Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/115/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019200727 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Peťovská PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1019200727.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a členiek senátu JUDr. Evy Fulcovej a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobcu: Tatranská mliekareň a.s., so sídlom Nad traťou 26, 060 01 Kežmarok, IČO: 31 654 363, právne zastúpený advokátom: Mgr. Henrich Schindler, so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 40 887 481, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100753792/2019 zo dňa 29.03.2019, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Žalovanému súd n e p r i z n á v a voči žalobcovi právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty (ďalej aj len „Daňový úrad“ alebo „správca dane“) vykonal u žalobcu ako platiteľa dane z pridanej hodnoty daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2016, apríl 2016, júl 2016, august 2016, september 2016, október 2016, november 2016 a december 2016 (predmetom tohto konania je zdaňovacie obdobie apríl 2016). Daňová kontrola sa začala dňa 08.06.2017 a o jej výsledku správca dane vyhotovil dňa 11.06.2018 Protokol z daňovej kontroly č. 329075/2018 (ďalej len „Protokol“), ktorý doručil žalobcovi 22.06.2018 spolu s výzvou na vyjadrenie k zisteniam. 2. Žalobca sa k zisteniam daňovej kontroly písomne vyjadril a navrhol vo veci doplniť dokazovanie vypočutím svedka (Ing. J. U.). O priebehu a o výsledkoch dokazovania správca dane žalobcu oboznámil a pripomienky prerokoval na ústnom pojednávaní konanom dňa 05.11.2018 (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 102137745/2018). 3. Následne správca dane rozhodnutím č. 102261316/2018 zo dňa 15.11.2018 (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“ alebo „DP“) určil žalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu XX.XXX,XX eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2016 a znížil nadmerný odpočet zo sumy XXX.XXX,XX eur na sumu XXX.XXX,XX eur. 4. Správca dane svoje rozhodnutie založil na závere, že vykonanou daňovou kontrolou preveroval splnenie podmienok pre uplatnenie práva žalobcu na odpočítanie dane podľa § 49 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 222/2004 Z.z.“ alebo „zákon o DPH“) a zistil, že žalobca neoprávnene uplatnil právo na odpočítanie dane z faktúry od spoločnosti F., s.r.o. so sídlom J. J. XXXXX, IČO: XX XXX XXX (ďalej len „F., s.r.o.“), pretože vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca sa kúpou a následným predajom tovaru odberateľovi H. L. s.r.o., so sídlom W. XXX/X, XXX XX X., K. republika, J. CZ: XX XXX XXX (ďalej len „H. L. s.r.o.“) s oslobodením od dane zúčastnil na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k dani z pridanej hodnoty, a to aj napriek tomu, že plnenia spĺňali objektívne kritériá, na ktorých sú založené pojmy dodávka tovaru a hospodárska činnosť. 5. Na odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu správcu dane žalovaný rozhodnutím č. 100753792/2019 zo dňa 29.03.2019 (ďalej aj „rozhodnutie žalovaného“ alebo „napadnuté rozhodnutie“) rozhodnutie správcu dane potvrdil. Závery správcu dane považoval za správne a súladné so zákonom č. 222/2004 Z.z. a zákonom č. 563/2009 Z.z. Za vecne správne považoval posúdenie skutkového stavu veci a postup správcu dane, ktorý zodpovedá zásade voľného hodnotenia dôkazov v ich vzájomnej súvislosti, a to predovšetkým z hľadiska ich pravdivosti a preukaznosti. 6. Žalovaný sa tak stotožnil predovšetkým so záverom správcu dane, že žalobca nepreukázal splnenie zákonom požadovaných podmienok na uplatnenie nároku na odpočet DPH uvedených v § 49 a § 51 zákona č. 222/2004 Z.z. Ak si žalobca uplatnil v zdaňovacom období apríl 2016 nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry od spoločnosti F., s.r.o. a deklaroval dodanie tovaru českému odberateľovi H. L. s.r.o. s oslobodením od dane, musel byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli realizované tak, ako to uviedol v daňovom priznaní a na predložených dokladoch. Žalobca preukazoval nadobudnutie tovaru len listinnými dôkazmi, teda formálnymi dokladmi, ale reálne dodanie tovaru nepreukázal. Z dokazovania ďalej vyplynulo, že žalobca bol zapojený do reťazca spoločností, ktoré deklarovali obchod s tovarom - krmivo pre vtáky, avšak nebolo preukázané, že jednotlivé dodávky predstavovali vždy nové dodávky tovaru, a že predmetom obchodovania nebol vždy ten istý tovar. Správca dane mal oprávnené a dôvodné pochybnosti o vierohodnosti, úplnosti a pravdivosti dokladov a vyzýval žalobcu na preukázanie tvrdení uvedených v daňovom priznaní. Doklady predložené žalobcom nemali takú výpovednú hodnotu, aby ich bolo možné jednoznačne použiť ako dôkaz o reálnom uskutočnení zdaniteľných obchodov, a že boli uskutočnené osobou uvedenou na faktúrach. 7. Povinnosť preukázať opodstatnenosť svojho konania je na daňovom subjekte. Žalobca ani na výzvu správcu dane nepredložil žiadne také dôkazy a informácie, ktoré by preukázali správnosť a opodstatnenosť jeho konania vo veci. Bola vytvorená sieť spoločností, prostredníctvom ktorých sa fakturačné toky zneprehľadnili a medzi ktorými boli zistené vzájomné ekonomické väzby, pričom išlo len o formálne vyhotovovanie faktúr, ktoré nezodpovedali skutočnej podnikateľskej činnosti, ale potvrdzovali umelý charakter činnosti zúčastnených spoločností. Žalobca vystupoval ako nárazníková spoločnosť uplatňujúca si nárok na odpočet DPH z nákupu komodít v danom kontrolovanom období od spoločnosti F., s.r.o. (v iných zdaňovacích obdobiach od iných dodávateľov) a zároveň si uplatňovala oslobodenie od dane pri dodávkach tovarov českému odberateľovi H. L. s.r.o. Preto postup správcu dane, ktorý pri vyvodení záverov v danej veci poukázal aj na platnú judikatúru Súdneho dvora EÚ, považoval za odôvodnený a správny. 8. Žalovaný k tvrdeniu žalobcu, že správca dane neakceptoval potvrdzujúce doklady o reálnom uskutočnení obchodov (objednávka, preprava, platby, manipulácia s tovarom a vyjadrenia svedkov) uviedol, že tieto doklady a vyjadrenia o dodaní, resp. nadobudnutí tovaru správca dane nemohol akceptovať ako hodnoverný dôkaz, nakoľko vykonaným dokazovaním boli zistené skutočnosti, ktoré tieto doklady a tvrdenia negovali, resp. nepotvrdili ich a priami obchodní partneri sa stali nekontaktnými a ich zástupcovia nezastihnuteľní. 9. Žalobca k preberaniu a odovzdávaniu tovaru tvrdil, že tovar bol preberaný na základe telefonickej alebo mailovej komunikácie s konateľmi spoločností, alebo zamestnancami skladov, ale zo zistení správcu dane vyplynulo, že žalobca nemal vedomosť o tom, kto za dodávateľa F., s.r.o. mal byť prítomný pri odovzdávaní tovaru. Žalobca nemal žiadny zmluvný vzťah s prevádzkovateľom skladu, ktorý by bol za neho overoval množstvo, druh a kvalitu dodaného tovaru. Ing. U., ktorého žalobca uviedol ako osobu, ktorá za neho dohadovala tieto obchody a zadávala aj pokyny na ďalšiu manipuláciu s tovarom, sa podľa zistení správcu dane nezúčastňoval pravidelne na nakládke tovaru, na jeho preberaní, nemal zmluvný vzťah so žalobcom, na konkrétne otázky správcu dane odpovedal všeobecne a odvolával sa na mandátnu zmluvu medzi spoločnosťami S. O., a.s. a J., s.r.o. (v ktorej bol konateľom spolu s PhDr. Y. V., ktorý je zároveň členom predstavenstva spoločnosti Tatranská mliekareň a.s.). Z dokladov, ktoré predložil žalobca správcovi dane nevyplynulo, že Ing. U. sa mal zúčastňovať nakládky, preberania a kontroly tovaru. 10. K námietke žalobcu, že sa správca dane neoboznámil s kontrolnými výkazmi dodávateľov žalobcu žalovaný konštatoval, že správca dane využil kontrolné výkazy žalobcu a jeho obchodných partnerov v takom rozsahu, v akom to bolo potrebné pre výkon daňovej kontroly. Na základe informácií z podaného kontrolného výkazu spoločnosti D X., s.r.o. (nekontaktná spoločnosť) napr. správca dane zistil, že táto spoločnosť deklarovala nákup tovaru v hotovosti, neprijala žiadne dodávateľské faktúry za tovar a za predmetné obdobie si odpočítala daň na základe pokladničných dokladov z elektronickej registračnej pokladnice. 11. Za nerelevantnú považoval žalovaný aj námietku žalobcu, že zo strany správcu dane neboli vyhodnotené platby za dodanie tovarov a služieb. Zo zistení žalovaného vyplynulo, že platby obchodníkov aj žalobcu správca dane vyhodnotil v záverečnom zhrnutí zistených skutočností a uviedol ich na strane 35 napadnutého rozhodnutia. 