Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/224/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018201803 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jeannette Hajdinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1018201803.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: Lesoochranárske zoskupenie VLK, občianske združenie, IČO: 31303862, so sídlom v Tulčíku 310, zastúpeného advokátkou JUDr. Ivetou Rajtákovou, so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Námestie Ľ. Štúra 1, za účasti ďalšieho účastníka konania: Poľovnícky spolok Očová, IČO: 42305799, so sídlom v Očovej, SNP 426/242, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 9434/2018-9.2 (29/2018-rozkl.) zo dňa 11.10.2018, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného ministra životného prostredia Slovenskej republiky č. 9434/2018-9.2 (29/2018-rozkl.) zo dňa 11.10.2018 spolu s rozhodnutím Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 5639/2018-6.3 zo dňa 17.7.2018 z r u š u j e a vec v r a c i a orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému p r á v o na úplnú náhradu trov konania. Ďalšiemu účastníkovi sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Poľovnícky spolok Očová žiadosťou doručenou žalovanému dňa 12.4.2018 požiadal o povolenie výnimky zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 543/2002 Z.z.) na usmrtenie štyroch jedincov medveďa hnedého v poľovnom revíri Očová. Žiadosť odôvodnil zvýšeným výskytom medvedej zveri, škodami na poľnohospodárskych kultúrach a opakovanými stretmi človeka s medveďom v bezprostrednej blízkosti ľudských obydlí. 2. Žalovaný ako prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. 5639/2018-6.3 zo dňa 17.7.2018 povolil výnimku zo zákazov ustanovených § 35 ods. 1 písm. b/, písm. e/ zákona č. 543/2002 Z.z., na základe ktorej mohol žiadateľ (Poľovnícky spolok Očová) usmrtiť - odstreliť - dvoch jedincov medveďa hnedého v poľovnom revíri Očová, držať ho a prepravovať. Zároveň týmto rozhodnutím nepovolil výnimku zo zákazu ustanoveného § 35 ods. 1 písm. b/ zákona č. 543/2002 Z.z. usmrtiť dvoch jedincov medveďa hnedého v poľovnom revíri Očová. V rozhodnutí určil aj podmienky podľa § 82 ods. 12 citovaného zákona, a to že (1) odstrel možno zrealizovať od právoplatnosti rozhodnutia do 15.12.2018 postriežkou na lokalitách Háj, SKalice, Bugárovo (k.ú. Očová) alebo do 30.11.2018 posliedkou na lokalitách Hlboká dolina, Chytrá dolina, Breziny (k.ú. Očová) a individuálnym lovom v celom poľovnom revíri so zameraním na miesta s najväčším výskytom škôd, (2) usmrtené budú dva jedince, z toho jeden jedinec, ktorého hmotnosť nepresiahne 150 kg alebo šírka prednej laby je do 13 cm a zároveň dĺžka zadnej laby do 22 cm, a jeden jedinec do 100 kg alebo šírka jeho prednej laby je do 123 cm a zároveň dĺžka zadnej laby do 21 cm (3) odstrelu nebude predchádzať vnadenie mäsitou návnadou s výnimkou možnosti použiť živočíšny materiál v súlade s čl. 23 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1774/2002, ktorým sa stanovujú zdravotné predpisy týkajúce sa živočíšnych vedľajších produktov neurčených pre ľudské spotrebu v platnom znení, (4) plánovaný čas lovu bude vopred oznámený ministerstvom poverenej osobe - Štátnej ochrane prírody SR - Správe CHKO Poľana ako kontaktnej osobe, (5) odstrel medveďa bude neodkladne oznámený kontaktnej osobe s cieľom kontroly dodržiavania podmienok výnimky a vykonania prehliadky usmrteného jedinca, (6) do príchodu zamestnanca kontaktnej osoby bude ulovený medveď ponechaný na mieste odlovu (meranie vykonáva výhradne kontaktná osoba), (7) žiadateľ umožní zamestnancovi kontaktnej osoby odber vzorky (zo srsti, svaloviny, vnútorných orgánov, krvi a pod.) a zubu usmrteného medveďa na účely analýz, (8) formulár „Hlásenie o usmrtení medveďa hnedého“ s údajmi o usmrtenom medveďovi zašle žiadateľ na ministerstvo do dvoch týždňov od realizácie usmrtenia. Podľa ministerstva povolená výnimka neohrozí populáciu medveďa hnedého v danej lokalite; práve naopak, jeho populácia v tomto revíri prosperuje a narastá. Nie je preto dôvod spochybňovať splnenie základnej podmienky pre povolenie výnimky na usmrtenie tohto živočícha, ktorou je skutočnosť, že