Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/70/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019200489 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Barková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1019200489.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Barkovej a členiek senátu JUDr. Zuzany Mališovej a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu: Q. F., nar. XX.XX.XXXX, D. R./X, W., zastúpený: JUDr. Adam Puškár, advokát, Karpatská 5, 811 05 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SPOU-PO-PK-9/2019 zo dňa 12.02.2019, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I . Priebeh administratívneho konania 1. Nadriadený žalobcu - práp. Q. F., nar. XX.XX.XXXX, D. XXXX/X, W. (ďalej len ako „žalobca“), ktorý bol naposledy služobne zaradený v stálej štátnej službe vo funkcii referent (8940) jednotky zvláštnych činností a policajných akcií pohotovostného policajného útvaru odboru poriadkovej polície Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave, ho upovedomil o začatí konania vo veci prepustenia zo služobného pomeru písomným podaním č. p.: KRPZ-BA-OPP3-22-006/2018 dňa 17.08.2018. 2. Žalobca v úradnom zázname zo dňa 30.08.2018 uviedol, že sa k veci odmieta vyjadriť. X. pplk. P.. U. C. - veliteľ PPÚ (nadriadený žalobcu), dňa 14.09.2018 uviedol do úradného záznamu, že dňa 11.08.2018 v čase o 02.48 hod. ho telefonicky kontaktoval žalobca, s tým, že sa nachádza v Ivanke pri Dunaji a že riadil osobné motorové vozidlo, pričom bol zastavený službukonajúcou hliadkou PZ777 Obvodného oddelenia PZ Bernolákovo (ďalej len ako „hliadka PZ“), ktorá mu vykonala dychovú skúšku s pozitívnym výsledkom - 0,64 mg/l alkoholu v dychu a uviedol, že žalobca ho dotazoval, ako má postupovať, na čo mu odpovedal, aby spolupracoval s hliadkou PZ, ktorá uvedenú udalosť o vykonanej pozitívnej dychovej skúške u žalobcu oznámila na operačné stredisko PZ. 4. nstržm. P. W. dňa 27.08.2018 vypovedal, že dňa 10.08.2018 od 19.30 hod. do 07.30 hod. dňa 11.08.2018 vykonával službu spolu s nstržm. P. W. a v čase o 01.42 hod. dňa 11.08.2018 boli vyslaní na preverenie oznamu oznamovateľkou Y. X. O. (ďalej len „oznamovateľka“) o rušení nočného kľudu v objekte ubytovne spojenej s priestorom pohostinstva v obci Ivanka pri Dunaji, ktorá ich čakala a priviedla na dané miesto. Uviedol, že v pohostinstve sa nachádzali okrem prevádzkovateľa ešte dvaja muži a dve ženy, pričom všetci boli zjavne pod vplyvom alkoholu, nakoľko pri komunikácii s nimi bolo z ich dychu cítiť alkohol a že rušenie nočného kľudu vyriešili pohovorom s tým, že pri odchode oznamovateľke povedal, že ak budú uvedené osoby odchádzať z pohostinstva na motorovom vozidle nech zavolá linku 158 a zároveň jej poskytol svoje súkromné mobilné číslo. Ďalej uviedol, že v čase o 02.18 hod. ho oznamovateľka kontaktovala, že neznámy muž pravdepodobne pod vplyvom alkoholu nasadá do motorového vozidla VW F. EČ: SC XXXES (ďalej aj ako „motorové vozidlo“) a odchádza z miesta. Uvedené motorové vozidlo zastavila hliadka PZ o 02.19 hod. v obci Ivanka pri Dunaji zo zadnej strany kvôli kamerovému systému SOITRON, ktorý sa nachádza v služobnom motorovom vozidle. Potvrdil, že z motorového vozidla - z miesta vodiča, vystúpil muž vyšportovanej postavy a na tvári mal okuliare, ktorý po vyzvaní hliadkou predložil členovi hliadky nstržm. MY.u doklady ohľadom vedenia a prevádzky motorového vozidla a služobný preukaz príslušníka PZ. 5. Ďalej nstržm. P. W. uviedol, že pri komunikácii so žalobcom bolo z jeho dychu cítiť, že požíval alkoholické nápoje, a z tohto dôvodu ho vyzval, aby sa podrobil k dychovej skúške, s tým, že to najskôr odmietol, preto ho opakovane k uvedenému vyzval a poučil, pritom niekoľkokrát zopakoval, že: „buďme ľudia, veď sme kolegovia a nechcite, aby som fúkal“. Po opätovnom poučení, žalobca s dychovou skúškou súhlasil, a preto v čase o 02.39 hod. dňa 11.08.2018 bol podrobený dychovej skúške s výsledkom 0,64 mg/l alkoholu v dychu. Ďalej uviedol, že v predmetnom motorovom vozidle sa nachádzali P. P., sediaci na zadnom sedadle za vodičom a dve ženy, pričom jedna sedela na mieste spolujazdca vedľa vodiča a druhá na zadnom sedadle za miestom spolujazdca. Žalobca bol následne predvedený na OO PZ Bernolákovo, pričom ostatné osoby ostali pri motorovom vozidle. Potvrdil že, žalobca počas prebiehajúcich úkonov telefonicky informoval svojho nadriadeného, ktorému oznámil, že jazdil motorovým vozidlom ako vodič pod vplyvom alkoholu a, že ho zastavili policajti a že nafúkal. Ďalej uviedol, že na OO PZ Bernolákovo sa žalobca podrobil opakovanej dychovej skúške v čase o 03.03 hod. s výsledkom 0,68 mg/l alkoholu v dychu. Následne mu bol zadržaný vodičský preukaz a ďalšia jazda mu bola zakázaná. Záverom zároveň uviedol, že keď žalobcovi vypisoval správu o výsledku objasňovania priestupku, tento do kolónky k priestupku napísal, že keď ich zastavovali policajti a že v dobrom úmysle zakryť kamaráta, si presadol na miesto vodiča, pretože keď ukáže služobný preukaz, tak ich policajti pustia. Taktiež potvrdil, že od prvého okamihu, ako predmetné motorové vozidlo spozorovali, plynule pokračovalo v jazde a zastavilo až na znamenie na zastavenie vozidla. 6. nstržm. P. W. vo vyjadrení zo dňa 27.08.2018 ako člen hliadky PZ okrem toho, čo uviedol jeho nstržm. P. W., potvrdil, že po zastavení motorového vozidla zo strany vodiča vystúpil žalobca, ktorého kolega nstržm. P. W. vyzval k vykonaniu dychovej skúšky, čo viackrát odmietol so slovami, že: „buďme ľudia, veď sme kolegovia a nechcite, aby som fúkal“. Uviedol, že žalobcovi bolo z jeho dychu cítiť, že požíval alkoholické nápoje, a preto ho opätovne poučil, že ak odmietne vykonanie dychovej skúšky, bude podozrivý z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa ustanovenia § 289 ods. 2 Trestného zákona, na čo žalobca s dychovou skúškou súhlasil. Potvrdil, že v čase o 02.39 hod. dňa 11.08.2018 sa žalobca podrobil dychovej skúške s výsledkom 0,64 mg/l alkoholu v dychu a žalobca bol následne predvedený na OO PZ Bernolákovo s tým, že o prebiehajúcich úkonoch telefonicky informoval svojho nadriadeného, že jazdil pod vplyvom alkoholu a nafúkal 0,64 mg/l alkoholu v dychu. Ďalej uviedol že, v čase o 03.03 hod. sa podrobil opakovanej dychovej skúške s výsledkom 0,68 mg/l alkoholu v dychu. Taktiež potvrdil, že od prvého okamihu, ako uvedené motorové vozidlo spozorovali, toto plynule pokračovalo v jazde a zastavilo až na znamenie na zastavenie vozidla. X. P. P. - spolujazdec v motorovom vozidle VW F., sa hliadke PZ odmietol k veci vyjadriť. 8. Nadriadený písomnou žiadosťou č.: KRPZ-BA-OPP3-189-024/2018 zo dňa 21.09.2018 požiadal úrad inšpekčnej služby Západ vo veci konania o prepustení žalobcu zo služobného pomeru, o poskytnutie informácie z výpovede svedka P. P. k udalosti zo dňa 11.08.2018. 9. Dňa 01.10.2018 SKIS MV SR zaslala nadriadenému žalobcu informáciu pod č.:SKIS-66/OISZ-SV- 2018, že P. P. vo svojej výpovedi dňa 11.08.2018 uviedol, že motorové vozidlo v čase jeho zastavenia hliadkou OO PZ Bernolákovo dňa 11.08.2018 o 02.18 hod. šoféroval Q. F. (žalobca). 10. T.a N. sa dňa 04.09.2018 k uvedenej veci vyjadrila, že bola dňa 10.08.2018 spolu so svojou kamarátkou A. A. v reštaurácii Umelka v Bratislave a že asi okolo 21.00 hod. zavolal A. A. žalobca, či s ním pôjdu do nejakého podniku. Uviedla, že pre nich prišli žalobca spolu s kamarátom P. P., a to na motorovom vozidle čiernej farby, ktoré šoféroval P. P. s tým, že sa následne presunuli motorovým vozidlom do pohostinstva v Ivanke pri Dunaji, v ktorej neskôr zostali sami spolu s výčapníkom. Uviedla, že nevie presne, koľko bolo hodín, avšak prišla nejaká žena, ktorá sa rozprávala so žalobcom a tvrdila mu, že hudba hrá príliš hlasno a že rušia nočný kľud. T. N. potvrdila, že po celý čas pila spolu s kamarátkou alkoholické nápoje, a to borovičku a pivo s tým, že nevedela uviesť, či žalobca požíval alkoholické nápoje. Uviedla, že keď odchádzali z pohostinstva nasadli do čierneho vozidla, pričom na miesto vodiča si sadol P. P. a žalobca si sadol do zadnej časti motorového vozidla za vodiča, pritom ona sedela na prednom sedadle vedľa vodiča, za ňou sedela kamarátka. Ďalej uviedla, že po vyjdení z parkoviska na cestu po veľmi krátkom čase zbadali, že ide za nimi policajné auto so zapnutými majákmi. Zároveň sa vyjadrila, že keď zastavili ich motorové vozidlo, vodič P. P. si z miesta vodiča presadol na zadné sedadlo a na miesto vodiča si sadol žalobca a že žalobca vystúpil a išiel za príslušníkmi PZ s tým, že keď sa vrátil k motorovému vozidlu povedal, že ide fúkať. Ďalej uviedla, že žalobca nastúpil do služobného motorového vozidla a po vypísaní nejakých tlačív odišli na obvodné oddelenie. Taktiež uviedla, že kamarátka Natália Nogová po celý čas sedela v motorovom vozidle. Na otázku, prečo si žalobca presadol na miesto vodiča pri zastavení hliadkou PZ uviedla, že nevie z akého dôvodu si za volant presadol. XX. A. A. sa dňa 04.09.2018 okrem totožne uvedeného T. N. vyjadrila, že v krčme si objednali alkoholické nápoje, pričom žalobca zo začiatku pil iba kofolu a neskôr si dal pivo. Uviedla, že po nejakej dobe v krčme zostali len oni štyria, výčapník odišiel tiež a v krčme si začali púšťať hudbu cez mobilný telefón, keď za nimi prišla nejaká žena, že rušia nočný kľud. Následne navrhla kamarátom, aby išli preč, pretože jej začalo byť zle, a preto nasadli do auta čiernej farby, ona na zadné sedadlo za spolujazdca a vedľa nej žalobca a za volant si sadol P. P.. Po odchode motorového vozidla z parkoviska hneď zadriemala. Pamätá si iba to, ako si žalobca presadol na miesto vodiča a za neho si sadol P. P.. Prečo tak urobili nevedela povedať, ale myslela si, že asi kvôli vodičskému preukazu, o ktorý by P. P. mohol prísť. Potvrdila, že žalobca a aj P. P. v krčme požívali alkoholické nápoje. Zároveň uviedla, že iné skutočnosti nevie, nakoľko bola pod vplyvom alkoholu a zo spánku sa prebrala až v Petržalke, pričom za volantom motorového vozidla sedel neznámy muž. XX. Y. X. O. - vrátnička (informátorka) sa dňa 13.09.2018 k veci vyjadrila, že v čase o 22.20 hod. bola upozorňovať osoby v pohostinstve, ktorý je prepojený s ubytovňou, že rušia nočný kľud a majú sa ukľudniť a keďže sa to zopakovalo ešte dvakrát, preto v noci dňa 11.08.2018 čase asi okolo 01.00 hod. zavolala na linku 158 a oznámila, že v uvedenom pohostinstve dochádza k rušeniu nočného kľudu. Po príchode hliadky PZ, jej otvoril majiteľ, ktorý sa ospravedlnil za uvedené a prisľúbil, že o 30 min. pohostinstvo zatvorí. Potvrdila, že hliadka PZ si s ňou vymenila telefónne čísla s tým, že keď budú osoby nachádzajúce sa v bufete odchádzať s motorovým vozidlom preč, zavolá im. Uviedla, že po tom, ako osoby z bufetu nasadli do auta tmavej farby a pohli sa, zavolala hliadke PZ, tá jej oznámila, že motorové vozidlo už zastavili. 