12. K námietke týkajúcej sa rozloženia dôkazného bremena žalovaný uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplynul rad vážnych pochybností o reálnom priebehu obchodov, ktoré boli deklarované za účelom získania nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty. Transakcie deklarované predloženými účtovným dokladmi nenesú znaky základných obchodných princípov, čo potvrdzuje názor o fiktívnosti obchodov. Vzhľadom na spochybnenie reálnych dodávateľských a subdodávateľských vzťahov preto dôkazné bremeno spočívajúce v predložení zákonom požadovaných formálne predložených dokladov je nedostatočné. Žalobca nepreukázal ani, že vynaložil a prijal všetky opatrenia, aby zabránil tomu, že sa v prípade preverenia a uskutočnenia zdaniteľných príjmov subdodávateľa D X., s.r.o. ocitne v dôkaznej núdzi. 13. K námietke žalobcu, že nebol prizvaný na vypočutie konateľa spoločnosti VM-U., s.r.o. (Y. W.) žalovaný uviedol, že správca dane u tohto dodávateľa prepravy tovaru preveroval skutočnosti týkajúce sa prepravy v jednotlivých zdaňovacích obdobiach marec a apríl 2016. Správca dane vykonal dňa 19.09.2017 miestne zisťovanie v priestoroch spoločnosti VM-U., s.r.o. a na základe výsledku miestneho zisťovania sa dostavil konateľ spoločnosti Y. W. k správcovi dane vo veci prejednania a podania vysvetlení k dokladom týkajúcim sa prepravy tovaru. Z vyhotovenej zápisnice o ústnom pojednávaní je zrejmé, že táto nemá znaky zápisnice o vypočutí svedka (neobsahuje poučenie svedka, pomer svedka v prejednávanej veci, poučenie svedka o náhradách a pod.), nejedná sa o zápisnicu majúcu povahu svedeckej výpovede a preto žalovaný uzavrel, že žalobcom namietané práva porušené neboli. 14. Neobstojí ani námietka žalobcu, že správca dane sa nevysporiadal, nepreveril a nevyhodnotil medzinárodné nákladné listy CMR ako dôkaz. Správca dane sa s nimi vysporiadal, tieto tvorili už námietky žalobcu k zisteniam z Protokolu a vysporiadal sa s nimi v odôvodnení svojho rozhodnutia, kde poukázal na nezrovnalosti uvedené vo vyhláseniach o naložení tovaru a v dokladoch CMR. 15. Žalovaný pripomenul, že za výber dodávateľa je zodpovedný ten daňový subjekt, ktorý si dodávateľa zvolí, je to jeho zodpovednosť a jeho podnikateľské riziko. V zmysle Obchodného zákonníka (§ 135a, § 194) je daňový subjekt pri výkone svojho podnikania povinný postupovať s odbornou starostlivosťou, t.j. konať so „starostlivosťou riadneho hospodára“. Je povinný si zaobstarať dostupné informácie pre účely svojich rozhodnutí, dodržiavať pritom bežný štandard obchodnej opatrnosti a minimalizácie rizika a pristúpiť k výkonu svojho práva na podnikanie dostatočne obozretne a zodpovedne. Ak tak daňový subjekt neučiní a neprijme všetky opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa nezúčastnil plnení poznačených podvodom, nesie následky svojho konania a prijatých rozhodnutí. Zo zistení uvedených správcom dane v prvostupňovom rozhodnutí vyplýva, že žalobca pri kontrole žiadnym spôsobom nepreukázal, že prijal všetky opatrenia, ktoré je možné od neho dôvodne požadovať na zabezpečenie, že jeho zdaniteľné obchody nebudú poznačené podvodom. Nezabezpečil napríklad preukázanie pôvodu tovaru, nepreukázal reálnosť deklarovaného spôsobu označenia tovaru, identifikovateľnosť tovaru, nezameniteľnosť jednotlivých dodávok tovaru a nepreukázal skutočný predmet a účel deklarovaných dodávok. V súvislosti s tvrdením žalobcu, že k obchodnej spolupráci pristupoval s náležitou obozretnosťou a v dobrej viere, svojich obchodných partnerov dlhodobo poznal a nemal ani najmenšiu pochybnosť o ich nedôveryhodnosti, žalovaný uviedol, že žalobca napr. ani nepreukázal, ako si overil postavenie dodávateľa - spoločnosti F., s.r.o., jej dôveryhodnosť, spoľahlivosť a možnosti obchodného partnera (okrem odporúčania iného obchodného partnera, preverenia prostredníctvom portálu frsr a vnútorného systému), akým spôsobom žalobca skontroloval množstvo, druh a kvalitu tovaru fakturovaného spoločnosťou F., s.r.o., ktorý mal následne dodať českej spoločnosti H. L. s.r.o., ani to, akým spôsobom preveroval samotnú realizáciu a aké konkrétne opatrenia prijal na zabezpečenie preukázania splnenia zákonom stanovených podmienok pre odpočítanie dane. Teda žalobca nepreukázal, že prijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti za dosahovanie účelu jeho hospodárskej činnosti. Nepreukázal na základe akých informácií mohol nadobudnúť presvedčenie, že sa jedná o vhodného a spoľahlivého partnera pre odbyt posudzovaného tovaru. Potom s prihliadnutím na tvrdenia žalobcu, že zdaniteľné obchody s dodávateľom F., s.r.o. uskutočňoval z dôvodu dopytu odberateľa H. L. s.r.o., sa javí neštandardná a ako neštandardná sa javí i tá skutočnosť, že žalobca ako spoločnosť etablovaná na trhu s výrobou a obchodom v oblasti mlieka a mliečnych výrobkov, bola spoločnosťou H. L. s.r.o. oslovená na dodanie takej komodity, ktorá pre neho nie je charakteristická a typická (krmivo pre vtáky). Z uvedených skutkových okolností žalovanému vyplynulo, že pozícia žalobcu v daných obchodných transakciách v zistenom dodávateľsko-odberateľskom reťazci spoločnosti mu musela byť známa. Ak žalobca opakovane uvádzal, že v obchodných transakciách s dodávateľom F., s.r.o. a odberateľom H. L. s.r.o. ho zastupoval Ing. J. U., z vykonaného dokazovania správcu dane vyplýva, že žalobca nepreukázal priamy zmluvný vzťah s Ing. J. U., konateľom spoločnosti J., s.r.o., ktorej konateľom je zároveň PhDr. Y. V., ktorý je aj členom predstavenstva Tatranskej mliekarne a.s. Žalovaný nepovažoval za relevantnú námietku žalobcu týkajúcu sa nevypočutia navrhnutého svedka Ing. U., pretože na návrh žalobcu správca dane vo vyrubovacom konaní vypočul navrhovaného svedka, pričom tento nedokázal jednoznačne určiť spoločnosť, resp. osobu, v skladoch ktorej mal byť v kontrolovanom zdaňovacom období tovar nakladaný a toto vyplýva aj z predloženého spisového materiálu. 16. Z konania správcu dane je zrejmé, že nešlo o subjektívne hodnotenie dôkazov, ale naopak, o objektívne vyhodnotenie všetkých zistení. Postup správcu dane nebol v rozpore ani s Ústavou Slovenskej republiky, ani s ustanoveniami daňového poriadku a rozhodnutie správcu dane má oporu v zabezpečených dôkazoch, závery nie sú postavené iba na domnienkach, ale vychádzajú z dokladov, ktoré predložil žalobca a z výsledkov dokazovania správcu dane. Správca dane sa dostatočne vysporiadal s judikatúrou, na ktorú žalobca poukázal už vo vyjadrení k Protokolu, ale aj v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu. Správca dane zároveň postupoval v súlade s judikatúrou Súdneho dvora EÚ, správne a v záujme riadneho zistenia veci poukázal aj na zistenia u iných spoločností zúčastnených na deklarovaných obchodoch s fakturovaným tovarom a zistené skutočnosti využil pri vyhodnotení skutkového stavu u žalobcu. Na základe uvedeného žalovaný záverom vyhodnotil, že rozhodnutie správcu dane je vydané plne v súlade s § 68 ods. 6 Daňového poriadku, odôvodnenie obsahuje jednotlivé zistenia a dôkazy správcu dane v postupnom slede tak, ako ich správca dane vykonal, a ktoré viedli k záveru o neuznaní odpočítania dane z faktúry vystavenej spoločnosťou F., s.r.o. a k úprave základu dane za dodanie tovarov s oslobodením od dane. Postupom správcu dane zároveň neboli porušené žiadne práva žalobcu. II. Žaloba 17. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave, ako súdu správnemu (ďalej len „správny súd“) dňa 22.05.2019 sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100753792/2019 zo dňa 29.03.2019, jeho zrušenia spolu s prvostupňovým rozhodnutím č. 102261316/2018 zo dňa 15.11.2018 a vrátenia veci orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci, nedostatočne zistený skutkový stav, pričom správca dane ani neprihliadol na všetko, čo vykonaným dokazovaním vyšlo najavo. Správca dane neprihliadol ani na to, že CMR doklad je dokladom preukazujúcim reálne uskutočnenie obchodov s poukazom na čl. 6, čl. 9 a čl. 12 Dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave a nevyhodnotil ich. 18. Žalobca namieta nezákonnosť napadnutého rozhodnutia aj z dôvodu, že toto spolu s prvostupňovým rozhodnutím je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov, čo zakladá dôvod jeho zrušenia. 19. Ďalej žalobca tvrdí, že napadnutým rozhodnutím bol ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch, pretože mu nebolo umožnené zúčastniť sa na výsluchu svedka Y. W. (VM-U. s.r.o.), pričom jeho výpoveď je zaznamenaná v Protokole o kontrole, ktorý je podkladom rozhodnutia. 