Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/33/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019200217 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jeannette Hajdinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1019200217.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: FOSSIL Energy s.r.o., IČO: 46063889, so sídlom v Bratislave, Hradská 124, zastúpeného advokátom JUDr. Karolom Spišákom, so sídlom v Bratislave, Tuhovská 1, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom v Banskej Bystrici, Lazovná 63, za účasti ďalšieho účastníka konania: Daňový úrad Bratislava, so sídlom v Bratislave, Ševčenkova 32, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102412101/2018 zo dňa 30.11.2018 a o návrhu žalobcu na prerušenie konania, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na prerušenie konania z a m i e t a . Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalovanému a ďalšiemu účastníkovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Správca dane - Daňový úrad Bratislava - rozhodnutím č. 179123/2018 zo dňa 27.3.2018 určil žalobcovi rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie druhý štvrťrok 2012 v sume 251.124,45 €. Správca dane v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že dňa 27.3.2014 začal u žalobcu daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobia 1. štvrťrok - 4. štvrťrok 2012, január 2013 - december 2013 a oznámenie o výkone daňovej kontroly mu zaslal na adresu sídla zapísanú v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I: 81207 Bratislava, Hradská 124. Oznámenie o začatí daňovej kontroly sa dňa 3.4.2014 vrátilo správcovi dane späť nedoručené s poznámkou „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. Správca dane výzvou č. 9104404/5/1597815/2014 zo dňa 24.4.2014 a ďalšou výzvou č. 9104404/5/3584030/2014/FraT zo dňa 23.7.2014 opätovne žiadal žalobcu o predloženie dokladov k daňovej kontrole za zdaňovacie obdobie 1. štvrťrok - 4.štvrťrok 2012, január - december 2013. Ani tieto výzvy sa nepodarilo žalobcovi doručiť a vrátili sa správcovi dane späť s poznámkou “zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. Zamestnanci správcu dane preto dňa 10.4.2014 vykonali miestne zisťovanie zamerané na preverenie sídla žalobcu a zistili, že na adrese uvedenej v obchodnom registri - Hradská 124, 821 07 Bratislava - sa nachádza polyfunkčná budova, kde má sídlo viacero spoločností. Žalobca nemal vo vstupnej časti budovy označenie ani poštovú schránku, vstup do budovy bol zamknutý, na zvonenie správcu dane nikto nereagoval. Z vedľajšej strany budovy bola cukráreň, ktorej pracovník žalobcu nepoznal (úradný záznam č. 914404/5/1465291/14/FraT zo dňa 11.4.2014). Vzhľadom na uvedené správca dane pristúpil k určovaniu dane podľa pomôcok a žalobcovi to oznámil dňa 13.11.2014; oznámenie sa vrátilo správcovi dane nedoručené s poznámkou “zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. Určovanie dane podľa pomôcok začalo dňa 9.12.2014, keďže nastali skutočnosti uvedené v § 48 ods. 1 písm. d/ zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len DP alebo Daňový poriadok). Správca dane zasielal všetky uvedené písomnosti na adresu sídla žalobcu zapísanú v obchodnom registri aj v registri správcu dane: Hradská 124, 821 07 Bratislava. Podľa údajov v informačnom systéme finančnej správy žalobca oznámil správcovi dane novú adresu na doručovanie až dňa 25.6.2015: Tuhovská 1, 831 07 Bratislava. Správca dane pri určení dane podľa pomôcok preveril účtovné, daňové doklady a evidenciu dane z pridanej hodnoty, ktoré použil ako pomôcky v nadväznosti na podané daňové priznanie žalobcu za kontrolované zdaňovacie obdobie. Správcovi dane nebolo umožnené deklarované zdaniteľné obchody žalobcu so spoločnosťou Viri Trade, s.r.o., preveriť, a preto je presvedčený, že reálne k zdaniteľnému deklarovanému obchodu medzi žalobcom a spoločnosťou Viri Trade, s.r.o., nedošlo (keďže spoločnosť Viri Trade, s.r.o., nenadobudla tovar od spoločnosti SLOVNAFT, a.s., a iného dodávateľa konkrétne neoznačila), a tak žalobcovi nevznikol nárok na odpočítanie dane z faktúr vyhotovených spoločnosťou Viri Trade, s.r.o., za zdaňovacie obdobie druhý štvrťrok 2012. Vykonané šetrenia vedú správcu dane k záveru, že konaním žalobcu a spoločnosti Viri Trade, s.r.o., bola umelo vytvorená situácia s cieľom získania daňovej výhody, ktorej poskytnutie by bolo v rozpore s cieľom sledovaným právnymi predpismi upravujúcimi mechanizmus fungovania dane z pridanej hodnoty. Žalobca nedodržal princíp fungovania mechanizmu dane s cieľom získania daňovej výhody neoprávneným odpočítaním dane zo zdaniteľných obchodov, ktorých reálne uskutočnenie nebolo preukázané. Nepotvrdil sa nákup tovaru od dotknutých spoločností a súčasne nebolo potvrdené dodanie predmetného tovaru žalobcovi. Žalobca teda podľa správcu dane porušil ustanovenia § 49 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 222/2004 Z.z.) v nadväznosti na § 51 a § 2, § 8, § 19 a § 22 tým, že nebolo