Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/228/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018201817 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Fulcová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1018201817.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Fulcovej a sudcov JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a JUDr. Dáši Filovej, v právnej veci žalobcu: Y.. T. Y., narodená XX.XX.XXXX, notárka so sídlom Notárskeho úradu v Lučenci, ul. Štefana Moyzesa č. 53, 984 01 Lučenec, zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Peter Mihály s.r.o., IČO: 47241331, so sídlom Jokáiho 121/16, 984 01 Lučenec, proti žalovanému: Notárska komora Slovenskej republiky - Disciplinárna komisia Notárskej komory SR, IČO: 30 811 236, so sídlom Krasovského 13, 851 01 Bratislava, za účasti: ministra spravodlivosti SR, so sídlom Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Račianska 71, 813 11 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. DK12/2017 zo dňa 25.10.2018 takto: r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Na základe návrhu ministra spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len ministra) zo dňa 28.6.2017, doručeného Notárskej komore SR dňa 29.6.2017, na začatie disciplinárneho konania proti Y.. T. Y., nar. XX.XX.XXXX, notárke, so sídlom Notárskeho úradu v Lučenci, ul. Štefana Moyzesa č. 53, 984 01 Lučenec (ďalej len žalobca) vydala Disciplinárna komisia Notárskej komory Slovenskej republiky (ďalej len žalovaný) rozhodnutie č. DK12/2017 zo dňa 25.10.2018, ktorým na tom skutkovom základe, že notárskymi zápisnicami: - N 457/2014, NZ 25648/2014, NCRLs 21123/2014 zo dňa 8.7.2014 osvedčila vyhlásenie Y. V., nar. X.X.XXXX, bytom O. XXX o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú. X. na LV č. XXX, napriek tomu, že vo vyhlásení účastníka nie je uvedené, že splnil podmienky vydržania, nie sú uvedené také okolnosti, ktoré by odôvodňovali začatie oprávnenej držby, jej trvanie a nepretržitosť držby, vyjadrenie osôb, resp. ich právnych nástupcov, ktorí vyhlásili, že nemajú výhradu k vzniku vlastníckeho práva nie sú identifikované, nie je uvedený deň, ktorým účastník nadobudol vydržaním vlastnícke právo, čím konala v rozpore s ust. § 63 ods. 1 písm. a) a písm. c), ust. § 36 ods. 1 a ods. 13 Notárskeho poriadku (ďalej len NP), - N 449/2014, NZ 25749/2014, NCRLs 26211/2014 zo dňa 8.7.2014 osvedčila vyhlásenie C. T.C., nar. X.X.XXXX, bytom J., V. XXX o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k. ú T. na LV č. XXX, napriek tomu, že vo vyhlásení účastníka nie je uvedené, že splnil podmienky vydržania, nie sú uvedené také okolnosti, ktoré by odôvodňovali začatie oprávnenej držby, jej trvanie a nepretržitosť držby, vyjadrenie osôb, resp. ich právnych nástupcov, ktorí vyhlásili, že nemajú výhradu k vzniku vlastníckeho práva nie sú identifikované, nie je uvedený deň, ktorým účastník nadobudol vydržaním vlastnícke právo, čím konala v rozpore s ust. § 63 ods. 1 písm. a) a písm. c), ust. § 36 ods. 1 a ods. 13 Notárskeho poriadku (ďalej len NP), - N 483/2014, NZ 26877/2014, NCRLs 27376/2014 zo dňa 17.7.2014 osvedčila vyhlásenie O. U., nar. XX.X.XXXX, bytom S.B., V. XXX/XXX o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v k. ú. S. na LV č. XXX napriek tomu, že vo vyhlásení účastníka nie je uvedené, že splnil podmienky vydržania, nie sú uvedené také okolnosti, ktoré by odôvodňovali začatie oprávnenej držby, jej trvanie a nepretržitosť držby, vyjadrenie osôb, resp. ich právnych nástupcov, ktorí vyhlásili, že nemajú výhradu k vzniku vlastníckeho práva nie sú identifikované, nie je uvedený deň, ktorým účastník nadobudol vydržaním vlastnícke právo, čím konala v rozpore s ust. § 63 ods. 1 písm. a) a písm. c), ust. § 36 ods. 1 a ods. 13 Notárskeho poriadku (ďalej len NP), - N 246/2014, NZ 27425/2014, NCRLs 27931/2014 zo dňa 22.7.2014 osvedčila vyhlásenie Y. W., nar. X.X.XXXX, bytom W. B. G., K.. U.. K. XXXX/XX o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v k. ú D. na LV č. XXX napriek tomu, že vo vyhlásení účastníka nie je uvedené, že splnil podmienky vydržania, nie sú uvedené také okolnosti, ktoré by odôvodňovali začatie oprávnenej držby, jej trvanie a nepretržitosť držby, vyjadrenie osôb, resp. ich právnych nástupcov, ktorí vyhlásili, že nemajú výhradu k vzniku vlastníckeho práva nie sú identifikované, nie je uvedený deň, ktorým účastník nadobudol vydržaním vlastnícke právo, čím konala v rozpore s ust. § 63 ods. 1 písm. a) a písm. c), ust. § 36 ods. 1 a ods. 13 Notárskeho poriadku (ďalej len NP), - N 651/2014, NZ 34002/2014, NCRLs 34735/2010 zo dňa 18.9.2014 osvedčila vyhlásenie T. Č., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., V. X/X o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v k. ú. T. na LV č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, k. ú. I. LV č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, napriek tomu, že vo vyhlásení účastníka nie je uvedené, že splnil podmienky vydržania, nie sú uvedené také okolnosti, ktoré by odôvodňovali začatie oprávnenej držby, jej trvanie a nepretržitosť držby, vyjadrenie osôb, resp. ich právnych nástupcov, ktorí vyhlásili, že nemajú výhradu k vzniku vlastníckeho práva nie sú identifikované, nie je uvedený deň, ktorým účastník nadobudol vydržaním vlastnícke právo, čím konala v rozpore s ust. § 63 ods. 1 písm. a) a písm. c), ust. § 36 ods. 1 a ods. 13 Notárskeho poriadku (ďalej len NP), - N 655/2014, NZ 33761/2014, NCRLs 34431/2014 zo dňa 17.9.2014 osvedčila vyhlásenie T.Á. W., r. L.