Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/220/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018201759 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Filová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1018201759.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dáši Filovej a členiek senátu JUDr. Evy Fulcovej a JUDr. Anny Peťovskej, PhD., v právnej veci žalobcu: T.. G.. O. O. F.., O. I. XX, XXX XX O., zastúpený: JUDr. Michal Davala, PhD., LL.M., Gercenova 1159/35, 851 01 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 35249/2018/153/RK zo dňa 04.10.2018, takto r o z h o d o l : Krajský súd napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 35249/2018/153/RK zo dňa 04.10.2018 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi súd p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením súdny úradník. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie pred orgánmi verejnej správy 1. Ministerstvu spravodlivosti SR bolo dňa 11.12.2017 v zastúpení advokáta U.. F. P., F.. doručené podanie U.. T. P. označené ako „sťažnosť na postup znalca“, ktorého obsahom boli námietky týkajúce sa postupu účastníka konania pri postupnom vykonaní dvoch súkromných znaleckých posudkov podaných so zhodným predmetom znaleckého posúdenia pre potreby toho istého civilného sporového konania a to na základe objednávok sporových strán. Išlo o civilné konanie vedenom na Okresnom súde Košice - okolie pod sp. zn. 18C 234/2011 vo veci žalobkyne U.. T. P.O. a žalovanými Slovak Telekom a. s., v druhom rade obec Veľká Lodina a v treťom rade VSD a. s. 2. Z elektronického denníka znalca vyplynulo, že ide o znalecký úkon č. 93/2017 vypracovaný na základe objednávky žalovaného Slovak Telekom a. s. (ďalej len žalovaný v 1. rade) a znalecký posudok č. 68/2017 vykonaný na základe objednávky U.. T. P. - žalobkyne (ďalej len žalobkyňa) vo veci stanovenia príčin požiaru rodinného domu, ktorý nebol vykonaný v pôvodne požadovanom rozsahu, keďže žalobkyňa pred jeho dokončením objednávku zrušila. 3. Listom ministerstva zo dňa 02.01.2018 bol znalec vyzvaný na predloženie rovnopisov znaleckých úkonov č. 68/2017 a č. 93/2017 a podanie vyjadrenia k obsahu podnetu. Znalec správnemu orgánu doručil rovnopis znaleckého úkonu č. 93/2017 a k znaleckému úkonu, ktorý je vedený pod č. 68/2017 uviedol, že sa nejedná o znalecký posudok z toho dôvodu, že právny zástupca žalobkyne objednávku zrušil. Stalo sa tak, keď právny zástupca zistil, že závery, ku ktorým smeruje vykonané znalecké šetrenie nekorešpondujú so zámermi žalobkyne, o čom bol informovaný ústne, ako aj postupom znaleckého šetrenia. 4. Ministerstvo pristúpilo k preskúmaniu znaleckého posudku a dospel k záveru, že existovalo podozrenie z porušenia povinnosti znalca, na čo bolo vydané upovedomenie č. 35249/2018/153 zo dňa 13.04.2018 o začatí správneho konania vo veci prejednania a zistenia zodpovednosti za iné správne delikty znalca podľa § 27 ods. 1 písm. b/, písm. c/ ZZTP. 5. Na základe prešetrenia daného podnetu Ministerstvo spravodlivosti SR vydalo dňa 14.06.2018 rozhodnutie pod č. 35249/2018/153, ktorým rozhodlo, že T.. G.. O. O., F.. zapísaný v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov oddiel na zápis znalcov časť na zápis znalcov - fyzických osôb, odbor elektrotechnika, odvetvie Elektro - energetické stroje a zariadenia, elektrotechnika, Odhad hodnoty elektronických zariadení a elektroniky je vinný, že v písomnom vyhotovení znaleckého úkonu č. 93/2017 vo veci posúdenia okolnosti vzniku požiaru rodinného domu, ktorého účelom bol podklad pri občiansko- právnom konaní; a. podal znalecký úkon, pri ktorom bolo možné, mať so zreteľom na jeho pomer k veci, pochybnosti o jeho nezaujatosti, pretože v danej veci vyslovil skôr svoj odborný názor, b. zodpovedal taktiež otázky, ktoré