preukázané reálne dodanie tovaru od dodávateľa Viri Trade, s.r.o. Žalobca v písomnom vyjadrení k protokolu o určení dane podľa pomôcok uviedol, že počas celého roka 2014 komunikoval so správcom dane v iných daňových konaniach a jeho konateľ sa zúčastňoval na ústnych pojednávaniach u správcu dane. V roku 2014 preberal iné zásielky od iných štátnych orgánov, na adrese sídla spoločnosti mal označenú kanceláriu celým obchodným menom. Tu muselo dôjsť k pochybeniu pracovníkov pošty pri doručovaní písomností. Po tom, čo sa konateľ dozvedel, že sa žalobcovi údajne nepodarilo doručiť nejaké zásielky od daňového úradu, sám telefonicky kontaktoval správcu dane a dohodol s ním stretnutie na predloženie dokladov a požadované doklady aj predložil. Účtovníctvo žalobcu je správcovi dane stále k dispozícii. V ostatnom sa žalobca pridržiaval vyjadrenia k protokolu o určení dane podľa pomôcok č. 102519125/2017 zo dňa 6.12.2017 s tým, že neboli splnené zákonné podmienky na určenie dane postupom podľa § 48 DP a oznámenie podľa § 48 DP bolo predčasné. 2. Žalovaný rozhodnutím č. 101401364/2018 zo dňa 23.7.2018 potvrdil prvostupňové rozhodnutie č. 179123/2018 zo dňa 27.3.2018 ako vecne správne. Správca dane na základe pomôcok zistil, že spoločnosť Viri Trade, s.r.o., nenadobudla PHM, ktoré fakturovala žalobcovi. Platiteľ má právo na odpočítanie dane iba za predpokladu, že dodávateľovi uvedenému na faktúre, z ktorej si uplatní právo na odpočítanie dane, vznikla daňová povinnosť tak, ako je uvedené na faktúre. Nebola preto splnená základná podmienka na uplatnenie práva na odpočítanie dane platiteľom podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z., a to vznik daňovej povinnosti podľa § 19 citovaného zákona u dodávateľa žalobcu. 3. Krajský súd v Bratislave rozsudkom sp. zn. 2S/164/2018 zo dňa 27.9.2020 zamietol žalobu žalobcu proti rozhodnutiu žalovaného č. 101401364/2018 zo dňa 23.7.2018 ako nedôvodnú podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len SSP). Správny súd sa zaoberal základnou spornou otázkou medzi účastníkmi konania, ktorou bola zákonnosť určenia dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie druhý štvrťrok 2012 podľa pomôcok. Dôvodom určenia dane podľa pomôcok bola skutočnosť, že žalobca neumožnil správcovi dane vykonať daňovú kontrolu (pričom nejde o výnimku stanovenú v § 46 ods. 2 DP) tým, že nepreberal písomnosti (oznámenie o daňovej kontrole zo dňa 4.3.2014, výzvy na predloženie dokladov zo dňa 24.4.2014 a zo dňa 23.7.2014) na adrese uvedenej v obchodnom registri a správcovi dane nepredložil doklady potrebné na vykonanie dokladovej daňovej kontroly. Správny súd dospel k záveru, že postup správcu dane pri doručovaní písomností žalobcovi na adresu sídla zapísanú v obchodnom registri bol správny a v súlade s § 30 a § 31 DP. Správca dane svojím konaním vyčerpal všetky prostriedky, ktoré mu zákon priznáva za účelom preverenia relevantnej adresy žalobcu na doručovanie - overil výpis z obchodného registra žalobcu, register finančnej správy a vykonal miestne zisťovanie na adrese sídla žalobcu zapísanej v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, Oddiel Sro, vložka č. 71366/B. Adresa sídla žalobcu zostáva od 11.3.2011 až doposiaľ nezmenená: Hradská 124, 821 07 Bratislava. Správca dane doručoval žalobcovi písomnosti (oznámenie o daňovej kontrole zo dňa 4.3.2014, výzvy na predloženie dokladov zo dňa 24.4.2014 a zo dňa 23.7.2014, oznámenie o určovaní dane podľa pomôcok zo dňa 11.11.2014) v daňovom konaní na uvedenú adresu, na ktorej ich však žalobca nepreberal a vracali sa správcovi dane nedoručené s poznámkou „neprevzaté v odbernej lehote“. Správca dane následne žalobcovi oznámil určenie dane podľa pomôcok so začiatkom dňa 13.11.2014. Riadna (dokladová) daňová kontrola sa v tomto prípade skončila oznámením o určení dane podľa pomôcok, tak ako to predpokladá § 46 ods. 9 písm. b/ DP a správca dane v ďalšom konaní používal pomôcky na určenie dane. Protokol o určení dane podľa pomôcok aj rozhodnutia daňových orgánov oboch stupňov obsahujú zdokumentovanie prechodu z procesu dokladovej daňovej kontroly do procesu určovania dane podľa pomôcok. 4. Správca dane prvostupňovým rozhodnutím č. 101623740/2018 zo dňa 20.8.2018 uložil žalobcovi pokutu v sume 25.112,40 € podľa § 155 ods. 1 písm. f/ bod 3 DP za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. h/ DP, pretože žalobca svojím konaním zapríčinil určenie dane podľa pomôcok za zdaňovacie obdobie druhý štvrťrok 2012. Správca dane poukázal na prvostupňové a druhostupňové rozhodnutia o určení dane z pridanej hodnoty žalobcovi za zdaňovacie obdobie druhý štvrťrok 2012 podľa pomôcok č. 179123/2018 zo dňa 27.3.2018 a č. 101401364/2018 zo dňa 23.7.2018. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca svojím konaním zapríčinil určenie dane podľa pomôcok, správca dane postupoval podľa § 154 ods. 1 písm. h/, § 155 ods. 1 písm. f/ bod 3, ods. 4 a ods. 6 DP a žalobcovi uložil pokutu v sume 25.112,40 €, ktorá predstavuje 10% zo sumy dane určenej správcom dane podľa pomôcok za druhý štvrťrok 2012 (251.124,45 € x 10%). Keďže základná úroková sadzba ECB ku dňu 4.4.2018 (kedy bolo žalobcovi doručené prvostupňové rozhodnutie č. 179123/2018 zo dňa 27.3.2018) predstavovala 0% (trojnásobok základnej úrokovej sadzby ECB nepresiahol 10%), správca dane postupoval podľa § 155 ods. 4 DP v znení účinnom do 31.12.2015 a žalobcovi uložil pokutu vo výške rovnajúcej sa 10 % zo sumy dane určenej podľa pomôcok v právoplatnom rozhodnutí za druhý štvrťrok 2012. 5. Žalovaný druhostupňovým rozhodnutím č. 102412101/2018 zo dňa 30.11.2018 potvrdil prvostupňové rozhodnutie č. 101623740/2018 zo dňa 20.8.2018 ako vecne správne. Žalovaný konštatoval, že správca dane uložil žalobcovi sankciu, pretože po určení dane podľa pomôcok mu bol vyrubený rozdiel dane v celkovej sume 251.124,45 € za zdaňovacie obdobie druhý štvrťrok 2012. Daňový poriadok toto konanie špecifikuje ako správny delikt, za ktorý sa ukladá pokuta v zmysle § 155 ods. 1 písm. f/ bod 3 DP v znení účinnom do 31.12.2015. Správca dane aj žalovaný vychádzali z právoplatných rozhodnutí o určení dane podľa pomôcok za zdaňovacie obdobie druhý štvrťrok 20012 s tým, že podanie správnej žaloby o ich preskúmanie situáciu nemení a do dňa vydania druhostupňového rozhodnutia (30.11.2018) žalovanému nebolo doručené uznesenie súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe proti rozhodnutiu o určení dane podľa pomôcok za zdaňovacie obdobie druhý štvrťrok 2012. Žalovaný nezistil pri vyrubení sankcie porušenie zákonných ustanovení a Ústavy SR, ktoré by boli dôvodom na zrušenie rozhodnutia, preto je rozhodnutie správcu dane zákonné. II. Žaloba 6. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102412101/2018 zo dňa 30.11.2018, jeho zrušenia spolu s prvostupňovým rozhodnutím č. 101623740/2018 zo dňa 20.8.2018 a vrátenia veci orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie; uplatnil si nárok na náhradu trov konania. Namietal nesprávne právne posúdenie veci, nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, a v konaní sa vyskytla vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia. 7. Žalobca namietal zákonnosť určenia dane podľa pomôcok, pretože jeho konateľ sám kontaktoval správcu dane, keďže sa od iného daňového subjektu dozvedel, že je údajne nekontaktný, a so správcom dane dohodol osobné stretnutie na 21.1.2015 za účelom predloženia dokladov k určeniu dane podľa pomôcok za zdaňovacie obdobie 1. štvrťrok - 4. štvrťrok 2012, január - december 2013. Konateľ na stretnutie prišiel a poskytol správcovi dane požadované doklady. Navyše, v období rokov 2014 a 2015 došlo k situácii, kedy mu správca dane v inej daňovej veci doručoval zásielky na nesprávnu adresu, v dôsledku čoho vyhodnotil, že so správcom dane nekomunikoval, z úradnej moci mu zrušil registráciu na DPH. Po zistení, že správca dane pochybil, keď zásielky doručoval na nesprávnu adresu, mu registráciu na DPH obnovil a správca dane sa mu ospravedlnil. Žalobca trvá na tom, že nemožno konštatovať, že neumožnil vykonať daňovú kontrolu. 8. Žalobca uviedol, že sa v konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 2S/164/2018 domáha zrušenia rozhodnutí o určení dane podľa pomôcok za druhý štvrťrok 2012 č. 179123/2018 zo dňa 27.3.2018 (prvostupňové) a č. 101401364/2018 zo dňa 23.7.2018 (druhostupňové), ktoré nebolo doposiaľ právoplatne skončené. Vzhľadom na to sú podľa jeho názoru rozhodnutia o uložení pokuty za určenie dane podľa pomôcok predčasné. Žalobca v tejto súvislosti navrhol prerušiť konanie v predmetnej právnej veci až do právoplatného skončenia konania vedeného na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 2S/164/2018, keďže sa v ňom rieši otázka významná pre rozhodnutie v predmetnej právnej veci. Zrušením rozhodnutia v konaní vedenom pod sp. zn. 2S/164/2018 sa totiž stratí základ pre rozhodnutia napadnuté jeho žalobou v tomto konaní. III. Vyjadrenie žalovaného a ďalšieho účastníka 9. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu žalobcu zamietnuť. V celom rozsahu sa pridržiaval odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a doplnil, že ak by si žalobca na svojom sídle poštu svedomito preberal, nevrátili by sa štyri písomnosti správcovi dane neprevzaté. Určenie dane podľa pomôcok sa začalo dňa 9.12.2014 a konateľ žalobcu kontaktoval správcu dane dňa 16.1.2015. Žalobca od septembra 2017 podáva negatívne daňové priznania na DPH. 10. Žalovaný uviedol, že Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 2S/164/2018-91 zamietol návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobcu proti rozhodnutiu o určení dane podľa pomôcok za zdaňovacie obdobie druhý štvrťrok 2012. 11. Ďalší účastník v písomnom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť. Uviedol, že postupoval v súlade s platnými predpismi a pri uložení pokuty dodržal zákonný postup. IV. Replika žalobcu 12. Žalobca v písomnej replike k vyjadreniu žalovaného a ďalšieho účastníka zotrval na dôvodoch uvedených v žalobe. Doplnil, že správca dane má uprednostniť výkon daňovej kontroly pred určovaním dane podľa pomôcok. Žalobca vie preukázať existenciu obchodov a aj ich preukázal faktúrami s podrobným popisom dodaného tovaru, dodacími a stáčacími listami, kúpnymi zmluvami a potvrdeniami o úhrade ceny tovaru. 