Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/10/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019200130 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1019200130.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Jeanette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: Alza.sk s.r.o., IČO: 36 562 939, Bottova 6654/7, Bratislava, právne zastúpený: NIELSEN MEINL, s.r.o., advokátska kancelária, IČO: 47 234 814, Seberíniho 9, Bratislava, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, Masarykova 10, Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PO/BEZ/2018/6011, O-559/2018 zo dňa 19.11.2018, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalovanému sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie pred správnymi orgánmi 1. V období od 01. 09. 2017 do 03. 11. 2017 a v období od 17. 11. 2017 do 28. 03. 2018 vykonal Inšpektorát práce Bratislava (ďalej aj ako „inšpektorát práce „) u účastníka konania dve inšpekcie práce, ktoré boli zamerané na kontrolu dodržiavania pracovnoprávnych a mzdových predpisov, najmä § 94 ods. 5 Zákonníka práce. 2. Pri predmetných kontrolách bolo zistených viacero nedostatkov z oblasti pracovnoprávnych vzťahov, ktoré inšpektorát práce zdokumentoval v protokole o výsledku inšpekcie práce č.: IBA-12-64-2.3/P- B24-17 zo dňa 06.11.2017 (ďalej „protokol I“) a v protokole o výsledku inšpekcie práce č.: IBA-4-64-2.3/ P-E24-18 zo dňa 29. 03. 2018 (ďalej „protokol II“), prerokovaných s Mgr. Andreou Slanou, konateľkou žalobcu vystupujúcej v pozícii účastníka konania (protokol I bol prerokovaný dňa 06. 11. 2017 a protokol II dňa 29. 03. 2018). 3. Žalobca si vyžiadal čas na vyjadrenie sa k záverom inšpekcií práce, k spôsobu zisťovania nemal žiadne námietky. Na základe stanovísk účastníka konania boli následne vypracované dodatky k protokolom (dodatok č. 1 k protokolu I zo dňa 06. 12. 2017 a dodatok č. 1 k protokolu II zo dňa 30. 04. 2018), zaslaním ktorých na jeho adresu považoval inšpektor práce výkony inšpekcie práce za ukončené. 4. Vychádzajúc z kontrolných zistení potom inšpektorát práce ako prvostupňový správny orgán začal správne konanie vo veci uloženia pokuty účastníkovi konania za jeden správny delikt, právne posúdený ako porušenie § 94 ods. 5 Zákonníka práce v nadväznosti na prílohu 1a Zákonníka práce, oznámenie o čom mu bolo doručené dňa 09.07.2018. Súčasťou predmetného oznámenia bola aj výzva na uplatnenie procesných práv účastníka konania, na ktorú splnomocnený zástupca žalobcu reagoval listom zo dňa 16. 07. 2018. V ňom okrem poukázania na formálny nedostatok oznámenia spočívajúci v uvedení dátumu, na ktorý nepripadá žiaden sviatok, počas ktorého je v zmysle vyššie cit. ustanovenia práca zakázaná (07.11.2017), namietal aj samotné porušenie povinnosti tvrdiac, že v dňoch 29.08.2017, 01.09.2017, 15.09.2017, 17.11.2017, 26.12.2017 a 06.01.2018 nevykonával činnosť, ktorá by bola predajom tovaru konečnému spotrebiteľovi vrátane s ním súvisiacich prác (maloobchodný predaj), ale len poskytoval služby spoločnosti Alza.cz spojené s vydávaním tovaru, príjmom a vybavovaním reklamácií alebo vykonávaním dozoru na prevádzke, ktoré za maloobchod (a konkrétne práce súvisiace s predajom) nemožno považovať. Uviedol, že ním realizovaný intemetový predaj je potrebné odlišovať od maloobchodného predaja v kamennej predajni, čo mal inšpektorát práce zohľadniť, vrátane skúmania toho, či služby, ktoré účastník konania v predmetné dni poskytoval, boli poskytované v súvislosti s maloobchodným alebo veľkoobchodným predajom, ktorý Zákonník práce nezakazuje. 5. Inšpektorát práce po oboznámení sa s touto argumentáciou listom zo dňa 25.07.2018 odstránil formálne pochybenie, na ktoré upozornil žalobca. 6. Rozhodnutím č. 2018/364, 2018/13797 zo dňa 10.09.2018 uložil inšpektorát práce žalobcovi pokutu vo výške 50 000 eur za porušenie § 94 ods. 5 Zákonníka práce v nadväznosti na prílohu 1a Zákonníka práce, ktorého sa dopustil tým, že vo sviatok na prevádzke Alza.sk s. r. o., Bottova 7, Bratislava využíval prácu zamestnancov, ktorí v nižšie uvedené dni vykonávali predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi, resp. práce s ním súvisiace, hoci výkon takejto práce vo sviatok Zákonník práce zakazuje, a to L. v dňoch 29.08.2017, 01.09.2017, 15.09.2017 a 06.01.2018; S. U., D. H., P. W. a P. Q. v dňoch 29.08.2017, 01.09.2017 a 15.09.2017; S. P. a S. P. v dňoch 01.09.2017, 15.09.2017 a 06.01.2018; E. O. v dňoch 01.09.2017 a 15.09.2017; E. D. v dňoch 01.09.2017, 17.11.2017 a 26.12.2017; A. R. v dňoch 01.09.2017 a 06.01.2018; E. R. a P. E. v dňoch 15.09.2017 a 06.01.2018; I. U., H. C. a A. Q. dňa 15.09.2017; C. U., E. I., E. W., J. J., Michala P., G. R., I. J., E. D. a D. H. v dňoch 17.11.2017 a 26 12.2017; E. P., C. P., Q. J., E. T., Q. M. a T. Z. dňa 17.11.2017; M. P., D. E., Q. U., S. P., E. G., F. G. a I. Školu dňa 06. 01.2018; Q. U. a D. P. v dňoch 26.12.2017 a 06.01.2018; W. P. dňa 06.01.2018. 7. Žalobca proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal odvolanie, pričom argumentoval nepreukázanosťou spáchania sankcionovaného deliktu, či neprimeranosťou výšky uloženej pokuty. O odvolaní rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím č. PO/BEZ/2018/6011, O-559/2018 zo dňa 19.11.2018, odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie Inšpektorátu práce Bratislava č. 2018/364,2018/13797 zo dňa 10.09.2018 potvrdil. 8. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol, že spáchanie predmetného deliktu žalobcom potvrdzujú doklady - pracovné zmluvy uzatvorené medzi žalobcom na strane zamestnávateľa a dotknutými zamestnancami, poskytnutá evidencia pracovného času zamestnancov (Angermayera, Žiačika, Kukučku, Sváteka, Prodána, Šándora, Jesseho, Jankulára, Habaľovej a Stachovej za mesiac december 2017, no najmä zápisnice o podaní informácie spísané s dotknutými zamestnancami počas inšpekcií práce v dňoch 01.09.2017, 15.09.2017, 17.11.2017 a 06.01.2018. Z týchto listinných dôkazov vyplýva, že žalobca v záujme plnenia svojich úloh/ zabezepčenia svojich potrieb využíval prácu svojich zamestnancov aj v dňoch, kedy bol v zmysle § 94 ods. 5 Zákonníka práce jej výkon zakázaný. Podľa cit. ustanovenia v dňoch 1. januára, 6. januára, vo Veľký piatok, vo Veľkonočnú nedeľu, vo Veľkonočný pondelok, 1. mája, 8. mája, 5. júla, 29. augusta, 1. septembra, 15. septembra, 1. novembra, 17. novembra, 24. decembra po 12.00 hodine, 25. decembra a 26. decembra nemožno zamestnancovi nariadiť ani s ním dohodnúť prácu, ktorou je predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi vrátane s ním súvisiacich prác (ďalej len „maloobchodný predaj“) okrem maloobchodného predaja podľa prílohy č. la. 9. Toto ustanovenie podľa dôvodovej správy k zákonu č. 200/2008 Z. z. a zákonu č. 95/2017 Z. z. (novely Zákonníka práce) je výsledkom dodržiavania medzinárodných dokumentov, v zhode so zásadou zosúlaďovania rodinného a pracovného života, presadzovanou v pracovnom práve EU a v právnych úpravách jednotlivých členských krajín EÚ. V snahe predísť komercializácii v dňoch, ktoré sú v Európe striktne dňami pracovného voľna, bol do Zákonníka práce zakotvený zákaz predaja všetkých druhov tovaru s výnimkou taxatívne uvedených tovarov (príloha č. la Zákonníka práce), ktorý sa neskôr, súčinnosťou od 01. 