Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/97/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019200634 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Barková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1019200634.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Barkovej a členov senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Michala Dzurdzíka PhD., v právnej veci žalobkyne: C.. E. L., U.. XX.XX.XXXX, Š. Č.. XXX/XX, XXX XX M., proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Račianska ul. 71, 813 11 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 5RM/2019-142-I zo dňa 04.03.2019 takto \ 1. r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobkyni n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : I. Administratívne konanie 1. Dňa 18.01.2019 bolo Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj ako „povinná osoba“) doručené podanie žalobkyne - C.. E. L., U.. XX.XX.XXXX, Š. Č.. XXX/XX, XXX XX M. (ďalej aj ako „žiadateľka“), označené ako „Žiadosť zo dňa 16.01.2019 - k č. k. 4Sa/ 22/2018“ a ktoré povinná osoba posúdila ako žiadosť o sprístupnenie informácií podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších prepisov (ďalej len ako „zákon č. 211/2000 Z. z.“), ktorou žalobkyňa žiadala o sprístupnenie písomnej informácie podľa ustanovenia § 2 ods. 1, § 3 ods. 1, 3, § 4 ods. 1, § 14 ods. 1, 2, 4, § 16 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z., a to, v akom štádiu je konanie v právnej veci preskúmania zákonnosti postupu a nečinnosti orgánu verejnej správy, kde vystupuje osobne na strane žalobcu na základe ňou podanej žaloby zo dňa 11.03.2018 proti žalovanému Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky (ďalej len ako „žiadosť o sprístupnenie informácií“). 2. Krajský súd v Bratislave ako povinná osoba (ďalej aj ako „prvostupňový orgán“) o žiadosti žiadateľky o sprístupnenie informácií rozhodol rozhodnutím č. l SprI 12/2019 zo dňa 25.01.2019 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“), tak, že túto jej žiadosť odmietol s tým, že dňa 25.01.2019 odovzdal prvostupňové rozhodnutie na poštovú prepravu a ktoré bolo žiadateľke doručené dňa 31.01.2019. 3. Z obsahu uvedeného rozhodnutia vyplýva, že prvostupňový orgán ako povinná osoba žiadosť o sprístupnenie informácií odmietol a žiadateľkou požadované informácie o štádiu súdneho konania sp. zn. 4Sa/22/2018 nesprístupnil v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1, § 11 ods. 1 písm. d) a § 21a ods. 1 písm. a) a ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z. s odkazom na ustanovenie § 81 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) a ustanovenia § 64 ods. 1 a ustanovenia § 195 ods. 6 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, špeciálny súd a vojenské súdy (ďalej len „vyhláška č. 543/2005 Z. z.“), pretože sa jednalo o informáciu týkajúcu sa rozhodovacej činnosti súdu. Prvostupňový orgán v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že z obsahu prijatej žiadosti vyplýva, že žalobkyňa ako účastníčka súdneho konania sp. zn. 4Sa/22/2018 žiadala od povinnej osoby informácie o štádiu súdneho konania jednak podľa zákona č. 211/2000 Z.z. a súčasne sa odvolávala na procesný postup a prieťahy súdu v predmetnom konaní. Prvostupňový orgán poukázal na obmedzenia a podmienky nesprístupnenia informácií upravené v ustanoveniach § 8 - 12 zákona č. 211/2000 Z. z., konkrétne na ustanovenie § 11 ods. 1 písm. d), ktorým zákon upravuje obmedzenie sprístup- nenia informácie alebo nesprístupnenie informácie, ak sa týka rozhodovacej činnosti súdu vrátane medzinárodných súdnych orgánov alebo orgánu činného v trestnom konaní okrem informácie, ktorá sa sprístupňuje podľa osobitného predpisu. V zmysle citovaného ustanovenia zákona za informáciu, ktorá sa týka rozhodovacej činnosti súdu, treba rozumieť informáciu vyplývajúcu zo súdneho konania a rozhodovania podľa osobitných procesnoprávnych predpisov, ako sú napr. zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok, zákon č. 301/2005 Z.z. Trestný poriadok a pod. Žiadateľka o informácie v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. nie je podľa prvostupňového orgánu v právnom režime tohto zákona oprávnená domáhať sa informácií, ktoré sa týkajú poskytovania informácií zo súdneho spisu podľa osobitných procesnoprávnych predpisov. Takýto postup nepriamo zakladá prekážku sprístupnenia informácií, keďže právo na poskytnutie informácií zo súdneho konania sa realizuje podľa príslušných procesnoprávnych predpisov, ktoré nemožno obchádzať, ani sanovať využitím zákona č. 211/2000 Z.z.. S poukazom na príslušné ustanovenia SSP a vyhlášku č. 543/2005 Z.z. prvostupňový orgán skonštatoval, že žiadateľke o informácie od podania žaloby vo veci sp. zn. 4Sa/22/2018 nič nebránilo využiť právo účastníka súdneho konania a nahliadnuť do súdneho spisu povinnej osoby priamo v informačnom centre súdu. Žiadosť žiadateľky podanú v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. však podľa prvostupňového orgánu nebolo zo strany povinnej osoby možné vybaviť bez toho, aby o nej bolo rozhodnuté spôsobom predpokladaným v ustanovení § 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z. vzhľadom k čomu prvostupňový orgán uzatvoril, že požadované informácie a to zistenie štádia súdneho konania vedeného pod sp. zn. 4Sa/22/2018 nemôže žalobkyni sprístupniť z právneho dôvodu podľa ustanovení § 3 ods. 1, § 11 ods. 1 písm. d) a § 21a ods. 1 písm. a) a ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z. s odvolaním sa na priamo súvisiace ustanovenia § 81 ods. 1 SSP a § 64 ods. 1 a § 195 ods. 6 vyhlášky č. 543/2005 Z.z., a preto v súlade s ustanovením § 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z. žiadosť o informácie odmietol. 