povolená výnimka neohrozí zachovanie populácie tohto druhu. Žalovaný sa svojimi kritériami na povolenie výnimky (prednostné povoľovanie výnimiek mimo území s 3. až 5. stupňom ochrany, ktoré slúžia ako jadrové zóny kľudu pre medveďa a hlavne na okraji areálu rozšírenia medveďa) snaží dosiahnuť udržanie populácie v priaznivom stave v záujme ochrany zdravia a bezpečnosti obyvateľov. Rozširovanie areálu a postup do oblastí zasiahnutých ľudskou činnosťou, častejšie vyrušovanie medveďom, jednoznačne preukázané hlásenia o zvýšenom počte medveďov aj v pôvodných miestach výskytu, nesporne nasvedčujú tomu, že v poľovnom revíri Očová je zvýšený stav populácie medveďa hnedého. ŠOP SR priebežne v predchádzajúcich obdobiach evidovala a preverovala škody spôsobované medveďom a strety medveďov s obyvateľstvom; problémy riešili priamo s miestnymi obyvateľmi. Iné alternatívy by nesporne mali mať prednosť pred usmrcovaním chránených druhov živočíchov. Pokiaľ však dochádza k synantropizácii chránených šeliem a s tým spojenému ohrozeniu zdravia a bezpečnosti obyvateľstva, nemožno v reálnom čase situáciu riešiť inak ako povolením výnimky na usmrtenie tohto živočícha. Zmierňujúce opatrenia nič neriešia a nepredstavujú skutočnú alternatívu k povoleniu výnimky. Ministerstvo sa zaoberalo prípadným umiestnením do ZOO v Slovenskej republike a Českej republike, všetky ZOO však majú plné stavy alebo medvede nechovajú, a preto nemôžu umiestniť ďalšie jedince medveďa hnedého; telefonicky tieto údaje preveruje. Nerealizovateľné je tiež premiestňovanie medveďov do iných lokalít z dôvodu, že odchytené synantropné medvede sú navyknuté hľadať potravu pri ľudských obydliach, a tým sa problém len preniesol na iné miesto. Ministerstvo odôvodňuje povolenie výnimky ustanoveniami § 40 ods. 3 písm. b/, písm. c/ zákona č. 543/2002 Z.z. Je právne irelevantný vznik škody, pretože keď následok na zdraví alebo živote vznikne, uvedené ustanovenia strácajú význam. Na to, aby sa predišlo stretom medveďov s ľuďmi, je potrebné udržiavať populáciu medveďa v takom počte a na takom areáli, aby nedochádzalo k jeho rozširovaniu tam, kde nie je dostatok prirodzenej potravy, kde je však omnoho väčšia ponuka potravy pre medveďa z umelých zdrojov (včelíny, odpadky, hospodársky chov dobytka). V prípade, ak by k tomu dochádzalo, výraznou mierou by sa zvyšovala hrozba, že si medveď bude zabezpečovať potravu práve z takýchto zdrojov, čím by sa zvýšila hrozba napadnutia ľudí a aj obava o zdravie a bezpečnosť obyvateľov. Poľovný revír, v ktorom je povolená výnimka na odstrel medveďa hnedého, sa nachádza mimo územia NATURA 2000, jeho celková výmera je 3212 ha a nachádza sa v prvom stupni ochrany. Konflikty s medveďmi sú potenciálne možné vzhľadom na prítomnosť ľudských sídel a výrazné poľnohospodárske využívanie krajiny a postavou hospodárskych zvierat. Hlavným dôvodom žiadosti boli zdokumentované škody na poľnohospodárskych kultúrach, ktoré sú sústavne vo výške zodpovedajúcej osevnej plochy rastlinami atraktívnymi pre medvede (kukurica). V jesennom období sa výrazne zvyšuje počet medveďov v tomto poľovnom revíri, čo je spôsobované migráciou medveďa hnedého z okolia za ľahko dostupnou potravou. Keďže ide o rozsiahle plochy kukurice, je obtiažne situáciu riešiť elektrickými ohradníkmi. PD Očová sa snaží aspoň časť honov s kukuricou takto chrániť. Povolenie výnimky na usmrtenie medveďa v tejto lokalite možno považovať za riešenie preventívneho charakteru, ktoré je v záujme ochrany a bezpečnosti obyvateľov v zmysle § 40 ods. 3 písm. c/ zákona č. 543/2002 Z.z. 3. Minister životného prostredia rozhodnutím č. 9434/2018-9.2 (29/2018-rozkl.) zo dňa 11.10.2018 zamietol rozklad žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie č. 5639/2018-6.3 zo dňa 17.7.2018. V odôvodnení druhostupňového rozhodnutia sa uvádza, že odvolací orgán dospel k záveru o dostatočne zistenom skutkovom stave veci na základe podkladov predložených ŠOP SR, Správou CHKO Poľana. Nezaradenie zoznamu preventívnych opatrení a zoznamu krmovísk do podkladov rozhodnutia nie je pochybením, ktoré by malo viesť k zrušeniu alebo k zmene prvostupňového rozhodnutia. Výskyt aj väčšieho počtu jedincov medveďa hnedého v poľovnom revíri nie je odôvodneným prípadom pre povolenie výnimky na jeho odstrel, pokiaľ nie sú splnené podmienky § 40 ods. 2 a ods. 3 zákona č. 543/2002 Z.z. Podľa názoru odvolacieho orgánu ministerstvo dostatočne zistilo skutkový stav veci na základe správ ŠOP SR a Správy CHKO Poľana o častých škodách spôsobených medveďom v priebehu rokov 2016 a 2017 na poľnohospodárskych kultúrach a na hospodárskych zvieratách na území poľovného revíru Očová, ktorý je z 3/5 tvorený poľnohospodárskou pôdou a nachádzajú sa v ňom rozsiahle lány kukurice. V roku 2016 medvede spôsobili škodu v sume X.XXX,- € a v roku 2017 škody v sume X.XXX,.