06. 2017, rozšíril aj na ďalšie dni. Uvedená požiadavka vyplynula z toho, že mnohí zamestnanci vykonávajúci prácu v predajniach sa počas sviatkov nemohli riadne venovať svojim rodinám, pretože v čase, keď sú ich deti a ostatní rodinní príslušníci doma, títo zamestnanci pracujú. Ochranu manželstva, rodičovstva, rodiny a osobitne detí a mladistvých garantuje Ústava SR. Práca, ktorou je počas sviatkov maloobchodný predaj, nie je dôležitejšia ako rodina, ako deti, ktorým sa rodičia nemôžu venovať, napriek tomu, že platené pracovné voľno vo sviatok im garantujú právne predpisy platné v Slovenskej republike. 10. Vychádzajúc z takto predostretého zmyslu a účelu zákona v súvislosti so zavedením zákazu maloobchodného predaja a prác s ním súvisiacich vo vymedzené sviatky, žalovaný bol toho názoru, že na strane žalobcu skutočne došlo v spomínaných dňoch k protiprávnemu konaniu tak, ako mu to vytýka prvostupňový orgán. Dotknutí zamestnanci v bližšie špecifikované dni vykonávali práce v súlade s ich pracovnými zmluvami, ktoré spočívali napríklad vo vydávaní tovaru zákazníkom, jeho vykladaní z áut a zaskladňovaní do regálov, vo vybavovaní reklamácií, strážení predajne (dohliadaní na tovar, aby nič nezmizlo), v podávaní informácií zákazníkom (ich usmerňovaní k pokladniam, výdaju tovaru, prípadne úseku reklamácií), kontrole splátkových zmlúv a dokladov zákazníka, v kontrole platieb a ich prijímaní, v poskytovaní pomoci pri obsluhe platobných terminálov a pri objednávaní tovaru. Tieto činnosti pritom boli tiež súčasťou ich každodenných pracovných povinností, čo v spojení aj so všeobecne známou bežnou praxou zamestnancov pri predaji tovaru (aj v kamenných predajniach sú vyššie popísané činnosti úplne bežnými) dostatočne odôvodňuje záver inšpektorátu práce o porušení vyššie predostretého zákonného zákazu. 11. Čo sa týka argumentácie žalobcu, ani spochybňovanie maloobchodného predaja poukazom na poskytovanie služieb spoločnosti Alza.cz a ani deklarovanie nedostatočného zistenia skutkového stavu z pohľadu zákazníkov (podľa žalobcu inšpektorát práce nevzal do úvahy, že jeho zákazníkmi a tiež zákazníkmi spoločnosti Alza.cz nie sú iba spotrebitelia, ale aj podnikatelia - teda že sa môže jednať aj o veľkoobchodný predaj) nie sú spôsobilé privodiť účastníkom konania zamýšľaný právny následok. Žalovaný uviedol, že nie je podstatné, kto sa a či vôbec v konkrétne dni (počas sviatkov) dostavil na prevádzku (žalobca nijako nepreukázal, že to boli iba podnikatelia), nakoľko zamestnanci by pracovali bez ohľadu na to, ktorá skupina zákazníkov využije ponúkané služby. V tejto žalovaný doplnil, že je právne irelevantné porovnávať prevádzku účastníka konania s veľkoobchodnými predajňami METRO, nakoľko nijako nezdokladoval, že v predmetné dni sviatkov bola jeho prevádzka prístupná len podnikateľským subjektom po preukázaní tejto skutočnosti tak, ako je to v prípade spomenutého reťazca. 12. Pokiaľ ide o namietané poskytovanie služieb spoločnosti Alza.cz, žalovaný podotkol, že za maloobchod alebo predajňu je možné považovať akýkoľvek subjekt podnikania, ktorého tržby plynú prevažne z maloobchodného predaja. Takýmto subjektom je aj účastníka konania (podnikajúci pod vlastným IČO-m), a to bez ohľadu na to, v akom mene ako predajca vystupuje. 13. Žalovaný sa nestotožnil ani s obranou účastníka konania pri deklarovaní odlišností medzi internetovým predajom a predajom v kamennej predajni. Ak poukázal na to, že v kamennej predajni si kupujúci vyberá tovar z vystaveného sortimentu, má možnosť si ho prezrieť, podľa jeho úvahy aj vyskúšať, následne zaň v pokladni zaplatí kúpnu cenu a vlastnícke právo nadobudne odovzdaním a prevzatím tovaru, tak uvedené obdobne platí aj pri prevádzke žalobcu. Ako je totiž zjavné z výpovedí niektorých z dotknutých zamestnancov, okrem vytvárania objednávok, ktoré sa počas sviatkov nerealizovalo, bolo zákazníkom umožnené vyzdvihnúť si objednaný tovar, zaplatiť zaň, ale si aj vystavený tovar prezrieť (napríklad výpoveď p. Illeho do zápisnice dňa 01.09.2017), čo korešponduje so službami poskytovanými zákazníkom v kamennej predajni. Preto ak účastník konania poukazuje na nevyhnutnosť rozlíšenia medzi spomenutými druhmi predaja (internetovým a v kamennej predajni), vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací orgán nevidí dôvod na to, aby na túto jeho obranu prihliadal a uprednostňoval ním poskytované služby pred kamennými predajňami, ktoré predmetný zákaz vo všeobecnosti dodržiavajú. V nadväznosti na to je taktiež potrebné opätovne pripomenúť zákonodarcom sledovaný cieľ zakotvenia zákazu maloobchodného predaja vo sviatok. Berúc do úvahy to, že navštívenie kamennej predajne zákazníkmi ešte automaticky neznamená, že si prezeraný tovar aj kúpia (účastník konania pritom nespochybňuje ochranu poskytovanú zamestnancom v kamenných predajniach), zastávame názor, že zbavenie ochrany zamestnancov účastníka konania poukazujúc iba na to, že z ich strany (samozrejme v mene účastníka konania) nedochádzalo k uzatvoreniu kúpnych zmlúv, predstavuje účelovú námietku, ktorá nemôže byť spôsobilá zmeniť právny pohľad na vec. 14. Rovnaký postoj mal žalovaný aj pokiaľ išlo o doručovanie kuriérom, či poštovým úradníkom, prípadne o samotný elektronický predaj, ktoré by mali byť podľa účastníka konania pri výklade prezentovanom inšpektorátom práce zakázané. Tu je potrebné si uvedomiť, že ani kuriér a ani poštový doručovateľ nie sú spravidla zamestnancami predávajúceho (§ 94 ods. 5 Zákonníka práce sa vzťahuje na pracovnoprávne vzťahy), pričom vo vzťahu k namietanému nesprístupneniu internetových stránok jednotlivých e-shopov v rámci dodržiavania zákazu podľa § 94 ods. 5 Zákonníka práce zasa dodávame, že sa jedná iba o fabuláciu účastníka konania, ktorej jediným cieľom je prezentovať údajnú nelogickosť záverov inšpektorátu práce, ktorá však podľa mienky odvolacieho orgánu neexistuje. 15. Pokiaľ vo svojej argumentácii žalobca spochybnil i správnosť právneho posúdenia veci s ohľadom na tú skutočnosť, že jeho prevádzka je súčasťou Náhradnej autobusovej stanice Nivy, a teda sa jedná o maloobchodný predaj, na ktorý sa vzťahuje výnimka podľa bodu 3. prílohy la Zákonníka práce (maloobchodný predaj na letiskách, v prístavoch, v ostatných zariadeniach verejnej hromadnej dopravy a v nemocniciach), žalovaný uviedol, že podľa dôvodovej správy k zákonu č. 95/2017 Z. z. (novela Zákonníka práce) sa zákaz maloobchodného predaja nevzťahuje len na taxatívne uvedené prípady maloobchodného predaja podľa prílohy č. la Zákonníka práce, ktorý je nevyhnutný na zabezpečenie potrieb obyvateľstva. Cieľom zakotvenia výnimiek zo zákazu maloobchodného predaja vo vymedzených dňoch teda bolo zabezpečenie nevyhnutných potrieb obyvateľstva, aby fungovala základná pre život spoločnosti nevyhnutná infraštruktúra. Ak však zobral žalovaný do úvahy spôsob, akým sa u účastníka konania realizuje maloobchodný predaj (zákazník si tovar objedná, ten si však fyzicky nemôže prevziať ihneď po objednaní, ale až keď je pripravený na vyzdvihnutie), jednoznačne mal za to, že sa nejedná o zabezpečenie nevyhnutných potrieb obyvateľstva tak, ako to pri odôvodňovaní výnimiek predpokladá spomenutá dôvodová správa. 16. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil skutočnosti, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné tak, ako boli nimi opísané v ich písomných podaniach. Žalovaný a prvostupňový správny v administratívnom konaní vydali v úvode odôvodnenia rozsudku opísané rozhodnutia, pričom odôvodnenie rozhodnutia žalovaného je obdobné ako vyjadrenie k žalobe. K jednotlivým častiam tohto rozhodnutia a k skutočnostiam medzi účastníkmi sporným sa súd detailnejšie vyjadril nižšie v odôvodnení v časti V. tohto rozsudku. II. Žaloba 17. Žalobou doručenou súdu dňa 25.01.2019 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného ako aj jemu predchádzajúceho rozhodnutia Inšpektorátu práce Bratislava opísaných v úvode odôvodnenia tohto rozsudku, považoval obe rozhodnutia za nezákonné a žiadal, aby ich správny súd zrušil. 18. Alternatívne, pre prípad, že by sa správny súd stotožni so záverom o spáchaní správneho deliktu žalobcom, ako to konštatovali vo svojich rozhodnutiach správne orgány, žalobca žiadal, aby súd v súlade s § 198 SSP uplatnil svoje oprávnenie sankčnej moderácie a upustil od potrestania alebo pokutu znížil. Žalobca to odôvodnil tým, že podľa jeho názoru pokuta 50.000,- eur je neprimerane vysoká skutku, pre žalobcu znamená neprimeraný finančný postih a významným spôsobom zhoršuje jeho ekonomickú situáciu, čo sa prejavuje na schopnosti plniť svoje záväzky voči tretím osobám vrátane zamestnancov. 19. V súvislosti s porušením ustanovenia § 94 ods. 5 Zákonníka práce má žalobca za to, že prvostupňový ani odvolací správny orgán, žalovaný, riadne nepreskúmali skutkový stav veci a vec nesprávne právne posúdili, keď konštatovali, že na strane žalobcu skutočne došlo k protiprávnemu konaniu spočívajúcemu v nariadení alebo dohodnutí práce so zamestnancami, ktorou je predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi vrátane s ním súvisiacich prác (maloobchodný predaj) v dňoch uvedených v § 94 ods. 5 Zákonníka práce. 20. Podľa § 94 ods. 5 Zákonníka práce platí, že v dňoch 1. januára, 6. januára, vo Veľký piatok, vo Veľkonočnú nedeľu, vo Veľkonočný pondelok, 1. mája, 8. mája, 5. júla, 29. augusta, 1. septembra, 15. septembra, 1. novembra, 17. novembra, 24. decembra po 12.00 hodine, 25. decembra a 26. Decembra nemožno zamestnancovi nariadiť ani s ním dohodnúť prácu, ktorou je predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi vrátane s ním súvisiacich prác (ďalej len „maloobchodný predaj“) okrem maloobchodného predaja podľa prílohy č. 1a; <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2001/311/20171230%23prilohy.priloha-priloha_c_1a_k_zakonu_c_311_2001_z_z> ustanovenia odseku 3 písm. f) a odseku 4 sa v týchto prípadoch nepoužijú. 21. Pod pojmom „predaj“ je podľa žalobcu potrebné rozumieť uzavretie kúpnej zmluvy v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka, ak je na strane kupujúceho spotrebiteľ alebo v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka, ak je na strane kupujúceho podnikateľ. Kúpnou zmluvou v zmysle ustanovení Občianskeho a Obchodného zákonníka sa predávajúci zaväzuje, že kupujúcemu odovzdá predmet kúpy a umožní mu nadobudnúť vlastnícke právo k nemu a kupujúci sa zaväzuje, že predmet kúpy prevezme a zaplatí predávajúcemu kúpnu cenu. 22. V tejto súvislosti žalobca upozornil, že nevykonáva klasický maloobchodný ani veľkoobchodný predaj v kamennej predajni, ale predmetom jeho činnosti je internetový predaj „na diaľku“. Internetový predaj tovaru sa uskutočňuje tým spôsobom, že kupujúci si objedná tovar na webových stránkach predávajúceho, zvolí si spôsob úhrady kúpnej ceny (prevodom na účet, platobnou kartou, na dobierku a pod.), zvolí si spôsob dodania tovaru (poštou, kuriérom, vyzdvihnutím na miestach prevádzkovaných predávajúcim), následne uhradí kúpnu cenu a tovar mu je doručený, resp. pripravený na prevzatie na mieste, ktoré si kupujúci zvolí. 23. V zmysle článku 3 ods. 1 Všeobecných obchodných podmienok žalobcu platí, že ak je kupujúcim spotrebiteľ, návrhom na uzavretie kúpnej zmluvy je umiestnenie ponúkaného tovaru predávajúcim na stránky, kúpna zmluva vzniká odoslaním objednávky kupujúcim spotrebiteľom a prijatím objednávky predávajúcim. Toto prijatie predávajúci bezodkladne potvrdí kupujúcemu informatívnym emailom na zadaný email, na vznik zmluvy však toto potvrdenie nemá vplyv. Ak je kupujúci podnikateľ, návrhom na uzavretie kúpnej zmluvy je odoslaná objednávka tovaru kupujúcim podnikateľom a samotná kúpna zmluva je uzatvorená momentom doručenia záväzného súhlasu predávajúceho kupujúcemu podnikateľovi s týmto jeho návrhom. Je teda zrejmé, že kúpna zmluva sa uzatvára na diaľku, prostredníctvom internetu, teda mimo kamennej prevádzky žalobcu a bez fyzickej prítomnosti predávajúceho a kupujúceho na jednom mieste. Z uvedeného vyplýva, že k predaju tovaru žalobcom kupujúcemu dochádza okamihom uzavretia kúpnej zmluvy, najneskôr však okamihom prevodu vlastníckeho práva k tovaru z predávajúceho na kupujúceho. V prípade internetového predaja žalobcu je predávajúcim spoločnosť Alza.cz a.s., IČO: 270 82 440, so sídlom Jankovcova 1522/53, 170 00 Praha 7, Česká republika, zapísaná v obchodnom registri Mestského súdu v Prahe, oddiel B, vložka č. 8573 (ďalej len „Alza.cz a.s.“), ktorá s kupujúcimi uzatvára kúpne zmluvy prostredníctvom internetu, a to webovej stránky www.alza.sk. <http://www.alza.sk/> Po uzavretí kúpnej zmluvy vzniká na strane kupujúceho povinnosť zaplatiť kúpnu cenu tovaru a povinnosť predávajúceho previesť na kupujúceho vlastnícke právo k tovaru a odovzdať tovar kupujúcemu. K prevodu vlastníckeho práva k tovaru na kupujúceho dochádza okamihom zaplatenia kúpnej ceny. Službu spočívajúcu v odovzdaní tovaru kupujúcemu (v prípade, že si kupujúci zvolí spôsob dodania tovaru vyzdvihnutím na pobočke žalobcu) za predávajúceho (spoločnosť Alza.cz a.s.), poskytuje žalobca. Žalobca má za to, že v prípade internetového predaja je výdaj tovaru len jedným zo spôsobov doručenia tovaru kupujúcemu, nie aktom predaja tovaru (k tomu dochádza okamihom uzavretia kúpnej zmluvy, resp. najneskôr prevodom vlastníckeho práva k tovaru na kupujúceho). Rovnako môže byť tovar kupujúcemu doručený kuriérom, poštou a pod. Odovzdanie tovaru kupujúcemu preto nie je možné považovať za maloobchodný predaj alebo práce s ním súvisiace. Ak by bol výdaj tovaru súčasťou maloobchodného predaja, bolo by potrebné za súčasť predaja považovať aj doručenie tovaru kuriérom - ktorý okrem toho, že poskytuje službu pre predávajúceho spočívajúcu v doručení tovaru kupujúcemu, nemá