Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/93/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019200666 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jeannette Hajdinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1019200666.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: E.. Y. E., LL.M., narodený X.X.XXXX, bytom v H., J. 5, zastúpeného advokátom Mgr. Pavlom Balážom, IČO: 50119303, so sídlom v Bratislave, Pribinova 4, proti žalovanému: Krajský súd v Bratislave, IČO: 00215759, so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1SprI/45/2019 zo dňa 15.3.2019, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného Krajského súdu v Bratislave č. 1SprI/45/2019 zo dňa 15.3.2019 spolu s rozhodnutím Okresného súdu Bratislava IV č. Spr/6043/2016 zo dňa 22.2.2019 z r u š u j e a vec v r a c i a orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalobca má voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Žalobca dňa 9.8.2016 požiadal Okresný súd Bratislava IV o sprístupnenie informácie podľa zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 211/2000 Z.z.), v podobe rozsudku Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 16C/279/2012 zo dňa 27.6.2016. 2. Okresný súd Bratislava IV, ako povinná osoba podľa § 2 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z., v liste č. Spr. 6043/2016 zo dňa 17.8.2016 adresovanom žalobcovi uviedol, že rozsudok bude po nadobudnutí právoplatnosti uverejnený na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR www.justice.gov.sk <http:// www.justice.gov.sk> v anonymizovanej podobe. Žalovaný rozhodnutím č. Spr. 6198/2016 zo dňa 20.9.2016 zrušil fiktívne rozhodnutie Okresného súdu Bratislava IV a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 3. Okresný súd Bratislava IV následne žalobcovi sprístupnil zanonymizovaný neprávoplatný rozsudok Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 16C/279/2012 zo dňa 27.6.2016 (list č. Spr. 6043/2016 zo dňa 28.9.2016). Žalovaný rozhodnutím č. Spr. 6242/2016 zo dňa 25.10.2016 zamietol odvolanie žalobcu proti fiktívnemu rozhodnutiu. Krajský súd v Bratislave, konajúc o žalobe žalobcu proti rozhodnutiu žalovaného č. Spr. 6242/2016 zo dňa 25.10.2016, rozsudkom č.k. 6S/350/2016-55 zo dňa 22.11.2018 zrušil rozhodnutie žalovaného č. Spr. 6242/2016 zo dňa 25.10.2016 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd v odôvodnení citovaného rozsudku uviedol, že vychádzal z charakteru „informácie“, ktorou bol neprávoplatný rozsudok, ktorý sa podľa § 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 211/2000 Z.z. sprístupňuje podľa osobitného predpisu, ktorým je § 82a ods. 5 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č.757/2004 Z.z.) a ktorý je vo vzťahu k zákonu č. 211/2000 Z.z. lex specialis - lex generalis. Preto pri sprístupnení súdnych rozhodnutí treba vychádzať z § 82a ods. 5 zákona č. 757/2004 Z.z. Hoci je nepochybné, že požadované rozhodnutie bolo sprístupnené podľa zákona č. 211/2000 Z.z. v spojení s § 82a ods. 5 zákona č. 757/2004 Z.z., napriek tomu žalovaný v odôvodnení rozhodnutia č. Spr. 6242/16 zo dňa 25.10.2016, otázku zabezpečenia ochrany práv a právom chránených záujmov fyzických osôb oprel o vyhlášku Ministerstva spravodlivosti SR č. 482/2011 Z.z. o zverejňovaní súdnych rozhodnutí (ďalej len vyhláška č. 482/2011 Z.z.). Správny súd je toho názoru, že vyhláška č. 482/2011 Z.z. upravuje výslovne postup súdov pri zverejňovaní súdnych rozhodnutí (na verejnosti dostupnom mieste t.j. webová stránka ministerstva prostredníctvom informačných systémov, ktorých prevádzkovateľom je ministerstvo), preto ani analogicky nemožno túto aplikovať pri sprístupňovaní súdnych rozhodnutí v prípade žiadostí podľa zákona č. 211/2000 Z.z. Pred sprístupnením súdnych rozhodnutí dochádza k vylúčeniu tých informácií, ktoré sú uvedené v § 8 až § 11 zákona č. 211/2000 Z.z. a tieto určujú aj rozsah anonymizácie pri sprístupnení súdneho rozhodnutia. 4. Žalovaný následným rozhodnutím č. Spr. 6242/2016 zo dňa 28.12.2018 zrušil fiktívne rozhodnutie Okresného súdu Bratislava IV a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 5. Okresný súd Bratislava IV v ďalšom konaní žalobcovi zaslal zanonymizovaný neprávoplatný rozsudok Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 16C/279/2012 zo dňa 27.6.2016. 6. V nesprístupnenej zanonymizovanej časti požadovanej informácie vydal Okresný súd Bratislava IV rozhodnutie č. Spr/6043/2016 zo dňa 9.1.2019 o čiastočnom zamietnutí žiadosti žalobcu a odôvodňoval zanonymizovanie osobných údajov fyzických osôb a informácií o súkromí fyzických osôb. Na sprístupnenie uvedených informácií sa vyžaduje súhlas dotknutých fyzických osôb podľa § 9 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z., ktorým sa žalobca nepreukázal. 7. Žalovaný rozhodnutím č. 1SprI/22/2019 zo dňa 11.2.2019 zrušil prvostupňové rozhodnutie č. Spr/6043/2016 zo dňa 9.1.2019 a vec vrátil Okresnému súdu Bratislava IV na ďalšie konanie. Podľa názoru žalovaného orgán verejnej správy prvého stupňa zanonymizoval aj tie údaje, ktoré anonymizácii nepodliehajú. 