4. Žiadateľka podala proti prvostupňovému rozhodnutiu č. l SprI 12/2019 zo dňa 25.01.2019 odvolanie dňa 12.02.2019, ktoré bolo doručené prvostupňovému orgánu ako povinnej osobe dňa 15.02.2019 a navrhla v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Správny poriadok“), aby odvolací orgán jej odvolaniu vyhovel v celom rozsahu a aby sprístupnil ňou požadované informácie. Ďalej alternatívne navrhla, aby odvolací orgán napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že uloží povinnej osobe v celom rozsahu vyhovieť žiadosti zo dňa 16.01.2019 v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. V odvolaní žiadateľka namietala, že odôvodnenie zamietnutia jej žiadosti je nedostatočné, nepresvedčivé, nejasné, neurčité a nezrozumiteľné. Nesúhlasila s názorom povinnej osoby o možnosti, aby ako žalobkyňa - účastníčka konania požiadala o nahliadnutie do súdneho spisu sp. zn. 4Sa/22/2018, nakoľko žiadnym právne relevantným spôsobom neospravedlňuje povinnú osobu poskytnúť jej požadované informácie. 5. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky ako odvolací orgán (ďalej aj ako „druhostupňový orgán“), rozhodlo v zákonom ustanovenej lehote o podanom odvolaní žiada-teľky voči prvostupňovému rozhodnutiu č. l SprI 12/2019 zo dňa 25.01.2019, a to rozhodnutím č. 5RM/2019-142- I zo dňa 04.03.2019 (ďalej aj ako „druhostupňové rozhodnutie“), doručeným žalobkyni dňa 08.03.2019 tak, že odvolanie žalobkyne zamietol a prvostupňové rozhodnutie č. l Sprl 12/2019 zo dňa 25.01.2019 ako vecne správne potvrdil. Druhostupňové rozhodnutie bolo žiadateľke doručené dňa 08.03.2019. Druhostupňový orgán v druhostupňovom rozhodnutí skonštatoval, že podanie žalobkyne zo dňa 16.01.2019 podľa svojho obsahu vykazovalo znaky možného posúdenia aj podľa iných predpisov ako len zákona č. 211/2000 Z.z., avšak mu neprináleží v tomto konaní preskúmavať postup prvostupňového orgánu pri vybavení alebo nevybavení podania podľa iných predpisov ako je zákon č. 211/2000 Z.z.. Poukázal na to, že časť podania, v ktorom žiadateľka uviedla, že žiada o písomnú informáciu o stave súdneho konania, odvolávajúc sa pritom na ustanovenia zákona č. 211/2000 Z.z. bolo možné vyhodnotiť ako žiadosť o sprístupnenie informácií podľa tohto zákona. Za tohto stavu potom ale nie je možné, s poukazom na ustanovenie § 3 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z., prihliadať na to, kto je žiadateľom o informáciu, teda že v tomto konkrétnom prípade žiadateľka ako účastníčka konania žiadala o sprístupnenie informácie týkajúcej sa jej „vlastného“ konania. Závery povinnej osoby týkajúce sa toho, aké iné procesné inštitúty mohla žiadateľka využiť na získanie informácií o predmetnom konaní, preto považoval druhostupňový orgán za vyslovene nesprávne. Uviedol, že ak je podanie vybavované ako žiadosť o sprístupnenie informácií, úlohou povinnej osoby je buď informácie sprístupniť, alebo vydať rozhodnutie o odmietnutí z dôvodov predpokladaných zákonom č. 211/2000 Z.z., bez aplikácie akýchkoľvek procesných predpisov, a preto bol pre žalobkyňu mätúci odkaz povinnej osoby na ustanovenia SSP a vyhlášku č. 543/2005 Z.z. priamo vo výroku rozhodnutia, ktorým povinná osoba odmietla žiadosť žalobkyne o sprístupnenie informácie. Druhostupňový orgán na druhej strane uviedol, že napadnuté rozhodnutie povinnej osoby obsahuje celkom jednoznačný a zrozumiteľný záver, že žalobkyňa požadovala sprístupniť informácie týkajúce sa rozhodovacej činnosti súdu, keďže informácia o tom, v akom stave je konanie a aké úkony v ňom boli zo strany súdu uskutočnené takou informáciou nepochybne je, pričom tieto informácie nebolo možné žalobkyni sprístupniť z dôvodu podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 211/2000 Z.z.. Zároveň druhostupňový orgán poukázal na to, že v takomto prípade nie je možné prihliadať ani na to, či v prípade žiadateľa o informácie ide o osobu, ktorá má ku konaniu, ktorého sa žiadosť o sprístupnenie informácie týka, akýkoľvek vzťah, vrátane účastníctva v konaní. Napriek vytknutým nedostatkom uvedených v napadnutom rozhodnutí, druhostupňový orgán dospel k záveru, že prvostupňové rozhodnutie je vecne správne s tým, že nezistil žiaden dôvod, aby sa odchýlil od relevantných právnych názorov a záverov obsiahnutých v prvostupňovom rozhodnutí a aby dospel k záveru, že by