13. Nadriadený opísal v zázname zo dňa 25.09.2018 priebeh udalosti z kamerového systému SOITRON, ktorým hliadka PZ dňa 11.08.2018 nasnímala zastavenie motorového vozidla Q. EČ: SC XXXES, ktoré šoféroval žalobca a z ktorého vyplýva, že v čase o 02:18:19 ide hliadka PZ služobným vozidlom za motorovým vozidlom VW F. tmavej farby, pričom v čase o 02:18:29 sa pri zastavovaní tohto motorového vozidla zapínajú brzdové svetlá. V čase 02:18:43 brzdové svetlá na uvedenom motorovom vozidle zhasínajú a otvárajú sa dvere na strane vodiča. V čase 02:18:46 z motorového vozidla vystupuje jeho vodič t. j. žalobca. Z kamerového záznamu SOITRON je zrejmé, že po celý čas od zastavenia vozidla hliadkou PZ až po vystúpenie žalobcu z dverí vodiča sú na motorovom vozidle rozsvietené brzdové svetlá a tieto zhasínajú až vystúpením žalobcu. Z uvedeného vyplýva, že po celý čas od zastavenia motorového vozidla až po vystúpenie vodiča (žalobcu) z neho, stál vodič na brzdovom pedáli tohto motorového vozidla. 14. Hliadka PZ v úradnom zázname zo dňa 11.08.2018, zabezpečenom nadriadeným žalobcu uviedla, že v motorovom vozidle sa nachádzali ešte dve ženy a muž, ktorým nevykonala dychovú skúšku, nakoľko sa žalobca na mieste priznal t.j. že predmetné motorové vozidlo viedol a vypil 3 pivá a ktorý uviedol, že je zaradený na PPÚ Bratislava a že následne vyrozumel svojho nadriadeného o konaní s tým, že sa mu priznal, že jazdil na motorovom vozidle pod vplyvom alkoholu, pričom mu bola dychovou skúškou nameraná hodnota 0,64 mg/l alkoholu v dychu. 15. Dňa 08.10.2018 žalobca žiadal nadriadeného doplniť spisový materiál o výpoveď majiteľa pohostinstva F. F., ktorý sa vyjadril dňa 18.10.2018, že za volant motorového vozidla pred pohostinstvom si sadol P. P. a žalobca si sadol za miesto vodiča dozadu, motorové vozidlo z parkoviska odišlo a viac im nevenoval pozornosť a skutočnosť, že boli s motorovým vozidlom zastavení hliadkou PZ sa dozvedel po štyroch dňoch od P. P.. Ďalej žalobca doplnil vyjadrenie po diagnostike motorového vozidla. 16. Žalobca bol s návrhom a dôkazmi riadne oboznámený dňa 29.10.2018 a uviedol, že o doplnenie spisového materiálu nežiada. 17. Nadriadený žalobcu po zhromaždení všetkých dostupných podkladov a ich vyhodnotení spracoval návrh na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru (ďalej len „PZ“). 18. OZP SR - Krajská rada OZP pri KR PZ v Bratislave podľa ustanovenia § 225 ods. 2 písm. c) zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov, (ďalej len „zákon č. 73/1998 Z.z.“) prerokovala návrh na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ a ktorá sa k tomuto návrhu vyjadrila dňa 25.10.2018, tak, že nemala žiadne pripomienky a uvedený postup odporúčala. 19. Personálnym rozkazom generálneho tajomníka služobného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej aj ako „prvostupňový orgán“) č. PR GT SÚ č. 40/2018 zo dňa 16.11.2018 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“), bol žalobca podľa ustanovenia § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. prepustený zo služobného pomeru príslušníka PZ, a to na tom skutkovom základe, že dňa 11.08.2018 v čase okolo 02.18 hod. mimo výkonu štátnej služby viedol pod vplyvom alkoholu po Nádražnej ulici v obci Ivanka pri Dunaji, osobné motorové vozidlo Q. EČ: SC XXXES, pričom bol zastavený a kontrolovaný službukonajúcou hliadkou PZ777 a ktorý bol po zastavení motorového vozidla vyzvaný hliadkou PZ k podrobeniu sa orientačnej dychovej skúške na zistenie prítomnosti alkoholu v dychu, ktorú viackrát odmietol vykonať so slovami, že: „buďme ľudia, veď sme kolegovia a nechcite, aby som fúkal“. Žalobca po opätovnom poučení hliadkou PZ súhlasil s vykonaním dychovej skúšky, ktorá bola vykonaná v čase o 02.39 hod. a to s výsledkom 0,64 mg/l alkoholu v dychu a bola opakovaná v čase o 03.03 hod. s výsledkom 0,68 mg/l alkoholu v dychu. 20. Prvostupňový orgán uviedol v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia, že skutkový stav bol zistený a preukázaný vlastným šetrením nadriadeného žalobcu, ktorý v zmysle ustanovenia § 238 zákona č. 73/1998 Z. z. zabezpečil dôkazy - úradný záznam k návrhu na začatie konania o prepustení žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ zo dňa 30.08.2018 a ktorý sa k veci odmietol vyjadriť, informáciu vyšetrovateľa ČVS:SKIS-66/OISZ-SV-2018 zo dňa 01.10.2018, fotokópiu zápisu z predmetných pozitívnych dychových skúšok žalobcu zo dňa 11.08.2018, certifikát o overení analyzátora dychu č. 0857/321.08/18, obrazový záznam zo systému SOITRON, úradný záznam hliadky PZ zo dňa 11.08.2018, vyjadrenia nstržm. P. W. a nstržm. P. W. zo dňa 27.08.2018, vyjadrenia prítomných osôb v motorovom vozidle - T. N. a A. A. zo dňa 04.09.2018, vyjadrenia P. P. zo dňa 10.09.2018 a Y. X. O. zo dňa 13.09.2018, úradný záznam - prepis z kamerového záznamu zo systému SOITRON z vozidla hliadky PZ, prehľad o disciplinárnych odmenách a disciplinárnych opatreniach žalobcu, doklady o jeho oboznámení s internými predpismi, zhodnotenie služobnej činnosti menovaného, stanovisko OZP SR - Krajská rada OZP pri KR PZ v Bratislave s tým, že uvedenými dôkazmi je predmetné protiprávne konanie žalobcu dostatočne preukázané. Prvostupňový orgán po vyhodnotení uvedených dôkazov jednotlivo a v ich vzájomných súvislostiach bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo neprospech žalobcu, dospel k záveru, že žalobca svojím protiprávnym konaním porušil služobnú prísahu zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Uviedol, že zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy spočíva v tom, že nebol čestným a disciplinovaným príslušníkom PZ, keď v čase mimo výkonu štátnej služby po tom, ako požil alkoholické nápoje, riadil motorové vozidlo. Žalobca sa na mieste činu hliadke PZ podrobil ako vodič dychovej skúške s pozitívnym výsledkom a taktiež sa telefonicky svojmu nadriadenému priznal, že riadil motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu. Ďalej sa svojim konaním na mieste činu snažil zneužiť svoje postavenie príslušníka PZ so slovami „buďme ľudia, veď sme kolegovia a nechcite, aby som fúkal“. To, že neskôr uviedol do správy o výsledku objasňovania priestupku, že auto nešoféroval, len si po zastavení hliadkou PZ presadol v úmysle zakryť svojho kamaráta, pretože jemu, ako policajtovi fúkať nedajú, je tvrdením, ktoré nezodpovedá príkladnosti a čestnosti. Správanie policajta aj mimo výkon štátnej služby má byť príkladom pre verejnosť a policajt nesmie svoje postavenie zneužiť, ale naopak, ak vidí, že iná osoba koná protizákonne, má tomu zabrániť. Prvostupňový orgán poukázal na to, že o nedisciplinovanosti žalobcu svedčí ďalej to, že konal v rozpore s ustanoveniami § 4 ods. 2 písm. d), § 137 ods. 1 a ods. 2 písm. a) zákona č. 8/2009 o cestnej premávke v znení neskorších predpisov a teda, že žalobca zvlášť hrubým spôsobom porušil aj základné povinnosti príslušníka PZ uvedené v ustanovení § 48 ods. 3 písm. g) a h) zákona č. 73/1998 Z.z., nakoľko sa v čase mimo štátnej služby nezdržal konania, ktoré mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru, alebo ohroziť dôveru v tento zbor. Ďalej uviedol, že žalobca porušil ustanovenie časti I písm. a) bod 11 rozkazu MV SR č. 6/1997 o úlohách na zvýšenie morálneho stavu a disciplíny príslušníkov PZ a nedodržal služobnú disciplínu a to aj napriek tomu, že v zmysle časti I. bod 3 rozkazu ministra vnútra SR č. 2/2002 v znení rozkazu ministra vnútra SR č. 63/2003 bol oboznámený s tým, že sa za porušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom považuje, ak policajt riadi v čase služby alebo mimo času služby motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu, alebo iných návykových látok. 21. Preto ponechanie žalobcu v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, zodpovedného dodržiavania služobnej disciplíny všetkými príslušníkmi PZ, na ich čestnosti, na ochrane práv občanov a na upevňovaní ich dôvery v Policajný zbor, nakoľko požiadavka zodpovedného prístupu príslušníka PZ k rešpektovaniu zákonov a interných predpisov vyplýva z jeho účasti na plnení funkcií štátu. Bolo by v príkrom rozpore s dôležitými záujmami štátnej služby, ak by v služobnom pomere zotrval policajt, ktorý riadil služobné motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu. Každý príslušník PZ má väčšiu zodpovednosť za svoje konanie a svojím povolaním a profesiou má svojím chovaním byť vzorom vo vzťahu k ostatným občanom. Zákon vyžaduje striktné dodržiavanie svojich ustanovení a predpokladá sa, že príslušník PZ v rámci svojho postavenia bude príkladne rešpektovať zákony a predpisy tak, ako sa k tomu zaviazal v služobnej prísahe. V závere prvostupňový orgán uviedol, že služobný pomer žalobcu končí dňom doručenia rozhodnutia podľa ustanovenia § 194 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z.. 22. Prvostupňové rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 19.11.2018. 23. Žalobca podal proti prvostupňovému rozhodnutiu v zákonnej 15-dňovej lehote dňa 28.11.2018 odvolanie, ktoré bolo doručené prvostupňovému orgánu dňa 29.11.2018. 24. V podanom odvolaní žalobca okrem iného poukázal najmä na nedostatočne ustálený skutkový stav, pretože žiadne motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu neviedol. Tým, že doposiaľ nebolo v danej veci ukončené trestné konanie, považuje rozhodnutie o jeho prepustení zo služobného pomeru príslušníka PZ za nedôvodné, predčasné a v rozpore so zásadou prezumpcie neviny. Žalobca ďalej uviedol, že na motorovom vozidle bol chybný brzdový spínač zadných svetiel, nakoľko tento svietil aj v čase, keď on nestál na brzdovom pedále vozidla. Na kamerovom zázname zo služobného motorového vozidla hliadky PZ bolo jednoznačne vidieť, že brzdové svetlá na vozidle VW Passat zhasli presne v čase, keď žalobca otvoril dvere na strane vodiča uvedeného vozidla a z tohto vystúpil. 25. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (ďalej aj ako „druhostupňový orgán“) rozhodnutím č. SPOU- PO-PK-9/2019 zo dňa 12.02.2019 (ďalej aj ako „druhostupňové rozhodnutie“), na základe podaného odvolania žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu, ktorým bol prepustený zo služobného pomeru príslušníka PZ podľa ustanovenia § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z., zamietol odvolanie žalobcu a napadnuté rozhodnutie potvrdil, nakoľko je nepochybné, že žalobca sa dopustil konania zakladajúceho dôvod na postup podľa citovaného ustanovenia. 