Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/213/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018201738 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jeannette Hajdinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1018201738.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobkyne: H.. R. Y., narodená XX.X.XXXX, bytom v L., Y. XX, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, so sídlom v Bratislave, Ružová dolina 10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 12202- P/2018 zo dňa 5.10.2018, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného Úradu pre verejné obstarávanie, predsedu úradu, č. 12202-P/2018 zo dňa 5.10.2018 spolu s rozhodnutím Úradu pre verejné obstarávanie č. 9651-3000/2018 zo dňa 31.7.2018 z r u š u j e a vec v r a c i a orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalobkyňa má voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Žalobkyňa dňa 19.7.2018 požiadala žalovaného o sprístupnenie informácie podľa zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 211/2000 Z.z.), a to (i) vyjadrenia kontrolovaného MH Manažment, a.s., ku kontrolným zisteniam uvedeným v Protokole o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní č. 15974-7000/2017-ODII/4 pri zadávaní zákazky Právnické služby - poradenstvo a zastupovanie vyhlásenej verejným obstarávateľom MH Manažment, a.s., (ii) stanovisko kontrolnej skupiny k vyjadreniu kontrolovaného ku kontrolným zisteniam uvedeným v Protokole zo dňa 6.4.2018. 2. Žalovaný prvostupňovým rozhodnutím č. 9651-3000/2018 zo dňa 31.7.2018 nevyhovel žiadosti žalobkyne a odmietol jej požadované informácie sprístupniť podľa § 11 ods. 1 písm. h/ zákona č. 211/2000 Z.z. Uviedol, že zákon č. 211/2000 Z.z. síce taxatívne nevymedzuje pojem výkon kontroly alebo dohľad, ale odkazuje na demonštratívny výpočet osobitných predpisov, medzi ktoré možno zaradiť aj zákon č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 17.4.2016 (ďalej len zákon č. 25/2006 Z.z.), ktorý v § 146a vymedzuje kontrolu postupu zadávania zákaziek. Keďže ide o informácie týkajúce sa jednotlivých úkonov v priebehu výkonu dohľadu a nie jeho samotného výsledku, žalovaný informácie nesprístupnil podľa § 11 ods. 1 písm. h/ zákona č. 211/2000 Z.z. a aj s poukazom na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžhpu/2/2014 zo dňa 28.4.2014 a sp. zn. 4Sži/41/2014 zo dňa 5.5.2015. 3. Predseda žalovaného druhostupňovým rozhodnutím č. 12202-P/2018 zo dňa 5.10.2018 zamietol rozklad žalobkyne a potvrdil prvostupňové rozhodnutie č. 9651-3000/2018 zo dňa 31.7.2018. Po preskúmaní prvostupňového rozhodnutia dospel k záveru, že vec je správne právne posúdená a skutkový stav dostatočne zistený. Už z názvov žalobkyňou požadovaných dokumentov vyplýva, že ide o procesné úkony. Účel kontroly podľa § 146c zákona č. 25/2006 Z.z. je dvojkolový: úrad najprv vyhotoví protokol o výsledku kontroly a vyzve kontrolovaného, aby sa ku kontrolným zisteniam vyjadril; ak sa zistia nové skutočnosti, úrad vypracuje dodatok k protokolu. Kontrola je ukončená prerokovaním protokolu. Vyjadrenie kontrolovaného ku kontrolným zisteniam a stanovisko kontrolnej skupiny neboli dokumentmi obsahujúcimi informácie o výsledku kontroly, neslúžili na hodnotenie kontrolovaných skutočností ani vyslovenie kontrolných záverov, a to napriek tomu, že boli vypracované až po vydaní protokolu. To, či ide o výsledok kontroly alebo o iný úkon týkajúci sa výkonu kontroly, je potrebné posudzovať podľa obsahu dokumentov a nie podľa etapy, kedy boli vyhotovené. Z povahy požadovaných dokumentov je zrejmé, že smerujú k potenciálnej úprave, resp. aktualizácii protokolu a je potrebné ich procesne zaradiť do výkonu kontroly. Na druhej strane, vyjadrenie kontrolovaného nie je výsledkom kontrolnej činnosti úradu; stanovisko na vyjadrenie kontrolovaného predstavuje len reakciu úradu. Ani v tomto prípade nejde o výsledok kontrolnej činnosti úradu, ide o kroky smerujúce ku konečnému kontrolnému záveru, ktorý predstavuje výsledok kontroly. