Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/37/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019200293 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Barková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1019200293.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Barkovej a členiek senátu JUDr. Zuzany Mališovej a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcov: 1. Ing. A. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. 21XX/X, XXX XX B., 2. K. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXXX/X, XXX XX B., 3. D.. K. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXXX/X, XXX XX B., všetci zastúpení: JUDr. Ivetou Balalovou, advokátkou, so sídlom Ružová dolina 10, 821 09 Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, Tomášikova 46, 832 05 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU- BA-OVBP2-2019/17617KIZ zo dňa 24.01.2019, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcom nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Administratívne konanie 1. Dňa 27.05.2015 bola na Miestnom úrade Bratislava - Staré Mesto, Mestská časť Bratislava - Staré mesto, Vajanského nábrežie 3, 814 21 Bratislava (ďalej aj ako „prvostupňový orgán“ alebo aj ako „stavebný úrad“) podaná žiadateľom a pôvodným vlastníkom D.. K. O. nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXXX/X, XXX XX B. (ďalej aj ako „žalobca v 3. rade“) žiadosť o povolenie zmeny užívania časti stavby bez stavebných úprav „P. 7 - zmena v užívaní nebytového priestoru č. 3-4 z kancelárie na byt“, ktorý sa nachádza na 1. NP bytového domu na P. ulici č. X v B., súp. č. XXXX, na pozemku reg. „C“ parc. č. XXXX/X k. ú. Q.. F. a ktorý nadobudol dňa 26.09.2017 do vlastníctva D.. A. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXXX/X, XXX XX B. (ďalej aj ako „žalobca v 1. rade“), ktorý listom zo dňa 16.10.2017 oznámil, že trvá na uvedenom návrhu. 2. Na základe oznámenia prvostupňového orgánu o začatí konania č. 7626/26658/2015/STA/Skr zo dňa 16.06.2015 sa uskutočnilo ústne pojednávanie a miestne zisťovanie dňa 10.07.2015. 3. Listom č. 7626/47992/2015/STA/Skr zo dňa 10.11.2015 bol pôvodný vlastník - žalobca v 3. rade vyzvaný na doplnenie svetlo-technického posúdenia, bola určená lehota 90 dní od prevzatia a stavebný úrad konanie prerušil. 4. Na základe vyžiadania Okresnou prokuratúrou Bratislava 1 jej bola odoslaná prvostupňovým orgánom spisová dokumentácia dňa 25.01.2016 a po preskúmaní vrátená dňa 03.02.2016. 5. Rozhodnutím č. 642/18348/2016/Skr-K/50 zo dňa 13.04.2016 prvostupňový orgán predmetné konanie zastavil z dôvodu nesplnenia výzvy zo dňa 10.11.2015 žalobcom v 3. rade na doplnenie svetlo-technického posúdenia, nakoľko predložené svetlo-technické posúdenie nebolo spracované na navrhovaný byt. 6. Žalobca v 3. rade sa voči rozhodnutiu č. 642/18348/2016/Skr-K/50 zo dňa 13.04.2016 podaním zo dňa 03.05.2016 odvolal. 7. Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky (ďalej aj ako „druhostupňový orgán“) rozhodnutím č. OU-BA-OVBP2-2016/73322/KIZ zo dňa 21.10.2016, právoplatným dňa 07.11.2016, zrušil napadnuté prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. 8. Stavebný úrad listom č. 642/53472/2016/Skr zo dňa 02.12.2016 vyzval žalovaného v 3. rade na doplnenie návrhu o dokumentáciu, zosúladenú s príslušnými ustanoveniami stavebného zákona a STN 73 4301 a o svetlo-technické posúdenie, určil lehotu 30 dní od prevzatia výzvy a konanie prerušil. 9. Stavebný úrad rozhodnutím č. 2831/7918/2017/STA/Skr-K/18 zo dňa 15.02.2017 konanie zastavil, nakoľko doplnené podklady zo dňa 20.01.2017 opäť nepreukázali, že návrh je v súlade s požiadavkami stavebného zákona a STN 734301. 10. Na základe odvolania žalobcu v 3. rade Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky, ako druhostupňový orgán rozhodnutím č. OU-BA-OVBP2-2017/42422/KIZ zo dňa 06.06.2017 zrušil napadnuté rozhodnutie stavebného úradu a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.10.2017. 11. Listom zo dňa 16.10.2017 bolo stavebnému úradu oznámené „postúpenie práv, záväzkov a povinností“ v konaní o zmene v užívaní nebytového priestoru č. 3-4 na byt a to zo žalobcu v 3. rade na žalobcu 1. rade, ktorý nadobudol uvedený priestor do vlastníctva a zároveň oznámil, že trvá na podanom návrhu. 12. Stavebný úrad po opätovnom preskúmaní spisovej dokumentácie zistil, že predložený návrh na zmenu v užívaní z kancelárie na byt nie je v súlade s ustanoveniami § 43b ods. 4, 5 a 6 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku zákona č. 50/1976 Zb. (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „stavebný zákon“) a s ustanoveniami § 43 ods. 1 a 4 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie (ďalej len ako „vyhláška č. 532/2002 Z. z.“) a s požiadavkami vyplývajúcimi z STN 73 4301 Budovy na bývanie - body 7.1.2 a 7.2.1 normy z dôvodu, že predmetná miestnosť, ktorá má byť podľa návrhu jedinou obytnou miestnosťou bytu, nespĺňala požiadavku na minimálnu výmeru 16,00 m2 a nebolo preukázané, že pôdorysný tvar miestnosti umožňuje vybavenie nábytkovým zariadením podľa STN 73 4305 Zariaditeľnosť bytov. Medzi predloženými podkladmi absentovalo svetlo-technické posúdenie, ktoré by preukázalo, že navrhovaný byt spĺňa požiadavky na minimálne preslnenie a osvetlenie. Doložený svetlo - technický posudok zo dňa 30.09.2011, vypracovaný D.. I. Q. podľa názoru prvostupňového orgánu nedokazuje, že navrhovaná zmena v užívaní - teda byt, bude spĺňať požiadavky na preslnenie a osvetlenie v súlade s STN 73 4301. 13. Na základe uvedeného, stavebný úrad vyzval listom č. 3687/16481/2018/STA/Zsi-L/37 zo dňa 13.04.2018 vlastníka - žalobcu v 1. rade na predloženie podkladov, ktorými by preukázal, že užívanie navrhovaného bytu nebude ohrozovať verejný záujem, predovšetkým z hľadiska ochrany života a zdravia osôb a teda bude v súlade s požiadavkami, ktoré ustanovujú ustanovenia § 43b ods. 4, 5 a 6 stavebného zákona, ustanovenia § 43 ods. 1 a 4 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. a STN 73 4301 Budovy na bývanie - body 4.2.1, 7.1.2, 7.2.1 a bod 7.2.11 normy. Stavebný úrad určil na doplnenie požadovaných podkladov lehotu 60 dní od doručenia, konanie prerušil a vlastníka upozornil, že ak v určenej lehote výzvu nesplní, po márnom uplynutí určenej lehoty konanie zastaví v súlade s ustanovením § 30 ods. 1 písm. d) zákona č.71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) (ďalej len „Správny poriadok“). 