8. Okresný súd Bratislava IV rozhodnutím č. Spr/6043/2016 zo dňa 22.2.2019 čiastočne odmietol žiadosť žalobcu o sprístupnenie informácií a v zmysle § 5 ods. 3 vyhlášky č. 482/2011 Z.z. mu nesprístupnil konkrétne údaje na stranách č. 1 až 27, č. 30 až 33 a č. 35 v zmysle § 5 ods. 1 písm. d/, písm. j/, písm. k/ vyhlášky č. 482/2011 Z.z. okrem údajov na strane č. 13 (42.riadok - 4., 9. a 10 slovo, 43.riadok - 9.slovo, 44.riadok - 1.slovo), č. 14 (16.riadok), č. 15 (25.riadok - 10. až 12. slovo, 26.riadok, 27.riadok - 1. a 2. slovo, 40.riadok, 41.riadok). Okresný súd Bratislava IV poukázal na to, že žiadosť žalobcu nesmeruje k získaniu informácií o hospodárení s verejnými prostriedkami alebo nakladania s majetkom štátu. Dospel k záveru, že žalobcom požadované informácie možno sprístupniť, keďže ustanovenia § 8 a § 10 až § 11 zákona č. 211/2000 Z.z. to neobmedzujú, no na druhej strane, požadované rozhodnutie sa týka ochrany súkromia a ochrany osobných údajov, pri ktorých je poskytovanie informácií podmienené súhlasom dotknutých osôb v zmysle § 9 ods. 2 citovaného zákona. Z tohto ustanovenia nevyplýva povinnej osobe povinnosť vyžiadať si pred sprístupnením predmetných informácií súhlas dotknutej osoby, preto ak žiadateľ takýmto súhlasom nedisponuje a nepreukáže ho povinnej osobe, povinná osoba informácie nesprístupní. Z uvedených dôvodov Okresný súd Bratislava IV ako povinná osoba rozhodol o nesprístupnení informácií týkajúcich sa bydliska, mena a priezviska fyzickej osoby, mien a priezvisk zákonných zástupcov účastníkov a strán v konaní a opatrovníkov účastníkov konania, strán v konaní, iných osôb zúčastnených na konaní a informácií o zdravotnom stave fyzických osôb uvedených v požadovanom rozsudku. Rozhodnutie zanonymizoval podľa § 5 vyhlášky č. 482/2011 Z.z., § 9 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z. 9. Žalovaný rozhodnutím č. 1SprI/45/2019 zo dňa 15.3.2019 zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie č. Spr/6043/2016 zo dňa 22.2.2019. Žalovaný komparáciou nesprístupnenej (anonymizovanej) časti rozsudku sp. zn. 16C/279/2012 zo dňa 27.6.2016 a sprístupnenej časti rozsudku konštatoval, že povinná osoba dôsledne vykonala anonymizáciu rozhodnutia v zmysle § 9 ods. 1, ods. 2 a § 12 zákona č. 211/2000 Z.z. v nadväznosti na § 5 ods. 1 a ods. 3 vyhlášky č. 482/2011 Z.z. a § 2 zákona č. 18/2018 Z.z. a vydala o tom napadnuté rozhodnutie. Nestotožnil sa s námietkou žalobcu, že mu bolo rozhodnutie sprístupnené v o niečo menšom rozsahu ako na základe rozhodnutia Okresného súdu Bratislava IV č. Spr/6043/2016 zo dňa 9.1.2019. S poukazom na § 5 ods. 1 písm. d/, písm. j/ a písm. k/ vyhlášky č. 482/2011 Z.z. povinná osoba presne označila a správne odôvodnila nesprístupnenie údajov. Preto ani nesúhlasil s námietkou žalobcu, že sa povinná osoba nezaoberala materiálnou stránkou obmedzenej časti prístupu k informáciám, keď postupovala podľa záväzného právneho názoru odvolacieho správneho orgánu. Podľa legálnej definície sa anonymizovaním rozumie postup, ktorým sa vylúčia z rozhodnutia údaje, ktorých zverejnenie by mohlo ohroziť alebo porušiť práva a právom chránené záujmy konkrétnych osôb. Už samotný predpoklad, potenciálna možnosť, čo i len ohrozenia (nehovoriac o porušení) práva na ochranu osobných údajov, ktorá vzniká samotným zverejnením osobných údajov fyzickej osoby v texte súdneho rozhodnutia, zakladá potrebu a dôvodnosť anonymizovania týchto údajov v súlade s § 5 ods. 1 písm. j/ a písm. k/ vyhlášky č. 482/2011 Z.z. Prvostupňové rozhodnutie považuje za preskúmateľné v celom rozsahu a za dostatočne právne odôvodnené v súlade s § 9 ods. 1 a ods. 2 a § 12 zákona č. 211/2000 Z.z., § 5 ods. 1 a ods. 3 vyhlášky č. 482/2011 Z.z. v spojení s § 2 zákona č. 18/2018 Z.z. II. Žaloba 10. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1SprI/45/2019 zo dňa 15.3.2019, jeho zrušenia spolu s prvostupňovým rozhodnutím č. Spr/6043/2016 zo dňa 22.2.2019 a vrátenia veci orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil a svoje rozhodnutie dostatočne neodôvodnil, a preto je nepreskúmateľné; podľa jeho názoru v konaní došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy. 11. Žalovaný podľa názoru žalobcu neskúmal materiálny charakter obmedzenia prístupu k informáciám, že zanonymizované informácie z výroku požadovaného rozsudku už zazneli, boli odvysielané v televíznej relácii a sú stále verejne dostupné na kanáli youtube, informácie na strane č. 3 sa týkajú členov osobitnej komisie Súdnej rady SR, informácie na strane č. 10 (4.riadok) sú zverejnené na stránke Súdnej rady SR podľa uznesenia č. 992 zo dňa 7.9.2010, informácie na strane č. 12 (18.riadok) sa týka označenia miest alebo obcí, kde neurčité osoby žili, informácie na strane č. 14 a č. 27 sa podľa všetkého týka citátu, ktorý bol aj obsahom výroku rozsudku. Podľa jeho názoru nestačí, že sa zanonymizované časti rozsudku týkajú osobných údajov alebo osobnosti fyzickej osoby, je nevyhnutné, aby tieto časti rozsudku skutočne zasahovali do ochrany osobných údajov a osobnosti konkrétnych a identifikovateľných fyzických osôb. Takisto nemá možnosť preskúmať správnosť tvrdenia žalovaného, že ide o osobné údaje a údaje týkajúce sa ochrany osobnosti fyzických osôb, pretože neboli bližšie špecifikované. Žalobcovi nie je známy legitímny cieľ sledovaný žalovaným a pochybuje, že ním zvolený postup bol skutočne nevyhnutný v pomere k údajnému legitímnemu cieľu. Poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžik/1/2017 zo dňa 30.5.2018 a sp. zn. 3Sžo/105/2015 zo dňa 22.2.2017. 