26. V rámci odvolacieho konania bolo posúdené prvostupňové rozhodnutie v celom rozsahu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a bol preskúmaný súvisiaci spisový materiál. 27. Druhostupňový orgán dôvodil, že prostredníctvom zadováženého spisového materiálu bolo dostatočne zistené, že žalobca sa dopustil protiprávneho konania zakladajúceho dôvod jeho prepustenia, ktorým je zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy, čo mu bolo preukázané dôkazmi získanými predpísaným zákonným spôsobom uvedeným v ustanovení § 238 zákona č. 73/1998 Z.z., s ktorými sa mal možnosť oboznámiť. Na druhej strane žalobca podľa ustanovenia § 238 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z., v celom konaní o jeho prepustení a taktiež ani v podanom odvolaní sám nepredložil taký hodnoverný a presvedčivý dôkaz, ktorým by spochybnil objektívne zistený skutočný stav veci a vyvrátil dôvody, na základe ktorých bol v jeho prípade aplikovaný inštitút prepustenia podľa ustanovenia § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z.z. Uviedol, že v konaní bolo jednoznačným objektívnym dôkazom nespochybniteľné žalobcovo protiprávne konanie, a to výsledkami dychových skúšok zo dňa 11.08.2018, v rámci ktorých mu bol o 02.39 hod. nameraný výsledok 0,64 mg/1 alkoholu v dychu a v čase o 03.03 hod. výsledok 0,68 mg/1 alkoholu v dychu. 28. Druhostupňový orgán zároveň uviedol, že podľa ustanovenia § 192 ods. 1 písm. e) zákona sa policajt prepustí zo služobného pomeru, ak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. V zmysle § 17 ods. 1 zákona sa policajt, odvolateľa nevynímajúc, zložením služobnej prísahy pri vzniku služobného pomeru zaväzuje, že bude čestný, statočný a disciplinovaný, svoje sily a schopnosti vynaloží na to, aby chránil práva občanov, ich bezpečnosť a verejný poriadok a to aj s nasadením vlastného života a bude sa riadiť ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi. K základným povinnostiam policajta podľa § 48 ods. 3 zákona patrí aj povinnosť zdržať sa v štátnej službe i mimo štátnej služby konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť PZ, alebo ohroziť dôveru v tento zbor a dodržiavať služobnú disciplínu. Zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy spočíva v tom, že odvolateľ nebol čestným a disciplinovaným príslušníkom PZ, keď v čase mimo výkonu štátnej služby po tom, ako požil alkoholické nápoje, riadil motorové vozidlo. Žalobca sa na mieste činu hliadke PZ podrobil ako vodič dychovej skúške s pozitívnym výsledkom a taktiež sa telefonicky svojmu nadriadenému priznal, že riadil vozidlo pod vplyvom alkoholu. Ďalej sa svojím konaním na mieste činu snažil zneužiť svoje postavenie príslušníka PZ so slovami „buďme ľudia, veď sme kolegovia a nechcite, aby som fúkal“. To, že neskôr uviedol do správy o výsledku objasňovania priestupku, že auto nešoféroval, len si po zastavení hliadkou PZ presadol, v úmysle zakryť svojho kamaráta, pretože jemu, ako policajtovi fúkať nedajú, je tvrdením, ktoré nezodpovedá príkladnosti a čestnosti. Správanie policajta aj mimo výkonu štátnej služby má byť príkladom pre verejnosť a policajt nesmie svoje postavenie zneužiť, ale naopak, ak vidí, že iná osoba koná protizákonne, má tomu zabrániť. O nedisciplinovanosti žalobcu svedčí ďalej to, že konal v rozpore s ustanoveniami § 4 ods. 2 písm. d), § 137 ods. 1 a ods. 2 písm. a) zákona č. 8/2009 Z.z., podľa ktorých vodič nesmie viesť vozidlo v takom čase po požití alkoholu alebo inej návykovej látky, keď sa alkohol alebo iná návyková látka ešte môžu nachádzať v jeho organizme, pričom za porušenie pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom sa považuje jazda pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky. Žalobca taktiež svojím konaním porušil aj ustanovenia § 48 ods. 3 písm. g) a h) zákona, pretože sa mimo štátnej služby nezdržal konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť PZ alebo ohroziť dôveru v tento zbor a nedodržal služobnú disciplínu. Zároveň porušil ustanovenie časti I. písm. a) bod 11. rozkazu ministra vnútra SR č. 6/1997 o úlohách na zvýšenie morálneho stavu a disciplíny príslušníkov PZ a nedodržal služobnú disciplínu, a to aj napriek tomu, že v zmysle prvej časti tretieho bodu rozkazu ministra vnútra SR č. 2/2002 v znení rozkazu ministra vnútra SR č. 63/2003 bol oboznámený s tým, že za porušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom sa bude považovať, ak policajt riadi v čase služby alebo mimo času služby motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu alebo iných návykových látok. 29. Poukázal na to, že splnená bola aj ďalšia zákonná podmienka na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ, ktorá spočíva v tom, že jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, predovšetkým záujmu na zodpovednom dodržiavaní služobnej disciplíny všetkými príslušníkmi PZ, na ich čestnosti, na ochrane práv občanov a na upevňovaní ich dôvery v PZ. Je nezlučiteľné s dôležitými záujmami štátnej služby, aby v služobnom pomere príslušníka PZ zotrval policajt, ktorý aj napriek tomu, že bol oboznámený s opatreniami na zvýšenie disciplíny príslušníkov PZ, sa dopustil konania spočívajúceho vo vedení motorového vozidla pod vplyvom alkoholu. Na činnosť príslušníkov PZ sú kladené vyššie nároky, tak počas priameho výkonu štátnej služby, ako aj mimo neho. Každý príslušník PZ má väčšiu zodpovednosť za svoje konanie a pri svojom povolaní a profesii má byť svojím správaním vzorom vo vzťahu k ostatným občanom. Požiadavka zodpovedného prístupu príslušníka PZ k rešpektovaniu právnych predpisov vyplýva z jeho právneho postavenia, ako aj z úloh, ktorými sa zúčastňuje na plnení funkcií štátu. Preto sa vyžaduje ich dodržiavanie a predpokladá sa, že každý príslušník PZ v rámci svojho postavenia ich bude príkladne a striktne rešpektovať tak, ako sa k tomu zaviazal v služobnej prísahe. Uviedol že, prvostupňový orgán vyhodnotil konanie žalobcu správne, keď dospel k záveru, že jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby a aj na základe vyššie uvedeného sa s týmto názorom stotožňuje. 30. Ďalej druhostupňový orgán uviedol, že v napadnutom rozhodnutí je uvedený skutočný stav veci a z neho vyplývajúci dôvod prepustenia žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ, teda zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy s tým, že jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, mu bolo preukázané dôkazmi vykonanými a zadováženými v súlade s právnymi predpismi. Konštatoval, že v konaní o prepustení policajta zo služobného pomeru za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi (§ 238 ods. 1 zákona) a podľa ustanovenia § 238 ods. 2 zákona č.73/1998 Z.z. dôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane účastníkov konania, odborné posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov a organizácií, listiny, veci a obhliadka. 31. Druhostupňový orgán dospel k záveru, že tvrdenia žalobcu v podanom odvolaní, ktorými sa snažil spochybniť opodstatnenosť dôvodov napadnutého rozhodnutia, nie sú namieste, pretože ich cieľom je vyhnúť sa zodpovednosti za spáchanie protiprávneho konania a prepusteniu zo služobného pomeru príslušníka PZ, na čo nie je právny dôvod. 32. Zdôraznil, že príslušný nadriadený žalobcu v personálnom konaní, ktoré je samostatné od iných druhov konaní, či už od disciplinárneho konania alebo trestnoprávneho konania, vykonal v súlade s platnou právnou úpravou (§ 233 zákona) dôsledné prešetrenie danej veci a dospel k záveru, že prvostupňové rozhodnutie je zákonné, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia. II. Žaloba 33. Včas podanou žalobou na Krajskom súde v Bratislave dňa 05.04.2019 sa žalobca domáhal voči žalovanému preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SPOU-PO-PK-9/2019 zo dňa 12.02.2019, doručeného žalobcovi dňa 18.02.2019 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“) v spojení s prvostupňovým rozhodnutím - personálnym rozkazom Generálneho tajomníka Služobného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. PR GT SÚ č. 40/2018 zo dňa 16.11.2018, ako aj postupu, ktorý predchádzal vydaniu týchto rozhodnutí a navrhoval, aby ich súd zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 34. Žalobca namietal, neúplnosť, neurčitosť, nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť napadnutých správnych rozhodnutí, ex lege spôsobujúce ich neplatnosť, konkrétne výroku prvostupňového rozhodnutia pre jeho rozpor s ustanovením § 194 ods. 1 pred bodkočiarkou zákona č. 73/1998 Z.z., nakoľko v ňom úplne absentuje uvedenie skutočností, ktoré stanovujú uvedený dôvod prepustenia (miesto, čas a stručný nezameniteľný opis konania (skutku)), ktoré má zakladať dôvody jeho prepustenia zo služobného pomeru podľa ustanovenia § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z.z., pričom uvedenie týchto skutočností v rozhodnutí o prepustení v ustanovení § 194 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. obligatórne požaduje, ako jednu zo zásadných náležitostí takéhoto rozhodnutia, ktorej absencia je dôvodom neplatnosti takéhoto rozhodnutia. Skutočnosť, že stručné a jasné uvedenie opisu týchto skutočností v zmysle ustanovenia § 194 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., ktoré zakladajú dôvod prepustenia zo služobného pomeru, nemôže absentovať práve vo výroku rozhodnutia o prepustení zo služobného pomeru príslušníka PZ, ktorý musí obsahovať konkrétne určenie a rozlíšenie veci, o ktorej sa rozhoduje, a to tak aby predmet rozhodnutia bol dostatočne určitý, jasný a zrozumiteľný, a aby nebol zameniteľný. 35. Žalobca uviedol, že samotné odôvodnenie rozhodnutia pritom nemá právne záväzný charakter a vo vzťahu k výroku rozhodnutia má len vysvetľujúci charakter, z čoho je zrejmé, že nestačí požiadavky stanovené v ustanovení § 194 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. len uviesť v odôvodnení rozhodnutia, ale je potrebné stručný opis skutočnosti rozlíšený miestom a časom, ktorá zakladá dôvod prepustenia policajta v prípade dôvodu prepustenia podľa ustanovenia § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z.z., ale je potrebné ich uviesť aj vo výroku takéhoto rozhodnutia, v opačnom prípade je takéto rozhodnutie ex lege neplatné. 36. V zmysle vyššie uvedeného, žalobca poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/62/2015 zo dňa 28.09.2017, sp. zn. 8Sžp/20/2013 zo dňa 11.12.2014, sp. zn. 6 Sžo/239/2008 zo dňa 17.06.2009, sp. zn. 8Sžf/58/2012 zo dňa 26.09.2013, sp, zn. 2S/111/2015 zo dňa 20.01.2016, z ktorých vyplýva, že „je podstatná určitosť, zrozumiteľnosť a nezameniteľnosť výroku prvostupňového rozhodnutia, a teda je povinnosťou odvolacieho orgánu verejnej správy zistiť a odstrániť v tomto smere výrokové vady a jeho nedostatky, pretože v opačnom prípade sa jedná o neurčitý, nezrozumiteľný a neúplný výrok rozhodnutia, ktorý sám osebe zakladá nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, a to bez toho, aby sa v prípade jeho súdneho preskúmania musel súd zaoberať vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia“. 