13. Žalovaný a ďalší účastník sa k replike žalobcu písomne nevyjadrili. V. Verejné vyhlásenie rozsudku 14. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10 a § 13 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len SSP) rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 29.7.2020, keďže žalobca aj žalovaný súhlasili s rozhodnutím správneho súdu bez nariadenia pojednávania. 15. Okrem uvedeného správny súd poukazuje aj na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj len ESĽP) vo veci Varela Assalino proti Portugalsku zo dňa 25.4.2002, č. sťažnosti 64336/01, v zmysle ktorého ESĽP nedospel k záveru, že článok 6 Dohovoru vždy zahŕňa právo na verejné pojednávanie bez ohľadu na povahu otázky, ktorá má byť vyriešená; je legitímne, keď vnútroštátne orgány berú do úvahy požiadavky efektivity a hospodárnosti konania [rozsudok Jan-Ake Andersson proti Švédsku zo dňa 29.10.1991, séria A č. 212-B, s. 45, § 27; rozsudok Allan Jacobsson proti Švédsku (č. 2) zo dňa 19.2.1998, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I, s. 168, § 46; rozsudok Schuler-Zgraggen proti Švajčiarsku z 24.júna 1993, séria A č. 263, s. 19, § 58]. V konaní, v ktorom sa majú riešiť iba právne otázky, postačuje preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie a pre spor z nich vyplývajúci sa javia byť výhodnejšie skôr písomné vyjadrenia ako ústne prednesy. V predmetnom konaní sa správny súd (ktorý nie je súdom skutkovým, ale preskúmava zákonnosť napadnutého rozhodnutia, teda jeho právnu stránku) na základe predloženého administratívneho spisu zameral na skúmanie právnej otázky a správnosť aplikácie ustanovení Daňového poriadku, preto aj v tomto konaní možno postupovať podľa záverov ESĽP vyjadrených vo vyššie citovaných rozhodnutiach a vo veci rozhodnúť bez nariadenia pojednávania. VI. Relevantné právne predpisy 16. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 17. Podľa § 100 ods. 2 písm. a/ SSP ak správny súd neurobí iné vhodné opatrenie, môže konanie uznesením prerušiť, ak prebieha súdne konanie alebo administratívne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam na rozhodnutie správneho súdu, alebo ak správny súd dal na takéto konanie podnet. 18. Podľa § 3 ods. 2 DP správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 19. Podľa § 30 ods. 1 a ods. 5 DP v znení účinnom do 31.12.2015 správca dane doručuje písomnosť elektronickými prostriedkami. Ak je to účelné a možné, písomnosti doručujú zamestnanci správcu dane (ods. 1). Ak nejde o doručovanie elektronickými prostriedkami, doručuje sa písomnosť na adresu na území členského štátu, ktorú daňový subjekt oznámil správcovi dane; inak sa doručuje písomnosť fyzickej osobe na adresu trvalého pobytu a právnickej osobe na adresu sídla (ďalej len "miesto doručenia"); ustanovenie § 9 ods. 11 tým nie je dotknuté (ods. 5). 20. Podľa § 31 ods. 1 DP v znení účinnom do 31.12.2015 do vlastných rúk sa doručujú písomnosti, o ktorých tak výslovne ustanovuje tento zákon (písm. a/), ak je deň doručenia rozhodujúci pre začiatok plynutia lehoty, ktorej nesplnenie by pre adresáta mohlo byť spojené s právnou ujmou (písm. b/), ak tak určí správca dane (písm. c/). 21. Podľa § 31 ods. 3 DP v znení účinnom do 31.12.2015 písomnosti, ktoré sú určené do vlastných rúk právnickej osobe, je oprávnená prijímať osoba, ktorá je oprávnená konať v mene právnickej osoby, alebo osoba, ktorá je ňou poverená na prijímanie takýchto písomností. Ak nebola v mieste doručenia osoba oprávnená prijímať písomnosti zastihnutá, upovedomí ju doručovateľ vhodným spôsobom, že písomnosť príde doručiť znovu v určený deň a hodinu. Ak bude nový pokus o doručenie bezvýsledný, uloží doručovateľ písomnosť na pošte a právnickú osobu o tom vhodným spôsobom vyrozumie. Ak si nevyzdvihne právnická osoba písomnosť do 15 dní od jej uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, i keď sa právnická osoba o uložení nedozvedela. 22. Podľa § 48 ods. 1 písm. d/ DP v znení účinnom do 31.12.2015 správca dane zistí základ dane a určí daň podľa pomôcok, ak daňový subjekt neumožní vykonať daňovú kontrolu; to neplatí, ak ide o daňovú kontrolu podľa § 46 ods. 2. 23. Podľa § 154 ods. 1 písm. h/ DP správneho deliktu sa dopustí ten, kto zapríčiní svojím konaním podľa § 48 ods. 1 určenie dane podľa pomôcok. 24. Podľa § 155 ods. 1 písm. f/ bod 3 DP správca dane uloží pokutu vo výške rovnajúcej sa súčinu trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky a sumy dane určenej správcom dane podľa pomôcok za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. h). 25. Podľa § 155 ods. 3 DP správca dane pri určovaní výšky pokuty prihliada na závažnosť, trvanie a následky protiprávneho stavu. 