12. Nesprávne právne posúdenie veci žalobca vidí v tom, že žalovaný aj prvostupňový správny orgán aplikovali na anonymizáciu požadovaného rozsudku vyhlášku č. 482/2011 Z.z., čo je podľa nálezov Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 15/98, PL. ÚS 1/09, IV. ÚS 464/2010 vylúčené, pretože obmedzenie práva na informácie je možné len na základe právneho predpisu aspoň so silou zákona. Okrem toho, vyhláška č. 482/2011 Z.z. sa týka zverejňovania súdnych rozhodnutí a nie ich sprístupňovania. Okrem toho, povinná osoba nesprístupnila informácie - výpovede účastníkov a svedkov - ktoré boli prednesené na verejnom pojednávaní, z ktorého nebola vylúčená verejnosť, boli aj medializované a do podania žaloby boli prístupné na internete. 13. Žalovaný sa navyše nezaoberal ani materiálnym obsahom obmedzenia jeho práva na prístup k informáciám. III. Vyjadrenie žalovaného 14. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť. V podrobnostiach sa pridržiaval odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a zdôraznil, že rozsudok Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 16C/279/2012 zo dňa 29.6.2016 bol zanonymizovaný v súlade s § 9 ods. 1 a ods. 2 a § 12 zákona č. 211/2000 Z.z. a v súlade so zákonom č. 18/2018 Z.z. Zanonymizovaním jednotlivých častí požadovaného rozsudku nedošlo k strate jeho významu. Tvrdenia žalobcu o zverejnení požadovaných informácií vo verejne dostupných médiách alebo na stránke Súdnej rady SR sú pre žalovaného irelevantné, pretože každá povinná osoba sa riadi vlastnými právnymi predpismi vzťahujúcimi sa na ochranu osobných údajov. Za ochranu zverejnených osobných údajov zodpovedajú spomínané inštitúcie samostatne; povinná osoba a žalovaný zodpovedajú za sprístupnenie rozsudku Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 16C/279/2012 zo dňa 29.6.2016. 15. Povinná osoba sa vysporiadala s hmotnou stránkou veci, keď presne identifikovaným osobám - živým i zosnulým (odlíšeným od ostatných osôb v rozhodnutí konkrétnymi osobnými údajmi a informáciami, tzv. identifikátormi) - zabezpečila ochranu osobných údajov rešpektujúc rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 6S/350/2016-55 zo dňa 22.11.2018. Povinná osoba anonymizovala najmä mená a priezviská dotknutých osôb, pretože už len tretím identifikátorom (akademickým titulom) bolo možné zistiť konkrétnu osobu. Povinná osoba nedisponuje súhlasom dotknutých osôb so sprístupnením požadovaných informácií týkajúcich sa ich osobných a osobnostných údajov. 16. Nesúhlasil s námietkou žalobcu o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia. Povinná osoba po trojnásobne namietanom anonymizovaní požadovaného rozsudku pristúpila k takému hraničnému zúženiu anonymizovania tohto rozhodnutia, že dosiahla rovnováhu medzi informáciami, ktoré boli sprístupnené žalobcovi, a zachovaním osobných a osobnostných údajov dotknutých osôb. 17. Vyhláška č. 482/2011 Z.z. je právnymi predpisom, ktorým sa riadia súdy SR pri anonymizovaní ich rozhodnutí s poukazom na § 5. Žalobca neodôvodnil, v čom vidí podstatné porušenie predpisov o konaní pred správnym orgánom. IV. Replika žalobcu 18. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného trval na dôvodoch uvedených v správnej žalobe. 19. Žalovaný sa k replike žalobcu písomne nevyjadril. V. Pojednávanie 20. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10, § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len SSP) rozhodol vo veci na pojednávaní dňa 22.1.2020 rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil v prítomnosti žalobcu, jeho právneho zástupcu a poverenej zástupkyne žalovaného. VI. Relevantné právne predpisy 21. Podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy SR sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. 22. Podľa čl. 26 ods. 4 Ústavy SR slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. 23. Podľa čl. 10 Dohovoru každý má právo na slobodu prejavu. Toto právo zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo myšlienky bez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice. Tento článok nebráni štátom, aby vyžadovali udeľovanie povolení rozhlasovým, televíznym alebo filmovým spoločnostiam (ods. 1). Výkon týchto slobôd, pretože zahŕňa aj povinnosti aj zodpovednosť, môže podliehať takým formalitám, podmienkam obmedzeniam alebo sankciám, ktoré ustanovuje zákon a ktoré sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, územnej celistvosti, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky, ochrany povesti alebo práv iných, zabráneniu úniku dôverných informácií alebo zachovania autority a nestrannosti súdnej moci (ods. 2). 24. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. 25. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. informácie, ktoré sa dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej osoby, písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje osobitný zákon, alebo s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutej osoby. Ak dotknutá osoba nežije, taký súhlas môže poskytnúť jej blízka osoba. Ustanovenia osobitných predpisov tým nie sú dotknuté. 26. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z. informácie o osobných údajoch fyzickej osoby, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme za podmienok ustanovených zákonom, povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje zákon, alebo na základe predchádzajúceho písomného súhlasu dotknutej osoby. Ak dotknutá osoba nemá spôsobilosť na právne úkony, taký súhlas môže poskytnúť jej zákonný zástupca. Ak dotknutá osoba nežije, taký súhlas môže poskytnúť jej blízka osoba. 27. Podľa § 9 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. povinná osoba sprístupní na účely informovania verejnosti osobné údaje fyzickej osoby, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme za podmienok ustanovených osobitným zákonom o fyzickej osobe, ktorá je verejným funkcionárom, poslancom obecného zastupiteľstva, predstaveným v štátnej službe, odborníkom plniacim úlohy pre člena vlády Slovenskej republiky, prezidenta Slovenskej republiky, predsedu Národnej rady Slovenskej republiky alebo podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky, vedúcim zamestnancom vykonávajúcim práce vo verejnom záujme, vedúcim zamestnancom zamestnávateľa, ktorým je orgán verejnej moci, nadriadeným v služobnom pomere alebo členom hodnotiacej komisie alebo iného obdobného orgánu, ktorý sa zúčastňuje na procese rozhodovania o použití verejných prostriedkov. Podľa prvej vety sa sprístupňujú osobné údaje v rozsahu (a) titul, (b) meno, (c) priezvisko, (d) funkcia a deň ustanovenia alebo vymenovania do funkcie, (e) pracovné zaradenie a deň začiatku výkonu pracovnej činnosti, (f) miesto výkonu funkcie alebo pracovnej činnosti a orgán, v ktorom túto funkciu alebo činnosť vykonáva, (g) mzda, plat alebo platové pomery a ďalšie finančné náležitosti priznané za výkon funkcie alebo za výkon pracovnej činnosti, ak sú uhrádzané zo štátneho rozpočtu alebo z iného verejného rozpočtu (ods. 3). 28. Podľa čl. 2 ods. 1 ústavného zákona č. 357/2004 Z.z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z.z. tento ústavný zákon sa vzťahuje na funkcie prezidenta Slovenskej republiky (písm. a/), poslancov Národnej rady Slovenskej republiky (písm. b/), členov vlády Slovenskej republiky (písm. c/), vedúcich ústredných orgánov štátnej správy, ktorí nie sú členmi vlády Slovenskej republiky (písm. d/), sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky (písm. e/), predsedu a podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (písm. f/), členov Súdnej rady Slovenskej republiky (písm. g/), generálneho prokurátora Slovenskej republiky (písm. h/), verejného ochrancu práv (písm. i/), predsedu a podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky (písm. j/), štátnych tajomníkov (písm. k/), náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky (písm. l/), riaditeľa Slovenskej informačnej služby (písm. m/), členov Bankovej rady Národnej banky Slovenska (písm. n/), starostov obcí (písm. o/), poslancov mestských zastupiteľstiev a poslancov zastupiteľstiev mestských častí v Bratislave a v Košiciach (písm. p/), predsedov vyšších územných celkov (písm. q/), poslancov zastupiteľstiev vyšších územných celkov (písm. r/), rektorov verejných vysokých škôl (písm. s/), predsedu a podpredsedu Úradu na ochranu osobných údajov (písm. t/), štatutárneho orgánu alebo členov štatutárneho orgánu verejnoprávnej televízie a verejnoprávneho rozhlasu (písm. u/), štatutárneho orgánu alebo členov štatutárneho orgánu Sociálnej poisťovne a Všeobecnej zdravotnej poisťovne (písm. v/), generálneho riaditeľa Tlačovej agentúry Slovenskej republiky (písm. w/), členov Rady pre vysielanie a retransmisiu a riaditeľa jej kancelárie (písm. x/), členov regulačnej rady (písm. y/), predsedu Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky (písm. z/), predsedu Poštového úradu (písm. za/), štatutárneho orgánu alebo členov štatutárneho orgánu obchodných spoločností so stopercentnou majetkovou účasťou štátu (písm. zb/), riaditeľa štátneho podniku a členov dozornej rady štátneho podniku, ktorých do funkcie ustanovuje štát (písm. zc/), členov Rady Slovenskej televízie a členov Rady Slovenského rozhlasu (písm. zd/), generálneho riaditeľa Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky (písm. ze/), predsedu správnej rady Ústavu pamäti národa (písm. zf/), generálneho riaditeľa Železníc Slovenskej republiky (písm. zg/), členov štatutárneho orgánu Exportno-importnej banky Slovenskej republiky (písm. zh/), predsedu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (písm. zi/), členov výkonného výboru Fondu národného majetku Slovenskej republiky (písm. zj/), predsedu a podpredsedu Poštového regulačného úradu (písm. zk/). 