14. Žalobca v 1. rade listom zo dňa 22.06.2018 uviedol, že byt spĺňa požiadavky na minimálnu podlahovú plochu a že do podlahovej plochy bytu je potrebné započítať plochu galérie, ktorej svetlá výška má 1 600 mm, dispozícia bytu umožňuje vybavenie nábytkovým zariadením podľa STN 73 4305 Zariaditeľnosť bytov a preslnenie posudzovaného priestoru vyhovuje požiadavkám STN 73 4301 Budovy na bývanie a to na základe doloženého svetlo - technického posudku vypracovaného D.. I. Q.. Ďalej žalobca v 1. rade uviedol, že podlahová plocha navrhovaného bytu 11,685 m2 je uvedená nesprávne, t. j. namiesto 1 1,685 m2 má byť 12,685 m2. 15. Prvostupňový orgán rozhodnutím č. 687/34449/2018/STA/Zsi-K/109 zo dňa 07.08.2018 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“) podľa stavebného zákona v nadväznosti na ustanovenie § 7a ods. 2 písm. i) zákona č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení neskorších predpisov (zákon o hlavnom meste) a čl. 67 štatútu hlavného mesta Bratislavy, v nadväznosti na ustanovenie § 1 písm. c) zákona č. 608/2003 Z. z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, v nadväznosti na ustanovenie § 2 písm. e) zákona č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky v znení neskorších predpisov, v zmysle ustanovení § 46 a 47 Správneho poriadku, zastúpená starostom mestskej časti v zmysle ustanovenia § 17 ods. 3 zákona Slovenskej národnej rady o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave, podľa ustanovenia § 30 ods. 1 písm. d) Správneho poriadku, zastavil konanie vo veci zmeny v užívaní časti stavby - nebytového priestoru č. 3-4 na 1. NP bytového domu, ktorý sa nachádza na P. ulici č. 7, súp. č. XXXX, na pozemku registra „C“ parc. č. XXXX/X k.ú. Q. F. pod názvom stavby: „P. X - zmena v užívaní nebytového priestoru č. 3-4 (ďalej aj ako „nebytový priestor“) z kancelárie na byt“ (ďalej len „stavba, nebytový priestor“), ktorého vlastníkom je žalobca v 1. rade a ktorého predmetom je zmena v jeho užívaní na byt, ktorý pozostáva z jednej miestnosti s výmerou 9,465 m2, sociálneho zariadenia (s umývadlom, WC a sprchovým kútom) s výmerou 3,220 m2 a prislúchajúcej pivničnej kobky (ktorá nie je s bytom prevádzkovo pripojená), celkovo o výmere 12,685 m2. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový orgán uviedol, že navrhovaný byt s jedinou obytnou miestnosťou nespĺňa požiadavku v zmysle ustanovenia § 43 ods. 4 vyhlášky č. 532/2002 Z.z., podľa ktorej obytná miestnosť musí spĺňať požiadavky podľa STN 73 4301 a teda nespĺňa z toho vyplývajúcu požiadavku STN 73 4301 bod 7.2.1. na minimálnu výmeru 16,00 m2 ako jedinej obytnej miestnosti bytu, keďže jeho jediná obytná miestnosť má 12,685 m2. Ďalej uviedol, že „nižší štandard bytu“ by taktiež splnený nebol, lebo norma v prílohe C neuvádza zníženie podlahovej plochy jedinej miestnosti v byte, obývacia izba s kuchyňou a jedným lôžkom by podľa prílohy C normy mala mať najmenej 20 m2, ktorá znížená 30 % (podľa prílohy D normy) by mala byť minimálne 13,33 m2. Dôvodil, že byt nemá splnenú požiadavku na minimálnu plochu kúpeľne s WC, ktorej plocha v prílohe C normy uvádza najmenej 3,8 m2, ale sociálne zariadenie v byte má len 3,22 m2. Zdôraznil, že doložený svetlo-technický posudok zo dňa 30.09.2011, ktorého autorom je Ing. I. Q., nepreukazuje, že navrhovaná zmena v užívaní nebytového priestoru z kancelárie na byt, bude spĺňať požiadavky na preslnenie a osvetlenie v súlade s normou - STN 73 4301 a že navrhovaný byt nespĺňa požiadavku ustanovenia § 43b ods. 5 stavebného zákona, podľa ktorého obytná miestnosť, ktorá je zároveň jedinou obytnou miestnosťou bytu, je taká miestnosť, ktorá svojím stavebnotechnickým riešením a vybavením spĺňa podmienky na trvalé bývanie. Prvostupňový orgán v závere uviedol, že žalobcu v 1. rade upozornil na to, že ak nedoplní predmetnú žiadosť o požadované doklady v stanovenej lehote, konanie podľa ustanovenia § 30 ods. 1 písm. d) Správneho poriadku zastaví. 16. Proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto č. 687/34449/2018/ STA/Zsi-K/109 zo dňa 07.08.2018, podal žalobca v 1. rade odvolanie dňa 11.09.2018 doplnené podaním zo dňa 28.09.2018, v ktorom namietal nesprávne doručovanie rozhodnutia, o ktorom sa dozvedel náhodne dňa 10.09.2018 pri nahliadnutí do spisu, ďalej nezákonnosť rozhodnutia z dôvodu nesprávneho poučenia a porušenia ustanovenia § 14 Správneho poriadku v spojení s ustanovením § 139 ods. 1 písm. b) stavebného zákona, nakoľko má za to, že s osobami oprávnenými z vecného bremena nebolo stavebným úradom vôbec konané v rámci vedeného konania o zmene účelu využívania stavby od začiatku a zároveň nebol rešpektovaný právny názor vyjadrený v predchádzajúcich rozhodnutiach odvolacieho orgánu. S poukazom na ustanovenie § 47 ods. 3 Správneho poriadku namietal nesprávny postup stavebného úradu a nedostatočné zistenie skutkového stavu a posúdenie veci. Na základe uvedeného žiadal o zrušenie prvostupňového rozhodnutia. 17. Proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu č. 687/34449/2018/STA/Zsi-K/109 zo dňa 07.08.2018, podal žalobca v 2. rade odvolanie dňa 18.10.2018, v ktorom namietal správnosť skutkových zistení, nezákonnosť rozhodnutia, nesprávne posúdenie právnej otázky, procesné chyby v konaní, nesprávne poučenie účastníkov konania, opomenutie účastníkov konania, nedoručovanie rozhodnutia a oznámenia o začatí konania a na záver žiadal o zrušenie prvostupňového rozhodnutia. 18. Proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu č. 687/34449/2018/STA/Zsi-K/109 zo dňa 07.08.2018, podal žalobca v 3. rade odvolanie a to z dôvodu jeho nesprávneho postupu pri určení okruhu účastníkov konania, do ktorého ho stavebný úrad nezaradil. Ďalej dôvodil, že stavebný úrad neodstránil nezákonnosť v postupe pri doručovaní oznámenia o začatí konania dňa 16.06.2015. Namietal aj nesprávne poučenie napadnutého rozhodnutia, porušenie ustanovení § 3 ods. 5, § 46 Správneho poriadku a procesných postupov odôvodňujúcich zrušenie napadnutého prvostupňového rozhodnutia. Je toho názoru, že navrhovaná zmena v užívaní stavby nie je v rozpore s verejným záujmom podľa § 81b) stavebného zákona, ani v rozpore so záväznou časťou ÚPD podľa ustanovenia § 85 ods. 3 stavebného zákona, nakoľko materiálne podmienky k navrhovanému účelu využitia posudzovaného priestoru sú dodržané. Namietal nesprávne právne posúdenie navrhovaného účelu využitia posudzovaného priestoru. S poukazom na dodatok č. 1 posudku namietal nedoloženie svetelno - technického posudku a požadoval, aby bolo prvostupňové rozhodnutie zrušené. Dňa 06.12.2018 (po lehote na podanie odvolania) doplnil odvolanie ďalším podaním s fotokópiami príloh. 19. Proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu č. 687/34449/2018/STA/Zsi-K/109 zo dňa 07.08.2018, podala účastníčka konania L. B., bytom P. 7, XXX XX B., odvolanie, ktoré mu bolo doručené dňa 02.11.2018. 20. Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky ako odvolací orgán rozhodol o podaných odvolaniach odvolateľov - žalobcov v 1. až 3. rade, rozhodnutím č.: OU-BA-OVBP2-2019/17617KIZ zo dňa 24.01.2019 (ďalej aj ako „druhostupňové rozhodnutie“) tak, že ich odvolania zamietol a potvrdil napadnuté rozhodnutie prvostupňového orgánu Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto č.: 3687/34449/2018/STA/Zsi-K/l09 zo dňa 07.08.2018. 21. V odôvodnení rozhodnutia druhostupňový orgán uviedol, že orgán verejnej správy je povinný zastaviť konanie vo veci, ak účastník konania neodstránil nedostatky a bol o možnosti zastavenia konania poučený. Uviedol, že je nesporné, že stavebný úrad, ktorý rozhodnutie o zastavení konania vydal, vyzval účastníka konania na odstránenie nedostatkov podania, určil mu lehotu na ich odstránenie a súčasne ho riadne poučil o tom, že ak nedostatky svojho podania neodstráni, tak predmetné konanie zastaví s tým, že na doplnenie podania mu určil lehotu a teda mu pomohol odstrániť nedostatky jeho podania špecifikáciou chýbajúcich dokladov. Stavebný úrad súčasne predmetné konanie podľa ustanovenia § 29 ods. 1 Správneho poriadku rozhodnutím prerušil. Uviedol, že posúdenie primeranosti lehoty na doplnenie podania je výlučne vecou orgánu verejnej správy. Poukázal na to, že povinnosťou žiadateľa - žalobcu v 1. rade, bolo podanie doplniť v priebehu prvostupňového konania v stanovenej lehote. V danom prípade, uvedené podanie nebolo účastníkom konania až do vydania napadnutého prvostupňového rozhodnutia dňa 07.08.2018 kompletne doplnené všetkými zákonnými náležitosťami. Druhostupňový orgán uzavrel, že rozhodnutiu o zastavení konania predchádzali dokázateľne doručené účastníkovi konania výzvy na doplnenie podania, spolu s rozhodnutím o prerušení konania. Zároveň uviedol, že vzhľadom na to, že v určenej lehote, ani ku dňu vydania prvostupňového rozhodnutia neboli doplnené podklady potrebné k vydaniu rozhodnutia, stavebný úrad konanie zastavil. 22. Na základe vyššie uvedených skutočností druhostupňový orgán zastával názor, že postup stavebného úradu, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia, nie je v rozpore s platnou legislatívou, a stavebný úrad výrok rozhodnutia dostatočne odôvodnil. Odvolací orgán sa s rozhodnutím stavebného úradu - výrokovou časťou aj s jeho odôvodnením - stotožnil, aj pokiaľ ide o dôvody námietok týkajúcich sa veľkosti nebytového priestoru, resp. podlahovej plochy nebytového priestoru, uvedené v podaných odvolaniach, ktoré posúdil rovnako ako stavebný úrad v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia. Druhostupňový orgán zistil, že doplnenie žiadosti nebolo uskutočnené v rozsahu požadovanom stavebným úradom. Odvolací orgán zhodne s požiadavkou stavebného úradu na doplnenie dokladov zastával názor, že bez doplnenia stavebným úradom požadovaných dokladov nie je možné splniť právnymi predpismi a normou stanovené požiadavky na povolenie predmetnej zmeny v užívaní časti stavby, požadovanej žiadateľom. 23. Vo vzťahu k námietkam odvolateľov - žalobcov v 1. až 3. rade týkajúcich sa nesprávneho poučenia a nesprávneho vyhodnotenia okruhu účastníkov konania druhostupňový orgán uviedol, že nakoľko stavebný úrad uviedol zrejmú nesprávnosť pri vyhotovení rozhodnutia nedopatrením, čomu nasvedčuje aj postup stavebného úradu, keď listom zo dňa 08.11.2018 v zmysle ustanovenia § 56 Správneho poriadku upovedomil ostatných účastníkov konania o podaní odvolaní jednotlivými účastníkmi konania, ktorých vyzval na vyjadrenie sa k uvedeným odvolaniam v lehote do 10 dní odo dňa doručenia oznámenia, druhostupňový orgán pochybenie stavebného úradu uvedené v poučení odstránil tým, že o všetkých podaných odvolaniach rozhodol v súlade s ustanovením § 58 správneho poriadku. 24. S poukazom na ustanovenie § 76 ods. 1 stavebného zákona k námietkam odvolateľov- žalobcov v 1. až 3. rade, že sú účastníkmi konania z dôvodu práva na užívanie predmetného nebytového priestoru, zapísaného na liste vlastníctva ako vecné bremeno, druhostupňový orgán uviedol, že stavebný úrad Ing. K. O. a K. I. v novom prejednaní veci nezaradil medzi účastníkov konania, pretože takéto postavenie im nevyplývalo z ustanovenia § 76 ods. 1 stavebného zákona ako osobitného predpisu a nešlo o osoby, ktoré mali byť účastníkmi konania ex lege od začiatku konania v súlade s ustanovením § 76 ods. 1 stavebného zákona. Stavebný úrad, však po prihlásení sa uvedených osôb za účastníkov konania nerozhodol o ich vylúčení podľa ustanovenia § 14 ods. 1 Správneho poriadku, ale s nimi od toho času konal ako s účastníkmi konania s tým, že im doručil rozhodnutie č.: 3687/34449/2018/STA/Zsi-K/109 zo dňa 07.08.2018. Zastával názor, že zastavením predmetného konania, nebudú ich práva vyplývajúce z vecného bremena nijako dotknuté. 25. Ďalej druhostupňový orgán vyhodnotil, že odvolanie L. B., bytom P. 7, XXX XX B. bolo podané po zákonom stanovenej lehote a teda bolo oneskorene podané. 26. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti druhostupňový orgán skonštatoval, že v konaní a rozhodovaní stavebného úradu nebolo zistené také porušenie hmotnoprávnych a procesnoprávnych predpisov, ktoré by odôvodňovalo zrušenie, resp. zmenu odvolaním napadnutého rozhodnutia, a preto napadnuté prvostupňové rozhodnutie potvrdil. II. Žaloba 27. Včas podanou žalobou na Krajský súd v Bratislave (ďalej aj ako „krajský súd“ alebo aj ako „správny súd“) dňa 25.02.2019, sa žalobcovia v 1., 2. a 3. rade (ďalej aj ako „žalobcovia“) domáhali preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: OU-BA-OVBP2-2019/17617KIZ zo dňa 24.01.2019 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcov voči prvostupňovému rozhodnutiu Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto č.: 3687/34449/2018/STA/Zsi-K/l09 zo dňa 07.08.2018 a ktoré potvrdil, s návrhom na jeho zrušenie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a na vrátenie veci na ďalšie konanie. 28. Žalobcovia v žalobe poukázali na to, že účastníčka konania L. B. podala dňa 02.11.2018 odvolanie voči prvostupňovému rozhodnutiu č.: 3687/34449/2018/STA/Zsi-K/l09 zo dňa 07.08.2018, ktoré bolo podané (aj doručené) v trojmesačnej lehote od doručenia jej rozhodnutia prvostupňového orgánu (stavebného úradu). V predmetnom odvolaní L. B. namietala, že jej bola odňatá možnosť byť účastníčkou konania a podať prípadné námietky a najmä, že bola jej odňatá možnosť zúčastniť sa ústneho pojednávania spojeného s miestnym zisťovaním, nakoľko oznámenie o začatí konania spolu s oznámením termínu ústneho pojednávania spojeného s miestnym zisťovaním pod číslom 7626/26658/2015/STA/Skr zo dňa 16.06.2015 jej z neznámeho dôvodu nebolo stavebným úradom doručované na správnu adresu P., ale na nesprávnu adresu Q. číslo XX. Žalobcovia namietali, že žalovaný sa nevysporiadal v napadnutom rozhodnutí s dôvodmi odvolania účastníčky konania L. B., a preto takéto jeho konanie zakladá nezákonnosť tohto rozhodnutia pre jeho nepreskúmateľnosť a je dôvodom na jeho zrušenie. 29. Zároveň žalobcovia poukázali na to, že obdobne tomu tak bolo aj u účastníčky konania D.. T. O., ktorá síce odvolanie voči prvostupňovému rozhodnutiu nepodala, ale aj jej bolo oznámenie o začatí konania spolu s oznámením termínu ústneho pojednávania spojeného s miestnym zisťovaním pod číslom 7626/26658/2015/STA/Skr zo dňa 16.06.2015 oznamované a doručované na nesprávnu adresu P. číslo 4, B., namiesto na adresu L. číslo XX, B.. 30. Žalobcovia namietali, že žalovaný sa nevysporiadal v napadnutom rozhodnutí s námietkou žalobcu v 1. rade zo dňa 20.06.2018 a to, že nevie posúdiť, z akých podkladov vychádzal stavebný úrad v rámci svojej výzvy na doplnenie jeho žiadosti, keď určil podlahovú plochu posudzovaného priestoru na 12,685 m2 (pôvodne nedopatrením vo výzve určil podlahovú plochu na 11,685 m2), pričom aj z článku II. nadobúdacej zmluvy k posudzovanému priestoru vyplýva, že jeho podlahová plocha s príslušenstvom má rozlohu väčšiu ako je 16,00 m2. 31. Zároveň žalobcovia uviedli, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je možné zistiť, ako sa žalovaný v ďalšom vysporiadal s odvolacím dôvodom žalobcu v 1. rade, ktorý uviedol, že v konaní posudzovaný priestor má svetlú výšku od podlahy po strop 3,9 metra, pričom svetlá výška miestností sociálneho zariadenia je 2,3 metra, čím v časti posudzovaného priestoru, kde sa nachádza sociálne zariadenie, je svetlá výška priestoru (t.j. časť od stropnej konštrukcie sociálneho zariadenia po strop posudzovaného priestoru) 1,6 m a táto slúži pre potreby posudzovaného priestoru ako jeho úložný priestor, ktorý má výmeru 3,22 m2, a preto sa podlahová plocha v tejto časti do celkovej úžitkovej plochy posudzovaného priestoru započítava tiež, čím potom posudzovaný priestor len v tejto časti má podlahovú plochu 15,905 m2 a to bez pivničnej kobky ako príslušenstva bytu. V odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu žalobca v 1. rade uviedol, že aj podľa STN 73 4301 Budovy na bývanie, do podlahovej plochy miestnosti sa započítava aj plocha, nad ktorou je minimálna svetlá výška 1,30 m. 32. Žalobcovia namietali, že prvostupňový orgán (stavebný úrad) v odôvodnení rozhodnutia a ani žalovaný v napadnutom rozhodnutí neobjasnili, z akého dôvodu k celkovej ploche posudzovaného priestoru 12,685 m2 nie je možné pripočítať plochu od stropnej konštrukcie sociálneho zariadenia po strop posudzovaného priestoru svetlej výšky 1,6 m a ktorá je v grafickom náčrte uvedená v rozlohe 3,22 m2, pričom takýto postup je súladný s STN 73 4301 Budovy na bývanie. Z uvedeného dôvodu je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné a zakladá dôvod na jeho zrušenie. 33. Taktiež namietali, že druhostupňový orgán sa v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal s námietkami žalobcov, že pripočítaním plochy úložného priestoru v súlade s postupom podľa STN 73 4301 Budovy na bývanie má posudzovaný priestor aj bez započítania príslušenstva pivničnej kobky rozlohu 15,905 m2, čím spĺňa ustanovenie § 43 odsek 4 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. ako aj ustanovenie § 8 odsek 1 vyhlášky číslo 259/2008 Z.z. Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorá ustanovuje obytnú plochu bytu nižšieho štandardu 12 m2 na užívateľa s tým, že celkovú úžitkovú plochu bytu nižšieho štandardu stanovuje na najmenej 15 m2. 34. Ďalej žalobcovia namietali, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal s dôvodom odvolania žalobcu v 1. rade, z akého dôvodu u podlahovej plochy posudzovaného priestoru nebola prvostupňovým orgánom zohľadnená aj podlahová plocha pivničnej kobky, ak pivničná kobka je podľa článku II. nadobúdacej zmluvy uvedená ako príslušenstvo posudzovaného priestoru, kde podľa STN 73 4301 Budovy na bývanie, podlahová (úžitková) plocha bytu tvorí súčet podlahových plôch obytných miestností, a miestností príslušenstva bytu bez plochy lodžií, balkónov. Dôvodili, že pripočítaním podlahovej plochy pivničnej kobky postupom súladným podľa STN 73 4301 Budovy na bývanie má posudzovaný priestor takú rozlohu, ktorá jednoznačne spĺňa ustanovenie § 43 odsek 4 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. ako aj ustanovenie § 8 odsek 1 Vyhlášky č. 259/2008 Z.z. Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorá ustanovuje obytnú plochu bytu nižšieho štandardu 12 m2 na užívateľa a celkovú úžitkovú plochu bytu nižšieho štandardu stanovuje na najmenej 15 m2, čím užívanie stavby ako byt malo byť prvostupňovým orgánom povolené. 35. Namietali, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal ani s odvolacím dôvodom žalobcov o tom, že do konania doložený svetelno-technický posudok zo dňa 30.09.2011 vypracovaný Ing. I. Q., z jeho strany číslo 2 bod 2 (Podklady posudku) písmeno e) vyplýva, že jeho zhotoviteľ vychádzal aj z STN 73 4301 - Budovy na bývanie a v písmene g) uvádza aj obhliadku miesta a zameranie potrebných údajov a že kontrolný bod merania A je podľa obrázku umiestnený v miestnosti posudzovaného priestoru a výsledok merania ekvivalentného uhla tienenia pre túto miestnosť vyhovuje podľa diagramu tienenia uvedeného na strane číslo 6 aj pri plánovanej nadstavbe na susednom objekte (P. č. X) požiadavkám STN 73 0580-1 Zmena 2, uhol tienenia a 42°. Odborne spôsobilou osobou vykonaného merania, ktoré je uvedené na strane číslo 5 dodatku číslo 1 svetelno- technického posúdenia a s tým súvisiace výpočty sa jednoznačne vzťahujú k posudzovanému priestoru a insoláciu posudzovaného priestoru v zmysle noriem uvedená listina jednoznačne preukazuje. Žalovaný sa k uvedeným výpočtom a meraniam vôbec nevyjadril, iba si osvojil názor prvostupňového orgánu o tom, že žalobca v 1. rade nedoložil svetelno-technický posudok a že preto prvostupňový orgán konanie zastavil dôvodne. 36. Žalobcovia poukázali tiež na to, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal ani s odvolacím dôvodom a to, že posudzovaný priestor navrhli prvostupňovým orgánom posúdiť ešte pred vydaním prvostupňového rozhodnutia aj ako byt nižšieho štandardu. 37. Zároveň žalobcovia poukázali na to, že žalobca v 3. rade dňa 10.10.2018 podal námietku predpojatosti voči zamestnancovi stavebného úradu, ktorý vo veci rozhodoval, pričom o námietke predpojatosti nebolo rozhodnuté a druhostupňový správny orgán v napadnutom rozhodnutí neuviedol, akým spôsobom a kedy bolo o tejto námietke rozhodnuté. 38. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobcovia navrhli, aby krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a prvostupňové rozhodnutie, ako aj postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu a aby obidve rozhodnutia zrušil v celom rozsahu a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie vo veci a zároveň, aby zaviazal žalovaného na náhradu trov konania v celom rozsahu. III. Vyjadrenie žalovaného 39. Vo vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 05.06.2019, žalovaný zotrval na svojom závere uvedenom v napadnutom rozhodnutí a uviedol, že sa s názorom žalobcov nestotožňuje a navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. 40. Zdôraznil, že v konaní a rozhodovaní prvostupňového orgánu nebolo zistené porušenie hmotnoprávnych a procesnoprávnych predpisov, ktoré by odôvodňovalo jeho zrušenie, resp. zmenu, a preto odvolaním napadnuté prvostupňové rozhodnutie potvrdil ako zákonné. 41. Žalovaný uviedol, že s námietkami uvedenými v žalobe, ktoré sú totožné s námietkami žalobcov uvedenými v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, sa vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a naďalej zotrvával na svojom stanovisku a rovnako aj na svojom právnom názore uvedenom v napadnutom rozhodnutí a poukázal na odôvodnenie tohto rozhodnutia. 42. Navrhol, aby krajský súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. IV. Replika žalobcov 43. Žalobcovia v replike zo dňa 19.06.2019 uviedli, že na podanej žalobe trvajú v celom rozsahu a nesúhlasili s námietkami žalovaného. V. Právne posúdenie veci 44. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia, v rozsahu dôvodov správnej žaloby dospel k záveru, že žalobe nie je možné priznať úspech. 45. Vo veci bol vyhlásený rozsudok bez nariadenia pojednávania postupom podľa ustanovenia § 137 ods. 4 SSP dňa 21.05.2020, nakoľko žalobcovia v žalobe nežiadali nariadiť pojednávanie (§ 107 ods.2 SSP). Žalovaný sa v podaní zo dňa 29.04.2020, doručeným krajskému súdu dňa 05.05.2020 vyjadril, že súhlasí s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania. 46. Predmetom súdneho prieskumu je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BA- OVBP2-2019/17617/K1Z zo dňa 24.01.2019, ktorým žalovaný zamietol odvolania žalobcov a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto č.: 3687/34449/2018/STA/Zsi-K/l09 zo dňa 07.08.2018, ktorým zastavil konanie vo veci zmeny v užívaní časti stavby - nebytového priestoru č. 3-4 na 1. NP bytového domu, ktorý sa nachádza na P. ulici č. X., súp. č. XXXX, na pozemku registra „C“ parc. č. XXXX/X k.ú. Q. F. pod názvom stavby: „P. X - zmena v užívaní nebytového priestoru č. 3-4 z kancelárie na byt“, ktorého vlastníkom je žalobca v 1. rade. 47. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky). 48. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami, ako ten, o koho práva v konaní ide. 49. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy, sa postupuje podľa ustanovení tretej časti SSP o správnych žalobách. 50. V intenciách ustanovenia § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je orgán verejnej správy oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 51. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu. V rámci správneho súdnictva súd teda skúma aj procesné pochybenia orgánu verejnej správy namietané v žalobe, najmä z toho pohľadu, či toto procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania pred orgánom verejnej správy, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. 52. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 53. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 54. Podľa § 30 ods. 1 písm. d) Správneho poriadku, správny orgán konanie zastaví, ak účastník konania na výzvu správneho orgánu v určenej lehote neodstránil nedostatky svojho podania a bol o možnosti zastavenia konania poučený. 55. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 56. Podľa § 43b ods. 4 stavebného zákona, byt je obytná miestnosť alebo súbor obytných miestností s príslušenstvom usporiadaný do funkčného celku s vlastným uzavretím, určený na trvalé bývanie. 