Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/165/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018201616 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Mališová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1018201616.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Mališovej a členiek senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Marty Barkovej v právnej veci žalobcu: Pôdohospodárska platobná agentúra, Dobrovičova 12, Bratislava, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, Ružová dolina 10, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 12979- P/2018 zo dňa 07.11.2018, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1.Z administratívneho spisu súd zistil, že vnútorným listom Úradu pre verejné obstarávanie, odbor dohľadu, pod č. 23356-6000/2016-ODI zo dňa 25.07.2017, bol postúpený spisový materiál konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného, odboru legislatívno-právnemu, za účelom správneho konania. Obsahom spisu bol materiál z konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného Pôdohospodárska platobná agentúra, ktoré vykonal správny orgán na základe vlastného podnetu, výsledkom ktorého bolo zistenie, že žalobca zadal nadlimitnú zákazku „Servisná podpora IS IACS“ postupom priameho rokovacieho konania, uverejnenom v Úradnom vestníku Európskej únie zo dňa 10.11.2016 pod zn. 2016/ S 217-395278 a vo Vestníku verejného obstarávania č. 238/2016 zo dňa 07.12.2016 pod zn. 16473- DES. Odbor dohľadu uviedol, že kontrolovaný porušil § 81 ods. 1 písm. b) bod 2 zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako zákon o verejnom obstarávaní) z dôvodu nepreukázania splnenia podmienok na oprávnené použitie postupu priameho rokovacieho konania, čím postupoval v rozpore s § 10 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, pričom toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania. Tieto závery boli uvedené v rozhodnutí odboru dohľadu pod č. 23356-6000/2016-ODI zo dňa 06.07.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21.07.2017. 2. V zmysle § 18 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej správny poriadok) prvostupňový správny orgán oznámil žalobcovi začatie správneho konania listom č. 8466-3000/2018 zo dňa 20.06.2018. 3. Správny orgán vyzval žalobcu listom č. 8466-3000/2018 zo dňa 28.06.2018, aby sa k podkladom rozhodnutia písomne vyjadril v lehote 5 pracovných dní odo dňa doručenia listu. Žalobcovi bolo podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku umožnené oboznámiť sa s podkladom pre rozhodnutie, vyjadriť sa k podkladu i spôsobu jeho zistenia a navrhnúť jeho prípadné doplnenie. Žalobca sa k podkladom pre rozhodnutie písomne nevyjadril. Zároveň žalovaný vyššie uvedeným listom informoval žalobcu, že dňa 11.07.2018 sa u žalovaného uskutoční oboznámenie žalobcu s podkladmi pre rozhodnutie ako aj spôsobom ich zistenia pred vydaním rozhodnutia. Na základe žiadosti žalobcu o zmenu termínu oboznámenia sa s podkladom pre rozhodnutie sa dňa 31.07.2018 žalobca dostavil k žalovanému za účelom oboznámenia sa s podkladom pre rozhodnutie. Žalobca k predloženým podkladom nemal žiadne námietky a uviedol, že tieto podklady sú mu známe. Ako podklad pre vydanie rozhodnutia predstavovali : - rozhodnutie v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí Zmluvy č. 23356-6000/2016- ODI zo dňa 06.07.2017 - list žalobcu č. 101/1409/2017 zo dňa 05.06.2017 „Servisná podpora IS IACS-vyjadrenie ku skutočnostiam zisteným v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzatvorení zmluvy“ - list č. 23356-6000/2016-ODI-V zo dňa 27.04.2017, výzva na vyjadrenie sa ku skutočnostiam zisteným v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného pred uzavretím zmluvy. 4. Rozhodnutím č. 8466-3000/2018 zo dňa 17.08.2018 Úrad pre verejné obstarávanie (ďalej aj „správny orgán“) ako orgán príslušný podľa § 140, § 147 písm. b), c), j), § 167 ods. 2 písm. c), § 182, § 185 ods. 1 a § 187 ods. 4 zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní žalobcovi uložil pokutu podľa § 182 ods. 1 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní v celkovej výške 556.895,32 eura za to, že sa vyhol povinnosti uzavrieť zmluvu podľa zákona o verejnom obstarávaní postupom ustanoveným týmto zákonom a to tým, že nadlimitnú zákazku „Servisná podpora IC IACS“ zadal postupom priameho rokovacieho konania podľa § 81 písm. b) (bod 2 zákona o verejnom obstarávaní) bez splnenia podmienok na jeho použitie, ktorého výsledkom je uzavretie Servisnej zmluvy č. 39/2016/110 zo dňa 27.12.2016. Oznámenie o dobrovoľnej transparentnosti ex ante bolo zverejnené dňa 07.12.2016 vo Vestníku verejného obstarávania č. 238/2016 pod značkou 16476-DES. 5. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový správny orgán uviedol, že z § 81 písm. b) bod 2 zákona o verejnom obstarávaní vyplýva, že aplikácia priameho rokovacieho konania podľa tohto ustanovenia je možná iba v prípade, keď sú naplnené všetky v ňom uvedené podmienky kumulatívne, a teda služby môže poskytnúť len určitý hospodársky subjekt, ak ide o technické dôvody, pre ktoré neexistuje hospodárska súťaž, neexistuje žiadna primeraná alternatíva, alebo náhrada k službám tohto subjektu a zároveň neexistencia hospodárskej súťaže nie je výsledkom umelého zúženia parametrov verejného obstarávania. Existenciu všetkých týchto podmienok je verejný obstarávateľ povinný náležite preukázať objektívnymi skutočnosťami. 