KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava27. 5. 2020plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6S/188/2018 z 27. 5. 2020

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 27. mája 2020, sp. zn. 6S/188/2018, ECLI:SK:KSBA:2020:1018201575.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6S/188/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018201575
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Otília Belavá
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1018201575.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Otílie
Belavej a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Andrey Kriškovej, v právnej veci žalobcu:
Pôdohospodárska platobná agentúra, so sídlom Hraničná 12, 815 26 Bratislava, proti žalovanému:
Úrad pre verejné obstarávanie, so sídlom Ružová dolina 10, 821 09 Bratislava, IČO: 31 797 903, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 12896-P/2018 zo dňa 05.11.2018, jednohlasne,
takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta.

Krajský súd v Bratislave nepriznáva žalovanému právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Rozhodnutia správnych orgánov

1. Úrad pre verejné obstarávanie (ďalej len „správny orgán“) ako orgán príslušný podľa § 140, § 147
písm. b), c), j), § 167 ods. 2 písm. c), § 182, § 185 a § 187 ods. 4 zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom
obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 438/2015 Z. z. (ďalej len
„ZoVO“), v súlade s § 5, § 46 a § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších
predpisov (ďalej len „SP“), rozhodnutím č. 8210-3000/2018 zo dňa 16.08.2018 žalobcovi uložil pokutu
vo výške 291.153,49 EUR, podľa § 182 ods. 1 písm. a) ZoVO za to, že sa vyhol povinnosti uzavrieť
zmluvu podľa zákona o verejnom obstarávaní postupom ustanoveným týmto zákonom tým, že nadlimitnú
zákazku „Servisná podpora IS AGIS“ zadal postupom priameho rokovacieho konania podľa § 81 písm.
b) bod 2 a 3 ZoVO bez splnenia podmienok na jeho použitie, ktorého výsledkom je uzavretie Servisnej
zmluvy č. 38/2016/110 zo dňa 07.12.2016. Oznámenie o dobrovoľnej transparentnosti ex ante bolo
zverejnené dňa 07.12.2016 vo Vestníku verejného obstarávania č. 238/2016 pod značkou 16474-DES.

2. Proti predmetnému rozhodnutiu podal žalobca rozklad, o ktorom rozhodol predseda Úradu pre verejné
obstarávanie, ako príslušný orgán podľa § 61 ods. 2 SP, rozhodnutím č. 12896-P/2018 zo dňa 05.11.2018
tak, že rozklad žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie úradu potvrdil.

II. Žaloba

3. V zákonnej lehote žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 09.11.2018 sa žalobca domáha
preskúmania napadnutého rozhodnutia druhostupňového správneho orgánu ako aj rozhodnutia
prvostupňového správneho orgánu, tieto považuje za nezákonné, keďže došlo k podstatnému porušeniu
ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy.



4. Žalobca uviedol, že dňa 21.08.2018 mu bolo doručené prvostupňové rozhodnutie č.8210-300/2018 zo
dňa 16.08.2018, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta 291.153,49 EUR. Správny orgán konanie začal
z úradnej povinnosti na základe rozhodnutia č. 2335-6000/2016-ODI zo dňa 06.07.2017 o preskúmanie
úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy č. 38/2016/110 podľa § 175 ods. 4 ZoVO.

5. Žalobca namieta, že rozhodnutie č. 2335-6000/2016-ODI zo dňa 06.07.2017 nebolo žalobcovi
doručené a citoval ust. § 177 ZoVO, že proti rozhodnutiu podľa § 175 môže účastník konania o
preskúmanie úkonov kontrolovaného podať odvolanie. Odvolanie musí byť doručené úradu do 10 dní
odo dňa doručenia rozhodnutia, proti ktorému odvolanie smeruje. Podanie odvolania iná odkladný účinok
do dňa právoplatnosti rozhodnutia rady o odvolaní. A v zmysle §178 ZoVO, rozhodnutie podľa § 175 je
právoplatné márnym uplynutím lehoty na podanie odvolania. Keďže žalovaný správny orgán v zmysle
príslušných zákonných ustanovení nepostupoval, žalobcovi tak bola odňatá zákonná možnosť podať
odvolanie a zároveň sa rozhodnutie nemohlo stať právoplatným, a tým nemohlo byt' podkladom pre
začatie správneho konania o uložení pokuty.

6. Žalobca poukázal, že správny orgán na svoje rozhodnutie č. 2335-6000/2016-ODI zo dňa 06.07.2017,
rovnako poukázal aj v rozhodnutí č. 8466-3000/2018 o uložení pokuty, pričom ZoVO ani SP neumožňuje
dve rozličné konania ukončiť totožným rozhodnutím. Proti uvedenému rozhodnutiu preto žalobca podal
dňa 04.09.2018 rozklad, v ktorom okrem iného namietal aj uvedené skutočnosti.

7. Žalobca namieta odôvodnenie odvolacieho orgánu žalovaného, ktorý k tvrdeniu žalobcu, že mu nebolo
doručené rozhodnutie č. 2335-6000/2016-ODI zo dňa 06.07.2017, uviedol, že prvostupňový správny
orgán požiadal Ústredný portál verejnej správy o preverenie doručenia rozhodnutia č. 23355-6000/2016-
ODI zo dňa 06.07.2017, ktorý potvrdil prvostupňovému správnemu orgánu, že predmetné rozhodnutie
bolo uložené do schránky účastníka konania dňa 07.07.2017 o 10:39:29 hod. a správa bola prečítaná
dňa 07.07.2017 o 11:09:31 hod., s tým, že žalovaný mal svoje tvrdenie o doručení rozhodnutia preukázať
elektronickou doručenkou a neuspokojiť sa iba s uvedeným konštatovaním.

8. Žalobca namieta i skutočnosť, že správny orgán sa nevysporiadal s námietkou žalobcu, že ukončil dve
rozdielne konania totožným rozhodnutím, keďže v napadnutom rozhodnutí sa uspokojil bez akejkoľvek
argumentácie a správnej úvahy iba s konštatovaním, že „Druhostupňový správny orgán ďalej konštatuje,
že argumentácia účastníka konania ohľadne ukončenia dvoch rozdielnych konaní totožným rozhodnutím
je založená na nesprávnom číselnom označení rozhodnutí úradu. Účastník konania uvádza, že úrad
rozhodol rozhodnutím č. 2335-6000/2016-ODI zo dňa 06.07.2017 v konaní o preskúmanie úkonov
kontrolovaného po uzavretí zmluvy priamym rokovacím konaním na predmet zákazky „ Servisná
podpora IS IACS“. Uvedené tvrdenie nie je pravdivé.“