Ľ., nar. X.X.XXXX, bytom O. XX o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v k. ú. X. na LV č. XXXX, XXXX, XXXX, napriek tomu, že vo vyhlásení účastníka nie je uvedené, že splnil podmienky vydržania, nie sú uvedené také okolnosti, ktoré by odôvodňovali začatie oprávnenej držby, jej trvanie a nepretržitosť držby, vyjadrenie osôb, resp. ich právnych nástupcov, ktorí vyhlásili, že nemajú výhradu k vzniku vlastníckeho práva nie sú identifikované, nie je uvedený deň, ktorým účastník nadobudol vydržaním vlastnícke právo, čím konala v rozpore s ust. § 63 ods. 1 písm. a) a písm. c), ust. § 36 ods. 1 a ods. 13 Notárskeho poriadku (ďalej len NP), - N 681/2014, NZ 35591/2014, NCRLs 36310/2014 zo dňa 30.9.2014 osvedčila vyhlásenie pozemkového spoločenstva Lesopasienková spoločnosť Ozdín, IČO: 42313503, so sídlom Ozdín 98, 985 24 Rovňany, o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v k. ú. C. na LV č. XXX, napriek tomu, že vo vyhlásení účastníka nie je uvedené, že splnil podmienky vydržania, nie sú uvedené také okolnosti, ktoré by odôvodňovali začatie oprávnenej držby, jej trvanie a nepretržitosť držby, vyjadrenie osôb, resp. ich právnych nástupcov, ktorí vyhlásili, že nemajú výhradu k vzniku vlastníckeho práva nie sú identifikované, nie je uvedený deň, ktorým účastník nadobudol vydržaním vlastnícke právo, čím konala v rozpore s ust. § 63 ods. 1 písm. a) a písm. c), ust. § 36 ods. 1 a ods. 13 Notárskeho poriadku (ďalej len NP), - N 722/2014, NZ 36928/2014, NCRLs 37672/2014 zo dňa 8.10.2014 osvedčila vyhlásenie L. C. r. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. N. Č.. XXXX/XX I., o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v k. ú. X. na LV č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, napriek tomu, že vo vyhlásení účastníka nie je uvedené, že splnil podmienky vydržania, nie sú uvedené také okolnosti, ktoré by odôvodňovali začatie oprávnenej držby, jej trvanie a nepretržitosť držby, vyjadrenie osôb, resp. ich právnych nástupcov, ktorí vyhlásili, že nemajú výhradu k vzniku vlastníckeho práva nie sú identifikované, nie je uvedený deň, ktorým účastník nadobudol vydržaním vlastnícke právo, čím konala v rozpore s ust. § 63 ods. 1 písm. a) a písm. c), ust. § 36 ods. 1 a ods. 13 Notárskeho poriadku (ďalej len NP), - N 728/2014, NZ 37154/2014, NCRLs 37900/2014 zo dňa 9.10.2014 osvedčila vyhlásenie U. L., nar. XX.X.XXXX, bytom G. Z. XX a Ž. L., nar. X.X.XXXX, bytom G. Z. XX o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v k.ú. G. Z. na LV č. XXX, napriek tomu, že vo vyhlásení účastníka nie je uvedené, že splnil podmienky vydržania, nie sú uvedené také okolnosti, ktoré by odôvodňovali začatie oprávnenej držby, jej trvanie a nepretržitosť držby, vyjadrenie osôb, resp. ich právnych nástupcov, ktorí vyhlásili, že nemajú výhradu k vzniku vlastníckeho práva nie sú identifikované, nie je uvedený deň, ktorým účastník nadobudol vydržaním vlastnícke právo, čím konala v rozpore s ust. § 63 ods. 1 písm. a) a písm. c), ust. § 36 ods. 1 a ods. 13 Notárskeho poriadku (ďalej len NP), - N 726/2014, NZ 37221/2014, NCRLs 37956/2014 zo dňa 9.10.2014 osvedčila vyhlásenie T. P., nar. X.X.XXXX, bytom D., U. XXX/XX, o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v k.ú. I.O. na LV č. XXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, napriek tomu, že vo vyhlásení účastníka nie je uvedené, že splnil podmienky vydržania, nie sú uvedené také okolnosti, ktoré by odôvodňovali začatie oprávnenej držby, jej trvanie a nepretržitosť držby, vyjadrenie osôb, resp. ich právnych nástupcov, ktorí vyhlásili, že nemajú výhradu k vzniku vlastníckeho práva nie sú identifikované, nie je uvedený deň, ktorým účastník nadobudol vydržaním vlastnícke právo, čím konala v rozpore s ust. § 63 ods. 1 písm. a) a písm. c), ust. § 36 ods. 1 a ods. 13 Notárskeho poriadku (ďalej len NP), - N 729/2014, NZ 37226/2014, NCRLs 37961/2014 zo dňa 9.10.2014 osvedčila vyhlásenie U. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v k. ú. U. na LV č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, napriek tomu, že vo vyhlásení účastníka nie je uvedené, že splnil podmienky vydržania, nie sú uvedené také okolnosti, ktoré by odôvodňovali začatie oprávnenej držby, jej trvanie a nepretržitosť držby, vyjadrenie osôb, resp. ich právnych nástupcov, ktorí vyhlásili, že nemajú výhradu k vzniku vlastníckeho práva nie sú identifikované, nie je uvedený deň, ktorým účastník nadobudol vydržaním vlastnícke právo, čím konala v rozpore s ust. § 63 ods. 1 písm. a) a písm. c), ust. § 36 ods. 1 a ods. 13 Notárskeho poriadku (ďalej len NP), - N 917/2014, NZ 55516/2014 NCRLs 56360/2014 zo dňa 11.12.2014 osvedčila vyhlásenie L. Ď., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., J. XXX/XX o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v k. ú X. na LV č. XXXX, napriek tomu, že vo vyhlásení účastníka nie je uvedené, že splnil podmienky vydržania, nie sú uvedené také okolnosti, ktoré by odôvodňovali začatie oprávnenej držby, jej trvanie a nepretržitosť držby, vyjadrenie osôb, resp. ich právnych nástupcov, ktorí vyhlásili, že nemajú výhradu k vzniku vlastníckeho práva nie sú identifikované, nie je uvedený deň, ktorým účastník nadobudol vydržaním vlastnícke právo, čím konala v rozpore s ust. § 63 ods. 1 písm. a) a písm. c), ust. § 36 ods. 1 a ods. 13 Notárskeho poriadku (ďalej len NP), - pri výkone kontroly boli žalobkyňou predložené spisy obsahujúce prvopisy notárskych zápisníc, čím porušila ust. § 45 ods. 1 NP a tiež ust. § 87 ods. 1 NP, uznal žalobcu za vinného z disciplinárneho previnenia a podľa čl. 16 ods. 2 písm. a) v spojení s čl. 3 ods. 1 písm. b) Disciplinárneho poriadku Notárskej komory SR jej uložil peňažnú pokutu vo výške X XXX,- EUR a zaviazal tohto na náhradu trov konania. 2. Žalovaný rozhodnutie odôvodnil tým, že mal preukázané, že žalobca notárskou zápisnicou osvedčil vyhlásenie účastníkov o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ako je to uvedené v disciplinárnom návrhu ministra na začatie disciplinárneho konania proti žalobcovi. Žalovaný vo všetkých dvanástich notárskych zápisniciach zistil absenciu podstatných náležitostí, ako aj podmienok stanovených ust. § 63 NP. 3. V každej z uvedených notárskych zápisníc absentovali podstatné náležitosti vyžadované zákonom, ako sú okolnosti odôvodňujúce začatie oprávnenej držby, jej trvanie a nepretržitosť, ako to určuje ust. § 63 ods. 1 písm. a) NP, podľa ktorého osvedčenia musia obsahovať vyhlásenie účastníka, že splnil podmienky vydržania najmä okolnosti odôvodňujúce začatie oprávnenej držby, jej trvanie a nepretržitosť. 