Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/87/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019200565 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Barková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1019200565.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: MARKET CENTRUM, s.r.o., Gessayova 10, 851 03 Bratislava, IČO: 46 448 438, zast.: JUDr. Ing. Ľubomír Havlík, advokát, Svätoplukova 28, 821 08 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100344918/2019 zo dňa 31.01.2019 a o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave opätovný návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou zo dňa 15.04.2019, doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len ako „krajský súd alebo aj ako „správny súd“) dňa 17.04.2019 sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100344918/2019 zo dňa 31.01.2019, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 102021772/2018 zo dňa 11.10.2018, ktorým mu správca dane podľa ustanovenia § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyrubil rozdiel dane v sume XX XXX,XX eura na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2014. Žalobca žiadal súd o zrušenie napadnutého rozhodnutia, ako aj rozhodnutia, ktoré mu predchádzalo a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. 2. Žalobca zároveň v žalobe navrhol, aby súd priznal žalobe odkladný účinok podľa ustanovenia § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Správneho súdneho poriadku (ďalej len ako „SSP“), z dôvodu, že žalovaný súčasne vydal aj ďalšie rozhodnutia číslo: 100339668/2019, 100349568/2019, 100349766/2019, 100349962/2019, 100350232/2019, 100342119/2019, 100342874/2019, 100344513/2019, 100343455/2019 a 100344102/2019, ktorými potvrdil rozhodnutia Daňového úradu Bratislava číslo: 102021793/2018, 102021783/2018, 102021782/2018, 102021794/2018, 102021779/2018, 102021777/2018, 102021795/2018, 102021775/2018, 102021774/2018, 102021769/2018 zo dňa 11.10.2018, o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty za mesiace február - december 2014, preskúmania zákonnosti ktorých sa žalobca domáha osobitnými správnymi žalobami. Ďalej žalovaný dňa 16.01.2019 vydal aj rozhodnutia číslo: 100189386/2019, 100191847/2019, 100192628/2019 a 100193503/2019, ktorými potvrdil rozhodnutia Daňového úradu Bratislava číslo: 101911463/2018 101911481/2018, 101911482/2018 a 101911483/2018 zo dňa 26.09.2018 o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty za mesiace február - máj 2015, preskúmania zákonnosti ktorých sa žalobca domáha správnymi žalobami, vedenými pod sp. zn. 1S/14/2019, 5S/12/2019, 2S/13/2019, 2S/14/2019. Celková suma rozdielu na dani z pridanej hodnoty vyrubená uvedenými rozhodnutiami Daňového úradu Bratislava, ktoré žalovaný potvrdil svojimi rozhodnutiami zo dňa 31.01.2019 a zo dňa 16.01.2019 predstavuje sumu vo výške XXX XXX,XX eura. 3. Žalovaný sa k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyjadril vo vyjadrení k žalobe zo dňa 03.06.2019 a uviedol, že návrh žalobcu nepovažuje za opodstatnený, keďže z dôvodov uvedených žalobcom nevyplýva, že týmto postupom správcu dane by hrozila žalobcovi závažná ujma, značná hospodárska či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok, na základe ktorých je v zmysle ustanovenia § 185 písm. a) SSP možné priznať správnej žalobe odkladný účinok. Navrhol preto, aby súd návrh žalobcu zamietol. 