26. Podľa § 155 ods. 4 DP ak trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky v prípadoch podľa odseku 1 písm. f) nedosiahne 10%, pokuta sa uloží vo výške rovnajúcej sa 10% zo sumy podľa odseku 1 písm. f); ak 1,5-násobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky v prípadoch podľa odseku 1 písm. g) nedosiahne 5%, pokuta sa uloží vo výške rovnajúcej sa 5% z rozdielu medzi sumou uvedenou v dodatočnom daňovom priznaní a sumou uvedenou v daňovom priznaní podľa odseku 1 písm. g). 27. Podľa § 155 ods. 6 DP pri ukladaní pokuty podľa odseku 1 písm. f) sa uplatňuje základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v deň doručenia rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní a pri ukladaní pokuty podľa odseku 1 písm. g) sa uplatňuje základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v deň podania dodatočného daňového priznania. VII. Posúdenie veci správnym súdom 28. Predmetom prieskumu správnym súdom je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie správcu dane o uložení pokuty žalobcovi, pretože zapríčinil určenie dane podľa pomôcok za zdaňovacie obdobie druhý štvrťrok 2012. Medzi účastníkmi bolo sporné splnenie podmienok na určenie dane podľa pomôcok v predchádzajúcom daňovom konaní, ktoré bolo predmetom súdneho prieskumu v konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 2S/164/2018, a následné sankcionovanie žalobcu. 29. Správny súd sa primárne zaoberal návrhom žalobcu na prerušenie konania v predmetnej právnej veci až do právoplatného rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave vo veci vedenej pod sp. zn. 2S/164/2018, v ktorom správny súd preskúmaval zákonnosť rozhodnutia o určení dane podľa pomôcok za zdaňovacie obdobie druhý štvrťrok 2012. 30. Správny súd uvádza, že vo veci sp. zn. 2S/164/2018 rozhodol rozsudkom dňa 29.7.2020 tak, že žalobu žalobcu proti rozhodnutiu žalovaného č. 101401364/2018 zo dňa 23.7.2018, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie č. 179123/2018 zo dňa 27.3.2018, zamietol podľa § 190 SSP ako nedôvodnú. Z uvedeného dôvodu nebol daný zákonom predpokladaný dôvod na prerušenie konania v predmetnej právnej veci (dôvod odpadol meritórnym rozhodnutím vo veci sp. zn. 2S/164/2018) a správny súd návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol podľa § 25 SSP v spojení s § 162 ods. 3 CSP vo výroku tohto rozsudku. 31. Z meritórneho hľadiska je potrebné posúdiť, či boli splnené podmienky na uloženie pokuty žalobcovi podľa § 154 ods. 1 písm. h/ DP za to, že svojím konaním podľa § 48 ods. 1 DP zapríčinil určenie dane podľa pomôcok. 32. Ako už bolo uvedené, posúdenie otázky, či žalobca svojím konaním zapríčinil určenie dane podľa pomôcok za zdaňovacie obdobie druhý štvrťrok 2012 bolo predmetom konania pred správnym súdom sp. zn. 2S/164/2018, v ktorom správny súd žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú rozsudkom dňa 29.7.2020. Krajský súd v Bratislave v rozsudku sp. zn. 2S/164/2018 zo dňa 29.7.2020 dospel k nasledovnému právnemu záveru: „Pri určovaní dane podľa pomôcok nedochádza k preverovaniu alebo zisťovaniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, ale k samotnému určeniu dane podľa pomôcok. Takýto postup je dôsledkom nesplnenia si povinností daňovníka v zákonom určenom rozsahu a zákonom určených lehotách. Správca dane nie je povinný o pomôckach, ktoré má k dispozícii, informovať daňový subjekt, určuje daň podľa pomôcok bez súčinnosti daňového subjektu. Zákonodarca v § 48 DP zveruje do právomoci správcu dane zistiť základ dane a určiť daň podľa pomôcok v stanovených prípadoch po tom, čo správca dane oznámi daňovému subjektu určovanie dane podľa pomôcok, pričom dňom začatia určovania dane podľa pomôcok je deň uvedený v oznámení. Je na správnej úvahe správcu dane určenie použitia pomôcok, ktoré má k dispozícii alebo ktoré si zaobstará bez súčinnosti s daňovým subjektom (rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/21/2015 zo dňa 26.8.2016, sp. zn. 8Sžf/5/2012 zo dňa 14.12.2016). Daňová kontrola podľa dokladov (dokladová kontrola) má prednosť pred určením dane podľa pomôcok. Uvedené podčiarkuje aj povaha inštitútu určenia dane podľa pomôcok, ktorý je potrebné chápať ako osobitný sankčný prostriedok postrihujúci daňové subjekty, ku ktorého využitiu má správca dane pristúpiť iba v zákonom predpokladaných prípadoch. Podľa názoru správneho súdu správca dane a žalovaný postupovali pri určení dane podľa pomôcok v súlade s rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR a Súdneho dvora EÚ (rozhodnutia citované vyššie). Základnou spornou otázkou medzi účastníkmi konania je zákonnosť určenia dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie druhý štvrťrok 2012 podľa pomôcok. Dôvodom určenia dane podľa pomôcok bola skutočnosť, že žalobca neumožnil správcovi dane vykonať daňovú kontrolu (pričom nejde o výnimku stanovenú v § 46 ods. 2 DP) tým, že nepreberal písomnosti (oznámenie o daňovej kontrole zo dňa 4.3.2014, výzvy na predloženie dokladov zo dňa 24.4.2014 a zo dňa 23.7.2014) na adrese uvedenej v