29. Podľa § 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 211/2000 Z.z. povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka rozhodovacej činnosti súdu vrátane medzinárodných súdnych orgánov alebo orgánu činného v trestnom konaní okrem informácie, ktorá sa sprístupňuje podľa osobitného predpisu, rozhodnutia policajta v prípravnom konaní podľa druhej časti druhej hlavy piateho dielu Trestného poriadku a informácie o vznesení obvinenia vrátane opisu skutku, ak ich sprístupnenie nezakazuje zákon alebo ak ich sprístupnenie neohrozuje práva a právom chránené záujmy. 30. Podľa § 12 zákona č. 211/2000 Z.z. všetky obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba dovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia. 31. Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. 32. Podľa § 82a ods. 1, ods. 3 až ods. 5 zákona č. 757/2004 Z.z. súdy sú povinné zverejňovať právoplatné rozhodnutia vo veci samej, rozhodnutia, ktorými sa končí konanie, rozhodnutia o neodkladnom opatrení a rozhodnutia o odklade vykonateľnosti rozhodnutia správneho orgánu, a to do 15 pracovných dní od dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia; ak rozhodnutie nebolo vyhotovené ku dňu jeho právoplatnosti, lehota na zverejnenie rozhodnutia začína plynúť dňom vyhotovenia rozhodnutia (ods. 1). Pred zverejnením rozhodnutia podľa odseku 1 sa v nich anonymizujú údaje, ktorých anonymizovaním bude pri zverejňovaní zabezpečená ochrana práv a právom chránených záujmov (ods. 3). Zverejňovanie súdnych rozhodnutí podľa odseku 1 technicky zabezpečuje ministerstvo na svojom webovom sídle. Kancelária najvyššieho súdu zverejňuje rozhodnutia najvyššieho súdu aj na webovom sídle najvyššieho súdu (ods. 4). Súdy sprístupňujú verejnosti na základe žiadosti podľa osobitného zákona všetky súdne rozhodnutia, vrátane neprávoplatných rozhodnutí a rozhodnutí, ktoré nie sú rozhodnutiami vo veci samej, okrem súhlasu s poskytnutím údajov, ktoré sú predmetom telekomunikačného tajomstva podľa osobitného predpisu, súhlasu na použitie informačno-technických prostriedkov a príkazu podľa Trestného poriadku; súhlas však sprístupnia osobe, ktorej sa súhlas týka, ak tým nebude ohrozené alebo zmarené plnenie úloh štátu. Súdy pritom robia opatrenia na ochranu práv a právom chránených záujmov (ods. 5). 33. Podľa § 1 vyhlášky č. 482/2011 Z.z. táto vyhláška upravuje postup súdov pri zverejňovaní súdnych rozhodnutí a kategórie údajov, ktoré sa zo súdnych rozhodnutí pred zverejnením vylúčia. 34. Podľa § 1 písm. a/, písm. b/ zákona č. 18/2018 Z.z. tento zákon upravuje ochranu práv fyzických osôb pred neoprávneným spracúvaním ich osobných údajov (písm. a/), práva, povinnosti a zodpovednosť pri spracúvaní osobných údajov fyzických osôb (písm. b/). 35. Podľa § 2 zákona č. 18/2018 Z.z. osobnými údajmi sú údaje týkajúce sa identifikovanej fyzickej osoby alebo identifikovateľnej fyzickej osoby, ktorú možno identifikovať priamo alebo nepriamo, najmä na základe všeobecne použiteľného identifikátora, iného identifikátora, ako je napríklad meno, priezvisko, identifikačné číslo, lokalizačné údaje, alebo online identifikátor, alebo na základe jednej alebo viacerých charakteristík alebo znakov, ktoré tvoria jej fyzickú identitu, fyziologickú identitu, genetickú identitu, psychickú identitu, mentálnu identitu, ekonomickú identitu, kultúrnu identitu alebo sociálnu identitu. 36. Podľa § 78 ods. 6 a ods. 7 zákona č. 18/2018 Z.z. osobné údaje o dotknutej osobe možno získať od inej fyzickej osoby a spracúvať v informačnom systéme len s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutej osoby; to neplatí, ak poskytnutím osobných údajov o dotknutej osobe do informačného systému iná fyzická osoba chráni svoje práva alebo právom chránené záujmy, oznamuje skutočnosti, ktoré odôvodňujú uplatnenie právnej zodpovednosti dotknutej osoby, alebo sa osobné údaje spracúvajú na základe osobitného zákona podľa § 13 ods. 1 písm. c) a e). Ten, kto také osobné údaje spracúva, musí vedieť preukázať úradu na jeho žiadosť, že ich získal v súlade s týmto zákonom (ods. 6). Ak dotknutá osoba nežije, súhlas vyžadovaný podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu môže poskytnúť jej blízka osoba. Súhlas nie je platný, ak čo len jedna blízka osoba písomne vyslovila nesúhlas (ods. 7). VII. Posúdenie veci správnym súdom 37. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného o obmedzení sprístupnenia informácie - rozsudku Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 16C/279/2012 zo dňa 27.6.2016 žalobcovi. Medzi účastníkmi je spornou otázka, či bolo možné obmedziť právo žalobcu na informácie vyhláškou č. 482/2011 Z.z. a či zanonymizované osobné údaje a údaje týkajúce sa ochrany osobnosti sú takými, ktoré nemožno sprístupniť. 