napadnuté rozhodnutie bolo možné zrušiť. II. Žaloba 6. Žalobou podanom na poštovú prepravu dňa 06.05.2019 a doručenou na Krajský súd v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“ alebo aj ako „krajský súd“) dňa 07.05.2019, sa žalobkyňa domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného - Ministerstva spravodli-vosti Slovenskej republiky č. 5RM/2019-142-I zo dňa 04.03.2019 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým zamietlo odvolanie žalobkyne zo dňa 12.02.2019 proti prvostupňovému rozhodnutiu č. l SprI 12/2019 zo dňa 25.01.2019 vydaného prvostupňovým orgánom - Krajským súdom v Bratislave, ktorým rozhodol o odmietnutí žiadosti žalobkyne ako žiadateľky o sprístupnenie informácií, tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdil ako vecne správne. 7. V žalobe žalobkyňa v namietala, že odôvodnenie zamietnutia jej žiadosti o sprístupnenie informácií je nedostatočné, nepresvedčivé, nejasné, neurčité a nezrozumi-teľné a to aj napriek uvedeným početným filozofickým úvahám, paragrafom a vyhláškam, ktoré však s predmetom jej žiadosti absolútne vecne, právne a ani skutkovo nesúvisia. Uviedla, že všetky skutočnosti, ktoré namietala v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu, druhostupňový orgán v napadnutom rozhodnutí nijako vecne, právne a ani skutkovo argumentačne nevyvrátil. 8. Poukázala na to, že okolnosť, že mohla nahliadnuť do súdneho spisu ako účastníčka konania, pokladá za právny nezmysel v nadväznosti na obsah jej žiadosti o sprístupnenie informácií a taktiež žiadnym právne relevantným spôsobom neospravedlňuje povinnú osobu poskytnúť jej požadované informácie v zmysle jej žiadosti spísanej podľa zákona č. 211/2000 Z. z. (§ 3 ods. 1). Zastávala názor, že napadnutým rozhodnutím v spojení s prvostupňovým rozhodnutím bola priamo ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch s poukazom na zákonné ustanovenia zákona č. 211/2000 Z. z. v zmysle ktorého, má každý právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii a ktoré možno považovať v zmysle judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky za protiústavné a arbitrárne. 9. Navrhla, aby správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím vydal vo veci zákonný, ústavne súladný a spravodlivý rozsudok, ktorým zruší tieto rozhodnutia. III. Vyjadrenie žalovaného 10. Vo vyjadrení k žalobe zo dňa 07.10.2019 doručenom súdu dňa 11.10.2019 žalovaný zotrval na svojom stanovisku a navrhol, aby správny súd žalobu podľa ustanovenia § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol. 11. Žalovaný namietal, že žaloba neobsahuje špecifikované tzv. „žalobné body“ v zmysle ustanovenia § 182 ods. 1 písm. e) SSP, čo je dôvodom pre postup správneho súdu podľa ustanovenia § 59 SSP t. j. na zaslanie výzvy žalobkyne na odstránenie vád žaloby a v prípade jej nedoplnenia žalobkyňou, zakladá to dôvod na jej odmietnutie. 12. Napriek uvedenému, žalovaný z dôvodu procesnej opatrnosti, sa vyjadril k námietkam žalobkyne uvádzaným v správnej žalobe, týkajúcim sa napadnutých rozhodnutí žalovaného i povinnej osoby. 13. K názoru žalobkyne, ktorá sa vyjadrila k tvrdeniu žalovaného, že ako účastníčka konania mohla nahliadnuť do súdneho spisu, tak, že uvedené považuje vzhľadom na obsah jej žiadosti za právny nezmysel, ktorý žiadnym právne relevantným spôsobom neospravedlňuje povinnú osobu poskytnúť jej požadované informácie v zmysle jej žiadosti podľa zákona č. 211/2000 Z.z., žalovaný uviedol, že už ako odvolací orgán jej ako povinnej osobe v napadnutom rozhodnutí vytkol, že sa pri posudzovaní podania žalobkyne ako žiadosti o sprístupnenie informácie podľa zákona č. 211/2000 Z.z. v odôvodnení rozhodnutia, ktorým túto žiadosť odmietla (ale i priamo vo výroku tohto rozhodnutia) odvoláva aj na procesné inštitúty iných právnych predpisov, ktoré žalobkyňa podľa povinnej osoby mohla využiť na získanie požadovaných informácií o predmetnom súdnom konaní, pretože ak povinná osoba vybavuje prijaté podanie ako žiadosť o sprístupnenie informácií, jej úlohou je len buď informácie sprístupniť, alebo vydať rozhodnutie o odmietnutí založené na dôvodoch predpokladaných zákonom č. 211/2000 Z.z., bez aplikácie akýchkoľvek procesných predpisov. Zdôraznil, že aj napriek tomuto obsahovému nedostatku rozhodnutia povinnej osoby z výroku a aj odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva jednoznačný a zrozumiteľný záver, že žalobkyňa požadovala sprístupniť informácie o súdnom konaní, teda informácie týkajúce sa rozhodovacej činnosti súdu, ktoré žalobkyni nebolo možné sprístupniť z dôvodu podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 211/2000 Z.z.. 14. Žalovaný ďalej uviedol, že už prvostupňový orgán v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia poukázal na to, že právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii, nie je absolútne, ale podlieha obmedzeniam, špecifikovaným v ustanoveniach § 8 až § 12 zákona č. 211/2000 Z.z.. Podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 211/2000 Z.z. povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak sa požadovaná informácia týka rozhodovacej činnosti súdu vrátane medzinárodných súdnych orgánov alebo orgánu činného v trestnom konaní okrem informácie, ktorá sa sprístupňuje podľa osobitného predpisu, rozhodnutia policajta v prípravnom konaní podľa druhej časti druhej hlavy piateho dielu Trestného poriadku a informácie o vznesení obvinenia vrátane opisu skutku, ak ich sprístupnenie nezakazuje zákon alebo ak ich sprístupnenie neohrozuje práva a právom chránené záujmy. 