- €; v roku 2017 medveď spôsobil škodu aj na ovci v lokalite Bugárovo. V danom území pretrváva riziko ohrozenia zdravia a bezpečnosti ľudí zo strany niekoľkých synantropných jedincov medveďa hnedého. ŠOP SR a Správa CHKO Poľana jednoznačne odporučili povolenie výnimky, keďže boli preukázané podmienky podľa§ 40 ods. 3 písm. b/, písm. c/ zákona č. 543/2002 Z.z. Problematické jedince medveďa hnedého nie sú na území dotknutého poľovného revíru lákané do blízkosti ľudských sídel vnadiskami a krmoviskami zriaďovanými pre zver, ale do blízkosti ľudských sídel chodí za účelom získania potravy v lánoch kukurice. Zlikvidovanie všetkých antropických vplyvov v danom prípade nie je reálne z dôvodu veľkých rozmerov plôch osadených poľnohospodárskymi kultúrami, ktoré v celom rozsahu nemožno oplotiť elektrickými ohradníkmi. Do dňa rozhodnutia bola elektrickými ohradníkmi zabezpečená len malá plocha, preto členovia žiadateľa strážia najviac napádané polia ako prevenciu pred vznikom ďalších škôd spôsobovaných medveďmi. Návrh žalobcu, aby sa krmoviská a vnadiská zriaďovali vo vzdialenosti väčšej ako 5 km od obývaných sídel je nereálny, pretože by v takom prípade nemohol žiadny poľovný revír prikrmovať, čo by bolo v čase núdze v rozpore s právnymi predpismi v oblasti poľovníctva. Odvolací orgán považoval za neopodstatnenú námietku žalobcu poukazujúcu na stanovisko Správy TANAP č. TANAP 1062/2015 zo dňa 21.7.2015, pretože ministerstvo posudzuje všetky žiadosti o povolenie výnimky na základe podkladov vypracovaných ŠOP SR o populácii medveďa hnedého na celom území SR, vyhodnocovania vzniknutých škôd spôsobených týmto živočíchom na poľnohospodárskych kultúrach, hospodárskych zvieratách a včelstvách. Nie je relevantný citát z listu ŠOP SR týkajúci sa inej lokality, pretože podmienky na jednotlivých lokalitách, výskyt škôd spôsobených medveďmi a ohrozenie obyvateľov nie je všade rovnaký. Odvolací orgán odmietol aj námietku žalobcu, že podklady rozhodnutia spracované ŠOP SR nie sú v súlade s Programom starostlivosti o medveďa hnedého na Slovensku. ŠOP SR sa vo formulároch zaoberá aj hodnotením realizovaných preventívnych opatrení v lokalitách konkrétnych poľovných revírov. Odvolací orgán sa nestotožnil s názorom žalobcu, že usmrcovanie jedincov medveďa hnedého v spojení s ničením ich prirodzeného biotopu môže viesť k ohrozeniu životaschopnosti zdravej populácie medveďa, nakoľko správnemu orgánu nie sú známe dáta o populácii medveďa na Slovensku. ŠOP SR vypracovala materiál „Program starostlivosti o medveďa hnedého (ursus arctos) na Slovensku“ z novembra 2016, podľa ktorého sa na území Slovenska nachádza asi 1020-1490 medveďov hnedých a predpokladá sa nárast ich počtu. Ministerstvo správne povolilo výnimku, rozhodnutie náležite odôvodnilo a v zmysle platnej právnej úpravy určilo podmienky na odstrel medveďa hnedého. II. Žaloba 4. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 9434/2018-9.2 (29/2018-rozkl.) zo dňa 11.10.2018, jeho zrušenia spolu s prvostupňovým rozhodnutím č. 5639/2018-6.3 zo dňa 17.7.2018 a vrátenia veci správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu, nesprávne právne posúdenie veci, nesúlad skutkového stavu s administratívnym spisom a porušenie ustanovení § 40 ods. 2, ods. 3 zákona č. 543/2002 Z.z., § 3 ods. 5, § 32 ods. 1 a § 45 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len SP alebo Správny poriadok). 