6. Konštatoval, že žalobca nepreukázal splnenie všetkých podmienok pre uplatnenie priameho rokovacieho konania podľa § 81 písm. b) bod 2 zákona o verejnom obstarávaní, pričom tieto podmienky, ako uviedol, musia byť splnené všetky kumulatívne. Správny orgán preskúmaním skutkového stavu mal za preukázané, že žalobca postupoval pri zadávaní zákazky „Servisná podpora IS IACS“ priamym rokovacím konaním bez splnenia podmienok pre jeho použitie, čím žalobca naplnil znaky skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 182 ods. 1 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní, za ktorý správy orgán uloží pokutu vo výške 5% zmluvnej ceny. Pri určovaní výšky sankcie postupoval na základe § 182 ods. 1 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní tak, že základ pre výpočet výšky sankcie predstavuje čiastka 11.137.906,48 eura s DPH, ktorá je zmluvnou cenou podľa Servisnej zmluvy č. 39/2016/110, pričom 5 % z tejto sumy predstavuje uloženú pokutu vo výške 556.895,32 eura. Proti prvostupňovému rozhodnutiu žalovaného podal žalobca v zákonnej lehote rozklad. 7. Rozhodnutím č. 12979-P/2018 dňa 07.11.2018 žalovaný ako druhostupňový správny orgán rozhodol tak, že rozklad žalobcu podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku zamietol a rozhodnutie úradu č. 8466-3000/2018 zo dňa 17.08.2018 o uložení pokuty vo výške 556.895,32 eura potvrdil. 8. Žalovaný odôvodnil žalobou napadnuté rozhodnutie tým, že z predloženej dokumentácie nevyplýva, že by žalobca oslovil aj iné subjekty na relevantnom trhu za účelom zistenia, či sú, alebo nie sú schopné poskytnúť mu primeranú alternatívu alebo náhradu v požadovanej službe, a preto bolo možné konštatovať, že žalobca nepreukázal splnenie podmienky neexistencie žiadnej primeranej alternatívy alebo náhrady. Podľa názoru žalovaného správneho orgánu mal žalobca osloviť aj iných potenciálnych poskytovateľov, ktorí by mu predložili určitú cenovú ponuku, z ktorej by žalobca zistil, aké by boli reálne náklady iných poskytovateľov na požadovanú službu, resp. v akom časovom horizonte by mu vedeli požadovanú službu zabezpečiť. Žalovaný konštatoval, že žalobca za účelom preskúmania a zistenia neexistencie primeranej alternatívy alebo náhrady k požadovanej službe nevyvinul dostatočné úsilie, keďže nepredložil žiadne relevantné dôkazné prostriedky, ktoré by uvedenú skutočnosť preukazovali. 9. K tvrdeniu žalobcu uvedenom v rozklade, že mu nebolo doručené rozhodnutie č. 2335-6000/2016- ODI zo dňa 06.07.2017 uviedol, že prvostupňový správny orgán požiadal Ústredný portál verejnej správy o preverenie doručenia rozhodnutia č. 23356-6000/2016-ODI zo dňa 06.07.2017. ÚPVS potvrdil, že rozhodnutie bolo uložené do schránky žalobcu dňa 11.07.2017 o 11:18:20 hod. a správa bola prečítaná dňa 11.07.2017 o 12:02:08 hod. 10. Žalovaný ďalej konštatoval, že argumentácia žalobcu ohľadne ukončenia dvoch rozdielnych konaní totožným rozhodnutím je založená na nesprávnom číselnom označení rozhodnutí úradu. Žalobca uvádza, že úrad rozhodol rozhodnutím č. 2335-6000/2016-ODI zo dňa 06.07.2017 v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného žalobcu po uzavretí zmluvy priamym rokovacím konaním na predmet zákazky „Servisná podpora IS AGIS“ a tiež na predmet zákazky „Servisná podpora IS IACS“. Uvedené tvrdenie podľa žalovaného nie je pravdivé. 11. V konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy na predmet zákazky „Servisná podpora IS IACS“ rozhodol úrad rozhodnutím č. 23356-6000/2016 -ODI zo dňa 06.07.2017, pričom na toto rozhodnutie sa odvoláva prvostupňový správny orgán v rozhodnutí č. 8466-3000/2018 o uložení pokuty. V konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy na predmet zákazky „Servisná podpora IS AGIS“ rozhodol úrad rozhodnutím č. 23355-6000/2016-ODI zo dňa 06.07.2017, pričom na toto rozhodnutie sa odvoláva prvostupňový správny orgán v rozhodnutí č. 8210-3000/2018 o uložení pokuty. 12. Zdôraznil, že ak má verejný obstarávateľ v úmysle uzatvoriť zmluvu uplatnením postupu priameho rokovacieho konania podľa § 81 písm. b) zákona o verejnom obstarávaní, je povinnosťou verejného obstarávateľa nespochybniteľným spôsobom preukázať a náležite zdokumentovať opodstatnenosť použitia tohto postupu pri zadávaní zákazky. Dôkazné bremeno odôvodnenia verejného obstarávania postupom priameho rokovacieho konania je na verejnom obstarávateľovi (žalobcovi). Žalovaný poukázal na konštantnú judikatúru Súdneho dvora EÚ (napr. rozsudky vo veci C-57/94,C-385/02,C-20/01, C-394/02) s tým, že je potrebné interpretovať ustanovenie upravujúce podmienky pre použitie priameho rokovacieho reštriktívne, tzn. zužujúco. 13. Žalovaný ako druhostupňový správny orgán mal za to, že prvostupňový správny orgán v napadnutom rozhodnutí posúdil všetky relevantné dôkazy a to jednotlivo a následne vo vzájomnej súvislosti a na základe skutkových zistení bolo zrejmé, že žalobca v rámci postupu zadávania zákazky naplnil znaky skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 182 ods. 1 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní, za ktorý správny orgán uložil pokutu vo výške 5% zmluvnej ceny. Žalovaný záverom podotkol, že administratívno-právna zodpovednosť za správny delikt je v zákone o verejnom obstarávaní konštruovaná na objektívnom princípe, t.j. na uloženie sankcie postačuje porušenie ustanovenia zákona o verejnom obstarávaní bez ohľadu na zavinenie. II. Žaloba 14. Žalobou doručenou krajskému súdu dňa 15.11.2018 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia a jemu predchádzajúcemu postupu č. 12979-P/2018 zo dňa 07.11.2018 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím žalovaného č. 8466-3000/2018 zo dňa 17.08.2018. 15. V žalobe uviedol, že dňa 21.08.2018 bolo žalobcovi doručené rozhodnutie žalovaného č. 8466-3000/2018 zo dňa 17.08.2018 o uložení pokuty vo výške 556.895,32 eura. V uvedenom rozhodnutí žalovaný uvádza, že správne konanie o uložení pokuty začal z úradnej povinnosti na základe rozhodnutia č. 2335-6000/2016-ODI zo dňa 06.07.2017 v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy č. 39/2016/110 podľa § 175 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní. Žalobca tvrdil, že rozhodnutie č. 2335-6000/2016-ODI zo dňa 06.07.2017 mu nebolo žiadnym zákonným spôsobom doručené. S poukazom na ust. § 177 a § 175 v spojení s § 178 zákona o verejnom obstarávaní konštatoval, že žalobcovi bola odňatá zákonná možnosť podať odvolanie a zároveň sa rozhodnutie nemohlo stať právoplatným, teda aj podkladom pre začatie správneho konania o uložení pokuty. 