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžhpu/2/2014 zo dňa 28.4.2016, v zmysle ktorého nebol daný dôvod na sprístupnenie informácií týkajúcich sa samotného priebehu kontroly. Tento názor najvyššieho súdu vo veci aplikoval per analogiam a žalobkyni nesprístupnil požadované informácie. II. Žaloba 4. Žalobkyňa sa včas podanou žalobou domáhala preskúmania rozhodnutia predsedu žalovaného č. 12202-P/2018 zo dňa 5.10.2018, jeho zrušenia spolu s prvostupňovým rozhodnutím č. 9651-3000/2018 zo dňa 31.7.2018 a vrátenia veci orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie, prípadne aj uloženia povinnosti žalovanému sprístupniť jej požadované informácie. Namietala nezákonnosť napadnutých rozhodnutí, pretože vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, v dôsledku čoho došlo k porušeniu jej práva na informácie. 5. Potreba obmedziť právo na informácie podľa § 11 ods. 1 písm. h/ zákona č. 211/2000 Z.z. v záujme zabezpečenia nerušeného výkonu kontroly nie je daná, ak je kontrola už skončená. Tento záver podporuje odborná literatúra aj rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, napríklad sp. zn. 5Sži/2/2016 zo dňa 13.12.2017 alebo sp. zn. 4Sži/41/2014, v zmysle ktorých je potrebné ustanovenie § 11 ods. 1 písm. h/ zákona č. 211/2000 Z.z. vykladať v kontexte s účelom zákona a čl. 13 ods. 4 Ústavy SR. V predmetnej veci bola kontrola už ukončená, preto nie je dôvod na nesprístupnenie požadovaných informácií. Poukázala aj na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/4/2013 zo dňa 30.7.2014. 6. Trvá na tom, že oba ňou požadované dokumenty sú súčasťou spisovej dokumentácie vzťahujúcej sa k už ukončenej kontrole, v dôsledku čoho už nemôže byť daný účel obmedzenia prístupu k informáciám podľa § 11 ods. 1 písm. h / zákona č. 211/2000 Z.z. Oba dokumenty nerozlučne tvoria spolu s protokolom výsledok kontroly. III. Vyjadrenie žalovaného 7. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť. V plnom rozsahu sa pridržiaval dôvodov napadnutého rozhodnutia a zdôraznil, že v § 11 ods. 1 písm. h/ zákona č. 211/2000 Z.z. nie je výslovne uvedené, že musí ísť o prebiehajúcu kontrolu. Podľa jeho názoru sa vzťahuje aj na ukončený výkon kontroly, nakoľko sprístupnenie informácií nad rámec zákona môže byť v neprospech účastníkov konania aj na ujmu iných osôb. Obsah jednotlivých požadovaných dokumentov je premietnutý do zápisnice o prerokovaní protokolu, ktorú žalobkyni poskytol. 8. Uviedol, že vyhovel predchádzajúcej žiadosti žalobkyne zo dňa 28.6.2018 o sprístupnenie informácií, pretože požadované informácie mali všeobecný charakter a netýkali sa samotného priebehu kontroly, ale záverov kontroly (akým spôsobom bola ukončená kontrola, či boli vypracované dodatky a či bolo začaté správne konanie). Pričom niektoré informácie sú zverejňované aj na jeho webovom sídle. IV. Replika žalobkyne 9. Žalobkyňa v písomnej replike k vyjadreniu žalovaného zotrvala na svojich argumentoch uvedených v žalobe. 10. Žalovaný sa k replike žalobkyne písomne nevyjadril. V. Verejné vyhlásenie rozsudku 11. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10 a § 13 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len SSP) rozhodol rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 19.2.2020 podľa § 107 ods. 2 SSP, keďže žalobkyňa súhlasila s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania a žalovaný výslovne nepožiadal o nariadenie pojednávania vo veci. 12. Okrem uvedeného správny súd poukazuje aj na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj len ESĽP) vo veci Varela Assalino proti Portugalsku zo dňa 25.4.2002, č. sťažnosti 64336/01, v zmysle ktorého ESĽP nedospel k záveru, že článok 6 Dohovoru vždy zahŕňa právo na verejné pojednávanie bez ohľadu na povahu otázky, ktorá má byť vyriešená; je legitímne, keď vnútroštátne orgány berú do úvahy požiadavky efektivity a hospodárnosti konania [rozsudok Jan-Ake Andersson proti Švédsku zo dňa 29.10.1991, séria A č. 212-B, s. 45, § 27; rozsudok Allan Jacobsson proti Švédsku (č. 2) zo dňa 19.2.1998, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I, s. 168, § 46; rozsudok Schuler-Zgraggen proti Švajčiarsku z 24.júna 1993, séria A č. 263, s. 19, § 58]. V konaní, v ktorom sa majú riešiť iba právne otázky, postačuje preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie a pre spor z nich vyplývajúci sa javia byť výhodnejšie skôr písomné vyjadrenia ako ústne prednesy. V predmetnom konaní sa správny súd (ktorý nie je súdom skutkovým, ale preskúmava zákonnosť napadnutého rozhodnutia, teda jeho právnu stránku) na základe predloženého administratívneho spisu zameral na skúmanie právnej otázky a správnosť aplikácie ustanovení zákonov č. 211/2000 Z.z., č. 25/2006 Z.z. a č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len SP), preto aj v tomto konaní možno postupovať podľa záverov ESĽP vyjadrených vo vyššie citovaných rozhodnutiach a vo veci rozhodnúť bez nariadenia pojednávania. VI. Relevantné právne predpisy 13. Podľa čl. 13 ods. 2 a ods. 4 Ústavy SR medze základných práv a slobôd možno upraviť za podmienok ustanovených touto ústavou len zákonom (ods. 2). Pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ (ods. 4). 14. Podľa čl. 26 ods. 1, ods. 4 a ods. 5 Ústavy SR sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené (ods. 1). Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti (ods. 4). Orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonania ustanoví zákon (ods. 5). 15. Podľa § 1 zákona č. 211/2000 Z.z. tento zákon upravuje podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám. 16. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len "povinné osoby") sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti. 17. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii (ods. 1). Informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje (ods. 3). 18. Podľa § 11 ods. 1 písm. h/ zákona č. 211/2000 Z.z. povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka výkonu kontroly, dohľadu alebo dozoru orgánom verejnej moci podľa osobitných predpisov okrem informácie o rozhodnutí alebo o inom výsledku kontroly, dohľadu alebo dozoru, ak jej sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy. 19. Podľa § 12 zákona č. 211/2000 Z.z. všetky obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba dovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia. 20. Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. 21. Podľa § 146 ods. 1 a ods. 5 zákona č. 25/2006 Z.z. kontrolou sa zisťuje súlad postupu kontrolovaného s ustanoveniami tohto zákona. Pri výkone kontroly úrad sleduje aj plnenie nariadení uložených rozhodnutiami úradu. Kontrola sa začína v deň doručenia oznámenia o jej začatí kontrolovanému (ods. 1). Kontrolu vykonávajú zamestnanci úradu na základe písomného poverenia predsedu úradu (ďalej len „zamestnanec úradu“). Úrad pri výkone kontroly postupuje podľa § 146a až 146d <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/25/20160101.html> a ustanovenie osobitného predpisu o kontrole v štátnej správe sa nepoužijú (ods. 5). 