5. Žalobca už v rozklade namietal, že povolenie výnimky nezodpovedá postupu, ktorý stanovuje Program starostlivosti o medveďa hnedého na Slovensku. Z tohto dokumentu vyplýva, že manažmentové opatrenia zabezpečujúce zásah do populácie medveďa hnedého sú realizované na dvoch základných úrovniach a to odchyt alebo usmrtenie v zmysle rozhodnutia zásahového tímu a lov, ktorý je naplánovaný Komisiami pre ochranu a manažment veľkých šeliem. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí síce zaoberá námietkou o nedostatku formulára vypracovaného ŠOP SR, ale na zásadnú námietku o tom, že povolenie výnimky a postup, ktorý mu predchádzal, nie je v súlade s Programom starostlivosti o medveďa hnedého, vôbec nereagoval. Žalovanému je nesporne známe, že postup pri vydaní rozhodnutia o povolení výnimky nezodpovedá dokumentácii ochrany prírody. Z predmetného dokumentu vyplývajú manažmentové opatrenia, medzi ktorými sú, okrem iného: preventívnymi opatreniami zamedziť vzniku návykov na neprirodzené zdroje potravy a vzniku pozmeneného až synantropného správania medveďa hnedého, zabezpečiť elimináciu vnadísk a krmovísk pre raticovú zver, ktoré sú v rozpore s platnou legislatívou na úseku poľovníctva a predstavujú neprirodzený zdroj ľahko dostupnej a atraktívnej potravy pre medveďa hnedého. 6. Namietal tiež, že správne orgán oboch stupňov nevyhodnocovali spôsobilosť povolenej výnimky dosiahnuť cieľ ňou sledovaný, teda predísť vzniku škôd na poľnohospodárskych plodinách. Samotný žiadateľ potvrdil, že hoci v posledných štyroch rokoch realizoval povolené výnimky, nedochádza k poklesu škôd, ale naopak škody narastajú. Je teda zrejmé, že povolené a už zrealizované výnimky nie sú spôsobilé predchádzať vzniku škôd. Podľa názoru žalobcu je efektívnym spôsobom predchádzania vzniku škôd na poľnohospodárskych plodinách zabezpečenie agrocenóz elektrickými ohradníkmi a ich údržbou. III. Vyjadrenie žalovaného 7. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť. V podrobnostiach sa v plnom rozsahu pridržiaval odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a doplnil, že rozhodnutie bolo vydané v záujme verejného zdravia, verejnej bezpečnosti ľudí a v záujme predchádzania škôd na majetku. Výnimka bola povolená aj v súlade s § 40 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z. pri neexistencii inej alternatívy. 8. Žalovaný považuje napadnuté rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov za súladné s § 40 ods. 2 aj ods. 3 zákona č. 543/2002 Z.z., majúce náležitosti v zmysle § 47 SP a skutkový stav za spoľahlivo zistený. Na Slovensku sa vyskytuje cca 1020 - 1490 jedincov medveďa hnedého a predpokladá sa, že jeho počet bude stúpať. 9. Žalobca ani ďalší účastník sa k vyjadreniu žalovaného písomne nevyjadrili. Ďalší účastník konania sa nevyjadril ani k žalobe. IV. Verejné vyhlásenie rozsudku 10. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10 a § 13 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len SSP) rozhodol vo veci rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 27.5.2020 podľa § 107 ods. 2 SSP, keďže žalobca aj žalovaný súhlasili s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania a ďalší účastník konania nepožiadal o nariadenie pojednávania. 11. Okrem uvedeného správny súd poukazuje aj na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj len ESĽP) vo veci Varela Assalino proti Portugalsku zo dňa 25.4.2002, č. sťažnosti 64336/01, v zmysle ktorého ESĽP nedospel k záveru, že článok 6 Dohovoru vždy zahŕňa právo na verejné pojednávanie bez ohľadu na povahu otázky, ktorá má byť vyriešená; je legitímne, keď vnútroštátne orgány berú do úvahy požiadavky efektivity a hospodárnosti konania [rozsudok Jan-Ake Andersson proti Švédsku zo dňa 29.10.1991, séria A č. 212-B, s. 45, § 27; rozsudok Allan Jacobsson proti Švédsku (č. 2) zo dňa 19.2.1998, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I, s. 168, § 46; rozsudok Schuler-Zgraggen proti Švajčiarsku z 24.júna 1993, séria A č. 263, s. 19, § 58]. V konaní, v ktorom sa majú riešiť iba právne otázky, postačuje preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie a pre spor z nich vyplývajúci sa javia byť výhodnejšie skôr písomné vyjadrenia ako ústne prednesy. V predmetnom konaní sa správny súd (ktorý nie je súdom skutkovým, ale preskúmava zákonnosť napadnutého rozhodnutia, teda jeho právnu stránku) na základe predloženého administratívneho spisu zameral na skúmanie právnej otázky a správnosť aplikácie ustanovení zákona č. 543/2002 Z.z. a Správneho poriadku, preto aj v tomto konaní možno postupovať podľa záverov ESĽP vyjadrených vo vyššie citovaných rozhodnutiach a vo veci rozhodnúť bez nariadenia pojednávania. V. Relevantné právne predpisy 12. Podľa § 35 ods. 1 písm. b/, písm. e/ zákona č. 543/2002 Z.z. chráneného živočícha je zakázané úmyselne zraňovať alebo usmrcovať v jeho prirodzenom areáli (písm. b/), držať, prepravovať, predávať, vymieňať alebo ponúkať na predaj alebo výmenu (písm. e/). 