9. Žalobca uviedol, že na skutočnosť, že mu rozhodnutie nebolo doručené, upozornil prostredníctvom
svojho zamestnanca L.. M. Š. a to zamestnankyňu žalovaného pani V. O. dňa 31.07.2017 o 13:15
hod., kedy p. O. síce informovala žalobcu, že má potvrdenia o doručení do elektronickej schránky „PPA
- agenda CEP“, na čo však žalobca reagoval, že táto schránka nie je na tieto účely určená, nikde
sa žalobcovi nezobrazuje a jediná schránka na tieto účely je schránka Pôdohospodárskej platobnej
agentúry na UPVS. Interným preverovaním žalobca zistil, že ani elektronická schránka „PPA - agenda
CEP“ neobsahuje žiadne správy, ani zmazané, čiže aj keby bola na tieto účely určená, čo nie je, nič v
nej nenašiel. Ide o technickú agendovú schránku, do ktorej sa nedá štandardne posielať elektronická
pošta. Žalobca po komunikácii s NASESom zistil, že všetky správy, ktoré boli do schránky „PPA - agenda
CEP“ nesprávne doručené odosielateľmi, boli vymazané technickým užívateľom (Finančná správa SR).
V zmysle vyjadrenia Finančnej správy SR „Vzniknutá situácia súvisí s nesprávnym zasielaním správ
odosielateľom do schránky adresáta. Odosielateľ(ÚVO) pri definovaní adresáta nesprávne vyberie
agendovú schránku na ÚPVS a doručuje správy nie do hlavnej schránky orgánu verejnej moci ale do jej
agendovej.“ Finančná správa SR, podľa jej vyjadrenia, oslovuje všetkých odosielateľov, že zle adresovali
správy a žiadajú ich aby správy poslali do správnej schránky. Žalobca v súvislosti s rozhodnutiami
žalovaného, ktoré boli nesprávne doručené do elektronickej schránky „PPA - agenda CEP“ poukázal na
vyjadrenie Finančnej správy „skutočnosť o nesprávnom doručení správy/rozhodnutia zo dňa 07.07.2017
a 11.07.2017 sme komunikovali s odosielateľom telefonickou formou a požiadali sme ho, aby správu
poslal ešte raz a na správnu adresu.“



III. Vyjadrenie žalovaného.

10. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním z 29.01.2019, doručeným súdu dňa 08.02.2019 s tým, aby
súd žalobu podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „SSP“) zamietol.

11. V úvode svojho vyjadrenia žalovaný poukázal na označenie relevantných správnych konaní a
rozhodnutí, nakoľko žalobca uvádza nesprávne označenia napriek tomu, že ho žalovaný v svojom
rozhodnutí na jeho omyl upozornil.
Žalobca zadal nadlimitnú zákazku „Servisná podpora IS AGIS“ postupom priameho rokovacieho
konania, pričom žalovaný skúmal tento postup žalobcu v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného
po uzavretí zmluvy pod č. 23355-6000/2016-ODI. Žalovaný následne začal voči žalobcovi správne
konanie pod č. 8210-3000/2018.
Žalobca zadal nadlimitnú zákazku „Servisná podpora IS IACS“ postupom priameho rokovacieho
konania, pričom žalovaný skúmal tento postup žalobcu v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného
po uzavretí zmluvy pod č. 23356-6000/2016-ODI. Žalovaný následne začal voči žalobcovi správne
konanie pod č. 8466-3000/2018.

12. Žalovaný poukázal na ustanovenie v svojom rozhodnutí „V konaní o preskúmanie úkonov
kontrolovaného po uzavretí zmluvy na predmet zákazky „Servisná podpora IS AGIS“ rozhodol úrad
rozhodnutím č. 23355-6000/2016-ODI zo dňa 06.07.2017, pričom na toto rozhodnutie sa odvoláva
prvostupňový správny orgán v rozhodnutí č. 8210-3000/2018 o uložení pokuty. V konaní o preskúmanie
úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy na predmet zákazky „Servisná podpora IS IACS“ rozhodol
úrad rozhodnutím č. 23356-6000/2016-ODI zo dňa 06.07.2017, pričom na toto rozhodnutie sa odvoláva
prvostupňový správny orgán v rozhodnutí č. 8466-3000/2018 o uložení pokuty.“ Z uvedeného má
žalovaný zato, že predmetné konania sú označené rozdielnymi číslami, t.j. č. 23355-6000/2016-ODI a
č. 23356-6000/2016-ODI. Žalovaný je názoru, že jeho odôvodnenie je dostatočne jasné a pre úplnosť
poukázal, že v správnom konaní č. 8210-3000/2018 sa uvádza ako podnet na začatie správneho konania
rozhodnutie č. 23355-6000/2016-ODI zo dňa 06.07.2017, ktoré sa týkalo priameho rokovacieho konania
na predmet zákazky „Servisná podpora IS AGIS“, pričom žalobca v správnej žalobe toto číslo neuvádza
v správnom a úplnom tvare.

13. K námietke žalobcu, že mu rozhodnutie č. 23355-6000/2016-ODI zo dňa 06.07.2017, ktoré sa týkalo
priameho rokovacieho konania na predmet zákazky „Servisná podpora IS AGIS“ nebolo doručené, t.j.,
že mu nebolo doručené rozhodnutie v inom konaní, žalovaný uviedol, rozhodnutie č. 23355-6000/2016-
ODI zo dňa 06.07.2017 bolo žalobcovi doručené a zároveň je toho názoru, že pre posúdenie zákonnosti
rozhodnutia je irelevantná skutočnosť, či iné rozhodnutie, ktoré bolo výsledkom iného konania, bolo
žalobcovi doručené.

14. Žalovaný citoval ust. § 167 ods. 2 ZoVO, z ktorého je zrejmé, že žalovaný vykonáva viacero činností
v rámci dohľadu nad verejným obstarávaním, pričom konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného
po uzavretí zmluvy a konanie o ukladaní pokút za správne delikty sú dve samostatné kompetencie
úradu. Žalovaný viedol voči žalobcovi dve samostatné konania a to konanie o preskúmanie úkonov
kontrolovaného po uzavretí zmluvy, ktorého výsledkom bolo rozhodnutie č. 23355-6000/2016-ODI
zo dňa 06.07.2017 a správne konanie o uložení pokuty za správny delikt, ktorého výsledkom bolo
rozhodnutie č. 8210-3000/2018 zo dňa 16.08.2018. Konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného po
uzavretí zmluvy v zmysle Organizačného poriadku vedie odbor dohľadu a správne konanie o uložení
pokuty v zmysle Organizačného poriadku vedie odbor legislatívno-právny.
Odbor legislatívno-právny, ako organizačný útvar žalovaného, kompetentný začať správne konanie o
uložení pokuty za správny delikt, ukladá pokuty za správne delikty, o ktorých sa žalovaný dozvedel
pri výkone svojich právomocí. Žalovaný správne konanie voči žalobcovi začal ako správny orgán na
základe podnetu svojho organizačného útvaru (v rámci výkonu svojich kompetencií ak získa informácie,
ktoré nasvedčujú tomu, že bol porušený zákon o verejnom obstarávaní, postúpi tieto informácie
na odbor legislatívno-právny za účelom začatia správneho konania) a to rozhodnutia v konaní o
preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy č. 23355-6000/2016-ODI zo dňa 06.07.2017.