22. Podľa § 146b ods. 1 zákona č. 25/2006 Z.z. vedúci kontrolovaného je oprávnený do termínu určeného zamestnancami úradu písomne sa vyjadriť ku kontrolným zisteniam. 23. Podľa § 146c ods. 1 zákona č. 25/2006 Z.z. o výsledku vykonanej kontroly, ktorou boli zistené nedostatky, vypracujú zamestnanci úradu do 90 dní odo dňa začatia kontroly protokol, ktorý obsahuje najmä (a) identifikačné údaje kontrolovaného, (b) meno, priezvisko, číslo služobného preukazu zamestnancov úradu, ktorí kontrolu vykonali, (c) čas vykonania kontroly, (d) predmet kontroly, (e) kontrolované obdobie, (f) preukázané kontrolné zistenia, (g) označenie ustanovení zákona, ktoré boli porušené, (h) údaj, či zistené porušenie zákona malo, mohlo mať alebo nemalo vplyv na výsledok verejného obstarávania, (i) dátum vypracovania protokolu, (j) podpisy zamestnancov úradu, (k) podpis vedúceho kontrolovaného. 24. Podľa § 146c ods. 2 zákona č. 25/2006 Z.z. ak je proti kontrolným zisteniam podané opodstatnené vyjadrenie podľa § 146a ods. 3 písm. e) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2006/25/20160101.html> alebo sa preukážu ďalšie kontrolné zistenia, zamestnanci úradu vypracujú dodatok k protokolu, ktorý je jeho súčasťou. Pri jeho vypracovaní sa postupuje primerane podľa odseku 1. VI. Posúdenie veci správnym súdom 25. Predmetom preskúmania správnym súdom je rozhodnutie žalovaného a prvostupňového orgánu verejnej správy, ktorým nebolo vyhovené žiadosti žalobkyne o sprístupnenie informácií týkajúcich sa kontroly u kontrolovaného MH Manažment, a.s., podľa § 146 a nasl. zákona č. 25/2006 Z.z., a to vyjadrenia kontrolovaného ku kontrolným zisteniam uvedeným v protokole o výsledku kontroly a stanoviska kontrolnej skupiny žalovaného k vyjadreniu kontrolovaného. 26. Právo na informácie spolu so slobodou prejavu sú ústavnými právami každého subjektu garantovanými Ústavou SR, Listou základných práv a slobôd a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť len zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosti štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti (čl. 26 ods. 4 Ústavy SR). Výkladovým pravidlom pri obmedzovaní základných práv a slobôd je ustanovenie čl. 13 ods. 4 Ústavy SR, podľa ktorého pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ. Rozsah obmedzení základných práv a slobôd je potrebné vykladať reštriktívne. 27. Právo na informácie podľa čl. 26 ods. 5 Ústavy SR potrebuje konkretizáciu osobitným zákonom (na rozdiel od slobody prejavu, takisto zakotvenej v čl. 26 Ústavy SR, ktorá nemusí byť bližšie špecifikovaná osobitnými predpismi). Súčasťou režimu práva na informácie je výslovne uložená povinnosť orgánov verejnej moci zverejniť (sprístupniť) informácie, ktoré sa zaručujú prostredníctvom práva na informácie. Vo všeobecnosti platí, že štátne orgány zverejňujú všetky informácie, ktoré majú k dispozícii (§ 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z.), až na výnimky určené zákonom (§ 11 zákona č. 211/2000 Z.z.). Informácie sa pritom sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje. Obmedzenie práva na informácie je dovolené pri splnení formálnych a materiálnych podmienok. Formálnou podmienkou je explicitná zákonná úprava takého obmedzenia; materiálnou podmienkou je požiadavka, aby obmedzenie slúžilo na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, verejného zdravia alebo mravnosti a nevyhnutnosť obmedzenia v demokratickej spoločnosti. 