Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7SaZ/11/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019200653 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Jurgošová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1019200653.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Jurgošovou v právnej veci žalobcu: F. T., nar. XX.XX.XXXX v obci A. A., oblasť C., provincia L., Turecko, Tureckej štátnej príslušnosti, kurdskej národnosti, moslimského vierovyznania, ženatý, bez CD, občiansky preukaz Tureckej republiky č. XXXXXX, séria XX, posledný trvalý pobyt v krajine pôvodu v meste T., ulica O. L. C.. Z.:X, sídlisko C. F.. L. A., Turecko, t.č. pobyt žalobcu neznámy, zastúpený: Liga za ľudské práva, občianske združenie, so sídlom Baštová 5, 811 03 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, Pivonková 6, 812 72 Bratislava, o správnej žalobe vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného ČAS: MU-PO-202-19/2018-Ž zo dňa 11.03.2019, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-PO-202-19/2018-Ž zo dňa 11.03.2019 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) žalovaný podľa § 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o azyle“) rozhodol tak, že neudelil žalobcovi azyl a zároveň podľa § 13c ods. 1 a § 20 ods. 4 zákona o azyle neposkytol žalobcovi doplnkovú ochranu. Žalobca bol vrátený na územie SR v rámci Dublinského dohovoru z územia Nemecka, z dôvodu, že na konanie o udelenie azylu je príslušná Slovenská republika. Konanie o udelenie azylu sa začalo dňa 13.09.2018, kedy žalobca vstúpil na územie SR cez hraničný priechod Košice - letisko. Žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v danom prípade neboli splnené podmienky udelenia azylu, nakoľko podľa všeobecne známych a dostupných správ o krajine pôvodu, je Turecko sekulárna krajina a ústavne platí, že nemá žiadne oficiálne náboženstvo. Taktiež štát plne rešpektuje všetky náboženstvá, každý má slobodu náboženského vierovyznania. V prípade návratu žalobcu do krajiny pôvodu, berúc pri tom do úvahy bezpečnostnú situáciu, princíp 0individuálneho posudzovania potreby poskytnutia ochrany, možno s dostatočnou istotou vylúčiť, že by mohol byť vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia. Vzhľadom na uvedené žalovaný rozhodol, že nie je potrebné žalobcovi poskytnúť doplnkovú ochranu na území SR. Azyl je špecifickým právnym inštitútom, na základe ktorého sa poskytne adekvátna ochrana pred reálne prebiehajúcou perzekúciou osôb, ktoré majú určité presvedčenie, a to buď zo strany štátu alebo neštátnych pôvodcov. V prípade žalobcu k uvedenému nedošlo. Keďže žalobca nečelil žiadnemu konaniu, ktoré by mohlo byť subsumované pod pojem prenasledovanie, nemožno v jeho prípade hovoriť ani o prenasledovaní v zmysle § 8 zákona o azyle. V prípade žalobcu neboli preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania. Aby mohla byť osoba považovaná za utečenca, musí preukázať, že sa opodstatnene obáva perzekúcie z rasových, náboženských, národnostných dôvodov, z dôvodov príslušnosti k istej sociálnej skupine alebo z politických dôvodov, či z dôvodov uplatňovania politických práv a slobôd, k čomu v prípade žalobcu nedošlo. Dôvody opustenia krajiny pôvodu, sú osobného, resp. ekonomického charakteru. 2. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote správnu žalobu zo dňa 09.05.2019 (ďalej len „žaloba“), ktorou sa domáhal v časti o neudelení azylu zrušenia napadnutého rozhodnutia v zmysle ustanovenia § 220 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietal, že žalovaný nedostatočne posúdil skutkový stav veci potrebný na posúdenie veci, najmä s poukazom na opodstatnené obavy z prenasledovania zo strany oficiálnych štátnych aktérov z dôvodov zastávania určitých politických názorov, a to napriek tomu, že členovia a podporovatelia hnutia FETÖ sú v Turecku preukázateľne zastrašovaní, zadržiavaní a väznení. Mal za to, že mu mal byť poskytnutý azyl. 3. Žalovaný navrhol vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 11.06.2019 napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť (správnu žalobu zamietnuť). Zotrval na vlastnej argumentácii a zdôraznil, že dôvody, ktoré žalobca počas pohovoru uviedol, nie sú dôvodmi pre udelenie azylu v zmysle § 8 zákona o azyle. Poukázal na to, že žalobca bol vrátený na územie Slovenskej republiky v rámci Dublinského dohovoru z územia Nemecka z dôvodu, že na konanie o udelenie azylu je príslušná Slovenská republika. Konanie o udelenie azylu sa začalo dňa 13.09.2018, kedy cudzinec vstúpil na územie SR cez hraničný priechod Košice-letisko. Dňa 28.09.2018 bol so žalobcom vykonaný vstupný pohovor a dňa 25.10.2018 doplňujúci pohovor, počas ktorého uviedol, že dňa 07.02.2018 vycestoval letecky z Istanbulu do Prahy na základe slovenských schengenských víz. Víza aj cestovný pas mu vybavovali prevádzači, pričom musel ísť na konzulát a poskytnúť odtlačky. Za vybavenie pasu a víz zaplatil 7 000,- eur prevádzačom, ktorým po prílete do Českej republiky pas odovzdal. Z Prahy pokračoval mikrobusom do Frankfurtu, kde za ním prišiel jeho strýko T. T., ktorý býva v Nemecku spolu s rodinou a je občanom Nemecka. Spolu išli na policajnú stanicu, kde požiadal o azyl. Následne bol umiestnený v azylovom tábore pri meste Wetzler, pri obci Nenderolt, kde sa dozvedel, že bude vrátený na Slovensko. Dňa 13.09.2018 bol letecky vrátený na Slovensko a umiestnený v Záchytnom tábore Humenné. Z výpovede žalobcu a všetkých dostupných informácií je zrejmé, že nesplnil zákonom stanovené podmienky pre udelenie azylu na území SR. Pravdivosť a hodnovernosť jeho tvrdení je základom, z ktorého je potrebné pri posúdzovaní dôvodov žiadostí vychádzať, avšak túto migračný úrad spochybnil. V prípade žalobcu nebola preukázaná opodstatnenosť jeho obáv z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, a z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine tak, ako to vyplýva zo Ženevskej konvencie z roku 1951 o právnom postavení utečencov alebo zo zákona o azyle. Nebolo preukázané, že by bol prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. Azyl je špecifickým právnym inštitútom, na základe ktorého sa poskytne adekvátna ochrana len tej fyzickej osobe, ktorá spĺňa zákonom stanovené podmienky, t.j. má opodstatnené obavy pred reálne prebiehajúcou perzekúciou osôb, a to buď zo strany štátu alebo neštátnych aktérov. Žalovaný došiel k záveru, že v prípade žalobcu k uvedenému nedošlo. Dôvody jeho žiadosti, nie je možné považovať za dôvod na udelenie azylu. 4. Krajský súd v Bratislave ako správny súd (ďalej len „súd“) vec rozhodol ako miestne a vecne príslušný súd bez nariadenia pojednávania postupom podľa § 107 ods. 2, § 137 ods. 4 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). Po riadnom preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného v rozsahu podanej žaloby za použitia § 190 SSP, súd dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť. 5. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil, podrobne sa však oboznámil s obsahom spisu žalovaného ČAS: MU-PO-202/2018-Ž . 6. Z obsahu administratívneho spisu č. p. : ČAS: MU-PO-202/2018-Ž súd zistil, že za účelom zdôvodnenia jeho žiadosti bol s ním dňa 28.09.2018 vykonaný vstupný pohovor. Dňa 25.10.2018 doplňujúci pohovor, počas ktorého uviedol, že dňa 07.02.2018 vycestoval letecky z Istanbulu do Prahy na základe slovenských schengenských víz. Víza aj cestovný pas mu vybavovali prevádzači, pričom musel ísť na konzulát a poskytnúť odtlačky. Za vybavenie pasu a víz zaplatil 7000,- eur prevádzačom, ktorým po prílete do Českej republiky pas odovzdal. Z Prahy pokračoval mikrobusom do Frankfurtu, kde za ním prišiel jeho strýko T. T., ktorý býva v Nemecku spolu s rodinou a je občanom Nemecka. Spolu išli na policajnú stanicu, kde požiadal o azyl. Následne bol umiestnený v azylovom tábore pri meste Wetzler, pri obci Nenderolt, kde sa dozvedel, že bude vrátený na Slovensko. Dňa 13.09.2018 bol letecky vrátený na Slovensko a umiestnený v Záchytnom tábore Humenné. Žalobca bol vrátený na územie SR v rámci