16. Ďalej uviedol, že žalovaný sa v rozhodnutí o uložení pokuty odvoláva na svoje rozhodnutie č. 2335-6000/2016-ODI v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy začatom z vlastného podnetu úradu v priamom rokovacom konaní na predmet zákazky „Servisná podpora IS IACS“ a rovnako aj v rozhodnutí č. spisu 8466-3000/2018 o uložení pokuty sa odvoláva na rozhodnutie č. 2335-6000/2016-ODI v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy začatom z vlastného podnetu úradu v priamom rokovacom konaní na predmet zákazky „Servisná podpora IS IGIS“. V súvislosti s uvedeným zastával názor, že zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní ani zákon č. 71/1967 Z. z. o správnom konaní neumožňuje dve rozličné konania ukončiť totožným rozhodnutím. Proti prvostupňovému rozhodnutiu žalovaného o uložení pokuty podal žalobca rozklad, v ktorom vyššie uvedené skutočnosti okrem iného namietal. 17. Žalobca nesúhlasil s odôvodnením rozhodnutia žalovaného č. 12979-P/2018, v ktorom uvádza, že ústredný portál verejnej správy potvrdil prvostupňovému správnemu orgánu, že rozhodnutie bolo uložené do schránky účastníka konania dňa 11.07.2017 o 11:18:20 hod. a správa bola prečítaná dňa 11.07.2017 o 12:02:08 hod. 18. Vo vzťahu k tomuto tvrdeniu žalovaného žalobca namietal, že žalovaný neuvádza, do akej schránky žalobcu rozhodnutie doručil a ani svoje tvrdenie nepodložil preukázaním elektronickej doručenky. Na túto skutočnosť, že rozhodnutie nebolo žalobcovi doručené, upozornil zamestnanec žalobcu zamestnanca žalovaného, ktorý informoval, že má potvrdenie o doručení do elektronickej schránky „PPA - agenda CEP“, na čo žalobca jasne napísal, že táto schránka nie je na tieto účely určená, nikde sa žalobcovi nezobrazuje a že jediná schránka na tieto účely určená je schránka žalobcu na ÚPVS (Ústredný portál verejnej správy). Keďže žalobcovi uvedené rozhodnutie nebolo do elektronickej schránky určenej na doručovanie č. E 0005698812 doručené, požiadal o vyjadrenie Národnú agentúru pre sieťové a elektronické služby (ďalej len „NASES“). Z vyjadrení NASES vyplýva, že žalobcovi bola dňa 14.11.2014 zriadená elektronická schránka č. E 0005759887 (ceppa). V nadväznosti na to uviedol, že ide o agendovú elektronickú schránku zriadenú z titulu ďalšieho právneho postavenia žalobcu a nie o hlavnú elektronickú schránku určenú na elektronické doručovanie rozhodnutí a iných podaní v zmysle č. 305/2013 Z.z. v elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Pri kontrole tejto agendovej schránky žalobca zistil, že neobsahujú žiadne správy. Z vyjadrenia Ústredného portálu verejnej správy, ktorý zabezpečuje centrálny a jednotný prístup k informačným zdrojom zistil, že boli správy z priečinku ceppa vymazané technickým užívateľom. 19. Žalobca vzhľadom na tieto skutočnosti konštatoval, že do jeho hlavnej elektronickej schránky určenej na doručovanie, predmetné rozhodnutie žalovaného doručené nebolo. Ak ho aj žalovaný doručoval do nesprávnej, teda agendovej schránky žalobcu, bol na uvedené pochybenie upozornený, ako samotným žalobcom, tak aj prevádzkovateľom agendovej schránky a zároveň ním bol vyzvaný na opakované doručenie na správnu elektronickú adresu žalobcu. Tvrdil, že žalovaný však ani po tejto výzve predmetné rozhodnutie žalobcovi nedoručil, rozhodnutie tak nemohlo žiadnym spôsobom nadobudnúť právoplatnosť. Uvedeným nekonaním žalovaný zároveň odňal žalobcovi zákonné právo podať voči rozhodnutiu č. 2335-6000/2016-ODI v konaní o preskúmanie zákonov kontrolovaného po uzavretí Zmluvy riadny opravný prostriedok. 20. Ďalší postup žalovaného, kedy na základe neprávoplatného rozhodnutia začal správne konanie o uložení sankcie žalobcovi, je podľa žalobcu rovnako nezákonný. Žalobca taktiež namietal, že žalovaný sa nevysporiadal s námietkou žalobcu, že ukončil dve rozdielne konania totožným rozhodnutím. 21. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobca navrhol žalobou napadnuté rozhodnutie ako nezákonné z dôvodu, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej (§ 191 ods. 1 písm. g/ SSP) v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zrušiť. III. Vyjadrenie žalovaného k žalobe 22. V písomnom vyjadrení k žalobe doručenom krajskému súdu dňa 08.02.2019 žalovaný s tvrdeniami žalobcu uvedenými v správnej žalobe v celom rozsahu nesúhlasil. 23. Žalovaný v úvode vyjadrenia spresnil označenie relevantných rozhodnutí z dôvodu zotrvávania žalobcu na ich nesprávnom označení napriek tomu, že ho žalovaný v rozhodnutí na jeho omyl upozornil a vec upresnil. Uviedol, že žalobca zadal nadlimitnú zákazku „Servisná podpora IS IACS“ postupom priameho rokovacieho konania, pričom žalovaný skúmal tento postup žalobcu v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy č. 23356-6000/2016-ODI. Žalovaný následne začal voči žalobcovi správne konanie č. 8466-3000/2018. 24. Ďalej uviedol, že žalobca zadal nadlimitnú zákazku „Servisná podpora IS AGIS“ postupom priameho rokovacieho konania, pričom žalovaný skúmal tento postup žalobcu v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy č. 23355-6000/2016-ODI. Žalovaný následne začal voči žalobcovi správne konanie č. 8210-3000/2018. V súvislosti s tým žalovaný uviedol, že žalobca v správnej žalobe poukazuje na to, že žalovaný sa v rozhodnutí o uložení pokuty odvoláva na svoje rozhodnutie č. 2335-6000/2016-ODI v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy začatom z vlastného podnetu úradu v priamom rokovacom konaní na predmet zákazky „Servisná podpora IS IACS“ a rovnako aj v rozhodnutí č. 8210-3000/2018 o uložení pokuty sa odvoláva na rozhodnutie č. 2335-6000/2016-ODI v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy začatom z vlastného podnetu úradu v priamom rokovacom konaní na predmet zákazky „Servisná podpora IS AGIS“. Žalovaný sa domnieva, že v žalobou napadnutom rozhodnutí, v ktorom rozvinul svoju správnu úvahu, je zrejmé, že predmetné konania sú označené rozdielnymi číslami, avšak žalobca toto upresnenie naďalej ignoruje. 