obchodnom registri a správcovi dane nepredložil doklady potrebné na vykonanie dokladovej daňovej kontroly. Správny súd dospel k záveru, že postup správcu dane pri doručovaní písomností žalobcovi na adresu sídla zapísanú v obchodnom registri je správny a v súlade s § 30 a § 31 DP. Správca dane svojím konaním vyčerpal všetky prostriedky, ktoré mu zákon priznáva za účelom preverenia relevantnej adresy žalobcu na doručovanie - overil výpis z obchodného registra žalobcu, register finančnej správy a vykonal miestne zisťovanie na adrese sídla žalobcu zapísanej v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, Oddiel Sro, vložka č. 71366/B. Adresa sídla žalobcu zostáva od 11.3.2011 až doposiaľ nezmenená: Hradská 124, 821 07 Bratislava. Správca dane doručoval žalobcovi písomnosti (oznámenie o daňovej kontrole zo dňa 4.3.2014, výzvy na predloženie dokladov zo dňa 24.4.2014 a zo dňa 23.7.2014, oznámenie o určovaní dane podľa pomôcok zo dňa 11.11.2014) v daňovom konaní na uvedenú adresu, na ktorej ich však žalobca nepreberal a vracali sa správcovi dane nedoručené s poznámkou „neprevzaté v odbernej lehote“. Správca dane následne žalobcovi oznámil určenie dane podľa pomôcok so začiatkom dňa 13.11.2014. Riadna (dokladová) daňová kontrola sa v tomto prípade skončila oznámením o určení dane podľa pomôcok, tak ako to predpokladá § 46 ods. 9 písm. b/ DP a správca dane v ďalšom konaní používal pomôcky na určenie dane. Žalobca poukázal na rozpor medzi vyjadrením pošty a miestnym zisťovaním správcu dane ohľadom jeho sídla a poštovej schránky umiestnenej na adrese sídla zapísanej v obchodnom registri. Žalobca tvrdí, že ak by nemal umiestnenú poštovú schránku na adrese Hradská 124, 821 07 Bratislava (ako to tvrdí správca dane a žalovaný), pošta by zásielku vrátila s inou poznámkou: adresát neznámy a nie s poznámkou: zásielka neprevzatá v odbernej lehote. Správny súd uvádza, že je pravdou, že v administratívnom spise nie je k úradnému záznamu z miestneho zisťovania č. 9104404/5/1465291/14/ FraT zo dňa 11.4.2014 pripojená fotodokumentácia budovy, kde má podľa zápisu v obchodnom registri sídliť žalobca, no ani žalobca k svojmu tvrdeniu nepripojil fotografiu, že mal na adrese svojho sídla umiestnenú poštovú schránku. Správny súd preto uvádza, že bez ohľadu na to, či na adrese sídla žalobcu zapísanej v obchodnom registri, mal alebo nemal umiestnenú poštovú schránku, je to pre doručovanie právnickým osobám v daňovom konaní právne irelevantné - ustanovenie § 31 ods. 3 DP totiž spája vznik fikcie doručenia písomnosti právnickej osobe so splnením nasledovných podmienok: a. doručovanie na adresu sídla právnickej osoby uvedenú v obchodnom registri, b. doručovanie na túto adresu bolo neúspešné (ak nebola v mieste doručenia osoba oprávnená prijímať písomnosti za právnickú osobu zastihnutá, upovedomí ju doručovateľ vhodným spôsobom, že písomnosť príde doručiť znovu v určený deň a hodinu; ak bude nový pokus o doručenie bezvýsledný, uloží doručovateľ písomnosť na pošte a právnickú osobu o tom vhodným spôsobom vyrozumie; žalobca netvrdil, že v tom čase zmenil sídlo, adresu na doručovanie, ani žeby sa na adrese nezdržiaval, práve naopak; nepreukázal ani pochybenie doručovateľa a jeho tvrdenie zostalo len v hypotetickej rovine), c. adresát si nevyzdvihne písomnosť v 15-dňovej úložnej lehote na pošte, všetky tri podmienky boli v predmetnej veci splnené. Neprevzatím zásielky (pre ktorú platí fikcia doručenia) daňovník sám zmaril možnosť predloženia požadovaných dokladov. Žalobca bol v zmysle § 45 ods. 2 písm. d/ DP niekoľkokrát vyzvaný na predloženie dokladov výzvami doručovanými do sídla zapísaného v obchodnom registri, no výzvy sa vrátili správcovi dane nedoručené s poznámkou "zásielka neprevzatá v odbernej lehote". Z poznámok poštového doručovateľa vyplýva, že výzvy boli doručované v zmysle § 31 ods. 2 a 3 DP, pričom zákon s uplynutím lehoty 15 dní od nevyzdvihnutia oznámenej poštovej zásielky spája fikciu jej riadneho doručenia. Bolo predovšetkým v záujme žalobcu zaujímať sa o stav a priebeh daňovej kontroly, ktorá mu bola oznámená (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/21/2015 zo dňa 26.8.2016). Ak teda žalobca nepredkladá žiadne dôkazy o pochybení doručovateľa, správny súd dospel k záveru, že pri doručovaní oznámenia o daňovej kontrole zo dňa 4.3.2014, výziev na predloženie dokladov zo dňa 24.4.2014 a zo dňa 23.7.2014 vznikla fikcia doručenia § 31 ods. 3 DP. Protokol o určení dane podľa pomôcok aj rozhodnutia daňových orgánov oboch stupňov obsahujú zdokumentovanie prechodu z procesu dokladovej daňovej kontroly do procesu určovania dane podľa pomôcok. Dokladová daňová kontrola bola ukončená doručením oznámenia o určení dane podľa pomôcok v zmysle § 46 ods. 9 písm. b/ DP, preto nasledovalo štádium určovania dane podľa pomôcok, v rámci ktorého už správca dane rozhoduje bez spolupráce s daňovým subjektom a ním prípadne predložené doklady a dôkazy vyhodnocuje len ako pomôcky (§ 48 ods. 4 DP). Správca dane v predmetnej veci