38. Právo na informácie spolu so slobodou prejavu sú ústavnými právami každého subjektu garantovanými Ústavou Slovenskej republiky, Listinou základných práv a slobôd a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Právo vyhľadávať a šíriť informácie však nie je absolútne a možno ho obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosti štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti (čl. 26 ods. 4 Ústavy SR). Výkladovým pravidlom pri obmedzovaní základných práv a slobôd je ustanovenie čl. 13 ods. 4 Ústavy SR, podľa ktorého pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ a ich rozsah. 39. Právo na informácie podľa čl. 26 ods. 5 Ústavy SR potrebuje konkretizáciu osobitným zákonom (na rozdiel od slobody prejavu, takisto zakotvenej v čl. 26 Ústavy SR, ktorá nemusí byť bližšie špecifikovaná osobitnými predpismi). Súčasťou režimu práva na informácie je výslovne uložená povinnosť orgánov verejnej moci zverejniť (sprístupniť) informácie, ktoré sa zaručujú prostredníctvom práva na informácie. Vo všeobecnosti platí, že štátne orgány zverejňujú všetky informácie, ktoré majú k dispozícii (§ 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z.), až na výnimky určené zákonom (§ 8 až § 13 zákona č. 211/2000 Z.z.). 40. Zákon č. 211/2000 Z.z. samotné sprístupnenie až nesprístupnenie informácií odstupňováva tak, že: a. požadovaná informácia sa sprístupní; ak informáciu nemožno v celom jej rozsahu sprístupniť, potom: b. sprístupnenie požadovanej informácie sa obmedzí; ak zákon výslovne určuje, že takúto informáciu nemožno sprístupniť ani v obmedzenom rozsahu, potom: c. požadovaná informácia sa nesprístupní. 41. Vo všeobecnosti teda platí, že podľa § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. sa sprístupňujú všetky informácie, ktoré majú povinné osoby k dispozícii (písmeno a. predchádzajúceho odseku). S cieľom zachovania informačnej povinnosti povinnej osoby a aj práva na prístup k informáciám oprávnenej osoby je nevyhnutné v ďalšom štádiu skúmať, či informáciu ako takú možno sprístupniť v obmedzenom rozsahu podľa § 9, § 11 a § 12 zákona č. 211/2000 Z.z. (písmeno b. predchádzajúceho odseku). Ak informáciu nemožno sprístupniť ani v obmedzenom rozsahu, potom povinná osoba informáciu nesprístupní podľa § 8, § 10, § 11 (písmeno c. predchádzajúceho odseku). Spoločným menovateľom pre čiastočné alebo úplné obmedzenie práva na informácie je, že sú odôvodnené v súlade so zákonom (test legality) a s cieľom sledovaným zákonom (test legitimity) za súčasného zohľadnenia podstaty a zmyslu práva na informácie. Všeobecnými cieľmi sú opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti (čl. 26 ods. 4 Ústavy SR) a ďalšie ciele vymedzené v § 8 až § 13 zákona č. 211/2000 Z.z. 42. Správny súd sa bude v predmetnej právnej veci zaoberať len cieľom (limitačnou klauzulou) uvedeným v § 9 zákona č. 211/2000 Z.z., ktorý je v predmetnej veci sporný, teda či nesprístupnenie osobných a osobnostných údajov možno realizovať už v štádiu potenciálneho zásahu do práva fyzickej osoby na ochranu jej osobných údajov alebo osobnostných údajov alebo či nesprístupnenie je podmienené reálnym zásahom do týchto práv. 43. Keďže ide o osobné údaje, resp. údaje o súkromí fyzickej osoby (meno, priezvisko, bydlisko a zdravotný stav), vzťahuje sa na ne obmedzenie sprístupnenia informácií podľa § 9 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. V takých prípadoch môže povinná osoba sprístupniť informácie len vtedy, ak to upravuje osobitný zákon (t.j. zákon č. 18/2018 Z.z., resp. pred nadobudnutím jeho účinnosti zákon č. 122/2013 Z.z. - do 24.5.2018) alebo s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutej osoby, prípadne jej právnych nástupcov. Zákon č. 18/2018 Z.z. a rovnako aj zákon č. 122/2013 Z.z. účinný do 24.5.2018 viazal a viaže sprístupnenie osobných údajov na súhlas dotknutej osoby (§ 78 ods. 6 a ods. 7 zákona č. 18/2018 Z.z., § 12 ods. 2 zákona č. 122/2013 Z.z.). Z práva Európskej únie, konkrétne z nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 2016/679 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (ďalej len nariadenie č. 2016/679), s priamymi účinkami na území SR vyplýva, že prioritným cieľom je rešpektovanie práva na ochranu osobných údajov fyzických osôb bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť alebo bydlisko. Podčiarkuje to aj znenie čl. 8 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie a čl. 16 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), podľa ktorých má každý právo na ochranu osobných údajov, ktoré sa ho týkajú. Samotné nariadenie v čl. 86 upravuje aj vzťah ochrany osobných údajov obsiahnutých vo verejných dokumentoch a práva na informácie s tým, že vyžaduje dodržanie práva Únie alebo práva členského štátu, ktorému orgán verejnej moci podlieha; v tomto prípade ide o čl. 26 ods. 4 Ústavy SR (právo na prístup k informáciám možno obmedziť, ak sa tým sleduje ochrana práv a slobôd iných osôb), zákon č. 18/2018 Z.z. a zákon č. 211/2000 Z.z. 44. Vzhľadom na dôraz na prevenciu nezneužívania osobných údajov a osobnostných údajov je podľa názoru správneho súdu na nesprístupnenie osobných a osobnostných údajov o konkrétne určenej fyzickej dostačujúce, že ich zverejnením môže potenciálne dôjsť k zásahu do práv a