25. Žalovaný bol toho názoru, že v rozhodnutí jasne poukazuje na skutočnosť, že prvé číslo v konaní pozostáva z piatich číslic a tou poslednou číslicou sa tieto konania odlišujú, t.j. 23355 a 23356. Mal za to, že jeho odôvodnenie je dostatočne jasné a nie je mu zrejmé, akú ďalšiu argumentáciu mal v odôvodnení rozhodnutia uviesť, aby žalobca pochopil, že prvé číslo pozostáva z piatich čísiel a nie zo štyroch. Žalobca však naďalej aj v správnej žalobe opomína uviesť poslednú číslicu týchto rozhodnutí, aby bolo zrejmé, ktorej veci sa predmetné rozhodnutie týka. Žalovaný pre úplnosť poukázal na skutočnosť, že v správnom konaní č. 8466-3000/2018 sa uvádza ako podnet na začatie správneho konania rozhodnutie č. 23356-6000/2016-ODI zo dňa 06.07.2017, ktoré sa týkalo priameho rokovacieho konania na predmet zákazky „Servisná podpora IS IACS“. 26. Konštatoval, že z argumentácie žalobcu vyplýva, že žalobcov podstatný argument, pre ktorý napáda zákonnosť rozhodnutia je skutočnosť, že mu nebolo doručené rozhodnutie v inom konaní. Žalovaný mal za to, že rozhodnutie č. 23356-6000/2016 bolo žalobcovi doručené a vyjadril názor, že pre posúdenie zákonnosti rozhodnutia je úplne irelevantná skutočnosť, či iné rozhodnutie, ktoré bolo výsledkom iného konania, bolo žalobcovi doručené. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na § 167 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní a uviedol, že správne konanie voči žalobcovi začal ako správny orgán na základe podnetu a to rozhodnutia v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy č. 23356-6000/2016-ODI. Uviedol, že dostáva množstvo podnetov týkajúcich sa porušenia zákona o verejnom obstarávaní a to od občanov, osôb vykonávajúcich verejnú funkciu štátnych orgánov, prípadne aj od iných organizačných útvarov žalovaného. Na základe týchto informácií uvedených v podnete, potom žalovaný vyhodnocuje, či tieto skutočnosti nasvedčujú tomu, že bol porušený zákon o verejnom obstarávaní a je dôvod na začatie správneho konania. Žalovaný sa domnieva, že podnet na začatie správneho konania nemusí byť ani doručený účastníkovi konania. Z uvedeného dôvodu ani nemôže mať vplyv na správne konanie o uložení pokuty skutočnosť, či takéto rozhodnutie bolo účastníkovi konania doručené. Ďalej tvrdil, že rozhodnutie v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy je po obsahovej stránke totožné s protokolom a predstavuje len výsledný materiál z vykonanej kontroly a nemožno ho považovať za rozhodovací proces, a preto je možné dospieť k záveru, že ani takéto rozhodnutie by nemalo podliehať súdnemu prieskumu, nakoľko sa nedotýka práv kontrolovaného. Vo vzťahu k tomu poukázal na ustálenú judikatúru v tejto otázke napr. uznesenie NS SR sp. zn. 1Sžfk/9/2017 zo dňa 22.08.2017 s tým, že v prípade protokolu je celkom jednoznačné, že náležitosti spôsobilého predmetu preskúmania nespĺňa, kontrolu zadávania zákazky po uzavretí zmluvy nemožno považovať za rozhodovací proces vo verejnej správe a výsledné materiály z vykonanej kontroly za rozhodnutia vydané v takomto konaní, keďže kontrolou sa len zisťuje súlad postupu kontrolovaného s ustanoveniami zákona o verejnom obstarávaní. Žalovaný vzhľadom na vyššie uvedené zastával názor, že aj z uvedeného dôvodu nedoručenie rozhodnutia č. 23356-6000/2016-ODI nemôže mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia napadnutého žalobou. 27. Argumentoval, že pre žalovaného v správnom konaní o uložení pokuty je podstatná dokumentácia žalobcu z predmetného verejného obstarávania, ktorá preukazuje spáchanie správneho deliktu žalobcom, preto je podľa názoru žalovaného bezpredmetné, či bolo rozhodnutie č. 23356-6000/2016-ODI žalobcovi doručené, resp. či vôbec takéto rozhodnutie existuje, nakoľko žalovaný v správnom konaní za účelom preukázania správneho deliktu posudzuje výhradne dokumentáciu z verejného obstarávania. Žalovaný bol presvedčený, že žalobcom tvrdené nedoručenie rozhodnutia 23356-6000/2016-ODI nemôže mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia a zároveň poukázal na účelovosť tejto argumentácie žalobcu. 28. Žalobcovi ako účastníkovi konania bolo zaslané oznámenie o začatí správneho konania a bol vyzvaný, aby sa vyjadril k podkladom pre rozhodnutie písomne, pričom žalobca toto svoje právo nevyužil a k podkladom pre rozhodnutie sa písomne nevyjadril. Následne bolo žalobcovi umožnené oboznámiť sa s podkladom pre rozhodnutie, vyjadriť sa k podkladu i k spôsobu jeho zistenia a navrhnúť jeho prípadné doplnenie. Žalobca sa prostredníctvom svojich poverených zástupcov zúčastnil oboznámenia sa s podkladom, ktoré sa uskutočnilo dňa 31.07.2018, na ktorom žalobca uviedol, že všetky podklady k správnemu konaniu sú mu známe. V zázname spísanom na oboznámenie sa s podkladom poverení zástupcovia žalobcu svojím podpisom potvrdili, že všetky podklady sú im známe, t.j. aj rozhodnutie č. 23356-6000/2016-ODI. Žalovaný zdôraznil, že žalobca mohol na oboznámení sa s pokladom požiadať o nahliadnutie do spisu, resp. urobiť si kópie dokumentov, ktoré tvoria obsah spisu. Žalobca toto právo nevyužil, nakoľko mu všetky podklady boli známe. Žalovaný ďalej zdôraznil, že žalobca v správnom konaní na prvom stupni ani neargumentoval, že by mu rozhodnutie č. 23356-6000/2016-ODI nebolo doručené. Túto argumentáciu žalobca prvýkrát použil až v rozklade. Žalovaný považuje toto tvrdenie žalobcu za účelové, nakoľko žalobca si je vedomý toho, že nesplnil podmienky pre použitie priameho rokovacieho konania a z uvedeného dôvodu nemá žiadnu inú argumentáciu. 29. Žalovaný sa nemohol stotožniť s argumentáciou žalobcu, že mu v konaní č. 23356-6000/2016- ODI bola odňatá zákonná možnosť podať odvolanie, pre ktorý dôvod žalobca považuje rozhodnutie za nezákonné. V súvislosti s touto námietkou žalovaný uviedol, že ide o iné konanie, ktoré viedol iný organizačný útvar žalovaného a v správnom konaní za správny delikt, ktoré je predmetom tejto žaloby, neboli žiadne práva žalobcu ako účastníka porušené, žalobca porušenie jeho práv v tomto správnom konaní ani nenamieta. 30. Pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností žalovaný zastával názor, že rozhodnutie č. 23356-6000/2016-ODI bolo žalobcovi doručené. Uviedol, že žalovaný disponuje potvrdeniami o doručení tohto rozhodnutia do elektronickej schránky „PPA-agenda CEP“. Na základe podaného rozkladu žalobcom overoval doručenie tohto rozhodnutia žalovaný prostredníctvom UPVS, pričom tento mu potvrdil, že rozhodnutie bolo uložené do schránky účastníka konania dňa 11.07.2017 o 11:18:20 hod. a správa bola prečítaná dňa 11.07.2017 o 12:02:08 hod. K argumentu žalobcu, že rozhodnutie č. 23356-6000/2016-ODI nemalo byť doručené do elektronickej schránky „PPA-agenda CEP“ uviedol, že tak, ako žalobca v žalobe uvádza, že elektronická schránka „PPA-agenda CEP“ bola žalobcovi zriadená na základe zákona, z uvedeného dôvodu má do tejto elektronickej schránky prístup a je povinný kontrolovať si doručenú poštu v tejto elektronickej schránke. Podľa názoru žalovaného neobstojí argumentácia žalobcu, že prístup do tejto elektronickej schránky má iná osoba, ktorá navyše doručenú poštu vymazáva. Žalovaný bol toho názoru, že zabezpečenie prístupu do elektronickej schránky a spravovanie doručenej pošty je na žalobcovi. 31. Ďalej poukázal na to, že z predložených dôkazov, t.j. z e-mailovej komunikácie vyplýva, že elektronická schránka je funkčná a správy sú do nej doručované. Žalovaný tiež zdôraznil skutočnosť, že z potvrdenia UPVS vyplýva, že rozhodnutie č. 23356-6000/2016-ODI bolo do elektronickej schránky nielen doručené, ale v ten istý deň aj niekto túto správu otvoril a prečítal. Bol preto presvedčený, že rozhodnutie č. 23356-6000/2016-ODI bolo v dispozičnej sfére žalobcu a mal možnosť sa s týmto rozhodnutím oboznámiť. 32. Žalovaný na základe vyššie uvedených skutkových a právnych tvrdení žiadal žalobu ako neopodstatnenú zamietnuť. IV. Replika žalobcu 33. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zo dňa 21.02.2019 zotrval na svojej skutkovej a právnej argumentácii uvedenej v žalobe. 34.S argumentáciou žalovaného, že rozhodnutie v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy bolo žalobcovi doručené, nesúhlasil. Žalobca s poukazom na ust. § 3 ods. 5 a ust. § 32 ods. 1 správneho poriadku vyjadril názor, že žalovaný je povinný rešpektovať základné pravidlá správneho konania. Podľa názoru žalobcu nemožno konanie o uložení pokuty začať na základe neprávoplatného rozhodnutia, ktoré konštatovalo porušenie zákona o verejnom obstarávaní. Ak by žalovaný doručil žalobcovi rozhodnutie tak, ako mu to ukladá zákon, žalobca by podal odvolanie, následkom čoho by mohlo dôjsť k zmene rozhodnutia, resp. ak by odvolací orgán prvostupňové rozhodnutie potvrdil, žalobca by sa mohol obrátiť na príslušný súd, ktorý by mohol rozhodnutie žalovaného zrušiť a žalovaný by tak už nemal žiaden dôvod na začatie konania o uložení pokuty. Zákon o verejnom obstarávaní výslovne stanovuje, že konanie o uložení pokuty možno začať až po právoplatnosti rozhodnutia vydaného v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy (§ 182 ods. cit. zákona). S poukazom na uvedené, mal žalobca za to, že žalovaný konanie o uložení pokuty nemohol zákonným spôsobom ani začať, nakoľko rozhodnutie vydané v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného nikdy nebolo žalobcovi doručené a nemohlo nadobudnúť právoplatnosť. 35. K argumentácii žalovaného, že tvrdenie žalobcu o nedoručení rozhodnutia považuje za účelové, a tento argument prvýkrát použil až pri podaní rozkladu a nie pri oboznámení sa s podkladom, žalobca v replike uviedol, že oboznámenia sa s podkladom pre vydanie rozhodnutia o uložení sankcie sa zúčastnili zástupcovia z vecných odborov žalobcu, ktorí nemajú právne vzdelanie, nakoľko v danom čase na referáte verejného obstarávania nepôsobil žiaden štátny zamestnanec s právnym vzdelaním a poverený zamestnanec žalobcu sa mylne domnieval, že všetky podklady pre vydanie rozhodnutia o uložení sankcie má žalobca doručené. To, že sa poverený zástupca žalobcu nedomáhal nahliadnuť do spisu a svojim podpisom potvrdil, že je oboznámený s podkladmi pre vydanie rozhodnutia, je vo vzťahu k doručeniu rozhodnutia podľa žalobcu irelevantné. 36. K doručeniu rozhodnutia č. 23356-6000/2016-ODI zo dňa 06.07.2017 žalobca uviedol, že elektronická schránka „PPA- agenda CEP“ bola žalobcom zriadená na základe zákona č. 214/2014 Z. z. o správe, prevádzke a používaní informačného systému Centrálny elektronický priečinok pri dovoze, vývoze a tranzite tovaru a o doplnení zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Predmetný Centrálny elektronický priečinok poskytuje elektronické služby pre občanov a podnikateľov, ide o agendovú elektronickú schránku zriadenú z titulu ďalšieho právneho postavenia žalobcu a nie o hlavnú elektronickú schránku určenú na elektronické doručovanie rozhodnutí a iných podaní v zmysle zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V zmysle tohto zákona elektronickou schránkou žalobcu, určenú na elektronické doručovanie rozhodnutí a iných podaní, je elektronická schránka č. E. 0005698812. 37. S poukazom na uvedené žalobca zdôraznil, že do jeho hlavnej elektronickej schránky určenej na doručovanie, predmetné rozhodnutie doručené nebolo. Ak ho aj žalovaný doručoval do nesprávnej, teda agendovej schránky žalobcu, bol na uvedené pochybenie upozornený samotným žalobcom, tak aj prevádzkovateľom agendovej schránky, ktorým bol vyzvaný na opakované doručenie na správnu elektronickú adresu žalobcu. Žalovaný však ani po tejto výzve predmetné rozhodnutie žalobcovi nedoručil. Uvedeným nekonaním žalovaný odňal žalobcovi zákonné právo podať voči rozhodnutiu riadny opravný prostriedok. Aj ďalší postup žalovaného, kedy na základe neprávoplatného rozhodnutia začal správne konanie o uložení sankcie, je v príkrom rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní. V. Právna úprava 38. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, ďalej len SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutia a konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Vec rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 107 ods. 2 SSP, miesto a čas verejného vyhlásenia bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke krajského súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 137 ods. 4 SSP). 39. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 40. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 41. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákazka je nadlimitná, podlimitná alebo s nízkou hodnotou v závislosti od jej predpokladanej hodnoty. 42. Podľa § 5 ods. 2 citovaného zákona, nadlimitná zákazka je zákazka, ktorej predpokladaná hodnota sa rovná alebo je vyššia ako finančný limit ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý vydá Úrad pre verejné obstarávanie (ďalej len "úrad"). 43. Podľa § 81 písm. b) citovaného zákona, priame rokovacie konanie môže verejný obstarávateľ použiť len vtedy, ak je splnená aspoň jedna z týchto podmienok: tovar, stavebné práce alebo služby môže poskytnúť len určitý hospodársky subjekt, ak 1. predmetom zákazky je vytvorenie alebo nadobudnutie jedinečného umeleckého diela alebo umeleckého výkonu, 2. z technických dôvodov neexistuje hospodárska súťaž a za predpokladu, že neexistuje ani žiadna primeraná alternatíva alebo náhrada a chýbajúca hospodárska súťaž nie je výsledkom umelého zúženia parametrov verejného obstarávania, 3. ide o výhradné práva a za predpokladu, že neexistuje žiadna primeraná alternatíva alebo náhrada a chýbajúca hospodárska súťaž nie je výsledkom umelého zúženia parametrov verejného obstarávania. 44. Podľa § 182 ods. 1 písm. a) citovaného zákona, úrad uloží verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi pokutu vo výške 5% zmluvnej ceny, ak sa vyhol povinnosti uzavrieť zmluvu, koncesnú zmluvu alebo rámcovú dohodu podľa tohto zákona, spôsobom alebo postupom ustanoveným týmto zákonom. 45. Podľa § 182 ods. 5 citovaného zákona, za zmluvnú cenu sa na účely výpočtu výšky pokuty považuje cena určená v zmluve, v rámcovej dohode alebo v koncesnej zmluve za celý predmet zákazky. Ak sa v zmluve, v rámcovej dohode alebo v koncesnej zmluve neurčuje cena za celý predmet zákazky, zmluvnou cenou sa rozumie predpokladané množstvo určené verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom vynásobené jednotkovými cenami za celú dobu trvania zmluvy, rámcovej dohody alebo koncesnej zmluvy. Zmluvnou cenou na účely výpočtu výšky pokuty podľa odseku 2 písm. b) sa rozumie cena, o ktorú sa zvyšuje zmluvná cena určená v pôvodnej zmluve, v pôvodnej rámcovej dohode alebo v pôvodnej koncesnej zmluve. Ak nemožno určiť zmluvnú cenu týmto spôsobom, zmluvnou cenou sa rozumie predpokladaná hodnota. 46. Podľa § 182 ods. 6 citovaného zákona, konanie o uložení pokuty možno začať do jedného roka odo dňa, keď sa úrad dozvedel o porušení zákona, najneskôr do troch rokov odo dňa, keď k porušeniu došlo. Konanie o uložení pokuty za porušenie zákona, o ktorom sa úrad dozvie v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy, možno začať do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia úradu. 47. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. 48. Podľa § 3 ods. 2 správneho poriadku, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. 49. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 50. Podľa § 32 ods. 2 správneho poriadku, podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. 51. Podľa § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. VI. Posúdenie veci 52. Krajský súd po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správneho orgánu ako aj konania, ktoré vydaniu rozhodnutí predchádzalo, v intenciách žalobných námietok vznesených žalobcom, dospel k záveru o zákonnosti žalobou napadnutých rozhodnutí. 53. Úlohou správneho súdu bol prieskum rozhodnutia žalovaného č. 12979-P/2018 zo dňa 07.11.2018, ktorým rozklad žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu žalovaného č. 8466-3000/2018 zo dňa 17.08.2018 zamietol a prvostupňové rozhodnutie úradu, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 556.895,32 eura podľa § 182 ods. 1 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní za to, že sa vyhol povinnosti uzavrieť zmluvu podľa zákona o verejnom obstarávaní postupom ustanoveným týmto zákonom a to tým, že nadlimitnú zákazku „Servisná podpora IS IACS“ zadal postupom priameho rokovacieho konania podľa § 81 písm. b) bod 2 zákona o verejnom obstarávaní bez splnenia podmienok na jeho použitie, ktorého výsledkom je uzavretie Servisnej zmluvy č. 39/2016/110 zo dňa 27.12.2016. Oznámenie o dobrovoľnej transparentnosti ex ante bolo zverejnené dňa 07.12.2016 vo Vestníku verejného obstarávania č. 238/2016 pod značkou 16476-DES. 54. Podľa § 194 ods. 1 SSP, správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. 55. Predmetom správneho konania bol správny delikt právnickej osoby, ktorý sa od ostatných správnych deliktov označuje znakom zodpovednej osoby, ktorou je právnická osoba ako celok, teda nie fyzické osoby - zamestnanci, členovia a podobne, ktorých prostredníctvom právnická osoba koná. Nepožaduje sa preukaz zavinenia fyzickej osoby, ktorá za právnickú osobu konala, alebo mala konať. Zavinenie nie je pojmovým znakom správneho deliktu právnickej osoby. Preukazuje sa len porušenie právnej povinnosti, ide tu o tzv. objektívnu zodpovednosť a zodpovednosť absolútnu (rozsudok NS SR sp. zn. 10Sžo/218/2015). 