37. Konkrétne žalobca namietal, že vo výroku napadnutého prvostupňového rozhodnutia úplne absentuje stručný opis skutočnosti rozlíšený miestom a časom, ktorý zakladá dôvod jeho prepustenia, pritom v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia sa uvádza hneď niekoľko opísaných skutočností, ktoré by mali zakladať dôvod jeho prepustenia podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z.. Uviedol, že prvou je, že zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy, ktoré malo spočívať v tom, že nemal byť čestným a disciplinovaným príslušníkom PZ, keď v čase mimo výkonu štátnej služby po tom, ako požil alkoholické nápoje, mal riadiť motorové vozidlo, druhou je, že sa mal svojím konaním na mieste činu snažiť zneužiť svoje postavenie príslušníka PZ so slovami: „buďme ľudia, veď sme kolegovia a nechcite, aby som fúkal“. A treťou je, že neskôr do správy o výsledku objasňovania priestupku uviedol, že motorové vozidlo nešoféroval on, len si po zastavení hliadkou PZ presadol v úmysle zakryť svojho kamaráta, pretože jemu ako policajtovi fúkať nedajú, čo má byť podľa prvostupňového rozhodnutia tvrdením, ktoré nezodpovedá príkladnosti a čestnosti, nakoľko správanie policajta aj mimo výkon štátnej služby má byť príkladom pre verejnosť a policajt nesmie svoje postavenie zneužiť, ale naopak ak vidí, že iná osoba koná protizákonne, má tomu zabrániť. 38. Zdôraznil, že ako to vyplýva z vyššie uvedených troch opísaných skutočností vyplývajúcich z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia, skutkovú podstatu jeho prepustenia zo služobného pomeru podľa ustanovenia § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. môže zakladať hneď niekoľko samostatne rozlíšiteľných skutočností, pričom priamo z výroku napadnutého prvostupňového rozhodnutia, ktorý má právne záväzný charakter, nie je vôbec zrozumiteľné, zrejmé a určité, ktorá z troch vyššie uvedených skutočností má byť práve tou, ktorá spôsobila jeho prepustenie zo služobného pomeru. Preto je výrok prvostupňového rozhodnutia nezrozumiteľný, nejednoznačný a teda nepreskúmateľný. 39. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, z ktorých vyplýva, že „Medzi ďalšie dôvody nezrozumiteľnosti rozhodnutia správneho orgánu patrí rozpornosť výroku s odôvodnením, absencia právnych záverov, vyplývajúcich z rozhodujúcich skutkových okolností, ako i ich nejednoznačnosť.“ (uznesenie sp. zn. 6Sžf/1/2009 zo dňa 24.11.2010, rozsudok sp. zn. 4Sžo/68/2010 zo dňa 28.06.2011, rozsudok sp. zn. 5SŽ/135/02) a rozsudok sp. zn. 8Sžo/62/2015 zo dňa 28.09.2017). 40. Ďalej žalobca namietal porušenie jeho práva na rovnosť zbraní - právo na spravodlivý proces, nakoľko mu bolo znemožnené vyhotoviť si kópiu celého administratívneho spisu, a to na základe jeho písomnej žiadosti bez toho, aby bolo rozhodnuté o jej zamietnutí, čo považoval upretie jeho práva na úplnú, účinnú a efektívnu obhajobu, pretože predmetný administratívny spis je značne rozsiahly a nebolo možné od neho spravodlivo požadovať, aby si ho celý ručne prepísal a následne si ho mohol v kľude preštudovať, napr. doma, či ho odovzdať advokátovi so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci. 41. Žalobca vo vzťahu k vyššie uvedenému namietal nezákonnosť a neústavnosť v postupe oboch orgánov verejnej správy, pretože jeho postupom došlo k porušeniu jeho práva na obhajobu zakotveného v ustanovení § 193 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z., pričom namietal vzájomnú kolíziu ustanovenia § 237 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. s týmto ustanovením, a súčasne namietal porušenie jeho práva na rovnosť zbraní - práva na spravodlivý proces chráneného Ústavou Slovenskej republiky v čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3, ako aj v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. V tejto súvislosti poukázal na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, s tým, že „tak základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj právo podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia (II. ÚS 383/06).“ „Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatnení. Obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Ak je toto konanie v rozpore s procesnými zásadami, porušuje ústavnoprávne princípy (II. ÚS 85/06).“ 42. Z uvedených dôvodov žalobca navrhol správnemu súdu zvážiť možnosť jeho postupu podľa ustanovenia § 100 ods. 1 písm. b) SSP, a to podanie návrhu na začatie konania Ústavnému súdu Slovenskej republiky o súlade právnych predpisov. 43. Zároveň žalobca namietal porušenie jeho práva na odôvodnenie - právo na spravodlivý proces z dôvodu, že prvostupňové rozhodnutie je založené na zavádzajúcom a nepravdivom tvrdení orgánu verejnej správy, ktoré je v rozpore s administratívnym spisom a nemá v ňom oporu, ako aj to, že sa k predmetnej veci nevyjadril, čo sa nezakladá na pravde, pretože sa k veci vyjadril vyjadrením zo dňa 09.11.2018, ktoré však prvostupňový orgán nevzal ho do úvahy a nezaoberal sa s ním. Uviedol, že druhostupňový orgán v tomto smere reagoval v napadnutom rozhodnutí tak, že potvrdil, že žalobca sa k veci vyjadril uvedeným písomným vyjadrením dňa 09.11.2018 a že naň aj prihliadol, s čím však žalobca nesúhlasil, pretože podľa jeho názoru sa žalovaný sa s jeho námietkami vôbec nezaoberal a riadne ich nevyhodnotil. 44. Žalobca považoval vyššie uvedené skutočnosti za rozpor s vyššie citovanými ustanoveniami zákona č. 73/1998 Z.z., porušenie jeho práva na obhajobu. 45. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobca považoval napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a arbitrárne. 46. Ďalej žalobca namietal nezákonne získané dôkazy v konaní a uviedol, že z prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že jeho nadriadený - veliteľ PPÚ pplk. Mgr. U. C. písomnou žiadosťou č. KRPZ- BA-OPP3-189-024/2018 zo dňa 21.09.2018 požiadal úrad inšpekčnej služby Západ vo veci konania o jeho prepustení zo služobného pomeru o poskytnutie informácie z výpovedi svedka - spolujazdca P. P. k udalosti zo dňa 11.08.2018, na čo bola nadriadenému zaslaná informácia zo SKIS MV SR pod č. SKIS- 66/OISZ-SV-2018 v znení, že P. P. vo svojej výpovedi dňa 11.08.2018 uviedol, že motorové vozidlo v čase jeho zastavenia hliadkou OO PZ Bernolákovo dňa 11.08.2018 šoféroval jeho kamarát Q. F.. Uviedol, že poskytnutie takéhoto dôkazu do administratívneho konania o prepustení z vyšetrovacieho spisu SKIS MV SR bez toho, aby vyšetrovateľ SKIS MV SR, ktorý tento dôkaz na žiadosť pplk. Mgr. U. C. poskytol, bol za týmto účelom oslobodený od mlčanlivosti v zmysle ustanovenia § 80 ods. 3 zákona č. 171/1993 Z. z., v postavení žalobcu považoval za nezákonne získaný dôkaz do konania o jeho prepustení zo služobného pomeru príslušníka PZ. 47. Žalobca zároveň namietal, že zistenie skutkového stavu orgánmi verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, nakoľko bol nesprávne a nedostatočne zistený a vyhodnotený skutkový stav v danej veci v prvostupňovom rozhodnutí, pretože vychádzal z nepreukázaných skutkových záverov v konaní, ktorý bol následne takto potvrdený v napadnutom rozhodnutí, nakoľko predmetný skutok, ktorý mu je kladený za vinu, nespáchal, pretože žiadne motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu neviedol. Zdôraznil, že všetky dôkazy o ktoré sa napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím opierajú, boli v konaní objektívne spochybnené a vyvrátené, pričom tak nezostal jediný priamy ani nepriamy dôkaz, ktorý by spoľahlivo a objektívne potvrdzoval, že v čase zastavenia hliadkou dňa 11.08.2018 riadil pod vplyvom alkoholu motorové vozidlo osobné VW F. EČ: SC XXXES na Nádražnej ulici v obci Ivanka pri Dunaji v čase okolo 02.18 hod. mimo výkonu štátnej služby, pričom mal byť zastavený a kontrolovaný službukonajúcou hliadkou Obvodného oddelenia PZ Bernolákovo. Uviedol, že po zastavení vozidla hliadkou, bol vyzvaný k podrobeniu sa orientačnej dychovej skúške na zistenie prítomnosti alkoholu v dychu, avšak túto viackrát odmietol vykonať, avšak následne súhlasil a v čase 02.39 hod. bol podrobený dychovej skúške s výsledkom 0.64 mg/1 alkoholu v dychu a opakovanej dychovej skúške v čase 03.03 hod. s výsledkom 0,68 mg/1 alkoholu v dychu. 48. Žalobca tvrdil, že aj keď najskôr na seba vzal, že predmetné motorové vozidlo šoféroval a v ktorom sa okrem neho nachádzali tri ďalšie osoby, čo najskôr hliadke takto v snahe kryť kamaráta prezentoval, toto tvrdenie nebolo založené na skutočnosti, nakoľko do správy o výsledku objasňovania priestupku následne uviedol, že predmetné motorové vozidlo nešoféroval, pretože si myslel, že jemu ako policajtovi fúkať nedajú a pustia ich s tým, že reálnosť tejto výmeny potvrdili pri svojich výsluchoch všetky osoby v motorovom vozidle a následne aj vyšetrovací pokus. 49. Uviedol, že skutočnosť, že po zastavení motorového vozidla hliadkou PZ, vystúpil z dverí vodiča objektívne a fakticky neznamená a ani nijako relevantne nepotvrdzuje, že zastavené motorové vozidlo šoféroval on, čo potvrdzuje kamerový záznam v plnom rozsahu a to, že šoféroval P. P. a že po zastavení sa vymenili krátko po tom, ako motorové vozidlo zastavila hladka PZ, na základe čoho potom vystúpil z dverí vodiča. Z kamerového záznamu natočeného zo služobného vozidla hliadky PZ nevyplýva žiadny taký záznam, že bol videný ako zastavované vozidlo šoféruje. Nesúhlasil s argumentom žalovaného, že z kamerového záznamu vyplýva, že po celý čas od zastavenia vozidla hliadkou až po jeho vystúpenie z dverí vodiča sú na zastavenom vozidle rozsvietené brzdové svetlá a tieto zhasínajú až jeho vystúpení. Uviedol, že relevancia tohto dôkazu bola objektívne spochybnená vykonaním servisnej diagnostiky na motorovom vozidle VW F., EČ: X a to autoservisom - VZ SERVIS s.r.o., ktorý uviedol, že: „Po zošliapnutí brzdového pedálu a následného povolenia pedálu zostávajú brzdové svetlá svietiť ešte cca 6 sekúnd. Doporučená výmena.“ Žalobca namietal, že žalovaný sa s predloženými dôkazmi v napadnutom rozhodnutí nezaoberal a nevyhodnotil ich. Ďalej žalobca zdôraznil, že uvedené skutočnosti ani nepotvrdil nstržm. P. W. z hliadky PZ, ktorý naopak v trestnom konaní vedenom SKIS uviedol, že od momentu, kedy spozoroval idúce motorové vozidlo až do času jeho zastavenia, nevidel, kto sedí na mieste vodiča a že obdobne vypovedal aj nstržm. P. W.. Žalobca tvrdil, že svedecké výpovede nstržm. P. W. a nstržm. P. W. nemajú žiadnu výpovednú hodnotu o tom, že on mal šoférovať motorové vozidlo. Zastával názor, že daný skutok mu nebol vôbec preukázaný. 