KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava28. 7. 2020plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2S/39/2019 z 28. 7. 2020

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 28. júla 2020, sp. zn. 2S/39/2019, ECLI:SK:KSBA:2020:1019200237.3

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/39/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019200237
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1019200237.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD. a členov
senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: Teva
Medical Ltd., 1 HaTe`ena st., Modiin Region Industrial Park, P.O.B. 975, Shoham, 6085001 Israel,
splnomocnený zástupca: TEVA Pharmaceuticals Slovakia, s.r.o., Teslova č. 26, 821 02 Bratislava,
zastúpeného spoločnosťou h & h PARTNERS, advokátska kancelária, s.r.o., AK so sídlom Mäsiarska
č. 6, Košice IČO: 44 323 760, proti žalovanému: Ministerstvo zdravotníctva SR, Limbová č. 2, 837 52
Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Z21308-2017-OF/K86_N122
zo dňa 10.05.2017 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím č. Z15319-2017- OKC-8227 zo dňa
31.03.2017, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I. administratívne rozhodnutie

1. Žalovaný rozhodnutím č. Z21308-2017-OF/K86N122 zo dňa 10.05.2017 podľa § 82 ods. 12 zákona
č. 363/2011 Z. z. o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických
potravín na základe verejného zdravotného poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na
základe odporúčania Kategorizačnej rady pre špeciálny zdravotnícky materiál, v konaní o námietkach
žalobcu zastúpeného splnomocneným zástupcom TEVA Pharmaceuticals Slovakia, s.r.o., Teslova 26,
821 02 Bratislava, Slovenská republika zamietol námietky žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie
č. Z15319-2017- OKC-8227 zo dňa 31.03.2017 o vyradení pomôcok A94805 Adaptér Integra, A94925
Adaptér na ampulku 13 mm, 20mm, A94926 Luer suchý samčí, A94924 Systém na rekonštitúciu a
transfer liekov Securmix, A71740 Systém Tevadaptor TM, A93969 Súprava na prípravu cytostatík
Integra, A89683 Easypump II LT 100 - 50, A89678 Easypump II LT 125-25, A89684 Easypump II LT
270 - 54, A89680 Easypump II LT 60 - 30, A70066 Infusor LV 10, A70064 Infusor LV 5 zo zoznamu
kategorizovaných zdravotníckych pomôcok.

2. Žalovaný predmetné rozhodnutie odôvodnil predovšetkým tým, že ministerstvo podľa § 38 ods. 5
písm. a) zákona môže zo zoznamu zdravotníckych pomôcok vyradiť zdravotnícku pomôcku, ak táto
nespĺňa kritériá kategorizácie zdravotníckych pomôcok podľa § 30 zákona. Podľa § 38 ods. 5 písm. a)
ak je splnená aspoň jedna z podmienok podľa § 37 ods. 5 písm. a) až d), v spojení s § 37 ods. 5 písm.
c) zákona, ak ide o zdravotnícku pomôcku určenú na aplikáciu liekov alebo liečiv počas zdravotného
výkonu pri poskytovaní ambulantnej starostlivostí. Ministerstvo zistilo, že hore menované zdravotnícke
pomôcky nespĺňajú kritériá kategorizácie, lebo sú určené na aplikáciu liekov alebo liečiv počas



zdravotného výkonu pri poskytovaní ambulantnej starostlivosti, nepredpisujú sa pacientom na lekárske
poukazy a nevydávajú sa pacientom vo výdajni zdravotníckych pomôcok. Účastník konania Teva
Medical Ltd. podal proti rozhodnutiu ministerstva námietky, ktorými žiadal ministra zdravotníctva, aby
opätovne prehodnotil zaradenie zdravotníckej pomôcky do zoznamu kategorizovaných zdravotníckych
pomôcok a jej zaradenie do zoznamu kategorizovaných zdravotníckych pomôcok. Účastník konania
podal dňa 21.04.2017 podľa ustanovenia § 82 ods. 1, ods. 2 písm. a) zákona námietky proti
rozhodnutiu ministerstva č, Z15319-2017-OKC-8227 zo dňa 31.03.2017 a žiadal, aby minister
napadnuté rozhodnutie zrušil a následne opätovne prehodnotil vyradenie zdravotníckej pomôcky zo
zoznamu kategorizovaných zdravotníckych pomôcok.

3. Podľa § 91 ods. 2 zákona poradný orgán, v danom prípade Kategorizačná rada pre zdravotnícke
pomôcky predkladá ministrovi písomné odporúčanie vo veciach kategorizácie, ktoré obsahuje odborné
posúdenie veci s odôvodnením podľa kritérií ustanovených týmto zákonom. Odborné odporúčanie sa
vypracuje na základe názoru, na ktorom sa zhodol najvyšší počet zúčastnených členov poradného
orgánu. Odborné odporúčanie sa zverejňuje na webovom sídle ministerstva. V odbornom odporúčaní
poradného orgánu sa uvedú mená a priezviská členov poradného orgánu, ktorí sa na odbornom
posúdení veci zúčastnili. Člen poradného orgánu, ktorý nesúhlasí s odporúčaním väčšiny členov
poradného orgánu, má právo, aby sa jeho rozdielne stanovisko pripojilo k tomuto odbornému
odporúčaniu. Kategorizačná rada pre zdravotnícke pomôcky zasadala dňa 02.05.2017. Kategorizačná
rada pre zdravotnícke pomôcky sa stotožnila s prvostupňovým rozhodnutím považuje ho za vecne
správne a z tohto dôvodu odporučila ministrovi prvostupňové rozhodnutie č. Z15319- 2017-OKC-8227
zo dňa 31.03.2017 potvrdiť. Minister žiadosť spolu s prílohami odborne posúdil a došiel k záveru, že
podľa § 38 ods. 5 písm. a) zákona môže zo zoznamu zdravotníckych pomôcok vyradiť zdravotnícku
pomôcku, ak táto nespĺňa kritériá kategorizácie zdravotníckych pomôcok podľa § 30 zákona. Podľa § 38
ods. 5 písm. a) zákona, ak je splnená aspoň jedna z podmienok podľa § 37 ods. 5 písm. a) až d) zákona,
v spojení s § 37 ods. 5 písm. c) zákona, ak ide o zdravotnícku pomôcku určenú na aplikáciu liekov alebo
liečiv počas zdravotného výkonu pri poskytovaní ambulantnej starostlivosti. Minister zistil, že predmetné
zdravotnícke pomôcky nespĺňajú kritériá kategorizácie, lebo sú určené na aplikáciu liekov alebo liečiv
počas zdravotného výkonu pri poskytovaní ambulantnej starostlivosti, nepredpisujú sa pacientom na
lekárske poukazy a nevydávajú sa pacientom vo výdajni zdravotníckych pomôcok. Minister príslušný
na konanie o námietkach sa oboznámil so spisovým materiálom i predmetnej veci, v celom rozsahu
preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo, oboznámil sa s odporúčaním
Kategorizačnej rady pre zdravotnícke pomôcky dospel k záveru, že bolo potrebné potvrdiť napadnuté
prvostupňové rozhodnutie.