celkom (otázky č. 12, 13, 26 a 29) patrili do znaleckého odboru Požiarna ochrana, odvetvie Zisťovanie príčin vzniku požiarov, c. zodpovedal taktiež otázky (otázky č. 2, 6, 7, 8, 9, 10, 14 a 17), ktoré z časti patrili do znaleckého odboru Požiarna ochrana, odvetvie Zisťovanie príčinu vzniku požiarov a to bez toho, aby si na posúdenie čiastkových otázok pribral konzultanta a teda porušil podpis menom A povinnosť vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. d/ v spojení s § 11 ods. 1 ZZTP, podpis menom B, C, povinnosť vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 11 ods. 3 ZZTP, čím spáchal správne delikty podľa § 27 ods. 1 písm. b/, písm. c/ ZZTP v jednočinnom súbehu rôznorodom, za čo mu bola uložená podľa § 27 ods. 3 písm. b/ ZZTP peňažná pokuta vo výške XXX,- €. 6. Proti uvedenému rozhodnutiu podal súdny znalec rozklad, v ktorom uviedol dôvody nezákonnosti uvedeného rozhodnutia, ktoré podľa neho spočívajú v nesprávnom právnom posúdení konania znalca zo strany Ministerstva spravodlivosti vo všetkých troch bodoch, ktoré mu ukladá za vinu a ďalej namietal nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia, čím sa rozhodnutie stalo nepreskúmateľné a nedostatočné zistenie skutkového stavu. V rozklade podrobne rozobral jednotlivé body, ktoré sú vyššie uvedené. 7. O rozklade súdneho znalca rozhodol orgán verejnej správy druhého stupňa rozhodnutím zo dňa 04.10.2018 č. 35249/2018/153/RK, ktorým zamietol rozklad súdneho znalca a potvrdil prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy zo dňa 14.06.2018 č. 35249/2018/153. V odôvodnení druhostupňový správny orgán uviedol, že danú opätovne prejednal a dospel k záveru, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu je vecne správne a zákonné. Stotožnil sa so skutkovým stavom veci, tak ako bol zistený prvostupňovým správnym orgánom potom, čo tento preskúmal posudzovaný skutok, oboznámil sa so všetkými vykonanými dôkazmi a uznal účastníka konania vinným zo spáchania iného správneho deliktu podľa § 27 ods. 1 písm. b/ ZZTP. 8. V odôvodnení svojho rozhodnutia druhostupňový správny orgán uviedol, že v správnom konaní bolo preukázané, že v súdnom konaní vedenom pred Okresným súdom v Košiciach v právnej veci o náhradu škody vypracoval účastník konania znalecké úkony pre účely sporového konania jednak pre žalobkyňu, ktorá si znalecký úkon u znalca objednala v mesiaci jún 2017 a jednak pre žalovaného, ktoré si znalecký úkon u znalca objednal v mesiaci október 2017. Uvedená skutočnosť je nespochybniteľná, vyplýva zo spisového materiálu a účastník konania ju nijakým spôsobom nenamietal. V oboch prípadoch išlo o súkromné znalecké posudky podané so zhodným predmetom znaleckého posúdenia pre účely civilného sporového konania. Z uvedeného skutkového stavu bolo možné mať so zreteľom na pomer znalca k veci pochybnosti o jeho nezaujatosti. 9. Pokiaľ ide o zodpovedanie otázok spadajúcich mimo rozsah odboru zapísaného v zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, to považoval druhostupňový orgán za správne vyhodnotené a posúdené. Druhostupňový správny orgán nezistil žiadne iné procesné a formálno-právne vady predchádzajúceho správneho konania a preto potvrdil správnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa a rozklad súdneho znalca zamietol. II. Žalobné dôvody 10. Včas podanou žalobou na tunajšom súde dňa 10.12.2018 sa žalobca domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. 35249/2018/153/RK zo dňa 04.10.2018, ktorým potvrdil rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa č. 35249/2018/153 zo dňa 14.06.2018, ktorým bol súdny znalec - žalobca uznaný vinným zo spáchania iného správneho deliktu podľa § 27 ods. 1 písm. b/, písm. c/ zák. č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a uložilo mu podľa § 27 ods. 3 písm. b/ ZZTP sankciu vo forme peňažnej pokuty vo výške XXX,- €. Žalobca vidí nezákonnosť napadnutého druhostupňového rozhodnutia spočívajúceho v nesprávnom právnom posúdení konania žalobcu vo všetkých troch bodov, ktoré mu ukladá žalovaný za vinu, arbitrárnosť rozhodnutia a že napadnuté rozhodnutie je zmätočné, nepreskúmateľné a nedostatočne odôvodnené. 