4. Vo všetkých dvanástich prípadoch boli k vyhláseniu o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam účastníkmi úkonu predložené vyjadrenia osôb resp. ich právnych nástupcov, ktorým posledný zápis v katastri nehnuteľnosti preukazuje vlastnícke právo k nehnuteľnosti, ktorí vyhlásili, že nemajú výhrady k vzniku vlastníckeho práva, pričom však nebolo preukázané, že osoby, ktorých vyjadrenie účastníci predložili sú osobami resp. ich právnymi nástupcami, ktorých vyjadrenie vyžaduje ust. § 63 ods. 1 písm. a) bod 1 NP, čím nebola naplnená podmienka stanovená týmto ustanovením. Preto mal žalobca vyžadovať od účastníka vyjadrenie podľa ust. § 63 ods. 1 písm. a) bod 3 NP, teda vyjadrenie právnickej osoby, ktorá je príslušná na správu nehnuteľností podľa osobitného predpisu alebo má právo nakladať s nehnuteľnosťami, že nemá výhradu k vzniku vlastníckeho práva. Žalobca takto nepostupoval a osvedčil vyhlásenie o vydržaní vlastníckeho práva bez splnenia podmienok stanovených v ust. § 63 os. 1 písm. a) bod 1 resp. bod 3 NP. 5. Ani v jednej z predmetných notárskych zápisníc, obsahujúcich osvedčenie vyhlásení o vydržaní vlastníckeho práva, nebol uvedený deň, ktorým účastník vlastnícke právo k nehnuteľnosti vydržaním nadobudol, hoci to ust. § 63 ods. 1 písm. c) NP výslovne uvádza. 6. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že žalobca pri výkone kontroly predložil ku kontrole spisy obsahujúce prvopisy uvedených notárskych zápisníc, čím postupoval v rozpore s ust. § 45 ods. 1 NP, podľa ktorého notár môže zapožičať prvopisy verejnej listiny len súdu a prezídiu komory na ich písomnú žiadosť. 7. Žalovaný na základe uvedených skutkových zistení dospel k záveru, že žalobca tým, že v dvanástich prípadoch spísal notárske zápisnice, ktorými osvedčil vyhlásenie o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré však neobsahujú podstatné náležitosti vyžadované zákonom a tiež neboli splnené zákonom stanovené podmienky uvedené v ust. § 63 ods. 1 písm. a) bod 1 resp. bod 3 a tiež písm. c) NP a pri kontrole spisov postupoval v rozpore s ust. § 45 ods. 1 NP, porušil povinnosti vyplývajúce jej z ust. § 36 ods. 1 NP, podľa ktorého je notár povinný postupovať pri notárskej činnosti s odbornou starostlivosťou. Notár je povinný odmietnuť vykonať požadovaný úkon, ak je zjavné, že úkon odporuje zákonu, obchádza zákon, prieči sa dobrým mravom, alebo ak vykonanie úkonu osobitný zákon zveril inému orgánu verejnej moci. 8. Žalovaný uvedené konanie žalobcu posúdil, ako zavinené závažné porušenie povinnosti pri výkone činnosti notára, ktoré je podľa ust. § 91 NP disciplinárnym previnením a uložil žalobcovi peňažnú pokutu vo výške X XXX,- EUR. 9. Druh a výšku trestu žalovaný odôvodnil tým, že zo strany žalobcu išlo o zavinené (formou vedomej nedbanlivosti) porušenie výslovne uvedených ustanovení zákona celkom v dvanástich prípadoch. Prihliadol na závažnosť disciplinárneho previnenia, spočívajúcu v tom, že závažným spôsobom porušil záujem chránený notárskym poriadkom, a to je odborný výkon notárskej činnosti. Podľa žalovaného, takáto výška pokuty plní represívnu funkciu, ale aj preventívnu funkciu v takej miere, aby v budúcnosti k obdobnému porušovaniu zo strany žalobcu nedochádzalo. II. Podstatné zhrnutie skutkových a právnych argumentov žalobcu 10. Žalobca proti rozhodnutiu žalovaného sp. zn. DK 12/2017 zo dňa 25.10.2018 podal dňa 19.12.2018 žalobu, ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného a zastavenia konania. V žalobe namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, ktoré podľa neho spočíva v tom, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozhodnutie v uvedenom znení je podľa názoru žalobcu nepreskúmateľné, nakoľko je nezrozumiteľné. Zároveň je podľa žalobcu nezákonné z toho dôvodu, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. 11. Žalobca nezákonnosť rozhodnutia videl v tom, že návrh na začatie disciplinárneho konania, podaný dňa 28.6.2017, vychádza z ust. § 92 zák. č. 323/92 Zb. o notároch a notárskej činnosti, čo podľa žalobcu znamená aj v znení zákona č. 267/2015. Navrhovateľ mal podľa žalobcu vychádzať z právneho predpisu účinného v čase vyhotovenia predmetných notárskych zápisníc. Ďalej nezákonnosť spočíva podľa žalobcu v tom, že ukladať tresty aj v správnom súdnictve možno len na základe zákona, žalobca bol však uznaný vinným v zmysle interného predpisu čl. 16 ods. 1 písm. c) Disciplinárneho poriadku a nie v zmysle Notárskeho poriadku. Nezákonnosť napadnutého rozhodnutia podľa žalobcu spočíva tiež v tom, že disciplinárny senát zaviazal žalobcu na náhradu trov konania, pričom v zápisnici z pojednávania nie sú tieto trovy vôbec vyčíslené. 12. Ďalej žalobca namieta nezákonnosť rozhodnutia spočívajúcu v tom, že v napadnutom rozhodnutí absentuje právna aj skutková veta ust. § 36 NP. Z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé akú konkrétnu povinnosť žalobca porušil, pričom právna veta, ktorá absentuje, mala podľa žalobcu obsahovať konkrétnu časť ust. § 36 NP. V napadnutom rozhodnutí nie je podľa žalobcu konkretizované skutkové porušenie ust. § 2 ods. 2 NP. 13. Žalobca namieta tiež, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení, pretože sa mu kladie za vinu, že postupoval v rozpore s ust. § 63 ods. 1 písm. a) bod 1 a bod 3 NP. Žalobca poukazuje na to, že nemal povinnosť mať vyjadrenie podľa ust. § 63 ods. 1 písm. a) bod 3 NP, lebo účastníkmi boli predložené vyjadrenia podľa ust. § 63 ods. 1 písm. a) bod 1 NP. Podľa žalobcu v prípade, že vyjadrenie podľa ust. § 63 ods. 1 písm. a) bod 1 NP notárska zápisnica neobsahuje, je potom na navrhovateľovi disciplinárneho konania, teda v danom prípade ministrovi dôkazné bremeno, že či samotný účastník nie je jediným právnym nástupcom dotknutého vlastníka. 