Žalovaný je názoru, že podnet na začatie správneho konania nemusí byť doručený účastníkovi konania
a z uvedeného dôvodu ani nemôže mať vplyv na správne konanie o uložení pokuty skutočnosť,
či takéto rozhodnutie bolo účastníkovi konania doručené. Ako žalovaný už uviedol, rozhodnutie č.
23355-6000/2016-ODI zo dňa 06.07.2017 je výsledkom iného konania a nie je pre správne konanie o
uložení pokuty za správny delikt relevantné. Žalovaný je oprávnený ukladať v správnom konaní pokuty
za správny delikt aj bez predchádzajúceho konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí
zmluvy, preto skutočnosť, že správny delikt nezistil správny orgán v konaní o preskúmanie úkonov
kontrolovaného po uzavretí zmluvy, ale pri výkone iných svojich právomocí, nebráni uloženiu pokuty za
správny delikt. Konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy podľa §169 ZoVO
nie je v zmysle ZoVO nevyhnutným predpokladom pre uloženie pokuty za správny delikt v zmysle
§ 182 ZoVO. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn.
4S 48/2009 zo dňa 14.05.2010, v ktorom sa úrad dozvedel o spáchaní správneho deliktu na základe
oznámenia o výsledku verejného obstarávania, ktoré zaslal účastník konania úradu (z ktorého vyplývalo,
že účastník konania uzatvoril rámcovú dohodu na predmet zákazky, ktorú realizoval postupom verejného
obstarávania rokovacie konanie bez zverejnenia, čím sa dopustil konania v rozpore so ZoVO) a Krajský
súd v Bratislave žalobu zamietol s konštatovaním, že konaniu o uložení pokuty nemusí predchádzať
výkon kontroly „ To znamená, že uloženie pokuty za správny delikt je len jednou z kompetencií, v
rámci ktorých žalovaný vykonáva dohľad nad dodržiavaním povinností obstarávateľa podľa zákona.
Jedná sa o jednu z foriem dohľadu podľa §137 ods. 2 zákona. Zákon neukladá žalovanému povinnosť
ukladať pokuty za správne delikty len na základe výsledkov kontroly postupu zadávania zákaziek,
prípadne nestanovuje podmienky, akým spôsobom môže správny orgán dospieť k zisteniu, že v postupe
zadávania zákaziek došlo k porušeniu zákona. “ . Žalovaný poukázal aj na rozsudok Krajského súdu
v Bratislave sp. zn. 6S/94/2013 zo dňa 08.08. 2014 v ktorom súd dospel k právnemu záveru „Súd
nesúhlasí s názorom žalobcu, že k uloženiu pokuty zo strany správneho orgánu možno pristúpiť až
na základe výsledkov realizovanej kontroly. Z vyššie uvedenej právnej úpravy takáto podmienka pre
uloženie sankcie z dôvodu neplnenia rozhodnutia úradu, nevyplýva. K uloženiu pokuty došlo na základe
vykonaného dohľadu nad dodržiavaním povinnosti verejného obstarávateľa v súlade so zákonnou
úpravou.“

15. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že výsledkom konania o preskúmanie úkonov
kontrolovaného po uzavretí zmluvy je rozhodnutie, v ktorom odbor dohľadu môže konštatovať porušenie
zákona o verejnom obstarávaní a uvedie taxatívne výpočet ustanovení zákona o verejnom obstarávaní,
ku ktorým porušeniu došlo. Z rozsiahlej judikatúry vyplýva, že výsledné materiály z vykonanej kontroly
a postup pri ich vypracovaní nepodliehajú súdnemu prieskumu v rámci správneho súdnictva, keďže nie
sú rozhodnutím orgánu verejnej správy v zmysle SSP. Podľa nálezov ÚS SR, ako aj rozhodnutí NS SR,
môžu byť predmetom preskúmania aj rozhodnutia orgánov verejnej správy, ktoré nespĺňajú formálne
náležitosti, ak sa dotýkajú, resp. môžu dotknúť, práv a právom chránených záujmov fyzických alebo
právnických osôb a podľa súdnej praxe je rozhodnutím správneho orgánu každé rozhodnutie, ktorým
sa zakladajú menia alebo rušia alebo môžu byť priamo dotknuté práva a povinnosti fyzických alebo
právnických osôb (uznesenie NS SR sp. zn.5 Sžp 5/2011). Kontrolu postupu zadávania zákazky po
uzavretí zmluvy nemožno považovať za rozhodovací proces vo verejnej správe a výsledné materiály
z vykonanej kontroly za rozhodnutia vydané v takomto konaní, keďže kontrolou sa len zisťuje súlad
postupu kontrolovaného s ustanoveniami ZoVO (uznesenie NS SR sp. zn. lSžfk/9/2017 zo dňa 22.
augusta 2017 „Z uvedených dôvodov považoval kasačný súd právne závery krajského súdu, že
napadnuté správne akty nepredstavujú zásah do práv a právom chránených záujmov žalobcu a
preto nepodliehajú súdnemu prieskumu, za vecne správne. Ide o opatrenia predbežnej povahy, ktoré
nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu. Keďže správna žaloba voči takýmto
rozhodnutiam alebo opatreniam orgánov verejnej správy je neprípustná tak podľa § 248 písm. a) O.s.p.,
ako aj podľa § 7 ods. 1 písm. e) S.s.p., postupoval krajský súd v súlade so zákonom platným a
účinným v čase vydania napadnutého uznesenia, keď konanie podľa § 250 ods. 3 O.s.p. zastavil.
Neprípustnosť súdneho preskúmania protokolu a zápisnice je podľa § 98 ods. 1 písm. g) S.s.p. dôvodom
pre odmietnutie žaloby.“
Nakoľko rozhodnutie v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy je po
obsahovej stránke totožné s protokolom a predstavuje len výsledný materiál z vykonanej kontroly a
nemožno ho považovať za rozhodovací proces, žalovaný je názoru, že ani takéto rozhodnutie by nemalo
podliehať súdnemu prieskumu, nakoľko sa nedotýka práv kontrolovaného. Preto aj z uvedeného dôvodu
nedoručenie rozhodnutia č. 23355-6000/2016-ODI nemôže mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia.



16. Žalovaný zdôraznil a poukázal na „Oznámenie o začatí správneho konania” č. 8210-3000/2018
zo dňa 19.06.2018 ako aj na výrok tohto rozhodnutia. V oboch týchto dokumentoch sa poukazuje
na „Oznámenie o dobrovoľnej transparentnosti ex ante, zverejnené dňa 07.12.2016 vo Vestníku
verejného obstarávania č. 238/2016 pod značkou 16474-DES (ďalej len „Oznámenie“)“, ktoré zverejnil
žalobca a je kľúčové pre posúdenie spáchania správneho deliktu. Z uvedeného Oznámenia vyplýva, že
žalobca pri zadávaní zákazky na predmet „Servisná podpora IS AGIS“ postupoval priamym rokovacím
konaním a žalovaný má za preukázané, že odôvodnenie v Oznámení nepreukazuje splnenie podmienok
na použitie priameho rokovacieho konania. Preto Oznámenie je dokumentom, ktorý preukazuje
spáchanie správneho deliktu žalobcom a predstavuje podklad pre posúdenie spáchania správneho
deliktu. Vzhľadom na uvedené je bezpredmetné, či bolo rozhodnutie č. 23355-6000/2016-ODI zo
dňa 06.07.2017 žalobcovi doručené, resp. či vôbec takéto rozhodnutie existuje, nakoľko žalovaný
v správnom konaní za účelom preukázania správneho deliktu posudzuje výhradne dokumentáciu z
verejného obstarávania.