11. Žalobca má za to, že neporušil povinnosť konať pri výkone činnosti nestranne, neexistoval žiaden „pomer k veci“, ktorý by ho diskvalifikoval zo znaleckej činnosti na vypracovanie znaleckého posudku. 12. V ostatnej časti argumentácie žalovaného, ako aj prvostupňového rozhodnutia, ktorá sa kladie žalobcovi za vinu, správny orgán uvádza judikatúru, ktorá v podstate potvrdila, že pre prijatie záveru o vylúčení - nevylúčení znalca nepostačujú len jeho subjektívne pocity, či sa cíti byť zaujatý, ale dôvody vylúčenia musia vyplývať z objektívnych konkrétnych a dostatočne závažných skutočností preukazujúcich jeho zaujatosť. V odôvodnení rozhodnutia žalovaného ani prvostupňového rozhodnutia sa neuvádzajú žiadne objektívne, konkrétne a dostatočne závažné skutočnosti preukazujúce jeho nezaujatosť. 13. Právny výklad žalovaného nemá žiadnu oporu v texte príslušných ustanovení ZZTP. Takto prísne a extenzívne vykladaná povinnosť vykonávať znaleckú činnosť nestranne predstavuje arbitrárne rozhodnutie, ktoré nie je nijako podložené objektívnymi, konkrétnymi a dostatočne závažnými skutočnosťami preukazujúcimi nedostatok nestrannosti znalca. 14. Výlučne výkon znaleckej činnosti, ktorá je odbornou technickou otázkou a nie je založená na názore alebo na voľnom vyhodnotení dôkazov nepostačuje na tvrdenie o nedostatku nestrannosti. Analógia správnou úpravou iných právnych povolaní, ktoré uvádzajú správne orgány, je neaplikovateľná a nemôže byť podporným argumentom pri výklade povinnosti znalca uskutočniť znaleckú činnosť nestranne. Správny orgán na str. 8 prvostupňového rozhodnutia predkladá analógiu výkladu nestrannosti znalcov správnou úpravou a požiadavkou nestrannosti sudcov. Uvedené porovnanie je podľa názoru žalobcu úplne neprimerané a nelogické vzhľadom na úlohu sudcu v súdnom konaní, ktorá sa nedá v žiadnom prípade porovnať s úlohou znalca. Vyhodnocovanie dôkazov zo strany sudcu je vedené zásadou tzv. voľného hodnotenia dôkazov. Výklad požiadaviek nestrannosti sudcov nie je aplikovateľnosť na úlohu znalca, ktorý pri znaleckej činnosti odborne posudzuje a vyhodnocuje vecné, technické a iné podklady, ktoré realizuje laboratórne a iné merania a jeho závery musia odrážať vecné, technické, odborné zhodnotenie výstupov. 15. Zároveň je potrebné uviesť, že aj vo vzťahu požiadavky nestrannosti sudcov bolo vnútroštátnymi i medzinárodnými súdnymi orgánmi judikované, že vo vzťahu „k pomeru veci“ sudca má spravidla pomer k veci vtedy, keď má priamy alebo nepriamy právny záujem na výsledku prejednávanej veci. 16. Vo vzťahu k prejednávanej veci, žalobca má za to, že postavenie znalca a hlavne právna úprava ZZTP neumožňuje žalovanému vyvodzovať obdobné právne závery aj v prípade konania znalcov práve s ohľadom na úplne odlišné postavenie znalca v porovnaní s postavením sudcu. Znalec nemal žiaden priamy alebo nepriamy právny záujem na výsledku znaleckej činnosti, nezískal o veci informácie inak, ako pri výkone znaleckej činnosti a ani z výkonu znaleckej činnosti pre druhého účastníka súdneho konania nemožno tvrdiť pomer znalca k veci. 17. Žalobca nesúhlasí so závermi správnych orgánov, že vykonal úkon v odbore alebo v odvetví, v ktorom nie je zapísaný, tak ako sa mu dáva za vinu v otázkach č. 12, 13, 26, 29 a čiastočne v otázkach 2, 6, 7, 8, 9, 10, 14 a 17. 