II. Žaloba a námietky

4. Žalobca v žalobe uviedol, že jediným dôvodom, o ktoré ministerstvo a následne aj minister
zdravotníctva opreli svoje rozhodnutia - je údajné nenaplnenie kritérií kategorizácie zdravotníckych
pomôcok. Toto tvrdenie však nie je pravdivé z dôvodu nesprávnej interpretácie nižšie vymedzených
ustanovení zákona č. 363/2011 Z. z. a nedostatočne zisteného skutkového stavu. Podľa žalobcu orgány
verejnej správy oboch stupňov nesprávne interpretovali ustanovenie § 30 zákona č. 363/2011 Z. z.
Nesprávne tiež interpretovali ustanovenia § 37 ods. 5 písm. a) až d) v spojení s § 37 ods. 5 písm.
c) zákona č. 363/2011 Z. z. nerešpektovali precedenčnú zásadu. Žalobca prízvukoval, že Systém
Tevadaptor bol rozhodnutím ministerstva zaradený do zoznamu kategorizovaných zdravotníckych
pomôcok a následne za platnosti a účinnosti zákona č. 363/2011 Z. z. bolo prehodnocované zaradenie
Systému Tevadaptor v zozname v zmysle ustanovenia § 38 ods. 5 písm. a) v spojení s ustanovením
§ 37 ods. 5 písm. a) a písm. c) zákona č. 363/2011 Z. z., pričom zdravotnícka pomôcka bola
v tomto zozname ponechaná. Podľa ustanovenia § 37 ods. 5 písm. a) zákona č. 363/2011 Z. z.
do zoznamu nemožno zaradiť zdravotnícku pomôcku, ak zdravotnícka pomôcka nespĺňa kritériá
kategorizácie zdravotníckych pomôcok podľa ustanovenia š 30 zákona č. 363/2011 Z. z. Ministerstvo a
následne minister zdravotníctva SR sa vôbec nezaoberali odôvodnením, v čom konkrétne zdravotnícka
pomôcka nespĺňa kritériá kategorizácie zdravotníckych pomôcok dané v § 30 zákona č. 363/2011
Z.z.. Naopak predmetná zdravotnícka pomôcka je prínosom pre pacienta, pretože Systém Tevadaptor
je vybavený dvojitým patentovaným filtračným systémom Toxi-guard®, ktorý mechanicky zabraňuje
transferu kontaminantov (o veľkosti 0,02 mikrónu) z prostredia do systému, čím zachováva sterilitu
podávaného lieku na dlhšiu dobu. Okrem toho podporuje stabilizáciu zdravotného stavu tým, že bráni



úniku nebezpečných výparov cytostatík zo systému (polárnych organických molekúl stredných a veľkých
rozmerov) smerom von do prostredia, čím významne eliminuje riziko dôsledkov expozície pacienta
chemoterapeutikamí kontaminovaného prostredia. Systém Tevadaptor uvedenými vlastnosťami vylučuje
zhoršenie zdravotného stavu pacienta elimináciou rizika kontaminácie prostredia karcinogénnymi a
mutagénnymi látkami a zabránením transferu kontaminantov z prostredia do podávaného lieku.

5. Z uvedených dôvodov nie sú splnené podmienky dané v § 37 ods. 5 písm. a) v spojení s § 30
ods. 1 písm. a) zákona č. 363/2011 Z. z., ktoré by odôvodňovali vyradenie zdravotníckej pomôcky
Systém Tevadaptor zo zoznamu. V kontexte uvedeného nie je jasné, z akého dôvodu sa ministerstvo
odchýlilo od pôvodného, ním prv vysloveného, názoru a síce, že zdravotnícka pomôcka spĺňa zákonom
požadované kritériá kategorizácie zdravotníckej pomôcky v zmysle § 30 zákona č. 363/2011 Z.z.
Funkčné vlastnosti zdravotníckej pomôcky, účel určenia, technické parametre, ako aj iné podstatné
charakteristické vlastnosti zdravotníckej pomôcky sú identické ako pri jej zaradení do zoznamu a
nedošlo k žiadnej ich zmene od posudzovania ministerstva o zaradení zdravotníckej pomôcky Systém
Tevadaptor do zoznamu kategorizovaných zdravotníckych pomôcok až do súčasnosti. Preto napadnuté
rozhodnutia o vyradení zdravotníckej pomôcky Tevadaptor žalobca považoval za nerešpektujúce
základné zásady kategorizačného konania, keďže ministerstvo pri rozhodovaní o skutkovo zhodných
alebo podobných prípadoch má rozhodovať tak, aby nevznikali neodôvodnené rozdiely (§ 70 ods.
4 zákona č. 363/2011 Z. z.). Cieľom je zabezpečiť konzistentnosť rozhodovacej praxe a v opačnom
prípade by podľa názoru žalobcu bola nerešpektovaná právna istota účastníkov konania. Rovnako je
potrebné poukázať na skutočnosť, že citované ustanovenie § 38 ods. 5 zákona č, 363/2011 Z. z., o ktoré
ministerstvo a minister opreli rozhodnutie je koncipované ako fakultatívny postup ministerstva - teda aj
pokiaľ by boli splnené podmienky taxatívne menované v danom ustanovení, ministerstvo „môže" a nie
„musí" zdravotnícku pomôcku vyradiť z kategorizačného zoznamu. Dispozitívnosť postupu však nemôže
predstavovať svojvôľu orgánu verejnej správy, ale musí reflektovať rozhodujúce skutočnosti, ktoré sa
zdravotníckej pomôcky týkajú. Ministerstvo a ani minister v napadnutých rozhodnutiach neodôvodnili,
prečo sú ich rozhodnutia odlišné od rozhodnutia o zaradení zdravotníckej pomôcky do zoznamu.

6. V odôvodnení napadnutých rozhodnutí je vyradenie zdravotníckej pomôcky Tevadaptor subsumované
pod zákonné ustanovenie § 37 ods. 5 písm. c) zákona č. 363/2011 Z.z. (cit.): „Podľa § 38 ods. 5 písm.
a) zákona, ak je splnená aspoň jedna z podmienok podľa § 37 ods. 5 písm. a) až d) zákona, v spojení s
§ 37 ods. 5 písm. c) zákona č. 363/2011 2. z., ak ide o zdravotnícku pomôcku určenú na aplikáciu liekov
a liečiv počas zdravotného výkonu pri poskytovaní ambulantnej starostlivosti." V zmysle uvedeného
musia byť kumulatívne splnené obe základné podmienky (nestačí splnenie len jednej z podmienok):
aplikácia liekov a liečiv, pri poskytovaní ambulantnej zdravotnej starostlivosti (výlučne). Zdravotnícka
pomôcka Systém Tevadaptor je určená na bezpečnú prípravu a prenos cytostatického lieku a nie len
na aplikáciou liekov a liečiv ako takých. Systém Tevadaptor je určený nielen na použitie pri poskytovaní
ambulantnej zdravotnej starostlivosti, ale aj pri poskytovaní ústavnej zdravotnej starostlivosti. Na základe
hlásení od distribútorov bolo za posledných 12 mesiacov dodaných do verejných a nemocničných
lekárni celkovo 35.383 ks (tridsaťpäťtisíctristoosemdesiattri kusov) zdravotníckych pomôcok Systém
Tevadaptor, pričom z celkového počtu bolo 21.162 ks (dvadsaťjedentisícstošesťdesiatdva kusov)
dodaných do nemocničných lekárni na využitie v rámci ústavnej zdravotnej starostlivosti a 14.221 ks
(štrnásťtisícdvestodvadsaťjeden kusov) do verejných lekárni na využitie v rámci ambulantnej zdravotnej
starostlivosti. V prílohe žalobca súdu predložil report zo systému spoločností Sprinx Systems, a.s.
ktorý má ilustrovať štruktúru predaja za posledných 12 mesiacov do nemocničných lekárni a verejných
lekárni a osobitne report zo systému spoločnosti Sprinx Systems, a.s. ktorý tiež ilustruje štruktúru
predaja za posledných 12 mesiacov do nemocničných lekárni. Hlásenia o predaji zdravotníckej pomôcky
sú sumarizované spoločnosťou Sprinx Systems, a.s. prostredníctvom služby Pharma market report
(služba na stránke http://www.pharmaportal.eu/pharma-market-report). Zdravotnícka pomôcka Systém
Tevadaptor bola do nemocničných lekární dodaná distribútormi: ADUS, s.r.o., Farmakol SK, Gemed
s.r.o., MED-ART SK, Medical Group SK, Pharex, Pharmos_SK, Phoenix SK, Transmedic, Unimed SK,
Unipharma SK.