14. Podľa žalobcu došlo zo strany navrhovateľa k rozšíreniu návrhu až na disciplinárnom pojednávaní, čo je podľa žalobcu neprípustné a navyše bolo vykonané po uplynutí objektívnej ako aj subjektívnej lehoty. Žalobca v tejto súvislosti uvádza, že samotný návrh na začatie disciplinárneho konania bol podaný po uplynutí subjektívnej lehoty jedného roka na podanie takéhoto návrhu uvedenej v ust. § 92 prvá veta NP, a to vo vzťahu k všetkým skutkom, ktoré sa žalobcovi kladú za vinu. Žalobca poukazuje na to, že všetky zápisnice boli spísané v období od 14.3.2013 do 16.12.2013. Každá notárska zápisnica sa registruje v notárskom centrálnom registri listín v deň jej podpísania a zároveň sa do tohto registra ukladá jej prvopis v elektronickej forme. Od momentu vykonania zápisu sú údaje zapísané v notárskom centrálnom registri účinné voči každému (ust. § 73a ods. 2 NP), a teda aj voči ministrovi. Vzhľadom na skutočnosť, že ministerstvo je kedykoľvek oprávnené uskutočniť kontrolu registra (ust. § 16 ods. 3 Poriadku vedenia notárskych registrov), teda sa v plnom rozsahu oboznámiť s každou notárskou zápisnicou spísanou notárom, týmto okamihom, okamihom registrácie notárskej zápisnice v notárskom centrálnom registri listín, začala podľa žalobcu v zmysle ust. § 92 prvá veta NP plynúť subjektívna jednoročná lehota. Týmto okamžikom sa podľa žalobcu má za to, že minister sa dozvedel o disciplinárnom previnení. Návrh na začatie disciplinárneho konania voči žalobcovi bol doručený žalovanému až dňa 15.3.2016 resp. dňa 14.3.2016 (k nezrovnalostiam) ohľadne dátumu doručenia návrhu sa žalobca vyjadruje v ďalšej časti žaloby. Žalovaný však v napadnutom rozhodnutí dospel k záveru, že návrh bol podaný v čas, preto jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 15. Ďalej nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalobca vidí v tom, že žalovaný nesprávne vec právne posúdil, pretože neprihliadol na námietku premlčania disciplinárneho previnenia zo strany žalobcu. Poukazuje na to, že disciplinárny poriadok premlčanie bližšie neupravuje a ani neustanovuje premlčaciu lehotu, preto je podľa žalobcu na mieste použiť analógiu legis, v danom prípade ust. § 20 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, podľa ktorého priestupok nemožno prejednať, ak od jeho spáchania uplynuli dva roky. V tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24Sp/16/2016 zo dňa 15.12.2016, v ktorom bol vyslovený názor o nutnosti analogickej aplikácie zákona o priestupkoch, ohľadne zániku zodpovednosti z dôvodu dĺžky premlčacej lehoty. Žalobca poukazuje v tejto súvislosti na to, že notárske zápisnice boli spísané v období od 14.3.2013 do 16.12.2013 pritom návrh na začatie disciplinárneho konania bol doručený až 15.3.2016. Podľa žalobcu je teda celkom zjavné, že disciplinárne previnenie malo byť právoplatne skončené v lehote dvoch rokov od jeho spáchania, pričom v tejto lehote nebolo ani začaté. Napadnuté rozhodnutie je z tohto dôvodu nezákonné, pretože došlo k zániku disciplinárnej zodpovednosti žalovaného, a preto malo byť disciplinárne konanie zastavené. 16. Žalobca ďalej namieta, že kontrola vykonaná dňa 30.1.2017 bola vykonaná v rozpore s Notárskym poriadkom, nakoľko sa jej zúčastnila neoprávnená osoba Y.. T. X., ktorá nie je a ani v čase vykonania kontroly nebola členom prezídia komory. Žalobca ďalej uvádza, že kontrola vykonaná 27.8.2015 bola vykonaná nezákonným spôsobom, a preto nemožno prihliadnuť na dôkazy zistené na jej základe a teda na základe takýchto dôkazov neoblo možné podať návrh na začatie disciplinárneho konania. Tým podľa žalobcu došlo k porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. 17. Žalobca v žalobe poukazuje aj na viaceré nedostatky disciplinárneho konania, ktoré mali vplyv na nezákonnosť rozhodnutia. V prvom rade žalobca uvádza, že sa konalo v jeho neprítomnosti, že v zápisnici z disciplinárneho pojednávania pri dvoch notárskych zápisniciach nie je uvedený dátum ich spísania a v zápisnici z disciplinárneho pojednávania sa používajú aj neprávnické výrazy. Ďalej poukazuje na osobu člena disciplinárneho senátu Y.. J., ktorý mal byť vzhľadom na jeho vzťah k žalobcovi vylúčený, a tiež na to, že vo výrokovej časti zápisnice nie sú uvedené identifikačné údaje žalobcu, výroková časť zápisnice neobsahuje vyčíslenie trov, ale ani odkaz, že trovy budú následné vyčíslené. V samotnom návrhu ako aj v zápisnici je nesprávne uvedená spisová značka N444/ a jej údajne zodpovedajúca notárska zápisnica je uvedená nesprávne N449/2014, pod touto spisovou značkou je vedený výmaz záložného práva. Hlavný nedostatok, ktorý žalobca vytýka konaniu, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia spočíva v tom, že minister ako i žalovaný, sú v súdnom spore so žalobcom, pretože žalobca podal žalobu na ochranu osobnosti, ktorá je vedená na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 4C 51/2017, a preto podľa žalobcu malo byť disciplinárne konanie vzhľadom na článok 9 ods. 4 písm. a) Disciplinárneho poriadku NK SR prerušené. Napriek tomu žalovaný ďalej konal a vydal napadnuté rozhodnutie, čo má za následok jeho nezákonnosť. III. Vyjadrenie žalovaného 1. Žalovaný vo svojom vyjadrení v správnej žalobe uviedol, že v plnom rozsahu zotrváva na dôvodoch rozhodnutia čo do uznania viny, uloženia disciplinárneho opatrenia. Uviedol, že z úradnej povinnosti skúmal, či disciplinárny návrh ministra nebol podaný oneskorene. K námietke žalobcu o zániku disciplinárnej zodpovednosti je podľa žalovaného potrebné rozlišovať medzi zánikom (preklúziou) a premlčaním a je vylúčené ich zamieňať alebo stotožňovať. Ak by sa v prípade zániku disciplinárnej zodpovednosti malo postupovať podľa zákona o priestupkoch ako uvádza žalobca, tak by nebolo možné disciplinárne previnenie prejednať, ak by od jeho spáchania uplynuli dva roky (podľa zákona o priestupkoch), nebolo by už možné podať ani návrh na začatie disciplinárneho konania podľa ust. § 92 NP, keď podľa neho je možné podať návrh do troch rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Z toho dôvodu je podľa žalovaného použitie analógie zákona o priestupkoch vylúčené. Žalovaný preto dospel k záveru, že lehoty uvedené v Notárskom poriadku ako lex specialis upravujúce disciplinárne konanie majú prednosť pred lehotami v zákone o priestupkoch, a preto nedošlo k zániku zodpovednosti za disciplinárne previnenie (ani k premlčaniu). Žalovaný uviedol, že pojednávanie sa uskutočnilo bez účasti žalobcu nakoľko sa jednalo o tretí termín pojednávania a prekážky boli vždy výlučne zo subjektívnych dôvodov žalobcu - dovolenka, práceneschopnosť, pričom v poslednom ospravedlnení žalobca uviedol, že po plánovanej kontrole budú vyšetrenia „donekonečna“. Žalobca navrhoval disciplinárne konanie prerušiť z dôvodu, že podal žalobu na ochranu osobnosti, pričom zo žaloby ani z jej zmeny nebola evidentná príčinná súvislosť medzi podanou žalobou, jej zmenou a týmto disciplinárnym konaním. Žalobca namietal aj zaujatosť členov disciplinárneho senátu, pričom o ich vylúčení bolo zákonným spôsobom rozhodnuté. IV. Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného 2. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného zo dňa 17.6.2019, ktoré mu bolo doručené 5.7.2019 nevyjadril. V. Vyjadrenie ďalšieho účastníka konania 3. K žalobe sa dňa 24.7.2019 vyjadril ďalší účastník konania - minister spravodlivosti SR. Vo svojom vyjadrení uviedol, že neobstojí tvrdenie žalobcu o tom, že v disciplinárnom návrhu absentuje právna veta obsahujúca konkrétnu povinnosť, ktorú mal v svojim konaním porušiť, pričom žalobca dôvodí rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Tdo 49/2013 zo dňa 22.10.2013. Poukazuje na to, že nie je zrejmé, na čo tým žalobca chcel poukázať, nakoľko predmetný rozsudok sa týka trestného činu znásilnenia a je vylúčené, aby sa na danú disciplinárnu vec vzťahovalo rovnaké právne posúdenie a je vylúčená akákoľvek analógia týchto dvoch skutkov. 4. Ďalej poukázal na to, že sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že disciplinárny návrh bol podaný oneskorene, vzhľadom na to, že Ministerstvo spravodlivosti SR má prístup do Centrálneho informačného systému, prostredníctvom ktorého malo k sporným notárskym zápisniciam prístup. Nie je pravdou, že ministerstvo má prístup k celému textu notárskych zápisníc ako to tvrdí žalobca vo svojej žalobe. V tejto súvislosti poukazuje na stanovisko Notárskej komory SR č. PR/01130/2017 zo dňa 25. júla 2017 v ktorom uviedla, že ministerstvo môže resp. musí nahliadnutie do notárskych spisov dosiahnuť iba osobnou účasťou na notárskom úrade, ktorý požadované spisy vedie. 5. V súvislosti s námietkou žalobcu o neoprávnenosti vykonanej kontroly poukázal na ust. § 89 ods. 4 NP účinného k 1.12.2015, podľa ktorého pri výkone štátneho dohľadu podľa ods. 1 a dohľadu podľa ods. 2 je notár povinný umožniť vstup do priestorov notárskeho úradu na účel vykonania kontroly a poskytnúť potrebné informácie a doklady. Zároveň poukázal na povinnosť strpieť nazeranie do spisu oprávnenými osobami a to bez akejkoľvek písomnej či odôvodnenej žiadosti. 6. V závere svojho vyjadrenia ďalší účastník konania navrhol, aby súd rozhodnutie žalovaného potvrdil. VI. Relevantné právne predpisy 7. Podľa ust. § 6 ods. 1 Správny súdny poriadok (ďalej len SSP), správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy opatrením orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 8. Podľa ust. § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 9. Podľa ust. § 194 ods. 1 SSP, správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. 10. Podľa ust. § 194 ods. 2 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 11. Podľa ust. § 195 písm. b) SSP, správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné protiprávne konanie. 12. Podľa ust. § 195 písm. e) SSP, správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy. VII. Posúdenie veci správnym súdom 13. Predmetom preskúmania správneho súdu na základe žaloby je rozhodnutie žalovaného, ktorým bola žalobcovi za disciplinárny delikt uložená peňažná sankcia vo výške X XXX,- EUR. Ide o vec správneho trestania, na konanie o ktorej sa použijú ustanovenia o všeobecnej správnej žalobe, ak nie je v druhej hlave SSP (ust. § 194 - 198 SSP) ustanovené inak. 14. Správny súd vychádzajúc z uvedených ustanovení pri preskúmaní rozhodnutia žalovaného skúmal jeho zákonnosť, teda rešpektovanie hmotnoprávnych a procesnoprávnych predpisov zo strany orgánu verejnej správy, vychádzajúc pritom zo skutkového stavu, ktorý bol základom rozhodnutia žalovaného. Rozsah tohto prieskumu správnym súdom určil žalobca rozsahom a dôvodmi žaloby. 15. V prípade správneho trestania ust. § 195 písm. e) SSP umožňuje správnemu súdu nad rozsah a dôvody žaloby preskúmať, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy žalovaného ako orgánu verejnej správy (diskrečná právomoc). Použitie správnej úvahy musí byť v súlade so zásadami logického uvažovania a rozhodnutie, ktoré je výsledkom tohto procesu, musí byť náležite odôvodnené. 16. Úvodná námietka žalobcu smeruje k tomu, že disciplinárny návrh ministra bol podaný na základe neúčinného právneho predpisu, pretože v disciplinárnom návrhu z 28.6.2017 sa uvádza, že ho podáva podľa ust. § 92 zák. č. 323/92 Zb. o notároch a notárskej činnosti, čo podľa žalobcu znamená aj v znení zák. č. 267/2015 Zb. Keďže notárske zápisnice, ktorých spísanie sa žalobcovi kladie za vinu boli vypracované v roku 2014, má žalobca za to, že ide o podanie disciplinárneho návrhu na základe neúčinného právneho predpisu. Správny súd k uvedenej námietke uvádza, že je nezrozumiteľná a z jej obsahu sa možno len domnievať, že žalobca mal na mysli časovú pôsobnosť zákona a v tejto súvislosti zásadu, že trestnosť činu sa posudzuje podľa zákona účinného v dobe, kedy bol čin spáchaný. Keďže správny delikt má podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len Dohovor) povahu trestného obvinenia a teda postup pri ich prejednávaní a rozhodovaní o nich by mali vykazovať znaky totožnosti, vzťahuje sa táto zásada vyplývajúca z čl. 7 ods. 1 Dohovoru nepochybne aj na správne delikty. Ako vyplýva z uvedenej zásady, táto sa však vzťahuje na posudzovanie trestnosti správneho deliktu a túto posudzuje správny orgán v svojom rozhodnutí bez ohľadu na to, ako bola posúdená v návrhu na začatie disciplinárneho konania. Správny súd túto námietku žalobcu vzhľadom na jej nezrozumiteľnosť považoval za nedôvodnú. 17. Správny súd v súvislosti s ďalšou námietkou žalobcu, podľa ktorej sa tresty môžu ukladať len na základe zákona a žalobca bol uznaný vinným v zmysle interného predpisu čl. 16 ods. 1 písm. c) Disciplinárneho poriadku, poukazuje na to, že pojem „uznaný vinným“ je zaužívaným pojmom trestného konania, ktorý prevzalo aj správne trestanie. Týmto pojmom súd, resp. správny orgán vyjadruje, že v konaní bolo preukázané spáchanie skutku, ktorý sa obvinenému kladie za vinu. Žalobca bol teda uznaný za vinného v zmysle Disciplinárneho poriadku, avšak zo spáchania správneho deliktu, ktorého skutková podstata je upravená ust. § 36 NP a žalobcovi bol uložený trest podľa ust. § 91 ods. 3 písm. b) NP, teda podľa zákona. Predmetná námietka žalobcu podľa správneho súdu, nespôsobuje žiadnu vadu napadnutého rozhodnutia, a preto ju považoval za nedôvodnú. 