18. Znalecký odbor Elektrotechnika je určujúcim odborom, ktorý umožňuje žalobcovi zodpovedať položené otázky v znaleckom posudku. V prípade, ak nebolo možné príslušnú otázku alebo jej časť zodpovedať bez expertízy v oblasti zisťovania príčin vzniku požiarov, na danú otázku účastník konania neodpovedal, resp. túto skutočnosť jasne indikoval v rámci odpovede. V žiadnom prípade žalobca neodpovedal a nezisťoval príčinu požiaru alebo uviedol odpovede na položené otázky v rozsahu, v ktorom bolo možné na tieto otázky odpovedať so znalosťami v oblasti elektrotechniky, ako aj všeobecného prehľadu bežnej populácie. 19. Tieto skutočnosti vyhodnotil žalovaný v napadnutom rozhodnutí povrchne, bez snahy skúmať podstatu veci, keď na str. 5 uviedol „že na určenie toho, či bol znalec na podanie toho - ktorého znaleckého úkonu príslušný alebo nie, postačuje ako podklad obsahové vymedzenie znaleckých odborov a odvetví a rovnopis daného znaleckého úkonu, z ktorého plynie jeho predmet a účel. Iný spôsob posúdenia uvedenej skutočnosti v podstate nie je možný.“ S týmto sa nestotožňuje žalobca a tvrdí, že je potrebné skúmať podstatu položených otázok a nielen formálne posúdiť obsahové vymedzenie znaleckých odborov a odvetví, ktoré nie je dostatočne špecifické na to, aby sa na základe jeho všeobecného popisu dalo rozhodovať o tom, či znalec pri zodpovedaní konkrétnej otázky prekročil hranice svojho odboru alebo nie. 20. Na otázky č. 12, 13, 26 a 29 znaleckého úkonu č. 93/2017, ktoré údajne celkom patrili do znaleckého odboru Požiarna ochrana, odpovedal žalobca spôsobom, ktorým neporušil povinnosť nevykonať úkon v odbore alebo v odvetví, v ktorom nie je zapísaný. Detailná argumentácia k tomuto bodu bola predložená žalovanému v rozklade, no žalovaný sa s ňou nijako nevysporiadal. Na str. 5 napadnutého rozhodnutia zopakoval tvrdenie prvostupňového rozhodnutia, čo považuje žalobca za nesprávny postup pri aplikácií správnej úvahy vyhodnotenia, či sa žalobca pohyboval v mantineloch svojho odboru alebo nie. Rozhodnutie je aj z tohto dôvodu arbitrárne. Žalovaný nepodložil prečo a ako hodnotil prekročenie hraníc odboru, v ktorom je žalobca znalcom. V napadnutom rozhodnutí len konštatuje správnosť skutkových zistení a právneho posúdenia prvostupňovým správnym orgánom, no nevysporadúva sa s argumentmi rozkladu. 21. Žalovaný podľa názoru žalobcu nedostatočne odôvodnil svoju správnu úvahu pri určovaní toho, či boli naplnené skutkové podstaty právnych deliktov kladených žalobcovi za vinu. Poukazuje na úplnú absenciu základného odôvodnenia možnosti založiť zaujatosť znalca, resp. pomeru k veci zo samotnej skutočnosti poskytnutia znaleckej činnosti dvom stranám toho istého súdneho sporu. Znalec nijako nezmenil svoje závery, znalecká, odborná činnosť bola vykonaná riadne bez akéhokoľvek náznaku byť ovplyvnený tvrdeným pomerom k veci. Tento žalovaný identifikoval len formálne, čo nie je dostatočné. 22. Žalobca má právo v rámci zaručeného práva na spravodlivý proces, aby žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia zdôvodnil všetky skutočnosti, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie vo veci, riadne a zrozumiteľne. Ak má byť rozhodnutie žalovaného spravodlivé a zákonné, musí odzrkadľovať všetky úvahy žalovaného ohľadne skutočnosti, ktoré boli podstatné pre jeho rozhodovanie vo veci. Iba takýmto spôsobom môže mať žalobca istotu, že žalovaný pri rozhodovaní starostlivo zvážil všetky predpoklady, ktoré boli podstatné pre jeho rozhodnutie. Na základe uvedených skutočností žalobca žiada, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. III. Vyjadrenie žalovaného 23. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené dňa 25.03.2019 uviedol, že čo sa týka povinnosti konať pri výkone znaleckej činnosti nestranne, táto bola porušená. 