56. Žalobca svoju argumentáciu uvedenú v žalobe ako aj v rozklade proti prvostupňovému rozhodnutiu žalovaného založil na tvrdení, že mu nebolo doručené rozhodnutie v inom konaní a to rozhodnutie č. 2335-6000/2016-ODI. 57. Právnym základom pre vydanie žalobou napadnutého rozhodnutia bol zákon č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní, ktorý upravuje pravidlá a postupy verejného obstarávania a zároveň upravuje kompetencie žalovaného, medzi ktoré patrí výkon dohľadu nad verejným obstarávaním upravený v § 167 citovaného zákona, v zmysle ktorého pri výkone dohľadu žalovaný vydáva oznámenia o súlade alebo nesúlade predložených dokumentov s týmto zákonom podľa § 168, vydáva rozhodnutia podľa štvrtej hlavy šiestej časti zákona (z vlastného podnetu, z podnetu kontrolovaného na výkon kontroly ním zadávanej zákazky alebo koncesie, z podnetu úradu vlády, na základe námietok vrátane rozhodnutia o odvolaní Radou ÚVO), ukladá pokuty za správne delikty podľa § 182, vykonáva iné činnosti. 58. Zo znenia citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy a ukladanie pokút za správne delikty sú dve samostatné kompetencie žalovaného. V preskúmavanej veci žalovaný viedol voči žalobcovi dve samostatné konania a to konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného žalobcu po uzavretí zmluvy, ktorého výsledkom bolo rozhodnutie č. 23356-6000/2016-ODI a potom ďalšie správne konanie o uložení pokuty za správny delikt, ktorého výsledkom bolo rozhodnutie č. 8466-3000/2018. Rozhodnutie č. 23356-6000/2016-ODI je výsledkom iného konania a to konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy. Žalovaný je oprávnený ukladať v správnom konaní pokuty za správny delikt aj bez predchádzajúceho konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy. Konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného v danom prípade žalobcu po uzavretí zmluvy podľa § 169 zákona o verejnom obstarávaní nie je v zmysle úpravy zákona o verejnom obstarávaní nevyhnutným predpokladom pre uloženie pokuty za správny delikt v zmysle § 182 zákona o verejnom obstarávaní. Zákon neustanovuje, akým spôsobom sa má žalovaný dozvedieť o porušení zákona o verejnom obstarávaní, môže to byť jednak na základe vlastných zistení žalovaného a jednak na základe podnetov iných subjektov. 59. Na tomto mieste je potrebné uviesť, že žalovaný začal správne konanie, ktorú skutočnosť oznámil žalobcovi oznámením o začatí správneho konania č. 8466-3000/2018 zo dňa 20.06.2018. V tomto písomnom oznámení žalovaný uviedol a poukázal na „oznámenie“ o dobrovoľnej transparentnosti ex ante bolo zverejnené dňa 07.12.2016 vo Vestníku verejného obstarávania č. 238/2016 pod značkou 16476-DES, ktoré zverejnil žalobca. Táto skutočnosť je pre posúdenie spáchania správneho deliktu smerodajná. Z vyššie uvedeného oznámenia vyplýva, že žalobca pri zadávaní zákazky na predmet „Servisná podpora IS - IACS“ postupoval priamym rokovacím konaním, pričom žalovaný mal za preukázané, že jeho odôvodnenie v oznámení o začatí správneho konania uvádza, že žalobca nepreukazuje splnenie podmienok na použitie priameho rokovacieho konania. Uvedené oznámenie je tým rozhodujúcim podkladom na posúdenie spáchania správneho deliktu žalobcu. 60. Z uvedeného vyplýva, že žalobca, ako účastník konania bol informovaný, že správny orgán začína voči nemu správne konanie za správny delikt pri zadávaní zákazky na predmet „Servisná podpora IS IACS“, keďže žalobca zadal túto zákazku postupom priameho rokovacieho konania podľa § 81 písm. b) bod 2 zákona o verejnom obstarávaní bez splnenia podmienok na jeho použitie, čo ako bolo uvedené, vyplýva z oznámenia o dobrovoľnej transparentnosti ex ante zverejnené dňa 07.12.2016 vo Vestníku verejného obstarávania č. 238/2016 pod značkou 16476-DES. Žalobca v správnom konaní mal zo strany žalovaného umožnené v zmysle § 33 správneho poriadku vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia. Bol s podkladom rozhodnutia pred vydaním rozhodnutia oboznámený a rovnako mal aj možnosť využiť opravný prostriedok. 61. Krajský súd zastáva názor, že správny orgán v priebehu administratívneho konania a následne vydaním rozhodnutia o uložení pokuty pod č. 8466-3000/2018 zo dňa 17.08.2018 postupoval súladne s ust. § 5, § 46 a § 47 správneho poriadku a vo svojom rozhodnutí podrobne vyhodnotil konanie žalobcu s uvedením príslušných zákonných ustanovení a správnu úvahu so záverom, že postupom žalobcu došlo k porušeniu § 81 písm. b) bod 2 zákona o verejnom obstarávaní, keďže tento nepreukázal splnenie podmienky pre použitie priameho rokovacieho konania, pretože z predloženej dokumentácie nevyplýva, že by žalobca oslovil aj iné subjekty na relevantnom trhu za účelom zistenia, či sú, alebo nie sú schopné poskytnúť mu primeranú alternatívu alebo náhradu v požadovanej službe, a preto bolo možné konštatovať, že žalobca nepreukázal splnenie podmienky neexistencie žiadnej primeranej alternatívy alebo náhrady. Podľa názoru žalovaného správneho orgánu mal žalobca osloviť aj iných potenciálnych poskytovateľov, ktorí by mu predložili určitú cenovú ponuku, z ktorej by žalobca zistil, aké by boli reálne náklady iných poskytovateľov na požadovanú službu, resp. v akom časovom horizonte by mu vedeli požadovanú službu zabezpečiť. Žalovaný konštatoval, že žalobca za účelom preskúmania a zistenia neexistencie primeranej alternatívy alebo náhrady k požadovanej službe nevyvinul dostatočné úsilie, keďže nepredložil žiadne relevantné dôkazné prostriedky, ktoré by uvedenú skutočnosť preukazovali. Až na základe takéhoto záveru prvostupňový správny orgán konštatoval, že konanie žalobcu naplnilo znaky skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 182 ods. 1 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní, za ktorý uložil žalobcovi pokutu vo výške 5% zmluvnej ceny. Pri určení sankcie správny orgán vychádzal zo zmluvnej ceny podľa Servisnej zmluvy č. 39/2016/110, ktorá bola vo výške 11.137.906,48 eura s DPH, z ktorej 5% je výška uloženej sankcie 556.895,32 eura. V odôvodnení svojho rozhodnutia správny orgán sa zaoberal aj otázkou objektívnej zodpovednosti, teda, ako už bolo vyššie konštatované, správny orgán neskúma subjektívnu stránku porušenia zákona ale len rozpor právneho stavu so stavom skutkovým. 