50. K skutočnosti, že bezprostredne po zastavení hliadkou predmetného motorového vozidla sa sám priznal, že motorové vozidlo viedol, že jeho vinu v danej veci, že motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu šoféroval on, bolo založené na jeho samotnom bezprostrednom priznaní sa hliadke PZ z miesta činu, t. j. bez ďalších toto potvrdzujúcich dôkazov. Uvedené je však úplne v rozpore so skutkovým stavom vyplývajúcim zo spisového materiálu, keďže žalovaný úplne odignoroval evidentnú účelovosť jeho priznania v kontexte, v akom ho hliadke PZ uviedol. Pravdivosť a relevantnosť dôvodov jeho obhajoby bola v konaní potvrdená aj svedeckými výpoveďami ďalších osôb - T. N. a A. A. nachádzajúcich sa priamo v zastavenom motorovom vozidle v rozhodujúcom čase. Rovnako pravdivosť a relevantnosť dôvodov tejto jeho obhajoby bola potvrdená vo vyšetrovacom spise SKIS zo dňa 06.11.2018 aj svedeckou výpoveďou samotného P. P., ktorý sa k vedeniu motorového vozidla priznal a presvedčivo vysvetlil mechanizmus (ne)fungovania brzdových svetiel na danom motorovom vozidle a to tak, že aj po odšliapnutí brzdového pedála, brzdové svetlá ešte nejakú dobu svietia, nakoľko majú závadu a reagujú oneskorene. Uvedené potvrdil vo svojej výpovedi zo dňa 18.10.2018 aj F. F., majiteľ pohostinstva, v ktorom sa v ten večer zdržiavali, keď uviedol, že za volant pred pohostinstvom si do auta sadol P. P. a on si sadol za miesto vodiča dozadu. Z uvedeného vyplýva, že svedkyne T. N. a A. A., ako aj svedkovia F. F. a P. P., jednoznačne potvrdili skutkový dej tak, ako sa stal a v celom rozsahu potvrdili jeho obranu v tom smere, že vodičom bol P. P. a že on si na miesto vodiča presadol až po zastavení motorového vozidla. 51. Žalobca nesúhlasil s názorom žalovaného, že podľa informácie zo SKIS MV SR pod Č. SKIS- 66/ OISZ-SV-2018 mal P. P. vo svojej výpovedi dna 11.08.2018 uviesť, že motorové vozidlo v čase jeho zastavenia hliadkou OO PZ Bernolákovo dňa 11.08.2018 šoféroval on, nakoľko uvedenú výpoveď získal jeho nadriadený z inšpekčného vyšetrovacieho spisu SKIS a v tejto súvislosti poukázal na opačnú výpoveď svedka P. P. zo dňa 06.11.2018 vo vyšetrovacom spise na SKIS. 52. Žalobca namietal, že oba orgány verejnej správy sa nevysporiadali objektívnym a vecným vyhodnotením so všetkými dôkazmi svedčiacimi v jeho prospech relevantným spôsobom a neodstránili tak rozpory, keď na jednej strane stoja všetky uvedené svedecké výpovede, a ním predložené listinné dôkazy z diagnostiky motorového vozidla a na druhej strane ani jediný priamy dôkaz, očitá svedecká výpoveď, alebo kamerový záznam, že skutočne šoféroval zastavené motorové vozidlo s tým, že jeho údajné priznanie nemôže byť nepochybným a spoľahlivým dôkazom, keď ho vzápätí poprel aj s uvedením konkrétnych logických dôvodov. Zdôraznil, že navyše, pri jeho „priznaní“ bol značne opitý, čo tiež zásadným spôsobom znižuje jeho vierohodnosť. Z citovanej časti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že tento samotný dôkaz bez ohľadu na ostatné dôkazy svedčiace o opaku a v jeho prospech, považuje za postačujúci dôkaz, ktorý má nepochybne preukazovať jeho protiprávne konanie - šoférovanie motorového vozidla pod vplyvom alkoholu. 53. Uvedené skutočnosti žalobca považuje za úplne svojvoľnú žiadnymi inými relevantnými dôkazmi nepodloženú argumentáciu žalovaného, ktorá je v rozpore s princípmi konania o prepustení zo služobného pomeru policajta, v zmysle ktorých rozhodnutie musí vychádzať zo skutočného stavu veci a za účelom čoho je oprávnený orgán povinný postupovať pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie potrebné podklady, pričom je oprávnený orgán súčasne povinný vyhodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom je povinný posudzovať rovnako dôkladne všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania. 54. Z vyššie uvedených skutočností tak má za to, že ani prvostupňový orgán a ani žalovaný si k rozhodnutiu nezaobstarali potrebné podklady, aby toto vychádzalo zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a bolo v súlade so zásadou objektívnej a materiálnej pravdy. 55. Žalobca má za to, že žalovaný, ako aj prvostupňový orgán vo svojom postupe a rozhodovaní v danej veci nerešpektovali ustanovenia § 233 ods. 1 a 2, ako aj § 241 ods. 1 a § 238 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z., keď si pre svoje napadnuté rozhodnutia nezadovážili dostatok skutkových podkladov a rozhodli tak bez riadneho zistenia skutočného stavu veci, a teda bez zadováženia objektívnych podkladov pre rozhodnutie. 56. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti, žalobca považoval napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie za nezákonné vydané v rozpore s vyššie uvedenými zákonnými ustanoveniami, a preto navrhol, aby ich správny súd zrušil z dôvodov uvedených v ustanovení § 191 ods. 1 písm. d), e), f) a g) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie prvostupňovému orgánu. III. Vyjadrenie žalovaného 57. Žalovaný sa vyjadril k správnej žalobe písomným vyjadrením zo dňa 20.09.2019, doručeným správnemu súdu dňa 27.09.2019 zhodne s odôvodnením prvostupňového ako aj druhostupňového orgánu a v nadväznosti na všetky uvedené skutočnosti žalovaný navrhol žalobu v plnom rozsahu zamietnuť. 58. Podľa žalovaného bolo na základe dôkazov preukázané, že žalobca svojím konaním porušil služobnú prísahu zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere príslušníka PZ by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy spočívalo v tom, že nebol čestným a disciplinovaným príslušníkom Policajného zboru, keď v čase mimo výkonu štátnej služby po tom, ako požil alkoholické nápoje, riadil motorové vozidlo. 59. Žalovaný uviedol, že ponechanie žalobcu v služobnom pomere príslušníka PZ by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, zodpovedného dodržiavania služobnej disciplíny všetkými príslušníkmi PZ, na ich čestnosti, na ochrane práv občanov a na upevňovaní ich dôvery v Policajný zbor, nakoľko požiadavka zodpovedného prístupu príslušníka PZ k rešpektovaniu zákonov a interných predpisov vyplýva z jeho účasti na plnení funkcií štátu. Zdôraznil, že zákon vyžaduje striktné dodržiavanie svojich ustanovení a predpokladá sa, že príslušník PZ v rámci svojho postavenia bude príkladne rešpektovať zákony a predpisy tak, ako sa k tomu zaviazal v služobnej prísahe. 60. Na záver žalovaný uviedol, že protiprávne konanie bolo žalobcovi riadne a v súlade so zákonom preukázané dôkazmi obsiahnutými v spise a konanie o jeho prepustení zo služobného pomeru príslušníka PZ bolo striktne vykonané na základe zákona a v jeho medziach, a preto navrhol žalobu v plnom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť. IV. Právne posúdenie veci 61. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods. 1 SSP), po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím v rozsahu dôvodov správnej žaloby dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 62. Vo veci bol vyhlásený rozsudok bez nariadenia pojednávania postupom podľa ustanovenia § 137 ods. 4 SSP dňa 11.06.2020, nakoľko žalobca a ani žalovaný nežiadali nariadiť pojednávanie (§ 107 ods. 2 SSP). 63. Predmetom súdneho prieskumu je preskúmanie postupu a zákonnosti rozhodnutia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SPOU-PO-PK-9/2019 zo dňa 12.02.2019 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím - personálnym rozkazom generálneho tajomníka služobného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. PR GT SÚ č. 40/2018 zo dňa 16.11.2018. 64. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky). 65. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy, sa postupuje podľa ustanovení tretej časti SSP o správnych žalobách. 66. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách ustanovenia § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je orgán verejnej správy oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 67. Zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy je podmienená zákonnosťou postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu. V rámci správneho súdnictva súd teda skúma aj procesné pochybenia orgánu verejnej správy namietané v žalobe, najmä z toho pohľadu, či toto procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania pred orgánom verejnej správy, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. 68. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 69. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 70. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 71. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., občan pri vzniku služobného pomeru policajta skladá služobnú prísahu, ktorá znie: „Sľubujem vernosť Slovenskej republike. Budem čestný, statočný a disciplinovaný. Svoje sily a schopnosti vynaložím na to, aby som chránil práva občanov, ich bezpečnosť a verejný poriadok, a to aj s nasadením vlastného života. Budem sa riadiť ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi. Tak prisahám!“. 72. Podľa § 47 zákona č. 73/1998 Z.z., služobná disciplína policajtov spočíva v dôslednom plnení povinností ustanovených ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, služobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených. 73. Podľa § 48 ods. 3 písm. a), b), f), g), h) zákona č. 73/1998 Z.z., policajt je povinný plniť svedomité úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený; vykonávať štátnu službu osobne, riadne a včas; zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť k stretu dôležitého záujmu štátnej služby s osobnými záujmami, najmä nezneužívať informácie získané v súvislosti s výkonom služby na vlastný prospech alebo na prospech iného; v štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor; dodržiavať služobnú disciplínu. 74. Podľa § 189 písm. c) zákona č. 73/1998 Z.z. sa služobný pomer končí aj prepustením. 75. Podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z.z., policajt sa prepustí zo služobného pomeru, ak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. 76. V zmysle § 192 ods. 5 zákona č. 73/1998 Z.z., o prepustení policajta z dôvodov uvedených v § 192 ods. 1 písm. d) až g) možno rozhodnúť len do dvoch mesiacov odo dňa, keď nadriadený zistil dôvod prepustenia, najneskôr však do jedného roka aj doručiť (znenie ustanovenia zákona účinné do 31.12.2015). 