17. Vzhľadom na vyššie uvedené, žalobcom tvrdené nedoručenie rozhodnutia č. 23355-6000/2016-ODI
zo dňa 06.07.2017 je účelové a nemôže mať vplyv na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia. V tejto
súvislosti žalovaný uviedol, že žalobcovi, ako účastníkovi konania, bolo zaslané oznámenie o začatí
správneho konania a bol vyzvaný, aby sa vyjadril k podkladom pre rozhodnutie. Žalobca toto svoje právo
nevyužil a k podkladom pre rozhodnutie sa písomne nevyjadril. Následne bolo žalobcovi umožnené
oboznámiť sa s podkladom pre rozhodnutie, vyjadriť sa k podkladu, k spôsobu jeho zistenia a navrhnúť
jeho prípadné doplnenie. Žalobca sa zúčastnil oboznámenia sa s podkladom, ktoré sa uskutočnilo dňa
31.07.2018 o 13:00 hod., kde uviedol, že všetky podklady k správnemu konaniu sú mu známe, čo
poverení zástupcovia žalobcu svojim podpisom potvrdili, t.zn. aj rozhodnutie č. 23355-6000/2016-ODI
zo dňa 06.07.2017. Žalobca mohol pri oboznámení sa s podkladom požiadať o nahliadnutie do spisu,
resp. urobiť si kópie dokumentov, ktoré tvoria obsah spisu, čo žalobca nevyužil a ani neuviedol, že by
mu rozhodnutie č. 23355-6000/2016-ODI zo dňa 06.07.2017 nebolo doručené. Túto námietku žalobca
prvýkrát použil až v podanom rozklade.

18. K námietke žalobcu, že v konaní č. 23355-6000/2016-ODI mu bola odňatá zákonná možnosť podať
odvolanie a z uvedeného dôvodu považuje rozhodnutie za nezákonné, žalovaný už uviedol, že sa jedná
o iné konanie, ktoré viedol iný organizačný útvar žalovaného. Žalobca porušenie jeho práv v správnom
konaní, ktoré je predmetom tohto súdneho prieskumu, nenamieta.

19. K námietke doručenia rozhodnutia č. 23355-6000/2016-ODI zo dňa 06.07.2017 žalovaný uviedol,
že predmetné rozhodnutie bolo žalobcovi doručené. Žalovaný disponuje potvrdeniami o doručení tohto
rozhodnutia do elektronickej schránky „PPA-agenda CEP“. Žalovaný na základe podaného rozkladu
overoval doručenie tohto rozhodnutia prostredníctvom Ústredného portálu verejnej správy (ďalej len
„ÚPVS“), ktorý potvrdil, že rozhodnutie bolo uložené do schránky účastníka konania dňa 07.07.2017 o
10:39:29 hod. a správa bola prečítaná dňa 07.07.2017 o 11:09:31 hod.
K argumentácii žalobcu, že predmetné rozhodnutie nemalo byť doručené do elektronickej schránky
„PPA-agenda CEP“ žalovaný uviedol, že elektronická schránka „PPA-agenda CEP“ bola žalobcovi
zriadená na základe zákona, z uvedeného dôvodu má do tejto elektronickej schránky prístup a je
povinný kontrolovať si doručenú poštu v tejto elektronickej schránke. Podľa názoru žalovaného neobstojí
argumentácia žalobcu, že prístup do tejto elektronickej schránky má iná osoba, ktorá navyše doručenú
poštu vymazáva. Žalovaný je toho názoru, že zabezpečenie prístupu do elektronickej schránky a
spravovanie doručenej pošty je na žalobcovi. Žalovaný poukázal na to, že z predložených dôkazov, t.j.
emailovej komunikácie vyplýva, že elektronická schránka je funkčná a správy sú do nej doručované.
Žalovaný tiež zdôraznil, že z potvrdenia ÚPVS vyplýva, že rozhodnutie č. 23355-6000/2016-ODI zo dňa
06.07.2017 bolo do elektronickej schránky nielen doručené, ale v ten istý deň aj niekto túto správu otvoril
a prečítal. Žalovaný je preto názoru, že rozhodnutie č. 23355-6000/2016-ODI zo dňa 06.07.2017 bolo v
dispozičnej sfére žalobcu a mal možnosť sa s týmto rozhodnutím oboznámiť.

IV. Replika žalobcu.

20. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril v replike z 21.02.2019, doručenej súdu dňa 25.02.2019
s tým, že na svojej skutkovej a právnej argumentácii uvedenej v žalobe trvá.



21. Žalobca s argumentáciou žalovaného, že rozhodnutie v konaní o preskúmanie úkonov
kontrolovaného po uzavretí zmluvy bolo žalobcovi doručené a že pre posúdenie zákonnosti rozhodnutia
je irelevantná skutočnosť, či iné rozhodnutie, ktoré bolo výsledkom iného konania bolo žalobcovi
doručené, nesúhlasí.
Žalobca citoval ust. § 3 ods. 5 a ust. § 32 ods.1 SP a je názoru, že žalovaný je povinný rešpektovať
základné pravidlá správneho konania. Podľa názoru žalobcu nemožno konanie o uložení pokuty začať
na základe neprávoplatného rozhodnutia, ktoré konštatovalo porušenie ZoVO. Ak by žalovaný doručil
žalobcovi rozhodnutie tak, ako mu to ukladá zákon, žalobca by podal odvolanie, následkom čoho by
mohlo dôjsť k zmene rozhodnutia, resp. ak by odvolací orgán prvostupňové rozhodnutie potvrdil, žalobca
by sa mohol obrátiť na príslušný súd, ktorý by mohol rozhodnutie žalovaného zrušiť a žalovaný by tak
už nemal žiaden dôvod na začatie konania o uložení pokuty. ZoVO výslovne stanovuje, že konanie o
uložení pokuty možno začať až po právoplatnosti rozhodnutia vydaného v konaní o preskúmanie úkonov
kontrolovaného po uzavretí zmluvy (§ 182 ods. 6 ZoVO). S poukazom na uvedené, má žalobca za to,
že žalovaný konanie o uložení pokuty nemohol zákonným spôsobom ani začať, nakoľko rozhodnutie
vydané v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného nikdy nebolo žalobcovi doručené a nemohlo
nadobudnúť právoplatnosť.

22. K argumentácii žalovaného, k tvrdeniu žalobcu, že mu rozhodnutie nebolo doručené, považuje za
účelové, a že tento argument prvýkrát použil až pri podaní rozkladu a nie pri oboznámení sa s podkladom,
žalovaný v replike uviedol, že oboznámenia sa s podkladom pre vydanie rozhodnutia o uložení sankcie
sa zúčastnili zástupcovia z vecných odborov žalobcu, ktorí nemajú právne vzdelanie, nakoľko v danom
čase na referáte verejného obstarávania nepôsobil žiaden štátny zamestnanec s právnym vzdelaním
a poverený zamestnanec žalobcu sa mylne domnieval, že všetky podklady pre vydanie rozhodnutia o
uložení sankcie má žalobca doručené. To, že sa poverený zástupca žalobcu nedomáhal nahliadnuť do
spisu a svojim podpisom potvrdil, že je oboznámený s podkladmi pre vydanie rozhodnutia, je vo vzťahu
k doručeniu rozhodnutia irelevantné.

23. K argumentácii žalovaného k skutočnosti o nedoručení rozhodnutia žalobcovi a že prvýkrát na to
žalobca upozornil až v podanom rozklade, žalobca uviedol, že na túto skutočnosť upozornil bývalý
zamestnanec žalobcu L.. M. Š., zamestnankyňu žalovaného pani V. O. dňa 31.07.2017 o 13:15 hod..
A. O. síce informovala, že má potvrdenia o doručení do elektronickej schránky „PPA - agenda CEP“, na
čo jej zamestnanec žalobcu napísal, že táto schránka nie je na tieto účely určená, nikde sa žalobcovi
nezobrazuje, a jediná schránka na tieto účely určená je schránka Pôdohospodárskej platobnej agentúry
na UPVS.