62. Z prvostupňového rozhodnutia v spojení s druhostupňovým rozhodnutím žalovaného, ktorý sa okrem iného zaoberal aj námietkami podanými v rozklade, možno bezpochyby uzavrieť, že žalovaný správny orgán vo svojom rozhodnutí o uložení pokuty nevychádzal z rozhodnutia č. 23356-6000/2016- ODI zo dňa 06.07.2017 o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy v tom zmysle, že by bolo základom pre rozhodnutie o uložení pokuty bez ďalšieho, ale naopak, správny orgán vo svojom rozhodnutí o uložení pokuty na základe administratívneho správneho konania sa zaoberal skutkovou podstatou správneho deliktu a uložením pokuty tak, ako je vyššie konštatované. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že rozhodnutie č. 23356-6000/2016-ODI zo dňa 06.07.2017 o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy, bolo len podnetom pre konanie o uložení pokuty. Preto námietku žalobcu, že nemožno dve rozličné konania ukončiť totožným rozhodnutím, súd vyhodnotil ako nedôvodnú. V súvislosti s týmto tvrdením žalobcu súd upriamuje pozornosť na skutočnosť, že žalobca nedôsledne označil konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy, na čo poukázal žalovaný v bodoch 23. až 25. tohto rozhodnutia. 63. Zásadným argumentom žalobcu v podanom rozklade bolo nedoručenie rozhodnutia č. 2335-6000/2016-ODI. Taktiež aj v žalobe namietal žalobca, že rozhodnutie žalovaného č. 2335-6000/2016-ODI zo dňa 06.07.2017 o preskúmanie úkonov kontrolovaného (poznámka súdu, nedostatočne označené, nakoľko žalovaný vydal dňa 06.07.2017 dve rozhodnutia pod č. 23355-6000/2016-ODI a pod č. 23356-6000/2016-ODI, pričom rozhodnutie pod č. 2335-6000/2016-ODI dňa 06.07.2017 žalovaný nevydal), nebolo žalobcovi doručené a žalobcovi tak bola odňatá zákonná možnosť podať odvolanie, rozhodnutie sa nemohlo stať právoplatným, a tým nemohlo byt' podkladom pre začatie správneho konania o uložení pokuty. Vo vzťahu k tejto námietke súd uvádza, že toto tvrdenie žalobcu nemá vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí s poukazom na vyššie uvedenú konštatáciu správneho súdu, keďže rozhodnutie č. 23356-6000/2016-ODI zo dňa 06.07.2017, nepredstavuje základ pre vydanie rozhodnutia č. 12979-P/2018 zo dňa 07.11.2018, ktoré je predmetom tohto súdneho prieskumu. 64. Správny súd zdôrazňuje, ako už bolo viackrát uvádzané, žalobca nedostatočne označil rozhodnutie (na tento nedostatok, napriek upozorneniu žalovaným, žalobca nereagoval), ktoré mu údajne nebolo doručené. Napriek tomu súd vychádzal z obsahu administratívneho spisu, v ktorom je zachytené elektronické doručovanie rozhodnutia č. 23356-6000/2016-ODI zo dňa 06.07.2017 o preskúmanie úkonov kontrolovaného, ktoré sa pravdepodobne týka rozhodnutia, ktoré nedostatočne označil žalobca. 65. Pokiaľ ide o otázku samotného doručovania správny súd sa stotožnil v tomto smere s argumentáciou žalovaného, ktorý po overovaní doručenia tohto rozhodnutia prostredníctvom Ústredného portálu verejnej správy, ktorý mu potvrdil, že rozhodnutie bolo uložené do schránky žalobcu dňa 11.07.2017 o 11:18:20 hod. nemohol s tvrdením žalobcu o nedoručení uvedeného rozhodnutia súhlasiť. Rovnako tvrdenie, že toto rozhodnutie mu nemalo byť doručené do elektronickej schránky PPA agenda CEP súd súhlasil s tvrdením žalovaného, že táto elektronická schránka bola žalobcovi zriadená na základe zákona tak, ako aj sám uviedol vo vyjadrení k žalobe, práve z tohto zákonného dôvodu má do tejto elektronickej schránky prístup a je povinný kontrolovať si doručenú poštu v tejto elektronickej schránke a teda spravovanie doručenej pošty je na žalobcovi. 66. Z administratívneho spisu je nepochybné, že rozhodnutie č. 23356-6000/2016-ODI zo dňa 06.07.2017 bolo žalobcovi doručené elektronicky, pri splnení zákonných náležitostí stanovených v zákone č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci (zákon o e- Governmente) v spojení so zákonom č. 214/2014 Z. z. o správe, prevádzke a používaní informačného systému Centrálny elektronický priečinok, s potvrdením elektronického systému o elektronickom doručení rozhodnutia žalovaným dňa 11.07.2017 a o elektronickom prevzatí rozhodnutia žalobcom dňa 11.07.2017 elektronickou pečaťou v čase o 11:18:20 hod. a správa bola žalobcom prečítaná dňa 11.07.2017 v čase o 12:02:08 hod. Písomnosť sa považuje za doručenú v okamihu, keď sa dostala do sféry dispozície jej adresáta (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 32 Odo 442/2003 zo dňa 15.01.2004). Do sféry dispozície adresáta sa písomnosť dostane vtedy, ak má adresát objektívnu možnosť oboznámiť sa s obsahom zásielky, a to bez ohľadu na to, či tak i skutočne urobil (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 26 Cdo 2988/2011 zo dňa 13.11.2012). Za sféru dispozície adresáta sa preto považujú všetky zariadenia, ktoré sú zriadené zo strany adresáta na prijímanie písomností, ako napríklad poštové schránky, P.O.Box schránky, e-mailové schránky (Števček, M., Dulak, A. a kol.: Občiansky zákonník I. §1 - 450. Komentár. Praha: C.H. Beck, 2015, s. 358). Vzhľadom na uvedené možno uzavrieť, že rozhodnutie č. 23356-6000/2016-ODI bolo v dispozičnej sfére žalobcu, keďže aktivovaná elektronická schránka žalobcu je miestom doručovania elektronického podania, elektronického úradného dokumentu a elektronickej doručenky a žalobca teda mal možnosť sa s týmto rozhodnutím oboznámiť. 67. Krajský súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že žalobou napadnuté rozhodnutia sú súladné so zákonom, námietky žalobcu uvedené v žalobe neodôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, a preto žalobu v zmysle § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol. 68. O nároku na právo na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 SSP, a vo veci úspešnému žalovanému ich nepriznal, pretože mu žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil a navyše ide o orgán štátnej správy. 69. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 2 SSP). V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.