57. Podľa § 43b ods. 5 stavebného zákona, obytná miestnosť je miestnosť, ktorá svojím stavebnotechnickým riešením a vybavením spĺňa podmienky na trvalé bývanie. 58. Podľa § 43b ods. 6 stavebného zákona, príslušenstvo bytu na účely tohto zákona sú miestnosti, ktoré plnia komunikačné, hospodárske alebo hygienické funkcie bytu. 59. Podľa § 43 ods. 4 vyhlášky č. 532/2002 Z. z., príslušenstvo bytu musí spĺňať požiadavky podľa slovenskej technickej normy. 60. Podľa STN 73 4301 - 4.2.1 Preslnenie a osvetlenie, bod 4.2.1.1 prvá veta, všetky byty sa musia navrhovať tak, aby boli preslnené. 61. Podľa STN 73 4301 - 7. Byt, bod 7.1.2, pôdorysný tvar jednotlivých miestností bytu a umiestnenie okien, dverí, vykurovacích telies a pod. musí umožňovať vybavenie týchto nábytkovým zariadením podľa ich účelu a počtu osôb, ktoré ich majú obývať, v zmysle STN 73 4305. 62. Podľa STN 73 4301 - Obytné miestnosti, bod 7.2.1, obytná miestnosť musí spĺňať nasledujúce kritériá: a) najmenšia podlahová plocha je 8 m2, ak tvorí byt jediná obytná miestnosť, musí mať podlahovú plochu najmenej 16,00 m2, 63. Podľa STN 73 4301, bod 7.2.11, minimálna transparentná plocha okien z hľadiska výhľadu má byť 1,25 m2, v miestnostiach hlbokých do do 5 000 mm a 1,5m2 v hlbších miestnostiach. 64. V konaní bolo nesporné, že pôvodný vlastník ďalšej uvedenej nehnuteľnosti D.. K. O. (žalobca v 3. rade), dňa 27.05.2015 podal na Mestskú časť Bratislava - Staré mesto žiadosť o povolenie zmeny užívania časti stavby bez stavebných úprav a to nebytového priestoru č. 3-4 z kancelárie na byt nachádzajúci sa na 1. NP bytového domu na P. ulici č. X v B., súp. č. XXXX, na pozemku reg. „C“ parc. č. XXXX/X k. ú. Q. F. (ďalej aj ako „žiadosť“) a že túto nehnuteľnosť nadobudol dňa 26.09.2017 do vlastníctva D.. A. I. (žalobca v 1. rade). 65. V konaní bolo ďalej nesporné, že žalobca v 1. rade v určenej lehote stavebnému úradu nedoplnil predmetnú žiadosť a ani nedoložil požadované doklady a o ďalšie predĺženie lehoty ho nepožiadal. 66. V konaní bolo sporné, či prvostupňový orgán postupoval správne pri vydaní prvostupňového rozhodnutia a či je zákonné napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorým zamietol odvolania žalobcov a potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým zastavil konanie vo veci zmeny v užívaní časti stavby - nebytového priestoru č. 3-4 na 1. NP bytového domu, ktorý sa nachádza na P. ulici č. X, súp. č. XXXX, na pozemku registra „C“ parc. č. XXXX/X k.ú. Q. F. pod názvom stavby: „P. X - zmena v užívaní nebytového priestoru č. 3-4 z kancelárie na byt“, ktorého vlastníkom je žalobca v 1. rade. 67. Žalobcovia sa domáhali preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcov a prvostupňové rozhodnutie potvrdil s tým, že navrhovali, aby krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia, ako aj postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu, obidve rozhodnutia zrušil v celom rozsahu a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie vo veci. 68. Žalovaný zotrval na svojom závere uvedenom v napadnutom rozhodnutí a uviedol, že sa s názorom žalobcov nestotožňuje a navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Zdôraznil, že v konaní a rozhodovaní prvostupňového orgánu nebolo zistené porušenie hmotnoprávnych a procesnoprávnych predpisov. 69. Súd mal preukázané z administratívneho spisu, že prvostupňovým rozhodnutím stavebného úradu č. 642/18348/2016/Skr-K/50 zo dňa 13.04.2016 bolo zastavené konanie vo veci zmeny v užívaní časti stavby - nebytového priestoru č. 3-4 na 1. NP bytového domu, ktorý sa nachádza na P. ulici č. X, súp. č. XXXX, na pozemku registra „C“ parc. č. XXXX/X k.ú. Q. F. pod názvom stavby: „P. X - zmena v užívaní nebytového priestoru č. 3-4 z kancelárie na byt“, ktorého vlastníkom bol Ing. K. O. (žalobca v 3. rade), a to z dôvodu nesplnenia výzvy nepredloženia dokladu - svetlo-technického posúdenia (predložené svetlo-technické posúdenie nebolo spracované na navrhovaný byt) a voči ktorému sa odvolal. 70. Ďalej mal preukázané z administratívneho spisu, že žalovaný ako odvolací orgán rozhodnutím č. OU- BA-OVBP2-2016/73322/KIZ zo dňa 21.10.2016 zrušil napadnuté prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu č. 642/18348/2016/Skr-K/50 zo dňa 13.04.2016 a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie a že stavebný úrad listom č. 642/53472/2016/Skr zo dňa 02.12.2016 vyzval Ing. K. O. (žalobcu v 3. rade) na doplnenie návrhu o dokumentáciu zosúladenú s príslušnými ustanoveniami stavebného zákona a STN 73 4301 a o svetlo-technické posúdenie, s tým, že mu určil lehotu 30 dní od prevzatia výzvy a konanie prerušil, keďže doplnené podklady zo dňa 20.01.2017 opäť nepreukázali, že návrh je v súlade s požiadavkami zákona, stavebný úrad konanie zastavil rozhodnutím č. 2831/7918/2017/STA/ Skr-K/18 zo dňa 15.02.2017, voči ktorému sa odvolal Ing. K. O. (žalobca v 3. rade) podaním zo dňa 09.03.2017 a že odvolací orgán rozhodnutím č. OU-BA-OVBP2-2017/42422/KIZ zo dňa 06.06.2017 zrušil napadnuté rozhodnutie stavebného úradu a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 26.10.2017. Súd mal zároveň preukázané v konaní, že listom zo dňa 16.10.2017 bolo stavebnému úradu oznámené „postúpenie práv, záväzkov a povinností“ v konaní o zmene v užívaní nebytového priestoru č. 3-4 na byt a to z Ing. K. O. (žalobcu v 3. rade) na Ing. A. I. (žalobcu v 1. rade), ktorý ho nadobudol do vlastníctva a ktorý oznámil stavebnému úradu, že trvá na podanom návrhu a že stavebný úrad ho listom č. 3687/16481/2018/STA/Zsi-L/37 zo dňa 13.04.2018 vyzval na predloženie podkladov, ktorými by preukázal, že užívanie navrhovaného bytu nebude ohrozovať verejný záujem, predovšetkým z hľadiska ochrany života a zdravia osôb, a teda bude v súlade s požiadavkami, ktoré ustanovujú ustanovenia § 43b ods. 4, 5 a 6 stavebného zákona, ustanovenie § 43 ods. 1 a 4 vyhlášky č. 532/2002 Z. z., a STN 73 4301 Budovy na bývanie - body 4.2.1, 7.1.2, 7.2.1 a bod 7.2.11 normy. Stavebný úrad určil na doplnenie podkladov z vyššie uvedených dôvodov lehotu 60 dní od doručenia, konanie prerušil a žalobcu v 1. rade upozornil, že ak v určenej lehote výzvu nesplní, po márnom uplynutí určenej lehoty konanie zastaví v súlade s ustanovením § 30 ods. 1 písm. d) Správneho poriadku. 