24. K doručeniu rozhodnutia č. 23355-6000/2016-ODI zo dňa 06.07.2017 žalobca uviedol, že
elektronická schránka „PPA- agenda CEP“ bola žalobcom zriadená na základe zákona č. 214/2014 Z.z.
o správe, prevádzke a používaní informačného systému Centrálny elektronický priečinok pri dovoze,
vývoze a tranzite tovaru a o doplnení zákona č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti
orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Predmetný Centrálny elektronický
priečinok poskytuje elektronické služby pre občanov a podnikateľov, ide o agendovú elektronickú
schránku zriadenú z titulu ďalšieho právneho postavenia žalobcu a nie o hlavnú elektronickú schránku
určenú na elektronické doručovanie rozhodnutí a iných podaní v zmysle zákona č. 305/2013 Z.z.
o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých
zákonov. V zmysle tohto zákona elektronickou schránkou žalobcu, určenú na elektronické doručovanie
rozhodnutí a iných podaní, je elektronická schránka č. E. 0005698812.
Napriek uvedenému, žalobca skontroloval aj schránku „PPA-agenda CEP“ a zistil, že neobsahuje žiadne
správy. Keďže centrálny a jednotný prístup k informačným zdrojom zabezpečuje Ústredný portál verejnej
správy (ďalej len „UPVS“) žalobca oslovil aj uvedený UPVS, ktorý uviedol, že správy z priečinku CEPPPA
boli vymazané technickým užívateľom.
Žalobca následne požiadal o stanovisko Finančnú správu SR, ktorá je prevádzkovateľom IS CEP,
ktorá žalobcovi uviedla „Vzniknutá situácia súvisí s nesprávnym zasielaním správ odosielateľom do
schránky adresáta. Odosielateľ pri definovaní adresáta nesprávne vyberie agendovú schránku na ÚPVS
a doručuje správy nie do hlavnej schránky orgánu verejnej moci ale do jej agendovej.“ A na žalobcovu
žiadosť o informáciu, či bol žalovaný informovaný o skutočnosti, že správu zaslal do nesprávneho
priečinka, zamestnanec Finančnej správy SR O.. L.. F. T. uviedol „Skutočnosť o nesprávnom doručení
správy/rozhodnutia zo dňa 07.07.2017 a 11.07.2017 sme komunikovali s odosielateľom telefonickou
formou a požiadali sme ho, aby správu poslal ešte raz a na správnu adresu.“



S poukazom na uvedené žalobca zdôraznil, že do jeho hlavnej elektronickej schránky určenej na
doručovanie, predmetné rozhodnutie doručené nebolo. Ak ho aj žalovaný doručoval do nesprávnej,
teda agendovej schránky žalobcu, bol na uvedené pochybenie upozornený samotným žalobcom, tak
aj prevádzkovateľom agendovej schránky, ktorým bol vyzvaný na opakované doručenie na správnu
elektronickú adresu žalobcu. Žalovaný však ani po tejto výzve predmetné rozhodnutie žalobcovi
nedoručil.

25. Žalobca má za to, že žalovaný porušil zákonnú povinnosť tým, že žalobcovi zákonným spôsobom
nedoručil rozhodnutie č. 23355-6000/2016-ODI zo dňa 06.07.2017 v konaní o preskúmanie úkonov
kontrolovaného po uzavretí zmluvy, preto rozhodnutie nemohlo nadobudnúť právoplatnosť. Uvedeným
nekonaním žalovaný odňal žalobcovi zákonné právo podať voči rozhodnutiu riadny opravný prostriedok.
Aj ďalší postup žalovaného, kedy na základe neprávoplatného rozhodnutia začal správne konanie o
uložení sankcie, je v príkrom rozpore zo ZoVO, preto rozhodnutie č. 8210-3000/2018, ako aj rozhodnutie
č. 12896-P/2018 pokladá žalobca za nezákonné.

V. Administratívne konanie.

26. Z administratívneho spisu súd zistil, že vnútorným listom Úradu pre verejné obstarávanie, odbor
dohľadu, pod č. 23355-6000/2016-ODI zo dňa 26.07.2017, bol postúpený spisový materiál konania o
preskúmanie úkonov kontrolovaného, odboru legislatívno-právnemu, za účelom správneho konania.
Obsahom spisu bol materiál z konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného Pôdohospodárska
platobná agentúra, ktoré vykonal správny orgán na základe vlastného podnetu, výsledkom ktorého
bolo zistenie, že žalobca zadal nadlimitnú zákazku „Servisná podpora IS AGIS“ postupom priameho
rokovacieho konania, uverejnenom v Úradnom vestníku Európskej únie zo dňa 06.12.2016 pod zn.
2016/S 235-428702 a vo Vestníku verejného obstarávania č. 238/2016 zo dňa 07.12.2016 pod zn.
16474-DES. Odbor dohľadu uviedol, že kontrolovaný porušil § 81 písm. b) bod 2 a bod 3 ZoVO
z dôvodu nepreukázania splnenia podmienok na oprávnené použitie postupu priameho rokovacieho
konania, čím postupoval aj v rozpore s § 10 ods. 2 ZoVO, pričom toto porušenie mohlo mať vplyv
na výsledok verejného obstarávania. Tieto závery boli uvedené v rozhodnutí odboru dohľadu pod č.
23355-6000/2016-ODI zo dňa 06.07.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 17.07.2017, v zmysle
priloženej elektronickej doručenky.

27. Listom pod č. 8210-3000/2018 zo dňa 19.06.2018, Úrad pre verejné obstarávanie, odbor legislatívno-
právny, oznámil žalobcovi začatie správneho konania v súlade s § 18 ods. 1 SP i s poučením podľa § 23
ods. 1, § 35 ods. 2, § 35 ods. 3, § 37 ods. 2 a § 45 ods. 1 SP. Keďže žalobca na list nereagoval, žalovaný
listom č. 8210-3000/2018 zo dňa 27.06.2018, informoval žalobcu o práve pred vydaním rozhodnutia
oboznámiť sa a vyjadriť sa k podkladu pre rozhodnutie.

28. Dňa 31.07.2018 žalovaný spísal záznam vo veci oboznámenia sa žalobcu s podkladom pred
vydaním rozhodnutia ako aj so spôsobom jeho zistenia, kde v závere sa žalobca vyjadril s tým, že všetky
podklady k správnemu konaniu sú mu známe, žalobca nesúhlasí so zisteniami úradu a domnieva sa,
že boli splnené podmienky pre zadanie zákazky priamym rokovacím konaním. Žalobca svoje vyjadrenie
potvrdil podpismi splnomocnených zástupcov. Následne žalovaný vydal prvostupňové rozhodnutie č.
8210-3000/2018 zo dňa 16.08.2018, ktorým podľa § 140, § 147 písm. b), c), j), § 167 ods. 2 písm. c),
§ 182, § 185 a § 187 ods. 4 ZoVO, v súlade s § 5, § 46 a § 47 SP, žalobcovi uložil pokutu vo výške
291.153,49 EUR, podľa § 182 ods. 1 písm. a) ZoVO za to, že sa vyhol povinnosti uzavrieť zmluvu
podľa ZoVO postupom ustanoveným týmto zákonom tým, že nadlimitnú zákazku „Servisná podpora IS
AGIS“ zadal postupom priameho rokovacieho konania podľa § 81 písm. b) bod 2 a 3 ZoVO bez splnenia
podmienok na jeho použitie, ktorého výsledkom je uzavretie Servisnej zmluvy č. 38/2016/110 zo dňa
07.12.2016. Oznámenie o dobrovoľnej transparentnosti ex ante bolo zverejnené dňa 07.12.2016 vo
Vestníku verejného obstarávania č. 238/2016 pod značkou 16474-DES.