s predajom tovaru nič spoločné, ako aj vydanie objednaného tovaru doručeného prostredníctvom pošty - v takom prípade by aj poštový úradník, ktorý odovzdá zásielku obsahujúcu objednaný tovar (a prípadne prevezme kúpnu cenu za účelom jej zaslania predávajúcemu v prípade zásielky na dobierku) vykonával prácu súvisiacu s maloobchodným predajom. Aj žalobca, obdobne ako kuriér alebo poštový úradník v zmysle predchádzajúcej vety, iba odovzdával kupujúcemu tovar. Je teda nesporné, že žalobca konal v zastúpení spoločnosti Alza.cz a.s., pre ktorú poskytoval službu - sprostredkovával odovzdanie tovaru kupujúcemu. Pokiaľ je žalovaný toho názoru, že súčasťou maloobchodného predaja je aj doručenie (odovzdanie) zakúpeného tovaru kupujúcemu, potom aj kuriér, prípadne poštový úradník, ktorý odovzdá zásielku kupujúcemu, sú súčasťou maloobchodného predaja. V tejto súvislosti žalovaný vo svojom Rozhodnutí uvádza, že kuriér ani poštový doručovateľ nie sú spravidla zamestnancami predávajúceho. A v tom je podstata veci - žalobca, obdobne ako kuriér alebo poštový doručovateľ, iba odovzdával tovar kupujúcim; nejednalo sa o jeho tovar, nebol predávajúcim, nepreberal kúpnu cenu tovaru a vykonával iba akt doručenia, t.j. odovzdania tovaru kupujúcemu. 24. Žalobca trval na tom, že v dňoch 29.08.2017, 01.09.2017, 15.09.2017, 17.11.2017, 26.12.2017 a 06.01.2018 nevykonával činnosť, ktorá by bola predajom tovaru konečnému spotrebiteľovi vrátane s ním súvisiacich prác (maloobchodný predaj) - žalobca výlučne poskytoval službu pre spoločnosť Alza.cz a.s., spočívajúcu vo výdaji cez internet zakúpeného a vopred uhradeného tovaru, v prijímaní a vybavovaní reklamácií, prípadne manipulácii s tovarom, a to v súlade s Rámcovou smlouvou o zajištení výdeje a reklamací zo dňa 01.01.2014 a Rámcovou smlouvou o skladování zo dňa 01.01.2015. V žiadnom prípade nebolo vo vyššie uvedených dňoch možné v prevádzkových priestoroch žalobcu zakúpiť si tovar, t.j. uzavrieť kúpnu zmluvu medzi žalobcom a konečnými spotrebiteľmi ani uhradiť kúpnu cenu za takýto tovar (kúpna cena musela byť pred vydaním tovaru uhradená iným spôsobom, nie úhradou v prevádzke žalobcu). 25. Z tohto dôvodu neboli v prevádzke žalobcu funkčné žiadne pokladne a v účtovníctve žalobcu neexistujú žiadne daňové doklady z tohto dňa (ak by takýto doklad existoval, bol by vytvorený priamo samotným zákazníkom cez Alza wifi pripojenie). Žalobca nebol počas označených sviatkov predajcom tovaru konečnému spotrebiteľovi, nevykonával predaj tovaru ani pri predaji tovaru žiaden iný subjekt (spoločnosť Alza.cz a.s.) nezastupoval. Domnienka žalovaného, že ak žalobca poskytoval služby inej spoločnosti (Alza.cz a.s.), vykonávali jeho zamestnanci práce týkajúce sa predaja tovaru konečnému spotrebiteľovi a práce s ním súvisiace, nie je podľa názoru žalobcu správna. Zamestnanci žalobcu iba poskytovali služby, ktoré sa žalobca zaviazal poskytovať spoločnosti Alza.cz a.s. na základe osobitných obchodnoprávnych záväzkových vzťahov. Skutočnosť, že v dňoch 29.08.2017, 01.09.2017, 15.09.2017, 17.11.2017, 26.12.2017 a 06.01.2018 nedochádzalo k predaju tovaru konečným spotrebiteľom vyplýva aj z výpovedí zamestnancov žalobcu, ktorí boli v tieto dni prítomní v prevádzke žalobcu - viacerí z nich sa vyjadrili, že k predaju tovaru v tieto dni nedochádzalo a že je rozdiel medzi ich prácou v bežný pracovný deň a vo sviatok. Na tieto výpovede žalovaný neprihliadol; do úvahy vzal iba výpovede tých zamestnancov, ktorí v bežný pracovný deň a počas sviatkov vykonávali rovnaké práce - napríklad skladníci alebo teamleaderi. Je však pochopiteľné, že ich práca je totožná bez ohľadu na to, či pracujú vo sviatok alebo v bežný pracovný deň (vykladanie tovaru z nákladných dopravných vozidiel, jeho zaskladňovanie, riadenie ľudí a pod.). To však neodôvodňuje záver, že počas označených sviatkov dochádzalo u žalobcu k maloobchodnému predaju alebo prácam s ním súvisiacim. 26. Prijímanie a vybavovanie reklamácií ani dozor na prevádzke, t.j. práce, ktoré vykonávali zamestnanci žalobcu v dňoch 29.08.2017, 01.09.2017, 15.09.2017, 17.11.2017, 26.12.2017 a 06.01.2018 pre spoločnosť Alza.cz a.s. nie je možné bez ďalšieho považovať za práce súvisiace s maloobchodným predajom. Pri vybavovaní reklamácií si predávajúci plní svoje povinnosti, ktoré mu vyplývajú z uzavretej (a naplnenej) kúpnej zmluvy; žiaden tovar však nepredáva, neprijíma zaň kúpnu cenu ani nevykonáva žiadnu inú činnosť, ktorá by súvisela s predajom tovaru. 27. Dozor v prevádzke taktiež nie je možné považovať za prácu súvisiacu s predajom tovaru. Žiaden právny predpis predsa nezakazuje predávajúcemu mať otvorenú prevádzku, v ktorej počas zákonom ustanoveného sviatku nedochádza k predaju, ale zákazníci majú možnosť prezrieť si vystavený tovar a zakúpiť si ho v iný deň (najmä, ak je prevádzka umiestnená v zariadení verejnej hromadnej dopravy a cestujúci si prezeraním tovaru môžu skrátiť čas čakania na dopravný spoj). Avšak aj v takomto prípade je potrebné vykonávať dozor, aby nedošlo ku krádežiam alebo poškodeniu vystaveného tovaru, a to v rámci plnenia zákonom ustanovenej prevenčnej povinnosti v záujme predchádzania vzniku škôd. Skutočnosť, že dozor v prevádzke žalobcu vykonávali osoby, ktoré majú v pracovných zmluvách uvedený druh práce obchodník, ešte neodôvodňuje záver, že takýto dozor je prácou súvisiacou s predajom tovaru (bez ohľadu na to, či takúto činnosť zamestnanec v pracovnej pozícii obchodník vykonáva aj v bežný pracovný deň alebo nie). Výkon dozoru v prevádzke žalobcu by mal byť povinnosťou každého jedného zamestnanca žalobcu bez ohľadu na jeho druh práce dojednaný v pracovnej zmluve, a to práve s poukazom na vyššie uvedenú prevenčnú povinnosť predchádzať škodám. 28. Internetový predaj je potrebné odlišovať od maloobchodného predaja v kamennej predajni, kde si kupujúci vyberá tovar priamo v predajni z vystaveného sortimentu, má možnosť si ho prezrieť, podľa jeho povahy aj vyskúšať, následne zaň v pokladni zaplatí kúpnu cenu a vlastnícke právo nadobudne tradíciou, t.j. odovzdaním. Kúpna zmluva v prípade maloobchodného predaja v kamennej predajni je spravidla uzatváraná za fyzickej prítomnosti predávajúceho a kupujúceho. Pri internetovom predaji si zákazník vyberá tovar väčšinou cez internet, nemá možnosť si ho prezrieť ani vyskúšať. Práve z tohto dôvodu zákon č. 102/2014 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov, priznáva kupujúcemu, ktorý je spotrebiteľom, v prípade kúpy tovaru na diaľku, spotrebiteľské oprávnenie odstúpiť od kúpnej zmluvy aj bez uvedenia dôvodu do 14 dní odo dňa prevzatia tovaru. Takéto oprávnenie žiaden právny predpis nepriznáva kupujúcemu, ktorý je spotrebiteľom, pri kúpe tovaru v kamennej predajni. Dôvodom vzniku uvedeného nástroja ochrany spotrebiteľa pri uzavretí kúpnej zmluvy na diaľku je práve odlišnosť internetového predaja a maloobchodného predaja. Na túto odlišnosť je preto potrebné prihliadnuť aj pri ustálení pojmu „predaj“ v súvislosti s internetovým predajom a maloobchodným predajom v kamennej predajni. 