18. V ďalšej námietke žalobca uvádza, že v disciplinárnom návrhu ako aj v napadnutom rozhodnutí absentuje právna aj skutková veta ust. § 36 NP. Správny súd poukazuje na to, že aj keď správny delikt má podľa čl. 6 Dohovoru povahu trestného obvinenia, a teda postup pri ich prejednávaní a rozhodovaní o nich by mal vykazovať znaky totožnosti, neznamená to, že návrh na začatie disciplinárneho konania musí mať rovnaké formálnoprávne náležitosti ako uznesenie o vznesení obvinenia resp. obžaloba v trestnom konaní. V zmysle tejto požiadavky totožnosti pre prejednávanie a rozhodovanie správnych deliktov a trestných deliktov, sa musia na disciplinárne delikty použiť základné zásady trestného konania. Jednou z týchto zásad je zásada ne bis in idem (nie dvakrát v tej istej veci). V zmysle dodržania tejto zásady musí návrh na začatia disciplinárneho konania obsahovať také skutkové vymedzenie disciplinárneho previnenia, aby uvedený skutok nemohol byť zamenený za iný. Len o skutku, ktorý je takto vymedzený v disciplinárnom návrhu, môže potom orgán verejnej správy rozhodovať. Nevyhnutnou podmienkou pre dodržanie zásady ne bis in idem je len vymedzenie skutku v návrhu na začatie disciplinárneho konania. Správny súd z administratívneho spisu zistil, že skutok je v návrhu na začatie disciplinárneho konania vymedzený rovnakým spôsobom, ako je uvedený v napadnutom rozhodnutí. Preto nemožno prisvedčiť námietke žalobcu, že v napadnutom rozhodnutí resp. v disciplinárnom návrhu skutková veta absentuje. Správny súd poukazuje na to, že neuvedenie právnej vety v návrhu na začatie disciplinárneho konania, ako aj v napadnutom rozhodnutí nemá žiaden vplyv na zákonnosť vydaného rozhodnutia, pretože zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva a ani zo základných zásad trestného konania nie je možné dospieť k záveru, že právna veta je podstatnou náležitosťou návrhu na začatie disciplinárneho konania alebo rozhodnutia. Správny súd považoval túto námietku žalobcu za nedôvodnú. 19. Žalobca ďalej namieta, že sa nedopustil žiadneho porušenia ust. § 63 NP, a preto disciplinárne rozhodnutie, ktorým mu bola uložená sankcia je nezákonné, lebo spočíva na nesprávnom právnom posúdení. Správny súd v súvislosti s vyššie označenou námietkou žalobcu považuje za potrebné zdôrazniť, že ust. § 63 NP štát zveril výlučne notárom právomoc osvedčiť vyhlásenie účastníka o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti formou notárskej zápisnice. Význam osvedčenia spočíva v tom, že príslušná notárska zápisnica je dôkazom o tom, že úkon (vyhlásenie) bol urobený, akým spôsobom a kedy sa tak stalo, pričom pravdivosť toho čoho sa osvedčuje alebo potvrdzuje platí dovtedy, kým nie je dokázaný opak. Pri osvedčovaní notár nezasahuje do deja, účastníka nepoučuje ani nedozerá na to, či obsah nastávajúcej skutočnosti alebo urobeného vyhlásenia je v súlade so zákonom. Keďže ide o osvedčovanie právne významných skutočností notár nezodpovedá za to, či sa pred ním urobené vyhlásenie (ne) prieči zákonu. Notársky poriadok nemá osobitné ustanovenie a rovnako ani hmotné právo (Občiansky zákonník, Obchodný zákonník) nemajú zákonné ustanovenia, ktoré by umožňovali domáhať sa neplatnosti osvedčenia vydaného notárom (viď. rozh. NS SR sp. zn. 2Cdo 11/2017). Vychádzajúc z uvedeného rozhodnutia, ako aj zo znenia ust. § 63 NP je podľa správneho súdu zrejmé, že notár nezodpovedá za pravdivosť a obsah vyhlásenia účastníka a minister spravodlivosti SR ani Disciplinárna komisia NK SR nemajú oprávnenie preskúmavať notársku zápisnicu resp. osvedčenie vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva z hľadiska jeho pravdivosti a súladnosti so zákonom vzhľadom na jej obsah. Avšak zo znenia ust. § 63 ods. 1 písm. a) bod 1 až 3 NP vyplýva, že upravuje podstatné náležitosti vyhlásenia a tiež, že účastník k vyhláseniu dokladá v bodoch 1 až 3 označené vyjadrenia. Zo slovného spojenia „k vyhláseniu účastník dokladá“ jednoznačne vyplýva povinnosť účastníka vyhlásenia, predložiť vyjadrenia uvedené v ust. § 63 písm. a) bod 1 až 3 NP, ale aj oprávnenie notára v rámci jeho činnosti tieto preskúmavať, a to nielen z hľadiska formálneho, ale tiež z hľadiska materiálneho, lebo iba tak môže riadne zabezpečiť splnenie povinnosti vyplývajúcej z ust. § 36 ods. 1 NP. Ust. § 63 ods. 1 písm. a) bod 1 až 3 NP tým, že upravuje podstatné náležitosti a podmienky pre vydanie osvedčenia, oprávňuje ministra spravodlivosti SR, ako aj Disciplinárnu komisiu NK SR preskúmavať notársku zápisnicu z hľadiska splnenia týchto zákonom stanovených podmienok uvedených v ust. § 63 ods. 1 písm. a) bod 1 až 3 NP, teda z hľadiska zákonnosti vydaného osvedčenia. 20. Správny súd poukazuje na to, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí, vychádzajúc z obsahu predmetných notárskych zápisníc, dospel ku skutkovým zisteniam, podľa ktorých zápisnice neobsahujú okolnosti odôvodňujúce začatie oprávnenej držby, jej trvanie a nepretržitosť a tiež neobsahujú vyjadrenia vyžadované ust. § 63 ods. 1 písm. a) bod 1 resp. bod 3 NP a ani v nich nie je uvedený deň, ktorým účastník nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti vydržaním. Na základe týchto skutkových zistení žalovaný dospel k záveru, že žalobca postupoval v rozpore s ust. § 63 NP, čím sa dopustil porušenia povinností uvedených v ust. § 36 ods. 1 NP, postupovať pri notárskej činnosti s odbornou starostlivosťou a odmietnuť vykonať požadovaný úkon, ak je zjavné, že úkon odporuje zákonu, ktoré žalovaný kvalifikoval ako zavinené závažné disciplinárne previnenie. Uvedené právne posúdenie veci žalovaným, považoval správny súd za zodpovedajúce zákonu. 