24. V správnom konaní bolo preukázané, že žalobca ako znalec vypracoval znalecké úkony pre účely sporového konania jednak pre žalobkyňu, ktorá si u znalca objednala znalecký úkon v mesiaci jún 2017 a jednak pre žalovaného, ktorý si znalecký úkon u znalca objednal v mesiaci október 2017. Žalovaný má za to, že uvedený skutkový stav nebolo potrebné ďalej skúmať a bolo možné mať so zreteľom na pomer znalca k veci pochybnosti o jeho nezaujatosti. 25. Čo sa týka posudzovania zaujatosti znalca pre jeho pomer k veci, žalovaný zotrváva na svojej argumentácií, že v danom prípade by o zaujatosť nešlo vtedy, ak by od vykonania predchádzajúceho znaleckého úkonu uplynulo dlhšie obdobie a v dôsledku jeho uplynutia by predmet skúmania podstatne zmenil svoje vlastnosti, čo však nie je prejednávaný prípad, keďže oba znalecké úkony delilo iba niekoľko mesiacov, pričom predmet znaleckého skúmania podstatne nezmenil svoje vlastnosti. 26. Čo sa týka posudzovania príslušného znaleckého odboru a odvetvia, žalovaný poukázal na štyri základné východiská posúdenia príslušnosti znalca na podanie znaleckého posudku vymedzené na str. 11 až 13 prvostupňového rozhodnutia ako je vecná príslušnosť žalovaného na rozhodovanie o príslušnosti znalca podľa § 11 ods. 4 ZZTP, obsahové vymedzenie znaleckých odborov a odvetví podľa prílohy č. 1 k inštrukcií ministerstva č. 7/2009 o organizácií a riadenie znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti, interdisciplinárnosť vyžadovaného znaleckého skúmania, problematika čiastkových otázok. Súčasne odkázal aj na ďalšie určujúce okrajové podmienky vymedzené na str. 13 až 16 prvostupňového rozhodnutia. 27. Podľa žalovaného časť otázok 1, 3, 4, 5, 11, 15, 16, 18, 19, 20, 21 až 25, 27, 28, 30 a 31 patrila do žalobcovho oprávnenia, pretože otázky sa týkali výlučne zariadení, ktoré pre svoju činnosť v súlade s technickou a sprievodnou dokumentáciou nevyhnutne využívajú elektrickú energiu v akejkoľvek forme a to bez priamej a bezprostrednej väzby na zisťovanie príčin vzniku požiaru. 28. Čo sa týka vo vzťahu k otázkam 2, 6, 7, 8, 9, 10, 14 a 17, predmetom týchto bolo posúdenie okolností súvisiacich so vznikom požiaru s ťažiskom na zistenie miesta vzniku požiaru a objasnenie javov alebo činnosti vedúcich k iniciácií požiaru. Pri týchto otázkach bola založená príslušnosť znalca z odboru Požiarna ochrana, ktorý si mal ako konzultanta pribrať znalec odboru Elektrotechnika, odvetvie Elektrotechnické stroje a zariadenie. 29. Skupina tvorená otázkami 12, 13, 26 a 29 žalovaný nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že znalec sa v odpovedi na otázku č. 12 nevyjadril k príčine vzniku požiaru, pretože jednak danú úlohu neodmietol a jednak sa k tejto otázke vyjadril, aj keď iba všeobecne, keď uviedol cit.: „nie je úlohou znalca vyjadrovať svoje predpoklady, ale pripomínam, že najčastejšou príčinou vzniku požiarov u rodinných domov na dedinách je poškodenie izolácie, elektrické inštalácie hlodavcami prednostne u domov, kde nie je inštalácia odborne realizovaná a nie sú urobené ani pravidelné odborné prehliadky a skúšky elektrickej inštalácie, ako je tomu aj v tomto prípade.“ To isté sa vzťahuje na otázku č. 13, 26 a 29, ktoré znalec neodmietol a čiastočne sa k nim vyjadril. 30. Námietku žalobcu týkajúcu sa aplikovania svojvoľnej úvahy žalovaný odmieta, pretože správna úvaha je diskrečnou právomocou správneho orgánu a v napadnutých rozhodnutiach bola vždy odôvodnená a pohybovala sa v zákonných medziach. 31. Žalobca súčasne namietal porušenie princípu právnej istoty, k čomu žalovaný uviedol, že táto argumentácia nie je dôvodná, keďže obsahovým komponentom princípu právnej istoty je veľmi zjednodušene povedané, rovnaká odpoveď na právnu otázku za rovnakého alebo analogického skutkového stavu, pričom žalobcom napádané závery týkajúce sa zaujatosti znalca aplikuje žalovaný vo svojej aplikačnej praxi dlhodobo. 