slobôd konkrétnej fyzickej osoby. Vychádzajúc z čl. 26 ods. 4 Ústavy SR sa nevyžaduje konkrétny a reálny zásah do práva na ochranu osobných a osobnostných údajov fyzickej osoby v podobe ich faktického zverejnenia, pertraktovania a komentovania (v rozsahu meno, priezvisko, bydlisko a zdravotný stav). Názor žalovaného je preto správny. Opačný názor žalobcu nezodpovedá súčasnému právnemu stavu, pretože ak by žalovaný bez ďalšieho sprístupnil osobné a osobnostné údaje fyzickej osoby a potom by „čakal“, či budú tieto údaje nezákonne použité a tým aj zasiahnuté do osobnostných práv konkrétnej fyzickej osoby, konal by v rozpore s účelom § 9 ods. 1, ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z., § 2 zákona č. 18/2018 Z.z., čl. 26 ods. 4 Ústavy SR a nariadenia č. 2016/679. 45. Ak aj žalobca argumentuje tým, že niektoré nesprístupnené informácie sú zverejnené na internete, či už v rámci audiovizuálneho záznamu alebo v tlači, nemôže to bez ďalšieho vytvárať povinnosť povinnej osoby sprístupniť takú informáciu podľa zákona č. 211/2000 Z.z. Je notorietou, že povinné osoby majú zákonnú povinnosť chrániť osobné údaje fyzických osôb, ktoré spracúvajú (§ 9 zákona č. 211/2000 Z.z. v spojení so zákonom č. 18/2018 Z.z. a nariadením č. 2016/679) a ak aj iný subjekt ako povinná osoba takéto údaje zverejní, nezbavuje ich to uvedenej povinnosti. Inými slovami, za zverejnenie osobných údajov zodpovedá ten, kto ich zverejnil - žalovaný ani prvostupňový správny orgán na internete osobné údaje a údaje týkajúce sa osobnosti konkrétnych fyzických osôb vyplývajúce z požadovaného rozsudku, na ktoré poukazuje žalobca, nezverejnili ani na to nedali súhlas, preto je bezpredmetné argumentovať tým, že niekto iný ako povinná osoba ich zverejnil. Navyše neuniklo pozornosti správneho súdu, že žalobca má vedomosť o tom, ktoré informácie mu neboli sprístupnené v rozsudku Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 16C/279/2012 zo dňa 27.6.2016 (svedkovia, ich výpovede) a priamo na ne poukazuje. 46. Z administratívneho spisu vyplýva, že dotknuté fyzické osoby neudelili písomný súhlas so zverejnením ich osobných údajov, resp. údajov o ich súkromí. V zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/250/2008 zo dňa 25.11.2009 (R 45/2011): „Ak žiadateľ požiada o sprístupnenie informácií o súkromí alebo osobných údajov (resp. dokumentov obsahujúcich tieto informácie), povinná osoba ich podľa § 9 ods. 1 a 2 zák. č. 211/2000 Z.z. sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje osobitný zákon alebo na základe predchádzajúceho písomného súhlasu dotknutej osoby (osoby, ktorej sa týka informácia o súkromí alebo osobný údaj). Keďže tieto ustanovenia neukladajú povinnej osobe povinnosť požiadať o písomný súhlas dotknutej osoby, povinná osoba nemusí žiadať dotknutú osobu (resp. blízku osobu alebo zákonného zástupcu) o súhlas. Ak žiadateľ o informáciu nevie preukázať takýto súhlas dotknutej osoby alebo ak súhlas nie je založený v úradnom spise, povinná osoba informáciu nesprístupní.“ Povinná osoba (prvostupňový správny orgán) a aj žalovaný preto postupovali správne a v súlade s § 9 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z., keď osobné údaje v rozsahu meno, priezvisko, bydlisko a zdravotný stav konkrétnych fyzických osôb žalobcovi nesprístupnili, keďže žalobca nepreukázal, žeby súhlasili so sprístupnením ich osobných údajov. Ich nesprístupnením nevzniká zmätočnosť ani neprehľadnosť požadovaného rozsudku Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 16C/279/2012 zo dňa 27.6.2016 a nestráca sa ani jeho obsahový zmysel. 47. Z tohto rozsahu je však potrebné vyčleniť členov osobitnej komisie Súdnej rady SR a ich mená a priezviská (uvedené na tretej strane požadovaného rozsudku Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 16C/279/2012 zo dňa 27.6.2016), pretože ide o verejných funkcionárov podľa čl. 2 ods. 1 písm. g/ ústavného zákona č. 357/2004 Z.z., na ktorých sa vzťahuje informačná povinnosť v rozsahu uvedenom v § 9 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. Inými slovami, tituly, mená a priezviská členov osobitnej komisie Súdnej rady SR uvedené na tretej strane rozsudku Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 16C/279/2012 zo dňa 27.6.2016 mali byť žalobcovi sprístupnené podľa § 9 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z., čo sa v predmetnej veci nestalo a v tomto rozsahu bolo právo žalobcu na prístup k informáciám poškodené. 48. Správny súd považoval za dôvodnú aj námietku žalobcu o tom, že jeho právo na prístup k informáciám bolo obmedzené podzákonným predpisom (vyhláškou č. 482/2011 Z.z.) a nie zákonom. Z ustanovenia čl. 13 ods. 4 v spojení s čl. 13 ods. 1 a čl. 26 ods. 4 Ústavy SR jednoznačne vyplýva, že povinnosti (povinnosť žiadateľa strpieť obmedzenie jeho práva na prístup k informáciám) možno ukladať zákonom alebo na základe zákona, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 4, ktorá priamo zakladá práva a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo aproximačným nariadením vlády. Ani do jednej zo spomínaných kategórií právnych predpisov nepatrí vyhláška per se ako podzákonný predpis. Podzákonným predpisom možno ukladať povinnosti len v prípade, že na ne výslovne odkazuje zákon a určuje rozsah jej právnej úpravy, a za podmienky, že podzákonný predpis je v súlade so splnomocňovacím zákonom (napríklad Drgonec, J.: Ústava Slovenskej republiky. Komentár. 