7. Zdravotnícka pomôcka Systém Tevadaptor je v podmienkach Slovenskej republiky jedinečnou
zdravotníckou pomôckou, predstavujúcou uzavretý systém na prípravu, prenos a aplikáciu infúzií s
cytostatickým liekom nielen v ambulantnej, ale aj pri ústavnej zdravotnej starostlivosti pri podávaní
pacientom s onkologickým a onkohematologickým ochorením. Hlavným cieľom tejto pomôcky je
maximalizovať bezpečnosť pacienta a zdravotníckeho personálu pri príprave, prenose a aplikácii



cytostatickej terapie a pri aplikácii cytostatickej terapie markantne znižovať riziko teratogenity a
karcinogenity hroziace z prostredia kontaminovaného nebezpečnými cytostatickými látkami. V kontexte
vyššie uvedeného žalovaný nesprávne interpretoval vyššie citované ustanovenie § 37 ods. 5 písm.
c) zákona č. 363/2011 Z.z., keďže účelom zdravotníckej pomôcky Systém Tevadaptor nie je výlučne
aplikácia liekov a liečiv (ale v rovnakej miere aj príprava a prenos cytostatického lieku, viď detail
zdravotníckej pomôcky podľa databázy zdravotníckych pomôcok ŠUKL) a taktiež zdravotnícka pomôcka
sa nevyužíva len pri poskytovaní ambulantnej zdravotnej starostlivosti, ale je využívaná aj v rámci
poskytovania ústavnej zdravotnej starostlivosti. Z uvedených dôvodov nebola naplnená ani jedna z
dvoch zákonne vymedzených kumulatívnych podmienok na vyradenie zdravotníckej pomôcky Systém
Tevadaptor zo zoznamu kategorizovaných zdravotníckych pomôcok v zmysle § 37 ods. 5 písm. c)
zákona č. 363/2011 Z. z.

8. Napadnuté rozhodnutia ako ďalší dôvod pre vyradenie z kategorizačného zoznamu uvádzali to,
že Systém Tevadaptor sa nepredpisuje na lekárske poukazy a nevydáva sa pacientom vo výdajni
zdravotníckych pomôcok. Zákon č. 363/2011 Z. z. však takýto dôvod pre vyradenie explicitne neupravuje
v žiadnom ustanovení. I keď v rámci hodnotenia dôkazov má ministerstvo zákonom priznanú diskrečnú
právomoc, aj táto musí rešpektovať zákonom požadovanú kvalitu, pretože v opačnom prípade
predstavuje arbitrárne rozhodnutie, ktoré porušuje práva účastníka konania. Jedným z korektívov voľnej
právnej úvahy je zásada legitímneho očakávania účastníkov konania, že správny orgán v skutkovo
obdobných veciach rozhodne predvídateľným spôsobom1. K otázke obsahu diskrečnej právomoci sa
vyjadril Nejvyšší správni soud ČR v rozhodnutí 2 Afs 207/2005, keď uviedol (cit.): „Základní práva a
ústavní principy tak znamenají samozřejmé a přirozené implicitní omezení jakékoli, i nejširším způsobem
definované diskreční právomoci exekutívy; do katalógu pravidel takto omezujicich diskreční právomoc
Ize jistě řadit zejména povinnost správniho orgánu respektovat princípy rovnosti, požadavek racionality
kritérií pro posuzováni kauz, o nichž je rozhodováno, a proporcionality, jakož i požadavek konat v
souladu se smyslem a účelem dané konkrétni diskreční právomoci a vázanost správniho orgánu svoji
vlastní správni praxi (pohybuje-li se tato intra legem)." Vyššie uvedené zásady akcentujú aj § 70
ods. 4 zákona č. 363/2011 Z. z.. Ako ďalej vyplýva z § 70 ods. 1 zákona t 363/20111 Z.z., jednou z
kľúčových zásad konania je aj ochrana práv účastníkov konania (teda MZ SR nesmie rozhodnutím
bezdôvodne uprednostňovať záujmy štátu, no ani naopak ani záujmy účastníkov). Ministerstvo v rámci
svojej rozhodovacej činnosti v minulosti zaradilo zdravotnícku pomôcku Systém Tevadaptor do zoznamu
kategorizovaných zdravotníckych pomôcok, čím deklarovalo, že zdravotnícka pomôcka spĺňa zákonom
požadované kritériá kategorizácie zdravotníckej pomôcky v zmysle § 37 ods. 5 písm. a) až d) § 30
zákona č. 363/2011 Z.z..

9. Súčasne Ministerstvo v rámci kategorizačného konania rozhodovalo o vyradení Systém Tevadaptor
zo zoznamu kategorizovaných zdravotníckych pomôcok už v minulosti v konaní začatom z podnetu
Ministerstva zdravotníctva SR, zverejnené na webovom sídle M2 SR dňa 19.12.2012 pod ID konania:
Kl. V rámci konania boli žalobcom podané námietky zo dňa 23.4.2012, ktorým Minister zdravotníctva
SR rozhodnutím zo dňa 14.5.2012, číslo: Z24148-2012-OKCLP vyhovel a rozhodnutie Ministerstva
č. S00289-OKCLP-2012-Z1-1 zo dňa 13.2.2012 zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu na nové
prejednanie a rozhodnutie. Na základe následného rozhodnutia Ministerstva bola zdravotnícka pomôcka
Systém Tevadaptor ponechaná v zozname kategorizovaných zdravotníckych pomôcok. Ministerstvo
potvrdilo, že nie je splnená žiadna z podmienok na vyradenie zdravotníckej pomôcky zo zoznamu
kategorizovaných zdravotníckych pomôcok odkazujúc na § 38 ods. 5 písm. aj v spojení s $ 37 ods.
5 písm. a) až d) zákona č. 363/2011 Z.z.. V kontexte uvedeného nie je možné ignorovať predošlú
rozhodovaciu prax ministerstva, ako aj ministra a rešpektovať dôvody ktoré viedli ministerstvo k
zaradeniu zdravotníckej pomôcky do zoznamu - pričom žalobca akcentoval, že nedošlo k zmene
žiadnych skutočností ktoré by na trvanie týchto dôvodov mali vplyv. Žalobca mal za to, že rozhodnutie
Ministerstva je v optike jeho predošlých rozhodnutí v rozpore s § 70 ods. 4 zákona č. 363/2011 Z. z. v
zmysle ktorého (cit}: „Ministerstvo dbá o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných
prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely." Napadnuté rozhodnutia neobsahujú v porovnaní s
predošlými konaniam argumenty a dôvody, ktoré by legitimizovali postup, ktorý ministerstvo zvolilo pri
napádaných rozhodnutiach (a teda malo uplatniť v rozhodovaní tzv. precedenčnú zásadu. Ministerstvo
napadnutými rozhodnutiami postupovalo v rozpore s § 70 ods. 4 zákona č. 363/2011 Z.z. Ako zdôrazňuje
Potasch (cit.): „Precedenčná zásada je prostriedkom ochrany pred svojvôľou správneho orgánu, pred
neprimeraným a nezákonným uplatňovaním správnej úvahy (diskrečnej právomocí správneho orgánu)."
Je legitímnym očakávaním účastníka konania, že ministerstvo v rámci svojej rozhodovacej činnosti bude



rešpektovať princípy, o ktoré oprelo svoje rozhodnutia v obdobných prípadoch. K otázke "legitímnych
očakávaní" sa mutatis mutandis vyjadril Ústavný súd SR v náleze PL. ÚS 10/04 a vyslovil, že (cit.): „Už
z pomenovania legitímne očakávanie vyplýva, že účelom tohto princípu je ochrana súkromných osôb
pred nepredvídateľným mocenským zásahom do ich právnej situácie, na vyústenie ktorej do určitého
výsledku sa spoliehali. Ide o jeden z množstva konkrétnych výrazov princípu materiálneho právneho
štátu, v ktorom všetci nositelia verejnej moci vrátane parlamentu sú podriadení ústave a jej princípom.
Ťažiskom ústavného systému je jednotlivec a jeho sloboda, do ktorej nemožno arbitrárne zasahovať“.