postupoval v súlade s § 48 ods. 4 DP a žalobcom predložené doklady použil ako pomôcky pri určení dane, z uvedeného dôvodu nebolo porušené právo žalobcu. Žalobca poskytol (aj keď oneskorene) určitú súčinnosť a predložil účtovné doklady, to však nezakladá povinnosť správneho orgánu pokračovať v už skončenej dokladovej daňovej kontrole, resp. použiť tieto doklady na daňovú kontrolu. Daňový poriadok neumožňuje vrátiť proces určovania dane podľa pomôcok do riadnej (dokladovej) daňovej kontroly po tom, čo daňový subjekt dodatočne v rámci určovania dane podľa pomôcok predloží účtovné doklady na posúdenie správnosti určenia dane. Tak ako bolo uvedené vyššie, účtovné doklady sa v uvedenej situácii považujú za pomôcky. Správca dane oprávnene preveroval reálne dodanie tovaru, tak ako to vyžaduje zákon č. 222/2004 Z.z. a Daňový poriadok, judikatúra Najvyššieho súdu SR a Súdneho dvora EÚ majúc na zreteli, že označenie dodávateľa a predmetu dodania je základnou náležitosťou faktúr podľa § 71 zákona č. 222/2004 Z.z. predložených žalobcom za účelom preukázania svojich tvrdení o oprávnenosti nároku na nadmerný odpočet DPH, a preto podliehajú kontrole a overovaniu správcom dane. Okrem toho preverovanie dodávateľov a subdodávateľov daňového subjektu vyplýva aj z rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-18/13 (Maks Pen EOOD) zaoberajúcim sa výkladom práva EÚ. Správny súd zdôrazňuje, že rozsudky Súdneho dvora EÚ týkajúce sa prejudiciálnych otázok sú spolu s výkladom alebo posúdením platnosti práva Únie, ktoré sa v ňom nachádzajú, záväzné pre vnútroštátny súd, ktorý podal prejudiciálnu otázku (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci Benedetti, 52/76, 3.2.1977, Zb. s. 163, bod 26), ako aj pre súdy, ktoré budú rozhodovať v tej istej veci (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci Milch, Fett a Eierkontor, 29/68, 24.6.1969, Zb. s. 165, bod 2). Súdny dvor výkladom úniového ustanovenia objasňuje zmysel a pôsobnosť vykladaného ustanovenia už od okamihu, kedy toto ustanovenie nadobudlo účinnosť. Súdnym dvorom interpretované ustanovenie musia vnútroštátne súdy aplikovať aj na právne vzťahy, ktoré vznikli alebo boli založené pred vynesením prejudiciálneho rozsudku. Prejudiciálny rozsudok teda nemá konštitutívny, ale deklaratórny charakter a pôsobí ex tunc (rozsudky Súdneho dvora EÚ vo veciach Kempter, C-2/06, 12.2.2008, Zb. s. I-411, bod 35; Kühne a Heitz, C-453/00, 13.1.2004, Zb. s. I-837, bod 21; Blaizot, 24/86, 2.2.1988, Zb. s. 379, bod 27). Preto správny súd považoval námietku žalobcu o nesprávnosti preverovania dodania tovaru u jeho dodávateľa spoločnosti Viri Trade, s.r.o., aj subdodávateľa SLOVNAFT, a.s., za právne irelevantnú. Žalobcovi možno vytknúť nedostatok opatrnosti a odbornej starostlivosti (§ 135a Obchodného zákonníka) pri výbere obchodného partnera (Viri Trade, s.r.o.), s ktorým obchodne spolupracoval. Zo žiadneho vyjadrenia žalobcu nevyplýva, žeby si preveroval svojho obchodného partnera, či je dôveryhodný z hľadiska plnenia záväzkov, odvádzania daní, poskytnutí zákonnej súčinnosti, nadobúdania tovaru a preukazovania reálneho nadobudnutia a dodania tovaru. Dodávateľ žalobcu nepreukazoval reálne dodanie tovaru, nepredkladal doklady správcovi dane. Žalobca teda nevynaložil dostatočnú starostlivosť na preverenie svojho zmluvného partnera, jeho reputáciu na trhu a následky svojho konania spočívajúce v pochybnostiach, kto, kedy a ako tovar dodal a nadobudol, musí znášať sám (k tomu pozri rozsudky Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-439/04, C-440/04 Axel Kittel a Recolta Recycling, bod 51; vo veci C-384/04, bod 33; rozsudky zo dňa 27.9.2007, Teleos a i., C-409/04 Zb. s. I-7797, body 65 a 68; Netto Supermarkt, bod 24, ako aj zo dňa 21.12.2011, Vlaamse Oliemaatschappij, C-499/10, bod 25). V zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR a Súdneho dvora EÚ je totiž nevyhnutné preveriť aj materiálne dodanie tovaru, t.j. aby reálne dodanie tovaru zodpovedalo fakturačnému toku, čo sa v predmetnej právnej veci nestalo. Nestačí len predloženie faktúr, pretože „ide o písomnosti, ktoré je možné pomerne ľahko vyhotoviť na počítači s tlačiarňou, ich vierohodnosť je potom podporená osobou ich vystaviteľa, ktorý ich spravidla podpisuje, ale aj podnikateľským zázemím a minulosťou dodávateľa. V prípade, že zistené okolnosti nasvedčujú tomu, že takéto písomnosti naozaj odrážajú (a teda dokladujú) uskutočnené zdaniteľné plnenie, je možné v nich obsiahnuté informácie považovať za relevantný či rozhodujúci dôkaz. (...) správca dane svojimi zisteniami dôvodne spochybnil, že zdaniteľné plnenia boli realizované tak, ako to je uvedené v predložených faktúrach“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžfk/18/2019 zo dňa 4.2.2020). V skutkovej situácii, aká je v predmetnej právnej veci, na úspešné uplatnenie práva na nadmerný odpočet DPH nestačí len predloženie formálnych dokladov, keďže materiálne dodanie tovaru žalobcovi bolo spochybnené. Nie je pritom povinnosťou správcu