77. Podľa § 194 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., rozhodnutie o prepustení musí byť vyhotovené písomne a musí byť v ňom uvedený dôvod prepustenia so skutočnosťami, ktoré ho zakladajú, inak je neplatné. 78. Podľa § 194 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z., ak bol policajt prepustený z dôvodov uvedených v § 192 ods. 1 písm. c) až g), možno skončiť služobný pomer dňom doručenia rozhodnutia o prepustení. 79. Podľa § 233 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie potrebné podklady. 80. Podľa § 233 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z., oprávnený orgán posudzuje rovnako dôkladne všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania. 81. Podľa § 238 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., oprávnený orgán posudzuje rovnako dôkladne všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania. 82. Podľa § 241 ods.1 zákona č. 73/1998 Z.z., rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi, musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania vyhlásením alebo doručením. Ak totožnosť príslušníka Slovenskej informačnej služby alebo toho, kto rozhodnutie vydal, má zostať utajená, v rozhodnutí sa jeho meno a priezvisko neuvádza; táto osoba sa v rozhodnutí označí iným vhodným spôsobom. 83. Podľa § 241 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z., výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovení právneho predpisu, podľa ktorého bolo rozhodnuté. Ak sa v rozhodnutí ukladá povinnosť na plnenie, ustanoví sa pre ňu rozsah plnenia a lehota. 84. Podľa § 241 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z., v odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval. 85. Správny súd pri preskúmaní zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy, posudzoval, či orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie, si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi, a či je pravdivé tvrdenie žalobcu, že bol rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátený na svojich právach. 86. V konaní nebolo sporné, že žalobca sa bezprostredne po zastavení hliadkou PZ priznal, že viedol motorové vozidlo a že v čase 02.39 hod. bol podrobený dychovej skúške na zistenie prítomnosti alkoholu s výsledkom 0.64 mg/1 alkoholu v dychu a opakovanej dychovej skúške na zistenie prítomnosti alkoholu v čase 03.03 hod. s výsledkom 0,68 mg/1 alkoholu v dychu. 87. V konaní nebolo sporné, že po celú dobu od zastavenia motorového vozidla hliadkou PZ, boli na zastavenom motorovom vozidle rozsvietené brzdové svetlá, ktoré zhasli až po vystúpení jeho vodiča. 88. V konaní bolo sporné, či po zastavení motorového vozidla hliadkou PZ z dverí na strane vodiča vystúpil žalobca alebo P. P. a teda bolo sporné, kto šoféroval motorové vozidlo VW F. EČ: X či to bol žalobca, ako to tvrdí žalovaný, alebo, či to bol P. P., ako to tvrdí žalobca (ktorý sa najskôr priznal, že predmetné motorové vozidlo šoféroval a neskôr tvrdil, že motorové vozidlo nešoféroval, ale P. P.). 89. Úlohou krajského súdu bolo teda potrebné primárne posúdiť, či v danom prípade bol žalovaným riadne zistený skutkový stav veci a teda, či nastali na strane žalobcu také skutočnosti v dôsledku ktorých došlo kumulatívne k naplneniu súčasne dvoch zákonných podmienok podľa ustanovenia § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z.z. a to, či žalobca svojim konaním zvlášť hrubým spôsobom porušil služobnú prísahu a služobnú povinnosť a jeho ponechanie v služobnom pomere príslušníka PZ by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, a teda či vznikol zákonný dôvod na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ podľa vyššie citovaného ustanovenia. 90. Žalobca nesúhlasil so svojim prepustením zo služobného pomeru príslušníka PZ a uviedol, že napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím považuje za nezákonné a navrhol, aby ich správny súd zrušil z dôvodov uvedených v ustanovení § 191 ods. 1 písm. d), e), f) a g) SSP. 91. Žalovaný uviedol, že protiprávne konanie bolo žalobcovi riadne a v súlade so zákonom preukázané dôkazmi obsiahnutými v spise a konanie o jeho prepustení zo služobného pomeru príslušníka PZ bolo striktne vykonané na základe zákona a v jeho medziach, a preto navrhol žalobu v plnom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť. 92. Správny súd mal zistené z administratívneho spisu, že žalobca bol prepustený zo služobného pomeru príslušníka PZ podľa ustanovenia § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z.z., pretože podľa žalovaného svojím konaním zvlášť hrubým spôsobom porušil služobnú prísahu a služobnú povinnosť a jeho ponechanie v služobnom pomere príslušníka PZ by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby a to tým, že čase mimo výkonu štátnej služby po tom, ako požil alkoholické nápoje dňa 11.08.2018 riadil motorové vozidlo a že bol zastavený službukonajúcou hliadkou PZ777 Obvodného oddelenia PZ Bernolákovo, ktorá mu vykonala dychovú skúšku s pozitívnym výsledkom - 0,64 mg/l alkoholu v dychu a ktorá bola opakovaná v čase o 03.03 hod. s výsledkom 0,68 mg/l alkoholu v dychu. 93. Z obsahu administratívneho spisu mal správny súd ďalej zistené, že vlastným šetrením nadriadeného žalobcu boli v zmysle ustanovenia § 238 zákona č. 73/1998 Z. z. zabezpečené dôkazy a to: úradný záznam k začatiu konania o prepustení zo dňa 30.08.2018, ktorý sa k veci odmietol vyjadriť, informácia vyšetrovateľa ČVS:SKIS-66/OISZ-SV-2018 zo dňa 01.10.2018, fotokópia zápisu z predmetných pozitívnych dychových skúšok žalobcu zo dňa 11.08.2018, certifikát o overení analyzátora dychu č. 0857/321.08/18, obrazový záznam zo systému SOITRON, úradný záznam hliadky PZ zo dňa 11.08.2018, vyjadrenia k uvedenej veci nstržm. P. W. a nstržm. P. W. zo dňa 27.08.2018, vyjadrenia prítomných osôb v predmetnom motorovom vozidle - T. N. a A. A. zo dňa 04.09.2018, P. P. zo dňa XX.XX.XXXX a Y. X. O. zo dňa 13.09.2018, úradný záznam - prepis z kamerového záznamu zo systému SOITRON z motorového vozidla hliadky PZ, prehľad o disciplinárnych odmenách a disciplinárnych opatreniach žalobcu, doklady o jeho oboznámení s internými predpismi, zhodnotenie služobnej činnosti žalobcu a stanovisko k prepusteniu žalobcu zo služobného pomeru OZP SR - Krajská rada OZP pri KR PZ v Bratislave. 94. K námietkam žalobcu, ktorý namietal, neúplnosť, neurčitosť, nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť napadnutých rozhodnutí ex lege, spôsobujúce ich neplatnosť, konkrétne výroku prvostupňového rozhodnutia pre jeho rozpor s ustanovením § 194 ods. 1 pred bodkočiarkou zákona č. 73/1998 Z. z., nakoľko v ňom úplne absentuje uvedenie skutočností, ktoré stanovujú uvedený dôvod prepustenia (miesto, čas a stručný nezameniteľný opis konania (skutku), ktoré má zakladať dôvody jeho prepustenia zo služobného pomeru podľa ustanovenia § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z., pričom uvedenie týchto skutočností v rozhodnutí o prepustení v ustanovení § 194 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. sa obligatórne požaduje, ako jedna zo zásadných náležitostí takéhoto rozhodnutia, ktorej absencia je dôvodom neplatnosti takéhoto rozhodnutia, správny súd uvádza, že podľa ustanovenia § 241 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z., výrok prvostupňového rozhodnutia obsahuje vo veci s uvedením ustanovení právneho predpisu, podľa ktorého bolo rozhodnuté. V danom prípade výrok prvostupňového rozhodnutia obsahoval zákonné ustanovenie, na základe ktorého bol žalobca prepustený zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka PZ, t.j. ustanovenie § 192 ods.1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. a ďalej obsahoval meno a priezvisko žalobcu, jeho osobné evidenčné číslo, dátum narodenia, druh štátnej služby a funkciu. 95. Súd vo vzťahu k vyššie uvedenému poznamenáva, že ustanovenie § 241 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z., ktoré sa vzťahuje na konanie o prepustení policajta zo služobného pomeru, neobsahuje špeciálne náležitosti tak, ako je to napr. uvedené v zákone č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (§ 77). Správny súd dospel k záveru, že nemožno súhlasiť s názorom žalobcu, že výrok prvostupňového rozhodnutia je v rozpore s ustanovením § 194 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., pretože v ňom úplne absentuje uvedenie skutočností, ktoré stanovujú uvedený dôvod jeho prepustenia zo služobného pomeru príslušníka PZ, z dôvodu, že v danom prípade sa nejedná o priestupkové konanie podľa zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, a preto uvedenie dôvodu jeho prepustenia zo služobného pomeru príslušníka PZ, nebolo potrebné uviesť aj vo výroku rozhodnutia. Zároveň správny súd konštatuje, že uvedené skutočnosti boli podrobne uvedené v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia v súlade s ustanovením § 241 ods. 3 zákona č.73/1998 Z.z., podľa ktorého sa v odôvodnení rozhodnutia uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval. Podľa ustálenej judikatúry výrokom rozhodnutia sa určujú konkrétne práva a povinnosti účastníkov správneho konania, ktoré musí v presnej, stručnej a úplnej formulácii vyjadriť záver správneho orgánu o otázke, ktorá je predmetom rozhodnutia. Súd zároveň poznamenáva, že z ustanovenia § 194 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., na ktoré sa žalobca odvoláva, vyplýva, že rozhodnutie o prepustení zo služobného pomeru príslušníka PZ sa musí vyhotoviť písomne a musí byť v ňom uvedený dôvod tohto prepustenia, a to so skutočnosťami, ktoré ho zakladajú, inak je neplatné, čo bolo v danom prípade splnené. Správny súd po preskúmaní vyššie uvedených námietok žalobcu dospel k záveru, že výrok prvostupňového rozhodnutia, ako aj druhostupňového rozhodnutia sú v súlade s ustanovením § 241 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z., a preto vyššie uvedené námietky žalobcu považuje za nedôvodné. 96. K námietke žalobcu, ktorý namietal porušenie jeho práva na rovnosť zbraní - právo na spravodlivý proces, nakoľko mu bolo znemožnené vyhotoviť si kópiu celého administratívneho spisu, a to na základe jeho písomnej žiadosti bez toho, aby bolo rozhodnuté o jej zamietnutí, čo považoval za upretie jeho práva na úplnú, účinnú a efektívnu obhajobu, pretože predmetný administratívny spis je značne rozsiahly a nebolo možné od neho spravodlivo požadovať, aby si ho celý ručne prepísal a následne si ho mohol preštudovať, napr. doma, či ho odovzdať advokátovi so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci, správny súd uvádza, že v zmysle ustanovenia § 237 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z., účastníci konania majú právo nahliadať do spisov s výnimkou protokolov o hlasovaní a robiť si z nich výpisy. V konaní mal správny súd preukázané, že žalobca bol oboznámený s celým spisovým materiálom, nakoľko mu dňa 29.10.2018 jeho nadriadený umožnil jeho preštudovanie a robiť si z neho výpisky a že žalobca nežiadal do spisového materiálu nič doplniť. Na základe uvedeného, má správny súd za to, že postupom orgánov verejnej správy nedošlo k porušeniu práva žalobcu na obhajobu zakotveného v ustanovení § 193 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. a ani k porušeniu jeho práva na rovnosť zbraní - práva na spravodlivý proces chráneného Ústavou Slovenskej republiky v čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3, ako aj v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. Preto správny súd považuje túto námietku žalobcu za nedôvodnú. 