Dublinského dohovoru z územia Nemecka z dôvodu, že na konanie o udelenie azylu je príslušná SR. Konanie o udelenie azylu sa začalo dňa 13.09.2018, kedy žalobca vstúpil na územie SR cez hraničný priechod Košice- letisko. Podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 8 alebo § 10. Podľa § 8 zákona o azyle, ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. Podľa § 13c ods. 1 zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b. Podľa § 20 ods. 4 zákona o azyle, ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo odňatí azylu, rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; to neplatí, ak sa rozhodne o neudelení azylu a cudzinec už má poskytnutú doplnkovú ochranu podľa § 13a alebo udelený azyl. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v intenciách podanej správnej žaloby nasledovne: 7. K žalobnému bodu podľa ktorého rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci: Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Žalovaný vyhľadal a do spisu založil relevantné informácie, obsahovo sa viažuce na dôvody žiadosti o azyl, uvádzané žalobcom. Z ich obsahu získal dostatok informácií, potrebných ku posúdeniu žalobcovej žiadosti o azyl. Na preukázanie pravdivosti tvrdení musí záležať žiadateľovi o azyl. Jeho vyhlásenia musia byť ucelené, nesmú protirečiť všeobecne známym faktom o krajine pôvodu a svojím konaním nesmie zadávať dôvod na spochybnenie dôveryhodnosti jeho osobnosti. V danej veci žalobca dňa 07.02.2018 vycestoval letecky z Istanbulu do Prahy, následne pokračoval v ceste mikrobusom do Frankfurtu, kde požiadal o azyl. S poukazom na to, že žalobcovi poskytla víza Slovenská republika, preto je v súlade s Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 (nariadenie Dublin III) príslušná na azylové konanie. Žalobca dňa 13.09.2018 pricestoval letecky z Varšavy na územie SR. Žalobcovi vstupom na územie SR automaticky začalo azylové konanie. Žalobca vo vstupnom pohovore zo dňa 28.09.2018 uviedol ako dôvody, pre ktoré žiada o udelenie azylu, nasledovné: „Podporovatelia hnutia Fethullah Gulena sme mali spoločné stretnutia a tam sme plánovali, čo budeme robiť až do roku 2016. Mali sme jedno miesto stretávania, ale adresu neviem. Bolo to niekde v centre Adany. Podľa predstaviteľov tureckej vlády sme teroristická strana. Po neúspešnom prevrate v roku 2016 museli všetci podporovatelia utekať, lebo ich hľadala polícia. Ja som bol takisto podporovateľ. Hneď po prevrate som sa spolu s rodinou presťahoval z mojej oficiálnej adresy v Adame na inú adresu. Tu som zostal asi rok a potom sme sa presťahovali spolu s rodinou do obce, ktorá je blízko mojej rodnej obce. Volá sa Q.. Tu som zostal až do môjho odchodu z Turecka. V novembri v roku 2017 som sa rozprával s kamarátmi, ktorí boli tiež podporovatelia hnutia Fethullah Gulena a tí mi začali vybavovať doklady pre to, aby som odišiel z Turecka. Žalobca neopustil krajinu pôvodu hneď po neúspešnom pokuse o prevrat. Jeho rodina tam žije doteraz, a podľa slov žalobcu sa má dobre. Žalobca nefiguruje na zozname hľadaných osôb, z krajiny pôvodu odletel bez problémov, pričom z informácií o krajine pôvodu vyplýva, že podozrivé osoby z kolaborácie sú osobitne kontrolované. Žalobca nikdy s políciou neprišiel do styku, údajný list, ktorý bol zaslaný na jeho adresu nevedel do konania doložiť, lebo ho vraj susedia prečítali a roztrhali. Žalobca uviedol, že nepozná nikoho osobne, kto by bol zo strany polície prenasledovaný. Žalobcova činnosť pre hnutie spočívala v tom, že šíril propagandu a podporoval chudobné rodiny. Ostatných členov, či hlavných predstaviteľov hnutia nepoznal, okrem Güllena. V danej veci, v konaní nebolo preukázané, že by polícia aktívne hľadala a prenasledovala žalobcu. Súd dospel k názoru, že obavy žalobcu nie sú opodstatnené. Žalobca neposkytol počas celého azylového konania žiadne dôkazy, ktoré by svedčili o prenasledovaní žalobcu z dôvodov zastávania určitých politických názorov. Súd poznamenáva, že z výpovede žalobcu je zrejmé, že v krajine pôvodu nečelil žiadnym