20. Žalobca rozporuje tvrdeniu žalovaného, že k obchodnej spolupráci nepristupoval s náležitou starostlivosťou a v dobrej viere. Tvrdí, že svojich priamych obchodných partnerov dlhodobo poznal, a nemal ani najmenšiu pochybnosť o ich nedôveryhodnosti. Obchodné transakcie spadali pod rozsah predmetu jeho činnosti zapísaného v živnostenskom registri. Toto nevyvracia reálne dodanie tovaru a poukazuje v tejto súvislosti i na stanovisko Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho, ktorý uviedol, že sprostredkovateľ nemusí mať vedomosť o konečnom spotrebiteľovi. Argumentuje ďalej tým, že pri preberaní tovaru boli viackrát osobne prítomní p. U. a V., pričom je technicky vylúčené, aby pri každom preberaní tovaru boli prítomní priamo zástupcovia daných spoločností. Vyjadrenie konateľa spoločnosti F., s.r.o., že bol fyzicky prítomný pri cca 2-3 prípadoch odovzdania tovaru, nepreukazuje a nevyvracia ešte skutočnosť, že sa obchodní partneri a nimi poverené osoby nezúčastňovali na vykládke a nakládke tovaru, a že ich náležite nekontrolovali. 21. Za podstatné považuje i to, že spoločnosť H. L. s.r.o. v apríli 2016 vykázala dodanie tovaru pre spoločnosť U.-I. O. s.r.o., a teda je preukázaná existencia tovaru a jeho dodanie žalobcom. Bolo tiež potvrdené, že spoločnosť G. s.r.o. tovar nakúpila od spoločnosti D X. s.r.o. a preprava bola zabezpečená spoločnosťou VM-U. s.r.o. Žalobca nemal dôvod preverovať dodávateľov svojich dodávateľov. Napriek tomu mu žalovaný pripísal na ťarchu neplnenie si povinností iným subjektom. Skutočnosť, že žalobca vedel alebo mohol vedieť, že sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení spojenom s daňovým únikom, je dôkazným bremenom správcu dane, ktorý ho v tomto prípade neuniesol. 22. Na podporu svojej argumentácie a tvrdení žalobca poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 3Sžf/1/2011, sp. zn. 6Sžf/10/2012, sp. zn. 6Sžf/28/2012, sp. zn. 6Sžf/32/2012, sp. zn. 6Sžf/34/2012, Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 269/2005, sp. zn. III.ÚS 2/2009, Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. 8Afs/74/2009, Krajského súdu v Českých Budějoviciach sp. zn. 10Ca/377/99-90 a sp. zn. 10Ca/371/97-29, tiež na rozsudky Súdneho dvora EÚ vo veci C-354/03, C-355/03, C-484/03, C-80/11 a C-142/11. III. Vyjadrenie žalovaného k žalobe 23. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 08.08.2019 navrhol žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť. V podrobnostiach sa pridržiaval odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a doplnil, že správca dane je povinný pre správne určenie dane komplexne preveriť dodávateľov a odberateľov daňového subjektu. V rámci dokazovania správca dane posudzuje závažnosť jednotlivých dôkazných prostriedkov. Tvrdenie žalobcu, že správca dane prihliadal len na dôkazy v jeho neprospech, považuje za zavádzajúce. 24. Aj keď žalobca predložil formálne bezpochybné doklady o nákupe tovaru od tuzemského dodávateľa a jeho následnom predaji odberateľovi, nie sú dostatočnými dôkazmi, že obchodné transakcie boli uskutočnené tak, ako žalobca deklaroval. Doklady predložené jednotlivými účastníkmi v rámci reťazového obchodu zastierajú skutočný stav a navodzujú dojem legálnych obchodov. Predloženie faktúr s náležitosťami podľa § 71 zákona č. 222/2004 Z.z. ešte nezakladá možnosť uplatnenia práva na nadmerný odpočet. Splnenie formálnej stránky je síce jednou z podmienok, no nie jedinou na uplatnenie práva na nadmerný odpočet. 25. Preto žalobca mal venovať náležitú pozornosť a pristupovať s odbornou starostlivosťou k integrite svojich dodávateľov aj realizovaných dodávateľských reťazcov (§ 135a Obchodného zákonníka). Žalobca mohol vedieť, že obchodné transakcie by mohli byť poznačené podvodom a práve on získal z celého reťazca dodaní finančný prospech. Napriek tomu nevenoval náležitú pozornosť interným kontrolným mechanizmom, aby v prípade odhalenia podvodného správania obchodných partnerov nevznikli pochybnosti o tom, že o podvode vedel alebo mohol vedieť. Keďže žalobca nepreukázal konanie v dobrej viere, nemohol sa dovolávať svojho nároku na odpočítanie dane. IV. Replika 26. V písomnej replike zo dňa 28.08.2019 žalobca zotrval na argumentoch uvedených v žalobe, tejto navrhol vyhovieť a napadnuté rozhodnutie žalovaného spolu s rozhodnutím správcu dane navrhol zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. 27. Žalovaný sa k replike žalobcu písomne nevyjadril. V. Relevantné právne predpisy 28. Podľa § 8 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z., dodaním tovaru je dodanie hmotného majetku, pri ktorom dochádza k zmene vlastníckeho práva, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na slovenskú menu podľa kurzu vyhlasovaného Národnou bankou Slovenska. 29. Podľa § 19 ods. 1 a 2 cit. zákona, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi (ods. 1). Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby (ods. 2). 30. Podľa § 49 ods. l cit. zákona, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 31. Podľa § 49 ods. 2 cit. zákona, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané (písm. a/), ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12 (písm. b/), ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a (písm. c/), zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru (písm. d/). 32. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ cit. zákona, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. 33. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok), správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 34. Podľa § 3 ods. 6 prvá veta DP, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. 35. Podľa § 24 ods. 1 DP, daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov (písm. a/), skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania (písm. b/), vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť (písm. c/). 36. Podľa § 24 ods. 2 a 3 DP, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov (ods. 2). Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti (ods. 3). 37. Podľa § 24 ods. 4 DP ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 38. Podľa § 44 ods. 1 DP daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných zákonov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. 39. Podľa § 46 ods. 1 DP, daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Ak z dôvodu na strane daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole, je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich dní od doručenia oznámenia a dohodnúť s ním nový termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia o daňovej kontrole. 40. Podľa § 46 ods. 8 DP, zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b/ a c/. Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, zašle správca dane spolu s protokolom kontrolovanému daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 15 pracovných dní od jej doručenia, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu. 41. Podľa § 46 ods. 9 DP, daňová kontrola je ukončená dňom doručenia protokolu podľa odseku 8 (písm. a/), doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok podľa § 48 ods. 2 (písm. b/), alebo zániku nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného prepisu (písm. c/). 42. Podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z., Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. VI. Posúdenie veci správnym súdom 43. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10 a § 13 SSP po preskúmaní napadnutých rozhodnutí a oboznámení sa s administratívnym spisom žalovaného rozhodol vo veci verejným vyhlásením rozsudku dňa 22.09.2020 za splnenia zákonných podmienok podľa § 137 ods. 4 SSP, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli v zákonnej lehote zverejnené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu. 44. Predmetom posúdenia v danej veci bolo rozhodnutie žalovaného č. 100753792/2019 zo dňa 29.03.2019, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty č. 102261316/2018 zo dňa 15.11.2018, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z. určil rozdiel v sume nadmerného odpočtu XX.XXX,XX eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2016, znížil nadmerný odpočet zo sumy XXX.XXX,XX eur na sumu XXX.XXX,XX eur daňovému subjektu Tatranská mliekareň a.s., Nad traťou 26, 060 01 Kežmarok, IČO: 31 654 363, t.j. žalobcovi. 45. Podkladom pre toto rozhodnutie bol Protokol z daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty č. 329075/2018 zo dňa 11.06.2018, ktorý bol doručený žalobcovi dňa 22.06.2018. Daňová kontrola dane z pridanej hodnoty bola u žalobcu vykonaná v zmysle § 46 ods. 1 Daňového poriadku podľa Oznámenia o daňovej kontrole č. 100774588/2017 zo dňa 04.05.2017, ktorým bolo oznámené začatie daňovej kontroly na deň 08.06.2017. 46. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Daňový poriadok preto v tej súvislosti zakotvuje oprávnenia daňových orgánov zamerané na zisťovanie splnenia zákonných povinností daňovými subjektmi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Dokazovanie vykonáva správca dane, pričom daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. 