15. Zdôraznil, že žiadosť žalobkyne o sprístupnenie informácií o súdnom konaní sp. zn. 4Sa/ 22/2018, bola podaná podľa zákona č. 211/2000 Z.z., t.j. v akom štádiu je predmetné súdne konanie, sa nepochybne týka rozhodovacej činnosti súdu, keďže vyplýva zo súdneho konania a rozhodovania podľa osobitných procesnoprávnych predpisov, a teda bol naplnený dôvod nesprístupnenia tejto informácie podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 211/2000 Z.z., čo v prvostupňovom rozhodnutí povinná osoba uviedla. 16. Žalovaný zároveň uviedol, že na existencii dôvodu nesprístupnenia informácie nič nemení ani skutočnosť, že v prípade žalobkyne ako žiadateľky o sprístupnenie informácie má ísť o účastníčku (resp. stranu) súdneho konania, ktorého sa požadovaná informácia týka, nakoľko v súlade s ustanovením § 3 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. totiž nie je možné prihliadať na to, kto je žiadateľom o informáciu, ale ku každému žiadateľovi o sprístupnenie informácie týkajúcej sa rozhodovacej činnosti súdu (ale aj akejkoľvek inej informácie v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z.), bez ohľadu na „vzťah“ žiadateľa k požadovanej informácii, resp. k jej pôvodu, musí povinná osoba pristupovať rovnako, a každú žiadosť o rovnakú informáciu vybaviť rovnakým spôsobom. Preto pokiaľ zákon č. 211/2000 Z.z. upravuje dôvody pre obmedzenie sprístupnenia informácií alebo pre nesprístupnenie informácie, pri naplnení ktorých ukladá povinnej osobe požadovanú informáciu nesprístupniť, resp. príslušným spôsobom obmedziť prístup k informácii, tieto obmedzenia sa rovnako vzťahujú na každého žiadateľa. 17. Žalovaný nesúhlasil s námietkou žalobkyne, že v napadnutom rozhodnutí sa nedostatočne vysporiadal s jej argumentáciou uvedenou v odvolaní, keď je zrejmé, že v tomto rozhodnutí žalovaný síce poukázal na niektoré obsahové nedostatky rozhodnutia povinnej osoby, vzťahujúce sa predovšetkým k jej odkazu na procesné predpisy, s tým, že pri posudzovaní žiadosti žiadateľky o informácie podľa zákona č. 211/2000 Z.z. na tieto však nemožno prihliadať. Zároveň žalovaný zdôraznil, že napadnuté rozhodnutie považuje za vecne správne, keďže nezistil žiaden dôvod, aby sa odchýlil od relevantných právnych názorov a záverov obsiahnutých v prvostupňovom rozhodnutí v zmysle ktorých, žalobkyňou požadovanú informáciu nie je možné sprístupniť z dôvodu podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 211/2000 Z.z.. 18. Žalovaný zároveň uviedol, že sa nemožno stotožniť ani s názorom žalobkyne, že napadnutým rozhodnutím a druhostupňovým rozhodnutím bola ukrátená na svojich právach s poukazom na zákonné ustanovenia zákona č. 211/2000 Z.z. podľa ktorých, každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. Zdôraznil, že právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii, nie je absolútne, ale podlieha obmedzeniam, špecifikovaným v ustanoveniach § 8 až § 12 zákona č. 211/2000 Z.z., pričom za naplnenia tam špecifikovaných predpokladov zákon výslovne ukladá povinnej osobe informáciu, ktorú má k dispozícii nesprístupniť, resp. prístup k nej príslušným spôsobom obmedziť. V zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky povinná osoba i žalovaný ako druhostupňový správny orgán môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach, a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Sprístupnením žalobkyňou požadovanej informácie, ktorá sa týka rozhodovacej činnosti súdu a súčasne nejde o informáciu, ktorá sa sprístupňuje podľa osobitného predpisu, na základe žiadosti o informáciu podľa zák. č. 211/2000 Z.z., by došlo zo strany povinnej osoby ku konaniu v priamom rozpore s ustanovením § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 211/2000 Z.z., a teda aj s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. 19. Žalovaný mal za to, že ani napadnutým rozhodnutím a ani prvostupňovým rozhodnutím, ako ani postupom orgánov verejnej správy, ktorý predchádzal vydaniu týchto rozhodnutí, žalobkyňa nebola ukrátená na svojich právach a napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie sú zákonné a správne. 20. Na základe vyššie uvedených dôvodov, žalovaný považuje žalobu v celom rozsahu za nedôvodnú a neopodstatnenú. IV. Replika žalobkyne 21. Žalobkyňa v replike zo dňa 05.11.2019 uviedla, že na podanej žalobe trvá a nesúhlasila s námietkami žalovaného uvedeného vo vyjadrení k žalobe zo dňa 07.10.2019 s tým, že k jeho obsahu sa konkrétne nevyjadrila. Ďalej žalobkyňa spochybňovala osobu Mgr. A. D., ktorý predmetné vyjadrenie podpísal s tým, že jej správnym súdom nebolo zaslané jeho poverenie, resp. splnomocnenie na toto konanie. Zároveň žiadala, aby správny súd prihliadal na platné judikáty Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré zároveň citovala. V. Právne posúdenie veci 22. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods. 1 SSP) po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia v rozsahu dôvodov správnej žaloby dospel k záveru, že žaloba žalobkyne nie je dôvodná. 23. Vo veci bol vyhlásený rozsudok bez nariadenia pojednávania postupom podľa ustanovenia § 137 ods. 4 SSP dňa 19.11.2020, nakoľko žalobkyňa a ani žalovaný nežiadali nariadiť pojednávanie (§ 107 ods. 2 SSP). 24. Predmetom súdneho prieskumu je preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhod-nutia žalovaného č. 5RM/2019-142-I zo dňa 04.03.2019, ktorým zamietol odvolanie žalobkyne zo dňa 12.02.2019 proti prvostupňovému rozhodnutiu č. l SprI 12/2019 zo dňa 25.01.2019, ktorým rozhodol o odmietnutí žiadosti žalobkyne o sprístupnenie informácií, tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdil ako vecne správne. 25. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky). 26. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy, sa postupuje podľa ustanovení tretej časti SSP o správnych žalobách. 27. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách ustanovenia § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je orgán verejnej správy oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 28. Zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy je podmienená zákonnosťou postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu. V rámci správneho súdnictva súd teda skúma aj procesné pochybenia orgánu verejnej správy namietané v žalobe, najmä z toho pohľadu, či toto procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania pred orgánom verejnej správy, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. 29. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 30. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 31. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 32. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z., každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. 33. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z., informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje. 34. Podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 211/2000 Z.z., povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka rozhodovacej činnosti súdu vrátane medzinárodných súdnych orgánov alebo orgánu činného v trestnom konaní okrem informácie, ktorá sa sprístupňuje podľa osobitného predpisu, rozhodnutia policajta v prípravnom konaní podlá druhej časti druhej hlavy piateho dielu Trestného poriadku a informácie o vznesení obvinenia vrátane opisu skutku, ak ich sprístupnenie nezakazuje zákon alebo ak ich sprístupnenie neohrozuje práva a právom chránené záujmy. 35. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z., ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť bola odložená (§ 14 ods. 3). 36. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z., proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí požadovanej informácie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa § 17. Odvolanie sa podáva povinnej osobe, ktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať. 37. Medzi účastníkmi konania bola spornou otázka, či sa žalobkyňou požadované informácie týkajú rozhodovacej činnosti súdu, teda či sa na ne vzťahuje nesprístupnenie informácií podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 211/2000 Z.z.. 38. Úlohou správneho súdu bolo potrebné primárne posúdiť, či žalovaný postupoval správne a v súlade so zákonom, keď žiadosť žalobkyne odmietol a žalobkyňou požadované informácie o štádiu súdneho konania sp. zn. 4Sa/22/2018 jej nesprístupnil v zmysle ustanovení § 3 ods. 1, § 11 ods. 1 písm. d) a § 21a ods. 1 písm. a) a ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z. s odkazom na ustanovenie § 81 ods. 1 SSP, ustanovenia § 64 ods. 1 a § 195 ods. 6 vyhlášky č. 543/2005 Z.z., pretože sa jednalo o informáciu týkajúcu sa rozhodovacej činnosti súdu. 39. Preto správny súd skúmal, či požadované informácie je možné sprístupniť, alebo ich nie je možné sprístupniť z dôvodu podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 211/2000 Z.z.. 40. Z administratívneho spisu mal správny súd preukázané, že dňa 01.08.2018 bola žalovanému doručená žiadosť žalobkyne o sprístupnenie informácií podľa zákona č. 211/2000 Z.z. a ktoré žiadala sprístupniť v nasledovnom znení: „1/ súlade s ust. § 2 ods. 1, § 3 ods. 1, 3, § 14 ods. 1, 2, 4, § 16 ods. 1 zák. č. 211/2000 Z.z. o slobode informácii v platnom znení žiadam týmto o písomnú informáciu v akom štádiu konania je mnou už podaný Žalobný návrh v právnej veci preskúmania zákonnosti postupu a nečinnosti orgánu verejnej správy s prísl. zo dňa 11.03.2018, kde vystupujem osobne na strane žalobcu a na strane žalovaného je Generálna prokuratúra SR.