takým problémom zo strany štátu, ktoré by mohli byť považované za prenasledovanie podľa § 2 písm. d) zákona o azyle. Objektívne žalobca nebol vystavený žiadnemu prenasledovaniu zo strany štátu v zmysle zákona o azyle. Žalobca teda nečelil žiadnemu takému konaniu, ani zo strany politických strán, hnutí, organizácií či neštátnych pôvodcov, ktoré by mohli byť považované za prenasledovanie podľa § 8 zákona o azyle, resp. Ženevskej konvencie. Dôvody žiadosti žalobcu z hľadiska udelenia azylu, sú považované za irelevantné. Žalobca nepreukázal, že voči nemu bolo vyvíjané opakované konanie spôsobujúce ohrozenie života alebo slobody, alebo iné konanie spôsobujúce psychický nátlak na jeho osobu. V súvislosti s touto námietkou správny súd poznamenáva, že neuvádzajú sa ani informácie o tom, že by neúspešní žiadatelia o azyl pri návrate čelili nejakým problémom. V spise žalovaného sú založené informácie o krajine pôvodu žalobcu, ktoré sú postačujúce pre rozhodnutie v merite veci. V danej veci právna zástupkyňa žalobcu v žalobe citovala články, ktoré popisujú zvýšenú hrozbu prenasledovania určitých skupín osôb, teda tak ako to žalovaný v rozhodnutí uviedol. Žalovaný vykonal so žalobcom vstupný pohovor a doplňujúci pohovor. Žalobca, ako dôvody žiadosti uviedol, že ako podporovateľa hnutia Fethullaha Gulena, ho v prípade návratu do krajiny pôvodu ho zatknú. U žalobcu nebola preukázaná opodstatnenosť obáv z prenasledovania z rasových, národnostných, náboženských dôvodov, taktiež z dôvodov zastávania určitých politických názorov, príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo za uplatňovanie svojich politických práv a slobôd tak, ako to vyplýva zo Ženevského dohovoru z roku 1951 o právnom postavení utečencov a zo zákona o azyle. Proti žalobcovi v krajine pôvodu vedené trestné konanie, nebol väznený, nebol vystavený mučeniu, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu. Pri posudzovaní žiadosti o azyl je potrebné vychádzať z právnej úvahy vymedzujúcej pojem utečenca v podmienkach Slovenskej republiky. Ide o zákon o azyle a Ženevský dohovor o právnom postavení utečencov z roku 1951. 8. Súd dospel k záveru, že dôvody, pre ktoré žalobca opustil krajinu pôvodu, sú osobného, resp. ekonomického charakteru. Žalobca nesplnil podmienky na udelenie azylu ustanovené v § 8 alebo 10 zákona o azyle, a nesplnil ani podmienky podľa § 13a alebo 13b zákona o azyle. 9. V danej veci, jedným z dôvodov podania kasačnej sťažnosti bola neprítomnosť tlmočníka na predchádzajúcom pojednávaní. Avšak došlo k zmene situácie, nakoľko žalobca sa zdržiava na neznámom mieste, a z tohto dôvodu, právny zástupca žalobcu, netrvá na prítomnosti tlmočníka na pojednávaní. 10. Súd poukazuje na to, že dňa 18.09.2019 žalobca svojvoľne opustil pobytový tábor v Rohovciach a dňa 25.09.2019 bol žalobca vyradený z evidencie tábora. Vzhľadom na uvedené, konanie žalobcu svedčí o tom, že nemá skutočný záujem zostať na území Slovenskej republiky, a taktiež nemá záujem získať medzinárodnú ochranu. 11 . Pretože súd nevyhodnotil vznesené námietky ako dôvodné, podanú žalobu zamietol. 12. O trovách žalobcu súd rozhodol za použitia ust. § 167 ods. 1 SSP s poukazom na výsledok konania. 13. Záverom súd poznamenáva, že i keď bol žalobca v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od platenia súdnych poplatkov za toto konanie (§ 4 ods. 2 písm. m) zákona č. 71/1992 Zb.), a preto ho súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1 SSP) Prípadne podaná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu (§ 443 ods. 1 SSP). Podáva sa krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (z kasačnej sťažnosti musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísaná a datovaná; kasačnú sťažnosť treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) označiť napádané rozhodnutie, údaj, kedy napádané rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností tak, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (§ 445 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. (§ 440 SSP).