21. Správny súd vychádzajúc z ust. § 195 písm. c) SSP nad rozsah a dôvody žaloby skúmal, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správneho uváženia aj keď to žalobca nenamietal. Žalovaný uloženie peňažnej sankcie odôvodnil tým, že bol v značnej miere ohrozený verejný záujem chránený ust. § 36 ods. 1 NP, ktorým je odborný výkon povolania notára a súčasne aj dôveryhodnosť notárskeho stavu v očiach verejnosti, pretože žalobca porušil výslovné znenie zákona, a to ust. § 63 NP. Toto porušenie však nebolo ojedinelým, ale dopustil sa ho opakovane, celkom v dvanástich prípadoch. Vzhľadom k závažnosti disciplinárneho deliktu uložil žalovaný žalobcovi sankciu na hornej hranici zákonnej sadzby vo výške X XXX,- EUR, pretože dospel k záveru, že sankcia v takejto výške bude plniť represívnu funkciu, ale najmä vzhľadom na individuálnu prevenciu zabezpečí, aby zo strany žalobcu nedochádzalo k obdobnému porušovaniu zákona. Správny súd, vzhľadom na závažnosť spáchaného disciplinárneho deliktu, nepovažoval uloženú pokutu v takejto výške za neprimeranú a jej uloženie podľa správneho súdu nevybočilo z rozsahu správnej úvahy žalovaného správneho orgánu. 22. Správny súd sa na základe námietky žalobcu zaoberal aj otázkou zániku jeho disciplinárnej zodpovednosti z dôvodu uplynutia premlčacej doby vo vzťahu k začatiu disciplinárneho konania, ako aj vo vzťahu k uloženiu sankcie. Žalobca namietal, že disciplinárny návrh proti žalobcovi bol podaný po uplynutí jednoročnej subjektívnej premlčacej doby vo vzťahu ku všetkým skutkom, ktoré sa žalobcovi kladú za vinu. Žalobca poukázal na to, že notárske zápisnice boli spísané v období od 14.3.2013 do 16.12.2013 a každá zápisnica sa registruje v notárskom centrálnom registri listín v deň jej spísania. Od momentu vykonania zápisu sú údaje zapísané v notárskom centrálnom registri listín účinné voči každému, teda aj voči ministrovi, ktorý je oprávnený kedykoľvek uskutočniť kontrolu registra a oboznámiť sa s každou notárskou zápisnicou. Týmto okamžikom sa podľa žalobcu minister dozvedel o disciplinárnom previnení žalobcu, teda v období od 14.3.2013 do 16.12.2013. Návrh na začatie disciplinárneho konania bol však doručený žalovanému až dňa 14.3.2016 resp. 15.3.2016, teda po uplynutí jednoročnej premlčacej lehoty. Správny súd v prvom rade poukazuje na to, že notárske zápisnice, ktoré boli predmetom disciplinárneho konania neboli spísané v období od 14.3.2013 do 16.12.2013 ako tvrdí žalobca, ale z ich obsahu je nepochybné, že boli spísané v období od 8.7.2014 do 9.10.2014. Rovnako návrh na začatie disciplinárneho konania nebol ministrom podaný dňa 14.3.2016 resp. 15.3.2016 ako tvrdí žalobca, ale dňa 28.6.2017, čo rovnako nepochybne vyplýva z prezentačnej pečiatky notárskej komory na originály disciplinárneho návrhu. 23. Správny súd bez ohľadu na uvedené tvrdenia žalobcu, ktoré nezodpovedajú skutočnému stavu ohľadne dátumu spísania notárskych zápisníc, ako aj dátumu podania návrhu sa nestotožňuje s názorom žalobcu, že jednoročná premlčacia lehota na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania začala ministrovi plynúť momentom, kedy boli notárske zápisnice registrované v notárskom centrálnom registri listín. V prvom rade dohľad ministra v súvislosti s notárskou činnosťou, ktorý zahŕňa aj kontrolnú činnosť nemožno v žiadnom prípade chápať extenzívne, ako sústavný dohľad nad celou notárskou činnosťou všetkých notárov. Pre riadny výkon dohľadu a v rámci neho kontrolnej činnosti je nevyhnutné, aby sa minister oboznámil nielen s obsahom samotnej zápisnice, ale s celým notárskym spisom, pretože iba tak môže uplatniť svoje oprávnenia v súlade so zákonom. V predmetnej veci sa minister o disciplinárnom delikte dozvedel až na základe vykonanej kontroly dňa 30.1.2017 a návrh na začatie disciplinárneho konania podal dňa 28.6.2017, teda ešte pred uplynutím jednoročnej subjektívnej premlčacej lehoty a trojročnej objektívnej premlčacej lehoty, ktorá by uplynula dňa 8.7.2017 (tri roky od spísania prvej notárskej zápisnice). 24. Žalobca poukazuje na nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, ktoré podľa neho spočíva v tom, že žalovaný neprihliadol na námietku premlčania disciplinárneho previnenia zo strany žalobcu. Žalobca uvádza, že disciplinárny poriadok premlčania disciplinárneho previnenia bližšie neupravuje, preto je podľa žalobcu na mieste použiť analógiu legis, v danom prípade ust. § 20 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, podľa ktorého priestupok nemožno prejednať ak od jeho spáchania uplynuli dva roky. V tejto súvislosti poukazuje aj na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24Sp 16/2016 zo dňa 15.12.2016, v ktorom bol vyslovený tento právny názor: „Keďže notárske zápisnice boli spísané v období od 14.3.2013 do 16.12.2013 pričom návrh na začatie disciplinárneho konania bol doručený žalovanému až 15.3.2016, tak došlo k uplynutiu trojročnej premlčacej lehoty.“ 25. Správny súd, k vyššie uvedenej námietke premlčania zo strany žalobcu uvádza, že notársky poriadok neupravoval premlčaciu lehotu vo vzťahu k uloženiu sankcie, len lehotu vo vzťahu k podaniu návrhu na začatie disciplinárneho konania, teda v prípade uplatniteľnosti práva. Podľa správneho súdu, ak v prípade uplatniteľnosti práva na potrestanie páchateľa, dochádza v zmysle ust. § 92 NP márnym uplynutím trojročnej premlčacej doby k zániku jeho disciplinárnej zodpovednosti, potom vzhľadom na princíp právnej istoty, v prípade uloženia disciplinárnej sankcie, márne uplynutie tejto trojročnej premlčacej lehoty, rovnako spôsobuje zánik disciplinárnej zodpovednosti páchateľa. 