47. Z dikcie § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. jednoznačne vyplývajú podmienky, za akých si žalobca môže odpočítať DPH, pričom základnou podmienkou je, aby išlo o tovary alebo služby, ktoré mu naozaj boli dodané konkrétnym platiteľom DPH. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie DPH je preto vychádzať nielen z daňových dokladov predložených platiteľom, ale aj zo zistení, či pri predložených dokladoch neabsentuje materiálny podklad. Nie je ale jeho povinnosťou zisťovať, od ktorého iného dodávateľa žalobca tovar v skutočnosti prevzal, alebo akým spôsobom tento získal, pokiaľ skutkové zistenia spochybňujú žalobcovo tvrdenie o tom, že predmetný tovar alebo služba mu boli dodané ním uvádzanou spoločnosťou. Uskutočnenie zdaniteľného plnenia je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočtu dane. V prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa faktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry, ako aj preukazovanie zaplatenia týchto súm pokladničnými dokladmi, nie sú predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona č. 222/2004 Z.z. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ a v § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť, ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre (bližšie pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Sžf 17/2011 zo dňa 23.2.2012 v spojení s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 24/2013 zo dňa 17.1.2013, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžfk/18/2019 zo dňa 4.2.2020). Správny súd poukazuje v tejto súvislosti na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/108/2014 zo dňa 29.09.2016, sp. zn. 8Sžf/22/2014, 8Sžf/23/2014 a 8Sžf/24/2014 zo dňa 17.09.2015, sp. zn. 3Sžf/125/2013 zo dňa 25.11.2014, podľa ktorých uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomickou činnosťou plne pod kontrolou daňového subjektu. Vzhľadom na to daňový subjekt ako platiteľ dane má možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane. Preukázanie materiálnej existencie zdaniteľného plnenia a jeho použitie platiteľom dane na uskutočňovanie zdaniteľných plnení je esenciálnou podmienkou pre odpočítanie. Pri preukazovaní je významný aj charakter zdaniteľného plnenia. Odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane (pojem „môže“ v § 49 ods. 2 zák. č. 222/2004 Z.z.), ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou platiteľa dane. Prenos dôkaznej povinnosti z daňového subjektu na správcu dane je výnimkou, ktorá je ustálená rozhodovacou činnosťou vnútroštátnych súdov a judikatúrou Súdneho dvora EÚ. 48. V daňovom konaní platí zásada, že daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov ním vedených, avšak nie je možné od daňového subjektu požadovať preukázanie skutočností, na ktorých sa sám nepodieľal s následnou satisfakciou v podobe stanovenia výsledku zo strany správcu dane, že „daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno“. Daňový subjekt vyčerpá vlastné dôkazné bremeno, ak disponuje existenciou materiálneho plnenia, má tomu zodpovedajúcu faktúru a prílohy s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u platiteľovho dodávateľa a jeho subdodávateľov znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane. Plnenia, ktoré nie sú samé osebe poznačené podvodom vo vzťahu k DPH, predstavujú dodávku tovarov uskutočnenú osobou podliehajúcou dani konajúcou ako takou a hospodársku činnosť v zmysle čl. 2 bodu 1, čl. 4 a čl. 5 ods. 1 šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17.5.1977, ak spĺňajú objektívne kritériá, a to bez ohľadu na úmysel iného subjektu ako dotknutého platiteľa dane, ktorý je súčasťou rovnakého dodávateľského reťazca, a/alebo prípadnú podvodnú povahu iného plnenia, o ktorej tento platiteľ nevedel alebo nemohol vedieť, ktoré je súčasťou tohto reťazca a ktoré predchádza alebo nasleduje po plnení uskutočnenom platiteľom (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/1/2011 zo dňa 15.3.2011, rozsudky Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-354/03 Optigen, C-355/03 Fulcrum Elektronics a C-484/03 Bond House). 49. V zmysle rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-18/13 zo dňa 13.2.2014 (Maks Pen EOOD) smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa má vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby si zdaniteľná osoba odpočítala daň z pridanej hodnoty, ktorá je uvedená na faktúrach vystavených dodávateľom v prípade, ak sa ukáže, že hoci bolo dodanie uskutočnené, v skutočnosti nebolo vykonané ani dodávateľom, ani jeho subdodávateľom, najmä vzhľadom na skutočnosť, že títo nedisponovali potrebnými zamestnancami, hmotnými prostriedkami a aktívami, že náklady na poskytnutie plnenia neboli zaznamenané v ich účtovníctve a totožnosť osôb, ktoré podpísali niektoré dokumenty ako dodávatelia, sa ukázala ako nejasná, pod dvojitou podmienkou, že táto skutočnosť predstavuje podvodné konanie a ak sa preukáže, že vzhľadom na objektívne skutočnosti predložené daňovými úradmi zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce právo na odpočet dane bolo súčasťou tohto podvodu, pričom prislúcha vnútroštátnemu súdu túto skutočnosť overiť. V prípade, ak vnútroštátne súdy majú povinnosť alebo možnosť ex offo vzniesť právne dôvody založené na záväznom pravidle vnútroštátneho práva, musia to robiť vo vzťahu k záväznému pravidlu práva Únie, akým je aj pravidlo, ktoré požaduje, aby vnútroštátne orgány a vnútroštátne súdy zamietli právo na odpočet dane z pridanej hodnoty, ak sa vzhľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že sa toto právo nárokuje podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom. Týmto vnútroštátnym súdom prináleží pri posúdení podvodného alebo zneužívajúceho charakteru tohto nároku na odpočet dane vykladať vnútroštátne právo s čo najväčším ohľadom na znenie a účel smernice 2006/112 s cieľom dosiahnuť ňou sledovaný výsledok, čo vyžaduje, aby urobili všetko, čo je v ich právomoci, berúc do úvahy celé vnútroštátne právo a uplatniac výkladové metódy ním uznané. 50. Podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ subjekty, ktoré prijmú všetky opatrenia, ktoré je možné dôvodne od nich požadovať na zabezpečenie, aby ich plnenia neboli poznačené podvodom, bez ohľadu na to, či ide o podvod vo vzťahu k DPH alebo iné podvody, musia mať možnosť spoľahnúť sa na zákonnosť týchto plnení bez toho, aby riskovali, že stratia svoje právo na odpočet DPH zaplatenej na vstupe (rozsudok v spojených veciach C-439/04, C-440/04 H. W. a G. G., bod 51; vo veci C-384/04, bod 33). Inými slovami, nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (rozsudky zo dňa 27.9.2007, O. a i., C-409/04 Zb. s. I-7797, body 65 a 68; B. U., bod 24, ako aj zo dňa 21.12.2011, P. C., C-499/10, bod 25). Ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že dodávka tovaru alebo služby je uskutočnená pre platiteľa dane, ktorý vedel alebo musel vedieť, že svojou kúpou sa zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, prináleží vnútroštátnemu súdu, aby odmietol priznanie práva na odpočet tomuto platiteľovi dane (rozsudok v spojených veciach C-439/04, C-440/04 H. W. a G. G., bod 61). 51. Určenie opatrení, ktoré možno v tom-ktorom prípade požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočet DPH na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností toho-ktorého prípadu vo veci samej (rozsudok Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-80/11 a C-142/11 T. kft. a L. J.). 52. O subjekte platí domnienka, že na základe primeraných dôvodoch mohol mať podozrenie, že ide o prípad nekonania v súlade so zákonom, ak cena vyžadovaná za predmetné tovary bola nižšia ako najnižšia cena, akú by bolo dôvodné očakávať za tieto tovary na trhu, alebo bola nižšia ako cena vyžadovaná za akúkoľvek predchádzajúcu dodávku tých istých tovarov (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-384/04). Tento predpoklad možno vyvrátiť preukázaním, že nízka cena zaplatená za tovary je spôsobená okolnosťami nezávislými od nezaplatenia DPH. 53. V kontrolovanom zdaňovacom období si žalobca uplatnil právo na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry v celkovej výške XXX.XXX,XX eur za nákup tovaru - krmivo pre vtáky v množstve 168 t od tuzemského dodávateľa F., s.r.o., ktorý následne mal dodať českej obchodnej spoločnosti H. L. s.r.o. Spornou vo veci je dodávateľská faktúra č. 6016040001 (int. č. 15160326) zo dňa 08.04.2016. K uvedenej faktúre žalobca v priebehu výkonu daňovej kontroly predložil dodacie listy, doklady - príjem tovaru na sklad, zmluvu - Dodatok č. 1 ku kontraktu zo dňa 16.09.2015 medzi spoločnosťou F., s.r.o. (predávajúci) a spoločnosťou Tatranská mliekareň a.s. (kupujúci) zo dňa 29.02.2016 (zmluva zo dňa 16.09.2015 v priebehu výkonu daňovej kontroly nebola predložená). Žalobca ďalej predložil mailové objednávky tovaru. 