29. Proti predmetnému rozhodnutiu podal žalobca rozklad zo dňa 27.08.2018, doručený úradu
dňa 04.09.2018, v ktorom uviedol, že žalovaný správne konanie o uložení pokuty začal z úradnej
povinnosti na základe rozhodnutia č. 23355-6000/2016-ODI zo dňa 06.07.2017 o preskúmanie úkonov
kontrolovaného po uzavretí zmluvy č.38/2016/110, ktoré však žalobcovi nebolo doručené. Ďalej žalobca
citoval § 177 a § 178 ZoVO s tým, že bola žalobcovi odňatá zákonná možnosť podať odvolanie,
rozhodnutie sa nemohlo stať právoplatným a tak ani podkladom pre začatie správneho konania o uložení



pokuty. Žalobca tiež uviedol, že žalovaný na svoje rozhodnutie č. 23355-6000/2016-ODI okrem tohto
konania, poukázal aj v inom konaní pod č. 8466-3000/2018 o uložení pokuty a zdôraznil, že ZoVO ani
SP neumožňuje dve rozličné konania ukončiť totožným rozhodnutím. K oprávnenosti použitia priameho
rokovacieho konania v zmysle § 81 písm. b) ZoVO, kumulatívne splnenie všetkých troch podmienok
žalobca preukázal listom č. 101/1441/2017 zo dňa 06.06.2017, doručený žalovanému dňa 07.06.2017.

30. Žalovaný listom pod č. 8210-3000/2018 zo dňa 25.09.2018 upovedomil žalobcu o skutočnosti, že
prvostupňový správny orgán nevyužil možnosť autoremedúry a dňa 25.09.2018 bol rozklad postúpený
na rozhodnutie druhostupňovému správnemu orgánu. Dňa 15.10.2018 bola spísaná zápisnica zo
zasadnutia osobitnej komisie úradu, ktorá navrhla predsedovi úradu potvrdiť rozhodnutie a rozklad
zamietnuť. Následne rozhodnutím č. 12896-P/2018 zo dňa 05.11.2018 predseda Úradu pre verejné
obstarávanie, ako príslušný orgán podľa § 61 ods. 2 SP, rozklad žalobcu zamietol a prvostupňové
rozhodnutie úradu potvrdil.

VI. Verejné vyhlásenie rozsudku

31. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 9 ods. 1 zákona č. 162/2015
Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) rozhodol vo veci rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa
28.05.2020, postupujúc podľa § 107 ods. 2 a § 137 ods. 4 SSP.

VII. Právne posúdenie žaloby.

32. Krajský súd v Bratislave preskúmal napadnuté rozhodnutie a dospel k záveru, že žaloba nie je
dôvodná.

33. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

34. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

35. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade
s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách
§ 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a)
SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy
pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom
postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho
konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť
rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu. V
rámci správneho súdnictva súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe,
najmä z toho pohľadu, či toto procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania pred správnym
orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Preto zistenie súdu musí
smerovať k tomu, či objasnenie skutkového stavu správnym orgánom je úplné a jeho postup zákonný.

36. Podľa § 5 ods. 1 zák. č. 343/2015 Z.z. o verenom obstarávaní, zákazka je nadlimitná, podlimitná
alebo s nízkou hodnotou v závislosti od jej predpokladanej hodnoty.

37. Podľa § 5 ods. 2 zák. č. 343/2015 Z.z. o verenom obstarávaní, nadlimitná zákazka je zákazka, ktorej
predpokladaná hodnota sa rovná alebo je vyššia ako finančný limit ustanovený všeobecne záväzným
právnym predpisom, ktorý vydá Úrad pre verejné obstarávanie (ďalej len "úrad").



38. Podľa § 81 písm. b) zák. č. 343/2015 Z.z. o verenom obstarávaní, priame rokovacie konanie môže
verejný obstarávateľ použiť len vtedy, ak tovar, stavebné práce alebo služby môže poskytnúť len určitý
hospodársky subjekt, ak
1. predmetom zákazky je vytvorenie alebo nadobudnutie jedinečného umeleckého diela alebo
umeleckého výkonu,
2. z technických dôvodov neexistuje hospodárska súťaž a za predpokladu, že neexistuje ani žiadna
primeraná alternatíva alebo náhrada a chýbajúca hospodárska súťaž nie je výsledkom umelého zúženia
parametrov verejného obstarávania alebo
3. ide o výhradné práva a za predpokladu, že neexistuje žiadna primeraná alternatíva alebo náhrada a
chýbajúca hospodárska súťaž nie je výsledkom umelého zúženia parametrov verejného obstarávania.

39. Podľa § 182 ods. 1 písm. a) zák. č. 343/2015 Z.z. o verenom obstarávaní, úrad uloží verejnému
obstarávateľovi alebo obstarávateľovi pokutu vo výške 5% zmluvnej ceny, ak sa vyhol povinnosti uzavrieť
zmluvu, koncesnú zmluvu alebo rámcovú dohodu podľa tohto zákona, spôsobom alebo postupom
ustanoveným týmto zákonom.

40. Podľa § 182 ods. 5 zák. č. 343/2015 Z.z. o verenom obstarávaní, za zmluvnú cenu sa na účely
výpočtu výšky pokuty považuje cena určená v zmluve, v rámcovej dohode alebo v koncesnej zmluve
za celý predmet zákazky. Ak sa v zmluve, v rámcovej dohode alebo v koncesnej zmluve neurčuje
cena za celý predmet zákazky, zmluvnou cenou sa rozumie predpokladané množstvo určené verejným
obstarávateľom alebo obstarávateľom vynásobené jednotkovými cenami za celú dobu trvania zmluvy,
rámcovej dohody alebo koncesnej zmluvy. Zmluvnou cenou na účely výpočtu výšky pokuty podľa odseku
2 písm. b) sa rozumie cena, o ktorú sa zvyšuje zmluvná cena určená v pôvodnej zmluve, v pôvodnej
rámcovej dohode alebo v pôvodnej koncesnej zmluve. Ak nemožno určiť zmluvnú cenu týmto spôsobom,
zmluvnou cenou sa rozumie predpokladaná hodnota.

41. Podľa § 182 ods. 6 zák. č. 343/2015 Z.z. o verenom obstarávaní, konanie o uložení pokuty možno
začať do jedného roka odo dňa, keď sa úrad dozvedel o porušení zákona, najneskôr do troch rokov odo
dňa, keď k porušeniu došlo. Konanie o uložení pokuty za porušenie zákona, o ktorom sa úrad dozvie v
konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy, možno začať do jedného roka odo
dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia úradu.

42. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), správne orgány
postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu
a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich
povinností.

43. Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), správne orgány sú
povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými
osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne
obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania,
zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc
a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

44. Podľa § 3 ods. 5 vety prvej zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), rozhodnutie
správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci.

45. Podľa § 32 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), správny orgán je
povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre
rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

46. Podľa § 32 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), podkladom pre
rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako
aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a
spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.



47. Podľa § 46 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), rozhodnutie musí byť v súlade
so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo
spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

48. Podľa § 47 ods. 3 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), v odôvodnení
rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami
bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe
ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami
k podkladom rozhodnutia.