2.vydanie. Heuréka, Šamorín 2007, s. 158). Ak mal žalovaný a prvostupňový správny orgán na mysli potrebu anonymizovania sprístupňovaného rozsudku Okresného súdu Bratislava IV podľa vyhlášky č. 428/2011 Z.z., nešlo o správny postup, pretože rozsah anonymizovania osobných a osobnostných údajov je v tomto prípade daný ustanoveniami § 9 ods. 1, ods. 2, § 12 zákona č. 211/2000 Z.z., § 2 zákona č. 18/2018 Z.z., § 82a ods. 5 zákona č. 757/2004 Z.z., ktoré mali byť uvedené aj vo výroku prvostupňového rozhodnutia, čo sa pri § 12 zákona č. 211/2000 Z.z., § 2 zákona č. 18/2018 Z.z. a § 82a ods. 5 zákona č. 757/2004 Z.z. nestalo. Výrok rozhodnutia predstavuje najdôležitejšiu časť rozhodnutia, lebo sú v ňom určené konkrétne práva a povinnosti účastníkov konania a ako jediná časť rozhodnutia je vykonateľný. Musí byť určitý a konkrétny, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo bolo predmetom správneho konania a podľa akého právneho predpisu správny orgán vo veci meritórne rozhodol. Takáto formulácia výroku rozhodnutia je rozhodujúca pre vylúčenie zámeny konania v budúcnosti a možnosť identifikovania prekážky právoplatne rozhodnutej veci alebo litispendencie, nestačí, ak sú tieto náležitosti uvedené len v odôvodnení rozhodnutia. Význam výrokovej časti rozhodnutia spočíva v tom, že iba táto časť rozhodnutia môže zasiahnuť do práv a povinností účastníkov konania (m.m. rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/28/2007 zo dňa 6.3.2008, sp. zn. 3Szd/9/2009 zo dňa 5.11.2009). 49. Žalovaný aj prvostupňový správny orgán pri anonymizácii rozhodnutia aktívne postupovali podľa § 5 vyhlášky č. 482/2011 Z.z., čo v tomto prípade nebolo odôvodnené. Osobné a osobnostné údaje mali anonymizovať podľa § 9 ods. 1, ods. 2 a § 12 zákona č. 211/2000 Z.z. v spojení s § 82a ods. 5 zákona č. 757/2004 Z.z., § 2 zákona č. 18/2018 Z.z. a čl. 86 nariadenia č. 2016/679. 50. Vyhlášku č. 482/2011 Z.z. by bolo možné aplikovať len v prípade zverejnenia právoplatných súdnych rozhodnutí, čo je expressis verbis vyjadrené v § 82a ods. 1 až ods. 4 zákona č. 757/2004 Z.z., o ktoré však v predmetnej veci nejde. V predmetnej právnej veci ide o sprístupnenie neprávoplatného rozsudku súdu podľa § 82a ods. 5 zákona č. 757/2004 Z.z., ktorý odkazuje na aplikáciu zákona č. 211/2000 Z.z. a nie na vyhlášku č. 482/2011 Z.z. Napokon, aj sám zákonodarca v zákone č. 757/2004 Z.z. rozlišuje medzi pojmami „zverejnenie“ právoplatného rozhodnutia (§ 82a ods. 1 až ods. 4 s odkazom na vyhlášku č. 482/2011 Z.z.) a „sprístupnenie“ neprávoplatného rozhodnutia (§ 82a ods. 5 s odkazom na zákon č. 211/2000 Z.z.). Bolo povinnosťou žalovaného aj povinnej osoby, aby sa dôsledne riadili znením ustanovenia § 85a ods. 5 zákona č. 757/2004 Z.z. a na obmedzenie práva žalobcu na prístup k informáciám v rozsahu nesprístupnenia osobných a osobnostných údajov aplikovali § 9 ods. 1, ods. 2, § 12 zákona č. 211/2000 Z.z. a nie vyššie citovanú vyhlášku, ktorá sa na tento typ sprístupňovanej informácie nevzťahuje. 51. Na základe uvedených skutočností, citovaných právnych predpisov a judikatúry súdov SR správny súd dospel k záveru, že rozhodnutia žalovaného aj prvostupňového správneho orgánu trpia vadou nesprávneho právneho posúdenia veci, keď nesprávne na vec aplikovali ustanovenia vyhlášky č. 482/2011 Z.z., hoci mali anonymizáciu osobných a osobnostných údajov konkrétne určených fyzických osôb vykonať podľa § 9 ods. 1, ods. 2, § 12 zákona č. 211/2000 Z.z. a § 2 zákona č. 18/2018 Z.z. Uvedená vada má za následok zrušenie rozhodnutí orgánov verejnej správy oboch stupňov podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP a vrátenie veci orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. 52. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu (§ 191 ods. 6 SSP). V ďalšom konaní sa orgán verejnej správy prvého stupňa zameria na správne právne posúdenie veci, na anonymizáciu osobných a osobnostných údajov konkrétne určených fyzických osôb bude aplikovať § 9 ods. 1, ods. 2, § 12 zákona č. 211/2000 Z.z., § 2 zákona č. 18/2018 Z.z. a čl. 86 nariadenia č. 2016/679. Povinná osoba sprístupní údaje o členoch osobitnej komisie Súdnej rady SR podľa § 9 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z., keďže ide o verejných funkcionárov podľa čl. 2 ods. 1 písm. g/ ústavného zákona č. 357/2004 Z.z. Svoje rozhodnutie riadne odôvodní, tak aby spĺňalo požiadavky § 47 ods. 3 SP v spojení s § 22 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. 53. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 SSP a úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). 54. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jeden mesiac od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).