Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/137/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019200874 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 07. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Fulcová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1019200874.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Krechňák & Associates, s. r. o., so sídlom Panenská 8, Bratislava, IČO: 36 861 286, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor opravných prostriedkov, Referát vnútorných vecí, so sídlom Tomášikova 46, Bratislava, za účasti ďalších účastníkov: 1./ Okresný úrad Bratislava, Odbor všeobecnej vnútornej správy, so sídlom Tomášikova 46, Bratislava, 2./ V.. C. P., narodená XX.X.XXXX, bytom E. XX, B. B., 3./ J.. D. R., Z., narodený XX.XX.XXXX, bytom Q. P. XX, F. B., 4./ Q.. P. T., R., narodená XX.X.XXXX, bytom B. XXX, B., ďalší účastník v 4.rade zastúpený: Advokátska kancelária Roštár - Slovák, s. r. o., so sídlom Révová 7, Bratislava, IČO: 36 858 731, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OOP1-2019/012374 zo dňa 15.4.2019, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave konanie z a s t a v u j e. Žalovanému a ďalším účastníkom konania v 1. až 3. rade súd nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a. Ďalšiemu účastníkovi konania v 4. rade súd p r i z n á v a nárok na úplnú náhradu trov konania voči žalobcovi, o výške ktorej bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : 1. Správnou žalobou podanou na tunajšom súde dňa 25.06.2019 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OOP1-2019/012374 zo dňa 15.4.2019, ktorým bolo zastavené priestupkové konanie a žalobcovi bola uložená povinnosť uhradiť trovy priestupkového konania. 2. Elektronickým podaním so ZEP zo dňa 26.06.2020 vzal žalobca podľa § 63 SSP správnu žalobu späť v celom rozsahu a žiadal o vrátenie zaplateného súdneho poplatku. Späťvzatie žaloby odôvodnil zmenou okolností, napriek tomu napadnuté rozhodnutie stále považuje za nezákonné. Vo vzťahu k trovám konania poukázal na ustanovenie § 169 SSP s tým, že sa domnieva, že osobám zúčastneným na konaní neboli súdom uložené žiadne povinnosti. Pre prípad, ak by súd identifikoval na strane dotknutých subjektov vznik trov konania, žalobca navrhol, aby súd vzhľadom na okolnosti veci identifikované v žalobe (dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia), tieto trovy nepriznal, pretože okolnosti veci podľa jeho názoru predstavujú okolnosti hodné osobitného zreteľa podľa § 167 ods. 3 písm. a) SSP. 3. Podľa § 63 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej „SSP“), žalobca môže do vydania rozhodnutia správneho súdu vziať žalobu späť, a to sčasti alebo celkom. Ak je žaloba vzatá späť celkom, správny súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, správny súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne správny súd v rozhodnutí vo veci samej. 4. Podľa § 99 písm. a) SSP, správny súd konanie uznesením zastaví, ak žalobca vzal žalobu späť skôr, ako správny súd vo veci rozhodol. 5. Podľa § 149 ods. 2 SSP, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže obsahovať iba stručné odôvodnenie. 6. Nakoľko žalobca vzal žalobu späť pred tým, ako správny súd vo veci rozhodol, súd podľa § 99 písm. a) SSP konanie zastavil. 7. Podľa § 168 SSP, žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne. 8. O trovách žalovaného súd rozhodol podľa § 168 SSP. Z procesného hľadiska bol žalobca v konaní neúspešný, preto žalovanému vzniklo právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania. Zo súdneho spisu žalovanému žiadne trovy nevyplývajú, preto mu súd ich náhradu nepriznal. 9. Podľa § 167 ods. 3 písm. a) SSP, správny súd môže tiež rozhodnúť, že náhradu trov konania celkom alebo sčasti neprizná, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 10. Podľa § 169 SSP, ďalší účastník, osoba zúčastnená na konaní a zainteresovaná verejnosť pri zúčastnení sa na konaní podľa § 42 ods. 1 písm. d) majú voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní úspešný, právo na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im správny súd uložil. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa im môže správny súd na návrh priznať právo na náhradu ďalších trov konania. 11. Keďže žalobca bol v konaní z procesného hľadiska neúspešný, keď zobral žalobu späť z iného dôvodu ako pre správanie žalované, podľa § 169 SSP vzniklo ďalším účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré im vznikli s plnením povinností, ktoré im správny súd uložil. Ďalším účastníkom správny súd výzvami 12.8.2019 uložil, aby sa písomne vyjadrili k žalobe. Ďalší účastníci v 1/ až 3/rade sa k žalobe nevyjadrili, a teda ani nesplnili povinnosť uloženú súdom, preto im súd právo na náhradu trov konania priznať nemohol. Ďalšiemu účastníkovi v 4/rade bola výzva zo dňa 12.8.2019 , ktorou mu správny súd uložil povinnosť vyjadriť sa k žalobe riadne doručená až dňa 7.12.2019, o čom svedčí doručenka ako aj podanie právneho zástupcu ďalšieho účastníka v 4/rade zo dňa 2.1.2020. Ďalší účastník v 4/ rade si povinnosť uloženú súdom splnil - elektronickým podaním zo ZEP zo dňa 2.1.2020, doručeným súdu 3.1.2020 a uplatnil si náhradu trov konania, ktoré mu vznikli minimálne v rozsahu trov právneho zastúpenia. Pretože ďalšiemu účastníkovi v 4/rade vznikla povinnosť vyjadriť sa k žalobe, ktorú mu uložil správny súd, a túto povinnosť si splnil, vzniklo mu podľa § 169 SSP právo na náhradu trov konania, ktoré mu v súvislosti s plnením tejto povinnosti vznikli. Preto mu súd priznal nárok na plnú náhradu trov konania. 12. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že sú tu okolnosti hodné osobitného zreteľa, ktoré odôvodňujú nepriznanie nároku na náhradu trov konania ďalšieho účastníka v 4/rade - takéto okolnosti by mal aj tvrdiť aj preukázať ten, kto tieto okolnosti tvrdí - v danom prípade žalobca. Samotná skutočnosť, že žaloba je podľa žalobcu dôvodná (a že nastali skutočnosti, ktoré odôvodňovali podanie žaloby) nepredstavuje takú okolnosť hodnú osobitného zreteľa, ktorá by odôvodňovala nepriznanie trov konania. 13. Súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 <aspi://module='ASPI'&link='460/1992%20Zb.%2523%25C8l.46'&ucin-k-dni='10.%208.2020'> ústavy je nepochybne aj nárok na náhradu trov konania (napr. I. ÚS 48/05 <aspi://module='JUD'&link='JUD52086SK'&ucin-k-dni='10.%208.2020'>, II. ÚS 272/08 <aspi:// module='JUD'&link='JUD34338SK'&ucin-k-dni='10.%208.2020'>). V čl. 46 ods. 1 <aspi:// module='ASPI'&link='460/1992%20Zb.%2523%25C8l.46'&ucin-k-dni='10.%208.2020'> ústavy sa zaručuje základné právo na súdnu a inú právnu ochranu. Aj zákonná úprava platenia a náhrady trov konania obsiahnutá najmä v Občianskom súdnom poriadku určuje, či je základné právo na súdnu ochranu naplnené reálnym obsahom (čl. 46 ods. 1 <aspi://module='ASPI'&link='460/1992%20Zb. %2523%25C8l.46'&ucin-k-dni='10.%208.2020'> v spojení s čl. 46 ods. 4 ústavy). Procesné predpisy, ktoré upravujú platenie a náhradu trov konania, treba vykladať v súlade s takto vymedzeným obsahom a účelom základného práva na súdnu ochranu. Pritom treba dbať na to, aby nikto len z dôvodu, že uplatní svoje základné právo na súdnu ochranu, neutrpel materiálnu ujmu v dôsledku inštitútu platenia trov konania za predpokladu, že taký účastník konania bol úspešný, a to bez zreteľa na jeho postavenie v konaní (m. m. II. ÚS 56/05 <aspi://module='JUD'&link='JUD33295SK'&ucin-k-dni='10. %208.2020'>, IV. ÚS 147/08 <aspi://module='JUD'&link='JUD50364SK'&ucin-k-dni='10.%208.2020'>, II. ÚS 82/09 <aspi://module='JUD'&link='JUD55173SK'&ucin-k-dni='10.%208.2020'>). Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného práva podľa čl. 46 ods. 1 <aspi://module='ASPI'&link='460/1992%20Zb.%2523%25C8l.46'&ucin-k-dni='10.%208.2020'> ústavy a obsahom práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (m. m. II. ÚS 71/97 <aspi://module='JUD'&link='JUD30865SK'&ucin-k-dni='10.%208.2020'>). Z tohto vyplýva, že uvedené právne východiská sa vzťahujú na obe označené práva (IV. ÚS 147/08 <aspi:// module='JUD'&link='JUD50364SK'&ucin-k-dni='10.%208.2020'>)........ Pri rozhodovaní všeobecných súdov o tom, či sú splnené podmienky ustanovenia § 150 <aspi:// module='ASPI'&link='99/1963%20Zb.%2523150'&ucin-k-dni='10.%208.2020'> Občianskeho súdneho poriadku pre výnimočné nepriznanie (úplné či čiastočné) náhrady trov konania úspešnému účastníkovi konania, je potrebné, aby skutkové okolnosti, v ktorých sa vidí naplnenie dôvodu hodného osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania, boli preukázané, a to zo všetkých aspektov, ktoré sú podľa ustálenej praxe všeobecných súdov relevantné. V opačnom prípade môže dôjsť pri rozhodovaní o náhrade trov konania k porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 <aspi://module='ASPI'&link='460/1992%20Zb.%2523%25C8l.46'&ucin-k-dni='10.%208.2020'> ústavy, resp. práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru (II. ÚS 122/09 <aspi://module='JUD'&link='JUD52814SK'&ucin-k-dni='10.%208.2020'>). Podľa názoru ústavného súdu za dôvod hodný osobitného zreteľa v zmysle § 250k ods. 1 <aspi://module='ASPI'&link='99/1963%20Zb.%2523250k'&ucin-k-dni='10.%208.2020'> druhej vety Občianskeho súdneho poriadku nemožno považovať takú skutočnosť, ktorá (prípadne ktorej podklad) znamená vo svojej podstate porušenie zákona, resp. predstavuje nezákonný postup. Takýto výklad citovaného ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku je arbitrárny, lebo zásadne popiera účel a význam tohto ustanovenia. (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 351/09 z 15. decembra 2009). 14. Žalobca za okolnosti hodné osobitného zreteľa v podstate označil dôvody žaloby a nezákonný postup žalovaného a ďalších účastníkov, ktoré vyústili do preskúmavaného rozhodnutia. Napriek tomu, že tento postup, označený žalobcom mohol byť nezákonný, aj s prihliadnutím na vyššie citované rozhodnutie ÚS SR nemožno uvedenú okolnosť bez ďalšieho považovať za taký výnimočný prípad hodný osobitného zreteľa, ktorý by odôvodňoval prelomenie základného ústavného práva ďalšieho účastníka v 4/rade na súdnu ochranu a inú právnu ochranu, ktorej súčasťou aj aj právo ďalšieho účastníka v 4/rade na náhradu trov konania. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.