28. Ústavný súd SR v súvislosti s výkladom čl. 26 <aspi://module='ASPI'&link='460/1992%20Zb. %2523%25C8l.26'&ucin-k-dni='30.12.9999'> Ústavy SR uviedol, že právo na informácie má tri zložky, a to vyhľadávanie, prijímanie a rozširovanie informácií. Ide o tri relatívne samostatné zložky práva na informácie. Vyhľadávanie informácií je vlastne zisťovanie, či v oblasti záujmu toho, kto informácie vyhľadáva, informácie vôbec jestvujú, aké a kde sa nachádzajú. Prijímanie informácií je získanie informácie do vlastnej dispozičnej sféry tak, aby mohla byť subjektom pre vlastnú potrebu, ako aj pre potrebu iných spracovaná. Získanie informácie sa môže uskutočňovať tak zmyslovými orgánmi, ako aj rôznymi technickými prostriedkami, akými sú za súčasného stavu zvukové, obrazové, ako aj zvukovo-obrazové záznamy, ale aj akýmkoľvek iným spôsobom. Rozširovanie informácií je akýkoľvek spôsob odovzdania prijatej informácie ďalšiemu subjektu, resp. ďalším subjektom (mutatis mutandis I. ÚS 57/00). Ústava ponecháva v dispozičnej sfére každého oprávneného subjektu, aby sa rozhodol, ako právo prijímať, vyhľadávať a rozširovať informácie o verejných veciach uplatní, a či pritom využije technické zariadenia určené na vyhotovenie obrazového, zvukovoobrazového alebo zvukového záznamu (podobne aj II. ÚS 28/96 <aspi://module='JUD'&link='JUD30664SK'&ucin-k- dni='30.12.9999'>). Ústava SR prostredníctvom práva na informácie vytvára tri skupiny informácií. Prvú predstavujú informácie, ktoré štátne orgány a orgány územnej samosprávy musia predložiť oprávneným osobám. Druhú skupinu tvoria informácie, ktoré štátne orgány ani iné orgány verejnej moci nemusia predložiť oprávneným osobám, ale musia strpieť prístup k nim, ak oprávnené osoby uplatnia svoje právo na informácie. Tretiu skupinu informácií tvoria informácie, ktoré nemožno zverejniť, pretože ide o informácie podliehajúce úprave čl. 26 ods. 4 Ústavy SR <aspi://module='ASPI'&link='460/1992%20Zb. %2523Cl26'&ucin-k-dni='30.12.9999'>. Ústava SR neobmedzuje právo na informácie z hľadiska predmetu tohto práva, teda neustanovuje pozitívny výpočet informácií, ktoré oprávnená osoba môže vyhľadávať, prijímať a rozširovať, ani neurčuje negatívny výpočet informácií, ktoré nemožno vyhľadávať, prijímať a rozširovať. 29. Medzi účastníkmi bolo sporné, či sa žalobkyňou požadované informácie týkajú výsledku kontroly (rozhodnutia o kontrole) podľa zákona č. 25/2006 Z.z. alebo sa týkajú priebehu kontroly a či v dôsledku tohto delenia možno obmedziť ich sprístupnenie podľa § 11 ods. 1 písm. h/ zákona č. 211/2000 Z.z. Na druhej strane je medzi účastníkmi nesporné, že žalovaný už ukončil kontrolu v spoločnosti MH Manažment, a.s. 30. V zmysle § 11 ods. 1 písm. h/ zákona č. 211/2000 Z.z. povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka výkonu kontroly, dohľadu alebo dozoru orgánom verejnej moci podľa osobitných predpisov okrem informácie o rozhodnutí alebo o inom výsledku kontroly, dohľadu alebo dozoru, ak jej sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy. 31. Z citovaného ustanovenia vyplývajú dva režimy sprístupnenia alebo obmedzenia sprístupnenia požadovaných informácií, ktoré sa týkajú kontroly alebo dohľadu: a. požadované informácie sa týkajú výkonu kontroly podľa osobitných predpisov - v tomto prípade povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu vôbec nesprístupní za splnenia zákonných podmienok; na obmedzenie sprístupnenia informácií má vplyv, či kontrola prebieha (nie je ukončená), vtedy v záujme riadneho výkonu kontroly a zistenia skutkového stavu v rámci kontroly sú dané dôvody na obmedzenie sprístupnenia informácií; iná situácia nastáva, ak je kontrola už ukončená, pretože vtedy odpadá dôvod ochrany riadneho výkonu kontroly a informácie sprístupniť možno, b. žiadateľ požaduje sprístupniť rozhodnutie o kontrole alebo iný výsledok kontroly - v tomto prípade povinná osoba neskúma, či kontrola prebieha alebo neprebieha, pretože informácie tohto typu zverejní vždy za predpokladu, že osobitný zákon expressis verbis nezakazuje ich sprístupnenie. 