29. Ak žalovaný posudzoval žalobcu ako klasického prevádzkovateľa kamennej predajne a neprihliadol na osobitosti internetového predaja, z ktorého vyplýva odlišný spôsob aj okamih uzavretia kúpnej zmluvy, úhrady kúpnej ceny, prevodu vlastníckeho práva a odovzdania predmetu kúpy, nedostatočne zistil skutkový stav veci . 30. Odhliadnuc od vyššie uvedeného má žalobca za to, že skutočnosť, že žalobca vykonával v kritických dňoch vo svojej prevádzke maloobchodný predaj, nebola v správnom konaní nijakým spôsobom preukázaná. Žalobca je podľa predmetu činnosti zapísaného vo výpise z obchodného registra oprávnený vykonávať tak kúpu tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod), ako aj kúpu tovaru na účely jeho predaja iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod). Žalovaný neskúmal, kto boli v uvedených dňoch zákazníci žalobcu - či to boli spotrebitelia alebo podnikatelia. 31. Predaj tovaru iným prevádzkovateľom živností (podnikateľom) Zákonník práce nezakazuje (ustanovenie § 94 ods. 5 Zákonníka práce zakazuje prácu, ktorou je predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi vrátane s ním súvisiacich prác (ďalej len „maloobchodný predaj“). Nie je preto možné súhlasiť s názorom žalovaného, že nie je podstatné, kto sa a či vôbec v konkrétne dni (počas sviatkov dňa 29.08.2017, 01.09.2017, 15.09.2017, 17.11.2017, 26.12.2017 a 06.01.2018) dostavil na prevádzku, nakoľko zamestnanci by pracovali bez ohľadu na to, ktorá skupina využije ponúkané služby. Ak totiž v uvedené sviatky zamestnanci žalobcu poskytovali služby spočívajúce vo výdaji tovaru a prijímaní a vydávaní reklamácií výlučne podnikateľom, nemohlo sa jednať o práce súvisiace s maloobchodným predajom. Žalovaný mal preto podľa názoru žalobcu skúmať, či služby, ktoré žalobca vo vyššie uvedených dňoch poskytoval, boli poskytované v súvislosti s maloobchodným alebo veľkoobchodným predajom. Ak totiž v prevádzke žalobcu dochádzalo k veľkoobchodnému predaju, resp. prácam súvisiacim s veľkoobchodným predajom počas sviatkov, takýto predaj nie je zákonom zakázaný. Žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav veci, keď nezisťoval, či zákazníkmi žalobcu boli počas vyššie uvedených sviatkov spotrebitelia alebo podnikatelia. 32. Aj v prípade veľkoobchodného predaja, resp. prác súvisiacich s veľkoobchodným predajom, sú potrebné práce skladníkov, pokladníkov, reklamačných technikov, teamleaderov, konzultantov predaja, servisných technikov, inventúrnych špecialistov, vedúcich zmien a administratívnych pracovníkov, t.j. práce všetkých osôb, ktoré v prevádzke žalobcu pracovali v dňoch 29.08.2017, 01.09.2017, 15.09.2017, 26.12.2017 a 06.01.2018. Žiadna z týchto osôb nemá vo svojej pracovnej zmluve špecifikované, či sa v rámci svojej náplne práce venuje spotrebiteľom alebo iným prevádzkovateľom živností, t.j. podnikateľom, resp. žiadna z týchto osôb v rámci svojej výpovede počas inšpekcie práce nešpecifikovala, pre akú skupinu zákazníkov, či spotrebiteľov alebo podnikateľov, vykonávala práce (čo logicky ani nemohla, keďže v tom nie je pre jednotlivých zamestnancov žiaden rozdiel). Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto podľa názoru žalobcu nie je možné bez ďalšieho jednoznačne konštatovať, že tieto osoby vykonávali v označených dňoch práce súvisiace s maloobchodným predajom, keď žalovaný ani prvostupňový správny orgán neskúmali, kto boli zákazníci žalobcu. 33. Žalobca poukázal na Prílohu č. 1a k Zákonníku práce bod 3, v zmysle ktorej možno zamestnancovi nariadiť alebo s ním dohodnúť prácu, ktorou je maloobchodný predaj, v dňoch ustanovených zákonom, ak sa jedná maloobchodný predaj na letiskách, v prístavoch, v ostatných zariadeniach verejnej hromadnej dopravy a v nemocniciach. 34. Autobusová stanica je zariadením verejnej hromadnej dopravy. Prevádzka žalobcu je súčasťou zariadenia verejnej hromadnej dopravy, kde maloobchodný predaj počas sviatkov nie je zakázaný. III. Vyjadrenie žalovaného 35. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručeným súdu dňa 17.04.2019, zotrval na svojom doterajšom právnom názore, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Poukázal na to, že žalobná argumentácia žalobcu je identická s námietkami vznesenými žalobcom v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu. Stanovisko žalovaného k jednotlivým žalobným námietkam je obdobné ako argumenty uvedené v žalobou napadnutom rozhodnutí opísané v úvode odôvodnenia rozsudku. 36. K spornému pojmu „maloobchod“ žalovaný uviedol, že tento zahŕňa všetky aktivity spojené s predajom tovarov alebo služieb priamo konečným spotrebiteľom na ich osobné, neobchodné použitie. Akákoľvek organizácia, ktorá sa zaoberá týmto druhom predaja, uskutočňuje maloobchod, pričom nezáleží na tom, akým spôsobom a kde sú tovary alebo služby predávané a vydávané, resp. či mal mal obchodník kamennú predajňu alebo ide o predaj cez internet a podobne. V rámci maloobchodu totiž existujú rôzne druhy a elektronický predaj cez tzv. e-shopy je len jednou z foriem maloobchodného predaja. Zákaz premietnutý v § 94 ods. 5 Zákonníka práce sa nevzťahuje iba na samotný predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi, ale aj na všetky nim súvisiace práce, kam možnosti činnosti realizované dotknutými zamestnancami žalobcu v dňoch 29.08.2017, 01.09.2017, 15.09.2017, 17.11.2017, 26.12.2017 a 06.01.2018 nepochybne zaradiť. Je úplne irelevantné, že nešlo o kamennú predajňu. Na účely posúdenia veci bolo rozhodujúce iba zistenie, že v predmetných dňoch mal spotrebiteľ možnosť prísť a vyzdvihnúť si, či reklamovať u žalobcu zakúpený tovar, tento si prezrieť, prípadne riešiť jeho kúpu formou splátkových zmlúv, čo bolo v prejednávanom prípade, aj na základe výpovedí dotknutých osôb jednoznačne preukázané. Ak by žalovaný pripustil argumentáciu žalobcu o tom, že právne akceptovateľné mať vo vymedzených dňoch otvorenú prevádzku (napr. aby si zákazníci mohli prísť prezrieť vystavený tovar) bez toho, aby dochádzalo k samotnému predaju tovaru, mohli by sme dôvodne konštatovať, že sa prijatý zákaz minul svojim účinkom v súlade so zmyslom a účelom prijatej novely Zákonníka práce, ktorá ho do znenia § 94 zakotvila. 37. Žalovaný podotkol, že nemožno inšpekčným orgánom ako pochybenie pripisovať to, že neskúmali, kto boli v uvedených dňoch zákazníci žalobcu - či to boli spotrebitelia alebo podnikatelia. Vychádzajúc zo skutočnosti, že prevádzky žalobcu nie sú určené len na uspokojovanie potrieb podnikateľských subjektov, ale pre celú širokú verejnosť žalovaný usúdil, že relevantné v predajnom prípade je iba to, že spotrebiteľom bolo umožnené vo vymedzené dni sviatkov využívať služby ponúkané žalobcom prostredníctvom jeho zamestnancov. Ak mal žalobca za to, že svojim konaním neporušil dikciu aplikovaného ustanovenia § 94 ods. 5 Zákonníka práce, bolo jeho povinnosťou s poukazom na § 34 ods. 3 Správneho poriadku správnemu orgánu preukázať, že sa vytýkaného pochybenia nedopustil napríklad aj tým, že vo vymedzených sviatočných dňoch obsluhovali jeho zamestnanci ako zákazníkov len podnikateľov. Takýto dôkaz však žalobca inšpekčným orgánom nepredložil. Tvrdenie žalobcu o nedostatočnom zistení skutkového stavu je preto výsostne účelové, skutkovo i právne nepodložené. 