54. Deklarovaný tovar žalobca mal ďalej predať zahraničnému odberateľovi H. L. s.r.o., čo preukazujú predložené faktúry zo dňa 11.04.2016 č. 6161643 až 6161649, znejúce na sumu celkom XXX.XXX,XX eur. Deklarovaným prepravcom podľa medzinárodného nákladného listu CMR bola spoločnosť VM-U. s.r.o. 55. Správca dane za účelom preverenia reálnosti deklarovaných obchodov zisťoval okolnosti nadobudnutia tovaru daňovým subjektom F., s.r.o. Zo zistení správcu dane vyplynulo, že tovar, ktorý mala spoločnosť F., s.r.o. dodať žalobcovi, nakúpila od spoločnosti G. s.r.o. Podľa vyjadrenia konateľa spoločnosti F., s.r.o. Ing. K. V., tovar (krmivo pre vtáky) bolo balené v 14 kg priedušných plastových vreciach, Ing. K. V. fyzicky k tovaru nechodil, tovar bol označený štítkom. Aké konkrétne informácie boli obsahom označenia tovaru Ing. V. nevedel uviesť, rovnako mu nebol známy pôvod tovaru, zmluvu za spoločnosť F., s.r.o. podpísal osobne Ing. K. V., za dodávateľa mala byť podpísaná p. T. (pri podpisovaní zmluvy za spoločnosť G. s.r.o. Ing. K. V. nebol prítomný (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 100645200/2017 zo dňa 19.04.2017 spísaná Daňovým úradom Trnava)). Dňa 26.09.2017 správca dane vypočul Ing. K. V. ako svedka, o čom písomne upovedomil žalobcu dňa 28.08.2017. Z výpovede svedka vyplýva, že v roku 2012 bol Ing. K. V. telefonicky kontaktovaný Ing. J. U. k otázke spoločného obchodovania, zmluva medzi spoločnosťou F., s.r.o. a spoločnosťou Tatranská mliekareň a.s. bola konzultovaná prostredníctvom mailovej komunikácie a následne podpísaná, zmluvu podpísanú žalobcom priniesol Ing. K. V. na podpis Ing. J. U.. Svedok považoval Ing. J. U. ako osobu oprávnenú v uvedených obchodoch konať za žalobcu, keďže s ním komunikoval otázky obchodných transakcií a ich realizáciu. Faktúry a dodacie listy medzi spoločnosťou F., s.r.o. a žalobcom boli odovzdávané tým spôsobom, že zhruba raz za desať dní sa Ing. K. V. stretol s Ing. J. U., kedy si odovzdali a potvrdili doklady. Spoločnosť F., s.r.o. nakúpila tovar - krmivo pre vtáky v zmysle chovprodukt za účelom jeho predaja vopred známemu odberateľovi, t.j. žalobcovi, pričom pôvodom tovaru sa spoločnosť F., s.r.o. nezaoberala. Tovar, ktorý spoločnosť F., s.r.o. fakturovala žalobcovi, spoločnosť F. s.r.o. nakúpila od spoločnosti G. s.r.o. Za spoločnosť F., s.r.o. vybavoval objednávky Ing. K. V.. Spoločnosť G. s.r.o. každý piatok obdržala mailovú objednávku od žalobcu na ďalší týždeň, následne boli vyhotovované zálohové faktúry a na základe uhradenia bol tovar podľa objednávok dodaný. Spoločnosť F., s.r.o. objednala tovar u svojho dodávateľa na základe objednávky platiteľa, zakúpila tovar a následne predala žalobcovi v sklade v X. na C.. Celý obchod prebiehal na jednom mieste v sklade v X. na C., kde mal byť tovar vyložený, spoločnosť F., s.r.o. nemala vedomosť o skutočnosti odkiaľ a ako sa tovar dostal do skladu v X. na C.. Spoločnosť F., s.r.o. nezabezpečovala prepravu ani skladovanie tovaru, nemala žiadny vzťah ku skladovacím priestorom a nemala vedomosť o tom, kto znášal náklady za skladovanie tovaru. Zo zistení správcu dane vyplynulo, že skladovateľom tovaru bola spoločnosť VM-U. s.r.o., pričom Ing. K. V. vo veciach skladovania tovaru komunikoval s p. W.. Ing. V. bol pri vyskladňovaní tovaru v kontrolovanom období cca 3 až 4 krát, tovar si prebrala spoločnosť Tatranská mliekareň a.s. Ing. K. V. nevedel uviesť, kto za odberateľa bol fyzicky pri preberaní prítomný, s Ing. J. U. bol v sklade v X. na C. asi trikrát. Ing. K. V. sa nachádzal v sklade pri odovzdávaní tovaru len sporadicky, avšak potvrdil existenciu tovaru. Medzi spoločnosťou F., s.r.o. a dodávateľom G. s.r.o. bola uzatvorená písomná zmluva, objednávky a komunikácia prebiehala prostredníctvom mailu. Za spoločnosť G. s.r.o. mal tovar odovzdávať p. T., resp. ním určený skladník. S pánom T. sa Ing. K. V. stretol len na začiatku spolupráce. Tovar si fyzicky preberala spoločnosť Tatranská mliekareň a.s. Spoločnosť F., s.r.o. si overila dôveryhodnosť obchodného partnera G. s.r.o. štandardne, t.j. na internete, v obchodnom registri, registrácie DPH a bol skontrolovaný tovar fyzicky na sklade. Spoločnosť F. s.r.o. neudelila splnomocnenie ani poverenie na zastupovanie k obchodným záležitostiam inej osobe a v čase kontrolovaných obchodov bolo hlavnou činnosťou spoločnosti F., s.r.o. nákup a predaj tovaru, pričom väčšinu obratu spoločnosti tvoril obrat so spoločnosťou Tatranská mliekareň a.s. a so spoločnosťou G. s.r.o. 56. Na základe zistení, že spoločnosť F., s.r.o. mala tovar predaný spoločnosti Tatranská mliekareň a.s. nakúpiť od spoločnosti G. s.r.o., správca dane v nadväznosti na zistenie, že u daňového subjektu G. s.r.o. bola začatá daňová kontrola dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január až august 2016, zaslal Daňovému úradu Bratislava žiadosť o sprístupnenie informácií (č. 102393926/2017 zo dňa 16.11.2017) vo veci predloženia dodávateľských faktúr spoločnosti G. s.r.o. za nákup tovaru, ktorý mal byť následne spoločnosťou G. s.r.o. predaný spoločnosti F., s.r.o., vrátane všetkých ďalších písomností a dokladov týkajúcich sa nákupu tovaru uskutočneného spoločnosťou G. s.r.o. Z odpovede na predmetnú žiadosť (doručená dňa 19.01.2018) vyplýva, že spoločnosť G. s.r.o. mala nakúpiť v období apríl 2016 tovar - krmivo pre vtáky v celkovom množstve 168 t na základe faktúr od spoločnosti D X., s.r.o. so sídlom X., XXXXX, IČO: XX XXX XXX. Faktúry za nakladanie a vykladanie tovaru a faktúry za prepravu tovaru krmivo pre vtáky s vozidlom s EČV: J na trase C. - X. na C. vyhotovila spoločnosť VM-U. s.r.o. K faktúram o preprave tovaru boli zároveň priložené vážne lístky vozidla s týmto EČV. Konateľom spoločnosti G. s.r.o. v rozhodnom čase (od 31.03.2015 do 13.09.2016) bol p. I. T., bytom X. XXXX/XXX, P. T., ktorý sa na opakované predvolania na výsluch nedostavil, predvolanie bolo správcovi dane vrátené s poznámkou adresát neznámy. Podľa záznamov Obchodného registra SR od 14.09.2016 konateľom spoločnosti G. s.r.o. je p. Y. U., H. Q. utca 4, W. XXXX, T.. Na základe žiadosti o medzinárodnú výmenu daňových informácií do iného členského štátu EÚ č. 102497735/2017 za účelom vypočutia osoby Y. U. bolo zistené, že maďarská daňová správa nemohla osobu Y. U. identifikovať v systéme a podľa informácie maďarskej daňovej kontroly na uvedenej adrese nebol nikto zaregistrovaný, v dátume uvedenom slovenskou daňovou správou sa podľa maďarskej daňovej správy nikto s menom U. nenarodil. 57. Z preverenia skutočností týkajúcich sa dodávateľa spoločnosti G. s.r.o. - spoločnosti D X. s.r.o. správcom dane v rámci daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie apríl 2016 bolo zistené, že na adrese sídla spoločnosti X. XX sa nachádza starý, neobývaný a veľmi znehodnotený dom s rozbitými oknami, poškodenou strechou a poškodenými múrmi, dom sa nachádza na neupravenom pozemku porastenom vysokou trávou a burinou oplotenom zhrdzaveným pletivom s drevenou - poškodenou bránou, cez ktorú nebolo možné vstúpiť, nakoľko bola zaistená drôtom. Už na prvý pohľad bolo zrejmé, že stavba nespĺňa vhodné podmienky pre umiestnenie kancelárie, prevádzky ani skladových priestorov, t.j. nespĺňa podmienky vykonávania akejkoľvek ekonomickej činnosti. V súvislosti s preverovaním skutočností týkajúcich sa obchodnej spolupráce spoločnosti D X. s.r.o. a spoločnosti G. s.r.o. bolo ďalej zistené, že spoločnosť D X. s.r.o. je v likvidácii, je nekontaktná, so správcom dane nespolupracuje a písomnosti nepreberá (registrácia k dani z pridanej hodnoty bola zrušená k 30.11.2016 ex offo). V zmysle záznamov Obchodného registra SR bol konateľom spoločnosti D X. s.r.o. v likvidácii od 14.02.2014 p. Y. R., H. utca 3, R. XXXX, T.. Predvolanie správcu dane k výsluchu svedka Y. R. bolo správcovi dane vrátené späť s poznámkou presťahovaný. 