10. V rámci kategorizačného konania žalobca predložil svoju argumentáciu sformulovanú v
pripomienkach žalobcu, ktoré boli dňa 07.02.2017 zverejnené na webovom sídle ministerstva. Rovnako
svoju argumentáciu žalobca rozšíril aj v podaných námietkach zverejnených na webovom sídle
ministerstva dňa 21.04.2017. Argumentácia žalobcu obsahovala viaceré podstatné právne ako aj
skutkové skutočnosti, s ktorými sa ministerstvo a následne ani minister v rámci kategorizačného konania
vôbec nevysporiadali. Ďalej žalobca uvádzal popis skutkových okolností týkajúcich sa posudzovanej
zdravotníckej pomôcky, ktoré podľa jeho názoru podstatne vplývajú na rozhodnutie vo veci samej,
a ktorých zohľadnenie je nevyhnutné pre zákonné vyradenie zdravotníckej pomôcky zo zoznamu
kategorizovaných zdravotníckych pomôcok: a. Zabránenie úniku rozličných druhov nebezpečných liekov
vrátane ich výparov do prostredia. b. Preukázaná udržateľnosť dlhodobej sterility farmaceutických
prípravkov. c. Sterilita liekov aj po zásadnom vystavení baktériám. d. Udržiavanie sterility, zaistenie
bezpečnosti so systémom Tevadaptor. e. Negatívny efekt vyradenia zdravotníckej pomôcky z
kategorizačného zoznamu na kvalitu a bezpečnosť zdravotnej starostlivosti poskytovanej pacientovi.
Dôležitým aspektom, ktorý je potrebné zohľadniť pri rozhodovaní o vyradení zdravotníckej pomôcky
Systém Tevadaptor je aj negatívny efekt vyradenia zdravotníckej pomôcky z kategorizačného zoznamu
na kvalitu a bezpečnosť zdravotnej starostlivosti poskytovanej pacientovi. V rámci rozhodovania sa
orgány verejnej správy oboch stupňov s argumentmi žalobcu vôbec nezaoberali a svoj postup v
odôvodnení rozhodnutí ani nevysvetlili. Rozhodovanie ministerstva a ministra v kategorizačnom konaní
je procesom, prostredníctvom ktorého štát rozhoduje o rozsahu a de facto aj kvalite dostupnej zdravotnej
starostlivostí pre pacienta. Okrem práva na zdravotnú starostlivosť garantovaného v ČI. 40 Ústavy
Slovenskej republiky je však potrebné poukázať aj na širší kontext úhradovej politiky štátu. Určovanie
mantinelov úrovne zdravotnej starostlivostí a prístupu pacienta k nej spadá aj pod koncept chránený
prostredníctvom ďalších základných práv fyzickej osoby a tým je napríklad právo na život (ČI. 2
Európskeho dohovoru o ľudských právach), práva na zabránenie neľudského zaobchádzania (čl. 3
Európskeho dohovoru o ľudských právach), či práva na ochranu súkromia (článok 8 Dohovoru).
Slovenská republika ako signatár Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím je povinná v
rámci rozhodovania o dostupnosti liečby rešpektovať čl. 25 písm. b) Dohovoru o PZP, v zmysle ktorého je
štát povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť, ktorú zdravotne postihnutí špecificky potrebujú. V tejto
súvislosti žalobca upozornil ministerstvo a ministra na bohatú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské
práva, ktorý sa už veľakrát vyjadril k otázkam týkajúcich sa interferencie zdravotnej starostlivosti voči
jednotlivým základným právam a slobodám pacienta. Rezultáty citovaných rozhodnutí, ktoré majú dopad
aj na rozhodovanie orgánov verejnej moci v podmienkach Slovenskej republiky ministerstvo ani minister
vo svojich rozhodnutiach nijako nereflektovali.

11. V kontexte práva na život (ČI. 2) ESĽP uvádza, že prvá veta Článku 2 nariaďuje štátu aby nielen
že upustil od úmyselného a nezákonného pozbavenia života, ale tiež aby prijal primerané opatrenia na
ochranu životov tých, ktoré sú v jeho jurisdikcii (mutatis mutandis rozhodnutie vo veci Calvelli a Ciglio v.
Taliansko (sťažnosť 32967/96, § 48) ako aj sťažnosť Wiater v. Poľsko (číslo 42290/08, § 33)). ESĽP už
skôr rozhodol, že nemožno vylúčiť to, že aktívne konanie alebo opomenutia orgánov v oblasti zdravotnej
politiky, môže za určitých okolností založiť zodpovednosť členského štátu za porušenie práva na život
(porovnaj vec Powell v. Spojené kráľovstvo (sťažnosť číslo 45305/99) alebo aj Nitecki v. Poľsko (číslo
sťažnosti 65653/01}). Ako bolo konštatované v iných rozhodnutiach, vzhľadom na rozsah pozitívnych
povinností štátu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, môže dôjsť k porušeniu práva jednotlivcov na
život, aj v prípade ak sa preukáže, že život fyzickej osoby bol ohrozený v dôsledku odmietnutia zdravotnej
starostlivosti, ktorú sa štát zaviazal dať k dispozícii verejnosti (mutatis mutandis vec Cyprus v. Turecko
(sťažnosť č. 25781/94), Pentiacova a ostatní v. Moldavsko (sťažnosť č. 14462/03), ako aj Gheorghe
v. Rumunsko (sťažnosť č. 19215/04)). V optike práva na zamedzenie neľudského zaobchádzania v
prípadoch kde, sťažovatelia už trpeli nejakou chorobou môže byť konanie štátu v rozpore s ČI. 3
(právo na zabránenie neľudského zaobchádzania) za predpokladu, že jeho opatrenia (alebo nečinnosť)
ešte viac zvýšili negatívne následky choroby, alebo zvýšili riziko jej progresu. Typickým príkladom



môže byť odopretie (úplné, alebo oneskorenie poskytnutia starostlivosti) zdravotnej starostlivosti
(porovnaj sťažnosť R.R. v. Poľsku ( 27617/04) alebo Keenan v. Spojené kráľovstvo (27229/95), čí
Slowomir Musia v. Poľsko (28300/06)). V dôsledku funkčných vlastností zdravotníckej pomôcky Systém
Tevadaptor dochádza pri príprave, preprave a uchovávaniu cytotoxických liekov k zabráneniu úniku
rozličných druhov nebezpečných liekov vrátane ich výparov do prostredia. Využitím uzavretého systému
zdravotníckej pomôcky Tevadaptor je zabezpečená ochrana pacientov, zdravotníckych pracovníkov a
okolitého prostredia, a tým dochádza k stabilizácii zdravotného stavu liečených pacientov, ako aj k
zamedzeniu kumulácie následných nákladov spojených s ďalšou liečbou ochorení spojených s únikom
cytotoxických látok ovplyvňujúcich, tak zdravie pacienta, ako zdravotníckych pracovníkov.

12. Liečba onkologických pacientov je nákladná pre každý zdravotnícky systém a náklady z roka
na rok len rastú (pribúdajú pacienti, zvyšuje sa spotrebované/predpísané množstvo onkologických
liekov, na trh prichádzajú nové drahé onkologiká, narastá objem generických liekov...). Spôsobom
ako by sa mohlo šetriť je eliminovať straty liekov - napríklad použitím uzavretých systémov
(zdravotnícka pomôcka Systém Tevadaptor). Vďaka Tevadaptoru sa šetrí množstvo používaných
cytostatík. Používanie Tevadaptoru v kombinácii so štandardným aseptickým prostredím predlžuje
shelf-life lieku a tým pádom šetrí náklady zdravotnej poisťovne. Šetrenie sa prejavilo pri liečbe
generickými intravenóznymi liekmi (IV), výraznejšie sa prejaví ak sa berie do úvahy finančne
náročnejšia liečba originálnymi drahšími liekmi.3 V kontexte uvedeného vďaka charakteristickej
vlastnosti zdravotníckej pomôcky Systém Tevadaptor udržiavať sterilitu a stabilitu je možné uchovať
nevyužité objemy liekov a následne ich aplikovať. Týmto spôsobom Systém Tevadaptor umožňuje
šetriť náklady na cytostatickú liečbu pacientov. Žalobca si dovoľuje poukázať na skutočnosť, že z
popisu rozhodujúcich vlastností zdravotníckej pomôcky Systém Tevadaptor (Príloha č. 1) je zjavné, že
vyššie uvedené skutočnosti vstupujúce do rozhodovania o ponechaní zdravotníckej pomôcky v zozname
kategorizovaných zdravotníckych pomôcok sú pri posudzovanej zdravotníckej pomôcke osobitne
relevantné. Napriek tomu tieto skutočnosti MZ SR a následne minister pri rozhodovaní o ponechaní/
vyradení zdravotníckej pomôcky zo zoznamu kategorizovaných zdravotníckych pomôcok nevzalo do
úvahy a v odôvodnení svojho rozhodnutia sa s tými skutočnosťami vôbec nevysporiadalo. Vyradením
zdravotníckej pomôcky Systém Tevadaptor Slovenská republika významne zhorší kvalitu poskytovanej
zdravotnej starostlivosti pre pacientov trpiacich onkologickým ochorením, keďže zdravotnícka pomôcka
zamedzuje úniku nebezpečných výparov cytostatík zo systému smerom von do prostredia, čím
eliminuje riziko dôsledkov expozície pacienta chemoterapeutikami kontaminovaného prostredia. Svojimi
charakteristikými vlastnosťami a funkčným využitím zdravotnícka pomôcka Systém Tevadaptor vylučuje
zhoršenie zdravotného stavu uvedenými vplyvmi.