13. Podľa § 40 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z. orgán ochrany prírody môže povoliť výnimku z podmienok ochrany chránených druhov, vybraných druhov rastlín a vybraných druhov živočíchov, len ak neexistuje iná ekonomicky a technicky zrealizovateľná alternatíva a výnimka neohrozí zabezpečenie priaznivého stavu ochrany populácie dotknutého druhu v jeho prirodzenom areáli. 14. Podľa § 40 ods. 3 písm. b/, písm. c/ zákona č. 543/2002 Z.z. výnimku podľa odseku 2 možno povoliť pri predchádzaní závažných škôd na úrode, hospodárskych zvieratách, lesoch, chove rýb, vodnom hospodárstve a ak sa výnimka nevzťahuje na druhy voľne žijúcich vtákov, aj pri predchádzaní závažných škôd na inom type majetku (písm. b/), v záujme verejného zdravia alebo verejnej bezpečnosti ľudí a ak sa výnimka nevzťahuje na druhy voľne žijúcich vtákov, aj v záujme iných nevyhnutných dôvodov vyššieho verejného záujmu vrátane tých, ktoré majú sociálny alebo hospodársky charakter a tých ktoré majú priaznivé dôsledky zásadného významu na životné prostredie (písm. c/). 15. Podľa § 3 ods. 1, ods. 4 SP správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností (ods. 1). Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb (ods. 4). 16. Podľa § 32 ods. 1, ods. 2 SP správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania (ods. 1). Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán (ods. 2). VI. Posúdenie veci správnym súdom 17. Predmetom preskúmavania je v predmetnej právnej veci rozhodnutie ministra životného prostredia SR č. 9434/2018-9.2 (29/2018-rozkl.) zo dňa 11.10.2018, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Ministerstva životného prostredia SR č. 5649/2018-6.3 zo dňa 17.7.2018 o povolení výnimky usmrtiť dvoch jedincov medveďa hnedého v poľovnom revíri Očová, držať ho a prepravovať, a o zamietnutí žiadosti o usmrtenie ďalších dvoch jedincov v tomto poľovnom revíri. 18. Pre povolenie výnimky usmrtiť chráneného živočícha musia byť podľa § 40 ods. 2, ods. 3 písm. b/, písm. c/ zákona č. 543/2002 Z.z. kumulatívne splnené nasledovné podmienky: a. musí ísť o odôvodnený prípad povolenia výnimky, b. neexistuje iná ekonomicky a technicky zrealizovateľná alternatíva, c. výnimka neohrozí zabezpečenie priaznivého stavu ochrany populácie chráneného živočícha v jeho prirodzenom areáli. Ak nie je splnená čo len jedna z uvedených podmienok, orgán ochrany prírody nemôže povoliť výnimku na usmrtenie chráneného živočícha. 19. Žalovaný odôvodňoval prvú podmienku na povolenie výnimky podľa § 40 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z. synantropnými jedincami medveďa hnedého hľadajúcimi potravu v blízkosti ľudských sídel na atraktívnych plodinách kukurice. Tento dôvod povolenia výnimky podložil stanoviskom ŠOP SR a Správy CHKO Poľana. Prvá podmienka vyplývajúca z § 40 ods. 3 písm. c/ zákona č. 543/2002 Z.z. zameraná na ochranu verejného zdravia a verejnej bezpečnosti ľudí je tak splnená. 20. Inú alternatívu riešenia (§ 40 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z.) žalovaný videl v možnom umiestnení jedincov medveďa hnedého v zoologických záhradách na území Slovenskej republiky a Českej republiky, ktoré ponúkanú možnosť podľa jeho slov odmietli pre naplnený stav týchto jedincov alebo že medvede hnedé nechovajú. V administratívnom spise sa však nenachádza žiadna zmienka o tom, žeby žalovaný žiadal konkrétne zoologické záhrady na Slovensku alebo v Čechách o vyjadrenie záujmu alebo nezáujmu o umiestnenie jedincov medveďa hnedého, a ani odpovede oslovených zoologických záhrad. Ak žalovaný tvrdí, že zoznam zoologických záhrad vedie priebežne a priebežne sa (telefonicky) informuje, či by