71. V konaní mal správny súd taktiež preukázané, že lehota na doplnenie predmetných podkladov, ktorými by preukázal oprávnenosť svojej žiadosti, t.j. zmeny účelu užívania časti stavby - nebytového priestoru z kancelárie na byt, uplynula dňa 29.06.2018 a že žalobca v 1. rade nedoložil stavebnému úradu požadované podklady do uplynutia tejto lehoty a že podaním zo dňa 22.06.2018 len k danej veci uviedol informácie a tvrdenia na základe zákonov. 72. K námietke žalobcov, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal s dôvodmi podaného odvolania dňa 02.11.2018 L. B., nakoľko jej bola odňatá možnosť byť účastníčkou správneho konania v predmetnej veci a podať prípadné námietky a najmä, že bola jej odňatá možnosť zúčastniť sa ústneho pojednávania spojeného s miestnym zisťovaním, nakoľko oznámenie o začatí správneho konania spolu s oznámením termínu ústneho pojednávania spojeného s miestnym zisťovaním pod číslom 7626/26658/2015/STA/Skr zo dňa 16.06.2015 jej nebolo stavebným úradom doručované na správnu adresu P. číslo X, B. ale na nesprávnu adresu Q. číslo XX, B., a preto napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné, správny súd uvádza, že nakoľko menovaná účastníčka správneho konania nepodala správnu žalobu na preskúmanie napadnutého rozhodnutia a uvedený postup orgánu verejnej správy nezasahuje do práv žalobcov, považuje túto námietku za bezpredmetnú. 73. Správny súd poznamenáva, že rovnako je bezpredmetná námietka žalobcov, že účastníčka konania Ing. T. O., ktorá síce odvolanie voči prvostupňovému rozhodnutiu nepodala, ale tiež jej bolo oznámenie o začatí konania spolu s oznámením termínu ústneho pojednávania spojeného s miestnym zisťovaním pod číslom 7626/26658/2015/STA/Skr zo dňa 16.06.2015 oznamované a doručované na nesprávnu P. číslo X, B., namiesto na adresu L. číslo XX, B.. 74. K námietke žalobcov, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal s námietkou žalobcu v 1. rade zo dňa 20.06.2018, doručenej stavebnému úradu dňa 23.06.2018 a to, že tento nevie posúdiť, z akých podkladov vychádzal stavebný úrad, keď určil podlahovú plochu posudzovaného priestoru na 12,685 m2, pričom aj z článku II. nadobúdacej zmluvy k posudzovanému priestoru vyplýva, že jeho podlahová plocha s príslušenstvom má rozlohu väčšiu, ako je 16,00 m2, správny súd uvádza, že žalovaný vychádzal z predloženej dokumentácie založenej v administratívnom spise a to z predloženého nákresu. Súd podotýka, že jeho obsahom však nie je nadobúdacia zmluva, ako to uvádza v žalobe žalobca v 1. rade, preto túto námietku žalobcov považuje za nedôvodnú. 75. K námietkam žalobcov, že prvostupňový orgán v odôvodnení rozhodnutia a ani druhostupňový orgán v napadnutom rozhodnutí neobjasnili, z akého dôvodu k celkovej ploche posudzovaného priestoru 12,685 m2 nie je možné pripočítať plochu od stropnej konštrukcie sociálneho zariadenia po strop posudzovaného priestoru svetlej výšky 1,6 m, ktorá je v grafickom náčrte uvedená v rozlohe 3,22 m2, pričom takýto postup je súladný s STN 73 4301 Budovy na bývanie a že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal s tým, že pripočítaním plochy úložného priestoru v súlade s postupom podľa STN 73 4301 Budovy na bývanie má posudzovaný priestor aj bez započítania príslušenstva pivničnej kobky rozlohu 15,905 m2, čím spĺňa ustanovenie § 43 odsek 4 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. ako aj ustanovenie § 8 odsek 1 vyhlášky č. 259/2008 Z. z. Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorá ustanovuje obytnú plochu bytu nižšieho štandardu 12 m2 na užívateľa a celkovú úžitkovú plochu bytu nižšieho štandardu stanovuje na najmenej 15 m2, správny súd uvádza, že z pôdorysu priestoru založeného v administratívnom spise mal preukázané, že sa jedná o jedinú obytnú miestnosť s podlahovou plochou 9,465 m2 a sociálne zariadenie s podlahovou plochou 3,22 m2, ktoré majú spolu výmeru 12,685 m2 a ďalej, že galéria - úložný priestor nad sociálnym zariadením má výšku 1 600 mm a pivničná kobka s podlahovou plochou 2,43 m2 (ktorá nie je zakreslená), nie je s bytom prevádzkovo prepojená. Správny súd konštatuje, že žalovaný pri posudzovaní zmeny v užívaní časti stavby - nebytového priestoru (kancelárie) na byt, vychádzal z ustanovenia § 43b ods. 4,5,6 stavebného zákona, ktoré stanovuje (ods. 5 cit. zákona), že obytná miestnosť, ktorá je zároveň jedinou obytnou miestnosťou bytu, je taká miestnosť, ktorá svojím stavebnotechnickým riešením a vybavením spĺňa podmienky na trvalé bývanie a z ustanovenia § 43 ods. 4 vyhlášky č. 532/2002 Z.z., v zmysle ktorého, obytná miestnosť musí spĺňať požiadavky podľa STN 73 4301 pod 7.2.1. písm. a) na minimálnu výmeru 16,00 m2 ako jedinej obytnej miestnosti bytu. Súd má za to, že objasnenie právneho záveru žalovaného v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a aj v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia, je dostatočné s ustálením, že navrhovaná zmena nebytového priestoru (kancelárie) na byt nespĺňa zákonnú požiadavku bytu v zmysle citovaných zákonných ustanovení s ohľadom na celkovú plochu posudzovaného priestoru. Súd preto považuje tieto námietky žalobcov za nedôvodné. 76. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, považuje námietku žalobcov, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal s odvolacím dôvodom žalobcov o tom, že posudzovaný priestor navrhli posúdiť prvostupňovým orgánom pred vydaním prvostupňového rozhodnutia aj ako byt nižšieho štandardu, za nedôvodnú. 