13. Napadnuté rozhodnutia podľa názoru žalobcu neobsahovali podstatné náležitosti ustanovené §
81 ods. 1 zákona č. 363/2011 Z. z. a to najmä označenie účastníkov konania, ktoré vyžaduje zákon
a rovnako ani odôvodnenie, ktoré by spĺňalo kvalitatívne materiálne kritériá ustanovené v § 81 ods.
2 zákona, pretože žalobcovi ako účastníkovi konania neumožňuje „rekonštruovať" spôsob právneho
posúdenia ministerstva. Prostredníctvom webového sídla Ministerstva boli dňa 07.02.2017 uverejnené
pripomienky viacerých účastníkov konania, medzi ktorými boli aj pripomienky žalobcu, pričom v
odôvodnení predmetných rozhodnutí sa ministerstvo ani minister vôbec nezaoberali vyhodnotením
zverejnených pripomienok žalobcu. Rovnako v zmysle rozhodnutia ministra je dôležité poukázať, že
ani druhostupňové rozhodnutie ministra sa po obsahovej stránke bližšie nezaoberalo námietkami
podanými žalobcom. Podľa názoru žalobcu obsahom zverejnených pripomienok žalobcu, rovnako
aj podanej námietky žalobcu boli relevantné skutočnosti, ktoré majú podstatný vplyv na samotné
kategorizačné konanie, a s ktorými sa ministerstvo malo vysporiadať. Na základe uvedeného možno
zvolené odôvodnenie napadaných rozhodnutí z pohľadu právnej teórie označiť skôr ako konštatovanie a
nie zákonné odôvodnenie a preto napádané rozhodnutia podľa názoru žalobcu odporujú platnej a účinnej
právnej úprave a nezákonným spôsobom zasahuje do práv a oprávnených záujmov žalobcu. Absencia
dôvodov, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol a náležité odôvodnenie, je treba
považovať za prejav arbitrárnosti, ktorý znamená porušenie ústavne garantovaného práva na ochranu
a má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia, čím sa žalobcovi takýmto rozhodnutím odníma
možnosť skutkovo a právne argumentovať proti záverom rozhodnutia. V kontexte ustanovenia § 84 ods.
1 zákona č. 363/2011 Z. z., v zmysle ktorého všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú
na konania podľa uvedeného zákona, žalobca poukázal na skutočnosť, že napriek uvedenému orgán
štátnej správy je povinný zabezpečiť, aby jeho rozhodnutia nepredstavovali svojvôľu a aby rozhodnutia
boli súladné s princípmi právneho štátu.



III. vyjadrenie žalovaného

14. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení nesúhlasil s námietkami žalobcu, ktoré uvádzal ako dôvody
nezákonnosti prvostupňového rozhodnutia, ako aj rozhodnutia ministra vo veci vyradenia podskupiny
Zdravotnícke pomôcky na podanie infúzie zo zoznamu kategorizovaných zdravotníckych pomôcok. V
rámci tejto podskupiny bola vyradená zo zoznamu kategorizovaných zdravotníckych podľa § 38 č.
363/2011 Z. z. aj zdravotnícka pomôcka pod názvom Systém Tevadaptor TM kód: A 71740 určená
na prípravu a prenos cytostatického lieku. V tomto konkrétnom prípade žalovaný začal konanie o
vyradení zdravotníckej pomôcky 71740 na základe žiadosti poisťovne Dôvera, a. s ,zo dňa 26. 01.2017,
čo je v súlade s § 38 ods. 1 č. 363/2011 Z. z. Konanie bolo zverejnené na kategorizačnom portáli,
rovnako rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie č. Z15319-2017. Žalobca v žalobe niekoľkokrát
namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia ministra z dôvodu nenáležitého odôvodnenia a poukazoval
pritom na judikatúru súdov Slovenskej republiky a Českej republiky. S týmto konštatovaním žalobcu
sa žalovaný nestotožnili a to z dôvodu, že skutkový a právny stav bol náležíte zistený v rámci
kategorizačného konania, pričom prvostupňové rozhodnutie č. Z15319-2017 a rozhodnutie ministra
boli vydané o. i. aj po riadnom prerokovaní veci Kategorizačnej rade pre zdravotnícke pomôcky a
v Kategorizačnej komisii pre zdravotnícke pomôcky. Celý postup konania v prípade kategorizácie
zdravotníckych pomôcok je verejne dostupný na webovej stránke žalovaného-Kategorizácia elektronický
portál. Rozhodnutia sú verejne dostupné, rovnako ako odborné odporúčania, námietky účastníkov
konania, hlasovanie členov Kategorizačnej komisie pre zdravotnícke pomôcky a Kategorizačnej
komisie pre zdravotnícke pomôcky. Rozhodnutie ministra sa odvoláva na prvostupňové rozhodnutie
č. Z15319-2017, v ktorom sú jasne uvedené a citované ustanovenia zákona č. 363/2011 Z. z.. V
tomto vyjadrení žalovaný v rámci vyvrátenia tvrdení žalobcu bližšie súdu ozrejmoval skutkový a právny
stav konania, ktoré predchádzalo vydaniu rozhodnutia ministra, ako aj prvostupňového rozhodnutia
žalovaného č. Z15319-2017, a teda zdôvodňoval dané rozhodnutie o vyradení zdravotníckej pomôcky A
71740 zo zoznamu kategorizovaných zdravotníckych pomôcok, tak po stránke právnej ako aj skutkovej.
Na opakované argumenty žalobcu, že zdravotnícka pomôcka A 71740 je prínosom pre pacienta, šetrí
náklady poistenia, žalovaný namietal, že kategorizácia tak liekov ako aj zdravotníckych pomôcok je
proces, v ktorom je rozhodujúca okrem iného aj výška úhrad v zmysle § 96 ods. 1 a § 30 ods. 1 písm.
b) zákona č, 363/2011 Z. z. ako aj reakcia aj na nové a porovnateľné zdravotnícke pomôcky. To vyplýva
z ustanovenia § 30 ods. 1 zákona č. 363/2011 Z. z.

15. Podľa § 96 ods. 1 zákona č. 363/2011 Z. z.: „Pri rozhodovaní podľa tohto zákona sa vychádza z
údajov o spotrebe liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín alebo výške ich úhrad na
základe verejného zdravotného poistenia poskytnutých Národným centrom zdravotníckych informácií.“
V § 30 zákona č. 363/2011 Z. z. sú stanovené kritériá zdravotníckych pomôcok. To, že je to proces
svedčí práve aj žalobcom poukázané oznámenie o začatí konania z podnetu žalovaného o vyradení
zdravotníckych pomôcok zo zoznamu kategorizovaných zdravotníckych pomôcok podľa § 38 ods. 5
písm. a) zákona č. 363/2011 Z. z. zo dňa 19.12. 2011. Pričom už v roku 2011 bola medzi týmito
zdravotníckymi pomôckami uvedená aj zdravotnícka pomôcka A 71740. Dané konanie sa skončilo
vydaním rozhodnutia ministerky č. Z24148-2012-OKCLP zo dňa 14.05.2012, ktorým bolo zrušené
rozhodnutie žalovaného č. S00289-OKCLP-2012 o vyradení zdravotníckej pomôcky A 71740 zo
zoznamu kategorizovaných pomôcok. V tejto súvislosti žalobca namietal postup žalovaného pri vydaní
prvostupňového rozhodnutia, ako aj rozhodnutia ministra v rozpore z precedenčnou zásadou. Ak za
účinnosti toho istého zákona bola zdravotnícka pomôcka zaradená do zoznamu kategorizovaných
zdravotníckych pomôcok a následne opätovne prehodnocovaná a vyradená, nie je v nijakom rozpore
s ustanoveniami zák. č. 363/2011 Z, z.. Žalovaný, ako vecne a miestne príslušný orgán môže
kedykoľvek aj z vlastného podnetu pristúpiť k prehodnocovaniu aktuálneho zoznamu kategorizovaných
zdravotníckych pomôcok. Podľa názoru odborníkov z predmetnej oblastí Systém Tevadaptor vôbec
nenapĺňa definíciu zdravotníckej pomôcky na účely zákona č. 362/2011 Z. z. a teda nemal byť
nikdy v zozname kategorizovaných zdravotníckych pomôcok zaradený. Rozhodnutím ministerky bolo
zrušené rozhodnutie žalovaného č. S00289-OKCLP-2012 o vyradení zdravotníckej pomôcky A 71740
zo zoznamu kategorizovaných pomôcok a vrátené na nové konanie, a teda zdravotnícka pomôcka
A 71740 zostala v kategorizačnom zozname. V zmysle § 30 zákona č. 363/2011 Z. z. žalovaný je
oprávnený pri zistení nezrovnalostí, alebo zákonných prekážok predmetnú pomôcku z kategorizačného
zoznamu vyradiť, ako sa aj stalo. Žalovaný sa ďalej vyjadril aj tzv. legitímnym očakávaniam a poukázal