v niektorej z nich mohli byť v prípade potreby umiestnené jedince medveďa hnedého, nepreukazuje to žiadnym dôkazom založeným v administratívnom spise (napríklad spracovaním podkladov o stave medveďov hnedých v slovenských a českých zoologických záhradách ku konkrétnemu dňu alebo úradným záznamom zachytávajúcim proces zisťovania záujmu konkrétnych zoologických záhrad o umiestnenie medveďa hnedého a ich odpovede s minimálnym uvedením označenia zoologickej záhrady, jej zodpovedného zamestnanca, ktorý sa k ponuke žalovaného vyjadril, a dátum dopytu). Z rozhodnutí žalovaného nevyplýva, žeby sa reálne zaoberal inou možnosťou riešenia problematických jedincov; podľa jeho slov je jediným riešením v tejto situácii usmrtenie medveďa hnedého. Dôležitým faktorom zdôrazňujúcim nedostatočne zistený skutkový stav žalovaným je aj skutočnosť, že napriek skôr povoleným a realizovaným výnimkách na usmrtenie medveďov hnedých v minulosti v poľovnom revíri Očová nedochádza k zlepšeniu stavu a škody sa zvyšujú. Ak by mali byť povolené výnimky v minulosti preventívneho charakteru a napriek tomu nedošlo k zlepšeniu stavu, bolo povinnosťou žalovaného sa touto otázkou zaoberať a svoj postup riadne odôvodniť, čo sa nestalo. 21. Vzhľadom na uvedené okolnosti správny súd nemôže konštatovať, žeby žalovaný dostatočne preveril existenciu inej ekonomicky a technicky zrealizovateľnej alternatívy riešenia stavu jedincov medveďa hnedého v poľovnom revíri Očová, ako je ich usmrtenie. Usmrtenie chráneného živočícha môže byť vždy až poslednou možnosťou prichádzajúcou do úvahy, ak všetky predchádzajúce a miernejšie alternatívy sú nereálne alebo nerealizovateľné; za tým účelom však musí orgán verejnej správy dostatočne zistiť skutkový stav veci, čo sa v tejto veci nestalo. 22. Tretiu podmienku na udelenie výnimky žalovaný odôvodňoval zvyšujúcim sa stavom populácie medveďa hnedého. V prvostupňovom ani druhostupňovom rozhodnutí však nie sú uvedené žiadne konkrétne údaje o stave medveďov hnedých v poľovnom revíri Očová, len odkaz na Program starostlivosti o medveďa hnedého (ursus arctos) na Slovensku z novembra 2016 vypracovaný ŠOP SR. Na území Slovenska sa podľa tohto dokumentu vyskytuje 1020-1490 medveďov hnedých a predpokladá sa vzostupná tendencia ich počtu. Chýba však zmienka o tom, či je možné zistiť stav populácie v dotknutom poľovnom revíri Očová a ak áno, koľko jedincov sa v tomto poľovnom revíri nachádza, s akou tendenciou ich výskytu (zostupná, vzostupná), koľko synantropných jedincov sa tu vyskytuje (odhadom) a následky ich konania. Žalovaný sa dostatočne nevysporiadal ani s argumentom žalobcu o všeobecných záveroch týkajúcich sa jedincov medveďa hnedého v inej oblasti (TANAP) - podľa názoru správneho súdu nestačí len všeobecné tvrdenie žalovaného, že ide o inú lokalitu, najmä ak ide o všeobecné informácie o pohybe medveďa hnedého; ak žalovaný nemieni postupovať podľa údajov z TANAPu, je potrebné, aby svoj záver aj dostatočne odôvodnil. Z uvedeného dôvodu nemožno konštatovať ani splnenie tretej kumulatívnej podmienky na povolenie výnimky na usmrtenie jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Richtárovo. 23. Na margo veci v tejto časti správny súd dopĺňa, že hoci z praktického hľadiska môže ísť o náročnú činnosť, synantropný jedinec medveďa hnedého sa vyznačuje jeho nebezpečnosťou pre človeka (napadnutie človeka, ohrozovanie človeka, vyhľadávanie potravy v blízkosti ľudských sídel). Preto je prísne špecifikovaný jedinec medveďa hnedého, ktorý sa má usmrtiť na základe povolenej výnimky, nevyhnutnou a logickou podmienkou rozhodnutia o povolení výnimky. Usmrtením náhodného jedinca medveďa hnedého na základe povolenej výnimky, ktorý nemusí vykazovať znaky nebezpečenstva pre človeka a jeho majetok, sa tak problém so synantropným jedincom nerieši. Za tým účelom je potrebné v maximálnej možnej miere určiť defektného jedinca medveďa hnedého, ktorý má byť usmrtený, a jeho charakteristiku pretaviť do rozhodnutia podľa § 40 zákona č. 543/2002 Z.z. Pri opakovaní rovnakých situácií s medveďom hnedým na identickej lokalite je o to viac žiaduce zisťovať, či príslušné subjekty (vlastníci alebo nájomcovia poľnohospodárskej pôdy) pôsobia dostatočne preventívne na predchádzanie škodám. 