dane presne označiť subjekt, od ktorého žalobca alebo jeho dodávateľ tovar v skutočnosti nadobudol. Podľa názoru správneho súdu správca dane aj žalovaný dôvodne dospeli k záveru, že k zdaniteľnému obchodu medzi žalobcom a spoločnosťou Viri Trade, s.r.o., reálne nedošlo, a tak žalobcovi nevznikol nárok na odpočítanie dane z predložených faktúr za zdaňovacie obdobie druhý štvrťrok 2012. Inými slovami, nepotvrdil sa nákup tovaru od dotknutých spoločností a súčasne nebolo potvrdené dodanie predmetného tovaru žalobcovi, preto žalobcovi nevzniklo právo na odpočet DPH podľa § 49 a § 51 zákona č. 222/2004 Z.z. Správny súd dopĺňa, že o výsluchoch svedkov - konateľov jeho dodávateľov - bol žalobca upovedomený, no nezúčastnil sa na nich z jeho strany nikto. Je pravdou, že ide o právo žalobcu byť prítomný na výsluchu svedkov, a nie o jeho povinnosť, no ak mu správca dane poskytne priestor na kladenie otázok svedkom, prípadnú konfrontáciu a účastník konania túto možnosť nevyužije, následky musí znášať sám. Správny súd sa nestotožnil s námietkou žalobcu o nedostatočne zistenom skutkovom stave veci, pretože obsah administratívneho spisu svedčí o opaku a námietka žalobcu, že správca dane nezisťoval pohyby na bankových účtoch jeho dodávateľov nie je pravdivá, pretože správca dane tieto skutočnosti zisťoval u Slovenskej sporiteľne, a.s., československej obchodnej banky, a.s., Uni Credit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., Všeobecnej úverovej banky, a.s. Vychádzajúc z uvedených skutočností, citovaných právnych predpisov a rozhodnutí Najvyššieho súdu SR a Súdneho dvora EÚ správny súd dospel k záveru, že konanie aj rozhodnutie žalovaného a správcu dane sú v súlade s Daňovým poriadkom a zákonom č. 222/2004 Z.z., preto žalobu zamietol ako nedôvodnú podľa § 190 SSP.“ 33. Na základe uvedeného správny súd konštatuje, že žalobca svojím konaním podľa § 48 ods. 1 písm. d/ DP zapríčinil určenie dane podľa pomôcok za zdaňovacie obdobie druhý štvrťrok 2012 a naplnil tým skutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 154 ods. 1 písm. h/ DP. Následkom tohto konania je uloženie sankcie (pokuty) podľa § 155 ods. 1 písm. f/ bod 3 DP. 34. Žalobca nepreukázal, že zo závažných zdravotných dôvodov alebo v dôsledku iných okolností hodných osobitného zreteľa, ktoré nemohol ovplyvniť svojím konaním, nemohol splniť povinnosti, ktorých porušenie je správnym deliktom podľa § 154 ods. 1 DP a ktoré by ho mohli v sankčnom konaní liberovať. Uvedené skutočnosti nepreukazoval ani v konaní o určení dane podľa pomôcok za zdaňovacie obdobie druhý štvrťrok 2012 ani v konaní o uložení pokuty za spáchanie správneho deliktu podľa § 154 ods. 1 písm. h/ DP. 35. V uvedenej procesnej situácii bolo povinnosťou správcu dane uložiť žalobcovi pokutu podľa § 155 ods. 1 písm. f/ bod 3 DP v sume 25.112,40 €, ktorá predstavuje 10% zo sumy dane určenej správcom dane podľa pomôcok za druhý štvrťrok 2012 (251.124,45 € x 10%). Základná úroková sadzba ECB ku dňu 4.4.2018 (kedy bolo žalobcovi doručené prvostupňové rozhodnutie č. 179123/2018 zo dňa 27.3.2018) predstavovala 0%; keďže trojnásobok základnej úrokovej sadzby ECB nepresiahol 10%, správca dane postupoval podľa § 155 ods. 4 DP v znení účinnom do 31.12.2015 a žalobcovi uložil pokutu vo výške rovnajúcej sa 10 % zo sumy dane určenej podľa pomôcok v právoplatnom rozhodnutí za druhý štvrťrok 2012. 36. Uložená sankcia v sume 25.112,40 € teda zodpovedá zákonnej sadzbe vyjadrenej v § 155 ods. 4 DP. Daňový poriadok neumožňuje orgánu verejnej správy v tomto type sankcie použiť správnu úvahu z hľadiska rozsahu medzi jej dolnou a hornou hranicou, nakoľko zákonom určená sadzba pokuty je fixná. Z uvedeného dôvodu nebol daný priestor na to, aby správca dane pri tomto druhu správneho deliktu osobitne skúmal závažnosť, trvanie a následky protiprávneho stavu, keďže boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty správneho deliktu: žalobca zapríčinil svojím konaním určenie dane podľa pomôcok, čo bolo konštatované v právoplatnom rozhodnutí daňových orgánov oboch stupňov (prvostupňové rozhodnutie č. 179123/2018 zo dňa 27.3.2018 a druhostupňové rozhodnutie č. 101401364/2018 zo dňa 23.7.2018) a správny súd žalobu voči nim zamietol. Následkom uvedeného skutkového stavu je uloženie sankcie podľa kogentných právnych noriem § 154 ods. 1 písm. h/ a § 155 ods. 1 písm. f/ bod 3 DP. 37. Vychádzajúc z uvedených skutočností a citovaných právnych predpisov správny súd dospel k záveru, že konanie aj rozhodnutie žalovaného a správcu dane sú v súlade s Daňovým poriadkom, preto žalobu zamietol ako nedôvodnú podľa § 190 SSP. 38. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože nezistil dôvod, na základe ktorého možno spravodlivo od žalobcu požadovať, aby žalovanému nahradil trovy konania. Správny súd nepriznal náhradu trov konania ani ďalšiemu účastníkovi podľa § 169 SSP, pretože mu neuložil takú povinnosť, v dôsledku ktorej by mu v konaní vznikli trovy. 39. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).