Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/23/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019200187 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jeannette Hajdinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1019200187.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: Žilinský samosprávny kraj, IČO: 37808427, so sídlom v Žiline, Komenského 2622/48, zastúpeného spoločnosťou Nechala & Co. s.r.o., IČO: 36868604, so sídlom v Bratislave, Panenská 23, za ktorú koná advokát JUDr. Pavel Nechala, PhD., proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, so sídlom v Bratislave, Ružová dolina 10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 14514-P/2018 zo dňa 13.12.2018, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného predsedu Úradu pre verejné obstarávanie č. 14514- P/2018 zo dňa 13.12.2018 spolu s rozhodnutím Úradu pre verejné obstarávanie č. 12185-3000/2018 zo dňa 15.10.2018 z r u š u j e a vec v r a c i a orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalobcovi sa p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Žalobca dňa 4.10.2018 požiadal žalovaného o poskytnutie informácie podľa zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 211/2000 Z.z.), konkrétne o sprístupnenie: a. materiálov na rokovanie rady, ktoré v zmysle čl. 5 štatútu rady mali byť zaslané kanceláriou rady členom rady pred rokovaním o odvolaniach proti rozhodnutiam úradu v konaní o námietkach v súvislosti s verejným obstarávaním na predmet zákazky „Obstarávanie dopravcu na zabezpečenie služieb vo verejnom záujme pravidelnej prímestskej autobusovej dopravy pre potreby cestujúcej verejnosti v Nitrianskom samosprávnom kraji“, b. prípadne ďalšie materiály v dispozícii úradu obsahujúce kompletnú argumentáciu zvažovanú úradom pri posudzovaní obstarávania dopravcu na zabezpečenie služieb pravidelnej verejnej prímestskej autobusovej dopravy, a teda všetky zvažované hľadiská a argumenty, nielen argumentáciu obsiahnutú vo zverejnených rozhodnutiach a ich odôvodneniach. 2. Žalovaný prvostupňovým rozhodnutím č. 12185-3000/2018 zo dňa 15.10.2018, nevyhovel žiadosti žalobcu podľa § 18 ods. 2 a § 11 ods. 1 písm. h/ zákona č. 211/2000 Z.z., pretože rokovania rady sú podľa § 146 ods. 5 zákona č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 343/2015 Z.z.) neverejné, a teda žiadosť sa primárne vzťahuje na informácie, ktoré podľa citovanej právnej úpravy podliehajú režimu, ktorý vylučuje prístup verejnosti k týmto informáciám. Sprístupnenie požadovaných informácií by nezohľadňovalo charakter neverejnosti rokovania rady. Ak by mal zákonodarca záujem, aby bola verejnosť informovaná o priebehu zasadnutia rady a o jednotlivých informáciách, ktoré sú predmetom rokovania rady, zasadnutia rady by boli podľa zákona č. 343/2015 Z.z. verejné. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sži/4/2009 zo dňa 21.4.2010. 3. Predseda Úradu pre verejné obstarávanie druhostupňovým rozhodnutím č. 14514-P/2018 zo dňa 13.12.2018 zamietol rozklad žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie č. 12185-3000/2018 zo dňa 15.10.2018 ako zákonné a správne a stotožnil sa s odôvodnením prvostupňového rozhodnutia. Podľa jeho názoru by sprístupnením požadovaných informácií bola prelomená aj zásada neverejnosti, ktorá sa vo vzťahu k rokovaniu rady uplatňuje. Neverejnosť rokovania rady zahŕňa, okrem vylúčenia prístupu verejnosti z rokovania rady, aj vylúčenie prístupu k informáciám, ktoré sú predmetom rokovania rady. Žalobcom požadované informácie preto nepodliehajú režimu voľného sprístupňovania verejnosti, resp. prekračujú rámec žiadosti o sprístupnenie informácií. Vzhľadom na to nie je možné sprístupniť žalobcovi požadované informácie. Poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 514/2010 zo dňa 7.12.2010. II. Žaloba 4. Žalobca sa včas podanou žalobou domáha preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 14514-P/2018 zo dňa 13.12.2018, jeho zrušenia spolu s prvostupňovým rozhodnutím č. 12185-3000/2018 zo dňa 15.10.2018 a vrátenia veci orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil. 5. Podľa žalobcu účelom obmedzenia práva na informácie je zaručiť nerušený priebeh kontroly, teda prebiehajúcej kontroly. Pri už skončenej kontrole absentuje naplnenie účelu normy, pretože jej priebeh už nemožno narušiť a nemožno nesprístupnenie odôvodňovať ustanovením § 11 ods. 1 písm. h/ zákona č. 211/2000 Z.z. Nakoľko rada žalovaného už vo veci, z ktorej žiada sprístupniť informácie, rozhodla, nemožno hovoriť o prebiehajúcom dohľade. 