4. Krajský súd uznesením č. k. 1S 87/2019 -133 zo dňa 03.07.2019 návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol. 5. Žalobca podaním zo dňa 29.04.2020, doručeným krajskému súdu dňa 02.05.2020 podal opätovný návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, v ktorom uviedol, že už v podanej žalobe poukazoval na skutočnosť, že úhrada vyrubenej dane z pridanej hodnoty presahuje jeho aktuálne ekonomické možnosti a vymáhanie vyrubenej dane v daňovom exekučnom konaní by reálne ohrozilo ďalšiu existenciu a ekonomickú činnosť žalobcu a pozastavenie alebo ukončenie ekonomickej činnosti žalobcu, ktorý si svoje ostatné daňové a odvodové povinnosti plní a okrem samotného žalobcu by sa to nepochybne dotklo aj vyše 70 zamestnancov, ktorých žalobca zamestnáva. Uviedol, že celková výška vyrubenej dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia február - december 2014 a február - máj 2015, ktorú žalovaný potvrdil svojimi rozhodnutiami z januára 2019, bola totiž v sume XXX XXX,XX eura s tým, že všetky rozhodnutia o vyrubení dane z pridanej hodnoty za uvedené zdaňovacie obdobia napadol správnymi žalobami, pričom vo všetkých prípadoch, v ktorých už bolo konanie skončené, bol žalobca v konaní úspešný. Na základe toho došlo k čiastočnému zníženiu daňového nedoplatku žalobcu, ktorý ale napriek tomu podľa údajov zverejnených na portáli finančnej správy k dnešnému dňu predstavuje sumu XXX XXX,XX eura. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozsudky iného senátu krajského súdu, ktorý rozhodoval v analogických právnych veciach, týkajúcich sa iných zdaňovacích období. Krajský súd v týchto veciach rozhodol tak, že žalobcom napadnuté rozhodnutia žalovaného, ako aj im predchádzajúce rozhodnutia Daňového úradu Bratislava zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie (rozsudok č. k. 2S/78/2019-116 zo dňa 07.08.2019, rozsudok č. k. 2S/79/2019-111 zo dňa 04.12.2019, rozsudok č. k. 2S/80/2019-116 z 07.08.2019). Keďže skutkový aj právny stav v týchto veciach bol prakticky rovnaký, vychádzajúc z princípu právnej istoty sa žalobca domnieva, že aj rozhodnutie žalovaného napadnuté v tomto konaní, by malo byť z tých istých dôvodov zrušené. Ďalej poukázal na aktuálnu situáciu týkajúcu sa šírenia koronavírusu a z nej vyplývajúce obmedzujúce opatrenia prijaté vládou a ostatnými štátnymi orgánmi, v dôsledku ktorých došlo aj k výraznému obmedzeniu jeho podnikateľskej činnosti, čo má negatívny dopad na jeho ekonomickú situáciu vzhľadom na to, že jej predmetom je predovšetkým veľkoobchod s potravinami, pričom podstatnú časť jeho odberateľov tvoria stravovacie zariadenia, ktoré boli nútené kvôli prijatým opatreniam svoju činnosť obmedziť, alebo ju dokonca úplne zastavili. Uviedol, že v dôsledku prijatých opatrení poklesli tržby žalobcu v marci 2020 oproti rovnakému mesiacu predošlého roka o 32 % a prepad tržieb za mesiac apríl je ešte výraznejší. Poukázal na to, že v tejto situácii, keď bol nútene pozastavený odbyt ním dodávaného tovaru, je preňho prvoradé udržanie zamestnanosti a zabezpečenie aspoň základného fungovania spoločnosti. Za trvania tejto situácie je zaplatenie vyrubenej dane preňho absolútne nemožné. Vychádzajúc z uvedených skutočností je žalobca toho názoru, že sú splnené podmienky pre priznanie odkladného účinku v zmysle citovaného ustanovenia, a preto navrhol, aby správny súd priznal správnej žalobe odkladný účinok a pozastavil účinky napadnutého rozhodnutia až do rozhodnutia súdu vo veci samej. 6. Žalovaný sa vyjadril k opätovnému návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 29.04.2020 a uviedol, že nepovažuje ani opätovný návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku za opodstatnený a zotrváva na svojom stanovisku, že z dôvodov uvedených žalobcom nevyplýva, že postupom správcu dane by hrozila žalobcovi závažná ujma, značná hospodárska či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok, na základe ktorých je v zmysle § 185 písm. a) SSP možné priznať správnej žalobe odkladný účinok. Na základe uvedeného žalovaný navrhuje, aby krajský súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol. 7. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 8. Podľa § 185 SSP správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s vereným záujmom (písm. a/), ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie (písm. b/). 9. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne. 10. Správny súd preskúmal opätovný návrh žalobcu zo dňa 29.04.2020, ktorým požiadal súd o priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa ustanovenia § 185 ods.1 písm. a) SSP. Súd z opätovného návrhu zistil, že žalobca k nemu predložil rozsudky Krajského súdu v Bratislave - č.k. 2S/78/2019-116 zo dňa 07.08.2019, č. k. 2S/79/2019-111 zo dňa 04.12.2019 , č. k. 2S/80/2019-116 z 07.08.2019, ktorý rozhodoval v analogických právnych veciach účastníkov, týkajúcich sa iných zdaňovacích období a ktorý rozhodol tak, že žalobcom napadnuté rozhodnutia žalovaného, ako aj im predchádzajúce rozhodnutia Daňového úradu Bratislava zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Súd ďalej zistil, že žalobca iné nové dôkazy súdu nepredložil. 11. Správny súd po oboznámení sa s tvrdeniami žalobcu v opätovnom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nezistil zákonný dôvod pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe, nakoľko žalobca neosvedčil zákonné dôvody uvedené v ustanovení § 185 písm. a) SSP žiadnymi novými relevantnými dôkazmi oproti pôvodne predloženým dôkazom. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže správny súd a to za podmienok stanovených zákonom. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. 12. Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, vyžaduje sa však osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí. 13. Zo znenia ustanovenia § 185 SSP vyplýva, že jednou z nevyhnutných podmienok na priznanie odkladného účinku správnej žalobe je existencia hrozby, že v budúcnosti nastane niektorý z tam uvedených následkov. Táto podmienka v danom prípade splnená nebola. Súd ďalej poznamenáva, že žalobca v opätovnom návrhu nepredložil nové dôkazy osvedčujúce splnenie zákonných podmienok na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, a preto ním tvrdené následky, nemožno vyhodnotiť ako závažnú ujmu, či značnú hospodársku alebo finančnú škodu, či nenapraviteľný následok. 14. K tvrdeniu žalobcu, že má legitímne očakávania, že správny súd rozhodne v tejto veci rovnako ako Krajský súd v Bratislave v obdobných prípadoch vo veciach týkajúcich sa rozhodnutí žalovaného a že napadnuté rozhodnutie by malo byť z tých istých dôvodov zrušené, keďže skutkový i právny stav v týchto veciach bol prakticky rovnaký a vychádzajúc z princípu právnej istoty, správny súd uvádza, že judikatúra Slovenskej republiky definuje legitímne očakávania ako kategóriu právnej istoty, ktorej účelom je garancia čitateľnosti správania sa orgánov verejnej moci a ochrana súkromných osôb pred nepredvídateľným mocenským zásahom do ich právnej situácie, na vyústenie ktorej do určitého výsledku sa spoliehali (nález Ústavného súdu SR, sp. zn. PL. ÚS 16/06). V tejto rovine doktrína legitímneho očakávania pripomína zásadu, že pri rozhodovaní v skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch má orgán verejnej moci postupovať tak, aby nevznikali neodôvodnené rozdiely a taktiež zásadu zákazu prekvapivých rozhodnutí orgánov verejnej moci. Súd konštatuje, že táto doktrína nie je absolútna a nie všetky očakávania účastníka sa považujú za legitímne. To znamená, že ak iný správny súd vo veci žalobcu priznal správnej žalobe odkladný účinok v obdobných prípadoch, ešte neznamená, že bola porušená zásada legitímneho očakávania, pretože správny súd rozhoduje v každej veci po vyhodnotení dôkazov podľa svojej úvahy. 15. Krajský súd v Bratislave po preskúmaní opätovného návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe dospel k záveru, že tento návrh nie je dôvodný, nakoľko neboli splnené podmienky stanovené v ustanovení § 185 písm. a) SSP, a preto rozhodol s poukazom na ustanovenie § 188 SSP tak, že tento návrh zamietol. 16. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 2 písm. a SSP).