VIII. Závery správneho súdu.

49. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo v medziach žalobných dôvodov preskúmať zákonnosť
postupu a rozhodnutí predsedu Úradu pre verejné obstarávanie č. 12896-P/2018 zo dňa 05.11.2018
a prvostupňového správneho orgánu Úradu pre verejné obstarávanie č. 8210-3000/2018 zo dňa
16.08.2018, v zmysle ktorých bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 291.153,49 EUR, podľa § 182 ods.
1 písm. a) ZoVO za to, že sa vyhol povinnosti uzavrieť zmluvu podľa ZoVO postupom ustanoveným týmto
zákonom tým, že nadlimitnú zákazku „Servisná podpora IS AGIS“ zadal postupom priameho rokovacieho
konania podľa § 81 písm. b) bod 2 a 3 ZoVO bez splnenia podmienok na jeho použitie. Súčasťou
súdneho prieskumu bolo i posúdenie, či rozhodnutie č. 23355-6000/2016-ODI zo dňa 06.07.2017, resp.
jeho právoplatnosť mohla mať vplyv na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia.

50. Hmotnoprávnym predpisom pre preverovanie pravidiel a postupov verejného obstarávania je ZoVO,
ktorý upravuje pravidlá a postupy vereného obstarávania a zároveň upravuje kompetencie Úradu, medzi
ktoré patrí výkon dohľadu nad verejným obstarávaním upravený v § 167 ZoVO, v zmysle ktorého pri
výkone dohľadu Úrad
- vydáva oznámenia o súlade alebo nesúlade predložených dokumentov s týmto zákonom podľa § 168,
- vydáva rozhodnutia podľa štvrtej hlavy šiestej časti zákona (z vlastného podnetu, z podnetu
kontrolovaného na výkon kontroly ním zadávanej zákazky alebo koncesie, z podnetu úradu vlády, na
základe námietok vrátane rozhodnutia o odvolaní Radou ÚVO),
- ukladá pokuty za správne delikty podľa § 182,
-vykonáva iné činnosti.

51. Konanie a rozhodnutie, ktoré je predmetom súdneho prieskumu, je o uložení pokuty za správny
delikt podľa § 182 ZoVO pod č. 8210-3000/2018 zo dňa 16.08.2018 v spojení s rozhodnutím č. 12896-
P/2018 zo dňa 05.11.2018. Predmetné správne konanie začalo z vlastného podnetu žalovaného, ktorým
bolo rozhodnutie č. 23355-6000/2016-ODI zo dňa 06.07.2017 o preskúmanie úkonov kontrolovaného
po uzavretí zmluvy. Skutočnosť, že žalovaný v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného po
uzavretí zmluvy, správny delikt nezistil (v konaní „len“ identifikoval porušenie ZoVO), je podľa názoru
súdu irelevantné pre správne konanie o uložení pokuty, nakoľko konanie o preskúmanie úkonov
kontrolovaného po uzavretí zmluvy podľa §169 ZoVO nie je nevyhnutným predpokladom pre konanie
o uložení pokuty za správny delikt v zmysle § 182 ZoVO. Inak povedané, ZoVO neustanovuje, akým
spôsobom sa má Úrad dozvedieť o porušení ZoVO, takže prakticky to môže byť na základe vlastných
zistení Úradu alebo na základe podnetov iných osôb a subjektov. Takže konaniu o uložení pokuty nemusí
predchádzať žiadny formálny proces identifikujúci konkrétne porušenie ZoVO. Na podporu uvedeného
právneho názoru správny súd odkazuje na rozsudky, na ktoré poukázal žalovaný v svojom vyjadrení
k žalobe a to rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 4S 48/2009 zo dňa 14.05.2010 v zmysle
ktorého „To znamená, že uloženie pokuty za správny delikt je len jednou z kompetencií, v rámci ktorých
žalovaný vykonáva dohľad nad dodržiavaním povinností obstarávateľa podľa zákona. Jedná sa o jednu
z foriem dohľadu podľa §137 ods. 2 zákona. Zákon neukladá žalovanému povinnosť ukladať pokuty za
správne delikty len na základe výsledkov kontroly postupu zadávania zákaziek, prípadne nestanovuje
podmienky, akým spôsobom môže správny orgán dospieť k zisteniu, že v postupe zadávania zákaziek
došlo k porušeniu zákona.“
a na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 6S/94/2013 zo dňa 08.08.2014 v zmysle ktorého „Súd
nesúhlasí s názorom žalobcu, že k uloženiu pokuty zo strany správneho orgánu možno pristúpiť až
na základe výsledkov realizovanej kontroly. Z vyššie uvedenej právnej úpravy takáto podmienka pre
uloženie sankcie z dôvodu neplnenia rozhodnutia úradu, nevyplýva. K uloženiu pokuty došlo na základe



vykonaného dohľadu nad dodržiavaním povinnosti verejného obstarávateľa v súlade so zákonnou
úpravou.“

52. V konečnom dôsledku treba konštatovať, že správny orgán v konaní a rozhodnutí o uložení pokuty
pod č. 8210-3000/2018 zo dňa 16.08.2018 vykonal a zabezpečil riadny administratívny procesný postup
v súlade s § 5, § 46 a § 47 SP a v svojom rozhodnutí podrobne analyzoval a vyhodnotil konanie a
postup kontrolovaného s uvedením príslušných zákonných ustanovení a správnu úvahu so záverom, že
postupom účastníka konania došlo k porušeniu § 81 písm. b) bod 2 a 3 ZoVO, keďže účastník konania
nepreukázal splnenie podmienky pre použitie priameho rokovacieho konania týkajúcej sa neexistencie
hospodárskej súťaže, čo by nebolo výsledkom umelého zúženia parametrov verejného obstarávania,
keďže neexistencia hospodárskej súťaže bola spôsobená samotným účastníkom konania ako výsledok
umelého zúženia parametrov verejného obstarávania na vytvorenie pôvodného informačného systému
pre účastníka. Až na základe takéhoto záveru prvostupňový správny orgán konštatoval, že konanie
žalobcu naplnilo znaky skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 182 ods. 1 písm. a) ZoVO, za
ktorý uložil žalobcovi pokutu vo výške 5% zmluvnej ceny. Pri určení sankcie správny orgán vychádzal zo
zmluvnej ceny podľa Servisnej zmluvy č. 38/2016/110 ktorá bola vo výške 5.823.069,84 EUR s DPH, z
ktorej 5% je výška uloženej sankcie 291.153,49 EUR. V odôvodnení svojho rozhodnutia správny orgán
sa zaoberal aj otázkou objektívnej zodpovednosti, ktorej podstata pri naplnení zákonom stanovenej
skutkovej podstaty správneho deliktu spočíva v tom, že správny orgán neskúma subjektívnu stránku
porušenia zákona ale len rozpor právneho stavu so stavom skutkovým. Tiež uviedol, že v duchu ZoVO
sa účastník konania nemôže exkulpovať z deliktuálnej zodpovednosti.
Z uvedeného prvostupňového rozhodnutia v spojení s druhostupňovým rozhodnutím žalovaného,
ktorý sa okrem iného zaoberal aj námietkami podanými v rozklade, možno bezpochyby konštatovať,
že žalovaný správny orgán v svojom rozhodnutí o uložení pokuty nevychádzal z rozhodnutia č.
23355-6000/2016-ODI zo dňa 06.07.2017 o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy, v
tom zmysle, že by z tohto rozhodnutia exsplicitne vychádzal s tým, že by bolo základom pre rozhodnutie
o uložení pokuty, bez ďalšieho tak, že by len naňho odkázal, ale naopak, správny orgán v svojom
rozhodnutí o uložení pokuty, na základe administratívneho správneho konania sa zaoberal skutkovou
podstatou správneho deliktu a uložením pokuty tak, ako je uvedené na začiatku tohto odseku.
Ako vyplýva z administratívneho spisu, rozhodnutie č. 23355-6000/2016-ODI zo dňa 06.07.2017
o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy, bolo len podnetom pre konanie o
uložení pokuty. Preto námietku žalobcu uvedenú v odseku 6. tohto rozhodnutia, že nemožno dve
rozličné konania ukončiť totožným rozhodnutím, súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Na tomto mieste súd
upriamuje pozornosť na skutočnosť, že žalobca nedôsledne označil konania o preskúmanie úkonov
kontrolovaného po uzavretí zmluvy, na čo poukázal žalovaný, a túto skutočnosť rozobral v odsekoch
11. až 14. tohto rozhodnutia, a pravdepodobne táto skutočnosť mala za následok nedostatok žalobného
esplitu.