38. Akceptácia výkladu podaného žalobcom by mohla viesť k takému právnemu stavu, že by otvorenie akejkoľvek predajne počas sviatkov bez návštevy zákazníkmi bolo považované za prípustné a nejednalo by sa o porušenie stanoveného zákazu. Žalobca bol toho názoru, že takéto chápanie veci vzhľadom na zmysel a účel prijatej právnej normy nemožno považovať za správne, naopak je potrebné ho odmietnuť ako právne neudržateľné. IV. Relevantné právne predpisy 39. Podľa § 94 ods. 1 Zákonníka práce dni pracovného pokoja sú dni, na ktoré pripadá nepretržitý odpočinok zamestnanca v týždni, a sviatky. 40. Podľa § 94 ods. 5 Zákonníka práce v dňoch 1. januára, 6. januára, vo Veľký piatok, vo Veľkonočnú nedeľu, vo Veľkonočný pondelok, 1. mája, 8. mája, 5. júla, 29. augusta, 1. septembra, 15. septembra, 1. novembra, 17. novembra, 24. decembra po 12.00 hodine, 25. decembra a 26. decembra nemožno zamestnancovi nariadiť ani s ním dohodnúť prácu, ktorou je predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi vrátane s ním súvisiacich prác (ďalej len „maloobchodný predaj“) okrem maloobchodného predaja podľa prílohy č. 1a <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/20180501.html>; ustanovenia odseku 3 písm. f) a odseku 4 sa v týchto prípadoch nepoužijú. 41. Príloha č. 1a k Zákonníku práce MALOOBCHODNÝ PREDAJ, PRI KTOROM MOŽNO ZAMESTNANCOVI NARIADIŤ ALEBO S NÍM DOHODNÚŤ PRÁCU V DŇOCH USTANOVENÝCH ZÁKONOM 1. maloobchodný predaj na čerpacích staniciach s palivami a mazivami, 2. maloobchodný predaj a výdaj liekov v lekárňach, 3. maloobchodný predaj na letiskách, v prístavoch, v ostatných zariadeniach verejnej hromadnej dopravy a v nemocniciach, 4. predaj cestovných lístkov, 5. predaj suvenírov, 6. predaj kvetov 8. mája, 1. septembra a predaj kvetov a predmetov určených na výzdobu hrobového miesta 1. novembra. 42. Podľa § 2 ods. 1 písm. A) bod 1. zákona č. 125/2006 Z.z. inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním pracovnoprávnych predpisov,2) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/125/20200721> ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik, zmenu a skončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov vrátane pracovných podmienok žien, mladistvých, domáckych zamestnancov, osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré nedovŕšili 15 rokov veku, a kolektívne vyjednávanie. Poznámka č. 2: Napríklad Zákonník práce <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/>, zákon č. 552/2003 Z. z. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/552/> o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov, zákon č. 553/2003 Z. z. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2003/553/> o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 43. Podľa § 3 zákona č. 125/2006 Z.z. štátnu správu v oblasti inšpekcie práce vykonávajú orgány štátnej správy, ktorými sú Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, Národný inšpektorát práce a inšpektoráty práce, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 2 ods. 4 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/125/20200721>). 44. Podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z. inšpektorát práce je oprávnený uložiť pokutu, ak tento zákon neustanovuje inak, zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) prvom bode až treťom bode <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/125/20200721>, šiestom bode <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2006/125/20200721> a siedmom bode <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2006/125/20200721> alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do 100 000 eur, a ak v dôsledku tohto porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, najmenej 33 000 eur V. Posúdenie veci správnym súdom 45. Krajský súd v Bratislave preskúmal napadnuté rozhodnutia v rámci žalobných dôvodov (§ 182 SSP) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia vydané v oboch stupňoch ako aj postup správnych orgánov bol v súlade so zákonom, a preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol. 46. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 47. Podľa § 6 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 48. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobu sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 49. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutkový stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. 50. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou jeho postupu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré mal zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. 51. Účelom deliktuálneho konania vo všeobecnosti je objektívne zistiť, či došlo k spáchaniu deliktu - priestupku, či inému správnemu deliktu, kto ho spáchal a akú sankciu je potrebné páchateľovi uložiť. Orgány prejednávajúce správne delikty sú povinné čo najúplnejšie zistiť podklady pre rozhodnutie tak, aby neboli žiadne dôvodné pochybnosti o prejednávanej veci, pričom pochybnosti o spáchanom skutku sa v deliktuálnom konaní vykladajú v prospech obvineného. Objasniť správny delikt znamená okrem iného spoľahlivo zistiť a ustáliť všetky jeho typové znaky, teda znaky skutkovej podstaty správneho deliktu. 52. Ak bol zistený skutkový stav v priebehu objasňovania správneho deliktu a dokazovania vykonaného správnym orgánom, úlohou správnych orgánov je vyhodnotiť dôkazy v prospech i neprospech obvineného a vyhodnotením vykonaných dôkazov na základe voľného hodnotenia dôkazov rozhodnúť, či vykonané dôkazy sú dostatočné pre preukázanie zodpovednosti za správny delikt. Pre preukázanie spáchania správneho deliktu nezáleží na tom, či je preukázaný jedným alebo skupinou dôkazov, či vo forme výpovede alebo listiny, ak taký dôkaz alebo dôkazy nepochybne preukazujú vinu. 53. Z pripojeného administratívneho spisu, z dôkazov, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie žalovaného, jednoznačne vyplynulo, že opis skutku vyplynuvší z vykonaných dôkazov je totožný so skutkom, ako bol opísaný v napadnutých rozhodnutiach a súd nemal po posúdení veci relevantný dôvod spochybňovať skutkové ani právne závery žalovaného o tom, že žalobca porušil § 94 ods. 5 Zákonníka práce konaním opísaným v ods. 6 opísaným spôsobom. 