32. Žalovaný má za to, že spoľahlivo zistil skutkový stav, správne vyhodnotil dôkazné prostriedky a riadne predmetné porušenie v rozhodnutí odôvodnil. V druhostupňovom rozhodnutí žalovaný doplnil, že s prihliadnutím na prejednávanú vec a okolnosti s ňou súvisiace všetky relevantné a dostatočné dôvody uviedol už v prvostupňovom rozhodnutí, ktoré spĺňa s prihliadnutím na jednotlivé zásady správneho konania všetky zákonom požadované náležitosti. Na základe uvedených skutočností žalovaný žiada, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Replika žalobcu na vyjadrenie žalovaného 33. V replike žalobcu k vyjadreniu žalovaného zo dňa 22.04.2019 žalobca zhrnul podstatné body, ktoré uviedol aj v žalobe. IV. Právne posúdenie krajským súdom a relevantné právne predpisy 34. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10 SSP) na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 SSP) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť. 35. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú o ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 36. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. 37. Úlohou súdu v danej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. 35249/2018/153/ RK zo dňa 04.06.2018. 38. Súd po preskúmaní spisového materiálu administratívneho spisu orgánu verejnej správy, ako aj rozhodnutia žalovaného dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. d/, nakoľko bolo nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. 39. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia súd vidí najmä v nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia žalovaného. Podľa ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 40. V odôvodnení druhostupňového orgánu je vhodné v úvode popísať doterajší priebeh konania, kto a kedy podal odvolanie, resp. rozklad, stručne opísať, čo účastník konania vo svojom odvolaní namieta, čo navrhuje a súčasne sa reaguje na všetky jeho podnety a tvrdenia. V odôvodnení odvolacieho orgánu sa vytknú všetky chyby doterajšieho postupu prvostupňového orgánu. 41. Súd po preskúmaní rozhodnutia žalovaného č. 35249/2018/153/RK zo dňa 04.10.2018 zistil, že žalovaný sa vyššie uvedeným ustanovením neriadil. 42. Žalovaný na str. 2, 3,4 a čiastočne zo str. 5 svojho rozhodnutia zhrnul správne konanie na prvom stupni a odvolacie konanie, odcitoval relevantné právne ustanovenie zákona o znalcoch a tlmočníkoch a správneho poriadku a zhruba na jednej strane sa venoval odvolaniu žalobcu, svojmu právnemu názoru a právnej úvahe. Nie je až také podstatné aké dlhé zdôvodnenie je, ale ide o obsah zdôvodnenia. Aj odvolací orgán by mal pri formulácií odôvodnenia svojho rozhodnutia dbať na jeho presvedčivosť a náležité vysvetlenie a odôvodniť svoj názor na prejednávanú vec a reagovať na podstatné body v odvolaní. 43. Žalovaný sa nevysporiadal s podstatnými námietkami žalobcu uvedenými v rozklade, ktorý mal 12 strán. Nevysporiadal sa napríklad s otázkou „pomeru k veci“, ktorý ho podľa správnych orgánov diskvalifikoval zo znaleckej činnosti na vypracovanie znaleckého posudku. 44. Žalobca v rozklade poukázal na argumentáciu správneho orgánu, ktorý kladie žalobcovi za vinu na str. 8 a 9 rozhodnutia a správny orgán uvádza judikatúru, ktorá potvrdila, že pre prijatie záveru o vylúčení, resp. nevylúčení znalca nepostačuje len jeho subjektívne pocity, či sa cíti byť zaujatý, ale dôvody vylúčenia musia vyplývať z objektívnych, konkrétnych a dostatočne závažných skutočností preukazujúcich jeho zaujatosť. V nasledovnej časti odôvodnenia k bodu A/ rozhodnutia však správny orgán neuvádza žiadne objektívne, konkrétne a dostatočne závažné skutočnosti preukazujúce jeho nezaujatosť. Celá argumentácia správneho orgánu vysvetľujúca existenciu „pomeru k veci“ spočívala v tvrdení, že ak znalec vykonal znaleckú činnosť v určitom rozsahu pre jedného účastníka sporového konania a následne druhý z účastníkov sporového konania požiada