pritom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 2. júna 2011, sp. zn. 8 Sžo 163/2010,
v ktorom súd konštatoval o. i.: „ legitímne očakávania vo vzťahu k správnym rozhodnutiam, že o ich
veci bude rozhodnuté obdobne ako vo veci skutkovo a právne podobnej, nemožno absolutizovať.
Je potrebné zdôrazniť, že hoci z legitímnych očakávaní v pomere k správnym rozhodnutiam možno
správne predpokladať určitú istotu účastníkov, že o ich veci bude rozhodnuté obdobne ako vo veci
skutkovo a právne podobnej, legitímne očakávania sa nedajú absolutizovať. Nemožno vždy nemennosť
legitímne očakávať tam, kde je určitému orgánu daná diskrečná právomoc. “ Podľa § 2 ods. 19 zákona
č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov
zdravotnícka pomôcka je nástroj, prístroj, zariadenie, počítačový program, materiál alebo iný výrobok
používaný samostatne alebo v kombinácii určený výrobcom na diagnostické, preventívne, monitorovacie
účely alebo liečebné účely, na zmiernenie ochorenia alebo na kompenzáciu zranenia, zdravotného
postihnutia, na skúmanie, nahradenie alebo zmenu anatomickej časti tela alebo fyziologického procesu,
na reguláciu počatia, ktorého hlavný účinok sa nezískal farmakologickými prostriedkami, imunologickými
prostriedkami ani metabolizmom, ale ktorého činnosť možno podporovať týmito prostriedkami; za
zdravotnícku pomôcku sa považuje aj príslušenstvo zdravotníckej pomôcky, ktoré je špecificky určené
výrobcom na použitie spolu so zdravotníckou pomôckou.

16. Je nutné konštatovať, že zdravotnícka pomôcka A 71740 neslúži pacientovi priamo, pacient
cytostatikum dostane tak či tak, ale výlučne zdravotníckemu personálu pri príprave cytostatické liečiva
počas zdravotného výkonu. Nie je nevyhnutnou podmienkou pre prípravu, resp. cytostatík, tieto sa dajú
v aseptických podmienkach pripraviť aj bez použitia Tevadaptoru. Systém iba uľahčuje dodržiavanie
správnej lekárenskej praxe pri riedení cytostatík personálu, nie je však nevyhnutnou náležitosťou.
Pacientovi v zásade nijako nenapomáha - iba personálu. Ako vyplýva z vyššie citovaného ustanovenia
§ 38 ods. 5 písm. a) zákona č, 363/201 žalovaný z vlastného podnetu môže vyradiť zdravotnícku
pomôcku zo zoznamu kategorizovaných zdravotníckych pomôcok, ak je splnená aspoň jedna z
podmienok podľa § 37 ods. 5 písm. a), b) Podľa § 37 ods. 5 zákona č. 363/2011 Z. z.: „ Do zoznamu
kategorizovaných zdravotníckych pomôcok nemožno zaradiť zdravotnícku pomôcku, ak a)zdravotnícka
pomôcka nespĺňa kritériá kategorizácie zdravotníckych pomôcok podľa § 30 b) ide o zdravotnícku
pomôcku, ktorá nie je určená na poskytovanie v rámci ambulantnej starostlivosti alebo lekárenskej
starostlivosti, ide o 1. zdravotnícku pomôcku určenú na aplikáciu liekov alebo liečiv počas zdravotného
pri poskytovaní ambulantnej starostlivosti. “ V predmetnom konaní bolo plne naplnené ustanovenie §
5 písm. c) bod. 1 zák. č. 363/2011 Z. z. a teda zdravotnícka pomôcka A 71740 nemala by zaradená
do zoznamu kategorizovaných zdravotníckych pomôcok. Z vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva,
že dikcia ustanovenia § 37 ods. 5 písm. c) bod. 1 č. 363/2011 Z. z. bola v plnej miere naplnená a
skutočnosť, že zdravotnícka pomôcka A 71740 používa aj v rámci ústavnej zdravotnej starostlivosti nie
je v predmetnom posúdení relevantná naplnenie ustanovenia § § 37 ods. 5 písm. c) bod. 1 zákona
č. 363/2011 Z. z postačuje, aby s o ambulantnú starostlivosť. Žalovanému nie je zrejmé, ako žalobca
dospel k výkladu pred ustanovenia tým spôsobom, že sa musí jednať výlučne o ambulantnú starostlivosť.
Je zrejmé, že o pomôcku určenú na aplikáciu cytostatík počas zdravotného výkonu. V predmetnom
konaní nie je relevantný ani detail zdravotníckej pomôcky podľa databázy Štátneho ústavu pre kontrol.
Argumenty žalobcu o tom, koľko kusov pomôcky sa predalo, resp. distribuovalo sú nerelevantné, nakoľko
sa stále jedná o pomôcku určenú na aplikáciu liekov alebo lieči zdravotného výkonu pri poskytovaní
ambulantnej starostlivosti, ktorú nemožno zaradiť do: pričom fakt, že v databáze ŠÚKL sa uvádza „na
prípravu a prenos“ nie je nijako relevantný, databáza ŠÚKL nenesie právnu záväznosť pri definícii
zdravotníckej pomôcky, má informatívny charakter. Možno teda konštatovať, že sa v žiadnom prípade
v predmetnom konaní nejednalo o arbitrárnosť správneho orgánu, ale o snahu nastoliť zákonný stav a
odstrániť nezákonnosť.

17. Žalovaný sa nestotožnil s námietkami žalobcu, v ktorých uvádzal, že vyradenie zdravotníckej
pomôcky A 71740 zo zoznamu kategorizovaných zdravotníckych pomôcok bude mať negatívny efekt
na kvalitu a bezpečnosť liečby poskytovanej pacientovi. Samotné vyradenie zdravotníckej pomôcky
A 71740 zo zoznamu kategorizovaných zdravotníckych pomôcok nebude mať žiadny dopad na
dostupnosť, ani na bezpečnosť onkologickej liečby pre pacientov. Tvrdenia žalobcu, ako aj jeho
argumenty považoval žalovaný za hrubo zavádzajúce a nepravdivé. Zdravotnícki pracovníci sú povinní
v každom prípade dodržiavať zásady lekárenskej praxe a eliminovať expozíciu cytostatikami a
rádiofarmakami a teda zabezpečiť bezpečnosť ako zamestnancov, tak aj pacientov, ktorí sú podrobení
liečbe. Táto pomôcka iba napomáha zdravotníckemu personálu pri príprave cytostatického liečiva
počas zdravotného výkonu. V žiadnom prípade neobmedzuje liečbu pacienta, nakoľko tento dostane