77. K námietke žalobcov, že druhostupňový orgán sa v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal s odvolacím dôvodom, že do konania doložený svetelno-technický posudok zo dňa 30.09.2011 vypracovaný Ing. I. Q., z ktorého vyplýva, že vychádzal aj z STN 73 4301 - Budovy na bývanie a v písm. g) uvádza aj obhliadku miesta a zameranie potrebných údajov a že kontrolný bod merania A je podľa obrázku umiestnený v miestnosti posudzovaného priestoru a výsledok merania ekvivalentného uhla tienenia pre túto miestnosť vyhovuje podľa diagramu tienenia uvedeného na strane číslo 6 aj pri plánovanej nadstavbe na susednom objekte (P. č. X.) požiadavkám STN 73 0580-1 Zmena 2, uhol tienenia a 42°, ktorý sa k uvedeným výpočtom a meraniam vôbec nevyjadril, iba si osvojil názor prvostupňového orgánu o tom, že žalobca v 1. rade do konania svetelno-technický posudok nedoložil a konanie preto prvostupňový orgán dôvodne zastavil, správny súd uvádza, že v konaní bolo preukázané, že žalobca v 1. rade predložil prvostupňovému orgánu svetlo-technický posudok zo dňa 30.09.2011 vypracovaný Ing. I. Q. (ďalej aj ako „posudok“) a to za účelom posúdenia vplyvu Nadstavby bytového domu na P. X, z ktorého vyplýva, že plánovaná výstavba nebude mať negatívny vplyv na okolité existujúce byty, pričom nebytový priestor č. X-X bol v tom čase užívaný ako kancelária. Vo vzťahu k uvedenému, správny súd konštatuje, že z uvedeného posudku však nevyplýva, že ním navrhovaná zmena nebytového priestoru na byt, bude spĺňať požiadavky na preslnenie a osvetlenie v súlade s normou - STN 73 4301. Súd zastáva názor, že v konaní taktiež nebolo preukázané, že pôdorysný tvar miestnosti umožňuje vybavenie nábytkovým zariadením podľa STN 73 4305 Zariaditeľnosť bytov a že žalobca nepredložil svetlo-technické posúdenie, ktoré by preukázalo, že navrhovaný byt spĺňa požiadavky na minimálne preslnenie a osvetlenie. Súd preto považuje tieto námietky žalobcov za nedôvodné. 78. K námietkam žalobcov, že sú účastníkmi konania z dôvodu práva na užívanie predmetného nebytového priestoru zapísaného na liste vlastníctva ako vecné bremeno, správny súd uvádza, že sa stotožňuje s názorom žalovaného, že stavebný úrad Ing. K. O. a K. I. v novom prejednaní veci nezaradil medzi účastníkov konania, pretože takéto postavenie im nevyplývalo z ustanovenia § 76 ods. 1 stavebného zákona ako osobitného predpisu, avšak po doručení prvostupňového rozhodnutia už konal s nimi ako s účastníkmi konania v zmysle ustanovenia § 14 ods. 1 Správneho poriadku. Súd preto považuje tieto námietky žalobcov za bezpredmetné. 79. K námietke žalobcov, že pôvodný vlastník nebytového priestoru (žalobca v 3. rade) listom zo dňa 10.10.2018 podal na stavebný úrad - Mestskú časť Bratislava - Staré Mesto, námietku predpojatosti voči zamestnankyniam stavebného úradu, ktorý vo veci rozhodoval, pričom o námietke predpojatosti nebolo rozhodnuté a že druhostupňový orgán v napadnutom rozhodnutí neuviedol, akým spôsobom a kedy bolo o tejto námietke rozhodnuté, správny súd uvádza, že z obsahu predmetného podania žalobcu v 3. rade zistil, že námietka zaujatosti sa týka zamestnankýň stavebného úradu Ing. M. I. a Ing. F. A. a že sa týka obdobia činnosti stavebného úradu v roku 2017 a že sa mal o nej dozvedieť až po doručení stavebným úradom prvostupňového rozhodnutia zo dňa 07.08.2018, a to dňa 05.10.2018, nakoľko s ním ako s účastníkom konania nekonal. Súd konštatuje, že o uvedenej námietke zaujatosti stavebný úrad už ani nemohol rozhodnúť, vzhľadom na skutočnosť, že táto námietka bola žalobcom v 3. rade podaná až po vydaní prvostupňového rozhodnutia a smerovala voči zamestnankyniam stavebného úradu, čo nakoniec aj sám uviedol v uvedenom podaní, a preto sa žalovaný s touto námietkou zaujatosti v napadnutom rozhodnutí nemal dôvod vôbec zaoberať. Vo vzťahu k vyššie uvedenému súd poukazuje na ustanovenie § 10 Správneho poriadku, účastník konania oznámi správnemu orgánu skutočnosti nasvedčujúce vylúčenie zamestnanca správneho orgánu (§ 9), len čo sa o nich dozvie. Súd podotýka, že rozhodnutím o zastavení konania práva žalobcu v 3. rade neboli nijako dotknuté. Správny súd preto považuje túto námietku žalobcov za nedôvodnú. 80. V konaní mal súd preukázané, že v konaní boli dodržané aj procesné podmienky pred vydaním rozhodnutia, nakoľko stavebný úrad listom č. 3687/16481/2018/STA/Zsi-L/37 zo dňa 13.04.2018 riadne vyzval žalobcu v 1. rade na odstránenie nedostatkov jeho podanej žiadosti, ktorými by preukázal, že užívanie navrhovaného bytu nebude ohrozovať verejný záujem, predovšetkým z hľadiska ochrany života a zdravia osôb a teda bude v súlade s požiadavkami, ktoré ustanovujú ustanovenia § 43b ods. 4, 5 a 6 stavebného zákona, § 43 ods. 1 a 4 vyhlášky č. 532/2002 Z. z., a STN 73 4301 Budovy na bývanie - body 4.2.1, 7.1.2, 7.2.1 a bod 7.2.11 normy, ako aj na predloženie svetlo - technického posúdenia, ktorého predmetom bude navrhovaný byt a že na doplnenie mu určil primeranú lehotu, a to 60 dní od doručenia tejto výzvy a taktiež, že ho upozornil, že ak v určenej lehote predmetnú výzvu nesplní, po márnom uplynutí určenej lehoty konanie zastaví v súlade s ustanovením § 30 ods. 1 písm. d) Správneho poriadku. 81. Krajský súd poukazuje na to, že správny súd nie je súdom skutkovým, ale súdom vykonávajúcim prieskum súdnych rozhodnutí z hľadiska hmotného a procesného práva. Úlohou súdov v správnom súdnictve je súdny prieskum rozhodnutí orgánov verejnej moci podľa zákonom stanoveného postupu a nie vyhľadávanie dôkazov, ktoré mal účastník alebo správny orgán vykonať, alebo predniesť (uplatniť) v administratívnom konaní. Zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia a pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia orgánu verejnej správy namietané v žalobe, či jeho uvedené procesné pochybenie je takou vadou konania pred orgánom verejnej správy, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Pri rozhodnutí, ktoré vydal orgán verejnej správy na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), súd preskúmava iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia. 82. Na základe vyššie uvedených skutočností, právnych úvah a citovaných zákonných ustanovení, správny súd dospel k záveru, že žaloba žalobcov nie je dôvodná, a preto ju s poukazom na ustanovenie § 190 SSP zamietol. 83. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 168 SSP, avšak vo veci úspešnému žalovanému žiadne trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. 84. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná, alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.