97. Správny súd námietku žalobcu, že bolo porušené jeho právo na odôvodnenie a tým aj právo na spravodlivý proces, a to z dôvodu, že prvostupňové rozhodnutie je založené na zavádzajúcom a nepravdivom tvrdení orgánu verejnej správy, ktoré je v rozpore s administratívnym spisom a nemá v ňom oporu, ako aj tým, že sa nevysporiadal s jeho vyjadrením zo dňa 09.11.2018 k predmetnej veci, považuje za nedôvodnú, nakoľko z administratívneho spisu mal preukázané, že aj keď sa žalobca k predmetnej veci vyjadril vyjadrením až zo dňa 09.11.2018, t.j. po stanovenej lehote na vyjadrenie jeho nadriadeným a po tom, keď sa už spisový materiál nachádzal u generálneho tajomníka SÚ MV SR (t. j. od 08.11.2018), v konaní mal preukázané, že druhostupňový orgán sa vo svojom rozhodnutí ním zaoberal. Preto správny súd považuje túto námietku žalobcu za nedôvodnú. 98. Taktiež sa správny súd nestotožňuje s námietkou žalobcu, že z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia skutkovú podstatu jeho prepustenia zo služobného pomeru podľa ustanovenia § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z.z. môže zakladať hneď niekoľko samostatne rozlíšiteľných skutočností, pričom priamo z výroku napadnutého prvostupňového rozhodnutia, ktorý má právne záväzný charakter, nie je vôbec zrozumiteľné, zrejmé a určité, ktorá z troch vyššie uvedených skutočností má byť práve tou, ktorá spôsobila jeho prepustenie zo služobného pomeru príslušníka PZ, z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím obsahujú skutočnosti, ktoré boli podkladom na rozhodnutie, ako aj právnu úvahu, ktorou bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval (§ 241 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z.). 99. K námietke žalobcu, že v správnom konaní boli použité nezákonne získané dôkazy a to dôkazy z trestného konania - výpoveď P. P. a že vyšetrovateľ nebol zbavený mlčanlivosti, súd uvádza, že uvedenú výpoveď získal nadriadený žalobcu z inšpekčného vyšetrovacieho spisu SKIS na základe písomnej žiadosti č. KRPZ-BA-OPP3-189-024/2018 zo dňa 21.09.2018 požiadavkou na OIS Západ ÚIS SKIS MV SR vo veci konania o jeho prepustení zo služobného pomeru žalobcu, keďže menovaný sa odmietol k veci vyjadriť a ktorá bola dňa 01.10.2018 zaslaná nadriadenému z OIS Západ ÚIS SKIS MV SR pod č. SKIS-66/OISZ-SV-2018, z ktorej vyplýva, že P. P. vo svojej výpovedi dňa 11.08.2018 uviedol, že motorové vozidlo v čase jeho zastavenia hliadkou OO PZ Bernolákovo dňa 11.08.2018 o 02.18 hod. šoféroval jeho kamarát Q. F. (žalobca). Súd konštatuje, že predmetný dôkaz získal orgán verejnej správy zákonným spôsobom. Ďalej mal správny súd preukázané z administratívneho spisu, že nadriadený žalobcu do vyšetrovacieho spisu OIS Západ ÚIS SKIS MV SR vedeným pod č. SKIS-66/OISZ-SV-2018 nenahliadal, pretože mu to vyšetrovateľ OIS Západ ÚIS SKIS MV SR neumožnil. Preto správny súd považuje túto námietku žalobcu za nedôvodnú. 100. Taktiež neobstojí námietka žalobcu, že napadnuté rozhodnutie je nedôvodné, pretože o jeho prepustení zo služobného pomeru príslušníka PZ bolo rozhodnuté pred ukončením trestného konania, správny súd uvádza, orgán verejnej správy je od výsledku trestného konania závislý len v prípade uplatnenia prepúšťacieho dôvodu uvedeného v ustanovení § 192 ods. 1 písm. f) - pre právoplatné odsúdenie za úmyselný trestný čin alebo za trestný čin s nepodmienečným trestom odňatia slobody. Súd podotýka, že orgánu verejnej správy žiaden právny predpis neukladá, aby v prípade, že sa v súbehu s personálnym konaním, resp. disciplinárnym konaním, vedie aj trestné konanie, mal čakať na ich výsledky. 101. Správny súd vo vzťahu k vyššie uvedenému poznamenáva, že konanie vo veci prepustenia policajta zo služobného pomeru je samostatným konaním s osobitnou právnou úpravou, tak ako aj trestné konanie, a preto v konaní o prepustení policajta zo služobného pomeru nemožno vydanie rozhodnutia viazať a podmieňovať rozhodnutiami orgánov činných v trestnom konaní a na druhej strane porušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti nie je možné stotožňovať s trestnoprávnou, prípadne priestupkovou zodpovednosťou. Predmetom a účelom konania o prepustení príslušníka PZ nie je posúdenie otázky jeho viny alebo neviny zo spáchania trestného činu, ale otázky, či sú splnené zákonné predpoklady na prepustenie zo služobného pomeru podľa zákona (č. 73/1998 Z. z.). Personálne opatrenie za porušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti nie je možné stotožňovať s trestnoprávnou zodpovednosťou. 102. Súd zdôrazňuje, že základným predpokladom prepustenia zo služobného pomeru príslušníka PZ z dôvodu podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona je splnenie zákonných predpokladov, a to, aby k porušeniu služobnej prísahy zvlášť hrubým spôsobom došlo zavineným konaním, či opomenutím a aby ďalšie ponechanie policajta v služobnom pomere bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, ktoré musia byť splnené v čase rozhodovania o prepustení a nie sú závislé od výsledku prípadného trestného konania, keďže porušenie služobnej prísahy, resp. služobnej povinnosti nemusí nutne dosahovať intenzitu trestného činu. Uvedené plne korešponduje s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. rozsudok 2Sžo/156/2008, 2Sžo/189/2010, 6Sžo/50/2012, 2Sžo/279/2015, 4Sžo/l/2017-183). Podľa § 238 ods.1 zákona č. 73/1998 Z.z., za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. 103. Ďalej k námietke žalobcu, že zistenie skutkového stavu orgánmi verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, pretože bol nesprávne a nedostatočne zistený a vyhodnotený skutkový stav v danej veci v prvostupňovom rozhodnutí, pretože vychádzal z nepreukázaných skutkových záverov v konaní, ktorý bol následne takto potvrdený v napadnutom rozhodnutí, nakoľko predmetný skutok, ktorý mu je kladený za vinu, nespáchal z dôvodu, že v čase zastavenia hliadkou PZ dňa 11.08.2018 motorové vozidlo VW F. EČ: SC XXXES, na Nádražnej ulici v obci Ivanka pri Dunaji v čase okolo 02.18 hod. mimo výkonu štátnej služby pod vplyvom alkoholu nešoféroval, súd konštatuje, že žalobca v konaní svoje tvrdenie, a to, že si po zastavení motorového vozidla hliadkou PZ presadol na miesto vodiča v úmysle kryť svojho kamaráta P. P., pretože si myslel, že jemu ako policajtovi fúkať nedajú a pustia ich a že reálnosť tejto výmeny potvrdili pri svojich výsluchoch všetky osoby nachádzajúce sa v motorovom vozidle, nepreukázal žiadnym dôkazom. Naopak získané dôkazy orgánom verejnej správy jednoznačne potvrdzujú žalobcove protiprávne konanie, pretože z výpovedí priamych svedkov jednoznačne vyplynulo, že auto šoféroval žalobca, ktorí potvrdili, že za volantom motorového vozidla sedel žalobca, čo napokon zo začiatku tvrdil aj on samotný ešte pred tým, než zmenil svoju výpoveď. Správny súd uvádza, že konanie žalobcu bolo preukázané aj z kamerového záznamu, z ktorého vyplýva, že po celú dobu od zastavenia motorového vozidla hliadkou až po jeho vystúpenie z dverí vodiča, sú na zastavenom vozidle rozsvietené brzdové svetlá, ktoré zhasli až po jeho vystúpení. Súd sa nestotožnil s názorom žalobcu, že tento dôkaz bol objektívne spochybnený vykonaním servisnej diagnostiky na predmetnom motorovom vozidle VW F. EČ: X pretože z vyjadrenia autoservisu VZ SERVIS s.r.o. vyplýva: „Po zošliapnutí brzdového pedálu a následného povolenia pedálu zostávajú brzdové svetlá svietiť ešte cca 6 sekúnd. Doporučená výmena“, a to z dôvodu, že uvedená skutočnosť nevyvracia to, že žalobca nešoféroval motorové vozidlo. Zároveň súd konštatuje, že konanie žalobcu ako policajta, ktorý sa svojím konaním na mieste činu snažil zneužiť svoje postavenie policajta, nezodpovedá príkladnosti a čestnosti príslušníka PZ, pretože jeho správanie aj mimo výkonu štátnej služby má byť príkladom pre verejnosť a svoje postavenie nesmie zneužiť, ale naopak, ak vidí, že iná osoba koná protizákonne, má jej v tom zabrániť. Preto správny súd považuje túto námietku žalobcu za nedôvodnú. 104. Správny súd k námietke žalobcu, že hliadka PZ, ktorá ich motorové vozidlo zastavovala a ktorá až do času jeho zastavenia nevidela, kto sedí na mieste vodiča, uvádza, že ju možno považovať za neopodstatnenú z dôvodu, že žalobca sa na mieste priznal k tomu, že šoféroval a vypil tri pivá a že uvedenú skutočnosť uviedli obaja členovia hliadky PZ jednotlivo vo svojich vyjadreniach zo dňa 27.08.2018, a teda, že po zastavení motorového vozidla VW Passat z miesta vodiča vystúpil žalobca so slovami „buďme ľudia, veď sme kolegovia a nechcite, aby som fúkal“ a taktiež títo potvrdili, že žalobca počas prebiehajúcich úkonov telefonicky informoval svojho nadriadeného, že jazdil motorovým vozidlom pod vplyvom alkoholu a že ho zastavili policajti a nafúkal a ako má ďalej postupovať. 105. K námietke žalobcu, že orgány verejnej správy sa nevysporiadali objektívnym a vecným vyhodnotením so všetkými dôkazmi svedčiacimi v jeho prospech relevantným spôsobom a neodstránili tak rozpory, správny súd uvádza, že v konaní bolo preukázané, že nadriadený žalobcu vykonal vlastné výsluchy osôb, ktoré objasňujú skutočný stav veci, ako aj výsluchy osôb, na ktoré poukázal žalobca v rámci konania o prepustení. Výpovede osôb T. N., A. A., F. F. a P. P., ktorí potvrdili skutkový dej tak, ako to tvrdil žalobca, a to, že vodičom motorového vozidla bol P. P., boli vyhodnotené ako nepresvedčivé a nevieryhodné, vzhľadom na zistený skutkový stav veci, ako aj predložené dôkazy žalobcom t.j. diagnostiku motorového vozidla vykonanou obchodnou spoločnosťou VZ Servis, s.r.o., faktúry a doklad o úhrade faktúry, ktoré nemajú právnu relevanciu vo vzťahu k preskúmavanej veci. Z uvedeného vyplýva, že orgán verejnej správy - nadriadený žalobcu zisťoval dôkazy a zabezpečil ich tak, aby bol riadne zistený skutočný stav veci a pri posudzovaní veci objasnil dôkladne rozhodné okolnosti a následne vyhodnotil zabezpečené dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, bez ohľadu na to, či svedčili v prospech alebo v neprospech žalobcu. Preto správny súd považuje túto námietku žalobcu za nedôvodnú. 