Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/79/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019200533 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Fulcová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1019200533.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Fulcovej a členov senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobcu: Ružinovský podnik verejno - prospešných služieb, a. s., IČO 35 828 064, so sídlom Mlynské Luhy č. 19, 821 05 Bratislava, zastúpeného AK Vasiľová, s.r.o., so sídlom Bajkalská 29/C, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: 100422988/2019 zo dňa 11.02.2019, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Žalovanému súd n e p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalovaný rozhodnutím Číslo: 100422988/2019 zo dňa 11.02.2019 v rámci odvolacieho konania podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 102106643/2018 zo dňa 23.10.2018, ktorým bol podľa § 156 ods. 1 písm. d) zákona č. 563/2009 Z.z. Daňového poriadku vyrubený úrok z omeškania za neodvedenie vybraných preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti v ustanovenej lehote a v ustanovenej výške za zdaňovacie obdobie november 2014 v sume XXX,XX eura daňovému subjektu - žalobcovi 2. Včas podanou žalobou, doručenou súdu elektronicky so ZEP dňa 16.04.2019, sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa, ktoré tomuto rozhodnutiu predchádzalo. 3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. 4. Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy, preskúmal v rozsahu uplatnených žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP) napadnuté rozhodnutia, ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúci ich vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase vydania rozhodnutia žalovaného (§ 135 ods. 1 SSP). 5. Správny súd o žalobe rozhodol na pojednávaní dňa 29.09.2020, na ktorom dospel k záveru o nedôvodnosti správnej žaloby. 6. Predmetom prieskumu správneho súdu bolo rozhodnutie žalovaného Číslo: 100422988/2019 zo dňa 11.02.2019, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 102106643/2018 zo dňa 23.10.2018, ktorým bol žalobcovi vyrubený úrok z omeškania za neodvedenie vybraných preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti v ustanovenej lehote a v ustanovenej výške za zdaňovacie obdobie november 2014 v sume XXX,XX eura. 7. Správny súd prostredníctvom svojej rozhodovacej činnosti už opakovane rozhodoval vo veci rovnakého žalobcu, v konaniach vedených na tunajšom súde pod sp. zn. 5S/75-76/2019, sp. zn. 5S/81-84/2019 a sp. zn. 6S/76-84/2019, ktorými za obdobných skutkových okolností vo vzťahu k iným zdaňovacím obdobiam žaloby žalobcu podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol a žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal. 8. Podľa § 140 SSP, vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd poukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody. 9. Vzhľadom na to, že tunajší súd už rozhodoval vo veciach rovnakého žalobcu, ako je žalobca v tomto konaní a predmetom dotknutých konaní bol totožný predmet, ako je predmet tohto konania, správny súd sa stotožnil s vysloveným právnym názorom vo veciach tých istých účastníkov v skorších rozsudkoch tunajšieho súdu, v súlade s ustanovením § 140 SSP poukazuje na ich odôvodnenie, pričom zároveň z rozhodnutia č.k. 6S/76/2019-44 zo dňa 2.7.2020 uvádza časť odôvodnenia: „44. Primárne bolo potrebné posúdiť otázku vzniku pohľadávky na úroku z omeškania, ktorý bol žalobcovi vyrubený podľa § 156 ods. 1 písm. d) DP a posúdiť, či správcovi dane vznikla povinnosť prihlásiť túto pohľadávku prihláškou do reštrukturalizačného konania. 45. Správny súd zdôrazňuje skutočnosti, ktoré mal z administratívneho spisu bezpečne za preukázané, že žalobca si nesplnil svoju daňovú povinnosť stanovenú v § 35 ods. 6 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov, keď ako zamestnávateľ neodviedol preddavky na daň znížené o úhrn daňového bonusu za marec 2015 najneskôr do 15.04.2015. Preddavok na daň z príjmov zo závislej činnosti vo výške XX.XXX,XX EUR uhradil až dňa 27.05.2015. Preto Daňový úrad Bratislava, ako príslušný správca dane vydal rozhodnutie č. 102108030/2018 zo dňa 23.10.2018, ktorým podľa § 156 ods. 1 písm. d) DP vyrubil žalobcovi úrok z omeškania v sume XXX,XX EUR za neodvedenie vybraných preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti za kalendárny mesiac marec 2015 na zdaňovacie obdobie 2015 v ustanovenej lehote a v ustanovenej výške. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že správca dane vypočítal úrok z omeškania do 27.05.2015, t.j. ku dňu platby. Samotné omeškanie žalobcu s úhradou preddavku na daň zníženú o úhrn daňového bonusu za marec 2015, v konaní nebolo sporné, rovnako ani správnosť výpočtu výšky úroku z omeškania vykonaného správcom dane. 46. Uznesením Okresného súdu Bratislava I č.k. 4R/1/2017 zo dňa 23.01.2017 bolo začaté reštrukturalizačné konanie žalobcu, ktoré bolo skončené potvrdením reštrukturalizačného plánu žalobcu ako dlžníka, uznesením Okresného súdu Bratislava I č.k. 4R/1/2017 zo dňa 13.10.2017, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 218/2017 dňa 15.11.2017. Po skončení reštrukturalizačného konania správca dane vydal dňa 23.10.2018 rozhodnutie, ktorým vyrubil žalobcovi úrok z omeškania v sume 206,90 EUR podľa § 156 ods. 1 písm. d) DP za neodvedenie vybraných preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti za kalendárny mesiac marec 2015 v stanovenej lehote a v stanovenej výške. 