32. Správny súd sa primárne zaoberal otázkou, či kontrolu vykonávanú žalovaným u spoločnosti MH Manažment, a.s., podľa § 146 a nasl. zákona č. 25/2006 Z.z. možno považovať za kontrolu, ktorú má na mysli § 11 ods. 1 písm. h/ zákona č. 211/2000 Z.z., keďže v poznámke pod čiarou sa nenachádza odkaz na zákon č. 25/2006 Z.z. 33. Žalovaný ako ústredný orgán štátnej správy pre verejné obstarávanie vykonáva kontrolu, ktorej jednotlivé kroky sú upravené v skupine ustanovení s názvom „Kontrola postupu zadávania zákaziek“, konkrétne v ustanoveniach § 146 až § 147 zákona č. 25/2006 Z.z.: predmet a účel kontroly (§ 146), oprávnenia a povinnosti zamestnancov žalovaného (§ 146a), oprávnenia a povinnosti kontrolovaného (§ 146b), výsledné materiály z vykonanej kontroly (§ 146c), ukladanie poriadkových pokút (§ 146d), súčinnosť a koordinácia vykonávania kontrol (§ 147). Účelom kontroly podľa § 146 ods. 1 zákona č. 25/2006 Z.z. je preverenie súladu postupu kontrolovaného s ustanoveniami tohto zákona a aj plnenie nariadení uložených rozhodnutiami žalovaného. Správny súd porovnaním právneho pojmu „kontrola“ v zákonoch č. 25/2006 Z.z. a č. 211/2000 Z.z. dospel k záveru, že kontrola vykonávaná žalovaným podľa § 146 a nasl. zákona č. 25/2006 Z.z. je kontrolou na účely § 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 211/2000 Z.z. 34. Žalobkyňa sa v predmetnej veci nedomáhala sprístupnenia protokolu o výsledkoch kontroly vykonanej u spoločnosti MH Manažment, a.s., preto žalovaný ako povinná osoba nebol povinný sa zaoberať časťou ustanovenia § 11 ods. 1 písm. h/ zákona č. 211/2000 Z.z. upravujúceho sprístupnenie protokolu o výsledku kontroly. Rovnako správny súd sa nebude touto časťou ustanovenia bližšie zaoberať. 35. Zostáva preto posúdiť, či sa žalobkyňou požadované informácie týkajú samotného výkonu kontroly podľa § 146 a nasl. zákona č. 25/2006 Z.z., kedy bol žalovaný ako povinná osoba povinný skúmať, či pri čiastočnom alebo úplnom obmedzení sprístupňovanej informácie bude zachovaná podstata a zmysel práva na prístup k informáciám v kontexte ochrany záujmu chráneného ustanovením § 11 ods. 1 písm. h/ zákona č. 211/2000 Z.z., ktorým je nerušený výkon kontroly. 36. Čiastočné obmedzenie sprístupňovanej informácie alebo úplné obmedzenie sprístupnenia informácie podľa § 11 ods. 1 písm. h/ zákona č. 211/2000 Z.z. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2000/211/> je potrebné vykladať len v kontexte s účelom zákona č. 211/2000 Z.z., č. 25/2006 Z.z. a článkom 13 ods. 4 Ústavy SR, podľa ktorého pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Z dikcie ustanovenia § 11 ods. 1 písm. h/ zákona č. 211/2000 Z.z. vyplýva, že povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka výkonu kontroly, dohľadu alebo dozoru orgánom verejnej moci podľa osobitných predpisov (okrem informácie o rozhodnutí alebo o inom výsledku kontroly, dohľadu alebo dozoru, ak jej sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy). Obmedzenie resp. nesprístupnenie informácií tak zákonodarca viaže na samotný výkon kontroly, dohľadu alebo dozoru. Účelom ustanovenia § 11 ods. 1 písm. h/ zákona č. 211/2000 Z.z. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/> je predovšetkým zabezpečenie nerušeného výkonu kontroly, dohľadu alebo dozoru, tak aby predčasným sprístupnením čiastkových informácií neboli zmarené výsledky kontroly ešte pred dokončením. Nesprístupniť alebo obmedziť sprístupnenie informácií podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. h/ je preto možné len vo vzťahu k informáciám týkajúcim sa výkonu prebiehajúcej alebo ešte neukončenej plánovanej kontroly. V prípade ukončenej kontroly, dohľadu alebo dozoru totiž absentuje účel (zabezpečenie nerušeného výkonu) nesprístupnenia požadovaných informácií (napríklad rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sži/2/2016 zo dňa 13.12.2017). 