24. Správny súd sa stotožňuje aj s právnym názorom Najvyššieho súdu SR vysloveným v rozsudku sp.zn. 6Sžk/12/2019 zo dňa 3.9.2019: „problematický jedinec medveďa, ktorý ohrozuje zdravie a život ľudí a spôsobuje závažné škody na úrode a ovocných stromoch, resp. hrozí, že ich bude spôsobovať a ohrozovať zdravie a bezpečnosť ľudí, nebol identifikovaný tak, aby bolo jednoznačne preukázané, že výnimka, povolenie na odstrel, sa udeľuje na odstrel konkrétneho alebo konkrétnych problematických jedincov. Zdôvodnenie rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového správneho rozhodnutia je všeobecné, podľa názoru kasačného súdu aplikovateľné skoro na každý prípad udelenia výnimky, z dôvodu vzniku škôd spôsobených medveďom v predchádzajúcom období (rokoch) a ohrozovaní bezpečnosti a zdravia ľudí pri vizuálnom strete človeka s medveďom. Správne orgány pri rozhodovaní o udelení výnimky nevychádzali zo skutočnosti, že odstrel sa týka jedinca v konkrétnom chránenom území, ktorý ohrozuje bezpečnosť a zdravie ľudí a spôsobuje závažné škody na úrode ako aj ovocných stromoch a je reálny predpoklad, že v tom bude pokračovať, čo je podľa názoru kasačného súdu jediným reálnym východiskom pre aplikáciu § 40 ods. 3 písm. b/, c/ zákona č. 543/2002 Z.z., a to bez ohľadu na rozsah premnoženia medveďov a nutnosť ich regulácie. (...)Účelom zákona o ochrane prírody č. 543/2002 je chrániť prírodu a chrániť aj jednotlivé živočíšne druhy. Preto v § 35 zákonodarca upravil status chráneného živočícha a v § 40 striktne vymedzil prísne podmienky výnimky z podmienok ochrany chránených živočíchov. Už z gramatického výrazu „výnimka“ treba vo vzťahu k povoleniu odstrelu chráneného živočícha medveďa hnedého - živej bytosti, nie veci, vychádzať ako udelenie niečoho výnimočného z pravidla, a to za prísnej aplikácie zákonných ustanovení, ktoré zákonodarca upravil. Udelenie výnimky na odstrel postupom podľa § 40 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z.z. musí byť adresné, vychádzať z konkrétnych skutkových okolností, ktorými žiadateľ preukazuje podmienky pre udelenie výnimky. Riadne zistenie skutkového stavu a presné nezameniteľné vymedzenie skutkových okolnosti sú premisou pre aplikáciu uvedených zákonných ustanovení upravujúcich povolenie výnimky z podmienok ochrany chránených živočíchov. Len takýmto postupom môžu správne orgány, v súlade so zákonom, posúdiť či sú splnené zákonné predpoklady výnimočnej skutkovej situácie na povolenie výnimky. Vydanie výnimky na odstrel medveďa je bezpochyby výnimočnou situáciou, a to nielen z dôvodu, že medveď je živá bytosť, nie vec, ale je predovšetkým zákonom chráneným živočíchom a bezpochyby predstavuje jednu zo zložiek nášho prírodného bohatstva. Kasačný súd nesúhlasí s názorom žalovaného, že udelenie výnimky na odstrel medveďa („bez adresného označenia jedinca“ pozn. kasačného súdu) je podľa dôvodov rozhodnutia žalovaného, rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu riešením preventívneho charakteru (str. 4 prvý odsek, posledná veta prvostupňového správneho rozhodnutia) čo je v úplnom rozpore s účelom a zmyslom ust. § 40 zákona č. 543/2002 Z.z., keď odstrel medveďa len z dôvodu, že sa medvede množia a premnožujú a ocitajú sa pri ľudských obydliach a poľnohospodárskej pôde a môžu spôsobiť závažné škody na úrode a ovocných stromoch (ktoré spôsobujú nielen medvede, ale aj iná zver a škody spôsobujú aj živelné udalosti, záplavy, sucho a pod.), samo o sebe nemôže napĺňať ust. § 40 ods. 3písm. b/, c/ zákona č. 543/2002 Z.z. naviac keď zákonodarca pri udelení výnimky vyžaduje preukázanie závažných škôd, čo predpokladá konkrétne skutkové okolnosti, kedy jedince/jedinec/živočích spôsobuje závažné škody a reálne hrozí, že bude v spôsobovaní závažných škôd pokračovať a v preukazovaní situácie, keď kontakt človeka s jedincom skutočne vytvára reálnu situáciu, ktorá ohrozuje život a zdravie obyvateľov, resp. je reálny predpoklad tohto ohrozenia. Akékoľvek pozorovanie medveďa obyvateľstvom mimo lesa nie je možné bez ďalšieho (existencie konkrétnych skutkových okolností) považovať za situáciu, ktorá vyžaduje ochranu zdravia, bezpečnosti a udelenie výnimky podľa § 40 ods. 3 b/, c/ zákona č. 543/2002 