58. Podľa kontrolného výkazu daňového subjektu D X. s.r.o. spoločnosť podľa údajov časti B.2. kontrolného výkazu neprijala žiadne dodávateľské faktúry za tovar, v časti B.3. kontrolného výkazu neuviedla žiadne transakcie, v časti B.1. kontrolného výkazu uviedla dodávateľské faktúry od spoločnosti Regionálna investičná, spol. s r.o., DIČ: XXXXXXXXXX. Z podaného daňového priznania daňového subjektu D X. s.r.o. k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2016 vyplýva, že daňový subjekt D X. s.r.o. v daňovom priznaní uviedol odpočítanie dane podľa § 49 až 54 a podľa § 51 písm. a/ zákona o DPH, pričom neuviedol žiadne tovary a služby, pri ktorých príjemca platí daň podľa § 69 ods. 2 a 9 až 12 zákona o DPH. 59. Reálnosť deklarovaných obchodov bola preverovaná aj prostredníctvom medzinárodnej výmeny daňových informácií do Českej republiky (žiadosť správcu dane č. 101935081/2017 o preverenie spoločnosti H. L. s.r.o., IČ DPH: CZ04105435). Z odpovede na predmetnú žiadosť zo dňa 21.12.2017 vyplýva, že spoločnosť H. L. s.r.o. so správcom dane nespolupracuje, nepodáva daňové priznania k dani z pridanej hodnoty v termíne. V sídle spoločnosti je daňový subjekt nekontaktný, ide o virtuálne sídlo, daňový subjekt nemá žiadneho zástupcu. Na výzvu správcu dane na predloženie dokladov súvisiacich s preverovanými obchodmi a poskytnutie konkrétnych informácií nikto nereagoval. Podľa súhrnných hlásení k dani z pridanej hodnoty spoločnosť H. L. s.r.o. uviedla za obdobie apríl 2016 ako jediné dodávky tovaru do iného členského štátu dodávky pre odberateľa s IČ DPH: U spoločnosť U.-I. O. s.r.o. Zároveň z informácií vyplynulo, že táto spoločnosť neprijala žiadne platby od spoločnosti U.-I. O. s.r.o. 60. Podľa záznamov Obchodného registra Českej republiky bol od 19.06.2XX5 konateľom spoločnosti H. L. s.r.o. pán I. W., bytom U. ulica XXX/XX, XXX 01 T. J., Slovenská republika, ktorému správca dane zaslal na uvedenú adresu predvolanie na výsluch svedka (č. 102118148/2017 zo dňa 06.10.2017) s termínom vypočutia na deň 09.11.2017, písomnosť sa vrátila s poznámkou „písomnosť neprevzatá v odbernej lehote“. O vypočutí svedka bol žalobca upovedomený. Ďalšie predvolanie na výsluch svedka sa správcovi dane vrátilo s poznámkou „adresát neznámy“. Aj o tomto výsluchu bol žalobca upovedomený. V súvislosti s osobou I. W. bolo ďalej zistené, že Daňovému úradu Bratislava dňa 08.02.2017 elektronickým podaním bolo doručené generálne plnomocenstvo zo dňa 02.05.2016, ktorým spoločnosť G. s.r.o. splnomocnila osobu I. W., aby zastupovala spoločnosť G. s.r.o. v plnom rozsahu vo všetkých právnych úkonoch. 61. Spoločnosť H. L. s.r.o. mala tovar predať spoločnosti U.-I. O. s.r.o. Dňa 30.09.2016 bolo vykonané miestne zisťovanie za účelom obhliadky adresy sídla spoločnosti U.-I. O. s.r.o., L. XX, XXX XX L.. Zo zistení vyplýva, že na adrese sídla spoločnosti sa nachádza prázdny pozemok (úradný záznam č. 104018658/2016 zo dňa 03.10.2016), čo potvrdil aj Obecný úrad Pastovce (dňa 18.10.2016), keď uviedol, že v obci Pastovce existuje adresa so súpisným číslom XX, jedná sa ale o prázdny pozemok, spoločnosť U.-I. O. s.r.o. nie je prihlásená na uvedenej adrese, v obci Pastovce nemá sídlo podnikania, resp. umiestnenú prevádzku. 62. Podľa daňového priznania tohto daňového subjektu za zdaňovacie obdobie apríl 2016 daňový subjekt v daňovom priznaní spoločnosti uviedol výlučne hodnotu nadobudnutia tovaru v tuzemsku podľa § 11a zákona o DPH, rovnakú hodnotu odpočítania dane podľa § 49 až 54 zákona o DPH a zároveň nulovú hodnotu daňovej povinnosti, resp. nadmerného odpočtu. 63. Ďalej preverovaním finančných tokov v rámci identifikačného dodávateľsko-odberateľského reťazca medzi jednotlivými spoločnosťami zúčastnenými na obchodovaní s tovarom vyplýva, že spoločnosť G. s.r.o. v období apríl 2016 odosielala peňažné prostriedky na účet spoločnosti Q. K. s.r.o., vedený vo Všeobecnej úverovej banke, a.s. v rovnakých dňoch a v obdobných sumách ako boli spoločnosťou G. s.r.o. prijímané platby od spoločnosti F., s.r.o. Z predmetného účtu spoločnosti Q. K. s.r.o. neboli v období apríl 2016 poukázané žiadne platby pre spoločnosť D X., s.r.o. Z výpisu bankového účtu spoločnosti Q. K. s.r.o. vedeného vo VÚB a.s. boli odosielané peňažné prostriedky na účet spoločnosti H. L. s.r.o., vo väčšine prípadov v rovnakých dňoch ako spoločnosť Q. K. s.r.o. prijímala platby od spoločnosti G. s.r.o. Bankový účet spoločnosti D X., s.r.o. uvádzaný na faktúrach vyhotovených pre spoločnosť G. s.r.o. neexistoval a daňový subjekt takýto bankový účet uvedený na faktúrach správcovi dane ani nenahlásil. Ďalšie bankové účty, ktoré daňový subjekt D X., s.r.o. nahlásil správcovi dane, boli zrušené už v rokoch 2012 a 2013. 64. Vo vzťahu k bankovým účtom spoločnosti U.-I. O. s.r.o. bolo zistené, že na oznámenom účte nebol v období apríl 2016 zrealizovaný žiadny pohyb, účet v uvedenom období nebol vedený, bol zrušený dňa 01.11.2014 a v kontrolovanom období na spoločnosť U.-I. O. s.r.o. nebol vedený žiadny iný účet. 65. Z rozsiahleho dokazovania zdokumentovaného v administratívnom spise k preprave tovaru v rámci zisteného dodávateľsko-odberateľského reťazca bolo zistené, že prepravu mala zabezpečovať spoločnosť VM-U., s.r.o. Miestnym zisťovaním na adrese sídla VM-U., s.r.o. bolo zistené, že konateľom spoločnosti je p. Y. W., ktorý správcovi dane podal vysvetlenie k dokladom týkajúcim sa prepravy tovaru uskutočnenej spoločnosťou VM-U., s.r.o. (zápisnica o ústnom pojednávaní č. 102256397/2017 zo dňa 26.10.2017). Zo zápisnice vyplýva, že spoločnosť VM-U., s.r.o. prepravu tovaru vykonávala pre odberateľa H. L. s.r.o. vlastnými vozidlami, spoločnosť H. L. s.r.o. prepravu tovaru objednávala a platila, medzinárodné nákladné listy CMR boli vyhotovované pri nakládke tovaru a tieto vypisovala spoločnosť VM-U., s.r.o. Medzinárodné nákladné listy CMR dostávala spoločnosť VM-U., s.r.o. nevypísané s pečiatkou odosielateľa od spoločnosti Tatranská mliekareň a.s. Dodacie listy boli zasielané spoločnosti VM-U., s.r.o. od spoločnosti Tatranská mliekareň a.s., sprevádzali tovar pri jeho preprave spolu s medzinárodnými nákladnými listami CMR, dodacie listy boli v Břeclavi potvrdené pri prevzatí spoločnosťou H. L. s.r.o. Pokyny k preprave dostávala spoločnosť VM-U., s.r.o. od spoločnosti H. L. s.r.o. a spoločnosti Tatranská mliekareň a.s. telefonicky, mailom, príp. osobne. Za spoločnosť H. L. s.r.o. komunikoval konateľ, za spoločnosť Tatranská mliekareň a.s. p. U.. Pokyny spočívali v informácii, že spoločnosť VM-U., s.r.o. môže tovar nakladať a prepraviť. Tovar bol skladovaný v prenajatých priestoroch skladu v X. na C. v prenájme spoločnosti VM-U., s.r.o., bol balený v hrubých igelitových vreciach, uložených na paletách a zviazaných fóliou. Tovar bol nakladaný v skladoch v X. na C., prepravoval sa do Českej republiky do X.; v X. bol tovar prevzatý, ale nebol vyložený. Tovar v X. dostal nové medzinárodné nákladné listy CMR a bol z X. ďalej prepravený do G.. Tovar sa fyzicky vykladal až v G.. Následnú prepravu tovaru z X. do G. objednávala a hradila spoločnosť H. L. s.r.o. Konečný príjemca tovaru bol uvedený na medzinárodných nákladných listoch CMR, svedok si konečného príjemcu nepamätal. K tovaru bol spoločnosťou VM-U., s.r.o. vyhotovený vážny lístok vždy pri výdaji tovaru. Štandardne mala spoločnosť VM-U., s.r.o. obchodný vzťah ohľadom skladovania len so spoločnosťou G. s.r.o. na základe požiadavky bez bližšej identifikácie koho. K skladovaniu vyhotovil záznam - príjem F., výdaj F. tak, aby na vážnom lístku nefigurovala spoločnosť G. s.r.o. Spoločnosť VM-U., s.r.o. mala so spoločnosťou G. s.r.o. ústne dohodnuté, že v prípade, ak spoločnosť Tatranská mliekareň a.s. príde s požiadavkou na vydanie a nakládku tovaru, nevyžaduje sa osobitný súhlas spoločnosti G. s.r.o. na vydanie a odovzdanie tovaru na preprav. Teda spoločnosť VM-U., s.r.o. mala súhlas od spoločnosti G. s.r.o., ktorá mala tento tovar uskladnený. 66. K otázke preverenia prepravy nie sú bez významu aj zistenia z faktúr vyhotovených spoločnosťou VM-U., s.r.o. pre spoločnosť H. L. s.r.o. za prepravu tovaru - vtáčia kŕmna zmes uskutočnená vozidlom s EČV: J na trase X. na C. - X. - G.. U. týchto faktúr sú medzinárodné nákladné listy CMR za prepravnú trasu X. na C. - X., vrátane vážnych lístkov. Uvedené medzinárodné nákladné listy CMR sa zhodujú s medzinárodnými nákladnými listami CMR, ktoré predložil žalobca k faktúram pre zahraničného odberateľa H. L. s.r.o. Súčasťou predložených faktúr vyhotovených spoločnosťou VM-U., s.r.o. k obdobiu apríl 2016 boli i medzinárodné nákladné listy CMR za prepravnú trasu X. - G.. Prepravu tovaru mala podľa údajov v riadku 16 (Dopravca) a údajov v riadku 23 (podpis a pečiatka dopravcu) medzinárodných nákladných listov CMR vykonať spoločnosť VM-U., s.r.o. Na medzinárodných nákladných listoch CMR je v riadku 03 (miesto vykladania tovaru) uvedené G., Slovenská republika. V riadku 04 (Miesto a dátum nakladania tovaru) medzinárodných nákladných listoch CMR je uvedený dátum a údaj X., Česká republika. Riadok 24 (Tovar prevzal) medzinárodných nákladných listoch CMR obsahuje údaj - pečiatku spoločnosti U.