“ 41. Správny súd mal zistené z administratívneho spisu, že prvostupňový orgán ako povinná osoba požadované informácie - zistenie štádia súdneho konania v ktorom žalobkyňa vystupuje na strane žalobcu v konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 4Sa/22/2018, žalobkyni ako žiadateľke nesprístupnil v zmysle ustanovení § 3 ods. 1, § 11 ods. 1 písm. d) a § 21a ods. 1 písm. a) a ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z. a jej žiadosť odmietol postupom podľa ustanovenia § 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z., odvolávajúc sa na priamo súvisiace ustanovenie § 81 ods. 1 SSP ako aj ustanovenia § 64 ods. 1 a § 195 ods. 6 vyhlášky č. 543/2005 Z.z.. Ďalej mal správny súd zistené z administratívneho spisu, že žalovaný ako odvolací organ, odvolanie žalobkyne voči prvostupňovému rozhodnutiu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil s tým, že konštatoval, že v danom prípade prvostupňové rozhodnutie obsahuje jednoznačný záver, že požadované informácie žiadateľkou jej nebolo možné sprístupniť podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 211/2000 Z.z.. 42. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že napadnutým rozhodnutím v spojení s prvostup-ňovým rozhodnutím bola priamo ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch s poukazom na zákonné ustanovenia zákona č. 211/2000 Z.z. v zmysle ktorého, má každý právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. Napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím žalobkyňa považovala v zmysle judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky za protiústavné a arbitrárne s tým, že navrhla, aby správny súd po ich preskúmaní, vydal rozsudok, ktorým zruší napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie. 43. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zotrval na svojom stanovisku a dôvodoch uvedených v napadnutom rozhodnutí a navrhol, aby súd žalobu podľa ustanovenia § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol. 44. K námietke žalobkyne, ktorá nesúhlasila s názorom povinnej osoby, že ako účastníčka „vlastného“ konania mohla nahliadnuť do súdneho spisu v konaní sp. zn. 4Sa/22/2018 a ktorá tvrdila, že táto skutočnosť ju neoprávňovala na to, aby jej povinnou osobou neboli poskytnuté požadované informácie v zmysle jej žiadosti podľa zákona č. 211/2000 Z.z., správny súd uvádza, že právny názor žalovaného, ktorý uviedol v napadnutom rozhodnutí, považuje za správny a aj keď žalovaný v napadnutom rozhodnutí vytkol prvostupňovému orgánu ako povinnej osobe, že pri posudzovaní podania sa odvolával aj na procesné inštitúty iných právnych predpisov, ktoré žalobkyňa podľa povinnej osoby mohla využiť na získanie požadovaných informácií o predmetnom súdnom konaní, a že ak povinná osoba vybavuje prijaté podanie ako žiadosť o sprístupnenie informácií, jej úlohou je len informácie buď sprístupniť, alebo vydať rozhodnutie o odmietnutí založené na dôvodoch predpokladaných zákonom č. 211/2000 Z.z. bez aplikácie akýchkoľvek procesných predpisov, nakoľko z výroku a aj odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva jednoznačný a zrozumiteľný záver, že žalobkyňa požadovala sprístupniť informácie o súdnom konaní, a teda jednalo sa o informácie týkajúce sa rozhodovacej činnosti súdu, ktoré jej nebolo možné sprístupniť z dôvodu podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 211/2000 Z.z.. Správny súd preto považuje túto námietku žalobkyne za nedôvodnú. 45. K námietke žalobkyne, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí nedostatočne vysporiadal s jej argumentáciou uvedenou v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu, keď je zrejmé, že žalovaný v tomto rozhodnutí poukázal na niektoré obsahové nedostatky prvostupňového rozhodnutia vzťahujúce sa predovšetkým k odkazu povinnej osoby na procesné predpisy, na ktoré však nemožno pri posudzovaní žiadosti o informáciu podľa zákona č. 211/2000 Z.z. prihliadať, správny súd uvádza, že napadnuté rozhodnutie považuje za vecne správne, keďže nebol zistený žiaden dôvod na to, aby sa žalovaný odchýlil od relevantných právnych názorov a záverov obsiahnutých v prvostupňovom rozhodnutí, v zmysle ktorých žalobkyňou požadovanú informáciu nie je možné sprístupniť z dôvodu podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 211/2000 Z.z.. Na základe uvedeného, sa preto nemožno stotožniť s názorom žalobkyne, že vydanými rozhodnutiami orgánmi verejnej správy bola ukrátená na svojich právach s poukazom na zákonné ustanovenia zákona č. 211/2000 Z.z., podľa ktorých každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. Správny súd preto považuje túto námietku žalobkyne za nedôvodnú. 46. Správny súd konštatuje, že zákon č. 211/2000 Z.z. upravuje podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám (§ 1). Obmedzenia prístupu k informáciám sú upravené v ustanoveniach § 8 až § 13 tohto zákona, pričom súd sa zaoberal obmedzením prístupu k informáciám podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 211/2000 Z.z., ktoré bolo v predmetnej veci sporné. 47. Podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 211/2000 Z.z. povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka rozhodovacej činnosti súdu vrátane medzinárodných súdnych orgánov alebo orgánu činného v trestnom konaní okrem informácie, ktorá sa sprístupňuje podľa osobitného predpisu, rozhodnutia policajta v prípravnom konaní podľa druhej časti druhej hlavy piateho dielu Trestného poriadku a informácie o vznesení obvinenia vrátane opisu skutku, ak ich sprístupnenie nezakazuje zákon alebo ak ich sprístupnenie neohrozuje práva a právom chránené záujmy. 48. Podľa ustanovenia § 12 zákona č. 211/2000 Z.z. všetky obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba dovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia. Ustanovenie § 12 zákona č. 211/2000 Z.z. je teda premietnutím ústavnej požiadavky minimalizácie zásahu do základného práva na informácie. Z druhej vety citovaného zákonného ustanovenia vyplýva princíp dočasnosti ochrany informácií, čo znamená, že ak informácia prestane byť podľa zákona chránenou, nie je možné, aby ju povinná osoba naďalej odmietala sprístupniť. 49. Účelom obmedzenia resp. nesprístupnenia informácií podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 211/2000 Z.z. je zabezpečenie nezávislosti súdnictva resp. ochrana pred zasahovaním do rozhodovacej činnosti súdov (medzinárodných súdnych orgánov). Nesprístupniť alebo obmedziť sprístupnenie informácií podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 211/2000 Z.z. je preto možné len vo vzťahu k informáciám, týkajúcim sa prebiehajúceho konania pred súdom (medzinárodným súdnym orgánom). Cieľom tohto ustanovenia je garantovať nezávislosť súdnictva, vylúčiť tým paralelný priebeh súdneho procesu na verejnosti. Verejnosť má prístup k informáciám zabezpečený prístupom do súdnych budov a na pojednávania. Rozsudky sa vyhlasujú verejne. Ide o všeobecné princípy, ktorými sa spravujú nielen národné súdy, ale i Súdny dvor Európskej únie. (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžik/3/2018 z 30. apríla 2019). 50. Pod rozhodovacou činnosťou súdu je potrebné v širšom slova zmysle rozumieť kompetenciu súdnych orgánov konať a rozhodovať v občianskoprávnych a trestno-právnych veciach, v správnom súdnictve o preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosti rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon (čl. 142 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). V užšom slova zmysle sa rozhodovacou činnosťou súdu rozumie konanie a rozhodovanie súdu v konkrétnej právnej veci, t.j. od začatia konania (na základe návrhu alebo bez návrhu), cez jednotlivé procesné úkony, procesné čiastkové rozhodnutia, až po rozhodnutie vo veci samej. Pôjde najmä o procesné pravidlá vedenia konania (procesné úkony účastníkov konania alebo procesné rozhodnutia, vydané v priebehu súdneho konania, ktoré sú nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci samej) a rozhodnutia súdu v konkrétnej právnej veci. Za uvedené procesné úkony alebo procesné rozhodnutia možno považovať napríklad vyjadrenie účastníkov konania, ustanovenie tlmočníka, znalca, opatrovníka, rozhodnutie o námietke zaujatosti, ktorých spoločným znakom je, že nejde o rozhodnutia konečné, ale po ich vydaní konanie pred súdom pokračuje (rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Sži/7/2009 z 08.10.2009, sp.zn. 3Sži/8/2009 z 18.02.2010, sp.zn. 5Sži/1/2011 z 15.12.2011). 51. Správny súd poukazuje na to, že právo na informácie je limitované požiadavkou nezasahovať do vlastnej rozhodovacej činnosti súdu v priebehu konania, a to v záujme objektivity a nestrannosti posudzovanej konkrétnej právnej veci. V predmetnej veci obmedzenie práva na informácie spĺňa podľa názoru súdu formálnu podmienku v ustanovení § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 211/2000 Z.z. ako aj materiálnu podmienku ochrany práv iných. 52. Zároveň správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Sžo/105/2015 z 22.02.2017, podľa ktorého sa ustanovenie § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 211/2000 Z.z. neaplikuje ako izolovaná právna norma, ale vždy v spojení s ustanovením § 12 zákona č. 211/2000 Z.z.. Ustanovenie § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 211/2000 Z.z. sa môže vzťahovať iba na prebiehajúce konania („živé veci“), pretože informácia sa môže týkať rozhodovacej činnosti súdu iba dovtedy, dokiaľ rozhodovacia činnosť súdu v danej veci prebieha. V zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 211/2000 Z.z. sa nesprístupňujú informácie, ktoré sa týkajú rozhodovacej činnosti súdu. Informácia má takúto kvalitu v zásade iba počas súdneho konania až do právoplatného skončenia veci. V súdnej terminológii sa takýto predmet konania označuje ako „živá vec“. Ide o historický princíp. Priebeh konania je ovládaný procesnými zásadami bezprostrednosti a priamosti, a preto si konajúci súd vždy obstaráva základ a vytvára úsudok pre svoje rozhodnutie iba na základe informácií, ktoré vyjdú najavo pred ním. 53. Z vyššie uvedeného, znenie ustanovenia § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 211/2000 Z.z. je potrebné vykladať v kontexte s účelom tohto zákona a čl. 