cytostatické liečivo či s Tevadaptorom, alebo bez neho. Opakovane zdôraznil, že vyradenie predmetnej
pomôcky v žiadnom prípade nemá vplyv na prístup pacientov so smrteľným ochorením k bezpečnej
liečbe. Ako bolo už viackrát uvedené, pacient svoju liečbu dostane v každom prípade, zdravotnícka
pomôcka A71740 je pomôckou výlučne pre zdravotnícky personál. Žalovaný nijakým spôsobom
nespochybnil fakt, že zamestnávateľ je povinný dodržiavať ustanovenia zák. č. 355/2007 Z. z. o
ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov v spojení s príslušnými vykonávacími u predpismi v otázke ochrany zamestnancov
pri expozícii karcinogénnym a mutagénnym a pri práci. Avšak, ako už bolo uvedené, zdravotnícki
pracovníci sú povinní dodržiavať správnej lekárenskej praxe tak, aby sa zabránilo kontaminácii okolitého
prostredia a zamestnancov cytostatikami a rádiofarmakami a to bez ohľadu na to, akou formou túto
povinnosť naplnia. V zmysle § 5 ods. 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 356/2006 Z. z. o
ochrane zdravia zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou zamestnancov karcinogénom a
mutagénnym faktorom pri práci sa uvádza: Ak použitie uzavretého systému nie je technicky možné,
zamestnávateľ zníži expozíciu zamestnancov karcinogénom alebo mutagénom na najnižšiu technicky
dosiahnuteľnú úroveň. Je teda zrejmé, že možnosť výroby a používania karcinogénov a mutagénov
v uzatvorenom systéme nie je obligatórna, ale je determinovaná technickými možnosťami. Zásady
práce s karcinogénnym a mutagénnym faktorom na pracovisku ako aj zásady ochrany pracovníkov sú
obsiahnuté v t prevádzkových poriadkoch predmetných zariadení, ktoré podliehajú schváleniu orgánom
verejného zdravotníctva a teda musia byť v súlade so zákonom č. 355/2007 Z.

IV. verejné vyhlásenie rozsudku

18. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 491 ods. 1 zákona č. 162/2015
Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) v spojení s § 9 ods. 1 SSP a § 246 ods. 1, rozhodol vo veci
rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 29.07.2020, postupujúc podľa § 107 ods. 2 a § 137 ods. 4 SSP.
Žalobca ani žalovaný nežiadali o nariadenie pojednávania vo veci.

V. Relevantné právne predpisy

19. Podľa § 6 ods. 1 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) správne súdy v správnom
súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení
orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou
orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní
zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom
SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP
súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a/ SSP rozumie
postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní
individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je
správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a
ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti.

20. Podľa § 30 ods. 1 zákona č. 363/2011 Z. z., o rozsahu a podmienkach úhrady liekov,
zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia a o
zmene a doplnení niektorých zákonov, pri kategorizácii zdravotníckych pomôcok sa prihliada na a)
klinickými skúškami alebo kritickým hodnotením vedeckej literatúry zaoberajúcej sa bezpečnosťou,
výkonnosťou, charakteristickými vlastnosťami a účelom určenia zdravotníckej pomôcky 1. potvrdenú
získanú kvalitu života, 2. potvrdený liečebný prínos zdravotníckej pomôcky, 3. potvrdenú podporu
stabilizácie zdravotného stavu, 4. potvrdené zlepšenie zdravotného stavu alebo vylúčenie jeho
zhoršenia, b) výšku úhrady zdravotnej poisťovne za zdravotnícke pomôcky určené na použitie v
rovnakých indikáciách, c) porovnanie zdravotníckej pomôcky s inými dostupnými možnosťami liečby z
hľadiska 1.indikácie a kontraindikácie, 2. získanej kvality života, liečebného prínosu, podpory stabilizácie
zdravotného stavu, zlepšenia zdravotného stavu alebo vylúčenia jeho zhoršenia, 3. obnovenia pracovnej
schopnosti, 4. nákladovej efektívnosti, 5. preskripčného obmedzenia, 6. indikačného obmedzenia,
7. množstvového limitu, 8. finančného limitu, 9. obmedzenia úhrady zdravotnej poisťovne na jej



predchádzajúci súhlas, d) odporúčané terapeutické postupy s prihliadnutím na nákladovú efektívnosť a
predpokladaný vplyv na prostriedky verejného zdravotného poistenia.

21. Podľa § 37 ods. 5 písm. c) bodu 1. cit. zákona, do zoznamu kategorizovaných zdravotníckych
pomôcok nemožno zaradiť zdravotnícku pomôcku, ak ide o zdravotnícku pomôcku určenú na aplikáciu
liekov alebo liečiv počas zdravotného výkonu pri poskytovaní ambulantnej starostlivosti.

22. Podľa § 38 ods. 5 písm. a) cit. zákona, ministerstvo z vlastného podnetu môže vyradiť zdravotnícku
pomôcku zo zoznamu kategorizovaných zdravotníckych pomôcok, ak
je splnená aspoň jedna z podmienok podľa § 37 ods. 5 písm. a) až d),

23. Podľa § 2 ods. 19 zákona č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, zdravotnícka pomôcka je nástroj, prístroj, zariadenie, počítačový program,
materiál alebo iný výrobok používaný samostatne alebo v kombinácii určený výrobcom na diagnostické,
preventívne, monitorovacie účely alebo liečebné účely, na zmiernenie ochorenia alebo na kompenzáciu
zranenia, zdravotného postihnutia, na skúmanie, nahradenie alebo zmenu anatomickej časti tela alebo
fyziologického procesu, na reguláciu počatia, ktorého hlavný účinok sa nezískal farmakologickými
prostriedkami, imunologickými prostriedkami ani metabolizmom, ale ktorého činnosť možno podporovať
týmito prostriedkami; za zdravotnícku pomôcku sa považuje aj príslušenstvo zdravotníckej pomôcky,
ktoré je špecificky určené výrobcom na použitie spolu so zdravotníckou pomôckou.

VI. Posúdenie veci správnym súdom

24. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je v
medziach žalobných dôvodov posúdiť, či správny orgán vecne príslušný
na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil
vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade
so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či
rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi
predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho
orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia.Po preskúmaní veci súd dospel k
záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného obsahuje všetky zákonom stanovené formálne i
obsahové náležitosti a že ho vydal orgán na to príslušný, pričom postupoval v medziach zákonom
stanoveného postupu. Právomoc a príslušnosť súdov v správnom súdnictve je primárne daná základným
zákonom štátu - Ústavou <http://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=26&p=1015819&f=2>, ktorá v článku
142 ods. 1 <http://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=27&p=2109246&f=2> ustanovuje kompetenciu súdov
preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo
iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon. Rovnako tak čl. 46 ods. 2 Ústavy SR
<http://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=27&p=2108584&f=3> zakotvuje právo každého, kto tvrdí, že bol
ukrátený na svojich právach rozhodnutím orgánu verejnej správy, obrátiť sa na súd s cieľom preskúmania
zákonnosti takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Ústava však zároveň splnomocňuje zákon
na úpravu preskúmavacej kompetencie v rámci správneho súdnictva. Takýmto zákonom je Správny
súdny poriadok. Správne súdnictvo predstavuje oblasť so samostatnou súdnou právomocou pre spory
vyplývajúce z tzv. vertikálnych administratívnych právnych vzťahov.

25. Z administratívneho spisu súd zistil, že žalovaný začal konanie o vyradení zdravotníckej pomôcky
A71740 na základe žiadosti poisťovne Dôvera, a. s. zo dňa 26. 01.2017, čo je v súlade s §
38 ods. 1 č. 363/2011 Z. z.. Konanie bolo zverejnené na kategorizačnom portáli, rovnako aj obe
rozhodnutia orgánov verejnej správy. Výsledkom kategorizačného konania bolo (okrem vyradenia
aj iných zdravotníckych pomôcok) vyradenie pomôcky A71740 Systém Tevadaptor TM zo zoznamu
kategorizovaných zdravotníckych pomôcok, na základe prvostupňového rozhodnutia č. Z15319-2017-
OKC-8227 zo dňa 31.03.2017, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím žalovaného č. Z21308-2017-OF/
K86N122 zo dňa 10.05.2017. Úlohou správneho súdu bolo posúdenie zákonnosti rozhodnutí žalovaného
v kontexte žalobcových námietok.