-I. O. s.r.o. Podľa medzinárodných nákladných listov CMR bola preprava tovaru uskutočnená vozidlom s EČV: J 67. Preverovanie prepravy tovaru bolo realizované aj dopytmi na Národnú diaľničnú spoločnosť, a.s., kde správca dane na základe výzvy č. 100565267/2018 zo dňa 16.03.2018 žiadal výpisy z mýtneho systému zaznamenaných transakcií za motorové vozidlo s EČV: J za obdobie apríl 2016, detailný výpis z mýtnych transakcií, vrátane faktúr pre majiteľa vozidla. Zo zistení z predložených výpisov mýtneho systému vyplýva, že vozidlo, ktoré malo byť podľa medzinárodných nákladných listov CMR a vyhlásení o naložení tovaru použité na prepravu tovaru v dňoch, kedy mali byť uskutočnené dodávky tovaru pre odberateľa H. L. s.r.o. prechádzalo na trase: 063-009: X. na C na Ostrove1; D02-006:hranica SR/ČR colnica - hranica SR/ČR: D02-006: hranica SR/ČR - hranica SR/ČR colnica; 063-XXX:RohovceX-X. na Ostrove1; 063-009: Blatná na C na C Z vyjadrenia konateľa spoločnosti VM-U., s.r.o. (zápisnica o ústnom pojednávaní č. 102256397/2017 zo dňa 26.10.2017 a medzinárodných nákladných listov CMR) vyplýva, že tovar mal byť vozidlom s EČV: J prepravený z X., Česká republika na územie Slovenskej republiky do G., kde mal byť tovar vykladaný. Podľa záznamov mýtneho systému vozidlo plynule prešlo úsekom 063- A006: X.-P.-G 063-007: G 063-008: G na Ostrove1; 063-009: X. na C na Ostrove2. Z uvedeného vyplýva, že vozidlo cez miesto G. len prechádzalo, pričom záznam o pohybe vozidla sa končí na mieste X. na Ostrove. B. diaľničná spoločnosť a.s. ďalej poskytla údaje z elektronického mýtneho systému vo vzťahu k motorovému vozidlu EČV: J ktoré malo byť spoločnosťou VM-U., s.r.o. použité na prepravu tovaru - vtáčia kŕmna zmes na trase C. - X. na Ostrove za obdobie apríl 2016. Z výpisu z mýtneho systému vyplýva, že vozidlo s EČV: J v dňoch, kedy mali byť uskutočnené dodávky tovaru medzi spoločnosťou D X. s.r.o. a spoločnosťou G. s.r.o. prechádzalo na trase: XXXXX-XXX:Okoč-Dolný P.; 063-A011:(I/63, III/XXXX)-Holice. 68. Zo zistení u spoločnosti VM-U., s.r.o. ohľadne prepravy tovaru nakúpeného žalobcom od spoločnosti F., s.r.o. vyplýva, že tovar v zmysle medzinárodných nákladných listov CMR nebol na deklarovanom mieste vykládky, v skutočnosti bol fyzicky vykladaný z vozidla použitého na prepravu tovaru, čím sa spochybňujú medzinárodné nákladné listy CMR a tieto nemožno považovať za vierohodné doklady preukazujúce prepravu tovaru z tuzemska do iného členského štátu spôsobom na nich uvedeným. Teda zahraničnou daňovou správou neboli potvrdené skutočnosti deklarované prostredníctvom predložených medzinárodných nákladných listov CMR. Zo zistení správcu dane ďalej vyplývajú aj personálne prepojenia spoločností, keď bolo zistené, že Ing. J. U. vykonával činnosti spočívajúce v sprostredkovaní obchodov realizovaných medzi spoločnosťou F. s.r.o. a žalobcom, žalobcom a spoločnosťou H. L. s.r.o., zúčastňoval sa obchodných rokovaní a dojednávania podmienok vzájomnej obchodnej spolupráce, podieľal sa na realizácii jednotlivých obchodných prípadoch a spolukoordinoval každú jednotlivú dodávku. Ing. J. U. vykonával činnosti priamo súvisiace so žalobcom deklarovaným nákupom tovaru od dodávateľa F. s.r.o. a následným predajom tovaru zahraničnému odberateľovi H. L. s.r.o. Tieto činnosti vykonával bez priameho právneho vzťahu so spoločnosťou Tatranská mliekareň a.s. na základe mandátnej zmluvy, ktoré Ing. J. U. ako konateľ spoločnosti J. s.r.o. uzatvoril so spoločnosťou S. Transport s.r.o. Konateľom spoločnosti J. s.r.o. je od 27.02.2015 aj PhDr. Y. V., ktorý je zároveň členom predstavenstva spoločnosti Tatranská mliekareň a.s. 69. Žalobca rozsah žaloby vymedzil nedostatočne zisteným skutkovým stavom, z ktorého bol vyvodený nesprávny právny záver, nepreskúmateľnosťou napadnutých rozhodnutí a porušením procesných práv žalobcu. 70. Na základe zistení správneho súdu vyplývajúcich z rozsiahlej písomnej dokumentácie zdokumentovanej v administratívnom spise sa správny súd stotožňuje so záverom finančných orgánov, že tovar - krmivo pre vtáky bol predmetom obchodovania v nezmenenom stave v rámci reťazca D X., s.r.o. - G. s.r.o. - F., s.r.o. - Tatranská mliekareň a.s. - H. L. s.r.o. - U.-I. O. s.r.o. Dodanie tovaru medzi spoločnosťami G. s.r.o., F. s.r.o. a Tatranská mliekareň a.s. sa malo uskutočniť v skladovacích priestoroch v X. na Ostrove. Tovar bol do skladu v X. na Ostrove prvýkrát naskladnený pre spoločnosť G. s.r.o., prepravu tovaru na trase C. - X. na Ostrove uskutočnila spoločnosť VM-U., s.r.o. pre spoločnosť G. s.r.o. Sklad v X. na Ostrove, v ktorom mal byť tovar uskladnený, mala prenajatý spoločnosť VM- U., s.r.o. Skladateľom tovaru bola spoločnosť VM-U., s.r.o., ktorá mala obchodný vzťah skladovania len so spoločnosťou G. s.r.o. Spoločnosť VM-U., s.r.o. mala so spoločnosťou G. s.r.o. ústne dohodnuté, že v prípade, ak spoločnosť Tatranská mliekareň a.s. požiada o vydanie a nakládku tovaru, nepotrebuje osobitný súhlas od spoločnosti G. s.r.o. na vydanie a odovzdanie tovaru na prepravu. Tovar mal byť prepravený z X. na Ostrove do X. v Českej republike a následne späť na územie Slovenskej republiky do G. spoločnosťou VM-U., s.r.o. 71. Zo zistení vzťahujúcich sa na finančné operácie súvisiace s deklarovanými dodávkami v rámci obchodovania s tovarom v určenom reťazci spoločností vyplýva, že bankový účet spoločnosti D X., s.r.o. uvádzaný na faktúrach pre spoločnosť G. s.r.o. neexistoval, spoločnosť G. s.r.o. neuhrádzala žiadne platby na účet dodávateľa D X. s.r.o., ale uhrádzala platby na účet spoločnosti Q. K. s.r.o. Z bankového účtu spoločnosti Q. K. s.r.o. boli ďalej odosielané platby na účet spoločnosti H. L. s.r.o. Na bankový účet spoločnosti Q. K. s.r.o. neboli prijímané žiadne platby od spoločnosti U.-I. O. s.r.o. Na základe skutočností, že z bankového účtu spoločnosti Q. K. s.r.o. na bankový účet spoločnosti D X. s.r.o. neboli odoslané žiadne platby a na bankový účet spoločnosti Q. K. s.r.o. z bankového účtu spoločnosti U.-I. O. s.r.o. neboli prijaté žiadne platby, správny súd si osvojil záver totožný so záverom finančných orgánov, že platby medzi spoločnosťami G. s.r.o. - F. s.r.o. - Tatranská mliekareň a.s. - H. L. s.r.o. prostredníctvom účtu spoločnosti Q. K. s.r.o. predstavujú uzavretý kruh platieb. Zároveň nie bez významu v tejto súvislosti vyznieva i tá skutočnosť, že konateľ spoločnosti H. L. s.r.o. p. I. W. je zároveň konateľom spoločnosti Q. K. s.r.o. a tento bol na základe generálneho plnomocenstva oprávnený zastupovať aj spoločnosť G. s.r.o. 72. Zo zistení správcu dane ďalej vyplýva, že osoba zastupujúca žalobcu v obchodných transakciách s dodávateľom F. s.r.o. a zároveň osoba zastupujúca žalobcu v obchodných transakciách medzi žalobcom a zahraničným odberateľom H. L. s.r.o., Ing. J. U. ako konateľ spoločnosti J. s.r.o., bol priamo prepojený so spoločnosťou Tatranská mliekareň a.s. prostredníctvom osoby PhDr. Y. V., ktorý je tiež konateľom spoločnosti J. s.r.o. a zároveň členom predstavenstva spoločnosti Tatranská mliekareň a.s. Aj na základe týchto zistení je možné konštatovať, že zistené skutočnosti v komplexnom súhrne a vo vzájomných súvislostiach preukazujú, že žalobca nekonal s náležitou starostlivosťou a neprijal všetky opatrenia, ktoré od neho bolo možné požadovať, aby zabránil vlastnej účasti na podvode. 73. K tvrdeniu žalobcu, že tovar nadobudol od spoločnosti F. s.r.o., čo má preukázať objednávka a faktúra vystavené touto spoločnosťou, preverovaním daňových priznaní a kontrolných výkazov spoločnosti za zdaňovacie obdobie apríl 2016 správca dane dostatočne zistil, že spoločnosť tovar nadobudla od ďalšieho daňového subjektu D X. s.r.o. Keďže spoločnosť nekomunikovala so správcom dane, preto správca správne preveroval aj jej daňové priznania a kontrolné výkazy vzťahujúce sa na kontrolované zdaňovacie obdobie apríl 2016. 74. Vzhľadom na všetky vyššie uvádzané zistenia, námietka žaloby, že vo veci nebolo vykonané dostatočné dokazovanie a z tohto bol vyvodený vecne nesprávny právny záver neobstojí. Rovnako neobstojí ani námietka žalobcu o neakceptovaní výpovede svedka Y., pokiaľ sa jednalo o výsluch vo vzťahu k zdaňovaciemu obdobiu február 2016. Daňová kontrola bola u žalobcu vedená za viaceré zdaňovacie obdobia (marec 2016, apríl 2016, júl 2016, august 2016, september 2016, október 2016, november 2016 a december 2016) a bol o nej vyhotovený jeden Protokol č. 329075/2018 zo dňa 11.06.2018. Tento jeden Protokol je podkladom pre desať rozhodnutí, za každé zdaňovacie obdobie jedna séria prvostupňových a druhostupňových rozhodnutí, v ktorých sa nachádzajú zistenia pre každé jednotlivé zdaňovacie obdobie. Je preto nevyhnuté rozlišovať závery Protokolu z hľadiska zdaniteľných období. Inak povedané, keď sa v Protokole nachádza určité zistenie, no nie je v tejto časti použiteľné pre rozhodnutie v konkrétnom zdaňovacom období, pretože sa týka iného zdaňovacieho obdobia, nemôže sa jednať o pochybenie správcu dane a žalovaného, ak na takéto zistenie, ktoré má súvis s iným zdaniteľným obdobím s úplne iným okruhom obchodných subjektov a skutkových zistení, v rozhodnutí neuvedie, pretože nemá vplyv na rozhodnutie. Toto platí aj o námietke žalobcu smerujúcej k nezohľadneniu svedeckej výpovede Y. W. (VM-U., s.r.o.). 