47. Námietku žalobcu, že pokiaľ správcovi dane z uvedeného titulu vznikla pohľadávka vo forme úroku z omeškania, ide o pohľadávku vzniknutú pred začatím reštrukturalizačného konania, ktorú bolo potrebné prihlásiť do reštrukturalizačného konania, čo správca dane neurobil, preto právo správcu dane v zmysle § 120 ods. 1 vety druhej v spojení s § 155 ods. 2 ZKR zaniklo, súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Podľa názoru súdu pohľadávku správcu dane predstavujúcu vyrubený úrok z omeškania nebolo možné prihlásiť do reštrukturalizačného konania vo veci žalobcu ako dlžníka z dôvodu, že pohľadávka vznikla až na základe rozhodnutia správcu dane zo dňa 23.10.2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 14.02.2019, teda až po skončení reštrukturalizačného konania (dňa 13.10.2017). Z citovaného ust. § 156 ods. 1 písm. d) DP vyplýva, že úrok z omeškania správca dane vyrubí, ak daňový subjekt nezaplatí alebo neodvedie vybraný preddavok na daň v ustanovenej lehote alebo výške alebo v lehote alebo vo výške určenej v rozhodnutí správcu dane. Úmyslom zákonodarcu formulovaním predmetného ustanovenia bolo, že správca dane je túto sankciu povinný vyrubiť v prípade, ak daňový subjekt nezaplatí preddavok na daň v ustanovenej lehote alebo výške. Povinnosť daňového subjektu zaplatiť úrok z omeškania tak nevzniká automaticky momentom nezaplatenia alebo neodvedenia dane, resp. preddavku na daň, ale až vtedy, keď správca dane úrok z omeškania vyrubí a jeho rozhodnutie nadobudne právoplatnosť. Správnosť tohto názoru správny súd podporne opiera i o samotný DP, ktorý v § 156 ods. 5 ukladá správcovi dane lehotu, dokedy má vyrubiť úrok z omeškania a to najneskôr do lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, na ktoré sa mali platiť preddavky na daň. Predpokladom toho, aby si správca dane v súlade s § 158 ods. 5 DP prihlásil pohľadávku do reštrukturalizačného konania, je existencia takejto pohľadávky vo forme daňového nedoplatku, ktorý sa pre účely reštrukturalizácie považuje za pohľadávku. Tým, že pohľadávka správcu dane bola vyrubená až po skončení reštrukturalizácie žalobcu, nemohla byť do reštrukturalizačného konania ani prihlásená. Na tomto mieste správny súd dodáva, že bolo potrebné vychádzať z § 63 ods. 1 DP, z ktorého jednoznačne vyplýva, že ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa tohto zákona možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak. Preto bol správny názor žalovaného ako aj správcu dane, že povinnosť žalobcu zaplatiť úrok z omeškania a pohľadávku správcu dane vo forme úroku z omeškania za nezaplatenie dane z pridanej hodnoty v ustanovenej lehote alebo výške vznikla, až keď bol tento úrok správcom dane rozhodnutím vyrubený, resp. právoplatnosťou tohto rozhodnutia. Ako súd uviedol vyššie v tomto odseku rozhodnutia, vyrubený úrok z omeškania sa stal pohľadávkou až právoplatnosťou rozhodnutia správcu dane o jeho vyrubení dňa 14.02.2019 v spojení s rozhodnutím žalovaného (preskúmavané rozhodnutia), preto správca dane nemal zákonný titul na postup podľa § 121 ods. 1 ZKR a pohľadávku prihlásiť do 30 dní od povolenia reštrukturalizácie správcovi aj súdu. Správny súd uvedený právny názor oprel o ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžfk/8/2017 zo dňa 21.11.2018, sp. zn. 2Sžf/90/2016 zo dňa 31.01.2019. 48. K námietke žalobcu, týkajúcej sa nevymáhateľnosti vyrubeného úroku z omeškania súd poznamenáva, že správca dane bol povinný postupovať podľa § 156 ods. 1, písm. d) v spojení s ods. 2 DP a úrok z omeškania vyrubiť, pričom vo vyrubovacom konaní nebol oprávnený posudzovať vymáhateľnosť tejto pohľadávky. Posudzovaním vymáhateľnosti pohľadávky sa nezaoberal ani súd, pretože predmetom tohto konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného a správcu dane len v súvislosti s vyrubením úroku z omeškania. 49. V závere správny súd dodáva, že konanie pred správnym súdom sa okrem osobitných princípov uvedených v § 5 SSP, riadi aj princípmi, na ktorých spočíva Civilný sporový poriadok. Jedným z takýchto princípov je princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Preto na tomto mieste správny súd poukazuje nielen na judikatúru Najvyššieho súdu SR uvedenú v závere odseku 47. tohto rozhodnutia, ale aj na rozhodovaciu prax Krajského súdu v Bratislave napr. pod sp. zn. 5S/21/2014 zo dňa 12.02.2019, 5S/76/2019 zo dňa 09.06.2020. 50. Správny súd po preskúmaní spisového materiálu a administratívneho spisu nezistil také vady konania pred správnym orgánom, ktoré by mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí. Žalovaný logickým a konzistentným spôsobom sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal s jednotlivými odvolacími námietkami. Z uvedených dôvodov Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia ako aj postup žalovaného ako aj správcu dane boli v súlade so zákonom a žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.“ 10. Vychádzajúc z vyššie uvedených dôvodov, s ktorými sa správny súd stotožňuje v celom rozsahu, správny súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol. 11. O nároku na právo na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 SSP a vo veci úspešnému žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože mu žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli a žiadne si ani neuplatnil. 12. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 ods. 2 písm. a/, § 145 ods. 2 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).