54. Žalobca považoval rozhodnutie správnych orgánov za vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia. 55. Právnym posúdením je činnosť, pri ktorej sa zo skutkových zistení vyvodzujú právne závery a aplikuje sa konkrétna právna norma na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav. Dochádza k nej vtedy, ak sa nepoužil správny právny predpis, alebo ak sa síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne sa interpretoval alebo ak sa zo správnych skutkových záverov vyvodili nesprávne právne závery. V tejto súvislosti je vhodné uviesť, že súd musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musia smerovať k spravodlivému výsledku. Súdu prislúcha, aby sa zaoberal otázkou, či mechanická a formalistická aplikácia zákona bez ohľadu a zmysel na účel záujmu chráneného právnou normou, nemôže priniesť absurdné následky a v prípade, že tomu tak je, aby takúto interpretáciu zákona odmietol a zvolil výklad v duchu zákona. 56. Žalobca predovšetkým argumentoval chybným výkladom ustanovenia § 94 ods. 5 Zákonníka práce žalovaným, pričom uviedol, že pojem „predaj“ použitým v tomto zákonnom ustanovení znamená uzavretie kúpnej zmluvy v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka. Ďalej žalobca pokračoval definíciou kúpnej zmluvou ako záväzkového vzťahu vznikajúceho medzi kupujúcim a predávajúcim, predmet ktorého je odplatné nadobudnutie vlastníckeho práva. 57. Hoci správny súd čiastočne, avšak mimo kontextu § 94 ods. 5 Zákonníka práce, s výkladom vyššie uvedených právnych inštitútov so žalobcom súhlasí, k jeho argumentácii opísanej v ods. 21 až 32 odôvodnenia rozsudku nemohol konštatovať iné, ako to, že žalobca uvedenú argumentáciu predostrel eklekticky a cielene len ku prospechu žalobcom tvrdenej zákonnosti jeho postupu, ktorý bol predmetom posúdenia správnych orgánov a s takouto argumentáciou resp. žalobcom ponúknutým výkladom ustanovení právnych predpisov sa správny súd nemohol stotožniť. 58. V prvom rade správny súd nesúhlasí s výkladom ponúkaným žalobcom, že termín „predaj“ znamená len uzavretie kúpnej zmluvy. Týmto výrazom možno označiť nie len samotné uzatvorenie kúpnej zmluvy, ale aj proces, ktorý tomu predchádza, ktorý smeruje k uzavretiu kúpnej zmluvy, ale nevyhnutne v jej uzavretie nemusí vyústiť. Týmto termínom môže byť označená jednorazová udalosť, ale jeho význam zodpovedá aj označeniu opakujúcej sa prípadne permanentnej činnosti predávajúceho (ku kupujúcemu potenciálnemu kupujúcemu). Uzavretie kúpnej zmluvy je len jednou z možností alebo častí v rámci činnosti, ktorá sa nazýva predajom. 59. S ohľadom na predmet posúdenia však súd zdôrazňuje, že pojem „predaj“ použitý v § 94 ods. 5 Zákonníka práce nemožno pri aplikácii tohto ustanovenia vnímať oddelene od celého použitého slovného spojenia „predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi“ alebo inak povedané „maloobchodný predaj“. Tieto slovné spojenia sú definované ako súhrn všetkých bezprostredných činností súvisiacich s predajom tovaru (výrobkov) konečným spotrebiteľom na ich osobné neobchodné použitie. Na rozdiel od maloobchodu, pri veľkoobchode je tovar predávaný kupujúcim na podnikateľské použitie. Predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi sa uskutočňuje v maloobchodných predajniach. Presná a vyčerpávajúca kategorizácia maloobchodnej predajne je vzhľadom na dynamiku rozvoja trhového hospodárstva veľmi obtiažna, pretože maloobchodné predajne sa vyskytujú v rôznych formách s ohľadom na výmeru, rozsahu a typ ponúkaného tovaru, kvalitatívne parametre, cenové úrovne, špecializáciu, viazanosť na certifikáciu alebo licenciu, spôsob obsluhy a rozsahu s predajom súvisiacich služieb, atď., pričom stále sa objavujú nové typy maloobchodných predajní. 60. Vychádzajúc aj z judikatúry súdov Slovenskej republiky (napr. z nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS 71/2013-36) správny súd uvádza, že k výkladu právnych predpisov nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona, a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona. Gramatický výklad predstavuje len prvotné priblíženie sa k obsahu právnej normy a na overenie správnosti výkladu, resp. spresnenie slúžia ostatné interpretačné prístupy v danom prípade logický výklad obsahu ustanovenia § 94 ods. 5 Zákonníka práce. V súvislosti s výkladom posudzovaného ustanovenia súd poukazuje na zmysel právnej úpravy, ktorá bola zavedená novelou Zákonníka práce (zákon č. 200/2008 Z. z.) opísaný v ods. 9 odôvodnenia rozsudku. 61. Pokiaľ ide o žalobcom vysvetľovaný rozdiel medzi kamenným obchodom a e-shopom, kedy argumentoval, že nevykonáva klasický maloobchodný ani veľkoobchodný predaj v kamennej predajni, ale predmetom jeho činnosti je internetový predaj na diaľku, žalobca zrejme opomenul, že správne orgány v predmetnom administratívnom konaní nevytýkali prevádzkovanie internetového obchodu, ale to, že žalobca v dňoch uvedených v § 94 ods. 5 Zákonníka práce umožnil navštíviť spotrebiteľom (zákazníkom) jeho obchodné priestory, pričom je z hľadiska posúdenia porušenia tohto zákonného ustanovenia právne irelevantné, či si spotrebitelia len tovar predtým zakúpený cez internet len vyzdvihli alebo mali možnosť vybrať si ho a kúpiť priamo v týchto obchodných priestoroch. 62. Účelom predmetnej právnej úpravy je zosúlaďovanie rodinného a pracovného života, obmedzenie komercializácii v dňoch pracovného voľna (sviatkoch) v záujme ochrany manželstva, rodičovstva, rodiny, detí a mladistvých. 63. Pokiaľ teda výdajné miesto internetového obchodu, v ktorom je umožnené zákazníkovi zaplatiť za vopred vybraný a objednaný tovar, vyzdvihnúť si ho a v ktorom, ako to vyplýva zo zistení správneho orgánu pri inšpekcii práce ( opísané napr. v ods. 13 odôvodnenia rozsudku), sa nachádza vystavený tovar, ktorý majú zákazníci možnosť si prezrieť a prípadne následne online kúpiť, spĺňa definičné znaky maloobchodu, vzťahuje sa preto na neho obmedzenie vyplývajúce z § 94 ods. 5 Zákonníka práce. 64. Z administratívneho spisu vyplýva aj to, že spotrebitelia mali možnosť vystavený tovar zakúpiť aj priamo a tiež im bolo umožnené pred tým zakúpený tovar reklamovať. Uvedené len potvrdzuje správnosť úvah žalovaného o tom, že žalobca v čase rozhodnom pre posúdenie veci prevádzkoval maloobchod. 65. Keďže, ako už súd vyššie vysvetlil, navštívenie predajne zákazníkom priamo nemusí znamenať aj uzavretie kúpnej zmluvy, obmedzenie v zmysle § 94 ods. 5 Zákonníka práce treba vzťahovať aj na príležitosť, ktorá sa spotrebiteľom poskytuje vo forme otvorenej predajne a umožnenie prístupu k tovaru. Zákaz zamestnancovi nariadiť alebo s ním dohodnúť prácu, ktorou je predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi sa nevzťahuje iba na samotný predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi ale vzťahuje sa aj na s predajom súvisiace práce. Preto činnosti, ktoré vykonávali zamestnanci žalobcu, ako bolo zistené počas inšpekcie práce a týkali sa predaja tovaru, nad všetky pochybnosti korešpondujú s dikciou § 94 ods. 5 Zákonníka práce, s ktorým tieto činnosti boli v rozpore. 66. K vyššie uvedenému súdu nedá nepoznamenať, že prijatím argumentácie žalobcu, že porušením § 94 ods. 5 Zákonníka práce by bolo až uzavretie kúpnej zmluvy v predajni a nie v predchádzajúcom texte opísaná činnosť, znamenalo by to absurdnú možnosť otvoriť predajňu aj počas sviatkov, prípadne aj bez návštevy zákazníkmi alebo bez možnosti zaplatiť a prevziať tovar. Potom by však predmetné obmedzenie ako obsolentné stratilo prakticky význam. 