75. K námietke podvodného správania sa obchodných partnerov správny súd na tomto mieste považuje za potrebné pripomenúť, že pri preukazovaní ekonomickej opodstatnenosti obchodnej transakcie nie je možné obísť základnú zásadu obchodného práva, zásadu poctivého obchodu. Základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti je ale to, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti musí mať vedomosť nielen o rozsahu a obsahu činnosti, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie (§ 2 ods. 1 Obchodného zákonníka), ale aj o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Ak takéto vedomosti evidentne obchodnej spoločnosti chýbajú, potom ide o výkon práva na podnikanie, ktorý nepožíva v zmysle § 264 Obchodného zákonníka právnu ochranu. To znamená, že pochybnosti o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom sú v zmysle zásady obsiahnutej v § 3 ods. 6 Daňového poriadku oprávnené. Zároveň podľa § 135a Obchodného zákonníka konatelia sú povinní vykonávať svoju spôsobilosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. 76. Prenesené na danú posudzovanú vec, zo skutočností uvedených v žalobou napadnutom rozhodnutí vyplýva, že žalobca mohol a mal vedieť, že sporné obchodné transakcie by mohli byť poznačené podvodom a bol to práve on, ktorý získal z celej reťaze finančný prospech. Je nepravdepodobné, aby žalobca a jeho personálne prepojený Ing. J. U. o skutočnostiach, že sa jedná o dodanie vždy toho istého tovaru, nevedeli. Ako už súd vyššie uviedol, Ing. J. U. zastupoval žalobcu v obchodných vzťahoch s jeho dodávateľom (F., s.r.o. a s českým odberateľom H. L. s.r.o. (s I. W.), ktorí sú personálne prepojení práve v osobe I. W.. Ing. J. U. mal rokovať za obe spomenuté zmluvné strany vždy s tým istým človekom a ak aj žalobca tvrdí, že mal od svojich dlhodobých partnerov pozitívne referencie na dodávateľa, nevyplýva z toho, že by sa zaujímal o svojho odberateľa H. L. s.r.o. a jeho konateľa I. W.. Nezaoberal sa tým, od koho má jeho dodávateľ tovar, či je schopný ho vyprodukovať, preukázať jeho nadobudnutie a zaručiť sa za jeho originalitu, resp. dodávateľov. Ing. J. U. mohol tieto skutočnosti uviesť žalobcovi, resp. členovi jeho predstavenstva PhDr. Y. V., keďže sú konateľmi spoločnosti J. s.r.o., odhliadnuc od toho, že tak mal urobiť na základe mandátnej zmluvy, na základe ktorej vykonával činnosť pre žalobcu. Z uvedeného správnemu súdu vyplynulo, že žalobca nevenoval dostatočnú pozornosť interným kontrolným mechanizmom, aby v prípade odhalenia podvodného správania obchodných partnerov nevznikali pochybnosti o tom, že o podvode vedel, alebo so zreteľom ku všetkým okolnostiam vedieť mohol. Žalobca nepreukázal teda konanie v dobrej viere a v zmysle platnej judikatúry Súdneho dvora EÚ sa preto nemohol dovolávať svojho nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z dodávateľských faktúr od dodávateľa. Napokon, bol to žalobca, ktorý deklaroval oslobodené dodanie do iného členského štátu EÚ (Česká republika) a do účtovníctva a záznamoch vedených pre účely dane z pridanej hodnoty zahrnul faktúru od tuzemského platiteľa (F., s.r.o.). Na základe uvedenej skutočnosti si optimalizoval daňovú povinnosť, čo podľa daňového priznania dane z pridanej hodnoty dosiahol uplatnením odpočítania dane na vstupe z deklarovaných nákupov tovaru z faktúry od tuzemského dodávateľa a deklarovaním dodania tohto tovaru do iného členského štátu. 77. Žalobca ani z tohto pohľadu neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie oprávnenosti svojho nároku na nadmerný odpočet DPH. Žalobca nevynaložil dostatočnú starostlivosť na preverovanie svojho zmluvného partnera, jeho reputáciu na trhu a následky svojho konania spočívajúce v pochybnostiach, kto, kedy a ako tovar dodal a nadobudol a preto musí tieto následky znášať sám (bližšie pozri napr. rozsudky Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-439/04, C-440/04 H. W. a G. G. bod XX; vo veci C-484/04, bod 33; rozsudky zo dňa 27.09.2007, O. a.i., C-409/04 Zb.s.I-7797, body 65 a 68; B. U., bod 24, ako aj zo dňa 21.12.2011, P. C., C-499/10, bod 25). 78. Dodanie tovaru subdodávateľmi žalobcu samozrejme nie je vylúčené, je však potrebné poukázať na vyššie uvedené závery dokazovania v danej veci spočívajúce jednak v personálnom prepojení, ale tiež v platbách za dodanie tovaru. Aj táto skutočnosť preukazuje účelovosť reťazca obchodných spoločností zapojených do obchodovania s tovarom - krmivo pre vtáky v zdaňovacom období apríl 2016. 79. Na úspešné uplatnenie práva na nadmerný odpočet DPH nestačí, ak tovar ako taký existuje. V zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR a Súdneho dvora EÚ je totiž nevyhnutné preveriť aj materiálne dodanie tovaru, t.j. aby reálne dodanie tovaru zodpovedalo fakturačnému toku, čo sa v predmetnej právnej veci nestalo. Nestačí len predloženie faktúr, pretože „ide o písomnosti, ktoré je možné pomerne ľahko vyhotoviť na počítači s tlačiarňou, ich vierohodnosť je potom podporená osobou ich vystaviteľa, ktorý ich spravidla podpisuje, ale aj podnikateľským zázemím a minulosťou dodávateľa. V prípade, že zistené okolnosti nasvedčujú tomu, že takéto písomnosti naozaj odrážajú (a teda dokladujú) uskutočnené zdaniteľné plnenie, je možné v nich obsiahnuté informácie považovať za relevantný či rozhodujúci dôkaz. (...) správca dane svojimi zisteniami dôvodne spochybnil, že zdaniteľné plnenia boli realizované tak, ako to je uvedené v predložených faktúrach“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžfk/18/2019 zo dňa 4.2.2020). 80. Správny súd preskúmaním napadnutých rozhodnutí a posúdením skutkového stavu veci zdokumentovaného v administratívnom spise žalovaného a správcu dane dospel k záveru, že rozhodnutie finančných orgánov je vecne správne a prijaté závery sú v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 222/2004 Z.z. a zákona č. 563/2009 Z.z. Postup správcu dane, keď žalobcovi nepriznal nadmerný odpočet a vyrubil daň, t.j. určil rozdiel na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2016, je v súlade s platnými právnymi predpismi a zodpovedá zásade voľného hodnotenia dôkazov v ich vzájomnej súvislosti, predovšetkým s poukazom na pravdivosť a preukázanosť deklarovaných tvrdení. 81. Zo zistení správneho súdu z dokumentácie obsiahnutej v administratívnom spise a z preskúmaní napadnutých rozhodnutí finančné orgány vyvodili správny vecný záver, a predtým vo veci vykonali dokazovanie postačujúce k posúdeniu, či žalobca spĺňa podmienky pre priznanie odpočtu DPH podľa § 49 ods. 1 a 2 a § 51 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. Správca dane preveroval skutočnosti obchodných transakcií v rámci deklarovaného dodávateľsko-odberateľského reťazca, finančné toky medzi jednotlivými spoločnosťami zúčastnenými na obchodovaní s predmetným tovarom a prepravu tovaru v rámci zisteného dodávateľsko-odberateľského reťazca tak, aby sa overila reálnosť deklarovaných obchodných prípadov uvedených na sporných faktúrach. 82. Vychádzajúc z uvedených skutočností, s poukazom na citované relevantné právne predpisy, rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Súdneho dvora EÚ, správny súd dospel k záveru, že konanie správcu dane a rozhodnutie žalovaného sú v súlade s daňovým poriadkom a zákonom č. 222/2004 Z.z., rozhodnutiam predchádzal zákonný a legitímny proces, rozhodnutia finančných orgánov oboch stupňov obsahujú podrobné odôvodnenie, ktoré oprávnene vyústilo do ich výrokov. Preto súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu podľa § 190 SSP zamietol. 83. Správny súd záverom dáva do povšimnutia, že k rovnakému právnemu záveru a zamietnutiu žalôb tunajší krajský súd dospel i vo veciach vedených na tunajšom súde pod sp. zn. 2S/102/2019 (zdaňovacie obdobie august 2016) a 2S/103/2019 (zdaňovacie obdobie november 2016). Od právneho záveru vysloveného tunajším súdom v poukázaných skôr rozhodnutých veciach sa správny súd nepovažoval za potrebné sa odchýliť, vzhľadom na obdobné skutkové okolnosti vecí. 84. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože nezistil dôvody, na základe ktorých možno od žalobcu spravodlivo požadovať, aby znášal trovy žalovaného. 85. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.