106. K námietke žalobcu, že napadnuté rozhodnutie je nulitné, pretože o jeho prepustení mala rozhodnúť ministerka vnútra Slovenskej republiky a nie generálny tajomník SÚ MV Slovenskej republiky, súd uvádza, že s touto námietkou nemožno súhlasiť z dôvodu, že prepustenie zo služobného pomeru podľa čl. 3 ods. 2 písm. m) bod 2. nariadenia ministra vnútra Slovenskej republiky č. 174/2010 (v znení nariadenia ministra vnútra SR č. 118/2016, s účinnosťou od 04.11.2016) vykonáva generálny tajomník SÚ MV SR. V zmysle § 3 zákona č.73/1998 Z.z.) v služobnom úrade v mene štátu koná a vo veciach služobného pomeru podľa tohto zákona rozhoduje minister a v rozsahu ním ustanovenom ďalšie orgány (nadriadený), ak tento zákon neustanovuje inak. Nariadenie ministra vnútra Slovenskej republiky č. 174/2010 v znení neskorších predpisov v čl. 1 ods. 3 ustanovuje päť stupňov personálnej pôsobnosti, v ktorých nadriadení vykonávajú personálnu pôsobnosť voči podriadeným policajtom, pričom nie je dotknutá personálna pôsobnosť ministra vyplývajúca z § 3 zákona č.73/1998 Z.z.). Pôsobnosťou vo veciach služobného pomeru (personálna pôsobnosť) sa rozumie konanie a rozhodovanie vo veciach služobného pomeru príslušníkov PZ. Vo veciach služobného pomeru je oprávnený konať generálny tajomník SÚ MV SR, ktorý je služobne najvyšší vedúci zamestnanec v služobnom úrade. Generálny tajomník SÚ MV SR je v zmysle 2. stupňa personálnej pôsobnosti oprávnený vykonávať personálnu pôsobnosť voči podriadeným policajtom. V zmysle ustanovenia čl. 3 ods. 2 písm. m) bod 1. nariadenia ministra vnútra Slovenskej republiky č. 174/2010 generálny tajomník SÚ MV SR prepúšťa zo služobného pomeru podľa ustanovenia § 192 ods. 1 až 3 zákona policajtov vo svojej ustanovovacej pôsobnosti okrem policajtov v hodnosti generál a v zmysle ustanovenia čl. 3 ods. 2 písm. m) bod 2. nariadenia ministra vnútra Slovenskej republiky č. 174/2010 generálny tajomník SÚ MV SR prepúšťa zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. e) a ods. 3 zákona všetkých policajtov okrem policajtov v ustanovovacej pôsobnosti ministra a policajtov v hodnosti generála. O prepustení odvolateľa teda rozhodol príslušný orgán a zároveň vydaním napadnutého rozhodnutia oprávnenou osobou (generálnym tajomníkom SÚ MV SR) nebol porušený princíp zákonnosti organizácie ministerstva, ako to namieta žalobca. 107. Ďalej k námietke žalobcu, že pri prepustení zo služobného pomeru príslušníka PZ je orgán verejnej správy povinný prihliadať na osobu policajta, jeho hodnotenia a plnenie pracovných úloh, správny súd uvádza, že svedomité plnenie služobných povinností a dôsledné dodržiavanie služobnej disciplíny je základnou povinnosťou každého príslušníka PZ, a preto nemožno prihliadať na jeho pracovné výsledky a dovtedy svedomité plnenie úloh. Preto správny súd považuje túto námietku žalobcu za nedôvodnú. 108. Na základe uvedeného, správny súd dospel k záveru, že v konaní boli kumulatívne splnené dve zákonné podmienky, a to porušenie služobnej prísahy zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, pretože príslušník PZ sa pri vzniku služobného pomeru zaväzuje, že bude čestný, statočný a disciplinovaný, svoje sily a schopnosti vynaloží na to, aby chránil práva občanov ich bezpečnosť a verejný poriadok a to aj s nasadením vlastného života a bude sa riadiť ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi. 109. V súvislosti s vyššie uvedeným súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sžo/175/2015, kde je uvedené, že: „zákonná definícia dôvodu prepustenia podľa ustanovenia § 192 písm. e) zákona č.73/1998 Z.z. vyžaduje kumulatívne naplnenie oboch domnienok, a to, porušenie služobnej prísahy alebo porušenie služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom a ponechanie policajta by bolo na ujmu štátnej služby. ...Odôvodnenie rozhodnutia musí smerovať ku konkrétnym okolnostiam zisteným v jednotlivom prípade. Nemožno za súladné s § 214 ods. 3 zákona č.73/1998 Z. z. považovať odôvodnenie obsahujúce len všeobecné konštatácie, že služobná povinnosť bola porušená zvlášť hrubým spôsobom a ponechanie policajta v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, bez vysporiadania sa so skutkovými okolnosťami konkrétneho prípadu.“ 110. Súd podotýka, že z ustálenej judikatúry vyplýva, že zákonodarca v ustanovení § 192 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. explicitne nedefinuje, čo pokladá za „porušenie služobnej prísahy“ alebo „porušenie služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom“. Z týchto dôvodov uvedené ustanovenie je možné považovať za právnu normu s relatívne neurčitou (abstraktnou) hypotézou, ktorá patrí k právnym normám, ktorých hypotéza nie je určená priamo právnym predpisom a ktoré tak prenechali orgánu verejnej správy. Zákonodarca tak prenechal orgánu verejnej správy príslušnému na konanie, aby podľa vlastnej úvahy v každom jednotlivom prípade sám vymedzil hypotézu právnej normy zo širokého vopred neobmedzeného okruhu konkrétnych okolností. 111. V nadväznosti na vyššie uvedené, súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20.06.2012 sp. zn. 6 Sžo/26/2011: „ vymedzenie hypotézy právnej normy závisí v každom konkrétnom prípade od úvahy správneho orgánu, ktorý tak môže pri skúmaní intenzity preukázaného porušenia služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti prihliadnuť na osobu policajta (jeho doterajšie hodnotenia), na funkciu, ktorú zastával, na jeho doterajší postoj pri plnení pracovných úloh, na čas a situáciu, za ktorej došlo k porušeniu služobnej povinnosti, na preukázanú mieru zavinenia, na spôsob a intenzitu porušenia konkrétnych povinností, na dôsledky....Zákon tu síce ponechal širokú možnosť uváženia v prípade rozhodnutia o prepustení z pomeru príslušníka policajného zboru pre porušenie prísahy alebo zvlášť hrubé porušenie služobnej povinnosti, avšak táto úvaha musí zodpovedať zisteným skutkovým okolnostiam a musí mať oporu vo vykonanom dokazovaní a musí byť logickým vyústením riadneho hodnotenia skutkových zistení.“ 112. Správny súd zastáva názor, že žalovaný vychádzal z relevantných dôkazov na podporu svojich tvrdení, a preto možno prijať záver, že konanie žalobcu je zvlášť hrubým porušením služobnej prísahy a služobnej povinnosti a je dôvodom na jeho prepustenie zo služobného pomeru príslušníka PZ a zároveň svoje rozhodnutie riadne odôvodnil v súlade s ustanovením § 241 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z., v ktorom uviedol skutočností, ktoré boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval. 113. Krajský súd poukazuje na to, že Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach už opakovane vyslovil názor, že každé odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy musí obsahovať logickú, právnu a presvedčivú argumentáciu, a to v dostatočnom rozsahu, tzn. že priemerný adresát musí mať možnosť z predloženého odôvodnenia pochopiť správnosť právnych noriem aplikovaných na skutkový stav a právne závery nevybočujúce z logiky aplikácie práva a vedúce k záveru obsiahnutom vo výrokovej časti. (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 10 Sžo/3/2012). 114. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany (III. ÚS 209/04, IV. ÚS 115/03, II. ÚS 9/2013). 115. Európsky súd pre ľudské práva v rámci svojej judikatúry vyslovil, že právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že na každý argument sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad (napr. Georgidias v. Grécko z 29. mája 1997, Recueil III/1997). 116. Správny súd vychádzajúc z uvedeného, ako aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok vo veci Beian v. Rumunsko č.1 zo dňa 06. decembra 2007), a z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky týkajúcej sa predvídateľnosti súdnych rozhodnutí a princípu, že v rovnakých podmienkach sa musí dať rovnaká odpoveď (napr. nález sp. zn. III. ÚS 192/06 z 03. novembra 2006), treba prihliadnuť na skutočnosť, že rozhodujúcu interpretáciu príslušných ustanovení zákona č. 73/1998 Z.z. a vyhodnotenie doteraz „zisteného“ stavu veci vo vzťahu k prejednávanej žalobe a preskúmavaným rozhodnutiam orgánov verejnej správy Najvyšší súd Slovenskej republiky už vyslovil právny názor v rozsudkoch sp. zn. 3Sžo/246/2010 z 18. januára 2011 a sp. zn. 5Sžo/248/2010 zo 14. júla 2011. 117. Zároveň súd zdôrazňuje, že správny súd nie je súdom skutkovým, ale súdom vykonávajúcim prieskum súdnych rozhodnutí z hľadiska hmotného a procesného práva, s tým, že úlohou súdov v správnom súdnictve je súdny prieskum rozhodnutí orgánov verejnej moci podľa zákonom stanoveného postupu a nie vyhľadávanie dôkazov, ktoré mal účastník alebo orgán verejnej správy vykonať (uplatniť) v administratívnom konaní. 118. K návrhu žalobcu na zváženie možnosti postupu správneho súdu podľa ustanovenia § 100 ods. 1 písm. b) SSP, v zmysle ktorého správny súd konanie uznesením preruší, ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov a v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konania podľa osobitného predpisu, správny súd uvádza, že v danom prípade nedospel k záveru, že sú splnené zákonné podmienky na konanie o súlade právnych predpisov, vzhľadom na to, že v tomto konaní nerieši súlad právnych predpisov. 119. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, správny súd dospel k záveru, že žalovaný vykonal potrebné dôkazy pre ustálenie skutkového stavu danej veci a vysporiadal so spornými skutkovými okolnosťami a teda zistil riadne skutkový stav veci, ktorý preukazoval, že žalobca svojim konaním zvlášť hrubým spôsobom porušil služobnú prísahu a služobnú povinnosť a jeho ponechanie v služobnom pomere príslušníka PZ by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby a teda vznikol zákonný dôvod na jeho prepustenie zo služobného pomeru príslušníka PZ podľa ustanovenia § 192 písm. e) zákona č.73/1998 Z.z. 120. Napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie bolo vydané na základe riadne zisteného skutočného stavu veci, pričom jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania, preto niet dôvodu na jeho zrušenie. 121. S poukazom na vyššie uvedené dôvody krajský súd dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná, a preto ju s poukazom na ustanovenie § 190 SSP zamietol. 122. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 168 SSP, avšak vo veci úspešnému žalovanému žiadne trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. 123. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.