53. Napriek uvedenému esenciálnemu dôvodu, pre ktorý súd žalobu zamietol, je potrebné zaujať
stanovisko aj k námietke, že rozhodnutie žalovaného č. 2335-6000/2016-ODI zo dňa 06.07.2017
o preskúmanie úkonov kontrolovaného (poznámka súdu: nedostatočne označené nakoľko žalovaný
vydal dňa 06.07.2017 dve rozhodnutia pod č. 23355-6000/2016-ODI a pod č. 23356-6000/2016-ODI,
pričom rozhodnutie pod č. 2335-6000/2016-ODI dňa 06.07.2017 žalovaný nevydal), nebolo žalobcovi
doručené a žalobcovi tak bola odňatá zákonná možnosť podať odvolanie, rozhodnutie sa nemohlo stať
právoplatným, a tým nemohlo byt' podkladom pre začatie správneho konania o uložení pokuty.
V prvom rade súd konštatuje, že predmetná námietka nemá vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí
z dôvodov vyššie uvedených s pointou, že rozhodnutie č. 23355-6000/2016-ODI zo dňa 06.07.2017,
nemá fundamentálny základ pre vydanie rozhodnutia č. 12896-P/2018 zo dňa 05.11.2018, ktoré je
predmetom tohto súdneho prieskumu.

54. Správny súd, nad rámec potreby pre súdny prieskum napadnutého rozhodnutia č. 12896-P/2018 zo
dňa 05.11.2018, vyslovuje svoj právny názor k elektronickému doručovaniu. Doručovanie rozhodnutia si
vyžaduje prísny formalizmus a keďže žalobca nedostatočne označil rozhodnutie (na tento nedostatok,
napriek upozorneniu žalovaným, žalobca nereagoval), ktoré mu údajne nebolo doručené, nemožno
túto námietku korektne vyhodnotiť. Napriek tomu súd vychádzal z obsahu administratívneho spisu, v
ktorom je zachytené elektronické doručovanie rozhodnutia č. 23355-6000/2016-ODI zo dňa 06.07.2017
o preskúmanie úkonov kontrolovaného, ktoré by sa pravdepodobne mohlo dotýkať rozhodnutia, ktoré
nedostatočne označil žalobca.



Z administratívneho spisu je nepochybné, že rozhodnutie č. 23355-6000/2016-ODI zo dňa 06.07.2017
bolo žalobcovi doručené elektronicky, pri splnení všetkých zákonných náležitostí ustanovených v zákone
č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci (ďalej len „zákon o e-
Governmente“) v spojení so zákonom č. 214/2014 Z.z. o správe, prevádzke a používaní informačného
systému Centrálny elektronický priečinok, s potvrdením elektronického systému o elektronickom
doručení rozhodnutia žalovaným dňa 07.07.2017 a o elektronickom prevzatí rozhodnutia žalobcom
dňa 07.07.2017 elektronickou pečaťou v čase o 10:39:29 hod. a správa bola žalobcom prečítaná dňa
07.07.2017 v čase o 11:09:31hod.. Z uvedeného je potom nepochybné a podstatné, že predmetné
rozhodnutie sa dostalo do dispozičnej sféry žalobcu, keďže aktivovaná elektronická schránka žalobcu
je miestom doručovania elektronického podania, elektronického úradného dokumentu a elektronickej
doručenky. Písomnosť sa považuje za doručenú v okamihu, keď sa dostala do sféry dispozície jej
adresáta (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 32 Odo 442/2003 zo dňa 15.01.2004). Do sféry
dispozície adresáta sa písomnosť dostane vtedy, ak má adresát objektívnu možnosť oboznámiť sa s
obsahom zásielky, a to bez ohľadu na to, či tak i skutočne urobil (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn.
26 Cdo 2988/2011 zo dňa 13.11.2012). Za sféru dispozície adresáta sa preto považujú všetky zariadenia,
ktoré sú zriadené zo strany adresáta na prijímanie písomností, ako napríklad poštové schránky, P.O.
Box schránky, e-mailové schránky (Š., O.., W., V.. a kol.: Občiansky zákonník I. §1 - 450. Komentár.
Praha: C.H. Beck, 2015, s. 358).
V zmysle § 27 a § 28 zákona o e-Governmente platí, že orgán verejnej moci je povinný doručiť
rozhodnutie, žiadosť, vyjadrenie, stanovisko alebo iný dokument elektronicky do elektronickej schránky
adresáta, ak je aktivovaná. Inak povedané, elektronický dokument sa doručuje výlučne do elektronickej
schránky, ktorá je aktivovaná. Elektronické správy adresované orgánu verejnej moci sa považujú za
doručené vždy momentom uloženia správy do elektronickej schránky. Správy, ktoré vyžadujú potvrdenie
doručenia sa považujú za doručené časovým údajom uvedeným na doručenke, prípadne uplynutím
15-dňovej úložnej lehoty. V prípade nezrovnalostí pri elektronickom doručovaní, zákonodarca zaviedol
konanie o neúčinnosti elektronického doručenia, ktoré sa začína na návrh adresáta v prípade, ak
preukáže, že správu neprevzal z objektívnych dôvodov. Ak príslušný orgán rozhodne o neúčinnosti
doručenia, správa, vrátane jej príloh sa považuje za doručenú dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia. V
zmysle uvedeného, žalobca vo vzťahu k tejto námietke nepostupoval v súlade so zákonom, preto súd
námietku vyhodnotil ako nedôvodnú.

55. V rámci odôvodnenia súd sa nezaoberal všetkými námietkami s odkazom na princíp, že súd nemusí
dávať odpoveď na všetky otázky nastolené žalobcom, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.

56. Správny súd po preskúmaní spisového materiálu a administratívneho spisu nezistil žiadne
skutočnosti, ktoré by v zmysle podaných námietok odôvodňovali zmenu alebo zrušenie napadnutých
rozhodnutí. Z uvedených dôvodov Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia
ako aj postup žalovaného boli v súlade so zákonom a žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.

IX. Trovy konania.

57. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168 v spojení s § 175 ods.1 SSP tak, keďže úspešnému
žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si neuplatnil (ide o orgán štátnej
správy), súd žalovanému právo náhradu trov konania nepriznal.

58. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona
č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote
30 dní od doručenia rozhodnutia. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP).

Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.



Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti
neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo
ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa
podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 1018201575)

  1. 21. 2. 2019Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6S/188/2018 z 21. 2. 2019
  2. 27. 5. 2020Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6S/188/2018 z 27. 5. 2020 (toto rozhodnutie)