67. Pokiaľ ide o argument, že predávajúcim spoločnosť Alza.cz a.s. a žalobca tovar iba vydával resp. prijímal reklamácie a pokiaľ ide o argument, že správne orgány nezisťovali, či sa v prevádzke žalobcu nachádzali aj spotrebitelia alebo len podnikatelia, aj pre tieto námietky žalobcu platí stanovisko správneho súdu uvedené vyššie v texte odôvodnenia tohto rozsudku, z ktorého vyplýva, že pre posúdenie porušenia § 94 ods. 5 Zákonníka práce sú uvedené argumenty bez právneho významu 68. Správny súd nepovažoval za dôvodnú ani námietku žalobcu, ktorou poukazujúc na Prílohu č. 1a bod 3 k Zákonníku práce argumentoval tým, že prevádzka žalobcu je súčasťou zariadenia verejnej hromadnej dopravy, kde maloobchodný predaj počas sviatkov nie je zakázaný. V zhode s názorom žalovaného vyjadreným v jeho rozhodnutí je správny súd toho názoru, že maloobchodný predaj, na ktorý sa vzťahuje uvedená výnimka sa v zmysle dikcie uvedeného bodu (opísaný v ods. 41 odôvodnenia rozsudku) môže týkať len maloobchodného predaja, ktorý je nevyhnutný na zabezpečenie potrieb obyvateľstva. Pod tým treba rozumieť len také predajne, ktoré zabezpečujú základné potreby občanov, teda také, ktoré sú primárnym predpokladom udržania života ako napr. jedlo a pitie, ochrana zdravia. Žalobca ponúka aj také výrobky, ktoré túto definíciu nespĺňajú. Zároveň len samotná skutočnosť, že jeho prevádzka je architektonicky zakomponovaná do autobusovej stanice neznamená automaticky, že sa na túto prevádzku vzťahuje výnimka v zmysle Prílohy č. 1a bod 3 k Zákonníku práce. 69. Zhrnutím vyššie uvedeného správny súd konštatoval, že bol oprávnený a dôvodný záver žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu, že žalobca sa konaním opísaným v prvostupňovom rozhodnutí (ods. 6 odôvodnenia rozsudku) dopustil správneho deliktu porušením povinností v zmysle § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z. v spojení s § 94 ods. 5 Zákonníka práce, za ktorý je podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z. možné zamestnávateľovi uložiť pokutu až do 100 000 eur. 70. Žalobca žiadal, aby správny súd pokiaľ sa stotožní so záverom o spáchaní správneho deliktu žalobcom, aby súd v súlade s § 198 SSP uplatnil svoje oprávnenie sankčnej moderácie a upustil od potrestania alebo pokutu znížil. 71. Žalobca svoj návrh odôvodnil len tým, že podľa jeho názoru pokuta 50.000,- eur je neprimerane vysoká skutku, pre žalobcu znamená neprimeraný finančný postih a významným spôsobom zhoršuje jeho ekonomickú situáciu, čo sa prejavuje na schopnosti plniť svoje záväzky voči tretím osobám vrátane zamestnancov. 72. Správny súd je nepochybne oprávnený zmeniť rozhodnutie orgánu verejnej správy o peňažnej sankcii až na úroveň upustenia od potrestania a tiež i priamo ukladať sankcie, ktoré neboli pôvodne uložené rozhodnutím správneho orgánu, a to v súlade s princípom plnej jurisdikcie, ktorý bol zavedený do správneho súdnictva v Slovenskej republike na základe judikatúry ESĽP najmä k čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. 73. Jednou zo zásad ukladania trestov je zásada primeranosti trestu, v zmysle ktorej platí, že trest by mal byť úmerný škode, ktorú páchateľ činom spôsobil a nemá páchateľovi spôsobiť zbytočné útrapy. Trest nesmie byť ukladaný mechanicky bez zváženia všetkých okolností konkrétneho prípadu. Trest, ktorým štát a spoločnosť reaguje na spáchaný delikt, by mal nespravodlivosť spôsobenú deliktom napraviť, ale nie však viac rozmnožiť. Neprimeraný trest totiž nemožno považovať za spravodlivý, spravodlivým je vždy len primeraný trest. 74. Pokiaľ ide o pokutu uloženú žalobcovi, táto nepochybne predstavuje majetkový zásah, pričom primeraný v čl. 1 ods. 1 a čl. 13 ods. 4 Ústavy SR je len taký zásah do základných práv a slobôd, ktorý je v demokratickom a právnom štáte nevyhnutný na dosiahnutie verejného záujmu (takýto zásah ospravedlňujúceho) a sledovaný cieľ nemožno dosiahnuť miernejšími prostriedkami. Správny orgán žalobcovi uložil pokutu v polovici zákonnej sadzby. Pri posúdení uloženej sankcie, ktorá predstavuje diskrečnú právomoc správneho úradu, v ktorej jej nemôže byť bránené a je limitovaná len zákonom a zásadami zdravej logiky, je pre súd rozhodujúce, či rozhodnutie vydané na základe zákonom povolenej úvahy nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. 75. Je nevyhnutné konštatovať, že žalobca svoj návrh na zníženie pokuty formuloval len všeobecne, nekonkrétne a bez adekvátnej argumentácie osvedčujúcej potrebu zaoberať sa výškou jemu uloženej sankcie. Súd zdôrazňuje, že nie je jeho povinnosťou nahrádzať rolu žalobcu a domýšľať miesto neho dôvody potreby určenia inej (nižšej) pokuty, ako ju uložili správne orgány. 76. Nad rámec potrebného odôvodnenia správny súd uvádza, že z rozhodnutí žalovaného a prvostupňového správneho orgánu, ktoré sa posudzujú ako jeden celok, je zrejmé, že sa správne orgány zaoberali všetkými námietkami žalobcu, v rozhodnutí sa s nimi zrozumiteľne a preskúmateľne vysporiadali a vysporiadali sa i s tým prečo bolo namieste uložiť sankciu v takej výške. Správne orgány pri rozhodovaní o výške sankcie postupovali v súlade s § 19 ods. 6 zákona č. 125/2006 Z.z.. Prihliadli na závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov, konštatovali, že výkon prác v maloobchodnom predaji a s tým súvisiacich prác predstavuje zásah do ústavného práva na ochranu manželstva, rodičovstva a rodiny a tiež je negáciou zásady zosúlaďovania rodinného a pracovného života presadzovanej v pracovnom práve EÚ. Všetci zamestnanci bez ohľadu na vek majú právo na rodinný život, na čas strávený s rodinou, blízkymi, či na rozvoj vlastných záujmov v rôznych oblastiach spoločenského života. Výkonom práve vo sviatok im tieto práva a možnosti boli upreté, pričom správne orgány zobrali do úvahy aj počet takto postihnutých zamestnancov (40). V neprospech žalobcu svedčilo aj to, že predmetné porušenie bolo zistené opakovane pri troch inšpekciách práce, z čoho dve boli predmetom posudzovaného správneho konania. Žalobca sa dopustil toho istého porušenia zákona po tom, čo mu už v minulosti bola za rovnaké porušenie uložená pokuta (5000 eur). Preto pri žalobcovi nemožno hovoriť o ojedinelom ale o systematickom porušení zákona. 77. Správny súd s ohľadom na námietky uvedené v žalobe, ktoré sa týkajú uloženej peňažnej pokuty konštatoval, že odôvodnenie uloženej sankcie zodpovedá požiadavkám preskúmateľnosti. 78. Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť, nakoľko napadnuté rozhodnutia žalovaného a vecne príslušného prvostupňového správneho orgánu, boli vydané v medziach zákona, zákonný postupom a námietky žalobcu neodôvodňovali zrušenie napadnutých rozhodnutí. 79. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 v spojení s §175 ods.1 SSP. Vo veci úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil, ide o ústredný orgán štátnej správy, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. 80. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).