6. Žalobca nesúhlasil s názorom žalovaného, že sprístupnením požadovaných informácií by došlo k narušeniu zásady neverejnosti rokovania rady podľa § 146 ods. 5 zákona č. 343/2015 Z.z. V tomto prípade nie je na mieste uplatňovať implicitné obmedzenie prístupu k informáciám, nakoľko nesmeruje k ochrane práv a slobôd iných, bezpečnosti štátu, verejného poriadku, ochrane verejného zdravia a mravnosti. 7. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sži/6/2012 zo dňa 28.2.2013, sp. zn. 8Sži/4/2010 zo dňa 24.11.2011. III. Vyjadrenie žalovaného 8. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť. V podrobnostiach sa pridržiaval odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a doplnil, že osobitný zákon č. 343/2015 Z.z. obmedzuje sprístupnenie požadovaných informácií. Žalovaný ex lege vykonáva dohľad nad verejným obstarávaním. Keď je určité konanie neverejné, odporuje elementárnej logike, aby údaje z tohto konania mohli byť sprístupnené cez zákon č. 211/2000 Z.z. Pri takomto výklade by porada a hlasovanie senátu v súdnych veciach boli verejne prístupné. 9. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sži/3/2016 zo dňa 24.8.2017, sp. zn. 5Sžhpu/2/2014 zo dňa 28.4.2016, sp. zn. 5Sži/4/2009 zo dňa 21.4.2010, rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 514/2010 zo dňa 7.12.2010. IV. Replika žalobcu 10. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci T-471/08. V ostatnom zotrval na dôvodoch žaloby. 11. Žalovaný sa k replike žalobcu písomne nevyjadril. VI. Verejné vyhlásenie rozsudku 12. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania dňa 27.5.2020 rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil podľa § 107 ods. 2 SSP, keďže žalobca aj žalovaný súhlasili s rozhodnutím bez nariadenia pojednávania. 13. Okrem uvedeného súd poukazuje aj na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj len ESĽP) vo veci Varela Assalino proti Portugalsku zo dňa 25.4.2002, č. sťažnosti 64336/01, v zmysle ktorého ESĽP nedospel k záveru, že článok 6 Dohovoru vždy zahŕňa právo na verejné pojednávanie bez ohľadu na povahu otázky, ktorá má byť vyriešená; je legitímne, keď vnútroštátne orgány berú do úvahy požiadavky efektivity a hospodárnosti konania [rozsudok Jan-Ake Andersson proti Švédsku zo dňa 29.10.1991, séria A č. 212-B, s. 45, § 27; rozsudok Allan Jacobsson proti Švédsku (č. 2) zo dňa 19.2.1998, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I, s. 168, § 46; rozsudok Schuler-Zgraggen proti Švajčiarsku z 24.júna 1993, séria A č. 263, s. 19, § 58]. V konaní, v ktorom sa majú riešiť iba právne otázky, postačuje preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie a pre spor z nich vyplývajúci sa javia byť výhodnejšie skôr písomné vyjadrenia ako ústne prednesy. V predmetnom konaní sa správny súd (ktorý nie je súdom skutkovým, ale preskúmava zákonnosť napadnutého rozhodnutia, teda jeho právnu stránku) na základe predloženého administratívneho spisu zameral na skúmanie právnej otázky a správnosť aplikácie ustanovení zákonov č. 211/2000 Z.z. a Správneho poriadku, preto aj v tomto konaní možno postupovať podľa záverov ESĽP vyjadrených vo vyššie citovaných rozhodnutiach a vo veci rozhodnúť bez nariadenia pojednávania. VII. Relevantné právne predpisy 14. Podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy SR sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. 15. Podľa čl. 26 ods. 4 Ústavy SR slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. 16. Podľa čl. 10 Dohovoru každý má právo na slobodu prejavu. Toto právo zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo myšlienky bez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice. Tento článok nebráni štátom, aby vyžadovali udeľovanie povolení rozhlasovým, televíznym alebo filmovým spoločnostiam (ods. 1). Výkon týchto slobôd, pretože zahŕňa aj povinnosti aj zodpovednosť, môže podliehať takým formalitám, podmienkam obmedzeniam alebo sankciám, ktoré ustanovuje zákon a ktoré sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, územnej celistvosti, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky, ochrany povesti alebo práv iných, zabráneniu úniku dôverných informácií alebo zachovania autority a nestrannosti súdnej moci (ods. 2). 17. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. 18. Podľa § 11 ods. 1 písm. h/ zákona č. 211/2000 Z.z. povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka výkonu kontroly, dohľadu alebo dozoru orgánom verejnej moci podľa osobitných predpisov okrem informácie o rozhodnutí alebo o inom výsledku kontroly, dohľadu alebo dozoru, ak jej sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy. 19. Podľa § 12 zákona č. 211/2000 Z.z. všetky obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba dovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia. 20. Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. 21. Podľa § 47 ods. 3 SP v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 22. Podľa § 146 ods. 5, ods. 6 zákona č. 343/2015 Z.z. rokovania rady sú neverejné (ods. 5). O hlasovaní rady sa vyhotovuje zápisnica, v ktorej sa uvedie hlasovanie jednotlivých členov rady (ods. 6). VII. Posúdenie veci správnym súdom 23. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného o nesprístupnení informácie - podkladov na rokovanie rady o podanom riadnom opravnom prostriedku v konkrétne označenom verejnom obstarávaní. 24. Právo na informácie spolu so slobodou prejavu sú ústavnými právami každého subjektu garantovanými Ústavou Slovenskej republiky, Listinou základných práv a slobôd a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Právo vyhľadávať a šíriť informácie však nie je absolútne a možno ho obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosti štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti (čl. 26 ods. 4 Ústavy SR). Výkladovým pravidlom pri obmedzovaní základných práv a slobôd je ustanovenie čl. 13 ods. 4 Ústavy SR, podľa ktorého pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ. Rozsah obmedzení základných práv a slobôd je potrebné vykladať reštriktívne. 25. Právo na informácie podľa čl. 26 ods. 5 Ústavy SR potrebuje konkretizáciu osobitným zákonom (na rozdiel od slobody prejavu, takisto zakotvenej v čl. 26 Ústavy SR, ktorá nemusí byť bližšie špecifikovaná osobitnými predpismi). Súčasťou režimu práva na informácie je výslovne uložená povinnosť orgánov verejnej moci zverejniť (sprístupniť) informácie, ktoré sa zaručujú prostredníctvom práva na informácie. Vo všeobecnosti platí, že štátne orgány zverejňujú všetky informácie, ktoré majú k dispozícii (§ 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z.), až na výnimky určené zákonom (§ 8 až § 13 zákona č. 211/2000 Z.z.). 26. Zákon č. 211/2000 Z.z. samotné sprístupnenie až nesprístupnenie informácií odstupňováva tak, že: a. požadovaná informácia sa sprístupní; ak informáciu nemožno v celom jej rozsahu sprístupniť, potom: b. sprístupnenie požadovanej informácie sa obmedzí; ak zákon výslovne určuje, že takúto informáciu nemožno sprístupniť ani v obmedzenom rozsahu, potom: c. požadovaná informácia sa nesprístupní. 27. Vo všeobecnosti teda platí, že podľa § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. sa sprístupňujú všetky informácie, ktoré majú povinné osoby k dispozícii (písmeno a. predchádzajúceho odseku). S cieľom zachovania informačnej povinnosti povinnej osoby a aj práva na prístup k informáciám oprávnenej osoby je nevyhnutné v ďalšom štádiu skúmať, či informáciu ako takú možno sprístupniť v obmedzenom rozsahu podľa § 9, § 11 a § 12 zákona č. 211/2000 Z.z. (písmeno b. predchádzajúceho odseku). Ak informáciu nemožno sprístupniť ani v obmedzenom rozsahu, potom povinná osoba informáciu nesprístupní podľa § 8, § 10, § 11 (písmeno c. predchádzajúceho odseku). Spoločným menovateľom pre čiastočné alebo úplné obmedzenie práva na informácie je, že sú v súlade so zákonom (test legality) a s cieľom sledovaným zákonom (test legitimity) za súčasného zohľadnenia podstaty a zmyslu práva na informácie. Všeobecnými cieľmi sú opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti (čl. 26 ods. 4 Ústavy SR) a ďalšie ciele vymedzené v § 8 až § 13 zákona č. 211/2000 Z.z. 28. Správny súd sa bude v predmetnej právnej veci zaoberať len cieľom (limitačnou klauzulou) uvedeným v § 11 ods. 1 písm. h/ zákona č. 211/2000 Z.z., ktorý je v predmetnej veci sporný. 