26. V prvom rade sa správny súd nestotožnil so žalobcovou námietkou, že nie sú splnené podmienky
dané v § 37 ods. 5 písm. a) v spojení s § 30 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 363/2011 Z.z.,
ktoré by odôvodňovali vyradenie zdravotníckej pomôcky A71740 Systém Tevadaptor zo zoznamu. Z
pojmového hľadiska považoval správny súd za dôležité posúdiť, či Systém Tevadaptor vôbec spadá
pod legálnu definíciu zdravotníckej pomôcky. Ustanovenie § 2 ods. 19 zákona č. 362/2011 Z. z. o
liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov stanovuje pojmové znaky
„zdravotníckej pomôcky“ a jej definícia je upravená aj v Nariadení Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ)
2017/745. Žalovaný ako ústredný orgán štátnej správy má plnú zákonnú kompetenciu a disponuje s
adekvátnym odborným aparátom (v tzv. kategorizačnom procese) na prijatie rozhodnutia, či tá -ktorá
pomôcka slúži (pomáha) pacientovi v liečbe. Ako vyplýva z citovaného ustanovenia § 38 ods. 5 písm.
a) zákona č, 363/2011 Z. z. - žalovaný z vlastného podnetu môže vyradiť zdravotnícku pomôcku zo
zoznamu kategorizovaných zdravotníckych pomôcok, ak je splnená aspoň jedna z podmienok podľa §
37 ods. 5 zákona č. 363/2011 Z. z. V danom prípade na základe odborných záverov žalovaného ide o
zdravotnícku pomôcku určenú na aplikáciu liekov alebo liečiv počas zdravotného výkonu pri poskytovaní
ambulantnej starostlivosti (§ 37 ods. 5 písm. c) zákona č. 363/2011 Z. z.). Podstatné je, že správnemu
súdu žalobca nepredložil žiaden relevantný dôkaz, ktorý by takto prijatý záver spoľahlivo vyvrátil.
Pritom žalovaný svoje rozhodnutie podporne podložil stanoviskami odborníkov (v administratívnom
spise založené odborné odporúčanie členov Kategorizačnej komisie pre zdravotnícke pomôcky zo dňa
29.03.2017, kde všetci členovia vyjadrili súhlas), podľa ktorých Systém Tevadaptor vôbec nenapĺňa
definíciu zdravotníckej pomôcky na účely zákona č. 362/2011 Z. z. a teda nemal byť nikdy v zozname
kategorizovaných zdravotníckych pomôcok zaradený. Podstata tohto zistenia spočívala v tom, že
systém iba uľahčuje dodržiavanie správnej lekárenskej praxe pri riedení cytostatík personálu, nie je však
nevyhnutnou náležitosťou, a teda pacientovi v zásade nijako nepomáha. Ide teda o pomôcku, ktorá nie
je určená priamo pre pacienta, ale slúži výlučne zdravotníckemu personál, ktorý s jej pomocou pripravuje
a aplikuje lieky alebo liečivá počas zdravotného výkonu. Tvrdenie žalobcu, že vyradenie zdravotníckej
pomôcky A 71740 zo zoznamu kategorizovaných zdravotníckych pomôcok bude mať negatívny efekt
na kvalitu a bezpečnosť liečby poskytovanej pacientovi, vyhodnotil správny súd ako konštatovanie vo
všeobecnej rovine, bez náležitého a spoľahlivého preukázania; preto sa musel stotožniť s konštatovaním
žalovaného, že dikcia ustanovenia § 37 ods. 5 písm. c) bod. 1 č. 363/2011 Z. z. bola v plnej miere
naplnená.

27. Neobstála ani námietka žalobcu ohľadne nedostatku dôvodov napadnutých rozhodnutí orgánov
verejnej správy. Podľa správneho súdu sa orgány verejnej správy oboch stupňov dostatočne vysporiadali
s dôvodmi svojho rozhodnutia o vyradení označenej pomôcky zo zoznamu. Prvostupňový orgán zreteľne
dôvodil svoje rozhodnutie, že menovaná zdravotnícka pomôcka nespĺňa kritériá kategorizácie, lebo
je určená na aplikáciu liekov alebo liečiv počas zdravotného výkonu pri poskytovaní ambulantnej
starostlivosti, nepredpisuje sa pacientom na lekárske poukazy a nevydávajú sa pacientom vo výdajni
zdravotníckych pomôcok. Tieto dôvody ďalej rozvinul žalovaný s tým, že podľa § 38 ods. 5 písm. a)
zákona č. 363/2011 Z. z. môže zo zoznamu zdravotníckych pomôcok vyradiť zdravotnícku pomôcku,
ak táto nespĺňa kritériá kategorizácie zdravotníckych pomôcok podľa § 30 zákona. Ďalej podľa § 38 ods.
5 písm. a) zákona, ak je splnená aspoň jedna z podmienok podľa § 37 ods. 5 písm. a) až d) zákona (v
danom prípade v spojení s § 37 ods. 5 písm. c) zákona, pretože ide o zdravotnícku pomôcku určenú
na aplikáciu liekov alebo liečiv počas zdravotného výkonu pri poskytovaní ambulantnej starostlivosti).
Súd chápe, že pri akomkoľvek rozhodnutí možno polemizovať o jeho odbornej úrovni, či správny orgán
mohol svoje argumenty vysvetliť podrobnejšie alebo sa precíznejšie vysporiadať s tvrdeniami účastníka
konania, ktoré možno považovať za právne významné. Súd hodnotí však preskúmateľnosť rozhodnutia
správneho orgánu len v miere jeho minimálnej argumentačnej kvality a interpretačnej schopnosti, na
základe akých logických úvah a zvážení správny orgán vydal meritórne rozhodnutie. Skutočnosti, ku
ktorým správny orgán dospel na základe voľnej úvahy, treba v rozhodnutí dostatočne odôvodniť, aby bolo
zrejmé, čo bolo podkladom rozhodnutia a ako sa vyhodnotili vykonané dôkazy. V tejto svojej povinnosti
je správny orgán limitovaný len všeobecnými obmedzeniami zákonných podmienok, ktoré predstavujú
hranicu voľnej úvahy. Pre súd je rozhodujúce, či rozhodnutie vydané na základe zákonom povolenej
voľnej úvahy nevybočilo z medzí a hľadísk stanovených zákonom.

28. Pokiaľ ide o námietku žalobcu týkajúcu sa porušenia jeho legitímnych očakávaní vytvorených
predchádzajúcou rozhodovacou praxou žalovaného, ktorej venoval časť svojej žaloby, správny súd
po komplexnom posúdení dostupných podkladov konštatoval, že táto námietka žalobcu nebola
dôvodná. Pre vznik legitímnych očakávaní účastníka konania je potrebné, aby prax správneho orgánu



rozhodujúceho v určitých skutkovo a právne obdobných veciach bola rokmi zastabilizovaná. Zároveň
musí platiť, že táto prax je súladná so zákonom, pričom obe podmienky musia byť splnené kumulatívne.
V danom prípade skutočnosť, že ak bola pomôcka pôvodne zaradená do zoznamu kategorizovaných
zdravotníckych pomôcok a následne prehodnocovaná a napokon vyradená, nie je možné bez ďalšieho
považovať za stabilizovanú rozhodovaciu prax, ktorá by znemožňovala správnemu orgánu prehodnotiť
jej kategorizáciu. Nešlo teda o prípad, kedy by došlo v rámci rozhodovacej praxe k formovaniu
ustáleného právneho názoru na posúdenie tejto otázky. Pokiaľ ide o druhú spomínanú podmienku,
ako správny súd už vyššie uviedol, žalovaný kategorizáciu prehodnotil v súlade so zákonom č.
363/2011 Z. z. V tomto spore pre vyššie uvádzané hľadisko nemohol správny súd vyhodnotiť ani
jednu zo žalobcových námietok - takého charakteru a takej závažnosti, že by mohol konštatovať
nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, resp. procesu, ktorý napadnutému rozhodnutiu predchádzal. Z
listín založených v administratívnom spise a ani priložených k žalobe nevyplývali skutočnosti týkajúce sa
ohrozenia pacientov v liečebnom procese, resp. znemožnenia ich prístupu k liečbe. Neexistoval žiaden
zo zákonných dôvodov na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného, preto súd žalobu podľa §
190 SSP ako nedôvodnú zamietol.

29. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 SSP v spojení s §175 ods.1 SSP tak,
že žalovanému ako vo veci úspešnému účastníkovi konania náhradu trov konania nepriznal, pretože
žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli (resp. tieto nie sú preukázané) a
žalovaný si ich náhradu ani neuplatnil, a pretože ide o orgán štátnej správy, ktorému možno náhradu
trov konania priznať iba vtedy, ak to možno spravodlivo požadovať.

30. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§
139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia
na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body
možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho
na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm.
a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum
právnej pomoci (písm. c/).

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 1019200237)