Z.z. Je všeobecnej znalou skutočnosťou, že každoročne pribúdajú na území Slovenskej republiky „holiny“ v našich lesných porastoch, rozširuje sa priemyselná a iná výstavba v miestach, kde by udeľovanie povolenia na ich výstavbu v minulosti bolo nemysliteľné, zber lesných plodov sa stáva podnikaním a neslúži bežnej osobnej spotrebe, nezabezpečuje sa prirodzené kosenie a iné. Všetky tieto negatívne skutočnosti ako aj iné skutočnosti každoročne pokračujú, ba sa zintenzívňujú, v dôsledku čoho existujúce teritórium pre život medveďov a inej zveri, ktoré tu boli storočia ak nie tisícročia, sa zmenšuje, nehovoriac o zásahoch obyvateľstva výstavbou a prevádzkovaním budov priamo v lesných porastoch, často aj v chránených územiach, obťažovanie zveri hlukom, výstavbou, prevádzkou budov, dopravných prostriedkov, rozmachom turizmu a často aj bezohľadným ľudským správaním. Všetky tieto skutočnosti aj iné sú faktorom, ktorý narúša prirodzený život nielen tohto chráneného živočícha v jeho prirodzenom prostredí, v dôsledku čoho tento chránený živočích každoročne prichádza o rozsah svojho prirodzeného teritória a v tejto súvislosti aj o rozsah jeho potravinových zdrojov, ktoré mu boli v minulosti k dispozícii. Preto je potrebné, aby sa „kompetentní“ podieľali na odstraňovaní príčin výskytu medveďa v blízkosti ľudských obydlí a poľnohospodárskej pôde a svojím prístupom riešili príčiny tohto stavu. Odstrel medveďa je len posledným spôsobom riešenia situácie, keď zlyhávajú všetky ostatné vhodné a dostupné opatrenia, označovanie medveďov, umiestnenie do iných lokalít, monitorovanie ich pohybu a eliminovanie ich pohybu v problematických oblastiach pre človeka, chránené odpadky a ich umiestňovanie, neprikrmovanie v blízkosti ľudských obydlí a poľnohospodárskej pôdy, ochrana majú dbať o to, aby prirodzené teritórium pôsobenia medveďov sa každoročne poľnohospodárskej pôdy a úrody elektrickými ohradníkmi a inými opatreniami, plašenie zveri ako aj výchova k zodpovednosti človeka, správanie sa k chránenému živočíchovi a prírode. Všetky tieto opatrenia, aj iné, by mali eliminovať riziko stretu človeka s medveďom a vznik závažných škôd na poľnohospodárskej pôde, úrodách a ovocných stromoch. Migračné územie medveďa je rozsiahle teritórium v rozsahu 40 000 - 50 000 hektárov, presahuje územia dvoch, ale aj viacerých štátov bežne, Slovenska - Poľska, Slovenska - Poľska - Ukrajiny, dokonca Slovenska - Poľska - Ukrajiny - Maďarska. Kontakt človeka s medveďom mimo jeho prirodzeného teritória bol aj v minulosti, aj na území Slovenskej republiky. Vyspelé ekonomiky, napr. Kanada, považujú denný kontakt človeka s medveďom pri svojich obydliach za úplný bežný bez toho, aby túto situáciu pravidelne riešili odstrelom jedincov. Aj v tomto smere je možné získať skúsenosti a aplikovať zaužívané a osvedčené postupy.“ Správny súd opakuje, že žalovaný napadnutými rozhodnutiami vyriešil len následok, nie príčinu výskytu medveďa hnedého v danej oblasti, čo je neprípustné. 25. Vychádzajúc z uvedených skutočností, citovaných právnych predpisov správny súd dospel k záveru, že prvostupňový aj druhostupňový orgán verejnej správy nedostatočne zistili skutkový stav veci, čo bránilo riadnemu posúdeniu veci; ide o dôvod na zrušenie rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov podľa § 191 ods. 1 písm. e/ SSP a vrátenie veci orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 3 písm. a/, ods. 4 SSP. 26. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu § 191 ods. 6 SSP). V ďalšom konaní sa orgán verejnej správy zameria na riadne zistenie skutkového stavu a právne posúdenie veci v intenciách tohto rozsudku a svoje rozhodnutie náležite odôvodní v zmysle ustanovenia § 47 SP. 27. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 SSP a úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči neúspešnému žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). Ďalšiemu účastníkovi správny súd nepriznal náhradu trov konania, pretože od neho nežiadal splnenie povinnosti, v dôsledku ktorej by mu vznikli v konaní pred správnym súdom trovy (§ 169 SSP). 28. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jeden mesiac od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).