29. Podľa § 11 ods. 1 písm. h/ zákona č. 211/2000 Z.z. povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka výkonu kontroly, dohľadu alebo dozoru orgánom verejnej moci podľa osobitných predpisov okrem informácie o rozhodnutí alebo o inom výsledku kontroly, dohľadu alebo dozoru, ak jej sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy. 30. Z uvedeného vyplýva, že povinnosťou povinnej osoby je najskôr posúdiť, či požadovaná informácia súvisí s prebiehajúcim výkonom dozoru nad verejným obstarávaním. Správny súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sži/6/2012 zo dňa 28.2.2013, v zmysle ktorého: „Najvyšší súd nemôže súhlasiť s názorom žalobcu, že informácia týkajúca sa výkonu kontroly nie je totožná s informáciou, ktorá je predmetom kontroly. Práve naopak, vzhľadom k tomu, že žalobca požadoval informácie týkajúce sa verejného obstarávania vyhláseného Ministerstvom výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky a tieto boli v rozhodnom čase predmetom výkonu kontroly, stali sa informáciami vylúčenými zo sprístupnenia v zmysle § 11 ods. 1 písm. g/ zákona o slobode informácií. Najvyšší súd súhlasí s tvrdením žalobcu, že pokiaľ by predmetné informácie malo Ministerstvom výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky v rozhodnom čase k dispozícii, muselo by ich zverejniť. Vzhľadom k tomu, že v rozhodnom čase sa stali predmetom výkonu kontroly zo strany žalovaného, stali sa informáciami vylúčenými zo sprístupnenia, a to až do momentu ukončenia kontroly zo strany žalovaného.“ 31. V predmetnej právnej veci bol dohľad nad verejným obstarávaním skončený, a preto boli orgány verejnej správy prvého stupňa povinné sa v ich rozhodnutiach vysporiadať s touto otázkou, čo sa nestalo a ich rozhodnutia sú z tohto pohľadu predčasné. 32. Ak sa orgány verejnej správy oboch stupňov odvolávajú na neverejnosť rokovania rady podľa § 146 ods. 5 zákona č. 343/2015 Z.z., ktorá bráni sprístupneniu požadovaných informácií, nemožno opomenúť, že zákonodarca upravuje neverejnosť len vo vzťahu k samotnému priebehu rokovania rady (proces porady členov rady predchádzajúci rozhodnutiu vo veci samej, kde sa cizelujú názory členov rady), nie vo vzťahu k samotným materiálom ako podkladom pre rokovanie rady. Podkladom pre rokovanie rady môže byť napríklad prvostupňové rozhodnutie, podaný riadny opravný prostriedok účastníka vo verejnom obstarávaní, ktoré môžu byť predmetom sprístupnenia po vylúčení prípadných informácií (napríklad obchodné tajomstvo a podobne). Ani touto skutočnosťou sa orgány verejnej správy oboch stupňov vo svojich rozhodnutiach nezaoberali. Právo na informácie je limitované požiadavkou nezasahovať do procesu dohľadu v jeho priebehu, a to v záujme objektivity a nestrannosti posudzovanej konkrétnej veci. Ak sa dohľad nad verejných obstarávaním už skončil, potom zaniká predmet ochrany nesprístupňovania informácií a orgány verejnej správy sa touto skutočnosťou musia zaoberať. 33. Po ustálení, že sa požadovaná informácia týka výkonu prebiehajúceho dohľadu, správny orgán skúma, či možno sprístupnenie informácie obmedziť za podmienok určených v § 12 zákona č. 211/2000 Z.z. (povinná osoba sprístupní požadované informácie po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon), teda posúdiť, či sú splnené podmienky na miernejšiu formu obmedzenia práva na informácie. Najprísnejšiu formu obmedzenia práva na informácie predstavuje nesprístupnenie informácie po zistení, že informáciu nemožno sprístupniť ani po „zanonymizovaní“ informácií, ktoré sprístupneniu nepodliehajú. Zákon č. 211/2000 Z.z. pri niektorých typoch informácií výslovne určuje, že sa nesprístupnia bez možnosti skúmania možností miernejšieho obmedzenia informácií, a to v prípade, že ide o (i) utajovanú skutočnosť podľa zákona č. 100/1996 Z.z. o ochrane štátneho tajomstva, služobného tajomstva, o šifrovej ochrane informácií a o zmene a doplnení Trestného zákona v znení neskorších predpisov, § 122 Trestného zákona, zákona č. 215/2004 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 40 zákona č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov, (ii) daňové tajomstvo podľa § 23 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, § 11 zákona č. 563/2009 Z.z. Daňový poriadok v znení neskorších predpisov, (iii) bankové tajomstvo podľa § 91 až § 93a zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, (iv) obchodné tajomstvo podľa § 17 až § 20 Obchodného zákonníka, § 122 Trestného zákona (§ 8, § 10 zákona č. 211/2000 Z.z.). O tieto prípady však v predmetnej právnej veci nejde. 