37. Okrem uvedeného, záver o sprístupnení požadovaných informácií po ukončení výkonu kontroly podporuje aj samotná textácia ustanovenia § 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 211/2000 Z.z. - kľúčovým slovom je slovo „výkon“, ktoré možno gramaticky definovať ako vykonávanie istej činnosti; realizácia <https://slovnik.juls.savba.sk/?w=realiz %C3%A1cia&c=5002&d=locutio&d=psken&d=bernolak&d=hssjV&d=noundb&d=sssj&d=obce&d=priezviska&d=orter&d=sss&d=un&d=scs&d=peciar&d=pskcs&d=psp&d=orient&d=kssj4> istej úlohy (Krátky slovník slovenského jazyka dostupný na stránke Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV: <https://slovnik.juls.savba.sk/?w=v %C3%BDkon&s=exact&c=d7c8&cs=&d=kssj4&d=psp&d=sssj&d=orter&d=scs&d=sss&d=peciar&d=hssjV&d=bernolak&d=noundb&d=orient&d=locutio&d=obce&d=priezviska&d=un&d=pskcs&d=psken>). Ide teda o priebehový čas vykonávania určitej činnosti (v tomto prípade kontroly); ak je činnosť ukončená, už reálne nemožno hovoriť o jej výkone, ale o skončení činnosti - kontroly. Účastníci konania zhodne tvrdia, že kontrola v spoločnosti MH Manažment, a.s., z ktorej žalobkyňa žiada sprístupniť informácie, je ukončená, preto nebol dôvod z pohľadu ukončenej kontroly nesprístupniť informácie. 38. Podľa názoru správneho súdu stanovisko (opodstatnené vyjadrenie) kontrolovaného k záverom kontroly a aj reakcia žalovaného naň predstavujú úkony kontroly, tak ako to vyplýva z ustanovení § 146b aj § 146c, ktoré sú systematicky v zákone č. 25/2006 Z.z. zaradené medzi ustanovenia upravujúce priebeh kontroly postupu zadávania zákaziek, a ktoré môžu smerovať k vypracovaniu dodatku k protokolu podľa § 146c ods. 2 zákona č. 25/2006 Z.z. Inými slovami, aj na žalobkyňou požadované informácie sa vzťahuje režim kontroly a bolo úlohou žalovaného ich posudzovať z hľadiska ukončenej kontroly v intenciách § 11 ods. 1 písm. h/ zákona č. 211/2000 Z.z. 39. Správnemu súdu sú známe rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžhpu/2/2014 zo dňa 28.4.2014 a sp. zn. 4Sži/41/2014 zo dňa 5.5.2015, na ktoré poukazuje žalovaný, no závery v nich uvedené sú prekonané novšou judikatúrou Najvyššieho súdu SR napríklad vo veci sp. zn. 5Sži/2/2016 zo dňa 13.12.2017. 40. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované právne predpisy správny súd dospel k záveru, že správne orgány oboch stupňov nesprávne právne vec posúdili, keď požadované informácie žalobkyni odmietli sprístupniť podľa § 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 211/2000 Z.z., hoci kontrola bola už skončená. Preto správny súd prvostupňové aj druhostupňové rozhodnutia žalovaného zrušil, keďže obe trpia rovnakou vadou nezákonnosti, podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. 41. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu (§ 191 ods. 6 SSP). Orgán verejnej správy prvého stupňa v ďalšom konaní opätovne vec právne posúdi v intenciách právneho názoru správneho súdu vysloveného v tomto rozsudku a vo veci rozhodne; rozhodnutie odôvodní tak, aby spĺňalo požiadavky § 46 a § 47 SP. 42. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 SSP a úspešnej žalobkyni priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči neúspešnému žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). 43. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jeden mesiac od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).