Žalobca uplatnil nárok na odpočítanie dane v súvislosti s nákupom rôzneho tovaru a služieb, ktoré súviseli s dohotovením a zariadením bytu na adrese K. XX v S.. Prenájom bytu pre personálne prepojenú spoločnosť PSE Global a. s. vznikne daňová povinnosť žalobcovi, ale byt fakticky užíva tretia osoba, nezdaniteľná fyzická osoba S. Š.. Pokiaľ by žalobca prenajal byt priamo podnájomcovi, t.j. pánovi S. Š., potom by bolo takéto plnenie, teda prenájom oslobodený od DPH bez nároku na odpočítanie dane v zmysle § 38 ods. 5 zák. č. 222/2004 Z.z., to znamená, že žalobcovi by nevznikol nárok na odpočítanie dane. 54. Takýto spôsob usporiadania obchodných vzťahov napĺňa znaky zneužívajúceho konania, ktoré zadefinoval ESD v rozsudku ESD C-255/02-Halifax, z ktorého vyplýva, že v oblasti DPH si preukázanie zneužívania na jednej strane vyžaduje, aby predmetné plnenia napriek formálnemu dodržaniu podmienok stanovených v príslušných ustanoveniach šiestej smernice a vo vnútroštátnej právnej úprave preberajúcej túto smernicu, viedli k získaniu daňovej výhody, ktorej poskytnutie by bolo v rozpore s cieľom sledovaným týmito ustanoveniami. Na druhej strane musí z celku objektívnych prvkov vyplývať, že hlavný cieľ predmetných plnení je získať daňovú výhodu. 55. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že žalobca formálne splnil podmienky stanovené zákonom o DPH, t. j. uplatnenia odpočítania dane na vstupe deklaruje nájomnou zmluvou, na základe ktorej vznikne daňová povinnosť, z ktorej by mal uplatniť daň na výstupe. Otázkou je, či takýmto plnením by došlo k získaniu daňovej výhody, pričom je potrebné vychádzať zo zásady daňovej neutrality v rámci systému DPH. 56. Rozsudok vo veci Halifax uvádza v bode 80, že by bolo v rozpore so zásadou neutrality umožniť platiteľom odpočítať celú DPH zaplatenú na vstupe, hoci v rámci svojich bežných obchodných transakcií žiadne plnenie, v súlade s ustanoveniami režimu odpočítania šiestej smernice alebo vnútroštátnej úpravy, by im neumožnilo odpočítať uvedené DPH alebo odpočítať iba jej časť. Pokiaľ by žalobca prenajal predmetný byt priamo pánovi Š., nezdaniteľnej fyzickej osobe, bolo by takéto plnenie oslobodené od DPH bez nároku na odpočítanie dane u žalobcu v zmysle § 49 ods. 3 zákona o DPH. 57. Súd má za preukázané, že predmetný byt nebol využívaný na podnikateľské účely, žalobca opak nepreukázal. Spoločnosť PSE Global bola založená koncom roka 2016 za účelom zabezpečovania financovania veľkých projektov a veľkých dodávok žalobcu na území Venezuely a Latinskej Ameriky. Bolo tiež preukázané, že v roku 2015 a v roku 2016 k spolupráci medzi Venezuelskou spoločnosťou a žalobcom k naplneniu plánovaných obchodných transakcií nedošlo a nebolo vôbec jasné, či k ich realizácií dôjde. V zmysle zmluvy o nájme a prenájme, ktoré boli uzavreté dňa 31.12.2016 vyplýva, že byt bol prenajatý výlučne za účelom bývania. Žalobca nepredložil žiadne dôkazy, že vykonáva alebo bude vykonávať obchodné transakcie s obchodnými spoločnosťami a poskytovať byt na ubytovanie obchodných partnerov alebo výhradne ako kancelárske priestory. 58. K námietke žalobcu, že u neho správca dane vykonal daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie február 2015, kedy mu vznikol nadmerný odpočet z dôvodu kúpy predmetného bytu a nezistil žiadne porušenia právnych predpisov, či pochybenia. Súd má za to, že správca dane posúdil nárok na odpočet dane v súlade so zákonom o DPH. V danom čase žalobca deklaroval úmysel využiť tento byt na podnikateľské účely s tým, že byt budú v budúcnosti využívať budúci akcionári z Venezuely. Bolo však zistené a preukázané, že byt na tieto účely nebol doposiaľ využívaný. 59. Námietka žalobcu, že bolo porušené ustanovenie § 191 ods. 1 písm. f/ SSP neobstojí. Súd po preskúmaní administratívneho spisu zistil, že napadnuté rozhodnutia nie sú v rozpore s administratívnym spisom. Správca dane postupoval pri výkone daňovej kontroly v úzkej súčinnosti so žalobcom, umožnil mu vyjadriť sa ku skutočnostiam zisteným v priebehu daňovej kontroly a predložiť relevantné dôkazy, ktoré by vyvrátili pochybnosti správcu dane. Správca dane vykonával kontrolu v súlade s platnými právnymi predpismi a žalobca nebol obmedzený v uplatňovaní svojich procesných práv. správca dane sa vysporiadal so všetkými skutkovými aj právnymi otázkami, ktoré majú význam pre posúdenie rozporných zdaniteľných obchodoch. Pre daňovú kontrolu a daňové konanie je jednou z najvýznamnejších zásad, zásada voľného hodnotenia dôkazov, podľa ktorej správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. 60. Taktiež žalovaný sa vo svojich rozhodnutiach vysporiadal so všetkými námietkami, ktoré uviedol žalobca vo svojich odvolaniach. Súd nevzhliadol u žalovaného žiadne hmotno-právne ani procesné pochybenia pri vydávaní jeho rozhodnutí. 61. Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že orgány verejnej správy dostatočne zistili skutkový stav veci a tento aj po právnej stránke správne posúdili. Súd má za to, že napadnuté rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia orgánov verejnej správy prvého stupňa boli z pohľadu žalobných dôvodov v súlade so zákonom a nakoľko námietky žalobcu neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia žalobu v celom rozsahu podľa § 190 SSP zamietol. 62. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že úspešnému žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu nevznikli. 63. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.