26. Podľa správneho súdu z ust. § 92 NP vyplýva, že premlčacia lehota pre zánik disciplinárnej zodpovednosti začína plynúť od spáchania disciplinárneho previnenia, a to bez ohľadu na to, či k takémuto zániku dochádza márnym uplynutím lehoty na uplatniteľnosť práva na potrestanie páchateľa, alebo márnym uplynutím lehoty na uloženie disciplinárnej sankcie. Vo vzťahu k plynutiu premlčacej doby v súvislosti s uložením disciplinárnej sankcie Notársky poriadok neobsahuje žiadnu právnu úpravu a Správny poriadok rovnako neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by umožňovalo zastavenia plynutia lehoty. Správny súd z dôvodu absencie právnej úpravy plynutia uplynutia trojročnej premlčacej lehoty vo vzťahu k uloženiu disciplinárnej sankcie v Notárskom poriadku riešil otázku, akú právnu úpravu na uvedenú vec aplikovať. V tejto súvislosti správny súd prihliadol na Odporúčanie výboru ministrov (Rady Európy (91) z 13.2.1991), podľa ktorého pre ukladanie administratívnych sankcií platia analogicky zásady ukladania sankcií trestných s tým, že správny (administratívny) postih protiprávneho chovania možno uplatniť len v primeranej lehote. Rovnako správny súd vychádzal aj z rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR, podľa ktorej princípy trestania (zásady ukladanie trestov) podľa Trestného zákona sa v správnom konaní aplikujú a trestanie za iné správne delikty musí podliehať rovnakému režimu ako trestný postih za trestné činy (viď rozh. NS SR sp. zn. 4Sžo/39/2014 z 15. januára 2015, sp. zn. 3Sžo 39/2014 z 1. júla 2015). Správny súd vychádzajúc z tejto požiadavky a vzhľadom na to, že s postihom za trestné činy bezprostredne súvisí zánik trestnej zodpovednosti v dôsledku premlčania trestného stíhania dospel k záveru, že v prípade absencie právnej úpravy zániku disciplinárnej zodpovednosti z dôvodu premlčania vo vzťahu k uloženiu sankcie v Notárskom poriadku, vzhľadom na požiadavku rovnakého režimu trestania, možno otázku uplynutia premlčacej doby na uloženie sankcie v danej veci, posúdiť podľa ustanovení Trestného zákona, upravujúcich premlčanie trestného stíhania. Vzhľadom na uvedené nemožno prisvedčiť námietke žalobcu na analogické použitie ustanovení zákona o priestupkoch, nakoľko z jeho legálnej definície vyplýva, že sa nevzťahuje na správne delikty postihnuteľné podľa osobitných predpisov, alebo na trestné činy. 27. Správny súd, preto otázku plynutia premlčacej doby v súvislosti s uložením disciplinárnej sankcie v danej veci, posúdil podľa ustanovení Trestného zákona, ktoré upravujú premlčanie trestného stíhania. Podľa ust. § 87 ods. 2 Tr. zák. sa premlčanie trestného stíhania prerušuje vznesením obvinenia pre trestný čin, o ktorého premlčanie ide. Keďže vznesenie obvinenia má v trestnom konaní rovnaké účinky, ako má v disciplinárnom konaní návrh na začatie disciplinárneho konania, začína sa ním konanie bezprostredne smerujúce k vyvodeniu zodpovednosti voči konkrétnej osobe, preto sa v zmysle ust. § 87 ods. 2 písm. a) Tr. zák., podaním návrhu na začatie disciplinárneho konania plynutie premlčacej doby prerušuje. Trojročná premlčacia lehota na uloženie sankcie začala plynúť od 8.7.2014 do 9.10.2014 podľa toho, kedy došlo k spísaniu jednotlivých notárskych zápisníc a k prerušeniu premlčacej lehoty došlo podaním návrhu na začatie disciplinárneho konania ministrom spravodlivosti SR dňa 28.6.2017. Následkom prebiehajúceho disciplinárneho konania, teda vykonávania úkonov smerujúcich k potrestaniu páchateľa (ust. § 87 ods. 2 písm. a) Tr. zák.) prerušenie trvalo až do vydania disciplinárneho rozhodnutia v tejto veci dňa 25.10.2018. Tohto dňa bolo vydané aj žalobou napadnuté rozhodnutie, ktorým bola uložená sankcia, čím došlo k vyvodeniu disciplinárnej zodpovednosti voči žalobcovi. Vzhľadom na uvedené, preto správny súd dospel k záveru, že k zániku disciplinárnej zodpovednosti žalobcu v dôsledku uplynutia trojročnej premlčacej doby na uloženie sankcie nedošlo. 28. Žalobca v podanej žalobe poukazuje na viaceré nedostatky disciplinárneho konania, ktoré predchádzalo vydanému rozhodnutiu, ktoré mali podľa neho vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Uvádza, že sa konalo v jeho neprítomnosti, že v zápisnici z disciplinárneho pojednávania pri dvoch notárskych zápisniciach nie je uvedený dátum ich spísania a v zápisnici z disciplinárneho pojednávania sa používajú aj neprávnické výrazy. Ďalej poukazuje na osobu člena disciplinárneho senátu Y.. J., ktorý mal byť vzhľadom na jeho vzťah k žalobcovi vylúčený, a tiež na to, že vo výrokovej časti zápisnice nie sú uvedené identifikačné údaje žalobcu, výroková časť zápisnice neobsahuje vyčíslenie trov, ale ani odkaz, že trovy budú následné vyčíslené. V samotnom návrhu ako aj v zápisnici je nesprávne uvedená spisová značka N444/ a jej údajne zodpovedajúca notárska zápisnica je uvedená nesprávne N449/2014, pod touto spisovou značkou je vedený výmaz záložného práva. Hlavný nedostatok, ktorý žalobca vytýka konaniu, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia spočíva v tom, že minister ako i žalovaný, sú v súdnom spore so žalobcom, pretože žalobca podal žalobu na ochranu osobnosti, ktorá je vedená na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 4C 51/2017, a preto podľa žalobcu malo byť disciplinárne konanie vzhľadom na článok 9 ods. 4 písm. a) Disciplinárneho poriadku NK SR prerušené. 29. Správny súd poukazuje na to, že žalobca vytýka vady konania, ktoré sú formálno-procesného charakteru, avšak ani jedna s ním uvádzaných vád konania nie je podstatná ani nie je takej intenzity, že by mohla mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. Žalobca ani neuvádza, aké jeho práva boli v súvislosti s namietanými vadami konania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia porušené. Pokiaľ namieta, že člen disciplinárnej komisie Y.. J. mal byť vylúčený z konania, správny súd poukazuje na to, že uvedený člen nebol z konania vylúčený a o námietke na jeho vylúčenie bolo rozhodované zákonným spôsobom. Tiež námietka vo vzťahu k prerušeniu disciplinárneho konania z dôvodu podanej žaloby na ochranu osobnosti voči ministrovi, ako aj žalovanému neobstojí. Žalobca neuviedol, aký vplyv na zákonnosť vydaného rozhodnutia mala skutočnosť, že disciplinárny senát konanie z dôvodu podanej žalobu na ochranu osobnosti neprerušil. Správny súd nepovažoval tieto námietky za také, aby mali vplyv na zákonnosť vydaného rozhodnutia. 30. Správny súd preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia nezistil žiaden z dôvodov namietaných žalobcom v podanej žalobe, ani nezistil iné dôvody, ktoré by mali vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, a preto žalobu v zmysle ust. § 190 SSP zamietol. 31. O trovách konania súd rozhodol podľa § 168 SSP tak, že žalovanému nepriznal náhradu trov konania, nakoľko mu nevznikli. 32. Toto rozhodnutie senátu Krajského súdu v Bratislave bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (ust. § 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.