znalca o vyhotovenie totožného znaleckého posudku „jedná sa o taký pomer znalca k veci, ktorý zakladá svojou intenzitou jeho zaujatosť, na základe čoho mal znalec povinnosť oznámiť druhému zadávateľovi, že existuje dôvod na jeho vylúčenie, pretože obdobnú znaleckú činnosť nedávno vykonáva pre protistranu a teda je zaujatý vo veci. 45. Žalobca v rozklade tvrdil, že tento právny výklad správneho orgánu nemá oporu v texte príslušných ustanovení zákona o znalcoch a tlmočníkoch. Takto prísne a extenzívne vykladaná povinnosť vykonávať znaleckú činnosť „nestranne“ predstavuje arbitrárne rozhodnutie, ktoré nie je nijako podložené objektívnymi, konkrétnymi a dostatočne závažnými skutočnosťami preukazujúcimi nedostatok nestrannosti znalca. Výlučne výkon znaleckej činnosti, ktorá je odbornou technickou otázkou a nie je založená na názore alebo na voľnom vyhodnotení dôkazov nepostačuje na tvrdenie o nedostatku nestrannosti. Osobitne to platí v situácií, kedy je možné odborné a vecné závery znaleckého posudku overiť iným znalcom, ktorý by prípadne vyvrátil závery znaleckého posudku, čo by mohlo teoreticky nasvedčovať, že znalec bol zaujatý vo veci alebo voči účastníkovi konania. Žiadne takéto ani iné skutočnosti správny orgán nepreukázal. 46. S touto námietkou žalobcu uvedenou v rozklade sa žalovaný vo svojom rozhodnutí vôbec nevysporiadal. 47. Podľa názoru súdu neobstojí ani analógia výkladu nestrannosti znalcov správnou úpravou a požiadavkou nestrannosti sudcov, ktorú vyslovil vo svojom rozhodnutí na str. 8. Toto porovnanie je neprimerané a nelogické vzhľadom na úlohu sudcu v súdnom konaní, ktorá sa nedá porovnať s úlohou znalca. Znalec pri svojej znaleckej činnosti odborne posudzuje a vyhodnocuje vecné a technické a iné podklady, ktoré realizuje laboratórne a iné merania a jeho závery musia odrážať vecné, technické, odborné zhodnotenie výstupov. 48. Správne orgány nebrali do úvahy skutočnosť, že sama sťažovateľka zrušila objednávku na vypracovanie znaleckého posudku odstúpením od dohodnutej zmluvy o vykonaní znaleckého posudku. V danom čase nebol znalec sťažovateľkou obviňovaný zo zaujatosti. 49. V danej veci súd nie je kompetentný vyhodnotiť odborné otázky, či patria do znaleckého odboru elektrotechnika alebo iného odboru. Podľa názoru súdu mal správny orgán určiť znalca, ktorý by toto posúdil. 50. Napadnutým rozhodnutím bola žalobcovi uložená pokuta, teda ide o individuálny trestný správny akt, ktorým je žalobca penalizovaný v administratívnom konaní. Na správne trestanie sa v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva i Ústavného súdu SR aplikujú primerane princípy trestného práva. V zmysle základných princípov a zásad trestného práva, musí správny orgán jednoznačne preukázať, akým konaním sa osoba obvinená zo spáchania iného správneho deliktu dopustila tohto deliktu. Nestačí len všeobecný názor o pochybnostiach o zaujatosti bez jasnej argumentácií, prečo dáva poskytnutie znaleckého úkonu vo forme ústneho vysvetlenia pre jednu stranu sporu dostatočný základ pochybnosti o zaujatosti a následného penalizovanie v prípade poskytnutia znaleckého úkonu vo forme vypracovania znaleckého úkonu druhej strane sporového konania. Tieto súvislosti musia byť riadne vysvetlené. 51. Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že bolo potrebné zrušiť rozhodnutie žalovaného v zmysle ust. § 191 ods. 1 písm. d/ SSP a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. 52. V zmysle § 191 ods. 6 právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. 53. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 167 ods. 1 SSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému úplnú náhradu trov konania vo výške 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením súdny úradník. 54. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.