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky podľa ktorého, pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Účelom obmedzenia resp. nesprístupnenia informácií podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 211/2000 Z.z. je zabezpečenie nezávislosti súdnictva. Nesprístupniť alebo obmedziť sprístupnenie informácií podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 211/2000 Z.z. je preto možné len vo vzťahu k informáciám týkajúcim sa prebiehajúceho konania pred súdom. 54. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sži/3/2011 z ktorého vyplýva, že obmedzenie prístupu k informáciám týkajúcim sa rozhodovacej činnosti súdu, teda k obsahu celého súdneho spisu vrátane vyjadrení účastníkov konania, je potrebné považovať za primerané, keďže všetky rozhodnutia vydané v konkrétnom konaní sa musia sprístupniť, čím je zabezpečená verejná kontrola výkonu súdnej moci. 55. Ústava Slovenskej republiky v čl. 26 ods. 1 zakotvuje právo na informácie, ktoré predstavuje právo na prijímanie informácií (získanie informácie do vlastnej dispozičnej sféry tak, aby mohla byť subjektom pre vlastnú potrebu, ako aj pre potrebu iných spracovaná (pozri bližšie nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 236/06-59 z 28. júla 2007) a k nemu korelujúci pozitívny záväzok štátu voči neidentifikovanej skupine subjektov. Obsah tohto záväzku je ozrejmený v ods. 5 citovaného článku ako povinnosť orgánov verejnej moci primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti, pričom podmienky a spôsob poskytovania informácií ustanoví zákon. Obdobnú úpravu obsahuje taktiež Listina základných práv a slobôd (čl. 17 ods. 1, 5). Podľa čl. 13 ods. 2, 3, 4 Ústavy Slovenskej republiky medze základných práv a slobôd možno upraviť za podmienok ustanovených touto ústavou len zákonom. Zákonné obmedzenia základných práv a slobôd musia platiť rovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky. Pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ. Obmedziť základné práva a slobody v zmysle čl. 13 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky teda možno iba na základe podmienok ustanovených ústavou. Tieto podmienky, resp. dôvody môžu byť buď všeobecné (čl. 13 ods. 2, 3 a 4 Ústavy Slovenskej republiky), ktoré sa vzťahujú na obmedzovanie všetkých základných práv a slobôd, alebo osobitné (špeciálne), ktoré sa vzťahujú len na jednotlivé (konkrétne) základné práva a slobody. Otázku prípustnosti zásahu do základného práva je nutné posudzovať z hľadiska účelu, ktorý tento zásah sleduje, teda či zásah možno odôvodniť ústavne relevantným spôsobom (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. PL. ÚS 1/09-34 z 19. januára 2011). 56. Právo na informácie spolu so slobodou prejavu sú ústavnými právami každého subjektu garantovanými Ústavou Slovenskej republiky, Listinou základných práv a slobôd a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť len zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosti štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti (čl. 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky). Výkladovým pravidlom pri obmedzovaní základných práv a slobôd je čl. 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ. Rozsah obmedzení základných práv a slobôd je potrebné vykladať reštriktívne (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Sži/7/2009 z 8. októbra 2009). 57. V danom prípade žalobkyňa požadovala sprístupniť informácie týkajúce sa rozhodovacej činnosti súdu, t. j. informáciu o tom v akom stave je jej „vlastné“ súdne konanie sp. zn. 4Sa/22/2018 v ktorom vystupuje na strane žalobcu a aké úkony boli v konaní zo strany konajúceho súdu uskutočnené. 58. Z uvedeného dôvodu podľa názoru správneho súdu bolo možné v predmetnej právnej veci aplikovať ustanovenie § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 211/2000 Z.z. a žalobkyni nesprístupniť požadovanú informáciu, prípadne jej sprístupnenie obmedziť. Správny súd sa stotožnil s názorom druhostupňového orgánu, že v takom prípade nie je možné prihliadať na to, či ide o osobu, ktorá má ku konaniu, ktorého sa žiadosť o sprístupnenie informácií týka, akýkoľvek vzťah, či je účastníkom tohto konania, alebo ide o osobu bez vzťahu ku konkrétnemu konaniu. Správny súd dospel k záveru, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí postupoval v súlade so zákonom, keď žiadosť žalobkyne o požadované sprístupnenie informácií odmietol. 59. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, správny súd dospel k záveru, že žaloba žalobkyne nie je dôvodná, a preto ju s poukazom na ustanovenie § 190 SSP zamietol. 60. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 168 SSP, avšak vo veci úspešnému žalovanému žiadne trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. 61. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.