34. Predmetnej právnej veci sa týka práve sprístupnenie informácií v obmedzenej forme, resp. nesprístupnenie informácií, čo zákonodarca vyjadril v návetí odseku 1 ustanovenia § 11 zákona č. 211/2000 Z.z. slovami: „povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní“. Z gramatického hľadiska sloveso „obmedziť“ znamená určiť <http://slovnik.juls.savba.sk/?w=ur%C4%8Di %C5%A5&c=u694&d=locutio&d=psken&d=bernolak&d=hssjV&d=noundb&d=sssj&d=obce&d=priezviska&d=sss&d=un&d=kssj4&d=peciar&d=pskcs&d=psp&d=scs> menší rozsah <http://slovnik.juls.savba.sk/? w=rozsah&c=u694&d=locutio&d=psken&d=bernolak&d=hssjV&d=noundb&d=sssj&d=obce&d=priezviska&d=sss&d=un&d=kssj4&d=peciar&d=pskcs&d=psp&d=scs> platnosti, pôsobnosti ap.; ohraničiť <http://slovnik.juls.savba.sk/?w=ohrani%C4%8Di %C5%A5&c=u694&d=locutio&d=psken&d=bernolak&d=hssjV&d=noundb&d=sssj&d=obce&d=priezviska&d=sss&d=un&d=kssj4&d=peciar&d=pskcs&d=psp&d=scs>, zúžiť rozsah <http://slovnik.juls.savba.sk/? w=rozsah&c=u694&d=locutio&d=psken&d=bernolak&d=hssjV&d=noundb&d=sssj&d=obce&d=priezviska&d=sss&d=un&d=kssj4&d=peciar&d=pskcs&d=psp&d=scs> niečoho na istú mieru, oklieštiť (Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV - http:// slovnik.juls.savba.sk/). Sloveso „nesprístupniť“ znamená vôbec neposkytnúť (Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV - <http://slovnik.juls.savba.sk/>). Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že pri obmedzení sprístupnenia informácií sa určí menší rozsah sprístupnenia informácií v porovnaní s úplným sprístupnením informácií; inými slovami, informácia sa sprístupní, ale po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon postupom podľa § 12 zákona č. 211/2000 Z.z. Naproti tomu pri nesprístupnení informácií sa požadovaná informácia nesprístupní vôbec. 35. Pri sprístupňovaní informácií o prebiehajúcom dohľade zákonodarca v § 11 ods. 1 písm. h/ zákona č. 211/2000 Z.z. pripúšťa tak obmedzenie rozsahu sprístupňovanej informácie a ak to nie je možné, tak až potom nastupuje nesprístupnenie informácie. V každom prípade však z rozhodnutia orgánu verejnej správy musí vyplývať jeho úvaha, pre ktorú pristúpil k najprísnejšiemu obmedzeniu práva na informácie, a teda k nesprístupneniu požadovanej informácie, a prečo nie je relevantným obmedzenie rozsahu sprístupnenia informácie v užšom rozsahu, čo v prípade rozhodnutia žalovaného absentuje. Okrem toho, žalovaný sa nevysporiadal s významovým rozdielom medzi obmedzením a nesprístupnením informácie, čo má vplyv na zmätočnosť rozhodnutia. 36. Na základe uvedených skutočností, citovaných právnych predpisov a judikatúry ESĽP a súdov SR správny súd dospel k záveru, že druhostupňové rozhodnutie aj prvostupňové rozhodnutie žalovaného trpia vadou nepreskúmateľnosti spôsobenou nedostatkom dôvodov a s tým súvisiacim nesprávnym právnym posúdením veci, ktoré majú za následok ich zrušenie podľa § 191 ods. 1 písm. c/, písm. d/ SSP a vrátenie veci orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 3 písm. a/, ods. 4 SSP. 37. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu (§ 191 ods. 6 SSP). V ďalšom konaní sa žalovaný zameria na riadne odôvodnenie svojho rozhodnutia, tak aby bolo jasné, či a ako vyhodnotil možnosť sprístupnenia požadovanej informácie v zúženom rozsahu alebo ho konkrétne dôvody viedli k absolútnemu nesprístupneniu požadovaných informácií a uvedie konkrétne dôvody obmedzenia alebo vylúčenia sprístupnenia informácií. Svoje rozhodnutie riadne odôvodní, tak aby spĺňalo požiadavky § 47 ods. 3 SP v spojení s § 22 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. 38. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 SSP a úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). 39. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jeden mesiac od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).